Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.15 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Česko 0 703 8356799 8354639 2026-08-16T08:23:29Z Ablervases 176649 /* Administratívne delenie */ 8356799 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Česká republika | 2. pád názvu = Česka | Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg | Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg | Poloha = EU-Czechia.svg | Motto = Pravda vítězí | Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Česká republika | Krátky miestny názov = Česko | Hlavné mesto = [[Praha]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 5 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 14 | DĺžkaMin = 28 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Praha]] | Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portál veřejné správy České republiky | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.4.2010 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum archivácie = 2010-03-27 }}</ref> | Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small> | Demonym = Čech, Češka | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]<br />[[Andrej Babiš]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] | Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 78&nbsp;870<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km<sup>2</sup> a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}</ref> | Poradie rozloha = 115 | Rozloha vody = 1 590 | Percento vody = 2,0 | Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 84 | Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 134 | Poradie hustota = 87 | HDP = 324 997 mil. | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 49 | HDP na hlavu = 36 784 | Poradie HDP na hlavu = 39 | HDI = 0,889 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 32 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] | Kód meny = CZK | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = CZE/CZ | Kód motorových vozidiel = CZ | Internetová doména =.cz, .eu | Smerové telefónne číslo = 420 | Poznámky = }} '''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]<ref>[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145</ref> a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]]. Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], <!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --> [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports | url = http://hdr.undp.org/en/2013-report | periodikum = hdr.undp.org | dátum prístupu = 2019-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report | dátum archivácie = 2018-03-17 }}</ref> <!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --> [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --> [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii "Little or no censorship" -->patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. <!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň "High-income OECD country". Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members -->V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ -->Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013</ref><!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --> [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1 "7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat" --> V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. <!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, "If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... "Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)" = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --> Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr. Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.<ref name="CSU2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}</ref> Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo. == Historické štátne útvary na území Česka == Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horák | meno = Slavomír | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | strany = 8 | rok = 2005 | dátum prístupu = 2020-04-13 | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | dátum archivácie = 2012-11-11 | nedostupné = ano }}</ref> [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].<ref name="Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky | url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref><ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky | url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum prístupu = 2020-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum archivácie = 2018-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Můj stát | url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/ | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešného Česka bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],<ref>[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}</ref><ref>[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz</ref> v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].<ref>[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz</ref> Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]]. Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] [[Sudety (región)|pohraničné]], prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasného Česka, pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]]. Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2009-09-08 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw | dátum_prístupu = 2017-10-18 }}</ref> Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovali už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).<ref>[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]</ref> Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná. == Názov == [[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]] <!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešného Česka, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --> Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''<ref>[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]</ref><ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]</ref>, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.<ref>[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno</ref><ref name="ceskoprirucka">[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012</ref><ref>ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze</ref><ref>[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální</ref><ref>[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum archivácie=2020-04-09 |nedostupné=ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz | dátum prístupu = 2024-03-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240318184841/https://www.go-czechia.cz/ | dátum archivácie = 2024-03-18 }}</ref> === Vývoj chápania výrazu Česko === Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}</ref> Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.<ref>BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&pg=PA333#v=onepage&q&f=false.</ref> V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.<ref>Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]</ref> Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].<ref name="ceskoprirucka" /> V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].<ref name="ceskoprirucka" /> [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].<ref name="ceskoprirucka" /> V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250509140843/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum archivácie=2025-05-09 }}</ref><ref>KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.</ref> (federalizácia Česko-Slovenska) a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu (synonymum k názvu [[Čechy]]), zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.<ref name="senat">[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250510041503/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum archivácie=2025-05-10 }}</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.<ref>Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.<ref>[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}</ref> == Štátne symboly == [[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]] Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),<ref name="Můj stát">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký státní znak | url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).<ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam" /> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Česka}} [[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]] === Pôvodné osídlenie === Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]]. Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchly pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]]. === Stredovek === {{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}} [[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]] [[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]] Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]). [[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]]. Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov. === Novovek === [[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]] [[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]] V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe. Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}</ref> V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený. Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,<ref>[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8</ref> čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.<ref>[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.</ref> [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika. === Rakúsko-Uhorsko === {{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]] V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]]. [[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražské bouře roku 1897 | periodikum = Městská knihovna v Praze | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/ }}</ref> Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců | periodikum = Týden.cz | dátum_vydania = 29. dubna 2010 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html }}</ref> Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom. === Prvá česko-slovenská republika === {{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}} [[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]] V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}</ref> Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.<ref>[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]</ref> Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}</ref> Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.<ref>Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}</ref> [[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]] Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označovaná ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]]. === Protektorát Čechy a Morava === {{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}} [[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]] [[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]] Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]<ref group="pozn.">Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.</ref>) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}</ref> [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.<ref>"[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}". [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.</ref> === Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 === ==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ==== V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].<ref>"''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&pg=PA409 A Companion to Russian History]''". Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}</ref><ref name="refl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html | vydavateľ = Reflex }}</ref> K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]]. Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).<ref name="armády">"[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]". Reflex. 6. května 2015.</ref> Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].<ref name="armády" />) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]]. V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti | periodikum = Dějiny a současnost | url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/ | dátum prístupu = 2017-08-01 }}</ref> Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešove dekréty]]).<ref>Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.</ref> ==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ==== [[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]] [[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]] V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}</ref> Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitným štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]]. Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]]. Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.<ref group="pozn.">Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodarná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.</ref> Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavená už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]]. ==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ==== [[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> značné zadĺženie štátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl | url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov. [[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatného Česka, počas udalostí v novembri 1989]] [[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česko je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]] Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky. === Samostatnosť Česka === Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].<ref>[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR</ref> Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.<!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--> Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii. == Prírodné pomery == [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]] Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}. == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km<sup>2</sup> (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km<sup>2</sup> (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km<sup>2</sup> (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v Česku prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území Česka zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území Česka majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v Česku sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území Česka rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano|dátum prístupu=2026-07-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|dátum archivácie=2016-09-19}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je Česko 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a [[Petr Fiala]] (2021 – 2025) a [[Andrej Babiš]] (od 2025). Súčasťou všetkých vlád Česka bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatného Česka sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160312121441/https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=2016-03-12 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej Česko v prvej polovici v roku 2009 aj predsedalo. Česko má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára [[The Heritage Foundation]] a ''[[The Wall Street Journal]]'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], malo Česko 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvo v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny Česka]] <div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div> ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Česka sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora =| titul = Počet obyvatel v obcích - k 1. 1. 2025| url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-rlm0s92pwn| vydavateľ = csu.gov.cz| miesto = | dátum vydania = 2025-05-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = cs}}</ref> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km<sup>2</sup>, z toho na českom území 3 163 km<sup>2</sup>. == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je Česko 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v Česku rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v Česku k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160923135644/http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|dátum archivácie=2016-09-23}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v Česku ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum prístupu=2026-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190618233754/https://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum archivácie=2019-06-18 }}</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> Česko je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z Česka do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v Česku na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahlo Česko najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v Česku 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré Česko doposiaľ nesplnilo. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. Česko sa vyhlo aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v Česku najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre Česko je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v Česku sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v Česku obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v Česku. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je Česko na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Ťažba === {{Hlavný článok|Ťažba v Česku}} Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | dátum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom. === Telekomunikácie a IT === [[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]] V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v Česku 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.<ref name=cia /> Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | dátum vydania = | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{Hlavný článok|Doprava v Česku}} [[Súbor:Motorways in Czechia map.svg|náhľad|[[Diaľnice v Česku]]]] ==== Cestná sieť ==== {{Hlavný článok|Diaľnice v Česku|Cesta I. triedy|Cesta II. triedy|Cesta III. triedy}} Dĺžka cestnej dopravnej siete v roku 2015 bola 55 737,5 km. Z toho 776 km tvorili [[Diaľnice v Česku|diaľnice]] a 6 244,9 km [[cesta I. triedy|cesty I. triedy]] (vrátane 459,4 km [[Rýchlostné cesty v Česku|rýchlostných komunikácií]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Diaľnice v Česku|Diaľničná sieť]] je stále vo výstavbe. Hlavnou komunikáciou bude po svojom dokončení [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]], ktorá spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Poľskem (smer [[Katovice]]). Už dokončenými komunikáciami sú [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnica D2]], spojujúca Brno a Bratislavu, [[Diaľnica D5 (Česko)|diaľnica D5]] spojujúca Prahu, Plzeň a Nemecko (smer [[Norimberg]]), [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnica D8]] z Prahy cez [[Ústí nad Labem]] do Nemecka (smer [[Drážďany]]), [[Diaľnica D10 (Česko)|diaľnica D10]] (Praha – Turnov), [[Diaľnica D46 (Česko)|diaľnica D46]] (Vyškov – Olomouc) a [[Diaľnica D56 (Česko)|diaľnica D56]] (Ostrava – Frýdek-Místek). V rôzne pokročilom stave výstavby sú ďalej [[Diaľnica D0 (Česko)|diaľnica D0]], [[Diaľnica D3 (Česko)|diaľnica D3]], [[Diaľnica D4 (Česko)|diaľnica D4]], [[Diaľnica D6 (Česko)|diaľnica D6]], [[Diaľnica D7 (Česko)|diaľnica D7]], [[Diaľnica D11 (Česko)|diaľnica D11]], [[Diaľnica D35 (Česko)|diaľnica D35]], [[Diaľnica D48 (Česko)|diaľnica D48]], [[Diaľnica D49 (Česko)|diaľnica D49]], [[Diaľnica D52 (Česko)|diaľnica D52]] a [[Diaľnica D55 (Česko)|diaľnica D55]]. Maximálna povolená rýchlosť na diaľnici je 130 km/h. Za používanie diaľníc platia motoristi [[diaľničný poplatok]], pričom od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtne v Česku|elektronického mýtneho]]. Úmrtnosť na českých cestách bola v prepočte na obyvateľa v roku 2004 približne 1,6× vyššia než v Nemecku, aj keď intenzita dopravy je nižšia. Počet 1286 usmrtených z roku 2005 sa kolísavo znižuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum prístupu=2010-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum archivácie=2010-11-17 }}</ref> V roku 2010 zomrelo na cestách 802 ľudí. Každé registrované vozidlo v Česku musí mať [[Evidenčné číslo vozidiel v Česku|štátnu poznávaciu značku]]. Jej súčasná podoba pochádza z roku 2001. ==== Železnice ==== {{Hlavný článok|Železničná doprava v Česku|Zoznam železničných tratí v Česku}} [[Súbor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhľad|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavnom nádraží]] v Prahe]] Česko má so svojimi 9 568 km jednu z najhustejších železničných sietí v Európe. Z toho je 3 212 km tratí [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaných]] a 1 906 km je dvoj- a viackoľajových.<ref name="doicr">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum prístupu=2012-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum archivácie=2011-11-14 }}</ref> Správcom a prevádzkovateľom úplnej väčšiny železničnej infraštruktúry je štátna organizácia [[Správa železnic]]. České dráhy prevádzkujú [[vysokorýchlostný vlak|vysokorýchlostné vlaky]] [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale keďže žiadne trate nie sú [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostné]], je ich maximálna rýchlosť obmedzená na 160 km/h. Prepravný výkon v osobnej doprave od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milióna [[Deľba prepravnej práce|osobokilometrov]] v roku 2003 (81 % v roku 1995), potom stúpal až k 11 069 miliónom osobokilometrov v roku 2019 (138 % v roku 1995). V súvislosti s pandémiou prudko klesol v roku 2020 (6 485 milióna osobokilometrov) a do konca roku 2022 sa ešte nevrátil do hodnôt z roku 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Prepravný výkon v nákladnej doprave od roku 1995 kolísavo klesal k minimu 12 791 milióna [[Deľba prepravnej práce|tonakilometrov]] v roku 2009 (68 % v roku 1995), a od tej doby pomaly kolísavo stúpal k 16 777 miliónom tonokilometrov v roku 2022 (74 % v roku 1995). V pandemickom roku 2020 sa prejavil pokles o 6 %, ktorý bol hneď nasledujúceho roku zahladený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojené do siete medzinárodných vlakov [[EuroCity]], od roku 2005 zaisťujú niektoré z medzinárodných spojení aj vlaky [[SuperCity]], ich ťažisko je na linke Praha – Ostrava. Najäčším [[Železničná doprava v Česku|železničným dopravcom]] sú [[České dráhy]]. Nákladný železničný trh je liberalizovaný, [[Konkurencia dopravcov v osobnej železničnej doprave v Česku|liberalizácia v osobnej doprave]] prebieha. Väčšina osobnej železničnej dopravy je podporovaná z verejných rozpočtov prostredníctvom dlhodobých zmlúv s dopravcami. Hlavným železničným uzlom je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Prahe]]. Jeho stará budova je pamiatkovou chránenou [[Secesia (architektúra)|secesnou]] stavbou z dielne architekta [[Josef Fanta|Josefa Fantu]]. Medzinárodne využívaný je unikátny [[Železničný skúšobný okruh Cerhenice].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectvo ==== [[Súbor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhľad|[[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]] v Prahe]] {{Hlavný článok|Zoznam letísk v Česku|Zoznam leteckých spoločností Česka}} V Česku je celkom 91 civilných letísk,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavateľ=czech.cz|místo=|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-02-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|dátum archivácie=2017-05-18|nedostupné=áno}}</ref> z toho 46 má spevnený [[Vzletová a pristávacia dráha|povrch]]. Iba 5 letísk vypravuje pravidelné lety. Väčšina [[letectvo|leteckej dopravy]] sa v Česku realizuje cez [[Praha|pražské]] [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Václava Havla]], ktoré v roku 2016 prepravilo 13 miliónov pasažoerov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|dátum vydania=2016-12-30|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> V zimnej sezóne 2016/17 sa z neho lietalo do 105 destinácií v 39 krajinách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavateľ=prg.aero|miesto=|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> Medzi ďalšie letiská s pravidelným, ale s menšou hustotou civilnej dopravy patrí [[letisko Brno-Tuřany]], [[Letisko Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letisko Pardubice|Pardubice]] a [[Letisko Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Pôsobia tu tri hlavné pravidelné letecké spoločnosti. Najstaršie z nich sú [[České aerolinie]], najväčšia letecká spoločnosť je [[Smartwings|Travel Service]], pod ktorý spadá aj nízkonákladová spoločnosť [[Smartwings]]. Medzi ďalšie české letecké spoločnosti patria [[VAN AIR Europe]], [[Silver Air]] a ďalšie letecké spoločnosti poskytujúce služby [[aerotaxi]], napríklad [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodná doprava ==== [[Vodná doprava v Česku]] je prevádzkovaná na riekach [[Labe]] a [[Vltava]] a ďalších uzavretých vodných plochách, pre rekreačné účely. Najvýznamnejším prevádzkovateľom vodnej dopravy je [[Československá plavba labská]]. Česko disponuje aj [[Slobodné prístavné pásmo v Hamburgu a Štetíne|vlastným prístavným územím]] v areáli námorného prístavu v [[Hamburh]]u v Nemecku. Prístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] boli na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versailleskej zmluvy]] prenajaté v roku 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Toho istého roku Československo zakúpilo aj prístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 ho spravuje Česko. Prístavy využívala [[Československá námorná plavba]], dnes [[Československá námorná plavba|Česká námorná plavba]]. Veľkú tradíciu (už od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodárstvo, splavovanie, budovanie hatí a priehrad. Najväčšími priehradami v Česku sú: [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a sústava nádrží [[Vodné dielo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Česku}} [[Súbor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhľad|vľavo|Električka 15T na zástavke Radlická]] [[Súbor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhľad|Klasický design [[Linka A (pražské metro)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanica pražského metra)|Malostranská]]]] V Českej republike existuje veľká tradícia [[Mestská hromadná doprava v Česku|mestskej hromadnej dopravy]]. Systémy MHD sa začali rozvíjať od 60. rokov 19. storočia – [[konská železnica v Brne]] bola zavedená už v roku 1869, v roku 1875 potom [[Konská železnica v Prahe|v Prahe]]. Prvú [[parná električka|parnú električku]] malo taktiež [[parná električka v Brne|Brno]], do prevádzky tu bola uvedená v roku 1884. Prvenstvo pri implementácii [[Elektrická električka|elektrických električiek]] si zaistili [[Električková doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektrinou poháňaná električka vyšla na trať v roku 1895. Rok potom sa pridala [[Električková doprava v Prahe|Praha]] (tu už od roku 1891 fungovala prevažne predvádzacia [[Elektrická dráha na Letné v Prahe|Križiková elektrická dráha na Letné]]), v roku 1897 [[Električková doprava v Liberci|Liberec]], v roku 1899 [[Električková doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Električková doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Električková doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Električková doprava v Brne|Brno]] a [[Električková doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Električková doprava v Moste a Litvínove|Most a Litvínov]] a [[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]], 1902 [[Električková doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázne]], 1905 [[Električková doprava v Opave|Opava]], 1909 [[Električková doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Električková doprava v Jihlave|Jihlava]], 1911 [[Električková doprava v Těšíne|Těšín]] a 1916 [[Električková doprava v Bohumíne|Bohumín]]. Od 70. rokov 20. storočia funguje v Česku sedem električkových systémov: v [[Električková doprava v Prahe|Prahe]], [[Električková doprava v Brne|Brne]], [[Električková doprava v Ostrave|Ostrave]], [[Električková doprava v Plzni|Plzni]], [[Električková doprava v Liberci|Liberci]], [[Električková doprava v Olomouci|Olomouci]] a spoločný [[Električková doprava v Moste a Litvínove|električkový systém Moste a Litvínova]]. V 20. storočí je zrejmý trend úbytku električkovej dopravy na úkor autobusovej. Autobusová mestská doprava sa od 90. rokov integruje s prímestskou, väčšiu rolu od začiatku 21. storočia taktiež hrá mestská a prímestská železnica (napr. [[Esko Praha]]). Okrajovú rolu v systéme hromadnej dopravy hrajú lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varoch|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodná doprava ([[Prívozy Pražskej integrovanej dopravy|pražské prívozy]], [[Lodná doprava na Brnenskej priehrade|doprava na Brnenskej priehrade]]). Jediným mestom v Česku, kde bol vybudovaný systém mestskej podzemnej dráhy, takzvaného [[Metro (podzemná železnica)|metra]], je Praha. Prevádzka [[Pražské metro|pražského metra]] bola spustená 9. mája 1974. Sieť trás k roku 2015 merala 65,2 km, súpravy zastavovali v 61 staniciach. Pražské metro prepraví cez 1,6 milióna cestujúcich denne. Podľa hodnotenia [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnej automobilovej federácie]] z roku 2010 má Praha štvrtú najkvalitnejšiu mestskú hromadnú dopravu v Európe (po [[Mníchov]]e, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Viedeň|Viedni]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|dátum vydania=2010-02-18|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Hlavný článok|Energetika v Česku}} [[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|[[Jadrová elektráreň Temelín]], najvýkonnejšia elektráreň v Česku a jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]] Česko v súčasnosti znižuje svoju energetickú závislosť na [[hnedé uhlie|hnedom uhlí]], ktorá sa negatívne prejavovala v kvalite životného prostredia v severných Čechách. V roku 2005 bolo 65,4 percent elektriny vyrábaných pomocou pary a spaľovaním (hlavne uhlie), 30 percent v jadrových elektrárňach a 4,6 percenta z obnoviteľných zdrojov, vrátane vodných elektrární. Najväčším českým energetickým zdrojom je [[Jadrová elektráreň Temelín]] (14 % výroby elektriny v Česku), ďalšia jadrová elektráreň je v [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovanech]]. Česko patrí medzi najväčšieho vývozcu prúdu v Európe, v roku 2013 vyviezlo asi 17 TWh, čo je viac než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> Česko je na siedmom mieste na svete vo vývoze elektrickej energie a na desiatom vo výrobe energie z jadra.<ref name=cia /> [[Európska zelená dohoda]] počíta do roku 2033 s koncom používania [[uhlie|uhlia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> z ktorého sa v roku 2023 vyrábala skoro polovica elektriny v Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadok uhlia má byť postupne nahradený [[Jadrová energetika v Česku|jadrovou energiou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | dátum_vydania = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemný plyn]] je nakupovaný od nórskych spoločností a ako skvapalnený plyn [[Skvapalnený zemný plyn|LNG]] z [[Holandsko|Holandska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. V minulosti pochádzali tri štvrtiny dodávok plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojny na Ukrajine]] boli tieto dodávky postupne zastavené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | dátum prístupu = 2023-03-30 }}</ref> Skvapalnený zemný plyn sa začal dovážať aj z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolom konzumného životného štýlu sa stali po revolúcii v roku 1989 supermarkety a hypermarkety, ktoré ovládli maloobchodnú sféru viac než kdekoľvek inde v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | odkaz na vydavateľa = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovný ruch === {{Hlavný článok|Cestovný ruch v Česku|Zoznam hradov v Česku}} [[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhľad|[[Václavské námestie (Praha)|Václavské námestie]]]] České hospodárstvo získava vysoké príjmy z cestovného ruchu. V roku 2001 celkové výnosy z cestovného ruchu dosiahla 118,13 miliardy korún, čo vtedy predstavovalo 5,5 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V nasledujúcich rokoch však záujem cudzincov o Česko, čiastočne z dôvodu posilnenia kurzu českej [[Česká koruna (mena)|koruny]], tak trochu opadol. Neskôr sa koruna oslabila; v roku 2016 navštívilo Česko 9,3 milióna turistov zo zahraničia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|dátum prístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je piatym najnavštevovanejším mestom Európy, po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Istanbul]]u a [[Rím]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|dátum vydania=2015-01-27|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podľa agentúry [[CzechTourism]] boli v roku 2014 najnavštevovanejšími turistickými cieľmi v Česku [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistov), [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|Zoologická záhrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Ťažobná oblasť Vítkovice|Ťažobná oblasť Vítkovic]] a [[Banícke múzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostrave (808 900), [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] (vrátane [[Pražský orloj|orloja]]) v Prahe (739 800), Pivovarské múzeum a podzemie v Plzni (600 000), [[Zoologická záhrada Zlín|Zoologická záhrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské múzeum v Prahe]] (580 000), [[Petřínska rozhľadňa]] v Prahe (557 400) a [[Zoologická záhrada a botanický park Ostrava|Zoologická záhrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspech pražské zoo súvisí s jej prestížou. V roku 2015 používatelia najväčšieho cestovateľského servera [[TripAdvisor]] pražskú zoo určili ako štvrtú najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html | dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] ju v roku 2008 označil za siedmu najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> [[Súbor:Lednice - Schloss (b).JPG|náhľad|Novogotický [[zámok Lednice]]]] [[Súbor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhľad|vľavo|[[Zámok Český Krumlov|Hrad a zámok Český Krumlov]] v južných Čechách]] [[Súbor:Zámek hluboká.jpg|náhľad|[[Zámok Hluboká]] v blízkosti Českých Budejovíc]] [[Súbor:Zamek Karlštejn.jpg|náhľad|Stredoveký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] v blízkosti [[Beroun]]a]] [[Súbor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vľavo|[[Zlatá ulička]] v Prahe]] Z hradov a zámkov sú okrem Pražského hradu najnavštevovanejší [[zámok Lednice]], [[zámok Český Krumlov]], [[zámok Hluboká|zámok Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[zámok Průhonice]], [[zámok Dětenice]], [[zámok Konopiště]], [[Arcibiskupský zámok Kroměříž|arcibiskupský zámok a záhrady v Kroměříži]] a [[zámok Loučeň]].<ref name="haz">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Novotný|meno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum prístupu=2016-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum archivácie=2016-07-16}}</ref> V Stredočeskom kraji sú turistickými lákadlami taktiež [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnica v Sedlci]] v Kutnej Hore a [[chrám svätej Barbory]], hrady [[Hrad Křivoklát|Křivoklát]], [[Hrad Český Šternberk|Český Šternberk]] a [[Hrad Kokořín|Kokořín]], zámky [[Zámok Poděbrady|Poděbrady]] a [[Zámok Veltrusy|Veltrusy]], v Juhočeskom kraji [[kláštor Vyšší Brod]], hrady [[Hrad Rožmberk|Rožmberk]] a [[Hrad Zvíkov|Zvíkov]], zámky [[Zámok Orlík|Orlík]], [[Zámok Červená Lhota|Červená Lhota]] a [[Zámok Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]], v Karlovarskom kraji [[hrad Loket]], v Ústeckom kraji [[Koncentračný tábor Terezín|Pamätník Terezín]], hrad [[Hrad Hazmburk|Hazmburk]] a zámok [[Zámok Duchcov|Duchcov]], v Libereckom hrady [[Trosky]], [[Hrad Grabštejn|Grabštejn]], [[Hrad Lemberk|Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[zámok Sychrov]], v Kráľovohradeckom [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Kráľové, hrad [[Hrad Kost|Kost]], zámky [[Zámok Ratibořice|Ratibořice]], [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]] a [[Zámok Hrádek u Nechanic|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickom [[Múzeum v prírode Vysočina|súbor ľudových stavieb]] pri Hlinsku a zámok [[Pardubický zámok|Pardubice]], na Vysočine [[zámok Telč]], v Olomouckom [[hrad Bouzov]], v Juhomoravskom [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brne, hrady [[Špilberk (hrad)|Špilberk]], [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]], [[Hrad Veveří|Veveří]] a [[Hrad Bítov|Bítov]], v Zlínskom [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov (hrad)|Buchlov]] a zámok [[Zámok Buchlovice|Buchlovice]]. K najznámejším pražským pamätihodnostiam patria okrem doposiaľ menovaných [[Kostol Matky Božej pred Týnom|Týnsky chrám]], [[Staronová synagóga]], [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]], [[Betlehemská kaplnka]], [[Břevnovský kláštor]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezuliatko]], [[Emauzský kláštor]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagóga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španielska synagóga (Praha)|Španielska synagóga]], [[Kostol Narodenia Pána (Praha)|pražská Loreta]], z novších potom [[Lennonov múr]] či [[Žižkovská televizní věž|Žižkovská televízna veža]]. Okrem katedrály sv. Víta patrí k turisticky najatraktívnejším častiam Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|bazilika sv. Jiří]], [[Kráľovská záhrada]], [[Letohrádok kráľovnej Anny]] a [[Starý kráľovský palác (Praha)|Starý kráľovský palác]]. Najznámejšími mimopražskými a mimobrnenskými svätostánkami sú [[Katedrála svätého Václava (Olomouc)|katedrála svätého Václava v Olomouci]], [[Veľká synagóga v Plzni]], [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Fulnek)|kostol Najsvätejšej Trojice vo Fulneku]], [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála svätého Bartolomeja v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasiteľa|katedrála Božského Spasiteľa v Ostrave]] a [[Katedrála svätého Štefana (Litoměřice)|katedrála svätého Štefana v Litomericiach]]. V Česku je asi 700 múzeí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum archivácie = 2019-08-19 | nedostupné = áno }}</ref> Najväčším je [[Národní muzeum]] (jeho súčasťou je Prírodovedecké múzeum, Historické múzeum, Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr a Múzeum českej hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské múzeum v Prahe]], [[Národní technické múzeum v Prahe|Národné technické múzeum]], [[Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe]], [[Múzeum hlavného mesta Prahy]] (vlastný [[Langweilov model Prahy]] a spravuje aj [[Villa Müller|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické múzeum Lešany]], [[Múzeum umenia Olomouc]], [[Slovácke múzeum v Uherskom Hradišti]]. K najnavštevovanejším patria tiež [[Banícke múzeum Příbram|Banícke múzeum v Příbrami]] a [[České múzeum striebra|České múzeum striebra v Kutnej Hore]]. Z prírodných pamiatok to sú [[Punkevní jeskyně]] a priepasť [[Macocha (priepasť)|Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimoriadne postavenie majú kultúrne pamiatky zapísané na [[Svetové dedičstvo (Česko)|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Okrem už uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) sú to [[vila Tugendhat]] v Brne, dedinka [[Holašovice]], historické jadro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutnej Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Zámok Litomyšl|zámok a zámocký areál Litomyšl]], [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]] ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská štvrť]] a [[Bazilika svätého Prokopa]]) a [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]]. Na zoznam nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO boli zapísané [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokoliarstvo]], [[Fašiangové sprievody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=s.r.o.|meno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> a najnovšie, v roku 2016, české bábkarstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Niektoré lokality majú zvláštny význam pre spätosť s českými dejinami alebo mýtmi – hora [[Říp]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] (hlavne [[Vyšehradský cintorín]], kde je pochovaný [[Antonín Dvořák]] aj [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] spojený s cyrilometodejskou a veľkomoravskou pamiatkou, [[Bazilika svätého Václava (Stará Boleslav)|kostol svätého Václava]] v Starej Boleslavi spätý s legendou o zabití kniežaťa Václava, [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] v Prahe, kde počas druhej svetovej vojny zahynuli strojcovia atentátu na Heydricha. K obľúbeným turistickým akciám patria [[Noc múzeí a galérií]], [[Noc kostolov]], [[Hradozámocká noc]], rekonštrukcia najslávnejších bitiek, ktoré sa odohrali na českom území ([[bitka pri Slavkove]], [[bitka pri Hradci Králové]], [[bitka pri Kolíne]], [[Obliehanie Brna (1645)|obliehanie Brna Švédmi]] atď.), [[Dni NATO v Ostrave]] či armádne [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Okrem toho mnoho festivalov a veľtrhov. Tradičnými turistickými magnetmi bývali kúpeľné mestá ako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], avšak kúpeľníctvo sa dostalo do krízy. Karlovy Vary si však zachovávajú atraktivitu napríklad aj vďaka každoročnému [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|medzinárodnému filmovému festivalu]]. Táto filmová prehliadka založená po druhej svetovej vojne je dnes najväčšou kultúrnou akciou v Česku. Významné rekreačné oblasti v Česku sú [[Národný park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český raj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvateľstvo == {{Hlavný článok|Obyvateľstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v Českej republike podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] 10 649 800 ľudí. [[Prirodzený prírastok]] v roku 2018 bol 1116 osôb, úhrnná plodnosť dosiahla hodnotu 1,71, v roku 2021 potom dosiahla hodnotu 1,83. Hlavnou príčinou rastu počtu obyvateľov je dlhodobá migrácia – v roku 2018 bol počet prisťahovaných o 38 629 osôb vyšší než počet vysťahovaných, išlo hlavne o migráciu z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Priemerný vek v roku bol 2018 42,3 rokov, [[stredná dĺžka života]] bola 76,1 rokov u mužov a 81,9 rokov u žien. V roku 2018 bol najľudnatejším krajom Stredočeský s 1 369 332 obyvateľmi. Bol jediným krajom, kde žilo viac ľudí než v Prahe, ktorá mala 1 308 632 obyvateľov.<ref name="StatRocenka2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavateľ = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | dátum prístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvateľov v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické zloženie === [[Súbor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhľad|Vekové zloženie obyvateľstva Česka 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Českej republiky}} V poslednom sčítaní ľudu v roku [[2011]] sa 64,3 % obyvateľov Česka prihlásilo k [[Česi|českej]] národnosti (86,1 % z tých, ktorí sa k nejakej národnosti prihlásili), ktorá úplne prevažuje vo všetkých okresoch Česka, 5,0 % obyvateľov deklarovalo [[Moravania|moravskú]] národnosť a 0,1 % národnosť [[Slezania|slezsku]],<ref name="SLDB2011">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | dátum prístupu = 2019-08-08 }}</ref> v oboch prípadoch takisto hovoriaci prevažne [[Čeština|česky]]. Podľa názoru [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] ide o dôsledok rozdelenia [[Česi|českej národnosti]], pred sčítaním v roku [[1991]] ešte jednotné, v dôsledku medializácie moravskej národnostní problematiky a teda do istej miery umelo;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum prístupu=2008-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref> [[Moravania (strana)|politická strana Moravania]] tento stav naopak hodnotia ako prejav spontánneho národného obrodenia.<ref>[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]</ref> Faktom zostáva, že moravskú, čiastočne sliezsku a po určitú dobu aj českú a slovenskú národnosť bolo v rôznych obdobiach existencie [[Česko-slovensko|Česko-slovenska]] možno deklarovať len obmedzene (skupina nebola uvádzaná v koncových štatistikách) alebo vôbec nie (k skupine nebolo možné sa prihlásiť) a až v roku [[1991]], krátko pred rozpadom štátov, bolo po prvý krát úplne prihliadnuté ku každej z týchto štyroch národností jednotlivo.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604093519/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=2012-06-04 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkom 25,3 % obyvateľov Česka využilo pri sčítaní ľudu v roku 2011 možnosť nevyplňovať v sčítacích formulároch dobrovoľnú kolónku národnosti a ponechalo ju prázdnu.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Súbor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhľad|Slavnostný [[kroj]] slobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Súbor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhľad|Národnostné zloženie Česka]] V Česku existuje niekoľko etnografických skupín úzko spätých s krajom, kde žijú, ktoré sa v minulosti líšili niektorými kultúrnymi rysmi a dialektom. V Čechách sú to napríklad [[Chodovia]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Dulebovia]], na Morave [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravskí Chorváti]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | dátum_vydania = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravskí Slováci]], [[Podlužáci]], [[Moravské Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a ďalší a v Sliezsku napr. [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]],<ref>{{Citácia knihy | priezviski = Hubinger | meno = Václav | priezvisko2 = Honzák | meno2 = František | priezvisko3 = Polišenský | meno3 = Jiří | spoluautori = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezania|Šlonzáci]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | dátum_vydania = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzovia|Prajzáci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | dátum_vydania = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tieto rozdiely sa začali, hlavne po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], stierať, niektoré krajové zvláštnosti sa však doposiaľ udržujú. Okrem týchto geograficky rozlíšiteľných etnografických skupín stojí za zmienku viacmenej rozptýlene, špecifické etnografické skupiny. Jedná sa o [[Rómovia v Česku|rómsku]] a [[Židia v Česku|židovskú]] etnografickú skupinu. === Cudzinci === Na konci roku 2022 podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] žilo v Česku 1 113 698 cudzincov (10,3 % z celkovej populácie), z nich 29,9 % tu malo udelený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Ďalších 2456 osôb bolo v roku 2022 v [[azyl|azylovom riadení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cudzieho pôvodu s udeleným českým občianstvom v uvedených počtoch nie sú zahrnuté. V [[Praha|Prahe]] a [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]] v roku 2022 žilo celkom 504 tisíc cudzincov, teda necelá polovica z ich celkového počtu v Česku.<ref name="cizinciKraje">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Najviac cudzincov pochádza z [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorých štátny príslušníci v roku 2004 počtom prekonali cudzincov zo [[Slovensko|Slovenska]]; ďalej nasledujú cudzinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci ostávajú v Česku v priemere najdlhšie (8 rokov), ľudia z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] len o rok menej. Podľa údajov ČŠÚ z roku 2012 bol najväčší podiel [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdelaných]] medzi osobami prichádzajúcimi z [[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantov z tejto krajiny). Najväčšiu časť svojich zárobkov do materskej krajiny posielali [[Ukrajinci]] (17 % príjmu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Európska únia|Európskej únie]] sa počet cudzincov v Česku postupne zvyšoval, ale ich podiel na populácii zostával nižší než v ostatných krajinách Európskej únie – v roku 2016 bolo Česko z 28 štátov únie z hľadiska etnickej heterogenity na 24. mieste.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roku 2021 v Česku počet cudzincov dosiahol 6,2 %, v susednom [[Nemecko|Nemecku]] žil najväčší počet cudzincov v EÚ, to je 7,2 milióna (9 % populácie). V [[Rakúsko|Rakúsku]] je podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľ 10,8 % a v [[Španielsko|Španielsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> K skokovému zvýšeniu podielu cudzincov v Česku nad 10 % z celkovej populácie došlo v roku 2022 s príchodom ukrajinských utečencov v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Najčastejšie krajiny pôvodu cudzincov žijúcich v Česku k 31. marcu 2026 (nad 10 tisíc osôb) ! Krajina pôvodu !! Počet osôb<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[India]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstan]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{rast}}/{{pokles}} – porovnanie s 28. februárom 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cudzincov v Česku<ref name="Cizinci 2024">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Prague Daily News| odkaz na autora =| titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/| vydavateľ = praguedaily.news| miesto =| dátum vydania = 2025-02-28| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet cudzincov, demografické udalosti | periodikum = Štatistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | dátum prístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31. 12.)</small> !! Podiel na<br />celkovej populácii |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženstvo === {{Hlavný článok|Náboženstvo v Česku|Křesťanstvo v Česku}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Rastislav (Veľká Morava)|Svätý Rastislav]], knieža Veľkomoravskej ríše, počas jeho panovania sa uskutočnila [[Cyril a Metod|cyrilo-metodejská misia]].]] {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |dátum archivácie=2015-02-21 |nedostupné=áno }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z najmenej náboženských populácii na svete. V prieskumoch projektu [[Eurobarometer]] v roku 2005 odpovedalo 19 % opýtaných, že veria v Boha, 50 % veria v nejakú životnú či duchovnú silu a 30 % neverí v nič z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podľa posledného [[Sčítanie ľudu, domov a bytov 2021 v Česku|sčítania ľudu z roku 2021]] je 5 miliónov obyvateľov [[Ireligiozita|bez vyznania]], teda 48 % populácie. K rôznym cirkvám a náboženským spoločnostiam sa prihlásilo 1,1 milióna obyvateľov, ďalej niektorí uviedli, že sú veriaci a hlásia sa k cirkvi, ale už neoznačili konkrétnu cirkev. Ako veriaci, ale nehlásiaci sa k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti sa výslovne označilo 960 tisíc osôb, okrem toho iní občania uviedli iba určité náboženstvo. Celkovo sa tak k nejakej viere či vyznaniu prihlásilo 2,3 milióna, teda 22 % obyvateľov Česka. Celkom 3,2 milióna obyvateľov (30 %) avšak túto dobrovoľnú kolónku v sčítacích formulároch nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-09-08 }}</ref> Najpočetnejším náboženstvom v Česku je [[kresťanstvo]]. Najväčšou náboženskou skupinou bola v roku 2021 [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolícka cirkev]], ktorá mala 741 tisíc veriacich (7 %), čo by bol výrazný pokles oproti roku 2011, keď sa k nej hlásilo celkom 1,08 milióna veriacich (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Avšak 236 tisíc obyvateľov uviedlo „katolícka viera“ alebo „katolík“, celkom tak šlo o 977 tisíc veriacich (9,3 %). Nasledovali veľké protestantské cirkvi [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíc členmi (0,3 %) a [[Cirkev československá husitská]] s 24 tisíc členmi (0,2 %), podobne ale 27 tisíc obyvateľov len všeobecne uviedlo, že sú protestantmi alebo evanjelici. Vyšší podiel veriacich mala [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]], ku ktorej sa prihlásilo 41 tisíc ľudí, významnejší boli aj [[Jehovovi svedkovia]] s 13 tisícmi členov, [[Cirkev bratská]] s 11 tisícmi alebo [[Gréckokatolícka cirkev v Česku|gréckokatolícka cirkev]] s 8 tisícmi veriacich. Len všeobecne ku kresťanstvu sa naviac prihlásilo 71 tisíc obyvateľov. Počet vyznávačov [[Judaizmus|judaizmu]] bol 2 tisíc, k [[islam v Česku|islamu]] sa hlásilo 5 tisíc ľudí, k rôznym odvetviam [[Budhizmus|budhizmu]] 6 tisíc osôb a k [[Hinduizmus|hinduizmu]] necelé 2 tisíc obyvateľov. Recesisti sa hlásili napr. k [[Jediizmus|jediizmu]] (21 tisíc) alebo [[Flying Spaghetti Monster|pastafariánstvu]] (necelé 3 tisícky). K [[Ateizmus|ateizmu]] sa prihlásilo 555 osôb, [[Novopohanstvo|pohanstvo]] deklarovalo takmer 3 tisíc osôb.<ref name=":1" /> Podiel deklarovaných veriacich sa od predošlého sčítania ľudu v roku 2011 prakticky nezmenil. Vzrástol počet osôb bez vyznania, oproti tomu sa znížil počet os§b, ktoré sa rozhodli na dobrovoľnú otázku neodpovedať.<ref name="CSU">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum prístupu=2011-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum archivácie=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyššia koncentrácia veriacich na južnej a východnej [[Morava (región)|Morave]], naopak severné a severozápadn= [[Čechy]] vykazujú vyšší podiel osôb bez vyznania. <gallery perrow="3" caption="Podiel veriacich obyvateľov"> Súbor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítanie ľudu 1991 Súbor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítánie ludu 2001 Súbor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítánie ľudu 2011 </gallery> Historicky dôležitú rolu v náboženskom vývoji zohralo [[husitstvo]], [[Kališníctvo|utrakvizmus]], [[Jednota bratská]] (a jej súčasť [[Moravskí bratia]]). [[Česká reformácia]] zohrala významnú rolu aj v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]], lebo modernž český národ sa [[Protestantizmus|protestantským]] nakoniec nestal. Katolícka a pravoslávna cirkev uznávajú svätých, z českých osobností uznávajú obe svätosť [[Svätý Ivan|Ivana]], [[Ľudmila (svätica)|Ludmily]], [[Václav I. (české knieža)|Václava]] a [[Svätý Prokop|Prokopa]]. Katolícka cirkev naviac uznáva [[Vojtech Pražský|Vojtecha]], [[Radim (hniezdenský arcibiskup)|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českú]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], [[Ján Sarkander|Jána Sarkandera]] a [[Ján Nepomuk Neumann|Jána Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslávni naviac ešte svätého [[Rastislav (Veľká Morava)|Rostislava]] a [[Gorazd II. (Matěj Pavlík)|Gorazda II.]] (Matěja Pavlíka), ktorý počas druhej svetovej vojny ukrýval parašutistov, ktorí zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov === {{hlavný článok|Zoznam miest v Česku|Zoznam miest v Česku podľa počtu obyvateľov|Zoznam obcí v Česku}} {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" |- ! style="text-align:center;" colspan="11"| |- !rowspan=23 width:150|<br /> [[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br /> [[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br /> [[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br /> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] !rowspan=23 width:150| [[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br /> [[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br /> [[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br /> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||- |- | colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"| |}{{clear}} Štatutárnymi mestami sú naviac taktiež [[Děčín]], [[Chomutov]], [[Jablonec nad Nisou]], [[Mladá Boleslav]], [[Prostějov]], [[Přerov]] a [[Třinec]]. Bývalými okresnými mestami sú navyše ešte [[Benešov]], [[Beroun]], [[Blansko]], [[Bruntál]], [[Břeclav]], [[Česká Lípa]], [[Český Krumlov]], [[Domažlice]], [[Havlíčkův Brod]], [[Hodonín]], [[Cheb]], [[Chrudim]], [[Jeseník]], [[Jičín]], [[Jindřichův Hradec]], [[Klatovy]], [[Kolín]], [[Kroměříž]], [[Kutná Hora]], [[Litoměřice]], [[Louny]], [[Mělník]], [[Náchod]], [[Nový Jičín]], [[Nymburk]], [[Pelhřimov]], [[Písek]], [[Prachatice]], [[Příbram]], [[Rakovník]], [[Rokycany]], [[Rychnov nad Kněžnou]], [[Semily]], [[Sokolov]], [[Strakonice]], [[Svitavy]], [[Šumperk]], [[Tábor]], [[Tachov]], [[Trutnov]], [[Třebíč]], [[Uherské Hradiště]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Vsetín]], [[Vyškov]], [[Znojmo]], [[Žďár nad Sázavou]]. Najväčšími mestami, ktoré nie sú ani štatutárne, ani okresné, sú [[Orlová]], [[Litvínov]], [[Český Těšín]], [[Krnov]], [[Kopřivnice]], [[Bohumín]] a [[Jirkov]]. == Kultúra == {{Hlavný článok|Česká kultúra}} === Literatúra === {{Hlavný článok|Česká literatúra|Zoznam českých spisovateľov}} [[Súbor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhľad|vľavo|[[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]: baroková sála [[Klementinum|Klementina]]]] [[Súbor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhľad|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]|upright]] [[Súbor:Kafka1906 cropped.jpg|náhľad|upright|Česko-nemecko-židovský spisovateľ [[Franz Kafka]]|alt=]] Literárne dejiny majú počiatky v ústnej tradícii, v ktorej vyniká povesť o [[Čech, Lech a Rus|praotcovi Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuša (kňažná)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslovi Oráčovi]] a [[Dívčí válka|vojne dievčat]]. Začiatky českej písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na Veľkej Morave. Tí spolu so svojimi žiakmi (najvýznamnejším z nich bol [[Kliment Ochridský]]) vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a s pomocou písma [[hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''[[Proglas (prológ)|Proglas]]'', ''[[Život Metodov]]'', ''[[Život Konštantínov]]''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú rolu zohrávať latinčina, vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (hlavne [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | dátum vydania = 2016-09-13 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> a iné žánre (napr. ''[[Vita Caroli]]'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''[[Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokomunetu | priezvisko = Turčeková | meno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | dátum vydania = 2010-12-23 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvými autormi, ktorí písali aj česky, a ktorí dosiahli svetovú slávu, boli [[Ján Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie, a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ [[Humanizmus a renesancia v českej literatúre|humanizmu v českej literatúre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | dátum vydania = 2019-02-03 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Hieronym Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážke [[Česká vojna|stavovského povstania]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] v roku 1620 nastalo zložité obdobie vytlačovania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum archivácie = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[Formovanie moderného českého národa|národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavateľ = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | dátum vydania = 2015-08-24 | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ [[Panslavizmus|panslovanských]] tendencií. Vtedy sa začala objavovať už prvá svojbytná literatúra ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, keď [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a keď vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realizmus vo svetovej literatúre|realisti]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest českej moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchistickí buriči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala rozkvitať [[Pražská nemecká literatúra|nemecky písaná literatúra]] (hlavne v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámok (román)|Zámok]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (hlavne ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (hlavne ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná bola taktiež aj ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], ktorý sa venoval najprv [[Proletárska poézia|proletárskej poézii]], neskôr vymyslel smer [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doposiaľ jediný Čech ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (v roku 1984).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšiemu ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (hlavne ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (kniha)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (obzvlášť po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii v roku 1968]]) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kundery patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štepila na [[Disident|disent]] spätý hlavne s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčší medzinárodný ohlas spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | dátum vydania = 2013-09-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii z roku 1989]] toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | dátum vydania = 2009-05-17 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Súbor:Milan Kundera.jpg|náhľad|Český spisovateľ a básnik [[Milan Kundera]]]] K významným novinárom okrem výššie uvedených patrili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] alebo [[Ferdinand Peroutka]]. V Česku je udeľovaná významná medzinárodná literárna [[Cena Franza Kafku]]. Z domácich literárnych cien patrí k najvýznamnejším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. Česko má unikátnu sieť verejných knižníc, najhustejšiu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavateľ = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | dátum vydania = 2013-09-30 | url arcívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvorená viac než 5400 knižnicami. V strede tejto siete sa nachádza [[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]. Sídli v pražskom [[Klementinum|Klementine]]. K najcennejším pamiatkam uchovávaným Národnou knižnicou ČR patrí rukopis [[Vyšehradský kódex|Vyšehradského kódexu]] (jeho cena sa odhaduje na miliardu korún), [[Lobkovický graduál]], rukopisy stredovekej pražskej univerzity, „Knihy na reťaziach“ z knižnice jáchymovskej mestskej školy zo 16. storočia, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionára Ignáca Tirscha, autografy Jána Husa a Jakoubka zo Stříbra, zbierka grafických listov univerzitných téz, list [[Gutenbergova Biblia|Gutenbergovej Biblie]] z roku 1454, [[Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbár]] zo 16. storočia, najstaršia tlač na českom území (latinská Statuta z roku 1349), zlomok Žaltáře z Řezna pochádzajúci z konca 8. storočia, grécké papyrusy z 1. storočia, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova biblia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190619000229/https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum archivácie = 2019-06-19 }}</ref> Zďaleka najcennejší rukopis, ktorý vznikol na českom území, perla stredovekého knihovníctva nazývaná [[Codex gigas]] (tiež Diablova biblia), však bol počas tridsaťročnej vojny ukoristený Švédmi a do Česka býva len výnimočne zapožičiavaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavateľ = | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácne tlače a rukopisy (napr. Žlutický kancionál) uskladňuje [[Památník národního písemnictví]] sídliaci v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]], v [[Letohrádok Hvězda|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertovej-Petschkovej|Tretej Petschkovej vile]] v Bubenči. Pamätník disponuje oi. rozsiahlou zbierkou [[exlibris]]. Ďalšou významnou českou knižnicou je [[Mestská knižnica v Prahe]]. === Divadlo === {{Hlavný článok|České divadlo}} [[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhľad|vľavo|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] ponúka operu, balet ale aj činohru]] [[Súbor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhľad|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, neskôr prezident Českej republiky|alt=]] České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočie|14. storočia]], nazvanej obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hrabák | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | priezvisko2 = Havránek | meno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautori = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavateľ = ČSAV | miesto = Praha | rok = 1957 | počet strán = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Pôvodne išlo o akúsi medzihru v inscenácii evanjelických scén – popisuje situáciu, keď ide Ježišova matka Mária na trh kúpiť vonné masti na nabalzamovanie mŕtveho Ježišovho tela. Scéna sa však stále viac osamostatňovala a popisovala satiricky pomery v mešťanskom prostredí. V [[19. storočie|19. storočí]] zohralo divadlo výraznú rolu v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipačné snahy českého národa sa v 2. polovici 19. storočia prejavili otvorením [[Národní divadlo|Národného divadla]] v Prahe v roku [[1883]]. Národné divadlo od tej doby uvádza ako [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. rokoch [[19. storočie|19. storočí]] prenikali do českého divadla európske literárne smery, hlavne [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmus]], ktorý reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], predovšetkým svojou vidieckou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a neskôr hlavne [[bratia Mrštíkovci]] svoju ''[[Maryša|Maryšu]]''. Taktiež [[Gabriela Preissová]] priniesla na české javiská silné témy (''Gazdina Roba'', ''[[Jej pastorkyňa (opera)|Jej pastorkyňa]]''). Za túto modernú dramatiku bojoval hlavne režisér [[Jaroslav Kvapil]], ktorý sa tiež prezentoval ako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] došlo k rozvoju [[avantgarda|avantgardného]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlom]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovca]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], alebo [[Emil František Burian|Emilom Františkom Burianom]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkom]], [[Jindřich Honzl|Jindřichom Honzlom]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenom]]. Na svetových javiskách sa najviac presadili hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), alebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). V druhej polovici 20. storočia získal výnimočný medzinárodný ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], prvý multimediálny umelecký projekt na svete, pripravený pôvodne pre svetovú výstavu [[Svetová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikol taktiež fenomén divadiel malých foriem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal [[Pavel Kohout]] (hlavne ''August, August, august''), [[Absurdná dráma|absurdnú drámu]] reprezentoval [[Václav Havel]]. V Zlíne sa narodil známy britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelným oceneniam patrí [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Hlavný článok|Česká kinematografia|Zoznam českých filmov}} [[Súbor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhľad|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držiteľ dvoch [[Academy Awards|Oscarov]] za najlepšiu réžiu|alt=]] V ére [[Nemý film|nemého filmu]] hranice vlasti prekročila sláva odvážnych filmových projektov [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Medzinárodnž ohlas dosiahla v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Kľúčovými snímkami československej novej vlny boli ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážne umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy]]''). 30. až 50. roky a neskôr 70. až 80. roky avšak svedčili viac populárnemu filmu než umeleckému, s nadčasovou eleganciou tohto priestoru využili napríklad režiséri [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristi [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] alebo skladatelia filmovej hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Súbor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhľad|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získali [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za najlepší neanglicky hovorený film]], šesť ďalších filmov sa dostalo do nominácie: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary]]'' (2003). Medzinárodnú slávu získali české bábkové a animované filmy režisérov, akými boli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (hlavne ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K tejto tradícii patrí aj televízny cyklus ''[[Večerníček|Večerníčkov]]'', na ktorom spolupracovali aj poprední výtvarníci ako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvým českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačovo animovaným]] filmom bol v roku 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Predovšetkým v iných než českých kinematografiach sa presadilo mnoho českých rodákov, z režisérov napríklad [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanov [[Karl Freund]], z hercov [[Herbert Lom]] alebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých hercov patria v zahraničí k najznámejším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populárna vďaka rozprávke ''Tři oříšky pro Popelku'' hlavne v Nórsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patria k najväťším v Európe. Po roku 1990 ich využívajú hlavne zahraničné produkcie, vznikali v nich oi. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodejnica a skriňa]]'', ''[[Dieťa číslo 44 (film)|Dieťa číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrodenie]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Votrelec vs. Predátor (film)|Votrelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' a iné. === Hudba === {{Hlavný článok|Česká hudba}} [[Súbor:Dvorak.jpg|náhľad|upright|Svetovo známy hudobný skladateľ [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Náboženská hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršou duchovnou piesňou v českých krajinách bola staroslovenská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo na začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne staroslovenský, prenikli do nej avšak aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň v staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (tiež aj ''Svatováclavský chorál'') vznikla v 12. storočí. Zapísaná bola ale až v 14. storočí v kronike [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneša Krabicu z Veitmilu]]. Podobne významná je ''Ostrovská píseň''. Zaoberá sa prítomnosťou Krista v svätosti oltárnej. Zapísaná bola v kódexe kláštora z Ostrova u Davle, podľa prvého verša sa jej taktiež hovorí aj ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdiel od svätováclavského chorálu už zložitejšiu básnickú formu. Významným centrom stredovekej hudby bola [[Šumava]]. Prvé hudobné pamäte tu pochádzajú z knižnice [[Cisterciánsky rád|cisterciánskeho]] kláštora vo [[Vyšší Brod|Vyššom Brode]], založeného v roku 1259. Napríklad rukopis č. 42 z roku 1410 tu popisuje pieseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', ktorú si spievali husiti. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu na prelome 14. a 15. storočia, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (hlavne ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Dôležitou etapou vo vývoji českej hudby bolo [[baroko]] (17. a 18. storočie). Hudba sa teda ustálila ako samostatný profesionálny odbor. Za prvých českých hudobných skladateľov môžme považovať barokových tvorcov ako boli [[Adam Michna z Otradovic]], [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]] (český Nemec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V dobe [[Národné obrodenie|národného obrodenia]] na barokovú hudbu bezprostredne nadviazali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]]. [[Súbor:Vltava-main-theme.svg|náhľad|Hlavná téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|prehrať}}]] Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] mohli postaviť kľúčoví autori modernej českej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (hlavne ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (hlavne ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradícia pokračovala aj naďalej rovnako intenzívne., predovšetkým diela [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] prenikli do celého sveta. Súčasťou [[repertoár]]u mnohých [[Operná scéna|operných domov]] sú všetky jeho opery, hlavne ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvom ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uvádzané sú aj jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Ďalší významní českí hudobní skladatelia 19. a [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zať Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Prekvapivý úspech oi. na scéne [[New York|newyorské]] [[Metropolitan opera|Metropolitnej Opery]] dosiahol [[Jaromír Weinberger]] so svojou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známymi [[Opereta|operetnými]] skladateľmi boli oi. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roku 1860 sa v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Morave]] narodil svetovo preslávený skladateľ, [[Nemčina|nemecky]] hovoriaci [[Gustav Mahler]]. Vo [[Viedeň|Viedni]] a neskôr v [[Hollywood]]e sa presadil [[Brno|brnenský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku sa narodili aj klavírni virtuózi [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z viedeňskej českej komunity vzišiel [[Ernst Křenek]]. Presadili sa aj českí hudobní [[Hudobná interpretácia|interpréti]]. Možno vymenovať mnoho mien, ako sú dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] alebo [[Jiří Bělohlávek]], v súčasnosti potom [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Ďalej hudobní inštrumentalisti: [[Husle|huslisti]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a [[Josef Suk mladší]] (Dvořákov pravnuk); [[Violončelo|violončelista]] [[David Popper]], [[Čembalo|čembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesný roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nedá sa nespomenúť [[spevák|speváčky]], ako boli alebo sú [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a [[Magdalena Kožená]]. Veľkými českými [[tenor]]istami byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V súčasnosti je veľmi úspešný [[barytón]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudobných telies dosiahol medzinárodného významu nielen [[orchester|symfonický orchester]] [[Česká filharmónia|Českej filharmónie]], ale aj ďalšie symfonické a komorné orchestre a novo tzv. [[Baroko|barokové]] súbory. V neposlednej rade boli a sú úspešné aj české [[spevácky zbor|spevácke zbory]] a malé hudobné telesá, hlavne [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvartetá]]. Krátko po druhej svetovej vojne vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v rôznych pražských koncertných sálach. [[Súbor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhľad|261x261pixelov|Český spevák [[Karel Gott]]|alt=]] Česi sa v 20. storočí ujali aj v nových žánroch. V jazze [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchester [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a ďalší. V populárnej hudbe pôsobili [[Jan Hammer]] alebo [[Karel Svoboda]], vo folkovej hudbe [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. Na reakcii na populárnu rakúsku dychovú hudbu (hlavne vojenskú) sa rozvinula aj jej špecifická česká verzia, predovšetkým vďaka [[František Kmoch|Františkovi Kmochovi]]. Vo svete najznámejšej českej melódie sú dodnes práve tie dychovkové (hlavne ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Medzinárodné úspechy dosiahol spevák [[Karel Gott]], ktorý sa počas svojej kariéry stal najznámejším spevákom z Česka 20. storočia. V medzinárodnej súťaži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantov najvoac uspel [[Mikolas Josef]] (6. miesto v roku 2018). === Výtvarné umenie === {{Hlavný článok|České výtvarné umenie}} [[Súbor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.6|''[[Věstonická venuša]]'']] Pri prvom a taktiež zďaleka najslávnejšom českom výtvarnom diele autora nepoznáme. Ide o sošku ''[[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]]'', zrejme najstaršiu keramickú sošku na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola objavená v roku 1925 na južnej Morave. Väčšina výtvarných umelcov však bola anonymných ešte v ére [[Gotika|gotiky]], maliarstvo bolo vtedy vnímané ako remeslo, v ktorom autor nie je tak podstatný, a nie ako umenie. O umelcoch tejto doby hovoríme pomocou pojmov ako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Majster Theodorik]]. [[Súbor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhľad|Oltár s Najsvetejšou Trojicou od [[Mistr Litoměřického oltáře|Majstra Litoměřického oltáře]]]] Autorské maliarstvo prišlo na scénu v baroku. K najvýznamnejším českým barokovým maliarom patrili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Úplne zvláštne postavenie mal [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholné sochárske diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V prvej polovici 19. storočia prebiehal proces českého národného obrodenia, avšak obrodenci na maliarstvo nekládli taký dôraz ako na literatúru, divadlo či vedu. Maliarstvo zostávalo na pozícii remesla, pričom v krajinárstve vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portréte a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom prišiel v polovici 19. storočia, keď do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]] a [[Realizmus (výtvarné umenie)|realizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe pražského orloja. Realistickú maľbu zvolil napríklad [[Jaroslav Čermák (maliar)|Jaroslav Čermák]]. So 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. [[Generácia Národného divadla]], teda tvorcovia, ktorí sa nejak podieľali na výzdobe práve stavanej „Zlaté kapličky“: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášovi Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K tejto generácii patril aj sochár [[Josef Václav Myslbek]]. [[Súbor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhľad|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonsa Muchu]] (1912)]] Väčšina z autorov Generácie Národného divadla naďalej oscilovala medzi romantickou a realistickou maľbou, hlavne krajiny. To však čoskoro niektorým autorom nestačilo. Krajinár [[Antonín Chittussi]] začal meniť techniku krajinomaľby až tak, že sa dostal na pokraj [[Impresionizmus|impresionizmu]]. Vrcholným predstaviteľom tohto smeru sa potom stal [[Antonín Slavíček]]. Dielo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase niekedy označované za predzvesť secesnej maľby. Práve [[secesia]] patrí ku kľúčovým smerom, ktoré sa vynorili na konci 19. storočia. V českom prostredí zohrala mimoriadnu rolu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov taktiež aj cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]'', ktorá zhŕňa dejiny českého národa a [[Slovania|Slovanov]]. Vystavená je vo [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]] v Prahe, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patria k nej aj významní sochári: [[František Bílek (sochár, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secesia provokovala svojim sklonom k úžitkovosti, avšak inak ctila klasické a akademické techniky. Proti tým sa však na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny [[Osma (umelecká skupina)|Osma]] patrili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. [[Súbor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhľad|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]] Práve avantgarda začala v prvej polovici 20. storočia určovať smer. Od kubizmu k čistej [[Abstraktné umenie|abstraktnej maľbe]] došiel [[František Kupka]]. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine [[Tvrdošíjní]] (hlavne [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochár [[Otto Gutfreund]]). Členovia avantgardného Deväťsilu sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (maliar)|Josef Šíma]]). Napriek vplyvu avantgardy si razil vlastnú cestu [[Josef Lada]] – a aj on dnes patrí k najslávnejším českým maliarom vo svete. V druhej polovici 20. storočia autori poväčšinou rozvíjali objavy avantgardnej revolúcie – v abstraktnej tvorbe to bol napríklad [[Vladimír Vašíček]], časť diela jej venoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] ai. Na surrealistickú hravosť, hlavne vo svojich známych kolážach, nadväzoval v exile pôsobiaci [[Jiří Kolář]] či doma tvoriaci [[Jan Švankmajer]]. Úplne nového smeru nazvaného [[popart]] sa dotkol [[Kája Saudek]]. Na konci 80. rokov vystúpili členovia skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Najznámejšími predstaviteľmi českej umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštnym fenoménom v umeleckej fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českom výtvarnom umení hrá významnú rolu knižná ilustrácia, karikatúra a kreslený film. Majstrom karikatúry bol [[František Gellner]], v knižnej ilustrácii vynikli [[Viktor Oliva]], [[Josef Lada]], [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], ktorá za knižné ilustrácie v roku 1992 získala Cenu Hansa Christiana Andersena od Medzinárodného združenia pre detskú knihu. V kreslenom filme sa presadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným nemeckým maliarom narodeným v českých krajinách patrili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Súbor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhľad|vľavo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galérie]] v Prahe|alt=]] Za najcennejšie výtvarné dielo na českom území odborníci označujú obraz benátskeho maliara [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', ktorý je vystavený v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárni kroměřížskeho zámku]]. Najcennejšie diela českého výtvarného umenia sa snaží zhromažďovať [[Národní galerie Praha|Národná galéria]]. Z diel zahraničných autorov v jej vlastníctve patrí k najcennejším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ov ''Učenec v pracovni'', ''Šimon a malý Ježiš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelené pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilia Jefimovič Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Spomienka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národná galéria vystavuje v [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberskom paláci]], [[SSchwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberskom paláci]], [[Kláštor svatého Jiří (Praha)|kláštore sv. Jiří]], [[Jazdiareň Pražského hradu|Jazdiarni Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovskom paláci]], [[Kláštor svätej Anežky Českej|Anežskom kláštore]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|dome U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský kláštor|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (kláštor)|kláštore v Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámok)|zámku Fryštát]]. K ďalším významným galériám patrí [[Moravská galerie v Brně|Moravská galéria]] (vystavuje v piatich budovách: [[Miestodržiteľský palác (Brno)|Miestodržiteľský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brne a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Mestská knižnica]] na Mariánskom námestí, [[Troja (zámok)|Trojský zámok]]). K najznámejším sochám v Česku patrí [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník majstra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekov]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkov]] [[Pomník obetiam komunizmu (Petřín)|Pomník obetiam komunizmu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národný pamätník na Vítkove|Národnom pamätníku na Vítkove]] (aejväčšia jazdecká socha v Európe). Najväčšou českou sochou všetkých dôb bol [[Stalinov pomník]] na Letné, ktorý však na svojom mieste stál len v rokoch 1955 – 1962. Dnes sa na jeho mieste nachádza [[Pražský metronom]]. V poslednej dobe sa veľmi obľúbenou u turistov stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franza Kafky]] pri obchodnom centre [[Quadrio]]. Černý na seba strhol pozornosť taktiež svojou provokáciou [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Prahe pri Stavovskom divadle inštalovala jeden zo svojich ''Plášťů svědomí''. Najvýznamnejšou českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektúra === {{Hlavný článok|Česká architektúra|Románska architektúra v Česku|Gotická architektúra v Česku|Baroková architektúra v Česku}} Prvú fázu vývoja [[architektúra|architektúry]] na českom území s dochovanými stavbami tvorí [[Románske umenie|románska]] architektúra. Z predchádzajúcej, [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] fázy, sa dochovali iba [[Archeológia|archeologické]] objavy. V období románskeho slohu vznikli v Česku prvé kamenné stavby, a to predovšetkým [[kostol]]y a budovy [[kláštor]]ov, ku koncu obdobia aj prvé [[hrad]]y a mestské stavby ([[Hradby|opevnenia]], domy). Stavby [[Románska architektúra|románskej architektúry]] vznikali na českom území od sklonku [[9. storočie|9. storočia]] do polovice [[13. storočie|13. storočia]], keď sa začal zvoľna presadzovať [[Gotická architektúra v Česku|gotický sloh]].[[Súbor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhľad|vpravo|Česká gotika: [[Chrám svätej Barbory|chrám svätej Barbory v Kutnej Hore]]]] [[Gotická architektúra]] v českých krajinách vrcholila počas [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]. Ten nechal v Prahe postaviť vo vrcholnom gotickom slohu [[Karlov most]] a rozbehla sa veľkorysá výstavba [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrály sv. Víta]], s pomocou architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Ján Parlér|Jána Parléra]]. Ako schránku nových korunovačných klenotov, ktoré nechal Karol vytvoriť, dal v stredných Čechách postaviť hrad [[Karlštejn]], ktorého architektom bol [[Matej z Arrasu|Matyáš z Arrasu]]. Gotika dosiahla ďalší vrchol v ére vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] (tiež sa hovorí o vladislavskej či [[Jagelonská gotika|jagelonskej gotike]]). [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagelovský]] začal veľkolepú prestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal zo Saska staviteľa [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], ktorý v Čechách okrem iného vytvoril [[Vladislavská sála|Vladislavskú sálu]] a [[chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], na ktorého výstavbe sa podieľal ďalší známy staviteľ [[Matěj Rejsek]], autor pražskej [[Prašná brána|Prašnej brány]]. [[Anton Pilgram]] v tej dobe zanechal otlačky neskorej gotiky v [[Brno|Brne]]. [[Súbor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhľad|vľavo|České baroko: zámok [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]]] [[Letohrádok kráľovnej Anny]] na Pražskom hrade býva označovaný za štýlovo najčistejšiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] stavbu na sever od [[Alpy|Álp]]. K významným renesančným stavbám patria aj [[Letohrádok Hvězda]], alebo [[zámok Litomyšl]]. Predovšetkým vďaka renesančnému námestiu sa na zoznam Svetového dedičstva UNESCO dostala [[Telč]], o rovnaký zápis sa usiluje renesančná mestská architektúra v [[Slavonice|Slavoniciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavateľ = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | dátum vydania = | jazyk = en | url archívu = | dátum prístupu = 2020-01-04 }}</ref> Taktiež v barokovej ére v českých krajinách pôsobili významní architekti ako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínsky palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]], [[Toskánsky palác]], [[Troja (zámok)|letohrádok v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostol na Zelenej hore]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostol svätej Markéty v Břevnovskom kláštore) alebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|malostranský]] aj [[Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)|staromestský kostol sv. Mikuláša]]). [[Súbor:Sychrov letecky.jpg|náhľad|Zámek Sychrov zo vzduchu]] Pre architektúru 19. storočia bol typický [[Historizmus (umenie)|historizmus]]. V jeho duchu tvoril napríklad architekt a staviteľ [[Josef Hlávka]], ktorého [[Rezidencia bukovinských metropolitov]] v [[Černovice (Ukrajina)|Černoviciach]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. storočí na území Rakúsko-Uhorska) je dnes zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva UNESCO]]. Jedným z najvýznamnejších architektonických diel historizmu a romantizmu je novogotický zámok [[Sychrov (zámok)|Sychrov]], prestavaný do súčasnej podoby v 19. storočí [[Kamil Rohan|kniežeťom Kamilom z Rohanu]]. Dielom historizmu boli aj budovy [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], [[Národní muzeum|Národného múzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v Prahe. Významná bola v české architektúre vlna [[Secesia (architektúra)|secesie]] na prelome 19. a 20. storočia (hlavne [[Obecný dom]] v Prahe, z architektov [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), tesne pred vojnou potom kubizmu, čo bolo českou špecialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Súbor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhľad|[[Český kubizmus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Prahe]] [[Súbor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhľad|Český funkcionalizmus: [[vila Tugendhat]] v Brne ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. rokov 20. storočia architektúra tiahla k [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmu]] ([[Veletržní palác]] v Prahe, [[Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne|Baťov mrakodrap]] v Zlíne či [[vila Tugendhat]] v Brne z dielny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miesa van der Rohe]]), k jeho predstaviteľom patrili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V Praze v tej dobe pracoval aj významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (hlavne [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] na námestí Jiřího z Poděbrad v Praze). [[Pavel Janák]] sa vtedy taktiež pokúsil vytvoriť „národný sloh“, kombináciou ľudovej a modernej architektúry (hlavne [[Pardubické krematórium|krematórium v Pardubiciach]] a [[palác Adria]] v Prahe). Podobnou cestou išiel [[Dušan Jurkovič]]. [[Súbor:OD Kotva 1.jpg|náhľad|Český brutalizmus: [[kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe|vľavo]] V 50. rokoch 20. storočia bol vyžadovaný ako oficiálny štýl [[socialistický realizmus]] (tiež zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v jeho duchu sú [[hotel Jalta]] na Václavskom námestí či [[sídlisko Poruba]] v Ostrave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum prístupu=2017-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum archivácie=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Špecifickou odnožou sorely bol tzv. stalinský neoklasicizmus, ktorý v Česku reprezentuje [[International (hotel v Prahe)|hotel Internacional]] v pražských Dejvicích. Na konci 50. rokov sa však v architektúre (a avšak aj v [[design]]u) presadil nový štýl, nazvaný [[Bruselský štýl|bruselský]] – to podľa toho, že bol predstavený na svetovej výstave [[Svetová výstava 1958|Expo 58]] v [[Brusel]]i. Vyznačoval sa oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Typickou stavbou v bruselskom štýlu boli predovšetkým výstavný pavilón a reštaurácia [[Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958|česko-slovenského pavilónu]] na Expu. Ďalšími dôležitými stavbami bruselského štýlu boli [[pavilón Z]] na [[Brnianske výstavisko|brnianskom výstavisku]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký štadion v Podolí]] či [[Havířov (nádražie)|nádražie v Havířove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Veselková | meno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | dátum vydania = 2014-12-08 | dátum prístupu = 2017-07-12 | vydavateľ = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. rokov však bruselský štýl vytlačila česká verzia [[Brutalizmus|brutalizmu]]. Cenené sú hlavne projekty z dielne [[Věra Machoninová|Věry Machoninovej]] a jej manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v Prahe, [[hotel Thermal]] v Karlových Varoch, [[Kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe, [[Veľvyslanectvo Českej republiky v Berlíne|veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne]]). Z ďalších brutalistických stavieb je pripomínané hlavne [[československé veľvyslanectvo v Londýne]] architektov [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v Prahe od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovská televizní věž|žižkovský televízny vysielač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálneho zhromaždenia]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | dátum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | dátum prístupu = 2017-07-11 }}</ref> Najoceňovanejšou stavbou tejto doby bol [[Ještěd (hotel a vysielač)|vysielač na Ještedu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Súbor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhľad|Český postmodernizmus: [[Tancujúci dom]] v Praze]] V ponovembrovej architektúre zohralo výraznú rolu dielo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tancujúci dom]] v Prahe, ktoré priamo inicioval [[Václav Havel]] a ktorý býva uvádzaný ako symbol [[Postmodernizmus (architektúra)|postmodernej architektúry]]. Z významných svetových architektov v Prahe tvoril ešte [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražskom Smíchove), či [[Ricardo Bofill]], ktorý sa podieľal na modernizácii kedysi robotníckeho Karlína ([[Corso Karlín]] ai.). V prípravách je projekt premeny okolia pražského Masarykovho nádražia, ktorý vypracovala držiteľka Pritzkerovej ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z projektov domácich architektov si najväčší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národnej technickej knižnice]] v pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitného kampusu v Brne]], [[Moravská zemská knihovna|Moravskej zemskej knižnice]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archívu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v [[Nový Bor|Novém Boru]], nadstavba niekdajšej vysoké pece [[Bolt Tower]] v [[Ostrava|Ostrave]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], alebo stanica pražského metra [[Rajská zahrada (stanica pražského metra)|Rajská záhrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojne diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|novej budovy Národnej knižnice]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zostal len na papieri. Českými rodákmi boli aj významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherná tvorba === {{Hlavný článok|Český videoherný priemysel}} [[Súbor:Logo Mafia.svg|náhľad|Logo českej hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych rokoch sa v Česku objavilo nové odvetvie kultúrnej tvorby – [[počítačová hra|počítačovej hry]]. To sa začalo rozvíjať hlavne po roku [[1994]], keď vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Potom nasledovali, v Česku pomerne úspešné a populárne hry ako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roku 1999 sa podarilo v zahraničí uspieť hre ''[[Hidden & Dangerous]]''. V ďalších rokoch nasledovali medzinárodne úspešné herné tituly, ako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong]]''. K svetoznámym českým hrám patrí [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|tretí]] diel Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračovanie]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|tretí diel]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje niekoľko svetovo známych herných štúdií, ako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] alebo [[Madfinger Games]] (alebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 sú české hry oceňované na [[Anifilm]]e v rámci súťaže [[Česká hra roku]] a v rokoch 2011 až 2013 v rámci súťaže [[Booom]]. Možno sa stretnúť s názorom, že videohry sú najväčším kultúrnym exportom Českej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pros | meno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2014-03-04 | dátum_prístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populárna kultúra === [[Súbor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhľad|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] okrem kultúry vysokej a ľudovej sa v českých krajinách, ako všade inde, rozvíjala od začiatku 19. storočia aj populárna kultúra. Niektoré popkultúrne fenomény sú pevne usadené v českom kolektívnom vedomí a slúžia nezriedka aj k národnej sebaidentifikácii. Anketa Českej televízie [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 napríklad ukázala masovosť obľuby literárnych postav, ako sú sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z Haškovho románu či [[Rychlé šípy]] z chlapčenských románov a komiksov [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Nejväčšieho Čecha]] zase ukázala rolu humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járu Cimrmana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | dátum vydania = 2005-02-02 | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Významnú rolu zohrala aj dvojica bábok, ktoré vytvoril počas prvej republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tým nadviazal na veľkú českú bábkarskú tradíciu, spätú okrem iného s menom [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z detskej literatúry vzišla podobne populárna postavička [[Ferdo Mravec|Ferdu Mravca]] (a jeho súputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), ktorú stvoril [[Ondřej Sekora]]. K najpopulárnejším českým komiksom patrí [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|dátum vydania=2015-11-12|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] bol stvárnený ako jediný český [[superhrdina]] vo filme a [[komiks]]e. Zdrojom podobných popkultúrnych fenoménov sa v 2. polovici 20. storočia stal film a predovšetkým televízia – cyklus televíznych [[Večerníček|Večerníčko]] priniesol populárne postavičky ako [[Krtko (animovaný film)|Krtko]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek]] či [[Pat & Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Rozprávky z machu a papradia|Kremienok a Vocholúšik]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televízna a filmová tvorba pre deti 70. a 80. rokov 20. storočia zase priniesla fenomény ako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci]]''. Najvýraznejšou postavou českej pop-music, ktorá sa začala formovať od 50. let, bol dlhodobo spevák [[Karel Gott]]. Často sa vo svete presadzujú české modelky, ku ktorým patria [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{Hlavný článok|Zoznam českých časopisov}} V Česku existuje systém [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávnych médií]], ktoré sú zo zákona platené z verejných peňazí ([[Koncesionárský poplatok|koncesionárske poplatky]]), s len obmedzenou možnosťou vlády a správy ich ovplyvňovať. K takýmto inštitúciam patrí [[Česká televize]] (nadväzuje na štátnu [[Československá televize|Československú televíziu]], ktorej vysielanie započalo v roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysielať v roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], ktorá avšak nie je platená z koncesionárskych poplatkov. [[Súbor:Česká televize.jpg|náhľad|Areál [[Česká televize|Českej televízie]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Prahe]] Prvá súkromná televízna stanice [[Premiéra TV]] (neskôr [[Prima]]) vznikla v roku 1993. Rok nato začala vysielať [[TV Nova]]. Stanice verejnoprávnej Českej televízie ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanálmi prevádzkovanými spoločnosťami [[TV Nova (spoločnosť)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televízna stanica)|Prima Comedy Central]]) televiznemu trhu aj po digitalizácii vysielania dodnes dominujú, v roku 2015 napríklad dosiahli súhrnnú sledovanosť 82 %. Tejto „veľkej trojke“ najúspešnejšie konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Pomerne dlhú tradíciu má od roku 2002 aj špecializovaná hudobná televízia [[Óčko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Polák | meno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | dátum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od septembra 2000 doplnili ponuku taktiež satelitné televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Najsledovanejší hlavný spravodajský program vysiela [[TV Nova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavateľ = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Najčítanejšími denníkmi sú [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (denník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionálne noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavateľ = ČTK | dátum_vydania = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum prístupu = 2017-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum archivácie = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najčítanejším zdarma rozdávaným denníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najpredávanejšie spravodajské časopisy sú: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> medzi spoločenskými časopismi to vo februári 2017 boli ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z detských časopisov sa drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roku 2023 bolo Česko v [[Reportéri bez hraníc|Indexe slobody tlače]] na 14. mieste.<ref name="indextisku">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavateľ = Reporters Without Borders | dátum prístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam maly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (neskôr ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Ľudová demokracia]]'' či ''[[Mladý svět]]''. V minulosti mali váhu aj literárne časopisy a intelektuálne revue ako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' v 20. a 30. rokoch 20. storočia alebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. rokoch 20. storočia. K zaniknutým časopisom pre mládež patrili ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do ktorých prispieval [[Jaroslav Foglar]], alebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo sa stalo v roku 1923 po [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovství|Veľkej Británii]] treťou krajinou, kde začal pravidelne vysielať rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Najúspešnejšou stanicou verejnoprávneho rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], zo súkromných rádií sú to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Súbor:Seznam.cz logo.svg|náhľad|Najvýznamnejšou českou mediálnou internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraľuje vyhľadávač [[Seznam.cz]]. Najväčšími spravodajskými webmi sú [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Najnavštevovanejšou kultúrní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Novotný | meno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> [[Česká Wikipédia]] vznikla v roku 2002 a v súčasnosti je čo do počtu hesiel najväčšou českou encyklopédiou v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | dátum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | dátum prístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | dátum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novinármi boli napríklad [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinár)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] alebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, prehliadky, ceny === [[Súbor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhľad|[[Smetanova síň]] [[Obecný dom|Obecného domu]], centrum festivalu [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]]]] Kultúrne a spoločenské dianie pravidelne vrcholí na rôznych festivaloch a prehliadkách. K najväčším festivalom vážnej hudby patrí [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] uskutočňovaný v rôznych mestách súčasne a [[Prague Proms]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavateľ = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum prístupu = 2016-09-05 | dátum archivácie = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčším tanečným festivalom je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umenia je to prehliadka [[Pražské bienále]]. Veľkú tradíciu má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Úplne zvláštnou výtvarnou akciou je [[Signal Festival|Festival svetla Signal]]. K veľkým divadelným akciám patrí tradičný festival amatérskeho divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je najstarší bábkarský festival na svete.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na bábky je zameraná tiež aj [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 pritom bolo české bábkarstvo zaradené k nehmotnému dedičstvu UNESCO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferebauer | meno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | dátum vydania = 2016-12-01 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderný cirkus a akrobaciu sa zameriava [[Letní Letná]]. Divadlo aj hudbu s dobročinnosťou spája festival v bohnickej psychiatrickej liečebni [[Mezi ploty]]. Najväčšími knižnými akciami sú [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockovej a popovej hudby sú najväčšími festivalmi [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je najväčšou akciou [[Hip Hop Kemp]] pri Hradci Králové, najväčšími metalovými festivalmi sú [[Masters of Rock]] vo Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefove, v oblasti tanečnej hudby [[Beats for Love]] vo Vítkoviciach, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Najväčšou akciou ľudové hudby je tradične [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Najväčším a najtradičnejším filmovým festivalom je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu sa snaží širokým záberom konkurovať [[Febiofest]]. Ďalšie festivaly majú užšie žánrové zameranie – na detský film sa zameriava [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na kreslený a bábkový film [[AniFest]], na dokumentárny film [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradne české filmy sú uvádzané na [[Finále Plzeň]]. Dlhú tradíciu má medzinárodnž televízny festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičnými priemyselnými prehliadkami sú [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a poľnohospodárska výstava [[Země živitelka]] v Českých Budejoviciach. K spoločensko-kultúrnym udalostiam patrí aj udeľovanie rôznych cien. Najväčšou prestížou sa teší cena [[Český lev]] pre filmárov, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníkov, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pre hudobníkov, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pre vedcov. == Veda a vzdelávanie == [[Súbor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhľad|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Prahe]] [[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhľad|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Veda a technika === {{Hlavný článok|Česká věda}} ==== Humanitné a sociálne vedy ==== Zakladateľom českej vzdelanosti bol [[Cyril a Metod|Konštantín Filozof]], prvý významný mysliteľ pôsobiaci na českom území. Významnými stredovekými teológmi boli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným spôsobom prispel k rozvoju modernej pedagogiky, predovšetkým v spisoch ''Didaktica magna'' (''Veľká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dvere jazykov otvorené''), ''Orbis pictus'' (''Svet v obrazoch'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskú stredovekú vzdelanosť reprezentoval predovšetkým [[Jehuda Löw ben Becalel|rabbi Löw]], ktorý vstúpil aj do českých povestí (so svojim [[golem]]om). Najvýznamnejším historikom, filozofom a intelektuálom barokovej éry (18. storočie) bol [[Bohuslav Balbín]]. Výraznú rolu v národnom obrodení (1. polovica 19. storočia) zohrala jazykoveda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografia ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). V druhej polovici storočia silu českej vzdelanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydávaný od roku 1888). K vodcovským osobnostiam českého intelektuálneho života tej doby patril filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh okolo časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Práve tento okruh odštartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] v roku 1912, práve v týchto diskusiach český národ vtedy najviac ohmatával svoju identitu. Významným intelektuálom bol aj [[Konstantin Jireček]], ktorý rozvinul odbor [[Byzantológia|byzantológie]] (pozri napr. [[Jirečkova línia]]) a zohral významnú rolu v bulharskom národnom obrodení, alebo vynikajúci orientalista a archeológ [[Alois Musil]] (bratranec slávneho rakúskeho spisovateľa [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Veľkú spoločenskú rolu zohrával národopisec [[Vojtěch Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Napriek rozvoju, mnohí nadaní rodáci, hlavne nemecky hovoriaci, v tej dobe české krajiny opúšťali a uplatňovali sa vo Viedni a inde. Príkladom môžu byť filozof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonóm [[Joseph Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právny teoretik [[Hans Kelsen]], ekonóm [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psychológ [[Max Wertheimer]], hudobní teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovedec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odchádzali ale aj niektorí česky hovoriaci, ako historik umenia [[Max Dvořák]] či antropológ [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Prahe po celý život zostal filozof [[Bernard Bolzano]]. Počas prvej republiky vedeckých úspechov dosiahol orientalista [[Bedřich Hrozný]], ktorý rozlúštil jazyk Chetitov, archeológ [[Karel Absolon]] objavil slávnu Vestonickú venušu, významným archeológom bol aj [[Lubor Niederle]]. Mimoriadny rozkvet zažívala jazykoveda, v Prahe sa ustanovil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Osipovič Jakobson|Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), ktorý presadzoval štrukturalistický prístup k jazyku a svetu. Nacistická okupácia z krajiny vyhnala aj významných budúcich mysliteľov, sociológa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] alebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. rokoch 20. storočia záujem sveta budil neortodoxný marxizmus, ktorý bol hlavným ideovým zázemím [[Pražská jar|pražskej jari 1968]], a ktorý reprezentovali hlavne [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétneho'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. rokoch to boli skôr myšlienky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], ktoré sa stali ideovou základňou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokú úroveň mala po celú dobu socialistického režimu [[egyptológia]], ktorá sa prezentovala oi. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíre]] (hlavne [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštnou kapitolou dejín vedy v socialistickom Česko-slovensku bol štátny psychologický výskum účinkov [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], podieľal sa na ňom aj [[Stanislav Grof]], ktorý neskôr v USA vytvoril metódu [[Holotropné dýchanie|holotropného dýchania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | dátum vydania = 2015-10-06 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Svetový záujem vzbudili aj archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Prírodné, exaktné a technické vedy ==== [[Súbor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhľad|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]]] Zásadným impulzom na rozvoj vedeckého myslenia (aj keď to nebolo v začiatkoch samozrejme úplne oddelené od filozofického a teologického myslenia) bolo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] kráľom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] v roku 1348. Išlo o prvú univerzitu v strednej Európe. Nejde vylúčiť, že sa v roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]] vynikajúci kartograf [[Martin Behaim]], tvorca najstaršieho dochovaného glóbusu na svete. V roku 1460 sa v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], ktorý zaviedol znamienka plus a mínus, pôsobil ale po väčšinu života v Lipsku. Érou vedeckého rozkvetu bola aj epocha [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Na jeho pražskom dvore pôsobili astronómovia [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Prahe v tej dobe naviac pôsobil aj významný židovský matematik [[David Gans]]. Lekár [[Ján Jesenský]] v Prahe uskutočnil prvú verejnú pitvu. K vrcholným vzdelancom domácej barokovej vedy patril [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kňaz [[Prokop Diviš]] v tej dobe vynašiel hromozvod. V Prahe sa v tej dobe, aj keď tak trochu náhodou, taktiež narodil [[Alois Senefelder]], ktorý v roku 1796 vynašiel litografiu. Rozvoju vied výrazne napomohlo založenie [[Královská česká společnost nauk|Královskej českej společnosti nauk]] v roku 1784 (práve na jej tradícii dnes nadväzuje Akadémia vied ČR) a Vlasteneckého múzea v Čechách v roku 1818. Výraznú rolu v tom zohrali najväčšie české vedecké osobnosti tej doby [[Ignác Anton Born|Ignác Born]] a [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpar Šternberk]]. Obe inštitúcie vznikli v rámci procesu českého národného obrodení. Prírodné a technické vedy rozvíjali v ére obrodenia [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či objaviteľ lodného šróbu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] zostrojil prvý parný stroj v českých krajinách (1805 – 1807), [[Josef Božek]] predviedol prvý parný rušeň (1815) a parnú loď (1817). [[Bratranci Veverkovci]] objavili pluh. Nemeckú vedu v Čechách reprezentoval napríklad [[Christian Doppler]]. V Čechách v tej dobe pôsobil aj francúzsky paleontológ [[Joachim Barrande]]. Aj v oblasti prírodných vied svoju vlasť opustilo mnoho talentovaných rodákov. Matematik [[Kurt Gödel]], biológovia [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo), astronóm [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], priekopník pôdnej mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronómovia [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladateľ dermatológie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. V Štětí sa narodil [[Franz Reichelt]], priekopník [[Parašutizmus|parašutizmu]], ktorý zahynul pri testovaní záchranného obleku vlastnej výroby skokom z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavateľ = Muži v Česku | miesto = | dátum vydania = 2018-09-28 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Viedne odišiel aj český lekár [[Karel Rokytanský]]. Z nemecky hovoriacich vedcov v českých krajinách naopak zostali pracovať svetovo významný biológ [[Gregor Mendel]], zakladateľ genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Prahe na nemeckej univerzite krátky čas pôsobil aj fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká veda však nestála v 2. polovici 19. storočia stranou. Rozvíjala sa v tesnom spojení s priemyslom, ktorý rýchlo mohutnel. Jej kľúčovými predstaviteľmi boli vynálezca oblúkovej lampy [[František Křižík]] či objaviteľ štyroch krvných skupín [[Jan Janský]]. Do dejín fotografickej a polygrafickej techniky v tej dobe výrazne zasiahli [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Priekopníkom aviatiky bol [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] v roku 1898 predstavil prvý kinematograf v českých krajinách. Priestor pre vedu vytvorila aj nová Československá republika založená v roku 1918. V Brne bola vtedy (1919) založená Masarykova univerzita. V oblasti topológie sa výrazne presadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objavil mnoho nových kaktusov. Ďalším významným botanikom bol [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynašiel nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] skonštruoval v roku 1934 prvý sériovo vyrábaný automobil s aerodynamickou karosériou Tatra 77. Ďalší automobilový konštruktér [[Ferdinand Porsche]] sa taktiež narodil v Čechách, avšak presadil sa hlavne v Nemecku a ako spolupracovník s nacistami by sa do republiky po vojne ani vrátiť nemohol. Medzi Nemcami odsunutými po druhej svetovej vojne bol aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]]. [[Súbor:Magion 1 Satelite.jpg|náhľad|Družica [[Magion]]]] Po druhej svetovej vojne bolo najväčším úspechom českej vedy udelenie Nobelovej ceny za chémiu [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavovi Heyrovskému]] v roku 1959, za objav [[polarografia|polarografie]] a analytickú chémiu. Objavom mäkkých ([[hydrogél]]ových) kontaktných šošoviek a silónu sa preslávil [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130429122029/http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=2013-04-29 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynašiel v roku 1957 praktickú pomôcku do domácnosti: remosku. Významným astronómom bol [[Antonín Mrkos]] pôsobiaci na [[Observatórium Kleť|Hvezdárni Kleť]]. [[Armin Delong]] dosiahol mimoriadne výsledky v oblasti mikroskópie. [[Stanislav Brebera]] vynašiel trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladnou skriňou režimu bola účasť na sovietskom vesmírnom programe [[Interkozmos]] (čs. družica [[Magion]], prvý československý kozmonaut [[Vladimír Remek]] – prvý človek vo vesmíre, ktorý nebol občanom [[Spojené štáty|USA]] či [[Sovietsky zväz|SSSR]]). Symbolom porevolučnej vedy sa stal chemik [[Antonín Holý]], tvorce pomerne účinných liekov proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |dátum archivácie=2009-01-19 }}</ref> V spolupráci s Európskou úniou bolo otvorených niekoľko nových vedeckých centier zameraných io. na nanotechnológie a laserovú techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] a iné). V Antarktíde bola založená česká [[Mendelova polárna stanica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | dátum vydania = 2007-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školstvo === {{Hlavný článok|Vzdelávanie v Česku|Zoznam vysokých škôl v Česku}} [[Súbor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhľad|vľavo|Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov miest v Českej republike k roku 2011]] [[Súbor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhľad|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzity v Praze]]]] [[Súbor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhľad|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity v Brne]], v popredí Biotechnologický inkubátor]] Školstvo v Českej republike je organizované v rámci [[Základná škola|základných]], [[Stredná škola|stredných]], [[Vyššia odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škôl. Vysoké školy sú verejné, štátne a súkromné, najstaršou a najvýznamnejšou je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Prahe]], ktorá je zároveň najstarším vysokým učením v strednej Európe (založená 1348). Druhou najstaršou univerzitou v Česku je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], ktorá vznikla v roku 1573. Najstaršou vysokou školou umeleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], ktorá svoju históriu píše od roku 1799. Ďalšími významnými vysokými školami sú [[České vysoké učení technické v Praze]] (založené 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založené 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založená 1919). V roku 1945 bola založená [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na jej súčasti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vyštudovala nielen mnoho osobností českého a slovenského filmu, ale aj známy zahraniční filmári [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Najväčšími univerzitami čo do počtu študentov sú Univerzita Karlova (49 094 študentov v roku 2009) a Masarykova univerzita (38 216 študentov v roku 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podľa rebríčka ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Karlova Univerzita 244. najlepšou vysokou školou sveta. České vysoké učení technické sa umiestnilo na 411. – 420. mieste. Masarykova univerzita v Brně sa umiestnila na 551. – 600. mieste, Vysoké učení technické v Brně na 651. – 700. mieste a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] bola zaradená do skupiny 701+ (pod 700. miestom, bez ďalšieho rozlišovania). Iné české vysoké školy rebríček QS do merania nezahŕňa.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Najznámejším systémom merania a zrovnávania kvality vysokých škôl je tzv. [[šanghajský rebríček]] (ARWU), každoročne určujúci 500 najlepších vysokých škôl sveta. Jedinou českou, ktorá sa v ňom doposiaľ objavila, je Karlova Univerzita. V roku 2014 sa umiestnila na 201. – 300. mieste. Podľa ARWU tak Karlova Univerzita patrí medzi 2 percentá najlepších vysokých škôl na svete.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existujú aj menej formalizované zrovnania skôr publicistického typu, ktorá raz za čas za najkvalitnejšiu univerzitu v Česku označia napríklad brnenskú Masarykovu univerzitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Keményová | meno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | dátum vydania = 2015-01-22 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa sčítania z roku 2011 je podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva celkom 10,7 %; čo sa týka miest, najvyšší podiel vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K najslávnejším stredným školám patrí [[Pražské konzervatórium]], druhá škola svojho druhu na svete (založená 1808). Školu viedli aj [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podľa štúdie spoločnosti Pearson z roku 2012 má Česku 22. najkvalitnejšie školstvo medzi vyspelými krajinami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa informácii [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko smeruje do vzdelávania 10 percent verejných výdajov, čím sa v porovnávajúcom rebríčku radí na predposledné miesto spolu s [[Japonsko|Japonskom]]. Vyjádrením podielu [[Hrubý domáci produkt|HDP]] sa jedná o asi 4,6 %, čo je podstatne menej než priemer krajín OECD, ktorý je 6,1 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577 |dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Súčasní českí pedagógovia dostávajú štvrté najnižšie platy z viac než tridsiatich krajín sledovaných OECD. == Šport == {{Hlavný článok|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Súbor:Emil Zátopek redux.jpg|náhľad|upright|vľavo|Štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, [[Emil Zátopek]]]] [[Súbor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhľad|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Športová gymnastika na Letných olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Najsledovanejším a najnavštevovanejším športom v Česku je [[ľadový hokej]], druhým [[futbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | dátum_vydania = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Ďalšími najnavštevovanejšími športami sú [[biatlon]], [[lyžovanie]], [[tenis]], [[florbal]], [[basketbal]] a [[volejbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavateľ = Sport Invest | dátum_vydania = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum prístupu = 2016-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum archivácie = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podľa štatistiky [[Česká únia športu|Českej únie športu]] sú najpopulárnejšími športami v Česku podľa veľkosti členskej základne športových oddielov: futbal, tenis, ľadový hokej, volejbal, florbal, [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], basketbal a [[lyžovanie]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Najsledovanejšími športovými udalosťami sú [[ľadový hokej na Olympijských hrách]] a [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Medzi ďalšie najsledovanejšie patria [[majstrovstvá Európy vo futbale]], [[Liga majstrov UEFA]] a [[majstrovstvá sveta vo futbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] štartujú českí športovci od roku 1900, najprv pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čiech]], od roku 1920 v reprezentácii [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresoch samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Českí olympionici dosiahli mnoho významných úspechov. Už v roku 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH striebornú medailu v [[Hod diskom|hode diskom]], prvé olympijské prvenstvo vybojoval v roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] v [[šplh na lane|šplhu na lane]]. Na [[Letné olympijské hry|letných olympijských hrách]] získala [[Športová gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedem zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Bežec [[Emil Zátopek]] obdržal štyri zlaté (1× 1948, 3× 1952), tri zlaté má [[Hod oštepom|oštepár]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dve zlaté získali rýchlostní kanoisti [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a [[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštepárka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] vybojovala lyžiarka [[Kateřina Neumannová]] celkom šesť medailí, sedem cenných kovov si priviezla zo ZOH [[Rýchlokorčuľovanie|rýchlokorčuliarka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tri zlaté (2× 2010, 1× 2014). Trojicu zlatých medailí získala aj [[Ester Ledecká]], a to v dvoch rôznych športoch – v snowboardingu a v zjazdovom lyžovaní. === Ľahká atletika === Okrem letných olympijských hier sa českí [[ľahká atletika|ľahkí atléti]] zúčastňujú aj pravidelných majstrovstiev sveta a Európy. V drese samostatného Česka sa majstrami sveta v atletike stali oštepári [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlét)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], bežci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desaťbojári [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale naviac zlato brali bežec [[Pavel Maslák]] (a to už trikrát), sedembojár [[Robert Změlík]] a skokanka o žrdi [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na majstrovstvách Európy okrem menovaných získali zlato aj skokanka o žrdi [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale prekážkar [[Petr Svoboda (atlét)|Petr Svoboda]], bežci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], guliar [[Tomáš Staněk]] a oštepár [[Jakub Vadlejch]]. V drese Československa titul majstra sveta vybojovali aj ďalší Češi: bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]], guliarka [[Helena Fibingerová]], v hale potom guliar [[Remigius Machura]] a skokan do diaľky [[Jan Leitner]]. Mastrami Európy boli bežci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], prekážkar [[Jindřich Roudný]], guliar [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlét)|Josef Doležal]], oštepárka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskár [[Ludvík Daněk]], v hale titul naviac okrem menovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], bežci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], prekážkar [[Aleš Höffer]], guliar [[Jaroslav Brabec (atlét)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do diaľky [[Jarmila Nygrýnová]]. Bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]] už od roku 1983 drží svetový rekord v behu na 800 metrov, ide o najdlhšie platný svetový rekord v histórii ženskej atletiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | dátum prístupu = }}</ref> === Futbal === [[Súbor:Josef Masopust official photo.jpg|náhľad|upright|[[Josef Masopust]] so Zlatou loptou]] ==== Reprezentácia ==== Futbalová reprezentácia Československa získala dve strieborné medaile na majstrovstvách sveta, v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]. V roku 1976 vyhralo Československo [[majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], pričom z 22 hráčov na súpiske bolo len sedem Čechov. Striebro na tomto turnaji československý alebo český národný tím vybojoval v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], bronz potom v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]. V roku 1980 získal olympijský výber ČSSR zlaté medaile na [[Letné olympijské hry 1980|letných olympijských hrách v Moskve]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vaněk | meno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavateľ = [[Nakladatelství Olympia]] | miesto = Praha | rok = 1984 | vydanie = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový futbal ==== Pred druhou svetovou vojnou patrili [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k najlepším klubom Európy. Sparta dvakrát vyhrala [[Stredoeurópsky pohár]] (1927, 1935), najvýznamnejšou klubovú súťaž tej doby, Slavia raz (1938). Po založení európskych pohárov, organizovaných od 50. rokov asociáciou [[UEFA]], sa v nej najďalej dostali [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Štvrťfinále hrali [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhrali anketu [[Zlatá lopta France Football|Zlatý lopta]], ktorá každoročne hľadá najlepšieho futbalistu Európy. Brankár [[Ivo Viktor]] skončil v tejto ankete v roku 1976 tretí. [[Oldřich Nejedlý]] bol najlepším strelcom [[majstrovstvá sveta vo futbale 1934]]. [[Milan Baroš]] bol najlepším strelcom [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|majstrovstiev Európy 2004]]. Najviac štartov za [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentáciu Česko-slovenska]] si pripísal [[Zdeněk Nehoda]], za [[České národné futbalové mužstvo|reprezentáciu ČR]] [[Petr Čech]], najlepším česko-slovenským reprezentačným strelcom bol [[Antonín Puč]], v drese Česka [[Jan Koller]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Najprestižnejšiu európsku pohárovú súťaž, [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], vyhrali [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (obaja v roku 2005 s [[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Miláno|AC Milan]]) a brankár [[Petr Čech]] (2012 s [[Chelsea FC]]). Nedvěd získal v roku 1999 s [[SS Lazio|Laziom Rím]] [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]. [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] (respektíve nástupnickou Európskou ligou) vyhrali [[Jiří Němec (futbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (obaja 1997 s [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (obaja 2001 s Liverpoolom), [[Radek Šírl]] (2008 so [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitom Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 so [[FK Šachtar Doneck|Šachtarom Doneck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s klubom [[Atlético Madrid]]), [[Petr Čech]] (2013 s Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 so Sevillou). Význačným strelcom, ktorého veľkú časť kariéry však pohltila [[druhá svetová vojna]], bol [[Josef Bican]]. Jedným z najlepších brankárov svojej doby na svete bol [[František Plánička]]. K ďalším úspešným futbalistom patrí [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Ľadový hokej === [[Súbor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhľad|[[Jaromír Jágr]] hovorí k fanúšikom po výhre na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]]] V ľadovom hokeji patrí k najväčším reprezentačným úspechom zlatá medaila na [[Zimné olympijské hry 1998|olympijských hrách v Nagane]] v roku 1998, ktorej cena je v tom, že sa turnaja zúčastnili po prvý krát všetci najlepší hokejisti planéty, vrátane profesionálov zo severoamerickej [[National Hockey League|NHL]]. K hviezdam tímu patrili hlavne útočník [[Jaromír Jágr]] a brankár [[Dominik Hašek]]. Čo sa týka hokejových individualít, je Jágr čo do počtu bodov druhým najlepším v celej histórii NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavateľ = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhral [[Stanley Cup|Stanleyov pohár]] (1990/91 a 1991/92 s klubom [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má aj Hašek, a to s [[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Trikrát túto trofej vyhrali [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Najviac bodov v kanadskom bodovaní získali v základnej časti NHL spolu s Jágrom, Eliášom, Holíkom a Sýkorom taktiež [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v play-off [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Pred rokom 1989 však českí hokejisti NHL mohli hrať len výnimočne, napriek tomu mali svetovú úroveň. Veľkých úspechov dosiahla slávna generácia štyridsiatych rokov ako boli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (hokejista a tenista)|Jaroslav Drobný]]. V paťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a [[Václav Pantůček]]. V sedemdesiatych rokoch [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčom, ktorý zažil najväčší úspech 80. rokov (zlato z MS 1985) aj deväťdesiatych rokov (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrom jediným českým členom [[Zlatá trojkoruna|Triple Gold Club]]u, do ktorého symbolicky vstupujú hráči, ktorí vyhrali majstrovstvá sveta, olympijské hry a Stanleyov pohár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Mužstvo Česko-slovenska]], tvorené predovšetkým českými hráčmi, vyhralo majstrovstvá sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|1949]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|1976]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|1977]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]]. [[České národné hokejové mužstvo|Mužstvo Českej republiky]] zvíťazilo v rokoch [[Majtrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]. Päť zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], štyri [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Najväčším úspechom [[Česká ženská hokejová reprezentácia|ženskej reprezentácie]] sú bronzové medaile z MS v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2022|2022]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2023|2023]]. Kluby, ktoré vyhrali [[Extraliga ledního hokeje|českú hokejovú ligu]], sú [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Česko-slovenskú ligu vyhrali naviac kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (ľadový hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] pôsobil len krátku dobu český klub [[HC Lev Praha]], napriek tomu postúpil až do jej finále.. === Tenis === [[Súbor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhľad|vľavo|[[tím Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tím]] s desiatym pohárom po [[Finále Fed Cupu 2016|finálovej výhre]] v roku [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zľava:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a [[Karolína Plíšková|Plíšková]]]] Úspešná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], už ako reprezentantka USA, vyhrala deväťkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Wimbledon dvakrát vyhrala [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), raz [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023), [[Barbora Krejčíková]] (2024) a [[Linda Nosková]] (2026). Jediným českým mužským víťazom turnaja vo Wimbledone sa stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti tu triumfoval ako reprezentant Egypta aj [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] bol 270 týždňov svetovou jednotkou v [[Rebríček ATP|rebríčku ATP]], ako doposiaľ jediný český hráč. Ženskému [[Rebríček WTA|rebríčku WTA]] kraľovala celkom 332 týždňov Martina Navrátilová v drese USA. V roku 2017 sa svetovou hráčkou č. 1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | dátum vydania = 2017-07-11 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Okrem menovaných hráčov vyhrali niektorý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajov aj [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvojhra|Austrália 1998]]) a [[Hana Mandlíková]] (Austrália 1980, 1987, Paríž 1981, US Open 1985). Deblovou špecialistkou bola [[Helena Suková]], ktorá vo štvorhre vyhrala štrnásť grandslamových turnajov. [[Daviscupový tým Česko-slovenska|Mužská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Český daviscupový tím|Česka]] vyhrala trikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a [[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát ako Česko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tím Česko-slovenska v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Tím Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvíťazila v [[Pohár Billie Jean Kingovej|Billie Jean King Cupu]] dokonca desaťkrát ([[Pohár federácie 1975|1975]], [[Pohár federácie 1983|1983]], [[Pohár federácie 1984|1984]], [[Pohár federácie 1985|1985]], [[Pohár federácie 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a [[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šesťkrát ako Česko. === Ostatné športy === [[Súbor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhľad|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalovej [[USK Praha]]]] [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|Česko-slovenské]] a [[České národné basketbalové družstvo žien|české basketbalistky]] majú tri striebra (1964, 1971, 2010) a tri bronzy (1957, 1959, 1975) z majstrovstiev sveta, v roku [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2005|2005]] vyhrali majstrovstvá Európy. [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Česko-slovenskí basketbalisti]] vyhrali majstrovstvá Európy v roku 1946, šesťkrát priviezli striebro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Európsku pohárovú súťaž v basketbale žien (dnes [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]], skôr Pohár majstrov európskych krajín) vyhrala [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbale žien 2014/15|2014/15]]). Analogickú [[Pohár víťazov poháru v basketbale mužov|mužskú súťaž]] vyhral [[USK Praha]] v sezóne 1968/69. Najlepším českým basketbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] bol prvým českým hráčom v americkej [[National Basketball Association|NBA]]. Nasledovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a najnovšie [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] bola v roku 2010 vyhlásená najlepšou basketbalistkou Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum prístupu=2019-05-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum archivácie=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Ženská hádzanárska reprezentácia]] vyhrala majstrovstvá sveta (1957), raz priviezla striebro (1986) a raz bronz (1962). [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Muži]] vyhrali majstrovstvá sveta v roku 1967, okrem toho majú dve striebra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali tiež striebro na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. Tím mužov Dukly Praha trikrát vyhral Pohár majstrov európskych krajín (1957, 1963, 1984), ženský tím Sparty Praha raz (1962). [[Filip Jícha]] bol v roku 2010 vyhlásený najlepším hádzanárom sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Vo volejbale má [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov|mužská reprezentácia]] dva tituly majstra sveta (1956, 1966), tri tituly majstra Európy (1948, 1955, 1958), striebro a bronz z olympijských hier (1964, 1968). [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien|Ženy]] vyhrali v roku 1955 majstrovstvá Európy. Najlepším českým volejbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Josef Musil]], ktorý sa stal rovnako prvým Čechom uvedeným do medzinárodnej volejbalovej Siene slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | dátum vydania = 2017-08-27 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K popredným šachistom patrili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (pozri aj [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým prínosom svetovému šachu je taktiež [[Traxlerov protiútok]]. Najúspešnejším českým šachistom súčasnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkom pretekov [[Formula 1|F1]]. Aj v ďalších športoch sa objavili v ére samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlone ([[Gabriela Soukalová]]), v jude ([[Lukáš Krpálek]]), v krasokorčuľovanií ([[Tomáš Verner]]), v cestnej cyklistike ([[Roman Kreuziger]]), v horských bicykloch ([[Jaroslav Kulhavý]]), v snowboardcrosse ([[Eva Adamczyková]]), veslovaní ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistike ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakár)|Josef Dostál]]), bežeckom lyžovaní ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickom lyžovaní ([[Aleš Valenta]]), streľbe ([[Kateřina Emmons]]), modernom päťboji ([[David Svoboda]]), alpskom lyžovaní ([[Šárka Strachová]]), športovom lezení ([[Adam Ondra]]), skikrose ([[Tomáš Kraus]]), dráhovej cyklistike ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale aj v menších športoch ako sú skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojazde ([[Martina Štěpánková (športovkyňa)|Martina Štěpánková]]), športový rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientačný beh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Česko-slovenska môžeme spomenúť významné postavy v bicyklebale [[Bratia Pospíšilovci|bratov Pospíšilovcov]], skokanov na lyžiach [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosára [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Súťaže a športoviská === [[Súbor:Sazka-arena-02.jpg|náhľad|[[O2 arena]], najväčšia športová hala v krajine]] [[Súbor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhľad|[[Dostihovisko Pardubice]], miesto konania [[Veľká pardubická|Veľkej pardubickej]]]] K najväčším pravidelným medzinárodným sportovým akciám v Česku patrí atletická [[Zlatá tretra]] v Ostrave, bežecký [[Pražský medzinárodný maratón]], [[Czech Hockey Games|České hokejové hry]], jazdecká [[Veľká pardubická]], kombinovaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (nadväzujúci na [[Czech Open (1987 – 1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžiarska [[Jizerská padesátka|Jizerská päťdesiatka]], automobilová [[Barum Rally Zlín|Barum rallye]] v Zlíne či plochodrážna [[Zlatá přilba]] v Pardubiciach. V minulosti boli významnými akciami aj [[Preteky mieru]] či motocyklová [[Veľká cena Českej republiky cestných motocyklov|Veľká cena Českej republiky]] na okruhu v Brne. Vo vodnom slalome či v biatlone sa v Česku pravidelne konajú preteky svetového pohára. Z domácich súťaží patrí k najsledovanejším pravidelným súťažiam [[1. česká futbalová liga]] (skôr [[Česko-slovenská futbalová liga]]), [[Česká hokejová extraliga]] (skôr [[Česko-slovenská hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (skôr [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov]]). V Česku sa konalo aj mnoho jednorázových medzinárodných športových akcií, napríklad na pražskom štadióne v Edenu sa v roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hralo finále európskeho Superpohára]], v roku 2015 sa v Prahe ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherskom Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]], jedenásťkrát sa v Česku konali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|1933]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|1938]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|1959]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovomnm hokeji 1978|1978]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|1992]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]), niekoľkokrát aj majstrovstvá sveta a Európy v basketbale mužov ([[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|1947]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1981|1981]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 2022|2022]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1956|1956]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1995|1995]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2010|2010]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2017|2017]]), majstrovstvá sveta v hádzanej mužov ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1964|1964]], [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|1990]]) a žien ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1978|1978]]), majstrovstvá sveta a Európy vo volejbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2001|2001]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|2011]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2021|2021]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1986|1986]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|1997]]), [[majstrovstvá Európy v atletike 1978]] a dve halové atletické majstrovstvá Európy ([[Európske halové hry v atletike 1967|1967]], [[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2015|2015]]), [[majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2009]] v Liberci, [[majstrovstvá sveta v biatlone 2013]] a [[Majstrovstvá sveta v biatlone 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dve zimné univerziády (1964, 1978), desať majstrovstiev sveta či Európy v krasokorčuľovaní ([[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1908|1908]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1928|1928]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1934|1934]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1937|1937]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1948|1948]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1962|1962]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1988|1988]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1999|1999]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017|2017]]), tri majstrovstvé sveta vo florbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo florbale 1998|1998]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2018|2018]]) a dve žien ([[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025|2025]]) a v rokoch 1969 a 1981 sa na [[Velodrom Brno|brnenskom velodromu]] konali [[majstrovstvá sveta v dráhovej cyklistike]]. K najmodernejším športoviskám patria futbalové stánky Eden a [[Štadión Sparty na Letnej|Letná]] v Prahe, [[Štadión mesta Plzne|štadion v Štruncových sadoch]] v Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, viacúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Prahe, [[Ostravar Aréna]] v Ostrave, [[KV Arena]] v Karlových Varoch, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v Brne pre motoristické preteky či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské mostíky]] na [[Ještěd]]e. Historicky významnými sú aj pražský [[Veľký strahovský štadión]], na ktorom sa konaly oi. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a ktorý býval uvádzaný ako najväčší športový štadión na svete, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v Praze - [[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražskej [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový štadión na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Prahe na Strahove či skokanské mostíky [[Skokanské mostíky v Harrachově|Čerťák]] v [[Harrachov]]e. Organizačne stojí na špici českého športu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K najväčším športovým zväzom patria [[Fotbalová asociace České republiky|Futbalová asociácia ČR]] a [[Český svaz ledního hokeje]]. Všešportovou anketou je [[Sportovec roku]], významnými odborovými anketami sú [[Fotbalista roka (Česko)|Futbalista roka]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlát roka]] či [[Zlatý kanár]]. === Telovýchova === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v roku 1932 v Prahe na [[Veľký strahovský štadión|Strahovském štadióne]]]] Počiatky organizovanej českej telovýchovy siahajú do roku 1862, keď [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a ďalší založili spolok [[Československá obec sokolská|Sokol]], ktorý sa postupne rozrástol na dôležitú národnú organizáciu. Od neho sa časom odštepili ľavicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a katolícky [[Orel (spolok)|Orel]]. Tieto organizácie usporiadali pravidelné masové cvičenia. Najväčšou celonárodnou akciou v dobe pred prevzatím moci komunistami boli Sokolom usporadúvané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Veľký strahovský štadión|Strahovskom štadióne]] v Prahe. V [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ére socializmu]] na ne nadviazali tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], usporiadané štátom podriadeným [[Česko-slovenský svaz tělesné výchovy|Česko-slovenským zväzom telesnej výchovy]] (ČSTV). [[Turistika]] má v Česku veľkú tradíciu. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtom Náprstkom]], sa stará o unikátnu sieť turistických značiek, jednu z najhustejších na svete. Jej začiatky siahajú do roku 1889.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum prístupu=2016-12-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Veľkú spoločenskú rolu v 20. storočí zohral český [[trampovanie|tramping]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | dátum vydania = 2015-08-20 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populárny je aj [[požiarny šport]]. Priekopníkmi moderného športu a [[Olympijské hry|olympizmu]] v českých krajinách boli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Ďalšie charakteristiky == === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Česká kuchyňa|České pivo}} [[Súbor:Svíčková na smetaně.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Sviečková na smotane]] s českými [[knedľa|knedlíkmi]]]] [[Súbor:Pilsner urquell mug.jpg|náhľad|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bolo prvým pivom [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na svete]] Česká kuchyňa je ovplyvnená polohou Česka v priesečníku západných a východných vplyvov. Poldruha storočia ovplyvňovala a bola ovplyvňovaná kuchyňou, kultúrne aj jazykovo blízkeho [[Slovensko|Slovenska]], ale omnoho dlhšie trvala interakcia s [[nemecká kuchyňa|nemeckou]] (hlavne potom [[bavorsko]]u) a [[rakúska kuchyňa|rakúskou kuchyňou]], od ktorých rôzne pokrmy prijímala ([[viedenský rezeň]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[zemiaková púolievka|bramboračka]], [[Jablkový závin|štrúdľa]]), ale aj tieto kuchyne naopak inšpirovala ([[povidlá]], [[koláč]]e, [[sviečková na smotane]]). České jedlá všeobecne zapadajú do stredoeurópskych chutí, s niektorými miestnymi originalitami – okrem už uvedených napr. [[vyprážaný syr]], [[knedľa]], [[Utopenec|utopence]], [[olomoucké syrečky]], vianočný [[kapor]] (''Český kapor'' je obchodnou značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivný syr]] atď. Východné vplyvy ([[Slovenská kuchyňa|slovenskej]], [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]] či [[Ruská kuchyňa|ruskej]]) v českej kuchyni zastupujú napr. [[boršč]], [[Skalický trdelník|trdelník]], [[živánska pečienka]], [[guláš]] alebo [[tlačenka]]. Ryby sú v českom jedálničku málo časté (tzv. morské plody sa rozmohli až v súvislosti s moderným stravovaním a zásobovaním potravinami z dovozu), naopak, v európskom kontexte je mimoriadne použitie jedlých húb a mletého [[Mak siaty|maku]]. Tvary niektorých druhov pečiva – napr. [[Rožok (druh pečiva)|rožkov]] – sú v Európe (s výnimkou Slovenska) neobvyklé, aj keď samotné cesto, z ktorého sú vyrábané, je bežné. Na podobu novovekej českej kuchyne mala zásadný vplyv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojov vyniká [[České pivo|pivo]], ktorého varenie tu má tisícročnú tradíciu a patrí medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete (v rámci EU je názov ''České pivo'' chráneným zemepisným označením). Prvý doložený [[pivovar]] tu existoval už v roku 993 a Česko má najvyššiu [[Zoznam štátov podľa spotreby piva na osobu|spotrebu piva na osobu]] na svete. Vysoko alkoholická [[slivovice]], pálená hlavne na východnej Morave, je bežne známa aj v iných štátoch východnej a juhovýchodnej Európy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' sú českými špecialitami. [[Víno]] sa vyrába predovšetkým na južnej Morave, ktorá má k pestovaniu révy podstatne lepšie podmienky než iné časti republiky (boli tu aj vyšľachtené domáce odrody, napr. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]'' alebo ''[[Moravský muškát]]''). [[Kofeín]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je ďalšou českou špecialitou. === Sviatky === {{Hlavný článok|Štátne sviatky v Česku}} Dni pracovného pokoja zahŕňajú štátne sviatky, ktoré sa viažu k českej štátnosti, a ostatné sviatky, ktoré sa viažu k historickým udalostiam alebo tradíciám. {| class="wikitable" |+ Dni pracovného pokoja ! Dátum ! Názov ! Popis |- |[[1. január]] |''[[Deň obnovy samostatného českého štátu]]'' |Vznik Česka v roku [[1993]]. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľký piatok]]''¹ |Kresťanský sviatok. Tento deň je pripomienkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježiša Krista]] na kríži. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľkonočný pondelok]]''¹ |Kresťanský sviatok, tradícia vítania jari. Nasleduje po [[Zmŕtvychvstanie Pána|nedeli Zmŕtvychvstania Pána]]. |- |[[1. máj]] |''[[Sviatok práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálne demokratickou internacionálou]] presadená spomienka na robotnícku stávku v [[Chicago|Chicagu]] v roku [[1886]]. Od 1. mája 1886 platila v USA osemhodinová pracovná doba. |- |[[8. máj]] |''[[Deň víťazstva]]'' |Koniec [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v Európe. |- |[[5. júl]] |''[[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda]]'' |Príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] v roku [[863]]. |- |[[6. júl]] |''[[Deň upálenie majstra Jana Husa]]'' |Upálenie kňaza a reformátora majstra Jana Husa počas [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] v roku [[1415]]. |- |[[28. september]] |''[[Deň českej štátnosti]]'' |Zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Svätého Václava]] v roku [[935]] ([[929]]) v [[Stará Boleslav|Starej Boleslavi]]. |- |[[28. október]] |''[[Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu]]'' |[[Vznik Česko-Slovenska]] v roku [[1918]]. |- |[[17. november]] |''[[Deň boja za slobodu a demokraciu]]'' |Pripomienka študentských demonštrácií a následného uzavretia českých vysokých škôl nemeckými okupantmi v roku [[1939]] a študentské demonštrácie z roku [[1989]], ktorá odštartovali [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]]. <br />''([[Deň študentstva|Medzinárodný deň študentstva]])'' |- |[[24. december]] |''[[Štedrý deň]]''¹ |Večerná oslava [[Vianoce|Vianoc]]. |- |[[25. december]] |''[[Slávnosť Narodenia Pána|1. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolíckej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] oslava narodenia Ježiša Krista. |- |[[26. december]] |''[[Sviatok svätého Štefana|2. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolickej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] pripomienka prvého kresťanského [[mučeník]]a [[Štefan Prvomučeník|Štefana]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatné sviatky'', ktoré nesúvisia s českou štátnosťou. == Odkazy == === Poznámky === <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}} == Externé odkazy == {{portál|Česko|Český}} * [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}} {{Česko}} {{Okresy Česka}} {{Štatutárne mestá v Česku}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Česko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] nosm1amesw571j7ha1jxx5s09sxkysw Konfucius 0 1095 8356706 8256795 2026-08-15T21:13:23Z Maximilián Fedora 259749 8356706 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = |Obdobie = |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Konfuzius.jpg |Plné meno = Kchung Fu-c’ |Dátum a miesto narodenia = ([[552]]/[[551 pred Kr.]], pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]] |Dátum a miesto úmrtia = [[479 pred Kr.]], [[Čchüfu]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = morálna filozofia |Význačné idey = |Ovplyvnený kým = |Ovplyvnil = |Podpis = }} '''Konfucius''', v [[čínština|čínštine]] '''Kchung Fu-c’''' ({{cmn|孔夫子}} {{pchin-jin|Kǒng Fūzǐ}}) alebo len '''Kchung-c’''' ({{cmn|孔子}} {{pchin-jin|Kǒngzǐ}}); ([[552]]/[[551 pred Kr.]], pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]] – [[479 pred Kr.]], [[Čchüfu]]) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof [[Čína (civilizácia)|Číny]], ktorého učenie a [[filozofia]] hlboko ovplyvnili život a myslenie [[Východná Ázia|Východnej Ázie]]. Narodil sa pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]]. Jeho morálna [[filozofia]] bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nad [[legalizmus|legalizmom]] a [[Taoizmus|taoizmom]] počas dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]]. V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíja [[konfucianizmus]]. V Európe ho predstavil [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Matteo Ricci]], ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na „Konfucius“. == Iné mená == * '''Majster Kchung '''= '''Kchung-c’ '''= '''Kchung-fu-c’ ''' * nem. Konfuzius = Kung-fu-tse = Kung-tse * rus. Konfucij = Kun-czy = Kun cju = Kun Čžun-Šaňdun == Život == ''„V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom.'' ''V tridsiatke som nadobudol pevné názory.'' ''V štyridsiatke som prestal pochybovať.'' ''V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.'' ''V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.'' ''V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.“'' Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu. == Učenie a filozofia == === Konfucianizmus === {{hlavný článok|konfucianizmus}} Konfucius odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca (základným rysom jeho filozofie je príklon k človeku a k praktickému životu). Aj vlastným životom posmeľoval svojich nasledovníkov, aby sa zúčastňovali na verejnom živote (ako 50 ročný sa stal ministrom spravodlivosti v kráľovstve Lu). Obdivoval mýtické dynastie (Csou-kungera, legendárneho mudrca Hia zo Západnej dynastie Csou a len čiastočne historickú Sang-Jin dynastiu) a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu – ušľachtilým spôsobom, podobne, ako sa to darilo týmto starobylým dynastiám. Nostalgicky sa díval do minulosti a nabádal Číňanov, hlavne politikov, aby si brali príklad z minulosti. Spravodlivých ľudí nazýval [[ťün-c’]], alebo ušľachtilými ľuďmi; na rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na svojich túžbach. K ich vlastnostiam mali patriť: * pozornosť, * pravdovravnosť, * snaha učiť sa, * láska k ľuďom, * úcta k tradíciám, * úcta k starším. Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Medzi Konfuciove známe vety patria: {{citát|… čo neprajem sebe, nikdy si nedovolím vykonať ani iným.|[[Rozhovory a výroky]], XV,24<ref name="RaV"/>{{rp|253}}}} {{citát|Učenie bez súdnosti prináša nedostatky.{{break}}Súdnosť bez učenia{{--}}ťažkosti.|[[Rozhovory a výroky]], XV,24<ref name="RaV"/>{{rp|23}}}} Princípy konfucianizmu sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády. Aj keď je konfucianizmus Číňanmi často nasledovaný v náboženskom duchu, vedú sa diskusie, či je náboženstvom, pretože sa takmer vôbec nezaoberá teologickými záležitosťami (boh(ovia), posmrtný život, atď.). == Charakteristika == Konfucia považujú za prvého čínskeho filozofa. Konfucius je reformátorská postava, ktorá spolu s [[Lao-c’]] natrvalo poznamenala čínsku kultúru, politiku a náboženstvo. Centrom Konfuciovho záujmu bola politická filozofia a etika osobného a rodinného života. Základnou cnosťou je podľa Konfucia [[žen]] (humanita). == Dielo == Pripisuje sa mu autorstvo alebo zostavenie ''[[Päť kánonických kníh|Piatich kánonických kníh]]'' zvaných tiež ''Päť klasických kníh'' (五經, ''Wu-ťing''): # ''[[Kniha premien]]'' (易經, ''I-ťing'') # ''[[Kniha piesní]]'' (詩經, ''Š’-ťing'') # ''[[Kniha listín]]'' (書經, ''Šu-ťing'') # ''[[Kniha obradov]]'' (禮記, Li-ťing) # ''[[Anály jarí a jesení]]'' (春秋, ''Čchun-čchiou'') Okrem toho jeho myšlienky zostavil filozof [[Ču Si]] do súboru ''[[Štyri knihy|Štyroch kníh]]'' (四書 , ''S’-šu''): # ''[[Ta-süe|Veľká náuka]]'' (大學, ''Ta-süe'') # ''[[Čung-jung|Cesta stredu]]'' (中庸, ''Čung-jung'') # ''[[Rozhovory a výroky]]'' (論語, ''Lun-jü'') # ''[[Meng-c’ (kniha)|Meng-c’]]'' (孟子, ''Meng-c’'') Tento súbor sa nazýva aj ''[[Deväť klasických kníh]]'' alebo ''Štyri knihy a päť klasických textov''. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="RaV">{{Citácia knihy | autor = Konfucius | odkaz na autora = | prekladatelia = [[Marina Čarnogurská]] | titul = Rozhovory a výroky (Lun Jü) | odkaz na titul = Rozhovory a výroky | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Slovenský Tatran]] | rok = 2002 | isbn = 80-222-0501-X | edícia = Svetová tvorba minulých storočí | zväzok edície = 219 | počet strán = 399 | strany = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|q|commons=Kŏng Zĭ}} == Externé odkazy == * {{filit|fvk/konfucius.html}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Čínski filozofi]] [[Kategória:Konfucianizmus]] [[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]] q0ymjlhly87er6wh1m0e88f4ik73gk4 8356711 8356706 2026-08-15T21:18:01Z Maximilián Fedora 259749 8356711 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = |Obdobie = |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Konfuzius.jpg |Plné meno = Kchung Fu-c’ |Dátum a miesto narodenia = ([[552]]/[[551 pred Kr.]], pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]] |Dátum a miesto úmrtia = [[479 pred Kr.]], [[Čchüfu]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = morálna filozofia |Význačné idey = |Ovplyvnený kým = |Ovplyvnil = |Podpis = }} '''Konfucius''', v [[čínština|čínštine]] '''Kchung Fu-c’''' ({{cmn|孔夫子}} {{pchin-jin|Kǒng Fūzǐ}}) alebo len '''Kchung-c’''' ({{cmn|孔子}} {{pchin-jin|Kǒngzǐ}}); ([[552]]/[[551 pred Kr.]], pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]] – [[479 pred Kr.]], [[Čchüfu]]) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof [[Čína (civilizácia)|Číny]], ktorého učenie a [[filozofia]] hlboko ovplyvnili život a myslenie [[Východná Ázia|východnej Ázie]]. Narodil sa pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]]. Jeho morálna [[filozofia]] bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nad [[legalizmus|legalizmom]] a [[Taoizmus|taoizmom]] počas dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]]. V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíja [[konfucianizmus]]. V Európe ho predstavil [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Matteo Ricci]], ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na „Konfucius“. == Iné mená == * '''Majster Kchung '''= '''Kchung-c’ '''= '''Kchung-fu-c’ ''' * nem. Konfuzius = Kung-fu-tse = Kung-tse * rus. Konfucij = Kun-czy = Kun cju = Kun Čžun-Šaňdun == Život == ''„V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom.'' ''V tridsiatke som nadobudol pevné názory.'' ''V štyridsiatke som prestal pochybovať.'' ''V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.'' ''V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.'' ''V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.“'' Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu. == Učenie a filozofia == === Konfucianizmus === {{hlavný článok|konfucianizmus}} Konfucius odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca (základným rysom jeho filozofie je príklon k človeku a k praktickému životu). Aj vlastným životom posmeľoval svojich nasledovníkov, aby sa zúčastňovali na verejnom živote (ako 50 ročný sa stal ministrom spravodlivosti v kráľovstve Lu). Obdivoval mýtické dynastie (Csou-kungera, legendárneho mudrca Hia zo Západnej dynastie Csou a len čiastočne historickú Sang-Jin dynastiu) a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu – ušľachtilým spôsobom, podobne, ako sa to darilo týmto starobylým dynastiám. Nostalgicky sa díval do minulosti a nabádal Číňanov, hlavne politikov, aby si brali príklad z minulosti. Spravodlivých ľudí nazýval [[ťün-c’]], alebo ušľachtilými ľuďmi; na rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na svojich túžbach. K ich vlastnostiam mali patriť: * pozornosť, * pravdovravnosť, * snaha učiť sa, * láska k ľuďom, * úcta k tradíciám, * úcta k starším. Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Medzi Konfuciove známe vety patria: {{citát|… čo neprajem sebe, nikdy si nedovolím vykonať ani iným.|[[Rozhovory a výroky]], XV,24<ref name="RaV"/>{{rp|253}}}} {{citát|Učenie bez súdnosti prináša nedostatky.{{break}}Súdnosť bez učenia{{--}}ťažkosti.|[[Rozhovory a výroky]], XV,24<ref name="RaV"/>{{rp|23}}}} Princípy konfucianizmu sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády. Aj keď je konfucianizmus Číňanmi často nasledovaný v náboženskom duchu, vedú sa diskusie, či je náboženstvom, pretože sa takmer vôbec nezaoberá teologickými záležitosťami (boh(ovia), posmrtný život, atď.). == Charakteristika == Konfucia považujú za prvého čínskeho filozofa. Konfucius je reformátorská postava, ktorá spolu s [[Lao-c’]] natrvalo poznamenala čínsku kultúru, politiku a náboženstvo. Centrom Konfuciovho záujmu bola politická filozofia a etika osobného a rodinného života. Základnou cnosťou je podľa Konfucia [[žen]] (humanita). == Dielo == Pripisuje sa mu autorstvo alebo zostavenie ''[[Päť kánonických kníh|Piatich kánonických kníh]]'' zvaných tiež ''Päť klasických kníh'' (五經, ''Wu-ťing''): # ''[[Kniha premien]]'' (易經, ''I-ťing'') # ''[[Kniha piesní]]'' (詩經, ''Š’-ťing'') # ''[[Kniha listín]]'' (書經, ''Šu-ťing'') # ''[[Kniha obradov]]'' (禮記, Li-ťing) # ''[[Anály jarí a jesení]]'' (春秋, ''Čchun-čchiou'') Okrem toho jeho myšlienky zostavil filozof [[Ču Si]] do súboru ''[[Štyri knihy|Štyroch kníh]]'' (四書 , ''S’-šu''): # ''[[Ta-süe|Veľká náuka]]'' (大學, ''Ta-süe'') # ''[[Čung-jung|Cesta stredu]]'' (中庸, ''Čung-jung'') # ''[[Rozhovory a výroky]]'' (論語, ''Lun-jü'') # ''[[Meng-c’ (kniha)|Meng-c’]]'' (孟子, ''Meng-c’'') Tento súbor sa nazýva aj ''[[Deväť klasických kníh]]'' alebo ''Štyri knihy a päť klasických textov''. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="RaV">{{Citácia knihy | autor = Konfucius | odkaz na autora = | prekladatelia = [[Marina Čarnogurská]] | titul = Rozhovory a výroky (Lun Jü) | odkaz na titul = Rozhovory a výroky | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Slovenský Tatran]] | rok = 2002 | isbn = 80-222-0501-X | edícia = Svetová tvorba minulých storočí | zväzok edície = 219 | počet strán = 399 | strany = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|q|commons=Kŏng Zĭ}} == Externé odkazy == * {{filit|fvk/konfucius.html}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Čínski filozofi]] [[Kategória:Konfucianizmus]] [[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]] e5vi5wvcyqyrffrdvl8ax8vnt1pf620 8356712 8356711 2026-08-15T21:18:30Z Maximilián Fedora 259749 8356712 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = |Obdobie = |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Konfuzius.jpg |Plné meno = Kchung Fu-c’ |Dátum a miesto narodenia = ([[552]]/[[551 pred Kr.]], pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]] |Dátum a miesto úmrtia = [[479 pred Kr.]], [[Čchüfu]] |Škola/tradícia = |Oblasť záujmu = morálna filozofia |Význačné idey = |Ovplyvnený kým = |Ovplyvnil = |Podpis = }} '''Konfucius''', v [[čínština|čínštine]] '''Kchung Fu-c’''' ({{cmn|孔夫子}} {{pchin-jin|Kǒng Fūzǐ}}) alebo len '''Kchung-c’''' ({{cmn|孔子}} {{pchin-jin|Kǒngzǐ}}); ([[552]]/[[551 pred Kr.]], pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]] – [[479 pred Kr.]], [[Čchüfu]]) bol najslávnejší mysliteľ, politik, štátnik a sociálny filozof [[Čína (civilizácia)|Číny]], ktorého učenie a [[filozofia]] hlboko ovplyvnili život a myslenie [[Východná Ázia|východnej Ázie]]. Narodil sa pri [[Čou]] v štáte [[Lu]] na území dnešnej provincie [[Šan-tung]]. Jeho morálna [[filozofia]] bola obklopená náboženskou úctou. Kládla dôraz na morálku osobnosti i vlády, korektnosť v medziľudských vzťahoch, úprimnosť a spravodlivosť. Tieto hodnoty získali v Číne prevahu nad [[legalizmus|legalizmom]] a [[Taoizmus|taoizmom]] počas dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]]. V nadväznosti na Konfuciovo učenie sa rozvíja [[konfucianizmus]]. V Európe ho predstavil [[Spoločnosť Ježišova|jezuita]] [[Matteo Ricci]], ktorý ako prvý romanizoval filozofovo meno na „Konfucius“. == Iné mená == * '''Majster Kchung '''= '''Kchung-c’ '''= '''Kchung-fu-c’ ''' * nem. Konfuzius = Kung-fu-tse = Kung-tse * rus. Konfucij = Kun-czy = Kun cju = Kun Čžun-Šaňdun == Život == ''„V pätnástich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom.'' ''V tridsiatke som nadobudol pevné názory.'' ''V štyridsiatke som prestal pochybovať.'' ''V päťdesiatke som poznal vôľu nebies.'' ''V šesťdesiatke bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd.'' ''V sedemdesiatich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá.“'' Konfucius zomrel ako 73 ročný vo svojom rodisku Čchüfu. == Učenie a filozofia == === Konfucianizmus === {{hlavný článok|konfucianizmus}} Konfucius odmietol ideu od sveta odtiahnutého mudrca (základným rysom jeho filozofie je príklon k človeku a k praktickému životu). Aj vlastným životom posmeľoval svojich nasledovníkov, aby sa zúčastňovali na verejnom živote (ako 50-ročný sa stal ministrom spravodlivosti v kráľovstve Lu). Obdivoval mýtické dynastie (Csou-kungera, legendárneho mudrca Hia zo Západnej dynastie Csou a len čiastočne historickú Sang-Jin dynastiu) a predpokladal, že práve ľudia, ktorí sa neustále (samo)vzdelávajú a pracujú na zušľachťovaní svojho charakteru, budú pripravení a schopní viesť štát nového typu – ušľachtilým spôsobom, podobne, ako sa to darilo týmto starobylým dynastiám. Nostalgicky sa díval do minulosti a nabádal Číňanov, hlavne politikov, aby si brali príklad z minulosti. Spravodlivých ľudí nazýval [[ťün-c’]], alebo ušľachtilými ľuďmi; na rozdiel od podlých či obyčajných ľudí mali dokázať odolať závislosti na svojich túžbach. K ich vlastnostiam mali patriť: * pozornosť, * pravdovravnosť, * snaha učiť sa, * láska k ľuďom, * úcta k tradíciám, * úcta k starším. Konfucius nevytvoril žiadny ucelený systém logiky, etiky či metafyziky, jeho náuka je súborom morálnych zásad a princípov správania, pričom v popredí jeho záujmu bol predovšetkým človek. Učil, že základom pevnej morálky môže byť každému dosiahnuteľné triezve poznanie. Neuznával dedenie šľachtického stavu, tvrdil, že do tohoto stavu sa človek dostáva prostredníctvom zdokonaľovania svojho charakteru. Medzi Konfuciove známe vety patria: {{citát|… čo neprajem sebe, nikdy si nedovolím vykonať ani iným.|[[Rozhovory a výroky]], XV,24<ref name="RaV"/>{{rp|253}}}} {{citát|Učenie bez súdnosti prináša nedostatky.{{break}}Súdnosť bez učenia{{--}}ťažkosti.|[[Rozhovory a výroky]], XV,24<ref name="RaV"/>{{rp|23}}}} Princípy konfucianizmu sa stali široko akceptovanými hlavne preto, že sú založené na čínskych tradíciách. Bránia silnú rodinnú lojalitu, uctievanie predkov, rešpekt mladších voči starším, manžela voči manželke, a rodinu ako základ ideálnej vlády. Aj keď je konfucianizmus Číňanmi často nasledovaný v náboženskom duchu, vedú sa diskusie, či je náboženstvom, pretože sa takmer vôbec nezaoberá teologickými záležitosťami (boh(ovia), posmrtný život, atď.). == Charakteristika == Konfucia považujú za prvého čínskeho filozofa. Konfucius je reformátorská postava, ktorá spolu s [[Lao-c’]] natrvalo poznamenala čínsku kultúru, politiku a náboženstvo. Centrom Konfuciovho záujmu bola politická filozofia a etika osobného a rodinného života. Základnou cnosťou je podľa Konfucia [[žen]] (humanita). == Dielo == Pripisuje sa mu autorstvo alebo zostavenie ''[[Päť kánonických kníh|Piatich kánonických kníh]]'' zvaných tiež ''Päť klasických kníh'' (五經, ''Wu-ťing''): # ''[[Kniha premien]]'' (易經, ''I-ťing'') # ''[[Kniha piesní]]'' (詩經, ''Š’-ťing'') # ''[[Kniha listín]]'' (書經, ''Šu-ťing'') # ''[[Kniha obradov]]'' (禮記, Li-ťing) # ''[[Anály jarí a jesení]]'' (春秋, ''Čchun-čchiou'') Okrem toho jeho myšlienky zostavil filozof [[Ču Si]] do súboru ''[[Štyri knihy|Štyroch kníh]]'' (四書 , ''S’-šu''): # ''[[Ta-süe|Veľká náuka]]'' (大學, ''Ta-süe'') # ''[[Čung-jung|Cesta stredu]]'' (中庸, ''Čung-jung'') # ''[[Rozhovory a výroky]]'' (論語, ''Lun-jü'') # ''[[Meng-c’ (kniha)|Meng-c’]]'' (孟子, ''Meng-c’'') Tento súbor sa nazýva aj ''[[Deväť klasických kníh]]'' alebo ''Štyri knihy a päť klasických textov''. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="RaV">{{Citácia knihy | autor = Konfucius | odkaz na autora = | prekladatelia = [[Marina Čarnogurská]] | titul = Rozhovory a výroky (Lun Jü) | odkaz na titul = Rozhovory a výroky | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Slovenský Tatran]] | rok = 2002 | isbn = 80-222-0501-X | edícia = Svetová tvorba minulých storočí | zväzok edície = 219 | počet strán = 399 | strany = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|q|commons=Kŏng Zĭ}} == Externé odkazy == * {{filit|fvk/konfucius.html}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Čínski filozofi]] [[Kategória:Konfucianizmus]] [[Kategória:Osobnosti na čínskych poštových známkach]] diihjx9ylmfblegyc1ezvu70z1cn4sr Anaxagoras z Klazomen 0 1164 8356718 8240181 2026-08-15T21:43:08Z Maximilián Fedora 259749 8356718 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Staroveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Anaxagoras2.jpg |Komentár k obrázku = |Plné meno = Anaxagoras (Ἀναξαγόρας) |Dátum a miesto narodenia = [[500 pred Kr.|500]]/[[497 pred Kr.]] |Dátum a miesto úmrtia = [[428 pred Kr.|428]]/[[427 pred Kr.]] |Škola/tradícia = [[pluralizmus]] |Oblasť záujmu = staroveká kozmológia |Význačné idey = [[nús]] |Ovplyvnený kým = [[Parmenides (filozof)|Parmenides]] |Ovplyvnil = |Podpis = }} '''Anaxagoras z Klazomén/Klazomen''' alebo '''Anaxagorás z Klazomén/Klazomen''' (* [[500 pred Kr.|500]]/[[497 pred Kr.]] – † [[428 pred Kr.|428]]/[[427 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] [[predsokratovská filozofia|predsokratovský filozof]], ktorý preniesol filozofiu z maloázijských miest do [[Atény|Atén]], kde prežil tridsať rokov (480/460 – 450/430) a ktoré musel opustiť, pretože ho obvinili z bezbožnosti. Uchýlil sa do mesta [[Lampsakos]], kde zomrel. Bol učiteľom a priateľom [[Perikles|Perikla]] a priateľom [[Euripides|Euripida]]. Jeho žiakom bol [[Archelaos]] a [[Metrodoros z Lampsaku]]. == Anaxagorova filozofia == Anaxagorova filozofia bola pokusom o prekonanie učenia [[eleatská škola|eleatskej školy]] o jedinom nemennom bytí. Anaxagoras pokladal mnohotvárnosť a premenlivosť sveta, o ktorej nás informujú zmysly, za základný fakt a pokúsil sa ho vysvetliť. Súhlasil s [[Parmenides (filozof)|Parmenidom]] v tom, že v skutočnosti niet vzniku a zániku, ale len miešanie a rozlučovanie. Prírodné dianie, vznik a zánik vysvetľoval spájaním a rozdeľovaním nepatrných, nemenných, donekonečna deliteľných, kvalitatívne rozrôznených čiastočiek, ktoré nazýval „semená“ vecí (gr. ''spermata'', neskôr sa vžil [[Aristoteles|Aristotelov]] názov ''homoiomereiai''). Každá jednotlivina obsahuje všetky druhy semien, rozdielnosť vecí je daná prevahou semien určitej kvality. Semenám je vlastná vnútorná tendencia spájať sa so semenami rovnakého druhu. Do pohybu uvádza tieto semená vonkajšia usporiadavajúca sila – rozum ([[nús]]), ktorý Anaxagoras charakterizoval ako najjemnejšiu látku. Rozum je vo vzťahu k pasívnym čiastočkám (látke) nielen hybným, ale aj vládnucím princípom. Osud podľa neho neexistuje. Človek je na svete, aby rozpoznal jeho poriadok, čo je základom slobody. Je po ňom pomenovaný [[Anaxagoras (kráter)|kráter]] na [[Mesiac]]i. == Iné projekty == {{Projekt|q=Anaxagoras|commonscat=Anaxagoras}} == Zdroj == * {{filit|fva/anaxagoras.html}} {{Výhonok filozof}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Predsokratici]] [[Kategória:Filozofi starovekého Grécka]] aay24xmu7xj45ru8mhauh9ii61w470z Anaximandros 0 1165 8356725 7454590 2026-08-15T21:52:30Z Maximilián Fedora 259749 8356725 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Staroveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Anaximander.jpg |Komentár k obrázku = [[Raffael|Raffael Santi]]: ''[[Aténska škola]]'', [[1510]] – [[1511]] (detail) |Plné meno = Anaximandros (Ἀναξίμανδρος) |Dátum a miesto narodenia = asi [[610 pred Kr.]] |Dátum a miesto úmrtia = asi [[546 pred Kr.]] |Škola/tradícia = [[milétska škola]] |Oblasť záujmu = kozmológia |Význačné idey = [[geocentrická sústava]], [[apeirón]], [[Arché (filozofia)|arché]] |Ovplyvnený kým = [[Táles]] |Ovplyvnil = |Podpis = }} '''Anaximandros''' (* asi [[610 pred Kr.]] – † asi [[546 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], žiak [[Táles|Tálesa z Milétu]]. Bol najhlbším mysliteľom [[Milétska škola|milétskej školy]], ''„lebo svojím výkladom o [[apeiron|apeire]] už aspoň naznačil osobitosť filozofického skúmania sveta“''. Apeiron (neobmedzené) považoval za počiatok ([[Arché (filozofia)|arché]]) všetkého; z apeironu sa podľa Anaximandra postupne vylučovali protiklady (teplo a chlad, vlhko a sucho); z ich vzájomného pôsobenia sa vyvinulo existujúce usporiadanie sveta. K prírodným zmenám dochádza v dôsledku boja protikladov. Človek sa vyvinul zo živočíchov iného druhu. Zem je tvaru valca a voľne sa vznáša uprostred vesmíru. Údajne napísal prvé filozofické dielo v [[Grécko|Grécku]], ktoré sa spomína pod názvom „O prírode“. Anaximandros ako prvý použil na označenie pralátky, z ktorej vznikol svet, termín [[arché (filozofia)|arché]]. ''Protiklady… sú teplé a studené, suché a vlhké a iné.'' (zo [[Simplikios|Simplikia]]) == Anaximandros o [[hviezda|hviezde]] == ''„Anaximandros tvrdí, že sa látka plodiaca od večnosti teplo a chlad pri vzniku tohto sveta oddelila a že z nej okolo vzduchu, ktorý obklopuje zem, vyrástla akási ohnivá guľa ako kôra okolo stromu. Keď sa potom táto guľa roztrhla a rozdelila do rozličných kruhovitých pásov, vznikli slnko, mesiac a hviezdy.“'' (z Pseudoplutarcha) == Anaximandros o kozmických telesách == Anaximandros tvrdí, že ''„nebeské telesá vznikli vo forme ohnivého kruhu, vylúčili sa totiž z ohňa v kozme a sú obklopené vzduchom. Ako prieduchy sú na nich určité otvory v podobe píšťal, v ktorých sa objavujú nebeské telesá. Preto keď sa tieto prieduchy zapchajú, vznikajú zatmenia. Aj pribúdanie a ubúdanie mesiaca sa uskutočňuje podľa toho, ako sa zapchávajú alebo otvárajú prieduchy.“'' (z Hippolyta) == Iné projekty == {{Projekt|q=Anaximandros|commonscat=Anaximander}} == Externé odkazy == * [http://www.iep.utm.edu/a/anaximan.htm ''Internet Encyclopedia of Philosophy''] == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} * {{filit|fva/anaximandros.html}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 610 pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 546 pred Kr.]] [[Kategória:Predsokratici]] [[Kategória:Astronómovia starovekého Grécka]] t0gkb8ohfz53tt83vgw1u5zy65wsjxq Anaximenes z Milétu 0 1166 8356728 7454591 2026-08-15T21:58:42Z Maximilián Fedora 259749 8356728 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Západná filozofia |Obdobie = [[Staroveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Anaximenes.jpg |Komentár k obrázku = |Plné meno = Anaximenes (Άναξιμένης) |Dátum a miesto narodenia = asi [[585 pred Kr.]] |Dátum a miesto úmrtia = asi [[524 pred Kr.]] |Škola/tradícia = [[milétska škola]] |Oblasť záujmu = kozmológia |Význačné idey = [[Arché (filozofia)|arché]] je vzduch |Ovplyvnený kým = |Ovplyvnil = |Podpis = }} '''Anaximenes z Milétu/Miléta''' alebo '''Anaximenés z Milétu/Miléta''' (* asi [[585 pred Kr.]] – † asi [[524 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], predstaviteľ [[Milétska škola|milétskej školy]]. Zo zachovaných informácií tohto predstaviteľa [[iónska filozofia|iónskej filozofie]] možno súdiť, že sa zaujímal aj o špeciálnovedné poznanie. Tak v tejto oblasti, najmä v astronomických názoroch (v ktorých nadviazal na [[Anaximandros|Anaximandra]]), ale aj vo filozofii bol pri výklade jasnejší, pochopiteľnejší a určite tiež menej hlboký než jeho predchodca. Bol však veľmi populárny, keď sa [[milétska škola]], zahŕňajúca určite väčší počet žiakov, nazývala vraj jeho menom. V základnej otázke filozofie o podstate sveta, uvedomujúc si naznačené problémy spojené s Anaximandrovým [[apeiron]]om, hľadá prijateľnejšie, schodnejšie riešenie. Spočívalo v tom, že vysokú abstraktnosť [[apeiron]]u ako aj konkrétnosť [[Táles|Tálesovho arché]] syntetizuje do „kompromisného riešenia“. Ide akoby o konkretizáciu Anaximandrovej predstavy o apeirone a abstraktizáciu Tálesovej predstavy o vode ako počiatkoch skutočnosti. Výsledkom mu bola predstava, že [[Arché (filozofia)|arché]] je [[vzduch]]. Je dostatočne abstraktný voči Tálesovej vode a dostatočne konkrétny voči apeironu. Anaximenes je obzvlášť podnetný v tom, že sa viac ako jeho predchodcovia zaoberá problematikou mechanizmu vzniku vecí z arché. Základom tohto mechanizmu je zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu. Všetky veci vznikajú týmito procesmi. Podľa svedectva [[Hyppolit]]a, Anaximenes tvrdil, „že počiatkom je neobmedzený vzduch, z neho vzniká čo je, bolo a bude... Rozdielne sa javí, ak je zhustený alebo zriedený. Keď sa totiž zriedi, stáva sa ohňom, zhustený sa však stáva zase vetrom, po silnejšom zhustení sa stáva zemou a pri najväčšom zhustení kameňom“. Okrem uvedených filozofických dôvodov u ''Anaximena'' pri výbere povahy arché vystupuje aj biologický dôvod, sformulovaný v zlomku Aetia takto: „Ako nás duša, ktorá je vzduch ovláda, tak dych a vzduch objíma celý svet.“ Teda vzduch je „zodpovedný“ za život, je jeho nositeľom. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Anaximenes}} {{Výhonok filozof}} {{Predsokratici}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 6. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 6. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Predsokratici]] [[Kategória:Filozofi starovekého Grécka]] n6ql6q62ygfiwacovpzg15cgi42qagx Zenón z Kitia 0 2429 8356694 7479469 2026-08-15T21:00:10Z Maximilián Fedora 259749 8356694 wikitext text/x-wiki '''Zénón z Kitia''' (iné mená: '''Zénón z Kitionu'''<ref name="Eliade"/>, '''Zenón z Kitia'''; {{vjz|grc|Ζήνων ο Κιτιεύς}}; * asi [[336 pred Kr.]] – † asi [[264 pred Kr.]]) bol zakladateľ [[stoicizmus|stoicizmu]], resp. staršieho stoicizmu (školu založil v Aténach r. 308 pred Kr.; je nazvaná podľa „''stoa poikile''“ – stĺpová chodba vyzdobená freskami).<ref name="F"/> Bol žiakom kynika [[Krates z Téb|Kratesa]], potom [[Stilpón z Megary|Stilpóna]] a [[Diodoros Kronos|Diodora]] z [[Megarská škola|megarskej školy]] a napokon platonika Polemona.<ref name="F"/> Z diela Zenóna sa nám zachovalo iba niekoľko zlomkov. Zenón rozlišoval tri časti filozofie: logiku, fyziku a etiku. Zaviedol termín „pojem“ („''katalépsis''“). Podľa Zenóna je predstava („''fantasia''“) odtlačok („''typosis''“) veci v duši. Kritériom pravdy je podľa neho kataleptická predstava spojená s postihovaním skutočnosti.<ref name="F"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="Eliade">{{Citácia knihy | priezvisko = Eliade | meno = Mircea | odkaz na autora = Mircea Eliade | prekladatelia = Peter Solivajs | titul = Dejiny náboženských predstáv a ideí | odkaz na titul = | zväzok = II : Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Agora | rok = 1997 | isbn = 80-967210-2-X | počet strán = 424 | strany = 162 }}</ref> <ref name="F">{{filit|fvz/zenon_z_kitia.html}}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Long | meno = Anthony A | prekladatelia = Petr Kolev | titul = Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[OIKOYMENH]] | rok = 2003 | isbn = 80-7298-077-7 | edícia = Dějiny filosofie | zväzok edície = 3 | počet strán = 341 | strany = 142{{--}}152 }} == Iné projekty == {{projekt|q=Zenon z Kitia}} {{Výhonok filozof}} {{Starovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Filozofi starovekého Grécka]] [[Kategória:Filozofi obdobia helenizmu]] [[Kategória:Stoici]] [[Kategória:Obete samovrážd]] 5nela8ho52n0imsvqi69qhmyzdrshzx Richard Müller (spevák) 0 2725 8356714 8224882 2026-08-15T21:25:41Z Maximilián Fedora 259749 8356714 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Richard Müller | Obrázok = Richard Müller 2023-01.jpg | Veľkosť obrázku = 230 px | Popis obrázku = Richard Müller v [[júl]]i [[2023]] na koncerte na amfiteátri v [[Šurany|Šuranoch]] | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1961|9|6}} | Miesto narodenia = [[Hlohovec]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[new wave]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[hudobník]], [[textár]], [[herec]], [[fotograf]], [[spisovateľ]], [[moderátor (povolanie)|moderátor]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu =barytón | Súvisiace články = [[Banket (hudobná skupina)|Banket]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = {{url|muller.sk}} | Deti = Filip Müller<br>Ema-Lujza Müllerová<br>Markus Müller }} '''Richard Müller''' (* [[6. september]] [[1961]], [[Hlohovec]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[spevák]], hudobník, skladateľ. V jeho tvorbe sa prejavil vplyv viacerých hudobných žánrov. V začiatkoch, ešte so skupinou Banket, nahral niekoľko skladieb, ktoré je možné zaradiť do [[Synthpop|synthpopového]] hudobného žánru či do [[New Wave (hudba)|new wave]], no výrazne inklinoval aj k [[Šansón|šansónu]], k štýlom v pôvodnej slovenskej populárnej hudbe či k rôznym rockovým hudobným žánrom. == Hudobná kariéra == === Začiatky === Richard Müller sa narodil 6. septembra 1961 v Hlohovci. Je synom hereckej dvojice [[Vladislav Müller|Vlada]] a [[Eliška Müllerová|Elišky Müllerovcov]]. V roku [[1985|1986]] absolvoval štúdium filmovej a televíznej [[dramaturgia|dramaturgie]] a [[scenár]]istiky na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]].<ref>[http://hnonline.sk/kultura/c1-47531960-richard-muller-vydava-knihu-fotografii-enter HnOnline.sk: Richard Müller vydáva knihu fotografií Enter]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=67 Osobnosti.sk: Profil Richarda Müllera]</ref> Počas štúdia sa venoval publicistickej činnosti v hudobných časopisoch ''[[Populár (časopis)|Populár]]'' a ''[[Gramorevue]]''. Prvú nahrávku, skladbu „Rádio“, naspieval so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] [[Pavel Daněk|Pavla Daňka]].<ref>[http://www.facebook.com/richardmullerpage#!/richardmullerpage?v=info FaceBook.com: Profil Richarda Müllera]</ref> === Skupina Banket === {{hlavný článok| Banket (hudobná skupina)}} V roku 1984 založil vlastnú elektropopovú hudobnú skupinu [[Banket (hudobná skupina)|Banket]]. Prvé verejné vystúpenie Richard Müller absolvoval v roku [[1984]] na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] s piesňou „Nespoznaný“. V roku [[1989]] so skupinou Banket získal bronzovú Bratislavskú lýru za pieseň „Aj ty!“ (hudba: Richard Müller/ text: [[Kamil Peteraj]]). === Scénická tvorba a muzikál Baal === Richard Müller je spoluautorom scénickej hudby k filmu ''[[Kúpeľňový hráč]]'' ([[1988]]) a k divadelnej inscenácii ''[[Baal]]'' ([[1989]]), ktorá bola skomponovaná k muzikálu inšpirovanému hrou od [[Bertolt Brecht|Bertolta Brechta]]. Premiéra tejto hry sa konala dňa [[7. apríl|7. apríla]] [[1989]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|martinskom]] [[Slovenské komorné divadlo|Divadle SNP]]. Súbor Divadla SNP v Martine s ňou potom s úspechom hosťoval na mnohých svetových scénach. Hudobný album so skladbami z tohto projektu vyšiel v roku 1990. === Sólová kariéra === V roku 1990 Richard Müller oficiálne začal svoju sólovú dráhu. Po hudobnej stránke sa v začiatkoch tejto sólovej kariéry jeho hlavným spolupracovníkom stal [[Henrich Leško]]. S ním nahral Richard svoje prvé dva sólové albumy ''[[Neuč vtáka lietať]]'' (1992) a [[33 (album)|''33'']] (1994). Neskôr, v roku 2005, Henrich Leško produkoval Müllerov album ''[[44 (album)|44]]''. Popri týchto sólových projektoch začal od polovice 90. rokov Richard Müller súbežne spoluprácu s hudobníkom a skladateľom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]]. Z ich spolupráce vznikli albumy ''[[33 (album)|33]]'' (1994)'', [[LSD (album)|LSD]]'' (1996), ''[[Nočná optika]]'' (1998) či ''[[Koniec sveta (album)|Koniec sveta]]'' z roku 1999. Skladby Jara Filipa sa stali súčasťou repertoáru koncertov či [[Kompilačný album|oficiálnych kompilácií]], ktoré vydával Richard Müller aj v neskorších rokoch, po úmrtí Jaroslava Filipa v júli 2000. V roku 1999 vyšiel Richardovi Müllerovi jeho prvý koncertný album nazvaný ''[[Müllénium: Live|Müllenium Live]]''. Najvýraznejším projektom návratu k Jarovi Filipovi bol retrospektívny album [[Cover verzia|coververzií]] pôvodných vydaných hudobných nahrávok, ktorý v roku 2008 vyšiel pod názvom ''[[Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Müller a Lasica spievajú Filipa]]''. V polovici 90. rokov 20. storočia Richard Müller spolu s hudobníkmi [[Andrej Šeban|Andrejom Šebanom]], [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]] a [[Emil Frátrik|Emilom Frátrikom]], na [[Audiokazeta|audiokazetu]] nahrali svoje improvizácie, ktoré sa rozhodli vydať ako príležitostné hudobné zoskupenie a projekt nazvaný skratkou PPF, resp. ''[[Po piči front (album)|Po piči front]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PPF - Po Piči Front|url=https://www.discogs.com/release/11124803-PPF-Po-Piči-Front|dátum prístupu=2022-07-03|jazyk=en}}</ref> Celý tento projekt (PPF) vznikol v období, kedy sa trojica hudobníkov Šeban, Rózsa a Müller intenzívne stretávala pri realizácii albumov, ktoré vznikali z hudobných materiálov zo spolupráce dvojice autorov: Müller/ Filip, na ktorých bol Oskar Rózsa producentom. Posledným projektom v sérii albumov produkovaných Oskarom Rózsom bol v tom období album ''[[… a hosté]]'', na ktorom spolu s mnohými ďalšími účinkoval aj [[Ivan Tásler]]. Ivan Tásler na tomto albume naspieval s Richardom Müllerom duet v piesni „Srdce jako kníže Rohan“. Po roku 2000 vzniklo takto niekoľko spoločných hudobných nápadov, ktoré boli výsledkom novej spolupráce dvojice Müller/Tásler. Tásler produkoval Müllerovi album ''[[’01]]'' (2001) a Richard Müller účinkoval na albume ''[[IMT Smile (album)|IMT Smile]]'' (2003), neskôr, v roku 2011, bol Ivan Tásler producentom Müllerovho albumu ''[[Ešte (album)|Ešte]]''. V roku 2003 Richard Müller v [[Spojené štátty|USA]] v newyorskom štúdiu Monster Island nahral album, ktorý v nasledujúcom roku vyšiel pod názvom ''[[Monogamný vzťah (album)|Monogamný vzťah]]''. Bol to jeho prvý projekt, ktorého exkluzívnym autorom bol on sám. Hudobníci, ktorí album spolu s Müllerom produkovali, nepochádzali zo Slovenska, ale pôsobili v Spojených štátoch. Album obsahoval gitarovú hudbu, prvýkrát bez využitia [[Klávesový nástroj|klávesových nástrojov]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Americký Müller|url=https://www.sme.sk/c/1049065/americky-muller.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> K spolupráci s americkými hudobníkmi sa Richard Müller vrátil aj pri nahrávaní albumu ''[[V.V. (album)|V.V.]]'' či počas koncertného turné, z ktorého vznikol aj album známy pod názvom ''[[44: Koncert]].'' === Šansónová tvorba === Richard Müller mal už na svojich prvých albumoch nahraných so skupinou Banket niekoľko nahrávok, ktoré mali kompozične blízko k šansónovému hudobnému žánru, či boli skôr skladbami s ambíciou prezentovať hudobnú výpoveď v podobnom štýle. Príkladom boli piesne ako „Niet čím ťa klamať“ (album ''Bioelektrovízia''), „Čo s tým?“ (album ''Druhá doba?!''), „Slúžiť ti chcem“ (album ''Vpred?''), no reálne sa prvýkrát s týmto žánrom dostal do kontaktu potom, ako ho v [[Praha|Prahe]] po nahrávaní pre reláciu [[Televízny klub mladých]] v [[Česko-slovenská televízia|Československej televízii]] oslovil [[Petr Hapka]] spolu s [[Michal Horáček|Michalom Horáčkom]], ktorí ho prizvali na spoluprácu pri tvorbe albumu [[V penziónu Svět|''V penziónu Svět'']]. Na tomto práve vznikajúcom albume účinkovala [[Hana Hegerová]], [[Hana Zagorová]], [[Josef Kemr]], [[Libuše Márová]], [[Petr Hapka]] a [[Michael Kocáb]]. Pôvodne mal Richard Müller naň naspievať skladbu „Štěstí je krásná věc“, no nakoniec mu ponúkli aj skladbu „Rozeznávám“ a, spolu s [[Hana Zagorová|Hanou Zagorovou]], naspieval duet v skladbe „Milostný dopis Haně Z“. Projekt, ktorý vyšiel v roku 1988, bol úspešný. Po ňom vzniklo niekoľko ďalších podobných albumov či viacero skladieb, na ktorých Richard Müller s Michalom Horáčkom spolupracovali. Bola to obojstranná spolupráca: Richard Müller naspieval piesne „Pod plynárnou“ a „Kurt Vonnegut“ na album ''[[Citová investice..?]]'' (1997), no medzi ucelené spoločné projekty Michala Horáčka a Richarda Müllera patria albumy [[… a hosté|''… a hosté'']] (2000) či projekt ''[[Sociální síť]]'' z roku 2015, ktorého autorom hudby a producentom je český hudobník [[Michal Pavlíček]], ktorý je známy ako člen kapiel [[Pražský výběr]] či [[Stromboli (skupina)|Stromboli]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richard Müller: Nie som slovenský Gott, za dlhé obdobie som nenapísal ani čiarku|url=https://www.tyzden.sk/rozhovory/58867/splnena-vyzva/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2019-09-29|dátum prístupu=2022-07-03|jazyk=sk|meno=Peter|priezvisko=Bálik}}</ref> == Iné aktivity a osobný život == Richard Müller moderoval viaceré [[rozhlasové relácie]] či televízne [[talkshow]] ako ''Müllerád'' ([[TV Luna]]), ''Promülle'' ([[Slovenská televízia|STV]]) a ''OK Pop'' ([[Česká televize|ČT]]). Ako [[herec]] hosťoval v seriáli [[Panelák (seriál)|''Panelák'']] ([[TV JOJ|TV Joj]]) a účinkoval v [[Dabing|dabingu]] pre film [[Princezná a žaba|''Princezná a žaba'']]. Zahral si aj menšiu rolu [[Spevák|speváka]] v snímke ''[[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]]'', ktorá bola v roku 1998 nakrútená podľa motívu rovnomennej knihy [[Peter Pišťanek|Petra Pišťanka]]. Okrem hudby sa Richard Müller zaujíma aj o fotografovanie. Je autorom či spoluautorom grafických návrhov niekoľkých obalov svojich vlastných albumov. V roku 1996 vydal knihu so zbierkou fotografií s názvom ''Amerika, Americký denník''<ref name=":0" /> a o štrnásť rokov neskôr ďalšiu, ktorá je nazvaná ''Enter''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richard Müller|url=https://www.martinus.sk/l?authors%5B0%5D=6730|vydavateľ=Martinus|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk}}</ref> V roku 2000 sa Richard Müller verejne priznal k užívaniu [[Droga (omamná látka)|drog]], ktoré, podľa vlastných slov, bral už šesť rokov.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richard Müller zdôrazňuje, že nikdy nikomu na svete neodporúčal, aby skúšal tvrdé drogy|url=https://korzar.sme.sk/c/4725628/richard-muller-zdoraznuje-ze-nikdy-nikomu-na-svete-neodporucal-aby-skusal-tvrde-drogy.html|vydavateľ=korzar.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Neskôr vyhlásil, že trpí [[Depresia (psychológia)|depresiami]] a ukončil hudobnú kariéru.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoriť mu pomáhala marihuana, spieval nahý na pódiu, trpí maniodepresiou. Legendárny spevák Richard Müller oslavuje narodeniny|url=https://refresher.sk/102983-Tvorit-mu-pomahala-marihuana-spieval-nahy-na-podiu-trpi-maniodepresiou-Legendarny-spevak-Richard-Muller-oslavuje-narodeniny|vydavateľ=refresher.sk|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk|priezvisko=REFRESHER}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Müller: Svět je agresivnější. Nevím, jestli je nebezpečnější covid, nebo internet {{!}} Aktuálně.cz|url=https://magazin.aktualne.cz/muller-svet-je-dnes-agresivnejsi-nevim-jestli-je-nebezpecnej/r~7ab8ceac08b611eb9d470cc47ab5f122/|vydavateľ=Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje|dátum vydania=2020-10-13|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=cs}}</ref><ref name=":1" /> K hudbe sa po niekoľkých mesiacoch napokon znovu vrátil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richard Müller končí, ale návrat nevylučuje|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/35612-richard-mueller-konci-ale-navrat-nevylucuje/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2006-12-05|dátum prístupu=2022-07-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Richard Müller je synom herca [[Vladislav Müller|Vladislava Müllera]] a herečky [[Eliška Müllerová|Elišky Müllerovej]]. Jeho bývalou manželkou je televízna hlásateľka a moderátorka [[Soňa Müllerová]]. S ňou má dve deti: syna Filipa a dcéru Emu-Lujzu. So súčasnou partnerkou [[Vanda Wolfová|Vandou Wolfovou]] má syna Markusa. == Kontroverzia == Na koncerte v [[Zlín|Zlíne]] z roku 2000 sa Müller počas koncertu vyzliekol a hral úplne nahý. Od divákov či usporiadateľov si mal tiež pýtať [[Metamfetamín|pervitín]].<ref name=":2" /> Na tento incident reflektuje aj v piesni Nahý 2. == Diskografia == === So skupinou Banket === ;Štúdiové albumy ;;Pôvodné * ''[[Bioelektrovízia]]'' (1986) * ''[[Druhá doba?!]]'' (1988) * ''[[Vpred?]]'' (1990) * ''Slovenská strela'' (2025) ;;Exportné * ''[[Up the Stairs]]'' (Po schodoch) (1988) ;Výberové albumy * ''[[1984 – 1991|Banket: 1984 – 1991]]'' (1991) * ''[[Gold (Banket)|Gold]]'' (2005) ;EP * ''[[001 (Banket)|001]]'' (2011)* * ''[[Biobonus]]'' (2011)* (*) <small>Súčasť boxetu ''Všetko'' (2011) Richarda Müllera</small> ;SP * „Nespoznaný'' (1984)* * „Prečo vy ľudia XX. storočia máte vždy zachmúrené obočia?“/„Štrbina lásky v grafikone nesmelého muža“ (1985) * „Basketbal alebo ja“ (1985)* * „Namyslená“/„Espresso Tón“ (1986) * „Niet čím ťa klamať“ (1986)* * „Aj ty!“/„Trik“ (1989) (*) <small>Druhá strana [[Singel (hudba)|singla]] patrí inému interpretovi</small> === So skupinou Po piči front === ;Štúdiové albumy * ''[[Po piči front (album)|Po piči front]]'' (1996) === Sólové albumy === ;Štúdiové albumy * ''[[Baal]]'' (1991) * ''[[Neuč vtáka lietať]]'' (1992) * ''[[33 (album)|33]]'' (1994) * ''[[LSD (album)|LSD]]'' (1996) * ''[[Nočná optika]]'' (1998) * ''[[Koniec sveta (album)|Koniec sveta]]'' (1999) * ''[[… a hosté|Richard Müller a hosté]]'' (2000) * ''[[’01]]'' (2001) * ''[[Monogamný vzťah (album)|Monogamný vzťah]]'' (2004) * ''[[44 (album)|44]]'' (2005) * ''[[V.V. (album)|V.V.]]'' (2006) * ''[[Už (album)|Už]]'' (2010) * ''[[Ešte (album)|Ešte]]'' (2011) * ''[[Sociální síť]]'' (2015) * ''[[55 (album)|55]]'' (2016) * ''[[Hodina medzi psom a vlkom]]'' (2020) * ''[[Čierna labuť biela vrana]]'' (2022) ;Koncertné albumy * ''[[Müllénium: Live]]'' (1999) * ''[[44: Koncert]]'' (2007) *''Koncert'' (2018) ; Výberové albumy * ''[[Retro (album)|Retro]]'' (2002) * ''[[Čo bolo, bolo]]'' (2006) * ''[[Všetko]]'' (2011)* * ''Výberovka'' (2017) * ''Duety'' (2024) (*) <small>Boxet pozostávajúci z 25 CD Müllerovej tvorby vrátane skupiny [[Banket (hudobná skupina)|Banket]]</small> ;Albumy coververzií * ''[[Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Müller a Lasica spievajú Filipa]]'' (2008) – s Milanom Lasicom na pamiatku piesní od autora Jaroslava Filipa * ''[[Hlasy]]'' (2013) – so skupinou [[Fragile]] * ''[[Hlasy 2]]'' (2014) – so skupinou Fragile ;EP * ''[[Slávnosť úprimných slov]]'' (1987) – s Marikou Gombitovou, Vašom Patejdlom a Jánom Lehotským ; SP * „Štěstí je krásná věc“/„Rozeznávám“ (1988) * „Nebude to ľahké“/„Posledná láska“/„Milenky Krista“ (1992) * „Nahý“/„Nahý“ ((Extended Mix) (2000) – so skupinou [[B3 (skupina)|B3]] == Bibliografia == * ''[[Dirigent (film)|Dirigent]]'' (1988) – scenár * ''[[Americký denník]]'' (1995) – próza * ''[[Amerika (kniha)|Amerika]]'' (1996) – fotografie * ''[[Enter (kniha)|Enter]]'' (2010) – fotografie == Ocenenia == 2013 – [[Krištáľové krídlo]] v kategórii Rock Pop Jazz spoločne so skupinou [[Fragile]] '''Aurel:''' * 1992 – audionahrávka (''Neuč vtáka lietať'') * 1996 – text (''Cigaretka na 2 ťahy'') * 1998 – spevák, skladba (''Nočná optika''), album (''Nočná optika''), producent (''Nočná optika'') * 1999 – audionahrávka (''Koniec sveta'') * 2000 – spevák, obal (''Richard Müller a hosté'') * 2001 – spevák, album (''’01''), skladba (''Nahý II''), videoklip (''Nahý II''), audionahrávka (''’01'') * 2002 – spevák, obal (''Retro'') * 2005 – najpredávanejší album speváka (''44'') * 2005 – videoklip (''Sníh'') '''Cena SOZA:''' * 1998: skladba populárnej hudby (''Nočná optika'') '''Grand Prix Rádio:''' * 2001 – najobľúbenejší spevák * 2002 – najobľúbenejší spevák, celkový víťaz * 2003 – najobľúbenejší spevák * 2004 – najobľúbenejší spevák '''Slávik:''' * 1998 – 2. miesto * 1999 – 2. miesto * 2000 – 3. miesto * 2001 – 3. miesto * 2002 – 4. miesto * 2003 – 1. miesto * 2004 – 3. miesto * 2005 – 2. miesto * 2009 – 3. miesto * 2010 – 1. miesto * 2011 – 1. miesto * 2012 – 3. miesto '''Deska roku (Česko):''' * 2005 – 2. miesto v kategórii Najpredávanejší album speváka == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam piesní Richarda Müllera]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Richard Müller (singer)|štítok=Richard Müller}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|muller.sk}} *[http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/1186000189-13-komnata/205562210800002-17.01.2006-21:30-richard-muller.html?from=100 CeskaTelevize.cz: 13. komnata R] {{Richard Müller}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Müller, Richard}} [[Kategória:Richard Müller (spevák)| ]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Barytonisti]] [[Kategória:Osobnosti z Hlohovca]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] rzxawr3upbi237t8v8fv6nogd93sth0 Futurama 0 2778 8356825 8284304 2026-08-16T10:15:16Z Stephan1000000 172529 | počet sérií = 11 | počet častí = 172 8356825 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Futurama | en = Futurama | logo = Futurama 1999 logo.svg | žáner = [[Animovaný seriál]]<br />[[Sci-fi]]<br />[[Sitcom]] | námet = [[Matt Groening]]<br />[[David X. Cohen]] | scenár = | réžia = | obsadenie = | titulná pieseň = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|USA}} [[USA]] | jazyk = [[angličtina|anglický]] | počet sérií = 11 | počet častí = 172 ([[Zoznam častí seriálu Futurama|zoznam častí]]) | výkonný producent = [[Matt Groening]]<br />[[David X. Cohen]]<br />Ken Keeler | producent = | dĺžka = 22 minút | spoločnosť = | rok orig = | tv orig = [[FOX Broadcasting Company|Fox]] <small>([[1999]]{{--}}[[2003]])</small><br />Comedy Central<small> ([[2008]]{{--}}[[2013]])</small><br />Hulu <small>(2023) | rok sk = | tv sk = [[Plus (televízna stanica)|Plus]] | webstránky = [http://www.hulu.com/series/futurama Oficiálna webstránka] [https://www.csfd.sk/film/77748-futurama/prehlad/ ČSFD] [https://www.imdb.com/title/tt0149460/ IMDb] | distribútor = 20th Television<br />Hulu<br />Disney+ }} '''''Futurama''''' je [[Spojené štáty|americký]] kreslený televízny [[seriál]] od [[Matt Groening|Matta Groeninga]] a [[David X. Cohen|Davida X. Cohena]], tvorcov populárnych [[Simpsonovci|''Simpsonovcov'']]. Seriál sa odohráva v Novom [[New York (mesto)|New Yorku]] v roku 3000. Bol uvedený televíznou sieťou [[FOX Broadcasting Company|FOX]], kde bol vysielaný [[28. marec|28. marca]] [[1999]] až [[10. august]]a [[2013]]. [[Súbor:Davidcohenatcomiccon.jpg|náhľad|Autori Futuramy – [[Matt Groening]] a [[David X. Cohen]]]] Seriál začína na [[Silvestrovské oslavy|Silvestra]] roku [[1999]]. Hlavný hrdina [[Philip J. Fry]], doručovateľ [[Pizza|pizzi]] v New Yorku a večný smoliar, je náhodou zmrazený. Z kryogénneho spánku sa prebudí až o 1000 rokov neskôr, na Silvestra roku 2999. Vďaka svojmu prapra…synovcovi profesorovi Farnsworthovi si nájde prácu v malej doručovateľskej intergalaktickej firme Planet Express. Budúcnosť vo Futurame je veľmi prepracovaná. Seriál je plný skvelého humoru a nenápadných narážiek. Animovaný je podobným štýlom ako [[Simpsonovci]]. Tento seriál sa pôvodne ukončil [[4. september|4. septembra]] [[2013]]. == Veľký návrat == Vo Februári [[2022]] bol seriál obnovený na ôsmu sériu, ktorá sa vysiela už od tohto roku [[2023]]. Okrem pôvodného tvorcu, [[Matt Groening|Matta Groeninga]], sa o scenár postará [[David X. Cohen]], ktorý robil scenáre aj pre staršie časti Futuramy. Do seriálu zavítajú aj pôvodní herci, ktorí budú dabovať jednotlivé postavy. == Série a časti == :Pozri ''[[Zoznam častí seriálu Futurama]]'' == Postavy == * '''Philip J. Fry''' pracuje ako doručovateľ pizze v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Na Silvestra roku 1999, keď ho opustila priateľka, mal doručit pizzu do kryogénneho laboratória. Neštastnou náhodou spadne do kryogénnej kapsule, ktorá ho zmrazí. Z kryogénneho spánku sa prebudí o 1000 rokov neskôr. Počas tohto obdobia bol New York trikrát zničený a znova obnovený. Jeho súčasný názov je ''New New York''. Príbeh do značnej miery rozpráva o tom, ako sa Fry snaží adaptovať na život v roku 3000 a na svojich nových priateľov, ktorí spolu s ním pracujú pre Planet Express. V časti "The Why of Fry" sa ukáže, že do kryogénnej kapsule ho strčil Nibller * '''Turanga Leela''' je kapitánka zásobovacej lode Planet Express. Myslela si že je jednooká mimozemštanka – kyklopka – s veľkým fialovým copom. Je najdisciplinovanejším členom posádky. Leela nevie nič o svojom pôvode ani o svojich rodičoch. Myslí si, že vo vesmíre je jediná svojho druhu. No v epizóde O pôvode Leely sa zistí, že Leela je mutantka. * '''Bender Bending Rodriguez''' je robot – komický antihrdina, ktorý pije [[pivo]], [[motorový olej]], fajčí cigary, kradne a klame. Je to Fryov najlepší kamarát. Bol postavený v Tichuáne, [[Mexiko]] a pôvodne bol určený na ohýbanie oceľových trámov (Bending Unit 22 – Ohýbacia jednotka 22). Často konštatuje, že nemá žiadne emócie, čo ho ako robota robí veľmi smutným. Jeho najpoužívanejším slovom je ''zadok' a najčastejšou frázou je: „Pobozkaj mi môj naleštený zadok!“ v rôznych variáciách.'' * '''Profesor Hubert Farnsworth''' je Fryov pra, pra, pra… prasynovec, ktorý založil Planet Express, aby si zarobil peniaze na jeho bláznivé vedecké experimenty. Má 160 rokov, nosí hrubé okuliare, zabúda o čom hovorí a komu to hovorí. Často hovorí vetu „Good news, everyone!” (v preklade "Dobré správy vo spolok!"), po ktorej väčšinou nasledujú zlé správy. * '''Dr. John Zoidberg''' je palubný lekár Planet Express. Pochádza z plánéty Decapod 10 a je niečo medzi humanoidom a krabom. Jeho znalosti z ľudskej medicíny sú veľmi chabé. Napriek tomu, že je doktor, žije v chudobe. Je stále hladný a nemôže si dovoliť kúpiť ani topánky. * '''Amy Wong''' pracuje na lodi ako mechanička. Profesor ju zamestnal preto, lebo má rovnakú krvnú skupinu, takže funguje ako jeho chodiaca krvná zásobáreň. Narodila sa na Marse, ale vyzerá ako Číňanka. Jej otec vlastní polovicu Marsu. * '''Hermes Conrad''' pochádza z Jamajky a v Planet Express pracuje ako správca. Je to workoholik a byrokrat. Dodržuje predpisy a na všetko má formuláre. Administratívna práca ho veľmi napĺňa. * '''Scruffy''' údržbár. Nikdy nevidno že by niečo robil, väčšinou si číta pornografické časopisy alebo stojí pri dverách. Neuveriteľne pomaly pojedá čipsy. Jeho najčastejšia fráza: Som Scruffy. Údržbár. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový}} * {{Csfd film|id=77748|názov=Futurama}} * {{Imdb film|id=0096697|názov=Futurama}} * {{Fdb film|id=0149460|názov=Futurama}} * {{Kinobox film|id=151084|názov=Futurama}} * http://frekvencia.sk/Futurama/index.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160806140457/http://frekvencia.sk/Futurama/index.html |date=2016-08-06 }} WEB o ''Futurame'' a iných animovaných seriáloch. [[Kategória:Futurama| ]] [[Kategória:Komediálne televízne seriály]] [[Kategória:Kreslené seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1999]] [[Kategória:Televízne seriály FOX]] [[Kategória:Televízne seriály Comedy Central]] mfa4kqqahz4dhadxs15e6l27dip4euk Portoriko 0 3128 8356840 8149998 2026-08-16T11:08:21Z ~2026-44809-84 302978 /* */ 8356840 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Portoriko | 2. pád názvu = Portorika | Vlajka = Flag of Puerto_Rico.svg | Znak = Coat of Arms of Puerto Rico.svg | Poloha = LocationPuertoRico.svg | Motto = Ioannes est nomen eius | Hymna = La Borinqueña | Dlhý miestny názov = {{V jazyku|spa|Estado Libre Asociado de Puerto Rico}}<br /> {{V jazyku|eng|Commonwealth of Puerto Rico}} | Krátky miestny názov = Puerto Rico | Hlavné mesto = [[San Juan (Portoriko)|San Juan]] | ŠírkaSt = 18 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 66 | DĺžkaMin = 6 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = San Juan | Úradné jazyky = [[španielčina]], [[angličtina]] | Štátne zriadenie = Protektorát | Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident Spojených štátov|prezident]]<br />[[guvernér]] | Politickí predstavitelia = [[Donald Trump]]<br />[[Pedro Pierluisi]] | Vznik = 10. december 1898 | Susedia = | Rozloha = 9 104 | Poradie rozloha = | Rozloha vody = | Percento vody = 1,6 | Odhad počtu obyvateľov = 3 337 177 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2017 | Poradie odhad počtu obyvateľov =130 | Sčítanie počtu obyvateľov =3 725 789 | Rok sčítanie počtu obyvateľov =2010 | Hustota obyvateľstva = 375 | Poradie hustota =29 | HDP = | Rok HDP = | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = americký dolár | Kód meny = USD | Časové pásmo = Atlantický čas | UTC posun = -4 | Letný čas = nie je | UTC posun leto = -4 | Medzinárodný kód = | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = [[.pr]] | Smerové telefónne číslo = 1-787 | Poznámky = }} '''Portoriko''' (po španielsky a po anglicky: ''Puerto Rico'' [doslova: „bohatý prístav“], do r. 1932 ''Porto Rico'') je [[ostrov]] a politicky tzv. nezačlenené (unincorporated) kolónia [[Spojené štáty|USA]], ktoré má vo vzťahu k [[Spojené štáty|USA]] postavenie tzv. „[[Spoločenstvo (ostrovné územie USA)|spoločenstva]]“ (commonwealth) resp. po [[Španielčina|španielsky]] „slobodného a pridruženého štátu“ (estado libre asociado). Pri amerických prezidentských voľbách z roku 2012 sa Portoriko v pridruženom referende vyslovilo za plné členstvo v rámci federácie Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Puerto Rico wants to become the 51st state of the US | url = http://www.bbc.co.uk/news/world-us-canada-20238272 | dátum vydania = 7. novembra 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8-11-2012 | vydavateľ = BBC.co.uk | jazyk = anglicky}}</ref> == Geografia == Portoriko sa nachádza v [[Karibik]]u medzi [[Karibské more|Karibským morom]] a [[Atlantický oceán|Severoatlantickým oceánom]], východne od [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]]. Jeho zemepisná šírka je 18 15 N a dĺžka 66 30 W. Maximálna dĺžka z [[východ]]u na [[západ]] (z Punta Puerca do Punta Higuero) je {{km|180|m|w}}, maximálna šírka zo [[sever]]u na [[juh]] (od Isabella po Punta Colón) je {{km|65|m|w}}. K hlavnému ostrovu (šp.''„Isla Grande“'', {{V jazyku|eng|Main Island}}) patria tri menšie ostrovy. Východne ležia turisticky lákavé ostrovy [[Vieques]] (často nazývaný aj ''„Isla Nena“'') a [[Culebra]]. Smerom na západ sa nachádza neobývaný ostrov [[Mona]] s bohatstvom [[fauna|fauny]] a [[flóra|flóry]]. Portoriko napriek nie veľkej rozlohe je miestom množstva bohatstva prírodného charakteru. El Yunke je prírodná rezervácia a zároveň jediný tropický dažďový prales na území USA. Nájdete v ňom množstvo chránených živočíchov a rastlín. Značná časť z nich je endemická. == Hlavné mesto - San Juan == Hlavným mestom Portorika je [[San Juan (Portoriko)|San Juan]] (založené v r. [[1508]] Juanom Ponce de Leónom). Hlavné mesto má najmä na pobreží miesta bohaté na historické budovy a stavby. Napríklad veľká pevnosť El Morro na severe neďaleko slávnej ulice Fortaleza alebo San Sebastian. To sú miesta, ktoré svedčia o pokusoch iných mocností prebrať Španielsku tieto ostrovy. To sa podarilo až začiatkom minulého storočia USA. San Juan vznikol ako prvé prístavné mesto a časom rástol oveľa rýchlejšie, než ostatné v čase kolonizácie rovnako vyspelé lokality. V [[San Juan (Portoriko)|San Juan]] je sídlo vlády, ktorá podlieha USA, a tiež je tu sídlo viacerých spoločností, ktoré na Portoriku fungujú. == Kultúra == === Jazyk === [[Španielčina]] a [[angličtina]] sú oficiálnymi jazykmi, ale [[španielčina]] bezpochyby dominuje. [[angličtina|Angličtinou]] hovorí asi 1/4 obyvateľov. === Hudba === Portoriko má živú hudobnú scénu. Hudba z Portorika si získala celosvetové uznanie. Existuje viacero populárnych štýlov portoríckej hudby. Štyri hlavné sú: [[Salsa (tanec)|salsa]], bomba, plena a [[reggaeton]]. Medzi slávnych portorických hudobníkov a kapely patria: *[[Bad Bunny]] *Calle 13 *[[Daddy Yankee]] *Hector Lavoe *[[Jennifer Lopezová|Jennifer Lopez]] *Los Pleneros de la Cresta *Marc Anthony *Ricky Martin *Tito Puentes == Zaujímavosti == Z Portorika tiež pochádza viacero známych osobností a spevákov. Napríklad Benitio del Toro, J. Phoenix, Michelle Rodriguez, umelec Davide Vidimari a ďalší. Na západnom ostrove Mona sa nachádza starý maják z dielne známeho architekta [[Gustav Eiffel|Gustava Eiffela]], autora Eiffelovej veže v Paríži a Sochy Slobody z Liberty Island v New Yorku. San Sebastián Street Festival (Festival De la Calle San Sebastian), tiež známy ako "San Se", je veľmi populárna portorická slávnosť, ktorá sa každoročne koná v meste Old San Juan. Ide o štvordňovú udalosť, ktorá začína tretí januárový štvrtok a trvá do nasledujúcej nedele. Táto slávnosť sa koná na počesť svätého Sebastiána. 20. január je deň, keď katolícka cirkev oslavuje život tohto svätého. Na tomto festivale sa zúčastňuje viac ako 200 000 ľudí a táto udalosť je medzinárodne uznávaná. == Kriminalita == Portoriko je tiež pašeráckym a priekupníckym rajom. Neraz sa práve na Portoriku podarilo odhaliť tranzity drogových trás do USA. == Galéria == <gallery> File:Pico El Yunque.jpg|Kopec El Yunque File:Esperanza Vieques.jpg|Ostrov [[Vieques]] File:Garita del diablo SanJuan PuertoRico.jpg|Garita del Diablo, [[San Juan (Portoriko)|San Juan]] File:Cruceta El Vigia Ponce Puerto Rico.jpg|Cruceta El Vigía - strážny kríž v Ponce, historickom centre južného Portorika </gallery> == Referencie == <references /> * [http://www.portoriko.us Portoriko - Puerto Rico - cestovateľský a informačný sprievodca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110902132628/http://www.portoriko.us/ |date=2011-09-02 }} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Puerto Rico}} {{Výhonok USA}} {{Karibik}} {{Administratívne členenie USA}} [[Kategória:Portoriko| ]] [[Kategória:Ostrovy Severnej Ameriky]] px3mfx47n23uo3a27nrfsl30mthaitn Ukrajina 0 4071 8356826 8354526 2026-08-16T10:17:09Z Palo.hagara 222266 Russian or Slovakian nazzis changed Ukraine +govt.description to Fascist junta and Viktor Janukovych 8356826 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Ukrajina | 2. pád názvu = Ukrajiny | Vlajka = Flag of Ukraine.svg | Znak = Lesser Coat of Arms of Ukraine.svg | Poloha = Europe-Ukraine (disputed territory).svg | Hymna = [[Šče ne vmerla Ukrajina]]<br />(Ešte Ukrajina nezomrela)<br />[[Súbor:National anthem of Ukraine, instrumental.oga|center]] | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Україна | Hlavné mesto = [[Kyjev]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 27 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 30 | DĺžkaMin = 30 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Kyjev | Úradné jazyky = [[ukrajinčina]] | Regionálne jazyky = [[ruština]], [[poľština]], [[krymská tatárčina]],<br> [[maďarčina]], [[rumunčina]], [[bulharčina]] | Demonym = [[Ukrajinci|Ukrajinec, Ukrajinka]] | Štátne zriadenie = [[Demokratická republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]<br />[[Serhij Koreckij]] | Vznik = [[24. august]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a premenovanie [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]] na Ukrajinu)<br />[[26. december]] 1991 (oficiálny vznik nezávislej Ukrajiny) | Susedia = [[Rusko]], [[Bielorusko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]], [[Moldavsko]] | Rozloha = 603 628{{#tag:ref|zarátajúc [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a všetky oblasti, ktoré sú ''de iure'' súčasťou Ukrajiny|group=pozn.}} | Poradie rozloha = 45 | Rozloha vody = | Percento vody = 3,8 | Odhad počtu obyvateľov = 31 000 000<ref>https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20250122-naselennya-ukrayiny-u-2025-roczi-ta-metody-vyrishennya-demografichnoyi-kryzy-prognoz-eksperta/</ref> | Rok odhad počtu obyvateľov = 2024 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 37 | Sčítanie počtu obyvateľov = 48 457 102 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2001 | Hustota obyvateľstva = 73,8 | Poradie hustota = 115 | HDP = 198 miliárd | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 56 | HDP na hlavu = 14 330 | Poradie HDP na hlavu = 100 | HDI = 0,773 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 77 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[Ukrajinská hrivna|hrivna]] (=100 kopejok) | Kód meny = UAH | Časové pásmo = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | UTC posun = +2 | Letný čas = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = UKR/UA | Kód motorových vozidiel = UA | Internetová doména = .ua<br />.укр | Smerové telefónne číslo = 380 | Poznámky = }} '''Ukrajina''' ({{V jazyku|ukr|Україна|''Ukrajina''}} [ʊkrɐˈjinɐ]) je [[štát]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]]. Hraničí so siedmimi štátmi: so [[Slovensko]]m ({{km|98|m}}), [[Maďarsko]]m ({{km|103|m}}), [[Rumunsko]]m ({{km|538|m}}), [[Moldavsko]]m ({{km|939|m}}), [[Rusko]]m ({{km|2245|m}}), [[Bielorusko]]m ({{km|891|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|428|m}}). Celková dĺžka ukrajinských hraníc predstavuje {{km|4558|m}}. Južná hranica je tvorená [[Čierne more|Čiernym]] a [[Azovské more|Azovským morom]], pričom medzi týmito dvoma moriami sa nachádza polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]]. Hlavné mesto [[Kyjev]] leží na [[Dneper|Dnepri]], najväčšej ukrajinskej rieke. Ukrajina získala nezávislosť v roku [[1991]] po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], pričom je aj zakladajúcim členom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (SNŠ).{{#tag:ref|Oficiálne má Ukrajina iba štatút pozorovateľa, keďže doteraz nepodpísala stanovy SNŠ a podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie sa na podpis ani nechystá.|group=pozn.}} Ukrajina je [[unitárny štát]], ktorý sa administratívne delí na 24 oblastí, dve mestá s osobitným štatútom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]) a [[Krym (republika)|Krymskú autonómnu republiku]]. Polostrov [[Krym (republika)|Krym]] vrátane mesta [[Sevastopoľ]] bol v marci 2014 anektovaný [[Rusko|Ruskou federáciou]]. V [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] sa rozhoreli boje medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami, čím sa začala [[rusko-ukrajinská vojna]]. [[24. február]]a [[2022]] [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] prekročili hranice Ukrajiny a dovtedajší konflikt [[Ruská invázia na Ukrajinu|vstúpil do novej fázy]] sprevádzanej ťažkými bojmi. == Pôvod názvu == Presný názov Ukrajiny znamená ''zem, ktorá leží na kraji' alebo aj prihraničná zem'. Leží na juhovýchodnom pohraničí [[Európa|Európy]] a prahu [[Ázia|Ázie]] na okrajoch štátov [[Stredomorie|Stredomoria]] a na križovatke dôležitých hraničných ciest medzi lesom a stepou.'' Slovo ''Ukrajina'' je [[slovanské jazyky|slovanského]] pôvodu, [[etymológia]] však nie je jednoznačná. Najčastejšie sa uvádza význam „okrajové územie“, presnejšie jednotlivé krajné, hraničné kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Ďalšie výklady hovoria v súvislosti s kniežatstvami o „ukrojených“, oddelených krajinách. Prvé doložené použitie z roku [[1187]] pochádza z [[Nestor (kronikár)|Kyjevského letopisu]], zachovaného v [[Rozprávanie o dávnych časoch|Rozprávaní o dávnych časoch]] v [[Rozprávanie o dávnych časoch#Redakcie letopisu|Ipatievskom kódexe]] z obdobia okolo roku [[1425]], ktorý obsahuje aj kópiu [[Haličsko-volynský letopis|Haličsko-volynského letopisu]] opisujúceho udalosti v rokoch [[1201]] – [[1292]]. V tomto texte sa v súvislosti so smrťou [[Perejaslavské kniežatstvo|perejaslavského]] [[kňaz (Slovania)|kňaz]]a [[Vladimir Glebovič|Vladimira Gleboviča]] ([[1187]]) píše ''ѡ нем же Ѹкраина много постона'' (''o nem že Ukraina mnogo postona''&nbsp;–&nbsp; ''Ukrajina za ním veľmi stonala'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ІЗБОРНИК. Історія України IX-XVIII ст. Першоджерела та інтерпретації | url = http://litopys.org.ua/ | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Въ лЂто 6694 &#x5B;1186&#x5D; - 6698 &#x5B;1190&#x5D;. Іпатіївський літопис | url = http://litopys.org.ua/ipatlet/ipat28.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Aj keď sa slovo ''ѹкраина'' (''ukrajina'') používalo všeobecne pre ''pohraničie'' alebo [[marka (hraničné územie)|marku]], v zmienenom letopise na viacerých miestach označuje konkrétne územie alebo etnonymum ''Ѹкраинѧнѣ'' (''Ukrainjanje'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ваша версия WEB-браузера не поддерживает фрэймы! | url = http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | vydavateľ = lrc-lib.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316084856/http://www.lrc-lib.ru/rus_letopisi/gvl/index.php?page=864 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V nasledujúcich storočiach bolo slovo naďalej používané predovšetkým v širokom význame krajných území, niekedy tiež oblastí vonkajších slovanskému osídleniu, susedných „ukrajín“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = БАРКУЛАБІВСЬКИЙ ЛІТОПИС | url = http://litopys.org.ua/psrl3235/lytov11.htm | vydavateľ = litopys.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] sa slovo objavuje aj mimo slovanské písomné pamiatky a v priebehu [[17. storočie|17. storočia]] sa začína etablovať v európskej geografii; postupne začína odkazovať na „územie obývané [[Ukrajinci|Ukrajincami]]“. Označenie ''Ukrajina'' sa používalo skôr v ľudovej reči, zatiaľ čo poľské, resp. ruské úrady používali spravidla označenie ''Malá Rus'', ''Malorusko'' – oproti Veľkej Rusi, t.j. dnešnému [[Rusko|Rusku]], Bielej Rusi (dnes [[Bielorusko]]) a [[Červená Rus|Červenej Rusi]]. Obyvatelia Ukrajiny bývali označovaní spravidla ako Malorusi či Rusíni; etnonymum ''Ukrajinec'' sa objavuje približne od [[18. storočie|18. storočia]], pričom sa úplne presadilo až koncom [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}} === Starovek a stredovek === [[Súbor:Principalities of Kievan Rus' (1054-1132).jpg|náhľad|Kniežatstvá [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (1054 – 1132)]] Osídlenie dnešnej Ukrajiny je doložené od [[5. tisícročie pred Kr.|5. tisícročia pred. n. l.]], z ktorého pochádzajú nálezy artefaktov [[Tripolská kultúra|tripolskej kultúry]]. V staroveku bol juh Ukrajiny perifériou antického sveta: existovalo tu kráľovstvo [[Skýti|Skýtov]], o ktorých živote podáva správu grécky historik [[Hérodotos]]; na Kryme a na pobreží Čierneho mora vznikali [[Staroveké Grécko|grécke]] a neskôr [[Krymskí Góti|gótske]] kolónie. Stredná a severozápadná Ukrajina je potom oblasťou [[etnogenéza|etnogenézy]] [[Slovania|Slovanov]]. V roku [[882]] [[Velikij Novgorod|Novgorodský]] knieža [[Oleg (Kyjevská Rus)|Oleg]] ovládol Kyjev, ktorý predtým platil tribút [[Chazari|Chazarskej ríši]], a tak sa na území dnešnej Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy a Lotyšská sformoval prvý východoslovanský štát, [[Kyjevská Rus]]. Zjednotení Slovania potom dobyli hlavné mesto Chazarov. Jeho najvýznamnejší panovník [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimír I.]] prijal v roku [[988]] [[kresťanstvo]]. Po rozpade štátu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev; na západe bolo najdôležitejšie [[Haličsko-volynské kniežatstvo]], zatiaľ čo juh dnešnej Ukrajiny bol osídlený kočovnými kmeňmi [[Kypčakovia (historickí)|Polovcov]]. Počas [[13. storočie|13. storočia]] došlo k postupnému obsadeniu časti samostatných kniežatstiev [[Tatári (etnikum)|tatárskymi]] (mongolskými) nájazdníkmi. Kyjev bol spustošený v roku 1240 Mongolmi a centrum Rusi sa neskôr presunulo na sever. Celá oblasť sa dostala pod vplyv novosformovanej tatárskej [[Zlatá horda|Zlatej hordy]]; len na západnú časť dnešnej Ukrajiny tatárska moc neprenikla. Západná časť Ukrajiny bola od konca 14. storočia súčasťou Poľska (Podolie, Červená Rus, časť Volyne). Valná časť Ukrajiny sa s úpadkom Zlatej hordy stala suverénnou súčasťou [[Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Na juhu sa vytvoril [[Krymský chanát]] a východ sa dostával pod vplyv [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovskej Rusi]]. === Medzi Poľskom, Ruskom a Osmanskou ríšou === V roku [[1569]] došlo k uzavretiu [[Lublinská únia|Lublinskej únie]]; územie Ukrajiny, ktoré patrilo pod Litvu (približne po rieku Dneper), bolo v rámci [[Republika oboch národov|Poľsko-litovského štátu]] prevedené priamo pod Poľské kráľovstvo. Ukrajinská šľachta získala v Poľsku rovnaké práva aké prislúchali poľskej šľachte. Významné bolo osídlenie [[Kozáci|záporožských kozákov]] s centrom na [[Záporožská Sič (územie)|Siči]], v ktorej sa sústreďovali ľudia z rôznych sociálnych vrstiev, najmä však poddaných, ktorí sem utiekli pred feudálnym útlakom. Záporožci vytvárali vojenské nárazníkové pásmo v oblasti [[Divoké polia|Divokých polí]], susediacich s Krymským chanátom. [[Krymskí Tatári]] a [[Nogajská horda|Nogajci]], vazali osmanského [[sultán]]a, podnikali takmer každý rok lúpežné vpády, ktoré zabraňovali trvalejšiemu osídleniu južnej a východnej Ukrajiny. Niektorí historici odhadujú, že pri nájazdoch obávanej krymskotatárskej jazdy, medzi 15. a 18. storočím bolo odvlečených a predaných do [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] až 3 milióny ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Obávané Tatary vyhnal z Krymu Stalin, na spravedlnost čekají dodnes | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/obavane-tatary-vyhnal-z-krymu-stalin-na-spravedlnost-cekaji-dodnes-1fw-/zahranicni.aspx?c=A101130_204354_zahranicni_vel | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-12-01 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> === Chmeľnyckého povstanie === [[Súbor:Bohdan Khmelnytsky (Portrait, sec. half 17th century, Chernihiv Historical Museum) (cropped).jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Bohdan Chmeľnyckyj]], [[kozáci|kozácky]] [[hajtman (Ukrajina)|hajtman]] a zakladateľ prvého štátu kozákov]] V roku [[1648]] došlo po niekoľkých menších búrkach na Ukrajine k veľkému [[Kozáci|kozáckemu]] povstaniu, ktoré vzišlo zo [[Záporožská Sič (územie)|Záporožskej Sič]]e, a ktoré viedol [[Bohdan Chmeľnyckyj]]. Tomu sa podarilo v spojenectve s Krymskými Tatármi v niekoľkých bitkách poraziť poľské vojská, čo viedlo k vzniku [[Záporožská Sič (územie)|Kozáckeho hajtmanátu]], ktorý je zvyčajne vnímaný ako predchodca Ukrajiny. Porazený bol však už v roku [[1651]] v bitke pri Berestečku. Chmeľnyckého povstanie bolo sprevádzané protižidovskými [[pogrom]]ami, ale aj vraždením Poliakov, najmä šľachticov. V roku [[1654]] sa potom obrátil o pomoc k ruskému cárovi Alexejovi. [[Dejiny Ukrajiny#Perejaslavská rada|Perejaslavská dohoda]] ale znamenala stratu suverenity pre ukrajinské územia. Boje potom s podporou Moskovskej Rusi proti Poľsku pokračovali ďalej a skončili až v roku 1667 mierom v [[Andrusovské prímerie|Andrusove]]. === Haďačská únia === [[Súbor:Battle of Poltava 1709.PNG|náhľad|[[Bitka pri Poltave]] v roku 1709]] Po smrti Chmeľnyckého, Poľsko-Litovská únia dospela ku kompromisu s ukrajinskými Kozákmi tzv. ''Dohodou z Haďače'' dňa [[16. september|16. septembra]] [[1658]]. Tá ustanovila novú Úniu, schválenú poľsko-litovským snemom [[12. máj]]a [[1659]], ako trojčlennú (Poľské kráľovstvo, Litovské veľkokniežatstvo a Hajtmanská Rus) a zaručila záporožským Kozákom, t.j. Ukrajine, tradične nazývanej Rusou, rovné postavenie voči Poľskému kráľovstvu a Litovskému veľkokniežatstvu, s vlastnými úradmi – maršalkom (premiérom), vojskom a najvyšším súdom. Táto dohoda tiež ustanovila náboženskú rovnoprávnosť pre pravoslávie. Vzhľadom k neskorším vojnovým udalostiam v Poľsku vrátane ''švédskej potopy'' a vojny s Ruskom a tiež z druhej strany vzbury Kozákov proti Ivanovi Vyhovskému, ktorý dohodu z Haďače uzatváral, nebola táto dohoda v skutočnosti naplnená. Po rokoch nepretržitého bojovania bola potom v roku 1667 dohoda nahradená poľsko-ruskou zmluvou [[Andrusovské prímerie|Andrusovo]], ktorá rozdelila ukrajinské územie medzi Poľsko-litovskú úniu a [[Ruské cárstvo]]. To bolo vtedy rozdelené podľa rieky [[Dneper]]. === Delenie Poľska a pripojenie k Ruskej ríši === {{Hlavný článok|Rusifikácia Ukrajiny}} [[Súbor:1904 Map showing Ukraine region before unification.pdf|náhľad|Mapa z roku 1904 zobrazujúca časť [[Ruská ríša|Ruského impéria]], kde sa nachádza aj dnešná Ukrajina]] V Poľsku dochádzalo k vnútorným rozbrojom a svoju úlohu zohralo aj vzopätie porobených národov, najmä na Ukrajine. Pri [[delenia Poľska|delení Poľska]] v rokoch [[1772]] – [[1795]] bola k Ruskej ríši pripojená aj väčšina pravobrežnej (strednej a západnej) Ukrajiny okrem [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]], ktoré v roku 1772 získala [[habsburská monarchia]]. Ukrajina však stratila aj len náznak akejkoľvek autonómie, najmä po zániku Záporožskej Siče v roku 1775. Sič bola zničená v roku 1775 stotisícovou armádou, ktorá sa vydala na ťaženie z [[Pevnosť svätej Alžbety|pevnosti svätej Alžbety]]. A táto pevnosť, podobne ako iné podobné obranné body ako Odesa, Cherson a Nikolajev, sa do konca 18. storočia premenila na mesto Jelisavetgrad. [[Súbor:Гармати і вали Фортеці Святої Єлисавети в Кіровограді.jpg|náhľad|Delá pevnosti svätej Alžbety v modernom meste [[Kropyvnyckyj]]]] Koncom [[18. storočie|18. storočia]] bola tiež zlikvidovaná tatárska a turecká moc na juhu a cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II. Veľká]] a jej poradca [[Grigorij Alexandrovič Poťomkin|knieža Potemkin]] založili v novodobytej tzv. [[Novorusko (historické územie)|Novej Rusi]] niekoľko významných miest. Obdobie [[19. storočie|19. storočia]] bolo dobou tvrdého národnostného útlaku zo strany Ruskej ríše a zároveň dobou [[ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]], spočiatku kultúrneho, neskôr aj politického. Tieto snahy sa po cárskych represiách a zákaze používania ukrajinčiny v roku [[1876]] sústredili predovšetkým do habsburskej časti krajiny, kde bol oveľa liberálnejší režim. Súčasne sa, hoci pomaly, rozvíjalo aj hospodárstvo, začalo sa s výstavbou železničnej siete a masívnou ťažbou uhlia; rýchlo rástli mestá, najmä [[Kyjev]] a [[Charkov]]. === Prvá svetová vojna a snaha o nezávislosť === {{Hlavný článok|Západoukrajinská ľudová republika|Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinská sovietska socialistická republika|Podkarpatská Rus|Poľsko-ukrajinská vojna}} [[Súbor:Polish troops in Kiev.jpg|náhľad|Poľské jednotky vstupujú do [[Kyjev]]a v máji 1920 počas [[poľsko-boľševická vojna|poľsko-sovietskej vojny]], v ktorej [[Ukrajinská ľudová republika]] bojovala na strane Poľska proti [[boľševik]]om]] Ku koncu [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] a v priebehu [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] bolo na časti ukrajinského územia zostavených niekoľko ukrajinských vlád. Prvá ukrajinská republika, [[Ukrajinská ľudová republika]] (UNR), existovala v rokoch [[1917]] – [[1920]]. Prakticky bola len bojujúcou stranou v rámci ruskej občianskej vojny a zanikla pod náporom ruských boľševikov. [[Západoukrajinská ľudová republika]] (ZUNR) existovala v rokoch [[1918]] – [[1919]] a po celý čas svojej krátkej existencie viedla boj proti poľským jednotkám a zanikla pod náporom poľských a rumunských vojakov. Obe časti sa [[22. január]]a [[1919]] nakrátko zjednotili (''Akt Zluky''). Z praktického hľadiska išlo len o symbolický akt. Už vo [[február]]i 1919 boľševici dobyli Kyjev a Ukrajina tak upadla do chaosu. Nakoniec obe časti štátu bojovali nezávisle na sebe svoje vlastné vojny. Západná časť sa musela potýkať s inváziou Poliakov, zatiaľ čo zvyšok Ukrajiny bojoval na východe s ruskými boľševikmi. Prvým ukrajinským prezidentom bol historik, literát a filozof [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj|Mychajlo Hruševskyj]]. Vedľa boľševikov a bielogvardejcov tu boli anarchisti ([[Nestor Ivanovyč Machno|Nestor Machno]]), nacionalisti ([[Symon Vasyľovyč Petliura|Symon Petliura]]) a hajtman [[Pavlo Petrovyč Skoropadskyj|Pavlo Skoropadskyj]]. Tiež sa tu bojovalo najdlhšie. V boji o národnú samostatnosť boli Ukrajinci porazení: západná Ukrajina sa v rokoch [[1920]] – [[1921]] stala súčasťou [[Druhá poľská republika|druhej poľskej republiky]] a v roku [[1922]] sa [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] stala jednou zo zakladajúcich republík [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] s hlavným mestom vo východoukrajinskom [[Charkov]]e, ktoré bolo v roku 1934 prenesené do [[Kyjev]]a. V rokoch [[1926]] – [[1940]] existovala v rámci Ukrajinskej SSR [[Moldavská autonómna sovietska socialistická republika|autonómna republika Moldavcov]]. V roku [[1929]] sa vo Viedni uskutočnila konferencia Ukrajincov, ktorí emigrovali z vlasti. Títo založili [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizáciu ukrajinských nacionalistov]] (OUN), ktorá sa usilovala o samostatný ukrajinský štát (často násilnou formou) a významne zasahovala do ďalšieho osudu Ukrajiny. === Sovietska éra === {{Hlavný článok|Ukrajinská sovietska socialistická republika}} [[Súbor:Ruined Kiev in WWII.jpg|náhľad|vľavo|Kyjev v troskách počas druhej svetovej vojny]] [[Súbor:GolodomorKharkiv.jpg|náhľad|Mŕtvoly vyhladovaných ľudí v uliciach [[Charkov]]a počas [[hladomor na Ukrajine|hladomoru na Ukrajine]], 1933]] [[Súbor:Ukraine-growth.png|náhľad|Územný vývoj Ukrajiny v rokoch 1918 – 1991]] Ukrajina ako súčasť Sovietskeho zväzu bola vystavená tvrdým skúškam; najťažšou z nich bol [[hladomor na Ukrajine|hladomor]] ({{V jazyku|ukr|Голодомор|''Holodomor''}}) v rokoch [[1932]] – [[1933]], ktorý bol vyvolaný násilnou [[kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizáciou]] poľnohospodárstva. Táto katastrofa, ktorá bola zrejme sčasti úmyselne vyvolaná [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovou]] politikou, je dodnes zahalená rúškom nejasností, lebo stalinský režim o nej prikázal mlčať. Odhady počtu obetí sa veľmi rôznia; historici hovoria najčastejšie o 2,5 až 5 miliónoch mŕtvych hladom.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Století krve, slz a demografických pohrom na Ukrajině | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/54701/stoleti-krve-slz-a-demografickych-pohrom-na-ukrajine.html | issn = 0862-6634 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2014-02-20 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Najhoršie boli zasiahnuté Ukrajinská SSR, severný Kazachstan a [[Kubáň (región)|Kubáň]] v terajšom južnom Rusku. Menšie hladomory postihli Ukrajinu tiež v rokoch [[1921]] – [[1923]] a [[1946]] – [[1947]], čiže v povojnových obdobiach. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola Ukrajina okupovaná [[nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]]; v priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zahynulo približne 7 miliónov obyvateľov Ukrajiny.<ref name="reflex-stoleti-krve-slz-a-demografickych"/> Po nemeckej porážke bola k Ukrajine pripojená jej terajšia západná časť (t.j. západná [[Volyň]] a východná [[Halič (región)|Halič]]), ktorá pred vojnou patrila Poľsku. Tieto územia boli krátkodobo obsadené sovietskymi vojskami už v [[september|septembri]] [[1939]]. V zime 1939/1940 sa uskutočnili sfalšované referendá o pripojení týchto území k ZSSR. Podobným spôsobom, sfalšovaným referendom, bola po obsadení Červenou armádou k Ukrajine pripojená tiež [[Podkarpatská Rus]], ktorá bola predvojnovou súčasťou [[prvá česko-slovenská republika|prvej česko-slovenskej republiky]]. V roku [[1954]] sa stal súčasťou Ukrajinskej SSR aj polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]], ktorý bol dovtedy súčasťou [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruskej SFSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Transfer of the Crimea to the Ukraine | url = http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | vydavateľ = iccrimea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170215025255/http://www.iccrimea.org/historical/crimeatransfer.html | dátum archivácie = 2017-02-15 }}</ref> Odovzdanie tohto prevažne ruského z hľadiska národnostného a historického od roku 1760 (Rusi zničili posledný pozostatok Batuovej invázie z 13. storočia) územia Ukrajine vyvolalo napätie, pretrvávajúce dodnes. [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]], ktorý odovzdanie Krymu osobne presadil, bol v 40. rokoch hlavou Ukrajinskej SSR a v mladosti pracoval na [[Donecká panva|Donbase]]. Z Ukrajiny pochádzali aj jeho nástupca [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]], veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy [[Andrej Antonovič Grečko|Andrej Grečko]] a sovietski maršali [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]] a [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]]. V 60. rokoch pokračovala masívna industrializácia a urbanizácia predovšetkým východnej časti krajiny. Bola vybudovaná kaskáda priehrad na [[Dneper|Dnepri]]. Rozvoj priemyslu a moderných technológií bez ohľadu na životné prostredie si vedľa znečistenia ovzdušia vyžiadal krutú daň; [[26. apríl]]a [[1986]] došlo na severe krajiny k [[Černobyľská havária|černobyľskej havárii]], najhoršej havárii jadrovej elektrárne vo svetových dejinách. Ukrajinsko-bieloruské pohraničie je dodnes zamorené rádioaktívnym spadom, pričom územie v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov muselo byť vysídlené. === Nezávislá Ukrajina === [[Súbor:RIAN archive 848095 Signing the Agreement to eliminate the USSR and establish the Commonwealth of Independent States.jpg|náhľad|Ukrajinský prezident [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]] a ruský prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] podpisujú 8. decembra 1991 [[Bielovežská dohoda|Bielovežskú dohodu]], ktorou sa formálne rozpadol [[Sovietsky zväz]]]] V roku [[1990]] vyhlásila [[Parlament Ukrajiny|''Verchovna Rada Ukrajiny'']] (parlament) suverenitu krajiny. Nezávislosť bola oficiálne vyhlásená [[24. august]]a [[1991]] súčasne s rozpadom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vyhlásenie nezávislosti bolo potvrdené [[referendum|referendom]] o nezávislosti Ukrajiny toho istého roku za podpory 90,3% voličov. Prechod k trhovej ekonomike, ktorý nebol sprevádzaný cieľavedomou kontrolou hospodárskych subjektov, rozklad [[príkazová ekonomika|plánovaného hospodárstva]] a predovšetkým neschopnosť politikov vykonať skutočné ekonomické a politické reformy, to všetko viedlo v 90. rokoch k prepadu a dokonca [[agónia|agónii]] ekonomiky, ktorá sa spamätala až okolo roku [[2000]]. Prvým prezidentom bol [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonid Kravčuk]], ktorého v roku [[1994]] vystriedal bývalý premiér [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V roku [[1996]] bola schválená nová [[Ústava Ukrajiny|ústava]] s [[poloprezidentská republika|poloprezidentským systémom]]. Kučmova politická orientácia bola prevažne proruská, ale v tejto otázke nebol dlho príliš zásadový. Jeho postupy proti opozičnej tlači a radikálnejším kritikom mali veľakrát zreteľne autoritatívne rysy. Po prezidentských voľbách na konci roku [[2004]] sa v krajine uskutočnila neozbrojená [[Oranžová revolúcia]], vyvolaná nesúhlasom časti verejnosti s víťazstvom proruského kandidáta, premiéra [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]]. Janukovyč bol obvinený z volebných manipulácií a Najvyšší súd Ukrajiny nariadil výsledky volieb anulovať. V druhej prezidentskej voľbe vyhral jeho oponent [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Oranžová revolúcia poukázala na krehké spojenie „proeurópsky“ orientovanej západnej a „prorusky“ orientovanej východnej časti krajiny. Po politickej kríze v [[apríl]]i [[2007]], keď prezident Juščenko rozpustil parlament, vyhlásil predčasné voľby a pokúsil sa prevziať kontrolu nad jednotkami ministerstva vnútra, sa v [[máj]]i situácia opäť upokojila. Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili [[30. september|30. septembra]] 2007. Najväčší počet hlasov v nich získala Janukovyčova [[Strana regiónov]] (34%), tesne za ňou sa umiestnil [[Blok Julije Tymošenkovej]] (31%). Po dlhom vyjednávaní bola [[18. december|18. decembra]] 2007 zvolená premiérkou [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]], ktorej blok utvoril koalíciu s Juščenkovou stranou [[Naša Ukrajina]]. V parlamente ale mala táto koalícia len tesnú väčšinu, ktorá sa rozpadla [[6. jún]]a [[2008]], kedy z koalície vystúpili dvaja poslanci. Vláda Julije Tymošenkovej potom definitívne padla [[16. september|16. septembra]] 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda padla. Ustojí Tymošenková krizi? | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/ukrajinska-vlada-padla-ustoji-tymosenkova-krizi/r~i:article:616638/ | vydavateľ = zpravy.aktualne.cz | dátum vydania = 2008-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|Arsenij Jaceňuk]], oznámil na stretnutí poslancov dňa 16. septembra 2008 zánik vládnej koalície. Zmeny, ktoré boli presadené Blokom Julije Tymošenkovej (BJuT) a proruskou Stranou regiónov Viktora Janukovyča, označil prezident Juščenko za ústavný prevrat. O nasledujúcom víkende vypršala desaťdňová lehota, počas ktorej mali prozápadní vládni partneri svoje nezhody vyriešiť. Došlo k novej politickej kríze, ktorú premiérka Tymošenková vyhlásila za prekonanú začiatkom decembra 2008, kedy bola za pomoci bloku Volodymyra Lytvyna obnovená koalícia BJuT a Juščenkovej Našej Ukrajiny, hoci časť strany prezidenta Juščenka považovala zmluvu za neplatnú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BBC Sport (International version) | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7774328.stm | vydavateľ = news.bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2010]] vyhral prezidentské voľby, tentoraz právoplatne, [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] so 48% hlasov. Strana regiónov tak získala nielen kreslo premiéra a predsedu jednokomorového parlamentu, ale aj post prezidenta. Hoci sa Janukovyč prezentoval ako značne proruský kandidát, dokázal nakoniec Ukrajinu priblížiť aj k [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ), keďže už v polovici roku [[2013]] sa zdalo, že Ukrajina smeruje k podpísaniu asociačnej dohody s EÚ. Bola nádej, že by sa Ukrajina tým výrazne priblížila k budúcemu členstvu v tejto nadštátnej organizácii, ale zároveň by sa so svojimi vtedy ešte dobrými vzťahmi s [[Rusko]]m mohla stať aj akýmsi „mostom medzi Východom a Západom“. Situácia sa ale veľmi skomplikovala. Prezident Janukovyč a spolu s ním aj ukrajinská vláda len niekoľko dní pred pripravovaným [[samit]]om Východného partnerstva EÚ vo [[Vilnius]]e pozastavili [[21. november|21. novembra]] 2013 vzhľadom k ťažkej finančnej situácii krajiny a vzhľadom k ponuke pomoci zo strany Ruska prípravy pre podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. Janukovyč vyhlásil, že dohoda s EÚ je zatiaľ pre Ukrajinu nevýhodná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina utnula přípravy asociační dohody s EU. Tymošenkovou nepustí | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1063700-ukrajina-utnula-pripravy-asociacni-dohody-s-eu-tymosenkovou-nepusti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Euromaidan 01.JPG|náhľad|vľavo|Proeurópske demonštrácie v Kyjeve dňa 27. novembra 2013 počas [[Euromajdan]]u]] [[Súbor:SState flag of Ukraine carried by a protester to the heart of developing clashes in Kyiv, Ukraine. Events of February 18, 2014.jpg|náhľad|Euromajdan 18. februára 2014]] [[Súbor:2014-03-09. Протесты в Донецке 022c.jpg|náhľad|Proruskí demonštranti v [[Doneck]]u, 9. marec 2014]] Len deň potom, v piatok [[22. november|22. novembra]] 2013, zaplavila Kyjev a časť Ukrajiny vlna demonštrácií. Pred Vianocami 2013 sa na najväčšej manifestácii na hlavnom kyjevskom námestí zišlo približne 200 000 ľudí, podľa niektorých zdrojov sa zišlo v Kyjeve až 800 000 demonštrantov a séria protestov, ktorá je známa pod názvom [[Euromajdan]], sa preniesla aj do niektorých ďalších ukrajinských miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine crisis: Timeline | url = http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's anti-government protesters stage first mass rally of 2014 | url = https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | vydavateľ = uk.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151728/https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine/ukraines-anti-government-protesters-stage-first-mass-rally-of-2014-idUKBREA0B09820140112 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> V [[december|decembri]] 2013 odmietla [[Európska komisia]], čo je [[výkonná moc|exekutívny]] orgán EÚ, poskytnúť Ukrajine niekoľkomiliardový balík pomoci výmenou za podpis asociačnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Janukovyč chce podepsat dohodu s EU, tvrdí šéfka evropské diplomacie | url = https://ihned.cz/c1-61437210-ashtonova-janukovyc-asociacni-dohoda-eu | vydavateľ = ihned.cz | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Situácia eskalovala v priebehu vládnych represií voči demonštrantom. Od [[február]]a [[2014]] už nepokoje prerástli v ozbrojené strety a prezident Janukovyč utiekol po nevydarenom vyjednávaní s opozíciou (napriek účasti ministrov zahraničných vecí Nemecka a Francúzska) a ďalších dramatických udalostiach dňa 22. februára s pomocou Ruska z krajiny. V reakcii na udalosti demonštrovali proruskí aktivisti na podporu Janukovyča na východe krajiny. Bol to tzv. [[Antimajdan]], séria provládnych demonštrácií, prebiehajúcich paralelne k protestnému hnutiu Euromajdan. Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnila v [[Kyjev]]e demonštrácia na podporu vlády premiéra [[Mykola Janovyč Azarov|Mykolu Azarova]], prezidenta Viktora Janukovyča a pre blízke väzby s [[Rusko]]m. Tejto demonštrácie sa zúčastnilo asi 10 000 ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Huge demonstration in Kyiv in support of EU pact | url = https://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/huge-demonstration-in-kyiv-in-support-of-eu-pact/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2013-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> V Donecku došlo koncom februára 2014 k zrážkam medzi aktivistami Euromajdan a ozbrojenými separatistickými silami. [[Súbor:OSCE SMM monitoring the movement of heavy weaponry in eastern Ukraine (16705750566).jpg|náhľad|vľavo|[[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) monitoruje pohyb ťažkej techniky [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinských ozbrojených síl]] na východnej Ukrajine, 4. marec 2015]] Na doteraz autonómnom Kryme neoznačení ozbrojenci obsadili v noci [[26. február]]a [[2014]] tamojší parlament. Neskôr vyhlásili niektorí poslanci referendum o statuse polostrova.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mánert | meno = Oldřich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlament na Krymu obsadili ozbrojenci, poslanci vyhlásili referendum | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/neznami-ozbrojenci-obsadili-krymsky-parlament-hlasi-tatari-plm-/zahranicni.aspx?c=A140227_071408_zahranicni_jpl | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2014-02-27 | dátum prístupu = 2018-03-09 }}</ref> Ruský parlament de facto schválil intervenciu na Ukrajine dňa [[1. marec|1. marca]] 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Ruský parlament schválil intervenci na Ukrajině | url = http://zpravy.e15.cz/zahranicni/udalosti/online-rusky-parlament-schvalil-intervenci-na-ukrajine-1065467 | vydavateľ = zpravy.e15.cz | dátum vydania = 2014-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[16. marec|16. marca]] 2014 sa konalo referendum o samostatnosti Krymu a následnom pripojení k [[Rusko|Ruskej federácii]]. V tomto referende sa podľa ruských úradov voliči absolútnou väčšinou rozhodli pre nezávislosť od Ukrajiny. Referendum však nebolo uznané prevažnou väčšinou členských krajín [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN). Krymský parlament napriek tomu [[17. marec|17. marca]] [[2014]] vyhlásil nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym, ktorý okamžite potom požiadal o vstup do Ruskej federácie ako jej nový subjekt. Proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré vypukli po zvrhnutí prezidenta Janukovyča, sa vystupňovali v [[vojna na východnej Ukrajine|ozbrojený konflikt]] medzi [[Ozbrojené sily Ukrajiny|ukrajinskými ozbrojenými silami]] a separatistickými silami v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]]. Kvôli bojovým operáciám utieklo k začiatku roka [[2015]] z konfliktnej oblasti do iných oblastí Ukrajiny 1 007 900 obyvateľov a ďalších 268 400 ich vyhľadalo azyl v zahraničí, prevažne v Rusku, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNHCR Map Portal | url = http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | vydavateľ = maps.unhcr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171002133930/http://maps.unhcr.org/en/view?id=2652 | dátum archivácie = 2017-10-02 }}</ref> Do konca septembra 2015 utieklo do Ruska pred vojnou približne 1,3 milióna Ukrajincov. Z tohto počtu požiadalo 400 000 ľudí o štatút utečenca, ďalej bolo 300 000 žiadateľov o dočasný pobyt a 600 000 ľudí nie je riadne registrovaných. Celkovo žilo v Rusku ku koncu novembra 2015 okolo 2,6 milióna Ukrajincov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Monitor | meno = The Christian Science | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian refugees in Russia: Did Moscow fumble a valuable resource? | url = https://www.csmonitor.com/World/Europe/2015/1201/Ukrainian-refugees-in-Russia-Did-Moscow-fumble-a-valuable-resource | vydavateľ = csmonitor.com | dátum vydania = 2015-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa [[25. máj]]a [[2014]] sa na Ukrajine uskutočnili prezidentské voľby hlasovaním všetkých občanov. Víťazom sa stal oligarcha [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]]. V roku 2019 [[bol]] zvolený za prezidenta povolaním herec a komik [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]]. V priebehu roka [[2021]] sa znovu začal vyostrovať dlhotrvajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou kvôli zvýšenej mobilizácii ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou. Dňa [[21. február]]a [[2022]] Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a ráno [[24. február]]a 2022 spustilo na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajine rozsiahlu inváziu]]. == Geografia == [[Súbor:Topographic map of Ukraine (with borders and towns).svg|náhľad|290px|Fyzická mapa Ukrajiny]] [[Súbor:Flag colors.jpg|náhľad|290px|Typická poľnohospodárska krajina na Ukrajine v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]]] Ukrajina je s rozlohou 603 628&nbsp;km² druhým najväčším štátom Európy (po [[Rusko|Rusku]]). Spravidla býva priraďovaná k [[Východná Európa|východoeurópskym]] štátom, ale jej západné regióny ako [[Halič (región)|Halič]] alebo [[Halič (región)|Zakarpatsko]] patria kultúrne a historicky skôr ku [[Stredná Európa|strednej Európe]]. === Povrch === Významnou charakteristikou ukrajinského reliéfu je absencia umelých bariér. Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú [[Step (krajina)|stepi]] a 95 % rovina a nížiny.{{#tag:ref|Šíre pláne rovín, ktoré sú pre Ukrajinu charakteristické opísal jeden geograf [[20. storočie|20. storočia]] takto: ''„Deväť z desiatich Ukrajincov nikdy nevideli hory, ba dokonca ani nevedia, ako vyzerajú.“''|group=pozn.}} Značná časť z nich sa obrába{{#tag:ref|Na väčšine z nich sa nachádzajú úrodné ukrajinské černozeme a na severe a severovýchode menej úrodné pôdy.|group=pozn.}} („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté ([[Chomutovská step]] zapísaná na [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|zozname svetového dedičstva UNESCO]]). Výraznejšie horstvá sú iba na západe ([[Karpaty]]) a na juhu ([[Krymské vrchy]]). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská [[Hoverla]] ({{V jazyku|ukr|Говерла|''Hoverla''}}) vysoká 2 061 [[metrov nad morom]] (m n. m.). Krymské vrchy sú podstatne nižšie – ich najvyšší vrch, [[Roman-Koš]] ({{V jazyku|ukr|Роман-Кош|''Roman-Koš''}}), dosahuje 1 545 m n. m.. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch [[Ai-Petri]] (v preklade z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''Svätý Peter'') nad [[Jalta|Jaltou]], z ktorého sú prekrásne výhľady. === Podnebie === Takmer celá Ukrajina patrí do [[mierne pásmo|mierneho podnebného pásma]], pričom prevláda [[kontinentálne podnebie]] a iba na úzkom území medzi [[Krymské vrchy|Krymskými vrchmi]] a [[Čierne more|Čiernym morom]] je podnebie [[subtropické pásmo|subtropické]]. Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi +6&nbsp;°C na severe a +12&nbsp;°C na juhu krajiny. Priemerné ročné zrážky na väčšine územia predstavujú približne 600&nbsp;mm. Najväčší zrážkový úhrn vykazujú [[Karpaty]] (1 200&nbsp;mm) a najsuchšími oblasťami sú stepi v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] a severného Krymu (400&nbsp;mm ročne). === Vodstvo === Celková dĺžka riečnej siete je okolo 170 000&nbsp;km. Väčšina riek patrí do úmoria [[Azovské more|Azovského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]], pričom len 4% územia patrí k úmoriu [[Baltské more|Baltského mora]]. Najvýznamnejšou riekou je [[Dneper]] ({{V jazyku|ukr|Дніпро|''Dnipro''}}), ktorý pretína Ukrajinu zo severu na juh a delí ju na dve časti, „[[Ľavobrežná Ukrajina|ľavobrežnú]]“ a „[[Pravobrežná Ukrajina|pravobrežnú]]“. Jeho hlavnými prítoky sú [[Pripiať (rieka)|Pripiať]], [[Desna (prítok Dnepra)|Desna]], [[Psel]] a [[Inhulec]]. Východnou Ukrajinou preteká [[Donec]], prítok [[Don]]u. Ďalšie veľké rieky sú [[Prut]], [[Dnester]] a [[Južný Bug]]. Veľké rieky sú využívané hlavne pre lodnú dopravu a ako zdroj energie. Najmä na Dnepri bolo vybudovaných niekoľko veľkých priehrad s [[vodná elektráreň|hydroelektrárňami]], z ktorých najznámejšia je [[DneproGES]] v [[Záporožie|Záporoží]]. Najväčšou priehradnou nádržou je [[Kremenčucká priehrada]]. Najväčšie ukrajinské jazerá sú v [[Budžak]]u v údoliach [[Dunaj]]a ([[Jalpuh]], [[Kahul]]). Väčšia jazerá a [[liman (geografia)|limany]] sa rozkladajú na pobreží Čierneho a Azovského mora. Najväčší z nich je Dnesterský liman (360&nbsp;km²), najväčšia prirodzená vodná plocha Ukrajiny. Vo [[Volyň|Volyni]] a [[Polesie (región)|Polesí]] je veľa [[kras]]ových jazier a v Ukrajinských Karpatoch je najvýznamnejším jazero [[Synevyr]]. <gallery> Súbor:Говерла з Кукула.jpg|Pohľad na [[Karpatský národný prírodný park]] a vrch [[Hoverla]], najvyšší vrch Ukrajiny Súbor:Hnyła Karpatśke.jpg|[[Národný prírodný park Bojkivščyna]] v [[Ľvovská oblasť|Ľvovskej oblasti]] Súbor:Полонина біля Дземброні.jpg|[[Verchovynský národný prírodný park]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]] Súbor:Spermophilus suslicus-small.JPG|[[Syseľ perlavý]] je pôvodom z východných ukrajinských stepí Súbor:Лабиринти Дністера-Турунчука.jpg|[[Dolnodnesterský národný prírodný park]] v [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] Súbor:Кінбурнська коса восени.jpg|Kinburnská [[kosa (geomorfológia)|kosa]] v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] Súbor:Побережье в районе села Новопетровка 20.jpg|Pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]] neďaleko dediny [[Novopetrivka (Berďanský rajón)|Novopetrivka]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] Súbor:Ніжний ранковий світло.jpg|[[Národný prírodný park Sviati Hory]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] </gallery> == Politika == === Štátne zriadenie === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Volodymyr Zelensky 2022 official portrait (cropped).jpg | šírka1 = 155 | popis1 = [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], prezident Ukrajiny | obrázok2 = СВИРИДЕНКО Юлія Анатоліївна (3x4 cropped).jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Julija Anatolijivna Svyrydenková|Julija Svyrydenková]], predsedníčka vlády Ukrajiny }} Ukrajina je zastupiteľská [[demokracia]] a [[poloprezidentská republika]]. Prezident je volený priamo, a to na 5 rokov. Ukrajina má jednokomorový parlament (''Verchovna rada Ukrajiny'') so 450 zastupiteľmi (od roku 2006 tiež na päťročné obdobie). Ten volí a odvoláva premiéra krajiny (v súčasnosti ním je [[Denis Šmyhaľ]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's Rada appoints Honcharuk Prime Minister | url = https://www.unian.info/politics/10667109-ukraine-s-rada-appoints-honcharuk-prime-minister.html | vydavateľ = unian.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-29 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Premiér musí byť oficiálne menovaný prezidentom. Ukrajina bola aj pozorovateľom [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] (po ruskej anexii Krymu sa rozhodla pre úplný odchod), [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], [[GUAM]], [[Rada Európy|Rady Európy]] a Organizácie pre hospodársku spoluprácu čiernomorských krajín (BSEC). Dňa [[16. máj]]a [[2008]] sa Ukrajina po štrnásťročnom vyjednávaní oficiálne stala členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se stala 152.členem WTO | url = https://www.finance.cz/zpravy/finance/167820-ukrajina-se-stala-152-clenem-wto/ | vydavateľ = finance.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Štátne symboly === Štátnym znakom Ukrajiny je po nadobudnutí nezávislosti opäť tzv. tryzub [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|sv. Vladimíra]] (zlatý trojzubec na modrom poli). Používa sa spravidla malý štátny znak, lebo veľký znak zatiaľ nebol oficiálne prijatý, pričom aj v ňom má dominovať tryzub. V rovnakých farbách je aj ukrajinská vlajka, pozostávajúca z dvoch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov. Zlatá farba symbolizuje úrodné polia a modrá nebo nad nimi. Štátnou hymnou je pieseň ''[[Šče ne vmerla Ukrajina]]'', ktorá vznikla v roku 1863. Okrem uvedeného má Ukrajina ešte prezidentské symboly: pečať, znak a štandardu. === Administratívne členenie === {{Hlavný článok|Administratívne členenie Ukrajiny}} Územie Ukrajiny sa delí na najvyššej úrovni na jednu [[autonómna republika|autonómnu republiku]] [[Krym (republika)|Krym]], 24 [[oblasť (Ukrajina)|oblastí]] a dve mestá so špeciálnym statusom ([[Kyjev]] a [[Sevastopoľ]]).{{#tag:ref|Po faktickom pripojení [[Krym (republika)|Krymu]] a [[Sevastopoľ]]u k [[Rusko|Ruskej federácii]] v roku [[2014]], ktoré Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznáva, Ukrajina nevykonáva zvrchovanosť nad týmito územiami.|group=pozn.}} Tieto celky sa ďalej delia na rajóny, ktorých je na Ukrajine celkovo 490, a ktoré približne zodpovedajú slovenským okresom, v priemere sú však o niečo menšie. Väčšie mestá bývajú samostatnou správnou jednotkou podriadenou priamo oblasti, pričom niektoré sú ďalej rozdelené na mestské rajóny. Obce sa na Ukrajine delia do troch kategórií: [[mesto (všeobecne)|mestá]], [[sídlisko mestského typu (Ukrajina)|sídla mestského typu]] a [[dedina (všeobecne)|dediny]]. <center> {{Administratívne členenie Ukrajiny (mapa)}} </center> === Ozbrojené sily === [[Súbor:UA 25th brigade BMP-1TS 02.jpg|náhľad|Ukrajinské jednotky v pohybe počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2022]] [[Ozbrojené sily Ukrajiny]] majú približne 255 000 aktívnych vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine to call up 10,000 soldiers in new mobilization drive | url = https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | vydavateľ = ca.reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180616154030/https://ca.reuters.com/article/topNews/idCAKCN0WO1PG | dátum archivácie = 2018-06-16 }}</ref> Organizačne sa delia na [[Pozemné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|pozemné vojsko]], [[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|vzdušné sily]], [[Vojenské námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny|vojenské námorníctvo]], [[Námorná pechota Ozbrojených síl Ukrajiny|námornú pechotu]], [[Výsadkovo-útočné vojsko Ozbrojených síl Ukrajiny|výsadkovo-útočné vojsko]], [[Sily špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny|sily špeciálnych operácií]], [[Sily teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny|sily teritoriálnej obrany]] a [[Sily bezpilotných systémov Ozbrojených síl Ukrajiny|sily bezpilotných systémov]]. Väčšina používanej techniky pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu alebo ide o modernizované verzie týchto starších vzorov, ktoré vyrába pomerne silný ukrajinský vojenský priemysel (napríklad ide o tanky [[T-84|T-84 Oplot]], transportéry [[BTR-4]] a nákladné lietadlá [[Antonov An-70]]). Ukrajinské ozbrojené sily sú členom zväzku [[Partnerstvo pre mier]] a zúčastnili sa misií v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V súčasnosti majú vojakov v [[Kosovo|Kosove]], na [[Blízky východ|Blízkom východe]] a v [[Afrika|Afrike]]. Od konca 90. rokov nadväzujú užšie vzťahy s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], najmä s [[Ozbrojené sily Poľskej republiky|poľskými ozbrojenými silami]]. Od roku 2014 plnia úlohy v boji proti proruským separatistom na východnej Ukrajine. Po udalostiach v roku 2014, vznikli viaceré samostatné dobrovoľníckej jednotky, bojujúce proti ruským separatistom. Boli to napr. [[pluk Azov]], [[Varta Dnipra]], [[Aidar]] a iné. Tieto jednotky sa neskôr stali súčasťou ukrajinskej Národnej gardy a patria pod ukrajinské ministerstvo vnútra. Niektoré z týchto jednotiek, ako napr. Azov boli pôvodne organizované prívržencami [[Pravicový extrémizmus|krajnej pravice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbraň ukrajinských oligarchů – co jsou dobrovolnické prapory zač? | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1515012-zbran-ukrajinskych-oligarchu-co-jsou-dobrovolnicke-prapory-zac | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2015-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Po presune týchto jednotiek pod kompetencie ukrajinského ministerstva vnútra však ich členovia museli prejsť previerkami a väčšina pravicových extrémistov z nich bola vylúčená. === Zahraničná politika === [[Súbor:Viktor Yanukovych official portrait.jpg|náhľad|upright|[[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]], ukrajinský prezident v rokoch 2010 – 2014 a bývalý predseda Strany regiónov]] ==== Vzťahy s Ruskom ==== Ukrajina má intenzívne, ale komplikované vzťahy so svojím najväčším susedom [[Rusko]]m. Panovalo medzi nimi napätie najmä kvôli podpore vtedajšieho prezidenta [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktora Juščenka]] voči [[Gruzínsko|Gruzínsku]] vo [[vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojne v Južnom Osetsku]] a jeho snahám o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], opakovane tiež kvôli problémom vzniknutým v súvislosti s dodávkami ruského zemného plynu. Na prelome rokov 2008 a 2009 eskaloval rusko-ukrajinský plynový konflikt potom, čo ruský koncern [[Gazprom]] odmietol dodávať plyn ukrajinskému [[Naftohaz]]u, pokiaľ ten nesplatí dlhy za predchádzajúce dodávky. Výsledkom bolo trojtýždňové prerušenie dodávok plynu v [[január]]i [[2009]], čo postihlo nielen Ukrajinu, ale aj strednú a juhovýchodnú Európu. Za dodávky ruského plynu dlhoval ukrajinský Naftohaz v novembri 2013 približne 1,3 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina obnovila dovoz plynu z Ruska | url = https://www.patria.cz/zpravodajstvi/2493213/ukrajina-obnovila-dovoz-plynu-z-ruska.html | vydavateľ = patria.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ku koncu roka preto táto firma sama zastavila odber a zásobovanie krajiny zaisťovala odčerpávaním zásob. Pre prípad dlhšie trvajúceho prerušenia dodávok ruského zemného plynu cez Ukrajinu bol vybudovaný severný plynovod [[Nord Stream]], ktorý vedie z Ruska pod [[Baltské more|Baltským morom]] priamo do [[Nemecko|Nemecka]]. Používaním plynovodov vedúcich mimo územia Ukrajiny prichádza krajina o poplatky súvisiace s tranzitom plynu po svojom území. Po ruskej anexii [[Krym (republika)|Krymu]], poskytnutí pomoci zosadenému prezidentovi [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktorovi Janukovyčovi]] a [[Ruská vojenská intervencia na Ukrajine (2014 – súčasnosť)|intervencii na východnej Ukrajine]] sú vzťahy medzi Kyjevom a Moskvou na historickom minime. ==== Vzťahy s Poľskom ==== [[Súbor:Тернопіль - Візит Петра Порошенка - 15043059.jpg|náhľad|Prezident [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petro Porošenko]] v [[Ternopiľ|Ternopile]], v pozadí socha [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]], ktorý je v Poľsku vnímaný negatívne]] Poľsko iniciovalo projekt [[Východné partnerstvo|Východného partnerstva]] medzi Európskou úniou a šiestimi postsovietskymi krajinami a veľmi aktívne podporovalo proeurópske hnutie [[Euromajdan]] na Ukrajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tysyachna | meno = Lyudmyla | autor = | odkaz na autora = | titul = Polská zahraniční politika vůči Ukrajině v letech 1991-2013 | url = https://is.muni.cz/th/397607/fss_b/Tysyachna_bakalarska_prace.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko, Litva a Ukrajina plánujú vytvoriť spoločnú armádnu brigádu na obranu pred Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = iRozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/polsko-litva-a-ukrajina-vytvori-spolecnou-armadni-brigadu-kvuli-rusku_201601260421_sbartosova | vydavateľ = irozhlas.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poľsko-ukrajinské vzťahy komplikujú nezrovnalosti v interpretácii niektorých historických udalostí, najmä [[Volynský masaker|Volynského masakru]] – vyvraždenie približne 100 000 poľských civilistov [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] (UPA) počas druhej svetovej vojny vo [[Volyň|Volyni]] na západe Ukrajiny a následné odvetné masakre ukrajinských civilistov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Volyňské masakry byly genocida, odhlasovali polští poslanci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volynske-masakry-byly-genocida-odhlasovali-polsti-poslanci-ply-/zahranicni.aspx?c=A160722_134410_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-07-22 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> V apríli 2015 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorým udelil príslušníkom UPA a [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] (OUN) status bojovníkov za slobodu Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina účtuje s minulostí, banderovcům ale přiznala zásluhy | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/366622-ukrajina-uctuje-s-minulosti-banderovcum-ale-priznala-zasluhy.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za „príklad hrdinstva a vlastenectva na Ukrajine“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = About the Source Mat Babiak | odkaz na autora = | titul = Poroshenko: ‘UPA are heroes,’ will consider giving veterans legal status | url = http://euromaidanpress.com/2014/09/26/poroshenko-to-consider-giving-upa-veterans-legal-status/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2014-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2016 označil poľský [[Sejm]] masakre poľského obyvateľstva na Volyni za [[genocída (právo)|genocídu]]. Poľský historický film ''[[Volyň (film)|Volyň]]'', ktorý bol ocenený ako najlepší poľský film roku 2016,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Wołyń" uznany za najlepszy film podczas gali Orły 2017 | url = http://www.prk24.pl/29576184/wolyn-uznany-za-najlepszy-film-podczas-gali-orly-2017 | vydavateľ = prk24.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol na Ukrajine prijatý negatívne a jeho premietanie v [[Kyjev]]e bolo na žiadosť ukrajinského ministerstva zahraničia zrušené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polský film o masakrech na Volyni v Kyjevě raději nepromítají | url = https://www.novinky.cz/kultura/417913-polsky-film-o-masakrech-na-volyni-v-kyjeve-radeji-nepromitaji.html | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Zákazy kníh a vstupu na Ukrajinu ==== Od roku 2014 sú na Ukrajine zakazované knihy či filmy autorov alebo protagonistov, ktoré podľa Kyjeva ohrozujú ukrajinskú národnú bezpečnosť. Na čiernu listinu sa dostali nielen Rusi (napr. Ivan Ochlobystin a Michail Porečenkov), ale zákaz sa týka aj umelcov či spisovateľov, ktorí nejakým spôsobom sympatizovali so súčasnou ruskou politikou, navštívili anektovaný Krym a pod. Zakázané tak boli napríklad filmy či fotky s [[Gérard Depardieu|Gérardom Depardieu]], [[Steven Seagal|Stevenom Seagalom]], [[Mickey Rourke|Mickey Rourkom]], [[Jean-Claude Van Damme|Jean-Claude Van Dammom]], filmy režisérov [[Emir Kusturica|Emira Kusturicu]], [[Oliver Stone|Olivera Stona]] a ďalších približne 600 umelcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Depardieu, other actors, on Ukraine’s black list | url = https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | vydavateľ = neweurope.eu | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161112210656/https://www.neweurope.eu/article/depardieu-other-actors-on-ukraines-black-list/ | dátum archivácie = 2016-11-12 }}</ref> Zákaz vstupu na Ukrajinu má z „bezpečnostných dôvodov“ tiež americký spevák a filmový režisér [[Fred Durst]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Limp Bizkit's Fred Durst is banned from Ukraine for five years for security reasons | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/35155170/limp-bizkits-fred-durst-is-banned-from-ukraine-for-five-years-for-security-reasons | vydavateľ = bbc.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho dali ukrajinské úrady najavo, že žiadnemu ruskému spevákovi, ktorý podporuje oficiálne ruskú politiku voči Ukrajine, nepovolí účasť na súťaži [[Eurovision Song Contest]] v Kyjeve v roku 2017. Zoznam takto prohibitovaných spevákov obsahoval jedenásť mien.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Argyriou | meno = Giannis | autor = | odkaz na autora = | titul = EuroVisionary | url = https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | vydavateľ = eurovisionary.com | dátum vydania = 2016-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180612233300/https://www.eurovisionary.com/ukraine-confirms-russian-artists-banned-eurovision-2017/ | dátum archivácie = 2018-06-12 }}</ref> V máji 2017 boli na Ukrajine zakázané ruské internetové servery [[VKontakte]], [[Odnoklassniki]], [[Yandex]] a [[Mail.ru]]. Ako dôvod uviedla vláda, že „Ruské tajné služby vedú hybridnú vojnu proti ukrajinskému obyvateľstvu, v ktorej ku svojim špeciálnym informačným operáciám zneužívajú internetové siete VKontakte, Odnoklassniki, Mail.ru a ďalšie“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palata | meno = Luboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = MF DNES | odkaz na autora2 = | titul = Kyjev zablokoval ruské sociální sítě, Porošenka viní z cenzury | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/rusko-ukrajina-socialni-site-djp-/zahranicni.aspx?c=A170518_2326562_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2018-03-13 }}</ref> Zákaz bol kritizovaný ako porušovanie slobody slova a slobodného šírenia informácií miliónov ukrajinských užívateľov Medzinárodnou organizáciou na ochranu ľudských práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ochránci práv kritizují zákaz ruského internetu na Ukrajině | url = https://www.euro.cz/politika/ochranci-prav-kritizuji-zakaz-ruskeho-internetu-na-ukrajine-1348523 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2017-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ekonomika == === Hospodársky rast === [[Súbor:Міст Патона з нічною архітектурною підсвіткою та панорама Лівого берега.jpg|náhľad|vľavo|[[Kyjev]], finančné centrum Ukrajiny]] [[Súbor:GDP real growth rate Ukraine.png|náhľad|Reálna miera rastu HDP na Ukrajine v rokoch 1990 – 2011]] [[Súbor:Ukraine salary by region 2016.svg|náhľad|Ukrajinské oblasti podľa výšky priemerného mesačného platu (2016), najvyššie sú v Kyjeve a na juhovýchode Ukrajiny (všetky čísla sú v ukrajinských hrivnách)]] Ukrajinská ekonomika bola druhou najväčšou v rámci Sovietskeho zväzu. Po jeho rozpade nastal prechod k [[trhová ekonomika|trhovému hospodárstvu]], ktorého nástup v podobe „šokovej terapie“ bol veľmi bolestný. Krajinu postihla [[hyperinflácia]], mnoho podnikov ukončilo výrobu, privatizácie prebiehali neprehľadným spôsobom. Situácia sa čiastočne stabilizovala po roku [[1996]] po zavedení novej meny, [[ukrajinská hrivna|ukrajinskej hrivny]]. V prvých rokoch 21. storočia ukrajinská ekonomika dosiahla pomerne rýchleho a stabilného rastu [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP), ktorý v roku 2007 predstavoval 7,3%. V roku 2008 bola však Ukrajina ťažko zasiahnutá svetovou ekonomickou krízou, v dôsledku čoho sa ekonomika prudko prepadla, a to o viac ako 15%. V roku 2012 predstavoval rast HDP iba 0,2%, v roku 2013 0,36%. [[Medzinárodný menový fond]] (MMF) na konci roku 2013 predpovedal rast HDP v roku 2014 o 1%, ale je zrejmé, že tento cieľ sa vzhľadom k nestabilnej politickej situácii, odtrhnutie Krymu a predovšetkým kvôli vojne na východnej Ukrajine so všetkými jej sprievodnými javmi nepodarilo dosiahnuť. Naopak, ukrajinský HDP v roku 2014 značne poklesol. V porovnaní so [[Slovensko]]m a tiež [[Rusko]]m nemá Ukrajina porovnateľnú ekonomickú výkonnosť. Jej HDP na hlavu v roku 2017 (v [[parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]], {{V jazyku|eng|''purchasing-power parity''}}, ''PPP'') predstavoval 8 656 USD, zatiaľ čo HDP Slovenska bol 32 895 USD a Ruska 27 890 USD na jedného obyvateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report for Selected Countries and Subjects | url = http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2017/02/weodata/weorept.aspx?sy=2017&ey=2017&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=55&pr1.y=9&c=512%2C946%2C914%2C137%2C612%2C546%2C614%2C962%2C311%2C674%2C213%2C676%2C911%2C548%2C193%2C556%2C122%2C678%2C912%2C181%2C313%2C867%2C419%2C682%2C513%2C684%2C316%2C273%2C913%2C868%2C124%2C921%2C339%2C948%2C638%2C943%2C514%2C686%2C218%2C688%2C963%2C518%2C616%2C728%2C223%2C836%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C359%2C960%2C453%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C714%2C611%2C862%2C321%2C135%2C243%2C716%2C248%2C456%2C469%2C722%2C253%2C942%2C642%2C718%2C643%2C724%2C939%2C576%2C644%2C936%2C819%2C961%2C172%2C813%2C132%2C726%2C646%2C199%2C648%2C733%2C915%2C184%2C134%2C524%2C652%2C361%2C174%2C362%2C328%2C364%2C258%2C732%2C656%2C366%2C654%2C734%2C336%2C144%2C263%2C146%2C268%2C463%2C532%2C528%2C944%2C923%2C176%2C738%2C534%2C578%2C536%2C537%2C429%2C742%2C433%2C866%2C178%2C369%2C436%2C744%2C136%2C186%2C343%2C925%2C158%2C869%2C439%2C746%2C916%2C926%2C664%2C466%2C826%2C112%2C542%2C111%2C967%2C298%2C443%2C927%2C917%2C846%2C544%2C299%2C941%2C582%2C446%2C474%2C666%2C754%2C668%2C698%2C672&s=PPPPC&grp=0&a= | vydavateľ = imf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ekonomika Ukrajiny je tak porovnateľná s rozvojovými štátmi ako sú, napr. [[Salvádor]], [[Bhután]], [[Maroko]] a [[Belize]]. Ukrajinské hospodárstvo naďalej nesie znaky postsovietskej ekonomiky, orientované na odbory s nízkou pridanou hodnotou. Dominuje ťažký priemysel, najmä [[metalurgia]] a ťažba uhlia vo vojnou postihnutom [[Donecká panva|Donbase]], ktorý je však technicky a technologicky zastaraný. Na jeseň roku 2008 v dôsledku finančnej krízy prijala Ukrajina, v rovnakom čase ako Maďarsko, mnohomiliardový dolárový úver od Medzinárodného menového fondu. Najväčšími obchodnými partnermi sú krajiny [[Európska únia|EÚ]], [[Rusko]] (prípadne [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]) a [[Turecko]]. === Makroekonomické ukazovatele === [[Súbor:National Bank of Ukraine new.jpg|náhľad|Budova ukrajinskej národnej banky]] [[Súbor:Поля під Касовою горою.jpg|náhľad|Poľnohospodárske práce v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskej oblasti]]]] * Podiel na tvorbe HDP: priemysel 24,7%, stavebníctvo 2,5%, poľnohospodárstvo 13,7%, iné 59,1% (2016)<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Základní charakteristika teritoria, ekonomický přehled | url = http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/ukrajina-zakladni-charakteristika-teritoria-19093.html | vydavateľ = businessinfo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> * HDP (parita kúpnej sily): 332 646 mil. USD (1992), 184 566 mil. USD (1998), 428 973 mil. USD (2008), 339 155 mil. USD (2016) * HDP na jedného obyvateľa (parita kúpnej sily): 8 656 USD (2017) Priemerná mzda štátnych pracovníkov v júli 2008 predstavovala 1 930 [[ukrajinská hrivna|hrivien]], teda približne 398 USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2008 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2008/gdn/reg_zp_m/reg_zpm08_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> O rok neskôr to bolo 2 008 hrivien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Середня заробітна плата за регіонами за місяць у 2009 році | url = http://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2009/gdn/reg_zp_m/reg_zpm09_u.htm | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ale kvôli prepadu hrivny kvôli ekonomickej kríze predstavoval prepočet len 251 USD. Priemerná mzda za rok 2012 predstavovala 294,6 eur. Podľa sektorov je najvyššia priemerná mzda v priemysle (340,7 eur), nasledujú stavebníctvo (242,5 eur), obchod (262,5 eur) a ubytovanie a stravovanie (200,2 eur). To je aj napriek nižším cenám v porovnaní s inými štátmi pomerne málo, čo vedie k početnej pracovnej migrácii najmä do [[Česko|Česka]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]], ale predovšetkým do Ruska, napríklad do [[Moskva|Moskvy]]. Miera nezamestnanosti na Ukrajine v roku 2016 dosiahla 9,7%.<ref name="businessinfo-ukrajina-zakladni-charakteristika"/> Najväčší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách (60,7%), v priemysle a stavebníctve ich pracuje 23,4%, a najmenšieho podielu dosahuje poľnohospodárstvo (15,8%). Ukrajinská hrivna sa proti menám ako je americký dolár (USD) a euro (EUR) už v priebehu roku 2014 značne prepadla, a síce o 50%. Ešte rýchlejším tempom stráca hrivna od začiatku roku 2015, keď do konca februára prišla o ďalších 50% svojej doterajšej hodnoty. Hrivna má teda teraz voči dôležitým svetovým menám iba štvrtinu hodnoty z konca roku 2013. Jej výmenný kurz oproti USD je aktuálne 25:1. Ukrajinská národná banka sa snaží tento proces aspoň spomaliť, a preto dvíha hlavnú úrokovú mieru. Naposledy sa tak stalo 2. marca 2015, a to z 19,5% ročne na rekordných 30%. Ukrajinská vláda robí ďalšie opatrenia, aby prepad ekonomiky brzdila. Okrem iného sa uchádza o ďalšiu pôžičku [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) vo výške 17,5 miliardy USD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frankfurter Allgemeine Zeitung GmbH | odkaz na autora = | titul = Ukraine hebt Leitzins drastisch an | url = http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/wirtschaftspolitik/ukraine-hebt-leitzins-drastisch-an-13461462.html | vydavateľ = faz.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> V súvislosti s plánovanou pomocou od MMF sú nezávislí pozorovatelia toho názoru, že Ukrajina sa ako dlžník stáva „bezodným sudom“, ktorý nemôžu úplne zaceliť ani vysoké pôžičky. === Nerastné bohatstvo a priemysel === Ukrajinské nerastné bohatstvo sa stalo jedným z pilierov sovietskej ekonomiky. Najdôležitejším sektorom je ťažba čierneho uhlia v oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] (s hlavnými centrami [[Doneck]] a [[Luhansk]]), ktorý je zároveň hlavným priemyselným regiónom krajiny. Ročne sa tu v uplynulých rokoch vyťažilo až 200 miliónov ton uhlia a vyrobilo sa 50 miliónov ton [[oceľ|ocele]]. Významný je ďalej najmä strojársky, chemický a potravinársky priemysel. Okrem Donbasu sú veľkými centrami ťažkého priemyslu aj mestá [[Dnipro]], [[Záporožie]] či [[Mariupoľ]]. V okolí mesta [[Kryvyj Rih]] sú bohaté náleziská [[železná ruda|železnej rudy]], ktorá sa spracováva v miestnych zlievárniach. Medzi ďalšie nerastné suroviny Ukrajiny patria [[Urán (chemický prvok)|uránové]] rudy, magnetické rudy a [[Titán (chemický prvok)|titán]], ďalej [[chróm]], [[nikel]], [[bauxit]], [[fosforečnan|fosfáty]], [[síra]], [[rašelina]], [[ropa]], [[halit|soľ]], [[grafit]] a [[mangán]]. === Poľnohospodárstvo === Väčšina územia Ukrajiny disponuje kvalitnou a úrodnou [[černozem]]nou pôdou. Obrábaných je 57% pôdy. Medzi hlavné poľnohospodárske produkty patria: [[pšenica]], [[jačmeň]], [[cukrová repa]], [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[kukurica siata|kukurica]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], [[mäso]] a mliečne výrobky. Chová sa tu hlavne [[tur domáci|hovädzí dobytok]] a [[sviňa domáca|ošípané]], dôležitý je tiež [[rybolov]]. V južných oblastiach (najmä na Kryme) je rozšírené aj [[vinohradníctvo|vinárstvo]]. Karpaty sú dôležitou zásobárňou dreva. Pre veľkú časť vidieckeho obyvateľstva je drobné poľnohospodárstvo vedľajším zdrojom príjmov. === Doprava === ==== Infraštruktúra ==== [[Súbor:Автодорога Київ — Одеса, с. Віта-Поштова 003.jpg|náhľad|Štvorprúdový úsek cesty M05 v [[Kyjev]]e]] [[Súbor:EKr1-002.jpg|náhľad|Elektrický vlak EKr1-002 na trati [[Bojarka]] – [[Vasyľkiv]]-I v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]]] Rozloha Ukrajiny a jej poloha medzi západnou Európou, Ruskom a Čiernym morom kladie veľké nároky na dopravnú infraštruktúru. Relatívne hustá a kapacitná železničná sieť (so [[rozchod koľaje|širokým rozchodom]] 1 524&nbsp;mm) má celkovo 23 300&nbsp;km tratí, z ktorých necelá polovica je elektrifikovaná. Najvyťaženejšie a najlepšie udržiavané trate vedú v smere [[Poľsko]] – [[Ľvov]] – [[Šepetivka]] – [[Fastiv]]/[[Kyjev]] – [[Dnipro]] – [[Doneck]] – [[Rusko]] a [[Moskva]] – [[Charkov]] – [[Záporožie]] – [[Krym (republika)|Krym]]. Monopolný dopravca ''[[Ukrzaliznycja]]'' je s 375 000 zamestnancov jedným z najväčších podnikov v krajine. V januári a februári 2017 prebiehala na území kontrolovanom ukrajinskou vládou blokáda železničných a čiastočne i cestných spojení so separatistickými republikami. Cieľom nacionalistických demonštrantov z radov účastníkov tzv. protiteroristickej operácie (ATO) a niekoľkých poslancov parlamentu bolo ochromenie dodávok čierneho uhlia z Donbasu do ukrajinských elektrární a [[koks]]ární. Protestovali tým proti vysokým cenám elektriny a proti korupcii v krajine. Zároveň však spôsobili, že sa Ukrajina dostala na pokraj energetického kolapsu, pretože mnoho elektrární pracuje výhradne s vysoko hodnotným [[antracit]]om, ktorý sa na Ukrajine neťaží nikde inde ako na území separatistických republík. Zásob antracitu zostávalo približne na 40 dní. Predseda vlády [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|Volodymyr Hrojsman]] preto požiadal demonštrantov, aby to s „blokádou nepreháňali“. Na Ukrajine sú iba dve štandardné [[diaľnica|diaľnice]]; 175&nbsp;km úsek z [[Charkov]]a do [[Dnipro|Dnipra]] a 18&nbsp;km časť M03 z [[Kyjev]]a do [[Boryspiľ]]u. Z Kyjeva do [[Ľvov]]a a [[Odesa|Odesy]] vedú expresné cesty. Individuálny automobilizmus širokých vrstiev obyvateľstva sa na Ukrajine ešte príliš nerozšíril ako v západných krajinách. Cez Ukrajinu vedú dôležité tranzitné [[ropovod]]y a [[plynovod]]y z Ruska do strednej a západnej Európy, čo ju stavia do pozície kľúčového hráča najmä vo veci tranzitu ruského plynu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina může ohrozit energetické potřeby Evropy | url = https://legacy.blisty.cz/art/29131.html | vydavateľ = legacy.blisty.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Hromadná doprava ==== Veľmi využívaná je [[mestská hromadná doprava]] (MHD), najmä tri fungujúce systémy [[metro (podzemná železnica)|metra]] v [[Kyjevské metro|Kyjeve]], [[Charkovské metro|Charkove]] a [[Dniprovské metro|Dnipru]]. Desiatky miest majú prevádzky [[električková doprava|električkovej]] či [[trolejbusová doprava|trolejbusovej dopravy]]. Na Kryme je v prevádzke dokonca najdlhšia trolejbusová trať sveta. V niekoľkých ukrajinských mestách sú používané [[električky Tatra|električky česko-slovenskej výroby]] značky Tatra. Kvôli nedostatku financií po rozpade Sovietskeho zväzu sa prudko spomalil rozvoj klasických sietí MHD. Ukrajinské mestá zaplnili tzv. [[maršrutka|maršrutky]], čo je kyvadlový taxíkový mikrobus. ==== Letecká doprava ==== V mnohých veľkých mestách sa nachádzajú medzinárodné letiská. Najvýznamnejším je kyjevské [[Medzinárodné letisko Boryspiľ]], ďalšie významné letiská sú v [[Medzinárodné letisko Odesa|Odese]], [[Medzinárodné letisko Daniela Haličského Ľvov|Ľvove]], [[Medzinárodné letisko Dnepropetrovsk|Dnipre]] a [[Medzinárodné letisko Charkov|Charkove]]. [[Medzinárodné letisko Doneck]], ktoré bolo dokončené krátko pred [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|majstrovstvami Európy vo futbale 2012]], bolo v priebehu [[vojna na východnej Ukrajine|vojny v Donbase]] úplne zničené. Národnou leteckou spoločnosťou Ukrajiny sú [[Mižnarodni avialiniji Ukrajiny]]. ==== Námorná doprava ==== Dôležité námorné [[prístav]]y sa nachádzajú v [[Odesa|Odese]], [[Sevastopoľ|Sevastopole]], [[Kerč]]i a [[Mariupoľ|Mariupole]]. Lodná doprava je prevádzkovaná tiež na riekach [[Dneper]] a [[Dunaj]]. V súčasnosti je riečna lodná doprava v dôsledku útlmu hospodárskej činnosti značne obmedzená. === Turizmus === [[Súbor:З--Кострич--на--Чорногору..jpg|náhľad|Bývalá [[Podkarpatská Rus]] je častým cieľom turistov]] Ukrajina je veľmi navštevovanou krajinou, keďže ročne ju navštívi vyše 16 miliónov osôb, prevažne občanov [[Moldavsko|Moldavska]], [[Bielorusko|Bieloruska]] a [[Rusko|Ruskej federácie]].{{#tag:ref|Nie všetci sú však turisti, pretože mnoho občanov najmä krajín bývalého ZSSR má na Ukrajine príbuzných.|group=pozn.}} V súčasnosti (najmä po zrušení vízovej povinnosti) stúpa aj záujem u turistov z [[Európska únia|EÚ]] a [[Spojené štáty|USA]], ktorí sem prichádzajú skôr na „dobrodružnú“, aktívnu dovolenku, zatiaľ čo pre Rusov je najmä Krym dlho zavedenou odpočinkovou destináciou, kam v lete jazdia dlhé vlaky zo všetkých kútov Ruska. Územie Ukrajiny je navštevované veľmi nerovnomerne. Najobľúbenejší je dlhodobo Krym s letoviskami ako [[Jalta]], [[Sevastopoľ]] či [[Sudak]]. Ďalšou navštevovanou oblasťou sú aj [[Karpaty]] v [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]]. Medzi ďalšími cieľmi je nutné vymenovať [[Kyjev]] (s výletnými plavbami po Dnepri) a ďalšie mestá s historickými pamiatkami, napríklad [[Ľvov]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Odesa]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Černihiv]] a ďalšie. Naproti tomu „bežné“ oblasti predovšetkým východnej Ukrajiny nie sú vyhľadávané prakticky vôbec, čo však neznamená, že nie sú zaujímavé, napríklad významné pútnické miesto [[Sviatohirsk]] sa nachádza priamo v priemyselnom [[Donecká panva|Donbase]]. ==== Pamätihodnosti ==== [[Súbor:80-391-0151 Kyiv St.Sophia's Cathedral RB 18 2 (cropped).jpg|náhľad|vľavo|[[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]] v [[Kyjev]]e, zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva UNESCO]]]] [[Kyjev]] patrí medzi turistami najviac navštevované ukrajinské mestá. Centrum mesta sa nazýva [[Námestie Nezávislosti (Kyjev)|Majdan Nezaležnosti]], čo znamená Námestie Nezávislosti. Svoj názov získalo v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Ukrajina získala nezávislosť. Najstaršou pamiatkou je [[Chrám svätej Sofie (Kyjev)|Chrám svätej Sofie]], ktorý pochádza z 11. storočia. Názov chrámu je odvodený od carihradského chrámu [[Hagia Sofia]] (Svätá Múdrosť). Chrám bol počas svojej existencie niekoľkokrát zničený, najviac v roku 1240 pri nájazde Tatárov. Dnešná podoba chrámu – devätnásť zelených vežičiek pochádza zo 17. storočia, keď bol prestavaný v štýle ukrajinského baroka. Dnes je súčasťou [[svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a v auguste 2007 bol vyhlásený jedným zo siedmich divov Ukrajiny. Ku Chrámu svätej Sofie prilieha obria zvonica. Zo zvonice je nádherný výhľad na obrovské Michajlovské námestie, pričom na jeho kraji stojí [[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]]. Ďalším zo siedmich divov Ukrajiny je [[Kyjevsko-pečerská lavra]] – unikátny jaskynný [[monastier]]. [[Lavra]] je označenie pre vysokopostavený monastier, pečera znamená jaskyňa. Ide o pravoslávny kláštor, preto sa pri jeho návšteve vyžaduje slušné oblečenie. V jaskyniach sú uložené presklené rakvy s telami mníchov. [[Súbor:Монумент та прапор.jpg|náhľad|Socha Matky vlasti]] Za návštevu stojí aj perla socialistického realizmu – Matka vlasť a Národné múzeum histórie Ukrajiny v druhej svetovej vojne. V podstavci sa nachádza múzeum [[Východný front (druhá svetová vojna)|Veľkej vlasteneckej vojny]], pričom na podstavci stojí obria ženská bojovníčka so štítom a mečom.{{#tag:ref|Výška Matky vlasti je 102 metrov a je teda vyššia ako [[Socha slobody]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorá meria 93 metrov.|group=pozn.}} Informácie pre návštevníkov sú len v domácom jazyku. Návštevník má ale v tomto múzeu možnosť porozumieť, čím si Ukrajina počas druhej svetovej vojny prešla. Okrem bezprostredných fotiek obesencov a ďalších obetí vojny medzi exponátmi nechýbajú šibenice, bič, ktorým nacisti trestali miestne obyvateľstvo, a ani rukavice z ľudskej kože. [[Kamianec-Podiľskyj]] sa pýši starobylým hradom, katedrálou svätého Petra a Pavla, historickou mestskou radnicou a mestskými hradbami. Kamianec-Podiľskyj sa od konca 90. rokov 20. storočia stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou. Každoročne sa tu konajú rôzne festivaly vrátane ukrajinských majstrovstiev v letoch balónom, automobilové preteky a najrôznejšie hudobné a divadelné akcie, ktoré prilákajú až 140 000 turistov ročne. Miestny historický komplex bol tiež zvolený za jeden zo siedmich divov Ukrajiny. [[Súbor:Січ з висоти польоту.jpg|náhľad|vľavo|Múzeum Záporožského kozáctva na ostrove [[Chortycia]]]] [[Chortycia]] je najväčší ostrov na Dnepri. Leží na juhu Ukrajiny na území mesta [[Záporožie]]. Ostrov je {{km|12|m}} dlhý, jeho priemerná šírka je {{km|2.5|m}}. Tento ostrov zohral významnú úlohu v dejinách krajiny. V stredoveku bol dôležitou obchodnou stanicou. Počas 16. storočia sa stal rozsiahlou kozáckou pevnosťou. V 18. storočí ho obsadili Rusi a slúžil im ako základňa pri bojoch proti Turkom. Dnes sa na ostrove nachádza národné múzeum, ktoré zachytáva dejiny od doby kamennej až do 20. storočia. Možno tiež navštíviť Múzeum Záporožského kozáctva. Z ostrova je krásny výhľad na obriu priehradu na Dnepri. [[Chersonézos (mesto)|Chersonézos]] je bývalá kolónia [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]], ktorá bola založená v 6. storočí pred naším letopočtom. Nájdeme ju na okraji mesta [[Sevastopoľ]] na [[Krym (polostrov)|Kryme]] v južnej časti Ukrajiny. V 2. storočí pred n. l. mesto prešlo pod nadvládu Bosporského kráľovstva. Od 1. storočia nášho letopočtu bolo pod kontrolou [[staroveký Rím|Ríma]] až do 4. storočia n. l., kedy bolo dobyté [[Huni|Hunmi]]. Od 6. storočia patrilo pod [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] až do roku 980, kedy prešlo pod vplyv [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa vrátilo späť k Byzantskej ríši a v 14. storočí bolo zničené mongolskými nájazdníkmi a od tohto času bolo opustené. V súčasnosti sa ruiny antického mesta nachádzajú na sevastopoľskom predmestí. Ruiny začala postupne odkrývať ruská vláda v roku 1827. Dnes sú vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale bohužiaľ sú v ohrození kvôli rozrastaniu mesta Sevastopoľ a aj kvôli prebiehajúcej pobrežnej erózii. Vzhľadom k tomu, že ruská anexia Krymu nebola medzinárodne uznaná, organizácia UNESCO stále vedie túto pamiatku ako ukrajinskú a odmieta tu vykonávať inšpekcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Нарышкин: ЮНЕСКО перестала следить за памятниками Херсонеса по политмотивам | url = https://ria.ru/culture/20160704/1458337811.html#ixzz4DSn4QBve | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = 20160704T1551+0300Z | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stredoveká [[Chotynská pevnosť]] bola vybudovaná na juhu západnej Ukrajiny na rieke [[Dnester]] pri hraniciach s [[Rumunsko]]m. Pevnosť bola založená v 10. storočí ako hraničná pevnosť na juhozápade Kyjevskej Rusi. Pôvodná pevnosť bola postavená len z dreva a hliny. Do svojej dnešnej podoby bola prestavaná v roku 1325, s rôznymi prestavbami v rokoch 1380 a 1460. == Obyvateľstvo == [[Súbor:Population of Ukraine from 1950z.svg|náhľad|Vývoj počtu obyvateľov Ukrajiny v rokoch 1950 – 2024]] K [[1. júl]]u [[2007]] mala Ukrajina 46 490 819 obyvateľov, z ktorých 68% žilo v mestách. Ukrajina bola tradične výraznou [[vidiek|vidieckou]] krajinou. V roku 1900 žilo v mestách len 14,3% obyvateľov. Počas 20. storočia však počet a podiel mestského obyvateľstva výrazne vzrástli. Kým východné priemyselné regióny sa zaľudnili, niektoré vidiecke oblasti predovšetkým severnej a strednej Ukrajiny (napríklad [[Černihivská oblasť]]) majú dnes menej obyvateľov ako pred [[druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]]. V posledných 20 rokoch počet obyvateľov Ukrajiny klesá. Podľa francúzskeho časopisu ''[[Le Monde diplomatique]]'' stratila Ukrajina od roku 1995 približne 7 miliónov obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jean-Arnault Dérens & Laurent Geslin | odkaz na autora = | titul = Ukraine, d’une oligarchie à l’autre | url = https://www.monde-diplomatique.fr/2014/04/DERENS/50334 | vydavateľ = monde-diplomatique.fr | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jednou z príčin poklesu obyvateľstva na Ukrajine je, podobne ako vo väčšine európskych krajín, nízka [[pôrodnosť]]. Na Ukrajine ale k nej pristupuje tiež vysoká [[úmrtnosť]] a značne negatívne migračné saldo. Očakávaná dĺžka života je 67,9 rokov (62,2 rokov u mužov, 74 rokov u žien). Ukrajina vykazuje aj v rámci Európy pomerne vysoký podiel ľudí nakazených vírusom [[HIV]] (približne 1,4%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = COUNTRY COMPARISON: HIV/AIDS - ADULT PREVALENCE RATE | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | vydavateľ = cia.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141221190412/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2155rank.html | dátum archivácie = 2014-12-21 }}</ref> === Národnostné zloženie === [[Súbor:Podil Ukrajincu.png|náhľad|Zastúpenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] národnosti v jednotlivých oblastiach Ukrajiny]] [[Súbor:Ivan Honchar museum vyshyvanka 29.JPG|náhľad|Ukrajinské ženské tradičné kroje]] K ukrajinskej národnosti sa hlási 77,8% obyvateľstva Ukrajiny (2001). Okrem [[Krym (republika)|Krymu]], kde žijú predovšetkým [[Rusi]] (58,5%), tvoria Ukrajinci vo všetkých oblastiach nadpolovičnú väčšinu, pričom v [[Halič (región)|Haliči]], [[Volyň|Volyni]] a [[Podolie (historické územie)|Podolí]] ich podiel presahuje 90%. Najväčšie zastúpenie Rusov vykazuje [[Luhanská oblasť|Luhanská]] (39%), [[Donecká oblasť|Donecká]] (38%) a [[Charkovská oblasť]] (26%). Najvýznamnejšiu [[Rumuni|rumunskú]] menšinu má [[Bukovina (krajina)|Bukovina]] v [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]]. Etnicky najrôznorodejším krajom je [[Budžak]], kde okrem Ukrajincov a Rusov žije 21% menšina besarábskych [[Bulhari|Bulharov]] a 4% menšina [[Gagauzi|Gagauzov]]. V [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] žije významná [[Maďari|maďarská]] menšina. Karpatskí [[Rusíni]] ([[Lemkovia]], [[Huculi]] a ďalšie etnické skupiny) neboli pri oficiálnom sčítaní počítaní za samostatný národ a prihlásili sa väčšinou k ukrajinskej národnosti. Kedysi početná menšina [[Poliaci|Poliakov]] (napr. v roku 1931 63,5% obyvateľov [[Ľvov]]a), v minulosti vládnuca vrstva na západnej Ukrajine, z veľkej časti zanikla počas druhej svetovej vojny a krátko po nej z dôvodu [[Volynský masaker|volynského masakru]] Poliakov ukrajinskými nacionalistami z [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a masovým útekom Poliakov z regiónu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bratrovražda je vždy strašná. Komorowski připomněl volyňský masakr | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/volyne-cqw-/zahranicni.aspx?c=A130714_165601_zahranicni_ert | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-07-14 | dátum prístupu = 2018-03-15 }}</ref> a ďalej v rámci povojnovej výmeny obyvateľstva medzi ZSSR a Poľskom. V dôsledku [[holokaust]]u a neskôr emigrácie sa znížila aj pôvodne početná menšina [[Židia|Židov]], ktorí v roku 1926 tvorili, napr. 36,5% obyvateľov [[Odesa|Odesy]] a 27,3% obyvateľov [[Kyjev]]a. Na severozápadnej Ukrajine dosiaľ žije niekoľko sto [[Volynskí Česi|volynských Čechov]], niekoľko dedín s prevažne českým obyvateľstvom je aj na juhu krajiny, napr. v dedinách [[Bohemka (Mykolajivská oblasť)|Bohemka]], [[Lobanovo (Krym)|Lobanovo]] a [[Veselynivka (Berezivský rajón)|Veselynivka]]. Pred repatriáciou do Česko-Slovenska v roku 1947 žilo na [[Volyň|Volyni]] 40 000 Čechov v 647 čisto českých aj etnicky zmiešaných obciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základní informace o Češích na Volyni | url = http://www.scvp.eu/downloads/Zakladni_informace_o_Cesich_na_Volyni.pdf | vydavateľ = scvp.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> Približne 10 000 volynských Čechov slúžilo počas druhej svetovej vojny v [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenskom armádnom zbore]], ktorý sa podieľal na oslobodení Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volyňští Češi – komunita v klinči divokých dějin Ukrajiny | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1042172-volynsti-cesi-komunita-v-klinci-divokych-dejin-ukrajiny | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Národnostné zloženie obyvateľstva Ukrajiny podľa posledného sčítania obyvateľstva z [[5. december|5. decembra]] [[2001]]:<ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/ Výsledky všeukrajinského sčítania obyvateľstva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427113224/http://www.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality |date=2009-04-27 }}.</ref> {| class="wikitable" !Umiestnenie !Národnosť !Počet (tisíce) !% |- !1 |[[Ukrajinci]] |37 541,7 |77,82 |- !2 |[[Rusi]] |8 334,1 |17,28 |- !3 |[[Bielorusi]] |275,8 |0,57 |- !4 |[[Moldavčania|Moldavci]] |258,6 |0,54 |- !5 |[[Krymskí Tatári]] |248,2 |0,51 |- !6 |[[Bulhari]] |204,6 |0,42 |- !7 |[[Maďari]] |156,6 |0,32 |- !8 |[[Rumuni]] |151,0 |0,31 |- !9 |[[Poliaci]] |144,1 |0,30 |- !10 |[[Židia]] |103,6 |0,21 |- !11 |[[Arméni]] |99,9 |0,21 |- !12 |[[Gréci]] |91,5 |0,2 |- !13 |[[Tatári (etnikum)|Tatári]] |73,3 |0,2 |- !14 |[[Rómovia]] |47,6 |0,1 |- !15 |[[Azerbajdžanci]] |45,2 |0,1 |- !16 |[[Gruzínci]] |34,2 |0,1 |- !17 |[[Nemci]] |33,3 |0,1 |- !18 |[[Gagauzi]] |31,9 |0,1 |} === Jazyky === {{main|Ukrajinčina|Jazyky Ukrajiny}} [[Súbor:Українськомовні1959—2001.gif|náhľad|V povojnovom sovietskom období [[Rusifikácia Ukrajiny|rusifikácia etnických Ukrajincov]],<ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=460660|title=The acceleration of the Ukrainians’ assimilation due to deliberate narrowing of the Ukrainian language: 60’s-70’s of the XXth century|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2015|lang=en}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://essuir.sumdu.edu.ua/items/c615a7a1-65e9-47f2-9126-29ff5674d49d|title=Personality Formation in the 1960s–1980s: the Soviet Russification policy|publisher=Sumy State University|author=Ilnytskyi, V.I., Talalay, Y.O.|date=2025 |lang=uk}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=1206098|title=Ukrainian Language in Educational Institutions of the USSR: 1960s–1970s|publisher=Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu Mikołaja Kopernika|author=Nadia Kindrachuk|date=2022|lang=en}}</ref> a prisťahovalectvo niekoľkých miliónov etnických Rusov,<ref>{{Cite web|url=https://cyberleninka.ru/article/n/migratsiya-naseleniya-sssr-i-rossii-v-hh-veke-evolyutsiya-skvoz-kataklizmy|title=Миграция населения СССР и России в ХХ веке: эволюция сквозь катаклизмы|author=Зайончковская Ж.А.|lang=ru}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |title=Динамика численности этнических украинцев в УССР: на основе итогов Всесоюзных переписей населения 1959 г., 1970 г. и 1979 г. |access-date=2024-10-02 |archive-date=2024-06-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240629092655/https://bibliotekanauki.pl/articles/568412 |url-status=live |lang=ru}}</ref> podstatne zmenili etnolingvistickú štruktúru obyvateľstva Ukrajiny. Táto zmena bola obzvlášť citeľná na Donbase, kde sa ukrajinčinu hovoriaci ľudia stali menšinou.]] [[Súbor:UkraineNativeLanguagesCensus2001detailed.PNG|náhľad|Podrobná jazyková mapa Ukrajiny podľa údajov zo sčítania obyvateľstva z roku 2001.]] Jediným štátnym jazykom Ukrajiny je [[ukrajinčina]], čo je zakotvené v článku 10 jej ústavy.<ref>{{Cite web|url=https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80?new=1&find=1&text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F+10#Text|title=Конституція України|publisher=[[Verchovna rada Ukrajiny|Верховна Рада України]]|date=2020-01-01|lang=uk}}</ref> Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako svoj materinský jazyk uviedlo 67,5 % obyvateľov štátu, konkrétne 85,8 % vidieckeho a 58,5 % mestského obyvateľstva. Ukrajinčina bola materinským jazykom pre absolútnu väčšinu vidieckeho obyvateľstva vo všetkých regiónoch Ukrajiny, s výnimkou [[Krym]]u.<ref name="перепис-2001-мови">{{Cite web |url=http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |title=Розподіл населення за національністю та рідною мовою |archive-date=2019-10-24 |access-date=2025-11-08 |archive-url=https://web.archive.org/web/20191024043444/http://2001.ukrcensus.gov.ua/results/nationality_population/nationality_popul1/ |url-status=live }}</ref> Na jar 2019 prijala ukrajinská Verchovna rada zákon „O zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho“, ktorý potvrdil prioritu a prevahu ukrajinského jazyka v mnohých oblastiach verejného života, najmä v oblasti služieb a vzdelávania.<ref>{{Cite web |url=https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |title=Закон о госязыке: в сфере услуг теперь только украинский |publisher=[[Deutsche Welle]] |date=2021-01-16 |lang=ru |access-date=2024-10-03 |archive-date=2021-02-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210204094210/https://www.dw.com/ru/zakon-o-gosjazyke-v-sfere-uslug-teper-tolko-ukrainskij/a-56225227 |url-status=live }}</ref> Druhým najrozšírenejším jazykom na Ukrajine je [[Ruský jazyk v Ukrajine|ruština]]. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 ju ako materinskú uviedlo 29,6 % obyvateľov štátu, konkrétne 9,5 % vidieckeho a 39,5 % mestského obyvateľstva.<ref name="перепис-2001-мови" /> Ruský jazyk je dominantným jazykom v Kryme, [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] oblasti, ako aj v niekoľkých veľkých mestách v iných oblastiach juhovýchodného makroregiónu. Regionálnu rozšírenosť majú aj viaceré menšie jazyky: v roku 2001 bol [[krymskotatársky jazyk]] materinským jazykom pre 11,3 % obyvateľov [[Krymská autonómna republika|Autonómnej republiky Krym]].<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Автономна Республіка Крим |access-date=2024-12-14 |archive-date=2024-06-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240609042421/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_001&ti=19A050501_02_001.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Avtonomna%20Respublika%20Krym%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> V roku 2001 bol [[maďarský jazyk]] materinským jazykom pre 12,6 % obyvateľov [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a prevládal v úzkom páse pozdĺž maďarsko-ukrajinskej hranice.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Закарпатська область |access-date=2024-12-14 |archive-date=2023-02-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230201204109/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_021&ti=19A050501_02_021.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Zakarpatska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Rumunčinu a „moldavčinu“ ako materinský jazyk uviedlo 18,6 % obyvateľov [[Černovická oblasť|Černovickej oblasti]],<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Чернівецька область |archive-date=2025-03-23 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250323213448/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_073&ti=19A050501_02_073.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Chernivetska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> ako aj malé menšiny v [[Odeská oblasť|Odeskej]] a Zakarpatskej oblasti. [[Bulharský jazyk]] ako materinský jazyk uviedlo 4,9 % obyvateľov Odeskej oblasti.<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=Розподіл населення за рідною мовою, Одеська область |archive-date=2024-10-07 |access-date=2024-10-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241007091451/http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02_051&ti=19A050501_02_051.%20Distribution%20of%20the%20population%20by%20native%20language,%20Odeska%20oblast%20(1,2,3,4)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |url-status=live }}</ref> Lokálne rozšírené boli aj [[Poľský jazyk|poľský]], [[Gagauzský jazyk|gagauzský]] a [[Albánsky jazyk|albánsky]] jazyk. [[Súbor:Zakarpatska2001slovak.PNG|náhľad|Rozšírenie [[Slovenčina|slovenčiny]] v Zakarpatskej oblasti v roku 2001.]] Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 2001 slovenčinu ako materinský jazyk uviedlo 0,21 % obyvateľov Zakarpatskej oblasti,<ref>{{Cite web |url=http://db.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/varval.asp?ma=19A050501_02&ti=19A050501_02.%20Distribution%20of%20the%20population%20of%20Ukraine`s%20regions%20by%20native%20language%20(0,1)&path=../Database/Census/05/02/01/&lang=2&multilang=en |title=19A050501_02. Розподіл населення регіонів України за рідною мовою }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> vrátane 0,85 % obyvateľov mesta [[Užhorod]]. V Užhorode je malá škola, kde sa vyučuje v slovenčine.<ref>{{Cite web|url=https://pmg.ua/life/64431-kreatyvno-suchasno-po-yevropeysky-yak-navchayut-ditey-v-slovackomovniy-shkoli-4-m-uzhgoroda|title=Креативно, сучасно, по-європейськи: як навчають дітей в словацькомовній школі №4 м. Ужгорода|date=2017-10-19|lang=uk}}</ref> V školskom roku 2024/25 sa v triedach, kde sa predmety vyučujú v slovenčine, vzdelávalo 119 žiakov, čo predstavuje 0,07 % žiakov v Zakarpatskej oblasti.<ref>{{ref|uk}} [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2023/osv/osv_rik/zso24_ue.xlsx Загальна середня освіта в Україні у 2024 році] — [https://www.ukrstat.gov.ua/operativ/operativ2022/osv/osv_rik/arch_pto_u.htm Сайт Державної служби статистики України]</ref> Od vypuknutia [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]] v roku 2014 a vo veľkej miere aj od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] v roku 2022 výrazne vzrástol záujem o ukrajinský jazyk, kultúru a históriu v ukrajinskej spoločnosti. Zároveň však existuje rozšírené odmietanie a niekedy aj nepriateľstvo voči ruskému jazyku.<ref>{{Cite web |url = https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |title = Ukrainians are breaking their ties with the Russian language |publisher = [[The Washington Post]] |language = en |archive-date = 2023-08-10 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230810234417/https://www.washingtonpost.com/world/2023/07/28/ukrainians-are-breaking-their-ties-with-russian-language/ |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |title = Enemy tongue: eastern Ukrainians reject their Russian birth language |publisher = [[The Guardian]] |language = en |archive-date = 2023-07-19 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230719151650/https://www.theguardian.com/world/2022/jun/04/enemy-tongue-eastern-ukrainians-reject-their-russian-birth-language |access-date = 2024-01-24}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |title = Ukrainians who grew up speaking Russian learn a new mother tongue |publisher = [[Al Jazeera]] |language = en |archive-date = 2024-02-05 |archive-url = https://web.archive.org/web/20240205121510/https://www.aljazeera.com/features/2023/4/28/ukrainians-who-grew-up-speaking-russian-learn-a-new-mother-tongue |access-date = 2024-01-24}}</ref> Podpora myšlienky udelenia úradného statusu ruskému jazyku na území Ukrajiny alebo v niektorých jej regiónoch dosiahla najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie.<ref>{{Cite web |url = https://kiis.com.ua/?lang=ukr&cat=reports&id=1385&page=1 |title = DYNAMICS OF ATTITUDES TOWARDS THE STATUS OF THE RUSSIAN LANGUAGE IN UKRAINE |language = en |publisher = KYIV INTERNATIONAL INSTITUTE of SOCIOLOGY}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |title = Шосте загальнонаціональне опитування: мовне питання в Україні (19 березня 2022) – Україна – Дослідження – Соціологічна група Рейтинг |archive-date = 2023-08-24 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230824150442/https://ratinggroup.ua/research/ukraine/language_issue_in_ukraine_march_19th_2022.html |language = uk |access-date = 2023-08-28}}</ref> Zároveň Rusko na [[Ruskom okupované územia Ukrajiny|okupovaných ukrajinských územiach]] uplatňuje politiku [[Rusifikácia Ukrajiny|nútenej rusifikácie]]: školy vyučujú výlučne v ruštine, a to aj v osadách, kde sa hovorí iba ukrajinsky, a ukrajinské učebnice sú zakázané.<ref>{{Cite web|url=https://www.dw.com/ru/kak-v-rossijskoj-okkupacii-deti-ucatsa-v-ukrainskih-skolah/a-67713633 |title=Как в российской оккупации дети учатся в украинских школах |publisher=[[Deutsche Welle]] |language=ru |date=14-12-2023}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://ru.euronews.com/2023/11/20/russification-of-occupied-regions-in-ukraine |title=Русификация оккупированных регионов Украины |publisher=[[Euronews]] |language=ru}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://without-lie.info/factcheck/manipuliatsiia-propahandy-pro-pidtrymku-ukrainskoi-movy-na-tot-zaporizkoi-oblasti/ |title=Маніпуляція пропаганди про підтримку української мови на ТОТ Запорізької області |date=17-05-2024 |language=uk}}</ref> Na územiach okupovaných Ruskom, ako aj v meste [[Cherson]] pred jeho [[Oslobodenie Chersonu|oslobodením ukrajinskou armádou]], boli ukrajinské knihy masovo ničené.<ref>{{Cite web|url=https://www.france24.com/en/europe/20221205-in-occupied-kherson-the-russians-were-destroying-all-books-in-ukrainian |title=In occupied Kherson, ‘the Russians were destroying all books in Ukrainian’ |publisher=[[France 24]] |date=2022-12-05 |lang=en}}</ref> Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv [[Human Rights Watch]], Rusko indoktrinuje školákov na okupovaných územiach protukrajinskou propagandou a ruskí úradníci prijímajú a naďalej prijímajú opatrenia na elimináciu ukrajinského jazyka, čím porušujú viaceré ustanovenia medzinárodného práva.<ref>{{Cite web |url = https://www.hrw.org/news/2024/06/20/ukraine-forced-russified-education-under-occupation |title = Ukraine: Forced Russified Education Under Occupation: Imposition of Russian Curriculum; Anti-Ukrainian Propaganda |publisher = [[Human Rights Watch]] |date = 2024-06-20 |language = en}}</ref> [[Únosy detí v rusko-ukrajinskej vojne|Ukrajinské deti, ktoré boli násilne deportované do Ruska]], sa tiež stali obeťami [[Rusifikácia|rusifikácie]].<ref>{{Cite web |url = https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |title = Кремль проводит «путинизацию» детей из Украины, оправдывая их вывоз |publisher = [[Voice of America]] |date = 2023-05-08 |archive-date = 2023-05-20 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230520213222/https://www.golosameriki.com/a/wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children/7083112.html |language = ru |access-date = 2023-05-23}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |title = «Международные организации должны помочь Украине возвратить на родину сотни тысяч депортированных детей» – Екатерина Рашевская |archive-date = 2022-12-21 |archive-url = https://web.archive.org/web/20221221021316/https://ru.krymr.com/a/ukraina-voyna-deti-rossiya-vyvoz-deportatsiya-prestupleniye-genotsid/32087778.html |language = ru}}</ref><ref>{{Cite web |url = https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |title = Wanted Russian Official Whitewashes Deportation of Ukrainian Children on Vice News |language = en |publisher = POLYGRAPH.info |date = 2023-05-05 |archive-date=2023-05-15 |archive-url = https://web.archive.org/web/20230515032754/https://www.polygraph.info/a/fact-check-wanted-russian-official-whitewashes-deportation-of-ukrainian-children-on-vice-news/7080495.html |access-date = 2023-05-23}}</ref> === Náboženstvo === [[Súbor:80-391-9007 Kyiv St.Michael's Golden-Domed Monastery RB 18.jpg|náhľad|[[Monastier svätého Michala (Kyjev)|Monastier svätého Michala]] v [[Kyjev]]e, ktorý bol obnovený v roku 1999]] [[Súbor:Панорама Почаївська лавра 02.jpg|náhľad|vľavo|[[Počajivská lavra]] je najväčším pútnickým miestom na západnej Ukrajine]] Za veriacich sa označuje okolo 60% obyvateľov Ukrajiny, pričom viac nábožensky založený je západ krajiny, zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na Donbase, má silnú pozíciu [[ateizmus]]. Prevládajúcim náboženstvom je [[kresťanstvo]], konkrétne [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], pričom časť pravoslávnych sa hlási ku [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu|Kyjevskému patriarchátu]], časť uznáva [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Moskovský patriarchát]]. Na západe krajiny, najmä v [[Halič (región)|Haliči]], prevláda [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka cirkev]]. V niektorých oblastiach sú výraznejšou menšinou tiež [[latinská cirkev|rímski katolíci]], ktorí celkovo tvoria necelé 2% ukrajinských veriacich. Po páde protináboženského režimu ZSSR bolo opravené alebo znovu postavené množstvo kostolov a [[pútnické miesto|pútnických miest]], z ktorých najznámejšie je [[Kyjevsko-pečerská lavra]]. Menšinovými náboženstvami, ktoré obe majú na Ukrajine dlhú tradíciu, sú [[judaizmus]] a [[islam]]. Židovstvo bolo od stredoveku rozšírené po celej Ukrajine. Kraj [[Podolie (historické územie)|Podolie]] sa v 18. storočí stal ohniskom [[chasidizmus|chasidského hnutia]]. Dnes tvoria židia len niekoľko desatín percenta obyvateľov krajiny a väčšina synagóg a iných židovských pamiatok už neexistuje. Centrom islamu na Ukrajine je Krym, ktorý bol po stáročia osídlený [[Tatári (etnikum)|Tatármi]], resp. [[Krymskí Tatári|Krymskými Tatármi]], ktorí sa sem od konca 20. storočia vracajú zo stredoázijského vyhnanstva. Islam vyznáva niečo vyše 1% obyvateľov Ukrajiny. === Vzdelanie === [[Súbor:Universidad Roja de Kiev.jpg|náhľad|Kyjevská univerzita]] Zdedeným úspechom sovietskej politiky všeobecného prístupu k [[vzdelanie|vzdelaniu]] je takmer stopercentná miera [[gramotnosť|gramotnosti]] v postsovietskych štátoch. Na Ukrajine dnes predstavuje 99,4% a je tak jednou z najvyšších na svete. Povinné primárne a sekundárne vzdelanie začína v 6. roku veku dieťaťa a trvá 12 rokov. Základné trvá štyri roky, stredné sekundárne päť rokov a vyššie stredné vzdelanie potom tri roky. Existujú tu tzv. všeobecne vzdelávacie školy, kde možno získať základné aj stredoškolské vzdelanie. Známkovanie má dvanásť stupňov (12=1*, 11=1, 10=1, atď.). Po Rusku, Spojenom kráľovstve a Francúzsku má Ukrajina najvyšší počet absolventov [[vysoká škola|vysokých škôl]] v Európe. V krajine funguje niekoľko desiatok všeobecných, technických, pedagogických či lekárskych [[univerzita|univerzít]]. Najstaršou vysokou školou vo východnej Európe bola [[Ostrožská akadémia]] (založená v roku [[1576]]), nasledovala [[Kyjevsko-mohyľanská akadémia]] a [[Ľvovská univerzita]]. Väčšina škôl je verejná, najväčšou súkromnou vysokou školou je [[Medzioblastná akadémia personálneho manažmentu]]. Univerzitné vzdelanie je v súčasnosti reformované a v rámci tzv. [[Bolonský proces|Bolonského procesu]] je zavádzaný [[bakalár]]sky a [[magister (akademická hodnosť)|magisterský]] titul, ktoré postupne vytláčajú skorší titul ''špiecialista''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Болонський процес в Україні | url = http://www.osvita.org.ua/bologna/ | vydavateľ = osvita.org.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Sídla === {{Hlavný článok|Zoznam miest na Ukrajine}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = 17-07-02-Maidan Nezalezhnosti RR74377-PANORAMA.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = [[Kyjev]] | obrázok2 = | šírka2 = 220 | popis2 = [[Charkov]] | obrázok3 = Beach-Chayka-aerial-2.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = [[Odesa]] | obrázok4 = Dnipropetrovsk view 2015 tov-tob.jpg | šírka4 = 220 | popis4 = [[Dnipro]] }} V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest na Ukrajine podľa počtu obyvateľov v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum prístupu=2023-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220406120543/http://database.ukrcensus.gov.ua/PXWEB2007/ukr/publ_new1/2021/zb_chuselnist%202021.pdf |dátum archivácie=2022-04-06 }}</ref> Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. {| class="wikitable" ! Poradie ! Mesto ! Región ! Počet obyvateľov |- | 1 | [[Kyjev]] | [[Kyjev]] | 2 962 180 |- | 2 | [[Charkov]] | [[Charkovská oblasť]] | 1 433 886 |- | 3 | [[Odesa]] | [[Odeská oblasť]] | 1 015 826 |- | 4 | [[Dnipro]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 980 948 |- | 5 | [[Doneck]] | [[Donecká oblasť]] | 905 364 |- | 6 | [[Záporožie]] | [[Záporožská oblasť]] | 722 713 |- | 7 | [[Ľvov]] | [[Ľvovská oblasť]] | 721 510 |- | 8 | [[Kryvyj Rih]] | [[Dnepropetrovská oblasť]] | 612 750 |- | 9 | [[Mykolajiv]] | [[Mykolajivská oblasť]] | 476 101 |- | 10 | [[Mariupoľ]] | [[Donecká oblasť]] | 431 859 |- | 11 | [[Luhansk]] | [[Luhanská oblasť]] | 399 559 |- | 12 | [[Vinnycia]] | [[Vinnycká oblasť]] | 370 601 |- | 13 | [[Makijivka]] | [[Donecká oblasť]] | 340 337 |- | 14 | [[Sevastopoľ]] | [[Sevastopoľ]] | 340 297 |- | 15 | [[Simferopol]] | [[Krym (republika)|Krym]] | 336 330 |- | 16 | [[Černihiv]] | [[Černihivská oblasť]] | 285 234 |- | 17 | [[Cherson]] | [[Chersonská oblasť]] | 283 649 |- | 18 | [[Poltava (mesto)|Poltava]] | [[Poltavská oblasť]] | 283 402 |- | 19 | [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]] | [[Chmeľnycká oblasť]] | 274 582 |- | 20 | [[Čerkasy]] | [[Čerkaská oblasť]] | 272 651 |} == Veda == [[Súbor:Sergey Korolev with dog.jpg|náhľad|upright|[[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky raketový inžinier a vedúci sovietskeho kozmického programu]] Ukrajincom bol matematik [[Michail Vasilievič Ostrogradskij|Mychajlo Ostrohradskyj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Михайло Остроградський – геній, визнаний за життя | url = http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | vydavateľ = kdu.edu.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180510100325/http://www.kdu.edu.ua/gazeta/2011/5-6/14.htm | dátum archivácie = 2018-05-10 }}</ref> V súčasnosti je oceňovaný matematik [[Vladimir Geršonovič Drinfeľd|Vladimir Drinfeľd]], autor teórie kvantovej grupy. Prvý vrtuľník či štvormotorové lietadlo zostavil ukrajinský rodák ruského a poľského šľachtického pôvodu [[Igor Sikorsky]]. Významným mechanikom bol [[Stepan Prokopovyč Tymošenko|Stepan Tymošenko]]. Hoci narodený v ruskom Petrohrade, etnickým Ukrajincom bol zakladateľ geochémie [[Vladimir Ivanovič Vernadskij|Vladimir Vernadskij]]. V Charkove sa narodil astronóm [[Otto Struve]]. Na Ukrajine sa narodil aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu [[Ilia Iľjič Mečnikov|Ilia Mečnikov]]. [[Theodosius Dobzhansky]] bol genetikom hrajúcim kľúčovú úlohu pri tvorbe tzv. modernej evolučnej syntézy. Naopak skôr kurióznou postavou bol sovietsky biológ [[Trofim Denisovič Lysenko|Trofim Lysenko]]. Odesa bývala tradičným miestom zrodu geniálnych detí. Patril k nim aj fyzik [[George Gamow]], autor teórie o veľkom tresku, alebo matematik [[Vladimir Igorevič Arnoľd|Vladimir Arnoľd]]. V Ľvove sa narodil matematik [[Stanisław Ulam]]. Niekoľko Ukrajincov sa presadilo aj v oblasti humanitných a sociálnych vied. Osvietencom a otcom ukrajinskej vzdelanosti bol [[Hryhorij Savyč Skovoroda|Hryhorij Skovoroda]]. Ukrajinský pôvod mal aj etnograf [[Nikolaj Nikolajevič Miklucho-Maklaj|Nikolaj Miklucho-Maklaj]]. V Kyjeve sa narodil ruský filozof [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev|Nikolaj Berďajev]], v Ľvove [[Ludwig von Mises]], zakladateľ preslávenej rakúskej ekonomickej školy. Najslávnejším rodákom z mesta [[Žytomyr]] bol [[Sergej Pavlovič Koroľov|Sergej Koroľov]], hlavný sovietsky [[raketa|raketový]] inžinier a konštruktér [[kozmická loď|kozmických lodí]]. V rokoch [[1946]] až [[1966]] bol počas [[vesmírne preteky|vesmírnych pretekov]] medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] vedúcim [[sovietsky kozmický program|sovietskeho kozmického programu]]. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, [[Wernher von Braun|Wernhera von Brauna]], bola jeho hlavná úloha v sovietskom kozmickom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“. Z Ukrajiny pochádzali aj viacerí sovietski, resp. ruskí a ukrajinskí [[kozmonaut]]i. Prvým Ukrajincom, ktorý letel do vesmíru, sa v [[august]]e [[1962]] stal kozmonaut [[Pavel Romanovič Popovič|Pavel Popovič]], ktorý sa narodil v [[Uzyn]]e v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]]. Popovič letel v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Vostok 4]], ktorá vyštartovala deň po lodi [[Vostok 3]]. Po prvýkrát v histórii sa vtedy na obežnej dráhe nachádzali dve kozmické lode súčasne. Popovič letel do vesmíru aj druhýkrát, keď v [[júl]]i [[1974]] velil letu kozmickej lode [[Sojuz 14]], pričom absolvoval pobyt na [[kozmická stanica|kozmickej stanici]] [[Saľut 3]]. == Kultúra == [[Súbor:Pysanky2011.JPG|náhľad|Ukrajinské veľkonočné vajcia]] Základom ukrajinskej kultúry sú slovanské tradície zmiešané aj s tradíciami iných etník. Silno ovplyvnená je [[kresťanstvo]]m, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávím]], no do istej miery aj [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíctvom]]. Z čias [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, pričom ruský vplyv je v ukrajinskej kultúre trvalo a silne prítomný. Významný je tiež prínos niekdajšej početnej [[Židia|židovskej]] menšiny (na Ukrajine sa zrodilo aj [[chasidizmus|chasidské hnutie]]) a [[moslim (vyznávač islamu)|moslimov]] najmä na [[Krym (polostrov)|Kryme]]. V čase poľskej nadvlády na pravobrežnej Ukrajine sa veľmi presadzovali poľské vplyvy, ktoré sú patrné, napríklad v ukrajinskej slovnej zásobe. [[Súbor:Taras Shevchenko selfportrait oil 1840-2.jpg|upright|náhľad|vľavo|[[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Taras Ševčenko]], autoportrét z obdobia rokov 1840 – 1841]] V [[19. storočie|19. storočí]] bola ukrajinská kultúra a [[ukrajinčina]] utláčaná zo strany [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]], ktorého záujmom bolo celé územie rusifikovať. Napriek tomu sa [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinskému národnému obrodeniu]] podarilo etablovať spisovnú ukrajinčinu (priekopníckym dielom bola ''Aeneida'' [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivana Kotliarevského]] a o niečo neskôr aj básne [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Ševčenka]], ktorého sochu dnes nájdeme v takmer každom ukrajinskom meste). V poslednej tretine 19. storočia začala vznikať na základe medzinárodných podnetov a tradície ľudového a poloľudového hudobného divadla ukrajinská škola opery. Najstaršou živou súčasťou ukrajinského repertoáru je ''Záporožec za Dunajom'' [[Semen Stepanovyč Hulak-Artemovskyj|Semena Hulaka-Artemovského]] z roku 1863. Za vlastného zakladateľa ukrajinskej opery je považovaný [[Mykola Vitalijovyč Lysenko|Mykola Lysenko]], ktorý jej svojimi dielami (''Natalka Poltavka'', ''Taras Bulba'') vtlačil folklórny charakter. Potom, čo bol v ruskej časti vydaný dokonca zákaz používania ukrajinčiny, presunuli sa emancipačné snahy ukrajinských spisovateľov a politikov do liberálnejšej habsburskej časti krajiny – [[Halič (región)|Haliče]] a [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]]. Ani 20. storočie neprinieslo ukrajinskej kultúre priaznivé prostredie, lebo rusifikácia prebiehala aj v ére Sovietskeho zväzu až do roku 1991. Preto sú národné otázky v súčasnom ukrajinskom umení stále živé. [[Súbor:Леся Українка.1888.jpg|náhľad|upright|[[Lesia Ukrajinka]], najznámejšia ukrajinská spisovateľka, jeden zo symbolov ukrajinskej kultúry]] Národnými básnikmi sú na Ukrajine okrem Ševčenka aj [[Ivan Jakovyč Franko|Ivan Franko]] a [[Lesia Ukrajinka]]. Priekopníkom modernej ukrajinskej literatúry bol tiež [[Ivan Petrovyč Kotliarevskyj|Ivan Kotliarevskyj]]. Kráľom ukrajinskej literatúry je bezpochyby svetovo preslávený satirik [[Nikolaj Vasilievič Gogoľ|Nikolaj Gogoľ]]. Ukrajinský pôvod má ruský básnik [[Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko|Jevgenij Jevtušenko]], hoci narodený na Sibíri. V Kyjeve sa narodil dramatik [[Michail Afanasievič Bulgakov|Michail Bulgakov]]. V Odese sa narodili [[Isaak Emmanuelovič Babel|Isaak Babel]] či [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]]. Vo Vinnyckej oblasti brazílska spisovateľka [[Clarice Lispectorová]]. Súčasťou Ukrajiny je dnes územie Haliče, ktoré roky patrilo Poľsku a tiež Rakúsko-Uhorsku. V centre Haliče, Ľvove, sa narodil, napríklad klasik sci-fi [[Stanisław Lem]], básnik a esejista [[Zbigniew Herbert]], humorista [[Stanisław Jerzy Lec]] či erotický spisovateľ [[Leopold von Sacher-Masoch]], po ktorom bol neskôr nazvaný [[masochizmus]]. V súčasnosti sú populárne knihy [[Jurij Ihorovyč Andruchovyč|Jurija Andruchovyča]], [[Andrej Jurievič Kurkov|Andreja Kurkova]], či [[Ihor Zynovijovyč Pavľuk|Ihora Pavľuka]]. Veľmi prekladaní sú tiež [[Oksana Stefanivna Zabužko|Oksana Zabužko]] či Jurij Andruchovyč. Najslávnejším skladateľom narodeným na území dnešnej Ukrajiny je ruský skladateľ, pianista a dirigent [[Sergej Sergejevič Prokofiev|Sergej Prokofiev]]. Z interpretov pianista ruského pôvodu [[Alexander Siloti]] či baletný tanečník a choreograf [[Serge Lifar]]. V Kyjeve sa narodil významný avantgardný sochár [[Alexander Archipenko]]. K súčasným známym sochárom patrí [[Mykola Havrylovyč Šmaťko|Mykola Šmaťko]]. Na Ukrajine sa narodili aj maliari ruského pôvodu [[Ilia Jefimovič Repin|Ilia Repin]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Vladimir Tatlin]], [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], krajinkár [[Archip Ivanovič Kuindži|Archip Kuindži]] či predstaviteľ socialistického realizmu a autor známeho Leninovho obrazu [[Isaak Izrailevič Brodskij|Isaak Brodskij]]. Významnou maliarkou a sochárkou ruského pôvodu bola [[Marija Konstantinovna Baškirceva|Marija Baškirceva]]. Svojráznou [[happening|performerkou]] ruského pôvodu, využívajúcou predovšetkým piesok, je [[Ksenija Alexandrovna Simonova|Ksenija Simonova]]. Významnými filmovými režisérmi z časov Sovietskeho zväzu boli [[Olexandr Petrovyč Dovženko|Olexandr Dovženko]] a [[Sergej Fiodorovič Bondarčuk|Sergej Bondarčuk]]. V Kyjeve sa narodil tiež režisér [[Anatole Litvak]]. Z modelingu odštartovala k hollywoodskej sláve [[Olga Kurylenko]] i [[Milla Jovovichová]], známa predovšetkým z bondovky ''Quantum of Solace''. Aj v súčasnosti je živý ukrajinský folklór. Bolo obnovených mnoho vidieckych slávností, existujú súbory ľudových piesní a tancov. Prvky piesňového folklóru vo výraznej miere prenikajú aj do súčasnej ukrajinskej [[pop (hudobný žáner)|pop music]]. === Šport === [[Súbor:VladimirVitaliy.jpg|náhľad|upright|Bratia [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr]] (vľavo) a [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] (vpravo)]] Značné úspechy dosiahli ukrajinskí [[šach (hra)|šachisti]], ako boli [[Vasyl Mychajlovyč Ivančuk|Vasyl Ivančuk]], [[Anna Olehivna Muzyčuková|Anna Muzyčuková]], [[Ruslan Olehovyč Ponomariov|Ruslan Ponomariov]], [[Jefim Dmitrijevič Bogoľubov|Jefim Bogoľubov]], [[David Ionovič Bronštejn|David Bronštejn]] a [[Sergej Alexandrovič Kariakin|Sergej Kariakin]]. Úspechov dosiahli tiež ukrajinské [[futbal]]ové kluby, najmä [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyjev]] a [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]. Tromi najznámejšími hráči boli [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleh Blochin]], [[Ihor Ivanovyč Belanov|Ihor Belanov]] a [[Andrij Mykolajovyč Ševčenko|Andrij Ševčenko]]. Futbalový život všetkých troch ovplyvnil tréner [[Valerij Vasyľovyč Lobanovskyj|Valerij Lobanovskyj]]. Najslávnejším ukrajinským športovcom všetkých čias je [[atletika|atlét]], [[skok o žrdi|skokan o žrdi]] [[Serhij Nazarovyč Bubka|Serhij Bubka]]. V časoch Sovietskeho zväzu priviezli olympijské medaily tiež, napríklad šprintér [[Valerij Pylypovyč Borzov|Valerij Borzov]] či vytrvalostný bežec [[Volodymyr Petrovyč Kuc|Volodymyr Kuc]]. Pre samostatnú Ukrajinu vybojovala štyri zlaté medaily plavkyňa [[Jana Olexandrivna Kločkovová|Jana Kločkovová]]. V [[box (šport)|boxerskom]] ringu sa preslávili majstri sveta vo svojich váhových kategóriách [[Vitalij Volodymyrovyč Klyčko|Vitalij Klyčko]] a jeho brat [[Volodymyr Volodymyrovyč Klyčko|Volodymyr Klyčko]]. Vitalij Klyčko je od roku 2014 politikom, starostom Kyjeva. === Kuchyňa === [[Súbor:Food from Puzata Hata restaurant in Lviv.jpg|náhľad|Obľúbené jedlá na Ukrajine]] [[Ukrajinská kuchyňa]] je veľmi rozmanitá a má prvky rôznych európskych kuchýň v oblasti, najmä [[ruská kuchyňa|ruskej]], [[poľská kuchyňa|poľskej]], [[nemecká kuchyňa|nemeckej]], [[maďarská kuchyňa|maďarskej]] a [[turecká kuchyňa|tureckej]]. Najdôležitejším je ale [[Slovania|staroslovanský]] vplyv. Ukrajinská kuchyňa ovplyvnila aj národné kuchyne susedných krajín, vrátane poľskej a ruskej kuchyne. Prvky ukrajinskej kuchyne sú známe aj v Severnej Amerike vďaka ukrajinským imigrantom do [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanady]]. Ukrajinské tradície varenia sú udržiavané v mnohých reštauráciách na Ukrajine, Rusku a v súčasnosti aj v Európe a Severnej Amerike. Zvláštnosťou ukrajinskej kuchyne je využívanie prevažne domácich potravín ako sú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[mäso]], [[ovocie]], [[huby]], lesné plody a bylinky. Typické pokrmy sú [[boršč]], [[soľanka (polievka)|soľanka]], [[peľmene]], [[varenyky]] či plnené [[pirohy]]. K Ukrajine však patrí aj [[vodka]] (''horilka''), ktorej v posledných rokoch čiastočne konkuruje [[pivo]]. Obľúbeným nápojom je tiež [[kvas]]. [[Veľká noc]] sa v ukrajinčine nazýva ''velykdeň'', ''pascha'' či ''paska'' a sú rovnako ako [[Vianoce]] slávené podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]], t.j. neskôr než v západnej Európe. Veľmi populárne je farbenie kraslíc (''pysanky''), ktorému je v západoukrajinskej [[Kolomyja|Kolomyji]] venované unikátne múzeum. <center> <gallery> Súbor:Borscht served.jpg|Ukrajinský [[boršč]] s kyslou smotanou Súbor:Wareniki.JPG|''Varenyky'' s mäsom, cibuľou a kyslou smotanou Súbor:Pampuchy Donetsk.JPG|Šišky (''pampušky'') s cesnakom Súbor:Deruny Potato Pancakes.JPG|Ukrajinské zemiakové placky (''deruny'') s kyslou smotanou Súbor:Chicken Kiev - Ukrainian East Village restaurant.jpg|Kyjevský kotlet Súbor:Golubci8.jpg|Plnené kapustové rolky (''holubci'') s ryžou a mäsom Súbor:Martiniouk Paska.JPG|''Paska'', tradičný ukrajinský veľkonočný chlieb </gallery> </center> == Dni pracovného pokoja == [[Súbor:Ukrainian Independence Day in Luhansk.jpg|náhľad|Oslavy dňa nezávislosti v [[Luhansk]]u v roku 2013]] * [[1. január]] – [[Nový rok]] * [[7. január]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) * [[8. marec]] – [[Medzinárodný deň žien]] * pohyblivý sviatok [[Veľká noc]] (podľa juliánskeho kalendára) * pohyblivý sviatok [[Turíce]] (podľa juliánskeho kalendára) * [[1. máj]] – [[Sviatok práce|Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich]] * [[9. máj]] – [[Deň víťazstva|Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne]] * [[28. jún]] – [[Deň ústavy Ukrajiny]] * [[24. august]] – [[Deň nezávislosti Ukrajiny]] * [[14. október]] – [[Deň obrancu Ukrajiny]] * [[25. december]] – [[Vianoce]] (''Rizdvo''; podľa [[gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaviedla štátny sviatok Vianoc aj podľa gregoriánskeho kalendára | url = http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | vydavateľ = Radio Vaticana | dátum vydania = 2017-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180316151910/http://sk.radiovaticana.va/news/2017/11/21/ukrajina_zaviedla_%C5%A1t%C3%A1tny_sviatok_vianoc/1350246 | dátum archivácie = 2018-03-16 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Dejiny Ukrajiny]] * [[Zoznam miest na Ukrajine]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ukraine|wikt=Ukrajina}} == Externé odkazy == * [https://www.kmu.gov.ua/ Oficiálna stránka ukrajinskej vlády] {{ukr icon}} == Zdroj == * MATEJKO, Ľ.: ''Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia'', Bratislava, 2007. {{Administratívne členenie Ukrajiny}} {{Európa}} {{CIS}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Ukrajina]] [[Kategória:Členovia SNŠ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] 9tw5flwmme28pqur2dvp51t0ix32cus Led Zeppelin 0 6165 8356788 8302006 2026-08-16T07:47:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356788 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Led Zeppelin | Obrázok = LedZeppelinmontage.jpg | Popis obrázku = <br />Zhora v smere hodinových ručičiek:<br />[[Jimmy Page]], [[John Bonham]], [[Robert Plant]],<br />[[John Paul Jones]] | Krajina pôvodu = [[Londýn]], [[Anglicko]] | Žáner = [[rock]], [[hard rock]], [[heavy metal]], [[blues rock]], [[folk rock]] | Roky pôsobenia = [[1954]] – [[1980]]<br /><small>(Návraty: 1985, 1988, 1995, 2007, 2012)</small> | Hudobný vydavateľ = [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Swan Song Records|Swan Song]] | Súvisiace články =[[The Yardbirds]]<br />[[Band of Joy]]<br />[[The Firm (skupina)|The Firm]]<br />[[the Honeydrippers]]<br />[[Page and Plant]]<br />[[Them Crooked Vultures]] | Webstránka = [http://www.ledzeppelin.com/ www.ledzeppelin.com] | Členovia skupiny = [[Robert Plant]]<br />[[Jimmy Page]]<br />[[John Paul Jones]]<br />[[John Bonham]] | Bývalí členovia = }} '''Led Zeppelin''' bola [[Anglicko|anglická]] [[rock|rocková skupina]], ktorú v roku [[1968]] pod názvom ''The New Yardbirds'' založil gitarista [[Jimmy Page]]. V jej zostave bol spevák [[Robert Plant]], hráč na [[bicie nástroje]] [[John Bonham]] a hráč na [[basová gitara|basovej gitare]] [[John Paul Jones]]. Skupina čerpala vplyv z viacerých hudobných zdrojov a [[hudobný žáner|žánrov]].<ref>{{Cite journal|title =Examining rhythmic and metric practices in Led Zeppelin’s musical style|author=John Brackett|journal=Popular Music|volume= 27(1)|pages=53–76|year=2008}}</ref><ref name="guide">{{cite book|url=http://books.google.com/books?id=7ctjc6UWCm4C|title=The Rough Guide to Rock|publisher=[[Penguin Books]]|edition=3|isbn=1-85828-457-0|page=585|quote=|author=Peter Buckley|year=2003}}</ref> Vďaka štýlu ich hudby, ktorý sa zakladal na tvrdom [[blues rock]]ovom gitarovom zvuku, sa skupina Led Zeppelin všeobecne považuje za predchodcu [[heavy metal]]u<ref name="RSbio">{{cite web|url= http://www.rollingstone.com/music/artists/led-zeppelin/biography |title= Led Zeppelin Biography |accessdate=9 September 2009 |work=Rolling Stone| publisher=Wenner Media}}</ref><ref name="erlewine"/> a jedného zo zakladateľov [[hard rock]]u.<ref name="Britannica.com">{{cite web |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/334473/Led-Zeppelin |title=Led Zeppelin (British Rock Group)|author=Susan Fast|work=[[Encyclopædia Britannica]]|accessdate=6 February 2011}}</ref><ref name="Rock Music History">{{cite web|url=http://rock.about.com/od/rockmusic101/a/RockHistory.htm|title=What Is Rock Music? A Brief History of Rock Music|author=Tim Grierson|work=[[About.com]]|accessdate=6 February 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161204070605/http://rock.about.com/od/rockmusic101/a/RockHistory.htm|archivedate=2016-12-04}}</ref> Led Zeppelin nepreferovali v Spojenom kráľovstve vydávanie [[singel (hudba)|singlov]] zo svojich albumov, ale konceptom ich hudobnej produkcie bola orientácia na ucelené [[rock]]ové albumy.<ref name="erlewine">{{cite web|url={{Allmusic|class=artist|id=p4739|pure_url=yes}}|title= Led Zeppelin Biography |accessdate=11 November 2008 |author=Stephen Thomas Erlewine|publisher=Allmusic}}</ref> Aj vyše tridsať rokov po rozpade skupiny v dôsledku smrti Johna Bonhama v roku [[1980]] sa skupina Led Zeppelin vzhľadom na svoje umelecké a komerčné úspechy všeobecne považuje za vplyvnú. Je to jedna z najúspešnejších a najinovatívnejších skupín v dejinách rockovej hudby. Nachádza sa na [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|zozname najpredávanejších hudobných umelcov na svete]] [[Zoznam najpredávanejších umelcov v USA|a v USA je na štvrtom mieste zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov všetkých čias]].<ref name=RIAA_total>{{cite web|url=http://riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&table=tblTopArt&action=|title=Top Selling Artists|work=RIAA|accessdate=8 January 2011}}</ref> Podľa niektorých zdrojov skupina na celom svete predala viac, ako 200 miliónov hudobných nosičov,<ref name="Led Zeppelin join the net generation">{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/uk/2007/jul/29/musicnews.music|title=Led Zeppelin join the net generation|last=Thorpe|first=Vanessa|date=29 July 2007|work=Guardian |location=London |accessdate=15 March 2011}}</ref> kým iné zdroje udávajú predaj 300 miliónov nosičov.<ref name=led_zeppelin_record>{{cite news|url=http://edition.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Music/12/09/led.zep/index.html|title=Can Led Zeppelin still rock?|last=Sorel-Cameron|first=Peter|date=9 December 2007|publisher=CNN|accessdate=17 February 2011}}</ref> Podľa [[RIAA|Asociácie amerického hudobného priemyslu]] sa ich iba v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] predalo 111 miliónov.<ref name=RIAA_total/> Všetky pôvodné albumy skupiny Led Zeppelin sa dostali do rebríčka Top 10 [[Billboard 200]] a šesť z nich sa dostalo na jeho prvé miesto. <ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/artist/led-zeppelin-p4739/charts-awards |title=Led Zeppelin Billboard Albums |publisher=Allmusic |accessdate=5 September 2010}}</ref> Časopis [[Rolling Stone]] označil kapelu Led Zeppelin za „najtvrdšiu skupinu všetkých čias“,<ref>[http://www.led-zeppelin.org/images/news/RS2006-07-28-slarge.jpg Led Zeppelin: The Heaviest Band of All Time – Metal, Black Magick and Sex]. ''[[Rolling Stone]]''. 28 July 2006.</ref> za „najväčšiu kapelu 70-tych rokov“<ref>[[Mikal Gilmore]]. The Long Shadow of Led Zeppelin. ''[[Rolling Stone]] (1006- August 2006)''. Retrieved 18 March 2011. "Savaged by critics, adored by fans, the biggest band of the Seventies took sex, drugs and rock & roll to epic heights before collapsing under the weight of its own heaviness."</ref> a za „nesporne najstabilnejšiu kapelu rockovej histórie“.<ref name="RSbio2">{{cite web|url= http://www.rollingstone.com/music/artists/led-zeppelin/biography |title= Led Zeppelin Biography |accessdate=24 December 2009 |work=Rolling Stone|publisher=[[Wenner Media LLC]]}}</ref> V rebríčku [[The 500 Greatest Albums of All Time|500 najlepších albumov všetkých čias]], ktorý v roku [[2003]] vydal časopis Rolling Stone, má skupina Led Zeppelin päť titulov. Podľa vyjadrenia [[Rock and Roll Hall of Fame|Rock and rollovej siene slávy]] je význam skupiny Led Zeppelin v 70-tych rokoch porovnateľný s významom skupiny [[The Beatles]] v predošlom desaťročí.<ref name="rockhall">{{cite web |url=http://rockhall.com/inductees/led-zeppelin/bio/ |title=Led Zeppelin Biography |work=[[Rock and Roll Hall of Fame]] |accessdate=5 September 2010 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110628093543/http://rockhall.com/inductees/led-zeppelin/bio/ |archivedate=2011-06-28 }}</ref> == História == === Formovanie a vznik skupiny === [[Súbor:Led Zeppelin logo.svg|thumb|Písané logo skupiny, ktoré používali od roku 1973]] V roku 1966 sa londýnsky štúdiový gitarista, [[Jimmy Page]] stal členom skupiny [[The Yardbirds]]. V tejto bluesom ovplyvnenej kapele nahradil basgitaristu [[Paul Samwell-Smith|Paula Samwella-Smitha]]. Vo veľmi krátkom čase sa v jej zostave stal spolu s [[Jeff Beck|Jeffom Beckom]] druhým hráčom na sólovú gitaru. Netrvalo dlho a Page nasledoval Jeffa Becka, ktorý od Yardbirds odišiel v októbri roku 1966. Bol unavený od neustáleho koncertovania a nahrávania a rozhodol sa s tým skončiť.{{sfn|Yorke|1993|pp=56–59}} Mal v pláne vytvoriť [[Superskupina|superskupinu]], ktorú by okrem neho a Becka tvorili [[Keith Moon]] (bicie nástroje) a [[John Entwistle]] (basová gitara) z [[The Who]].{{sfn|Wall|2008|pp=15–16}} Počítal aj s tým, že spievať v projekte by mohol [[Steve Winwood]], či [[Steve Marriott]].{{sfn|Wall|2008|pp=13–15}} Superskupina nakoniec nevznikla. V roku 1966 Page, Beck a Moon spolu nahrali kompozíciu „[[Beck's Bolero]]“, na ktorej s nimi spolupracoval basgitarista a hráč na klávesové nástroje, [[John Paul Jones]].{{sfn|Davis|1985|pp=28–29}} Posledný koncert The Yardbirds sa konal v univerzitnom kampuse v [[Luton]]e v júli 1968.{{sfn|Buckley|2003|p=1198}} Skupina mala ešte stále ambície koncertovať v Škandinávii a tak bubeník [[Jim McCarty]] a spevák [[Keith Relf]] potvrdili, že Page a basgitarista [[Chris Dreja]] môžu používať názov „The Yardbirds“. Page s Drejom začali spolu zostavovať nových hudobníkov. Ako spevák bol oslovený [[Terry Reid]], no on ich žiadosť odmietol a dal im tip na [[Robert Plant|Roberta Planta]], ktorý predtým účinkoval s kapelami [[Band of Joy]] a Hobbstweedle.{{sfn|Yorke|1993|p=65}} Plant ich ponuku prijal a ako hráča na bicie nástroje doporučil svojho kolegu z Band of Joy, [[John Bonham|Johna Bonhama]].{{sfn|Erlewine|2011a}} Jones reagoval na účinkovanie v skupine na popud manželky, niekedy v čase keď od kapely odišiel Dreja, ktorý sa rozhodol venovať kariére profesionálneho fotografa.{{sfn|Wall|2008|p=10}} Dreja je autorom fotografie, ktorú neskôr kapela Led Zeppelin použila na druhú stranu obalu ich debutového albumu.{{sfn|Fyfe|2003|p=45}} Jones bol Pagemu známy ako jeden z kolegov, štúdiových hudobníkov, preto nemal problém súhlasiť s tým aby sa stal ďalším, finálnym členom, ktorý uzavrel zostavu vznikajúcej hudobnej skupiny.{{sfn|Yorke|1993|p=64}} [[Súbor:Hindenburg burning.jpg|thumb|left|Fotografia horiacej vzducholode [[LZ 129 Hindenburg]] z roku 1937, tá istá ktorú použili na svoj debutový album a neskôr sa stala súčasťou ich značky.]] Štvorica hudobníkov spolu prvýkrát hrala v miestnosti pod nahrávacím štúdiom na londýnskej Gerrard Street.{{sfn|Lewis|1994|p=3}} Page hovoril, že skúsili zahrať „[[Train Kept A-Rollin']]“, skladbu ktorá bola pôvodne v štýle [[jump blues]]. Spopularizoval ju [[Johnny Burnette]] vo verzii [[rockabilly]], ktorú hrávali na koncertoch aj The Yardbirds. Jones na to poznamenáva, že „hneď ako ju počul hrať v Bonhamovom podaní, bolo mu jasné, že ich spoločné účinkovanie musí fungovať“.{{sfn|Welch & Nicholls|2001|p=75}} Ešte pred odchodom do Škandinávie sa skupina stala súčasťou tímu, ktorý pre [[P. J. Proby]]ho nahrával album ''[[Three Week Hero]]''. Skladba z albumu, „Jim's Blues“, s Plantom, ktorý hral na harmoniku je prvým zvukovým záznamom, v ktorom účinkujú všetci štyria budúci členovia Led Zeppelin spoločne.{{sfn|Wall|2008|p=54}} Sedem koncertov škandinávskeho turné skupina absolvovala pod názvom The New Yardbirds. Prvýkrát spolu vystúpili 7. septembra 1968 na koncertnom pódiu Gladsaxe Teen Clubs v Dánsku.{{sfn|Wall|2008|p=54}} Neskôr v tom istom mesiaci začali spolu nahrávať svoj prvý spoločný album, ktorý bol založený na ich koncertnom playliste. Album, ktorého náklad uhradil Page, bol hotový za deväť dní.{{sfn|Wall|2008|pp=51–52}} Po skončení nahrávania ich Dreja požiadal, aby si zmenili meno. Argumentoval, že ako Yardbirds mali povolené vystupovať len na škandinávskom turné.{{sfn|Wall|2008|pp=72–73}} Jedna z verzií ako vzniklo nový názov kapely bola, že budúcnosť pôvodného zámeru založiť superskupinu Pageho a Becka, Moon a Entwistle komentovali, že skončia katastrofálnym pádom ako keď sa na zem zvezie veľký balón: „lead balloon“.{{sfn|Shadwick|2005|p=36}} Slovko „lead“ na návrh manažéra, [[Peter Grant|Petra Granta]], skrátili na „led“. Nechceli aby znelo ako „leed“, čo znamená „zármutok“.{{sfn|Davis|1985|p=57}} Slovo „balloon“ bolo zemené na „[[Zepelín|zeppelin]]“, slovo, ktoré, ako sa vyjadril novinár Keith Shadwick, malo „vyjadriť dokonalú súhru sily a ľahkosti, výbušnosti a gracióznosti Pageho mysle“.{{sfn|Shadwick|2005|p=36}} V novembri roku 1968 Grant skupine zabezpečil s vydavateľstvom [[Atlantic Records]] skupine kontrakt na 143&nbsp;tisíc dolárov, čo bola vtedy v tomto žánri najvyššia obchodná dohoda pre novovzniknutú hudobnú skupinu.{{sfn|Wall|2008|p=84}} Atlantic bol vydavateľ s katalógom bluesovej, džezovej a soulovej hudby, no koncom 60. rokov začal mať záujem o hudobníkov hrajúcich [[progresívny rock]]. So skupinou Led Zeppelin bola zmluva exekutívou podpísaná bez toho, aby sa na ňu jej členovia šli pozrieť.{{sfn|Fortnam|2008|p=43}} Podľa podmienok ich zmluvy mala skupina autonómiu v rozhodnutí kedy vydajú albumy, začnú turné a mali aj posledné slovo v rozhodovaní o obsahu a dizajne hudobných albumov. Sami sa aj mohli rozhodovať, ktorú nahrávku vydajú ako [[Singel (hudba)|hudobný singel]]. Založili vlastnú značku Superhype, ktorá sa starala o ich vydavateľské práva.{{sfn|Lewis|1994|p=3}} === Prvé roky: 1968–1970 === Skupina začala svoje prvé koncertné turné v Spojenom kráľovstve 4. októbra 1968. Lístky na koncert boli ešte predávané na New Yardbirds. Ako Led Zeppelin vystúpili 25. októbra na pódiu [[University of Surrey]] in [[Guildford]].{{sfn|Wall|2008|pp=73–74}} Hlavnou postavou pri organizovaní a koncertnom živote kapely bol [[Richard Cole]]. Koncom roka 1968 skupine Cole zariadil ich prvú šnúru, ktoré pokračovala aj v nasledujúcom roku.{{sfn|Wall|2008|p=94}} Začali v [[Denver]]i 26. decembra 1968, potom pokračovali západným pobrežím, neskôr sa presunuli do Kalifornie, kde vystúpili v Los Angeles a v San Franciscu.{{sfn|Wall|2008||pp=92–93}} Ich debut, album ''[[Led Zeppelin (album)|Led Zeppelin]]'', v USA vyšiel 12. januára 1969 a dostal sa tam na desiatu priečku rebríčku ''[[Billboard]]u''.{{sfn|Allmusic|2010}} Potom, ako vyšiel v Spojenom kráľovstve a 31. marca sa tam dostal v rebríčkoch 6. miesto.{{sfn|Wall|2008|pp=92, 147, 152}} Podľa vyjadrenia hudobného kritika [[Allmusic]], [[Stephen Thomas Erlewine|Stevena Erlewina]], tento album svojimi gitarovými riffmi, krátkymi rytmami, [[Psychedelický rock|psychedelickým blues]], zmesou džezových vplyvov a prvkov anglickej ľudovej hudby môže byť považovaný za prelomové dielo hudobného vývoja k [[hard rock]]u a [[heavy metal]]ovej hudbe.{{sfn|Erlewine|2011b}} [[Súbor:Bron-y-aur - geograph.org.uk - 21107.jpg|thumb|[[Welsh]]ská usadlosť neďaleko [[Machynlleth]]u, [[Bron-Yr-Aur]], na ktorú v roku 1970 odišli Page a Plant a kde skomponovali viacero svojich hudobných nápadov, ktoré neskôr vyšli na treťom a štvrtom albume skupiny Led Zeppelin.]] V prvom roku existencie kapela absolvovala štyri americké, štyri britské koncertné turné a vydali svoj druhý štúdiový album, ''[[Led Zeppelin II]]''. Nahrávali ho na cestách, vo viacerých severoamerických hudobných štúdiách. Komerčný úspech tohto projektu prevýšil to, čo dosiahli vydaním debutového albumu. Dvojka sa dostala na prvé miesto v Spojených štátoch aj v Spojenom kráľovstve.{{sfn|Wall|2008|p=161}} Album na svojho predchodcu nadväzoval v rozvoji [[blues-rock]]ového hudobného štýlu, mal zvuk ktorý bol „heavy and hard, brutal and direct“ a mal vplyv aj na druhých hudobníkov, ktorí sa ho snažili napodobniť.{{sfn|Erlewine|2010}} Steve Waksman poznamenáva, že ''Led Zeppelin II'' bol „hudobnou štartovou čiarou heavy metalu“.{{sfn|Waksman|2001|p=263}} Skupina album považovala za celistvé nedeliteľné dielo, ktoré malo byť zážitkom pri kompletnom vypočutí a bola proti úprave existujúcich nahrávok tak, aby ich bolo možné vydávať ako single. Grant bol tiež za to aby sa album udržal celý, špeciálne v Spojenom kráľovstve, kde neboli rádiá a televízne stanice výraznejšie orientované na rockovú muziku. Hlavne v Spojených štátoch aj napriek nesúhlasu kapely niektoré nahrávky albumu vyšli aj na singloch.{{sfn|Wall|2008|pp=166–167}} Singel skladby „[[Whole Lotta Love]]“, ktorý vyšiel na singli v USA dosiahol predajom nad milión kópií v januári roku 1970 štvrtú pozíciu rebríčka Billboardu a upevnil kapele popularitu na tomto hudobnom trhu.{{sfn|Wall|2008|p=165}} Skupina sa taktiež vyhýbala účinkovaniu v televízii. Vyjadrovali sa k tomu, že preferujú aby ich ich fanúšikovia počuli a videli na ich koncertoch naživo.{{sfn|Welch|1994|p=49}}{{sfn|Wale|1973|p=11}} S vydaním druhého albumu súviselo viacero ďalších amerických turné. Spočiatku hrávali v kluboch a sálach, neskôr, ako ich popularita narastala, aj pre širšie publikum.{{sfn|Erlewine|2011a}} Niektoré z prvých koncertov Led Zeppelin trvali aj viac ako štyri hodiny. Dĺžka vystúpení narastala vďaka improvizovaným verziám ich repertoáru. Veľa z týchto šou sa zachovali na hudobných [[bootleg]]och. Počas turné sa kapela stala povestná aj svojimi mimokoncertnými excesmi.{{sfn|Wall|2008}} V roku 1970 sa Page a Plant uchýlili na usadlosť vidiecku [[Bron-Yr-Aur]], ktorá sa nachádza vo [[Wales]]e. Ich cieľom bolo začať pracovať na treťom štúdiovom albume, ''[[Led Zeppelin III]]''.{{sfn|BBC Wales Music|2011}} Výsledkom bola omnoho viacej [[akustická hudba]], ktorá preberala prvky anglického [[Folklór (kultúra)|folklóru]] a [[Keltská hudba|keltskej hudby]]. Publikum bolo zaskočené rozdielom oproti predošlým albumom, na ktorých zneli elektrofonické hudobné aranžmány a spolu s hudobnou kritikou na album reagovalo rôznodrodo. Niektoré reakcie publikované v tlači boli protichodné.{{sfn|Wall|2008|pp=208–209}} V obidvoch rebríčkoch: v USA aj v Spojenom kráľovstve sa album dostal na vrchol, no udržal sa na ňom najkratšiu dobu v porovnaní piatich prvých albumov, ktoré na začiatku kariéry kapela Led Zeppelin vydala.{{sfn|Yorke|1993|p=130}} Prvá nahrávka kolekcie piesní, „[[Immigrant Song]]“, vyšla aj napriek výhradám členov skupiny v novembri roku 1970 na singli v USA, kde sa v rebríčku ''Billboardu'' dostala do prvej desiatky.{{sfn|Yorke|1993|p=129}}{{clear}} === „Najväčšia skupina na svete“: 1971–1975 === V priebehu 70. rokov 20. storočia kapela Led Zeppelin dosahovala méty komerčného úspechu a uznania hudobnej kritiky na takej úrovni, ktorá jej dávala príznak najvplyvnejšej hudobnej formácie svojej doby.{{sfn|Waksman|2001|p=238}}{{sfn|Wall|2008}} Aj ich imidž sa menil. Členovia skupiny začali nosiť komplikované, okázalé oblečenie, a to hlavne Page ktorý svoju okázalosť zvýrazňoval trblietavými aplikácia v odevoch. Ich hudobné šou sa zdokonaľovali aj po vizuálnej stránke. Pre osvetlenie scény využívali efekty laserových svetiel, profesionálnych osvetľovacích systémov a zrkadlové gule.{{sfn|Wall|2008|pp=281}} Skupina sa premiestňovala vlastnou leteckou spoločnosťou na lietadle [[Boeing 720]], ktoré malo prezývku ''[[The Starship]]''. Mali prenajaté celé hotelové bloky, akým bol napríklad [[Andaz West Hollywood|Continental Hyatt House]] v Los Angeles, označovaný aj ako „Riot House“ („Dom výtržností“). Led Zeppelin boli povestní svojim vyčíňaním: známa bola historka o tom, ako Bonham brázdil na motocykli prenajaté poschodie Riot House,{{sfn|Wall|2008|pp=297–298}} či demolácia izby v hoteli [[Hilton Hotels & Resorts|Hilton]], v hlavnom meste Japonska v Tokiu, za ktorú si od vedenia spoločnosti vyslúžili doživotný zákaz vstupu.{{sfn|Williamson|2005|p=68}} Aj keď skupina Led Zeppelin mala reputáciu, ktorá ich popisovala ako tých, čo demolujú zariadenia hotelových izieb a vyhadzujú televízne sety z okien, niektorí jej členovia naznačujú, že tieto príbehy sú prehnané. Hudobný žurnalista [[Chris Welch]] hovorí, že s Led Zeppelin absolvoval turné a počul o nich všelijaké mýty o deštrukčnom a oplzlom správaní, no „on ich absolútne nič nevie“.{{sfn|Welch|1994|p=47}} Dňa 4. novembra 1971 vyšiel skupine Led Zeppelin ich [[Led Zeppelin IV|štvrtý album]]. Ako odpoveď na reakcie kritikov po vydaní ''Led Zeppelin III'' sa rozhodli vydať album bez názvu. Vo všeobecnosti je tento hudobný projekt známy ako ''Led Zeppelin IV'', ''Untitled'', ''IV'', ale aj pre štyri symboly, ktoré sú na obale nahrávky aj ''Four Symbols'', ''Zoso'', či ''Runes''.{{sfn|Davis|2005|p=25}} Okrem toho, že na obale nie je názov, nenájdeme na jeho pôvodnej verzii ani názov kapely. Skupina si jednoducho priala, aby zostali v anonymite a nepredávali svoj projekt v „škatuli s potlačou“.{{sfn|Wall|2008|pp=269–270}} Jeho 37&nbsp;miliónov predaných nosičov dalo albumu ''Led Zeppelin IV'' výsadu dostať sa na historický [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete]]. Masívna popularita tohto diela upevnila skupine Led Zeppelin status „superstar 70. rokov 20. storočia“.{{sfn|Bukszpan|2003|p=128}}{{sfn|Brown|2001|p=480}} Do roku 2006 sa z tohto hudobného nosiča predalo len v USA 23&nbsp;miliónov kusov.{{sfn|RIAA|2009}} Nahrávka skladby „[[Stairway to Heaven]]“, ktorá nikdy nevyšla ako hudobný singel, je v niektorých zdrojoch označovaná najžiadanejší{{sfn|BBC Home|2011}} a nahranejší{{sfn|Gulla|2001|p=155}} song v rozhlasových staniciach hrajúcich [[album-oriented rock]] (AOR). V zime roku 1971 po vydaní albumu, nasledovalo koncertné turné skupiny Led Zeppelin po Spojenom kráľovstve, ktoré až do začiatku roku 1973 v sérii pokračovalo od Austrálie, Ázie, cez Severnú Ameriku, Japonsko späť do Spojeného kráľovstva. [[Súbor:Led Zeppelin acoustic 1973.jpg|thumb|Plant a Page na akustickom vystúpení v [[Hamburg]]u (marec, 1973), krátko pred vydaním piateho albumu, ''[[Houses of the Holy]]'']] Nasledujúci piaty album kapely Led Zeppelin, ''[[Houses of the Holy]]'', vyšiel v marci roku 1973. Vyznačoval sa experimentovaním s hudbou, využitím [[syntetizátor]]ov a [[melotrón]]u. Jeho obal, na ktorom prevažovala oranžová farba navrhlo londýnske dizajnérske štúdio [[Hipgnosis]]. Vyobrazuje nahé detské postavy, ktoré sa plazia a šplhajú po čadičovom povrchu [[Severné Írsko|severoírskeho]] prírodného útvaru [[Giant’s Causeway]]. Napriek tomu, že nahé postavy nie sú vyobrazené spredu, bol tento obal považovaný za kontroverzný. Podobne ako pri štvrtom obale albumu aj pri tomto dizajne absentuje jeho názov a názov skupiny.{{sfn|Wall|2008|pp=290–291}} ''Houses of the Holy'' bol na vrcholoch rebríčkov krajín po celom svete.{{sfn|Wall|2008|p=294}} Koncertné turné, ktoré ho nasledovalo po Severnej Amerike lámalo rekordy návštevnosti. Plnilo divákmi koncertné sály a štadióny. Na Floride, na štadióne [[Tampa Stadium]], skupina Led Zeppelin hrala pred 56&nbsp;800&nbsp;návštevníkmi, čím prelomila americký rekord skupiny The Beatles z roku 1965. Len za toto jedno vystúpenie mali Led Zeppelin zisk 309&nbsp;000&nbsp;dolárov.{{sfn|Davis|1985|p=194}} V New Yorku trikrát vypredali [[Madison Square Garden]]. Vzniklo z tohto vystúpenia video, no jeho vydanie bolo pre svoju teatrálnosť zdržané až do roku 1976 pod titulom ''[[The Song Remains the Same]]''. Peňažný obnos z posledného večerného koncertu tejto série, 180&nbsp;tisíc dolárov, bol ukradnutý z hotelového trezora hotela Drake.{{sfn|Yorke|1993|pp=186–187}} [[Súbor:LedZeppelinChicago75 2.jpg|thumb|left|Led Zeppelin v januári 1976 na štadióne v Chicagu. Vystúpenie sa konalo iba pár týdňov pre vydaním albumu ''[[Physical Graffiti]]'']] V roku 1974 skupina Led Zeppelin prerušila koncertovanie a založila svoju vlastnú hudobnú značku, nazvanú po jednej ich nevydanej piesni [[Swan Song Records|Swan Song]]. Logo značky je inšpirované kresbou ''Evening: Fall of Day'' (1869) od [[William Rimmer|Williama Rimmera]]. Je na nej zobrazený grécky boh [[Apolón]].{{sfn|Williamson|2007|p=107}} Toto logo sa nachádza aj na viacerých suveníroch súvisiacich s kapelou, najčastejšie na tričkách. Hudobná značka mala byť používaná na vydávanie ich vlastných projektov, no mali zmluvy aj s inými hudobníkmi, ako [[Bad Company]], [[Pretty Things]] a [[Maggie Bell]].{{sfn|Yorke|1993|p=191}} Značka Swan Song mala úspech v období existencie skupiny Led Zeppelin a ani nie tri roky po jej rozpade zanikla.{{sfn|Davis|1985|p=312}} V roku 1975 vyšiel kapele Led Zeppelin dvojalbum, ''[[Physical Graffiti]]''. Bol to ich prvý hudobný projekt, ktorý vydali pod značkou Swan Song. Pozostáva z pätnástich nahrávok, z ktorých osem nahrali v roku 1974 v [[Headley Grange]] a sedem ďalších vzniklo v skorších dobách. Podľa kritík v časopise ''Rolling Stone'' je ''Physical Graffiti'' výsledkom snahy skupiny Led Zeppelin o prezentáciu ich umeleckých ambícií. Podľa ich vyjadrenia im dáva právo byť v konkurencii spolu s [[The Rolling Stones]] a s [[The Who]] mať titul najlepšej rockovej skupiny sveta („The World's Best Rock Band“).{{sfn|Miller|1975}} Album bol masívne uznaný hudobnou kritikou, ale mal aj výrazný komerčný úspech. Krátko po vydaní ''Physical Graffiti'' sa aj všetky ich predchádzajúce albumy v predajných rebríčkoch dostali medzi prvých&nbsp;200.{{sfn|Davis|1985|pp=225, 277}} Súbežne s vydaním nasledovalo koncertné turné skupiny po USA,{{sfn|Wall|2008|p=359}} na ktorom sa využili, moderné komplikované postupy pre interpretáciu zvuku a špeciálne svetelné efekty.{{sfn|Yorke|1993|p=197}} V máji roku 1975 kapela Led Zeppelin v Londýne päťkrát vypredala v tom čase najväčšiu sálu Spojeného kráľovstva, [[Earls Court Arena]].{{sfn|Wall|2008|p=359}} === Prerušenie koncertovania a návrat: 1975–1977 === [[File:Jimmy Page with Robert Plant 2 - Led Zeppelin - 1977.jpg|thumb|Plant a Page 10. apríla 1977, na koncerte na štadióne v [[Chicago|Chicagu]]]] Potom, ako mala skupina Led Zeppelin v roku 1975 úspešné koncerty v Earls Court, rozhodla sa dať si krátku pauzu a na jeseň pokračovať v turné v Amerike. Plánovali začať dvoma koncertami pod otvoreným nebom v San Franciscu.{{sfn|Lewis|2003|p=35}} V auguste roku 1975 boli na gréckom [[Rodos]]e Plant a jeho manželka Maureen účastníkmi vážnej dopravnej nehody. Plant ju prežil so zlomeným členkom, vážne zranená zostala Mureen, ktorá prežila aj vďaka včas podanej transfúzii krvi.{{sfn|Davis|1985|pp=354–355}} nakoľko nebol schopný koncertovať, zotavoval sa Plant v auguste a septembri na [[Normanské ostrovy|Normanských ostrovoch]], [[Jersey]]. Prestávku tam s ním strávili aj Bonham a Page. Potom sa kapela premiestnila na Malibu. Počas celej tejto vynútenej prestávky dala dokopy väčšinu materiálu, ktorý vyšiel na ich albume ''[[Presence]]''.{{sfn|Wall|2008|p=364}} V tomto čase boli Led Zeppelin svetovou rockovou atrakciou číslo jeden,{{sfn|Lewis|2003|p=45}} ktorá svojim ziskom prekonávala väčšinu kapiel svojej doby vrátane Rolling Stones.{{sfn|Davis|1985|p=173}} ''Presence'', album ktorý vyšiel v marci roku 1975, bol poznamenaný zmenou hudobného zvuku skupiny Led Zeppelin na omnoho priamočiarejšie, improvizácie na gitarovom základe, ktoré unikali od prednesu akustických balád a zložitých kompozícii ich predchádzajúcich albumov. Aj keď to bol [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|platinový album]], ''Presence'' sa stretol so zmiešanou odozvou od hudobných publicistov, ale aj zo strany [[fanúšik]]ov kapely. Niektorí kritici poukazovali, že excesy týchto hudobníkov pomaly dobiehajú.{{sfn|Erlewine|2011a}}{{sfn|Davis|1976}} Počas nahrávania v štúdiu Page začal s [[heroín]]om, čo malo mať dopad na jeho pozdejšie účinkovanie na koncertnom pódiu.{{sfn|Wall|2008|p=364}} Z dôvodu Pageho úrazu skupina Led Zeppelin v roku 1976 nekoncertovala. Namiesto toho skompletizovali a vydali koncertný film a [[soundtrack]], ''[[The Song Remains the Same]]''. Film, ktorý mal premiéru 20. októbra 1976, sa nestretol s pozitívnym ohlasom kritiky a fanúšikov.{{sfn|Erlewine|2011a}} Špeciálne sa stretol s negatívnym postojom u britskej verejnosti, kde sa kvôli rozhodnutiu opustiť krajinu do daňového exilu rozhodli v roku 1975 prestať koncertovať. Kapela Led Zeppelin musela začať viesť ťažký boj, aby si získala sympatie tamojšieho publika.{{sfn|Shadwick|2005|p=320}} [[Súbor:Silverdome 2.jpg|thumb|left|Budova [[Silverdome]] v [[Michigan]]e, kde skupina v roku 1977 účasťou viac, ako 76&nbsp;tisíc návštevníkov dosiahla vtedajší rekord.]] V roku 1977 sa konal jeden z najväčších koncertov kapely Led Zeppelin v Amerike. Dňa 30. apríla na koncerte v [[Silverdome]] dosiahli vtedy účasť 76&nbsp;229&nbsp;návštevníkov.{{sfn|Yorke|1993|p=229}} V tom čase to bol rekord, ktorý bol zaznamenaný ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]]''.{{sfn|Lewis|2003|p=49}} Napriek tomu, že turné bolo ziskové, mimo pódia ho sprevádzali problémy. Dňa 19. apríla sa do väzby dostalo viac ako 70&nbsp;ľudí po tom, ako sa asi tisíc fanúšikov v Cincinati pokúšalo preraziť vstupnú bránu do Riverfront Coliseum, kým ďalší sa prebíjali cez vchod hádzaním fliaš a kameňov cez sklenené dvere.{{sfn|Wall|2008|p=392}} Dňa 3. júna musel byť vďaka silnej búrke prerušený koncert na Tampa Stadium aj napriek tomu, že na vstupenkách bolo napísané, že sa bude konať za každého počasia. Po prerušení nasledovali nepokoje, ktoré mali za následok viacero zatknutých a zranených výtržníkov.{{sfn|Newswire|2011}} Po show, ktoré bolo na festivale [[Day on the Green]] v kalifornskom Oaklande boli Bonham a členovia štábu kapely Led Zeppelin zatknutí potom, ako bol na koncerte škaredo zmlátený promotér z tímu [[Bill Graham|Billa Grahama]].{{sfn|Davis|1985|p=277}}{{sfn|Yorke|1993|p=210}} Koncert v Oaklande, ktorý sa konal nasledujúci deň bol posledným živým vystúpením kapely Led Zeppelin v USA. O dva dni neskôr, počas toho ako si vybavovali izbu v hoteli [[French Quarter]], v Louisiane, sa Plant dozvedel, že jeho päťročný syn, Karac, zomrel na vírusové ochorenie žalúdka. Zvyšok turné bolo okamžite zrušené, čo si vyžiadalo rozsiahle špekulácie o budúcnosti Led Zeppelin.{{sfn|Erlewine|2011a}}{{sfn|Welch|1994|p=85}} === Bonhamova smrť a rozpad: 1978–1980 === [[Súbor:John Bonham 1975.jpg|thumb|upright|Po [[John Bonham|Bonhamovej]] smrti (obrázok z júla 1973) dňa 25. septembra 1980, sa zvyšní členovia rozhodli rozpustiť skupinu.]] V novembri 1978 skupina nahrávala v [[Polar Studios]] v [[Štokholm]]e album ''[[In Through the Out Door]]''. Sú na ňom nahrávky so zvukovými experimentami, ktoré sa, podobne ako predošlý projekt, stretli so zmiešanou reakciou kritiky a aj fanúšikov.{{sfn|Wall|2008|p=424}} Aj napriek tomu sa už v druhom týždni po vydaní album dostal na prvé miesta hudobných rebríčkov USA a Spojeného kráľovstva. Zároveň sa medzi 27. októbrom až 3. novembrom, 1979 znovu všetky albumy skupiny Led Zeppelin vrátili do amerického rebríčka ''Billboard'' Top 200.{{sfn|Lewis|2003|p=80}} V auguste 1979, po dvoch zahrievacích vystúpeniach v [[Kodaň|Kodani]] boli Led Zeppelin jednými z popredných účinkujúcich na dvoch koncertoch [[Knebworth Festival|festivalu v Knebworthe]]. Prvú noc odohrali pred asi 140&nbsp;tisíc divákmi.{{sfn|Wall|2008|p=425}} Po ňom, v júni a júli 1980, nasledovala krátka koncertná šnúra po Európe. Tieto vystúpenia boli strohé, bez výnimočných prídavkov, improvizácií a špeciálnych sólových vstupov. Dňa 27. júna na vystúpení v Norimbergu sa koncert v polovici tretej piesne prerušil potom, ako na javisku Bonham skolaboval a musel byť prevezený do nemocnice.{{sfn|Wall|2008|pp=431–432}} O tejto udalosti vznikli špekulácie, že sa predávkoval drogami, alebo alkoholom, no skupiny to okomentovala, že sa jednoducho iba prejedol.{{sfn|Davis|1985|p=300}} Severoamerické turné skupiny na tento rok (prvé od r. 1977) bolo naplánované od 17. októbra. Dňa 24. septembra vyzdvihol z domu Bonhama asistent kapely Led Zeppelin, Rex King. Mal ho odviezť do filmových a televíznych ateliérov, Bray Studios.{{sfn|Welch|1994|p=92}} Po ceste Bonham požiadal o zastávku na raňajky. Hodil si počas nich do seba štvoritú vodku a jednu rolku šunky. Potom ako zhltol šunku, lakonicky ju smerom k asistentovi jedným slovom okomentoval ako „raňajky“. Potom ako dorazili do štúdia, Bonham pokračoval v pití alkoholu. Skúšanie skončili neskoro večer a kapela odišla do Pageho domu, ktorým bola stavba starobylého mlynu v [[clewer]]skom opátstve, v grófstve Windsor. Po polnoci Bonhama, ktorý zaspal, odviedli do jeho izby. O 13:45&nbsp;nasledujúceho dňa ho Benji LeFevre (koncertný manažér Led Zeppelin) a John Paul Jones našli mŕtveho. Diagnózou Bonhamovej smrti bolo [[Dusenie (nedýchanie)|udusenie]] [[Zvracanie|zvratkami]]. Nijaké iné drogy pri pitve jeho tela neboli identifikované. Bonhamova kremácia sa konala 10. októbra 1980 a jeho popol bol pochovaný na cintoríne Kostola Svätého Michala v [[Rushock]]u v grófstve [[Worcestershire]]. Záverečný verdikt o príčine úmrtia bol oficiálne vydaný 27. októbra 1980.{{sfn|Welch|1994|p=92}} Plánované koncertné turné skupiny Led Zeppelin po Severnej Amerike bolo zrušené. Aj napriek špekuláciám, že by Bonhama mal v kapele nahradiť [[Cozy Powell]], [[Carmine Appice]], [[Barriemore Barlow]], [[Simon Kirke]], či [[Bev Bevan]] sa ostatní členovia rozhodli, že skupina Led Zeppelin oficiálne končí svoju existenciu. Dňa 4. decembra 1980 vyšlo v tlači oficiálne oznámenie, v ktorom toto rozhodnutie potvrdili. Pod rozhodnutím bolo miesto konkrétneho mena člena kapely napísané „Led Zeppelin“.{{sfn|Welch|1994|pp=94–95}} === Po rozpade === ==== 80. roky 20. storočia ==== [[Súbor:Jimmy Page 1983.jpg|thumb|left|Page na vystúpení v [[Cow Palace]] v Kalifornii (1983)]] Po rozpustení kapely prvým vážnejším počinom jej členov bol projekt nazvaný [[The Honeydrippers]]. Skupinu, ktorá vznikla v roku 1981, tvorili Robert Plant a Jimmi Page. Spolupracovali s nimi ich priatelia, štúdioví hudobníci, medzi ktorými nechýbal Jeff Beck, [[Paul Shaffer]] či [[Nile Rodgers]]. Hrali štandardnú populárnu hudbu, rokenrol, blues, ale čerpali aj z R&B. V roku 1984 vydali svoj jediný hudobný album, ''The Honeydrippers: Volume One''. Mali jeden hit, coververziu piesne [[Phil Phillips|Phila Phillipsa]], „Sea of Love“, ktorá sa v roku 1985 dostala na tretie miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100]].{{sfn|Huey|2011}} V novembri roku 1982 vyšiel skupine Led Zeppelin album ''[[Coda]]''. Bol zbierkou odložených a nepoužitých nahrávok: dve z [[Royal Albert Hall]] (1970), po jednej nahrávke z produkovania albumov ''Led Zeppelin III'' a ''Houses of the Holy'' a tri nahrávky pochádzali z nahrávania ''In Through the Out Door''. Na albume je aj jedna inštrumentálna nahrávka Bonhamovho sóla na bicie nástroje, s názvom „[[Bonzo's Montreux]]“, ktoré zvukovo dodatočne elektronickými efektami upravil Jimmi Page.{{sfn|Yorke|1993|p=267}} Dňa 13. júla 1985 sa Page, Plant a Jones znovu spojili, aby spolu vystúpili vo Philadelphii na koncerte, ktorý sa konal v rámci akcie [[Live Aid]]. Počas vystúpenia s nimi krátko účinkovali hráči na bicie, [[Tony Thompson]] a [[Phil Collins]] a basgitarista [[Paul Martinez]]. Collins prispel aj na dvoch prvých sólových projektoch, ktoré mal Robert Plant, a Martinez bol členom prvej Plantovej sólovej skupiny. Vystúpenie bolo poznačené bubeníkmi, ktorí nemali dostatočne naštudované skladby, ani Page nemal doladenú gitaru a Plant bol zachrípnutý.{{sfn|Lewis & Pallett|1997|p=139}}{{sfn|Prato|2008}} Page vystúpenie okomentoval ako „pekný bordel“{{sfn|List|2007}}, Plant ho označil za „ukrutnosť“.{{sfn|Lewis & Pallett|1997|p=139}} [[Súbor:JasonBonham2010b.jpg|thumb|[[Jason Bonham]], ktorý niekoľkokrát nahradil otca v kapele Led Zeppelin: roky 1988, 1995 a 2007]] V roku 1988 sa trojica opäť spojila a spolu s Bonhamovým synom, [[Jason Bonham|Jasonom]], 14. mája vystúpili na koncerte, ktorý sa konal na 40. výročie hudobného vydavateľstva [[Atlantic Records]]. Výsledok bol zas chaotický: Plant a Page sa ešte aj pred pódiom hádali o tom, či budú hrať „Stairway to Heaven“ a Jonesove klávesy nebolo v televíznom vysielaní počuť.{{sfn|Prato|2008}}{{sfn|Lewis & Pallett|1997|p=140}} Page vystúpenie opísal ako „jedno veľké sklamanie“ a Plant ho označil za „prepadák“.{{sfn|Lewis & Pallett|1997|p=140}} ==== 90. roky 20. storočia ==== Prvý [[Led Zeppelin Boxed Set|boxset skupiny Led Zeppelin]] vyšiel v roku 1990. Sú v ňom nahrávky, ktoré remastroval Jimmy Page. Opäť provokovali fanúšikov, aby začali špekulovať o opätovnom spojení jej členov.{{sfn|Wall|2008|p=457}} V tomto sete sú štyri ešte nevydané nahrávky vrátane „[[Travelling Riverside Blues]]“ od [[Robert Johnson|Roberta Johnsona]].{{sfn|Erlewine|2011c}} Pieseň bola na siedmej pozícii rebríčka [[Mainstream Rock|Album Rock Tracks]], ktorý uverejňuje časopis ''Billboard''.{{sfn|Billboard|2009}} V roku 1992, napriek zvyklostiam kapely Led Zeppelin, vyšiel CD singel „[[Immigrant Song]]“ s B Stranou, „[[Hey, Hey, What Can I Do]]“.{{sfn|Discogs|2011}} V roku 1993 vyšiel druhý boxset skupiny, ''[[Led Zeppelin Boxed Set 2]]''. Obidva vydané boxsety obsahujú ich všetky známe štúdiové nahrávky, ako aj niektoré raritné koncertné hudobné snímky.{{sfn|Erlewine|2011e}} V roku 1994 sa stretlo duo [[Page and Plant]], aby spolu účinkovalo v programe „UnLedded“, ktorý bol projektom [[MTV (televízna stanica)|MTV]]. Neskôr im vyšiel album,''[[No Quarter: Jimmy Page and Robert Plant Unledded]]'', na ktorom je niekoľko prerobených skladieb skupiny Led Zeppelin. Nasledujúci rok spolu absolvovali koncertné turné. Nakoľko Jones sa na ich novom spojení nepodieľal, vznikol v kapele rozpor.{{sfn|Murray|2004|p=75}} V roku 1995 boli Led Zeppelin uvedený [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]]. Uvádzali ich členovia [[Aerosmith]], [[Steven Tyler]] a [[Joe Perry (musician)|Joe Perry]]. Za svojho otca sa uvedenia zúčastnili Jason a Zoë Bonhamovci.{{sfn|Lewis|2003|p=163}} O narušení vzťahu medzi členmi kapely svedčí aj ironický bonmot, ktorým počas ceremónie Jones vyjadril slovami:„a ďakujem mojim priateľom, ktorí nakoniec našli aj moje telefónne číslo“.{{sfn|Lewis & Pallett|1997|p=144}} Po ceremoniáli si krátko zahrali najprv spolu s Tylerom, Perrym a Jasonom Bonhamom, potom sa k Led Zeppelin pridal [[Neil Young]] a k bicím si sadol [[Michael Lee]].{{sfn|Lewis|2003|p=163}} V roku 1997 vyšiel upravený singel s piesňou „Whole Lotta Love“. Bol vydaný nielen v USA, ale aj v Spojenom kráľovstve a bol teda jediným singlom, ktorý vydali v ich domovskej krajine, kde dosiahol 21. pozíciu hudobných rebríčkov.{{sfn|Lewis|2003|p=166}} V novembri roku 1997, vyšla kompilácia, ''[[BBC Sessions (Led Zeppelin)|nahrávok Led Zeppelin pre BBC]]''. Bol to dvojdisk, na ktorom boli zvukové stopy, ktoré zväčša vznikli v rokoch 1969 a 1971.{{sfn|Erlewine|2011f}} V roku 1998 Page a Plant spolu vydali album ''[[Walking into Clarksdale]]''. Nachádzajú sa na ňom nové skladby, no nakoľko boli rozčarovaní jeho komerčným prepadom, rozhodli sa ešte pred plánovaným turné po Austrálii rozísť.{{sfn|Wall|2008|pp=460–461}} ==== Po roku 2000 ==== [[Súbor:Led Zeppelin 2007.jpg|thumb|left|Led Zeppelin v decembri 2007, na londýnskom podujatí [[Ahmet Ertegun Tribute Concert]]]] V roku 2003 sa dočkal svojej realizácii koncertný trojalbum ''[[How the West Was Won (Led Zeppelin)|How the West Was Won]]''. V máji vyšlo aj ''[[Led Zeppelin DVD]]'', t.j. šesť hodín chronologickej sady záberov z ich živých vystúpení medzi rokmi 1970-79. DVD sa stalo podľa [[RIAA]] trinásťnásobne platinovým, v tom čase historicky najpredávanejším hudobným DVD.{{sfn|Wall|2008|p=437}} V júli roku 2007 Atlantic/[[Rhino Entertainment|Rhino]] a [[Warner Home Video]] oznámili, že na hudobný trh v novembri vydajú tri nové tituly skupiny Led Zeppelin: ''[[Mothership]]'', 24 nahrávok [[best-of]], ktoré mapujú kariéru kapely, reedíciu soundtracku ''The Song Remains the Same'', na ktorej budú aj nové nezverejnené materiály a jedno nové DVD.{{sfn|Cohen|2007}} Kapela Led Zeppelin, ako jedna z prvých veľkých skupín,{{sfn|Thorpe|2007}} tiež vyrobila svoj oficiálny internetový katalóg pre [[Sťahovanie hudby|legálne digitálne sťahovanie hudby]].{{sfn|Reuters|2007}} Dňa 10. decembra 2007 sa skupiny Led Zeppelin zišla, aby vystúpila v londýnskej O<sub>2</sub> aréne na podujatí [[Ahmet Ertegun Tribute Concert]]. Na bicie nástroje s nimi znovu hral Jason Bonham. Po internetovej požiadavke na túto akciu od 20&nbsp;miliónov ľudí, skupina získala zápis do ''[[Guinnessova kniha rekordov|Guinness World Records 2009]]'' v kategórii „Najvyšší záujem o hudobný koncert“.{{sfn|TVNZ|2009}} Hudobná kritika toto vystúpenie hodnotila pozitívne{{sfn|Gardner|2007}} a začali sa objavovať špekulácie, že skupina by mohla obnoviť svoju činnosť.{{sfn|Wall|2008|p=472}} Page, Jones a Jason Bonham vyhlasovali, že by mohli spolu absolvovať turné a pracovať na materiáli pre nový hudobný projekt skupiny Led Zeppelin.{{sfn|BBC Mobile|2008}} Plant ale pokračoval v koncertnej spolupráci s [[Alison Krauss]]{{sfn|Talmadge|2008}} a pre médiá poprel, že by mal záujem podieľať sa na novom projekte kapely Led Zeppelin.{{sfn|Robertplant.com|2008}}{{sfn|Beech|2008}} Jones a Page údajne hľadali náhradu za Planta, uvažovali, že by to mohol byť [[Steven Tyler]] z kapely [[Aerosmith]], či [[Myles Kennedy]] (z [[Alter Bridge]]),{{sfn|Wall|2008|pp=459–460}} no v januári 2009 oficiálne oznámili že od zámeru upustili ==== Od roku 2010 ==== Film z vystúpenia v O<sub>2</sub>, ''[[Celebration Day]]'', mal premiéru 17. októbra 2012. Na trh sa dostal 19. novembra.{{sfn|Greene|2012}} Za jednu noc bol výťažok z jeho predaja 2&nbsp;milióny dolárov. Koncertný album z tohto DVD sa v Spojenom kráľovstve dostal na 4.&nbsp;a v USA na 9.&nbsp;miesto hudobných rebríčkov.{{sfn|Variety|2012}}{{sfn|UK Charts|2012}}{{sfn|Allmusic|2010}} S premiérou filmu prišla do Pageho správa, že pripravuje [[Led Zeppelin Deluxe Edition|kompletne remastrovanú edíciu albumov skupiny Led Zeppelin]].<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/music/led-zeppelin-98-1247962|title=Jimmy Page remastering Led Zeppelin albums for 2013 boxset release |work=NME |location=UK|date=October 30, 2012|accessdate=January 22, 2017}}</ref> Prvou vlnou tohto projektu boli albumy ''[[Led Zeppelin (album)|Led Zeppelin]]'', ''[[Led Zeppelin II]]'' a ''[[Led Zeppelin III]]'', ktoré vyšli 2. júna 2014.<ref>{{cite web | url=http://www.ledzeppelin.com/news/2014/03/13/first-three-albums-newly-remastered-previously-unreleased-companion-audio | title=First Three Albums Newly Remastered With Previously Unreleased Companion Audio | accessdate=14 March 2014}}</ref> Druhá časť, albumy ''[[Led Zeppelin IV]]'' a ''[[Houses of the Holy]]'', vyšli 27. októbra 2014.<ref>{{cite web | url=http://www.ledzeppelin.com/news/2014/07/29/led-zeppelin-reissues-continue-deluxe-editions-led-zeppelin-iv-and-houses-holy | title=Led Zeppelin Reissues Continue with Deluxe Editions of Led Zeppelin IV and Houses of the Holy | accessdate=22 January 2017}}</ref> Dvojalbum ''[[Physical Graffiti]]'' vyšiel v tejto reedíci 23. februára 2015, takmer štyridsať rokov potom ako mal premiéru.<ref>{{cite web | url=http://www.ledzeppelin.com/news/2015/01/08/physical-graffiti-deluxe-edition-arrives-exactly-40-years-after-debut-produced-and-n | title=Physical Graffiti Deluxe Edition Arrives Exactly 40 Years After Debut, Produced and Newly Remastered by Jimmy Page, with Previously Unreleased Companion Audio | accessdate=22 January 2017}}</ref> Štvrtá, posledná vlna edície, ''[[Presence]]'', ''[[In Through the Out Door]]'' a ''[[Coda]]'', vyšla 31. júla 2015.<ref>{{cite web|last=Grow|first=Kory|date=3 June 2015|url=http://www.rollingstone.com/music/news/led-zeppelin-announce-final-three-deluxe-reissues-20150603|title=Led Zeppelin Announce Final Three Deluxe Reissues|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=3 June 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180104114903/https://www.rollingstone.com/music/news/led-zeppelin-announce-final-three-deluxe-reissues-20150603|archivedate=2018-01-04}}</ref> Cez tento remastrovaný projekt vyšli všetky štúdiové albumy vo formátoch ako CD, no vo verzii „Deluxe“ boli aj vinylové nosiče a CD s bonusovým materiálom. Super Deluxe verzia mala okrem viacerých verzií zvukových nosičov, možnosť stiahnutia vo formáte HD, knižku a HD verzie originálnych obalov albumov.<ref>{{cite web | url=http://www.ledzeppelin.com/news/2015/06/03/pre-order-deluxe-editions-presence-through-out-door-and-coda-each-newly-remastered-j | title=Pre-Order Deluxe Editions of Presence, In Through the Out Door, and Coda, Each Newly Remastered by Jimmy Page, With Previously Unreleased Companion Audio | accessdate=22 January 2017}}</ref> Dňa 6. novembra 2015 vyšla remastrovaná kompilácia ''[[Mothership]]'' rozšírená o ďalšie nahrávky.<ref>{{cite web|url=http://www.superdeluxeedition.com/news/led-zeppelin-mothership-4lp-vinyl/|title=Led Zeppelin / Mothership 4LP vinyl|work=superdeluxeedition.com}}</ref> Dňa 16. septembra vyšla reedícia ''[[BBC Sessions (Led Zeppelin album)|BBC Sessions]]''. Táto verzia obsahuje bonusový disk s deviatimi nahrávkami pre BBC, medzi ktorými je ešte oficiálne nezverejnená pieseň „Sunshine Woman“.<ref>{{cite web | url=http://www.ledzeppelin.com/news/2016/07/20/complete-bbc-sessions-previously-unreleased-recordings-out-sept-16th | title=The Complete BBC Sessions - With Previously Unreleased Recordings Out Sept. 16th | accessdate=22 January 2017}}</ref> == Hudobný štýl == [[Súbor:John Bonham-2cropped.jpg|thumb|John Bonham na koncerte v USA (1973). Jeho agresívny štýl hry na bicie bol prelomový, charkteristický pre kapelu a ovplyvnil názov pre hard rock]] Hudba skupiny Led Zeppelin mala základ v [[blues]]ovej hudbe.{{sfn|Erlewine|2011a}} Vplyv amerických bluesmanov ako [[Muddy Waters]] a [[Skip James]] je najlepšie rozpoznateľný na ich prvých dvoch albumoch, ale sú tu aj vplyvy štýlu [[country blues]] [[Howlin' Wolf|Howlin' Wolfa]].{{sfn|Gulla|2001|pp=153–159}} Okrem jedného albumu sa všetky v svojich nahrávkach zaoberali po hudobnej, ale aj lyrickej stránke bluesovými témami.{{sfn|Fast|2001|p=8}} Repertoár kapely Led Zeppelin ovplyvnila aj ľudová hudba. Inšpirovala ich hlavne britská, keltská, ale aj originálna americká ľudová tvorba.{{sfn|Erlewine|2011a}} Otvorený spôsob hry na gitarových strunách škótskeho folkového hudobníka, [[Bert Jansch|Berta Janscha]] bol inšpiráciou pre techniku, ktorou hrával Jimmy Page.{{sfn|Wall|2008|p=94}} Skupina Led Zeppelin čerpala aj z viacerých iných žánrov, ako napríklad [[world music]],{{sfn|Erlewine|2011a}} preberali prvky [[rokenrol]]u, [[džez]]u, [[country music|country]], [[funk]]u, [[soul (hudba)|soulu]], ale neskôr, keď vydali ''Houses of the Holy'', aj z [[reggae]].{{sfn|Gulla|2001|pp=153–159}} Bežne v tvorbe skupina najprv rozvíjala hudobné motívy a dopĺňala ich improvizovanými textami, ktoré boli neskôr prepísané do finálnej podoby pre hotovú pieseň.{{sfn|Fast|2001|p=26}} Potom, ako sa v roku spolu stretli na usadlosti [[Bron-Yr-Aur]], sa stali lídrami v tvorbe Plant a Page. Page dominoval ako autor hudobnej koncepcie, ktorej prvé nápady interpretoval na akustickej gitare, Plant dominoval v nápadoch pri tvorbe textov. Jones a Bonham svojim dielom prispievali hlavne pri kompozícii hotových nahrávok v štúdiách.{{sfn|Wall|2008|pp=294–296 and 364–366}} V neskorších štádiách vývoja hudobnej produkcie kapely Led Zeppelin Page už nemal tak významnú dominanciu. V oblasti kompozície piesní začínal mať vyššiu dôležitosť Jones, ktorý často prispieval aj ako hráč na [[klávesové nástroje]]. Plant stále participoval ako textár a Bonham s Pageom rozvíjali tie časti skladieb, v ktorých dominovali ich hudobné nástroje.{{sfn|Yorke|1993|pp=236–237}}{{sfn|Wall|2008|pp=412–413}} Materiál na ich prvých dvoch albumoch Led Zeppelin z veľkej časti pozostával z improvizácii a variácií na najznámejšie skladby, tzv. bluesové tradicionály, ktoré sa považujú za žánrové vzory{{sfn|Erlewine|2011a}} z [[folk]]ových piesní.{{sfn|Wall|2008|pp=56–59}}{{sfn|Fast|2001|p=26}} Spôsob založený na spájaní hudobných a textových prvkov z rôznych existujúcich piesní a ich verzií, ako aj improvizácie na ich témy, inicioval ich autorov, prípadne okruh fanúšikov tejto hudby na to, aby kapelu konfrontovali obvineniami z plagiátorstva a porušovania autorských práv. Na tému autorstva museli členovia kapely Led Zeppelin čeliť viacerým právnym sporom.{{sfn|Wall|2008|pp=56–59}} [[Súbor:Jimmy Page early.jpg|thumb|left|Page s gitarou s dvoma hmatníkmi, [[Gibson EDS-1275]]. Používal ju na koncertoch pri hraní „[[Stairway to Heaven]]“]] Prvé texty piesní kapely kopírovali témy, ktoré boli bežné pre blues a folk. Často boli mixované z viacerých piesní.{{sfn|Fast|2001|p=25}} Zaoberali sa témami zamilovania, neopätovanej lásky, sexuálnym dobývaním. Takéto námety boli pre bežné pre rock, pop, či bluesovú hudbu.{{Sfn|Cope|2010|p=81}} Niektoré texty, špeciálne tie blues boli často interpretované ako [[misogynia|misogynistické]] (vyjadrovali nenávisť k ženám).{{sfn|Cope|2010|p=81}} V ich treťom albume prevažovali prvky [[Mytológia|mytológie]] a [[Mystika|mysticizmu]],{{sfn|Erlewine|2011a}} ktoré pochádzali z Plantovho záujmu o legendy a históriu.{{sfn|Fast|2001|p=59}} Preberali aj Pageho záujem o témy okultizmu, čo viedlo k obvineniam, že ich nahrávky obsahujú [[Podprahové vnímanie|podprahové]] satanistické odkazy, niektoré vysielané pomocou [[backmasking]]u. Tieto domnienky popierala kapela, ale aj hudobní kritici.{{sfn|Wall|2008|pp=278–279}} Susan Plantová skôr poukazuje, že textár kapely, Robert Plant, sa viac stotožňoval s [[Kontrakultúra 60. rokov|kontrakultúrou 60. rokov]].{{sfn|Fast|2001|pp=9–10}} V ďalšom pokračovaní kariéry skupiny sa Plantove texty stávali autobiografickými, boli menej optimistické, odzrkadľovali jeho náhodné zážitky.{{sfn|Wall|2008|pp=364–365}} Podľa muzikológa, [[Robert Walser|Roberta Walsera]], „zvuk kapely Led Zeppelin bol poznačený rýchlosťou a energiou, neobvyklými rytmickými základmi, kontrastnou vrstvenou dynamikou, kvílivým spevom Roberta Planta a deformovaným gitarovým vŕzganím Jimmiho Pagea“.{{sfn|Walser|1993|p=10}} Tieto ich charakteristiky sú základom pre tvrdenie, že Led Zeppelin sú predchodcami [[hard rock]]u,{{sfn|Fast|2011|p=5}} či [[heavy metal]]u.{{sfn|Walser|1993|p=10}}{{sfn|Rolling Stone|2009}} Sú niekedy označovaní za „skutočnú heavy metalovú kapelu“,{{sfn|Erlewine|2011a}} no skupina mávala často výhrady k takémuto známkovaniu.{{sfn|Bukszpan|2003|p=124}} Časť tohto tvrdenia je argumentovaná tým, ako využili deformovaný gitarový zvuk v nahrávkach „Whole Lotta Love“ a „[[The Wanton Song]]“.{{sfn|Buckley|2003|p=1198}}{{sfn|Fast|2001|pp=113–117}} Nebývalo výnimkou, že sólové gitarové rífy neboli v súlade s rytmikou basovej gitary, či s bicími nástrojmi, ale vytvárali vlastné rytmické a melodické variácie.{{sfn|Fast|2001|p=96}} Príkladom na to môže byť skladba „Black Dog“, v ktorej sa takto striedajú rôzne rytmy.{{sfn|Schinder & Schwartz|2008|p=390}} Pageho gitarový prednes spájal bluesovú hudobnú škálu s hudbou východných kultúr.{{sfn|Fast|2001|p=87}} Plantov prenikavý škrek bol porovnávaný s technikou spevu, ktorú mala [[Janis Joplinová]].{{sfn|Buckley|2003|p=1198}}{{sfn|Fast|2001|p=45}} Bonhamova technika hry na bicie nástroje bola príznačná svojou silou, súvislým rolovaním a rýchlym údermi na jediný basový bubon.{{sfn|Courtright|1985|p=163}} Naproti tomu basové línie Jonesa sú popisované ako melodické a jeho neskoršia hra na klávesové nástroje dodával zvuku kapely klasický podtón.{{sfn|Fast|2001|p=13}}{{sfn|Buckley|2003|p=1198}} Page vravel, že jeho snahou bolo produkovať hudbu, ktorá by mala mať „svoje svetlo a aj svoj tieň“. Viac sa mu to začalo dariť realizovať od albumu ''Led Zeppelin III'', ktorý obsahoval viac akustických častí.{{sfn|Erlewine|2011a}} Rozvinulo sa to na štvrtom albume, kde je príklad v nahrávke „[[Stairway to Heaven]]“. Táto kompozícia sa vyvíja od čistého akustického úvodu dvanásťstrunovej gitary, k tvrdému dynamickému záveru, zahranému na bicie a elektrické hudobné nástroje.{{sfn|Schinder & Schwartz|2008|p=390}}{{sfn|Fast|2001|p=79}} V priebehu kariéry sa kapela posunula k mäkšiemu a [[Progresívny rock|progresívnejšiemu]] zvuku, ktorému začali dominovať Jonesove klávesové motívy.{{sfn|Schinder & Schwartz|2008|pp=380–391}} Táto časť ich produkcie obsahuje vrstvené hudobné techniky. Vyžívali aj viacstopové nahrávanie, pri ktorom sa nevyhli aj znásobovaniu gitarových partov.{{sfn|Gulla|2001|pp=153–159}} Ich dôraz na zmysel pre dynamiku a zladenie skupiny,{{sfn|Gulla|2001|pp=153–159}} je viditeľný na tom ako si dokázali vybudovať svoj vlastný štýl, ktorým dosiahli prekonať ktorýkoľvek hudobný žáner.{{sfn|Brackett|2008|pp=53–76}}{{sfn|Buckley|2003|p=585}} Spisovateľ Ian Peddie o Led Zeppelin poznamenáva, že „boli hluční, plní energie, často ťažkopádni, ale ich hudba bola tiež vtipná, mala aj sebareflexiu a vedela byť aj extrémne jemná“.{{sfn|Peddie|2006|p=136}} == Odkaz skupiny == [[Súbor:Robert-Plant.jpg|thumb|Plant na koncerte v New Yorku v roku 1973.]] Led Zeppelin je hudobná skupina, o ktorej prevláda názor, že patrí medzi najvplyvnejšie kapely v histórii rocku.{{sfn|Schinder & Schwartz|2008|p=380}} Kritik [[Mikal Gilmore]], o nich hovorí že boli „Zeppelinovsky talentovaní, komplexní, úchvatní, krásni, nebezpeční, jedni z najviac pretrvávajúcich postáv kompozície a prejavu hudby 20. storočia, napriek všetkému museli súperiť aj so sebou“.{{sfn|Gilmore|2006}} Led Zeppelin ovplyvnili hard rockové a heavy metalové skupiny ako [[Deep Purple]],{{sfn|Thompson|2004|p=61}} [[Black Sabbath]],{{sfn|MTV|2006}} [[Rush (skupina)|Rush]],{{sfn|Prown, Newquist & Eiche|1997|p=167}} [[Queen (skupina)|Queen]],{{sfn|Prown, Newquist & Eiche|1997|p=106}} [[Aerosmith]],<ref name="Aerosmith">{{cite web|title=Aerosmith inducts Led Zeppelin 1995|url=https://rockhall.com/inductees/aerosmith/video/4433/|website=Rockhall.com|accessdate=May 10, 2016|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160523004050/https://www.rockhall.com/inductees/aerosmith/video/4433/|archivedate=2016-05-23}}</ref> [[The Black Crowes]],<ref name="The Black Crowes">{{cite web|title=Jimmy Page and the Black Crowes Interview|url=https://www.guitar.com/articles/jimmy-page-and-black-crowes-interview|website=Guitar.com|accessdate=May 10, 2016|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160513025921/https://www.guitar.com/articles/jimmy-page-and-black-crowes-interview|archivedate=2016-05-13}}</ref> a [[Megadeth]],{{sfn|Davies|2010}} ako aj [[progresívny metal|progresívne metalové]] skupiny ako sú [[Tool (hudobná skupina)|Tool]],{{sfn|Pareles|1997}} či [[Dream Theater]].{{sfn|Sparks|2010}} Boli vzorom aj pre niekoľko kapiel, ktoré zaraďujeme k [[punk rock|punkovému]] a [[post-punk]]ovému žánru ako napríklad [[Ramones]]{{sfn|Jones|2003}} a [[the Cult]].{{sfn|Erlewine|2007}} [[Súbor:JohnPaulJones1980-2.jpg|thumb|left|Jones v roku 1980 počas ich posledného turné na koncerte v nemeckom [[Mannheim]]e]] V [[Alternatívny rock|alternatívnom rocku]] je pre niektoré skupiny charakteristickým preberanie tzv. „zvuku Zeppelinu“ z polovice 70. rokov.{{sfn|Witmer|2010}}{{sfn|Grossman|2002}} V tomto žánri mali takýto vplyv napríklad aj na [[The Smashing Pumpkins]],{{sfn|Haskins|1995|p=xv}}{{sfn|Turner|2010}} [[Nirvana]],{{sfn|Gaar|2009|p=36}} [[Pearl Jam]],{{sfn|Schinder & Schwartz|2008|p=405}} a [[Soundgarden]].{{sfn|Budofsky|2006|p=147}} K tomu, že ich ovplyvnili sa priznali aj umelci, ktorí sú známi z úplne odlišných hudobných žánrov, medzi nimi napríklad aj [[Madonna]],{{sfn|CNN|1999}} [[Shakira]],{{sfn|Márquez|2002}} [[Lady Gaga]],{{sfn|Cochrane|2009}} [[Kesha]],<ref>{{cite web|url=http://www.nme.com/news/keha/57771|title=Ke$ha: 'I have 200 songs for my second album|work=NME |location=UK|date=June 5, 2011|accessdate=January 21, 2017}}</ref> a [[Katie Melua]].{{sfn|Independent|2007}} Led Zeppelin su vzorom aj v ich prístupe k charakteru hudobného biznisu. Sú priekopníkmi toho, čo sa dnes nazýva rock orientovaný na albumy (album-orientated rock, AOR), ale boli aj významnou [[arena rock]]ovou kapelou.{{sfn|Bukszpan|2003|p=121}}{{sfn|Waksman|2009|pp=21–31}} V roku 1988 [[John Kalodner]], v tom čase [[Artists and repertoire|A&R]] a konateľ [[Geffen Records]], sa vyjadril, že „Led Zeppelin boli podľa jeho mienky po skupine [[The Beatles]] najvplyvnejšou kapelou hudobnej histórie. Ich prínosom pre hudbu bol spôsob akým prezentovali svoje nahrávky. Piesňou „Stairway to Heaven“ vyzdvihli dôležitosť AOR, tým ako nahrávka, ktorá nespĺňala štandardy pre vysielanie v rádiách a ani nebola v Top&nbsp;40, sa stala obrovským hitom, vysielaným na rockových staniciach. Sú zároveň medzi prvými, ktorí reálne naplnili koncertné šou vo veľkých arénach a konzistentne ich vypredávali aj napriek tomu, žeby využívali nejakú výraznú podporu. Ľudia aj dnes môžu robiť, to čo oni, ale nikto ich už neprekoná“.{{sfn|Pond|1988|pp=68–69}} Aj bývalý producent a manažér Rolling Stones, [[Andrew Loog Oldham]], poznamenáva, že Led Zeppelin mali veľký vplyv na vývoj hudobného priemyslu a ukázali ako sa majú koncerty prezentovať veľkému publiku.{{sfn|Hughes|2010}} Podľa niektorých zdrojov kapela Led Zeppelin predala viac ako 200&nbsp;miliónov hudobných nosičov,{{sfn|Thorpe|2007}} iné udávajú, že to bolo viach ako 300&nbsp;miliónov.{{sfn|Sorel-Cameron|2007}} Len v USA je ich certifikovaný predaj 111,5&nbsp;milióna kusov. Podľa údajov [[RIAA]], [[Zoznam najpredávanejších umelcov v USA|sú v prvej štvorke zoznamu napredávanejších umelcov v USA]] a sú jenými z troch umelcov, ktorí dosiahli viac ako päť [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|diamantových albumov]].{{sfn|RIAA|2011}} V rade za sebou mala táto kapela osem albumov, ktoré sa dostali na prvé miesto rebríčka [[UK Albums Chart]]. Takýto rekord s nimi zdieľa iba skupina [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]].<ref name="UK number ones">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/eminem-scores-seventh-consecutive-uk-number-1-album-2599/ |title=Eminem scores seventh consecutive UK Number 1 album |publisher=Official Charts Company |date= 11 November 2013 |accessdate=30 September 2016}}</ref> Skupina Led Zeppelin je najviac [[Bootleg|pirátsky nahrávanou]] rockovou kapelou.{{sfn|Clinton|2004|p=8}} Led Zeppelin majú aj význačný kultúrny prínos. Vydavateľ publikácie ''Rolling Stone Illustrated History of Rock & Roll'', dodáva, že Led Zeppelin sú reprezentatmi finále kvetinového obdobia psychedélie 60. rokov.{{sfn|Straw|1990|p=84}} Aj móda, ktorú táto kapela priniesla je pre kultúru dôležitou. V čase svojho účinkovania boli výrazní dĺžkou vlasov a rozviatymi účesmi, ktoré neskôr v 80. rokoch prevzali aj [[glam metal]]ové skupiny ako [[Mötley Crüe]] a [[Skid Row]].{{sfn|Batchelor|Stoddart|2007|p=121}} Skupiny a umelci ako [[Kings of Leon]], bluesman [[Jack White]] z [[the White Stripes]], či gitarista [[Sergio Pizzorno]] preberali aj spôsob akým sa v Led Zeppelin nosilo oblečenie, či šperky.{{sfn|Long|2007}} == Úspechy a ocenenia skupiny == [[Súbor:Barack Obama speaks to Led Zeppelin.jpg|thumb|V roku 2012 boli počas [[Kennedy Center Honors]] prezidentom [[Barack Obama|Barackom Obamom]] členovia kapely Led Zeppelin vyznamenaní za ich celoživotý príspevok k americkej kultúre.{{sfn|Gans|2012}}]] Počas svojej kariéry dosiahli členovia kapely Led Zeppelin viacero úspechov a ocenení. V roku 1995 ich uviedli do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]],{{sfn|Lewis|2003|p=163}} v roku 2006 do [[UK Music Hall of Fame|Britskej hudobnej sieni slávy]].{{sfn|BBC Home|2006b}} Zo známych cien sú napríklad držiteľmi [[American Music Award]] (2005), a v roku 2006 prevzali [[Polar Music Prize]].{{sfn|BBC Home|2006a}} Za celoživotné dielo v roku 2005 prevzali cenu [[Grammy]],{{sfn|BBC Home|2005}} a štyri ich nahrávky sú [[Grammy Hall of Fame|Sieni slávy Grammy]].{{sfn|Grammy|2011}} Skupina dosiahla päť diamantových, ako aj štrnásť multi-platinových albumov. V Spojených štátoch [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|majú certifikované]] štyri platinové a jeden zlatý album,{{sfn|RIAA|2009}} kým v Spojenom kráľovstve majú päť multiplatinových, šesť platinových, jeden zlatý a jeden strieborný album.{{sfn|BPI|2011}} Päť ich piesní sa nachádza v zozname [[The 500 Greatest Albums of All Time|500 najlepších albumov všetkých čias]], ktorý v novembri 2009 uverejnil časopis ''[[Rolling Stone]]'' a ten istý časopis dal Led Zeppelin v roku 2004 na štrnáste miesto najlepších umelcov všetkých čias.{{sfn|Rolling Stone|2003}}{{sfn|Grohl|2011|p=27}} V roku 2005 získal Jimmi Page titul OBE [[Rad britského impéria|Radu britského impéria]], v roku 2009 dostal k tomuto radu Robert Plant titul CBE.{{sfn|Leonard|2008}} Televízna stanica [[VH1]] dala skupinu na prvú priečku svojho zoznamu ''100 Greatest Artists of Hard Rock'' (stovka najlepších hard rockových hudobníkov){{sfn|VH1|2010}} a na prvé miesto dal túto skupinu aj časopis ''[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]'' v zozname ''50 best live acts of all time'' (päťdesiatka najlepších koncertných umelcov).{{sfn|Classic Rock|2008|pp=34–45}} Za najlepšiu rockovu skupinu boli Led Zeppelin zvolení aj na rozhlasovej stanici [[BBC Radio 2]].<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/radio2/rocknrollband/best-band/|title=BBC – Radio 2 – Rock And Roll Band – The Best Band|publisher=BBC News |accessdate=27 October 2014}}</ref> Cenu [[Ivor Novello Awards|Ivor Novello Award]] si prevzali dvakrát: v roku 1977 za výnimočný prínos pre britskú hudbu,{{sfn|Billboard|1977}} a v roku 1997 za celoživotný prínos pre hudbu.{{sfn|Hunter|1997}} == Zostava skupiny == * [[Robert Plant]] – [[spev]], [[fúkacia harmonika]], [[tamburína]], [[gitara]] * [[Jimmy Page]] – gitara, [[basová gitara]], [[mandolína]], [[bendžo]], [[dulcimer]], [[teremín]], [[sprievodné vokály]] * [[John Paul Jones]] – basová gitara, [[klávesové nástroje]], gitara, mandolína, [[basové pedále]], [[kontrabas]], [[zobcová flauta]], sprievodné vokály * [[John Bonham]] – [[bicie nástroje]], [[perkusie]], [[tympan]], [[gong]], sprievodné vokály ;Spolupráca počas koncertov * [[Tony Thompson]] – bicie nástroje (1985) * [[Phil Collins]] – bicie nástroje (1985) * [[Paul Martinez]] – basová gitara (1985) * [[Jason Bonham]] – bicie nástroje (1988, 1995, 2007) * [[Michael Lee]] – bicie nástroje (1995) (zomrel v roku 2008) == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia skupiny Led Zeppelin}} * 1969 - ''[[Led Zeppelin (album)|Led Zeppelin]]'' * 1969 - ''[[Led Zeppelin II]]'' * 1970 - ''[[Led Zeppelin III]]'' * 1971 - ''[[Led Zeppelin IV]]'' * 1973 - ''[[Houses of the Holy]]'' * 1975 - ''[[Physical Graffiti]]'' * 1976 - ''[[Presence]]'' * 1979 - ''[[In Through the Out Door]]'' * 1982 - ''[[Coda]]'' == Ocenenia == * [[1970]] – Cena hudobného magazínu [[Melody Maker]] * [[1975]] – Cena hudobného magazínu Melody Maker * [[1977]] – [[Cena Ivora Novella]] za vynikajúci prínos do britskej hudby * [[1979]] – Cena hudobného magazínu Melody Maker * [[1995]] – uvedenie do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rock and rollovej siene slávy]] * 1995 – cena [[Grammy Award|Grammy]] za celoživotné dielo * [[1997]] – Cena Ivora Novella za celoživotné dielo * [[1999]] – cena Grammy v špeciálnej kategórii Sieň slávy za album ''[[Led Zeppelin IV]]'' * [[2003]] – cena Grammy v špeciálnej kategórii Sieň slávy za skladbu „[[Stairway to Heaven]]“ * [[2004]] – v rebríčku [[500 piesní, ktoré formovali rock]] magazínu [[Rolling Stone]] figurujú „Dazed and Confused“, „Rock and Roll“, „Stairway to Heaven“ a „[[Whole Lotta Love]]“ * 2004 – cena Grammy v špeciálnej kategórii Sieň slávy za album ''[[Led Zeppelin (album)|Led Zeppelin]]'' * [[2006]] – cena [[Polar Music Prize]], ktorú im odovzdal [[Švédsko|švédsky]] kráľ [[Karol XVI. Gustáv]]. Ocenil ich ako veľkých priekopníkov populárnej hudby * 2006 – uvedenie do [[UK Music Hall of Fame|Britskej hudobnej siene slávy]] * [[2007]] – cena Grammy v špeciálnej kategórii Sieň slávy za skladbu „Whole Lotta Love“ * [[2008]] – Cena hudobného magazínu [[Mojo (magazín)|Mojo]] za najlepšie koncertné predstavenie (koncert na počesť [[Ahmet Ertegün|Ahmeta Ertegüna]], 2007) * 2008 – Cena hudobného magazínu [[Classic Rock]] za najlepšie koncertné predstavenie (koncert na počesť Ahmeta Ertegüna, 2007) == Referencie == *{{Preklad|en|Led Zeppelin|762292849}} {{referencie}} === Literatúra === <div style="font-size:80%;"> {{Refbegin|2}} * {{cite web|url=http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Singles&model.vnuArtistId=5047&model.vnuAlbumId=10333|title=Artist Chart History&nbsp;– Led Zeppelin|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090221050358/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.chartFormatGroupName=Singles&model.vnuArtistId=5047&model.vnuAlbumId=10333|work=Billboard|year=2009|archivedate=21 February 2009|accessdate=1 October 2011|ref={{SfnRef|Billboard|2009}}}} * {{cite web |url=http://www.allmusic.com/artist/led-zeppelin-p4739/charts-awards |title=Led Zeppelin Billboard Albums |publisher=AllMusic |accessdate=5 September 2010 |archiveurl=http://www.webcitation.org/62HEPUYnC?url=http%3A%2F%2Fwww.allmusic.com%2Fartist%2Fled-zeppelin-p4739%2Fcharts-awards |archivedate=7 October 2011 |ref={{SfnRef|Allmusic|2010}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite web |url=http://www.officialcharts.com/artist/_/led%20zeppelin/ |title=Led Zeppelin&nbsp;– Charting History |publisher=[[Official Charts Company]] |accessdate=12 January 2013 |archiveurl=http://www.webcitation.org/6DcNN16Tl?url=http%3A%2F%2Fwww.officialcharts.com%2Fartist%2F_%2Fled%2520zeppelin%2F |archivedate=12 January 2013 |deadurl=no |ref={{SfnRef|UK Charts|2012}} |df=dmy }} * {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/4261905.stm |title=Zeppelin celebrate Grammy honour |publisher=BBC |archiveurl=http://www.webcitation.org/62HJ6MNbF?url=http%3A%2F%2Fnews.bbc.co.uk%2F2%2Fhi%2F4261905.stm |archivedate=7 October 2011 |accessdate=22 September 2011 |ref={{SfnRef|BBC Home|2005}} |date=13 February 2005 |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5007476.stm |publisher=BBC |title=Award for 'pioneers' Led Zeppelin |date=23 May 2006a |archiveurl=http://www.webcitation.org/62HJKLLqE?url=http%3A%2F%2Fnews.bbc.co.uk%2F2%2Fhi%2Fentertainment%2F5007476.stm |archivedate=7 October 2011 |accessdate=16 September 2011 |ref={{SfnRef|BBC Home|2006a}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/5338196.stm |publisher=BBC |title=Led Zeppelin make UK Hall of Fame |date=12 September 2006b |archiveurl=http://www.webcitation.org/62HJjclwI?url=http%3A%2F%2Fnews.bbc.co.uk%2F2%2Fhi%2Fentertainment%2F5338196.stm |archivedate=7 October 2011 |accessdate=16 September 2011 |ref={{SfnRef|BBC Home|2006b}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite news |url=http://www.bbc.co.uk/radio2/soldonsong/songlibrary/indepth/stairway.shtml |title=Sold on song: Stairway to Heaven |publisher=BBC |year=2011 |archiveurl=http://www.webcitation.org/62HKEhgGw?url=http%3A%2F%2Fwww.bbc.co.uk%2Fradio2%2Fsoldonsong%2Fsonglibrary%2Findepth%2Fstairway.shtml |archivedate=7 October 2011 |accessdate=22 September 2011 |ref={{SfnRef|BBC Home|2011}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7582917.stm |title=Led Zeppelin trio back in studio |publisher=BBC |date=26 August 2008 |accessdate=25 November 2008 |archiveurl=http://www.webcitation.org/62HKLlv6N?url=http%3A%2F%2Fnews.bbc.co.uk%2F2%2Fhi%2Fentertainment%2F7582917.stm |archivedate=7 October 2011 |ref={{SfnRef|BBC Mobile|2008}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite web |url=http://www.bbc.co.uk/wales/music/sites/history/pages/led-zeppelin-bron-yr-aur.shtml |publisher=BBC |title=Led Zeppelin at Bron-Yr-Aur |archiveurl=http://www.webcitation.org/62HKZ7Jac?url=http%3A%2F%2Fwww.bbc.co.uk%2Fwales%2Fmusic%2Fsites%2Fhistory%2Fpages%2Fled-zeppelin-bron-yr-aur.shtml |archivedate=7 October 2011 |accessdate=16 September 2011 |year=2011 |ref={{SfnRef|BBC Wales Music|2011}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite book|first1=Bob |last1=Batchelor |first2=Scott |last2=Stoddart |title=American Popular Culture Through History: the 1980s |location=Westport, Connecticut|publisher=Greenwood |year=2007 |isbn=0-313-33000-X |ref={{SfnRef|Batchelor|Stoddart|2007}}}} * {{cite news |last=Beech |first=Mark |url=http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aU_5GfM1LTsc&refer=muse |title=Led Zeppelin Singer Robert Plant rules out reunion record, tour |work=Bloomberg |date=29 September 2008 |archiveurl=http://www.webcitation.org/62Jf6zYaX?url=http://www.bloomberg.com/apps/news?pid%3Dnewsarchive%26sid%3DaU_5GfM1LTsc%26refer%3Dmuse |archivedate=7 October 2011 |accessdate=29 September 2008 |ref={{SfnRef|Beech|2008}} }} * {{cite news|last=Billboard|url=https://books.google.com/books?id=2UQEAAAAMBAJ&pg=PT3&dq=ivor+novello+award+led+zeppelin+outstanding+1977+billboard&hl=En&ei=fDfuTpfTLY258gPe7dToCQ&sa=X&oi=book_result&ct=book-thumbnail&resnum=3&ved=0CEIQ6wEwAg#v=onepage&q&f=false|title=PRS/Novello Awards shared by intl artists|work=Billboard|date=28 May 1977|accessdate=18 December 2011|ref={{SfnRef|Billboard|1977}}}} * {{cite web |last=Bosso |first=Joe |title='Led Zeppelin are over!', says Jimmy Page's manager |url=http://www.musicradar.com/news/guitars/led-zeppelin-are-over-says-jimmy-pages-manager-190946 |work=[[MusicRadar]] |date=7 January 2009 |archiveurl=http://www.webcitation.org/62I28QaRq?url=http%3A%2F%2Fwww.musicradar.com%2Fnews%2Fguitars%2Fled-zeppelin-are-over-says-jimmy-pages-manager-190946 |archivedate=7 October 2011 |accessdate=1 October 2011 |ref={{SfnRef|Bosso|2009}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite web |url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |archiveurl=http://www.webcitation.org/61DmdedGq?url=http%3A%2F%2Fwww.bpi.co.uk%2Fcertifiedawards%2Fsearch.aspx |archivedate=26 August 2011 |title=Certified Awards Search—Led Zeppelin |work=[[British Phonographic Industry]] |year=2011 |accessdate=18 December 2011 |ref={{SfnRef|BPI|2011}} |deadurl=yes |df=dmy }} * {{cite journal |first=John |last=Brackett |title=Examining rhythmic and metric practices in Led Zeppelin's musical style |journal=Popular Music |volume=27 | issue = 1|pages=53–76|year=2008|ref={{SfnRef|Brackett|2008}} |doi=10.1017/s0261143008001487| issn = 0261-1430 }} * BREAM, Jon: ''Led Zeppelin: Ilustrovaná historie nejtvrdší kapely všech dob''. (Slovart, 2009). * {{cite book|first=Pat|last=Brown|year=2001|title=The Guide to United States Popular Culture|location=Minneapolis|publisher=Popular Press|isbn=0-87972-821-3|ref={{SfnRef|Brown|2001}}}} * {{cite book|first=Peter |last=Buckley |year=2003 |title=The Rough Guide to Rock|location=London |publisher=Penguin Books|isbn=1-85828-457-0|ref={{SfnRef|Buckley|2003}}}} * {{cite book |first=Adam |last=Budofsky |url=https://books.google.com/books?id=MWA6a9AKhzUC&pg=PA147 |title=The Drummer: 100 Years of Rhythmic Power and Invention |location=Milwaukee |publisher=Hal Leonard |year=2006 |isbn=978-1-4234-0567-2 |ref={{SfnRef|Budofsky|2006}} }} * {{cite book|first=Daniel|last=Bukszpan|year=2003|title=The Encyclopedia of Heavy Metal|location=New York|publisher=Barnes & Noble |isbn=0-7607-4218-9|ref={{SfnRef|Bukszpan|2003}}}} * {{cite journal |title=50 Best Live Acts of All Time |magazine=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]] |issue=118 |date=May 2008 |ref={{SfnRef|Classic Rock|2008}}}} * {{cite book|first=Heylin|last=Clinton|year=2004|title=Bootleg! The Rise & Fall of the Secret Recording Industry|location=London |publisher=Omnibus Press|isbn=1-84449-151-X|ref={{SfnRef|Clinton|2004}}}} * {{cite news|last=Cochrane|first=Greg|publisher=BBC|accessdate=13 March 2011|url=http://news.bbc.co.uk/newsbeat/hi/music/newsid_7846000/7846658.stm|title=Lady GaGa reveals her touring secrets|date=23 January 2009|ref={{SfnRef|Cochrane|2009}}}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2022 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * {{cite news |last=CNN |url=http://articles.cnn.com/1999-01-19/entertainment/9901_19_madonna.lkl_1_dancer-madonna-madonna-ciccone-modern-dance/12?_s=PM:SHOWBIZ |title=Interview Madonna reviews life on Larry King Live |publisher=CNN |date=19 January 1999 |accessdate=5 September 2010 |ref={{SfnRef|CNN|1999}} }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120121105431/http://articles.cnn.com/1999-01-19/entertainment/9901_19_madonna.lkl_1_dancer-madonna-madonna-ciccone-modern-dance/12?_s=PM%3ASHOWBIZ |date=2012-01-21 }} * {{cite news|last=Cohen|first=Jonathan|url=http://www.billboard.com/articles/news/1050472/led-zeppelin-readies-fall-reissue-bonanza|title=Led Zeppelin readies fall reissue bonanza|work=Billboard|date=27 July 2007|accessdate=1 October 2011|ref={{SfnRef|Cohen|2007}}}} * {{cite book|first=Andrew L.|last=Cope|title=Black Sabbath and the Rise of Heavy Metal Music |location=Aldershot |publisher=Ashgate |isbn=978-0-7546-6881-7 |year=2010|ref={{SfnRef|Cope|2010}}}} * {{cite book|first=Kevin |last=Courtright |year=1985 |title=Back to Schoolin|location=New York|publisher=Xulon Press|isbn=1-61579-045-4|ref={{SfnRef|Courtright|1985}}}} * {{cite web |last=Davies |first=Claire |url=http://www.musicradar.com/totalguitar/monster-riffs-week-megadeth-interview-280473/3 |title=Megadeth interview (Monster Riffs Week): Megadeth axeman Dave Mustaine walks Total Guitar through the fiery riff from 'Hangar 18' |work=Total Guitar |date=29 September 2010 |archiveurl=http://www.webcitation.org/65eG6Gw8V?url=http://www.musicradar.com/totalguitar/monster-riffs-week-megadeth-interview-280473?cpn%3DRSS%26source%3DMRTOTALGUITAR |archivedate=22 February 2012 |accessdate=22 February 2012 |ref={{SfnRef|Davies|2010}} }} * {{cite book|first=Erik|last=Davis|year=2005|title=Led Zeppelin IV|location=New York|publisher=Continuum|isbn=0-8264-1658-6|ref={{sfnRef|Davis|2005}}}} * {{cite web|author=[[Stephen Davis (music journalist)|Davis, Stephen]]|url=http://www.rollingstone.com/artists/ledzeppelin/albums/album/224305/review/5945483/presence|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090423153508/http://www.rollingstone.com/artists/ledzeppelin/albums/album/224305/review/5945483/presence|archivedate=23 April 2009|title=Album Review: Led Zeppelin: Presence|work=Rolling Stone|date=20 May 1976|accessdate=29 July 2011|ref={{SfnRef|Davis|1976}}}} * {{cite book|first=Stephen|last=Davis|authorlink=Stephen Davis (music journalist)|year=1985|title=[[Hammer of the Gods (book)|Hammer of the Gods: The Led Zeppelin Saga]] |location=London |publisher=Pan |isbn=0-330-34287-8|ref={{SfnRef|Davis|1985}}}} * DAVIS, Stephen: ''Kladivo bohů: Sága Led Zeppelin''. (BB art, 2009). * {{cite web |last=Dawtrey |first=Adam |url=http://www.variety.com/article/VR1118061306.html |title='Zeppelin' film grosses $2 mil in one night |work=[[Variety (časopis)|Variety]] |publisher=[[Penske Media Corporation|Penske Business Media]] |date=26 October 2012 |accessdate=12 January 2013 |archiveurl=http://www.webcitation.org/6Ddb8AQSh?url=http%3A%2F%2Fwww.variety.com%2Farticle%2FVR1118061306%2F |archivedate=13 January 2013 |deadurl=no |ref={{SfnRef|Variety|2012}} |df=dmy }} * {{cite web|last=Discogs|url=http://www.discogs.com/Led-Zeppelin-Immigrant-Song-Hey-Hey-What-Can-I-Do/release/1895075|title=Led Zeppelin&nbsp;– Immigrant Song / Hey Hey What Can I Do|publisher=[[discogs]]|year=2011|accessdate=9 October 2011|ref={{SfnRef|Discogs|2011}}}} * {{cite web |last=Erlewine |url={{Allmusic|class=artist|id=p4001|pure_url=yes}} |first=Stephen Thomas |title=The Cult&nbsp;– Biography |publisher=AllMusic |year=2007 |accessdate=15 January 2007 |ref={{SfnRef|Erlewine|2007}} }} * {{cite web |last=Erlewine |first=Stephen Thomas |year=2010 |url={{Allmusic|class=album|id=r11460|pure_url=yes}} |title=Led Zeppelin: Led Zeppelin II: review |publisher=AllMusic |accessdate=5 September 2010 |ref={{SfnRef|Erlewine|2010}} }} * {{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|date=2011a|title=Led Zeppelin: biography|publisher=AllMusic|url=http://www.allmusic.com/artist/led-zeppelin-p4739/biography|accessdate=8 September 2011|ref={{SfnRef|Erlewine|2011a}}}} * {{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|date=2011b|title=Led Zeppelin: Led Zeppelin: review|publisher=AllMusic|url=http://www.allmusic.com/album/led-zeppelin-r11459/review|accessdate=16 September 2011|ref={{SfnRef|Erlewine|2011b}}}} * {{cite web |last=Erlewine |first=Stephen Thomas |year=2011c |url=http://www.allmusic.com/album/led-zeppelin-box-set-r11470/review |title=Led Zeppelin: Led Zeppelin Box Set: review |publisher=AllMusic |accessdate=22 September 2011 |ref={{SfnRef|Erlewine|2011c}} }} * {{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|year=2011e|url=http://www.allmusic.com/album/led-zeppelin-box-set-2-r168735|title=Led Zeppelin: Led Zeppelin Box Set 2: review|publisher=AllMusic|accessdate=22 September 2011|ref={{SfnRef|Erlewine|2011e}}}} * {{cite web|last=Erlewine|first=Stephen Thomas|year=2011f|url=http://www.allmusic.com/album/bbc-sessions-r318040/review|title=Led Zeppelin: BBC Sessions: review|publisher=AllMusic|accessdate=22 September 2011|ref={{SfnRef|Erlewine|2011f}}}} * {{cite book|first=Susan|last=Fast|year=2001|title=In the Houses of the Holy: Led Zeppelin and the Power of Rock Music|location=New York|publisher=Oxford University Press |isbn=0-19-514723-5 |ref={{SfnRef|Fast|2001}}}} * {{cite book |first=Susan |last=Fast |year=2011 |work=[[Encyclopædia Britannica]] |title=Led Zeppelin (British Rock Group) |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/334473/Led-Zeppelin |location=London |isbn=0-19-514723-5 |ref={{SfnRef|Fast|2011}} }} * {{cite news |last=The List |url=http://www.list.co.uk/article/5700-jimmy-page-says-last-led-zeppelin-reunion-was-a-disaster/ |title=Jimmy Page says last Led Zeppelin reunion was a disaster |work=The List |date=20 November 2007 |accessdate=29 July 2011 |ref={{SfnRef|List|2007}} }} * {{cite book|first=Ian |last=Fortnam |title=Classic Rock Magazine: Dazed and Confused: Classic Rock Presents Led Zeppelin |year=2008 |ref={{SfnRef|Fortnam|2008}}}} * {{cite web|last=Fricke|first=David|authorlink=David Fricke|date=26 November 2012|title=Jimmy Page Digs Up 'Substantial' Rarities for New Led Zeppelin Remasters|url=http://www.rollingstone.com/music/blogs/alternate-take/jimmy-page-digs-up-substantial-rarities-for-new-led-zeppelin-remasters-20121126|work=Rolling Stone|accessdate=27 November 2012|ref={{Sfnref|Fricke|2012}}|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121127083403/http://www.rollingstone.com/music/blogs/alternate-take/jimmy-page-digs-up-substantial-rarities-for-new-led-zeppelin-remasters-20121126|archivedate=2012-11-27}} * {{cite book|first=Andy |last=Fyfe |year=2003 |title=When the Levee Breaks: The Making of Led Zeppelin IV |location=Chicago|publisher=Chicago Review Press |isbn=1-55652-508-7 |ref={{SfnRef|Fyfe|2003}}}} * {{cite news |last=Gans |first=Alan |title=Dustin Hoffman, David Letterman, Natalia Makarova, Buddy Guy, Led Zeppelin Are Kennedy Center Honorees |url=http://www.playbill.com/news/article/169937-Dustin-Hoffman-David-Letterman-Natalia-Makarova-Buddy-Guy-Led-Zeppelin-Are-Kennedy-Center-Honorees |work=Playbill |accessdate=12 September 2012 |date=11 December 2007 |ref={{SfnRef|Gans|2012}} }} * {{cite news |last=Gardner |first=Alan |title=You review: Led Zeppelin |url=https://www.theguardian.com/music/musicblog/2007/dec/11/youreviewledzeppelin |work=The Guardian |accessdate=20 February 2012 |date=11 December 2007 |ref={{SfnRef|Gardner|2007}} }} * {{cite book|last=Gaar |first=Gillian G. |title=The Rough Guide to Nirvana |location=London |publisher=Dorling Kindersley |year=2009|isbn=1-85828-945-9 |ref={{SfnRef|Gaar|2009}}}} * GARETH, Thomas: ''Led Zeppelin: Ilustrovaná biografie''. (Svojtka & Co., 2010). * {{cite web |last=Grammy |url=http://www.uncut.co.uk/music/jimmy_page/special_features/12529 |title=Grammy Hall of Fame |publisher=National Academy of Recording Arts and Sciences |year=2011 |accessdate=18 December 2011 |archiveurl=http://www.webcitation.org/641fheScR?url=http%3A%2F%2Fwww.grammy.org%2Frecording-academy%2Fawards%2Fhall-of-fame |archivedate=18 December 2011 |ref={{SfnRef|Grammy|2011}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite journal|last=Gilmore|first=Mikal|title=The Long Shadow of Led Zeppelin|journal=Rolling Stone|issue=2006|date=10 August 2007|url=http://www.rollingstone.com/news/story/11027261/the_long_shadow_of_led_zeppelin/print|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071212022936/http://www.rollingstone.com/news/story/11027261/the_long_shadow_of_led_zeppelin/print|archivedate=12 December 2007|accessdate=9 December 2007|ref={{SfnRef|Gilmore|2006}}}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071212022936/http://www.rollingstone.com/news/story/11027261/the_long_shadow_of_led_zeppelin/print |date=2007-12-12 }} * {{cite web |first=Andy |last=Greene |url=http://www.rollingstone.com/music/news/led-zeppelins-2007-reunion-concert-to-hit-theaters-in-october-20120913 |title=Led Zeppelin's 2007 reunion concert to hit theaters in October |work=Rolling Stone |date=13 September 2012 |accessdate=29 September 2012 |ref={{SfnRef|Greene|2012}} |archiveurl=https://web.archive.org/web/20171226234939/https://www.rollingstone.com/music/news/led-zeppelins-2007-reunion-concert-to-hit-theaters-in-october-20120913 |archivedate=2017-12-26 }} * {{cite news|first=Perry|last=Grossman|year=2002|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_g1epc/is_tov/ai_2419100030/|title=Alternative rock|work=St. James Encyclopedia of Pop Culture 2002|publisher=Gale Group|isbn=1-55862-400-7|ref={{SfnRef|Grossman|2002}}}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120419164845/http://findarticles.com/p/articles/mi_g1epc/is_tov/ai_2419100030/ |date=2012-04-19 }} * {{cite web |first=Paul |last=Grein |url=http://music.yahoo.com/blogs/chart-watch/chart-watch-extra-led-zep-road-kennedy-center-205104385.html |title=Chart watch extra: Led Zep's road to the Kennedy Center Honors |work=Yahoo Chart Watch |date=20 December 2012 |accessdate=27 December 2012 |ref={{SfnRef|Yahoo Chart Watch|2012}} }} * {{cite book|first=Bob|last=Gulla|year=2001|title=Guitar Gods: The 25 Players Who Made Rock History|location=Santa Barbara, California|publisher=ABC-CLIO |isbn=0-313-35806-0 |ref={{SfnRef|Gulla|2001}}}} * {{cite book |first=Django |last=Haskins |url=https://books.google.com/books?id=VwS-wUBRvnoC&pg=PR15&dq=smashing+pumpkins+led+zeppelin |title=Stand Alone Tracks '90s Rock: Handy Guide, Book & CD |location=Los Angeles |publisher=Alfred Music |year=1995 |isbn=0-88284-658-2 |ref={{SfnRef|Haskins|1995}} }} * {{cite web |first=Steve |last=Huey |year=2011 |url=http://www.allmusic.com/artist/the-honeydrippers-p4507/biography |title=The Honeydrippers: biography |publisher=AllMusic |accessdate=19 September 2011 |ref={{SfnRef|Huey|2011}} }} * {{cite web |first=Rob |last=Hughes |url=http://www.uncut.co.uk/music/jimmy_page/special_features/12529 |title=The real Jimmy Page |work=Uncut |year=2010 |accessdate=31 May 2010 |ref={{SfnRef|Hughes|2010}} |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111224163639/http://www.grammy.org/recording-academy/awards/hall-of-fame |archivedate=2011-12-24 }} * {{cite news |first=Nigel |last=Hunter |url=https://books.google.com/?id=KBAEAAAAMBAJ&pg=PA48&lpg=PA48&dq=ivor+novello+award+led+zeppelin+1997+lifetime+achievement#v=onepage&q=ivor%20novello%20award%20led%20zeppelin%201997%20lifetime%20achievement&f=false |title=Anniversaries abound at the Novello Awards |work=Billboard |date=21 June 1997 |accessdate=18 December 2011 |ref={{SfnRef|Hunter|1997}} }} * {{cite news |last=Independent |url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/led-zeppelin-katie-melua-on-rocknroll-riffs-that-rake-the-psyche-763443.html |title=Led Zeppelin: Katie Melua on rock'n'roll riffs that rake the psyche |work=The Independent |date=7 December 2007 |accessdate=5 March 2010 |ref={{SfnRef|Independent|2007}} }} * {{cite web |first=Robert |last=Jones |url=http://www.robertjonesphoto.com/johnnyramone.html |title=Conservative Punk's interview with Johnny Ramone |date=2 April 2003 |accessdate=2 December 2010 |ref={{SfnRef|Jones|2003}} |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101204132350/http://www.robertjonesphoto.com/johnnyramone.html |archivedate=2010-12-04 }} * {{cite web|last=Kielty|first=Martin|url=http://www.classicrockmagazine.com/news/led-zeppelin-talks-will-delay-remasters/|title=Led Zep talks will delay remasters|work=[[Classic Rock (časopis)|Classic Rock]]|date=28 November 2012|accessdate=30 November 2012|ref={{SfnRef|Kielty|2012}}}} * {{cite news |first=Michael |last=Leonard |title=Robert Plant awarded CBE in UK Honours list |url=http://www.musicradar.com/news/guitars/robert-plant-awarded-cbe-in-uk-honours-list-189898 |work=MusicRadar |date=31 December 2008 |accessdate=18 December 2011 |archiveurl=http://www.webcitation.org/641edihKV?url=http%3A%2F%2Fwww.musicradar.com%2Fnews%2Fguitars%2Frobert-plant-awarded-cbe-in-uk-honours-list-189898 |archivedate=18 December 2011 |ref={{SfnRef|Leonard|2008}} |deadurl=no |df=dmy }} * {{cite book|first=Dave |last=Lewis |year=1994 |title=The Complete Guide to the Music of Led Zeppelin |location=London |publisher=Omnibus Press |isbn=0-7119-3528-9 |ref={{SfnRef|Lewis|1994}}}} * LEWIS, Dave: ''Led Zeppelin: A Celebration''. (Champagne Avantgarde, 1992). * {{cite book |first=Dave |last=Lewis |year=2003 |url=https://books.google.com/books?id=oFWS0Xx3esYC&pg=PA166 |title=Led Zeppelin: Celebration II: The 'Tight But Loose' Files |location=London |publisher=Omnibus Press |isbn=1-84449-056-4 |ref={{SfnRef|Lewis|2003}} }} * {{cite book|first1=Dave |last1=Lewis |first2=Simon |last2=Pallett |year=1997 |title=Led Zeppelin: The Concert File |location=London |publisher=Omnibus Press |isbn=0-7119-5307-4 |ref={{SfnRef|Lewis & Pallett|1997}}}} * {{cite news |first=Carola |last=Long |title=Led Zeppelin: the enduring influence of flares and flowing locks |url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/led-zeppelin-the-enduring-influence-of-flares-and-flowing-locks-763442.html |work=The Independent |date=7 December 2007 |accessdate=27 September 2011 |ref={{SfnRef|Long|2007}} }} * {{cite news |first=Gabriel García |last=Márquez |url=https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2002/jun/08/shopping.colombia |title=The poet and the princess |work=The Guardian |accessdate=20 February 2012 |date=8 June 2002 |ref={{SfnRef|Márquez|2002}} }} * {{cite web|first=Jim|last=Miller|url=http://www.rollingstone.com/music/albumreviews/physical-graffiti-19750327|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090423132813/http://www.rollingstone.com/artists/ledzeppelin/albums/album/158693/review/5944206/physical_graffiti|archivedate=23 April 2009|title=Album review: Physical Graffiti|work=Rolling Stone|date=27 March 1975|accessdate=29 July 2011|ref={{SfnRef|Miller|1975}}}} * {{cite web|last=Mojo|url=http://www.ledzeppelin.com/node/3312/2112|title=Mojo Awards 'Best Live Act' 2008&nbsp;– Acceptance Speech|format=video|year=2008|ref={{SfnRef|Mojo|2008}}}} * {{cite web |last=MTV |url=http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index2.jhtml |title=MTV&nbsp;– Black Sabbath: the greatest metal bands of all time |publisher=MTV |date=9 March 2006 |accessdate=5 September 2010 |ref={{SfnRef|MTV|2006}} |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080319045933/http://www.mtv.com/bands/m/metal/greatest_metal_bands/071406/index2.jhtml |archivedate=2008-03-19 }} * {{cite news|first=Charles Shaar|last=Murray|authorlink=Charles Shaar Murray|title=The Guv'nors|work=[[Mojo (časopis)|Mojo]]|date=August 2004|ref={{SfnRef|Murray|2004}}}} * {{cite web |author=Newswire |url=http://ledzeppelin.com/show/june-3-1977 |title=Led Zeppelin official website: concert summary |publisher=LedZeppelin.com |date=3 June 1977 |accessdate=5 September 2010 |ref={{SfnRef|Newswire|2011}} }} * {{cite news |last=Pareles |first=Jon |url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9903EEDF1738F937A25754C0A961958260 |title=Lollapalooza's recycled hormones: rebellion by the numbers |work=The New York Times |date=14 July 1997 |accessdate=4 December 2010 |ref={{SfnRef|Pareles|1997}} }} * {{cite book|first=Ian|last=Peddie|year=2006|chapter=The bleak country: the Black Country and the rhetoric of escape|editor=Ian Peddie, ed|title=The Resisting Muse: Popular Music and Social Protest|location=Aldershot|publisher=Ashgate|isbn=0-7546-5114-2|ref={{SfnRef|Peddie|2006}}}} * {{cite news|first=Steven |last=Pond |title=Led Zeppelin: The Song Remains the Same |work=Rolling Stone |volume=522|date=24 March 1988 |ref={{SfnRef|Pond|1988}}}} * {{cite web|url=http://www.allmusic.com/artist/jimmy-page-p5091/biography|title=Jimmy Page: biography|accessdate=11 November 2008|last=Prato|first=Greg|publisher=AllMusic|year=2008|ref={{SfnRef|Prato|2008}}}} * PRESTON, Neal: ''Led Zeppelin: Fotografie Neala Prestona''. (Volvox Globator, 2009). * {{cite book|first1=Pete|last1=Prown|first2=H. P.|last2=Newquist|first3=Jon F.|last3=Eiche|year=1997|title=Legends of Rock Guitar: The Essential Reference of Rock's Greatest Guitarists|location=Milwaukee|publisher=H.Leonard |isbn=0-7935-4042-9 |ref={{SfnRef|Prown, Newquist & Eiche|1997}}}} * {{cite news |url=http://www.reuters.com/article/2007/10/17/music-zeppelin-downloads-dc-idUSL1535184120071017 |title=Led Zeppelin to sell music online |agency=Reuters |date=15 October 2007 |accessdate=23 September 2010 |ref={{SfnRef|Reuters|2007}} }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120512213033/http://www.reuters.com/article/2007/10/17/music-zeppelin-downloads-dc-idUSL1535184120071017 |date=2012-05-12 }} * {{cite web |last=[[Recording Industry Association of America|RIAA]] |url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=4&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=Led_Zeppelin&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=&endMonth=&startYear=&endYear=&sort=Artist&perPage=100 |title=Gold & Platinum database search: 'Led Zeppelin' |work=[[Recording Industry Association of America]] |year=2009 |accessdate=26 March 2009 |ref={{SfnRef|RIAA|2009}} }} * {{cite web|last=RIAA|url=http://www.riaa.com/goldandplatinum.php?content_selector=top-selling-artists|title=Top-Selling Artists|work=Recording Industry Association of America|year=2011|accessdate=8 January 2011|ref={{SfnRef|RIAA|2011}}}} * {{cite web |last=[[Rock and Roll Hall of Fame]] |url=http://rockhall.com/inductees/led-zeppelin/bio/ |title=Led Zeppelin: biography |work=Rock and Roll Hall of Fame |accessdate=5 September 2010 |year=2010 |ref={{SfnRef|Rock and Roll Hall of Fame|2010}} |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110628093543/http://rockhall.com/inductees/led-zeppelin/bio/ |archivedate=2011-06-28 }} * {{cite news|url=http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time|title=The RS 500 Greatest Albums of All Time|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080710133428/http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time?|date=18 November 2003|archivedate=10 July 2008|accessdate=4 June 2013|newspaper=Rolling Stone|ref={{SfnRef|Rolling Stone|2003}}}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100417043100/http://www.rollingstone.com/news/story/5938174/the_rs_500_greatest_albums_of_all_time |date=2010-04-17 }} * {{cite book|last=Grohl|first=Dave|year=2011|chapter=Led Zeppelin|title=Rolling Stone: The 100 Greatest Artists of All Time|editor1-last=Brackett|editor1-first=Nathan|publisher=''Rolling Stone''|url=http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-artists-of-all-time-19691231/led-zeppelin-20110419|ref=harv}} * {{cite web|last=Robertplant.com|url=http://www.robertplant.com/index.php?l1=2&l2=0&l3=0&articleID=186&rt=NE|title=Robert Plant&nbsp;– official statement|publisher=robertplant.com|date=29 September 2008|accessdate=29 September 2008|ref={{SfnRef|Robertplant.com|2008}}}} * {{cite news |last=Rolling Stone |url=http://archive.rollingstone.com/Desktop#/20060810/C1 |title=Led Zeppelin: the heaviest band of all time |date=10 August 2006 |volume=1006 |work=Rolling Stone |location=New York |accessdate=29 July 2011 |ref={{SfnRef|Rolling Stone|2006}} }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170605215941/http://archive.rollingstone.com/Desktop#/20060810/C1 |date=2017-06-05 }} * {{cite web |last=Rolling Stone |url=http://www.rollingstone.com/music/artists/led-zeppelin/biography |title=Led Zeppelin |work=Rolling Stone |location=New York |accessdate=24 December 2009 |year=2009 |ref={{SfnRef|Rolling Stone|2009}} }} * {{cite news |last=Rolling Stone |url=http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-guitarists-of-all-time-19691231/jimmy-page-19691231 |title=Greatest guitarists of all time: 9&nbsp;– Jimmy Page |work=Rolling Stone |location=New York |year=2011 |accessdate=28 July 2011 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110804000452/http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-guitarists-of-all-time-19691231/jimmy-page-19691231 |archive-date=2011-08-04 |ref={{SfnRef|Rolling Stone|2011a}} }}{{failed verification |date=August 2015}} * {{cite book|first1=Scott|last1=Schinder|first2=Andy|last2=Schwartz|year=2008|title=Icons of Rock|location=Westport, Connecticut|publisher=Greenwood |isbn=0-313-33846-9 |ref={{SfnRef|Schinder & Schwartz|2008}}}} * {{cite book|first=Keith|last=Shadwick|year=2005|title=Led Zeppelin: The Story of a Band and Their Music 1968–1980|location=San Francisco|publisher=Backbeat Books|isbn=0-87930-871-0|ref={{SfnRef|Shadwick|2005}}}} * SHADWICK, Keith: ''Led Zeppelin: Příběh skupiny a její hudby 1968 – 1980''. (Nava, 2009). * {{cite news |url=http://edition.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Music/12/09/led.zep/index.html |title=Can Led Zeppelin still rock? |last=Sorel-Cameron |first=Peter |date=9 December 2007 |work=CNN.com Entertainment |accessdate=17 February 2011 |ref={{SfnRef|Sorel-Cameron|2007}} }} * {{cite web|last=Sparks|first=Ryan|url=http://www.classicrockrevisited.com/interviewsportnoy.htm|title=Carpe Diem: an exclusive interview with Mike Portnoy from Dream Theater|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100103230524/http://classicrockrevisited.com/interviewsportnoy.htm|archivedate=3 January 2010|publisher=classicrockrevisited.com|accessdate=29 July 2011|year=2010|ref={{SfnRef|Sparks|2010}}}} * {{cite book|first=Will |last=Straw |chapter=Characterizing rock music culture: the case of heavy metal |title=On Record: Rock, Pop and the Written Word |editor=Simon Frith and Andrew Goodwin, eds | location=London |publisher=Routledge |year=1990 |isbn=0-415-05306-4 |ref={{SfnRef|Straw|1990}}}} * {{cite news|last=Talmadge|first=Eric|url=http://www.huffingtonpost.com/2008/01/28/led-zeppelin-guitarist-wa_n_83534.html|title=Led Zeppelin guitarist wants World tour|work=The Huffington Post|date=28 January 2008|accessdate=25 November 2008|ref={{SfnRef|Talmadge|2008}}}} * {{cite book|first=Dave|last=Thompson|year=2004|title=Smoke on the Water: The Deep Purple Story|location=Toronto, Ontario|publisher=ECW Press|url=https://books.google.com/?id=LzzCw6xs9roC&pg=PA61&dq=Led+Zeppelin+Deep+Purple#v=onepage&q=Led%20Zeppelin%20Deep%20Purple&f=false|isbn=1-55022-618-5|ref={{SfnRef|Thompson|2004}}}} * {{cite news|first=Vanessa|last=Thorpe|url=https://www.theguardian.com/uk/2007/jul/29/musicnews.music|title=Led Zeppelin join the net generation|work=The Observer|date=29 July 2007|accessdate=23 July 2011|ref={{SfnRef|Thorpe|2007}}}} * {{cite news |first=Gustavo |last=Turner |url=http://www.laweekly.com/2010-08-26/music/the-l-a-weekly-interview-billy-corgan/3/ |title=The L.A. weekly interview: Billy Corgan |work=LA Weekly |date=26 August 2010 |ref={{SfnRef|Turner|2010}} }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100831094238/http://www.laweekly.com/2010-08-26/music/the-l-a-weekly-interview-billy-corgan/3/ |date=2010-08-31 }} * {{cite news|last=TVNZ|url=http://tvnz.co.nz/entertainment-news/guinness-2010-entertainment-winners-revealed-3313600|title=Guinness 2010 entertainment winners|work=TVNZ|date=17 December 2009|accessdate=23 September 2009|ref={{SfnRef|TVNZ|2009}}}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110306170534/http://tvnz.co.nz/entertainment-news/guinness-2010-entertainment-winners-revealed-3313600 |date=2011-03-06 }} * {{cite web|last=[[VH1]]|url=http://www.rockonthenet.com/archive/2000/vh1hardrock.htm|title=Greatest artists of hard rock|publisher=VH1|year=2010|accessdate=17 February 2010|ref={{SfnRef|VH1|2010}}}} * {{cite book|first=Steve|last=Waksman|year=2001|title=Instruments of Desire: the Electric Guitar and the Shaping of Musical Experience|location=Cambridge, Massachusetts|publisher=[[Harvard University Press]]|url=https://books.google.com/books?id=-DWxyYapaBwC&pg=PA238&dq=led+zeppelin#v=onepage&q=led%20zeppelin&f=false|isbn=0-674-00547-3|ref={{SfnRef|Waksman|2001}}}} * {{cite book|first=Steve|last=Waksman|year=2009|title=This Ain't the Summer of Love: Conflict and Crossover in Heavy Metal and Punk|location=Berkeley, California|publisher=University of California Press|isbn=978-0-520-25310-0|ref={{SfnRef|Waksman|2009}}}} * {{cite news|first=Michael|last=Wale|url=http://archive.timesonline.co.uk/tol/viewArticle.arc?articleId=ARCHIVE-The_Times-1973-07-11-11-003&pageId=ARCHIVE-The_Times-1973-07-11-11|title=Led Zeppelin|work=The Times|date=11 July 1973|ref={{SfnRef|Wale|1973}}}} {{Webarchive|url=http://wayback.vefsafn.is/wayback/20100108155629/http://archive.timesonline.co.uk/tol/viewArticle.arc?articleId=ARCHIVE-The_Times-1973-07-11-11-003&pageId=ARCHIVE-The_Times-1973-07-11-11 |date=2010-01-08 }} * {{cite news|first=Mick|last=Wall|url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article5037614.ece|title=The truth behind the Led Zeppelin legend|work=The Times|date=1 November 2008|accessdate=29 July 2011|ref={{SfnRef|Wall|2008}}}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110616140226/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article5037614.ece |date=2011-06-16 }} * {{cite book |first=Mick |last=Wall |authorlink=Mick Wall |year=2008 |title=When Giants Walked the Earth: A Biography of Led Zeppelin |location=London |publisher=Orion |isbn=978-1-4091-0319-6 |url=https://books.google.com/books?id=d0-nmLBW-SUC&dq |ref={{SfnRef|Wall|2008}} }} * WALL, Mick: ''Když po zemi kráčeli obři: Příběh Led Zeppelin''. (Ševčík, 2011). * {{cite book|first=Robert|last=Walser |authorlink=Robert Walser (musicologist) |year=1993 |title=Running with the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music |location=New York |publisher=Wesleyan University Press |isbn=0-8195-6260-2|ref={{SfnRef|Walser|1993}}}} * {{cite book|first=Chris|last=Welch|authorlink=Chris Welch|year=1994|title=Led Zeppelin|location=London|publisher=Orion|isbn=1-85797-930-3|ref={{SfnRef|Welch|1994}}}} * {{cite book|first1=Chris|last1=Welch|first2=Geoff|last2=Nicholls|year=2001|title=John Bonham: A Thunder of Drums|location=San Francisco|publisher=Backbeat |isbn=978-0-87930-658-8|ref={{SfnRef|Welch & Nicholls|2001}}}} * {{cite news|first=Nigel|last=Williamson|title=Forget the myths |work=[[Uncut (časopis)|Uncut]] |date=May 2005 |ref={{SfnRef|Williamson|2005}}}} * {{cite book|first=Nigel|last=Williamson|year=2007|title=The Rough Guide to Led Zeppelin|place=London|publisher=Dorling Kindersley|isbn=1-84353-841-5|ref={{SfnRef|Williamson|2007}}}} * {{cite book|first=Scott|last=Witmer|year=2010|title=History of Rock Bands|location=Edina, Minnesota|publisher=ABDO|isbn=978-1-60453-692-8|ref={{SfnRef|Witmer|2010}}}} * {{cite book|first=Ritchie|last=Yorke|authorlink=Ritchie Yorke|year=1993|title=Led Zeppelin: The Definitive Biography|location=Novato, California|publisher=Underwood–Miller|isbn=0-88733-177-7|ref={{SfnRef|Yorke|1993}}}} * {{cite web |last=Greene |first=Andy |title=This week in rock history: Bob Dylan wins his first Grammy and Led Zeppelin become the Nobs |work=Rolling Stone |date=28 February 2011 |accessdate=24 April 2011 |url=http://www.rollingstone.com/music/news/this-week-in-rock-history-bob-dylan-wins-his-first-grammy-and-led-zeppelin-become-the-nobs-20110228 }} * {{cite news|last=Rogers|first=Georgie|accessdate=8 December 2008|url=http://www.bbc.co.uk/6music/news/20080616_mojo.shtml|title=MOJO award winners|publisher=BBC|date=16 June 2008}} * {{cite web|last=Brackett|first=John|accessdate=15 June 2014|url=http://search.proquest.com.ezproxy2.library.arizona.edu/docview/1325852/580729546B094202PQ/1?accountid=8360|title=Examining Rhythmic and Metric Practices in Led Zeppelin's Musical Style|publisher=Popular Music|year=2008}} {{Refend}} </div> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Sisterlinks|b=no|s=no|v=no|species=no|n=no|wikt=no|d=Q2331|commons=Category:Led Zeppelin}} * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.atlanticrecords.com/artists/led-zeppelin Led Zeppelin] at [[Atlantic Records]] * {{Youtube|u=ledzeppelin|{{PAGENAMEBASE}}}} (Official) {{Kennedy Center Honors 2010 - 2019}} {{Led Zeppelin}} [[Kategória:Led Zeppelin| ]] [[Kategória:Britské hudobné skupiny]] [[Kategória:Hardrockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Bluesrockové hudobné skupiny]] l65tw8hd7t3qhp0gcx1x9a39jdu2omk Košice 0 7248 8356745 8355718 2026-08-15T22:42:58Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356745 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Najlepší článok}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Košice | other_name = | category = [[mesto (Slovensko)|mesto]] <!-- *** Image *** --> | image_compl = {{Koláž| |color=#ffffff | photo1a = Dóm svätej Alžbety.jpg | photo1b = Kaplnka svätého Michala Koszyce 2SM.jpg | photo2a = Letecká panoráma Košíc (cropped).jpg | photo3a = Statne divadlo Kosice (1899) (cropped).jpg | photo3b = Szlovákia, Kassa, 6 (cropped).jpg | photo3c = Košice (cropped).jpg | position = center | spacing = 2 | border = 0 | size = 270}} | image_compl_caption = Hore: [[Dóm sv. Alžbety]] a [[Kostol svätého Michala (Košice)|kaplnka sv. Michala]]<br/>Stred: panoráma z lietadla<br/>Dole (zľava do prava): [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]]; Centrum [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]; Plastika [[Erb Košíc|erbu mesta]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Košice.png | symbol = Coat of Arms of Košice.svg | logo = Kosice logo.png | logo_size = 155px <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = Mesto tolerancie | nickname_note =<ref name="mesto tolerancie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Feman - Európsky festival kultúry národov a národností | url = http://www.feman.sk/obsah/festival-feman | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Združenie Feman | miesto = Košice }}</ref> <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region_type = Kraj | histregion = [[Abovská župa|Abov]] ([[Košice a okolie]]) | district = [[Okres Košice I|Košice I]] | district1 = [[Okres Košice II|II]] | district2 = [[Okres Košice III|III]] | district3 = [[Okres Košice IV|IV]] | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Hornád]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 208 | lat_d = 48 | lat_m = 43 | lat_s = 12 | lat_NS = S | long_d = 21 | long_m = 15 | long_s = 29 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:city | highest = [[Vysoký vrch ({{mnm|851}})|Vysoký vrch]] | highest_elevation = 851 | highest_lat_d = 48 | highest_lat_m = 49 | highest_lat_s = 28.38 | highest_lat_NS = S | highest_long_d = 21 | highest_long_m = 09 | highest_long_s = 21.96 | highest_long_EW = V | lowest = Krásna nad Hornádom | lowest_elevation = 184 | lowest_lat_d = 48 | lowest_lat_m = 40 | lowest_lat_s = 08.58 | lowest_lat_NS = S | lowest_long_d = 21 | lowest_long_m = 20 | lowest_long_s = 23.52 | lowest_long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | area = 242.768069 | area2 = 1776.66 | area3 = 6751.9 | area2_type = aglomerácia | area3_type = kraj <!-- *** Population *** --> | population = {{OBP|SK|599981|N}} | population_date = {{OBD|SK|599981|dmr1}} | population_note = <ref name="pocet obyvatelov">{{OBZ|SK|582000}}</ref> | population_density = auto | population2_density = auto | population3_density = auto | population2 = 368725 | population3 = 801460 | population2_type = aglomerácia | population2_date = 31. 12. 2019 | population2_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> | population3_type = kraj | population3_date = {{OBD|SK|1|dmr1}} | population3_note = <ref name="pocet obyvatelov"/> <!-- *** History & management *** --> | established = 1230 | established_type = Prvá pís. zmienka | mayor = [[Jaroslav Polaček]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref><br /> | mayor_party = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]], [[Strana rómskej koalície – SRK|SRK]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA]] <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 040 00 | area_code = +421-55 | area_code_type = Tel. predvoľba | code = 599981 | code1 = KE | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free_type = Patrónka mesta -------------------------------------------------------------------- | free = [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] -------------------------------------------------------------------- | free1_type = Adresa [[Magistrát mesta Košice|magistrátu]] | free1 = [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 48A, 040 11<br/>[[Košice - Západ|Košice-Západ]] | free2_type = Telefón / Fax | free2 = 055/641 91 11 | free3_type = E-mail | free3 = [mailto:kontakt@kosice.sk kontakt@kosice.sk] | free4_type = | free4 = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = <!-- Poloha v rámci Košického kraja --> | map1_locator = <!-- Košický kraj --> | map2 = Kosice.20080908.png | map2_caption = Mapa mesta | map_compl = {{maplink|frame=yes|plain=yes|frame-align=center|type=shape|fill=#ffffff|fill-opacity=0|stroke-width=2|frame-width=270}} | map_compl_caption = Interaktívna mapa mesta | freemap_zoom = 13 <!-- *** Websites *** --> | commons = Košice | statistics = {{MOŠ/MIS|599981}} | website = [http://www.kosice.sk kosice.sk] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = '''Demonym:''' ''Košičan, Košičanka''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Košičan}}</ref> }} '''Košice''' (iné názvy pozri [[Košice#Názov|kapitolu Názov]]) sú metropolou [[Východné Slovensko|východného]] [[Slovensko|Slovenska]] a s takmer 230 000 obyvateľmi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 - Agregované údaje za Košice|url=https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/SK599981.pdf|vydavateľ=Štatistický úrad SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=24.8.2023|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> [[Zoznam miest na Slovensku|druhým najľudnatejším mestom na Slovensku]]. Mesto je súčasťou [[Košická aglomerácia|Košickej aglomerácie]] s 367 000 obyvateľmi a [[Košicko-prešovská aglomerácia|Košicko-prešovskej aglomerácie]], ktorá s 555 800 obyvateľmi patrí medzi najväčšie [[Urbanizácia|urbanizované]] oblasti na Slovensku. V roku [[2013]] sa Košice stali [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskym hlavným mestom kultúry]]. Od roku [[2016]] nesú titul [[Európske hlavné mesto športu|Európske mesto športu]], od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival [[MFF Art Film]]. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa Košice zaradili do Siete kreatívnych miest [[UNESCO]] v roku [[2017]], keď im bol priznaný štatút ''UNESCO Creative City of Media Arts''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Creative Cities Network Košice | url = https://en.unesco.org/creative-cities/kosice | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2018 | jazyk = anglický }}</ref> Košice v roku [[2019]] získali taktiež titul ''Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019''. Ocenenie udeľuje ''Európske dobrovoľnícke centrum'' so sídlom v [[Brusel]]i. Košice sa tak stali historicky prvým mestom z krajín [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]] a po [[Barcelona|Barcelone]], [[Lisabon]]e, [[Londýn]]e, [[Sligo (mesto v Írsku)|Sligu]] a [[Aarhus]]e šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20709132/kosice-ziskali-titul-europske-hlavne-mesto-dobrovolnictva-2019.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-12-01 | dátum prístupu = 2019-03-22 }}</ref> Košice sú centrom celého [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a sídlom regionálnej samosprávy – [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom [[Košická rímskokatolícka arcidiecéza|Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy]], [[Košická gréckokatolícka eparchia|Košickej gréckokatolíckej eparchie]], [[Michalovsko-košická pravoslávna eparchia|Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie]] a [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu SR]]. Zároveň sú významným univerzitným centrom (sídlom troch [[univerzita|univerzít]] a jednej vysokej školy, ako aj fakúlt a detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl) a ôsmich ústavov [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]. Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií s celoslovenskou a regionálnou pôsobnosťou, medzi ktoré patria [[Národné divadlo Košice]], [[Štátna filharmónia Košice]], [[Slovenské technické múzeum]], [[Východoslovenské múzeum]], [[Východoslovenská galéria]] a [[Štátna vedecká knižnica Košice|Štátna vedecká knižnica v Košiciach]]. Mesto má pestrú národnostnú skladbu, najväčšiu menšinu na území mesta tvorí [[Maďari na Slovensku|maďarská]] menšina (takmer 3 % podľa kvalifikovaného odhadu [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistického úradu SR]])<ref name=su18/> a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina s podielom takmer 2 %.<ref name=su18/> Mesto hrá rolu v dopravnom prepojení východ – západ, kde tvorí spojnicu medzi [[Východná Európa|východnou]] a [[Stredná Európa|strednou]] [[Európa|Európou]] na jednej strane a [[Ukrajina|Ukrajinou]] a [[Rusko]]m na druhej strane prostredníctvom [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodnej železničnej trate]]. Košické [[Letisko Košice|medzinárodné letisko]] sprostredkúva letecké spojenie so západnou a stredovýchodnou Európou pre spádovú oblasť [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V meste je zastúpený [[hutníctvo|hutnícky]] a [[strojárstvo|strojársky]] priemysel, umiestnená je tu skupina firiem [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]], ktorá je združená v klastri [[Košice IT Valley]]. Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými pamiatkami [[Gotická architektúra|gotickej]], [[Baroková architektúra|barokovej]], [[Klasicistická architektúra|klasicistickej]] a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu [[pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]] na Slovensku ({{ha|85.4|m|w}}).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mokriš | meno = Radoslav | odkaz na autora = | titul = História Košíc pre budúcnosť mesta. Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie | vydavateľ = Krajský pamiatkový úrad Košice | miesto = Košice | rok = 2005 | isbn = 80-89089-42-9 | kapitola = | strany = 7 | jazyk = }}</ref> Jej najvýznamnejšou dominantou je rozlohou najväčšia sakrálna stavba na Slovensku – gotická [[katedrála]] [[Dóm svätej Alžbety]]. [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]], lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami, je promenádnym [[korzo]]m mesta. == Geografia == [[Súbor:Occupation du sol Kosice.png|náhľad|'''Plocha mesta'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#FF5555|Historické centrum}} {{Legenda|#FFAAAA|Zastavaná plocha}} {{Legenda|#FFEEAA|Poľnohospodárska oblasť}} {{Legenda|#DDE9AF|Zalesnená plocha}} [[Súbor:Sign bw stripes r.png|14px]] <span style="font-size:90%">Zastavaná plocha okolo roku 1910</span>]] Mesto leží vo [[Východné Slovensko|východnej]] časti Slovenska v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v blízkosti hraníc s [[Maďarsko]]m ({{km|20|m}}), [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|70|m}}) a [[Poľsko]]m ({{km|70|m}}) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta [[Bratislava|Bratislavy]] je vzdialené asi {{km|310|m}}. Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky [[Hornád]] v geografickom styku severného výbežku [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]] – [[Košická kotlina|Košickej kotliny]] a [[Karpaty|karpatského]] pohoria [[Slovenské rudohorie]], ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]] a [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Z východu ho obklopuje hradba [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]] sopečného pôvodu. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch [[Hradová (vrch)|Hradová]] – {{mnm|466.1|w}}, ktorý patrí do masívu [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čiernej hory]]. === Geológia === Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje [[hornádsky zlomový systém]], kolmo obmedzujúci [[gemerikum]], [[veporikum]] a [[vnútrokarpatský paleogén]] od [[Východopanónska panva|Východopanónskej panvy]]. Pozdĺž zlomu došlo v [[miocén]]e k silnej [[vulkanizmus|sopečnej aktivite]] v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]]. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých [[íl]]och kochanovského súvrstvia sarmatského veku ([[miocén]]) a mladších riečnych [[piesok|pieskoch]], [[štrk]]och a [[hlina|hlinách]] [[kvartér]]u. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách [[Veporikum|veporika]] a [[Gemerikum|gemerika]]. V oblasti [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] to sú [[granodiorit]]y až [[tonalit]]y komplexu Bujanovej a nadložné premenené [[pieskovec|pieskovce]] a [[zlepenec|zlepence]] a tiež [[mezozoikum|mezozoické]] [[vápenec|vápence]] patriace k [[Veporikum|veporiku]]. V západnej časti dominujú premenené horniny [[Gemerikum|gemerika]], hlavne [[fylit]]y čermeľskej skupiny, [[zlepenec|zlepence]] a [[brekcia|brekcie]] krompašskej skupiny a [[amfibolit]]y a metabazity rakoveckej skupiny.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Geologická mapa Západných Karpát a priľahlých území | odkaz na titul = | editori = Lexa, J., Bezák, V., Elečko, M., Mello, J., Polák, M., Potfaj, M., Vozár, J. | vydavateľ = MŽPSR, ŠGÚDŠ | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> Z [[nerastná surovina|nerastného]] bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská [[magnezit]]u, ktoré sa do roku [[1997]] ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti [[Jahodná (vrch)|Jahodnej]] sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby [[uraninit|uránovej rudy]] s významnou prímesou [[molybdén]]u.<ref>{{Citácia knihy | autor = | spoluautori = | titul = Nerastné suroviny Slovenska | odkaz na titul = | edícia = Ročenka 2006 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | miesto = Bratislava | rok = 2000 | url = http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | isbn = | poznámka = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203002634/http://www.geology.sk/images/obchod/roc_ns/SK_yearbook06.zip | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> === Podnebie a počasie === Podnebie Košíc je kontinentálne, mierne s priemernými teplotami –3 [[°C]] v januári a 19 [[°C]] v júli. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8,4{{--}}8,7 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 600{{--}}{{mm|650|m}}.<ref>{{Citácia knihy | autor = Veľký, J. a kolektív | spoluautori = | titul = [[Encyklopédia Slovenska]] III. zväzok K - M. | odkaz na titul = | edícia = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1979 | url = | isbn = | poznámka = }}</ref> * '''Absolútne maximum''': 38,5 °C ([[20. júl]] [[2007]]). * '''Absolútne minimum''': –30,5 °C ([[16. február]] [[1940]]). {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Košice / [[Letisko Košice|Medzinárodné letisko Košice]] (LZKZ) {{mnm|230|w}} (6 [[km]] od Košíc) |Jan_Hi_°C = 0 |Feb_Hi_°C = 3 |Mar_Hi_°C = 9 |Apr_Hi_°C = 15 |May_Hi_°C = 20 |Jun_Hi_°C = 23 |Jul_Hi_°C = 25 |Aug_Hi_°C = 25 |Sep_Hi_°C = 20 |Oct_Hi_°C = 14 |Nov_Hi_°C = 6 |Dec_Hi_°C = 1 |Year_Hi_°C = 13 |Jan_Lo_°C = -5 |Feb_Lo_°C = -4 |Mar_Lo_°C = 0 |Apr_Lo_°C = 4 |May_Lo_°C = 9 |Jun_Lo_°C = 12 |Jul_Lo_°C = 13 |Aug_Lo_°C = 13 |Sep_Lo_°C = 9 |Oct_Lo_°C = 4 |Nov_Lo_°C = 0 |Dec_Lo_°C = -4 |Year_Lo_°C = 4 |Jan_MEAN_°C = -3 |Feb_MEAN_°C = 0 |Mar_MEAN_°C = 4 |Apr_MEAN_°C = 10 |May_MEAN_°C = 15 |Jun_MEAN_°C = 18 |Jul_MEAN_°C = 19 |Aug_MEAN_°C = 19 |Sep_MEAN_°C = 14 |Oct_MEAN_°C = 9 |Nov_MEAN_°C = 3 |Dec_MEAN_°C = -1 |Year_MEAN_°C = 9 |Jan_Precip_cm = 5 |Feb_Precip_cm = 5 |Mar_Precip_cm = 5 |Apr_Precip_cm = 8 |May_Precip_cm = 9 |Jun_Precip_cm = 10 |Jul_Precip_cm = 9 |Aug_Precip_cm = 7 |Sep_Precip_cm = 7 |Oct_Precip_cm = 6 |Nov_Precip_cm = 7 |Dec_Precip_cm = 7 |Year_Precip_cm = 85 |source = Norwegian Meteorological Institute (2018) |accessdate=17. marec 2019 <ref name="Weather Underground">{{citácia elektronického dokumentu |url=https://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |titul=Norwegian Meteorological Institute - Weather History for Košice |dátum prístupu=2019-03-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180628032736/http://www.yr.no/place/Slovakia/Ko%C5%A1ice/Ko%C5%A1ice/statistics.html |dátum archivácie=2018-06-28 }}</ref> }} === Vodné toky === {{graf počasia|Košice |-5|0|50 |-4|3|50 |0|9|50 |4|15|80 |9|20|90 |12|23|100 |13|25|90 |13|25|70 |9|20|70 |4|14|60 |0|6|70 |-4|1|70 |float=right |zdroj=[https://www.yr.no/place/Slovakia/Košice/Košice/statistics.html Norwegian Meteorological Institute] }} Mesto patrí do povodia riek [[Hornád]] – [[Slaná]] – [[Tisa]]. Rieka [[Hornád]] preteká východnou časťou mesta v smere sever – juh. Pravostrannými prítokmi [[Hornád]]u sú východo-západným smerom [[Myslavský potok]] a severozápadným smerom potok [[Črmeľ|Čermeľ]]. Mestskou časťou [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka [[Ida (rieka)|Ida]]. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky [[Torysa (rieka)|Torysa]] a [[Oľšava (prítok Hornádu)|Oľšava]]. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín I]] a [[Ružín (vodná nádrž)|Ružín II]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam vodných tokov v Košiciach]]'' === Vodné plochy a jazerá === Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V intraviláne mesta a v jeho okolí sa nachádzajú umelé vodné nádrže na riekach [[Hornád]] a [[Ida (rieka)|Ida]], viaceré bagroviská, resp. štrkoviská a rybníky. Pozdĺž Hornádu v južnej časti mesta sú zachované slepé ramená. * vodná plocha [[Jazero (Košice)|Jazero]] * [[Seligovo jazero]] * [[Čanianske jazerá]] – štrkoviská * vodná nádrž [[Bukovec (okres Košice-okolie)|Bukovec]] – zásobáreň pitnej vody * vodná nádrž [[Poľov (vodná nádrž)|Poľov]] – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice]] * vodná nádrž Pod Bukovcom – zásobáreň úžitkovej vody pre železiarne [[U. S. Steel Košice]] {{Galéria |Názov=Jazerá |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Nad jazerom.JPG|Jazero |Súbor:Slovakia Kosice Bukovec-lake.png|Bukovec |Súbor:Čanianske jazero - panoráma - panoramio.jpg|Čanianske jazero }} ''Pozri aj: [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]]'' === Susedné obce === Najbližšie ku hraniciam mesta sa nachádza 26 obcí. Všetky tieto obce sú [[Spoločenstvo obcí|vidiecke spoločenstvá]] a nachádzajú sa v okrese [[Okres Košice okolie|Košice-okolie]]. [[Súbor:Letecká panoráma Košíc.jpg|náhľad|Letecká panoráma Košíc]] {|width ="45%" border="0" cellspacing="2" cellpadding="0" align="center" style="border:1px solid #AAA;background-color:#F9F0EA" |+ Susedné obce mesta '''{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZBGIS| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-13| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100314/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=10&c=21.289872,48.740263| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> |- |width ="33%" align="center"| {{{Severozápad|{{{Košická Belá|[[Košická Belá]]<br>[[Veľká Lodina]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Sever|{{{Sokoľ|[[Sokoľ]]<br>[[Kostoľany nad Hornádom]]<br>[[Družstevná pri Hornáde]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Severovýchod|{{{Budimír|[[Budimír]]<br>[[Beniakovce]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Západ|{{{Malá Ida|[[Malá Ida]]<br>[[Baška (okres Košice-okolie)|Baška]]<br>[[Nižný Klátov]]<br>[[Vyšný Klátov]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| [[Image:Brosen windrose-sl.svg|80px|{{{Commune|{{{Košice|Košice}}}}}}]] |width ="33%" align="center"| {{{Východ|{{{Hrašovík|[[Hrašovík]]<br>[[Košické Olšany]]<br>[[Sady nad Torysou]]<br>[[Košická Polianka]]}}}}}} |- |width ="33%" align="center"| {{{Juhozápad|{{{Šemša|[[Šemša]]<br>[[Veľká Ida]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juh|{{{Haniska|[[Haniska (okres Košice-okolie)|Haniska]]<br>[[Sokoľany]]<br>[[Bočiar]]<br>[[Seňa]]}}}}}} |width ="33%" align="center"| {{{Juhovýchod|{{{Vyšná Hutka|[[Vyšná Hutka]]<br>[[Nižná Hutka]]<br>[[Nižná Myšľa]]<br>[[Kokšov-Bakša]]<br>[[Valaliky]]}}}}}} |} == Politika == [[Súbor:TownHallKošice.jpg|náhľad|vpravo|Historická radnica, reprezentatívne sídlo primátora mesta]] [[Súbor:Kosice zastupitelstvo 2022-2026.svg|náhľad|'''Zloženie zastupiteľstva'''<br />Legenda :<br /> {{Legenda|#BDBDBD|[[Nezávislý politik|NEKA]] – 21 kresiel}} {{Legenda|#28A6FA|koalícia [[KDH]], [[SaS]], [[SME RODINA]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG - ALIANCIA]], [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]], [[DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]], [[OĽANO]] – 8 kresiel}} {{Legenda|#FFEE00|[[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]  – 6 kresiel}} {{Legenda|#22468D|[[ZA ĽUDÍ]] – 2 kreslá}} {{Legenda|#00BCFF|[[Progresívne Slovensko]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#50168E|koalícia [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#3D104D|[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] – 1 kreslo}} {{Legenda|#F10000|koalícia [[SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]], [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)|SMS]] – 1 kreslo}}]] [[Súbor:133-3381 IMG.JPG|thumb|upright 0.6|Plastika mestského erbu]] [[Súbor:DivisionKE.jpg|náhľad|upright 0.6|Budova ''Divízie'' je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]]] === Mestská samospráva === {{hlavný článok|Mestské časti Košíc}} Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra [[1990]] o meste Košice ''401/1990 Zb.'' určil Košiciam štatút mesta spravovaného [[magistrát]]om, [[Mestské zastupiteľstvo|mestským zastupiteľstvom]] a [[primátor (Slovensko)|primátorom]] mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum vydania = 01.10.1990 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120106154710/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_zakon401_index.htm | dátum archivácie = 2012-01-06 }}</ref> Novelizácia zákona z roku [[2006]] ''222/2006 Zb.'' rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Slovenskej národnej rady č. 222/2006 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum vydania = 16.03.2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090326002832/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=gov_novelake_index.htm | dátum archivácie = 2009-03-26 }}</ref> [[Mestské zastupiteľstvo]] je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 41 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých [[mestská časť|mestských častí]] na obdobie štyroch rokov. [[primátor (Slovensko)|Primátor]] je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie v jednokolovej voľbe [[Systém relatívnej väčšiny|systémom relatívnej väčšiny]]. Vedie rokovania [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]] a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov. Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta. [[Magistrát mesta Košice|Magistrát]] je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ. Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych [[mestská časť|mestských častí]], ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so [[starosta]]mi. {| class="wikitable" border="1" style="margin:0 auto; text-align:center;" |- | rowspan="10" | [[Súbor:Košice city parts colored.svg|140px]] | colspan="5" | Okresy a mestské časti |- |style="background:#44e0f5;"| '''[[Košice I (okres)|Košice I]]''' |style="background:#6df3a4;"| '''[[Košice II (okres)|Košice II]]''' |style="background:#ee7f40;"| '''[[Košice III (okres)|Košice III]]''' |style="background:#fd4dd0;"| '''[[Košice IV (okres)|Košice IV]]''' |- | [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] | [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] | [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] | [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] |- | [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] | [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] | [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košická Nová Ves]] | [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] |- | [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] | [[Košice – mestská časť Myslava|Myslava]] |   | [[Košice – mestská časť Krásna|Krásna]] |- | [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]] |   | [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] |- | [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré mesto]] | [[Košice – mestská časť Poľov|Poľov]] |   | [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] |- | [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]] | [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] |   | [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] |- |   | [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] |   |   |- |   | [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] |   |   |} === Symboly === [[Erb Košíc]] je najstaršie doloženým mestským [[erb]]om v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Erb mesta Košice | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Magistrát mesta Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120323113045/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=history_erb_indexsk.htm | dátum archivácie = 2012-03-23 }}</ref>. Strieborná veľká pečať mesta z roku [[1504]] je jednou z najkrajších [[Uhorsko|uhorských]] [[renesancia|renesančných]] pečatidiel. Ďalšími symbolmi sú zástava mesta, insígnie a štandarda [[primátor (Slovensko)|primátora]]. [[11. apríla]] [[2019]] mestskí poslanci odsúhlasili za [[Patrónka|patrónku]] mesta svätú [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbetu Uhorskú]], ktorá je taktiež patrónkou známej košickej [[Dóm svätej Alžbety|katedrály]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Patrónkou mesta Košice bude svätá Alžbeta Uhorská| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/mestski-poslanci-odobrili-aby-bola-sv/389507-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-04-11| dátum prístupu = 2019-04-12}}</ref> === Regionálna samospráva a štátna správa === {{hlavný článok|Košický samosprávny kraj|Košický kraj}} Decentralizáciou verejnej správy od roku [[2002]] prešla väčšina kompetencií [[Kraj (štátna správa)|krajov]] a [[okres]]ov na [[samosprávny kraj]]. Košice sú sídlom [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]. Na úrovni štátnej správy je územie mesta spravované [[obvodný úrad|Obvodným úradom Košice]] s pôsobnosťou pre celý [[Košický kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obvodný úrad Košice | url = http://www.vs.sk/ouke/ | dátum vydania = 17.04.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Obvodný úrad Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100111052951/http://www.vs.sk/ouke/ | dátum archivácie = 2010-01-11 }}</ref> === Primátori === * 1990 – 1993: [[Ján Kopnický]] * 1993 – 1994: [[Rudolf Bauer]] * 1994 – 1999: [[Rudolf Schuster]] * 1999 – 2006: [[Zdenko Trebuľa]] * 2006 – 2010: [[František Knapík]] * 2010 – 2018: [[Richard Raši]] * 2018 – 2026: [[Jaroslav Polaček]] {{Predstavitelia Košíc}} == Dejiny == {|class="infobox" style="width: 368px; border-spacing: 0px; text-align: left; " |- style="background: lightsteelblue; text-align: center" ! Historická príslušnosť |- style="background: lightsteelblue; " | style="font-size:97%;" | [[Súbor:Flag of Louis II of Hungary.svg|24px]] [[Uhorsko]] okolo 1000 – 1526<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Habsburská monarchia]] 1526 – 1804<br> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px]] [[Rakúske cisárstvo]] 1804 – 1867<br> [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] 1867 – 1918<br> [[Súbor:Red flag.svg|24px]] [[Slovenská republika rád]] 1919 – 1919<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1918 – 1938<br> [[Súbor:Flag_of_Hungary_(1920–1946).svg|24px]] [[Maďarské kráľovstvo]] 1938 – 1945<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]] 1945 – 1960<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Československá socialistická republika]] 1960 – 1990<br> {{flagicon|Czechoslovakia}} [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] 1990 – 1992<br> {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko|Slovenská republika]] od 1993 |} [[Súbor:Kosice by Braun Hogenberg (middle size) (97692526).jpg|náhľad|vpravo|Cassovia – Hlavné mesto Horného Uhorska (1617)]] [[Súbor:Erb1502.jpg|náhľad|Erb mesta Košice]] [[Súbor:Cathedral of St. Elizabeth in Košice.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety]] {{Hlavný článok|Dejiny Košíc}} Dejiny mesta sú oveľa staršie ako jeho prvá písomná zmienka z roku [[1230]], ktorá spomína [[kostol]] v kráľovskej [[osada|osade]] – ''Villa Cassa'' – predchodkyni neskoršieho mesta. Mestom sa Košice stali po roku [[1241]], keď kráľ [[Belo IV.]] podporoval znovuosídlenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] prizvanými „hosťami“ zo [[Sasko|saského]] [[Nemecko|Nemecka]]. Stredoveká zástavba, sústrediaca sa okolo charakteristicky predĺženého šošovkovitého [[Hlavná ulica (Košice)|námestia]], bola v rokoch [[1270]]{{--}}[[1290]] obohnaná [[hradby|mestskými hradbami]]. Opevnené mesto zostalo významnou vojenskou pevnosťou až do konca [[18. storočie|18. storočia]]. V roku [[1312]], v dobe bojov o uhorský trón, mesto vyzbrojilo vojská a po boku kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] porazilo v [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]] oligarchov [[Omodej Aba|Omodeja Abu]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], za čo si vyslúžili lukratívne privilégiá. V roku [[1369]] Košice získali [[erb|mestský znak]], ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v [[Európa|Európe]] <ref name="najstarší erb"/>. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]], s rovnakými právami, ako malo hlavné mesto [[Budapešť|Budín]]. Boli kultúrnym, remeselníckym a obchodným centrom celej hornouhorskej oblasti a na dôležitých obchodných trasách, predovšetkým z [[Pobaltie|Pobaltia]] na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Za vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] v prvej polovici 15. storočia došlo k okázalej [[gotika|gotickej]] výstavbe, ktorej najvýznamnejšou ukážkou je [[Dóm svätej Alžbety]]. Za humanistického panovania [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] dosiahol rozkvet Košíc svoj vrchol, keď sa s 10 000 obyvateľmi radili k najväčším mestám [[Európa|Európy]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = | titul = Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Od [[16. storočie|16. storočia]] Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]]{{--}}[[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom [[Katolícka cirkev|katolíckej]] vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Košice stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou konskou ([[1891]]), neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1913]]). Po roku 1918 sa začlenili do rámca novovzniknutého Česko-Slovenska. V meste sa v roku [[1899]] do rodiny hoteliérov narodila [[Sára Salkaháziová|Sára Salkaházi]], [[blahoslavená]] rímskokatolícka rehoľníčka maďarského pôvodu. Pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľnej [[Spoločnosti sociálnych sestier]] v Košiciach. V rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] patrili Košice [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]]. V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V 60. rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v [[1983]] s rozlohou {{ha|85.375|m}}). Od roku [[1990]] sú spravované [[Magistrát mesta Košice|magistrátom]] s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]]. == Názov == Názov mesta Košice je odvodený od slovanského osobného mena ''Koša''. Pôvodný význam názvu bol ''osada ľudu Košovcov''. Názov ''Koša'' prevzali po svojom príchode do Košickej kotliny v [[40. roky 11. storočia|40. rokoch 11. storočia]] aj [[Maďari]] v paralele ''Kassa'', ''Kossa'', ''Cossa''. Slovenská patronymická prípona "-ice" je neskorším dodatkom. Napokon [[latinčina]] a [[nemčina]] prevzali maďarskú formu Kassa, z čoho vzniklo neskoršie ''Cassovia'' a ''Kaschau''. Nasledujúca tabuľka obsahuje chronologický prehľad výskytu jednotlivých názvov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halaga | meno = Ondrej Richard | odkaz na autora = Ondrej Richard Halaga | titul = Počiatky Košíc a zrod metropoly | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1992 | isbn = 80-85174-57-X | kapitola = | strany = 82 – 89 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Varsik | meno = Branislav | odkaz na autora = Branislav Varsik | titul = Osídlenie Košickej kotliny | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | rok = 1964 | počet strán = 476 | strany = 155{{--}}163 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku | zväzok = II | typ zväzku = Zv. | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1977 | počet strán = 517 | strany = }}</ref> Výslovnosť terajšieho názvu mesta je v [[Slovenčina|slovenčine]] nasledujúca – {{Audio-IPA|Kosice.wav|ˈkɔʃitsɛ|help=no}} a v [[Maďarčina|maďarčine]] znie takto – {{Audio-IPA|Kassa.ogg|ˈkɒʃʃɒ|help=no}}. {|class="wikitable" !Rok||Názov||Rok||Názov |- |align="right"|1230||Villa Cassa||align="center"|1388||Cassovia, Cassa-Cassouia |- |align="right"|1249||Kassa||align="center"|1394||Cassow |- |align="right"|1257||Cassa||align="center"|1420||Caschowia |- |align="right"|1261||Cassa, Cassa Superior||align="center"|1441||Cassovia, Kassa, Kaschau, Košice |- |align="right"|1288||Kossa||align="center"|1613 – 1684||Cassovia, Kassa, Kaşa, Kossicze |- |align="right"|1297||Civitas Cassa||align="center"|1773||Cassovia, Kassa, Kaschau, Kossicze |- |align="right"|1300||Cossa||align="center"|1786||Cassovia, Kascha, Kaschau, Kossice |- |align="right"|1307||Casscha||align="center"|1808||Cassovia, Kaschau, Kassa, Kossice |- |align="right"|1324||Casschaw||align="center"|1863{{--}}1913||Kassa |- |align="right"|1342||Kassa||align="center"|1920{{--}}1938||Košice |- |align="right"|1371||Cassouia||align="center"|1938{{--}}1945||Kassa |- |align="right"|1382||Cosszicze||align="center"|1945 – súčasnosť||Košice |} [[Latinčina|Latinský]] názov znie ''Cassovia'', ďalšie názvy mesta: {{V jazyku|fra|''Cassovie''}}, {{v jazyku|deu|''Kaschau''}}, {{V jazyku|hun|''Kassa''}}, {{v jazyku|hrv|''Kašava''}}, {{V jazyku|pol|''Koszyce''}}, {{v jazyku|heb|''קושיצה''}}, {{v jazyku|rom|''Kasha''}}, {{v jazyku|ukr|''Кошицi''}} Za svoje dlhoročné mierové aktivity Košice v roku [[1985]] získali od [[Svetová rada mieru|Svetovej rady mieru]] titul ''Mesto mieru'' a v roku [[1988]] od [[Organizácia Spojených národov]] zase titul ''Posol mieru'', mieru je venovaný aj samotný [[Medzinárodný maratón mieru]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto Košice schválilo čestné občianstvo pre Michaila Gorbačova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/regiony/kosice-cestne-obcianstvo-gorbacov/186734-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2019-03-19 }}</ref> == Obyvateľstvo == === Charakteristika === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Ľudia v Košiciach | šírka = 200 | obrázok1 = Kosice during veteran car display.jpg | popis1 = Ľudia počas výstavy veteránov ''Cassovia Classic'' na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] | obrázok2 = Crowds of people during White Night in Kosice.jpg | popis2 = Davy ľudí počas festivalu svetiel – [[Biela noc (festival)|Biela noc]] | obrázok3 = Hlavná from St Elizabeth tower.jpg | popis3 = Pohľad na ulicu z najvyššej veže Dómu svätej Alžbety | obrázok4 = Alžbetina z veže Dómu v Košiciach.jpg | popis4 = Pohľad na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskú ulicu]] }} Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2018]] žilo v Košiciach 238 757 obyvateľov.<ref name=su18/> Národnostné zloženie mesta je nasledujúce: [[Slováci]] – 75.7 %, Maďari – 2.8 %, [[Rómovia]] – 1,98 %, [[Rusíni]] – 0.67 %, [[Česi]] – 0.72 %, [[Ukrajinci]] – 0.46 %, [[Nemci]] – 0.29 %, [[Poliaci]] – 0.17 %, [[Rusi]] – 0.09 %. Až 16.68 % obyvateľov Košíc neuviedlo žiadnu národnosť.<ref name=su18/> K [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] sa prihlásilo 45 % veriacich, ku [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] – 6,12 %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] – 2,33 %, ku [[Kalvinizmus|kalvinizmu]] – 2 %, k [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej cirkvi]] – 1,24 %. Bez vyznania je 16,6 % obyvateľov.<ref name=Sc11C>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Základné údaje zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, obyvateľstvo podľa náboženského vyznania | url = http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120813012440/http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf | dátum archivácie = 2012-08-13 }}</ref> V roku [[2008]] mali Košice 233 659 obyvateľov, čo bol pokles o 578 v porovnaní s rokom [[2007]]. Najviac detí v pomere k počtu obyvateľstva sa narodilo v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]] (34,69 na 1000 obyvateľov). Mesto zaznamenalo kladný prirodzený prírastok obyvateľstva (na 1000 obyvateľov sa narodilo 10,64 detí), ale migráciou obyvateľstva došlo k jeho poklesu. Za rok [[2008]] sa do mesta prisťahovalo 1 583 ľudí, ale odsťahovalo sa ich až 2 628, z toho 73 odišlo do zahraničia. 2 555 Košičanov zmenilo miesto svojho bydliska v rámci Slovenska, predovšetkým sa vysťahovali do západných častí Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Podhorská | meno = Kveta | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Košičanov je stále menej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | rok = 16.05.2009 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://korzar.sme.sk/c/4845131/kosicanov-je-stale-menej.html | issn = }} </ref> V roku [[2011]] bol zaznamenaný prirodzený úbytok obyvateľstva v okrese [[Košice IV (okres)|Košice IV]]. Najvyššiu relatívnu živorodenosť vykazoval okres [[Košice III (okres)|Košice III]] (14,46), najnižšiu okres [[Košice I (okres)|Košice I]] (9,82 detí na 1 000 obyvateľov). V Košiciach migráciou ubudlo 546 obyvateľov, ale po započítaní prirodzeného prírastku obyvateľstva Košíc (718 osôb) od začiatku roka 2011 celkovo pribudlo v Košiciach 172 trvalo bývajúcich obyvateľov, na celkový koncoročný stav 240 688 obyvateľov. Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (40 599), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (27 477), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (25 702), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (25 335), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 477), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (23 250), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 592), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 368) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (441), [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (663) a [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (671).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Obyvateľstvo trvale bývajúce v obciach SR podľa veku a pohlavia SODB2011 | url = http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.7.2012 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131012053526/http://portal.statistics.sk/files/obce-pohl-vek.pdf | dátum archivácie = 2013-10-12 }}</ref> V roku [[2018]] sa v Košiciach narodilo 2 280 detí (9,54 detí na 1 000 obyvateľov) a zomrelo 2 096 ľudí čo znamená prirodzený prírastok obyvateľstva o 181 osôb. Do mesta sa ďalej prisťahovalo 2 289 osôb no odsťahovalo sa 2 808 čo charakterizuje migračné saldo v hodnote -519 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = STATdat. | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=%2fcontent%2ffolder%5b%40name%3d%27Štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Demografia%20a%C2%A0sociálne%20štatistiky%27%5d%2ffolder%5b%40name%3d%27Obyvateľstvo%20a%20migrácia%27%5d%2freport%5b%40name%3d%27Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d%27%5d&ui.name=Prehľad%20pohybu%20obyvateľstva%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20(ročne)%20%5bom7104rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&ui.backURL=%2fcognosext%2fcgi-bin%2fcognos.cgi%3fb_action%3dxts.run%26m%3dportal%2fcc.xts%26m_folder%3diE40D5BB5CB3B425EB051B89FE090B512 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ďalej sa v okresoch [[Košice I (okres)|Košice I.]] a [[Košice III (okres)|III.]] zaznamenal úbytok obyvateľstva no v okresoch [[Košice II (okres)|Košice II.]] a [[Košice IV (okres)|IV.]] zase prírastok. Najvyššiu mieru živorodenosti zaznamenal okres Košice II. (11,11 ‰), najnižšiu okres Košice IV. (8,19 ‰). Najväčšími mestskými časťami podľa počtu obyvateľstva sú: [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] (39 978), [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] (26 169), [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] (24 803), [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]] (23 864), [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (23 030), [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] (22 340), [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] (20 751), [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] (20 281) a najmenšími mestské časti [[Košice – mestská časť Džungľa|Džungľa]] (697), [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] (718) a [[Košice – mestská časť Šebastovce|Šebastovce]] (732).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Public Database - IBM Cognos Connection | url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome= | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <br/><br/><br/><br/> === Vývoj počtu obyvateľov === <center><timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) ImageSize = width:800 height:400 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:250000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:10000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:2000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1480 text:1480 bar:1700 text:1700 bar:1800 text:1800 bar:1820 text:1820 bar:1846 text:1846 bar:1869 text:1869 bar:1890 text:1890 bar:1910 text:1910 bar:1921 text:1921 bar:1930 text:1930 bar:1938 text:1938 bar:1941 text:1941 bar:1950 text:1950 bar:1961 text:1961 bar:1970 text:1970 bar:1980 text:1980 bar:1991 text:1991 bar:2001 text:2001 bar:2011 text:2011 bar:2017 text:2017 bar:2018 text:2018 bar:2019 text:2019 PlotData= color:barra width:20 align:left bar:1480 from:0 till: 10000 bar:1700 from:0 till: 4000 bar:1800 from:0 till: 8000 bar:1820 from:0 till: 8700 bar:1846 from:0 till: 13700 bar:1869 from:0 till: 21700 bar:1890 from:0 till: 28900 bar:1910 from:0 till: 44200 bar:1921 from:0 till: 52900 bar:1930 from:0 till: 70100 bar:1938 from:0 till: 58000 bar:1941 from:0 till: 67000 bar:1950 from:0 till: 60700 bar:1961 from:0 till: 79400 bar:1970 from:0 till: 142200 bar:1980 from:0 till: 202400 bar:1991 from:0 till: 235160 bar:2001 from:0 till: 236093 bar:2011 from:0 till: 240688 bar:2017 from:0 till: 239095 bar:2018 from:0 till: 238757 bar:2019 from:0 till: 238593 PlotData= bar:1480 at: 10000 fontsize:S text: 10 000 shift:(-11,5) bar:1700 at: 4000 fontsize:S text: 4_000 shift:(-11,5) bar:1800 at: 8000 fontsize:S text: 8 000 shift:(-11,5) bar:1820 at: 8700 fontsize:S text: 8 700 shift:(-11,5) bar:1846 at: 13700 fontsize:S text: 13 700 shift:(-11,5) bar:1869 at: 21700 fontsize:S text: 21 700 shift:(-11,5) bar:1890 at: 28900 fontsize:S text: 28 900 shift:(-11,5) bar:1910 at: 44200 fontsize:S text: 44 200 shift:(-11,5) bar:1921 at: 52900 fontsize:S text: 52 900 shift:(-11,5) bar:1930 at: 70100 fontsize:S text: 70_100 shift:(-11,5) bar:1938 at: 58000 fontsize:S text: 58_000 shift:(-11,5) bar:1941 at: 67000 fontsize:S text: 67 000 shift:(-11,5) bar:1950 at: 60700 fontsize:S text: 60 700 shift:(-11,5) bar:1961 at: 79400 fontsize:S text: 79 400 shift:(-11,5) bar:1970 at: 142200 fontsize:S text: 142_200 shift:(-11,5) bar:1980 at: 202400 fontsize:S text: 202_400 shift:(-11,5) bar:1991 at: 235160 fontsize:S text: 235_160 shift:(-16,5) bar:2001 at: 236093 fontsize:S text: 236_093 shift:(-9,5) bar:2011 at: 240688 fontsize:S text: 240_688 shift:(-10,5) bar:2017 at: 239095 fontsize:S text: 239_095 shift:(-9,5) bar:2018 at: 238757 fontsize:S text: 238_757 shift:(-8,5) bar:2019 at: 238593 fontsize:S text: 238_593 shift:(-6,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) </timeline></center> === Národnosti === Národnostné zloženie obyvateľstva mesta prešlo historickými zmenami a menilo sa podľa politických okolností, keď záviselo od toho, koľko [[občan]]ov sa prihlásilo k [[Slováci|slovenskej]] a koľko k [[Maďari|maďarskej]] národnosti. S populáciou 28 884 v roku [[1891]], iba polovica (49,9 %) Košičanov deklarovala [[maďarčina|maďarčinu]] ako svoj materský jazyk, 33,6 % – [[slovenčina|slovenčinu]] a 13,5 % – [[nemčina|nemčinu]]. V roku [[1910]] z populácie 44 211 až 75,4 % sa deklarovalo Maďarmi, 14,8 % – Slovákmi, 7,2 % – Nemcami a 1,8 % – Poliakmi.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atlas and Gazetteer of Historic Hungary 1914 | vydavateľ = Talma Kiadó | miesto = Pécs | rok = 2003 | isbn = | jazyk = po maďarsky }}</ref> Po roku [[1918]] v [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republike]] sa národnostná štruktúra menila výrazne v prospech slovenskej národnosti. Taktiež pribudlo [[Česi|Čechov]], ktorí pôsobili v štátnych inštitúciách. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] mali Košice aj čulú [[Židia|židovskú]] komunitu. V rokoch [[1944]]{{--}}[[1945]] okolo 10 000 Židov bolo deportovaných stranou [[Šípové kríže|Šípových krížov]] do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]].<ref name="zidia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bobríková | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Židia v Košiciach | url = http://www.cassovia.sk/hist/zidia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = cassovia.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Po roku [[1989]] došlo k čiastočnej renesancii židovského života v Košiciach. Tunajšia [[Židia na Slovensku|židovská komunita]] je s 280 členmi druhá najväčšia na Slovensku.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ivan | meno = Kolin | odkaz na autora = | titul = Ekumena Košice 1994 - 2011 | vydavateľ = Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice | miesto = Martin | rok = 2012 | isbn = 978-80-89621-01-9 | kapitola = Židovská náboženská obec | strany = 58 – 61 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2012]] sa v Košiciach usporadúva festival židovskej kultúry ''Mazal tov!''. {|align="center" |{{Menšiny Košíc}}<center>''Podiel národnostných menšín v Košiciach od roku [[1850]] po súčasnosť <ref>Údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík. Štatistiky do roku [[1910]] berú do úvahy materinský jazyk, [[Židia]] sú preto zaznamenaní podľa tohto kritéria no všeobecne sa počítajú ako [[Nemci]] alebo [[Maďari]].</ref>''</center> |} Pre pestré dejiny a mnohé zmeny v národnostnom a náboženskom živote mesta sa Košice označujú ako ''mesto tolerancie''.<ref name="mesto tolerancie"/> [[Klub národnostných menšín]] bol symbolicky zriadený v pamätnom dome košického rodáka, maďarského spisovateľa [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]. Klub zastrešuje kultúrne aktivity maďarskej, českej, karpatonemeckej, bulharskej, rómskej, poľskej, rusínskej a židovskej menšiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín | url = http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = košice.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090913100137/http://www.kosice.sk/clanok.asp?file=kultura_institucie_mensiny_index.htm | dátum archivácie = 2009-09-13 }}</ref> Od roku [[2000]] sa každý september usporadúva [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností]]. Niekoľkoročná tradícia spoločného ekumenického pašiového sprievodu ulicami mesta združuje deväť kresťanských [[cirkev|cirkví]] a Židovskú náboženskú obec so štatútom pozorovateľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ekumenický pašiový sprievod pomáha jednote kresťanov | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum vydania = 21.03.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = mesto.sk | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090321055035/http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/ekumenickypasiovys1206110820.phtml | dátum archivácie = 2009-03-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pašiový sprievod | url = http://ekumena.ktfke.sk/3b.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.07.2009 | vydavateľ = Ekumena | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Pre potreby maďarskej menšiny bol zriadený [[Maďarsko|maďarský]] generálny konzulát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = A magyar köztarsaság főkonzulátosa Kassa | url = http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = A Magyar Köztársaság Külügyminisztériuma | miesto = Košice | jazyk = po maďarsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20090705165751/http://www.mfa.gov.hu/kulkepviselet/Kassa/hu | dátum archivácie = 2009-07-05 }}</ref> Košickú divadelnú scénu výrazne obohacuje obľúbené maďarské [[divadlo Thália]]. Mesto je medzinárodne známe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crowe | meno = David M. | odkaz na autora = | titul = A History of the Gypsies of Eastern Europe and Russia | url = http://books.google.co.uk/books?id=--1dGfeGtD0C&pg=PA46&lpg=PA46&dq=gypsies+from+ko%C5%A1ice&source=bl&ots=hOO8F8PLcb&sig=UGmc7gopGU77-L6Upk7q1q3uLzI&hl=en&ei=fk1wSqDkAYasjAfrk5WfBQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1 | dátum vydania = 1995 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Google Books | miesto = Kanada | jazyk = po anglicky }}</ref> aj ako stredisko [[Rómovia|rómskej]] menšiny, ktorá sa sústreďuje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Luník IX|Luník IX]]. [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] tu má zriadenú regionálnu kanceláriu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inštituálne zabezpečenie riešenia záležitostí rómskych komunít | url = http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/2AA02702EFC66962C1256E000042CDFF/$FILE/Zdroj.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = rokovania.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Rómske [[divadlo Romathan]] je jediné svojho druhu na Slovensku. V Košiciach sídli ''Rómske mediálne centrum'', kultúrno-osvetová ''Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj'' a súkromná základná škola a gymnázium so zameraním na výučbu rómskeho jazyka a rómskych reálií. [[Súbor:Košice - Grešákova 1.jpg|náhľad|[[Divadlo Thália]]]] [[Súbor:Consulate General of Hungary, Main Street in Kosice 2018-05.jpg|náhľad|Generálny konzulát Maďarska]] {| class="wikitable sortable" |+údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky<ref name=su18>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DATAcube. | url = http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7002rr/Bilancia%20podľa%20národnosti%20a%20pohlavia%20-%20SR-oblasť-kraj-okres,%20m-v%20%5Bom7002rr%5D | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> !národnosť !2018 !2001 !1991 !1930 !1910 !1880 |- |{{flagicon|Slovakia}}slovenská |180802 (75.7 %) |210340 |212659 |42245 |6547 |10857 |- |{{flagicon|Hungary}}maďarská |6749 (2.83 %) |8940 |10760 |11504 |33350 |10215 |- |[[Súbor:Flag of the Romani people.svg|22px]] rómska |4728 (1.98 %) |5055 |4282 | | | |- |{{flagicon|Ukraine}}rusínska, ukrajinská |2675 (1.12 %) |2356 |1713 |801 |210 |16 |- |{{flagicon|Czech Republic}}česká, moravská |1844 (0.77 %) |2946 |3887 | |227 | |- |{{flagicon|Germany}}nemecká |690 (0.29 %) |398 |322 |3354 |3189 |4257 |- |[[File:Flag of Vietnam.svg|22px]] vietnamská |436 (0.18 %) |116 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}poľská |409 (0.17 %) |123 | | | | |- |{{flagicon|Russia}}ruská |227 (0.09 %) |167 | | | | |- |{{flagicon|Greece}}grécka |103 (0.043 %) |84 | | | | |- |{{flagicon|Bulgaria}}bulharská |94 (0.039 %) |91 | | | | |- |{{flagicon|Romania}}rumunská |93 (0.038 %) |17 | | | | |- |{{flagicon|Izrael}}židovská |55 (0.023 %) |35 | | | | |- |{{flagicon|Austria}}rakúska |37 (0.015 %) |6 | | | | |- |{{flagicon|Poland}}sliezska |1 (0.0004 %) |0 | | | | |- |[[Súbor:White flag with question mark.png|25px]] iné a nezistené |39814 (16.68 %) |6058 |1537 |12213 |688 |1575 |} == Partnerské mestá == [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Tree of Partnership.jpg|náhľad|Strom partnerských miest pred [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]]]] {|class="wikitable" |- valign="top" | *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (spolupráca v oblasti kultúry, podpísaná [[9. máj]]a [[1997]])<ref name=partmesta>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Oficiálne stránky mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Twin cities of the City of Kosice| url = http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131105130201/http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_s_c-00_uk.html| dátum archivácie = 2013-11-05}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Miskolc]], [[Maďarsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[7. máj]]a [[1997]] v Košiciach a [[11. máj]]a [[1997]] v Miškolci)<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Maďarsko}} [[Abaújszántó]], [[Maďarsko]] (memorandum o spolupráci podpísana [[20. júna]] [[2007]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Krosno]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[6. mája]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Poľsko}} [[Katowice]], [[Poľsko]] (dohoda o partnerstve a spolupráci podpísaná [[18. septembra]] [[2009]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Poľsko}} [[Rzeszów]], [[Poľsko]] (prehlásenie o regionálnej spolupráci, podpísané [[23. november|23. novembra]] [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Turecko}} [[Bursa]], [[Turecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[29. marec|29. marca]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Nemecko}} [[Wuppertal]], [[Nemecko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. máj]]a [[1980]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Partnerské mestá mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/partnerske-mesta-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> *{{minivlajka|Nemecko}} [[Cottbus]], [[Nemecko]] (dohoda o partnerstve, podpísaná [[6. júl]]a [[1992]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Stadt Cottbus| odkaz na autora = | titul = Our twin cities| url = http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| vydavateľ = cottbus.de| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Cottbus| jazyk = eng| url archívu = https://web.archive.org/web/20131104002625/http://www.cottbus.de/buerger/leben/cbinternational/our_twin_cities%2C255001242.en.html| dátum archivácie = 2013-11-04}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Da Nang]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[16. apríla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] (memorandum o porozumení a nadviazaní priateľstva a spolupráce [[15. decembra]] [[2016]])<ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]] (memorandum o vzájomnej spolupráci medzi mestami [[6. novembra]] [[2012]])<ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Mobile (Alabama)|Mobile, AL]], [[Spojené štáty|USA]] (dohoda o partnerstve podpísaná [[12. apríl]]a [[1991]] v Mobile a [[20. marec|20. marca]] [[1992]] v Košiciach)<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Welcome to City of Mobile Special Events| url = http://ncsmobile.org/sister_cities.php| vydavateľ = ncsmobile.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = Mobile| jazyk = eng}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Srbsko}} [[Niš]], [[Srbsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[22. marec|22. marca]] [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Česko}} [[Ostrava]], [[Česko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[24. máj]]a [[2001]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Slovensko}} [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Slovensko]] (memorandum o spolupráci podpísané [[30. júna]] [[2006]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[29. november|29. novembra]] [[2000]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Ukrajina}} [[Užhorod]], [[Ukrajina]] (dohoda o spolupráci, podpísaná [[16. január]]a [[1993]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> || *{{minivlajka|Fínsko}} [[Raahe]], [[Fínsko]] (dohoda o družobných vzťahoch, podpísaná [[28. jún]]a [[1987]], obnovená [[1991]])<ref name=partmesta/><ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Taliansko}} [[Verona]], [[Taliansko]] (prehlásenie o spolupráci, podpísané [[20. august]]a [[1992]])<ref name=partmesta2/> *{{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]] (memorandum o spolupráci, podpísané [[30. apríla]] [[2008]]) |} === Bývalé partnerské mestá === *{{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] (protokol o partnerstve a spolupráci, podpísaný [[28. október|28. októbra]] [[1995]])<ref name=partmesta/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Portal of the City Governement: International and Interregional Ties| url = http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| vydavateľ = archive.is| dátum vydania = 2009-02-24| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-28| miesto = | jazyk = eng| url archívu = https://archive.ph/20090224073839/http://eng.gov.spb.ru/figures/ities| dátum archivácie = 2009-02-24}}</ref><ref name=partmesta2/> *{{Flagicon|Bielorusko}} [[Vitebsk]], [[Bielorusko]] (memorandum o spolupráci medzi Vitebskou regionálnou výkonnou radou a mestom Košice [[8. júla]] [[2015]])<ref name=partmesta2/> Poslanci mesta Košice [[17. marec|17. marca]] [[2022]] odhlasovali poslanecký návrh na zrušenie partnerstiev s Petrohradom a Vitebskom v reakcii na [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnovú situáciu na Ukrajine]].<ref name="tasr-kosice-mesto-zrusi-partnerstva-s">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Košice: Mesto zruší partnerstvá s ruským Petrohradom a bieloruským Vitebskom| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022031700000104| vydavateľ = tasr.sk| dátum vydania = 2022-03-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2022-03-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Kultúra == === Európske hlavné mesto kultúry 2013 === {{hlavný článok|Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = Nasvietenie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu]] | šírka = 200 | obrázok1 = DomPocasOtvaraciehoCeremonialu.JPG | popis1 = | obrázok2 = Cathedral of St Elizabeth, Košice EHMK 20.01.2012.JPG | popis2 = Slávnostné nasvietenie dómu počas otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry v januári 2013 }} Prestížny titul [[Európske hlavné mesto kultúry]] udeľuje [[Európska komisia]] a [[Európsky parlament]] od roku [[1985]] s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku [[2008]] zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami [[Nitra|Nitrou]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martinom]] a [[Prešov]]om a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia priniesli do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvoril priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok [[2013]] vychádzal z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beskyd | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Košice2013 Európske hlavné mesto kultúry : pred a po konci sveta | vydavateľ = Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. | miesto = Košice | rok = 2012 | isbn = 978-80-970926-3-4 | kapitola = | strany = 194 | jazyk = }}</ref> Hlavné investičné projekty Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013: * [[Kasárne Kulturpark]] – prestavba kasární na Kukučínovej ulici na novú kreatívnu, vzdelávaciu a oddychovú štvrť Košíc; * SPOTs – prestavba vybraných sídliskových výmenníkových staníc na kultúrne komunitné centrá; * [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle/Hala umenia]] – prestavba nevyužívanej starej krytej plavárne na multifunkčné kultúrne centrum s medzinárodným programom; * [[Mestský park (Košice)|Mestský park]], parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] a [[Park Moyzesova|Moyzesova]] – revitalizácia verejného priestoru; * [[Košický hrad]], [[Amfiteáter Košice|Amfiteáter]], kaštieľ v Krásnej, [[Dóm svätej Alžbety]], [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Ulička remesiel]] – rekonštrukcia. <gallery> Súbor:Kulturpark Kasárne Košice 2013.JPG|Kasárne Kulturpark Súbor:KunsthalleKošice.JPG|Kunsthalle Súbor:SPOT Važecká.jpg|SPOT Važecká </gallery> === Kunsthalle === {{Hlavný článok|Kunsthalle Košice}} [[Súbor:Kunsthalle - panoramio (8).jpg|náhľad|Pohľad na Kunsthalle zo [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikovej ulice]]]] Stará krytá plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] na Rumanovej ulici, postavená v rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]], bola následkom vypustenia Mlynského náhona, pretekajúceho v blízkosti budovy, poškodená a pre verejnosť uzatvorená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Odvtedy chátrala a s jej obnovou sa začalo až v súvislosti s projektom [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry]], ktorý dal stavbe novú náplň – premenu na prvú halu umenia na Slovensku. Rekonštrukcia v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]] ponechala v centrálnom priestore haly bazén, čím sa zachováva kontinuita pôvodného účelu objektu s novým využitím. [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] takto ponúka prepojenie sveta vody s kultúrou. Multifunkčná hala slúži ako výstavný priestor na prezentáciu súčasného vizuálneho výtvarného umenia, ale aj ako koncertná sála s kapacitou 750 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203033308/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> === Kasárne Kulturpark === {{Hlavný článok|Kasárne Kulturpark}} [[Súbor:KulturparkKošice.JPG|náhľad|Areál [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]]] V súvislosti so získaním titulu [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry 2013]] pre Košice bol areál bývalých [[Kasárne|kasární]] a vojenských skladov na Kukučínovej ulici vyčlenený pre vytvorenie centra súčasného [[Umenie|umenia]] a modernej nezávislej kultúry. [[Kasárne Kulturpark|Kulturpark]] prezentuje tvorbu vo všetkých umeleckých oblastiach, podporuje začínajúcich [[Umelec|umelcov]] a poskytuje priestor pre spoluprácu umeleckého a [[podnikateľ]]ského sektora. V jeho rozsiahlych priestoroch sa usporadúva [[festival]] moderného umenia, rôzne [[koncert]]y, [[Výstava|výstavy]], vernisáže, inscenované čítania, divadelné predstavenia, filmové premietania, ale organizujú sa tu aj tvorivé dielne pre deti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kasárne/Kulturpark| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181214012454/https://www.k13.sk/o-nas/centra/kasarne-kulturpark/| dátum archivácie = 2018-12-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Referát projektov EÚ MMK| odkaz na autora = | titul = Kasárne / Kulturpark| url = https://www.kosice.sk/mesto/kasarne-kulturpark| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Tabačka Kulturfabrik === {{Hlavný článok|Tabačka Kulturfabrik}} [[Súbor:Tabačka Kulturfabrik - panoramio.jpg|náhľad|Večerné nasvietenie [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]]]] Druhým košickým centrom umeleckej kreativity je [[Tabačka Kulturfabrik]] na Gorkého ulici na severe širšieho centra Košíc. Objekt bývalej erárnej tabakovej továrne z rokov [[1851]]{{--}}[[1854]] bol prebudovaný na kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či mutimediálne produkcie. Súčasťou [[Tabačka Kulturfabrik|Tabačky]] je divadelná a kinová sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Tabačka Kulturfabrik| odkaz na autora = | titul = Príbeh Tabačky| url = https://www.tabacka.sk/o-tabacke/| vydavateľ = tabacka.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-31| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V areáli Tabačky vznikne aj ''Kreatívne centrum'' pre Košický kraj za 18 miliónov [[€]]. Nachádzať sa v ňom budú priestory na školenia, moderné ateliéry, ale aj priestory na scénické a vizuálne umenie. Kompletná realizácia centra by mala byť hotová do roku [[2023]].<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = Komunikačné oddelenie Úradu KSK| odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = V Košickou kraji vznikne Kreatívne centrum| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = | periodikum = Rozhýbaný kraj| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Košický samosprávny kraj| miesto = Košice| dátum = 2020-12-18| rok = 2020| mesiac = 12| deň = 18| ročník = 2| typ ročníka = ročník| číslo = 6| typ čísla = číslo| strany = 10| poznámky = | url = https://web.vucke.sk/files/sk/fakty-kraji/magazin-ksk/2020_december.pdf| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = 2644-4259| doi = | pmid = | id = EV 5720/18| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košická župa môže od roku 2021 čerpať peniaze na Kreatívne centrum| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22563033/kosicka-zupa-moze-od-roku-2021-cerpat-peniaze-na-kreativne-centrum.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-12-28| dátum prístupu = 2020-12-31}}</ref> === Divadlá === [[Súbor:InterierSD.jpg|náhľad|right|Interiér [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]]]] Divadelná scéna mesta Košice je bohato zastúpená škálou štátnych i nezávislých súborov. Najväčšie divadlá spravidla majú okrem hlavnej scény aj sesterské štúdiá. [[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]] je klasickým divadlom s [[činohra|činoherným]], [[opera|operným]] a [[balet]]ným súborom. Predstavenia sa konajú v [[Národné divadlo Košice|historickej budove]] na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]] a v ''Malej scéne'', ktorá uvádza komorné činohry a komédie. [[Bábkové divadlo Košice]] vzniklo v roku [[1956]] a v roku [[1997]] popri ňom vznikla činoherná ''scéna Jorik''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Bábkové divadlo Košice| odkaz na autora = | titul = O divadle| url = https://www.bdke.sk/o-divadle/| vydavateľ = bdke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Divadlo Thália]], uvádzajúce svoje predstavenia v [[maďarčina|maďarčine]], bolo otvorené v roku [[1969]] a v roku [[1995]] si otvorilo ''Divadelný súbor Máraiho''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Thália Színház| odkaz na autora = | titul = O divadle – Thália Színház| url = http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| vydavateľ = thaliaszinhaz.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://archive.today/20210121181526/http://www.thaliaszinhaz.sk/sk/szinhazunkrol/| dátum archivácie = 2021-01-21}}</ref> Iným divadlom národnostnej menšiny v Košiciach je [[Divadlo Romathan]], založené v roku [[1992]] ako jediné svojho druhu na Slovensku. Svoje predstavenia uvádza v [[rómčina|rómčine]] i [[slovenčina|slovenčine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Divadlo Romathan| url = https://abov.vucke.sk/trip/abov/abov/kultura/nositelia-tradicii/divadlo-romathan.html| vydavateľ = abov.vucke.sk| dátum vydania = 2013-06-26| dátum aktualizácie = 2013-07-09| dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košické rómske divadlo Romathan pripravilo na dnešný večer premiéru hry Čierna mačka| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4530862/kosicke-romske-divadlo-romathan-pripravilo-na-dnesny-vecer-premieru-hry-cierna-macka.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-06-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Po roku [[1989]] vznikol celý rad alternatívnych divadiel, z ktorých najvýznamnejšie [[Staromestské divadlo]] založila v roku [[1997]] legendárna košická herecká dvojica [[Ľubica Blaškovičová]] a [[Peter Rašev]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Staromestské divadlo| odkaz na autora = | titul = Info| url = http://www.staromestske-divadlo.sk/o-nas/| vydavateľ = staromestske-divadlo.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalšími sú [[Divadlo Maškrta]], [[Divadlo na Peróne]], [[Divadlo v kufri]] a [[Divadlo Cassia Dance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Divadlá| url = https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203151523/https://www.visitkosice.org/sk/umenie-a-kultura/divadla| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Mnohé z nich boli zapojené do projektu [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013]]. === Kiná === Prvé kino v Košiciach ''Uránia'' otvorili v roku [[1909]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historické výročia v roku 2009 | url = http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=5893&movie=&archive=1. | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> (zaniklo v roku [[1940]]). Niekoľko kinosál vzniklo v centre mesta v prvorepublikovom období (''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'', ''Slovan'') a za socialistického režimu (''Partizán'', ''Tatra''). V roku [[1973]] vybudovali na sídlisku [[Košice – mestská časť Západ|Terasa]] veľkokapacitné panoramatické kino ''Družba'' s kapacitou cez 500 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kino Družba | url = http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Register modernej architektúry Slovenska | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202223642/http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=364:kino-druba&catid=137:koice&Itemid=55 | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref> Pred nástupom [[multiplex|multikín]] v roku [[2008]] existovalo v meste ešte päť tradičných kín. Sedemsálové multikino je súčasťou obchodného centra [[Atrium Optima]], štvorsálové multikino sa nachádza v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = CINEMAX KOŠICE| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/cinemax-kosice| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kamdomesta| odkaz na autora = | titul = Ster Century Cinemas| url = https://kamdomesta.sk/kosice/kulturne-institucie/kina/ster-century-cinemas1| vydavateľ = kamdomesta.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V tradičnom "kamennom" kine ''[[Kino Úsmev (Košice)|Úsmev]]'' pôsobí od roku [[2015]] alternatívne umelecké kino pre náročného diváka, ktoré prevádzkuje združenie ''Cinefil''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový Impulz pre Kino Úsmev| url = https://indexmag.sk/2018/11/12/novy-impulz-pre-kino-usmev/| vydavateľ = indexmag.sk| dátum vydania = 2018-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-12| miesto = | jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice State Theatre 1.JPG|náhľad|[[Národné divadlo Košice]]]] === Hudba === [[Štátna filharmónia Košice]] bola založená v roku [[1969]] ako druhý profesionálny [[symfonický orchester]] na Slovensku. Okrem svojej aktívnej koncertnej činnosti doma i v zahraničí prezentuje hudobné umenie aj prostredníctvom nahrávok pre rozhlas, televíziu a gramofónové spoločnosti. Je organizátorom troch medzinárodných festivalov: [[Košická hudobná jar|Košickej hudobnej jari]], [[Medzinárodný organový festival Ivana Sokola|Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola]] a [[Festival súčasného umenia|Festivalu súčasného umenia]]. Sídlom filharmónie je ''[[Dom umenia (Košice)|Dom umenia]]''. K festivalom klasickej a organovej hudby prispieva aj Hudobná spoločnosť Hemerkovcov a [[Konzervatórium v Košiciach|Konzervatórium Košice]]. === Folklór === Najstarším [[Folklórny súbor|folklórnym súborom]] z Košíc je folklórny súbor ''Čarnica'', založený v roku [[1957]]. Z jeho radov vzišiel aj legendárny ľudový rozprávač [[Ján Pisančin]] alias [[Ander z Košíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = FS Čarnic| odkaz na autora = | titul = Folklórny súbor Čarnica| url = http://carnica.sk/carnica/| vydavateľ = carnica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Veľmi známym a na Slovensku populárnym je folklórny súbor ''Železiar''. Ďalšími sú folklórne súbory ''Borievka'', ''[[Hornád (folklórny súbor)|Hornád]]'', ''Jahodná'' a rad detských súborov. Košické folklórne súbory prezentujú spev a [[tanec]] regiónu [[Abov (župa)|Abova]], [[Šariš (región)|Šariša]], [[Spiš (región)|Spiša]] a iných [[Východné Slovensko|východoslovenských]] oblastí. Pre priaznivcov [[Folklór (kultúra)|folklór]]u je organizovaný [[Cassovia folkfest]] každý jún s prehliadkou lokálnych, slovenských i zahraničných súborov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia Folkfest| odkaz na autora = | titul = O podujatí| url = https://folkfest.sk/o-podujati/| vydavateľ = folkfest.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210204210707/https://folkfest.sk/o-podujati/| dátum archivácie = 2021-02-04}}</ref> Regionálny charakter majú [[Abovské folklórne slávnosti]] konané v neďalekých [[Rozhanovce|Rozhanovciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Kultúrne centrum Abova| odkaz na autora = | titul = Abovské folklórne slávnosti| url = https://slovakia.travel/abovske-folklorne-slavnosti| vydavateľ = slovakia.travel| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk =}}</ref> === Múzeá === [[Súbor:VslMuzeum.jpg|náhľad|[[Východoslovenské múzeum]]]] [[Súbor:Rodošto2.jpg|náhľad|[[Socha Františka II. Rákócziho v Košiciach|Socha Františka II. Rákociho]] pred [[Rodošto]]m, replikou jeho tureckého exilového domu]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - The Slovak Technical Museum.jpg|náhľad|[[Slovenské technické múzeum]]]] [[Súbor:Vsgkosice.JPG|náhľad|Nádvorie [[Východoslovenská galéria|Východoslovenskej galérie]] slúži rôznym umeleckým podujatiam]] [[Súbor:American Corner Kosice.jpg|náhľad|''American Corner'' v [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnici]]]] [[Súbor:Verejná knižnica Jána Bocatia 2.JPG|náhľad|[[Verejná knižnica Jána Bocatia]]]] [[Súbor:Miklušova väznica.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]] V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Východoslovenské múzeum| url = https://www.kosice.sk/mesto/vychodoslovenske-muzeum| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numizmatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''.<ref name="vsmex">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VSM| odkaz na autora = | titul = Expozície| url = https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| vydavateľ = vsmuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118233935/https://www.vsmuzeum.sk/expozicie/| dátum archivácie = 2021-01-18}}</ref> V areáli [[Katova bašta|Katovej bašty]], východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.<ref name="vsmex"/> Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku [[1943]]. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]], jediného svojho druhu na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231123121913/https://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas-2/zakladne-informacie-o-stm| dátum archivácie = 2023-11-23}}</ref> Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj [[Planetárium pri Slovenskom technickom múzeu Košice|planetárium]]. V areáli [[Letisko Košice|letiska Košice]] sa nachádza [[Múzeum letectva Košice|Múzeum letectva]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = STM Košice| odkaz na autora = | titul = O nás| url = http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = stm-ke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Múzeum Vojtecha Löfflera]] je špecializovaným múzeom, ktoré vzniklo v roku [[1993]] ako dar mestu od významného košického sochára [[Vojtech Löffler|Vojtecha Löfflera]] a jeho manželky Kláry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = RO SSN Košice| odkaz na autora = | titul = Dve desaťročia Múzea Vojtecha Löfflera Košice| url = http://www.ssn.sk/8099/dve-desatrocia-muzea-vojtecha-lofflera-kosice/| vydavateľ = ssn.sk| dátum vydania = 2013-12-16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Základ múzea tvorí 2000 exponátov majstrovej súkromnej zbierky. Okrem toho je múzeum významným výstavným priestorom trojrozmerného umenia.<ref name="stala">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Múzeum Vojtecha Löfflera| odkaz na autora = | titul = Stála expozícia múzea| url = https://www.lofflermuzeum.sk/sk/o-muzeu/stala-expozicia-muzea| vydavateľ = lofflermuzeum.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-10| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V [[Klub národnostných menšín|Klube národnostných menšín]] je zriadená ''pamätná izba [[Sándor Márai|Sándora Máraiho]]''. Tento významný spisovateľ, ktorý patrí k svetovej literárnej klasike 20. storočia, sa narodil v Košiciach a v mnohých svojich dielach reflektoval svoj vrúcny vzťah k rodisku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Klub národnostných menšín| url = https://www.kosice.sk/mesto/klub-narodnostnych-mensin| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]] dokumentuje vývoj [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Vzniklo po rekonštrukcii [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulice]] v roku [[1998]], kedy sa mesto rozhodlo pod veľkou betónovou platňou sprístupniť pozostatky stredovekej ''Dolnej brány''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Podzemné Archeologické múzeum pod Hlavnou ulicou v Košiciach| url = https://www.kosice.sk/mesto/podzemne-archeologicke-muzeum-pod-hlavnou-ulicou-v-kosiciach| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najnovším múzeom v Košiciach je [[Múzeum obetí komunizmu]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]] 24. Vzniklo na počesť pamiatky obetiam [[Komunizmus|komunizmu]]. Návštevníkom umožňuje nahliadnuť do príbehov väznených a mučených preživších.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Haniková| meno = Lenka| autor =| odkaz na autora =| priezvisko2 = Čermáková| meno2 = Judita| autor2 =| odkaz na autora2 =| titul = Po odchode tankov to trvalo 32 rokov. Východ má vlastné múzeum obetí komunizmu| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22689882/trvalo-to-32-rokov-kosice-maju-vlastne-muzeum-obeti-komunizmu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-06-29| dátum prístupu = 2021-12-19}}</ref> === Galérie === [[Východoslovenská galéria]] vznikla v roku [[1951]] a v súčasnosti eviduje 6 400 diel z 19. a 20. storočia. V hlavnej budove na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]], ktorou je [[Župný dom (Košice)|Župný dom]] sídlia expozície ''Maliarstvo 19. storočia na Východnom Slovensku'', ''Umenie 20. storočia na Východnom Slovensku'' a ''Slovenská grafika 20. storočia''. Druhá budova galérie v pseudohistorizujúcom štýle na [[Alžbetina ulica (Košice)|Alžbetinej ulici]] hostí expozíciu ''[[Július Jakoby]] – výber z tvorby'' a ''Košice vo výtvarnom umení''. [[Popart]]ová [[Mihal Gallery]] v ulici Pri prachárni v blízkosti obchodného centra [[Obchodné centrum Cassovia|Cassovia]], ponúka expozíciu 25 originálnych obrazov svetoznámeho maliara s [[Východné Slovensko|východoslovenskými]] koreňmi [[Andy Warhol|Andyho Warhola]]. Medzi nimi aj známe dielo [[Marylin Monroe]], ale aj [[Wayne Gretzky]], [[Hans Christian Andersen]], [[Martha Graham]] a [[Teddy Roosevelt]]. Ďalšími atrakciami galérie sú niektoré Warholove sieťotlače, portfólio ''Kosáky a kladivá'' a dielo ''Zvestovanie'' na motívy [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]]. [[Galéria KOPA DeSIGN]] na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]] sa sústreďuje na moderné umenie, pričom ponúka svoje priestory pre výstavy rôznych umelcov. Taktiež sa špecializuje na promovanie začínajúcich tvorcov. === Knižnice === [[Štátna vedecká knižnica Košice]] naväzuje na bohatú knižničnú tradíciu [[Košická univerzita|Košickej univerzity]], založenej v roku [[1657]]. Historický fond predstavuje 90 000 zväzkov kníh od [[Inkunábula|inkunábul]] (tlačí do roku [[1500]]) po knihy zo začiatku 20. storočia, najmä z oblasti [[Teológia|teológie]], práva, [[Medicína|medicíny]], histórie a [[Prírodná veda|prírodných vied]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košiciach| odkaz na autora = | titul = História knižnice| url = https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205205453/https://www.svkk.sk/historia-kninice.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = ŠVK Košice| odkaz na autora = | titul = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| url = https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = 2009-12-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210209194952/https://www.svkk.sk/index.php/zakladne-informacie| dátum archivácie = 2021-02-09}}</ref> Súčasná organizácia, založená v roku [[1946]], má právo povinného výtlačku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 212/1997 Z. z.Zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel| url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| vydavateľ = zakonypreludi.sk| dátum vydania = 2020-07-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210203132402/https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-212| dátum archivácie = 2021-02-03}}</ref> Popri knižnici funguje ''Nemecká študovňa Goetheho inštitútu'', ''Informačné stredisko Rady Európy'', ''Britské centrum'' a americké informačné a poradenské centrum ''American Space in Košice'' (predtým ''InfoUSA'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Nemecká knižnica| url = https://www.svkk.sk/nemecka-kniznica.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Štátna vedecká knižnica v Košiciach| odkaz na autora = | titul = Americké centrum| url = https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| vydavateľ = svkk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210205022009/https://www.svkk.sk/americk%C3%A9-centrum.html| dátum archivácie = 2021-02-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Veľvyslanectvo USA na Slovensku| odkaz na autora =| titul = InfoUSA Slovakia sa mení na American Spaces Slovakia| url = https://sk.usembassy.gov/sk/infousa-slovakia-sa-meni-na-american-spaces-slovakia/| vydavateľ = sk.usembassy.gov| dátum vydania = 2020-01-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> [[Verejná knižnica Jána Bocatia]] je je najstaršou a zároveň najväčšou verejnou knižnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová| meno = Monika| autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršia a najväčšia verejná knižnica je rajom pre milovníkov kníh| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20771715/najstarsia-a-najvacsia-verejna-kniznica-je-rajom-pre-milovnikov-knih.html#ixzz58o13tn36| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-03| dátum prístupu = 2021-01-29}}</ref> Knižnica má sedem pobočiek v najväčších mestských častiach. Jej počiatky siahajú až do [[17. storočie|17. storočia]], a má samostatné oddelenie čitárne časopisov, hudobné oddelenie a oddelenie regionálnej literatúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Čitáreň| url = https://vkjb.sk/citaren/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Knižnica pre mládež mesta Košice]] je špecializovaná knižnica pre prácu s [[Dieťa|deťmi]] a [[Mládež|mládežou]]. V prevádzke je od roku [[1955]] s 20 pobočkami prevažne v [[Základná škola|základných školách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Kto sme| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/album-grid| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Knižnica pre mládež mesta Košice| odkaz na autora = | titul = Pobočky| url = https://www.kosicekmk.sk/index.php/o-kniznici| vydavateľ = kosicekmk.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === Médiá === Od roku [[1962]] vysiela z Košíc štúdio štátnej verejnoprávnej televízie (dnes [[STV]]), ktoré prispieva najmä regionálnym spravodajstvom. Košická televízia [[TV Naša]] začala vysielanie v roku [[1996]] a bola jednou z prvých lokálnych televízií na Slovensku. V roku [[2015]] sa začlenila do portfólia [[Týždenník|týženníka]] [[KOŠICE:DNES]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Päť výnimočných udalostí| url = https://kosicednes.sk/udalosti/pat-vynimocnych-udalosti/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2019-09-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Tradícia medzinárodného festivalu lokálnych televízií [[Zlatý žobrák]] siaha po rok [[1995]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlatý žobrák| odkaz na autora = | titul = O Festivale| url = https://festival.sk/sk/festival/| vydavateľ = festival.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Rozhlas]]ové vysielanie v Košiciach bolo spustené v roku [[1927]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Draxler| meno = Vladimír| autor = RTVS| odkaz na autora = | titul = História SRo| url = https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/historia-sro| vydavateľ = rtvs.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Okrem [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] sídli v meste niekoľko lokálnych komerčných rádií s pôsobnosťou pre mesto, alebo aj celé [[Východné Slovensko]]. Z nich najvýznamnejšie je [[Rádio Kiss|Rádio KISS]] a [[Rádio Košice]] – najpočúvanejšie regionálne rádio na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Rádio Košice| odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka {{!}} Rádio Košice| url = https://www.radiokosice.sk/sekcia/55| vydavateľ = radiokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200624002429/https://www.radiokosice.sk/sekcia/55| dátum archivácie = 2020-06-24}}</ref> Regionálnym denníkom pre mesto Košice je [[Korzár (denník)|Korzár]]. Večerné noviny [[Košický večer]] boli založené v roku [[1968]] a denne vychádzali do roku [[2004]]. Tradícia tohoto legendárneho košického denníku bola zachovaná a do roku [[2014]] vychádzal v rámci skupiny [[Korzár (denník)|Korzár]] raz týždenne, v piatok. V septembri [[2014]] začal vychádzať nový mestský večerník (dnes [[týždenník]]) s názvom [[KOŠICE:DNES]]. Ten sa za krátky čas stal najväčším a najpopulárnejším regionálnym mediálnym domom na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Košičania si od piatka zalistujú v novom večerníku| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/import/kosice-vecernik-novy/97415-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2014-09-10| dátum prístupu = 2020-06-21}}</ref> [[Listy košické]] boli kultúrno-spoločenský magazín mapujúci súčasnosť i históriu Košíc a blízkeho okolia. Vychádzali raz za dva mesiace. Ostatné celorepublikové periodiká majú v Košiciach svoje detašované redakcie. Z online médií bol v roku [[2015]] spustený portál [http://www.kosicak.sk Košicak], ktorý je skratkou pre označenie Košice aktuálne. Tento portál mapoval aktuality v regióne a prinášal aj zaujímavosti z histórie, aktualizovaný býval denne až do roku [[2018]]. Druhým novším lokálnym informátorom v Košiciach je mediálny portál [https://www.kosiceonline.sk košiceonline.sk], ktorý vznikol v roku [[2017]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Košice Online| odkaz na autora = | titul = O portáli| url = https://www.kosiceonline.sk/o-portali| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-21| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Súbor:Kosice City Days.jpg|náhľad|Oslavy Dní mesta Košice]] [[Súbor:Rušňoparáda Košice 2018.jpg|náhľad|Rušňoparáda historických vlakov v železničnom depe]] [[Súbor:Cassovia Retro Košice.jpg|náhľad|Festival ''Cassovia Retro'' na Hlavnej ulici]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral during White Night festival.jpg|náhľad|Dóm svätej Alžbety počas festivalu Biela Noc 2019]] [[Súbor:Christmas in Košice.jpg|náhľad|Košické hlavné [[vianočné trhy]]]] === Pravidelné podujatia === * Potulky mestom Košice – pravidelné pešie prehliadky mesta Košice – organizované každý prvý víkend v mesiaci, vždy s inou témou a trasou. * Dni mesta Košice – máj – týždenné oslavy mesta pri príležitosti udelenia mestského erbu. * [[Veľká cena Košíc]] – máj – medzinárodný bridžový festival. * Dni francúzskej kultúry – marec/apríl. * Košická hudobná jar – máj – festival klasickej hudby v Dome umenia. * Noc múzeí – máj – celoeurópske podujatie pod záštitou Rady Európy. * Use the City festival – máj – festival pouličného umenia / street-art. * Cassovia Retro – máj – festival historických automobilov * Imaginácie – máj/jún – multižánrové plenérové site-specific predstavenie so zakomponovaním historických reálií v urbánnom prostredí. * [[MFF Art Film]] Košice – jún – medzinárodný filmový festival (predtým Trenčianske Teplice, Trenčín [[1993]] – [[2015]]). * Konvergencie – jún – medzinárodný festival komornej hudby. * Cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice – jún – športové podujatie s dlhou históriou. * Cassovia folkfest – jún – festival folklóru s vystúpeniami folklórnych súborov. * Medzinárodná balónová fiesta – jún – prelety balónov nad mestom. * [[Zlatý žobrák]] – jún – prvý a najstarší medzinárodný festival lokálnych televízií. * Haliganda – jún – festival umeleckej tvorby pre deti a rodiny. * Košice Gurmán Fest – jún – festival výnimočných chutí. * Mazaltov! – jún – festival židovskej kultúry, na košickej kultúrnej scéne je od roku 2012. * Letné shakespearovské slávnosti – jún – po Prahe a Bratislave aj pri košickej Dolnej bráne. * Leto v parku – august – festival mestského typu v oblasti hudby, divadla, filmu v Mestskom parku. * [[FEMAN - Európsky festival kultúry národov a národností|Feman - európsky festival kultúry národov a národností]] – september. * Medzinárodný organový festival Ivana Sokola – september – organový festival v Dóme a Dome umenia. * Festival divadiel strednej Európy – september. * Košické slávnosti vína – september – ochutnávka vín v Dolnej bráne a pri Miklušovej väznici spojená s trhom tradičných remesiel. * [[Biela noc (festival)|Biela noc/Nuit Blanche]] – október – najsledovanejší a najmasovejší umelecký projekt v Košiciach, ponúkajúci hudobné a svetelné inštalácie v urbánnom prostredí, etablovaný festival vo vybraných svetových mestách, v Košiciach od roku 2010. * [[Medzinárodný maratón mieru]] – október – najstarší európsky maratón a druhý najstarší na svete. * Dni českej kultúry – október. * Dni španielskej kultúry – október. * Festival Rozmanitosť / polievkový festival – október. * Medzinárodný jazzový festival – október – po bratislavskom druhý najväčší na Slovensku. * Dni nového tanca – október – festival súčasného tanca (bienále). * Festival súčasného umenia Ars nova Cassoviae – október – festival súčasnej vážnej hudby. * [http://www.matrioshka.sk/ Festival Matrioshka] – multižánrový kultúrny festival reflektujúci totalitný režim v Česko-Slovensku v období rokov 1948 – 1989. * Art Dance – november – medzinárodný festival súčasného scénického tanca. * Festival sakrálneho umenia – november/december – oslavy patrónky mesta [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]], ojedinelý festival na Slovensku s prezentáciou európskeho sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia a slova. * ICSM ''New Music Days'' – december – medzinárodný festival súčasnej hudby organizovaný Slovenskou sekciou Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). * Košické Vianoce, Silvester Košice – vianočné trhy, anjelská kapustnica, primátorský punč, koncerty, ohňostroje. * Free Summer Košice Medzinárodný festival elektronickej a tanečnej hudby. * Illegal Night Košice – obľúbené stretnutie motoristov, jeden z najväčších zrazov na Slovensku. * [[JBL]] Jump Fest – jedno z najväčších európskych atletických podujatí, konajúce sa v centrách miest. * Rušňoparáda – každoročná prehliadka historických rušňov v železničnom depe == Stavby == [[Súbor:HrnciarskaKE.jpg|náhľad|[[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] – ulička remesiel. V pozadí [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]].]] [[Súbor:Kosice (Slovakia) - Main Street 5.jpg|náhľad|Imitácia [[Čermeľský potôčik|Čermeľského potoka]] v dolnom úseku [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]], pod ktorou sa nachádza [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].]] [[Súbor:Košice, Slovakia (2005).jpg|náhľad|[[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská ulica]] je pešou zónou vedúcou ku [[Železničná stanica Košice|železničnej stanici]]]] === Pamiatky === Historické centrum mesta je najväčšou [[mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]] na Slovensku. Bola vyhlásená v roku [[1983]]. Zo všetkých slovenských pamiatkových rezervácií eviduje aj najviac pamiatkovo chránených objektov, ktorých je 501.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Register pamiatkových rezervácií| url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-pamiatkovych-rezervacii| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = 2011-11-11| dátum aktualizácie = 2017-04-24| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal [[Čermeľský potôčik|Čermeľský potok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KETURIST.sk| url = http://www.keturist.sk/info/kam-do-prirody/potok-cermel-cermelsky-potok/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku [[1996]]. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Potôčik na Hlavnej ulici| url = https://kosicednes.sk/historia/potocik-na-hlavnej-ulici/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Dóm svätej Alžbety]] je najväčšou [[gotika|gotickou]] [[katedrála|katedrálou]] a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku [[1508]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Prcínová| meno = Eva| autor = | odkaz na autora = | titul = Objavte to NAJ zo Slovenska: 7 NAJkrajších kostolov, chrámov a sakrálnych stavieb| url = https://travelking.sk/blog/objavte-to-naj-zo-slovenska-7-najkrajsich-kostolov-chramov-a-sakralnych-stavieb| vydavateľ = travelking.sk| dátum vydania = 2020-07-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = | jazyk =}}</ref> Po jeho južnej strane stojí gotická [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], pôvodne slúžiaca ako pohrebný [[kostol]] pre okolitý [[cintorín]] na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú [[Zvonica|zvonicu]], ktorou je dodnes funkčná [[Urbanova veža]]. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská [[radnica]], od 18. storočia ju však nahradila [[Klasicistická architektúra|klasicistická]] reduta s divadlom. Dnešná monumentálna [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] budova [[Národné divadlo Košice|Národného divadla]] bola postavená v roku [[1899]]. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi [[Čákiho-Dezőfiho palác|Dežőfiovcov]], [[Čákiho-Dezőfiho palác|Čákihovcov]], [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiovcov]], [[Hadik-Barkóciho palác|Barkóciovcov]], Meškovcov a [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Forgáčovcov]]. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátny kostol]] (taktiež ''Jezuitský'' alebo ''Univerzitný'' kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný [[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)|Františkánsky kostol]]. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a [[Kňazský seminár sv. Karola Boromejského|kňazského seminára]]. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy [[Palác Spišskej komory|Paláca Spišskej komory]], starého a nového [[Župný dom (Košice)|Župného domu]], [[Stará radnica (Košice)|mestskej radnice]] a [[Palác hornouhorského generálneho kapitanátu|Paláca]] [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]]. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je [[Immaculata (Košice)|Súsošie Immaculata]]. Na severe Hlavná ulica ústi do [[Námestie Maratónu mieru|Námestia Maratónu mieru]]. V jeho strede je [[Pamätník maratónu mieru]]. Na námestí stoja reprezentatívne budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] a [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]]. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Od roku [[1998]] je tu otvorené [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]]. Vo východnej časti historického jadra na bývalom ''Kalvínovom námestí'' vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov [[Miklušova väznica]]. Medzi ňou a pozostatkom [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] [[Katova bašta|Katovou baštou]] sa nachádza [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]]. Vo dvore muzeálneho komplexu [[Katova bašta|Katovej bašty]] vybudovali repliku exilového tureckého domu [[Socha Františka II. Rákociho (Košice)|Františka II. Rákociho]] [[Rodošto]]. Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulica]] je reštaurovaná do podoby ''uličky remesiel''. Na [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynskej ulici]], spájajúcej Hlavnú ulicu so [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]], sa nachádza klasicistický [[Evanjelický kostol (Košice)|evanjelický kostol]]. Pri ústí ulice do [[Mestský park (Košice)|Mestského parku]] si nechal vybudovať mestský architekt ''[[Péter Jakab (architekt)|Jakab]]'', [[Jakabov palác|palác]] v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol s kláštorom]], ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://www.kosice.sk/mesto/dominikansky-kostol| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kolcun| meno = Milan| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominikánsky kostol| url = https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| vydavateľ = kosice-city.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204194042/https://kosice-city.sk/13dominikansky-kostol/| dátum archivácie = 2020-12-04}}</ref> Na severovýchodnom svahu ''Červeného brehu'' sa nachádza stále funkčný cintorín Rozália, ktorý je ojedinelým súborom funerálnych historizujúcich stavieb z prelomu 19. a 20. storočia. Slúžil pre pohreby bohatého miestneho meštianstva a šľachty od začiatku 18. storočia. Neďaleko cintorína sa nachádza barokový komplex košickej Kalvárie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Labudová|meno=Zuzana|titul=Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice|url=https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=zobrave-rehole-ii-stredoveka-architektura-medikantov|dátum vydania=|dátum prístupu=29.12.2020|vydavateľ=Ústav dejín umenia SAV|poznámka=In: Arslexicon - výtvarné umenie na Slovensku. Eds.: Balážová, Barbara - Pomfyová, Bibiana}}</ref> Na vrchu [[Hradová (vrch)|Hradová]] stál v [[stredovek]]u [[Košický hrad]]. Značná časť jeho základov bola archeologicky preskúmaná a odkrytá v roku [[1996]]. * ''Pozri aj: [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]].'' * ''Pozri aj: [[Zoznam kostolov v Košiciach]].'' === Pamätníky === V Košiciach sa nachádza množstvo pamätníkov, z nich je ale najznámejší už spomínaný [[Pamätník maratónu mieru]]. Medzi ďalšie významné pamätníky patria aj [[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] a [[Pamätník vojakov Sovietskej armády]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]. Na [[Verejný cintorín|Verejnom cintoríne]] sa nachádzajú 3 pamätníky – Pamätník talianskych partizánov a Pamätníky I. a II. svetovej vojny. Pamätníkom najväčšej košickej dopravnej tragédie je Pamätník obetiam nehody električky {{rcb|Doprava v Košiciach|6|inline=croute}} ([[30. októbra]] [[1978]]) pri košickom [[Amfiteáter Košice|Amfiteátri]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20946514/od-najvacsej-dopravnej-tragedie-v-kosiciach-uplynie-40-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-28| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> K najnovším pamätníkom v meste sa radí [[Pamätník za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú]] vytvorený košickým výtvarníkom Peterom Kalmusom. Pamätník bol slávnostne odhalený [[21. august|21. augusta]] [[2018]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = V Košiciach odhalili pamätník Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.etrend.sk/ekonomika/v-kosiciach-odhalili-pamatnik-janovi-kuciakovi-a-martine-kusnirovej.html| issn = 1336-2674| vydavateľ = TREND Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2018-08-22| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Je umiestnený neďaleko [[Kostol Svätého Ducha (Košice)|Kostola Svätého Ducha]]. Druhým novším pamätníkom je od [[6. februára]] [[2018]], moderný pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] vytvorený architektom Miroslavom Beličákom v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Spisovateľovi Björnsonovi odhalili v Mestskom parku pamätník| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20754436/norskemu-spisovatelovi-bjornsonovi-odhalili-v-mestskom-parku-pamatnik.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-02-06| dátum prístupu = 2019-03-17}}</ref> Ďalej sa nachádza množstvo menších pamätných tabúľ a sôch najmä v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]. === Moderné stavby === Architektúru [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] v Košiciach zastupuje [[Hotel Yasmin (Košice)|Hotel Yasmin]] ([[1960]]{{--}}[[1962]] pôvodne ''Hutník'', zrekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2008]]) a [[Obchodný dom Tesco (Košice)|obchodný dom Tesco]] ([[1965]]{{--}}[[1968]] pôvodne ''Prior'', od 2020 OD Urban).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Mikulová| meno = Eva| autor =| odkaz na autora = | titul = V ikonickej budove starého Tesca bude Obchodný dom Urban, už rekonštruujú priestory, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/v-ikonickej-budove-stareho-tesca-bude-obchodny-dom-urban-uz-rekonstruuju-priestory-foto-358634| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = 2020-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku [[1971]] dostavaný hotel ''Slovan'' bol rekonštruovaný v rokoch [[2007]]{{--}}[[2009]] na [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobinkovič| meno = Branislav| autor = | odkaz na autora = | titul = Hotel Slovan bude Doubletree by Hilton| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/hotel-slovan-bude-doubletree-hilton| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2008-04-04| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Najvyššou budovou v meste ostal monoblok [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Novej nemocnice]] s výškou 83 metrov, ktorý bol dokončený v roku [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vargová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Najvyššie budovy v Košiciach| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/najvyssie-budovy-v-kosiciach/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Najväčší administratívny komplex v meste, známy ako ''Biely dom'', bol dokončený v roku [[1985]] pre vtedajšie [[KSČ|komunistické]] stranícke orgány. Dnes je sídlom [[Magistrát mesta Košice|Magistrátu mesta Košice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Ako vyrástol „Biely dom“| url = https://kosicednes.sk/historia/ako-vyrastol-biely-dom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-01-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> {{Galéria |Názov=Pamätníky |veľkosť=náhľad |pozícia=right |Súbor:Košice - Bjørnstjerne Bjørnson - pamätník -a.jpg|Pamätník [[Bjørnstjerne Bjørnson|Bjørnstjerna Bjørnsona]] |Súbor:Košice hrob neznámeho vojaka.jpg|[[Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka]] |Súbor:Kosice (Slovakia) - Memorial of the International Peace Marathon 2.jpg|[[Pamätník maratónu mieru]] na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] }} Ojedinelou stavebnou aktivitou v 90. rokoch v meste bola [[Budova Národnej banky Slovenska v Košiciach|budova expozitúry]] [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]] (1994{{--}}1996) a [[Business Centre Košice|Biznis Centra I.]] ([[1994]]{{--}}[[1996]], bývalá budova dnes už neexistujúcej Priemyselnej banky). V rokoch [[2007]]{{--}}[[2011]] ho doplnilo [[Business Centre Košice|Biznis Centrum II]]. V roku [[2006]] siluetu mesta výrazne oživila [[Steel Aréna]], ktorá s kapacitou 8 400 miest okrem športových podujatí ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]]) hostí aj [[Koncert|koncerty]] zahraničných a domácich hviezd [[Populárna hudba|populárnej hudby]]. Prvým moderným polyfunkčným objektom s kanceláriami, 91 bytmi a službami sa stal [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] z rokov [[2007]]{{--}}[[2012]]. Vyrástol na mieste asanovaného košického [[Pivovar|pivovaru]], pričom išlo o prvú revitalizáciu košického urbánneho brownfieldu v širšom centre mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovar business center a.s.| odkaz na autora = | titul = Cassovar KOMPLEX| url = http://www.cassovar.sk/#o_nas| vydavateľ = cassovar.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Výrazný zásah do urbanistickej štruktúry centra Košíc znamenala výstavba nákupno-zábavného centra [[Aupark (Košice)|Aupark]], spolu s [[Aupark Tower (Košice)|Aupark Tower]] ako biznis centrom (2011).<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KOŠICE: Začala výstavba Auparku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/154432/kosice-zacala-vystavba-auparku/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2010-01-14| dátum prístupu = 2020-12-29}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> {{hlavný článok|Košické sídliská}} * ''Pozri aj: [[Zoznam moderných a administratívnych budov v Košiciach]].'' [[Súbor:Nová Terasa Košice.jpg|náhľad|Časť komplexu Novej Terasy]] === Nové mestské štvrte === [[Súbor:Rezidencia pri Radnici Košice.jpg|náhľad|Časť budovy Rezidencie pri radnici]] Po stavebnej stagnácii v 90. rokoch 20. storočia a 1. dekáde 21. storočia sa stavebný boom v Košiciach prejavil až v 2. dekáde 21. storočia po odznení finančnej a [[Hospodárska kríza|hospodárskej krízy]] z roku 2008. [[Dopyt]] po bytoch v Košiciach neustále rastie, pričom realitný trh zaznamenáva vyššie ceny nielen nových, ale aj starších bytov na pôvodných [[Košické sídliská|košických sídliskách]], čo značí príchod množstva nových obyvateľov najmä z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] a [[Košice-okolie (okres)|okolia Košíc]].<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = V centre Košíc vypukol stavebný boom| url = https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 07.04.16| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200714132249/https://kosicednes.sk/udalosti/centre-kosic-vypukol-stavebny-boom/| dátum archivácie = 2020-07-14}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] medzi [[Trieda SNP (Košice)|Triedou SNP]] a Ondavskou ulicou pribudol v rokoch 2013 – 2019 rezidenčný komplex ''Nová Terasa'' realizovaný spoločnosťou [[Penta Investments]]. So 640 bytmi je ''Nová Terasa'' najväčším novodobým rezidenčným projektom na území Košíc, ktorého prvé dve etapy získali ocenenie ''Stavba roka 2017 – bytový dom roka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tóth| meno = Gabriel| autor = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba košického projektu Nová Terasa 3| url = https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| vydavateľ = pentainvestments.com| dátum vydania = 2018-06-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200701035042/https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/zacala-vystavba-kosickeho-projektu-nova-terasa-3-7u1a3E.aspx| dátum archivácie = 2020-07-01}}</ref> Košický developer MM Invest Košice postavil v rokoch 2014 – 2016 v rekreačnej lokalite ''Anička'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Sever|Sever]] bytový komplex ''Park Anička''. So 120 bytmi ponúka moderné bývanie v prírode neďaleko rieky [[Hornád]]. Projekt získal ocenenie ''Stavba roka 2017'' za architektonické riešenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Park Anička spúšťa predaj stovky bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-park-anicka-spusta-predaj-stovky-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2014-10-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Košický developer MM Invest Košice rozbehol v roku 2014 aj výstavbu novej rezidenčnej štvrte ''Panoráma'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Vyšné Opátske|Vyšné Opátske]] v lokalite Heringeš. Ide o kombinovanú rezidenčnú štvrť s bývaním vo viladomoch, radových rodinných domoch a bytovkách.<ref name="boom">{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Realitný boom: Byty sa v Košiciach predávajú skôr ako ich postavia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/8190664/realitny-boom-byty-sa-v-kosiciach-predavaju-skor-ako-ich-postavia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-19| dátum prístupu = 2020-06-28}}</ref> Pôvodom holandský developer Cere Invest začal v roku 2015 výstavbu mestskej štvrte ''Lorinčík Háje'' tvorenej kombináciou 267 obytných jednotiek v rodinných domoch, radovej zástavbe, viladomoch aj bytovkách. Táto nová rezidenčná štvrť sa rozprestiera medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Lorinčík|Lorinčík]] a [[Košice – mestská časť Pereš|Pereš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchý| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Košický Lorinčík – Háje spustil výstavbu a predaj prvej fázy| url = https://reality.trend.sk/byvanie/kosicky-lorincik-haje-spustil-vystavbu-predaj-prvej-fazy| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2015-10-07| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Ďalšou novopostavenou obytnou štvrťou je ''Zelená stráň'' v mestskej časti [[Košická Nová Ves]]. Pôvodom izraelský developer Nes - Pan & Marada Development rozvrhol výstavbu desiatich blokov projektu s 314 bytmi do troch etáp medzi rokmi 2014 – 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fedorová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Boom v Košiciach: Stavby, čo menia tvár mesta, FOTO| url = https://kosice.dnes24.sk/boom-v-kosiciach-stavby-co-menia-tvar-mesta-foto-265311| vydavateľ = kosice.dnes24.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = | jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] pozorovať stavebný boom predovšetkým v okolí Kasární Kulturpark, ktoré sa v rámci [[Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013|Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013]] stali hlavným dejiskom kultúrnych podujatí a revitalizácie brownfieldu niekdajších kasárenských objektov. V bezprostrednom susedstve Kasární Kulturpark košický developer Safran Slovakia vybudoval medzi rokmi 2012 – 2015 v dvoch etapách obytné jednotky ''Šafránová záhrada'' spolu so 110 bytmi. Ten istý developer dokončil v roku 2018 komplex 54 terasovitých domov s názvom ''Herberia'' na Žižkovej ulici. Nové bytové jednotky sa začali stavať aj na Bleskovej a Jánošíkovej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Stavebný boom na Juhu pokračuje| url = https://kosicednes.sk/byvanie/stavebny-boom-na-juhu-pokracuje/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-10-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Neustále dochádza k ďalšiemu zahusťovaniu územia širšieho centra Košíc v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] s pešou dostupnosťou od [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulice]]. Bratislavský devepoler Cresco Real Estate v areáli národnej kultúrnej pamiatky ''Mlynskej bašty'' v roku 2019 dokončil rezidenčný komplex s rovnomenným názvom, v ktorom sa nachádza 134 bytov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Poláš| meno = Martin| autor = | odkaz na autora = | titul = Projekt Mlynská Bašta skolaudovali, na trh prináša 134 bytov| url = https://reality.trend.sk/byvanie/projekt-mlynska-basta-skolaudovali-trh-prinasa-134-bytov| vydavateľ = reality.trend.sk| dátum vydania = 2019-11-12| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-28| miesto = | jazyk =}}</ref> Rakúsko-česká developerská skupina CTR Group v ''Rezidencii pri radnici'' na Strojárenskej ulici ponúkla 359 bytov, ktoré dokončila v roku 2018.<ref name="boom"/> V rokoch 2019 – 2020 stavia ďalších 120 bytov v rámci Business Centre III. na Štúrovej ulici a na severnom okraji mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] rozbehla výstavbu rezidenčného komplexu ''Albelli'' (Alvinczyho – Bellova) s 390 bytmi v piatich bytových domoch.<ref name="ref1" /> === Galéria architektúry === <gallery> Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|''Svätyňa najväčšieho gotického chrámu na Slovensku – [[Dóm sv. Alžbety|Dómu sv.Alžbety]]'' La Tour Urban.JPG|''Pôvodne gotická, neskôr renesančne upravovaná [[Urbanova veža]]'' ZofiaBatoriKostol.jpg|''Ojedinelá architektúra neskorej renesancie a raného baroka [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátskeho kostola]]'' BiskupskýPalácKošice.jpg|''Barokový [[Arcibiskupský palác (Košice)|Arcibiskupský palác]]'' Čákiho-Dezőfiho palác.jpg|''Klasicistický [[Čákiho-Dezőfiho palác]]'' Vedecká knižnica.jpg|''Empírový [[Pongrácovsko-forgáčovský palác]]'' LevočskýDom.jpg|''Neogoticky reštaurovaný [[Levočský dom]]'' Jakabov palác 2010.JPG|''Historizujúci [[Jakabov palác]]'' Andrášiho palác, Hlavná 81, Košice.jpg|''Neorenesančný [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiho palác]]'' SláviaKošice2.jpg|''Secesná [[Hotel a kaviareň Slávia (Košice)|kaviareň Slávia]]'' Puškinova - Synagóga.jpg|''[[Nová ortodoxná synagóga v Košiciach|Nová ortodoxná synagóga]]'' Hlavná 004 - Assicurazioni Generali.JPG|''Funkcionalistický [[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]'' Old New Košice.jpg|''[[Business Centre Košice|Business Centre I.]]'' Cassovar.JPG|''[[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]]'' </gallery> == Turizmus == [[Súbor:Botanická ZáhradaKošice.jpg|thumb|[[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Košická botanická záhrada]]]] [[Súbor:Košice ZOO 8.jpg|thumb|[[Košická zoologická záhrada]]]] [[Súbor:Jazero01.JPG|thumb|Piesková pláž na košickom [[Jazero (Košice)|Jazere]]]] [[Súbor:Košice - Hlavná ulica -a.jpg|náhľad|Hlavná ulica]] V roku [[2018]] bolo v Košiciach ubytovaných 386 088 turistov, čo je oproti predošlému rekordnému roku [[2017]] nárast o 5,45 percenta. Výraznejší je aj príchod zahraničných návštevníkov, ich počet sa medziročne zvýšil o 9,9 percenta na 135 430, čo sa prejavilo aj v náraste počtu prenocovaní cudzincov o 10,8 percenta. Súbežne s rastom počtu návštevníkov, narástli v kraji medziročne aj tržby ubytovacích zariadení, a to o 7,81 percenta na 22 558 763 eur za celý rok [[2018]]. Hlavnú časť medzi zahraničnými hosťami tvorili návštevníci z okolitých krajín a to – [[Česko|Česka]], [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarsko|Maďarska]]. Až 30-percentný medziročný nárast dosiahol počet návštevníkov z [[Nemecko|Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Rok 2018 bol v Košickom kraji rekordný v ubytovaní návštevníkov| url = https://kosicednes.sk/udalosti/rok-2018-bol-v-kosickom-kraji-rekordny-v-ubytovani-navstevnikov/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 15.03.19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> K uvedenému roku bolo v meste 230 ubytovacích zariadení, z toho až 50 hotelov alebo penziónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Košice| url = https://www.booking.com/searchresults.sk.html?dest_id=-843247;dest_type=city;iata=KSC;ss=Ko%C3%85%C2%A1ice%2C%2BSlovensko| vydavateľ = booking.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = | jazyk = }}</ref> Počet návštevníkov Košíc dosiahol v roku [[2019]] číslo 240 345. Počet prenocovaní v meste bol 560 580 za rok 2019. V meste sa ku koncu roka 2019 nachádzalo 117 ubytovacích zariadení, ktoré poskytovali 6 807 lôžok. Podiel návštevnosti Košíc je oproti [[Košický kraj|Košickému kraju]] 53 %. ''Návštevnícke centrum'' za celý rok 2019, navštívilo 11 912 ľudí.<ref name="visit19">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Halász| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa organizácie KOŠICE – Turizmus za rok 2019| url = https://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = 2020-03-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210126054804/http://www.visitkosice.org/sites/default/files/inline-files/KETur_V%C3%9DRO%C4%8CN%C3%81%20SPR%C3%81VA%202019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-26}}</ref> V auguste [[2020]] Košice taktiež trpeli poklesom zahraničnej návštevnosti spôsobenej [[Pandémia COVID-19 na Slovensku|Pandémiou COVID-19]]. Pokles činil 65,1 %, ale na druhej strane pokles kompenzoval rast počtu domácich hostí o 21,4 %. Celková návštevnosť Košíc bola v medziročnom porovnaní nižšia o 22,3 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústredie ŠÚ SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v auguste 2020| url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b8208dcf-3db8-45aa-bc5a-aa4e82fabf40/!ut/p/z1/tVLBcoIwFPwWDxxDngQk9hadVrTaGetYNZdOwCAUIQgp1L9v6PTSmdraQ3N5ybzdfZtsMMdbzAvRpAehU1WIoznv-OB56U_paNRnAKM5gensfvUQjO-cydrDT5hjHhW61AneqbAWCaozlBYxEpm2wGxUlRu1ppCoLivRnC1oaqkzU0PqAN1HMSL7kCLXEwKFkSeQEK6kTizC2IVOvozSPd5dhd785pebNlxYrOPzD8h4wgLXnwPQ-cSDKQvWj8MlIcDIJ-AHjZ3x4F_00Pfxpklli9dF9zJHvPrjFQPAM8zTMLfbKLfB9qkPxPep67jDgUdIl5lTLcaLg5EVOunCUHh7lbahpi-nE2cmU1Vo-abx9j9CNXNYERJqLFYylpWs7NfK_LZE67K-scCCtm3tg1KHo7QjlVvfUhJVG39fkbjMc0rOKIsXt8Tl4Zkcmzljvd47-YM7uQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = 2020-10-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-06| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> S cieľom zvýšiť atraktivitu Košíc a Košického kraja ako turistickej destinácie a pritiahnutia západoeurópskych turistov na predĺžené víkendy ("''city breaks''") Košický samosprávny kraj založil v roku [[2012]] krajskú organizáciu cestovného ruchu, ktorý nesie názov [[Košice Región Turizmus]]. Úlohou tejto organizácie je primárne zatraktívniť samotný [[Košický región]] ako turistickú oblasť a prilákať čo najviac návštevníkov zo zahraničných krajín, hlavne zo [[Západná Európa|západnej Európy]]. Dopomôcť k tomu má viacero projektov a podujatí zameraných na objavovanie jednotlivých destinácií v tomto regióne ako sú napríklad [[Spiš (región)|Spiš]], [[Slovenský raj]], [[Gemer (región)|Gemer]], Košice, [[Dolný Zemplín]] a [[Tokajský okres|Tokaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus| url = https://kosiceregion.com/sites/default/files/atoms/files/stanovy_krt_v.pdf| vydavateľ = kosiceregion.com| dátum vydania = 2017-04-07| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Ďalšou oblastnou organizáciou [[Cestovný ruch|cestovného ruchu]] je inštitúcia s názvom [[Visit Košice]], ktorá pre domácich a zahraničných návštevníkov zabezpečuje informácie a možnosti ako spoznať bližšie samotné mesto, prostredníctvom info centra, webu ale aj mobilnej aplikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = O nás – Visit Košice| url = https://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180706185501/http://www.visitkosice.org/index.php/sk/o-nas| dátum archivácie = 2018-07-06}}</ref> V meste fungujú tri informačné turistické centrá. Prvým je ''Návštevnícke centrum Košice,'' druhým je ''Regionálny informačný bod pre celý Región Košice, tretím je MiC KOŠICE.'' ''Návštevnícke centrum Košice'' sídli v budove [[Stará radnica (Košice)|Starej radnice]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 59 a Regionálny informačný bod nájdete na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48. Informačné centrum ''MiC KOŠICE'' organizuje pravidelné tematické prehliadky mestských pamätihodností a pozoruhodností pod názvom ''Potulky mestom Košice'', ktoré sú Košičanmi veľmi obľúbeným zdrojom poznávania svojho mesta. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam hotelov v Košiciach]] === Atrakcie === Najväčšou atrakciou Košíc je ich samotné historické jadro s mnohými architektonickými skvostmi. V jeho strede, na [[Hlavné námestie (Košice)|Hlavnom námestí]], sa nachádza [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]. Vedľa fontány je umiestnená zvonkohra v tvare zvonmi ovešaného stromu. Každú hodinu hrá jednu zo svojich sto melódií, podľa ktorej „tancuje“ aj neďaleká fontána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Tri najkrajšie fontány v našom meste| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/tri-najkrajsie-fontany-v-nasom-meste/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Malebná [[Hrnčiarska ulica (Košice)|Hrnčiarska ulička]] je uličkou remesiel so špecializovanými obchodíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Ulička remesiel| url = http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180621154329/http://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/ulicka-remesiel| dátum archivácie = 2018-06-21}}</ref> V hornatom prírodnom prostredí mestskej časti [[Košice – mestská časť Kavečany|Kavečany]] sa nachádza [[Košická zoologická záhrada]], [[DinoPark Košice]] a letná [[bobová dráha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = ZOO Košice| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/zoo-kosice/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Kavečany| odkaz na autora = | titul = Letná bobová dráha| url = https://kosicekavecany.sk/navstevnik/letna-bobova-draha/| vydavateľ = kosicekavecany.sk| dátum vydania = 2020-03-16| dátum aktualizácie = 2020-06-08| dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]], na ploche tunajšieho [[Jazero (Košice)|Jazera]], je inštalovaný vodnolyžiarsky vlek. Časť brehu jazera je upravená na pieskovú pláž. V okolí tejto pláže sa nachádzajú volejbalové a futbalové ihriská, športový areál pre posilňovanie a oddychová zóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MČ Nad jazerom| odkaz na autora = | titul = Rekreácia a šport| url = https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| vydavateľ = jazerokosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210128211448/https://www.jazerokosice.sk/cms/?page_id=627| dátum archivácie = 2021-01-28}}</ref> Oddychový areál s pieskovou úpravou ''Beach Club'' pri Mestskej krytej plavárni v centre mesta tiež ponúka plážové volejbalové ihriská. V rekreačnom údolí [[Črmeľ|Čermeľského potoka]] vedie [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Čermeľská železnica]] s historickými [[parná lokomotíva|parnými lokomotívami]]. Jej cieľovou stanicou je prímestská oddychová zóna ''Alpinka'' s detskými ihriskami, golfovým ihriskom a areálom [[paintball]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.detskazeleznica.sk/-historia| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Botanická záhrada UPJŠ Košice]], založená v roku [[1950]], ponúka prehliadku tropickej a subtropickej [[Flóra (kvetena)|flóry]], dekoratívnej [[Flóra (kvetena)|flóry]] a [[arborétum|arboréta]]. S vysokými [[skleník]]mi a obrovskou [[Opunciovité|kaktusovou]] zbierkou sa rozprestiera na ploche {{ha|33|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Visit Košice| odkaz na autora = Visit Košice| titul = Botanická záhrada| url = https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| vydavateľ = visitkosice.org| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-30| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610142031/https://www.visitkosice.org/sk/atraktivity/botanicka-zahrada| dátum archivácie = 2020-06-10}}</ref> === Sedem divov Košíc === V Košiciach sa zorganizovala na prelome rokov [[2008]]{{--}}[[2009]] anketa medzi Košičanmi o siedmich divoch svojho mesta. Výsledky boli oficiálne vyhlásené [[22. február]]a [[2009]] v historickej radnici. Jednoznačným víťazom sa stal [[Dóm svätej Alžbety]]. Za ním sa umiestnili [[Národné divadlo Košice]], [[Medzinárodný maratón mieru]], [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]], [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] a [[Jakabov palác]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Všetkých sedem divov je v Starom Meste | url = http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum vydania = 22.02.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Košice-Staré Mesto | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131202221645/http://www.kosice-city.sk/clanky-detail/vsetkych-sedem-divov-je-v-starom-meste/ | dátum archivácie = 2013-12-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Oficiálne výsledky – 7 divov Košíc | url = http://www.potulka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=80&Itemid=16 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = potulka.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> == Parky == [[Súbor:Košice - Altánok v mestskom parku.jpg|náhľad|Altánok v mestskom parku]] [[Súbor:Barca jazierko.jpg|náhľad|Jazierko v barčianskom parku]] Najväčším mestským parkom v Košiciach je [[Mestský park (Košice)|Mestský park]] založený v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch 19. storočia]] medzi [[Železničná stanica Košice|železničnou stanicou]] a centrom mesta. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] bol mierne redukovaný v prospech nových komunikačných spojení v predstaničnom priestore. V 90. rokoch v ňom bolo zriadené jazierko s umelým potôčikom a obnovený hudobný altánok. Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel park v rokoch [[2012]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Luxová| meno = Michaela| autor = | odkaz na autora = | titul = Poznáte unikáty Mestského parku? Priblížime vám ich| url = https://kosicednes.sk/zaujimavosti/poznate-unikaty-mestskeho-parku-priblizime-vam-ich/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-01-18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Stará krytá plaváreň z rokov [[1957]]{{--}}[[1961]] na Rumanovej ulici bola prerobená na prvú [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = K13| odkaz na autora = | titul = Kunsthalle/Hala umenia| url = https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia| vydavateľ = k13.sk| dátum vydania = 2014-02-10| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119175227/https://www.k13.sk/o-nas/centra/hala-umenia/| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Niekdajší secesný korčuliarsky pavilón z roku [[1909]] zrekonštruovali na bálový palác, za ktorým po rekonštrukcii vznikol prvý 5-hviezdičkový hotel v Košiciach s názvom ''Parkhotel Villa Sandy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = kosice-estranky.sk| odkaz na autora = | titul = Košice - estránky - fotografie, výstavba, projekty, história..| url = http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| vydavateľ = kosice-estranky.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180808210300/http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/city-park-center.html| dátum archivácie = 2018-08-08}}</ref> Druhý najvýznamnejší park sa nachádza v mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]], ktorý je chránenou zónou so vzácnymi drevinami. V roku [[1998]] v 7 hektárovom parku bolo obnovené južné jazierko s vodnou [[Flóra (kvetena)|flórou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KETURIST| odkaz na autora = | titul = Barčiansky park| url = http://www.keturist.sk/info/zaujimavosti/barciansky-park/| vydavateľ = keturist.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Typom pozdĺžneho alejového parku je [[Park Moyzesova|park]] na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej ulici]]. Parky [[Park Komenského (Košice)|Komenského]] Východ a Západ sa nachádzajú po oboch stranách [[Komenského ulica (Košice)|triedy Komenského]]. V mestských častiach [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košice - Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]] sa rozprestiera rozsiahly lesopark.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Otvorenie vynoveného Lesoparku na Furči| url = https://kosicednes.sk/udalosti/otvorenie-vynoveneho-lesoparku-na-furci/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-04-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Medzi mestskými časťami [[Košice – mestská časť Západ|Západ]] a [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídliskom KVP]] sa nachádza borovicový háj. * ''Pozri aj:'' [[Zoznam parkov v Košiciach]] == Zábava == [[Súbor:Košická fontána v noci.jpg|náhľad|[[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúca fontána]]]] Večerná zábava v Košiciach sa sústreďuje v niekoľkých lokalitách. Veľkej obľúbenosti sa tešia multikiná v obchodnom centre [[Atrium Optima]] na juhozápadnom okraji mesta a v obchodnom centre [[Obchodné centrum Galéria (Košice)|Galéria]]. Otvorenie [[Steel Aréna|Steel Arény]] v roku [[2006]] prinieslo do mesta kvalitnú a kapacitnú halu. Vystúpenia známych domácich, ale najmä zahraničných interpretov v aréne výrazne obohatilo koncertnú scénu v Košiciach. Košické centrum so [[Spievajúca fontána (Košice)|spievajúcou fontánou]] a osvetlenými fasádami pamiatok je ideálne pre večerné korzovanie spojené s návštevou početných reštaurácií, barov a pubov s letnými záhradami na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Komornejšiu atmosféru nočného života si možno vychutnať na Vrátnej ulici, v okolí [[Dominikánske námestie|Dominikánskeho námestia]] a [[Miklušova väznica|Miklušovej väznice]]. Klubová scéna s trendovými barmi sa sústreďuje na [[Kováčska ulica (Košice)|Kováčskej ulici]], [[Dominikánske námestie|Dominikánskom námestí]] a v [[Kasárne Kulturpark|Kulturparku]]. == Kulinárske špeciality == [[Súbor:TreskaTTRyba.jpg|náhľad|Treskoslovenská Treska]] Košická kuchyňa je zmesou tradičných špecialít [[Slovenská kuchyňa|slovenskej]] a maďarskej [[gastronómia|gastronómie]]. Vyslovene košickými špecialitami sú [[treska v majonéze]] a povestná košická zmrzlina, košický med, krémovníky a venčeky miestneho cukrárenského reťazca [[Aida (cukráreň)|Aida]], ktorý má po meste tri cukrárne. ''Košické zlato'' je oficiálny koktejl mesta, ktorý bol vytvorený na barmanskej show v roku [[2010]]. Nápoj tajnej receptúry má aj teplú verziu pre zimné obdobie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košické zlato | url = http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.7.2012 | vydavateľ = visitKošice.eu | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120724141831/http://www.visitkosice.eu/sk/co-vidiet-a-zazit/kosicke-zlato | dátum archivácie = 2012-07-24 }}</ref> == Verejné ustanovizne == [[Súbor:Ustavny sud - hlavné priecelie.jpg|náhľad|Priečelie [[Budova Ústavného súdu Slovenskej republiky|budovy Ústavného súdu SR]]]] [[Súbor:Kancelária prezidenta SR - pracovisko Košice 1.JPG|náhľad|Kancelária prezidenta SR – pracovisko Košice]] Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, sú sídlom dôležitej ústavnej inštitúcie – [[Ústavný súd|Ústavného súdu Slovenskej republiky]], ako aj celorepublikovej kancelárie [[Národný inšpektorát práce|Národného inšpektorátu práce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Ústavný súd SR| odkaz na autora = | titul = Kontakt - Ústavný súd Slovenskej republiky| url = https://www.ustavnysud.sk/kontakt| vydavateľ = Ústavný súd SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Národný inšpektorát práce| odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = https://www.ip.gov.sk/kontakt/| vydavateľ = ip.gov.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Detašované pracoviská tu zriadili [[Kancelária prezidenta Slovenskej republiky|Kancelária prezidenta SR]], Kancelária predsedu NR SR a [[Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]]. Ako krajské mesto je sídlom [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]] a [[Obvodný úrad|Obvodného úradu]] [[Košický kraj|Košického kraja]]. Národnostným menšinám tu slúži rad organizácií. Pre potreby maďarskej menšiny bola zriadená miestna organizácia ''Čemadoku''. [[Klub národnostných menšín]] združuje všetky menšiny žijúce v meste. === Konzuláty === V Košiciach pôsobí Generálny [[Konzul (diplomacia)|konzulát]] [[Maďarsko|Maďarska]], umiestnený na [[Hlavná (Košice)|Hlavnej ulici]]. Okrem neho sídli v meste aj 15 [[Konzul (diplomacia)|honorárnych konzulátov]] nasledujúcich štátov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Zlaté stránky, Referát protokolu a zahraničných vzťahov MMK| odkaz na autora = | titul = Úrady a inštitúcie| url = https://www.kosice.sk/mesto/urady-a-institucie#konzulaty| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Súbor:Srbský konzulát - panoramio.jpg|right|thumb|Konzulát Srbska]] {| class="wikitable" |- ! Štát !! Adresa |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || Hlavná 67 |- | {{flagicon|Belgium}} [[Belgicko]] || Moldavská cesta 10/B |- | {{flagicon|Serbia}} [[Srbsko]] || Jesenského 12 |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || [[Puškinova ulica (Košice)|Puškinova]] 1 |- | {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || Garbiarska 5 |- | {{flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || Hutnícka 1 |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || Moldavská 10 |- | {{flagicon|France}} [[Francúzsko]] || Hlavná 104 |- | {{flagicon|Turkey}} [[Turecko]] || [[Mlynská ulica (Košice)|Mlynská]] 2 |- | {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]] || Žriedlová 12 – 14 |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || Národná trieda 56 |- | {{flagicon|Latvia}} [[Lotyšsko]] || [[Krmanova ulica (Košice)|Krmanova]] 1 |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || Timonova 27 |- | {{flagicon|Georgia}} [[Gruzínsko]] || Hlavná 24 |- | {{flagicon|Moldova}} [[Moldavsko]] || [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] 39 |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || Hlavná 70 |} === Veda === Košice ako sídlo štyroch univerzít a významných priemyselných podnikov sústreďuje mnoho špecializovaných vedecko-výskumných pracovísk, prevažne technického zamerania, ale aj z oblasti [[veterinárna medicína|veterinárnej medicíny]] a [[Duchovná veda|humanitných vied]]. {| | valign=top | Vedecké ústavy [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografická poloha pracovísk SAV| url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=sas-geo| vydavateľ = Slovenská akadémia vied| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-14| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> * Ústav experimentálnej fyziky * Ústav materiálového výskumu * Ústav geotechniky * Neurobiologický ústav (Medicínske centrum SAV) * Parazitologický ústav * Ústav fyziológie hospodárskych zvierat (Centrum biovied SAV) * Centrum biomedicínskej mikrobiológie a imunológie (Neuroimunologický ústav SAV) * Spoločenskovedný ústav (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV) * Archeologický ústav – pracovisko Košice * Matematický ústav – detašované pracovisko || | valign=top | K ďalším výskumným pracoviskám patria: * BOOS – Biologické substancie – vývoj v oblasti organickej chémie a farmaceutiky * Edis – Výskumné a vývojové družstvo pre elektronické a digitálne systémy * Výskumný ústav veterinárnej medicíny * Výskumný ústav stavebnej informatiky * ZŤS – Výskumno-vývojový ústav |} Košice majú dve [[planetárium (budova)|planetáriá]]. Širokej a odbornej verejnosti slúži planetárium v hlavnej budove [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Planetárium – špecializované zariadenie | url = http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[Slovenské technické múzeum]] | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20111115131519/http://www.stm-ke.sk/stale/planetarium.htm | dátum archivácie = 2011-11-15 }}</ref> Mestská výchovno-vzdelávacia inštitúcia pre deti a mládež ''Centrum voľného času DOMINO'' disponuje ďalším planetáriom, ktoré je spojené aj s [[hvezdáreň|hvezdárňou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Hvezdáreň a planetárium | url = http://www.cvcdomino.sk/data/planetarium/pre_verejnost.html | dátum vydania = 2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Centrum voľného času DOMINO | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> === Vysoké školy === [[Súbor:Technická univerzita Košice XXV.JPG|náhľad|vpravo|Aula [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]]]] [[Súbor:Lekárska fakulta UPJŠ Košice.jpg|náhľad|vpravo|Zrekonštruovaná budova [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Lekárskej fakulty UPJŠ]]]] Košice majú dlhú tradíciu strediska univerzitného vzdelávania. V roku [[1657]] založená [[Košická univerzita]] symbolizovala prevahu katolíckej Európy pri vytlačovaní [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]]. Košice sú v súčasnosti druhým najvýznamnejším centrom slovenského vysokého školstva. [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]], založená [[1949]], je jedinou svojho druhu na Slovensku. Počiatky [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] spadajú do roku [[1937]], ale vojnové udalosti spôsobili jej presun do [[Bratislava|Bratislavy]]. Opätovne založená v roku [[1952]] je dnes s deviatimi fakultami a takmer 10 000 poslucháčmi je najnavštevovanejšou spomedzi košických vysokých škôl.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = | meno = | autor = TUKE| odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Študenti - počty a štruktúra| periodikum = Správa o činnosti Technickej univerzity v Košiciach 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = | ročník = | číslo = | strany = 368| url = http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210127201121/http://web.tuke.sk/tu/vyrocne_spravy/sprava-o-cinnosti-tuke2019.pdf| dátum archivácie = 2021-01-27}}</ref> Popri nej existuje aj záujmové vzdelávanie tretieho veku. [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] mala v roku [[2019]] na fakultách [[Fakulta verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|verejnej správy]], [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|filozofickej]], [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|lekárskej]], [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|prírodovedeckej]] a [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|právnickej]] spolu viac ako 7 000 poslucháčov.<ref name="vyrsprava2019upjs">{{Citácia periodika| priezvisko = Sovák| meno = Pavol| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach| titul = | periodikum = Výročná správa o činnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za rok 2019| odkaz na periodikum = | rok = 2020| mesiac = 04| ročník = | číslo = | strany = 116| url = https://www.upjs.sk/public/media/23246/sprava-o-cinnosti-upjs-2019.pdf| dátum prístupu = 2021-01-30| issn = }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V meste je umiestnených aj niekoľko fakúlt univerzít so sídlom v iných slovenských mestách. [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] sem umiestnila svoju [[Podnikovohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach|podnikovohospodársku fakultu]] v roku [[1969]] a [[Katolícka univerzita v Ružomberku]] svoju [[Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku|teologickú fakultu]] v roku [[2003]]. [[Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave]] tu má detašované pracovisko bl. Z.G. Mallu. V meste od roku [[2006]] sídli aj [[Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach|Vysoká škola bezpečnostného manažérstva]]. === Stredné školy === V Košiciach je stredné školstvo orientované predovšetkým na štvorročné a osemročné [[gymnázium|gymnáziá]], ktorých bolo v roku [[2021]] v meste 20. Medzi nimi sú dve športové gymnáziá, jedno [[Evanjelická cirkev|evanjelické]], tri [[Cirkev|cirkevné]], tri súkromné a jedno s vyučovacím jazykom [[maďarčina|maďarským]].<ref name=zoz21/> Šesť z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Gymnáziá| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-28| dátum aktualizácie = 2020-12-14| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210207091255/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/gymnazia/gymnazia.html| dátum archivácie = 2021-02-07}}</ref> Stredné priemyselné školy zastupujú hutnícka, [[Stredná priemyselná škola dopravná (Košice, Hlavná 113)|dopravná]], stavebno-geodetická, elektrotechnická a strojnícka. V meste sú tri stredné zdravotné školy, dve obchodné akadémie, dve [[konzervatórium|konzervatóriá]] a [[hotelová akadémia]]. Ďalej je tu rad [[stredná odborná škola|stredných odborných škôl]], širokého zamerania z toho jedna s vyučovacím jazykom [[Maďarčina|maďarským]] a 6 súkromných. Dokopy 22 v roku [[2021]].<ref name=zoz21>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné školy| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/stredna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = | jazyk = }}</ref> Väčšinu z nich má v zriadovateľskej pôsobnosti [[Košický samosprávny kraj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Stredné odborné školy| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-16| dátum aktualizácie = 2020-11-16| dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210302140738/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/skolske/stredne-odborne-skoly/stredne-odborne-skoly.html| dátum archivácie = 2021-03-02}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam stredných škôl v Košiciach]].'' [[Súbor:Lôžková časť Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.jpg|náhľad|[[Fakultná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] – Nová nemocnica je najvyššou budovou v Košiciach ({{m|83|m}})]] === Základné školy === Základné školstvo je v Košiciach za rok [[2021]] zastúpené až 55 [[Základná škola|základnými školami]]. Z toho je 12 súkromných, 3 umelecké a 3 cirkevné.<ref name="zakladneskoly">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = just4web.cz s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Základná škola – Košice I| url = http://www.zoznamskol.eu/typ/zakladna-skola/?kraj=kosicky&okres=kosice-1| vydavateľ = zoznamskol.eu| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Všetky štátne školy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice.<ref name="zakladneskoly"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Kontakty na základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice k 1.9.2019| url = https://static.kosice.sk/s/b3337f9a7a7313b6acd209| vydavateľ = static.kosice.sk| dátum vydania = 2019-09-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mesto Košice spolu zriaďuje 100 škôl (základné, materské, jazykové, ZUŠ, CVČ), čo z neho robí najväčšieho zriaďovateľa škôl na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora =| titul = VIDEO: Minister školstva v Košiciach informoval o otváraní škôl| url = https://www.tvkosice.sk/video/611e3dd9c36e1fffbef1e59c| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2021-08-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-19| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam základných škôl v Košiciach]].'' === Zdravotnícke zariadenia === [[Súbor:VÚSCH Košice.jpg|thumb|[[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb]]]] [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice]] bola založená v roku [[1924]] a je druhou najväčšou nemocnicou na Slovensku. Má 1616 lôžok a 3 700 zamestnancov v dvoch prevádzkach, ''Starej nemocnici'' v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] a ''Novej nemocnici'' ([[1973]]{{--}}[[1981]]) v mestskej časti [[Košice – mestská časť Západ|Západ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN L. Pasteura Košice| url = http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| vydavateľ = unlp.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190607100242/http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=477&Itemid=111| dátum archivácie = 2019-06-07}}</ref> Detská fakultná nemocnica Košice s 240 lôžkami bola založená v roku [[1966]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detská fakultná nemocnica Košice| url = http://www.dfnkosice.sk/onas.html| vydavateľ = dfnkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205714/http://www.dfnkosice.sk/onas.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Korene špecializovanej bezlôžkovej Leteckej vojenskej nemocnice siahajú do roku [[1858]]. Je jedinou tohto druhu na Slovensku a slúži aj ako výučbová základňa [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava]] v odbore letecké lekárstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LVN, a. s.| url = http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| vydavateľ = lvn.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205712/http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je v prevádzke od roku [[1955]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = MUDr.Ján Baláž, MUDr.Peter Keczer| odkaz na autora = | titul = Naša história| url = http://www.zzke.sk/pre-pacientov/o-nas/nasa-historia/| vydavateľ = zzke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> [[Nemocnica Košice-Šaca]] vznikla v roku [[1959]] ako závodný zdravotný ústav pri [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]]. Dnes s 380 lôžkami je jedinou veľkou súkromnou nemocnicou na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nemocnici| url = https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| vydavateľ = nemocnicasaca.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190424205713/https://www.nemocnicasaca.sk/o-nemocnici.html| dátum archivácie = 2019-04-24}}</ref> V meste sídlia s pôsobnosťou pre celé [[Východné Slovensko]] špecializované zariadenia Východoslovenský onkologický ústav Košice, [[Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb|Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice]] a Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša Košice. V najväčších mestských častiach existujú samostatné polikliniky, ktorých je dokopy jedenásť (z toho dve súkromné). Centrálu tu má taktiež najväčší poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby na Slovensku – [[Falck (spoločnosť)|Falck]] (Falck Záchranná, a.s.)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty| url = http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| vydavateľ = falck.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-06| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190506193723/http://www.falck.sk/spolocnosti-falck/falck-zachranna-as/kontakt/| dátum archivácie = 2019-05-06}}</ref> * ''Pozri aj: [[Zoznam nemocníc v Košiciach]].'' == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Zamestnanosť a mzdy === [[Súbor:Úrad práce Košice.jpg|thumb|Hlavná budova Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nachádzajúca sa na [[Staničné námestie|Staničnom námestí]]]] [[Východné Slovensko]] patrí k chudobnejším regiónom [[Európska únia|Európskej únie]], no ekonomické ukazovatele za samotné mesto Košice sa v 1. a 2. dekáde 21. storočia výrazne zlepšili a sú konkurencieschopné s ukazovateľmi západoslovenských miest. V roku [[2016]] dosahoval [[hrubý domáci produkt]] východoslovenského regiónu 69 % priemeru Slovenska.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Regionálny hrubý domáci produkt (v bežných cenách) - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iE4AE24456DDC4A849B0F3372E2C731CA%22)&ui.name=Regionálny%20hrubý%20domáci%20produkt%20(v%20bežných%20cenách)%20[nu3001rr]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&run.outputLocale=sk| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> Samotný [[Košický kraj]] dosahoval 78 % priemeru [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] Slovenska.<ref name="ref2" /> Podľa indexu konkurencieschopnosti okresov Slovenska (najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít) sa košické okresy umiestnili nasledovne: [[Košice II (okres)|Košice II.]] na 11. mieste, [[Košice I (okres)|Košice I.]] na 14., [[Košice IV (okres)|Košice IV.]] na 20. a [[Košice III (okres)|Košice III.]] na 31. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Prieskum: Najhoršie sa podniká v Gelnici, najlepšie v Bratislave| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/5841443/prieskum-najhorsie-sa-podnika-v-gelnici-najlepsie-v-bratislave.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2011-04-07| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> Nezamestnanosť v [[Košický kraj|Košickom kraji]] bola k [[31. december|31. decembru]] [[2008]] 13,50 %, v okrese [[Košice-okolie]] 17,37 % a samotné mesto vykazovalo 7,19 % percentnú nezamestnanosť. V roku [[2010]] miera nezamestnanosti v meste Košice dosiahla hodnotu 9,57 %, no v roku [[2018]] už len 4 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gécziová| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Košiciam sa darí. Nezamestnanosť padla na štyri percentá| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20854658/kosiciam-sa-dari-nezamestnanost-padla-na-styri-percenta.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-06-24| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> [[Nezamestnanosť]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]] dosiahla k [[31. január|31. januáru]] [[2019]] 8,38 %, v okrese [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] 9,97 % a samotné mesto vykazovalo po spriemerovaní jednotlivých okresov Košíc iba 3,84 % percentnú [[nezamestnanosť]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MESAČNÁ ŠTATISTIKA o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie za mesiac január 2019| url = https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=855042| dátum vydania = 31.01.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.03.2019| vydavateľ = Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku [[2018]] klesol počet dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 2 019 osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uchádzači o zamestnanie - IBM Cognos Viewer| url = http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V roku 2019 v Košiciach evidovali priemerný počet zamestnaných osôb 97 409. Z toho v druhom sektore ([[priemysel]] a [[stavebníctvo]]) pracovalo 22 118 osôb (22,7 %) a v treťom sektore (bez štatistických kategórií informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby) pracovalo 56 366 osôb (57,9 %). Potom vo štvrtom sektore v kategóriách ''informácie a komunikácie, odborné vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby'' pracovalo 17 144 osôb (17,6 %).<ref name="slovak.statistics.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajské mesto Košice 2019 | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rZRbc6IwFMc_jY9pTi6Q8Iho44WyAoLKyw4itqwVrbJav_3Gbjuz6oruzOaBAc7_XPI7OcEJHuOkTHfFc1oVqzJ91d-TxPzui65sNokNIIwWdHtRy1ehRYADHp0KpBe0oTu0ByrocS0wcKLNj-GA2hZXTiv49qjNDpWha1IAgmOc4CQrq3X1gier6TZ9QdsFWv-cNkA_XotFmhV5A3bbvFoc_vwjZ0RQkc4RBZIjTsQMWXI6Q5SmYICEPCPkGHudFTM8uUs9urXZ417gyrK_WDjK7nDhAkhXGdC1O1Fg-YyBzT78bd_3QzeOQcVUs2BEgRdFAIH49K9JcJd_DezkpFV9x4GuZwxbRuyxQZtf9PJCcPSP3cFvsxJDos1eGMXSZzL48q8RnOSHpss03n7odZxHqiLjgv-FILl1FpMPSV0HbvUwuQW5XjA0PwV1XTjdh-pEUmNqglKWS3jPOBf8pQ-1NTRNHG4XeKJpiqu4-hSPdkW-x1G52iz1pIf_OCwdwD2cFNPlwz5bPsADoVKYnBIuLcr0-_HqKH68vSW2nu9VWeXvFR7_9wHXSejmyXl61rWn1QsqyvkKj-9yPedzetqIuM5nPhOc5pIhg2cZ4hljaCqYQBaZznKglJnpGRwhBTAhJKfcMg3GrtR9V-BarjoOShdVA44Bdd1VsStztF1v0t3hC3ID7sqzXkZLyQ7Fx0KLoB20562mh9RIVnI_nC9HcvsLBcrIHA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/ | vydavateľ = Pracovisko ŠÚ SR Košice | dátum vydania = 2020-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28 | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v Košickom kraji v roku 2000 dosahovala 369 €, v roku 2007 zase 668,7 €, v roku 2018 982 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matuščáková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemerná mzda pokorila hranicu 1000 eur. Rozdiel medzi Bratislavou a Prešovom je extrémny | url = https://www.forbes.sk/priemerna-mzda-pokorila-hranicu-1000-eur-rozdiel-medzi-bratislavou-presovom-je-extremny/ | vydavateľ = forbes.sk | dátum vydania = 2019-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Priemerná mesačná mzda v meste Košice bola v roku 2019 na úrovni 1303 €.<ref name="slovak.statistics.sk"/> ==== Vývoj miery nezamestnanosti v Košiciach k 31.12.2019 ==== {|align="center" |{{Graph:Chart|width=500|height=200|type=line|xAxisTitle=Rok|yAxisTitle=Miera nezamestnanosti (%)|xAxisMin=2000|xAxisMax=2019|linewidth=2.5|x=2000,2001,2002,2003,2004,2005,2006,2007,2008,2009,2010,2011,2012,2013,2014,2015,2016,2017,2018,2019|showSymbols=|y=17.94,17.88,16.55,15.11,12.51,11.11,9.21,7.44,7.19,9.73,9.57,11.02,11.52,11.51,10.40,9.11,7.79,5.58,4.53,4.36|colors=#0000aa}}<center>''Zdroj údajov: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny''<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Čičváková| meno = Emília| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chlebáková| meno2 = Dominika| autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kačurová| meno3 = Marcela| autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | titul = Vývoj nezamestnanosti| prekladatelia = | ilustrátori = | fotografi = | ďalší = Grafická úprava Marcela Kačurová| periodikum = Krajské mesto Košice 2019| odkaz na periodikum = | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky| miesto = Košice| dátum = | rok = 2019| mesiac = 11| deň = | ročník = | typ ročníka = ročník| číslo = | typ čísla = | strany = 31| poznámky = | url = https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8d1727af-201e-417d-98bd-22a05080ec11/!ut/p/z1/rVPJktowEP2V5MBRqLVgyUczMzEQoGIYs-iSkhdAMdgMaGDI10eEykyoCsshOmjrp1f9up-wwhOsSr0zc21NVeqlO0-V9z0SbdlskgBANB6h3Ykfo3DoE-CAx-cA2R88Qfs5-BYOOtwBGli5cBBF0bA7GkE4ol-gzUgI_TgGGAg8wgqrtLRru8DTKtnqBdoWaP2a1MBNS1Po1OQ12G1zWxz-vpEZEVToGaJAcsSJyJAvkwxRqqEBEvKUkCP3OjUZnt6FPmm5kqy6pxYPYdDiogsgu2ED2kErHvgRYxCwW7U4vYcLI4D73l9JUF2nHx_rdUPBLQ51NclnDw-3BZ66RMVFUJ_j8c7kexyX1WblTDj86KOmPqEk9xAV6QxxymdIi5yhWeLlnswaOuEUtwB3sDLJqr5PV3WocyYlMCAcKPF9nx1dTTe9h97c0Wq7QKacVXhSaKuX1fzTu8vMEWh-vLyowHm0Km3-ZvHkj0lrsLXum6Tod6S0zrCbKnst7OHcuv-gPem_1Kiv9LL-u3x8Jp5QKTxOCZc-ZW5_QfxdxNfK8d_-7HoVryQ7GGNQMZC9J8ZVcmA_m33k1n3w-ReizA3-/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/| dátum prístupu = 2020-12-31| rok prístupu = 2020| mesiac prístupu = 12| deň prístupu = 31| formát = PDF| issn = | doi = | pmid = | id = ISBN 978-80-8121-784-5| jazyk = sk}}</ref></center> |} === Priemyselná produkcia a stavebníctvo === Košice sú najdôležitejším priemyselným centrom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] so zastúpením ťažkého hutníckeho, elektroenergetického, strojárenského a stavebného priemyslu. V období štátneho socializmu (1948 – 1989) vzniklo v meste viacero etablovaných závodov kovospracujúceho, potravinárskeho a strojárenského priemyslu, ktoré neprežili neoliberálnu ekonomickú transformáciu po roku 1989. Medzi tieto patrili ''Slovenské magnezitové závody – závod Košice-Ťahanovce'', ktorý bol zrušený v roku 1997 a ''Východoslovenské strojárne'' s exportnou výrobou strojov a nákladných automobilov do krajín [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]]. Tento podnik definitívne zanikol v roku 2013. ==== U. S. Steel Košice ==== [[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|náhľad|vpravo|Od roku 2000 sú Východoslovenské železiarne v rukách amerického investora pod názvom [[U. S. Steel Košice]], s.r.o.]] [[Súbor:Tepláreň Košice.jpg|náhľad|vpravo|Tepláreň Košice]] Hutnícky kombinát ''Východoslovenské železiarne'', založený v roku 1959, odkúpil v roku 2000 americký koncern United States Steel Corporation ([[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]]) a v súčasnosti funguje pod názvom [[U. S. Steel Košice]], s.r.o. S výrobnou kapacitou 4,5 ton ocele ročne je U. S. Steel Košice najväčším producentom plochých valcovaných výrobkov v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. Výroba podniku sa sústreďuje prevažne na produkty s vyššou pridanou hodnotou pre obalový, elektrotechnický, spotrebný, stavebný a [[Automobilový priemysel|automobilový]] priemysel ako sú oceľ valcovaná za tepla, oceľ valcovaná za studena, elektrotechnická oceľ, žiarovo pozinkovaná oceľ, oceľ s organickými povlakmi, pocínovaná oceľ alebo špirálovo zvárané rúry. V roku [[2008]] spoločnosť zamestnávala 12 227 pracovníkov, čo ju radilo medzi najväčších zamestnávateľov na [[Slovensko|Slovensku]] a na prvé miesto medzi najväčšími súkromnými (neštátnymi) zamestnávateľmi na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka | url = http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum vydania = 29.05.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = [[U. S. Steel Košice]], s.r.o. | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120127131027/http://www.usske.sk/corpinfo/2008/ussk_AR_2008_indiv_sk.pdf | dátum archivácie = 2012-01-27 }}</ref> V roku [[2017]] sa podnik s 12 028 zamestnancami radil na druhú priečku najväčších súkromných zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Tepláreň Košice ==== {{Hlavný článok|Tepláreň Košice}} Od roku [[1967]] funguje v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] [[tepelná elektráreň]] TEKO Košice, ktorá patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Podnik tiež vyrába [[Elektrická energia|elektrickú energiu]] a poskytuje podporné služby a regulačnú elektrinu pre potreby [[elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] Slovenskej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = TEKO Profil spoločnosti | url = http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Tepláreň Košice | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082556/http://www.teko.sk/web/guest/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2022-04-11 }}</ref> ==== Kosit Košice ==== {{Hlavný článok|KOSIT}} [[Súbor:0870 August 2019 in Košice.jpg|náhľad|vpravo|Podnikové vozidlo na odvoz odpadu prechádzajúce časťou Hlavnej ulice]] Spoločnosť KOSIT, a.s. od roku 2001 pôsobí v oblasti zberu a spracovania komunálneho [[odpad]]u, pričom vlastní jedno zariadenie na energetické využitie odpadov, t. j. spaľovňu odpadov na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] v blízkosti obce [[Kokšov-Bakša]]. Spoločnosť zhodnotí 195 000 [[Tona|ton]] odpadu ročne, vyprodukuje 48 000 [[MWh]] elektrickej energie pre 20 000 [[Domácnosť|domácností]] a v čase zimného obdobia zabezpečuje vykurovanie pre 2400 domácností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = KOSIT O spoločnosti | url = https://www.kosit.sk/o-spolocnosti/ | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = KOSIT Košice | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Colas Slovakia ==== V období socialistickej industrializácie v roku 1955 vznikol v Košiciach stavebný podnik ''Inžinierske stavby'' zameraný na výstavbu ciest, mostov, vodných nádrží, železničných a električkových tratí na východnom Slovensku. V roku 2004 sa podnik stal členom francúzskeho stavebného koncernu COLAS a v súčasnosti spolu s ostatnými slovenskými divíziami patrí medzi lídrov vo výstavbe a údržbe dopravnej infraštruktúry v krajine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Profil spoločnosti | url = https://www.colas-sk.sk/sk/o-nas/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Colas Slovakia | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> ==== Priemyselný park Immopark ==== Pri [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodnom letisku Košice]] na území mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] bol založený [[Priemyselný a logistický Park Košice|priemyselný a logictický park Immopark]]. Prvými investormi na jeho 60 hektárovom území sú globálne firmy vyrábajúce automobilové súčiastky: U-Shin Slovakia (prístupové systémy do automobilov a vývojové centrum), Faurecia Slovakia (interiéry a príslušenstvo do automobilov), Howe (kožené sedadlá) a Windsor Maschine Group (operadlá). V roku 2018 tu otvorila svoj závod japonská spoločnosť Minebea Mitsubi pre 2000 zamestnancov, ktorých zamestná do roku 2022. Firma vyrába elektronické a strojárske súčiastky pre [[automobilový priemysel]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New Kosice Plant in Slovakia Started Production of Automotive Motors| url = https://www.minebeamitsumi.com/english/news/press/2018/1196179_11786.html| vydavateľ = minebeamitsumi.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = }}</ref> Okrem toho tu sídli rad logistických a prepravných spoločností. ==== Priemyselný park Kechnec ==== Najvýznamnejší a najväčší priemyselný park v regióne Košíc sa nachádza pri obci [[Kechnec]]. [[Priemyselný park Kechnec]] s rozlohou {{ha|332|m}} je od Košíc vzdialený {{km|18|m}} a má v ňom prevádzku okolo 14 podnikov: Getrag Ford (výroba prevodoviek), Kuenz-SK (výroba oceľových konštrukcií), Magneti Marelli Slovakia (výroba komponentov pre automobilový priemysel), Crown Bevcan Slovakia (výroba obalových materiálov), Schelling Slovakia (výroba oceľových konštrukcií), Gefko Slovakia (logistické služby), Swep Slovakia (výroba výmeníkov tepla), Ave SK (recyklácia odpadov), Evans Slovakia (výroba plastových obalov), Molex Slovakia (výroba elektro komponentov pre automobilový priemysel).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Priemyselná zóna Kechnec| url = http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| vydavateľ = kechnec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-24| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190510132149/http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec| dátum archivácie = 2019-05-10}}</ref> ==== Priemyselný park Veľká Ida ==== [[Priemyselný park Veľká Ida]] s rozlohou {{ha|30|m}} je od Košíc vzdialený {{km|10|m}} a majú v ňom prevádzku štyri firmy. Strojárskou výrobou sa zaoberajú podniky firiem Energyco a Steelcon Slovakia. Predmetom výroby firmy Oerlikon Balzers je plazmová úprava súčiastok a firma IEE Sensing Slovakia podniká v oblasti senzoriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Všeobecné informácie / Lokalita| url = http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411082557/http://pozemkyke.sk/sk/o-priemyselnom-parku| dátum archivácie = 2022-04-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KKP Invest s.r.o.| odkaz na autora = | titul = Investori v parku| url = http://pozemkyke.sk/sk/investori| vydavateľ = pozemkyke.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ==== Priemyselný park Valaliky ==== Budovaním nového strategického priemyselného parku južne od Košíc od roku 2021 sledovala [[Vláda SR|vláda SR]] zníženie regionálnych rozdielov. Park s rozlohou 910 [[Hektár|ha]] sa má zaradiť medzi najväčšie na Slovensku. V roku 2022 švédsky výrobca osobných automobilov [[Volvo Group|Volvo]] oznámil, že v priemyselnom parku Valaliky vybuduje svoj nový európsky závod na výrobu elektromobilov v hodnote 1,2 miliardy eur. Piata automobilka na Slovensku s 3300 zamestnancami má spustiť prevádzku v roku 2026.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Investícia automobilky Volvo bude mať pre mesto a okolie veľký význam| periodikum = kosice.sk| odkaz na periodikum = kosice.sk| url = https://www.kosice.sk/clanok/investicia-automobilky-volvo-bude-mat-pre-mesto-a-okolie-velky-vyznam| issn = | vydavateľ = | miesto = Košice| dátum = 2022-07-01| dátum prístupu = 2022-09-7}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno = | autor = Pravda| odkaz na autora = | titul = Plat od tisíc do dvetisíc. Nájde Volvo dosť pracovníkov a čo to spraví so zárobkami?| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda| url = https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/632431-megainvesticia-volva-smeruje-do-kosic-bude-to-vzpruha-pre-region| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 2022-07-03| dátum prístupu = 2022-09-07}}</ref> === Tretí sektor, informačné služby a inovácie === [[Súbor:IT centrum Cassovar - panoramio.jpg|náhľad|vpravo|Časť komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]] v ktorom sídli spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]]]] ==== Košice IT Valley ==== {{Hlavný článok|Košice IT Valley}} Po období intenzívneho budovania ťažkého [[Hutníctvo|hutníckeho]] a [[strojárstvo|strojárenského]] priemyslu v období štátneho [[Socializmus|socializmu]] v 2. polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa Košice v [[21. storočie|21. storočí]] profilujú predovšetkým ako centrum špičkových [[Informačné a komunikačné technológie|informačných a telekomunikačných technológií]] a kreatívneho priemyslu. Svoje kancelárie do mesta umiestnili globálne spoločnosti ako [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia]] (Nemecko), AfB (Nemecko), FPT Slovakia (Vietnam), Accenture Slovensko, GlobalLogic Slovakia, Deloitte, [[Ness Košice]], [[Siemens AG|Siemens PSE]], VSE IT služby, [[AT&T]], [[ESET]], [[IBM]], FPT Software, [[Cisco Systems|Cisco Systems Slovakia]], Embraco, [[Microsoft Corporation|Microsoft Slovakia]], Freudenberg IT aj [[Slovenskí mobilní operátori|mobilní operátori]] [[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom]] a [[O2 Slovakia|O2]]. V roku [[2007]] sa košický IT sektor pod záštitou [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] združil do inovatívneho klastra [[Košice IT Valley]] s cieľom podpory vzájomnej spolupráce v oblasti spoločných vedecko-výskumných projektov a zlepšovania kvality IT vzdelávacích programov na košických univerzitách. Od svojho vzniku v roku 2007 klaster narástol z desiatich zakladajúcich členov na 55 subjektov. V roku 2009 zamestnával IT sektor okolo 3000 a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice IT Valley | url = http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = I.T.Valley | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090720074627/http://www.kosiceitvalley.sk/index.php?ids=13 | dátum archivácie = 2009-07-20 }}</ref> v roku 2015 už vyše 7000 kvalifikovaných odborníkov. Z nich najvýznamnejšia spoločnosť [[Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia|Deutsche Telekom]] zamestnávala v roku 2016 okolo 3850 pracovníkov a radí sa tak do priečky druhého najväčšieho zamestnávateľa v Košiciach. Košická prevádzka predstavuje druhé najväčšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku a zároveň patrí do prvej pätnástky najväčších zamestnávateľov na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Z Košíc sa stáva digitálna veľmoc | periodikum = HN | odkaz na periodikum = | rok = 28.10.2015 | mesiac = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | issn = | dátum prístupu = 2015-10-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151028130518/http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-kosic-sa-stava-digitalna-velmoc-952233 | dátum archivácie = 2015-10-28 }}</ref> V roku 2020 vznikla v Košiciach štátna akciová spoločnosť ''Slovensko IT'', ktorej štátne orgány zverili budovanie lacnejších, modernejších a flexibilnejších štátnych informačných systémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vicepremiérka Remišová odštartovala fungovanie spoločnosti Slovensko IT | url = https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum vydania = 12.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = TouchIT | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210118235243/https://touchit.sk/vicepremierka-remisova-odstartovala-fungovanie-spolocnosti-slovenko-it/308514 | dátum archivácie = 2021-01-18 }}</ref> ==== Cassovia Medi Valley ==== Cassovia Medi Valley je [[Klaster (ekonomika)|klaster]] zdravotníckych, vzdelávacích, vedeckých a administratívnych subjektov zameraných na koordinovanie výskumno-vedeckých, vývojových a inovačných aktivít v oblasti biomedicíny, farmácie a kozmetiky. Zakladajúcimi členmi klastra sú spoločnosť MM Medical, orientovaná na výrobu a vývoj dermatologických laserov, a Juhapharm, firma podnikajúca v oblasti estetickej medicíny. Hlavnými vývojovými partnermi súkromného sektora sú [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čo je Cassovia Medi Valley | url = https://www.cmv.sk/co-je-cmv | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = CMV | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201203180220/https://cmv.sk/co-je-cmv | dátum archivácie = 2020-12-03 }}</ref> ==== Inovačné centrum Košického kraja ==== V lete 2021 vznikne v Košiciach koordinačný orgán rozvoja inovácií a nových technológií s názvom Inovačné centrum Košického kraja, ktoré si kladie za cieľ rozvinutie nového high-tech priemyslu v kraji. Inovačné centrum zakladá v areáli košickej ''Tabačky'' na Strojárenskej ulici päť partnerov, medzi ktorých patrí [[Košický samosprávny kraj]], mesto Košice, [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a [[Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach]]. V rámci pripravovaného ''Košického klastra nového priemyslu'' partneri inovačného centra v spolupráci so [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]], [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Univerzitnou nemocnicou Louisa Pasteura]] a spoločnosťou Cassovia Discovery Park vytvoria podmienky pre biomedicínsky výskum a vývoj nových materiálov v oblasti životného prostredia a zelenej energetiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Terezková | meno = Anna | odkaz na autora = | titul = Košický samosprávny kraj spolu s partnermi pracuje na využití inovačného potenciálu | url = https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum vydania = 17.12.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Košický samosprávny kraj | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210620175903/https://www.upjs.sk/public/media/24094/inovacne-centrum-kosickeho-kraja.pdf | dátum archivácie = 2021-06-20 }}</ref> ==== Prekladisko tovarov Interport ==== V mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Košice-Šaca]] v blízkosti [[Medzinárodné letisko Košice|medzinárodného letiska Košice]] vyrástlo v roku 1970 popri hutníckom kombináte s dnešným názvom [[U. S. Steel Košice]] prekladisko tovarov s napojením na [[Železničná trať Zvolen – Košice|železničnú trať č. 160 Košice - Zvolen]] a [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodnú trať do Užhorodu s rozchodom koľajníc 1520 mm]]. Cez prekladisko sa pred rokom 1989 v rámci obchodnej výmeny medzi krajinami [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] importovali do Československa automobily typu [[Lada (automobil)|Lada]], [[Moskvič]] a [[Volga (automobil)|Volga]]. V súčasnosti na prekladisku spoločnosť Interport Service poskytuje služby logistického charakteru pri vývoze a dovoze produktov z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] nadnárodným spoločnostiam ako sú [[U. S. Steel Košice]], [[Volkswagen]], OFZ, Budamar, SMZ Jelšava, Rail Cargo Operator, AS Trade, Gefco, C&T, Cosmotrade, Investex groups a Zberko. Súčasťou prekladiska je kontajnerový terminál, nácestné stredisko a verejný colný sklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Interport Service - profil spoločnosti | url = https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.12.2020 | vydavateľ = Interport Service | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210513185518/https://www.interport.sk/spolocnost/profil-spolocnosti | dátum archivácie = 2021-05-13 }}</ref> ====Iné podniky tretieho a štvrtého sektora==== Ďalšími významnými podnikmi sídliacimi v Košiciach sú [[Východoslovenská vodárenská spoločnosť]], ktorá zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov Slovenska, a [[Východoslovenská energetika]], ktorá poskytuje komplexné služby spojené s odberom elektriny a plynu pre zhruba pol milióna obyvateľov Slovenska. Štátne autority v roku 2020 poprorili v Košiciach vznik ''Centra výskumu vodíkových technológií'', ktoré sa bude zaoberať využitím vodíkového pohonu v oblasti dopravy. Prostredníctvom aplikácie výsledkov výskumu sa od centra očakáva, že by sa Slovensko mohlo priblížiť požadovaným cieľom [[Európska komisia|Európskej komisie]] do roku [[2050]] o uhlíkovej neutralite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V Košiciach vznikne výskumné vodíkové centrum | url = https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum vydania = 20.9.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.12.2020 | vydavateľ = Národná vodíková asociácia Slovenska | miesto = Košice | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201204015135/https://nvas.sk/sk/2020/09/21/v-kosiciach-vznikne-vyskumne-vodikove-centrum/ | dátum archivácie = 2020-12-04 }}</ref> === Dopravná infraštruktúra === {{Hlavný článok|Doprava v Košiciach}} ==== Medzinárodné letisko Košice ==== [[Súbor:Medzinárodné letisko Košice.jpg|náhľad|Terminál [[Medzinárodné letisko Košice|Medzinárodného Letiska Košice]]]] [[Súbor:Kuzmanyho0.jpg|náhľad|Paralelná k vnútornému [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|mestskému okruhu I.]] je [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho ulica]]]] [[Súbor:PrešovskáSečovská.jpg|náhľad|[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší okruh mesta II.]] – Mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská]] [[Súbor:Košice Railway Station.jpg|náhľad|[[Železničná stanica Košice]]]] [[Súbor:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka [[Vario LF2 plus|Vario FL2+]] na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|4|inline=croute}} – [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]] ulica]] Na juhozápade mesta sa nachádza [[Medzinárodné letisko Košice]], s pravidelnými linkami do [[Bratislava|Bratislavy]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Václava Havla Praha|Prahy]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedne]] ([[Austrian Airlines]]), [[Letisko Fryderyka Chopina Varšava|Varšavy]] ([[LOT]]), [[Letisko Londýn Luton|Londýna Lutonu]] ([[Wizz Air]]), [[Letisko Londýn Stansted|Londýna Stanstedu]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Zürich|Zürichu]] ([[Swiss International Air Lines]]), [[Letisko Zadar|Zadaru]] ([[Ryanair]]), [[Letisko Dublin|Dublinu]] ([[Ryanair]]), [[Liverpool]]u ([[Ryanair]]) a letnými [[Charterový let|chartrovými letmi]] do niektorých [[Stredomorie|stredomorských]] a [[Čierne more|čiernomorských]] dovolenkových destinácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa destinácií| url = https://www.airportkosice.sk/sk/pre-cestujucich/aktuality/mapa-destinacii| vydavateľ = airportkosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-26| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> Z mesta je taktiež zabezpečovaný autobusový resp. transferový prípoj na [[Budapešť|budapeštianske]] letisko [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Ferihegy]], [[letisko Viedeň-Schwechat]] aj na Letisko Jána Pavla II. Kraków-Balice. ==== Cestná doprava ==== Košice sú spojené diaľnicou [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] s [[Prešov]]om, [[Poprad]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]]. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]] a [[Žilina|Žiliny]], je predpokladané najskôr do roku [[2030]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Je známy nový termín dokončenia diaľnice D1. Nikoho nepoteší| url = https://www.autoviny.sk/novinky/121372/je-znamy-novy-termin-dokoncenia-dialnice-d1-nikoho-nepotesi| vydavateľ = autoviny.sk| dátum vydania = 2020-07-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-05| miesto = | jazyk =}}</ref> Kvalitné prepojenie južným ťahom cez [[Zvolen]] má priniesť rýchlostná cesta [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]]. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na [[Budapešť]] a [[Miškovec]] priniesla rýchlostná cesta [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]], ktorej výstavba prebehla v rokoch [[2010]]{{--}}[[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – Milhosť | url = http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.07.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125182125/http://ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69 | dátum archivácie = 2010-11-25 }}</ref> Jej pokračovanie až do maďarského Miškolca bude zabezpečené dokončením diaľnice [[Súbor:M30 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg|27px|link=Diaľnica M30 (Maďarsko)]]. Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva ''mestské dopravné okruhy'' (sú označené zvislými informatívnymi [[dopravná značka|dopravnými značkami]]), [[Obchvat Košíc|vnútorný mestský obchvat]] a vonkajší [[Košický obchvat|diaľničný obchvat]].<ref name="obchvat">{{Citácia periodika | priezvisko = Jabrik| meno = Peter| autor =| odkaz na autora =| titul = Vodičom sa trochu uľaví. Otvorili nový úsek juhovýchodného obchvatu Košíc, nebude spoplatnený| periodikum = Korzár| odkaz na periodikum = Korzár (denník)| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23548401/vodicom-sa-trochu-ulavi-otvorili-novy-usek-juhovychodneho-obchvatu-kosic-nebude-spoplatneny.html| issn =| vydavateľ = Petit Press| miesto = Košice| dátum = 2025-09-24| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|Vnútorný mestský okruh (I.)]] [[Súbor:Okruh 1.svg|20px]] obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: [[Štefánikova ulica (Košice)|Štefánikova]], Protifašistických bojovníkov, [[Senný trh (Košice)|Senný trh]], [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]], Štúrova, [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesova]] a [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavova]] (v opačnom smere [[Bačíkova ulica|Bačíkova]]-Továrenská).<ref name="vkú">{{cite book|title=Košice. Mapa mesta|publisher=Vojenský kartografický ústav ([[Harmanec]])|origdate=[[2003]]|isbn=80-8042-362-8}}</ref> [[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší mestský okruh (II.)]] [[Súbor:Okruh 2.svg|20px]] prebieha okrajovými [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]], Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch [[1987]]{{--}}[[2008]] budovala ako [[diaľničný privádzač]] ku diaľnici [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] mimoúrovňovo. Väčšina východnej časti okruhu dotvára vnútorný [[obchvat Košíc]].<ref name="vkú"/> [[Košický obchvat|Diaľničný košický obchvat]] obchádza mesto a odkloňuje tranzitnú dopravu na všetky smery, spája diaľnicu [[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] a rýchlostnú cestu [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]]. Začína v križovatke ''[[Súbor:D1-SVK-2020.svg|30px|link=Diaľnica D1 (Slovensko)]] Budimír'', pokračuje v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat ďalej pokračuje na juh, a napája sa na [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] pokračujúcu k maďarským hraniciam, následne vznikne priame napojenie na rýchlostnú cestu pre spoločnosť [[U. S. Steel Košice]] a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke ''Košice, Šaca'', tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|30px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] až do [[Bratislava|Bratislavy]]. Výstavba obchvatu sa začala [[11. november|11. novembra]] [[2016]]. Prvý úsek obchvatu bol dokončený [[24. september|24. septembra]] [[2025]]. Druhý úsek je v procese vydávania stavebného povolenia.<ref name="obchvat"/> '''Autobusová doprava''' je zabezpečovaná z [[Autobusová stanica Košice|autobusovej]] stanice susediacej so [[Železničná stanica Košice|železničnou]], na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách prevádzkovaná spoločnosťou [[Eurobus|eurobus, a.s.]] Okrem tradičných [[Západná Európa|západoeurópskych]] liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s [[Ukrajina|Ukrajinou]] do miest [[Užhorod]] a [[Mukačevo]], ale aj s poľským mestom [[Krakov]] pomocou autobusových a mikrobusových liniek súkromného dopravcu Leo Express.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Leo Express & SYMBIO| odkaz na autora = | titul = Vlakové a autobusové lístky| url = https://www.leoexpress.com/sk/kam-jazdime/mapa-spojov| vydavateľ = leoexpress.com| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Pozri aj:'' [[Autobusová stanica Košice]] ==== Železničná doprava ==== Železničná doprava v Košiciach existuje od [[14. augusta]] [[1860]], kedy bola predĺžená ''Potiská železnica'' od [[Miškovec|Miškovca]] do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate: * [[1870]]: ''[[Košicko-bohumínska železnica]]'' cez [[Žilina|Žilinu]] do [[Sliezsko|sliezskeho]] [[Bohumín]]a, s odbočkou do [[Prešov]]a. * [[1873]]: ''Zemplínska železnica'' do [[Michaľany|Michalian]] a ďalej na [[Čierna nad Tisou|Čiernu nad Tisou]]. * [[1890]]: ''Turnianska železnica'' cez [[Turňa nad Bodvou|Turňu nad Bodvou]] a [[Tornanádaska|Tornanádasku]] do [[Miškovec|Miškovca]], jej prepojením s [[Rožňava|Rožňavou]] od roku [[1955]] sa získalo aj južné spojenie so [[Západné Slovensko|západom Slovenska]]. [[Železničná stanica Košice]] vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice ''[[Košice – mestská časť Barca|Barca]]'', ''[[Košice – mestská časť Krásna|Krásna nad Hornádom]]'' a železničné zastávky ''Košice predmestie'' a ''[[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanovce]]''. V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná [[Železničná trať Čermeľ – Alpinka|Košická detská historická železnica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Detská železnica Košice| odkaz na autora = | titul = Cestovný poriadok| url = https://www.detskazeleznica.sk/-cestovny-poriadok| vydavateľ = detskazeleznica.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V Košiciach končí [[Trať z Užhorodu do Hanisky pri Košiciach|širokorozchodná železničná trať]], po ktorej sa dopravuje [[železná ruda]] z [[Ukrajina|Ukrajiny]] do [[U. S. Steel Košice]]. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do [[Viedeň|Viedne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/3318374/sirokorozchodna-trat-by-mohla-byt-do-siedmich-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-05-28| dátum prístupu = 2020-12-29}}</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Dopravný podnik mesta Košice}} V Košiciach je prevádzkovaná najstaršia [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestská hromadná doprava]] na území dnešného Slovenska. Začiatok prevádzky koľajovej dopravy spadá do novembra [[1891]]. Pomerne neskoro, až v 50. rokoch minulého storočia, sa v uliciach mesta objavuje nový dopravný prostriedok – [[autobus]]. V 60. rokoch bola vybudovaná veľkokapacitná [[košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]] na prepravu zamestnancov do [[U. S. Steel Košice|VSŽ (dnešný U.S. Steel)]]. V rokoch [[1993]]{{--}}[[2015]] premávali v Košiciach i [[Trolejbus|trolejbusy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje [[Dopravný podnik mesta Košice]], ktorý prevádzkuje spolu 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky| url = https://imhd.sk/ke/cestovne-poriadky| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-12-01| dátum prístupu = 2020-12-29| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[autobus]]y (na 52 linkách, z toho 7 nočných liniek a jedna školská) * [[električka|električky]] (na 15 linkách, z toho sedem mestských liniek a osem pre obsluhu železiarní) * [[trolejbus]]y (na 2 linkách, pozastavená prevádzka, nahradené autobusmi, občasné historické jazdy) {{hlavný článok|Autobusová doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Električková doprava v Košiciach}} {{hlavný článok|Trolejbusová doprava v Košiciach}} ==== Mosty v Košiciach ==== Cez neveľkú rieku [[Hornád]] vedie v Košiciach niekoľko mostov pre cestnú a železničnú dopravu. Niektoré sú určené iba pre peších. * ''Pozri aj: [[Zoznam mostov v Košiciach]].'' == Šport == [[Súbor:Steel Arena Košice.jpg|náhľad|Steel Aréna]] [[Súbor:CROW arena - panoramio.jpg|náhľad|Crow Aréna]] [[Súbor:MMM2006.jpg|náhľad|Medzinárodný maratón mieru]] [[Súbor:Vyhliadkova veza Kosice 3.jpg|náhľad|[[Štadión Lokomotívy|Futbalový štadión Lokomotíva]]]] [[Súbor:Košice - Staničné nám. 5 - Verejné kúpalisko.jpg|náhľad|Letné kúpalisko v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]]]] [[Súbor:Jahodná - panoramio.jpg|náhľad|[[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] na jar]] [[Súbor:Kosice - Anicka pond.jpg|náhľad|Kúpalisko Ryba Anička]] [[Súbor:GC Alpinka club house - panoramio.jpg|náhľad|Budova golfového ihriska na Alpinke]] Košice sú mestom s bohatou športovou tradíciou, ktorá sa výrazným spôsobom podieľa na šírení dobrého mena mesta. Už v roku [[1924]] sa v Košiciach konal prvý ročník najstaršieho maratónu v [[Európa|Európe]] – [[Medzinárodný maratón mieru|Medzinárodného maratónu mieru]], čím sa stali po [[Spojené štáty|americkom]] [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] druhým mestom na svete, kde usporiadali tento typ [[Beh|bežeckej]] športovej disciplíny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika MMM| url = http://www.cassovia.sk/mmm/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.08.2009| vydavateľ = cassovia.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Ďalším zviditeľnením Košíc v zahraničí bol ich futbalový klub [[1. FC Košice]] (neskôr [[FC VSS Košice]]), ktorého hráči sa ako prvý tím zo Slovenska kvalifikovali do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Silný| meno = Boris| autor = FutbalovýSvet| odkaz na autora = | titul = VIDEO+FOTO Slovenský futbal prišiel o jeden z najúspešnejších tímov: Takýto bol klub z metropoly východu!| url = https://www.futbalovysvet.sk/clanok/30922/video-foto-slovensky-futbal-prisiel-o-jeden-z-najuspesnejsich-timov-takyto-bol-klub-z-metropoly-vychodu| vydavateľ = futbalovysvet.sk| dátum vydania = 2017-07-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-30| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Košický hokej je desiatky rokov pojmom na domácej i medzinárodnej scéne. [[HC Košice]] sa posledne stali v sezóne [[Tipos extraliga 2024/2025|2024/2025]] majstrami Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = Sportnet| odkaz na autora =| titul = Rekordný titul je realitou. Košice vystriedali Nitru na tróne extraligy po veľkej dráme| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-kosice-nitra-vysledok-7-zapas-finale-play-off-tipos-extraliga-2024-2025/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2025-04-29| dátum prístupu = 2025-10-08}}</ref> === Kluby === {| | valign=top | * [[Americký futbal]] ** Cassovia Steelers * [[Atletika]] ** AK Olympia ŠG Košice ** Akademik TU AO Košice ** BK STEEL Košice ** KAC Jednota Košice ** Maratónsky klub Košice ** TJ Obalservis Košice * [[Balón (aerostat)|Balonové lietanie]] ** ADS ballooning * [[Basketbal]] ** [[Good Angels Košice]] jeden z najlepších basketbalovích klubov na Slovensku ** [[BK Cassovia Košice]] ** KAC Jednota Košice ** Basketbalová akadémia Košice ** Basketbalový klub Geotrend Košice ** Basketbalový klub Viktoria basket Košice * [[Bedminton]] ** Bedmintonový klub Lokomotíva Košice * [[Bejzbal]] ** Softbalový Klub Crows ** [[1. Baseballový klub Slávia UPJŠ Košice]] ** SEALS – 1. baseballový klub Slávia Košice * [[Bridž]] ** [[Košický bridžový klub]] * [[Florbal]] ** [[FK ATU Košice]] ** [[FbO Florko Košice]] * [[Futbal]] **[[FC Lokomotíva Košice]] ** [[FC VSS Košice]] (iné názvy: [[1. FC Košice]], [[MFK Košice]]) **[[FC Košice]] (predtým FK Vyšné Opátske) ** Futbalový klub Košice-Barca ** Futbalový klub Košice-Košická Nová Ves ** Futbalový klub Hornád ** Futbalový klub Poľov ** Lokomotíva AS Košice ** FK Lokomotíva Železničiar Košice ** Futbalový klub ŠK Roma Sever ** Futbalový klub Real Košice ** Futbalový klub Šaca ** Futbalový klub Baník Ťahanovce ** Futbalový klub KAC JEDNOTA Košice * [[Go]] – dva go kluby * [[hádzaná (7 hráčov)|Hádzaná]] ** [[1. MHK Košice]] * [[Hokejbal]] ** [[HBC Košice]] ** Mestská Hokejbalová únia Košice || | valign=top | * [[Kanoistika]] ** Lokomotíva Košice, UVL Košice, TJ Akademik TU Košice ** Dom detí a mládeže Košice * [[Krasokorčuľovanie]] ** Kraso Centrum Košice * [[Kulturistika]] ** Veterinary BBC Košice ** Pro bodybuilding team Košice * [[Kynologický šport|Kynologické športy]] ** [[Kynologický Klub Anička Košice]] * [[Ľadový hokej]] ** [[HC Košice]], dvojnásobný majster [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a desaťnásobný majster [[Slovensko|Slovenska]] * [[Nohejbal]] – V Košiciach pôsobí niekoľko nohejbalových klubov ** [[NK DPMK Košice]] – niekoľkonásobní majstri Slovenska, Európy a sveta ** Prometal Šaca ** AL KAC Košice * [[Stolný tenis]] ** Stolnotenisový klub Lokomotíva Košice * Streetbal ** Košická streetbalová liga * [[Šach (hra)|Šach]] **[[TJ Slávia UPJŠ Košice|TJ Slávia Košice]] **1. ŠK Košice **Šachy Reinter Košice **Šachová škola Košice **ŠK Furča * [[Tenis]] ** Tenisový klub Lucky Tennis Club ** Tenisový klub DRANaM Košice ** Tenisový klub Anička Košice ** Tenisový klub Šaca *[[Ultimate frisbee]] **[http://www.kosiceultimate.sk/sk/ KEfear Košice Ultimate]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} *[[Vodné pólo]] **[[ŠKP Košice|ŠKP Modrí Draci Košice]] **[[ŠK Hornets Košice]] **[[ŠK Olympia Košice]] * [[Volejbal]] ** Mestská volejbalová liga * Vodné lyžovanie ** KVL Trixen * [[Skejtbording]] ** Ťahanovský skateboardový klub (TSC) * [[Zápasenie (šport)|Zápasenie]] ** ZK Lokomotíva Košice * Letecký šport * Letecká akrobacia * Plachtenie * Futsal ** Podpor Pohyb Košice ** Dynamo Podhradová |- | | | |} {| | valign=top | === Športoviská === * [[Jahodná (vrch)|Areál zimných športov Košice – Jahodná]] * [[Kavečany (stredisko)|Areál zimných športov Košice-Kavečany]] * Golfový areál Alpinka Košice * Všešportový areál [[Štadión Lokomotívy|TJ Lokomotíva]] – Čermeľ * [[Steel Aréna|Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka]] * [[Crow Arena]] * [[Športová hala Stará jazdiareň]] * Tenis komplex * Tenisový areál Anička Košice * NTC Košice * [[Košická futbalová aréna]] || | valign=top | === Kúpaliská === * Národné olympijské centrum plaveckých športov – 50 metrový olympijský bazén * Mestská plaváreň v [[Mestský park (Košice)|Mestskom parku]] pri [[Kunsthalle Košice|Kunsthalle]] – 50 metrový bazén * Kúpalisko Červená hviezda – zrekonštruovaná národná kulturna pamiatka * plážové kúpalisko Triton v mestskej časti [[Košice – mestská časť Juh|Juh]] (prevádzka dočasne pozastavená) * plážové kúpalisko Ryba v rekreačnej oblasti Anička * prírodné kúpalisko [[Jazero (Košice)|Jazero]] v mestskej časti [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad Jazerom]] – vodný lyžiarsky vlek * Vodna nádrž Bukovec ''Pozri aj:'' [[Zoznam vodných plôch v Košiciach a okolí]] |} == Osobnosti Košíc == * ''Bližšie informácie pozri v: [[Zoznam osobností Košíc]].'' <gallery> Obrázok:StElisabethKošiceAltar.JPG|Svätica [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Alžbeta Uhorská]] Obrázok:Orlai P Nadasdy es Tinodi.jpg|Spevák [[Sebastián Tinódy]] Obrázok:Stephan Bocskay.png|Knieža [[Štefan Bočkaj]] Obrázok:II._Rákóczi_Ferenc_Mányoki.jpg|Knieža [[František II. Rákoci]] Obrázok:Kazinczy.jpg|Jazykovedec [[František Kazinci]] Obrázok:Jonáš Záborský.jpg|Národný buditeľ [[Jonáš Záborský]] Obrázok:Henszlmann Imre.jpg|Architekt [[Imrich Henszlmann]] Obrázok:Horowitz selfportrait.jpg|Maliar [[Leopold Horowitz]] Obrázok:Marai2.jpg|Spisovateľ [[Sándor Márai]] Obrázok:Gajda-portret.JPG|Generál [[Radola Gajda]] Obrázok:JUDr. Josef Polák.jpg|Muzeológ [[Josef Polák]] Obrázok:Portrait pridavok-anton.jpg|Publicista [[Anton Prídavok]] Obrázok:Ladislav Troják.jpg|Hokejista [[Ladislav Troják]] Obrázok:Rudolf Schuster 2011.jpg|Prezident [[Rudolf Schuster]] Obrázok:Ladislav Nagy.jpg|Hokejista [[Ladislav Nagy]] </gallery> === Čestné občianstvo === Do roku [[2020]] bolo Košicami udelených 39 čestných občianstiev. V roku [[1844]] boli udelené prvé čestné občianstvá [[František Valentin|Františkovi Valentinovi]] a [[Anton Sirmaj|Antonovi Sirmajovi]].<ref name=kednesobcianstvo/> [[Cena mesta Košice|Cenu mesta Košice]] dostalo v období rokov [[1994]] – [[2021]], 249 jednotlivcov a 78 kolektívov, Cenu primátora mesta Košice, 288 jednotlivcov a 67 kolektívov a Plaketu primátora mesta Košice, 225 jednotlivcov a 25 kolektívov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Mestskí poslanci schválili návrhy na Cenu mesta Košice| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22331496/mestski-poslanci-schvalili-navrhy-na-cenu-mesta-kosice.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-02-21| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Fabián| meno = Vladimír| autor =| odkaz na autora =| titul = V Historickej radnici udelili najvyššie mestské ocenenia| url = https://www.kosice.sk/clanok/v-historickej-radnici-udelili-najvyssie-mestske-ocenenia| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2021-11-12| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-11-12| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Známe čestné občianstvá po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]:<ref name=kednesobcianstvo>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Michail Gorbačov sa stal čestným občanom mesta Košice| url = https://kosicednes.sk/udalosti/michail-gorbacov-sa-stal-cestnym-obcanom-mesta-kosice/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-03-15| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Tomáš Garrigue Masaryk]], česko-slovenský filozof, udelené v [[1947]]<ref name=kednesobcianstvo/> * [[Josif Vissarionovič Stalin]], sovietsky diktátor, udelené v [[1947]]<ref name="cestne2">{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský| meno = Mikuláš| autor =| odkaz na autora = | titul = Komunistov si Košice cenia| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/3544088/komunistov-si-kosice-cenia.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-10-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaloviarová| meno = Renáta| autor =| odkaz na autora =| titul = Stalinov list sa vrátil z Ameriky do nášho archívu| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405556-stalinov-list-sa-vratil-z-ameriky-do-nasho-archivu/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2016-09-20| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Klement Gottwald]], česko-slovenský politik, udelené v [[1948]]<ref name="cestne2"/> (dodatočne odobraté v októbri [[2007]])<ref name="cestne3"/> * [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], česko-slovenský generál, udelené v [[1968]]<ref name="cestne2"/> * [[Doc.]] [[MUDr.]] [[Anton Neuwirth]], CSc., slovenský veľvyslanec vo [[Vatikán]]e, udelené [[25. apríl]]a [[1997]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1997| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1997| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1997| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Generálny konzul ČR Josef Byrtus prevzal čestné občianstvo Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/163766/generalny-konzul-cr-josef-byrtus-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-11-19| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Neuwirth sa stal čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2072523/anton-neuwirth-sa-stal-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1997-04-25| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Ivan Sokol]], slovenský organista, udelené v [[1998]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1998| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1998| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1998| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Hans-Dietrich Genscher]], nemecký politik, udelené [[28. apríl]]a [[1999]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 1999| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-1999| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 1999| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý minister zahraničných vecí NSR H. D. Genscher čestným občanom Košíc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/2186504/byvaly-minister-zahranicnych-veci-nsr-h-d-genscher-cestnym-obcanom-kosic.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 1999-04-22| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[JUDr.]] [[Ing.]] [[Josef Byrtus]], český teológ, udelené v [[2001]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora =| titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2001| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2001| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2001| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="cestne1"/> * [[Jozef Tomko|Jozef kardinál Tomko]], slovenský rímskokatolícky arcibiskup, udelené [[12. marca]] [[2004]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Verejné ocenenia mesta Košice v roku 2004| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejne-ocenenia-mesta-kosice-v-roku-2004| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2004| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Kardinál Tomko prevzal Čestné občianstvo Košíc a Cenu predsedu KSK| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4584020/kardinal-tomko-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic-a-cenu-predsedu-ksk.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2004-03-13| dátum prístupu = 2021-03-14}}</ref> * [[Gyula Kosice]], argentínsky umelec, udelené [[7. máj]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Slávnostné odovzdávanie mestských ocenení| url = https://www.kosice.sk/clanok/slavnostne-odovzdavanie-mestskych-oceneni| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = 2010-05-07| dátum aktualizácie = 2019-06-26| dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Dali by ste si meno Košice? Svetoznámy umelec Ferdinand Fallik to urobil| url = https://kosicednes.sk/kultura/dali-by-ste-si-meno-kosice-svetoznamy-umelec-ferdinand-fallik-to-urobil/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2016-02-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-14| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * [[Michail Sergejevič Gorbačov]], prvý prezident ZSSR, udelené [[14. marca]] [[2016]]<ref name=kednesobcianstvo/> * [[Juraj Bondra]], slovenský profesionálny hokejista, [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|majster sveta z roku 2002]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tokarčík | meno = Dušan | titul = Peter Bondra si z rúk primátora Polačeka prevzal čestné občianstvo Košíc | url = https://www.kosice.sk/clanok/peter-bondra-si-z-ruk-primatora-polaceka-prevzal-cestne-obcianstvo-kosic | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | vydavateľ = kosice.sk}}</ref> == Panoráma z Námestia osloboditeľov == {{Široký obrázok|Sckeskova panoráma Košíc.jpg|1500px|'''''Panoráma Košíc od juhovýchodu''''': [[Steel Aréna]], [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|Sídlisko KVP]], [[Košice – mestská časť Západ|Sídlisko Terasa]], komín komplexu [[Cassovar (polyfunkčný komplex)|Cassovar]], [[Business Centre Košice|Business Centre I.]], [[Obchodný dom Dargov (Košice)|OD Dargov]], v popredí – základy [[Aupark (Košice)|OC Aupark]], Vojenská nemocnica, „[[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]]“, [[Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice|Nová nemocnica]], [[DoubleTree by Hilton Hotel Kosice|DoubleTree by Hilton]], [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol]], [[Dóm sv. Alžbety|Dóm sv.Alžbety]], [[Urbanova veža]], [[Stará radnica (Košice)|Radnica Starého Mesta]], Baňa Bankov v pozadí}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Dejiny Košíc]] * [[Zoznam meštianskych domov a palácov v Košiciach]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Košiciach]] * [[Košické sídliská]] * [[:Kategória:Ulice v Košiciach|Ulice v Košiciach]] * [[:Kategória:Námestia v Košiciach|Námestia v Košiciach]] * [[:Kategória:Košické zoznamy|Košické zoznamy]] * [[Zoznam osobností Košíc]] * Zoznamy kultúrnych pamiatok: ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice I|Košice I]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice II|Košice II]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice III|Košice III]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Košice IV|Košice IV]] * [[Košicko-prešovská aglomerácia]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Košice|commonscat=Košice}} * {{wikivoyage|Košice}} == Zdroje == * [http://www.cassovia.sk www.cassovia.sk] – oddiely Košice, Okolie, Kultúra, Médiá, História, Doprava, Šport, Služby * [http://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oddiely Kartografické a demografické údaje, Partnerské mestá, Samospráva, História * [http://www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky] * ''[https://www.difmoe.eu/d/search/?collections=vc:db969bfd-994e-47ff-a110-2efc8bd49b36 Cassovia Digitalis] Mestská digitálna knižnica'' – {{deu icon}}{{slk icon}}{{hun icon}}{{eng icon}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív autorov | meno = | odkaz na autora = | titul = Košice – sprievodca | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1989 | isbn = 80-85174-40-5 | kapitola = | strany = 166 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolcun | meno = Milan | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jiroušek | meno2 = Alexander | titul = Potulky mestom Košice 1 – 2 | vydavateľ = Vydaveteľstvo JES Košice | miesto = Košice | rok = 2009 | isbn = 978-80-88900-29-0 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = }} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický}} * [https://www.kosice.sk www.kosice.sk] – oficiálna stránka mesta * [https://www.kosiceonline.sk www.kosiceonline.sk] – aktuálne spravodajstvo z Košíc a okolia {{Košice}} {{Mestské časti Košíc}} {{Okresy Košického kraja}} {{Turistické zaujímavosti Košíc}} {{NKP v Košiciach}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} {{Karpatský euroregión}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Košice| ]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] [[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] 6onhp3k9okehgxwquukypttc6es1xqb Studená vojna 0 11234 8356615 8259497 2026-08-15T18:27:18Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie stránky prepisom kapitoly ,, Hlavné udalosti Studenej vojny" odstránením zdĺhavého popisu a pridaním dátumov najkľúčovejších udalostí. 8356615 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|historickom období moderných dejín|studenej vojne ako druhu vojnového konfliktu|Studená vojna (druh konfliktu)}} {{Infobox Bitka | konflikt = Studená vojna | súčasť = | obrázok = Infobox collage for Cold War.png | popis = '''Zhora v smere hodinových ručičiek:'''<br />Pohľad na [[Berlínsky múr]] vo februári 1979; Berlínsky hraničný priechod [[Checkpoint Charlie]] z amerického sektora v marci 1970; český študent [[Jan Palach]], ktorý sa 16. januára 1969 upálil na protest proti [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska]] vojskami [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]; horiaci sovietsky tank v uliciach [[Praha|Prahy]], august 1968; podpísanie zmluvy medzi [[George H. W. Bush|Georgeom H. W. Bushom]] a [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] o ukončení výroby chemických zbraní a likvidácii ich zásob, 1. jún 1990; pád Berlínskeho múru v roku 1989 | dátum = cca [[1947]] – [[1991]] | miesto = [[de facto]] takmer celý svet | územie = | výsledok = víťazstvo západu | protivník1 = '''[[Západný blok]]''':<br />{{minivlajka|NATO}} [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<br /> <div> * {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] * {{minivlajka|Island}} [[Island]] * {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] * {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Nemecko}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] <small>(od 1955)</small> * {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] <small>(od 1982)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]<br />{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]<br />{{minivlajka|Pakistan}} [[Pakistan]]<br />{{minivlajka|Filipíny}} [[Filipíny]]<br />{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]]<br />[[Súbor:Flag of South Vietnam.svg|22px|border]] [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]]<br />[[Súbor:Flag of Spain (1945–1977).svg|22px|border]] [[Frankistické Španielsko|Španielsky štát]] <small>(do 1975)</small><br />[[Súbor:Flag of South Africa (1928–1994).svg|22px|border]] [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]</small><br />[[Súbor:Flag of Japan (1870–1999).svg|22px|border]] [[Japonsko]]<br />{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika|Južná Kórea]]<br />{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]]<br />''a ďalší'' | protivník2 = '''[[Východný blok]]''':<br />[[Súbor:Warsaw Pact Logo.svg|22px]] [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]<br /> <div> * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]] * {{minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] <small>(1956 – 1990)</small> * [[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] * [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971 – 1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]] * [[Súbor:Flag of Albania (1946–1992).svg|22px|border]] [[Albánsko]] <small>(do 1968)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Čína}} [[Čína]]<br />{{minivlajka|Vietnam}} [[Vietnamská demokratická republika|Severný Vietnam]]<br />{{minivlajka|KĽDR}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]] <small>(od 1959)</small><br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1940-1992).svg|22px|border]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]]<br />[[Súbor:Flag of Afghanistan (1980–1987).svg|22px|border]] Demokratická republika Afganistan<small>(1979 – 1989)</small><br />{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]]<br />{{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]]<br />[[Súbor:Flag of Iraq (1963–1991); Flag of Syria (1963–1972).svg|22px|border]] [[Irak]] | velitel1 = {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Harry S. Truman]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Dwight D. Eisenhower]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Ronald Reagan]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Winston Churchill]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}} [[Charles de Gaulle]]<br />''a ďalší'' | velitel2 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]]<br />{{minivlajka|Čína}} [[Mao Ce-tung]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Fidel Castro]]<br />''a ďalší'' }} '''Studená vojna''' bola skrytým konfliktom medzi [[Západný blok|Západom]] ([[Spojené štáty]] a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. [[Východný blok|východným blokom]], vedeným [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]), keď sa [[Spojené štáty]] a [[Sovietsky zväz]] po víťazstve v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] stali súperiacimi [[Superveľmoc|superveľmocami]]. Namiesto otvoreného vojenského konfliktu o svetovú nadvládu medzi vojenskými zoskupeniami [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej ([[Trumanova doktrína]]<!-- 1947 deklarovala záväzok USA brániť demokraciu vždy a všade. Podobne Brežnevova d. 1968. -->), politickej, propagandistickej, hospodárskej ([[Marshallov plán]]) a vedecko-technickej rovine. Osobitosťou bola skutočnosť, že táto konfrontácia sa prenášala do kultúry, vedy, športu i medziľudských vzťahov a prejavovala sa ako súperenie bez priameho vojenského stretnutia oboch superveľmocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v [[Preteky v zbrojení|zbrojení]]. Sféry vplyvu sa rozširovali vedením tzv. zástupných vojen, teda ozbrojených konfliktov v menej [[rozvojová krajina|rozvinutých krajinách]], pri ktorých bloky podporovali spriaznené strany v danej krajine (napríklad [[Kórejská vojna|Kórea]], [[vietnamská vojna|Vietnam]], [[Angola]], [[Sovietska intervencia v Afganistane|Afganistan]]). Podstatnú úlohu v získavaní priaznivcov a spojencov (aj na strane protivníka a nezúčastnených krajín) zohrávala ideologická [[propaganda]], [[špionáž]] a [[Tajná služba|tajné služby]]. V roku [[1947]] USA stratili monopolné postavenie jedinej nukleárnej veľmoci, čím sa znížila pravdepodobnosť vedenia americkej preventívnej (nukleárnej) vojny a začali [[preteky v zbrojení|preteky (o prevahu) v zbrojení]]. Predovšetkým tzv. ''jadrové zastrašovanie'' (pozri [[jadrová zbraň#Dejiny|dejiny vývoja]] [[jadrová zbraň|jadrových zbraní]], [[atómová bomba]] a [[jadrová vojna]]) viedlo k rovnováhe strachu založenej na zaručenom vzájomnom zničení (''anglicky'' mutually assured destruction), čo postupne otvorilo cestu k [[Rozhovory o obmedzení strategických zbrani|rokovaniam o obmedzení a znížení počtu strategických zbraní]] v 60. a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]]. Súperenie vo vedecko-technickej (napr. [[vesmírne preteky]]) oblasti, do ktorého sa investovali rozsiahle materiálne, finančné i ľudské zdroje prinieslo v priebehu krátkeho obdobia významný vedecko-technický pokrok napriek tomu, že jeho primárny cieľ bol vojenská prevaha ([[Balistická raketa|balistické rakety]], špionážne [[Umelá družica|satelity]] a pod.) Studená vojna trvala približne od roku [[1947]] do rozpadu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[1. júl|1. júla]] [[1991]] a rozpadu Sovietskeho zväzu koncom roku [[1991]]. Počas trvania studenej vojny rozhodnutia o vojnách vznikali len v Moskve a vo Washingtone.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Analytik George Friedman: Vojna a mier nie sú pre Európu témou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/7863327/analytik-george-friedman-vojna-a-mier-nie-su-pre-europu-temou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-25 }}</ref> Od roku [[1992]] do roku [[2008]] boli európske krajiny podľa [[George Friedman|Friedmana]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friedman | meno = George | autor = | odkaz na autora = George Friedman | titul = Iran Looks to Clean Up the IRGC Amid Repeated Affaires | url = https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | vydavateľ = worldview.stratfor.com | dátum vydania = 2008-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-25 | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081030072101/https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | dátum archivácie = 2008-10-30 }}</ref> opäť suverénne a zjednotené. Okolo roku [[1975]] mala sovietska strana prevahu v konvenčných zbraniach <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MATÚŠ KRČMÁRIK|meno=|titul=Odtajnené mapy a čísla ukazujú, ako na tom boli mocnosti počas studenej vojny|periodikum=svet.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=14. aug 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://svet.sme.sk/c/20625941/odtajnene-mapy-a-cisla-ukazuju-ako-na-tom-boli-mocnosti-pocas-studenej-vojny.html|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk}}</ref><ref>NATO AND WARSAW PACT: FORCE COMPARISONS, NATO.INT [http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170815181449/http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm |date=2017-08-15 }}</ref> a ZSSR sa darilo aj na poli propagandy rozširovaním konšpiračných teórií o Spojených štátoch.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Applebaum|meno=Anne|odkaz na autora=Anne Applebaumová|titul=Keby bola studená vojna dnes, Amerika by prehrala|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/848191/keby-bola-studena-vojna-dnes-amerika-by-prehrala/|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk-SK}}</ref> (Napr. [[mierové hnutie]] v Európe po porážke „vojnových štváčov“ USA vo Vietname bolo umne podporované sovietmi ovládanou [[Svetová rada mieru|Svetovou radou mieru]].) Nie je preto samozrejmosťou, že USA nakoniec vyhrali studenú vojnu<ref name=":1" /> a to bez toho, že by bola rozpútaná [[jadrová vojna]]. Názov ''[[Studená vojna (druh konfliktu)|studená vojna (ako druh konfliktu)]]'' patrí medzi pomenovania typu ''blesková vojna, čudná vojna, železná opona atď.'', ktoré sa nepovažujú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom.<ref>Prečo sa píše názov "studená vojna" s malým "s"?, jazykovaporadna.sme.sk, 28. 04. 2014, [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/8047/ online]</ref> == História == === Príčiny konfliktu, narastanie napätia === Už od roku [[1945]] môžeme hovoriť o permanentnom zvyšovaní napätia medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Problémy sa objavili ešte počas vojny na [[Jaltská konferencia|jaltskej konferencii]] 4. až [[11. február]]a [[1945]]. Nezhody sa týkali hlavne hraníc Poľska so ZSSR a povojnového usporiadania Nemecka a výšky vojnových reparácií pre ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu Nemecka a Sovietsky zväz presadzoval jednotný nemecký štát, čo sa nakoniec vyriešilo v lete [[1945]] na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] rozdelením Nemecka na štyri okupačné zóny. Stalin súhlasil s rozdelením britskej zóny na dve už na Jalte, za to požadoval vysoké reparácie. Záujmy veľmocí boli protichodné aj v Iráne (v rokoch [[1945]] a [[1946]] sa tam Sovietsky zväz pokúsil vytvoriť pro-sovietske štáty na územiach obývaných Kurdmi a Azerbajdžancami), Kórei (severná časť oslobodená ZSSR), v budúcom Izraeli ako aj v strednej Európe. Sovietom sa, naopak, nepáčilo odsúvanie komunistických strán na vedľajšiu koľaj vo Francúzsku, Taliansku či v Grécku.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=MATEJ HANULA|meno=|titul=Studená vojna {{!}} Udalosti {{!}} encyklopedia.sme.sk|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html|dátum prístupu=2017-08-15}}</ref> === Začiatok otvoreného nepriateľstva === {{hlavný článok|Železná opona}} [[Súbor:Yalta summit 1945 with Churchill, Roosevelt, Stalin.jpg|thumb|left|[[Jaltská konferencia]]: [[Winston Churchill|Churchill]], [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]].]] Okrem rozdielnych mocenských záujmov veľmocí bolo nepriateľstvo založené na ideologických rozdieloch. USA hovorili o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Rozdelenie na dva nepriateľské bloky sa udialo v rokoch [[1946]] a [[1947]] keď vznikla tzv.. ''železná opona'' medzi blokmi. Do dnešného používania tento termín uviedol [[Winston Churchill]] v máji roku [[1945]] v liste prezidentovi USA [[Harry S. Truman|H. Trumanovi]] na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom [[Fultonský prejav|fultonskom prejave]] v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu. Mesiac predtým, [[9. február]]a [[1946]], vystúpil Stalin s prejavom, v ktorom zopakoval leninistickú tézu, podľa ktorej, kým existuje kapitalizmus, sú vojny nevyhnutné.<ref name=":0">MATEJ HANULA: Studená vojna, sme.sk, 3. mar. 2006, [http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html Online]</ref> Na základe nového politického smerovania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] z roku [[1946]] dostal v apríli 1947 [[Andrej Alexandrovič Ždanov|Ždanov]] poverenie jej Ústredného výboru zorganizovať takzvanú ''filozofickú debatu'', ktorá sa uskutočnila 16. až [[25. jún]]a [[1947]]. Diskusiu 500 účastníkov ovplyvnila kniha vedúceho oddelenia propagandy a agitácie ''G. F. Alexandrova'' ''História západnej filozofie'' z roku [[1946]]. Ždanovovo delenie sveta na Západ (kapitalizmus) a Východ (socializmus) ideologicky vyhovovalo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]].<ref>Stalins letzte Säuberungen (Eine inszenierte „Ärzteverschwörung“ in der Sowjetunion), ZDF. čas 1:59 (nemecký film 2014).[http://www.zdf.de/zdfinfo/stalins-letzte-saeuberungen-antisemitismus-und-inszenierte-aerzteverschwoerung-in-der-sowjetunion-41510986.html Online]</ref> Stalin Churchillov protisovietsky prejav síce verbálne odsúdil v moskovskej Pravde ale zároveň stiahol svoje jednotky z [[Mandžusko|Mandžuska]] a dánskeho ostrova [[Bornholm]].<ref name=":2" /> V záujme odvrátenia hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu<ref name=":0" /> vyhlásil americký prezident [[Harry S. Truman]] dňa [[12. marec|12. marca]] roku [[1947]] nové smerovanie zahraničnej politiky USA (takzvaná [[Trumanova doktrína]]) podľa ktorého sa USA majú stať garantom slobody a [[demokracia|demokracie]] všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, [[totalitarizmus|totalitou]], či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska, ale aj vojenská. V tom období, v americkom ponímaní, boli krajiny ohrozované najmä možným komunistickým prevratom.<ref name=":2" /> V roku [[1947]] prišli USA s ponukou ekonomickej obnovy zničeného [[Európa|európskeho]] hospodárstva. Iniciatíva dostala názov [[Marshallov plán]], ktorý bol schválený na konferencii v [[Paríž]]i ([[12. júl]]a až [[22. september|22. septembra]] 1947). Plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky. Štáty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zväzu. [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA (prijmú Marshallov plán) a označil ich za nepriateľov ZSSR. V septembri 1947 v [[Szklarska Poręba|Szklarskej Porube]] v Poľsku sa uskutočnila konferencia vodcov komunistických strán, na ktorej bola založená nástupnícka organizácia [[Kominterna|Kominterny]] [[Kominterna|Informbyro]] a tiež v roku [[1947]] Sovieti predstavili alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]). Studená vojna sa dotkla aj [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ktoré malo spoločnú hranicu s neutrálnym [[Rakúsko]]m a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západným Nemeckom]]. V ČSR sa uvažovalo o prijatí Marshallovho plánu. V Júli 1947 bol minister zahraničných veci [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], ktorý zakazoval prijatie plánu. Nakoniec [[železná opona]] oddelila napríklad [[Bratislava|Bratislavu]] od [[Viedeň|Viedne]], pričom ešte pred vojnou boli vzájomne spojené takzvanou električkou. === Priebeh === [[Súbor:Cold War Map 1959.svg|náhľad|Svet v roku 1959<br /> {{legenda|#0000b0|členské štáty NATO}} {{legenda|#96b3f6|ostatní spojenci USA}} {{legenda|#90c090|kolónie}} {{legenda|#b00000|členské štáty Varšavskej zmluvy}} {{legenda|#f4a091|ostatní spojenci ZSSR}} {{legenda|#b9b9b9|neutrálne štáty}}]] Konflikt prechádzal horúcejšími a chladnejšími fázami, rovnako ako aj pokojnejšími a konfliktnejšími obdobiami. Kríza sa vyhrotila prvýkrát do nátlakových akcií počas [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokády]], ktorá začala dňa [[23. júl]]a roku [[1948]]. K ďalšiemu významnému, teraz už vojenskému stretu došlo na Kórejskom polostrove. Vojnu medzi juhom podporovaným USA a severom podporovaným ZSSR a [[Čína|Čínou]], ktorá sa začala v roku [[1950]] ukončila v máji [[1954]] konferencia v [[Ženeva|Ženeve]]. Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti ([[5. marec]] [[1953]]) predstavitelia ZSSR ([[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkov]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]) začali uplatňovať nový kurz smerovania medzinárodnej politiky a prejavili ochotu rozmraziť vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami. Dohodou zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1954]] z Paríža bolo [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] prijaté do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Táto dohoda ukončila okupačný štatút Nemecka a uznala [[Nemecko|Spolkovú republiku Nemecka]] za suverénny a nezávislý štát s vlastnou armádou ([[Bundeswehr]]) s určitými obmedzeniami. ZSSR a jeho satelity považovali Parížsku zmluvu za ohrozenie svojej bezpečnosti. Reakciou na ňu bolo založenie vojensko-politického zoskupenia [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] v roku [[1955]], do ktorej zapojilo ZSSR aj východnú časť Nemecka – [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Studená vojna sa dostala do ozajstnej vojny aj v rokoch [[1957]] až [[1975]] počas vojny vo [[Vietnam]]e. Ďalším horúcim okamihom studenej vojny bolo odhalenie na Kube v tajnosti budovaných odpaľovacích zariadení pre sovietske atómové rakety, ktoré boli schopné zasiahnuť ciele na území USA ([[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] v októbri [[1962]]). [[24. december|24. decembra]] [[1979]] začala invázia Sovietskeho zväzu do [[Afganistan]]u. USA v nej podporovali [[Džihád|mudžahedínov]]. ==== Zástupné konflikty<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | odkaz na autora = Lukáš Krivošík | priezvisko2 = Žiarovský | meno2 = Andrej | odkaz na autora2 = Andrej Žiarovský | titul = Je vojna na Ukrajine naozaj rusko-americký zástupný konflikt? | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/111590/je-vojna-na-ukrajine-naozaj-rusko-americky-zastupny-konflikt | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-06 | dátum prístupu = 2026-02-07}}</ref> ==== * [[Kórejská vojna]] (1950{{--}}1953) * [[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] (1962) * [[Vietnamská vojna|Vojna vo Vietname]] (1964{{--}}1975), * [[Afganistan|Afghanistan]] (od 1979) * '''Angolská občianska vojna''' (''Movimento Popular de Libertacao de Angola'' vyhlásilo [[11. november|11. novembra]] [[1975]] ľudovú republiku, a do februára [[1976]] sa podarilo vláde '''MPLA''' za pomoci [[Kuba|kubánskych]] expedičných zborov získať kontrolu nad veľkou častou krajiny. Po občianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila [[23. jún]]a [[1989]] do platnosti zmluva o prímerí. * [[Arabsko-izraelské vojny]] (už od roku [[1948]]) * Tiež sem zaraďujeme severoamerickú CIA financovanú kampane juhoamerických pravicových diktatúr (viz operácia Condor) proti opozičným predstaviteľom a za odstránenie sovietského vplyvu v oblasti. * '''Druhá konžská vojna''' (1998{{--}}2003), pri ktorej vlády Konžská demokratická republika, Uganda a Rwanda využívali rôzne neregulérne ozbrojené skupiny * Zástupným konfliktom je do istej miery aj súčasná [[Ruská invázia na Ukrajinu]] [[Súbor:US and USSR nuclear stockpiles.svg|náhľad|Počet jadrových zbraní (hlavíc) v USA a ZSSR / Rusku v rokoch 1945 - 2006]] === Pád „Ríše zla“ === Po nástupe prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v roku [[1981]] (ktorý označil ZSSR ako ''Evil Empire'' – „[[Ríša zla]]“) sa opäť začali preteky v zbrojení. Ronald Reagan, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, donútil Sovietsky zväz, vedený prestarnutým politbyrom, zapojiť sa do pretekov, v ktorých Sovieti nemohli držať s Američanmi krok. Reagan Dňa [[23. marec|23. marca]] [[1983]] oznámil zámer (Strategická obranná iniciatíva – SDI – Strategic Defense Initiative) vytvoriť systém ochrany USA proti útokom strategických jadrových zbraní (predovšetkým balistických rakiet) využitím najnovších technológií, tak by systém zničil nepriateľské strely ešte pred ich dopadom. Sovietsky zväz sa počas pretekov dostal do hlbokej krízy. V snahe zvládať tempo, ktoré udávala Amerika, začal investovať 50% hrubého domáceho produktu do zbrojárskeho priemyslu (USA v tom čase 10%). Aby ale dokázal udržať krok, potreboval investovať ešte viac – 70%, čo bolo vzhľadom na ekonomické podmienky v ZSSR nemožné. Výhoda USA bola tiež technologická (elektronizácia, [[komputerizácia]] a pod.). Tri štátne pohreby troch generálnych tajomníkov ([[Leonid Iľjič Brežnev]] – †[[1982]], [[Jurij Vladimirovič Andropov]] – †[[1984]], [[Konstantin Ustinovič Černenko]] – †[[1985]]) v priebehu troch rokov v Moskve spôsobili výrazné zmeny. Do popredia sa dostal mladší [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý sľuboval zaviesť ekonomické reformy. V júni [[1987]] prišiel s programom ''[[Perestrojka]]'' (Prestavba). Gorbačov sa domnieval, že pre úspech ekonomickej reformy je nutný aj ďalší program [[Glasnosť]] – Otvorenosť (myslela sa politická otvorenosť). Glasnosť nakoniec umožnila vznik silnejšej občianskej spoločnosti a mierový zánik Sovietskeho zväzu a tým aj ukončenie studenej vojny. === Prebehnutie niektorých krajín východného bloku do NATO === Dňa [[12. september|12. septembra]] roku [[1990]] podpísali ministri zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky, NDR, Francúzska, Ruska, Spojeného kráľovstva a USA zmluvu, ktorá spečatila zahraničnopolitické aspekty znovuzjednotenia. Dňa [[15. marec|15. marca]] roku [[1991]] nadobudla platnosť „Zmluva dva plus štyri“ oficiálne nazývaná [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]], ktorá umožnila [[zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie Nemecka]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zwei-plus-Vier-Vertrag|url=https://www.deutschland.de/de/topic/politik/deutschland-europa/zwei-plus-vier-vertrag|vydavateľ=deutschland.de|dátum vydania=2015-09-10|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=de}}</ref> Podľa zmluvy sa mali všetky sovietske jednotky do konca roku [[1994]] stiahnuť z východného Nemecka a zjednotené Nemecko získa úplnú suverenitu a nemecké jednotky budú patriť do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Nemecko potvrdilo nedotknuteľnosť existujúcich hraníc (najmä s Poľskom na riekach [[Odra]] [[Nisa]]) a tiež, že žiadne zahraničné ozbrojené sily nebudú umiestnené na východonemeckom území. [[Bundeswehr]] sa zredukoval na 370 000 vojakov. Okrem toho sa [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] vzdala jadrových, biologických a chemických zbraní.<ref name=":3" /> Vo februári 2022 ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]] tvrdil, že Rusko bolo podvedené rozširovaním NATO na východ:<blockquote>„Dnes jeden pohľad na mapu stačí, aby bolo zrejmé, ako západné krajiny “dodržali„ svoj prísľub zabrániť, aby sa NATO pohlo smerom na východ. Proste podvádzali. Dostali sme päť vĺn rozširovania NATO, jednu za druhou. V roku [[1999]] boli do Aliancie prijaté Poľsko, Česko, Maďarsko, v roku [[2004]] – Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, v roku [[2009]] Albánsko a Chorvátsko, v roku [[2017]] Čierna Hora, v roku [[2020]] Severné Macedónsko. Výsledkom je, že Aliancia, jej vojenská infraštruktúra sa dostali priamo k hraniciam Ruska.“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko v Putinovom príhovore / Ako to bolo s rozširovaním NATO na východ|url=https://www.postoj.sk/99815/ako-to-bolo-s-rozsirovanim-nato-na-vychod|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Krivošík}}</ref></blockquote>Odhliadnuc od toho, že ruských hraníc sa rozširovanie NATO dotklo len vstupom Poľska v roku [[1999]] a vstupom trojice pobaltských krajín v roku [[2004]], nedá sa povedať, že Rusko nehanebne „podviedli“, pretože „neexistuje žiadna legálne záväzná dohoda medzi dvomi stranami z obdobia po páde Berlínskeho múru,“ píše nemecký Spiegel.<ref name=":4" />„Konečný záver, či Západ porušil svoje slovo, závisí úplne od toho, do akej miery človek v skutočnosti pokladá za záväzné uistenia, ktoré dali [[John Major]] a ostatní.“<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=NATO's Eastward Expansion: Is Vladimir Putin Right?|url=https://www.spiegel.de/international/world/nato-s-eastward-expansion-is-vladimir-putin-right-a-bf318d2c-7aeb-4b59-8d5f-1d8c94e1964d|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-15|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=en|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=(S+) Nato-Osterweiterung: Aktenfund von 1991 stützt russische Version|url=https://www.spiegel.de/ausland/nato-osterweiterung-aktenfund-stuetzt-russische-version-a-1613d467-bd72-4f02-8e16-2cd6d3285295|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-18|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=de|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref> Britský premiér John Major v marci 1991 povedal, že členstvo Poliakov, Čechov a Maďarov v NATO neprichádza do úvahy.<ref name=":5" />John Major, francúzsky prezident Mitterand, americký prezident George Bush starší naozaj nečíhali začiatkom 90. rokov na to, aby do Aliancie nahnali bývalých členov Varšavskej zmluvy za chrbtom Ruska ale Poliaci, Česi, Maďari (a potom aj Slováci) sa začali sami do NATO pýtať.<ref name=":4" /> Tieto krajiny museli v Spojených štátoch niekoľko rokov lobovať, aby dosiahli prijatie NATO.<ref name=":4" /> == Tajné služby == [[KGB]] bol názov hlavnej sovietskej tajnej služby, ktorá súčasne plnila úlohy špionáže, kontrašpionáže a tajnej polície v Sovietskom zväze. Okrem týchto odborov pod ňu ešte spadali i niektoré odvetvia sovietskeho vojenského výskumu. Organizácia vznikla dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1954]]. Definitívne zanikla dňa [[6. november|6. novembra]] roku [[1991]]. [[Central Intelligence Agency]], skrátene CIA, je ústredná spravodajská služba USA založená roku [[1947]] ako dočasný koordinačný orgán tajných služieb USA. Je to civilná aj vojenská rozviedka. Príkladom špionážneho konfliktu bol [[Francis Gary Powers]], [[Aféra U-2|pilot amerického špionážneho lietadla U-2]], ktoré dňa [[1. máj|1. mája]] roku [[1960]] zostrelili nad sovietskym územím. Sovieti ho vo februári roku [[1962]] vymenili za uväzneného sovietskeho špióna [[Rudoľf Ivanovič Abeľ|Rudolfa Abela]]. == Dôležité konflikty == === Vojna v Kórei === {{hlavný článok|Kórejská vojna}} [[Súbor:Korean War Korean civilians-ca1951.jpg|thumb|Kórejskí civilisti počas vojny.]] Kórea bola do konca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] dlho súčasťou Japonského cisárstva. V roku [[1945]] oslobodili sever Kórei vojská [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], južnú časť krajiny zaistili vojská [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. V južnej časti Američania vytvárali budúci slobodný štát, zatiaľ čo v severnej časti sa s pomocou [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a novovzniknutej [[Čína|komunistickej Číny]] vytvárala komunistická diktatúra. Hranicou medzi oboma krajinami bola pôvodná demarkačná čiara sovietskej a americkej zóny tvorená 38. rovnobežkou. Dňa [[25. jún]]a [[1950]] sa jednotky [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] priblížili k hraniciam a po sérii ozbrojených zrážok na hraniciach podnikli rozsiahlu inváziu do [[Kórejská republika|Južnej Kórei]]. Severná Kórea bola čiastočne podporovaná sovietskym letectvom, jadro jej útočiacich jednotiek tvorili tanky [[T-34]] dodané zo [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Začiatkom [[júl]]a severokórejské vojská dobyli [[Soul]] a prenikali aj ďalej na juh. Už 2 dni po napadnutí juhu [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] v neprítomnosti predstaviteľov ZSSR vyhlásila za agresora vojny Severnú Kóreu a rozhodla sa podporiť juh. Medzitým však zasiahla armáda USA, ktorá najprv pomohla Juhokórejcom udržať oblasť [[Pusan]]u a potom sama podnikla dňa [[15. september|15. septembra]] obojživelnú operáciu pri Inčone. V nasledujúcich bojoch americké jednotky porazili severokórejskú armádu, dobyli [[Pchjongjang]] a prenikli až k čínskym hraniciam. Keď už bolo severokórejské územie skoro celé pod kontrolou amerických vojakov, zasiahla do konfliktu [[Čína]], ktorá sa cítila prítomnosťou amerických vojsk ohrozená. Dňa [[25. október|25. októbra]] miliónová armáda „dobrovoľníkov“ pod velením Peng Dehuaia prekročila napriek očakávaniam [[Spojené štáty|Spojených štátov]] hranice a rozvrátila útok síl OSN. Nová komunistami vedená ofenzíva zatlačila jednotky OSN opäť na juh. [[4. január]]a [[1951]] dobyli komunisti [[Soul]]. Otrasené jednotky OSN spolu s Američanmi sa však znovu sformovali a po sérii bojov v polovici marca dobyli mesto späť. Už [[22. apríl]]a však severokórejské vojská začali nový protiútok a zatlačili vojská OSN o niekoľko desiatok km späť. V tej istej dobe bol dovtedajší veliteľ amerických vojsk v oblasti generál [[Douglas MacArthur]] pozbavený velenia, pretože sa vyhrážal čínskej strane použitím atómových zbraní. Jeho konanie vyvolalo odpor a zhrozenie po celom svete. Svetu po prvýkrát hrozila nukleárna vojna, keďže [[Čína|ČĽR]] malo spojeneckú zmluvu so ZSSR. Onedlho pozemné boje uviazli na mŕtvom bode. Frontová línia sa vtedy nachádzala mierne na sever od 38. rovnobežky. Do konca roku [[1951]] sa začali v Kesongu rozhovory o zastavení paľby. [[12. november|12. novembra]] [[1951]] sa rokovania premiestnili do mesta Pchanmundžon, kde trvali do [[27. júl]]a [[1953]], kedy bolo podpísané [[prímerie]] platné dodnes. Obe strany mali po vojne veľké množstvo vojnových zajatcov, ktorým obe strany umožnili rozhodnúť sa, v ktorej časti krajiny chcú zostať. Celkovo si kórejská vojna vyžiadala dovedna 1 300 000 obetí. === Kubánska kríza === {{hlavný článok|Kubánska raketová kríza}} [[Súbor:Cubacrisis 01 Nov 1962.jpg|thumb|Rozmiestnenie sovietskych zbraní na Kube počas Kubánskej krízy.]] Na [[Kuba|Kube]] v roku [[1959]] po dvojročnej partizánskej vojne zvrhli povstalci vládu proamerického diktátora [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistu]], keď pod vedením [[Che Guevara|Ernesta Che Guevaru]] dobyli [[1. január]]a [[Havana|Havanu]]. Nová revolučná vláda pod vedením [[Fidel Castro|Fidela Castra]] vyhlásila pozemkovú reformu, znárodnila továrne, bane aj banky. Nová revolučná vláda sa začala orientovať na [[Sovietsky zväz]]. Spojené štáty, ktoré predtým na Kube investovali veľa kapitálu hneď od začiatku plánovali vykoreniť [[komunizmus]] z tejto krajiny. [[Invázia v Zálive svíň|Prvá Kubánska kríza]] vypukla po tom, čo sa dňa [[17. apríl]]a roku [[1961]] vylodilo asi 1500 kubánskych kontrarevolucionárov podporovaných Spojenými štátmi v zátoke Chiron (známej tiež ako [[Záliv svíň|Zátoka svíň]]). Pokus zvrhnúť Castrovu komunistickú vládu sa však nepodaril. Väčšina z kontrarevolucionárov bola zajatá. Akcia ešte viac zhoršila vzájomné vzťahy medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Kuba|Kubou]]. A čiastočne bola katalyzátorom ďalších udalostí. Predstavitelia Sovietskeho zväzu sa totiž ako protiopatrenie za umiestnenie rakiet s jadrovými zbraňami vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Taliansko|Taliansku]] a hlavne v [[Turecko|Turecku]] rozhodli riešiť situáciu tak, že po dohode s kubánskou stranou vybudujú svoje odpaľovacie zariadenia na Kube. Z nej bolo podobne ako z Turecka možné ohroziť všetky dôležité oblasti v USA. Kríza začala [[16. október|16. októbra]] [[1962]] odhalením raketových základní na ostrove americkým leteckým prieskumom pomocou lietadiel [[Lockheed U-2|U-2]]. Spojené štáty následne začali kontrolovať všetky lode smerujúce na Kubu aj z Kuby. Kuba následne vyhlásila mobilizáciu a opäť sa začala pripravovať na inváziu. ZSSR vyhlásil že bude Kubu brániť. V dôsledku zvýšenej vojenskej aktivity a pohotovosti obidvoch veľmocí v oblasti hrozila ich otvorená zrážka. Sovietske aj americké vojnové lode a ponorky vyplávali na more. ZSSR vyslalo ku Kube popri hladinových lodiach v tajnosti aj flotilu ponoriek s torpédami s jadrovými hlavicami, ktoré mohli v prípade ohrozenia použiť. USA zároveň udržiavalo blokádu Kuby a tieto ponorky aktívne stíhalo, netušiac že môžu tieto zbrane použiť. Najmä v dôsledku prenasledovania sovietskej ponorky [[B-59]], ktorá zostala bez kontaktu s velením reálne hrozila nukleárna vojna.<ref>Savranskaya, S. V., 2005: New Sources on the Role of Soviet Submarines in the Cuban Missile Crisis. Journal of Strategic Studies, 28:2, 233-259 https://doi.org/10.1080/01402390500088312</ref> Krajiny po celom svete boli v napätí, armády aj civilná obrana sa intenzívne pripravovali na prípadný konflikt. V tej dobe zasiahol generálny tajomník OSN [[U Thant]], ktorý zorganizoval stretnutie [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedyho]] s [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. [[28. október|28. októbra]] [[1962]] sa kríza oznámením sovietskej strany o rozobratí raketových základní skončila. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny. === Vojna vo Vietname === {{hlavný článok|indočínska vojna|vietnamská vojna}} Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa začal pomaly rúcať aj koloniálny systém európskych mocností. Obyvatelia mnohých kolónii cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] bojovali proti mocnotiam [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], no po ich porážke sa znovu dostali do područia koloniálnych mocností. Vo Francúzskej Indočíne bola obodobná situácia, tamojší obyvatelia boli v tej dobe už do značnej miery zunovaní Francúzskou nadvládou a za svoje právo na samostatnosť boli rozhodnutí bojovať. Podzemné hnutie, ktoré kládlo odpor [[Japonci|Japoncom]] sa teraz postavilo i [[Francúzi|Francúzom]]. Veľkou posilou mu bolo aj víťazstvo [[komunizmus|komunizmu]] v [[Čína|Číne]], pretože Čína bola podobne ako [[Sovietsky zväz|ZSSR]] rozhodnutá podporovať komunistické strany aj v okolitých krajinách. Komunisti síce neboli jediní, kto vzdoroval Francúzom, ale boli zárukou, že povstalci majú aspoň čiastočne podporu aj mimo územia Indočíny. Medzitým vznikol [[1. júl]]a [[1949]] na juhu Indočíny čiastočne samostatný Vietnamský štát na čele s cisárom Bao Dajom. Ten sa však o správu krajiny nijak zvlášť nestaral a nebol ani trochu populárny. Väčšina obyvateľov Indočíny si predstavovala budúcnosť inak a rozhodla sa viesť proti Francúzom ozbrojený boj. Následne sa podarilo podobný štatút samostatnosti dosiahnuť aj Laosanom na čele s princom Souphanouvungom, ktorí ju dosiahli na základe vzájomnej dohody s Francúzskom [[22. október|22. októbra]] [[1951]]. [[9. november|9. novembra]] sa po oficiálnom odchode francúzskych vojsk z [[Kambodža|Kambodže]] stala nezávislou aj Kambodža. Onedlho po tom sa však v krajine začali zrážky medzi rôznymi frakciami povstalcov. Samostatnosť týchto krajín tak v konečnom dôsledku nebola celkom skutočná. A Francúzi naďalej udržiavali v oblasti svoje koloniálne jednotky Cudzineckej légie. Pri tom veľmi podcenili sily povstalcov a v bojoch, v rámci ktorých sa v cudzineckej légii účastnilo aj mnoho bývalých členov [[Waffen-SS]], stavili na jednu kartu – pevnosť blízko dnešnej [[Laos]]ko-[[Vietnam]]skej hranice menom Dien Bien Phu. Tu opevnili svoje najsilnejšie jednotky a plánovali na seba prilákať povstalcov a potom ich zničiť intenzívnym bombardovaním. Povstalci ale pevnosť najprv obkľúčili a potom s pomocou ťažkého [[delostrelectvo|delostrelectva]], dodaného z [[Čína|Číny]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]], prinútili francúzske jednotky [[7. máj]]a [[1954]] kapitulovať. Súčasne s tým prebehli aj rokovania medzi povstalcami a francúzskou vládou, ktoré sa uskutočnili v [[Ženeva|Ženeve]]. Dňa [[21. júl]]a roku [[1954]] bola vyhlásená samostatnosť [[Laos]]u, [[Kambodža|Kambodže]] aj [[Vietnam]]u. Vietnam v tomto delení získal akési zvláštne miesto, pretože bol rozdelený 17. rovnobežkou na severnú časť, v ktorej mala moc komunistická frakcia [[Viet Minh]]u a južnú časť, ktorej oficálnou hlavou bol až do referenda zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1955]] cisár Bao Daj. Predsedom vlády a fakticky aj hlavou nového štátu na juhu Vietnamu sa stal [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]]. Moci na severe sa zatiaľ pevne chopila komunistická strana na čele s [[Ho Či Min]]om. Diem sa pokúšal viesť krajinu vlastnou cestou za podpory [[Spojené štáty|Spojených štátov]], bez toho aby zasahoval do suverenity svojho severného suseda. Komunisti sa sprvu pokúšali zorganizovať celoštátne voľby, ktoré by krajinu zjednotili mierovou cestou. Ale po tom, čo sa na juhu žiadne voľby nekonali, rozhodli sa spojiť krajiny násilne, ale pomerne nenápadne, tým že začali podporovať ozborojené akcie komunistickej opozície, ktorá žiadala sociálnu spravodlivosť. V prevažne poľnohospodárskej krajine plnej chudobných roľníkov si komunisti získali čoskoro veľkú obľubu. Nová partizánska armáda, ktorá by bez podpory severného Vietnamu nevznikla sa nazývala [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]. Na to aby bolo možné tieto oddiely podporovať však museli Severovietnamci obchádzať krátku, ale dobre stráženú hranicu na 17. rovnobežke a prenikať do južného Vietnamu cez [[Laos]] a [[Kambodža|Kambodžu]]. V priebehu nasledujúcich 20 rokov získali tieto zásobovacie cesty spoločný názov [[Ho Či Minova cesta]]. [[Súbor:Bombing in Vietnam.jpg|thumb|vľavo|Stroje F-105 nad Vietnamom.]] Ako rástlo a silnelo [[partizán]]ske hnutie na juhu krajiny, tak klesala podpora a dôvera juhovietnamského obyvateľstva v Diemovu [[Hočiminovo Mesto|Saigonskú]] vládu. Nespokojnosť vyvrcholila vojenským prevratom, v dôsledku ktorého bol [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]] zavraždený. V tej dobe však už mali Američania v krajine 16 000 svojich vojenských poradcov, ktorí dozerali na výcvik a činnosť juhovietnamskej armády. Prezident [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedy]] ako aj jeho nástupca boli naďalej pevne rozhodnutí pokračovať v pomoci južnému Vietnamu ako strategickému spojencovi v oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]. Vojenskí analytici však vyhodnotili situáciu v krajine ako krajne kritickú a navrhli zvýšenie vojenskej pomoci ako aj priameho angažovania sa [[Spojené štáty|Spojených štátov]] do vojny. Vážne totiž hrozilo to, že bude južný Vietnam rozdrvený partizánmi. Vojna eskalovala po [[tonkinský incident|incidente v Tonkinskom zálive]], kde boli lode Amerického námorníctva napadnuté severovietnamskými torpédovými člnmi. Americkou odpoveďou boli silné nálety na niektoré časti severného Vietnamu ako aj príchod pozemných vojsk a námornej pechoty do južného Vietnamu. Začala sa otvorená vojna medzi americkými ozbrojenými silami, ktoré v tej dobe už fakticky prevzali zodpovednosť za ochranu južného Vietnamu a severným Vietnamom podporovaných partizánov [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u. Už vtedy sa prejavili prvé chyby, ktorých sa Američania dopustili, keď umožnili preriedeným jednotkám ustúpiť do Kambodže, kde boli fakticky v bezpečí, pretože Kambodža (podobne ako Laos) boli oficiálne neutrálne krajiny. Skutočnosť však bola taká, že východne oblasti Kambodže a Laosu mala plne pod kontrolou Severovietnamská armáda, ktorá ich využívala ako bezpečné nástupiská pre útoky na južný [[Vietnam]]. Prvé veľké ozbrojené stretnutie sa začalo dňa [[14. november|14. novembra]] roku [[1965]] v pohraničnom údolí Ia Drang. Americké jednotky tam odrazili útok severovietnamských vojsk a [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u v Centrálnej vysočine a tým prakticky zabránili realizácii už rozbehnutého plánu na likvidáciu južného Vietnamu. V nasledujúcich rokoch sa v južnom Vietname rozpútala najprudšia a najväčšia vojna druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Vojna eskalovala v [[január]]i roku [[1968]], keď Severovietnamci spolu s [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]om začali po celej krajine svoju poslednú zúfalú ofenzívu. Američania aj Juhovietnamci síce boli sprvu zaskočení, ale dokázali útok odraziť, čím spôsobili komunistom ďalšiu vojenskú porážku. Verejná mienka v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], sa vtedy ešte viac naklonila na stranu odporcov vojny, pretože dovtedy prezentované vyhlásenia tvrdili, že [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]] je už prakticky porazený a vojna sa čoskoro skončí. Naopak, nové správy z Vietnamu zo začiatku roka [[1968]] ukázali dosiaľ najtvrdšie boje, ktoré spolu s tým, že veliteľ amerických vojsk [[William Westmoreland]] žiadal ďalšie posily, vyvolali veľké rozhorčenie. Dňa [[30. apríl]]a [[1969]] dosiahol počet amerických vojakov vo [[Vietnam]]e svoj vrchol, nachádzalo sa tam 543 000 vojakov. V juhovýchodnej Ázii sa nachádzala väčšina amerických ozbrojených síl. Akékoľvek zvyšovanie počtu vojakov v oblasti by si vyžiadalo povolanie strategických záloh, čím by sa vyrovnalo niektorému z 2 predošlých [[Svetová vojna|svetových konfliktov]]. Od tohto momentu za začal počet amerických vojakov v oblasti znižovať. Verejná mienka v USA nakoniec prinútila prezidenta [[Richard Nixon|Nixona]] vydať rozkazy na úplný odchod amerických vojsk z Vietnamu. Poslední americkí vojaci priamo sa účastnici bojov opustili krajinu [[29. marec|29. marca]] [[1973]]. V krajine zostali iba vojenskí poradcovia a inštruktori. Severný Vietnam mal naproti tomu v južnom Vietname 150 000 plne vyzbrojených vojakov. Oslabený južný Vietnam, na čele s nepopulárnou vládou a skorumpovaným aparátom{{#tag:ref|Bežná prax bola, že velitelia jednotiek inkasovali žold za neexistujúcich vojakov a nikdy nezakúpené zbrane a prakticky nedopĺňali stavy personálu ani zásob|group=pozn}}, nemohol po strate podpory zo strany USA už dlhšiu dobu vzdorovať komunistickej agresii. Začiatkom roku [[1975]] komunistické sily vyzbrojené veľkým množstvom tankov [[T-55|T-54]] zaútočili cez [[Kambodža|Kambodžu]] a [[Laos]], rozdrvili demoralizovanú juhovietnamskú armádu a [[1. máj]]a [[1975]] ukončili boje dobytím [[Hočiminovo Mesto|Saigonu]]. Počas bojov v juhovýchodnej Ázii bojujúce strany použili 14 miliónov ton bômb a inej munície, ich účinok sa rovná sile 700 [[atómová bomba|atómových bômb]] „Little boy“, aká dopadla na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]]. Celkové straty na oboch stranách sa odhadujú na asi 3,5 milióna. Z toho asi 1/3 tvorili civilisti. === Sovietska invázia do Afganistanu === {{hlavný článok|Sovietska invázia do Afganistanu}} == Hlavné udalosti Studenej vojny == '''[[1945]]''' * [[4. február|4.]] až [[11. február]]: [[Jaltská konferencia]] * [[17. júl]] až [[2. august]]: [[Postupimská konferencia]] '''[[1946]]''' * [[Iránska kríza z roku 1946]] * [[Grécka občianska vojna]] (do roku [[1949]]) '''[[1947]]''' * [[5. jún]]a [[1947]]: zverejnenie a vyhlásenie [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] (prebiehal rokoch [[1948]] až [[1952]]) '''[[1948]]''' * vznik [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] (RVHP) [[5. január|5.]] – [[8. január|8. januára]] [[1949]] až 1991 * [[24. jún]] [[1948]] až [[12. máj]] [[1949]]: [[Berlínska blokáda]] * [[Sovietsko-juhoslovanský konflikt]] (do roku [[1953]]) '''[[1949]]''' * [[4. apríl]]: založenie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] '''[[1950]]''' * [[Kórejská vojna]] (do roku [[1953]]) '''[[1953]]''' * [[5. marec]]: skon [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] ako generalissima [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v Kunceve pri [[Moskva|Moskve]] '''[[1955]]''' * [[14. máj]]: vznik [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] '''[[1956]]''' * [[14. február]]: odsúdenie [[Stalinov kult osobnosti|Stalinovho kultu osobnosti]] [[1956]] * [[23. október]] až [[10. november]]: [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] * [[29. október]] [[1956]] až [[7. november]]: [[Suezská kríza]] '''[[1957]]''' * od [[4. október|4. októbra]]: schválenie [[Program Sputnik]] '''[[1960]]''' * [[Občianska vojna v Guatemale]] [[1960]] (do roku [[1996]]) * [[1. máj]]: [[Aféra U-2]] – zostrelenie [[Spojené štáty|amerického]] prieskumného lietadla [[Lockheed U-2]] na čele s pilotom [[Francis Gary Powers|Francisom Garym Powersom]] nad [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] '''[[1961]]''' * apríl: [[Invázia v Zálive svíň]] s cieľom zvrhnúť politickú moc kubánskeho diktátora [[Fidel Castro|Fidela Castra]] * [[13. august]]: dokončenie budovania [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] '''[[1962]]''' * [[16. október]] až [[28. október]]: [[Kubánska raketová kríza]] '''[[1964]]''' * [[Vietnamská vojna]] (do roku [[1975]]) '''[[1968]]''' * [[20. august|20.]] až [[21. august]]: Ozbrojený vpád vojsk štátov [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] smerom do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] '''[[1969]]''' * [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|Čínsko-sovietske konflikty]] '''[[1972]]''' * [[21. február|21.]] a ž [[28. február]]: [[Návšteva Richarda Nixona v Číne]] '''[[1977]]''' * [[1. január]]: vznik [[Charta 77|Charty 77]] '''[[1979]]''' * [[25. december]]: [[Sovietska intervencia v Afganistane|Sovietsko-afganská vojna]] (do [[15. február|15. februára]] [[1989]]) '''[[1980]]''' * vznik protikomunistického hnutia [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] ({{V jazyku|pol|Solidarność}}) '''[[1982]]''' * [[10. november]]: skon [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Iľjiča Brežneva]] v [[Moskva|Moskve]] * [[12. november]]: [[Jurij Vladimirovič Andropov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1984]]''' * [[9. február]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[13. február]]: [[Konstantin Ustinovič Černenko]] ako nový generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1985]]''' * [[10. marec]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[11. marec]]: [[Michail Sergejevič Gorbačov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1986]]''' * [[26. apríl]]: [[Černobyľská havária|Výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle]] alebo [[Černobyľská havária]] '''[[1989]]''' * [[15. apríl]] až [[4. jún]]: [[Protesty na námestí Tchien-an-men]] * [[9. november]]: Pád [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] * [[17. november]]: Nežná revolúcia v [[Česko-Slovensko|Československu]] * december: [[Rumunská revolúcia v roku 1989|Rumunská revolúcia]] '''[[1990]]''' * [[3. október]]: [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotenie Nemecka]] '''[[1991]]''' * Rozpad [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na 15 nezávislých republík ([[Rusko]], [[Ukrajina]], [[Bielorusko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]], [[Arménsko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Kazachstan]], [[Uzbekistan]], [[Tadžikistan]], [[Kirgizsko|Kirgistan]], [[Turkménsko|Turkmenistan]], ** [[4. november]]: nezávislosť Pobaltských republík ** [[8. december]]: vznik [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra v slovenčine alebo češtine == * {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Durman | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = I. Světová válka a nukleární mír 1938{{--}}1964 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2004 | isbn = 80-246-0697-6 | počet strán = 604 | strany = }}; {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = II. Konce dobrodružství 1964{{--}}1991 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2009 | isbn = 978-80-246-1536-3 | počet strán = 559 | strany = }} * {{Citácia knihy|titul=Od Hirošimy po Bělehrad : válka a mír v druhé polovině 20. století|rok=2014|miesto=[Praha]|isbn=978-80-246-2988-9|meno=Jan|priezvisko=Eichler}} * {{Citácia knihy|titul=Rivali a partneri studenej éry|rok=C 2017|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1602-3|meno=Slavomír|priezvisko=Michálek}}</ref> * {{Citácia knihy|titul=Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo : (od Trumanovej doktríny po Vietnam)|rok=2015|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1449-4|meno=Michal|priezvisko=Štefanský|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|priezvisko2=Michálek|meno2=Slavomíra}} * {{Citácia knihy|edícia=[1. slov. vyd.]|titul=Studená vojna|vydavateľ=Slovart|rok=2006|miesto=Bratislava|isbn=80-8085-186-7|meno=John Lewis|priezvisko=Gaddis}} == Pozri aj == * [[Západný blok]] * [[Východný blok]] * [[Propaganda]] * [[Politická doktrína]] * [[Preteky v zbrojení]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Studená vojna| ]] [[Kategória:Jadrová vojna]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny USA]] [[Kategória:20. storočie v USA]] [[Kategória:Druhy vojny]] [[Kategória:40. roky 20. storočia]] [[Kategória:50. roky 20. storočia]] [[Kategória:60. roky 20. storočia]] [[Kategória:80. roky 20. storočia]] nyhsd7xto4kmuoqtjhywhl848c7q76s 8356616 8356615 2026-08-15T18:28:44Z LoverofBattle12 246706 8356616 wikitext text/x-wiki {{Iný význam|historickom období moderných dejín|studenej vojne ako druhu vojnového konfliktu|Studená vojna (druh konfliktu)}} {{Infobox Bitka | konflikt = Studená vojna | súčasť = | obrázok = Infobox collage for Cold War.png | popis = '''Zhora v smere hodinových ručičiek:'''<br />Pohľad na [[Berlínsky múr]] vo februári 1979; Berlínsky hraničný priechod [[Checkpoint Charlie]] z amerického sektora v marci 1970; český študent [[Jan Palach]], ktorý sa 16. januára 1969 upálil na protest proti [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska]] vojskami [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]]; horiaci sovietsky tank v uliciach [[Praha|Prahy]], august 1968; podpísanie zmluvy medzi [[George H. W. Bush|Georgeom H. W. Bushom]] a [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] o ukončení výroby chemických zbraní a likvidácii ich zásob, 1. jún 1990; pád Berlínskeho múru v roku 1989 | dátum = cca [[1947]] – [[1991]] | miesto = [[de facto]] takmer celý svet | územie = | výsledok = víťazstvo západu | protivník1 = '''[[Západný blok]]''':<br />{{minivlajka|NATO}} [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]<br /> <div> * {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] * {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] * {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] * {{minivlajka|Island}} [[Island]] * {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] * {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] * {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]] <small>(od 1952)</small> * {{minivlajka|Nemecko}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] <small>(od 1955)</small> * {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] <small>(od 1982)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]<br />{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]<br />{{minivlajka|Pakistan}} [[Pakistan]]<br />{{minivlajka|Filipíny}} [[Filipíny]]<br />{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko]]<br />[[Súbor:Flag of South Vietnam.svg|22px|border]] [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]]<br />[[Súbor:Flag of Spain (1945–1977).svg|22px|border]] [[Frankistické Španielsko|Španielsky štát]] <small>(do 1975)</small><br />[[Súbor:Flag of South Africa (1928–1994).svg|22px|border]] [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]</small><br />[[Súbor:Flag of Japan (1870–1999).svg|22px|border]] [[Japonsko]]<br />{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika|Južná Kórea]]<br />{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]]<br />''a ďalší'' | protivník2 = '''[[Východný blok]]''':<br />[[Súbor:Warsaw Pact Logo.svg|22px]] [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]<br /> <div> * {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]] * {{minivlajka|Nemecká demokratická republika}} [[Nemecká demokratická republika|NDR]] <small>(1956 – 1990)</small> * [[Súbor:Flag of Poland (1928–1980).svg|22px|border]] [[Poľská ľudová republika|Poľsko]] * {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]] * [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] * [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971 – 1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]] * [[Súbor:Flag of Albania (1946–1992).svg|22px|border]] [[Albánsko]] <small>(do 1968)</small> </div>'''ostatní spojenci''':<br />{{minivlajka|Čína}} [[Čína]]<br />{{minivlajka|Vietnam}} [[Vietnamská demokratická republika|Severný Vietnam]]<br />{{minivlajka|KĽDR}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]] <small>(od 1959)</small><br />[[Súbor:Flag of the People's Republic of Mongolia (1940-1992).svg|22px|border]] [[Mongolská ľudová republika|Mongolsko]]<br />[[Súbor:Flag of Afghanistan (1980–1987).svg|22px|border]] Demokratická republika Afganistan<small>(1979 – 1989)</small><br />{{minivlajka|Egypt}} [[Egypt]]<br />{{minivlajka|Sýria}} [[Sýria]]<br />[[Súbor:Flag of Iraq (1963–1991); Flag of Syria (1963–1972).svg|22px|border]] [[Irak]] | velitel1 = {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Harry S. Truman]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Dwight D. Eisenhower]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[John Fitzgerald Kennedy|John F. Kennedy]]<br />{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Ronald Reagan]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Winston Churchill]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}} [[Charles de Gaulle]]<br />''a ďalší'' | velitel2 = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Josif Vissarionovič Stalin|Josif Stalin]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonid Brežnev]]<br />{{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]]<br />{{minivlajka|Čína}} [[Mao Ce-tung]]<br />{{minivlajka|Kuba}} [[Fidel Castro]]<br />''a ďalší'' }} '''Studená vojna''' bola skrytým konfliktom medzi [[Západný blok|Západom]] ([[Spojené štáty]] a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. [[Východný blok|východným blokom]], vedeným [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]), keď sa [[Spojené štáty]] a [[Sovietsky zväz]] po víťazstve v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] stali súperiacimi [[Superveľmoc|superveľmocami]]. Namiesto otvoreného vojenského konfliktu o svetovú nadvládu medzi vojenskými zoskupeniami [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej ([[Trumanova doktrína]]<!-- 1947 deklarovala záväzok USA brániť demokraciu vždy a všade. Podobne Brežnevova d. 1968. -->), politickej, propagandistickej, hospodárskej ([[Marshallov plán]]) a vedecko-technickej rovine. Osobitosťou bola skutočnosť, že táto konfrontácia sa prenášala do kultúry, vedy, športu i medziľudských vzťahov a prejavovala sa ako súperenie bez priameho vojenského stretnutia oboch superveľmocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v [[Preteky v zbrojení|zbrojení]]. Sféry vplyvu sa rozširovali vedením tzv. zástupných vojen, teda ozbrojených konfliktov v menej [[rozvojová krajina|rozvinutých krajinách]], pri ktorých bloky podporovali spriaznené strany v danej krajine (napríklad [[Kórejská vojna|Kórea]], [[vietnamská vojna|Vietnam]], [[Angola]], [[Sovietska intervencia v Afganistane|Afganistan]]). Podstatnú úlohu v získavaní priaznivcov a spojencov (aj na strane protivníka a nezúčastnených krajín) zohrávala ideologická [[propaganda]], [[špionáž]] a [[Tajná služba|tajné služby]]. V roku [[1947]] USA stratili monopolné postavenie jedinej nukleárnej veľmoci, čím sa znížila pravdepodobnosť vedenia americkej preventívnej (nukleárnej) vojny a začali [[preteky v zbrojení|preteky (o prevahu) v zbrojení]]. Predovšetkým tzv. ''jadrové zastrašovanie'' (pozri [[jadrová zbraň#Dejiny|dejiny vývoja]] [[jadrová zbraň|jadrových zbraní]], [[atómová bomba]] a [[jadrová vojna]]) viedlo k rovnováhe strachu založenej na zaručenom vzájomnom zničení (''anglicky'' mutually assured destruction), čo postupne otvorilo cestu k [[Rozhovory o obmedzení strategických zbrani|rokovaniam o obmedzení a znížení počtu strategických zbraní]] v 60. a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]]. Súperenie vo vedecko-technickej (napr. [[vesmírne preteky]]) oblasti, do ktorého sa investovali rozsiahle materiálne, finančné i ľudské zdroje prinieslo v priebehu krátkeho obdobia významný vedecko-technický pokrok napriek tomu, že jeho primárny cieľ bol vojenská prevaha ([[Balistická raketa|balistické rakety]], špionážne [[Umelá družica|satelity]] a pod.) Studená vojna trvala približne od roku [[1947]] do rozpadu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[1. júl|1. júla]] [[1991]] a rozpadu Sovietskeho zväzu koncom roku [[1991]]. Počas trvania studenej vojny rozhodnutia o vojnách vznikali len v Moskve a vo Washingtone.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Analytik George Friedman: Vojna a mier nie sú pre Európu témou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/7863327/analytik-george-friedman-vojna-a-mier-nie-su-pre-europu-temou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-25 }}</ref> Od roku [[1992]] do roku [[2008]] boli európske krajiny podľa [[George Friedman|Friedmana]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friedman | meno = George | autor = | odkaz na autora = George Friedman | titul = Iran Looks to Clean Up the IRGC Amid Repeated Affaires | url = https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | vydavateľ = worldview.stratfor.com | dátum vydania = 2008-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-25 | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20081030072101/https://www.stratfor.com/weekly/20081027_2008_and_return_nation_state | dátum archivácie = 2008-10-30 }}</ref> opäť suverénne a zjednotené. Okolo roku [[1975]] mala sovietska strana prevahu v konvenčných zbraniach <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=MATÚŠ KRČMÁRIK|meno=|titul=Odtajnené mapy a čísla ukazujú, ako na tom boli mocnosti počas studenej vojny|periodikum=svet.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=14. aug 2017|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://svet.sme.sk/c/20625941/odtajnene-mapy-a-cisla-ukazuju-ako-na-tom-boli-mocnosti-pocas-studenej-vojny.html|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk}}</ref><ref>NATO AND WARSAW PACT: FORCE COMPARISONS, NATO.INT [http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm Online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170815181449/http://nato.int/cps/po/natohq/declassified_138256.htm |date=2017-08-15 }}</ref> a ZSSR sa darilo aj na poli propagandy rozširovaním konšpiračných teórií o Spojených štátoch.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Applebaum|meno=Anne|odkaz na autora=Anne Applebaumová|titul=Keby bola studená vojna dnes, Amerika by prehrala|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/848191/keby-bola-studena-vojna-dnes-amerika-by-prehrala/|dátum prístupu=2017-08-15|jazyk=sk-SK}}</ref> (Napr. [[mierové hnutie]] v Európe po porážke „vojnových štváčov“ USA vo Vietname bolo umne podporované sovietmi ovládanou [[Svetová rada mieru|Svetovou radou mieru]].) Nie je preto samozrejmosťou, že USA nakoniec vyhrali studenú vojnu<ref name=":1" /> a to bez toho, že by bola rozpútaná [[jadrová vojna]]. Názov ''[[Studená vojna (druh konfliktu)|studená vojna (ako druh konfliktu)]]'' patrí medzi pomenovania typu ''blesková vojna, čudná vojna, železná opona atď.'', ktoré sa nepovažujú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom.<ref>Prečo sa píše názov "studená vojna" s malým "s"?, jazykovaporadna.sme.sk, 28. 04. 2014, [http://jazykovaporadna.sme.sk/q/8047/ online]</ref> == História == === Príčiny konfliktu, narastanie napätia === Už od roku [[1945]] môžeme hovoriť o permanentnom zvyšovaní napätia medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Problémy sa objavili ešte počas vojny na [[Jaltská konferencia|jaltskej konferencii]] 4. až [[11. február]]a [[1945]]. Nezhody sa týkali hlavne hraníc Poľska so ZSSR a povojnového usporiadania Nemecka a výšky vojnových reparácií pre ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu Nemecka a Sovietsky zväz presadzoval jednotný nemecký štát, čo sa nakoniec vyriešilo v lete [[1945]] na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] rozdelením Nemecka na štyri okupačné zóny. Stalin súhlasil s rozdelením britskej zóny na dve už na Jalte, za to požadoval vysoké reparácie. Záujmy veľmocí boli protichodné aj v Iráne (v rokoch [[1945]] a [[1946]] sa tam Sovietsky zväz pokúsil vytvoriť pro-sovietske štáty na územiach obývaných Kurdmi a Azerbajdžancami), Kórei (severná časť oslobodená ZSSR), v budúcom Izraeli ako aj v strednej Európe. Sovietom sa, naopak, nepáčilo odsúvanie komunistických strán na vedľajšiu koľaj vo Francúzsku, Taliansku či v Grécku.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=MATEJ HANULA|meno=|titul=Studená vojna {{!}} Udalosti {{!}} encyklopedia.sme.sk|periodikum=SME|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html|dátum prístupu=2017-08-15}}</ref> === Začiatok otvoreného nepriateľstva === {{hlavný článok|Železná opona}} [[Súbor:Yalta summit 1945 with Churchill, Roosevelt, Stalin.jpg|thumb|left|[[Jaltská konferencia]]: [[Winston Churchill|Churchill]], [[Franklin Delano Roosevelt|Roosevelt]] a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]].]] Okrem rozdielnych mocenských záujmov veľmocí bolo nepriateľstvo založené na ideologických rozdieloch. USA hovorili o boji demokracie s diktatúrou a ZSSR o boji kapitalizmu so socializmom. Rozdelenie na dva nepriateľské bloky sa udialo v rokoch [[1946]] a [[1947]] keď vznikla tzv.. ''železná opona'' medzi blokmi. Do dnešného používania tento termín uviedol [[Winston Churchill]] v máji roku [[1945]] v liste prezidentovi USA [[Harry S. Truman|H. Trumanovi]] na vyjadrenie vznikajúcej všestrannej bariéry medzi obomi blokmi. Všeobecne sa termín začal používať až po Churchillovom [[Fultonský prejav|fultonskom prejave]] v marci 1946, v ktorom vyzval na spoluprácu anglosaských národov proti komunizmu. Mesiac predtým, [[9. február]]a [[1946]], vystúpil Stalin s prejavom, v ktorom zopakoval leninistickú tézu, podľa ktorej, kým existuje kapitalizmus, sú vojny nevyhnutné.<ref name=":0">MATEJ HANULA: Studená vojna, sme.sk, 3. mar. 2006, [http://encyklopedia.sme.sk/c/2615439/studena-vojna.html Online]</ref> Na základe nového politického smerovania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] z roku [[1946]] dostal v apríli 1947 [[Andrej Alexandrovič Ždanov|Ždanov]] poverenie jej Ústredného výboru zorganizovať takzvanú ''filozofickú debatu'', ktorá sa uskutočnila 16. až [[25. jún]]a [[1947]]. Diskusiu 500 účastníkov ovplyvnila kniha vedúceho oddelenia propagandy a agitácie ''G. F. Alexandrova'' ''História západnej filozofie'' z roku [[1946]]. Ždanovovo delenie sveta na Západ (kapitalizmus) a Východ (socializmus) ideologicky vyhovovalo [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]].<ref>Stalins letzte Säuberungen (Eine inszenierte „Ärzteverschwörung“ in der Sowjetunion), ZDF. čas 1:59 (nemecký film 2014).[http://www.zdf.de/zdfinfo/stalins-letzte-saeuberungen-antisemitismus-und-inszenierte-aerzteverschwoerung-in-der-sowjetunion-41510986.html Online]</ref> Stalin Churchillov protisovietsky prejav síce verbálne odsúdil v moskovskej Pravde ale zároveň stiahol svoje jednotky z [[Mandžusko|Mandžuska]] a dánskeho ostrova [[Bornholm]].<ref name=":2" /> V záujme odvrátenia hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu<ref name=":0" /> vyhlásil americký prezident [[Harry S. Truman]] dňa [[12. marec|12. marca]] roku [[1947]] nové smerovanie zahraničnej politiky USA (takzvaná [[Trumanova doktrína]]) podľa ktorého sa USA majú stať garantom slobody a [[demokracia|demokracie]] všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, [[totalitarizmus|totalitou]], či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska, ale aj vojenská. V tom období, v americkom ponímaní, boli krajiny ohrozované najmä možným komunistickým prevratom.<ref name=":2" /> V roku [[1947]] prišli USA s ponukou ekonomickej obnovy zničeného [[Európa|európskeho]] hospodárstva. Iniciatíva dostala názov [[Marshallov plán]], ktorý bol schválený na konferencii v [[Paríž]]i ([[12. júl]]a až [[22. september|22. septembra]] 1947). Plán definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky. Štáty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zväzu. [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V. Molotov]] začiatkom júla 1947 zamietol plán a predpovedal budúcu konfrontáciu s krajinami, ktoré sa stali alebo stanú spojencami USA (prijmú Marshallov plán) a označil ich za nepriateľov ZSSR. V septembri 1947 v [[Szklarska Poręba|Szklarskej Porube]] v Poľsku sa uskutočnila konferencia vodcov komunistických strán, na ktorej bola založená nástupnícka organizácia [[Kominterna|Kominterny]] [[Kominterna|Informbyro]] a tiež v roku [[1947]] Sovieti predstavili alternatívny plán pomoci, z ktorého sa v januári 1949 v Moskve stala [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP]]). Studená vojna sa dotkla aj [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ktoré malo spoločnú hranicu s neutrálnym [[Rakúsko]]m a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západným Nemeckom]]. V ČSR sa uvažovalo o prijatí Marshallovho plánu. V Júli 1947 bol minister zahraničných veci [[Jan Masaryk]] predvolaný do Moskvy, kde protirečil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]], ktorý zakazoval prijatie plánu. Nakoniec [[železná opona]] oddelila napríklad [[Bratislava|Bratislavu]] od [[Viedeň|Viedne]], pričom ešte pred vojnou boli vzájomne spojené takzvanou električkou. === Priebeh === [[Súbor:Cold War Map 1959.svg|náhľad|Svet v roku 1959<br /> {{legenda|#0000b0|členské štáty NATO}} {{legenda|#96b3f6|ostatní spojenci USA}} {{legenda|#90c090|kolónie}} {{legenda|#b00000|členské štáty Varšavskej zmluvy}} {{legenda|#f4a091|ostatní spojenci ZSSR}} {{legenda|#b9b9b9|neutrálne štáty}}]] Konflikt prechádzal horúcejšími a chladnejšími fázami, rovnako ako aj pokojnejšími a konfliktnejšími obdobiami. Kríza sa vyhrotila prvýkrát do nátlakových akcií počas [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokády]], ktorá začala dňa [[23. júl]]a roku [[1948]]. K ďalšiemu významnému, teraz už vojenskému stretu došlo na Kórejskom polostrove. Vojnu medzi juhom podporovaným USA a severom podporovaným ZSSR a [[Čína|Čínou]], ktorá sa začala v roku [[1950]] ukončila v máji [[1954]] konferencia v [[Ženeva|Ženeve]]. Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti ([[5. marec]] [[1953]]) predstavitelia ZSSR ([[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkov]] a [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščov]]) začali uplatňovať nový kurz smerovania medzinárodnej politiky a prejavili ochotu rozmraziť vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami. Dohodou zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1954]] z Paríža bolo [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]] prijaté do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Táto dohoda ukončila okupačný štatút Nemecka a uznala [[Nemecko|Spolkovú republiku Nemecka]] za suverénny a nezávislý štát s vlastnou armádou ([[Bundeswehr]]) s určitými obmedzeniami. ZSSR a jeho satelity považovali Parížsku zmluvu za ohrozenie svojej bezpečnosti. Reakciou na ňu bolo založenie vojensko-politického zoskupenia [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]] v roku [[1955]], do ktorej zapojilo ZSSR aj východnú časť Nemecka – [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Studená vojna sa dostala do ozajstnej vojny aj v rokoch [[1957]] až [[1975]] počas vojny vo [[Vietnam]]e. Ďalším horúcim okamihom studenej vojny bolo odhalenie na Kube v tajnosti budovaných odpaľovacích zariadení pre sovietske atómové rakety, ktoré boli schopné zasiahnuť ciele na území USA ([[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] v októbri [[1962]]). [[24. december|24. decembra]] [[1979]] začala invázia Sovietskeho zväzu do [[Afganistan]]u. USA v nej podporovali [[Džihád|mudžahedínov]]. ==== Zástupné konflikty<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | odkaz na autora = Lukáš Krivošík | priezvisko2 = Žiarovský | meno2 = Andrej | odkaz na autora2 = Andrej Žiarovský | titul = Je vojna na Ukrajine naozaj rusko-americký zástupný konflikt? | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/111590/je-vojna-na-ukrajine-naozaj-rusko-americky-zastupny-konflikt | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-06 | dátum prístupu = 2026-02-07}}</ref> ==== * [[Kórejská vojna]] (1950{{--}}1953) * [[Kubánska raketová kríza|Kubánska kríza]] (1962) * [[Vietnamská vojna|Vojna vo Vietname]] (1964{{--}}1975), * [[Afganistan|Afghanistan]] (od 1979) * '''Angolská občianska vojna''' (''Movimento Popular de Libertacao de Angola'' vyhlásilo [[11. november|11. novembra]] [[1975]] ľudovú republiku, a do februára [[1976]] sa podarilo vláde '''MPLA''' za pomoci [[Kuba|kubánskych]] expedičných zborov získať kontrolu nad veľkou častou krajiny. Po občianskej vojne, trvajúcej 14 rokov, vstúpila [[23. jún]]a [[1989]] do platnosti zmluva o prímerí. * [[Arabsko-izraelské vojny]] (už od roku [[1948]]) * Tiež sem zaraďujeme severoamerickú CIA financovanú kampane juhoamerických pravicových diktatúr (viz operácia Condor) proti opozičným predstaviteľom a za odstránenie sovietského vplyvu v oblasti. * '''Druhá konžská vojna''' (1998{{--}}2003), pri ktorej vlády Konžská demokratická republika, Uganda a Rwanda využívali rôzne neregulérne ozbrojené skupiny * Zástupným konfliktom je do istej miery aj súčasná [[Ruská invázia na Ukrajinu]] [[Súbor:US and USSR nuclear stockpiles.svg|náhľad|Počet jadrových zbraní (hlavíc) v USA a ZSSR / Rusku v rokoch 1945 - 2006]] === Pád „Ríše zla“ === Po nástupe prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v roku [[1981]] (ktorý označil ZSSR ako ''Evil Empire'' – „[[Ríša zla]]“) sa opäť začali preteky v zbrojení. Ronald Reagan, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, donútil Sovietsky zväz, vedený prestarnutým politbyrom, zapojiť sa do pretekov, v ktorých Sovieti nemohli držať s Američanmi krok. Reagan Dňa [[23. marec|23. marca]] [[1983]] oznámil zámer (Strategická obranná iniciatíva – SDI – Strategic Defense Initiative) vytvoriť systém ochrany USA proti útokom strategických jadrových zbraní (predovšetkým balistických rakiet) využitím najnovších technológií, tak by systém zničil nepriateľské strely ešte pred ich dopadom. Sovietsky zväz sa počas pretekov dostal do hlbokej krízy. V snahe zvládať tempo, ktoré udávala Amerika, začal investovať 50% hrubého domáceho produktu do zbrojárskeho priemyslu (USA v tom čase 10%). Aby ale dokázal udržať krok, potreboval investovať ešte viac – 70%, čo bolo vzhľadom na ekonomické podmienky v ZSSR nemožné. Výhoda USA bola tiež technologická (elektronizácia, [[komputerizácia]] a pod.). Tri štátne pohreby troch generálnych tajomníkov ([[Leonid Iľjič Brežnev]] – †[[1982]], [[Jurij Vladimirovič Andropov]] – †[[1984]], [[Konstantin Ustinovič Černenko]] – †[[1985]]) v priebehu troch rokov v Moskve spôsobili výrazné zmeny. Do popredia sa dostal mladší [[Michail Sergejevič Gorbačov]], ktorý sľuboval zaviesť ekonomické reformy. V júni [[1987]] prišiel s programom ''[[Perestrojka]]'' (Prestavba). Gorbačov sa domnieval, že pre úspech ekonomickej reformy je nutný aj ďalší program [[Glasnosť]] – Otvorenosť (myslela sa politická otvorenosť). Glasnosť nakoniec umožnila vznik silnejšej občianskej spoločnosti a mierový zánik Sovietskeho zväzu a tým aj ukončenie studenej vojny. === Prebehnutie niektorých krajín východného bloku do NATO === Dňa [[12. september|12. septembra]] roku [[1990]] podpísali ministri zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky, NDR, Francúzska, Ruska, Spojeného kráľovstva a USA zmluvu, ktorá spečatila zahraničnopolitické aspekty znovuzjednotenia. Dňa [[15. marec|15. marca]] roku [[1991]] nadobudla platnosť „Zmluva dva plus štyri“ oficiálne nazývaná [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]], ktorá umožnila [[zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie Nemecka]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zwei-plus-Vier-Vertrag|url=https://www.deutschland.de/de/topic/politik/deutschland-europa/zwei-plus-vier-vertrag|vydavateľ=deutschland.de|dátum vydania=2015-09-10|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=de}}</ref> Podľa zmluvy sa mali všetky sovietske jednotky do konca roku [[1994]] stiahnuť z východného Nemecka a zjednotené Nemecko získa úplnú suverenitu a nemecké jednotky budú patriť do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Nemecko potvrdilo nedotknuteľnosť existujúcich hraníc (najmä s Poľskom na riekach [[Odra]] [[Nisa]]) a tiež, že žiadne zahraničné ozbrojené sily nebudú umiestnené na východonemeckom území. [[Bundeswehr]] sa zredukoval na 370 000 vojakov. Okrem toho sa [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] vzdala jadrových, biologických a chemických zbraní.<ref name=":3" /> Vo februári 2022 ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimír Putin]] tvrdil, že Rusko bolo podvedené rozširovaním NATO na východ:<blockquote>„Dnes jeden pohľad na mapu stačí, aby bolo zrejmé, ako západné krajiny “dodržali„ svoj prísľub zabrániť, aby sa NATO pohlo smerom na východ. Proste podvádzali. Dostali sme päť vĺn rozširovania NATO, jednu za druhou. V roku [[1999]] boli do Aliancie prijaté Poľsko, Česko, Maďarsko, v roku [[2004]] – Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko, v roku [[2009]] Albánsko a Chorvátsko, v roku [[2017]] Čierna Hora, v roku [[2020]] Severné Macedónsko. Výsledkom je, že Aliancia, jej vojenská infraštruktúra sa dostali priamo k hraniciam Ruska.“<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko v Putinovom príhovore / Ako to bolo s rozširovaním NATO na východ|url=https://www.postoj.sk/99815/ako-to-bolo-s-rozsirovanim-nato-na-vychod|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2022-02-23|jazyk=sk|meno=Lukáš|priezvisko=Krivošík}}</ref></blockquote>Odhliadnuc od toho, že ruských hraníc sa rozširovanie NATO dotklo len vstupom Poľska v roku [[1999]] a vstupom trojice pobaltských krajín v roku [[2004]], nedá sa povedať, že Rusko nehanebne „podviedli“, pretože „neexistuje žiadna legálne záväzná dohoda medzi dvomi stranami z obdobia po páde Berlínskeho múru,“ píše nemecký Spiegel.<ref name=":4" />„Konečný záver, či Západ porušil svoje slovo, závisí úplne od toho, do akej miery človek v skutočnosti pokladá za záväzné uistenia, ktoré dali [[John Major]] a ostatní.“<ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=NATO's Eastward Expansion: Is Vladimir Putin Right?|url=https://www.spiegel.de/international/world/nato-s-eastward-expansion-is-vladimir-putin-right-a-bf318d2c-7aeb-4b59-8d5f-1d8c94e1964d|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-15|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=en|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=(S+) Nato-Osterweiterung: Aktenfund von 1991 stützt russische Version|url=https://www.spiegel.de/ausland/nato-osterweiterung-aktenfund-stuetzt-russische-version-a-1613d467-bd72-4f02-8e16-2cd6d3285295|periodikum=Der Spiegel|dátum=2022-02-18|dátum prístupu=2022-02-23|issn=2195-1349|jazyk=de|meno=Klaus|priezvisko=Wiegrefe}}</ref> Britský premiér John Major v marci 1991 povedal, že členstvo Poliakov, Čechov a Maďarov v NATO neprichádza do úvahy.<ref name=":5" />John Major, francúzsky prezident Mitterand, americký prezident George Bush starší naozaj nečíhali začiatkom 90. rokov na to, aby do Aliancie nahnali bývalých členov Varšavskej zmluvy za chrbtom Ruska ale Poliaci, Česi, Maďari (a potom aj Slováci) sa začali sami do NATO pýtať.<ref name=":4" /> Tieto krajiny museli v Spojených štátoch niekoľko rokov lobovať, aby dosiahli prijatie NATO.<ref name=":4" /> == Tajné služby == [[KGB]] bol názov hlavnej sovietskej tajnej služby, ktorá súčasne plnila úlohy špionáže, kontrašpionáže a tajnej polície v Sovietskom zväze. Okrem týchto odborov pod ňu ešte spadali i niektoré odvetvia sovietskeho vojenského výskumu. Organizácia vznikla dňa [[13. marec|13. marca]] roku [[1954]]. Definitívne zanikla dňa [[6. november|6. novembra]] roku [[1991]]. [[Central Intelligence Agency]], skrátene CIA, je ústredná spravodajská služba USA založená roku [[1947]] ako dočasný koordinačný orgán tajných služieb USA. Je to civilná aj vojenská rozviedka. Príkladom špionážneho konfliktu bol [[Francis Gary Powers]], [[Aféra U-2|pilot amerického špionážneho lietadla U-2]], ktoré dňa [[1. máj|1. mája]] roku [[1960]] zostrelili nad sovietskym územím. Sovieti ho vo februári roku [[1962]] vymenili za uväzneného sovietskeho špióna [[Rudoľf Ivanovič Abeľ|Rudolfa Abela]]. == Dôležité konflikty == === Vojna v Kórei === {{hlavný článok|Kórejská vojna}} [[Súbor:Korean War Korean civilians-ca1951.jpg|thumb|Kórejskí civilisti počas vojny.]] Kórea bola do konca [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] dlho súčasťou Japonského cisárstva. V roku [[1945]] oslobodili sever Kórei vojská [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], južnú časť krajiny zaistili vojská [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. V južnej časti Američania vytvárali budúci slobodný štát, zatiaľ čo v severnej časti sa s pomocou [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a novovzniknutej [[Čína|komunistickej Číny]] vytvárala komunistická diktatúra. Hranicou medzi oboma krajinami bola pôvodná demarkačná čiara sovietskej a americkej zóny tvorená 38. rovnobežkou. Dňa [[25. jún]]a [[1950]] sa jednotky [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]] priblížili k hraniciam a po sérii ozbrojených zrážok na hraniciach podnikli rozsiahlu inváziu do [[Kórejská republika|Južnej Kórei]]. Severná Kórea bola čiastočne podporovaná sovietskym letectvom, jadro jej útočiacich jednotiek tvorili tanky [[T-34]] dodané zo [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Začiatkom [[júl]]a severokórejské vojská dobyli [[Soul]] a prenikali aj ďalej na juh. Už 2 dni po napadnutí juhu [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostná rada OSN]] v neprítomnosti predstaviteľov ZSSR vyhlásila za agresora vojny Severnú Kóreu a rozhodla sa podporiť juh. Medzitým však zasiahla armáda USA, ktorá najprv pomohla Juhokórejcom udržať oblasť [[Pusan]]u a potom sama podnikla dňa [[15. september|15. septembra]] obojživelnú operáciu pri Inčone. V nasledujúcich bojoch americké jednotky porazili severokórejskú armádu, dobyli [[Pchjongjang]] a prenikli až k čínskym hraniciam. Keď už bolo severokórejské územie skoro celé pod kontrolou amerických vojakov, zasiahla do konfliktu [[Čína]], ktorá sa cítila prítomnosťou amerických vojsk ohrozená. Dňa [[25. október|25. októbra]] miliónová armáda „dobrovoľníkov“ pod velením Peng Dehuaia prekročila napriek očakávaniam [[Spojené štáty|Spojených štátov]] hranice a rozvrátila útok síl OSN. Nová komunistami vedená ofenzíva zatlačila jednotky OSN opäť na juh. [[4. január]]a [[1951]] dobyli komunisti [[Soul]]. Otrasené jednotky OSN spolu s Američanmi sa však znovu sformovali a po sérii bojov v polovici marca dobyli mesto späť. Už [[22. apríl]]a však severokórejské vojská začali nový protiútok a zatlačili vojská OSN o niekoľko desiatok km späť. V tej istej dobe bol dovtedajší veliteľ amerických vojsk v oblasti generál [[Douglas MacArthur]] pozbavený velenia, pretože sa vyhrážal čínskej strane použitím atómových zbraní. Jeho konanie vyvolalo odpor a zhrozenie po celom svete. Svetu po prvýkrát hrozila nukleárna vojna, keďže [[Čína|ČĽR]] malo spojeneckú zmluvu so ZSSR. Onedlho pozemné boje uviazli na mŕtvom bode. Frontová línia sa vtedy nachádzala mierne na sever od 38. rovnobežky. Do konca roku [[1951]] sa začali v Kesongu rozhovory o zastavení paľby. [[12. november|12. novembra]] [[1951]] sa rokovania premiestnili do mesta Pchanmundžon, kde trvali do [[27. júl]]a [[1953]], kedy bolo podpísané [[prímerie]] platné dodnes. Obe strany mali po vojne veľké množstvo vojnových zajatcov, ktorým obe strany umožnili rozhodnúť sa, v ktorej časti krajiny chcú zostať. Celkovo si kórejská vojna vyžiadala dovedna 1 300 000 obetí. === Kubánska kríza === {{hlavný článok|Kubánska raketová kríza}} [[Súbor:Cubacrisis 01 Nov 1962.jpg|thumb|Rozmiestnenie sovietskych zbraní na Kube počas Kubánskej krízy.]] Na [[Kuba|Kube]] v roku [[1959]] po dvojročnej partizánskej vojne zvrhli povstalci vládu proamerického diktátora [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistu]], keď pod vedením [[Che Guevara|Ernesta Che Guevaru]] dobyli [[1. január]]a [[Havana|Havanu]]. Nová revolučná vláda pod vedením [[Fidel Castro|Fidela Castra]] vyhlásila pozemkovú reformu, znárodnila továrne, bane aj banky. Nová revolučná vláda sa začala orientovať na [[Sovietsky zväz]]. Spojené štáty, ktoré predtým na Kube investovali veľa kapitálu hneď od začiatku plánovali vykoreniť [[komunizmus]] z tejto krajiny. [[Invázia v Zálive svíň|Prvá Kubánska kríza]] vypukla po tom, čo sa dňa [[17. apríl]]a roku [[1961]] vylodilo asi 1500 kubánskych kontrarevolucionárov podporovaných Spojenými štátmi v zátoke Chiron (známej tiež ako [[Záliv svíň|Zátoka svíň]]). Pokus zvrhnúť Castrovu komunistickú vládu sa však nepodaril. Väčšina z kontrarevolucionárov bola zajatá. Akcia ešte viac zhoršila vzájomné vzťahy medzi [[Spojené štáty|USA]] a [[Kuba|Kubou]]. A čiastočne bola katalyzátorom ďalších udalostí. Predstavitelia Sovietskeho zväzu sa totiž ako protiopatrenie za umiestnenie rakiet s jadrovými zbraňami vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Taliansko|Taliansku]] a hlavne v [[Turecko|Turecku]] rozhodli riešiť situáciu tak, že po dohode s kubánskou stranou vybudujú svoje odpaľovacie zariadenia na Kube. Z nej bolo podobne ako z Turecka možné ohroziť všetky dôležité oblasti v USA. Kríza začala [[16. október|16. októbra]] [[1962]] odhalením raketových základní na ostrove americkým leteckým prieskumom pomocou lietadiel [[Lockheed U-2|U-2]]. Spojené štáty následne začali kontrolovať všetky lode smerujúce na Kubu aj z Kuby. Kuba následne vyhlásila mobilizáciu a opäť sa začala pripravovať na inváziu. ZSSR vyhlásil že bude Kubu brániť. V dôsledku zvýšenej vojenskej aktivity a pohotovosti obidvoch veľmocí v oblasti hrozila ich otvorená zrážka. Sovietske aj americké vojnové lode a ponorky vyplávali na more. ZSSR vyslalo ku Kube popri hladinových lodiach v tajnosti aj flotilu ponoriek s torpédami s jadrovými hlavicami, ktoré mohli v prípade ohrozenia použiť. USA zároveň udržiavalo blokádu Kuby a tieto ponorky aktívne stíhalo, netušiac že môžu tieto zbrane použiť. Najmä v dôsledku prenasledovania sovietskej ponorky [[B-59]], ktorá zostala bez kontaktu s velením reálne hrozila nukleárna vojna.<ref>Savranskaya, S. V., 2005: New Sources on the Role of Soviet Submarines in the Cuban Missile Crisis. Journal of Strategic Studies, 28:2, 233-259 https://doi.org/10.1080/01402390500088312</ref> Krajiny po celom svete boli v napätí, armády aj civilná obrana sa intenzívne pripravovali na prípadný konflikt. V tej dobe zasiahol generálny tajomník OSN [[U Thant]], ktorý zorganizoval stretnutie [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedyho]] s [[Nikita Sergejevič Chruščov|Chruščovom]]. [[28. október|28. októbra]] [[1962]] sa kríza oznámením sovietskej strany o rozobratí raketových základní skončila. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny. === Vojna vo Vietname === {{hlavný článok|indočínska vojna|vietnamská vojna}} Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa začal pomaly rúcať aj koloniálny systém európskych mocností. Obyvatelia mnohých kolónii cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] bojovali proti mocnotiam [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], no po ich porážke sa znovu dostali do područia koloniálnych mocností. Vo Francúzskej Indočíne bola obodobná situácia, tamojší obyvatelia boli v tej dobe už do značnej miery zunovaní Francúzskou nadvládou a za svoje právo na samostatnosť boli rozhodnutí bojovať. Podzemné hnutie, ktoré kládlo odpor [[Japonci|Japoncom]] sa teraz postavilo i [[Francúzi|Francúzom]]. Veľkou posilou mu bolo aj víťazstvo [[komunizmus|komunizmu]] v [[Čína|Číne]], pretože Čína bola podobne ako [[Sovietsky zväz|ZSSR]] rozhodnutá podporovať komunistické strany aj v okolitých krajinách. Komunisti síce neboli jediní, kto vzdoroval Francúzom, ale boli zárukou, že povstalci majú aspoň čiastočne podporu aj mimo územia Indočíny. Medzitým vznikol [[1. júl]]a [[1949]] na juhu Indočíny čiastočne samostatný Vietnamský štát na čele s cisárom Bao Dajom. Ten sa však o správu krajiny nijak zvlášť nestaral a nebol ani trochu populárny. Väčšina obyvateľov Indočíny si predstavovala budúcnosť inak a rozhodla sa viesť proti Francúzom ozbrojený boj. Následne sa podarilo podobný štatút samostatnosti dosiahnuť aj Laosanom na čele s princom Souphanouvungom, ktorí ju dosiahli na základe vzájomnej dohody s Francúzskom [[22. október|22. októbra]] [[1951]]. [[9. november|9. novembra]] sa po oficiálnom odchode francúzskych vojsk z [[Kambodža|Kambodže]] stala nezávislou aj Kambodža. Onedlho po tom sa však v krajine začali zrážky medzi rôznymi frakciami povstalcov. Samostatnosť týchto krajín tak v konečnom dôsledku nebola celkom skutočná. A Francúzi naďalej udržiavali v oblasti svoje koloniálne jednotky Cudzineckej légie. Pri tom veľmi podcenili sily povstalcov a v bojoch, v rámci ktorých sa v cudzineckej légii účastnilo aj mnoho bývalých členov [[Waffen-SS]], stavili na jednu kartu – pevnosť blízko dnešnej [[Laos]]ko-[[Vietnam]]skej hranice menom Dien Bien Phu. Tu opevnili svoje najsilnejšie jednotky a plánovali na seba prilákať povstalcov a potom ich zničiť intenzívnym bombardovaním. Povstalci ale pevnosť najprv obkľúčili a potom s pomocou ťažkého [[delostrelectvo|delostrelectva]], dodaného z [[Čína|Číny]] a [[Sovietsky zväz|ZSSR]], prinútili francúzske jednotky [[7. máj]]a [[1954]] kapitulovať. Súčasne s tým prebehli aj rokovania medzi povstalcami a francúzskou vládou, ktoré sa uskutočnili v [[Ženeva|Ženeve]]. Dňa [[21. júl]]a roku [[1954]] bola vyhlásená samostatnosť [[Laos]]u, [[Kambodža|Kambodže]] aj [[Vietnam]]u. Vietnam v tomto delení získal akési zvláštne miesto, pretože bol rozdelený 17. rovnobežkou na severnú časť, v ktorej mala moc komunistická frakcia [[Viet Minh]]u a južnú časť, ktorej oficálnou hlavou bol až do referenda zo dňa [[23. október|23. októbra]] roku [[1955]] cisár Bao Daj. Predsedom vlády a fakticky aj hlavou nového štátu na juhu Vietnamu sa stal [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]]. Moci na severe sa zatiaľ pevne chopila komunistická strana na čele s [[Ho Či Min]]om. Diem sa pokúšal viesť krajinu vlastnou cestou za podpory [[Spojené štáty|Spojených štátov]], bez toho aby zasahoval do suverenity svojho severného suseda. Komunisti sa sprvu pokúšali zorganizovať celoštátne voľby, ktoré by krajinu zjednotili mierovou cestou. Ale po tom, čo sa na juhu žiadne voľby nekonali, rozhodli sa spojiť krajiny násilne, ale pomerne nenápadne, tým že začali podporovať ozborojené akcie komunistickej opozície, ktorá žiadala sociálnu spravodlivosť. V prevažne poľnohospodárskej krajine plnej chudobných roľníkov si komunisti získali čoskoro veľkú obľubu. Nová partizánska armáda, ktorá by bez podpory severného Vietnamu nevznikla sa nazývala [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]. Na to aby bolo možné tieto oddiely podporovať však museli Severovietnamci obchádzať krátku, ale dobre stráženú hranicu na 17. rovnobežke a prenikať do južného Vietnamu cez [[Laos]] a [[Kambodža|Kambodžu]]. V priebehu nasledujúcich 20 rokov získali tieto zásobovacie cesty spoločný názov [[Ho Či Minova cesta]]. [[Súbor:Bombing in Vietnam.jpg|thumb|vľavo|Stroje F-105 nad Vietnamom.]] Ako rástlo a silnelo [[partizán]]ske hnutie na juhu krajiny, tak klesala podpora a dôvera juhovietnamského obyvateľstva v Diemovu [[Hočiminovo Mesto|Saigonskú]] vládu. Nespokojnosť vyvrcholila vojenským prevratom, v dôsledku ktorého bol [[Ngô Đình Diệm|Ngo Dinh Diem]] zavraždený. V tej dobe však už mali Američania v krajine 16 000 svojich vojenských poradcov, ktorí dozerali na výcvik a činnosť juhovietnamskej armády. Prezident [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedy]] ako aj jeho nástupca boli naďalej pevne rozhodnutí pokračovať v pomoci južnému Vietnamu ako strategickému spojencovi v oblasti [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázie]]. Vojenskí analytici však vyhodnotili situáciu v krajine ako krajne kritickú a navrhli zvýšenie vojenskej pomoci ako aj priameho angažovania sa [[Spojené štáty|Spojených štátov]] do vojny. Vážne totiž hrozilo to, že bude južný Vietnam rozdrvený partizánmi. Vojna eskalovala po [[tonkinský incident|incidente v Tonkinskom zálive]], kde boli lode Amerického námorníctva napadnuté severovietnamskými torpédovými člnmi. Americkou odpoveďou boli silné nálety na niektoré časti severného Vietnamu ako aj príchod pozemných vojsk a námornej pechoty do južného Vietnamu. Začala sa otvorená vojna medzi americkými ozbrojenými silami, ktoré v tej dobe už fakticky prevzali zodpovednosť za ochranu južného Vietnamu a severným Vietnamom podporovaných partizánov [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u. Už vtedy sa prejavili prvé chyby, ktorých sa Američania dopustili, keď umožnili preriedeným jednotkám ustúpiť do Kambodže, kde boli fakticky v bezpečí, pretože Kambodža (podobne ako Laos) boli oficiálne neutrálne krajiny. Skutočnosť však bola taká, že východne oblasti Kambodže a Laosu mala plne pod kontrolou Severovietnamská armáda, ktorá ich využívala ako bezpečné nástupiská pre útoky na južný [[Vietnam]]. Prvé veľké ozbrojené stretnutie sa začalo dňa [[14. november|14. novembra]] roku [[1965]] v pohraničnom údolí Ia Drang. Americké jednotky tam odrazili útok severovietnamských vojsk a [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]u v Centrálnej vysočine a tým prakticky zabránili realizácii už rozbehnutého plánu na likvidáciu južného Vietnamu. V nasledujúcich rokoch sa v južnom Vietname rozpútala najprudšia a najväčšia vojna druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Vojna eskalovala v [[január]]i roku [[1968]], keď Severovietnamci spolu s [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]om začali po celej krajine svoju poslednú zúfalú ofenzívu. Američania aj Juhovietnamci síce boli sprvu zaskočení, ale dokázali útok odraziť, čím spôsobili komunistom ďalšiu vojenskú porážku. Verejná mienka v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], sa vtedy ešte viac naklonila na stranu odporcov vojny, pretože dovtedy prezentované vyhlásenia tvrdili, že [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]] je už prakticky porazený a vojna sa čoskoro skončí. Naopak, nové správy z Vietnamu zo začiatku roka [[1968]] ukázali dosiaľ najtvrdšie boje, ktoré spolu s tým, že veliteľ amerických vojsk [[William Westmoreland]] žiadal ďalšie posily, vyvolali veľké rozhorčenie. Dňa [[30. apríl]]a [[1969]] dosiahol počet amerických vojakov vo [[Vietnam]]e svoj vrchol, nachádzalo sa tam 543 000 vojakov. V juhovýchodnej Ázii sa nachádzala väčšina amerických ozbrojených síl. Akékoľvek zvyšovanie počtu vojakov v oblasti by si vyžiadalo povolanie strategických záloh, čím by sa vyrovnalo niektorému z 2 predošlých [[Svetová vojna|svetových konfliktov]]. Od tohto momentu za začal počet amerických vojakov v oblasti znižovať. Verejná mienka v USA nakoniec prinútila prezidenta [[Richard Nixon|Nixona]] vydať rozkazy na úplný odchod amerických vojsk z Vietnamu. Poslední americkí vojaci priamo sa účastnici bojov opustili krajinu [[29. marec|29. marca]] [[1973]]. V krajine zostali iba vojenskí poradcovia a inštruktori. Severný Vietnam mal naproti tomu v južnom Vietname 150 000 plne vyzbrojených vojakov. Oslabený južný Vietnam, na čele s nepopulárnou vládou a skorumpovaným aparátom{{#tag:ref|Bežná prax bola, že velitelia jednotiek inkasovali žold za neexistujúcich vojakov a nikdy nezakúpené zbrane a prakticky nedopĺňali stavy personálu ani zásob|group=pozn}}, nemohol po strate podpory zo strany USA už dlhšiu dobu vzdorovať komunistickej agresii. Začiatkom roku [[1975]] komunistické sily vyzbrojené veľkým množstvom tankov [[T-55|T-54]] zaútočili cez [[Kambodža|Kambodžu]] a [[Laos]], rozdrvili demoralizovanú juhovietnamskú armádu a [[1. máj]]a [[1975]] ukončili boje dobytím [[Hočiminovo Mesto|Saigonu]]. Počas bojov v juhovýchodnej Ázii bojujúce strany použili 14 miliónov ton bômb a inej munície, ich účinok sa rovná sile 700 [[atómová bomba|atómových bômb]] „Little boy“, aká dopadla na [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]]. Celkové straty na oboch stranách sa odhadujú na asi 3,5 milióna. Z toho asi 1/3 tvorili civilisti. === Sovietska invázia do Afganistanu === {{hlavný článok|Sovietska invázia do Afganistanu}} == Hlavné udalosti Studenej vojny == '''[[1945]]''' * [[4. február|4.]] až [[11. február]]: [[Jaltská konferencia]] * [[17. júl]] až [[2. august]]: [[Postupimská konferencia]] '''[[1946]]''' * [[Iránska kríza z roku 1946]] * [[Grécka občianska vojna]] (do roku [[1949]]) '''[[1947]]''' * [[5. jún]]a [[1947]]: zverejnenie a vyhlásenie [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]] (prebiehal rokoch [[1948]] až [[1952]]) '''[[1948]]''' * vznik [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]] (RVHP) [[5. január|5.]] – [[8. január|8. januára]] [[1949]] až 1991 * [[24. jún]] [[1948]] až [[12. máj]] [[1949]]: [[Berlínska blokáda]] * [[Sovietsko-juhoslovanský konflikt]] (do roku [[1953]]) '''[[1949]]''' * [[4. apríl]]: založenie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] '''[[1950]]''' * [[Kórejská vojna]] (do roku [[1953]]) '''[[1953]]''' * [[5. marec]]: skon [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Vissarionoviča Stalina]] ako generalissima [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v Kunceve pri [[Moskva|Moskve]] '''[[1955]]''' * [[14. máj]]: vznik [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] '''[[1956]]''' * [[14. február]]: odsúdenie [[Stalinov kult osobnosti|Stalinovho kultu osobnosti]] [[1956]] * [[23. október]] až [[10. november]]: [[Maďarské povstanie|Maďarská revolúcia]] * [[29. október]] [[1956]] až [[7. november]]: [[Suezská kríza]] '''[[1957]]''' * od [[4. október|4. októbra]]: schválenie [[Program Sputnik]] '''[[1960]]''' * [[Občianska vojna v Guatemale]] [[1960]] (do roku [[1996]]) * [[1. máj]]: [[Aféra U-2]] – zostrelenie [[Spojené štáty|amerického]] prieskumného lietadla [[Lockheed U-2]] na čele s pilotom [[Francis Gary Powers|Francisom Garym Powersom]] nad [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] '''[[1961]]''' * apríl: [[Invázia v Zálive svíň]] s cieľom zvrhnúť politickú moc kubánskeho diktátora [[Fidel Castro|Fidela Castra]] * [[13. august]]: dokončenie budovania [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] '''[[1962]]''' * [[16. október]] až [[28. október]]: [[Kubánska raketová kríza]] '''[[1964]]''' * [[Vietnamská vojna]] (do roku [[1975]]) '''[[1968]]''' * [[20. august|20.]] až [[21. august]]: Ozbrojený vpád vojsk štátov [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] smerom do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] '''[[1969]]''' * [[Čínsko-sovietske konflikty (1969)|Čínsko-sovietske konflikty]] '''[[1972]]''' * [[21. február|21.]] a ž [[28. február]]: [[Návšteva Richarda Nixona v Číne]] '''[[1977]]''' * [[1. január]]: vznik [[Charta 77|Charty 77]] '''[[1979]]''' * [[25. december]]: [[Sovietska intervencia v Afganistane|Sovietsko-afganská vojna]] (do [[15. február|15. februára]] [[1989]]) '''[[1980]]''' * vznik protikomunistického hnutia [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] ({{V jazyku|pol|Solidarność}}) '''[[1982]]''' * [[10. november]]: skon [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Iľjiča Brežneva]] v [[Moskva|Moskve]] * [[12. november]]: [[Jurij Vladimirovič Andropov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1984]]''' * [[9. február]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[13. február]]: [[Konstantin Ustinovič Černenko]] ako nový generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1985]]''' * [[10. marec]]: skon generálneho [[Jurij Vladimirovič Andropov|Jurija Vladimiroviča Andropova]] ako tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu * [[11. marec]]: [[Michail Sergejevič Gorbačov]] zvolený za nového generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu '''[[1986]]''' * [[26. apríl]]: [[Černobyľská havária|Výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle]] alebo [[Černobyľská havária]] '''[[1989]]''' * [[15. apríl]] až [[4. jún]]: [[Protesty na námestí Tchien-an-men]] * [[9. november]]: Pád [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] * [[17. november]]: Nežná revolúcia v [[Česko-Slovensko|Československu]] * december: [[Rumunská revolúcia v roku 1989|Rumunská revolúcia]] '''[[1990]]''' * [[3. október]]: [[Zjednotenie Nemecka (1990)|zjednotenie Nemecka]] '''[[1991]]''' * Rozpad [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na 15 nezávislých republík ([[Rusko]], [[Ukrajina]], [[Moldavsko]], [[Bielorusko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Estónsko]], [[Arménsko]], [[Gruzínsko]], [[Azerbajdžan]], [[Kazachstan]], [[Uzbekistan]], [[Tadžikistan]], [[Kirgizsko|Kirgistan]], [[Turkménsko|Turkmenistan]], ** [[4. november]]: nezávislosť Pobaltských republík ** [[8. december]]: vznik [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]] == Poznámky == <references group="pozn" /> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra v slovenčine alebo češtine == * {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Durman | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = I. Světová válka a nukleární mír 1938{{--}}1964 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2004 | isbn = 80-246-0697-6 | počet strán = 604 | strany = }}; {{Citácia knihy | priezvisko = Durman | meno = Karel | titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991 | zväzok = II. Konce dobrodružství 1964{{--}}1991 | typ zväzku = Diel | miesto = Praha | vydavateľ = Karolinum | rok = 2009 | isbn = 978-80-246-1536-3 | počet strán = 559 | strany = }} * {{Citácia knihy|titul=Od Hirošimy po Bělehrad : válka a mír v druhé polovině 20. století|rok=2014|miesto=[Praha]|isbn=978-80-246-2988-9|meno=Jan|priezvisko=Eichler}} * {{Citácia knihy|titul=Rivali a partneri studenej éry|rok=C 2017|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1602-3|meno=Slavomír|priezvisko=Michálek}}</ref> * {{Citácia knihy|titul=Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo : (od Trumanovej doktríny po Vietnam)|rok=2015|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-1449-4|meno=Michal|priezvisko=Štefanský|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|priezvisko2=Michálek|meno2=Slavomíra}} * {{Citácia knihy|edícia=[1. slov. vyd.]|titul=Studená vojna|vydavateľ=Slovart|rok=2006|miesto=Bratislava|isbn=80-8085-186-7|meno=John Lewis|priezvisko=Gaddis}} == Pozri aj == * [[Západný blok]] * [[Východný blok]] * [[Propaganda]] * [[Politická doktrína]] * [[Preteky v zbrojení]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Studená vojna}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Studená vojna| ]] [[Kategória:Jadrová vojna]] [[Kategória:Vojny Sovietskeho zväzu]] [[Kategória:Vojny USA]] [[Kategória:20. storočie v USA]] [[Kategória:Druhy vojny]] [[Kategória:40. roky 20. storočia]] [[Kategória:50. roky 20. storočia]] [[Kategória:60. roky 20. storočia]] [[Kategória:80. roky 20. storočia]] 1lkyphizhv12bhgirga0gpxmxz4bt8m Ján Vojtaššák 0 15634 8356542 8356414 2026-08-15T15:15:32Z IronLiberty 280078 +Vadrna, Fiamová, arizácia majetku Silbersteina 8356542 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | typ dodatok = | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Ján Vojtaššák | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = 12. [[Spišská diecéza|spišský]] diecézny biskup | portrét = Ján Vojtaššák1.jpg | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = | štít erbu = COA bishop SK Vojtassak Jan.png <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = Angelis mandavit de te | heslo po slovensky = Anjelom prikázal o tebe | štát pôsobenia = {{minivlajka|Uhorsko|w}}<br />{{minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br />{{minivlajka|Prvá slovenská republika|w}} | dátum narodenia = [[14. november]] [[1877]] | miesto narodenia = [[Zákamenné]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1965|8|4|1877|11|14}} | miesto úmrtia = [[Říčany]], [[Česko]] | 1. funkcia = Diecézny biskup spišský | 1. funkcia - obdobie = [[27. február]] [[1921]]{{--}}[[4. august]] [[1965]] | 1. funkcia - predchodca = [[Alexander Párvy]] | 1. funkcia - nástupca = ''hatený stolec do 1989'', potom [[František Tondra]] | 2. funkcia = Podpreseda Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] | 2. funkcia - obdobie = [[17. augusta]] [[1940]]{{--}}jar [[1945]] | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1901|07|01|1877|11|14|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{duv|1920|12|16|1877|11|14|k=0}} | menovanie osoba = [[Benedikt XV.]] | potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | biskupské svätenie dátum = {{duv|1921|02|13|1877|11|14|k=0}} | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = | biskupský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie spolusvätitelia = | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = | 1. spolusvätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = | 2. spolusvätiteľ funkcia = | kardinál dátum = <!-- {{duv|rok menovania|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | kardinál menujúci = | kardinálsky stupeň = | titulárny kostol = | pontifikát dátum = <!-- {{duv|rok zvolenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | poradie pápež = | blahorečenie dátumT = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = }} '''Ján Vojtaššák''' (* [[14. november]] [[1877]], [[Zákamenné]]{{--}}† [[4. august]] [[1965]], [[Říčany]])<ref name="SBS">{{Citácia knihy| kapitola zborník = VOJTAŠŠÁK, Ján | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = VI. T{{--}}Ž | miesto = Martin | strany = 305{{--}}306 | vydavateľ = [[Matica slovenská]] | rok = 1994 | isbn =80-7090-111-X}}</ref> bol slovenský [[rímskokatolícky kňaz]] a v rokoch 1921 až 1965 [[diecézny biskup]] [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]]. Počas druhej svetovej vojny bol členom [[Štátna rada Slovenskej republiky|Štátnej rady]] Slovenského štátu a aktívne sa podieľa na [[Arizácia|arizácii]].<ref name=":5" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cirkev znova skúša blahorečiť biskupa Vojtaššáka, ktorý sa angažoval za Slovenského štátu | url = https://domov.sme.sk/c/22657670/cirkev-znova-skusa-blahorecit-biskupa-vojtassaka-ktory-sa-angazoval-za-slovenskeho-statu.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Getting}}</ref> Kritizované sú aj jeho pozitívne postoje k vtedajšiemu režimu, ľahostajnosť k útlaku a [[Deportácia|deportáciám]] [[Židia na Slovensku|slovenských Židov]] a protižidovské výroky.<ref name=":5" /><ref name=":7" /> Bol jedným zo signatárov [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] (1918)<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Odkaz Slovákov Uhorsku pri rozchode: Nedovolili ste nám jedinú školu a majetkovo ste nás ničili|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/history/nove-dejiny/1833758-odkaz-slovakov-uhorsku-pri-rozchode-nedovolili-ste-nam-jedinu-skolu-a-majetkovo-ste-nas-nicili|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-30|dátum prístupu=2026-08-12}}</ref> a ako jeden z prvých slovenských biskupov ustanovených po zániku [[Uhorsko|Uhorska]] sa výrazne podieľal na oživení duchovného života.<ref name="SBS" /> V roku [[1945]] ho orgány obnoveného [[Československo|Československa]] zatkli a väznili pre jeho politické pôsobenie v Slovenskom štáte a odmietanie povojnového usporiadania.<ref name=":0" /> Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] patril medzi najaktívnejších odporcov štátnej „Katolíckej akcie“.<ref name=":9" /> Komunistickým režimom bol prenasledovaný a väznený na základe procesu, ktorého súčasťou boli aj vykonštruované obvinenia.<ref name="SBS" /><ref name="LKKOS1">{{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | kapitola zborník = VOJTAŠŠÁK, Ján | meno zborník = Ivan | priezvisko zborník = Chalupecký | odkaz na autora zborník = Ivan Chalupecký | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | strany = 1474{{--}}1475}}</ref><ref name=":5" /> V roku [[1990]] bol rehabilitovaný zrušením rozsudku.<ref name=":14" /> V roku [[1996]] sa v Spišskej diecéze na podnet pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] začal proces jeho [[Blahorečenie|blahorečenia]] z titulu trpiteľstva za vieru.<ref name="LKKOS1" /> Snaha o blahorečenie bola a je dodnes široko kritizovaná židovskými organizáciami, domácimi aj zahraničnými historikmi a médiami.<ref name=":3" /><ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = |priezvisko=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovak bishop no saint, historians say|url=https://www.jta.org/2000/10/29/lifestyle/slovak-bishop-no-saint-historians-say|vydavateľ=Jewish Telegraphic Agency|miesto=|dátum vydania=2000-10-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-08-12|jazyk=}}</ref><ref name=":1" /> V roku 2003 Svätá stolica v reakcii na kritiku pozastavila proces blahorečenia,<ref name=":3" /><ref name=":4" /> v roku 2019 bol však obnovený.<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kauza blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka napreduje. Positio je už vo Vatikáne | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260810007 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref> V súvislosti s týmto procesom boli Vojtaššákove pozostatky v roku 2003 [[Exhumácia (hrob)|exhumované]] a uložené v hrobke [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály svätého Martina]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]].<ref name=":8" /> Založil a redigoval časopis ''Svätá rodina.''<ref name="LKKOS1" /> Publikoval tiež niekoľko článkov<ref name=":7" /> a prekladov.<ref name="SBS" /><ref name=":8" /> == Mladosť a začiatky kňazskej činnosti == Pochádzal z [[Orava (región)|Oravy]], z mnohopočetnej roľníckej rodiny. Otec Anton Vojtaššák bol roľníkom a spolu s matkou, Annou, rod. Klimčíkovou mal desať ďalších detí. Ľudovú školu vychodil v rodnej obci a v [[Stankovany|Stankovanoch]].<ref name="SBS" /> Od roku 1889 študoval na gymnáziách v [[Trstená|Trstenej]] a [[Ružomberok|Ružomberku]], a od roku [[1895]] študoval teológiu v seminári v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]]. Za kňaza bol vysvätený [[1. júl]]a [[1901]]. Následne ako kaplán pôsobil na viacerých miestach ([[Vyšná Zubrica]], [[Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)|Kvačany]], [[Bijacovce]], [[Podvlk]], [[Zubrohlava]], [[Ústie nad Priehradou]], [[Brutovce]], [[Tvrdošín]], [[Veličná]], [[Vyšné Repaše]]), neskôr sa stal [[Kapitulárny vikár|kapitulným vikárom]] a rektorom seminára v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]].<ref name="SBS" /><ref name="LKKOS1" /> V čase maďarizácie sa Vojtaššák hlásil k slovenským koreňom. V bohosloveckom seminári používal napriek hrozbám vylúčenia [[Slovenčina|slovenčinu]] a neskôr po nástupe do cirkevnej služby bol pre svoje národnostné cítenie často premiestňovaný. V roku 1905 vystriedal napríklad štyri miesta kaplána za osem mesiacov. V roku 1908 sa zase ako člen školskej rady v [[Tvrdošín|Tvrdošíne]] angažoval za slovenčinu ako vyučovací jazyk.<ref name="SBS" /> V roku 1918 podporil vznik samostatného [[Česko-Slovensko|Československa]], no odmietol [[Čechoslovakizmus|čechoslovakistickú]] myšlienku a stal sa prívržencom [[Andrej Hlinka|Hlinkovho]] autonomistického programu.<ref name="SBS" /> == Biskup == [[Súbor:Čiernobiela fotopohľadnica z pohrebu Andreja Hlinku.png|alt=Biskup Ján Vojtaššák celebruje svätú omšu počas pohrebu Andreja Hlinku 21. augusta 1938 v Ružomberku.|náhľad|335x335bod|Biskup Ján Vojtaššák celebruje svätú omšu počas pohrebu [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] 21. augusta 1938 v [[Ružomberok|Ružomberku]].]] Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] došlo k uvoľneniu viacerých biskupských stolcov po maďarských biskupoch. [[Spišská diecéza|Spišskú diecézu]] viedol [[Štefan Mišík]], ktorý 27. júla 1919 zomrel. Vojtaššák následne prevzal vedenie diecézy. Dňa 16. decembra 1920 bol vymenovaný za spišského diecézneho biskupa. Biskupskú vysviacku prijal 13. februára 1921 v [[Kostol svätého Ladislava (Nitra)|Kostole svätého Ladislava]] v [[Nitra|Nitre]] a 27. februára prevzal úrad. Po nástupe do úradu sa Vojtaššák venoval reorganizácii a rozvoju diecézy. V roku 1921 zaviedol vo vybraných farnostiach celoročnú eucharistickú adoráciu a v roku 1922 založil arcibratstvo večnej poklony. V júli 1925 zvolal Diecéznu synodu, ktorá sa zaoberala otázkami duchovného života kňazov, bohoslužieb, sviatostí, cirkevného majetku, seminára a vzdelávania duchovenstva, školstva a katechézy, sociálnej činnosti a administratívy diecézy.<ref name="LKKOS1" /><ref name=":8" /> Podporoval aj katolícke zámorské misie a pôvodnú [[Katolícka akcia|Katolícku akciu]]. Podpore sa z jeho strany tešili aj početné spolky: [[Ružencové bratstvo|ružencové bratstvá]], mládežnícke mariánske kongregácie či športové spolky ako [[Orol (spolok)|Orol]], podporoval ale aj [[Spolok svätého Vojtecha]] či [[Matica slovenská|Maticu slovenskú]].<ref name="LKKOS1" /> Počas svojho pôsobenia v diecéze sa pravidelne venoval vizitáciám farností a kostolov v diecéze. Nechal prebudovať deväť kláštorov, zriadil niekoľko exercičných domov a priestorov pre nové rehole. V Ružomberku založil tlačiareň a nakladateľstvo Lev.<ref name=":8" /> Značnú pozornosť venoval aj školstvu a vzdelávaniu duchovenstva. Podporoval ďalšie vzdelávanie kňazov v zahraničí, najmä vo Viedni, Ríme, Prahe, Jeruzaleme a Innsbrucku. Z jeho iniciatívy bolo v diecéze vybudovaných 49 školských budov a modernizovaný Učiteľský ústav v Spišskom Podhradí a ženský učiteľský ústav v Levoči. Poskytoval tiež štipendiá študentom z chudobnejších pomerov. Bol organizátorom Ústrednej charity či zakladateľom detského domova v [[Mokraď (Dolný Kubín)|Mokradi]]. Podporoval tiež sirotince v [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachoch]] a v [[Ružomberok|Ružomberku]] či výstavbu charitných domov v [[Dolný Smokovec|Dolnom Smokovci]] a [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="LKKOS1" /><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spišskí biskupi v histórii | kapitola zborník = 12. Ján VOJTAŠŠÁK (1921{{--}}1965) | url = https://kapitula.sk/spisski-biskupi/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | vydavateľ = [[Spišská Kapitula]] | miesto =Spišské Podhradie | jazyk = }}</ref> == Obdobie Slovenského štátu == === Podpreseda Štátnej rady === [[Súbor:Jozef Tiso and Ján Vojtaššák at the inaugural meeting of the Slovak State Council.png|alt=Jozef Tiso a Ján Vojtaššák na inauguračnom zasadnutí Štátnej rady 17. augusta 1940.|náhľad|[[Jozef Tiso]] a Ján Vojtaššák na inauguračnom zasadnutí Štátnej rady 17. augusta 1940.]] Počas druhej svetovej vojny pôsobil v rokoch 1940 až 1945 ako podpredseda [[Štátna rada Slovenskej republiky|Štátnej rady]], ktorá bola podľa ústavy najvyšším kontrolným orgánom štátu a akousi druhou komorou parlamentu.<ref name=":5" /> Túto funkciu zastával v dvoch po sebe idúcich funkčných obdobiach (1940{{--}}1943 a 1943{{--}}1945).<ref name=":5" /><ref name=":3" /> Do Štátnej rady ho delegovala Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá vtedy mala mocenský monopol.<ref name=":5" /> Jeho úlohou bolo v tomto orgáne oficiálne reprezentovať katolícku cirkev.<ref name=":5" /> Podľa vatikánskeho historika [[Johan Ickx|Johana Ickxa]], riaditeľa Historického archívu Štátneho sekretariátu, Svätá stolica nesúhlasila s prijímaním politických funkcií cirkevnými hodnostármi.<ref name=":2" /> Vojtaššák napriek tomu v auguste 1940 prijal funkciu podpredsedu Štátnej rady ešte predtým, ako požiadal Svätú stolicu o súhlas.<ref name=":2" /> Ickx tento postup označil za „bezprecedentný fakt“ a uviedol, že Vojtaššák tým podľa neho Vatikán „jednoducho povedané, klamal“.<ref name=":2" /> Zároveň ho charakterizoval ako sympatizanta [[Nacizmus|nacizmu]].<ref name=":2" /> === Hlinkova Garda === Podľa historika Miloslava Szaba bol Vojtaššák fascinovaný polovojenskou organizáciou [[Hlinkova garda]].<ref name="Szabo2019">{{Citácia knihy|priezvisko=Szabó|meno=Miloslav|názov=Klérofašisti: Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935 – 1945)|vydavateľstvo=Slovart|rok=2019|isbn=978-80-556-3902-4|strany=|titul=Klérofašisti|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava}}</ref> Vo svojom vianočnom posolstve z roku 1939 dával gardistom za vzor [[Benito Mussolini|Mussoliniho]] Taliansko, ktoré podľa neho vďaka disciplíne svojich „čiernych gárd“ zachránilo národ a vybudovalo si rešpekt veľmoci.<ref name="Szabo2019" /> O Vojtaššákovom údajnom vstupe do Hlinkovej gardy informoval v krátkej správe v decembri 1939 iba denník ''Slovák''.<ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Biskup Vojtaššák mal blízko aj k Hlinkovej garde. Jeho blahorečenie je teraz o krok bližšie|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5500694/biskup-vojtassak-mal-blizko-aj-k-hlinkovej-garde-jeho-blahorecenie-je-teraz-o-krok-blizsie/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-13|dátum prístupu=2026-08-14}}</ref> Historici, vrátane Hlavinku, však o tejto skutočnosti pochybujú, pretože sa o vstupe nenašli iné dôkazy.<ref name=":16" /> === Postoj ku kňazom na anektovaných poľských územiach === [[Súbor:Alexander Mach, Bishop Jan Vojtassak, Hlinka Guard soldiers, Poland invasion 1939.jpg|alt=Alexander Mach, veliteľ Hlinkovej gardy, v popredí v uniforme s dvojkrížom a Ján Vojtaššák v biskupskej reverende so slovenskými vojakmi, ktorí sa v roku 1939 zúčastnili na invázii do Poľska po boku nacistického Nemecka.|náhľad|[[Alexander Mach]], veliteľ [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]], v popredí v uniforme s dvojkrížom a Ján Vojtaššák v biskupskej reverende so slovenskými vojakmi, ktorí sa v roku 1939 zúčastnili na [[Poľská obranná vojna (1939)|invázii do Poľska]] po boku [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]].]] Po [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] v septembri 1939, na ktorom sa po boku nacistického Nemecka zúčastnila aj [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenská armáda]], získal Slovenský štát územia na [[Spiš (región)|Spiši]] a [[Orava (región)|Orave]], vrátane tých, ktoré boli po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] pričlenené k Poľsku.<ref name=":5" /> Vojtaššák sa aktívne angažoval v procese začlenenia tamojších katolíckych farností pod správu Spišského biskupstva.<ref name=":5" /> Vatikán túto zmenu podporil, štátny sekretár Svätej stolice [[Luigi Maglione]] však vyjadril obavy, či ju nemotivujú skôr „nacionalistické obavy“ než duchovné pohnútky.<ref name=":5" /> Vojtaššák postupoval voči kňazom na anektovaných územiach nekompromisne.<ref name=":5" /> Keď sa títo kňazi naďalej cítili byť podriadení [[Krakovská arcidiecéza|krakovskému biskupovi]], považoval to za vážne porušenie cirkevnej disciplíny a zneváženie svojej autority.<ref name=":5" /> V roku 1941 sa obrátil na kanceláriu prezidenta Tisa so žiadosťou, aby vláda u Svätej stolice intervenovala za definitívne vyňatie týchto území spod jurisdikcie krakovského biskupstva.<ref name=":5" /> Slovenský vyslanec vo Vatikáne [[Karol Sidor]] však vládu varoval, že politicky motivované kroky voči kňazom, nerešpektujúce kánonické predpisy, vyvolávajú v Ríme veľmi zlý dojem.<ref name=":5" /> Tento tvrdý postoj Vojtaššáka kriticky komentoval aj [[Giuseppe Burzio]].<ref name=":5" /> V správe z 31. marca 1942 uviedol, že Vojtaššák má povesť „veľkého šovinistu“.<ref name=":5" /> Stalo sa tak po tom, čo Burzio na žiadosť krakovského biskupa Sapiehu u Vojtaššáka intervenoval v prospech niekoľkých poľských farárov, ktorých biskup vyhnal z ich fár.<ref name=":5" /> Vojtaššák mu na túto intervenciu odpovedal slovami: „moja humánnosť voči týmto kňazom je až takmer hriešna“.<ref name=":5" /> === List Machovi === V liste z 1. augusta 1940 adresovanom novovymenovanému ministrovi vnútra [[Alexander Mach|Alexandrovi Machovi]] Vojtaššák dôrazne žiadal „odstrániť komunistické buňky, ktoré sú utajené po mestečkách, zvlášte, kde je viacej židov. Ťažko bude i dlho bude trvať zahnať tú duševnú nákazu."<ref name=":5" /> To historici [[Ivan Kamenec]] a Ján Hlavinka pripisujú zdieľaniu zažitého stereotypu Vojtaššákom, ktorý automaticky spájal šírenie [[Liberalizmus|liberálnych]] myšlienok alebo miestne socialistické a komunistické hnutie s vplyvom a činnosťou židovských občanov.<ref name=":5" /> === Arizácia === [[Súbor:Ján Vojtaššák, Pavol Jantausch, Michal Buzalka.png|alt=Biskupi Ján Vojtaššák, Pavol Jantausch, Michal Buzalka na slávnostnom otvorení Snemu Slovenskej krajiny 18. januára 1939.|náhľad|210x210bod|Biskupi Ján Vojtaššák, [[Pavol Jantausch]], [[Michal Buzalka]] na slávnostnom otvorení [[Snem Slovenskej krajiny (1938 – 1939)|Snemu Slovenskej krajiny]] 18. januára 1939.]] Vojtaššák sa osobne podieľal na [[Arizácia|arizácii]] Kúpeľov [[Baldovce]], patriacich židovskému obchodníkovi s elektrickými súčiastkami z Levoče Ladislavovi Friedovi.<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Hlavinka|meno=Ján|titul=Spory o biskupa Vojtaššáka: Politické a spoločenské aktivity Jána Vojtaššáka v rokoch 1938 – 1945|vydavateľ=Dokumentačné stredisko holokaustu|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-969857-1-5|priezvisko2=Kamenec|meno2=Ivan|url=https://holokaust.sk/upload/145193014035.pdf}}</ref><ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováčová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Arizáciu Baldoviec vyprosil biskup Vojtaššák|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/157603-arizaciu-baldoviec-vyprosil-biskup-vojtassak|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-08-12}}</ref> V novembri 1941 podpísal ako zástupca [[Spišská diecéza|Spišského biskupstva]] arizačnú žiadosť a obrátil sa na predsedu [[Ústredný hospodársky úrad|Ústredného hospodárskeho úradu]] (ÚHÚ) [[Augustín Morávek|Augustína Morávka]] so žiadosťou o prevod kúpeľov na biskupstvo.<ref name=":5" /> V sprievodnom liste uviedol, že „Spišské biskupstvo chce arizovať“ kúpele, a Morávka požiadal o „dobroprajnosť“.<ref name=":5" /> List zakončil pozdravom „[[Na stráž!]]“.<ref name=":5" /> Rozhodnutím ÚHÚ z 28. marca 1942 boli Kúpele Baldovce a obchod s minerálnou vodou prevedené do vlastníctva Spišského biskupstva, zastúpeného Vojtaššákom.<ref name=":5" /> Vojtaššák následne aktívne zasahoval aj do otázky ceny podniku.<ref name=":5" /> Biskupstvo uvádzalo jeho hodnotu vo výške 420 000 [[Koruna slovenská|Ks]], zatiaľ čo posudky znalcov a revízorov stanovili hodnotu aktív na takmer 900 000 Ks.<ref name=":5" /> Vojtaššák túto sumu označil za „tragickú“ a uviedol, že biskupstvo „nie je náklonné dať ani o korunu viac“.<ref name=":5" /> Začiatkom roka 1944 sa v súvislosti s likvidačnou hodnotou obrátil na ministra hospodárstva [[Gejza Medrický|Gejzu Medrického]], po čom bola hodnota podniku opätovne posudzovaná.<ref name=":5" /> Biskupstvo sa prostredníctvom Vojtaššáka domáhalo aj vydania elektrotechnických súčiastok z Friedovho bytu v Levoči.<ref name=":5" /> Po vojne sa Fried, ktorý po týchto skúsenostiach ešte pred vojnou emigroval do [[Palestína (územie)|Palestíny]], domáhal vrátenia svojho majetku.<ref name=":5" /> Spišské biskupstvo v roku 1947 jeho žiadosť odmietlo a argumentovalo investíciami do kúpeľov a verejným záujmom.<ref name=":5" /> Podľa výskumu historičky Martiny Fiamovej Spišské biskupstvo arizovalo aj poľnohospodársky majetok – domy, hospodárske budovy a liehovar v [[Betlanovce|Betlanovciach]].<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Krempaský|meno=Ján|titul=Arizátor a kolaborant, potom mučeník? V cirkvi sa ozývajú aj hlasy proti blahorečeniu Vojtaššáka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-14|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/arizator-a-kolaborant-potom-mucenik-v-cirkvi-sa-ozyvaju-aj-hlasy-proti-blahoreceniu-vojtassaka|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> V januári 1942 Vojtaššák osobne urgoval predsedu Štátneho pozemkového úradu o urýchlenie rozhodnutia o zvyšku majetku patriaceho Silbersteinovi, ktorý bol židovského pôvodu a následne dostal kladné vyrozumenie.<ref name=":18" /> Historici Kamenec a Hlavinka pripomínajú, že tragédia slovenských Židov sa nezačala násilnými deportáciami ani pred bránami vyhladzovacích táborov.<ref name=":5" /> Tie boli len vyvrcholením systematickej prípravy, ktorej súčasťou bola [[Antisemitizmus|antisemitská]] propaganda a zbavovanie Židov politických, hospodárskych, sociálnych, občianskych a ľudských práv.<ref name=":5" /> Zbavovanie Židov majetku sa pod vplyvom štátnej propagandy dlho mylne považovalo za nápravu sociálnych krívd a nerovností.<ref name=":5" /> Podľa historikov tomu zrejme veril aj Vojtaššák, ktorý po jednom z lživých referátov predsedu Ústredného hospodárskeho úradu [[Augustín Morávek|Augustína Morávka]] na pôde Štátnej rady s uspokojením konštatoval: „Predseda Ústredného hospodárskeho úradu nám štatisticky, číselne ukázal, že vo vyradení židov sme pokročili. Zvýšili sme bilanciu.“<ref name=":5" /> === Prípad Ľudovíta Veselého === Vojtaššák sa angažoval aj v prípade katolíckeho kňaza [[Ľudovít Veselý|Ľudovíta Veselého]], ktorý pôsobil ako vojenský duchovný v [[Ružomberok|Ružomberku]], kde sa dostal do osobného a politického sporu s miestnym farárom a predstaviteľom HSĽS Jánom Ferienčíkom.<ref name="Szabo2019" /> Vojtaššák sa v spore postavil na Ferienčíkovej strane a podporil kroky namierené proti Veselému vrátane preverovania obvinení z mravných deliktov.<ref name="Szabo2019" /> Veselý bol následne obvinený aj z pokusu o útek do Francúzska, zbavený hodnosti nadporučíka a odsúdený na šesť mesiacov väzenia.<ref name="Szabo2019" /> Situácia vyvrcholila v lete 1944, keď proti Veselému miestni predstavitelia HSĽS vzniesli ďalšie obvinenia z protištátnej činnosti, alkoholizmu a porušovania celibátu.<ref name="Szabo2019" /> Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] sa Veselý zapojil do odboja ako spravodajský dôstojník. Po potlačení povstania sa ukrýval v kňazskom seminári, kde ho zatklo [[Gestapo]] a následne zavraždilo.<ref name="Szabo2019" /> === Komentár k vojsku === V septembri 1942 Vojtaššák po správe ministra národnej obrany [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]] o situácii v slovenskej armáde vyjadril vďaku za to, „že slovenské vojsko bojuje statočne, že dáva vojakom mravnú i fyzickú silu, aby mohli našu malú krajinu presláviť, aby sme sa mohli udržať a ako víťazi sa stať členmi Novej Európy“.<ref name=":5" /> === Korešpondencia medzi Burziom a Vatikánom === [[Súbor:Posol Božského Srdca Ježišovho 1942 Slovensko2 (cropped).jpg|alt=Fotografia Vojtaššáka z časopisu ''Posol Božského Srdca Ježišovho'', vydaného jezuitmi v roku 1942 pri príležitosti 45. výročia založenia časopisu.|náhľad|286x286bod|Fotografia Vojtaššáka z časopisu ''Posol Božského Srdca Ježišovho'', vydaného [[Spoločnosť Ježišova|jezuitmi]] v roku 1942 pri príležitosti 45. výročia založenia časopisu.]] Vojtaššákove postoje k Židom v Štátnej rade sú zdokumentované v diplomatickej korešpondencii medzi Giuseppem Burziom (vatikánsky chargé d'affaires v Bratislave) a kardinálom Luigim Maglionom (vtedajší štátny sekretár Vatikánu).<ref name=":1" /> V jednom z listov do Vatikánu Giuseppe Burzio píše: „(...) Informovali ma, že na zasadaní, kde sa prediskutovala deportácia Židov, monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj, obmedziac sa na nepodstatné námietky. Potom, v rozhovore s iným biskupom naznačil, že podľa jeho mienky by bolo lepšie, keby sa cirkevná vrchnosť nemiešala do tejto otázky, aby nekládla prekážky vláde a prezidentovi republiky, že Židia sú najhoršími nepriateľmi Slovenska, že i tak sa veci budú vyvíjať svojím smerom (...) a tak ďalej."<ref name=":1" /> Historik Kamenec tieto Vojtaššákove postoje kritizoval s tým, že „nikdy nepochyboval o ‚oprávnenosti‘ antisemitských krokov vtedajšej slovenskej vlády“ a ich kritiku obmedzoval najmä na postihovanie židovských [[Konverzia (náboženstvo)|konvertitov]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Ján Vojtaššák: mučeník či kontroverzná postava? Proces blahorečenia trvá už desať rokov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-01-19|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/nezaradene/c/jan-vojtassak-mucenik-ci-kontroverzna-postava-proces-blahorecenia-trva-uz-desat-rokov|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref> Počas deportácií v roku 1942 podľa Kamenca v Štátnej rade v podstate odobril deportácie, čo odôvodil tým, že „na deportačnú akciu sa nemožno pozerať len z náboženského, ale aj z politického hľadiska“.<ref name=":1" /> === Zasadnutie Štátnej rady 3. februára 1943 a Alexander Lörinc === V roku 1942 Slovenský štát vyviezol do vyhladzovacích táborov takmer 58-tisíc Židov a na Slovensko prichádzali správy o ich vraždení. Na Slovensku však stále zostávali Židia, ktorých režim potreboval pre nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily alebo takí, ktorí boli uväznení v pracovných táboroch na Slovensku a ktorí v nich čakali na „doriešenie židovskej otázky“, vrátane detí a starcov.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Getting|meno=Peter|titul=Cirkev znova skúša blahorečiť biskupa Vojtaššáka, ktorý sa angažoval za Slovenského štátu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-05-14|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/cirkev-znova-skusa-blahorecit-biskupa-vojtassaka-ktory-sa-angazoval-za-slovenskeho-statu|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref> Dňa 3. februára 1943, Vojtaššák na zasadnutí Štátnej rady usmerňoval, ako má byť o týchto táboroch informované slovami: „Nie sú ľudia náležite informovaní o tom. Prosil by som, aby sa dali tlačiť také brošované knižôčky. Z toho, prosím, by sa mnohí poučili a vytriezveli by zo svojej mienky. Židia sa snažili voči sebe vzbudiť sústrasť. Ľudia ich ukrývali, pretože čo sa proti Židom robilo vraj, nie je ľudské. Židia si mysleli, že každý Žid, keď opustí obec, Boh vie, čo sa s ním robilo. Nevie sa, čo dobrého konajú v tých táboroch.“<ref name=":2" /> Anton Vašek, prednosta 14. oddelenia Ministerstva vnútra (tzv. „židovské oddelenie“, ktoré malo na starosti organizáciu deportácií), ironicky vtedy prezývaný „židovský kráľ“, sľúbil vydať knihu, v ktorej „ľudovým jazykom“ opíšu riešenie „židovskej otázky“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=„Židovský kráľ" si pýtal 20-tisíc korún za oslobodenie od deportácie|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/neznama-historia/clanok/588922-zidovsky-kral-si-pytal-20-tisic-korun-za-oslobodenie-od-deportacie|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2021-05-27|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":2" /> Neskôr sa na tomto zasadnutí diskutovalo o Židoch považovaných za hospodársky potrebných. Vojtaššák v tejto súvislosti a v spojitosti s výrobcom mydla a sódy Alexandrom Lörincom uviedol: „V Spišskom Podhradí je Žid. Tam žiaden hospodársky ohľad nie je potrebný. Je to najväčší maďarský boľševik, komunista od dávnych čias. (...) Poznám ho dobre. To bol, prosím, najväčší gauner maďarský v Podhradí (...) Všetkých pobrali a on je tam.“<ref name=":2" /> O jedenásť dní neskôr bol Lörinc internovaný v [[Koncentračný tábor Nováky|koncentračnom tábore Nováky]] na základe iniciatívy Vašeka, ktorý bol prítomný na zasadnutí.<ref name=":2" /> Historici Kamenec a Hlavinka v tejto súvislosti uviedli: „Nič nemôže zľahčiť skutočnosť, že udanie akéhokoľvek občana a žiadosť, aby bol vytrhnutý zo svojho domova a umiestnený do tábora len preto, že je židovského pôvodu, je z právneho a morálneho hľadiska jednoznačne neobhájiteľné.“<ref name=":2" /> == Obdobie po páde Slovenského štátu == Začiatkom februára 1945 navštívil Vojtaššáka v Spišskej Kapitule spolupredseda [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] [[Vavro Šrobár]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Olexák | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Snahy Československa a Vatikánu odvolať biskupa Jána Vojtaššáka v rokoch 1945–1950 | url = https://studiatheologica.eu/pdfs/sth/2013/01/04.pdf | vydavateľ = Studia theologica | miesto = | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref><ref name=":5" /> Vojtaššák sa odmietol pridať na stranu povstalcov, vyhlásil, že neuznáva inú vládu okrem Tisovej vlády, čím odmietol uznať Slovenskú národnú radu a [[Dočasné štátne zriadenie|československú vládu v Londýne]] a nesúhlasil ani s navrhovaným poštátnením škôl.<ref name=":0" /><ref name=":5" /> Po obnovení ČSR bol [[5. máj]]a [[1945]] zatknutý a väznený v Bratislave do 30. septembra.<ref name=":0" /> Dôvodom zatknutia bolo jeho angažovanie v politike Slovenského štátu najmä cez jeho politickú funkciu podpredsedu Štátnej rady a odmietnutie akceptovať povojnové politické usporiadanie.<ref name=":0" /> Žiadosť československej vlády, aby bol Vojtaššák pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=Monsterproces s biskupmi Bolo to ako z akčného filmu. Eštebáci mysleli aj na sneh či kľučky na autách|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/69624/bolo-to-ako-z-akcneho-filmu-estebaci-mysleli-aj-na-sneh-ci-klucky-na-autach|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2021-01-13|dátum prístupu=2026-08-12}}</ref> Argumentovala, že pápež môže odvolať riadne menovaného biskupa len zo závažných kánonických dôvodov podľa [[Kódex kánonického práva|Kódexu kánonického práva]], ktoré v tomto prípade neboli naplnené a preferovala dobrovoľnú demisiu.<ref name=":6" /> [[Apoštolský nuncius|Apoštolský internuncius]] [[Saverio Ritter]] sa pokúsil presvedčiť Vojtaššáka, aby dobrovoľne rezignoval na post diecézneho biskupa, čo Vojtaššák odmietol.<ref name=":6" /> Aj po prepustení z väzby sa intenzívne angažoval proti poštátňovaniu cirkevných škôl, ktoré boli na základe rozhodnutia SNR z roku 1944 postupne preberané štátom.<ref name=":0" /> V roku 1946 [[Exkomunikácia|exkomunikoval]] správcu poštátneného malého seminára v Levoči.<ref name=":0" /> Suspendoval tiež kňazov, ktorí kandidovali vo voľbách.<ref name=":0" />{{#tag:ref|Dostupné zdroje neuvádzajú politickú príslušnosť suspendovaných kňazov ani exkomunikovaného správcu.<ref name=":0"/>|group=pozn}} == Obdobie komunizmu == Vojtaššák bol jedným z najaktívnejších odporcov štátnej „Katolíckej akcie“, štátom riadenej organizácie, ktorá vznikla z iniciatívy [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Garek|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Štátna Katolícka akcia v Levoči. Vzbura v roku 1949|periodikum=Pamäť národa|odkaz na periodikum=|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2024.pdf|issn=1336-6297|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|dátum=2024|dátum prístupu=2026-08-13|ročník=XX|číslo=2|strany=51-57}}</ref> Cestoval po svojej diecéze, kde prezentoval svoj postoj ku „Katolíckej akcii“, a zároveň inštruoval kňazov diecézy v súvislosti s dvoma dekrétmi Svätej stolice týkajúcimi sa tejto organizácie.<ref name=":9" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Haľko|meno=Jozef|autor=|odkaz na autora=|titul=Rozbiť Cirkev. Rozkolnícka Katolícka akcia : pokus o vytvorenie "národnej cirkvi"  v Česko-Slovensku 1949|vydanie=1|vydavateľ=Lúč|miesto=Bratislava|rok=2004|počet strán=256|url=|isbn=80-7114-493-2|kapitola=|strany=|jazyk=|poznámka=}}</ref> Prvý, z 20. júna 1949, sa týkal štátom podporovanej „Katolíckej akcie“ a stanovoval exkomunikáciu pre tých, ktorí sa k nej vedome a dobrovoľne pripojili.<ref name=":9" /> Druhý, z 1. júla 1949, sa týkal komunistickej ideológie a stanovoval exkomunikáciu pre katolíkov, ktorí ju vyznávali a šírili.<ref name=":9" />[[File:Pamätná tabuľa Ilava.jpg|thumb|Pamätná tabuľa na múre ilavskej väznice, ktorú odhalil v roku 2004 vtedajší minister spravodlivosti [[Daniel Lipšic]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Na múre väznice v Ilave odhalili tabuľu nespravodlivo väzneným|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2004-05-08|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/na-mure-vaznice-v-ilave-odhalili-tabulu-nespravodlivo-vaznenym|dátum prístupu=2026-08-11|odkaz na autora=TASR}}</ref>]]Od [[3. jún|3. júna]] [[1950]] bol internovaný v biskupskej rezidencii v Spišskej Kapitule.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=Letz|meno=Róbert|autor=|odkaz na autora=|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|počet strán=373|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf|isbn=978-80-969296-6-5|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> V noci z 15. na 16. septembra 1950 ho príslušníci Štátnej bezpečnosti zatkli a previezli do vyšetrovacej väzby v [[Ruzyně|Prahe-Ruzyni]].<ref name=":10" /> V dňoch 10. až 15. januára 1951 sa v Bratislave konal [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|politicky motivovaný súdny proces]] s biskupmi Vojtaššákom, [[Michal Buzalka|Michalom Buzalkom]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavlom Gojdičom]], ktorých dobová komunistická tlač označovala ako „vlastizradní biskupi“.<ref name=":10" /> Obvinenia, najmä zo špionáže, vojenskej zrady a úkladov proti republike, boli formulované spôsobom typickým pre stalinské politické procesy a opierali sa o vynútené výpovede a zmanipulované dôkazy.<ref name=":10" /> Aj niektoré obvinenia voči samotnému Vojtaššákovi boli vykonštruované.<ref name=":10" /><ref name=":5" /> Režim v procese vedome využil jeho politickú angažovanosť počas Slovenského štátu,<ref name=":10" /> zatiaľ čo Gojdič mal výrazne odlišný profil a patril medzi odporcov Slovenského štátu, pričom ešte pred jeho vznikom varoval v pastierskom liste pred [[Nacizmus|nacistickou]] ideológiou a [[Rasizmus|rasizmom]] a zachraňoval židov, za čo mu bol neskôr udelený titul [[Spravodlivý medzi národmi]].<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=|priezvisko=|autor=|korporácia=|titul=Bishop Pavel Gojdic|vydavateľ=Yad Vashem|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2013-01-14|jazyk=en|url=http://www.yadvashem.org/righteous/stories/gojdic.html}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gedenkstätte Stille Helden: Biographie Pavol Peter Gojdič | url = https://www.gedenkstaette-stille-helden.de/en/silent-heroes/biographies/biographie/detail-264 | vydavateľ = Silent Heroes Memorial Center | dátum prístupu = 2026-08-13 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Gréckokatolícka cirkev a Židia v Slovenskej republike v rokoch 1939–1945|url=https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/digilib.77499|periodikum=Studia historica Brunensia|dátum=2022|dátum prístupu=2026-08-13|číslo=2|strany=91–124|issn=1803-7429|doi=10.5817/SHB2022-2-4|jazyk=cs|meno=Gabriel|priezvisko=Székely}}</ref> Vojtaššák bol odsúdený na 24 rokov odňatia slobody a ďalšie tresty (konfiškácia majetku, peňažný trest a strata občianskych práv) za údajné úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo.<ref name=":10" /> Spolu s ním boli na doživotie odsúdení aj biskupi Buzalka a Gojdič.<ref name=":10" /> Po verdikte nasledovalo masové zatýkanie kňazov a angažovaných laikov.<ref name=":10" /> V roku 1956 bol Vojtaššákovi pre ťažkú chorobu prerušený výkon trestu a bol umiestnený spolu s Buzalkom do charitného domova v českom [[Děčín|Děčíne]].<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dlugoš | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Spišský kňazský seminár v rokoch 1918 – 1950 | url = https://www.pedkat.pl/images/czasopisma/po10/PO10_3.pdf | vydavateľ = Pedagogika Katolicka | miesto = | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-13 | jazyk = }}</ref> V roku 1958 bol opäť zatknutý a uväznený.<ref name=":11" /> Z výkonu trestu bol nakoniec prepustený na základe [[Amnestia|amnestie]] 5. októbra 1963.<ref name=":10" /><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spišský biskup Ján Vojtaššák, ktorého nespravodlivo odsúdili za velezradu, sa narodil pred 145 rokmi | url = https://spravy.stvr.sk/2022/11/spissky-biskup-jan-vojtassak-ktoreho-odsudili-za-velezradu-sa-narodil-pred-145-rokmi/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-11-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-13 | jazyk = }}</ref> === Smrť === Po prepustení žil krátko v [[Oravská Lesná|Oravskej Lesnej]] a neskôr v [[Senohraby|Senohraboch]] pri Prahe.<ref name=":13" /> Zomrel vo vyhnanstve v [[Říčany|Říčanoch]] pri Prahe, pretože mu bol zakázaný pobyt na Slovensku. Pochovaný bol v rodnom Zákamennom.<ref name=":13" /> V roku [[1990]] bol rehabilitovaný zrušením rozsudku.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uplynulo sedemdesiat rokov od druhého zatknutia biskupa Vojtaššáka | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200915003 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2020-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-13 | jazyk = }}</ref> V roku [[2003]], v priebehu beatifikačného procesu, boli jeho pozostatky exhumované a prenesené do [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrály sv. Martina]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícka cirkev :: Spišská diecéza :: 12. Ján VOJTAŠŠÁK (1921- 1965) | url = http://dieceza.kapitula.sk/?g=7&ext=1&sub=164 | vydavateľ = dieceza.kapitula.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ohlasy po smrti == [[Súbor:Socha biskupa Jána Vojtaššáka, sídlisko Brezovec, Dolný Kubín, Slovensko - 02.jpg|alt=Socha Jána Vojtaššáka na sídlisku Brezovec v Dolnom Kubíne.|náhľad|Socha Jána Vojtaššáka na sídlisku Brezovec v Dolnom Kubíne.]] Autorom prvej monografie s osobnými svedectvami o Vojtaššákovi publikovanej v roku 1990 bol [[Monsignor|Mons.]] [[Viktor Trstenský]].<ref>{{Citácia knihy|edícia=[2. vyd.]|titul=Sila viery, sila pravdy. : život a dielo najdôstojnejšieho otca biskupa Jána Vojtaššáka mučeníka cirkvi a národa|url=https://www.worldcat.org/oclc/244178006|vydavateľ=Senefeld-R|rok=1990|miesto=[Bratislava]|isbn=9788085222005|priezvisko=Trstenský, Viktor, 1908-}}</ref> Pápež [[Ján Pavol II.]] pri svojej návšteve Slovenska v roku [[1995]] v kázni počas svätej omše na [[Mariánska hora|Mariánskej hore]] v [[Levoča|Levoči]] [[3. júl]] priamo vyzval na začatie procesu [[blahorečenie|beatifikácie]] Jána Vojtaššáka.<ref name="Postoj-Duda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duda | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = Ján Duda | titul = Pred 50 rokmi zomrel biskup Ján Vojtaššák. Dočká sa blahorečenia? | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/5288/pred-50-rokmi-zomrel-biskup-jan-vojtassak-docka-sa-blahorecenia | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum vydania = 04. 08. 2015 • 14:46 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Všetci diecézni biskupi Slovenska zaujali k nemu kladný postoj.<ref>{{Citácia knihy|titul=United in Diversity: Contemporary European Jewry in an Interdisciplinary Perspective|url=https://www.degruyterbrill.com/document/doi/10.1515/9783110783216/html|vydavateľ=De Gruyter|rok=2023-11-06|isbn=978-3-11-078321-6|doi=10.1515/9783110783216|poznámka=DOI: 10.1515/9783110783216|jazyk=en}}</ref> Proces formálne začal spišský diecézny biskup [[František Tondra]] [[11. december|11. decembra]] [[1996]],<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kysel | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = TÉMA: Proces s Vojtaššákom po 15 rokoch | url = https://www.postoj.sk/2417/tema-proces-s-vojtassakom-po-15-rokoch | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj | dátum vydania = 26. 12. 2011 10:48 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri [[2001]] bola ukončená diecézna fáza procesu a kauza bola postúpená [[Kongregácia pre kauzy svätých|Kongregácii pre kauzy svätých]], čím sa začala druhá fáza.<ref name=":17" /> V roku 2003 Štátny sekretariát Svätej stolice pozastavil proces blahorečenia.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Balázs|meno=Marián|autor=|odkaz na autora=|titul=Šovinista, arizátor a spolutvorca ľudáckeho režimu má byť blahorečený? To naozaj?|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2398489/sovinista-arizator-a-spolutvorca-ludackeho-rezimu-ma-byt-blahoreceny-to-naozaj/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-05-21|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Gazda|meno=Imrich|autor=|odkaz na autora=|titul=Kauza Vojtaššák Blahorečenie ešte nie je na dohľad, ale proces sa pohol dopredu|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://svetkrestanstva.postoj.sk/92251/blahorecenie-este-nie-je-na-dohlad-ale-proces-sa-pohol-dopredu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2021-11-10|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref> Podľa ''[[Denník N]]'' mali byť dôvodom nepopierateľné fakty o jeho angažovaní sa v časoch Slovenského štátu a jeho ľudáckeho režimu.<ref name=":3" /> Konkrétne malo ísť najmä o jeho členstvo v Štátnej rade a postoje k protižidovským opatreniam a deportáciám.<ref name=":3" /><ref name=":4" /> V roku 2005 udelil [[Prešovský samosprávny kraj]] Vojtaššákovi in memoriam Cenu Prešovského samosprávneho kraja za šírenie myšlienok kresťanstva a duchovnú obrodu.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cena PSK rok 2005 | url = https://psk.sk/domov/samosprava/ocenenia-psk/cena-psk/rok-2005/ | vydavateľ = [[Prešovský samosprávny kraj]] | miesto = | dátum vydania = 2008-11-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref> Návrh predkladal predseda PSK [[Peter Chudík]] (kandidoval s podporou koalície Smer-HZD-SNS) a podporili ho poslanci z klubu [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jackovičová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Kronika mesta Prešov 2005 | url = https://presov.vadium.sk/file/13666/kronika_mesta_presov_2005_podpisana.pdf | vydavateľ = presov.vadium.sk | miesto = Prešov | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Nemec|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Voľby v PSK: Príbeh prešovskej župy ovplyvnili hlasy z osád|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/R0Ivohb/volby-v-psk-pribeh-presovskej-zupy-ovplyvnili-hlasy-z-osad-teraz-kandiduje-aj-trojica-fasistov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-11|dátum prístupu=2026-08-12}}</ref> Proti udeleniu tohto ocenenia sa postavili predstavitelia slovenských židovských organizácií a historici z Izraela.<ref name=":1" /> V januári 2006 Jaroslav Franek, vtedajší hovorca [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike]], v tejto súvislosti vyhlásil: „Biskup Vojtaššák ako politik, aj ako osoba morálne zlyhal.“ Podľa Franeka sa Vojtaššák v čase, keď ostatní biskupi vznášali isté mierne protesty proti protižidovským opatreniam, postavil za deportácie a nesie svoj diel zodpovednosti za schvaľovanie deportácií slovenských Židov a za zločinnú [[Rasizmus|rasovú]] politiku Slovenského štátu.<ref name=":1" /> V máji 2016 sa v [[Námestovo|Námestove]] uskutočnila verejná prednáška s dovtedy nepublikovanými fotografiami a historickými údajmi o Vojtaššákovi. Prednášku viedol cirkevný historik Ľuboslav Hromják, dlhodobo spojený so Spišskou diecézou a kauzou blahorečenia. V štúdii prezentoval Vojtaššáka ako človeka, ktorý sa spôsobom, akým mohol, mal postaviť na obranu utláčaných. Prílohou štúdie bol pamätný list, na základe ktorého [[Alexander Mach]] údajne neobnovil druhú pripravovanú vlnu deportácie Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hromják|meno=Ľuboslav|titul=S výrazom lásky trvám|vydanie=Prvé|vydavateľ=Nadácia Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka|miesto=Spišské Podhradie|rok=2015|isbn=9788089170500|strany=}}</ref> Historik Kamenec označil tvrdenia, že na základe listu boli pozastavené deportácie, za nezmysel a účelovú snahu o neoprávnenú glorifikáciu Vojtaššáka.<ref name=":1" /> Pripustil však, že zákrok Vojtaššáka „mohol ovplyvniť skutočnosť, že v roku 1943 sa nezačali deportácie. Na ich obnovení z omnoho vážnejších domácich i zahraničnopolitických dôvodov vtedy už nemala záujem ani slovenská vláda.“<ref name=":1" /> V novembri [[2017]] sa uskutočnila vedecká konferencia v Spišskej Kapitule, ktorú spoluorganizovalo Spišské biskupstvo. Medzi zúčastnenými boli Hromják, Majeriková-Molitoris, Letz, Dlugoš či Hrabovec. Konferencia predstavila 19 štúdií s výsledkami najnovšieho výskumu tejto skupiny k rôznym aspektom života Vojtaššáka. Súčasťou konferencie boli príspevky dokumentujúce [[Politika|politický]] proces a dlhoročné [[Väznica|väznenie]] [[Komunistický režim|komunistickým režimom]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Ján Vojtaššák : biskup v dejinách 20. storočia : zborník z vedeckej konferencie k 140. výročiu narodenia, Spišská Kapitula 14.-15. november 2017|url=https://www.worldcat.org/oclc/1089866826|miesto=Bratislava|isbn=9788089567867|priezvisko=Letz, Róbert,}}</ref> V októbri 2019 Štátny sekretariát Svätej stolice rozhodol o znovuotvorení procesu blahorečenia Jána Vojtaššáka, ktorý bol od roku 2003 pozastavený.<ref name=":3" /><ref name=":2" /> Podľa ''Denníka N'' opätovné otvorenie procesu dosiahli vytrvalou kampaňou slovenské cirkevné kruhy.<ref name=":3" /> Kritici opäť poukazovali, že ide o snahu relativizovať Vojtaššákovu politickú angažovanosť v Štátnej rade Slovenského štátu, jeho postoj k deportáciám Židov a arizáciu majetku.<ref name=":3" /><ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kocúr|meno=Miroslav|autor=|odkaz na autora=Miroslav Kocúr|titul=Jána Vojtaššáka chcú predsa len blahorečiť|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2390716/jana-vojtassaka-chcu-predsa-len-blahorecit/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-05-14|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref> V roku [[2019]] [[Spišská diecéza|Spišské biskupstvo]] spolu s LUX communication a ''[[TV LUX]]'' pripravili [[dokumentárny film]] o biskupovi s názvom ''Vojtaššák''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Na Slovensku vznikol film o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi|periodikum=MY Orava|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-19|issn=1335-4418|url=https://my.sme.sk/orava/c/na-slovensku-vznikol-film-o-biskupovi-janovi-vojtassakovi|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> V auguste 2026 bol vo Vatikáne predložený historikom Dikastéria pre kauzy svätých spis o mučeníctve (Positio super martyrio) v kauze blahorečenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Program biskupov: Sväté omše, púte a ďalší liturgický program | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260810001 | vydavateľ = [[Konferencia biskupov Slovenska]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-13 | jazyk = }}</ref> Oznámenie tejto skutočnosti vyvolalo opätovnú kritiku zo strany židovskej obce na Slovensku, historikov a médií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arizátor a udavač blahoslaveným? Prečo nie. Spišský diecézny biskup sa teší z pokroku v procese blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka. | url = https://www.facebook.com/zidianaslovensku/posts/pfbid0VFyEjJHVQuRLPtezznggd9SWMgM6L28fBK2fxvqToKyTLHurRoRJyi1y4QCUcpQ1l | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-13 | vydavateľ = [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike]] | url archívu = https://perma.cc/ZVE9-87UT?url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fzidianaslovensku%2Fposts%2Fpfbid0VFyEjJHVQuRLPtezznggd9SWMgM6L28fBK2fxvqToKyTLHurRoRJyi1y4QCUcpQ1l&ts=20260813132956 | dátum archivácie = 2026-08-13 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kocúr|meno=Miroslav|autor=|odkaz na autora=|titul=Vojtaššák vo Vatikáne|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5502788/vojtassak-vo-vatikane/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-12|dátum prístupu=2026-08-13}}</ref><ref name=":16" /><ref name=":18" /> Historička [[Hana Kubátová]] skúmajúca dejiny [[Holokaust|holokaustu]] na Slovensku v tejto súvislosti pripomenula, že pri Vojtaššákovi nejde len o jeden problematický dokument, výrok či krok a dodala, že sa „predsa priamo angažoval v politických štruktúrach režimu. Bol členom Štátnej rady a dvakrát jej podpredsedom, teda vysokým ústavným činiteľom.“<ref name=":16" /> Katolícky kňaz a historik Marek Vadrna upozornil, že hoci bol nespravodlivo odsúdený, väznený a ponižovaný, táto etapa jeho života nesmie zakrývať jeho predchádzajúce konanie.<ref name=":18" /> Zároveň poukázal na potrebu skúmať aj motivácie a okolnosti vzniku jeho obrazu mučeníka a svätca.<ref name=":18" /> == Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka == Po Vojtaššákovi je pomenovaný [[Seminár (katolíci)|Kňazský seminár]] biskupa Jána Vojtaššáka v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]] – [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]].<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majda | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly III. | url = https://ks.kapitula.sk/uploads/fck/file/Historia%20Kapituly%20III_03.pdf | vydavateľ = Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka | miesto = Ružomberok | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-13 | jazyk = | priezvisko2 = Majda | meno2 = Martin}}</ref> Seminár, na ktorom aj on sám študoval, bol založený ešte v roku [[1815]].<ref name=":15" /> V roku [[1950]] [[komunistický režim]] kňazský seminár násilím zlikvidoval. Seminaristi boli povolaní na vojenskú službu do [[Pomocný technický prápor|Pomocných technických práporov (PTP)]].<ref name=":15" /> Profesori a predstavení boli zatknutí a odsúdení spolu s Vojtaššákom.<ref name=":10" /><ref name=":15" /> Seminár bol znovu obnovený až v roku [[1990]].<ref name=":15" /> Od roku [[2003]] patrí seminár pod správu Teologickej fakulty [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]].<ref name=":15" /> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam spišských biskupov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[http://biskup-jan.sk Webová stránka o biskupovi J. Vojtaššákovi] *[http://ks.kapitula.sk Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule] *[https://holokaust.sk/upload/145193014035.pdf Spory o biskupa Vojtaššáka. Politické a spoločenské aktivity Jána Vojtaššáka v rokoch 1938 - 1945] – Dokumentačné stredisko holokaustu, 2008 *[https://www.lumen.sk/archiv-play/87745 Anjelom svojim prikážem o tebe] ''–'' rozhlasová hra Antona Laučeka z archívu [[Rádio Lumen|''Rádia Lumen'']] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Vojtaššák, Ján}} [[Kategória:Biskupi Spišskej diecézy]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Signatári Martinskej deklarácie]] [[Kategória:Osobnosti zo Zákamenného]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] szu0lzrfhkscv1f517z2bqc1syiaw9u Karol Križan 0 15865 8356531 8091432 2026-08-15T14:10:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356531 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno = Karol Križan | Portrét = Karol Križan.jpg | Štátna príslušnosť = Slovensko | Popis = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejista]] | Dátum narodenia = {{dnv|1980|6|5}} | Miesto narodenia = [[Žilina]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 = 1996 | Rok2 = | Pozícia = brankár | Streľba = | Výška = 178 | Váha = 83 | Prezývka = }} {{olympijská účasť}} '''Karol Križan''' (* [[5. jún]] [[1980]], [[Žilina]]) je slovenský [[ľadový hokej|hokejový]] brankár chytajúci za druholigový tím [[HK Detva]]. == Klubový hokej == {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila súťaž| [[Slovenská hokejová extraliga|Slovenská extraliga]] </center>}} {{Infobox-medaila farba|2||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2003/2004|2003/04]] – [[HKm Zvolen]]</center>|}} {{Infobox-medaila farba|2||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2004/2005|2004/05]] – HKm Zvolen</center>|}} {{Infobox-medaila farba|3||<center> [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2009/2010|2009/10]] – [[MHC Martin]]</center>|}} {{Infobox-medaila súťaž| [[Svenska hockeyligan|Elitserien]] </center>}} {{Infobox-medaila farba|1||<center> 2006/07 – [[Modo Hockey]]</center>|}} {{Infobox koniec}} V [[slovenská hokejová extraliga|extralige]] debutoval už ako 16-ročný v [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] – v sezóne [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]]. Spočiatku chytal viac v juniorskom mužstve, za dva roky si postupne vybojoval pozíciu prvého brankára. V ročníku [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2000/2001|2000/01]] odohral dva zápasy základnej časti za [[HKm Zvolen]], neskoršieho majstra. V ďalšej sezóne sa stal brankárskou jednotkou Zvolena, keď nahradil [[Rastislav Rovnianek|Rastislava Rovnianka]]. V HKm Zvolen pôsobil štyri roky, počas sezóny [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2004/2005|2004/05]] v čase [[Lockout v NHL|lockoutu NHL]] klub dosiahol finálovú účasť, kde prehral s [[HC Slovan Bratislava| Slovanom Bratislava]]. Križan zaznamenal v 16 zápasoch play-off percentuálnu úspešnosť 93,9 ‰. V sezóne 2023/2024 bude hrávať Karol Križan v druhej lige za HC Detva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brankársky veterán nekončí. Ambicióznemu klubu hodil podpis aj kapitán | url = https://www.hokejovysvet.sk/clanok/64808/brankarsky-veteran-nekonci-ambicioznemu-klubu-hodil-podpis-aj-kapitan | vydavateľ = hokejovysvet.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pred ročníkom 2005/06 prestúpil do [[MoDo Hockey Örnsköldsvik|MoDo Hockey]] vo švédskej [[Svenska hockeyligan|Elitserien]], kde sa stal brankárskou jednotkou. Prvú sezónu hral spoločne s [[Rastislav Pavlikovský|Rastislavom Pavlikovským]]. V 47. kole v zápase proti [[Timrå IK]] strelil gól, pri odvolaní súperovho brankára v záverečnej power-play,<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = | periodikum = video | dátum = | url = http://www.youtube.com/watch?v=8rFfMmzyJNM |}}</ref> v stretnutí navyše chytil všetkých 45 striel.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Fantastický Križan dal vo Švédsku gól | periodikum = Pravda | dátum = 3.3.2006 | url = http://hokej.pravda.sk/sk_hhokej.asp?r=sk_hhokej&c=A060303_160619_sk_hhokej_p14 | 6 = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V nasledujúcom ročníku 2006/07 bol jeho spoluhráčom [[Róbert Döme]]. Klub získal majstrovský titul, keď vo finále porazil [[HC Linköping]], za ktorý chytal [[Rastislav Staňa]], po víťazstve 4:2 na zápasy.<ref> {{Citácia periodika | autor = | titul = Križan vychytal pre MoDo vo Švédsku titul | periodikum = Pravda | dátum = 14.4.2007 | url = http://hokej.pravda.sk/krizan-vychytal-pre-modo-vo-svedsku-titul-fjc-/sk_hhokej.asp?c=A070414_233909_sk_hhokej_p13 |}}</ref> Križan a Döme sa stali po [[Vladimír Országh|Vladimírovi Országhovi]] ďalšími slovenskými hokejistami so ziskom švédskeho titulu. V sezóne 2007/08 však MoDo prekvapivo vypadlo už v úvodnom kole play-off s [[Timrå IK]].<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Križan švédsky titul neobháji | periodikum = Hospodárske noviny | dátum = 19.3.2008 | url = http://sport.hnonline.sk/c1-23414960-krizan-svedsky-titul-neobhaji | 6 = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Koncom [[december 2008|decembra 2008]] s ním vedenie rozviazalo kontrakt, ako dôvod uviedlo, že nedodržiaval tímovú koncepciu.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = | periodikum = Pravda | dátum = | url =http://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/130941-krizan-na-jednej-strane-som-stastny-na-druhej-nastvany/ |}}</ref> Následne prestúpil do [[National League A|švajčiarskej]] ligy, do klubu [[HC Ambri-Piotta]], <ref> {{Citácia periodika | autor = | titul = Hokejový brankár Križan bude chytať vo Švajčiarsku | periodikum = SME | dátum = 24.12.2008 | url = http://hokej.sme.sk/c/4237715/hokejovy-brankar-krizan-bude-chytat-vo-svajciarsku.html |}}</ref> V [[jún 2009|júni 2009]] uzavrel kontrakt s [[MHC Martin]].<ref> {{Citácia periodika | autor = | titul = Po Uramovi mieri do Martina i brankár Križan | periodikum = Pravda | dátum = 28.6.2009 | url = http://hokej.pravda.sk/po-uramovi-mieri-do-martina-i-brankar-krizan-fzu-/sk_hliga.asp?c=A090628_084548_sk_hliga_p28 |}}</ref> Klub dosiahol 3. miesto, čím vyrovnal svoje najvyššie umiestnenie v Extralige. V priebehu ročníka 2010/11 prestúpil do švédskeho druholigového [[Växjö Lakers]] a pomohol klubu postúpiť do [[Svenska hockeyligan|Elitserien]]. V nasledujúcej sezóne chytal za taliansky [[SC Renon]]. V ročníku 2012/13 bol hráčom [[Ice Tigers Nové Zámky]] v [[MOL Liga|MOL Lige]]. Od ďalšej sezóny je brankárom nórskeho klubu [[Tønsberg Vikings]]. === Klubová štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 100%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" !rowspan="2"| Sezóna ||rowspan="2"|Klub ||rowspan="2"|Liga ! colspan="7" | Základná časť ! align="center" colspan="7" | Play-off |-ALIGN="center" !Z||Min||G||%||G/Z||TM||SO||Z||Min||G||%||G/Z||TM||SO |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]] || [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |||||||75,0||9,23|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]] || [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |||||||92,0||2,71|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1998/1999|1998/99]] || [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |||||||90,9||3,07|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1999/2000|1999/00]] || [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |||||||90,9||2,99|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2000/2001|2000/01]] || [[HKm Zvolen]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |2||87||6||81,0||3,00||0|||||||||||||||| |-ALIGN="center" | || [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |32||1865||107||89,0||3,34||14||||||||||82,0||5,67|||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2001/2002|2001/02]] || [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |40||||||88,0||3,17|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2002/2003|2002/03]] || [[HKm Zvolen]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |53||||||92,0||2,33||22||||||||||91,2||2,17|||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2003/2004|2003/04]] || [[HKm Zvolen]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |48||2912||100||93,6||2,00||30||9||16||||||93,6||2,43|||| |-ALIGN="center" | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2004/2005|2004/05]] || [[HKm Zvolen]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |48||||||92,9||2,34||||||16||||||93,9||1.88|||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2005/06 ||[[MoDo Hockey]] || [[Svenska hockeyligan|Elitserien]] |45||2666||87||93,6||1,96||||7||5||||||86,6||3,86||0|| |-ALIGN="center" |2006/07 ||[[MoDo Hockey]] || [[Svenska hockeyligan|Elitserien]] |49||2911||114||90,9||2,35||||||20||||||92,2||2,19||14|| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2007/08 ||[[MoDo Hockey]] ||[[Svenska hockeyligan|Elitserien]] |51||2853||128||90,99||2,69||58||7||5||278||20||86,7||4,32||2||0 |- align=center |2008/09 || [[Modo Hockey]] || [[Svenska hockeyligan|Elitserien]] |27||1528||77||89,6||3.02|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | || [[HC Ambri-Piotta]]<ref> Klub hral o záchranu </ref> || [[National League A|NLA]] |14||||||||3.04||||||12||||||2,59|||||| |- align=center | [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2009/2010|2009/10]] ||[[MHC Martin]] || [[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |27||1522||74||90,90||2,92||27||0||9||404||24||92,48||3,56||0||1 |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2010/11 ||[[MHC Martin]] ||[[Slovenská hokejová extraliga|SE]] |13||675||||90,8||2,75|||||||||||||||||| |- align=center | || [[HC 07 Detva]] || [[1. SHL]] |4||||||91,8||2,62|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | || [[Växjö Lakers]] || [[Hockeyallsvenskan|Allsvenskan]] |11||607||30||89,6||2,97|||||||||||||||||| |- align=center |2011/12 || [[SV Renon]] || [[Serie A (ľadový hokej)|Serie A]] |43||2500||120||91,5||2,88|||||||||||||||||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2012/13 || [[Nové Zámky Ice Tigers]] || [[MOL Liga]] |12||||||93,0||2,45||||||3||||||86,6||4.74|||| |-ALIGN="center" |2013/14 || [[Tønsberg Vikings]] || [[Nórska hokejová liga|NOR]] |40||||||88,3||4,95||||||3||||||90,5||3,14|||| |-ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |2014/15 || [[MsHK Žilina]] || [[Tipsport extraliga|SVK]] |2023/24 || [[HC Detva]] || [[2.liga|SVK]] | |||||| || |||||| |||||| || |||| |} == Reprezentácia == {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{SVK|lh|1}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[ľadový hokej]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvá sveta do 20 rokov]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1999|Winnipeg 1999]]</center>|}} {{Infobox koniec}} Karol Križan reprezentoval na posledných [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|majstrovstvách Európy do 18 rokov]], ktoré sa konali v roku [[1998]] (6. miesto). Zúčastnil sa aj na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1999|MS 20 1999]], kde Slovensko vybojovalo bronzovú medailu, hoci neodchytal žiaden zápas. Bol členom reprezentácie aj na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2000|MS 20 2000]] (9. miesto). V seniorskej [[Slovenské národné hokejové mužstvo|reprezentácii]] sa zúčastnil na piatich svetových šampionátoch za sebou – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] (4. miesto), [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|2006]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|2007]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|2008]] a [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]]. Spolu odchytal '''42''' reprezentačných zápasov. Nosí reprezentačný dres číslo 60. === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] === Na svetovom šampionáte vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Innsbruck]]u obsadila slovenská reprezentácia piate miesto, keď vo štvrťfinále prehrala s [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadou]] 4:5. Križan bol nominovaný ako tretí brankár po [[Ján Lašák|Jánovi Lašákovi]] a [[Rastislav Staňa|Rastislavovi Staňovi]], príležitosť nedostal. === [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ZOH 2006]] === Slovensko obsadilo na olympiáde piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále [[České národné hokejové mužstvo|Českom]]. Križan dostal oveľa viac priestoru ako na predošlých medzinárodných podujatiach. Odchytal dve stretnutia, v ktorých dostal jediný gól a stal sa tak najlepším zo slovenských brankárov v percentuálnej úspešnosti, ako aj v počte inkasovaných gólov na zápas. === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] === Tréner [[František Hossa]] ho nominoval na majstrovstvá sveta v [[Riga|Rige]]. V prvom zápase proti [[Bieloruské národné hokejové mužstvo|Bielorusku]] nahradil zraneného [[Ján Lašák|Jána Lašáka]], ďalšie zápasy odchytal celé. Spolu v nich dostal 12 gólov a mal v nich 91,55% úspešnosť zásahov. === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] === Tréner [[Július Šupler]] ho nominoval na šampionát v [[Rusko|Rusku]]. Nenastúpil na žiaden z prípravných zápasov kvôli zraneným slabinám, do začiatku majstrovstiev sa však uzdravil. Mužstvo vypadlo so [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédskom]] vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto. Križan bol na podujatí slovenskou brankárskou jednotkou, zaznamenal úspešnosť 88,4 %. === [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] === Členom reprezentačného výberu bol aj na svetovom šampionáte 2008, neodchytal však ani jeden zápas. Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny po prehrách s [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemeckom]] a [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]]. V dvoch stretnutiach o udržanie zdolalo [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] 5:1 a 4:3 (po samostatných nájazdoch). === Reprezentačná štatistika === {|bgcolor="#ffdead" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 110%; text-align: center; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#ffdead" ! colspan="10" | |- align=center !Podujatie||&nbsp;Z&nbsp;||Minúty||Strely||Zásahy||G||%||G/Z||SO||Miesto |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 1998|ME 18 1998]] |1||||||||||93,9||2.00||||6. |- ALIGN="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 1999|MS 20 1999]] |0||||||||||||||||3. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2000|MS 20 2000]] |4||||||||||89,1||2,54||||9. |- ALIGN="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|MS 2004]] |1||20||4||4||0||100,00||0,00||||4. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|MS 2005]] |0||||||||||||||||5. |- ALIGN="center" | [[Ľadový hokej na ZOH 2006|ZOH 2006]] |2||120||36||35||1||97,22||0,50||||5. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2006|MS 2006]] |7||379:41||142||130||12||91,55||1,90||3||8. |- ALIGN="center" | [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007|MS 2007]] |7||298:21||138||122||16||88,41||3,22||0||6. |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" |[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2008|MS 2008]] |0||||||||||||||||13. |} ''(štatistické údaje v článku sú z [[23. august]]a [[2014]])'' == Ocenenia == * All-Star slovenskej extraligy [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2003/2004|2003/04]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 2004/2005|2004/05]] == Rodina == Karol Križan má syna Karola (* 2005)<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Karol Križan vo finále ST extraligy už ako otec | periodikum = hokej.sk | dátum = 4.4.2005 | url = http://www.hokej.sk/spravy/?id=34952 |}}</ref> a dcéru Sofiu (*2017) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Karol Križan}} == Externé odkazy == * {{Eliteprospects|5867}} * {{Eurohockey|19728}} * {{Ihdb hokej|id=57470|meno=Karol Križan}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2006}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2007}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2008}} {{Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006}} {{DEFAULTSORT:Križan, Karol}} [[Kategória:Slovenskí hokejisti]] [[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]] [[Kategória:Hráči MHk 32 Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Hráči HKm Zvolen]] [[Kategória:Hráči MHC Martin]] [[Kategória:Hráči Modo Hockey]] [[Kategória:Hráči SV Renon]] [[Kategória:Hráči HC Ambri-Piotta]] [[Kategória:Hráči HC Nové Zámky]] [[Kategória:Hráči Växjö Lakers]] [[Kategória:Hráči HC 07 Detva]] [[Kategória:Hráči Tønsberg Vikings]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2004]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2005]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2006]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2007]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2008]] [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] <!-- neviditeľná poznámka Kelového: ráta sa jeho titul zo sezóny 2000/01, keď za Zvolen odohral len 2 zápasy základnej časti a vrátil sa do Liptovského Mikuláša ? --> 71za91hig26yrjamkbq5pteh90xfbl9 Lienka dvojbodková 0 17197 8356844 7927439 2026-08-16T11:28:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356844 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=lienka dvojbodková| Obrázok=Coccinella bipunctata_detail.jpg| Titulok=| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=holometabolný hmyz|Subdivisio po latinsky=Endopterygota (Holometabola)| Nadrad po slovensky= |Nadrad po latinsky=Neuropteridea| Rad po slovensky= [[chrobáky]]|Rad po latinsky=Coleoptera| Podrad po slovensky= [[všežravé]]|Podrad po latinsky= Polyphaga| Čeľaď po slovensky= [[lienkovité]]|Čeľaď po latinsky=Coccinellidae| Rod po slovensky=lienka|Rod po latinsky=Coccinella| Druh po slovensky=l. dvojbodková|Druh po latinsky=C. bipunctata| Binomické meno=Adalia bipunctata| Klasifikátor1=([[Carl Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]])| Synonymá=''Coccinella bipunctata''| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Lienka dvojbodková''' ([[latinčina|lat.]] ''Adalia bipunctata''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.biolib.cz/cz/taxon/id10814/ |dátum prístupu=2022-12-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221214163059/https://www.biolib.cz/cz/taxon/id10814/ |dátum archivácie=2022-12-14 }}</ref>) patrí medzi najrozšírenejších zástupcov čeľade [[lienkovité]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Patrí do radu [[chrobáky]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Adalia (Adalia) bipunctata|commons=Adalia bipunctata}} {{Zoologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Lienkovité]] 83lxi7y6lj1rrgumkpua3k7vf5hzbtc Domica 0 23773 8356847 8218006 2026-08-16T11:46:59Z ~2026-44669-74 302887 Tino Segeč 8356847 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = Kečovo | municipality1 = Dlhá Ves | established = 1972 | established1 = 2005 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Domica | image = Domica Cave 22.jpg | image_caption = | code = 568 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = Domica Cave | lat_d = 48.477778 | long_d = 20.470278 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Domica''' je najväčšia [[jaskyňa]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu [[Silická planina|Silickej planiny]] v katastrálnom území obcí [[Dlhá Ves]] a [[Kečovo]] v [[okres Rožňava|okrese Rožňava]]. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou [[Baradla]] v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca {{km|25|m}}. Samotná Domica je dlhá {{m|5358|m}}, z čoho je od roku [[1932]] pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý {{m|1315|m}}. Objavil ju [[Ján Majko]] 3. októbra [[1926]]. A Dominika-barlang 1 180 m a felszín alatt van és a világ legmélyebb barlangja. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou {{m|140|m}}. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98%. == Vznik a štruktúra == Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – {{m|12|m}}. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť. Umelo prekopaný vchod leží vo výške {{mnm|339}}, vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú ''Vstupnú chodbu'', ''Prales'', ''Koncertnú sieň'', ''Palmový háj'', ''Dóm indických pagod'', ''Suchú chodbu'' a ''Sieň terás''. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú ''Objavnú chodbu'', ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx – ''Panenskú chodbu'', ''Majkov dóm'', ''Prvú a Druhú plavbu''. Prvú plavbu tvorí ''Gotický dóm'', ktorého dno vypĺňa {{m|100|m}} dlhé jazero. Na konci ''Gotického dómu'' je ''Klenotnica'' s kvapľovými útvarmi ''Smútočnej vŕby'' a ''Stĺpom víťazstva''. Priestory ''Druhej plavby'' pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke {{m|480|m}}. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy ''Chobotnice'' a tanierovité stalagmity ''Skalnej ruže v Kvetnici''. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (''Rímske kúpele'', ''Plitvické jazerá'') a guanové hrnce. == Problémy jaskyne== [[Image:Domica - areal.jpg|right|thumb|250px|Vstupný areál]] Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku [[1984]] trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku [[1954]], [[1955]] a [[1964]]. Napríklad v roku [[1960]] sa po záplave premenili [[závrt]]y na [[Silická planina|Silickej planine]] na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli [[1977]]. Vtedy zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne. ''Vstupnú chodbu'', ''Černošskú chyžu'', ''Archeologickú chodbu'', ''Sieň 11 plameňov'', ''Majkov dóm'', ''Rímske kúpele'', ''Prvú plavbu'' a v ľavom krídle ''Prales'' po ''Japonskú čajovňu'' postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi {{m|4|m}} dlhú jamu. Na ''Rázcestí'' zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované [[artefakt]]y neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania [[4. október|4. októbra]] [[1984]] a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav. Ďalšie nebezpečenstvá ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov. == Archeologické nálezy == Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Goláň | meno = K. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kropilák | meno2 = M. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ratkoš | meno3 = P. | autor3 = | odkaz na autora3 = Peter Ratkoš | spoluautori = TIBENSKÝ J. | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Československé dejiny | odkaz na titul = | editori = | redaktori = M. Kropilák | prekladatelia = | ilustrátori = F. Šesták | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1961 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 384 | prílohy = 40 | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = 2. Počiatky rodovej organizácie | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 16 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = slovensky }}</ref> [[neolit]]ickým [[človek]]om, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob [[Bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]] (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/7-domica#fotogaleria Jaskyňa Domica - Fotografie] * {{ŠZOCHČPSR odkaz|568}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Mineraly.sk|/files/lok/56_domica_jaskyna.htm#...}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Sprístupnené jaskyne Slovenska}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Silická planina]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Ramsarské lokality na Slovensku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Kečovo]] cbwfkm5veuigx4mgda8wwbecr7magld 8356849 8356847 2026-08-16T11:48:30Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User_talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59 8218006 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Košického kraja | map1_locator = Košický kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Košický kraj|Košický]] | district = [[Rožňava (okres)|Rožňava]] | municipality = Kečovo | municipality1 = Dlhá Ves | established = 1972 | established1 = 2005 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná pamiatka]] | name = Domica | image = Domica Cave 22.jpg | image_caption = | code = 568 | management = Správa slovenských jaskýň | area = | commons = Domica Cave | lat_d = 48.477778 | long_d = 20.470278 <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst | whs_type = prírodná | whs_year = 1995 | whs_extensions = 2000 | whs_number = 725-858 | whs_region = 4 | whs_criteria = viii }} '''Domica''' je najväčšia [[jaskyňa]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu [[Silická planina|Silickej planiny]] v katastrálnom území obcí [[Dlhá Ves]] a [[Kečovo]] v [[okres Rožňava|okrese Rožňava]]. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou [[Baradla]] v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca {{km|25|m}}. Samotná Domica je dlhá {{m|5358|m}}, z čoho je od roku [[1932]] pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý {{m|1315|m}}. Objavil ju [[Ján Majko]] 3. októbra [[1926]]. Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou {{m|140|m}}. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2 °C do 11,4 °C a vlhkosť od 95 do 98%. == Vznik a štruktúra == Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8 – {{m|12|m}}. V každej z nich sa vystriedali obdobia erózne a akumulačné, čo dosvedčujú klasicky vyvinuté povalové korytá. Terajšie suché korytá predstavujú najstaršiu vývojovú úroveň, zatiaľ čo priestory, kadiaľ preteká Styx a Domický potok, vytvárajú strednú vývojovú úroveň. Poď ňou sa nachádza najmladšia vývojová úroveň, zanesená štrkom a hlinou. Vrchné časti Domice sa začali vytvárať pravdepodobne po vyzdvihnutí poltárskej formácie nad hladinu mora vo vrchnom panóne, keď sa sformovala aj terajšia hydrografická sieť. Umelo prekopaný vchod leží vo výške {{mnm|339}}, vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú ''Vstupnú chodbu'', ''Prales'', ''Koncertnú sieň'', ''Palmový háj'', ''Dóm indických pagod'', ''Suchú chodbu'' a ''Sieň terás''. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú ''Objavnú chodbu'', ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx – ''Panenskú chodbu'', ''Majkov dóm'', ''Prvú a Druhú plavbu''. Prvú plavbu tvorí ''Gotický dóm'', ktorého dno vypĺňa {{m|100|m}} dlhé jazero. Na konci ''Gotického dómu'' je ''Klenotnica'' s kvapľovými útvarmi ''Smútočnej vŕby'' a ''Stĺpom víťazstva''. Priestory ''Druhej plavby'' pozostávajú zo siení a dómov, ktorých dno je zaplavené Styxom v dĺžke {{m|480|m}}. Z kvapľových útvarov sú zaujímavé závesy ''Chobotnice'' a tanierovité stalagmity ''Skalnej ruže v Kvetnici''. Jaskyňa vyniká bohatstvom tvarov, z ktorých sú pre Domicu najtypickejšie kvapľové štíty a bubny, cibuľkovité stalaktity, kaskádové jazierka (''Rímske kúpele'', ''Plitvické jazerá'') a guanové hrnce. == Problémy jaskyne== [[Image:Domica - areal.jpg|right|thumb|250px|Vstupný areál]] Od začiatku päťdesiatych rokov až do roku [[1984]] trpela Domica každý rok záplavami, ktoré začali ohrozovať jaskyňu po tom, ako boli rozorané medze na okolitých družstevných poliach. Po výdatných búrkach stekala prebytočná voda z nesprávne oraných polí priamo pred jaskyňu. Veľké záplavy postihli Domicu v roku [[1954]], [[1955]] a [[1964]]. Napríklad v roku [[1960]] sa po záplave premenili [[závrt]]y na [[Silická planina|Silickej planine]] na jazerá. Najväčšia katastrofa postihla Domicu v apríli [[1977]]. Vtedy zúrila silná búrka spojená s veľmi výdatnými zrážkami. Tlak stúpajúcej vody prelomil železnú bránu na vchode a prúd vody vnikol do priestorov jaskyne. ''Vstupnú chodbu'', ''Černošskú chyžu'', ''Archeologickú chodbu'', ''Sieň 11 plameňov'', ''Majkov dóm'', ''Rímske kúpele'', ''Prvú plavbu'' a v ľavom krídle ''Prales'' po ''Japonskú čajovňu'' postihla záplava a ničivý živel všade zanechal stopy. Hneď za vstupnou bránou nápor vody vymlel na betónovom chodníku asi {{m|4|m}} dlhú jamu. Na ''Rázcestí'' zmizol bez stopy štrk a piesok pripravený na úpravu chodníkov. Na archeologických lokalitách príval odplavil inštalované [[artefakt]]y neolitického človeka a lokality boli zanesené vrstvou riedkeho bahna. Zničili sa rozvody elektrického osvetlenia. Škody boli také rozsiahle, že sa uvažovalo aj o úplnom uzavretí Domice. Vtedajšie Ministerstvo kultúry SSR sa rozhodlo vykonať nákladnú obnovu jaskyne a vybudovať vstupný areál, ktorý by zabezpečil bezpečnosť pre Domicu. Nový areál bol oficiálne odovzdaný do užívania [[4. október|4. októbra]] [[1984]] a v súčasnosti neslúži len ako ochrana jaskyne, ale aj ako výstavná časť pre archeologické artefakty. Vybudovaním nového vstupného areálu sa odstránil iba problém ničivých záplav. Ďalšie nebezpečenstvá ohrozujú Domicu i naďalej. Najväčším problémom v jaskyni je inštalácia nevhodných svietidiel, ktoré podporujú rast machov na kvapľoch. Ďalším problémom sú organické látky z polí, ktoré prenikajú do jaskyne, stekajú po stenách a usadzujú sa na dne jazierok. Menia chemické zloženie vody v jaskyni a tým ohrozujú existenciu kvapľov. == Archeologické nálezy == Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Goláň | meno = K. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kropilák | meno2 = M. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ratkoš | meno3 = P. | autor3 = | odkaz na autora3 = Peter Ratkoš | spoluautori = TIBENSKÝ J. | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Československé dejiny | odkaz na titul = | editori = | redaktori = M. Kropilák | prekladatelia = | ilustrátori = F. Šesták | ďalší = | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Vydavateľstvo Osveta | miesto = Bratislava | rok = 1961 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 384 | prílohy = 40 | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = 2. Počiatky rodovej organizácie | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 16 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = slovensky }}</ref> [[neolit]]ickým [[človek]]om, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob [[Bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]] (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/7-domica#fotogaleria Jaskyňa Domica - Fotografie] * {{ŠZOCHČPSR odkaz|568}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Mineraly.sk|/files/lok/56_domica_jaskyna.htm#...}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné prírodné pamiatky na Slovensku}} {{Sprístupnené jaskyne Slovenska}} {{Slovenský kras}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Silická planina]] [[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Košickom kraji]] [[Kategória:Ramsarské lokality na Slovensku]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva na Slovensku]] [[Kategória:Archeologické lokality na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia Národného parku Slovenský kras]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Rožňava]] [[Kategória:Kečovo]] 5o0ugqmvqges35e68m2no05hxh6052u Bátovce 0 28650 8356518 8181801 2026-08-15T13:35:01Z IvanKlinko 61943 /* Osobnosti obce */ 8356518 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bátovce | Iné názvy = | Obrázok = Bát-cat church.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Martina | Znak = Batovce Shield.png | Vlajka = Batovce-levice-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.291111 | Zemepisná dĺžka = 18.745000 | Nadmorská výška = 224 | Prvá zmienka = 1037/1320 | Starosta = Peter Burčo<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 935 03 | Kód = 502057 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 2<br/>935 03  Bátovce | E-mail = ocubatovce@stonline.sk | Telefón = 639 41 01, 639 41 02 | Fax = 639 41 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = batovce.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bátovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]]. V rokoch [[1780]]{{--}}[[1922]] boli Bátovce sídlom [[Bátovce (slúžnovský okres)|Bátovského okresu]] v [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župe]].<ref name="batovce-historia" /><ref name="batovce-uzemny-plan" /> Obci sa hovorí aj „mesto kráľovien“.<ref name="batovce-historia" /> == Dejiny == Prvé písomné zmienky o Bátovciach pochádzajú zo stredovekých falzifikátov z rokov [[1037]] a [[1086]], kde sa uvádzajú ako tribuna de Foro Regine, resp. de Mercatu Regine, teda ako miesto trhu kráľovnej. Prvá hodnoverná zmienka o obci je však až z roku [[1267]], keď sa spomína pod názvom Bat. V tomto období pravdepodobne slovanskú obec osídľujú nemeckí kolonisti. V rokoch [[1543]] až [[1848]] patrili Bátovce [[Levice (Slovensko)|levickému]] hradnému panstvu. Od roku [[1611]] je v Bátovciach doložená existencia cechov. V roku [[1715]] mali Bátovce mlyn a 97 domácností. Pošta bola v prevádzke od roku [[1828]]. V roku [[1852]] navštívila Bátovce česká spisovateľka [[Božena Němcová]]. Počas [[Bachovský absolutizmus|Bachovho absolutizmu]] sa stali sídlom berného úradu a okresného súdu s pozemkovou knihou až do roku [[1878]]. V novembri [[1938]] po pričlenení Levíc k [[Maďarsko|Maďarsku]], bol do Bátoviec evakuovaný berný úrad, ktorý tu sídlil až do roku [[1940]]. V roku [[1943]] bola k Bátovciam pričlenená obec [[Jalakšová]], ktorá sa prvý raz spomína v roku [[1381]]. Známa vodná nádrž Lipovina bola vybudovaná v roku [[1968]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin Toursky|sv. Martina]], pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Z románskej etapy sa dochovali po četných prestavbách len obvodové múry lode. V druhej polovici [[15. storočie|15.]] či na začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol [[gotika|neskorogoticky]] upravený, bola vybudovaná nová predstavaná veža. Z gotického obdobia sa dochovali dva portály, západný a južný. Neskorobarokovo bol kostol prestavaný okolo roku [[1730]], v romto období vznikla dnešná segmentová svätyňa. Kostol bol obnovovaný v rokoch [[2008]]-[[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bátovce | url = http://apsida.sk/c/7355/batovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, okná majú nadokenné klenáky. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Bát-cat church.JPG|Kostol sv. Martina Bát-cat church2.JPG|Veža katolíckeho kostola Bátovce kostolík 07.jpg|Gotické portály Bát-cat church5.JPG </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, trojloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1873]]. Kostol bol postavený podľa projektu A. Benku. Upravovaný bol v rokoch [[1905]] a [[1933]]. V interiéri sa nachádza typická protestantská [[empora]], zaklenutý je krížovou [[klenba|klenbou]]. Na neogotickom [[oltár|oltári]] sa nachádza centrálny obraz Nanebovstúpenie [[Ježiš Kristus|Krista]] od [[Peter Michal Bohúň|P. M. Bohúňa]] z roku [[1873]]. [[Kazateľnica]] je tiež neogotická, z roku [[1875]]. [[Krstiteľnica]] je ešte [[klasicizmus|klasicistická]] z roku [[1780]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bátovce - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/batovce-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola v duchu neogotiky sú členené opornými piliermi, okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * Zemianska kúria, pôvodne gotická dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny 15. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5885 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Kúria je štvortraktová, okná majú profilované šambrány. <gallery> Bátovce, Evanjelický kostol, Slovensko.jpg|Evanjelický kostol Bátovce evkostol 05.jpg Bát-ev church2.JPG Bátovce evkostol 07.jpg|Detail neogotického portálu </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ján Weiss]], [[učiteľ]] a [[entomológ]] === Pôsobili tu === * [[Samuel Čerňanský]] (* [[1759]] – † [[1809]]), [[lekár|evanjelický kňaz]], [[spisovateľ]] a [[prekladateľ]] * [[Albert Škarvan]] (* [[1869]] – † [[1926]]), [[lekár]], [[spisovateľ]] a [[prekladateľ]] == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="batovce-historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce | url = http://www.batovce.sk/historia-obce/mid/325635/md0/3/md1/2017/.html | vydavateľ = Obecný úrad | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-11 | miesto = Bátovce | url archívu = https://web.archive.org/web/20181226232625/http://www.batovce.sk/historia-obce/mid/325635/md0/3/md1/2017/.html | dátum archivácie = 2018-12-26 }}</ref> <ref name="batovce-uzemny-plan">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Architektonické štúdio Atrium | titul = Územný plán obce Bátovce | url = http://www.uzemneplany.sk/files/ground_planes/batovce/parts/uzemny-plan-obce/prieskumy-a-rozbory/documents/sprievodna-sprava.pdf?f=a8d25acf164d9874239bf415853d6b69 | vydavateľ = uzemneplany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-11 | miesto = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/7355/batovce Apsida.sk]– profil románskeho kostola {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Bátovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Levice]] qywyzm1cozb4z52j04ikgrilaikhfob 8356530 8356518 2026-08-15T14:10:04Z IvanKlinko 61943 /* Osobnosti obce */ 8356530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Bátovce | Iné názvy = | Obrázok = Bát-cat church.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Martina | Znak = Batovce Shield.png | Vlajka = Batovce-levice-flag.svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Hont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.291111 | Zemepisná dĺžka = 18.745000 | Nadmorská výška = 224 | Prvá zmienka = 1037/1320 | Starosta = Peter Burčo<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 935 03 | Kód = 502057 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Obecný úrad<br/>Č. 2<br/>935 03  Bátovce | E-mail = ocubatovce@stonline.sk | Telefón = 639 41 01, 639 41 02 | Fax = 639 41 02 | Mapa = | Popis mapy = | Web = batovce.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Bátovce''' (''{{v jazyku|deu|Frauenmarkt}}'', ''{{V jazyku|hun|Bát}}'') sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Levice (okres)|Levice]]. V rokoch [[1780]]{{--}}[[1922]] boli Bátovce sídlom [[Bátovce (slúžnovský okres)|Bátovského okresu]] v [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župe]].<ref name="batovce-historia" /><ref name="batovce-uzemny-plan" /> Obci sa hovorí aj „mesto kráľovien“.<ref name="batovce-historia" /> == Dejiny == Prvé písomné zmienky o Bátovciach pochádzajú zo stredovekých falzifikátov z rokov [[1037]] a [[1086]], kde sa uvádzajú ako ''tribuna de Foro Regine'', resp. ''de Mercatu Regine'', teda ako miesto trhu kráľovnej. Prvá hodnoverná zmienka o obci je však až z roku [[1267]], keď sa spomína pod názvom Bat. V tomto období pravdepodobne slovanskú obec osídľujú nemeckí kolonisti. V rokoch [[1543]] až [[1848]] patrili Bátovce [[Levice (Slovensko)|levickému]] hradnému panstvu. Od roku [[1611]] je v Bátovciach doložená existencia cechov. V roku [[1715]] mali Bátovce mlyn a 97 domácností. Pošta bola v prevádzke od roku [[1828]]. V roku [[1852]] navštívila Bátovce česká spisovateľka [[Božena Němcová]]. Počas [[Bachovský absolutizmus|Bachovho absolutizmu]] sa stali sídlom berného úradu a okresného súdu s pozemkovou knihou až do roku [[1878]]. V novembri [[1938]] po pričlenení Levíc k [[Maďarsko|Maďarsku]], bol do Bátoviec evakuovaný berný úrad, ktorý tu sídlil až do roku [[1940]]. V roku [[1943]] bola k Bátovciam pričlenená obec [[Jalakšová]], ktorá sa prvý raz spomína v roku [[1381]]. Známa vodná nádrž Lipovina bola vybudovaná v roku [[1968]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Martin Toursky|sv. Martina]], pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Z románskej etapy sa dochovali po četných prestavbách len obvodové múry lode. V druhej polovici [[15. storočie|15.]] či na začiatku [[16. storočie|16. storočia]] bol [[gotika|neskorogoticky]] upravený, bola vybudovaná nová predstavaná veža. Z gotického obdobia sa dochovali dva portály, západný a južný. Neskorobarokovo bol kostol prestavaný okolo roku [[1730]], v tomto období vznikla dnešná segmentová svätyňa. Kostol bol obnovovaný v rokoch [[2008]]-[[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bátovce | url = http://apsida.sk/c/7355/batovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, okná majú nadokenné klenáky. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Bát-cat church.JPG|Kostol sv. Martina Bát-cat church2.JPG|Veža katolíckeho kostola Bátovce kostolík 07.jpg|Gotické portály Bát-cat church5.JPG </gallery> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, trojloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1873]]. Kostol bol postavený podľa projektu A. Benku. Upravovaný bol v rokoch [[1905]] a [[1933]]. V interiéri sa nachádza typická protestantská [[empora]], zaklenutý je krížovou [[klenba|klenbou]]. Na neogotickom [[oltár|oltári]] sa nachádza centrálny obraz Nanebovstúpenie [[Ježiš Kristus|Krista]] od [[Peter Michal Bohúň|P. M. Bohúňa]] z roku [[1873]]. [[Kazateľnica]] je tiež neogotická, z roku [[1875]]. [[Krstiteľnica]] je ešte [[klasicizmus|klasicistická]] z roku [[1780]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bátovce - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/batovce-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola v duchu neogotiky sú členené opornými piliermi, okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. * Zemianska kúria, pôvodne gotická dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej tretiny 15. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5885 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Kúria je štvortraktová, okná majú profilované šambrány. <gallery> Bátovce, Evanjelický kostol, Slovensko.jpg|Evanjelický kostol Bátovce evkostol 05.jpg Bát-ev church2.JPG Bátovce evkostol 07.jpg|Detail neogotického portálu </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * Martin Hamaliar (* [[1750]] – † [[1812]]), [[Protestantský duchovný|evanjelický]] [[Protestantský duchovný|kňaz]], [[Superintendent|biskup]], [[spisovateľ]] a národovec * Michal Godra (* [[1770]] – † [[1815]]), [[Protestantský duchovný|evanjelický kňaz]] a národovec * [[Ján Weiss]] (* [[1873]] – † [[1959]]), [[učiteľ]] a [[entomológ]] * Ján Igor Hamaliar (* [[1905]] – † [[1931]]), [[Literárna kritika|literárny kritik]] a [[historik]] === Pôsobili tu === * [[Samuel Čerňanský]] (* [[1759]] – † [[1809]]), [[Protestantský duchovný|evanjelický kňaz]], [[spisovateľ]] a [[prekladateľ]] * [[Albert Škarvan]] (* [[1869]] – † [[1926]]), [[lekár]], [[spisovateľ]] a [[prekladateľ]] * [[Ladislav Švihran]] (* [[1931]] – † [[2022]]), [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[prekladateľ]] == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="batovce-historia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História obce | url = http://www.batovce.sk/historia-obce/mid/325635/md0/3/md1/2017/.html | vydavateľ = Obecný úrad | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-11 | miesto = Bátovce | url archívu = https://web.archive.org/web/20181226232625/http://www.batovce.sk/historia-obce/mid/325635/md0/3/md1/2017/.html | dátum archivácie = 2018-12-26 }}</ref> <ref name="batovce-uzemny-plan">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Architektonické štúdio Atrium | titul = Územný plán obce Bátovce | url = http://www.uzemneplany.sk/files/ground_planes/batovce/parts/uzemny-plan-obce/prieskumy-a-rozbory/documents/sprievodna-sprava.pdf?f=a8d25acf164d9874239bf415853d6b69 | vydavateľ = uzemneplany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-11 | miesto = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.apsida.sk/c/7355/batovce Apsida.sk]– profil románskeho kostola {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Bátovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Levice]] tfpc3b99mydjoct6n4r0v4o6e4rv6c3 Šablóna:Denné udalosti/08 16 10 30888 8356752 8060519 2026-08-16T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8356752 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Gabriel Lippmann2.jpg |meno = [[Gabriel Lippmann|G. Lippmann]] |rám = }} Meniny má [[Leonard]]. * [[1793]] – [[Veľká francúzska revolúcia]]: [[Národný konvent]] vyhlásil všeobecnú brannú povinnosť * [[1815]] – narodil sa [[Ján Bosco]], rímskokatolícky kňaz, zakladateľ rádu [[Saleziáni Don Bosca|saleziánov]] († [[1888]]) * [[1845]] – narodil sa [[Gabriel Lippmann]], luxembursko-francúzsky fyzik, vynálezca farebnej fotografie, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1921]]) * [[1896]] – na rieke [[Klondike (rieka)|Klondike]] v teritóriu [[Yukon (teritórium)|Yukon]] v [[Kanada|Kanade]] bolo objavené bohaté nálezisko zlata, čo spôsobilo [[Zlatá horúčka na Klondiku|jednu z najväčších zlatých horúčok]] na svete * [[1938]] – zomrel [[Andrej Hlinka]], slovenský rímskokatolícky kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia (* [[1864]]) * [[1954]] – narodil sa [[James Cameron]], kanadský filmový režisér * [[1957]] – zomrel [[Irving Langmuir]], americký chemik, fyzik a inžinier, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1881]]) * [[1958]] – narodila sa [[Madonna]], americká speváčka, skladateľka a herečka, ktorá si vyslúžila titul „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|kráľovnej popu]]“ * [[1960]] – [[Cyprus]] získal nezávislosť od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] * [[1977]] – zomrel [[Elvis Presley]], americký spevák a herec, považovaný za „[[Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe|kráľa rock and rollu]]“ (* [[1935]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> ijwqks0qf72h3d668jixxxfpg4gyqxl Oskar Rózsa 0 33656 8356816 8198886 2026-08-16T09:21:59Z IronLiberty 280078 aktulizované 8356816 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oskar Rózsa | Obrázok = Oskar Rózsa.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Oskar Rózsa počas odovzdávania cien Krištáľové krídlo (2011) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|7|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Banská Štiavnica]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] {{break}} [[Berklee College of Music]] | Pôsobenie = [[hudobník]] , [[hudobný producent]], [[dirigent]], [[hudobný skladateľ]], poradca ministra obrany | Žáner = [[džez]], [[funk]]y | Roky pôsobenia = [[1993]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = basa, [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]], hammond, fendre piano, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Manželka = [[Lucia Hurajová]] (2008{{--}}2011) {{break}} [[Zdenka Predná]] (⚭ 2016) | Deti = Oskar Rózsa (* 2015)<br>Eliáš Rózsa (* 2017) | Rodičia = [[Eva Biháryová]] {{break}} Juraj Rózsa | Súrodenci = Michaela Rózsa Růžičková }} '''Oskar Rózsa''' (* [[22. júl]] [[1974]], [[Bratislava]])<ref name="huaja"/> je [[Slovensko|slovenský]] multiinštrumentalista, [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]], [[hudobný producent|producent]] a pedagóg.<ref name="huaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. art. Oskar Rózsa | url = https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | vydavateľ = Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-25 | miesto = Banská Štiavnica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240522052349/https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | dátum archivácie = 2024-05-22 }}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine speváčky [[Eva Biháryová|Evy Biháryovej]] a hudobníka Juraja Rózsu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = „V Trnave som recitovala vo všetkých školách...“ | periodikum = Novinky z radnice | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/userfiles/file/Nzrmarec09web.pdf#page=18 | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = | dátum = | rok = 2009 | mesiac = marec | deň = | ročník = XX | číslo = 2 | strany = 18{{--}}19 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrela speváčka Eva Biháryová-Rózsová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22334713/zomrela-spevacka-eva-biharyova-rozsova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> Absolvoval orchestrálne dirigovanie na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom konzervatóriu]] a rovnaký odbor na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave u prof. [[Zdeněk Bílek|Zdeňka Bílka]]. V rokoch 2000{{--}}2002 študoval ako štipendista kompozíciu filmovej hudby na [[Berklee College of Music]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], kde tiež absolvoval súkromné štúdium kompozície u prof. Armanda Qualliotina.<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = Marián Jaslovský | titul = Robí si osobnú hudobnú školu života | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-25 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref name="ojf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar Rozsa & The Universal Cure | url = http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20090221141504/http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | vydavateľ = openjazzfest.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2009-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako hudobník (basgitara, klávesy) a producent sa podieľal asi na 50 albumoch rôznych umelcov. Spolupracoval s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], [[Jaroslav Filip|Jarom Filipom]], [[Marián Varga|Mariánom Vargom]], [[Jana Kirschner|Janou Kirschner]], [[Čisté tvary|Čistými Tvarmi]], [[Ivan Tásler|Ivanom Táslerom]] a ďalšími. V roku [[1999]] nahral album ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – poctu [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Niekoľko [[rok]]ov vystupoval v triu [[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]] (ASH Band). Bol zakladateľom skupín [[Free Faces]] a [[Barflies]]. Je iniciátorom rôznych projektov zameraných na improvizovanú hudbu (napríklad Oskar Rózsa Sextet, s ktorým nahral aj CD). Napísal [[Hudba|hudbu]] k niekoľkým divadelným predstaveniam a filmom. Je príležitostným hosťujúcim [[dirigent]]om Komorných sólistov [[Bratislava]]. Oskar Rózsa je univerzálny hudobník, ktorý nemá problém prispôsobiť sa rôznym štýlom.<ref name="sme-2004" /><ref name="ojf" /> V októbri 2025 minister obrany [[Robert Kaliňák]] potvrdil, že Rózsa pôsobí ako jeho poradca a poberá štandardný poradenský plat.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Kaliňák potvrdil, že Rózsa je jeho poradca. Má podľa neho štandardný plat|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kalinak-potvrdil-ze-rozsa-je-jeho-poradca-ma-podla-neho-standardny-plat|dátum prístupu=2026-08-16|odkaz na autora=TASR}}</ref> Uviedol tiež, že sa má venovať modernizácii [[Vojenská hudba Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR]].<ref name=":0" /> == Osobný život == V 90. rokoch bol podľa vlastného vyhlásenia užívateľom tvrdých drog ([[heroín]]u).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rujáková | meno = Jana | titul = Vybrala si polepšeného hriešnika. Zdenka Predná žije s Oskarom vo vzťahu, ktorý by nefungoval v paneláku | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/212786/presiel-si-drogovym-peklom-aj-rozvodom-oskar-rozsa-nasiel-stastie-pri-o-desat-rokov-mladsej-superstaristke-zdenke/2 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2023-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> V rokoch 2008 až 2011 bol ženatý s herečkou a moderátorkou [[Lucia Hurajová|Luciou Hurajovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lešková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Rózsa Hurajová: Keď ma prestane baviť herectvo, budem horolezkyňou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zena.sme.sk/c/5654525/lucia-rozsa-hurajova-ked-ma-prestane-bavit-herectvo-budem-horolezkynou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-27 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Hurajová s Rózsom potvrdili rozpad manželstva, Mikulčík za tým nie je | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/45638-hurajova-s-rozsom-potvrdili-rozpad-manzelstva-mikulcik-za-tym-nie-je/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref> V októbri 2016 sa oženil so speváčkou [[Zdenka Predná|Zdenkou Prednou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nečakaná svadba: Zdenka Predná sa zosobášila s Oskarom Rózsom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/409430-necakana-svadba-zdenka-predna-sa-zosobasila-s-oskarom-rozsom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-29 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Žijú v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a majú dvoch synov – Oskara (* 2015) a Eliáša (* 2017).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teleková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdenka Predná je už dvojnásobná mama. Prezradila ju táto fotka | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/soubiz/clanok/64926-zdenka-predna-je-uz-dvojnasobna-mama-prezradila-ju-tato-fotka | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Jeho sestra Michaela Rózsa Růžičková je rovnako orchestrálna dirigentka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dirigentka Michaela Rózsa-Růžičková | url = https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura-a-hudba/305748/dirigentka-michaela-rozsa-ruzickova | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Nová verzia slovenskej hymny == Rózsa dlhodobo prejavoval záujem vytvoriť nový [[Aranžmán (hudba)|aranžmán]] [[Nad Tatrou sa blýska|slovenskej štátnej hymny]]. Na jeho ponuku až v roku 2024 kladne zareagovalo ministerstvo kultúry pod vedením [[Martina Šimkovičová|Martiny Šimkovičovej]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Oskar Rózsa zarobí päťcifernú sumu. Martina Šimkovičová ukázala, koľko štát zaplatí za novú hymnu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/6v0Z4nT/oskar-rozsa-zarobi-patcifernu-sumu-martina-simkovicova-ukazala-kolko-stat-zaplati-za-novu-hymnu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-20|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Informácie o projekte a cene unikli do médií pred oficiálnym predstavením, čo vyvolalo kritiku časti verejnosti, umelcov a opozičných politikov ohľadom transparentnosti, výberu bez verejného obstarávania a výšky odmeny.<ref name=":1" /> Koncom novembra 2024 Rózsa spolu s generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva kultúry [[Lukáš Machala|Lukášom Machalom]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) navštívil v Londýne [[Daniel Bombic|Daniela Bombica]], známeho pod prezývkou Danny Kollár, na ktorého boli v tom čase vydané medzinárodné zatykače v súvislosti s podozreniami z extrémizmu, [[Kyberšikanovanie|kyberšikanovania]] a ďalších trestných činov.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom | periodikum = SME | odkaz na periodikum =SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava | issn =1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 }}</ref><ref name=":2" /> Stretnutie a spoločné fotografie, pričom na jednej z nich Bombic ukazoval gesto interpretované médiami ako „white power“, vyvolali ďalšiu vlnu kritiky.<ref>{{Citácia periodika| titul = Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom | periodikum = SME | odkaz na periodikum =SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava | issn =1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 }}</ref> Rózsa na mieste natočil video, v ktorom reagoval na kritikov doposiaľ neuverejneného diela (plánované na 1. január 2025) aj na jeho osobu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Zalezte, tá hymna nie je pre vás, odkázal Oskar Rózsa kritikom. Hymna patrí všetkým, reaguje šéf PS Šimečka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/PhSlrIs/zalezte-ta-hymna-nie-je-pre-vas-odkazal-oskar-rozsa-kritikom-hymna-patri-vsetkym-reaguje-sef-ps-simecka/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":2" /> Vtedy týmto kritikom odkázal: „Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí“ a dodal: „verte, že je ich podstatne, niekoľkonásobne viac, ako je vás. Bez ohľadu na to, ako hlasno škriekate. Váš čas sa radikálne kráti. Tak, prosím, zalezte do vašich dier,“ dodal tiež.<ref name=":3" /><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Bažík | meno = Marek | titul = Zalezte, tá hymna nie je pre vás, odkázal Oskar Rózsa kritikom. S Machalom navštívil v Londýne extrémistu Bombica | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4323349/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> Za tieto slová bol obviňovaný z elitárstva a rozdeľovania národa, kriticky reagovali aj niektorí vládni politici ako minister školstva [[Tomáš Drucker]] alebo minister životného prostredia [[Tomáš Taraba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové aranžmá slovenské hymny vyvolalo spory. Není pro všechny, zalezte do děr, vzkázal autor - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-nove-aranzma-slovenske-hymny-vyvolalo-spory-neni-pro-vsechny-zalezte-do-der-vzkazal-autor-40498794 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> Kauza viedla k dištancovaniu sa niektorých umelcov ako napríklad [[Adam Ďurica|Adama Ďuricu]], ktorý s ním ukončil spoluprácu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rózsa prichádza o prácu: VYHADZOV od Ďuricu! Prečo s ním spevák nechce spolupracovať? | url = https://www.cas.sk/prominenti/prominenti-domaci/rozsa-prichadza-o-pracu-vyhadzov-od-duricu-preco-s-nim-spevak-nechce-spolupracovat | vydavateľ = cas.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Po premiérovom uvedení nového spracovania hymny v STVR 1. januára 2025 sa na jeho adresu kriticky vyjadrili viacerí hudobní odborníci, [[Dirigent|dirigenti]], [[Muzikológia|muzikológovia]] a interpreti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kentošová|meno=Paula|autor=|odkaz na autora=|titul=Vy mudrlanti!? Oskar Rózsa venoval pár umelcom i Slovákom opäť nepekné slová, kritiku odmieta: Vynovená slovenská hymna je podľa odborníkov gýčová a nudná|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://diva.aktuality.sk/clanok/42bJVnF/vy-mudrlanti-oskar-rozsa-venoval-par-umelcom-i-slovakom-opat-nepekne-slova-kritiku-odmieta-vynovena-slovenska-hymna-je-podla-odbornikov-gycova-a-nudna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-03|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=From goosebumps to guffaws: Slovakia’s anthem gets mixed reviews|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-02|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/from-goosebumps-to-guffaws-slovakia-s-anthem-gets-mixed-reviews|dátum prístupu=2026-08-16|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fiala|meno=Benjamín|autor=|odkaz na autora=|titul=„Veľmi ma vydesila, pôsobí ťažko a beznádejne.“ Novú hymnu kritizuje český orchestrálny majster|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/velmi-ma-vydesila-posobi-tazko-a-beznadejne-novu-hymnu-kritizuje-cesky-orchestralny-majster/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-04|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pastorek|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to vôbec hymna? Odborníci sa pozreli na Rózsovu verziu. Neladí so zákonom ani s tým, čo uviedlo ministerstvo|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/169180/odbornici-sa-pozreli-na-rozsovu-verziu-neladi-so-zakonom-ani-s-tym-co-uviedlo-ministerstvo|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-22|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gilányi | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÝ rok našiel ROZHÁDANÉ Slovensko: HYMNA spustila TORNÁDO hejtov, ZAKLINCOVAL to expert! | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/novy-rok-nasiel-rozhadane-slovensko-hymna-spustila-tornado-hejtov-zaklincoval-to-expert | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> == Verejné pôsobenie, sociálne siete a šírenie dezinformácií == Rózsa je výrazne aktívny na sociálnych sieťach predovšetkým na Telegrame, kde pravidelne publikuje ostré, expresívne a často vulgárne statusy a videá na adresu umelcov, politikov, novinárov a kritikov.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Franková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = TASR | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = TASR | titul = Minister Kaliňák potvrdil, že hudobník Rózsa je jeho poradcom: O jeho vystupovaní na sociálnych sieťach sa porozprávajú | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/minister-kalinak-potvrdil-ze-hudobnik-rozsa-je-jeho-poradcom-o-jeho-vulgarnom-vystupovani-sa-porozpravaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drobuliaková | meno = Diana | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar, to vážne? Rózsa sa VEREJNE pustil do Haberu! Paluško, dávaj si pozor, ty junák | url = https://www1.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/oskar-to-vazne-rozsa-sa-verejne-pustil-do-haberu-palusko-davaj-si-pozor-ty-junak | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Jeho komunikácia sa vyznačuje pejoratívnym jazykom a osobnými útokmi.<ref name=":4" /><ref name=":6" /> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] v októbri 2021 na sociálnej sieti Rózsa zľahčoval hrozbu koronavírusu a kritizoval očkovanie pričom napríklad napísal: „9 miliónov ľudí ročne zomrie hladom, 3 milióny z nich sú deti.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Bálik|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Rehák|meno2=Oliver|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako sa z Oskara Rózsu stal ten, čo si rozumie s Machalom|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4325820/ako-sa-z-oskara-rozsu-stal-ten-co-si-rozumie-s-machalom/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-26|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> To sa nepovažuje za krízu, ale vírus s 99,98 % mierou prežitia zmenil celú planétu. (...) Nikdy nešlo o vaše zdravie.“<ref name=":7" /> Koncom roka 2024 sa vo viacerých verejných nahrávkach otvorene označil za odporcu očkovania proti COVID-19.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Hymnu aranžuje antivaxer, ulicami kráča ruský mier a koľko platia Hlavné správy|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/dezinfomajak-2-konspiracna-scena-novinky|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> V jednom rozhovore uviedol: „Antivax? Áno. Ťažký. Museli by mi dať pištoľ k hlave, aby som bol ochotný si dať [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mRNA]] vakcínu do tela. A to som prešiel heroínom.“<ref name=":8" /> Neskôr porovnal mRNA vakcíny s [[Heroín|heroínom]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Ondrejovičová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Heroín alebo mRNA vakcína? Experti v tom majú jasno, Oskarovi Rózsovi odkazujú toto|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/zdravie/prevencia/clanok/732261-heroin-alebo-mrna-vakcina-experti-v-tom-maju-jasno|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-01|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heroín je menej nebezpečný ako mRNA vakcíny: Hudobník O. Rózsa šíril nezmysly | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/heroin-je-menej-nebezpecny-ako-mrna-vakciny-hudobnik-o-rozsa-siril-nebezpecny-hoax/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Tieto jeho tvrdenia vyvolali kritiku.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> [[Štátny ústav pre kontrolu liečiv]] (ŠÚKL) a ďalší odborníci v jeho tvrdenia vyvrátili a niektoré tvrdenia označili za dlhodobo vyvrátený hoax.<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Redakcia Plus JEDEN DEŇ | odkaz na autora = | titul = DRSNÁ FACKA pre Rózsu: ODBORNÍCI ho VYSMIALI pre jeho tvrdenia o vakcínach: Je to KLAMÁR | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/drsna-facka-pre-rozsu-odbornici-ho-vysmiali-pre-jeho-tvrdenia-o-vakcinach-je-to-klamar | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Koncom roka 2024 sa tiež na sociálnych sieťach šírili fotografie Rózsu s logom hnutia [[QAnon]], ktoré presadzuje konšpiračné teórie o satanistických elitách údajne obchodujúcich s deťmi.<ref name=":8" /> == Diskografia == * [[1995]] – ''Venované nešťastiu'' – [[Marek Brezovský]] – [[Slovenský rozhlas]] – Oskar Rózsa – dirigovanie komorného orchestra. * [[1997]] – ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – [[Marek Brezovský]] – Art music production, Oskar Rózsa – hudobný producent, [[basová gitara|basgitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]],[[Hammond organ|hammond]], Fender piano, gitara, spev. * [[1997]] – ''[[Andrej Šeban Band...]]'' – [[Andrej Šeban]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (912622-2), Oskar Rózsa – basgitara (1) * [[1998]] – ''[[Almost True Story]]'' – [[Free Faces]] – Silberman * [[1999]] – ''[[Milión bohov]]'' – Bušero – Watt, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2000]] – ''[[Platňa pre dospelé deti]]'' – [[Bezmocná hŕstka]] – Silberman, Oskar Rózsa – hudobný producent, klávesové nástroje. * [[2001]] – ''[[La Belle Epoque]]'' – [[Free Faces]] – Sony Music Bonton * [[2000]] – ''[[Kamakura (album)|Kamakura]]'' – Bušero – Silberman, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2003]] – ''[[Short stories]]'' – [[Barflies]] – Millennium records & publishing * [[2003]] – ''[[…grooved…]]'' – Boboš & [[The Frozen Dozen]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], programovanie, basgitara * [[2003]] – ''[[Dynamax]]'' – [[Miko Hladký]] – Universal Music * [[2003]] – ''[[High Voltage Resistance]]'' – [[Home Made Mutant]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – basgitara * [[2003]] – ''[[Oskar Rózsa Sextet]]'' – Hevhetia, Oskar Rózsa – basgitara, koncovka. * [[2004]] – ''Compilation of NU Slovak Artists – NU'' – Millennium records & publishing – 10. kachna – [[Barflies]] * [[2005]] – ''[[Meskalin]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent * [[2006]] – ''[[Presence]]'' /Brantigan,Priehradník,Rózsa/ – Hevhetia, * [[2007]] – ''[[The Universal Cure]]'' /Shannon, Rózsa, Valihora/ – (november 2007) * [[2008]] – ''[[Home Made Mutant Made Home]]'' – [[Home Made Mutant]] – Azyl Music, Oskar Rózsa – basgitara, gitara, syntetizátory & programming * [[2008]] – ''[[Rita von Anarchia]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/808855-Oskar-R%C3%B3zsa Oskar Rózsa] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|95677}} * {{Imdb meno|0753876}} * [http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ Fotografie - Oskar Rozsa Partnership Unlimited @ Bratislava 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101106212654/http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ |date=2010-11-06 }} * [http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html Sitraachra.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090727141255/http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html |date=2009-07-27 }} * [https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html Robí si osobnú hudobnú školu života] – rozhovor v denníku SME (2004) * [https://www.casopisharmonie.cz/jazz/oskar-rozsa-delam-hudbu-k-pocitacove-hre/ Oskar Rózsa: dělám hudbu k počítačové hře] – rozhovor v magazíne Harmonie (2005) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rózsa, Oskar}} [[Kategória:Oskar Rózsa| ]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Absolventi Berklee College of Music]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] rrxvmefs77gwpoo8skjg7hul81grrxh 8356842 8356816 2026-08-16T11:14:15Z IronLiberty 280078 lead upd, +lnk 8356842 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oskar Rózsa | Obrázok = Oskar Rózsa.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Oskar Rózsa počas odovzdávania cien Krištáľové krídlo (2011) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|7|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Banská Štiavnica]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] {{break}} [[Berklee College of Music]] | Pôsobenie = [[hudobník]] , [[hudobný producent]], [[dirigent]], [[hudobný skladateľ]], poradca ministra obrany | Žáner = [[džez]], [[funk]]y | Roky pôsobenia = [[1993]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = basa, [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]], hammond, fendre piano, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Manželka = [[Lucia Hurajová]] (2008{{--}}2011) {{break}} [[Zdenka Predná]] (⚭ 2016) | Deti = Oskar Rózsa (* 2015)<br>Eliáš Rózsa (* 2017) | Rodičia = [[Eva Biháryová]] {{break}} Juraj Rózsa | Súrodenci = Michaela Rózsa Růžičková }} '''Oskar Rózsa''' (* [[22. júl]] [[1974]], [[Bratislava]])<ref name="huaja"/> je [[Slovensko|slovenský]] multiinštrumentalista, [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]], [[hudobný producent|producent]] a pedagóg.<ref name="huaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. art. Oskar Rózsa | url = https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | vydavateľ = Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-25 | miesto = Banská Štiavnica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240522052349/https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | dátum archivácie = 2024-05-22 }}</ref> Je kritizovaný za svoje verejné pôsobenie najmä prostredníctvom [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]], kde publikuje expresívny a často vulgárny obsah adresovaný najmä kritikom<ref name=":4" /><ref name=":6" /> a za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]].<ref name=":8" /><ref name=":9" /> == Životopis == Narodil sa v rodine speváčky [[Eva Biháryová|Evy Biháryovej]] a hudobníka Juraja Rózsu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = „V Trnave som recitovala vo všetkých školách...“ | periodikum = Novinky z radnice | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/userfiles/file/Nzrmarec09web.pdf#page=18 | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = | dátum = | rok = 2009 | mesiac = marec | deň = | ročník = XX | číslo = 2 | strany = 18{{--}}19 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrela speváčka Eva Biháryová-Rózsová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22334713/zomrela-spevacka-eva-biharyova-rozsova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> Absolvoval orchestrálne dirigovanie na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom konzervatóriu]] a rovnaký odbor na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave u prof. [[Zdeněk Bílek|Zdeňka Bílka]]. V rokoch 2000{{--}}2002 študoval ako štipendista kompozíciu filmovej hudby na [[Berklee College of Music]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], kde tiež absolvoval súkromné štúdium kompozície u prof. Armanda Qualliotina.<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = Marián Jaslovský | titul = Robí si osobnú hudobnú školu života | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-25 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref name="ojf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar Rozsa & The Universal Cure | url = http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20090221141504/http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | vydavateľ = openjazzfest.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2009-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako hudobník (basgitara, klávesy) a producent sa podieľal asi na 50 albumoch rôznych umelcov. Spolupracoval s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], [[Jaroslav Filip|Jarom Filipom]], [[Marián Varga|Mariánom Vargom]], [[Jana Kirschner|Janou Kirschner]], [[Čisté tvary|Čistými Tvarmi]], [[Ivan Tásler|Ivanom Táslerom]] a ďalšími. V roku [[1999]] nahral album ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – poctu [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Niekoľko [[rok]]ov vystupoval v triu [[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]] (ASH Band). Bol zakladateľom skupín [[Free Faces]] a [[Barflies]]. Je iniciátorom rôznych projektov zameraných na improvizovanú hudbu (napríklad Oskar Rózsa Sextet, s ktorým nahral aj CD). Napísal [[Hudba|hudbu]] k niekoľkým divadelným predstaveniam a filmom. Je príležitostným hosťujúcim [[dirigent]]om Komorných sólistov [[Bratislava]]. Oskar Rózsa je univerzálny hudobník, ktorý nemá problém prispôsobiť sa rôznym štýlom.<ref name="sme-2004" /><ref name="ojf" /> V októbri 2025 minister obrany [[Robert Kaliňák]] potvrdil, že Rózsa pôsobí ako jeho poradca a poberá štandardný poradenský plat.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Kaliňák potvrdil, že Rózsa je jeho poradca. Má podľa neho štandardný plat|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kalinak-potvrdil-ze-rozsa-je-jeho-poradca-ma-podla-neho-standardny-plat|dátum prístupu=2026-08-16|odkaz na autora=TASR}}</ref> Uviedol tiež, že sa má venovať modernizácii [[Vojenská hudba Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR]].<ref name=":0" /> == Osobný život == V 90. rokoch bol podľa vlastného vyhlásenia užívateľom tvrdých drog ([[heroín]]u).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rujáková | meno = Jana | titul = Vybrala si polepšeného hriešnika. Zdenka Predná žije s Oskarom vo vzťahu, ktorý by nefungoval v paneláku | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/212786/presiel-si-drogovym-peklom-aj-rozvodom-oskar-rozsa-nasiel-stastie-pri-o-desat-rokov-mladsej-superstaristke-zdenke/2 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2023-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> V rokoch 2008 až 2011 bol ženatý s herečkou a moderátorkou [[Lucia Hurajová|Luciou Hurajovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lešková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Rózsa Hurajová: Keď ma prestane baviť herectvo, budem horolezkyňou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zena.sme.sk/c/5654525/lucia-rozsa-hurajova-ked-ma-prestane-bavit-herectvo-budem-horolezkynou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-27 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Hurajová s Rózsom potvrdili rozpad manželstva, Mikulčík za tým nie je | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/45638-hurajova-s-rozsom-potvrdili-rozpad-manzelstva-mikulcik-za-tym-nie-je/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref> V októbri 2016 sa oženil so speváčkou [[Zdenka Predná|Zdenkou Prednou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nečakaná svadba: Zdenka Predná sa zosobášila s Oskarom Rózsom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/409430-necakana-svadba-zdenka-predna-sa-zosobasila-s-oskarom-rozsom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-29 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Žijú v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a majú dvoch synov – Oskara (* 2015) a Eliáša (* 2017).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teleková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdenka Predná je už dvojnásobná mama. Prezradila ju táto fotka | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/soubiz/clanok/64926-zdenka-predna-je-uz-dvojnasobna-mama-prezradila-ju-tato-fotka | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Jeho sestra Michaela Rózsa Růžičková je rovnako orchestrálna dirigentka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dirigentka Michaela Rózsa-Růžičková | url = https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura-a-hudba/305748/dirigentka-michaela-rozsa-ruzickova | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Nová verzia slovenskej hymny == Rózsa dlhodobo prejavoval záujem vytvoriť nový [[Aranžmán (hudba)|aranžmán]] [[Nad Tatrou sa blýska|slovenskej štátnej hymny]]. Na jeho ponuku až v roku 2024 kladne zareagovalo ministerstvo kultúry pod vedením [[Martina Šimkovičová|Martiny Šimkovičovej]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Oskar Rózsa zarobí päťcifernú sumu. Martina Šimkovičová ukázala, koľko štát zaplatí za novú hymnu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/6v0Z4nT/oskar-rozsa-zarobi-patcifernu-sumu-martina-simkovicova-ukazala-kolko-stat-zaplati-za-novu-hymnu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-20|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Informácie o projekte a cene unikli do médií pred oficiálnym predstavením, čo vyvolalo kritiku časti verejnosti, umelcov a opozičných politikov ohľadom transparentnosti, výberu bez verejného obstarávania a výšky odmeny.<ref name=":1" /> Koncom novembra 2024 Rózsa spolu s generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva kultúry [[Lukáš Machala|Lukášom Machalom]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) navštívil v Londýne [[Daniel Bombic|Daniela Bombica]], známeho pod prezývkou Danny Kollár, na ktorého boli v tom čase vydané medzinárodné zatykače v súvislosti s podozreniami z extrémizmu, [[Kyberšikanovanie|kyberšikanovania]] a ďalších trestných činov.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom | periodikum = SME | odkaz na periodikum =SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava | issn =1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 }}</ref><ref name=":2" /> Stretnutie a spoločné fotografie, pričom na jednej z nich Bombic ukazoval gesto interpretované médiami ako „white power“, vyvolali ďalšiu vlnu kritiky.<ref>{{Citácia periodika| titul = Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom | periodikum = SME | odkaz na periodikum =SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava | issn =1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 }}</ref> Rózsa na mieste natočil video, v ktorom reagoval na kritikov doposiaľ neuverejneného diela (plánované na 1. január 2025) aj na jeho osobu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Zalezte, tá hymna nie je pre vás, odkázal Oskar Rózsa kritikom. Hymna patrí všetkým, reaguje šéf PS Šimečka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/PhSlrIs/zalezte-ta-hymna-nie-je-pre-vas-odkazal-oskar-rozsa-kritikom-hymna-patri-vsetkym-reaguje-sef-ps-simecka/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":2" /> Vtedy týmto kritikom odkázal: „Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí“ a dodal: „verte, že je ich podstatne, niekoľkonásobne viac, ako je vás. Bez ohľadu na to, ako hlasno škriekate. Váš čas sa radikálne kráti. Tak, prosím, zalezte do vašich dier,“ dodal tiež.<ref name=":3" /><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Bažík | meno = Marek | titul = Zalezte, tá hymna nie je pre vás, odkázal Oskar Rózsa kritikom. S Machalom navštívil v Londýne extrémistu Bombica | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4323349/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> Za tieto slová bol obviňovaný z elitárstva a rozdeľovania národa, kriticky reagovali aj niektorí vládni politici ako minister školstva [[Tomáš Drucker]] alebo minister životného prostredia [[Tomáš Taraba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové aranžmá slovenské hymny vyvolalo spory. Není pro všechny, zalezte do děr, vzkázal autor - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-nove-aranzma-slovenske-hymny-vyvolalo-spory-neni-pro-vsechny-zalezte-do-der-vzkazal-autor-40498794 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> Kauza viedla k dištancovaniu sa niektorých umelcov ako napríklad [[Adam Ďurica|Adama Ďuricu]], ktorý s ním ukončil spoluprácu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rózsa prichádza o prácu: VYHADZOV od Ďuricu! Prečo s ním spevák nechce spolupracovať? | url = https://www.cas.sk/prominenti/prominenti-domaci/rozsa-prichadza-o-pracu-vyhadzov-od-duricu-preco-s-nim-spevak-nechce-spolupracovat | vydavateľ = cas.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Po premiérovom uvedení nového spracovania hymny v [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] 1. januára 2025 sa na jeho adresu kriticky vyjadrili viacerí hudobní odborníci, [[Dirigent|dirigenti]], [[Muzikológia|muzikológovia]] a interpreti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kentošová|meno=Paula|autor=|odkaz na autora=|titul=Vy mudrlanti!? Oskar Rózsa venoval pár umelcom i Slovákom opäť nepekné slová, kritiku odmieta: Vynovená slovenská hymna je podľa odborníkov gýčová a nudná|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://diva.aktuality.sk/clanok/42bJVnF/vy-mudrlanti-oskar-rozsa-venoval-par-umelcom-i-slovakom-opat-nepekne-slova-kritiku-odmieta-vynovena-slovenska-hymna-je-podla-odbornikov-gycova-a-nudna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-03|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=From goosebumps to guffaws: Slovakia’s anthem gets mixed reviews|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-02|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/from-goosebumps-to-guffaws-slovakia-s-anthem-gets-mixed-reviews|dátum prístupu=2026-08-16|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fiala|meno=Benjamín|autor=|odkaz na autora=|titul=„Veľmi ma vydesila, pôsobí ťažko a beznádejne.“ Novú hymnu kritizuje český orchestrálny majster|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/velmi-ma-vydesila-posobi-tazko-a-beznadejne-novu-hymnu-kritizuje-cesky-orchestralny-majster/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-04|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pastorek|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to vôbec hymna? Odborníci sa pozreli na Rózsovu verziu. Neladí so zákonom ani s tým, čo uviedlo ministerstvo|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/169180/odbornici-sa-pozreli-na-rozsovu-verziu-neladi-so-zakonom-ani-s-tym-co-uviedlo-ministerstvo|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-22|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gilányi | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÝ rok našiel ROZHÁDANÉ Slovensko: HYMNA spustila TORNÁDO hejtov, ZAKLINCOVAL to expert! | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/novy-rok-nasiel-rozhadane-slovensko-hymna-spustila-tornado-hejtov-zaklincoval-to-expert | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> == Verejné pôsobenie, sociálne siete a šírenie dezinformácií == Rózsa je výrazne aktívny na sociálnych sieťach predovšetkým na Telegrame, kde pravidelne publikuje ostré, expresívne a často vulgárne statusy a videá na adresu umelcov, politikov, novinárov a kritikov.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Franková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = TASR | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = TASR | titul = Minister Kaliňák potvrdil, že hudobník Rózsa je jeho poradcom: O jeho vystupovaní na sociálnych sieťach sa porozprávajú | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/minister-kalinak-potvrdil-ze-hudobnik-rozsa-je-jeho-poradcom-o-jeho-vulgarnom-vystupovani-sa-porozpravaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drobuliaková | meno = Diana | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar, to vážne? Rózsa sa VEREJNE pustil do Haberu! Paluško, dávaj si pozor, ty junák | url = https://www1.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/oskar-to-vazne-rozsa-sa-verejne-pustil-do-haberu-palusko-davaj-si-pozor-ty-junak | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Jeho komunikácia sa vyznačuje pejoratívnym jazykom a osobnými útokmi.<ref name=":4" /><ref name=":6" /> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] v októbri 2021 na sociálnej sieti Rózsa zľahčoval hrozbu koronavírusu a kritizoval očkovanie pričom napríklad napísal: „9 miliónov ľudí ročne zomrie hladom, 3 milióny z nich sú deti.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Bálik|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Rehák|meno2=Oliver|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako sa z Oskara Rózsu stal ten, čo si rozumie s Machalom|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4325820/ako-sa-z-oskara-rozsu-stal-ten-co-si-rozumie-s-machalom/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-26|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> To sa nepovažuje za krízu, ale vírus s 99,98 % mierou prežitia zmenil celú planétu. (...) Nikdy nešlo o vaše zdravie.“<ref name=":7" /> Koncom roka 2024 sa vo viacerých verejných nahrávkach otvorene označil za odporcu očkovania proti COVID-19.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Hymnu aranžuje antivaxer, ulicami kráča ruský mier a koľko platia Hlavné správy|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/dezinfomajak-2-konspiracna-scena-novinky|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> V jednom rozhovore uviedol: „Antivax? Áno. Ťažký. Museli by mi dať pištoľ k hlave, aby som bol ochotný si dať [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mRNA]] vakcínu do tela. A to som prešiel heroínom.“<ref name=":8" /> Neskôr porovnal mRNA vakcíny s [[Heroín|heroínom]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Ondrejovičová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Heroín alebo mRNA vakcína? Experti v tom majú jasno, Oskarovi Rózsovi odkazujú toto|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/zdravie/prevencia/clanok/732261-heroin-alebo-mrna-vakcina-experti-v-tom-maju-jasno|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-01|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heroín je menej nebezpečný ako mRNA vakcíny: Hudobník O. Rózsa šíril nezmysly | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/heroin-je-menej-nebezpecny-ako-mrna-vakciny-hudobnik-o-rozsa-siril-nebezpecny-hoax/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Tieto jeho tvrdenia vyvolali kritiku.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> [[Štátny ústav pre kontrolu liečiv]] (ŠÚKL) a ďalší odborníci v jeho tvrdenia vyvrátili a niektoré tvrdenia označili za dlhodobo vyvrátený hoax.<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Redakcia Plus JEDEN DEŇ | odkaz na autora = | titul = DRSNÁ FACKA pre Rózsu: ODBORNÍCI ho VYSMIALI pre jeho tvrdenia o vakcínach: Je to KLAMÁR | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/drsna-facka-pre-rozsu-odbornici-ho-vysmiali-pre-jeho-tvrdenia-o-vakcinach-je-to-klamar | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Koncom roka 2024 sa tiež na sociálnych sieťach šírili fotografie Rózsu s logom hnutia [[QAnon]], ktoré presadzuje [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] o satanistických elitách údajne obchodujúcich s deťmi.<ref name=":8" /> == Diskografia == * [[1995]] – ''Venované nešťastiu'' – [[Marek Brezovský]] – [[Slovenský rozhlas]] – Oskar Rózsa – dirigovanie komorného orchestra. * [[1997]] – ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – [[Marek Brezovský]] – Art music production, Oskar Rózsa – hudobný producent, [[basová gitara|basgitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]],[[Hammond organ|hammond]], Fender piano, gitara, spev. * [[1997]] – ''[[Andrej Šeban Band...]]'' – [[Andrej Šeban]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (912622-2), Oskar Rózsa – basgitara (1) * [[1998]] – ''[[Almost True Story]]'' – [[Free Faces]] – Silberman * [[1999]] – ''[[Milión bohov]]'' – Bušero – Watt, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2000]] – ''[[Platňa pre dospelé deti]]'' – [[Bezmocná hŕstka]] – Silberman, Oskar Rózsa – hudobný producent, klávesové nástroje. * [[2001]] – ''[[La Belle Epoque]]'' – [[Free Faces]] – Sony Music Bonton * [[2000]] – ''[[Kamakura (album)|Kamakura]]'' – Bušero – Silberman, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2003]] – ''[[Short stories]]'' – [[Barflies]] – Millennium records & publishing * [[2003]] – ''[[…grooved…]]'' – Boboš & [[The Frozen Dozen]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], programovanie, basgitara * [[2003]] – ''[[Dynamax]]'' – [[Miko Hladký]] – Universal Music * [[2003]] – ''[[High Voltage Resistance]]'' – [[Home Made Mutant]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – basgitara * [[2003]] – ''[[Oskar Rózsa Sextet]]'' – Hevhetia, Oskar Rózsa – basgitara, koncovka. * [[2004]] – ''Compilation of NU Slovak Artists – NU'' – Millennium records & publishing – 10. kachna – [[Barflies]] * [[2005]] – ''[[Meskalin]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent * [[2006]] – ''[[Presence]]'' /Brantigan,Priehradník,Rózsa/ – Hevhetia, * [[2007]] – ''[[The Universal Cure]]'' /Shannon, Rózsa, Valihora/ – (november 2007) * [[2008]] – ''[[Home Made Mutant Made Home]]'' – [[Home Made Mutant]] – Azyl Music, Oskar Rózsa – basgitara, gitara, syntetizátory & programming * [[2008]] – ''[[Rita von Anarchia]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/808855-Oskar-R%C3%B3zsa Oskar Rózsa] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|95677}} * {{Imdb meno|0753876}} * [http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ Fotografie - Oskar Rozsa Partnership Unlimited @ Bratislava 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101106212654/http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ |date=2010-11-06 }} * [http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html Sitraachra.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090727141255/http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html |date=2009-07-27 }} * [https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html Robí si osobnú hudobnú školu života] – rozhovor v denníku SME (2004) * [https://www.casopisharmonie.cz/jazz/oskar-rozsa-delam-hudbu-k-pocitacove-hre/ Oskar Rózsa: dělám hudbu k počítačové hře] – rozhovor v magazíne Harmonie (2005) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rózsa, Oskar}} [[Kategória:Oskar Rózsa| ]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Absolventi Berklee College of Music]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] rmh5v4hlqclxpluvc537wuq6596bmk0 8356843 8356842 2026-08-16T11:16:41Z IronLiberty 280078 +poradca 8356843 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Oskar Rózsa | Obrázok = Oskar Rózsa.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Oskar Rózsa počas odovzdávania cien Krištáľové krídlo (2011) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1974|7|22}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Banská Štiavnica]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] {{break}} [[Berklee College of Music]] | Pôsobenie = [[hudobník]] , [[hudobný producent]], [[dirigent]], [[hudobný skladateľ]], poradca ministra obrany | Žáner = [[džez]], [[funk]]y | Roky pôsobenia = [[1993]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = basa, [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]], hammond, fendre piano, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = | Manželka = [[Lucia Hurajová]] (2008{{--}}2011) {{break}} [[Zdenka Predná]] (⚭ 2016) | Deti = Oskar Rózsa (* 2015)<br>Eliáš Rózsa (* 2017) | Rodičia = [[Eva Biháryová]] {{break}} Juraj Rózsa | Súrodenci = Michaela Rózsa Růžičková }} '''Oskar Rózsa''' (* [[22. júl]] [[1974]], [[Bratislava]])<ref name="huaja"/> je [[Slovensko|slovenský]] multiinštrumentalista, [[hudobný skladateľ]], [[dirigent]], [[hudobný producent|producent]] a pedagóg.<ref name="huaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. art. Oskar Rózsa | url = https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | vydavateľ = Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-25 | miesto = Banská Štiavnica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240522052349/https://huaja.org/pedagogovia/mgr-art-oskar-rozsa/ | dátum archivácie = 2024-05-22 }}</ref> Od roku 2025 pôsobí ako poradca ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]].<ref name=":0" /> Je kritizovaný za svoje verejné pôsobenie najmä prostredníctvom [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]], kde publikuje expresívny a často vulgárny obsah adresovaný najmä kritikom<ref name=":4" /><ref name=":6" /> a za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]].<ref name=":8" /><ref name=":9" /> == Životopis == Narodil sa v rodine speváčky [[Eva Biháryová|Evy Biháryovej]] a hudobníka Juraja Rózsu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jurčo | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = „V Trnave som recitovala vo všetkých školách...“ | periodikum = Novinky z radnice | odkaz na periodikum = | url = https://www.trnava.sk/userfiles/file/Nzrmarec09web.pdf#page=18 | issn = | vydavateľ = Mesto Trnava | miesto = | dátum = | rok = 2009 | mesiac = marec | deň = | ročník = XX | číslo = 2 | strany = 18{{--}}19 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zomrela speváčka Eva Biháryová-Rózsová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22334713/zomrela-spevacka-eva-biharyova-rozsova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> Absolvoval orchestrálne dirigovanie na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom konzervatóriu]] a rovnaký odbor na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v Bratislave u prof. [[Zdeněk Bílek|Zdeňka Bílka]]. V rokoch 2000{{--}}2002 študoval ako štipendista kompozíciu filmovej hudby na [[Berklee College of Music]] v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], kde tiež absolvoval súkromné štúdium kompozície u prof. Armanda Qualliotina.<ref name="sme-2004">{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = Marián Jaslovský | titul = Robí si osobnú hudobnú školu života | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-25 | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref><ref name="ojf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar Rozsa & The Universal Cure | url = http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20090221141504/http://www.openjazzfest.sk/interpret-the-universal-cure.php | vydavateľ = openjazzfest.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2009-02-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako hudobník (basgitara, klávesy) a producent sa podieľal asi na 50 albumoch rôznych umelcov. Spolupracoval s [[Dežo Ursiny|Dežom Ursinym]], [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]], [[Jaroslav Filip|Jarom Filipom]], [[Marián Varga|Mariánom Vargom]], [[Jana Kirschner|Janou Kirschner]], [[Čisté tvary|Čistými Tvarmi]], [[Ivan Tásler|Ivanom Táslerom]] a ďalšími. V roku [[1999]] nahral album ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – poctu [[Marek Brezovský|Marekovi Brezovskému]]. Niekoľko [[rok]]ov vystupoval v triu [[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]] (ASH Band). Bol zakladateľom skupín [[Free Faces]] a [[Barflies]]. Je iniciátorom rôznych projektov zameraných na improvizovanú hudbu (napríklad Oskar Rózsa Sextet, s ktorým nahral aj CD). Napísal [[Hudba|hudbu]] k niekoľkým divadelným predstaveniam a filmom. Je príležitostným hosťujúcim [[dirigent]]om Komorných sólistov [[Bratislava]]. Oskar Rózsa je univerzálny hudobník, ktorý nemá problém prispôsobiť sa rôznym štýlom.<ref name="sme-2004" /><ref name="ojf" /> V októbri 2025 minister obrany [[Robert Kaliňák]] potvrdil, že Rózsa pôsobí ako jeho poradca a poberá štandardný poradenský plat.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Kaliňák potvrdil, že Rózsa je jeho poradca. Má podľa neho štandardný plat|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kalinak-potvrdil-ze-rozsa-je-jeho-poradca-ma-podla-neho-standardny-plat|dátum prístupu=2026-08-16|odkaz na autora=TASR}}</ref> Uviedol tiež, že sa má venovať modernizácii [[Vojenská hudba Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR]].<ref name=":0" /> == Osobný život == V 90. rokoch bol podľa vlastného vyhlásenia užívateľom tvrdých drog ([[heroín]]u).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rujáková | meno = Jana | titul = Vybrala si polepšeného hriešnika. Zdenka Predná žije s Oskarom vo vzťahu, ktorý by nefungoval v paneláku | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/212786/presiel-si-drogovym-peklom-aj-rozvodom-oskar-rozsa-nasiel-stastie-pri-o-desat-rokov-mladsej-superstaristke-zdenke/2 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2023-08-23 | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> V rokoch 2008 až 2011 bol ženatý s herečkou a moderátorkou [[Lucia Hurajová|Luciou Hurajovou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lešková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Lucia Rózsa Hurajová: Keď ma prestane baviť herectvo, budem horolezkyňou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zena.sme.sk/c/5654525/lucia-rozsa-hurajova-ked-ma-prestane-bavit-herectvo-budem-horolezkynou.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-27 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Hurajová s Rózsom potvrdili rozpad manželstva, Mikulčík za tým nie je | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/45638-hurajova-s-rozsom-potvrdili-rozpad-manzelstva-mikulcik-za-tym-nie-je/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-11 | dátum prístupu = 2024-11-10 }}</ref> V októbri 2016 sa oženil so speváčkou [[Zdenka Predná|Zdenkou Prednou]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nečakaná svadba: Zdenka Predná sa zosobášila s Oskarom Rózsom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/409430-necakana-svadba-zdenka-predna-sa-zosobasila-s-oskarom-rozsom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-10-29 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Žijú v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a majú dvoch synov – Oskara (* 2015) a Eliáša (* 2017).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Teleková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdenka Predná je už dvojnásobná mama. Prezradila ju táto fotka | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/soubiz/clanok/64926-zdenka-predna-je-uz-dvojnasobna-mama-prezradila-ju-tato-fotka | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-18 | dátum prístupu = 2024-10-25 }}</ref> Jeho sestra Michaela Rózsa Růžičková je rovnako orchestrálna dirigentka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dirigentka Michaela Rózsa-Růžičková | url = https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/kultura-a-hudba/305748/dirigentka-michaela-rozsa-ruzickova | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Nová verzia slovenskej hymny == Rózsa dlhodobo prejavoval záujem vytvoriť nový [[Aranžmán (hudba)|aranžmán]] [[Nad Tatrou sa blýska|slovenskej štátnej hymny]]. Na jeho ponuku až v roku 2024 kladne zareagovalo ministerstvo kultúry pod vedením [[Martina Šimkovičová|Martiny Šimkovičovej]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Oskar Rózsa zarobí päťcifernú sumu. Martina Šimkovičová ukázala, koľko štát zaplatí za novú hymnu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/6v0Z4nT/oskar-rozsa-zarobi-patcifernu-sumu-martina-simkovicova-ukazala-kolko-stat-zaplati-za-novu-hymnu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-20|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Informácie o projekte a cene unikli do médií pred oficiálnym predstavením, čo vyvolalo kritiku časti verejnosti, umelcov a opozičných politikov ohľadom transparentnosti, výberu bez verejného obstarávania a výšky odmeny.<ref name=":1" /> Koncom novembra 2024 Rózsa spolu s generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva kultúry [[Lukáš Machala|Lukášom Machalom]] ([[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) navštívil v Londýne [[Daniel Bombic|Daniela Bombica]], známeho pod prezývkou Danny Kollár, na ktorého boli v tom čase vydané medzinárodné zatykače v súvislosti s podozreniami z extrémizmu, [[Kyberšikanovanie|kyberšikanovania]] a ďalších trestných činov.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom | periodikum = SME | odkaz na periodikum =SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava | issn =1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 }}</ref><ref name=":2" /> Stretnutie a spoločné fotografie, pričom na jednej z nich Bombic ukazoval gesto interpretované médiami ako „white power“, vyvolali ďalšiu vlnu kritiky.<ref>{{Citácia periodika| titul = Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom | periodikum = SME | odkaz na periodikum =SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava | issn =1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 }}</ref> Rózsa na mieste natočil video, v ktorom reagoval na kritikov doposiaľ neuverejneného diela (plánované na 1. január 2025) aj na jeho osobu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Zalezte, tá hymna nie je pre vás, odkázal Oskar Rózsa kritikom. Hymna patrí všetkým, reaguje šéf PS Šimečka|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/PhSlrIs/zalezte-ta-hymna-nie-je-pre-vas-odkazal-oskar-rozsa-kritikom-hymna-patri-vsetkym-reaguje-sef-ps-simecka/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":2" /> Vtedy týmto kritikom odkázal: „Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí“ a dodal: „verte, že je ich podstatne, niekoľkonásobne viac, ako je vás. Bez ohľadu na to, ako hlasno škriekate. Váš čas sa radikálne kráti. Tak, prosím, zalezte do vašich dier,“ dodal tiež.<ref name=":3" /><ref name=":2">{{Citácia periodika | priezvisko = Bažík | meno = Marek | titul = Zalezte, tá hymna nie je pre vás, odkázal Oskar Rózsa kritikom. S Machalom navštívil v Londýne extrémistu Bombica | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4323349/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-23 | dátum prístupu = 2026-04-15}}</ref> Za tieto slová bol obviňovaný z elitárstva a rozdeľovania národa, kriticky reagovali aj niektorí vládni politici ako minister školstva [[Tomáš Drucker]] alebo minister životného prostredia [[Tomáš Taraba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové aranžmá slovenské hymny vyvolalo spory. Není pro všechny, zalezte do děr, vzkázal autor - Novinky | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-nove-aranzma-slovenske-hymny-vyvolalo-spory-neni-pro-vsechny-zalezte-do-der-vzkazal-autor-40498794 | vydavateľ = www.novinky.cz | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum prístupu = 2026-04-15 | jazyk = cs}}</ref> Kauza viedla k dištancovaniu sa niektorých umelcov ako napríklad [[Adam Ďurica|Adama Ďuricu]], ktorý s ním ukončil spoluprácu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rózsa prichádza o prácu: VYHADZOV od Ďuricu! Prečo s ním spevák nechce spolupracovať? | url = https://www.cas.sk/prominenti/prominenti-domaci/rozsa-prichadza-o-pracu-vyhadzov-od-duricu-preco-s-nim-spevak-nechce-spolupracovat | vydavateľ = cas.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Po premiérovom uvedení nového spracovania hymny v [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]] 1. januára 2025 sa na jeho adresu kriticky vyjadrili viacerí hudobní odborníci, [[Dirigent|dirigenti]], [[Muzikológia|muzikológovia]] a interpreti.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kentošová|meno=Paula|autor=|odkaz na autora=|titul=Vy mudrlanti!? Oskar Rózsa venoval pár umelcom i Slovákom opäť nepekné slová, kritiku odmieta: Vynovená slovenská hymna je podľa odborníkov gýčová a nudná|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://diva.aktuality.sk/clanok/42bJVnF/vy-mudrlanti-oskar-rozsa-venoval-par-umelcom-i-slovakom-opat-nepekne-slova-kritiku-odmieta-vynovena-slovenska-hymna-je-podla-odbornikov-gycova-a-nudna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-03|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=From goosebumps to guffaws: Slovakia’s anthem gets mixed reviews|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-02|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/from-goosebumps-to-guffaws-slovakia-s-anthem-gets-mixed-reviews|dátum prístupu=2026-08-16|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Fiala|meno=Benjamín|autor=|odkaz na autora=|titul=„Veľmi ma vydesila, pôsobí ťažko a beznádejne.“ Novú hymnu kritizuje český orchestrálny majster|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/velmi-ma-vydesila-posobi-tazko-a-beznadejne-novu-hymnu-kritizuje-cesky-orchestralny-majster/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-04|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pastorek|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to vôbec hymna? Odborníci sa pozreli na Rózsovu verziu. Neladí so zákonom ani s tým, čo uviedlo ministerstvo|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/169180/odbornici-sa-pozreli-na-rozsovu-verziu-neladi-so-zakonom-ani-s-tym-co-uviedlo-ministerstvo|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-22|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gilányi | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÝ rok našiel ROZHÁDANÉ Slovensko: HYMNA spustila TORNÁDO hejtov, ZAKLINCOVAL to expert! | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/novy-rok-nasiel-rozhadane-slovensko-hymna-spustila-tornado-hejtov-zaklincoval-to-expert | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> == Verejné pôsobenie, sociálne siete a šírenie dezinformácií == Rózsa je výrazne aktívny na sociálnych sieťach predovšetkým na Telegrame, kde pravidelne publikuje ostré, expresívne a často vulgárne statusy a videá na adresu umelcov, politikov, novinárov a kritikov.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Franková | meno = Andrea | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = TASR | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = TASR | titul = Minister Kaliňák potvrdil, že hudobník Rózsa je jeho poradcom: O jeho vystupovaní na sociálnych sieťach sa porozprávajú | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/minister-kalinak-potvrdil-ze-hudobnik-rozsa-je-jeho-poradcom-o-jeho-vulgarnom-vystupovani-sa-porozpravaju/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drobuliaková | meno = Diana | autor = | odkaz na autora = | titul = Oskar, to vážne? Rózsa sa VEREJNE pustil do Haberu! Paluško, dávaj si pozor, ty junák | url = https://www1.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/oskar-to-vazne-rozsa-sa-verejne-pustil-do-haberu-palusko-davaj-si-pozor-ty-junak | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Jeho komunikácia sa vyznačuje pejoratívnym jazykom a osobnými útokmi.<ref name=":4" /><ref name=":6" /> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] v októbri 2021 na sociálnej sieti Rózsa zľahčoval hrozbu koronavírusu a kritizoval očkovanie pričom napríklad napísal: „9 miliónov ľudí ročne zomrie hladom, 3 milióny z nich sú deti.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Bálik|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Rehák|meno2=Oliver|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Ako sa z Oskara Rózsu stal ten, čo si rozumie s Machalom|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4325820/ako-sa-z-oskara-rozsu-stal-ten-co-si-rozumie-s-machalom/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-26|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> To sa nepovažuje za krízu, ale vírus s 99,98 % mierou prežitia zmenil celú planétu. (...) Nikdy nešlo o vaše zdravie.“<ref name=":7" /> Koncom roka 2024 sa vo viacerých verejných nahrávkach otvorene označil za odporcu očkovania proti COVID-19.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Hymnu aranžuje antivaxer, ulicami kráča ruský mier a koľko platia Hlavné správy|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/dezinfomajak-2-konspiracna-scena-novinky|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> V jednom rozhovore uviedol: „Antivax? Áno. Ťažký. Museli by mi dať pištoľ k hlave, aby som bol ochotný si dať [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mRNA]] vakcínu do tela. A to som prešiel heroínom.“<ref name=":8" /> Neskôr porovnal mRNA vakcíny s [[Heroín|heroínom]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Ondrejovičová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Heroín alebo mRNA vakcína? Experti v tom majú jasno, Oskarovi Rózsovi odkazujú toto|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/zdravie/prevencia/clanok/732261-heroin-alebo-mrna-vakcina-experti-v-tom-maju-jasno|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-01|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heroín je menej nebezpečný ako mRNA vakcíny: Hudobník O. Rózsa šíril nezmysly | url = https://spravy.stvr.sk/2024/11/heroin-je-menej-nebezpecny-ako-mrna-vakciny-hudobnik-o-rozsa-siril-nebezpecny-hoax/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Tieto jeho tvrdenia vyvolali kritiku.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> [[Štátny ústav pre kontrolu liečiv]] (ŠÚKL) a ďalší odborníci v jeho tvrdenia vyvrátili a niektoré tvrdenia označili za dlhodobo vyvrátený hoax.<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Redakcia Plus JEDEN DEŇ | odkaz na autora = | titul = DRSNÁ FACKA pre Rózsu: ODBORNÍCI ho VYSMIALI pre jeho tvrdenia o vakcínach: Je to KLAMÁR | url = https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/drsna-facka-pre-rozsu-odbornici-ho-vysmiali-pre-jeho-tvrdenia-o-vakcinach-je-to-klamar | vydavateľ = pluska.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-11-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> Koncom roka 2024 sa tiež na sociálnych sieťach šírili fotografie Rózsu s logom hnutia [[QAnon]], ktoré presadzuje [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] o satanistických elitách údajne obchodujúcich s deťmi.<ref name=":8" /> == Diskografia == * [[1995]] – ''Venované nešťastiu'' – [[Marek Brezovský]] – [[Slovenský rozhlas]] – Oskar Rózsa – dirigovanie komorného orchestra. * [[1997]] – ''[[Hrana (album)|Hrana]]'' – [[Marek Brezovský]] – Art music production, Oskar Rózsa – hudobný producent, [[basová gitara|basgitara]], [[klavír]], [[bicí nástroj|bicie]],[[Hammond organ|hammond]], Fender piano, gitara, spev. * [[1997]] – ''[[Andrej Šeban Band...]]'' – [[Andrej Šeban]] – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] (912622-2), Oskar Rózsa – basgitara (1) * [[1998]] – ''[[Almost True Story]]'' – [[Free Faces]] – Silberman * [[1999]] – ''[[Milión bohov]]'' – Bušero – Watt, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2000]] – ''[[Platňa pre dospelé deti]]'' – [[Bezmocná hŕstka]] – Silberman, Oskar Rózsa – hudobný producent, klávesové nástroje. * [[2001]] – ''[[La Belle Epoque]]'' – [[Free Faces]] – Sony Music Bonton * [[2000]] – ''[[Kamakura (album)|Kamakura]]'' – Bušero – Silberman, (Bušero:[[Andrej Šeban|Šeban]] – Rózsa – [[Marcel Buntaj|Buntaj]]) * [[2003]] – ''[[Short stories]]'' – [[Barflies]] – Millennium records & publishing * [[2003]] – ''[[…grooved…]]'' – Boboš & [[The Frozen Dozen]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – [[klávesový nástroj|klávesové nástroje]], programovanie, basgitara * [[2003]] – ''[[Dynamax]]'' – [[Miko Hladký]] – Universal Music * [[2003]] – ''[[High Voltage Resistance]]'' – [[Home Made Mutant]] – Millennium records & publishing, Oskar Rózsa – basgitara * [[2003]] – ''[[Oskar Rózsa Sextet]]'' – Hevhetia, Oskar Rózsa – basgitara, koncovka. * [[2004]] – ''Compilation of NU Slovak Artists – NU'' – Millennium records & publishing – 10. kachna – [[Barflies]] * [[2005]] – ''[[Meskalin]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent * [[2006]] – ''[[Presence]]'' /Brantigan,Priehradník,Rózsa/ – Hevhetia, * [[2007]] – ''[[The Universal Cure]]'' /Shannon, Rózsa, Valihora/ – (november 2007) * [[2008]] – ''[[Home Made Mutant Made Home]]'' – [[Home Made Mutant]] – Azyl Music, Oskar Rózsa – basgitara, gitara, syntetizátory & programming * [[2008]] – ''[[Rita von Anarchia]]'' – [[Čisté tvary|Čisté Tvary]] – Wagon records, Oskar Rózsa – hudobný producent == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/artist/808855-Oskar-R%C3%B3zsa Oskar Rózsa] na [[Discogs]] * {{Csfd meno|95677}} * {{Imdb meno|0753876}} * [http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ Fotografie - Oskar Rozsa Partnership Unlimited @ Bratislava 2010] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101106212654/http://hanout.eu/2010/09/27/oskar-rozsa-partnership-unlimited-bratislava-2010/ |date=2010-11-06 }} * [http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html Sitraachra.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090727141255/http://www.sitraachra.sk/profil_rozsa.html |date=2009-07-27 }} * [https://www.sme.sk/c/1763123/robi-si-osobnu-hudobnu-skolu-zivota.html Robí si osobnú hudobnú školu života] – rozhovor v denníku SME (2004) * [https://www.casopisharmonie.cz/jazz/oskar-rozsa-delam-hudbu-k-pocitacove-hre/ Oskar Rózsa: dělám hudbu k počítačové hře] – rozhovor v magazíne Harmonie (2005) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rózsa, Oskar}} [[Kategória:Oskar Rózsa| ]] [[Kategória:Slovenskí hudobníci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Absolventi Konzervatória v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Absolventi Berklee College of Music]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] qbql5tnsiyoztcjnr3s3dhr89o1uh1o Dežo Ursiny 0 41044 8356558 8355459 2026-08-15T16:59:07Z Xmetov 50137 /* Cover verzie */ 8356558 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou SR [[in memoriam]] za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy). V ankete [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste. == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilácie:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* # * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* # * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** ≈ * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Pieseň „Dezider“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sample]], motívy a odkazy na viacero Ursinyho piesní</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Pieseň „Hovor mi“ obsahuje motív a textovú citáciu z piesne „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „I Wish I Were“ – Andrej Šeban (''[[Andrej Šeban Band...]]'', 1997) **<small>Inštrumentálna skladba „Sixties“ obsahuje gitarový [[riff]] z piesne „I Wish I Were“</small><br /> * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) ≈ * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** # * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Pieseň „Slowly to the Sun“ obsahuje sampel z piesne „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Šina]]</small><br /> * „Svitá“ – MG Crew / [[Kamil Mikulčík]] (2017) ≈ * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** # * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Pieseň „Slovák“ obsahuje motív refrénu z piesne „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> (#) <small>Koncertný záznam</small><br /> (≈) <small>Dostupné iba na internete</small><br /> === Videoklipy === * „Filmové triky“ (1984) * „So synom v zoo“ (1984) * „Tisíc izieb“ (1986) * „Tvár v zrkadle“ (1989) * „Spomienka na hasičov a na vzplanutie v daždi“ (1991) == Filmografia == === Réžia === * ''Sanitrárovci'' (1980), námet/scenár/réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Gajdoš Antalík'' (1982), námet/scenár/réžia s Marianom Urbanom * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba, účinkovanie * ''Dům Matky Terezy'' (1993), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997), scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivanom Brachtlom]]* === Hudba === * ''Nylonový mesiac'' (1965), hudba/účinkovanie s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), hudba/účinkovanie s The Beatmen **<small>Hudobno-zábavný televízny program</small><br /> * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkovanie * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba **<small>Televízny muzikál, pôvodný soundtrack vyšiel v roku 2001</small><br /> * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Africký zápisník'' (1984 – 1986), hudba **<small>Seriál animovaných večerníčkov na motívy cestopisu [[Ľudo Ondrejov|Ľuda Ondrejova]]</small><br /> * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Poďte s nami...'' (1984), hudba **<small>Zvučka televízneho programu pre deti</small><br /> * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Lieky, lieky, lieky...'' (1985), hudba * ''Môžeš'' (1985), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Slovo'' (1987), scenár s [[Peter Zajac|Petrom Zajacom]] a [[Vladimír Balco|Vladimírom Balcom]], hudba **<small>Hudobno-poetický film na motívy básnickej skladby [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]</small><br /> * ''Niekto ako ja'' (1988), hudba, účinkovanie * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba === Iné === * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkovanie – archívne zábery * ''Momentky'' (2008), účinkovanie – archívne zábery * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkovanie – archívne zábery (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', dokončený posmrtne</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na 2-DVD</small><br /> (•) <small>Zoznam vzhľadom na [[Interdisciplinarita|interdisciplinaritu]] reflektuje primárnu funkciu umelca</small><br /> (••) <small>Ursiny sa ako dramaturg podieľal na stovkách prevažne [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]]</small><br /> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs=}} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna webová stránka Deža Ursinyho] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] i8eg7g4t7wxm0k61sps2tulepp2j1w6 8356560 8356558 2026-08-15T17:19:19Z Xmetov 50137 /* Videoklipy */ 8356560 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou SR [[in memoriam]] za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy). V ankete [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste. == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilácie:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* # * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* # * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** ≈ * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Pieseň „Dezider“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sample]], motívy a odkazy na viacero Ursinyho piesní</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Pieseň „Hovor mi“ obsahuje motív a textovú citáciu z piesne „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „I Wish I Were“ – Andrej Šeban (''[[Andrej Šeban Band...]]'', 1997) **<small>Inštrumentálna skladba „Sixties“ obsahuje gitarový [[riff]] z piesne „I Wish I Were“</small><br /> * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) ≈ * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** # * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Pieseň „Slowly to the Sun“ obsahuje sampel z piesne „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Šina]]</small><br /> * „Svitá“ – MG Crew / [[Kamil Mikulčík]] (2017) ≈ * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** # * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Pieseň „Slovák“ obsahuje motív refrénu z piesne „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> (#) <small>Koncertný záznam</small><br /> (≈) <small>Dostupné iba na internete</small><br /> === Videoklipy === * „Filmové triky“ (1984) * „So synom v ZOO“ (1984) * „Tisíc izieb“ (1986) * „Tvár v zrkadle“ (1989) * „Spomienka na hasičov a na vzplanutie v daždi“ (1991) == Filmografia == === Réžia === * ''Sanitrárovci'' (1980), námet/scenár/réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Gajdoš Antalík'' (1982), námet/scenár/réžia s Marianom Urbanom * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba, účinkovanie * ''Dům Matky Terezy'' (1993), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997), scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivanom Brachtlom]]* === Hudba === * ''Nylonový mesiac'' (1965), hudba/účinkovanie s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), hudba/účinkovanie s The Beatmen **<small>Hudobno-zábavný televízny program</small><br /> * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkovanie * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba **<small>Televízny muzikál, pôvodný soundtrack vyšiel v roku 2001</small><br /> * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Africký zápisník'' (1984 – 1986), hudba **<small>Seriál animovaných večerníčkov na motívy cestopisu [[Ľudo Ondrejov|Ľuda Ondrejova]]</small><br /> * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Poďte s nami...'' (1984), hudba **<small>Zvučka televízneho programu pre deti</small><br /> * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Lieky, lieky, lieky...'' (1985), hudba * ''Môžeš'' (1985), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Slovo'' (1987), scenár s [[Peter Zajac|Petrom Zajacom]] a [[Vladimír Balco|Vladimírom Balcom]], hudba **<small>Hudobno-poetický film na motívy básnickej skladby [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]</small><br /> * ''Niekto ako ja'' (1988), hudba, účinkovanie * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba === Iné === * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkovanie – archívne zábery * ''Momentky'' (2008), účinkovanie – archívne zábery * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkovanie – archívne zábery (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', dokončený posmrtne</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na 2-DVD</small><br /> (•) <small>Zoznam vzhľadom na [[Interdisciplinarita|interdisciplinaritu]] reflektuje primárnu funkciu umelca</small><br /> (••) <small>Ursiny sa ako dramaturg podieľal na stovkách prevažne [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]]</small><br /> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs=}} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna webová stránka Deža Ursinyho] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] o4jfj6upzzwqymavc5aidra3gy7r9uk 8356756 8356560 2026-08-16T00:11:41Z Xmetov 50137 /* Filmografia */ 8356756 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou SR [[in memoriam]] za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy). V ankete [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste. == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilácie:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* # * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* # * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** ≈ * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Pieseň „Dezider“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sample]], motívy a odkazy na viacero Ursinyho piesní</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Pieseň „Hovor mi“ obsahuje motív a textovú citáciu z piesne „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „I Wish I Were“ – Andrej Šeban (''[[Andrej Šeban Band...]]'', 1997) **<small>Inštrumentálna skladba „Sixties“ obsahuje gitarový [[riff]] z piesne „I Wish I Were“</small><br /> * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) ≈ * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** # * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Pieseň „Slowly to the Sun“ obsahuje sampel z piesne „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Šina]]</small><br /> * „Svitá“ – MG Crew / [[Kamil Mikulčík]] (2017) ≈ * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** # * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Pieseň „Slovák“ obsahuje motív refrénu z piesne „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> (#) <small>Koncertný záznam</small><br /> (≈) <small>Dostupné iba na internete</small><br /> === Videoklipy === * „Filmové triky“ (1984) * „So synom v ZOO“ (1984) * „Tisíc izieb“ (1986) * „Tvár v zrkadle“ (1989) * „Spomienka na hasičov a na vzplanutie v daždi“ (1991) == Filmografia == === Réžia === * ''Sanitrárovci'' (1980), námet/scenár/réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Gajdoš Antalík'' (1982), námet/scenár/réžia s Marianom Urbanom * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba, účinkovanie * ''Dům Matky Terezy'' (1993), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997), scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivanom Brachtlom]]* === Hudba === * ''Nylonový mesiac'' (1965), hudba/účinkovanie s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), hudba/účinkovanie s The Beatmen **<small>Hudobno-zábavný televízny program</small><br /> * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka...'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkovanie * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba **<small>Televízny muzikál, pôvodný soundtrack vyšiel v roku 2001</small><br /> * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Africký zápisník'' (1984 – 1986), hudba **<small>Seriál animovaných večerníčkov na motívy cestopisu [[Ľudo Ondrejov|Ľuda Ondrejova]]</small><br /> * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Poďte s nami...'' (1984), hudba **<small>Zvučka televízneho programu pre deti</small><br /> * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Lieky, lieky, lieky...'' (1985), hudba * ''Môžeš'' (1985), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Slovo'' (1987), scenár s [[Peter Zajac|Petrom Zajacom]] a [[Vladimír Balco|Vladimírom Balcom]], hudba **<small>Hudobno-poetický film na motívy básnickej skladby [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]</small><br /> * ''Niekto ako ja'' (1988), hudba, účinkovanie * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkovanie – archívne zábery * ''Momentky'' (2008), účinkovanie – archívne zábery * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkovanie – archívne zábery === Iné === * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', dokončený posmrtne</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na 2-DVD</small><br /> (•) <small>Zoznam vzhľadom na [[Interdisciplinarita|interdisciplinaritu]] reflektuje primárnu funkciu umelca</small><br /> (••) <small>Ursiny sa ako dramaturg podieľal na stovkách prevažne [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]]</small><br /> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs=}} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna webová stránka Deža Ursinyho] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] feniiso95wusy7x326ag3tooqzg6kbf Hippokrates (lekár) 0 44526 8356703 8250417 2026-08-15T21:10:20Z Maximilián Fedora 259749 8356703 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Hippokrates |Portrét = Hippocrates.jpg |Popis = grécky antický lekár |Dátum narodenia = cca 460 pred Kr. |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = [[370 pred Kr.]] |Miesto úmrtia = |}} '''Hippokrates''' alebo '''Hippokratés''' ('''z Kósu''' alebo '''z Kóu''') (* asi 460 pred Kr. – † [[370 pred Kr.]])<ref>{{Citácia knihy |autor=[[Robert Jungk]] |titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna Print|rok=1995|strany=124}}</ref> bol [[antika|antický]] [[Grécko|Grék]] považovaný za jedného z najvýznamejších [[lekár]]ov všetkých čias, ktorý položil základy niekoľkých odborov [[medicína|medicíny]]. Bol najvýznamnejším predstaviteľom tzv. [[Kósska škola|kósskej školy]]. Je mu prisudzovaná zbierka takmer 60 lekárskych diel v iónskom dialekte ''[[Corpus hippocraticum]]'' (''Hippokratovský súbor''), väčšine napísaných zhruba v rokoch 430 – 330 pred n. l.,<ref>Adkins, Lesley – Adkins, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart 2011, s. 416.</ref> v ktorých odmietol [[povera|povery]] a primitívnu [[liečiteľská mágia|liečiteľskú mágiu]] a položil základy medicíny ako vedeckého oboru. Autorstvo týchto spisov mu nemožno naisto priradiť – Hippokratove vlastné diela sa zrejme nezachovali.<ref>Adkins, Lesley – Adkins, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha: Slovart 2011, s. 416.</ref> ''[[Corpus hippocraticum]]'' priniesol okrem iného ideu [[lekárske tajomstvo|lekárskeho tajomstva]], ako je známe dnes. Bola súčasťou tzv. [[Hippokratova prísaha|Hippokratovej prísahy]]. Iné Hippokratove texty obsahujú autorovo vtedajšie klasické poňatie choroby ako nerovnováhy [[4 základné telesné šťavy|4 základných telesných štiav]]: čiernej žlče (gr. ''melania cholé''), žltej žlče (lat. ''bilis''), krvi (lat. ''sanguis'', gr. <em>haima</em>) a lymfy (lat. ''lympha'', pôvod zo starogr. ''nympha''). Túto teóriu neskôr prevzal a rozvinul [[Claudius Galénos|Galénos]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|q=Hippokrates|commonscat=Hippocrates}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 4. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Lekári starovekého Grécka]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] 2cnkdwej91ag7mocwlszoa5dy0pig8f Libertarianizmus 0 45427 8356832 8353209 2026-08-16T10:47:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356832 wikitext text/x-wiki '''Libertarianizmus''' ({{V jazyku|eng|''libertarianism''}}, odvodené od {{V jazyku|lat|''liber''|slobodný}}) je označenie skupiny [[politická ideológia|politických ideológií]], ktoré nadväzujúc na [[klasický liberalizmus]] zdôrazňujú [[individualizmus (politika)|individualizmus]] odrážajúci sa v osobnej i ekonomickej [[sloboda|slobode]]. Prívrženec libertarianizmu sa označuje ako ''libertarián''. Libertariánov spája skepticizmus voči [[Autorita (sociológia)|autorite]] a [[Štát|štátnej]] moci, zvyknú sa však rozchádzať v otázkach odporu voči existujúcim politickým a hospodárskym systémom. Rôzne školy libertariánskeho myslenia ponúkajú množstvo názorov na legitímne funkcie štátnej a súkromnej moci, ktoré často vyžadujú obmedzenie alebo zrušenie donucovacích sociálnych inštitúcií. Niektorí libertariáni sa zasadzujú za ''[[laissez-faire]]'' [[kapitalizmus]] a silnú ochranu [[Súkromné vlastníctvo|majetkových práv]] (napríklad v oblasti pozemkov, infraštruktúry a prírodných zdrojov). Iní, predovšetkým [[Libertariánsky socializmus|libertariánski socialisti]], sa snažia kapitalizmus a súkromné vlastníctvo [[Výrobný prostriedok (reálny kapitál)|výrobných prostriedkov]] zrušiť v prospech ich [[Spoločné vlastníctvo|spoločného]] alebo [[Družstvo (ekonómia)|družstevného vlastníctva]] a riadenia, pričom súkromné vlastníctvo považujú za prekážku slobody. Ďalšie rozdelenie existuje medzi [[Minarchizmus|minarchistami]] a [[Anarchizmus|anarchistami]]. Kým minarchisti si myslia, že je potrebná minimálna centralizovaná vláda, anarchisti a [[Anarchokapitalizmus|anarchokapitalisti]] navrhujú úplné odstránenie štátu. Pre odlišný politicko-filozofický vývoj v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Európa|Európe]] je definícia libertarianizmu pomerne široká. Zatiaľ čo v USA sa v súčasnosti označenie liberál uplatňuje výlučne vo význame [[egalitárny liberalizmus|egalitárneho liberalizmu]], predovšetkým v [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európe]], [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republike]], [[Čína|Číne]] sa používa takmer v pôvodnom význame klasického liberalizmu.<ref name="boaz">BOAZ, David. ''Libertarianism : A Primer.'' [1998]. [http://www.libertarianism.org/ex-3.html Dostupné online.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121210200655/http://www.libertarianism.org/ex-3.html |date=2012-12-10 }} (po anglicky)</ref> Myšlienková základňa libertarianizmu tak zahŕňa predstaviteľov a pokračovateľov klasického liberalizmu, ako aj radikálne liberálne teórie [[minarchizmus|minarchizmu]], [[Objektivizmus (Ayn Rand)|objektivizmu]] a [[anarchokapitalizmus|anarchokapitalizmu]].<ref name="oxford">Libertarianismus. In: KRIEGER, Joel (ed.). ''Oxfordský slovník světové politiky.'' Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 426-427. (po česky)</ref><ref name="blackwell">Libertalianismus. In: MILLER, David (ed.). ''Blackwellova encyklopedie politického myšlení''. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 243-244. (po česky)</ref> Predovšetkým v americkom prostredí sa kvôli myšlienkovej blízkosti a spätému vývoju s [[Republikánska strana (USA)|Republikánskou stranou]] k libertariánom často zahŕňajú aj predstavitelia [[paleokonzervativizmus|paleokonzervativizmu]] (napr. [[Ron Paul]]). == Pôvod a vývoj == [[Súbor:Hoff i Mont Pelerin society.png|náhľad|vpravo|Stretnutie Montpelerinskej spoločnosti v roku 1947 (vľavo Trygve J. B. Hoff, uprostred Ludwig von Mises)]] Termín ''libertarianizmus'' bol prvýkrát preukázateľne použitý anglickým historikom a politickým komentátorom [[William Belsham|Williamom Belshamom]] v roku [[1789]] v eseji ''O slobode a nevyhnutnosti'', ako antonymum k [[determinizmus (filozofia)|determinizmu]].<ref>BELSHAM, William. ''Essays, Philosophical, Historical, and Literary.'' Poultry : C. Dilly, 1789. p. 11. (po anglicky)</ref> Slovo "libertarián" pôvodne označovalo obhajcu slobody (anglicky ''liberty'', francúsky ''liberté''), a to najmä v politickej a sociálnej oblasti. V priebehu druhej polovice 19. storočia začalo byť asociované s anarchizmom. Prvýkrát ho v tomto zmysle použil francúzsky libertariánsky komunista [[Joseph Déjacque]] v liste [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualistovi]] [[Pierre Joseph Proudhon|Pierre-Joseph Proudhonovi]] z roku 1857.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Déjacque|meno=Joseph|titul=De l'être-humain mâle et femelle Lettre à P.J. Proudhon|url=http://joseph.dejacque.free.fr/ecrits/lettreapjp.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=29.11.2017|vydavateľ=}}</ref> Déjacque neskôr tento termín použil aj pre svoju anarchistickú publikáciu ''Le Libertaire: Journal du Mouvement Social'', ktorá bola vydávaná v New Yorku od 9. júna 1858 do 4. februára 1861.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mouton|meno=Jean Claude|titul=Le Libertaire, Journal du mouvement social|url=http://joseph.dejacque.free.fr/libertaire/libertaire.htm|dátum prístupu=2017-11-29|vydavateľ=joseph.dejacque.free.fr}}</ref>  V polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia začal [[Sébastien Faure]] publikovať novú ''Le Libertaire'', zatiaľ čo [[Tretia francúzska republika]] uzákonila tzv. ''[[lois scélérates]]'' ("zločinné zákony"), ktoré zakázali anarchistické publikácie vo Francúzsku. Libertariánstvo sa odvtedy opakovane využívalo ako synonymum pre anarchizmus.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Nettlau|meno=Max|priezvisko2=Becker|meno2=Heiner|priezvisko3=Isca|meno3=Ida Pilat|titul=A short history of anarchism|vydavateľ=Freedom Press|miesto=London|rok=1996|isbn=0900384891|url=https://www.worldcat.org/title/short-history-of-anarchism/oclc/37529250|poznámka=OCLC: 37529250|jazyk=English}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ward|meno=Colin|titul=Anarchism: A Very Short Introduction|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2004-10-21|isbn=9780192804778|url=https://books.google.at/books?id=kksrWshoIkYC&redir_esc=y|poznámka=Google-Books-ID: kksrWshoIkYC|jazyk=en}}</ref> V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]] mnoho stúpencov [[Franklin Delano Roosevelt|Rooseveltovej]] politiky [[Nový údel|Nového údelu]] z radov amerických intelektuálov sami seba pokladali za liberálov, avšak nimi presadzované budovanie [[štát blahobytu|štátu blahobytu]] a zvyšovanie štátnych výdavkov na podporu opatrení namierených proti dôsledkom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]] bolo v protiklade s pôvodným liberalizmom. Termín liberál sa v priebehu 30. a [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] zaužíval na pomenovanie stúpenca politiky [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]], ktorého najbližším ekvivalentom v európskom kontexte je označenie [[sociálna demokracia|sociálny demokrat]].<ref>NOVÁK, Miroslav et al. ''Úvod do studia politiky.'' Praha : Sociologické nakladatelství, 2011. 783 s. ISBN 8074190520. s 102-103. (po česky)</ref><ref group="pozn">V politickej filozofii sa dnes tento liberalizmus označuje ako egalitárny liberalizmus (resp. sociálny, rovnostársky liberalizmus).</ref> Ako synonymum [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]] bol pojem ''libertarianizmus'' po prvý raz použitý v máji 1955 spisovateľom Deanom Russellom,<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Tucker|meno=Jeffrey A.|titul=Where Does the Term “Libertarian” Come From Anyway? {{!}} Jeffrey A. Tucker|periodikum=Foundation for Economic Education|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2016-09-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://fee.org/articles/where-does-the-term-libertarian-come-from-anyway/|dátum prístupu=2017-11-29|jazyk=en-US}}</ref> ktorý bol kolega amerického ekonóma a publicistu [[Leonard Read|Leonarda Reada]] a sám klasický liberál. Následne začalo aj mnoho iných klasických liberálov označovať samých seba za ''libertariánov''. Akademické označenie [[klasický liberalizmus]] odmietali používať, pretože sa domnievali, že to nie je vhodný pojem pre ich de facto modernú a pokrokovú politiku a taktiež nechceli byť asociovaní s liberalizmom Nového údelu, ktorý si spájali s vládnym vlastníctvom majetku a vládnou kontrolou nad osobami.<ref name=":0" /> Osobnosťou najviac zodpovednou za popularizáciu slova ''libertarianizmus'' bol [[Murray Rothbard]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cantor|meno=Paul|titul=The Invisible Hand in Popular Culture: Liberty Vs. Authority in American Film and TV, 2012|rok=2012|url=https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant|vydanie=|vydavateľ=University Press of Kentucky|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/invisiblehandinp0000cant/page/353 353], č. 2}}</ref> ktorý začal publikovať libertariánske práce v 60. rokoch. V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa pojem aj vďaka vplyvu Leonarda Reada<ref>READ, Leonard E. Neither Left Nor Right. In ''The Freeman''. January 1956.</ref> uplatnil v praxi a v roku [[1972]] vznikla [[Libertariánska strana]]. Niektorí zástancovia klasického liberalizmu sa ale s týmto pomenovaním nestotožnili, napr. [[Friedrich August von Hayek]] sa naďalej označoval za ''liberála'' alebo [[Ayn Rand]], ktorá sa pokladala za ''radikálnu prokapitalistku''.<ref name="boaz" /> V akademickom prostredí libertarianizmus filozoficky etabloval [[Robert Nozick]] svojim dielom ''Anarchia, štát a utópia'' ([[1974]]), v ktorom rozvil [[John Locke|lockovskú]] teóriu štátu, spravodlivosti a súkromného vlastníctva. Na poli [[ekonómia|ekonómie]] rozvíjala svoju činnosť [[Montpelerinská spoločnosť]] založená roku [[1947]] Hayekom. V roku [[1946]] Leonard Read založil Nadáciu pre ekonomické vzdelávanie ({{V jazyku|eng|''Foundation for Economic Education''}}), ktorá sa stala prvým libertariánskym [[think tank|think tankom]] v USA. Skupina [[rakúska ekonomická škola|rakúskych ekonómov]] založila roku [[1982]] Inštitút Ludwiga von Misesa ({{V jazyku|eng|''Ludwig von Mises Institute''}}). K významným libertariánskym think tankom patrí aj Cato Institute založený v roku [[1974]]. == Filozofia == Je sporné, či pravicový, ľavicový a socialistický libertarianizmus predstavujú úplne odlišné ideológie a nielen variácie jednej a tej istej témy. Všetci libertariáni začínajú od koncepcie osobnej autonómie, z ktorej odvodzujú argumenty v prospech občianskych slobôd a redukcie alebo eliminácie štátu. [[Pravicový libertarianizmus]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Goodway|meno=David|titul=Anarchist Seeds Beneath the Snow: Left-Libertarian Thought and British Writers from William Morris to Colin Ward|url=https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7|vydanie=|vydavateľ=Liverpool University Press|miesto=Liverpool|rok=2006|isbn=|strany=[https://archive.org/details/anarchistseedsbe0000davi_c3w7/page/4 4]|poznámka=}}</ref> sa vyvinul v Spojených štátoch v polovici 20. storočia a je najpopulárnejšou koncepciou libertarianizmu v tomto regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Carlson|titul=|vydavateľ=|miesto=|rok=2012|isbn=|strany=1007|url=https://books.google.com/books?id=tYME6Z35nyAC&pg=PA1006&dq=right-libertarianism&hl=en&sa=X&ei=uUsEUaO2OvCu0AGYvIDIAw&ved=0CEoQ6AEwBA#v=onepage&q=right-libertarianism&f=false}}</ref> Táto odnož libertarianizmu sa bežne označuje ako pokračovanie alebo radikalizácia [[Klasický liberalizmus|klasického liberalizmu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Boaz|meno=David|titul=Libertarianism: A Primer|rok=1998|url=https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz|vydanie=|vydavateľ=Free Press|miesto=|isbn=|strany=[https://archive.org/details/libertarianismpr0000boaz/page/22 22]-26}}</ref> Praví libertariáni si vážia [[Spoločenská inštitúcia|sociálne inštitúcie]], ktoré presadzujú podmienky kapitalizmu a odmietajú inštitúcie, ktoré fungujú v opozícii voči týmto inštitúciám. [[Anarchokapitalizmus|Anarchokapitalisti]] sa snažia o úplné odstránenie štátu v prospech súkromne financovaných bezpečnostných služieb, zatiaľ čo minarchisti obraňujú "nočné strážne štáty", ktoré udržiavajú len tie funkcie vlády, ktoré sú potrebné na udržanie podmienok kapitalizmu. Kritici ako napríklad [[Corey Robin]] opisujú pravý libertarianizmus ako fundamentálne reakcionársku konzervatívnu ideológiu spojenú s tradičnejšími konzervatívnymi myšlienkami či cieľmi snahou presadzovať hierarchickú moc a hierarchické spoločenské vzťahy:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Robin|meno=Corey|titul=The Reactionary Mind: Conservativsm From Edmund Burke to Sarah Palin|url=https://archive.org/details/isbn_9780199793747|vydanie=|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=|rok=2011|isbn=0199793743|strany=[https://archive.org/details/isbn_9780199793747/page/15 15]-16}}</ref><blockquote>Konzervativizmus teda nie je oddanosť obmedzenému štátu a slobode, či skepsa voči zmenám, viera v postupnú reformu alebo politika cnosti. Tieto môžu byť vedľajšími produktmi konzervativizmu, jedným alebo viacerými jeho historicky špecifickými a stále sa meniacimi spôsobmi vyjadrovania. Ale nie sú to účely, ktoré mu vdychujú život. Konzervativizmus takisto nie je provizórnou fúziou kapitalistov, kresťanov a bojovníkov, pretože táto fúzia je vyvolaná silnejšou silou - opozíciou voči oslobodeniu mužov a žien z okov ich nadriadených, a to najmä v súkromnej sfére. Takýto názor sa môže zdať na míle vzdialený od libertariánskej obhajoby voľného trhu, ktorá zvykne oslavovať atomistického a autonómneho jednotlivca. Ale nie je. Keď libertarián pozerá na spoločnosť, nevidí izolovaných jednotlivcov; vidí súkromné, často hierarchické, skupiny, kde otec riadi svoju rodinu a majiteľ svojich zamestnancov.</blockquote>[[Ľavicový libertarianizmus]] zahŕňa tie libertariánske presvedčenia, ktoré tvrdia, že prírodné zdroje Zeme patria podľa rovnostárskych princípov každému, a teda buď nesmú byť vlastnené vôbec, alebo vlastnené kolektívne. Súčasní ľavicoví libertariáni ako [[Hillel Steiner]], [[Peter Vallentyne]], [[Philippe Van Parijs]], [[Michael Otsuka]] a [[David Ellerman]] sa domnievajú, že privlastnenie pozemkov musí pre ostatných nechať "rovnako dobrý dostatok", alebo musí byť zdanené spoločnosťou, aby sa tým kompenzovali vylučujúce účinky súkromného majetku. [[Libertariánsky socializmus|Libertariánski socialisti]] (sociálni a individualistickí [[Anarchizmus|anarchisti]], [[Libertariánsky marxizmus|libertariánski marxisti]], [[Výborový komunizmus|výboroví komunisti]], [[Rosa Luxemburgová|Luxemburgisti]] a [[Daniel De Leon|DeLeonisti]]) podporujú užívacie právo a socialistické ekonomické teórie vrátane [[Komunizmus|komunizmu]], [[Kolektivizmus|kolektivizmu]], [[Syndikalizmus|syndikalizmu]] a [[Mutualizmus|mutualizmu]]. Kritizujú štát za to, že pôsobí ako obhajca [[Súkromné vlastníctvo|súkromného vlastníctva]] a veria, že kapitalizmus zahŕňa [[mzdové otroctvo]]. == Predstavitelia == Medzi dôležitých, ale ideovo nejednotných, predstaviteľov libertarianizmu patria ekonómovia [[Chicagska škola (ekonómia)|chicagskej]] ([[Milton Friedman]]) a [[Rakúska ekonomická škola|rakúskej školy]] ([[Murray Rothbard]], [[Ludwig von Mises]], [[Leonard Read]], [[Friedrich August von Hayek]]), americký politik [[Ron Paul]] (s [[Republikánska strana (USA)|republikánskou]] platformou [[Tea Party]]), filozof [[Robert Nozick]], spisovateľka a filozofka [[Ayn Rand]]. Za tzv. ľavicového libertariána sám seba považuje [[anarchosyndikalizmus|anarchosyndikalista]] [[Noam Chomsky]]. == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[konzervativizmus]] * [[liberalizmus]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Politické ideológie}} {{Filozofia}} [[Kategória:Libertarianizmus| ]] [[Kategória:Politológia]] [[Kategória:Politické ideológie]] [[Kategória:Filozofické smery]] [[Kategória:Liberalizmus]] h773gxnqukqih6qpp4mh9baccgmx5s6 Wikipédia:Wikimedia Slovensko 4 45989 8356846 8209071 2026-08-16T11:30:44Z Fillos X. 212061 Aktualizácia stránky. 8356846 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Wikimedia Slovensko}} {{Skratka|[[WP:WMSR]]|WP:WMSK}} [[Súbor:Wikimedia Slovensko logo.svg|náhľad|Logo združenia [[Wikimedia Slovensko]], ktoré bolo založené v roku [[2011]].]] '''Wikimedia Slovensko''' ({{v jazyku|eng|''Wikimedians of Slovakia''}}) je oficiálna [[meta:Wikimedia user groups/sk|skupina používateľov Wikimedia]] a slovenské [[občianske združenie]], zamerané na podporu slobodného vzdelania a kultúry. Zameriava sa na podporu tvorby a distribúcie obsahu [[Wikipédia|Wikipédie]] a ďalších projektov [[Wikimedia Foundation]], Inc. ([[Wikislovník]], [[Wikicitáty]], [[Wikiknihy]] či [[Wikizdroje]]). Wikimedia Slovenská republika neprevádzkuje a nezodpovedá za Wikipédiu a jej sesterské projekty, ale zastrešuje pre ne informačnú a propagačnú činnosť na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako je Wikipédia dobrovoľnícky projekt, Wikimedia SK je projektovo orientovaná dobrovoľnícka organizácia a víta každý návrh a radu a predovšetkým každú ''pomocnú ruku''. == Ako pomôcť? == Wikimedia Slovensko je [[Nezisková organizácia|dobrovoľnícka organizácia]] a plne závisí od snahy a ochoty jej členov, podporovateľov a pomocníkov. Aj občasná pomoc nám pomôže v našej misii za slobodné vedomosti. Každá pomocná ruka je dobrá, preto sa neváhaj [[#Kontakt|kedykoľvek ozvať]], navrhnúť sa na nový projekt, oživiť starší apod. Zoznam pomocníkov, ktorých momentálne hľadáme, [[wmsk:zapojte-sa/|nájdete na webe]]. Ide len o zoznam špecificky hľadaných rolí, preto sa neváhaj ozvať, aj pokiaľ by si chcel pomôcť iným spôsobom! == Aktivita == [[Súbor:Wlm-sk.svg|náhľad|V rokoch [[2012]]{{--}}[[2017]] a [[2019]] sme sa zapojili do celosvetovo najväčšej fotografickej súťaže – ''[[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]]''.]] [[Súbor:WMZK800 374.png|náhľad|Od roku [[2023]] sa zapájame do medzinárodnej fotografickej súťaže – ''[[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]]''.]] [[Súbor:WM CEE Meeting 2013 - group photo.jpg|thumb|Koncom roku [[2013]] sme s ''E@I'' zorganizovali Wikimedické stretnutie strednej a východnej Európy.]] [[Súbor:ZimnýŠtadiónLevoča.jpg|thumb|Zimný štadión v [[Levoča|Levoči]], príklad fotky z [[Wikipédia:WikiOnTheRoad|WikiOnTheRoad]].]] === Súťaže a kampane === * [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie|Ázijský mesiac Wikipédie]] ([[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2018|2018]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2019|2019]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2020|2020]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2021|2021]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2022|2022]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2023|2023]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024|2024]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2025|2025]], [[Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o [[Ázia|Ázii]] * [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar Strednej a Východnej Európy]] [WikiJar SVE] ([[Wikipédia:WikiJar SVE/2015|2015]], [[Wikipédia:WikiJar SVE/2015|2016]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|2019]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2020|2020]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2021|2021]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2022|2022]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2023|2023]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2024|2024]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2025|2025]], [[Wikipédia:WikiJar SVE 2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o strednej a [[Východná Európa|východnej Európe]] * [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|Wiki miluje pamiatky]] na Slovensku ([[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2012|2012]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2013|2013]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2014|2014]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2015|2015]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2016|2016]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2017|2017]], [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky/2019|2019]] a [[Wikipédia:Wiki miluje pamiatky|2020]]) – fotografická súťaž zameraná na [[Kultúrna pamiatka|kultúrne pamiatky]] * [[Wikipédia:Wiki miluje Zem|Wiki miluje Zem]] ([[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2023|2023]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2024|2024]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2025|2025]], [[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2026|2026]]) – medzinárodná [[Fotografovanie|fotografická]] súťaž * [[Wikipédia:Wiki miluje film|Wiki miluje film]] ([[Wikipédia:Wiki miluje film/2025|2025]], [[Wikipédia:Wiki miluje film/2026|2026]]) – medzinárodná [[Filmové dielo|filmová]] súťaž * [[Wikipédia:WikiPride|WikiPride]] ([[Wikipédia:WikiPride/2026|2026]]) – medzinárodná súťaž v písaní článkov o [[LGBT]] témach * [[Wikipédia:Deň finančnej gramotnosti|Deň finančnej gramotnosti]] (2013{{--}}2014) – súťaž v písaní článkov na [[Finančná gramotnosť|finančnícku tému]] === Editačné maratóny === * [[Wikipédia:WikiGap 2020|WikiGap 2020]] a [[Wikipédia:WikiGap 2022|WikiGap 2022]] – zlepšenie obsahu o [[Žena|ženách]] a ženských témach a získanie nových redaktoriek a redaktorov * [[Wikipédia:WikiEdit Nežná '89|WikiEdit Nežná ’89]] (2019) – editovanie na tému [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]], v spolupráci s [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnou knižnicou v Bratislave]] * [[Wikipédia:WikiEdit Slovenská ľudová kultúra|WikiEdit Slovenská ľudová kultúra]] – jún 2018 – v spolupráci s odborníkmi sme pridali 7 nových článkov a doplnili 7 starších * [[Wikipédia:Opravme rakovinu|Opravme rakovinu]] (2017) – editovanie o rakovine === Projekty === * [[Wikipédia:Seniori na Wikipédii|Seniori na Wikipédii]] – zapojenie [[Senior|seniorov]] do tvorby slovenskej Wikipédie formou vzdelávacích workshopov: ** [[Wikipédia:Seniori tvoria Wikipédiu|Seniori tvoria Wikipédiu]] (2023) – v spolupráci s [[Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici|Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici]] ** Seniori píšu Wikipédiu ([[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2024|2024]], [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|2025]]) – workshopy organizované v [[Bratislava|Bratislave]] * [[Wikipédia:WikiOnTheRoad|WikiOnTheRoad]] (2018 – [[Wikipédia:WikiOnTheRoad/Levoča|Levoča]], [[Wikipédia:WikiOnTheRoad/Lipany|Lipany]]) – cestovaním po regiónoch Slovenska a v spolupráci s regionálnymi partnermi sme chceli získať nových redaktorov, zdokonaliť súčasných a pridať encyklopedický a mediálny obsah o menej známych oblastiach Slovenska na úložisko [[commons:|Commons]]. Po troch zastávkach vzniklo okolo 200 fotiek, 10 nových článkov a viacero ich bolo rozšírených lokálnymi zdrojmi * [[Wikipédia:WikiMesto|WikiMesto]] (2015) – spojenie [[QR kód|QR-kódov]] na kultúrnych pamiatkach s článkami na Wikipédii (predčasne ukončené v lete 2016) * [[Wikipédia:Wikipédia 25|Wikipédia 25]] (oslava) – konané v [[Bratislava|Bratislave]] 2026 * [[Študenti na Wikipédii]] ([[N/A]]) – plánovaný formát akcie * *[[Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki|Wiki pre študentov, študenti pre Wiki]] (viacero ročníkov) * [[Wikipédia:1Lib1Ref]] (2025) * [[Wikipédia:Paralympionici na Wikipédii]] (2022) * [[Wikipédia:Koncepcia získavania nových redaktorov]] (2020) * [[Wikipédia:Súťaž Wiki fotografie vedy]] (2021) === Ostatné === * Workshop o Wikipédii a prejavy o Wikimedii počas [[:w:Conference on the Application of Esperanto in Science and Technology]] 2012 * [[:meta:Wikimedia CEE Meeting 2013|Stretnutie Wikimedií strednej a východnej Európy 2013]] (Wikimedia CEE Meeting 2013) (Modra-Harmónia, 14. až 17. novembra 2013) ** ''V4 pre Wikipédiu'' – projekt prebiehajúci v rámci vyššie spomenutého stretnutia * [https://wikikonferencia2017.wikimedia.sk/ WikiKonferencia 2017] (9. decembra 2017, [[Žilina]]) – jednodňové stretnutie slovenského wikimedického hnutia * príprava informačných materiálov * WikiKonferencia 2015 – jednodňová konferencia o princípoch a novinkách vo wiki-svete * Združenie Slatinka na náš návrh uvoľnilo niekoľko svojich fotiek, pozri [[commons:Category:Slatinka]] * Prezentácie Wikipédie a školenie pre wikipedistov na [[Konferencia o využití esperanta vo vede a technike|Konferencii o využití esperanta vo vede a technike]] (jeseň 2012) * pomoc organizácii [[E@I]] s vydaním mimointernetovej ([[DVD]]-čkovej) verzii [[Esperantská Wikipédia|esperantskej Wikipédie]] * osobné stretnutia (2023 – [[Lysice]], 2025 – [[Trenčín]]) * plánované promo akcie === Dlhodobé projekty === * spolupráca s [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|Pamiatkovým úradom SR]] na ''Wiki miluje pamiatky'' a iných pamiatkových projektoch * [[Wikipédia:WikiProjekt Wiki pre študentov, študenti pre Wiki|spolupráca so školami]] * wiki-projekty na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]] ([https://www.facebook.com/sk.wikipedia Slovenská Wikipédia] a [https://www.facebook.com/WikimediaSK/?locale=sk_SK Slovenská Wikimédia] na [[Facebook|Facebooku]] alebo [https://www.youtube.com/user/WikimediaSK Slovenská Wikimédia] na [[YouTube]]) * prednášky a školenia o Wikipédii a ďalších projektoch * prezentácia organizácie a wiki-hnutia (prednášky, veľtrhy, ...) * informovanie slovenskej verejnosti o slobodných licenciách (s [http://sk.creativecommons.org/ Creative Commons Slovensko]) * rozvíjanie spolupráce s inými Wikimediami: [[Wikimedia Česká republika|WMCZ]] ([[Česko]]), WMAT ([[Rakúsko]]), WMDE ([[Nemecko]]), WMHU ([[Maďarsko]]) a WMPL ([[Poľsko]]) == Dokumenty == Výročné správy, zápisnice a súbory uznesení z valných zhromaždení nájdete na [https://wikimedia.sk/dokumenty/ webe v sekcii Dokumenty]. == Granty a podpora == Wikimedia Slovensko na svoju činnosť požiadala o tieto [[Grant (účelový dar)|granty]]: * [[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Wikipedia_workshop_within_KAEST|Wikipedistické školenie počas konferencie KAEST]] ([[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Wikipedia_workshop_within_KAEST/Report|správa]]) – grant poskytla [[:foundation:|Nadácia Wikimedia]] * [https://wikimedia.sk/V4_pre_Wikip%C3%A9diu V4 pre Wikipédiu] – grant poskytol [http://visegradfund.org/ Medzinárodný vyšehradský fond] * [[:meta:Grants:Wikimedia_Slovakia/Start-up|štartovací grant]] (správy: [[:meta:Grants:Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Past expenses|minulé výdavky]], [[meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Wiki Loves Monuments|Wiki miluje pamiatky 2013]], [[meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report/Annual activities|priebežná správa]], [[:meta:Grants:PEG/Wikimedia Slovakia/Start-up/Report|koncová správa]]) – grant poskytla [[:foundation:|Nadácia Wikimédia]] == Ľudia == Stav od valného zhromaždenia 10. februára 2024: === Predsedníctvo === * Predseda: ''Matej Grochal'' ([[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]) * Podpredseda: ''Ján Michael Kormaník'' ([[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]) * Podpredseda: ''Patrik Kunec'' ([[Redaktor:Armin|Armin]]) Celé predsedníctvo môžete kontaktovať na adrese ''predsednictvo@wikimedia.sk''. <gallery> Súbor:Faces of the Commons 2019 (33949141858).jpg|Matej Grochal Súbor:Ján Michael Kormaník.jpg|Ján Michael Kormaník (Kormi) Súbor:Patrik Kunec - Under the Eiffel Tower.jpg|Patrik Kunec </gallery> === Revízna komisia === * Člen: ''Jaroslava Dollerová'' ([[Redaktor:Jaroslava.dollerova|Jaroslava.dollerova]]) * Člen: ''Radoslava Semanová'' ([[Redaktor:Akdar|Akdar]]) * Člen: ''Dávid Štefan'' ([[Redaktor:Corin|Corin]]) Celú komisiu môžete kontaktovať na adrese ''reviznakomisia@wikimedia.sk''. <gallery> Súbor:Jaroslava Dollerova.jpg|Jaroslava Dollerová Súbor:GUR 5617.jpg|Radoslava Semanová Súbor:No image available.svg|Dávid Štefan </gallery> == Fotky == {{Pozri aj|Wikipédia:Wikimedia Slovensko/galéria}} Propagačné fotografie z WMSK akcií: <gallery> Súbor:Wikimedians of Slovakia roll-up banner green.svg Súbor:Wikipedia 25 banner Wikimedians of Slovakia.svg Súbor:Workshop Seniori píšu Wikipédiu - poster - final version.jpg </gallery> == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko/galéria|Galéria]] * [[/dejiny|Dejiny]] * [[commons:Commons:Wikimedians of Slovakia|Informácie na Wikimedia Commons]] na [[Wikimedia Commons|Commons]] * [[meta:Wikimedians of Slovakia|Informácie na Mete]] na [[Meta-Wiki|Mete]] * [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=201882 Registrácia na Ministerstve vnútra] == Kontakt == * [[wmsk:|Oficiálny web]] * Elektronická pošta: ''info[[Súbor:@@@.svg|15px|link=]]wikimedia.sk'' * E-poštové konferencie: ** diskusie [[mail:wikimedia-sk|Wikimedia-SK]] ** oznamy [[mail:wikimedia-sk-oznamy|Wikimedia-SK-oznamy]] * [[:wmsk:kontakt|Ďalšie kontakty]] (poštová adresa, bankové spojenie) * [[Súbor:2023 Facebook icon.svg|20px|link=https://www.facebook.com/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://www.facebook.com/WikimediaSK Stránka na Facebooku]</span> * [[Súbor:X logo 2023.svg|20px|link=https://twitter.com/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://twitter.com/WikimediaSK Profil na Twitteri (X)]</span> * [[Súbor:YouTube 2024.svg|35px|link=https://www.youtube.com/user/WikimediaSK]] <span class="plainlinks">[https://www.youtube.com/user/WikimediaSK Kanál na YouTube]</span> <!-- * [[irc:#wikimedia-sk|IRC kanál]] --> {{DEFAULTSORT:Wikimedia Slovensko}} [[Kategória:WikiProjekty]] [[Kategória:Wikipédia:Wikimedia Slovensko| ]] 6qfm2xsvpvuigj6668q5z9wodxql1dm Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006 0 52042 8356472 8232052 2026-08-15T12:36:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356472 wikitext text/x-wiki {{Politika na Slovensku}} '''Kandidačná listina [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany]] pre voľby do NR SR''', ktoré sa konali [[17. jún]]a [[2006]], tak ako ju zaregistrovala Ústredná volebná komisia. Kandidačnú listinu schválila v stredu [[8. marec|8. marca]] 2006 Ústredna rada SDKÚ-DS. == Kandidačná listina == # [[Mikuláš Dzurinda]], Ing., CSc., 51r., predseda vlády SR, Bratislava # [[Ivan Mikloš]], Ing., 46r., podpredseda vlády SR a minister financií SR, Bratislava # [[Iveta Radičová]], prof., 49r., sociologička, Nová Dedinka # [[Eduard Kukan]], JUDr., 66r., minister zahraničných vecí SR, Bratislava # [[Milan Hort]], Ing., 53r., poslanec NR SR, Nová Dubnica # [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]], Ing., 41r., poslanec NR SR, Trenčín # [[Pavol Kubovič]], Ing., 46r., starosta, Bratislava # [[Ivan Štefanec]], Ing., MBA, PhD., 44r., splnomocnenec vlády SR, Bratislava # [[Martin Pado]], Ing., 47r., minister vnútra SR, Michalovce # [[Pavol Prokopovič]], Ing., 50r., minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Stropkov # [[Ľuboš Micheľ]], Mgr., 38r., futbalový rozhodca, Prešov # [[Lucia Žitňanská]], doc., JUDr., PhD., 42r., ministerka spravodlivosti SR, Bratislava # [[Jozef Mikuš]], Ing., 46r., poslanec NR SR, Zvolen # [[Magdaléna Vášáryová]], 57r., štátna tajomníčka MZV SR, Bratislava # [[Alexander Slafkovský (politik)|Alexander Slafkovský]], MUDr., 55r., primátor, Liptovský Mikuláš # [[Tatiana Rosová]], PhDr., 44r., sociologička, Bratislava # [[Martin Fedor]], Mgr., MEconSc, 32r., minister obrany SR, Trenčianske Teplice # [[Stanislav Janiš]], Ing., 47r., poslanec NR SR, Martin # [[Katarína Cibulková]], JUDr., 44r., advokátka, Piešťany # [[Peter Miššík]], JUDr., 48r., poslanec NR SR, Nitra # [[Tomáš Galbavý]], 48r., poslanec NR SR, Nitra # [[Štefan Kužma]], Ing., 48r., štátny tajomník MVaRR SR, Prešov # [[Jarmila Tkáčová]], Ing., 45r., poslankyňa NR SR, Košice # [[Ferdinand Devínsky]], Dr. h. c., prof., Ing., DrSc., 58r., poslanec NR SR, Bratislava # [[Peter Markovič]], Mgr., 27r., štátny zamestnanec, Dolný Kubín # [[Viliam Novotný]], MUDr., 33r., lekár, Košice # [[Pavol Frešo]], Ing., Bc., 37r., informatik - ekonóm, Bratislava # [[Ján Pataky]], JUDr., 51r., poslanec NR SR, Hertník # [[Martin Kuruc]], Ing., 32r., prednosta Obvodného úradu Bratislava, Bratislava # [[Zoltán Horváth]], PhDr., 37r., poslanec NR SR, Galanta # [[Jaroslav Ivančo]], Mgr., 35r., poslanec NR SR, Svidník # [[Ján Golian (politik)|Ján Golian]], PhDr., 56r., štátny tajomník MP SR, Detva # [[Ján Rusnák (politik)|Ján Rusnák]], Ing., 50r., poslanec NR SR, Vinné # [[Petra Masácová]], Mgr., 32r., tlmočníčka - prekladateľka, Bratislava # Peter Košút, 33r., riaditeľ krajskej agentúry SDKÚ - DS, Štiavnik # František Halás, Ing., 38r., prednosta krajského stavebného úradu, Nitra # Ľubomír Karaba, Ing., 42r., investičný poradca, Nové Mesto nad Váhom # Tomáš Korček, JUDr., 30r., právnik, Bratislava # Rudolf Sokol, PhDr., 55r., generálny riaditeľ ÚPRSVaR SR, Slivník # Milan Baran, Ing., 49r., prednosta Obvodného úradu Poprad, Poprad # Aladár Bariak, Ing., 48r., primátor mesta, Modrý Kameň # Ivan Chaban, MUDr., MPH, 55r., lekár - psychiater, Žilina # [[Stanislav Škoda]], 64r., poslanec NR SR, Malé Kršteňany # Vladimír Pucheľ, 43r., súkromný podnikateľ, Senica # Marian Libiak, Ing., 50r., informatik, Vráble # Viera Kyselicová, Mgr., 56r., riaditeľka školského úradu, Bratislava # Oliver Kríž, Mgr., 28r., štátny zamestnanec, Bratislava # Jarmila Baková, Ing., 30r., živnostník, Bratislava # Ján Krajniak, Ing., 47r., riaditeľ obchodnej spoločnosti, Bratislava # Ján Ondrejčin, Mgr., 48r., evanjelický farár, Kremnica # Peter Bačkovský, Mgr., 50r., riaditeľ ÚPSVaR Trebišov, Trebišov # Igor Pribula, MVDr., 43r., prednosta Obvodného úradu Vranov nad Topľou, Vranov nad Topľou # Jan Svrček, 47r., súkromný podnikateľ - manažér, Kysucké Nové Mesto # Jozef Mertan, RNDr., 48r., riaditeľ spoločnosti, Trenčín # Michal Okruhlica, 36r., technik, Trnava # [[Eva Rusnáková]], 48r., poslankyňa NR SR, Lučenec # Marek Vargovčák, MUDr., 30r., lekár, Košice # Jozef Chynoranský, Ing., 43r., zástupca primátora, Pezinok # Ladislav Bruňák, Ing., 62r., zástupca starostu, Košice # Iveta Hurná, Mgr., 39r., riaditeľka knižnice, Veľký Šariš # [[Viera Marková]], prof., Ing., PhD., 53r., vysokoškolská učiteľka, Banská Bystrica # Ivan Húževka, MUDr., 39r., lekár, Oščadnica # Ondrej Divinský, Ing., 52r., prednosta krajského školského úradu, Púchov # Ľudovít Daučo, Ing., 57r., zástupca primátora mesta, Trnava # Allan Sághy, 40r., podnikateľ, Levice # Ľubica Dudová, Bc., 24r., študentka, Stará Ľubovňa # Milada Dobrotková, 50r., riaditeľka domova dôchodcov a ADOS, Bratislava # Marián Hojstrič, MUDr., 34r., lekár - chirurg, Krompachy # Pavel Slaninka, Ing., 43r., prednosta Obvodného úradu Prešov, Uzovský Šalgov # Karol Géč, MUDr., 40r., riaditeľ krajskej pobočky zdravotnej poisťovne, Lučenec # Michal Horecký, 31r., vydavateľ, Žilina # Vladislav Oravec, Ing., 46r., primátor mesta, Bojnice # [[Vladimír Horák]], Ing., 50r., poslanec NR SR, Holíč # Klára Malejčíková, Mgr., 56r., prednostka Obvodného úradu Nitra, Nitra # Lukáš Turčok, 21r., študent, Poprad # Peter Polák, Ing., 61r., starosta, Bratislava # Ján Dolný, Ing., 57r., prednosta Krajského úradu Košice, Budimír # Beatrix Langová, Ing., 44r., riaditeľka Daňového úradu Stará Ľubovňa, Chmeľnica # Dušan Zdechovan, Mgr., 49r., riaditeľ SOUP v Poltári, Kalinovo # Ján Jakuš, prof., MUDr., DrSc., 52r., vysokoškolský pedagóg, Martin # Miloš Ronec, Ing., Bc., 35r., marketingový riaditeľ, Dubnica nad Váhom # [[Peter Ottinger]], MUDr., 53r., štátny tajomník MZ SR, Piešťany # Marián Rakovský, Mgr., 32r., živnostník, Šaľa # Božena Nemravová, PhDr., 53r., zdravotnícky pracovník, Senica # Marek Mihály, 24r., podnikateľ, Komárno # Milan Vaškor, 55r., pedagóg, Plavecký Štvrtok # [[Tibor Bodnár]], PaedDr., 48r., primátor mesta, Veľké Kapušany # Jozef Rídzik, MUDr., 53r., lekár, Humenné # Tibor Maťaš, RNDr., 42r., riaditeľ reedukačného domova pre mládež, Tornaľa # Pavel Požoni, Ing., 50r., riaditeľ spoločnosti, Žilina # Ivo Fojtík, RNDr., 49r., výskumný pracovník - geológ, Kvetoslavov # Miroslav Klačko, Ing., 46r., ekonóm, Nitra # Gabriela Mažariková, 48r., v domácnosti, Michalovce # Radoslav Štepanovský, 23r., študent, Radošovce # [[Oto Nevický]], RNDr., 43r., starosta, Bratislava # Jozef Horváth, 57r., divadelný manažér, Košice # Miloslav Murajda, Mgr., 41r., pedagóg, Petrovany # Radoslav Štefančík, Mgr., 29r., vysokoškolský pedagóg, Predajná # Jozef Repaský, Ing., 48r., zástupca primátora, Liptovský Mikuláš # Katarína Nováková, BSBA, 30r., manažérka, Nová Dubnica # Jozef Pobiecký, Ing., 37r., stavebný inžinier, Trnava # [[Jozef Mečiar]], Ing., 37r., živnostník, Šaľa # Magdaléna Danková, Ing., 56r., vedúca organizačného oddelenia MÚ, Bratislava # Miroslava Ivanová, 21r., študentka, Zvolen # Jozef Rauch, Ing., 50r., riaditeľ Správy ciest Michalovce, Michalovce # Michal Kormaník, Ing., 45r., riaditeľ Správy ciest Stará Ľubovňa, Stará Ľubovňa # Dušan Vajs, Ing., 35r., poľnohospodársky inžinier, Selce # Peter Šulej, MUDr., 53r., lekár - kardiológ, Dolný Kubín # Mária Porubčinová, 51r., ekonóm, Domaniža # Vladimír Minx, Ing., 45r., súkromný podnikateľ, Senica # Robert Valovič, Mgr., 24r., asistent prednostu, Levice # Miroslava Valková, Ing. arch., 38r., vedúca stavebného odboru, Banská Bystrica # Ján Raclavský, 21r., študent, Dolný Kubín # Yveta Erdélyiová, Ing., 44r., kontrolórka administratívy, Bratislava # Jozef Anďal, MUDr., 59r., lekár, Trebišov # Rastislav Mochnacký, Ing., 33r., záhradný architekt, Prešov # Jaroslav Ubert, 34r., veliteľ bezpečnostnej služby, Žarnovica # Peter Fiabáne, Mgr., 42r., športový manažér, Žilina # Juraj Gregor, Ing., 56r., prednosta krajského stavebného úradu, Trenčín # Stanislav Horváth, Ing., 48r., živnostník, Trnava # Ladislav Kollár, Ing., 28r., riaditeľ ÚPSVaR, Demandice # Slavka Súlovská, Bc., 33r., starostka obce, Pažiť # Michal Hudoba, 21r., študent, Sliač # František Brezák, JUDr., 59r., právnik, Bratislava # Viera Wawreková, Ing., 41r., štátny zamestnanec, Trebišov # Daniel Damer, Mgr., 33r., systémový špecialista, Poprad # Edita Bartová, Bc., 41r., pracovníčka ÚPSVaR, Klenovec # Peter Hruška, 33r., konateľ spoločnosti, Liptovský Mikuláš # Libor Poruban, Bc., 37r., pracovník logistiky, Dubnica nad Váhom # Ján Baďanský, Ing., 53r., poľnohospodársky inžinier, Kvetoslavov # Vincent Kišš, 58r., súkromný podnikateľ, Levice # Viera Gajdošová, 46r., riaditeľka materskej školy, Nitra # Jozef Petro, Mgr., 24r., študent, Partizánske # Martin Gramblička, Ing., 33r., živnostník, Bratislava # Ján Bednár, 60r., manažér v cestovnom ruchu, Kaluža # Viera Dercová, Mgr., 34r., starostka obce, Krajná Porúbka # Daniel Janšo, JUDr., 28r., právnik, Banská Bystrica # Ján Kožák, MUDr., 56r., odborný lekár, Čadca # Anton Boc, Ing., 43r., zástupca primátora, Trenčín # Ján Chmelo, JUDr., 55r., advokát, Piešťany # Ľubica Černáková, 44r., asistentka poslanca NR SR, Vráble # Jana Bartošová, Ing. arch., 44r., konateľka, Piešťany # Petra Jošticová, 21r., študentka, Trenčín # Jolana Šuleková, Ing., 48r., vedúca charitného domu Sv. Alžbety, Košice # Vladislav Juško, MVDr., 40r., súkromný veterinárny lekár, Snina # Imrich Žigo, Mgr., 29r., projektový manažér, Martin # František Gachulinec, RNDr., PhD., 49r., ekonóm, Považská Bystrica # Lehel Katona, 39r., živnostník, Gabčíkovo # Miloš Dovičovič, Ing., 49r., viceprimátor, Nitra # Mária Kamencová, Bc., 49r., riaditeľka materskej školy, Trenčín == Zaujímavosti == === Na kandidátku sa nedostali === * [[Ľudovít Kaník]], bývalý predseda [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratickej strany]] (DS), hlavný architekt zlúčenia DS s SDKÚ a tým vlastne zániku DS. Ľudovít Kaník bol jediný z Ústrednej rady SDKÚ-DS, ktorý hlasoval proti návrhu kandidačnej listiny a vyjadril svoje sklamanie nad postavením bývalých členov DS na kandidátke.[http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?r=sk_domace&c=A060308_201122_sk_domace_p02]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. Podľa jeho slov: ''To, že nie som na kandidačnej listine, bolo rozhodnutie Mikuláša Dzurindu''. * [[Roman Vavrík]], dlhoročný predseda bratislavskej krajskej organizácie SDKÚ-DS a poslanec národnej rady * [[Jozef Banáš]], poslanec národnej rady zvolený za [[Aliancia nového občana|Alianciu nového občana]] (ANO), ktorý odišiel z ANO potom, ako sa nestal jednotkou strany na kandidátke [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|vo voľbách do Európskeho parlamentu]] a neskôr vstúpil do SDKÚ === Nepolitici na kandidátke === * 11. miesto – [[Ľuboš Micheľ]], medzinárodný futbalový rozhodca === Najvyššie umiestnený bývalý člen Demokratickej strany === * 15. miesto - [[Alexander Slafkovský (politik)|Alexander Slafkovský]] == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20060507041212/http://www.civil.gov.sk/VOL/NR_net/2006/NR06-6318.htm oficiálna kandidačná listina na stránke MV SR] * [http://www.sdkuonline.sk/index.php3?q_kategoria=2&q_id=1947 kandidátna listina na stránke SDKÚ-DS] [[Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|SDKU-DS]] [[Kategória:Politici SDKÚ| ]] oyiv6r3urbsdgy8j3ccag3wz8ejv7ux Leopard snežný 0 66916 8356803 8320142 2026-08-16T08:38:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356803 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox živočíchy| Názov=leopard snežný| Obrázok=Uncia uncia.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/VU}}| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky= [[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora| Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia| Čeľaď po slovensky= [[mačkovité]]|Čeľaď po latinsky=Felidae| Podčeľaď po slovensky= [[veľké mačky]]|Podčeľaď po latinsky= Pantherinae| Rod po slovensky=|Rod po latinsky=Uncia| Druh po slovensky=leopard snežný|Druh po latinsky=U. uncia| Binomické meno=Panthera uncia| Klasifikátor1=[[Johann Christian Daniel von Schreber|Schreber]]| Dátum1=[[1775]]| Synonymá=irbis vrchovský| Obrázok2=Snow leopard range.png| Titulok2=Rozšírenie leoparda snežného| }} [[File:Snow leopard in Ladakh.webm|thumb|right|Video snežného leoparda v Ladaku]] '''Leopard snežný'''<ref name=L>{{Citácia knihy | priezvisko = Lupták | meno = Peter | titul = Slovenské mená cicavcov sveta | vydanie text = [1. vyd.] | miesto = Bojnice | vydavateľ = Zoologická záhrada | rok = 2003 | isbn = 80-969059-9-6 | počet strán = 218 | strany = 71 }}</ref> (iné názvy: '''irbis vrchovský'''<ref name=L/>, ľudovo alebo lokálne '''irbis'''<ref>{{beliana|7|irbis|185}}</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Svet živočíšnej ríše : ilustrovaná encyklopédia | prekladatelia = Anna Gutteková | vydanie = dotlač 1 | miesto = Martin | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] | rok = 1984 | počet strán = 606 | strany = 260 }}</ref>, ľudovo '''snežný leopard'''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = irbis | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = rev. a dopl. | miesto = Veľký Šariš | vydavateľ = SAMO-AAMM | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = 1328 | strany = 566 }}</ref>; lat. ''Panthera uncia'' alebo staršie ''Uncia uncia'') je [[Druh (taxonómia)|druh]] [[Mäsožravce (cicavce)|šelmy]] z [[Podčeľaď|podčeľade]] [[Veľké mačky|veľkých mačiek]] (Pantherinae) z čeľade [[mačkovité]]. V minulosti bol zaradený do [[Monotypickosť|monotypického]] [[Rod (taxonómia)|rodu]] '''irbis''' (''Uncia''), dnes je v rode ''[[Panthera (rod)|Panthera]]''. Obýva horské pásma [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]. Je to stredne veľká mačka s krátkymi [[Končatina|končatinami]], širokými labami a silným a veľmi dlhým [[Chvost (stavovce)|chvostom]]. Má širokú, okrúhlu [[Hlava (anatómia)|tvár]] a krátke, zaoblené [[Ucho|uši]]. [[Chlp (cicavce)|Srsť]] je svetlosivá až žltosivá s tmavými škvrnami a rozetami. Dĺžka hlavy a tela je 100 až 130 cm, plus dĺžka chvosta 80 až 100 cm. Telesná hmotnosť sa pohybuje od 25 do 75 kg. Pre život uprednostňuje [[Pohorie|horské oblasti]] a hornaté [[Step (krajina)|stepi]], skalnaté krovinaté planiny a otvorené [[Ihličnatý les|ihličnaté lesy]] v [[Nadmorská výška|nadmorských výškach]] od 600 ([[Džungársky Alatau]]) do 6 000 ([[Himaláje]]) m.n.m. Je to teritoriálne zviera, ktorého územie môže mať rozlohu viac ako 1 000 km². Loví najmä [[kopytníky]], ale aj menšie zvieratá, ako sú [[hlodavce]], [[Zajac|zajace]] a [[vtáky]]. Dôležitou súčasťou jeho potravy sú aj [[rastliny]]. Ako jedna z mála mačkovitých šeliem má špecifické obdobie [[pôrod]]ov, okolo mája. Mačiatka, zvyčajne dve alebo tri, sú po narodení slepé a veľmi zraniteľné, vážia približne 450 g. Matka sa o ne stará 18 až 22 mesiacov a odstavené sú vo veku 2 až 3 mesiacov. V [[Červený zoznam IUCN|Červenom zozname]] [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] je zaradený medzi [[Zraniteľný|zraniteľné druhy]] (2017). Vo voľnej prírode žije 4 000 až 8 700 jedincov. Hlavnými hrozbami sú strata [[Biotop|prirodzeného prostredia]], pokles [[Populácia (biológia)|populácie]] koristi, konflikty s ľuďmi pre útoky na hospodárske zvieratá a [[pytliactvo]]. V budúcnosti ho môže ohroziť aj [[Klimatické zmeny|zmena klímy]]. Leoparda snežného nájdeme napríklad na znaku ruskej republiky [[Chakasko|Chakaska]] či [[Tatársko (republika)|Tatárska]], alebo miest [[Alma-Ata]] či [[Biškek]]. Je to národné zviera indického zväzového teritória [[Ladak]] a indického štátu [[Himáčalpradéš]]. Stal sa tiež jedným z maskotov [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v ruskom [[Soči]]. == Etymológia == Názov „leopard snežný“ alebo „snežný leopard“ odkazuje na vysokohorské prostredie a podobnosť vzhľadu s [[Leopard škvrnitý|leopardom škvrnitým]]. Týmto názvom sa označuje v mnohých jazykoch, napr. v [[Angličtina|angličtine]] je to ''snow leopard'', v [[Nemčina|nemčine]] ''Schneeleopard'', v [[Taliančina|taliančine]] ''leopardo delle nevi'', v [[Ruština|ruštine]] ''снежный барс'' (synonymum názvu ''ирбис''). Slovo „irbis“ pochádza z [[Mongolčina|mongolčiny]].<ref>ФАСМЕР, Макс. ''Этимологический словарь русского языка.Том 2: Е — Муж''. Moskva: Прогресс, 1967. 671 s. [https://classes.ru/all-russian/russian-dictionary-Vasmer-term-4459.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230707161820/https://classes.ru/all-russian/russian-dictionary-Vasmer-term-4459.htm |date=2023-07-07 }}. Kapitola ирбис. (po rusky)</ref> Do slovenčiny sa dostalo - pravdepodobne prostredníctvom češtiny - z ruštiny. Je to jedno z pomenovaní, ktoré uvádza [[Jan Svatopluk Presl|Ján Svatopluk Presl]] vo svojom diele ''Ssavectvo''. ''Rukověť soustavná k poučení vlastnímu'' (1834).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Havlová|meno=Eva|titul=Několik poznámek k počátkům české zoologické terminologie|periodikum=Naše řeč|dátum=1992|ročník=72|číslo=4|strany=205{{--}}211}}</ref> Rodové meno „Panthera“ pochádza z [[Gréčtina|gréckeho]] ''πάνθηρ'' (panthēr), čo je názov pre leoparda škvrnitého, ktorý je typovým zástupcom rodu. Zložený je zo slov ''pan'' („všetko“) a ''thēr'' („korisť“), spolu teda „všetko je korisť“{{--}}narážka na to, že leopard a jeho príbuzní sú vrcholoví predátori.<ref name=":16">{{Citácia periodika|titul=English Doublets|url=https://www.cambridge.org/core/product/identifier/S0030812900002406/type/journal_article|periodikum=PMLA/Publications of the Modern Language Association of America|dátum=1908|dátum prístupu=2023-07-07|ročník=23|číslo=2|strany=184{{--}}239|issn=0030-8129|doi=10.2307/456687|jazyk=en|meno=Edward A.|priezvisko=Allen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A Greek-English Lexicon|url=http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3D%2377441|vydavateľ=www.perseus.tufts.edu|dátum vydania=2008-02-23|dátum prístupu=2023-07-07|priezvisko=Liddel|meno=H. G.|url archívu=https://web.archive.org/web/20080411203109/http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3D%2377441|priezvisko2=Scott|meno2=R.|jazyk=en|dátum archivácie=2008-04-11}}</ref> Latinský názov druhu (a predtým aj rodu) „uncia“, ako aj anglický názov „ounce“ (synonymum pre ''snow leopard''), je odvodený z [[Francúzština|francúzskeho]] ''once''. Pôvod tohto slova možno vysledovať až ku gréckemu názvu pre [[Rys ostrovid|rysa]] ''λύγξ'' (lunx),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lynx{{--}}Constellations of Words|url=https://www.constellationsofwords.com/lynx/|dátum prístupu=2023-07-07|jazyk=en-US}}</ref> ktorý bol prevzatý do starofrancúzštiny ako ''lonce'' a následne zmenený na ''ounce'' alebo ''once''.<ref name=":16" /> V [[India|Indii]] sa leopard snežný nazýva ''bharal-mar'' či ''bharal-hai'', čo znamená „zabijak nahurov“ a odkazuje na hlavnú korisť tejto mačky.<ref name=":2" /> == Taxonómia == Autorom prvého vedeckého opisu leoparda snežného bol [[Nemecko|nemecký]] [[lekár]] a [[Prírodná veda|prírodovedec]] [[Johann Christian Daniel von Schreber|Johann von Schreber]], ktorý v roku 1775 opísal tento druh pod menom ''Felis uncia''. V roku 1831 bol zmenený na ''Felis irbis'' ([[Christian Gottfried Ehrenberg|Christian Ehrenberg]]) a v roku 1855 na ''Felis uncioides'' ([[Thomas Horsfield]]).<ref name=":7" /> V roku 1930 [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[Zoológia|zoológ]] [[Reginald Innes Pocock]] použil názov ''Uncia uncia'' a leopard bol tak preradený do [[Monotypickosť|monotypického]] [[Rod (taxonómia)|rodu]] ''Uncia''.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia knihy|edícia=3. Aufl|titul=Mammal species of the world: a taxonomic and geographic reference|url=https://archive.org/details/mammalspeciesofw0001unse|vydavateľ=Johns Hopkins University Press|rok=2005|miesto=Baltimore & London|isbn=978-0-8018-8221-0|priezvisko=Wozencraft|meno=W. C.|jazyk=en}}</ref> Začiatkom 21. storočia však fylogenetické štúdie ukázali, že je úzko príbuzný so zástupcami rodu ''[[Panthera (rod)|Panthera]]'',<ref>{{Citácia periodika|titul=The Late Miocene Radiation of Modern Felidae: A Genetic Assessment|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1122277|periodikum=Science|dátum=2006-01-06|dátum prístupu=2023-07-07|ročník=311|číslo=5757|strany=73{{--}}77|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1122277|jazyk=en|meno=Warren E.|priezvisko=Johnson|meno2=Eduardo|priezvisko2=Eizirik|meno3=Jill|priezvisko3=Pecon-Slattery}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Supermatrix and species tree methods resolve phylogenetic relationships within the big cats, Panthera (Carnivora: Felidae)|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S1055790310000473|periodikum=Molecular Phylogenetics and Evolution|dátum=2010-07|dátum prístupu=2023-07-07|ročník=56|číslo=1|strany=64{{--}}76|doi=10.1016/j.ympev.2010.01.036|jazyk=en|meno=Brian W.|priezvisko=Davis|meno2=Gang|priezvisko2=Li|meno3=William J.|priezvisko3=Murphy|issn = 1055-7903 }}</ref><ref>KITCHENER, A. C., a kol. A revised taxonomy of the Felidae. The final report of the Cat Classification Task Force of the IUCN/ SSC Cat Specialist Group. ''Cat News Special Issue 11'' [online]. IUCN/SSC Cat Specialist Group, Winter 2017 [cit. 2023-07-07]. [https://repository.si.edu/bitstream/handle/10088/32616/A_revised_Felidae_Taxonomy_CatNews.pdf Dostupné online]. (po anglicky)</ref> kam patrí aj dnes (2023). Výsledky fylogeografickej analýzy z roku 2017 naznačujú, že sa pravdepodobne rozpadá na tri geograficky izolované [[Poddruh|poddruhy]]:<ref>{{Citácia periodika|titul=Range-Wide Snow Leopard Phylogeography Supports Three Subspecies|url=http://academic.oup.com/jhered/article/108/6/597/3796316|periodikum=Journal of Heredity|dátum=2017-09-01|dátum prístupu=2023-07-07|ročník=108|číslo=6|strany=597{{--}}607|issn=0022-1503|doi=10.1093/jhered/esx044|jazyk=en|meno=Jan E|priezvisko=Janecka|meno2=Yuguang|priezvisko2=Zhang|meno3=Diqiang|priezvisko3=Li}}</ref> * ''P. u. uncia'' ([[Pamír]]) * ''P. u. irbis'' ([[Mongolsko]]) * ''P. u. uncioides'' ([[Himaláje]], provincie [[Čching-chaj]]) === Evolúcia a príbuzenský vzťah v rodu ''Panthera'' === Rozbor [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] ukazuje, že leopard snežný má spolu s [[Leopard obláčikový|leopardom obláčikovým]], [[Leopard škvrnitý|leopardom škvrnitým]], [[Jaguár americký|jaguárom]], [[Tiger džungľový|tigrom]] a [[Lev púšťový|levom]] spoločného predka, ktorý žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov, hoci najstaršie známe fosílne nálezy sú staré dva až štyri milióny rokov.<ref name=":38" /><ref>TURNER, A.. New fossil carnivore remains from the Sterkfontein hominid site (Mammalia: Carnivora). ''Annals of the Transvaal Museum'', 1987, roč. 34, č. 15: s. 319{{--}}347. [https://journals.co.za/doi/pdf/10.10520/AJA00411752_121 Dostupné online]. [cit. 2024-04-14]. (po anglicky)</ref> Podľa fylogenetických štúdií je leopard obláčikový z rodu ''[[Neofelis (rod)|Neofelis]]'' bazálnym kladom tejto skupiny.<ref name=":38" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Phylogenetic reconstruction of the felidae using 16S rRNA and NADH-5 mitochondrial genes|url=https://doi.org/10.1007/PL00000060|periodikum=Journal of Molecular Evolution|dátum=1997-01-01|dátum prístupu=2024-04-14|ročník=44|číslo=1|strany=S98–S116|issn=1432-1432|doi=10.1007/PL00000060|jazyk=en|meno=Warren E.|priezvisko=Johnson|meno2=Stephen J.|priezvisko2=O’Brien}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Phylogenetic studies of pantherine cats (Felidae) based on multiple genes, with novel application of nuclear β-fibrinogen intron 7 to carnivores|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1055790305000357|periodikum=Molecular Phylogenetics and Evolution|dátum=2005-05-01|dátum prístupu=2024-04-14|ročník=35|číslo=2|strany=483–495|issn=1055-7903|doi=10.1016/j.ympev.2005.01.017|meno=Li|priezvisko=Yu|meno2=Ya-ping|priezvisko2=Zhang|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Molecular evolution of mitochondrial 12S RNA and cytochrome b sequences in the pantherine lineage of Felidae|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/7544865/|periodikum=Molecular Biology and Evolution|dátum=1995-07|dátum prístupu=2024-04-14|ročník=12|číslo=4|strany=690–707|issn=0737-4038|doi=10.1093/oxfordjournals.molbev.a040232|poznámky=PMID: 7544865|meno=D. N.|priezvisko=Janczewski|meno2=W. S.|priezvisko2=Modi|meno3=J. C.|priezvisko3=Stephens|jazyk=en}}</ref> Kladogramy žijúcich zástupcov na základe štúdie z roku 2015. Prvý kladogram je založený na [[Jadrová DNA|jadrovom genóme]], druhý kladogram na [[Mitochondriálna DNA|mitochondriálnom genóme]].<ref name=":25">{{Citácia periodika|titul=Phylogenomic evidence for ancient hybridization in the genomes of living cats (Felidae)|url=http://genome.cshlp.org/lookup/doi/10.1101/gr.186668.114|periodikum=Genome Research|dátum=2016-01|dátum prístupu=2023-07-20|ročník=26|číslo=1|strany=1{{--}}11|issn=1088-9051|doi=10.1101/gr.186668.114|jazyk=en|meno=Gang|priezvisko=Li|meno2=Brian W.|priezvisko2=Davis|meno3=Eduardo|priezvisko3=Eizirik}}</ref> Naznačujú, že najbližším príbuzným leoparda snežného môže byť tiger (čo potvrdzuje aj štúdia z roku 2006<ref name=":38">{{Citácia periodika|titul=The Late Miocene Radiation of Modern Felidae: A Genetic Assessment|url=https://www.science.org/doi/10.1126/science.1122277|periodikum=Science|dátum=2006-01-06|dátum prístupu=2023-07-20|ročník=311|číslo=5757|strany=73{{--}}77|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.1122277|jazyk=en|meno=Warren E.|priezvisko=Johnson|meno2=Eduardo|priezvisko2=Eizirik|meno3=Jill|priezvisko3=Pecon-Slattery}}</ref>), ale aj lev (čo potvrdzuje aj štúdia z roku 2008 a 2011<ref>{{Citácia periodika|titul=Mitogenomic analysis of the genus Panthera|url=http://link.springer.com/10.1007/s11427-011-4219-1|periodikum=Science China Life Sciences|dátum=2011-10|dátum prístupu=2023-07-20|ročník=54|číslo=10|strany=917{{--}}930|issn=1674-7305|doi=10.1007/s11427-011-4219-1|jazyk=en|meno=Wei|priezvisko=Lei|meno2=Wu|priezvisko2=XiaoBing|meno3=LiXin|priezvisko3=Zhu}}</ref>).<ref name=":25" /> {|style="text-align:left;" align="center" cellpadding="10" |- |{{klad | style=font-size:100%;line-height:100% | popisek1 = &nbsp;&nbsp;&nbsp;''[[Panthera]]''&nbsp;&nbsp;&nbsp; | 1 = {{klad | 1 = {{klad | 1 = {{klad | 1 = &nbsp;''[[Lev púšťový|Panthera leo]]'' (lev) [[File:Lydekker - Lion (white background).JPG|50 px]] | 2 = &nbsp;''[[Leopard škvrnitý|Panthera pardus]]'' (leopard) [[File:Lydekker - Leopard (white background).JPG|50 px]] }} | 2 = &nbsp;''[[Jaguár americký|Panthera onca]]'' (jaguár) [[File:Jaguar Histoire Naturelle (white background).jpg|50 px]] }} | 2 = {{klad | 1 = &nbsp;'''''Panthera uncia''''' (irbis) [[File:Ounce (PSF).png|50 px]] | 2 = &nbsp;''[[Tiger džungľový|Panthera tigris]]'' (tiger) [[File:A handbook to the carnivora (Panthera tigris).jpg|50 px]] }} }} }} |{{klad | style=font-size:100%;line-height:100% | popisek1 = &nbsp;&nbsp;&nbsp;''[[Panthera]]''&nbsp;&nbsp;&nbsp; | 1 = {{klad | 1 = {{klad | 1 = {{klad | 1 = {{klad | 1 = &nbsp;''[[Lev púšťový|Panthera leo]]'' (lev) [[File:Lydekker - Lion (white background).JPG|50 px]] | 2 = &nbsp;''[[Leopard škvrnitý|Panthera pardus]]'' (leopard) [[File:Lydekker - Leopard (white background).JPG|50 px]] }} | 2= &nbsp;'''''Panthera uncia''''' (irbis) [[File:Ounce (PSF).png|50 px]] }} | 2 = &nbsp;''[[Jaguár americký|Panthera onca]]'' (jaguár) [[File:Jaguar Histoire Naturelle (white background).jpg|50 px]] }} | 2 = &nbsp;''[[Tiger džungľový|Panthera tigris]]'' (tiger) [[File:A handbook to the carnivora (Panthera tigris).jpg|50 px]] }} }} |} == Výskyt a populácia == Vyskytuje sa v pohoriach [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]. Preferuje horské oblasti a hornaté [[Step (krajina)|stepi]], skalnaté krovinaté planiny a otvorené [[ihličnatý les|ihličnaté lesy]] vo výškach od 600 (v zime) do {{mnm|6000|w}} (v lete).<ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=Panthera uncia:|url=http://www.iucnredlist.org/details/22732/0|rok=2016-11-08|doi=10.2305/iucn.uk.2017-2.rlts.t22732a50664030.en|jazyk=en|poznámka=|priezvisko=McCarthy,|meno=T.|vydavateľ=The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T22732A50664030|priezvisko2=Mallon|priezvisko3=Jackson|meno3=R.|meno2=D.}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Uncia uncia (snow leopard)|url=https://animaldiversity.org/accounts/Uncia_uncia/|vydavateľ=Animal Diversity Web (University of Michigan)|dátum prístupu=2023-07-03|jazyk=en|meno=Leah|priezvisko=Montsion|dátum vydania=2014}}</ref><ref name=":1">MAZÁK, Vratislav. ''Velké kočky a gepardi.'' Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1980. 192 s. (Zvířata celého světa; sv. 7). OCLC 17413642. Kapitola Irbis, s. 29{{--}}32, 143{{--}}152. (po česky)</ref><ref name=":3" /> Areál výskytu leoparda snežného je veľmi rozsiahly, pokrýva celkovú plochu 1,2 až 2,8 milióny km². Väčšina týchto šeliem žije v Číne (cca 60 %).<ref name=":5" /><ref name=":0" /><ref name=":4" /><ref name=":17">{{Citácia periodika|titul=Preliminary results from applying satellite-tracking on snow leopards for the first time in China|url=https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2351989422003481|periodikum=Global Ecology and Conservation|dátum=2022-12-01|dátum prístupu=2023-07-09|ročník=40|strany=<!-- e02346 -->|issn=2351-9894|doi=10.1016/j.gecco.2022.e02346|jazyk=en|meno=Chenxing|priezvisko=Yu|meno2=Nianfan|priezvisko2=Ding|meno3=Yibin|priezvisko3=Li}}</ref> [[Súbor:Nepal Mount Everest And Ama dablam.jpg|náhľad|Leopard snežný obýva aj okolie najvyššej hory sveta, [[Mount Everest|Mount Everestu]]]] Oblasť výskytu (12,<ref name=":5" /><ref name=":17" /><ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow Leopard Range Countries|url=https://globalsnowleopard.org/what-is-gslep/gslep-structure/range-countries/|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=en|vydavateľ=Global Snow Leopard & Ecosystem Protection Program}}</ref> možno 13 štátov<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About the snow leopard|url=https://www.rgo.ru/en/projects/protection-and-study-endangered-species/protection-endangered-species-snow-leopard/about|vydavateľ=Russian Geographical Society|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=en}}</ref><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow leopard: Overview|url=https://en.wwfchina.org/en/what_we_do/species/fs/snow_leopard/|vydavateľ=WWF|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230709164431/https://en.wwfchina.org/en/what_we_do/species/fs/snow_leopard/|dátum archivácie=2023-07-09}}</ref><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow Leopard Questions Answered (How many snow leopards are living in the wild?)|url=https://snowleopardconservancy.org/kids/text/livingwild.htm|vydavateľ=Snow Leopard Conservancy|dátum prístupu=2023-07-09|dátum vydania=2008|url archívu=https://web.archive.org/web/20240103060356/http://snowleopardconservancy.org/kids/text/livingwild.htm|dátum archivácie=2024-01-03}}</ref>): [[Afganistan]], [[Bhután]], [[Čína]], [[India]], [[Kazachstan]], [[Kirgizsko]], [[Mongolsko]], [[Nepál]], [[Pakistan]], [[Rusko]], [[Tadžikistan]] a [[Uzbekistan]].<ref name=":5" /><ref name=":17" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Levhart sněžný: Po stopách nepolapitelného přízraku vysokých hor | url = https://www.stoplusjednicka.cz/levhart-snezny-po-stopach-nepolapitelneho-prizraku-vysokych-hor | vydavateľ = 100+1 zahraniční zajímavost, Extra Publishing, s. r. o. | dátum prístupu = 2023-07-03 | jazyk = cs | priezvisko = Čech | meno = Vladimír | dátum vydania = 2022-10-19}}</ref> Možno prenikol aj na sever [[Mjanmarsko|Mjanmarska]],<ref name=":18" /><ref name=":20" /> ale výskyt aktuálne nie je potvrdený.<ref name=":5" /><ref name=":21" /> Ekoregióny: [[Altaj]], [[Čcheng-tchuan-šan]], [[Džungársky Alatau]], [[Gobi]], [[Himaláje|Himálaje]], [[Hindúkuš]], [[Changaj]], [[Karakoram]], [[Kchun-lun]], [[Pamír]], [[Sajany]], [[Tibetská náhorná plošina]], [[Ťanšan]], [[Zaalajský hrebeň]].<ref name=":5" /><ref name=":19" /> Odľahlé horské oblasti v Strednej Ázii, ktoré sú domovom tejto šelmy, a jej skrytý spôsob života znemožňujú presnejšie stanoviť početnosť populácie. Rôzne autority odhadujú, že sa tu pohybuje od 4 000 do 8 700 divoko žijúcich jedincov.<ref name=":5" /><ref name=":17" /><ref name=":19" /><ref name=":6" /> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] možno len 2 700 až 3 400 dospelých jedincov.<ref name=":5" /> {| class="wikitable" |+Populácia leoparda snežného v jednotlivých štátoch k roku 2016 !Zeme !Počet jedincov (odhad) !Obývaná oblasť (odhad v km²) !Rok |- |Afganistan |style="text-align:center"|50{{--}}200<ref>Moheb, Z. & Paley, R. (2016). "Central Asia: Afghanistan". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 409{{--}}417. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref><ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow leopard: Status and Distribution|url=http://www.catsg.org/index.php?id=100|vydavateľ=CatSG|dátum prístupu=2023-07-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20180318054353/http://catsg.org/index.php?id=100|dátum archivácie=2018-03-18}}</ref> |style="text-align:center"|14 530<ref name=":22" /> |2016 |- |Bhután |style="text-align:center"|80{{--}}120<ref name=":22" /><ref name=":8">Lham, D.; Thinley, P.; Wangchuk,S.; Wangchuk, N.; Lham, K.; Namgay, T.; Tharchen, L. & Wangchuck, T. (2016). National Snow Leopard Survey of Bhutan {{--}} Phase II: Camera Trap Survey for Population Estimation (Report). Thimphu, Bhutan: Wildlife Conservation Division, Department of Forests and Park Services.</ref> |style="text-align:center"|8 760<ref name=":22" /> |2016 |- |Čína |style="text-align:center"|4 500<ref name=":22" /><ref>Liu, Y.; Weckworth, B.; Li, J.; Xiao, L.; Zhao, X. & Lu, Z. (2016). "China: The Tibetan Plateau, Sanjiangyuan Region". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 513{{--}}521. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|1 897 790<ref name=":22" /> |2016 |- |India |style="text-align:center"|520{{--}}530<ref name=":22" /><ref name=":9">Bhatnagar, Y. V.; Mathur, V. B.; Sathyakumar, S.; Ghoshal, A.; Sharma, R. K.; Bijoor, A.; Raghunath, R.; Timbadia, R. & Lal, P. (2016). "South Asia: India". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 457{{--}}470. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|123 070<ref name=":22" /> |2016 |- |Kazachstan |style="text-align:center"|100{{--}}120<ref name=":22" /><ref>Loginov, O. (2016). "Central Asia: Kazakhstan". In McCarthy, T.; Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 427{{--}}430. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|31 490<ref name=":22" /> |2016 |- |Kirgizsko |style="text-align:center"|300{{--}}400<ref name=":22" /><ref>Daveltbakov, A.; Rosen, T.; Anarbaev, M.; Kubanychbekov, Z.; Jumabai uulu, K.; Samanchina, J. & Sharma, K. (2016). "Central Asia: Kyrgyzstan". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 419{{--}}425. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|75 770<ref name=":22" /> |2016 |- |Mongolsko |style="text-align:center"|1 000<ref name=":22" /><ref>Munkhtsok, B.; Purevjav, L.; McCarthy, T. & Bayrakçismith, R. (2016). "Northern Range: Mongolia". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 493{{--}}500. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|342 130<ref name=":22" /> |2016 |- |Nepál |style="text-align:center"|300{{--}}400<ref name=":22" /><ref>Ale, S.; Shah, K. B.; Jackson, R. M. & Rosen, T. (2016). "South Asia: Nepal". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 471{{--}}479. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|21 900<ref name=":22" /> |2016 |- |Pakistan |style="text-align:center"|250{{--}}420<ref name=":22" /><ref>Khan, A. (2016). "South Asia: Pakistan". In McCarthy, T.; Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 481{{--}}491. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|80 690<ref name=":22" /> |2016 |- |Rusko |style="text-align:center"|70{{--}}90<ref name=":22" /><ref>Paltsyn, M.; Poyarkov, A.; Spitsyn, S.; Kuksin, A.; Istomov, S.; Gibbs, J.P.; Jackson, R. M.; Castner, J.; Kozlova, S.; Karnaukhov, A. & Malykh, S. (2016). [https://books.google.cz/books?id=nAvSBgAAQBAJ&pg=PA501&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false "Northern Range: Russia"]. In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 501{{--}}511. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>. [https://web.archive.org/web/20230210100514/https://books.google.com/books?id=nAvSBgAAQBAJ&pg=PA501 Archived] from the original on 2023-02-10. Retrieved 2020-12-12.</ref> |style="text-align:center"|78 850<ref name=":22" /> |2016 |- |Tadžikistan |style="text-align:center"|250{{--}}280<ref name=":22" /><ref>Saidov, A.; Karimov, K.; Amirov, Z. & Rosen, T. (2016). "Central Asia: Tajikistan". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 433{{--}}437. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|75 540<ref name=":22" /> |2016 |- |Uzbekistán |style="text-align:center"|30{{--}}120<ref name=":22" /><ref>Esipov, A.; Bykova, E.; Protas, Y. & Aromov, B. (2016). "Central Asia: Uzbekistan". In McCarthy, T. & Mallon, D. (eds.). ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. Amsterdam, Boston, Heidelberg, London, New York: Academic Press. pp. 439{{--}}448. ISBN <bdi>9780128024966</bdi>.</ref> |style="text-align:center"|7 690<ref name=":22" /> |2016 |- |'''Celkom''' |style="text-align:center"|'''7 450{{--}}8 180''' |style="text-align:center"|'''2 758 210''' | |} Tieto predpoklady, vychádzajúce len z veľmi skromných regionálnych údajov alebo prieskumov, môžu byť však, najmä čo sa vyššieho rozpätia týka, veľmi nadsadené. V súčasnosti neexistuje žiadna širšia, podrobnejšia štúdia, ktorá by mohla presnejšie vyhodnotiť svetovú populáciu týchto šeliem, a preto sa odborníci vo svojich odhadoch značne líšia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Scientists split over snow leopard status|url=https://www.bbc.com/news/science-environment-41030489|dátum=2017-08-24|dátum prístupu=2023-11-26|jazyk=en|priezvisko=Khadka|meno=Navin S.|periodikum=BBC News}}</ref><ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statement of Concern on Snow Leopard Population Estimates | url = http://snowleopard.org/statement-of-concern/ | dátum vydania = 2016-07-25 | dátum prístupu = 2023-11-26 | jazyk = en | meno = | priezvisko = | vydavateľ = Snow Leopard Trust}}</ref> Popredná organizácia ''Snow Leopard Trust'' vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila svoje znepokojenie nad niektorými prehnane pozitívnymi, a teda mätúcimi údajmi o početnosti leoparda snežného.<ref name=":37" /> ==Charakteristika== [[Súbor:Irbis6.jpg|náhľad|Leopard snežný sa vyznačuje mohutným chvostom]] [[Súbor:SL skull views.jpg|náhľad|Lebka]] Leopard snežný vyzerá vďaka svojej hustej srsti veľmi mohutne, ale je menší a ľahší ako priemerný [[leopard škvrnitý]]. Dĺžka hlavy a tela je 100 až 130 cm, plus dĺžka chvosta 80 až 100 cm. V ramenách je vysoký približne 60 cm a telesná hmotnosť sa pohybuje od 25 do 75 kg.<ref name=":0" /><ref name=":7" /> Dospelé samce zvyčajne vážia 45 až 55 kg, samice 22 až 40 kg.<ref name=":2" /><ref name=":10">NOWELL, Kristin; JACKSON, Peter. ''Wild Cats: Status Survey and Conservation Action Plan''. Gland, Švýcarsko: IUCN/SSC Cat Specialist Group, 1996. 406 s. [http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/wildcats.pdf Dostupné online]. <nowiki>ISBN 9782831700458</nowiki>. Kapitola Snow leopard, s. 91{{--}}95. (po anglicky)</ref> Husto osrstený a veľmi dlhý chvost (takmer rovnako dlhý ako zvyšok tela) je pokrytý hrubou vrstvou tuku. Pri skákaní, šplhaní a balansovaní na úzkych skalných rímsach mu pomáha udržiavať rovnováhu a pri odpočinku ho má omotaný okolo tela, aby sa udržal v teple. Leopard snežný sa veľmi dobre pohybuje aj v náročnom teréne a podobne ako [[Puma americká|puma]] má veľké skokanské schopnosti. Údajnú rekordnú vzdialenosť až 15 metrov (prekonaných jedným odrazom) je však ťažké potvrdiť. Ďalším výsledkom adaptácie na vysokohorské, chladné a často zasnežené prostredie je jeho zväčšená [[nosová dutina]] a široké [[Nosová kosť|nosové kosti]], ktoré umožňujú predhriatie vzduchu pred vstupom do pľúc, a široké chlpaté laby, ktoré slúžia ako snežnice.<ref name=":2">SUNQUIST, Mel; SUNQUIST, Fiona. ''Wild Cats of the World''. Chicago, Londýn: University Of Chicago Press, 2002. 462 s. [[iarchive:wildcatsofworld00sunq|Dostupné online]]. <nowiki>ISBN 978-0226779997</nowiki>. Kapitola Snow leopard, s. 377{{--}}394., Appendix 3: Olfactory Communication in Felids. (po anglicky)</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":3">ГЕПТНЕР, В. Г.; НАУМОВ, Н. П. ''Млекопитающие Советского Союза. Хищные (гиены и кошки)''. Moskva: Высшая школа, 1972. 552 s. [[iarchive:libgen_00171812|Dostupné online]]. Kapitola Род снежных барсов, или ирбисов, s. 211{{--}}244. (po rusky)</ref> Bežať dokáže rýchlosťou 48 km/h (priemernou) až 64 km/h (maximálnou na krátku vzdialenosť),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=We Raced Winter Olympic Athletes Against a Snow Leopard. Here’s Who Won|url=https://time.com/5153611/winter-olympic-athletes-speed/|vydavateľ=Time|dátum vydania=2018-02-13|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en|priezvisko=Wilson|meno=Chris|priezvisko2=Muccari|meno2=Robin|url archívu=https://web.archive.org/web/20231101114732/https://time.com/5153611/winter-olympic-athletes-speed/|dátum archivácie=2023-11-01}}</ref><ref name=":30">{{Citácia knihy|titul=Snow Leopards The Big Snow Leopard Book for Kids: 100+ Amazing Snow Leopard Facts, Photos, Quiz + More|url=|vydavateľ=Bellanova Books|rok=2023|isbn=978-619-264-038-5|jazyk=en|meno=Jenny|priezvisko=Kellett}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A Guide to Snow Leopards (Everything You Need to Know!)|url=https://www.pwpark.com/news/a-guide-to-snow-leopards/|dátum vydania=2022-11-13|dátum prístupu=2023-10-05|vydavateľ=Paradise Wildlife Park}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow Leopard Questions Answered (How fast do snow leopards run?)|url=https://snowleopardconservancy.org/kids/text/leopardrun.htm|vydavateľ=Snow Leopard Conservancy|dátum prístupu=2023-10-05|dátum vydania=2008|url archívu=https://web.archive.org/web/20231101114737/https://snowleopardconservancy.org/kids/text/leopardrun.htm|dátum archivácie=2023-11-01}}</ref> výnimočne možno aj viac.<ref name=":31" /> [[Súbor:Panthera uncia (33172899150).jpg|vľavo|náhľad|Špičáky leoparda snežného]] Základná farba srsti je svetlo sivá či svetlo hnedá, ktorá môže v kontraste s čiernymi škvrnami vyzerať takmer bielo. Varianty sfarbenia sa pohybujú od svetlosivej po krémovú alebo dymovo sivú; spodná časť tela je svetlejšia, často takmer biela. Prítomné môžu byť aj svetložlté odtiene. Tmavohnedé až čierne škvrny na chrbte, bokoch a chvoste majú podobu kruhov alebo roziet, ktorých vnútorná strana je často tmavšia. Len na hlave, krku a nohách sú rozety nahradené škvrnami. Na konci chrbta škvrny začínajú splývať a môžu vytvárať pozdĺžne čiary. Na konci chvosta mávajú škvrny formu priečnych pruhov, špička chvosta je obvykle tmavá. Srsť je veľmi hustá (až 4 000 chlpov na cm²), aby ho chránila pred extrémnym chladom. V zime dosahuje srsť na chrbte dĺžku 5 cm a na bruchu až 12 cm. V lete je srsť kratšia.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Podobne ako v prípade tigrov alebo iných leopardov je vzor a sfarbenie každého jedinca unikátne.<ref name=":2" /> Uši sú krátke, tupo zaoblené a v zime takmer skryté v dlhej srsti.<ref name=":3" /> Oči sú veľké, okrúhle a bledé, vytvárajú dojem, že sa neustále pozerá do diaľky.<ref name=":2" /> [[Dúhovka (anatómia)|Dúhovka]] je svetlozelená alebo sivá.<ref name=":2" /> Hmatové fúzy (vibrisy) sú biele a čierne, dlhé až 10 cm.<ref name=":3" /> Dospelý leopard snežný má rovnako ako väčšina ostatných mačkovitých šeliem celkom 30 zubov. Zubný vzorec vyzerá takto: <small><math>{3 \over 3}{1 \over 1}{3 \over 2}{1 \over 1}</math></small>.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Jeho očné zuby sú dlhé okolo 28 mm a sú štíhlejšie ako u ostatných druhov rodu ''[[Panthera (rod)|Panthera]]''.<ref name=":32">{{Citácia periodika|titul=Canine morphology in the larger Felidae: implications for feeding ecology|url=https://academic.oup.com/biolinnean/article-lookup/doi/10.1111/j.1095-8312.2007.00819.x|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2007-08-06|dátum prístupu=2023-07-04|ročník=91|číslo=4|strany=573{{--}}592|doi=10.1111/j.1095-8312.2007.00819.x|jazyk=en|meno=Per|priezvisko=Christiansen}}</ref> Pri stlačení čeľustí dokáže vyvinúť silu rovnajúcu sa 363 [[Newton (jednotka)|N]] (v prípade očných zubov), teda väčšiu ako [[leopard obláčikový]] (344 N), ale menšiu ako [[Puma americká|puma]] (500 N) alebo napríklad [[leopard škvrnitý]] (559 N).<ref name=":32" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes|url=|vydavateľ=Academic Press|rok=2016|isbn=978-0-12-802496-6|jazyk=en|priezvisko=Nyhus|meno=Philip J.|miesto=London|strany=8|priezvisko2=McCarthy|meno2=Thomas|priezvisko3=Mallon|meno3=David}}</ref> Leopard snežný disponuje celou škálou zvukov a prejavov podobných ostatným mačkám, ale kvôli fyziológii jeho [[Hrtan|hrdla]], konkrétne stavbe [[Hlasivky|hlasiviek]], nedokáže revať, podobne ako puma.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Hyoid apparatus and pharynx in the lion (Panthera leo), jaguar (Panthera onca), tiger (Panthera tigris), cheetah (Acinonyx jubatus) and domestic cat (Felis silvestris f. catus)|url=http://doi.wiley.com/10.1046/j.1469-7580.2002.00088.x|periodikum=Journal of Anatomy|dátum=2002-09|dátum prístupu=2023-09-27|ročník=201|číslo=3|strany=195{{--}}209|issn=0021-8782|doi=10.1046/j.1469-7580.2002.00088.x|jazyk=en|meno=G. E.|priezvisko=Weissengruber|meno2=G.|priezvisko2=Forstenpointner|meno3=G.|priezvisko3=Peters}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Snow leopards|vydavateľ=Academic Press is an imprint of Elsevier|rok=2016|miesto=London, United Kingdom|isbn=978-0-12-802213-9|edícia=Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes|meno=Philip J.|priezvisko=Nyhus|meno2=Thomas|priezvisko2=McCarthy|meno3=David|priezvisko3=Mallon|jazyk=en|strany=3{{--}}11}}</ref> Najhlasnejšie sa tak prejavuje hlbokým a tiahlym stonavým volaním v období rozmnožovania.<ref name=":1" /> == Správanie == V letných mesiacoch sa leopard snežný pohybuje nad hranicou lesa, na vysokohorských lúkach a skalnatých úbočiach v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] 2 500 až 6 000 m. V zime, keď je horská krajina pokrytá vysokou vrstvou snehu, zostupuje do nadmorských výšok okolo 600 až 2 000 m.<ref name=":2" /> Oblasti typického výskytu šelmy ležia medzi 2 000 až 3 000 m. n. m.<ref name=":1" /> Dáva všeobecne prednosť skalnatému, členitému terénu. Dokáže sa pohybovať aj v takmer jeden meter hlbokom snehu, ale radšej využíva vyšliapané stezky vytvorené inými zvieratami.<ref name=":2" /> Do vody vstupuje veľmi nerád, iba z nutnosti.<ref name=":1" /> Okrem obdobia rozmnožovania je osamelý a aktívny väčšinou za úsvitu, za súmraku a v noci, ale môže byť aktívny aj počas dňa. Keď neloví, odpočíva v blízkosti skalnatých hrebeňov, ktoré poskytujú dostatok tieňa a slúžia ako pozorovateľňa.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> Ako brloh mu slúži jaskyňa alebo skalné rozsadliny.<ref name=":1" /> V pohorí Kirgizska si dokonca vybral za úkryt opustené hniezda [[Sup tmavohnedý|supov]], postavených na nízkych, ale silných kmeňoch [[Borievka|borievky]].<ref name=":1" /><ref name=":3" /> [[Súbor:Snow Leopard Being Cute (16135561540).jpg|náhľad|Leopard snežný si značí svoje teritórium]] Veľkosť teritórií závisí od počtu dostupnej koristi. V oblastiach s dobrými loveckými podmienkami zaberá jeden leopard snežný plochu s rozlohou od cca 15 do 40 km², v oblastiach so slabou dostupnosťou koristi, ako v Mongolsku, až plochu 1 000 km². Teritóriá samcov a samíc sa často výrazne prekrývajú.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":5" /><ref name=":4">JACKSON, Rodney M.; MISHRA, Charudutt; MCCARTHY, Thomas M., et al. Snow leopard: conflict and conservation. In: MACDONALD, David W.; LOVERIDGE, Andrew J. ''Biology and conservation of wild felids''. Oxford: Oxford University Press, 2010. [https://www.researchgate.net/publication/264384548_Snow_leopards_conflict_and_conservation Dostupné online]. <nowiki>ISBN 9780199234448</nowiki>. S. 417{{--}}430. (po anglicky)</ref> Za potravou alebo z iných dôvodov denne môže prejsť až 28 km, ale často len 1 až 7 km, v závislosti od prostredia.<ref name=":4" /> Svoje územie si značia rôznymi spôsobmi{{--}}väčšinou močom a trusom, ale tiež škrabaním pazúrov po zemi alebo kôre stromov, alebo trením hlavy, tváre a krku.<ref name=":2" /> Leopard snežný je schopný zabiť väčšinu zvierat vo svojom areáli, snáď okrem dospelého samca [[Jak divý|jaka]]. No napriek tomu takmer vôbec neútočí na človeka. Hoci je to statná a silná šelma, ktorá by mohla človeka vážne zraniť alebo dokonca usmrtiť, ľahko sa nechá odohnať od zabitých hospodárskych zvierat bez toho, aby sa postavila na odpor.<ref name=":2" /><ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> Leopard snežný opustí svoju korisť aj vtedy, keď ho odháňa i len dieťa ozbrojené palicou. Bolo zaznamenaných niekoľko prípadov, keď sa leopard pri konfrontácii s človekom vôbec nebránil, čo malo za následok dokonca smrť mačky. V sovietskej správe sa uvádza príbeh pastiera, ktorý pri jedle vo svojom salaši chytil túto mačku za chvost, vytiahol ju von a potom ju s pomocou ostatných dedinčanov celkom ľahko ukameňoval, zatiaľ čo leopard sa ani nepokúsil zachrániť si život. Podľa Helen Freemanovej z organizácie ''Snow Leopard Trust'' môže toto krotké správanie súvisieť s veľmi zriedkavým kontaktom s človekom.<ref name=":2" /> == Potrava == [[Súbor:Bharal - Shreeram M V - Kibber, Spiti Valley, Himachal Pradesh, India.jpg|náhľad|Nahur modrý je častou korisťou leoparda snežného]] Hlavnou korisťou leoparda snežného sú rôzne [[kopytníky]]; horské kozy, kozorožce a ovce s priemernou hmotnosťou 55 až 76 kg,<ref name=":4" /> ako napríklad [[nahur modrý]] (''Pseudois nayaur''), argali altajský (''Ovis ammon''), urial (''Ovis orientalis''), [[kozorožec sibírsky]], [[koza skrutkorohá]], tahr (''Hemitragus jemlahicus''), a potom menšia korisť, ako napríklad [[Svišť|svište]], hraboši, [[pískavka|pískavky]], [[zajac]]e, [[Myšorodé|myši]] a rôzne [[vtáky]] ([[Kurotvaré|hrabavce]]). V niektorých oblastiach sa korisťou stávajú aj druhy, ktoré nie sú výslovne spojené s vysokohorskými biotopmi, ako napríklad ázijský osol (''Equus hemionus''), kabar (''Moschus sp.''), [[Diviak lesný|diviak]], [[Jeleňovité|jeleň]] a gazela. Ak nie je dostatok koristi, lovia aj domáce alebo hospodárske zvieratá, ako sú [[Ovca domáca|ovce]], [[Koza domáca|kozy]], mladé [[Jak divý|jaky]], [[hovädzí dobytok]], [[Somár domáci|osly]], [[Kôň domáci|kone]] či psy. Živia sa tiež značným množstvom [[Vegetácia (rastlinstvo)|vegetácie]], najmä trávou a vetvičkami na podporu trávenia.<ref name=":2" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mammalian Species: Uncia uncia|url=http://www.science.smith.edu/msi/pdf/i0076-3519-020-01-0001.pdf|vydavateľ=The American Society od Mammalogists|dátum prístupu=2023-07-03|priezvisko=Hemmer|meno=Helmut|dátum vydania=1972-11-29|jazyk=en|dátum archivácie=2012-04-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20120401104725/http://www.science.smith.edu/msi/pdf/i0076-3519-020-01-0001.pdf}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":12">{{Citácia periodika|titul=Food habits of the snow leopard Panthera uncia (Schreber, 1775) in Baltistan, Northern Pakistan|url=http://link.springer.com/10.1007/s10344-011-0521-2|periodikum=European Journal of Wildlife Research|dátum=2011-10|dátum prístupu=2023-07-04|ročník=57|číslo=5|strany=1077{{--}}1083|issn=1612-4642|doi=10.1007/s10344-011-0521-2|jazyk=en|meno=Muhammad Bilal|priezvisko=Anwar|meno2=Rodney|priezvisko2=Jackson|meno3=Muhammad Sajid|priezvisko3=Nadeem}}</ref> Výnimočne sa môže (alebo by sa mohol) zmocniť [[Ailurus|pandy malé]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ailurus fulgens (red panda)|url=https://animaldiversity.org/accounts/Ailurus_fulgens/|vydavateľ=Animal Diversity Web (University of Michigan)|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en|meno=Terrell|priezvisko=Heath|meno2=Josh|priezvisko2=Platnick|dátum vydania=2008}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Red pandas, facts and photos|url=https://www.nationalgeographic.com/animals/mammals/facts/red-panda|vydavateľ=Animals (National Geographic Society)|dátum vydania=2010-09-10|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Before Seeing 'Turning Red,' Learn These Amazing Red Panda Facts|url=https://www.smithsonianmag.com/science-nature/eight-amazing-facts-about-red-pandas-180979708/|vydavateľ=Smithsonian Magazine|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en|meno=Corryn|priezvisko=Wetzel|dátum vydania=2022-03-11}}</ref><ref name=":36">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Snow Leopards Actually Eat Red Pandas?|url=https://redpandazine.com/2022/06/06/do-snow-leopards-actually-eat-red-pandas/|vydavateľ=Red Pandazine|dátum vydania=2022-06-06|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref> alebo mláďat [[Panda veľká|pandy veľké]] či chorých dospelých,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda Tidbits, Giant Panda Habitat and the Conservation|url=http://www.panda.org.cn/english/conservation/pandaknowledge/2019-03-27/7436.html|vydavateľ=Chengdu Research Base of Giant Panda Breeding|dátum vydania=2019-03-27|dátum prístupu=2023-10-05|dátum archivácie=2022-10-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20221004133411/http://www.panda.org.cn/english/conservation/pandaknowledge/2019-03-27/7436.html|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panda's natural enemies and defences|url=https://wwf.panda.org/discover/knowledge_hub/endangered_species/giant_panda/panda/kung_fu_panda_enemies_defences|vydavateľ=WWF - World Wide Fund For Nature|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en}}</ref> ale ide skôr o potenciálne obete, ku ktorým by sa mohol dostať len zhodou okolností.<ref name=":36" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Retreat of large carnivores across the giant panda distribution range|url=https://www.nature.com/articles/s41559-020-1260-0|periodikum=Nature Ecology & Evolution|dátum=2020-10|dátum prístupu=2023-10-05|ročník=4|číslo=10|strany=1327–1331|issn=2397-334X|doi=10.1038/s41559-020-1260-0|jazyk=en|meno=Sheng|priezvisko=Li|meno2=William J.|priezvisko2=McShea|meno3=Dajun|priezvisko3=Wang}}</ref> Niektorí odborníci napríklad tvrdí, že neexistuje možno ani jediný dôkaz, že by sa niekedy zmocnil pandy malej.<ref name=":36" /> Jeden dospelý [[Nahur modrý|nahur]] (koza), typická potrava, vydrží leopardovi snežnému približne dva týždne (10{{--}}15 dní), kým sa opäť vydá na lov.<ref name=":4" /><ref name=":10" /> Dospelý jedinec teda uloví približne 20{{--}}30 dospelých nahúrov za rok.<ref name=":10" /> V zajatí potrebuje asi 1,5 kg mäsa denne.<ref name=":2" /> Samica s mláďatami dokáže jedného nahura zožrať za menej ako dva dni.<ref name=":2" /> Pri hľadaní potravy sa leopard snežný často pohybuje po horských hrebeňoch a sleduje tok riek alebo migračné trasy zvierat. Inokedy svoju korisť prepadáva zo zálohy. Keď zbadá potenciálnu obeť, snaží sa k nej nenápadne priblížiť na niekoľko desiatok metrov, pričom sa striedavo ukrýva za skalami alebo balvanmi. Ako úkryt často využíva tiež vyvýšené skaly a v takom prípade môže svoju obeť prekvapiť zhora. Keď sa odváži zaútočiť, dlhými skokmi (6{{--}}7 m) ju prenasleduje až 200 alebo 300 metrov, pričom tak môže využiť nešikovnosť svojej obete v ťažkom teréne. V prípade väčšej koristi sa zahryzne do zadnej časti tela a prednými nohami ju zrazí na zem, a potom zabije uhryznutím do krku. Usmrtenú obeť odtiahne na bezpečné miesto a ukryje ju pod skalami alebo v húštinách, aby sa k nej nedostali dotieravé supy alebo vrany, prípadne väčšie dravce, ako sú medvede či vlci. V blízkosti koristi sa zdržiava niekoľko dní a opakovane sa vracia, aby sa nakŕmil. Počas rozmnožovania dvojica leopardov niekedy loví spoločne. Vtedy sa im môže podariť uloviť aj dvojročného medveďa ''Ursus arctos isabellinus'', poddruh [[Medveď hnedý|medveďa hnedého]].<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":10" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Behavioural analysis of solitary versus socially housed snow leopards (Panthera uncia), with the provision of simulated social contact|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0168159110003564|periodikum=Applied Animal Behaviour Science|dátum=2011-03|dátum prístupu=2023-07-03|ročník=130|číslo=3-4|strany=115{{--}}123|doi=10.1016/j.applanim.2010.12.005|jazyk=en|meno=Alaina M.|priezvisko=Macri|meno2=Emily|priezvisko2=Patterson-Kane}}</ref> == Rozmnožovanie == [[Súbor:SnowCubs01.jpg|náhľad|Mláďatá]] Leopardy snežné sú samotárske zvieratá a stretávajú sa len počas obdobia párenia, ktoré prebieha od januára do marca, vzácnejšie do apríla (napríklad v Ladaku od konca marca do apríla<ref name=":2" />). V týchto mesiacoch častejšie zanechávajú pachové stopy a vydávajú hlboké, tiahle stonavé volania.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> [[Súbor:Snow leopard Mohan.jpg|náhľad|Odrastenejšie, juvenilné mláďa]] [[Ruja|Ruje]] samice zvyčajne trvá 2 až 12 dní, cyklus 15 až 39 dní.<ref name=":10" /> Párenie prebieha počas krátkeho obdobia troch až šiestich dní a samotná [[Kopulácia (párenie)|kopulácia]] sa uskutočňuje približne 12 až 36-krát za deň.<ref name=":2" /> Každý pohlavný akt trvá od 15 do 45 sekúnd.<ref name=":2" /> Obdobie [[Gravidita|gravidity]] samice trvá 90 až 105 dní.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1" /> V jednom vrhu je jedno až päť mláďat, zvyčajne však dve alebo tri, ktoré sa rodia od apríla do júna v jaskynnom úkryte či skalnej štrbine, ktoré sú vystlané chlpmi.<ref name=":0" /><ref name=":3" /><ref name=":10" /> Veľkou raritou je sedem mláďat.<ref name=":10" /> O mláďatá sa stará iba samica. Mačiatka sú po narodení slepé a vážia približne 450 g (300 až 600 g).<ref name=":0" /><ref name=":7" /> Asi po siedmich dňoch sa im otvoria oči a približne po dvoch mesiacoch prvýkrát prijímajú pevnú potravu.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Medzi druhým a štvrtým mesiacom začínajú mláďatá sprevádzať svoju matku na love. Zostávajú s ňou 18 až 22 mesiacov, čo znamená, že každá samica porodí mladé raz za dva roky. Súrodenci môžu zostať spolu ešte krátky čas po osamostatnení.<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":3" /> V zajatí pohlavne dospievajú približne vo veku dvoch až troch rokov, ale často sa rozmnožujú ešte neskôr.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> Údaje o priemernom alebo maximálnom veku voľne žijúcich jedincov nie sú k dispozícii. Správa ruskej pobočky WWF z roku 2002 uvádza ako najdlhší zdokumentovaný vek leoparda snežného vo voľnej prírode 13 rokov.<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Стратегия сохранения снежного барса в России | url = http://www.wwf.ru/data/publ/irbis.pdf | vydavateľ = Российская Академия наук | dátum prístupu = 2026-01-03 | dátum archivácie = 2016-03-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304141155/http://www.wwf.ru/data/publ/irbis.pdf | jazyk = ru | dátum vydania = 2002 | strany = 14}}</ref> Že sa môže dožiť takého veku alebo že ide o vek raritný potvrdzujú aj ďalšie novšie zdroje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Жизнеописание: повадки снежного барса в дикой природе | url = https://altayirbis.ru/stati/zhizneopisanie-povadki-snezhnogo-barsa-v-dikoj-prirode | vydavateľ = Межрегиональная Ассоциация «Центр по изучению и сохранению снежного барса «Ирбис» 2021 – 2025 | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В объектив фотоловушки попал старейший в мире снежный барс | url = https://glagol38.ru/text/17-04-2022/003 | vydavateľ = Глагол. Иркутское обозрение | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = ru | dátum vydania = 2022-04-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260119153208/https://glagol38.ru/text/17-04-2022/003 | dátum archivácie = 2026-01-19 }}</ref> V zajatí sa najstarší známy jedinec dožil takmer 26 rokov (25 rokov a 10 mesiacov),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The oldest snow leopard in the world|url=https://snowleopardblog.com/the-oldest-snow-leopard-in-the-world/|vydavateľ=Saving Snow Leopards|dátum prístupu=2023-07-03|jazyk=en|meno=|priezvisko=|priezvisko2=|dátum vydania=2015-09-21}}</ref><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shynghyz - nejstarší irbis světa|url=https://mirus.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=541027|vydavateľ=iDNES.cz|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=cs|priezvisko=Mirus|meno=Kateřina|dátum vydania=2016-08-02}}</ref> no podľa niektorých zdrojov až 28 rokov.<ref name=":18" /><ref name=":39" /> Zrejme okolo 15. roku života strácajú schopnosť reprodukcie,<ref name=":10" /> pričom najaktívnejšie sú vo veku od 3 do 12 rokov.<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Blomqvist|meno=Leif|titul=International Pedigree Book for Snow leopards|url=http://snowleopardnetwork.org/bibliography/Blomqvist_IPBSL9_2008.pdf|dátum vydania=2008|dátum prístupu=2023-07-05|dátum archivácie=2021-07-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20210713132146/https://snowleopardnetwork.org/bibliography/Blomqvist_IPBSL9_2008.pdf#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Zoo Helsinki|jazyk=en}}</ref> == Prirodzení nepriatelia == Keďže je leopard snežný vrcholovým [[Dravec (predátor)|predátorom]], má len málo prirodzených nepriateľov, prakticky žiadnych. V nižších polohách sa môže stretávať s [[Vlk dravý|vlkom dravým,]] na južnej hranici svojho areálu iba s [[Leopard škvrnitý|leopardom škvrnitým]].<ref name=":2" /><ref name=":0" /> Avšak vďaka teplejšej klíme leopard škvrnitý preniká aj do oblastí, kde sa donedávna bežne vyskytoval iba leopard snežný, ako napríklad v Tibetskej náhornej plošine. V budúcnosti, pokiaľ otepľovanie neustane, by tak mohol pravdepodobne silnejší a prispôsobivejší príbuzný vytlačiť leopard snežného z niektorých jeho typických území.<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kdo ohrožuje vzácného levharta sněžného? Příslušníci jeho vlastního rodu|url=https://radiozurnal.rozhlas.cz/kdo-ohrozuje-vzacneho-levharta-snezneho-prislusnici-jeho-vlastniho-rodu-6225312|vydavateľ=Radiožurnál (Český rozhlas)|dátum vydania=2017-01-18|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=cs|priezvisko=Veseláková|meno=Tea}}</ref> Môže sa dostať do kontaktu i s vysokohorskými vlkmi, tzv. [[Dhoul|dhoulmi]] (''Cuon alpinus''), nad ktorými má však zjavne navrch, aj vtedy keď sú v početnej prevahe.<ref name=":2" /><ref name=":0" /> Vzácne, napríklad v Bhutáne, sa môže stretnúť s oveľa väčším [[Tiger džungľový|tigrom]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Photographic evidence suggests habitat overlap and co-occurrence of tigers and snow leopards in Jigme Dorji National Park, Bhutan|url=https://www.cambridge.org/core/journals/oryx/article/photographic-evidence-suggests-habitat-overlap-and-cooccurrence-of-tigers-and-snow-leopards-in-jigme-dorji-national-park-bhutan/0B097EE073F2F02B428E12F807D304FF|periodikum=Oryx|dátum=2023-06-06|dátum prístupu=2023-11-01|strany=1–4|issn=0030-6053|doi=10.1017/S0030605323000078|jazyk=en|meno=Pema|priezvisko=Dendup|meno2=Choki|priezvisko2=Lham}}</ref> == Parazity a choroby == Boli zaznamenané tieto choroby a [[Endoparazit|endo]]- alebo [[Ektoparazit|ektoparazity]]: [[toxoplazma obyčajná]] (''Toxoplasma gondii'') a iné [[kokcídie]] (''Coccidia sp.''), lamblie črevné (''Giardia sp.'') a tiež rôzne druhy [[Hlístovce|hlístovcov]] (nematódov); [[vlasovec psí]] (''Dirofilaria immitis''), škrkavka šelmí (''Toxascaris leonina''), [[nitkovky]] (''Trichuris sp.''), ''Ascaris sp''. ([[škrkavky]] z čeľade Ascarididae) nebo ''Strongyles sp.'' (nematódy čeľade Strongylidae). Z ektoparazitov sú to napríklad ''Notoedres cati'' (mačací [[svrab]]), [[zákožka svrabová]] (''Sarcoptes scabiei'') či ''Demodex sp.'' (rod malých [[Roztoče|roztočov]], ktoré žijú vo vlasových folikuloch cicavcov alebo v ich blízkosti).<ref name=":0" /> U snežných leopardov chovaných v zajatí došlo k viacerým prípadom nákaz [[COVID-19|covidom-19]], počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie]] v rokoch 2020{{--}}2022. Niektoré skončili úhynom zvierat.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V San Diegu se koronavirem nakazil levhart sněžný. Jako jeden z mála zvířat v zoo nebyl naočkovaný|url=https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/priroda/koronavirus-usa-san-diego-zoo-levhart-snezny-zvirata-nakazeny_2107250740_aur|vydavateľ=iROZHLAS (Český rozhlas)|dátum vydania=2021-07-25|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=cs|priezvisko=ČTK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na covid už uhynulo několik sněžných levhartů. Vědci zatím nevědí proč|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/3400462-na-covid-uz-uhynulo-nekolik-sneznych-levhartu-vedci-zatim-nevi-proc|vydavateľ=ČT24 (Česká televize)|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=cs|meno=Tomáš|priezvisko=Karlík|dátum vydania=2021-11-15}}</ref> == Vzťah s ľuďmi a hrozby == Hlavnými hrozbami sú strata [[Biotop|prirodzeného prostredia]], úbytok populácie zvierat, ktoré slúžia ako prirodzená potrava, konflikty s ľuďmi (najmä pre útoky na hospodárske zvieratá), [[pytliactvo]] a nelegálny obchod s jeho kožami a časťami tiel.<ref name=":5" /><ref name=":0" /><ref name=":19" /> [[Súbor:Humboldt Fell.JPG|náhľad|Kožušina leoparda snežného]] === Pytliactvo === V Tibete a Mongolsku sa jeho koža stala súčasťou tradičného odevu, mäso sa používa v tradičnej tibetskej medicíne na liečbu problémov s obličkami a kosti sa používajú v tradičnej čínskej a mongolskej medicíne napríklad na liečbu reumatizmu. V rokoch 1907{{--}}1910 predstavoval celosvetový ročný úlovok 750{{--}}800 kusov a o približne 100 rokov neskôr, v rokoch 2003 až 2016, bolo každoročne upytlačených 220{{--}}450 leopardov snežných (hoci miera odhalenia expertov nižšia ako 38 % naznačuje, že počet pytliakov môže byť oveľa vyšší), čo môže predstavovať až 13 % svetovej populácie, ak budeme brať do úvahy globálny odhad podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]] (t. j. 2 700{{--}}3 400 dospelých divoko žijúcich jedincov).<ref name=":5" /><ref name=":3" /><ref name=":28" /> Napríklad v Číne sa ročne zabije 103 až 236 zvierat, v Mongolsku 34 až 53, v Pakistane 23 až 53, v Indii 21 až 45 alebo v Tadžikistane 20 až 25 zvierat.<ref name=":28" /> Prieskum čínskych webových stránok v roku 2016 odhalil 15 ponúk s celkovým počtom 44 produktov{{--}}koža, špičáky, pazúry alebo aj jazyk.<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nowell|meno=Kristin|titul=An Ounce of Prevention: Snow Leopard Crime Revisited|url=https://www.traffic.org/site/assets/files/2358/ounce-of-prevention.pdf|dátum vydania=2016|dátum prístupu=2023-07-04|vydavateľ=Cambridge, UK: TRAFFIC International|priezvisko2=LI|meno2=Juan|priezvisko3=Paltsyn|meno3=Mikhail|jazyk=en}}</ref> === Útoky na hospodárske zvieratá === Orientáciu na hospodárske zvieratá možno pozorovať v mnohých oblastiach výskytu leoparda snežného a je spôsobená poklesom populácie prirodzenej koristi alebo degradáciou biotopu. Tam, kde loví domáce a hospodárske zvieratá, dochádza ku konfliktom s ľuďmi.<ref name=":0" /><ref name=":5" /><ref name=":12" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Living with large carnivores: predation on livestock by the snow leopard ( Uncia uncia )|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.2005.00030.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=2006-03|dátum prístupu=2023-07-04|ročník=268|číslo=3|strany=217{{--}}224|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.2005.00030.x|jazyk=en|meno=S.|priezvisko=Bagchi|meno2=C.|priezvisko2=Mishra}}</ref> K predácii dochádza častejšie v zime. Za obeť padajú prevažne tie zvieratá, ktoré sa voľne pasú a sú bez väčšieho dozoru či zaistenia. Ročné straty dobytka sa pohybujú od 1 % po viac ako 12 %.<ref name=":4" /> Na Tibetskej náhornej plošine boli začiatkom 90. rokov 20. storočia priemerné straty vyčíslené na 2 % na jednu dedinu a v niektorých oblastiach mohli vzrásť až k 9,5 %.<ref name=":10" /> V Nepále, v Chránenej oblasti [[Annapurna]], ukázala analýza trusu snežných leopardov prítomnosť zvyškov domácich zvierat v 17,8 % prípadov a v zime až v 39 % prípadov.<ref name=":10" /> V [[Ladak|Ladaku]] napadli v zimných mesiacoch 1983/1984 15 dedín a usmrtili pri tom 95 oviec a kôz a jedného jaka. V Mongolsku bol v roku 1990 podniknutý výskum na území o rozlohe 200 km², pričom sa zistilo, že irbisy zabili ôsmim miestnym rodinám 13 kôz a oviec, 16 koní a 7 jakov.<ref name=":2" /> === Útoky na človeka === Leopard snežný je voči ľuďom zvyčajne veľmi plachý, a to aj keď je zranený.<ref name=":3" /> Existujú prípady, keď neozbrojení dedinčania zbili alebo ukameňovali leopardy snežné, ktoré napadli domáce zvieratá. V jednom prípade sa leopard snežný nechal odtiahnuť za chvost od zranenej ovce a následne zabiť, bez toho aby sa pokúsil brániť.<ref name=":2" /> V oblasti bývalého Sovietskeho zväzu sú zdokumentované len dva prípady útokov. Prvý prípad sa stal na jar roku 1940 neďaleko [[Alma-Ata|Alma-Aty]], keď za bieleho dňa leopard snežný zaútočil a vážne zranil dvoch ľudí. Keď bolo zviera vypátrané a zabité, pitva odhalila, že leopard snežný bol nakazený [[Besnota|besnotou]].<ref name=":3" /> V druhom prípade, v zime, tiež v blízkosti Alma-Aty, starý, vyčerpaný a takmer bezzubý leopard skočil zo skaly na muža, ktorý prechádzal pod ním. Muž zviera zneškodnil palicou, zviazal a odviedol do dediny.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://nature.baikal.ru/text.shtml?id=163 | vydavateľ = Природа Байкала | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Медведев | meno = Дмитрий Германович | titul = Снежный барс или ирбис в Байкальской Сибири | dátum vydania = 2006-04-26 | jazyk = ru}}</ref> V novodobej histórii je známy prípad z roku 2019 z [[Pakistan|Pakistanu]], kedy leopard snežný prenikol do oblastí obývaných ľuďmi, pričom napadol a usmrtil osemročné dieťa. Či bola šelma chorá alebo zranená, nebolo uvedené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Snow leopard mauls 8-year-old boy to death in Galiyat | url = https://www.dawn.com/news/1470609 | vydavateľ = Dawn | dátum vydania = 2019-03-19 | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = en | meno = Rashid | priezvisko = Javed}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Child killed by snow leopard in Pakistan | url = https://asiatimes.com/2019/03/child-killed-by-snow-leopard-in-pakistan/ | dátum vydania = 2019-03-20 | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = en | meno = | priezvisko = | vydavateľ = Asia Times}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minor boy mauled to death by snow leopard in Galiyat | url = https://www.pakistantoday.com.pk/2019/03/19/minor-boy-mauled-to-death-by-snow-leopard-in-galiyat/ | vydavateľ = Pakistan Today | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = en | dátum archivácie = 2019-04-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190408070931/https://www.pakistantoday.com.pk/2019/03/19/minor-boy-mauled-to-death-by-snow-leopard-in-galiyat/}}</ref> V januári 2026 došlo ku napadnutiu turistky v Číne. Priblížila sa k leopardovi s cieľom získať dobrú fotku, ale šelma na ňu zaútočila. S krvavou tvárou bola neskôr prevezená do nemocnice.<ref>{{Citácia periodika|titul=Tourist mauled by snow leopard while trying to take photo, Chinese media reports|url=https://www.abc.net.au/news/2026-01-28/snow-leopard-mauls-tourist-trying-to-take-photo/106277636|periodikum=ABC News|dátum=2026-01-28|dátum prístupu=2026-01-28|jazyk=en-AU}}</ref> === Ďalšie hrozby === Na stavoch leopardov snežných sa tiež môžu podpísať vojnou zmietané oblasti, typickým príkladom môže byť [[Afganistan]].<ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=McCarthy|meno=Thomas M.|titul=Snow Leopard Survival Strategy|url=http://www.snowleopard.org/downloads/snow_leopard_survival_strategy.pdf|dátum vydania=2003|dátum prístupu=2023-10-05|dátum archivácie=2016-03-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304234135/http://www.snowleopard.org/downloads/snow_leopard_survival_strategy.pdf|vydavateľ=International Snow Leopard Trust, Seattle, Washington|priezvisko2=Chapron|meno2=Guillaume|miesto=ISLT and SLN, Seattle, USA|jazyk=en}}</ref><ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=Foreigners threaten Afghan snow leopards|url=https://www.reuters.com/article/us-afghan-snowleopard-idUSISL20634520080627|periodikum=Reuters|dátum=2008-06-27|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en|priezvisko=Burch|meno=Jonathon}}</ref> V budúcnosti leoparda snežného môžu ohroziť aj [[klimatické zmeny]]. Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa priemerná ročná teplota v južnej Ázii a Tibete do roku 2080 alebo 2099 zvýši o 3 až 4 [[Stupeň Celzia|°C]] a zároveň sa zvýši ročný úhrn zrážok. Očakáva sa, že tieto teplejšie a vlhšie podmienky budú mať za následok nárast lesných porastov vo vysokohorských oblastiach. Výsledky naznačujú, že v dôsledku tohto posunu stromovej línie môže dôjsť k strate približne 30 % jeho biotopu v [[Himaláje|Himalájach]]. Otepľovanie by mohlo spôsobiť, že poľnohospodári využijú situácie a budú pestovať plodiny či pásť dobytok vo vyšších nadmorských výškach a vytláčať tak leopardy snežné z ich domoviny, alebo bude častejšie dochádzať ku konfliktom.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Snow leopards at risk as Himalayas face climate change 'crisis'|url=https://www.theguardian.com/environment/2015/oct/23/snow-leopards-at-risk-himalayas-face-climate-change-crisis|periodikum=The Guardian|dátum=2015-10-23|dátum prístupu=2023-10-05|issn=0261-3077|jazyk=en|meno=|priezvisko=Association Press}}</ref> Hroziť môže aj rastúci medzidruhová konkurencia, napríklad zo strany leopardov škvrnitých.<ref name=":33" /> == Ochrana == [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodná únia na ochranu prírody]] (IUCN) ho od roku 2017 zaraďuje medzi [[Zraniteľný|zraniteľné druhy]], ale dlhé roky bol zaradený medzi ohrozené.<ref name=":5" /> Od roku 1975 je uvedený v [[CITES]] v prílohe I., medzi druhy, s ktorými je zakázaný akýkoľvek medzinárodný obchod.<ref name=":10" /><ref name=":34" /> Od roku 1985 je zaradený do prílohy I. Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) medzi ohrozené druhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Thiele|meno=S.|titul=Fading footprints; the killing and trade of snow leopards|url=https://www.traffic.org/site/assets/files/4012/fading_footprints.pdf|dátum vydania=2003|dátum prístupu=2023-07-04|vydavateľ=Cambridge, UK: TRAFFIC International|jazyk=en}}</ref> V Kirgizsku je lov leoparda snežného zakázaný od roku 1950.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dexel|meno=Birga|titul=The Illegal Trade in Snow Leopards{{--}}A Global Perspective|url=https://citeseerx.ist.psu.edu/doc/10.1.1.498.7184|dátum vydania=2002|dátum prístupu=2023-07-04|vydavateľ=Naturschutzbund Deutschland, German Society for Nature Conservation (NABU)|jazyk=en}}</ref> V Indii má najvyšší stupeň ochrany podľa zákona o ochrane voľne žijúcich živočíchov z roku 1972 a jeho lov sa tam trestá odňatím slobody na 3 až 7 rokov.<ref name=":9" /> V Mongolsku je od roku 1972 v Červenej knihe vedený ako „veľmi vzácny“ a odvtedy lov zakázaný. V roku 1992 bol síce lov zlegalizovaný, ale o tri roky neskôr, v roku 1995, zákaz lovu vrátane predaja koží a iných častí tela opäť zavedený.<ref name=":34" /> V Nepále je zákonom chránený od roku 1973 a páchateľovi môže hroziť trest 5 až 15 rokov alebo pokuta.<ref>Kattel, B. & Bajiimaya, S. (1995). "Status and conservation of Snow Leopard in Nepal". In Jackson, R. & Ahmad, A. A. (eds.). ''Proceedings of the Eighth International Snow Leopard Symposium, 12{{--}}16 November 1995, Islamabad, Pakistan''. Islamabad, Pakistan: International Snow Leopard Trust. pp. 21{{--}}27.</ref> V Červenej knihe Sovietskeho zväzu je zapísaný od roku 1978 a v Červenej knihe Ruskej federácie je stále zapísaný ako ohrozený vyhynutím.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Paltsyn|meno=Mikhail|titul=Snow Leopard Conservation in Russia|url=https://www.researchgate.net/publication/312300841_Snow_Leopard_Conservation_in_Russia|dátum vydania=2012|dátum prístupu=2023-07-04|vydavateľ=WWF|priezvisko2=Kuksin|meno2=Alexander|priezvisko3=Istomov|meno3=S.V.|jazyk=en}}</ref> V Kazachstane je v Červenej knihe zapísaný od roku 1978 a zákonom chránený od roku 1993.<ref name=":34" /> V Afganistane je lov zakázaný od roku 1986 (zákaz novelizovaný v roku 2002<ref name=":35" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow leopards in Pakistan threatened by poaching in Afghanistan|url=https://snowleopard.org/snow-leopards-in-pakistan-threatened-by-poaching-in-afghanistan-2/|dátum vydania=2008-08-06|dátum prístupu=2023-10-05|jazyk=en|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Snow Leopard Trust}}</ref>).<ref name=":34" /><ref>Maheshwari, A.; Niraj, S. K.; Sathyakumar, S.; Thakur, M. & Sharma, L. K. (2016). "Snow leopard illegal trade in Afghanistan: A rapid survey". ''Cat News'' (64): 22{{--}}23.</ref> V Číne je zákonom chránený od roku 1989; lov a obchodovanie aj len s časťami jeho tela je trestný čin, za ktorý hrozí konfiškácia majetku, pokuta alebo 10 rokov odňatia slobody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Riordan|meno=Philip|titul=The Snow Leopard in China|url=https://www.researchgate.net/publication/274340237_The_Snow_Leopard_in_China|dátum vydania=2010|dátum prístupu=2023-07-04|vydavateľ=Cat News|priezvisko2=Shi|meno2=Kun|jazyk=en}}</ref> V Uzbekistane je zákonom chránený od roku 1993.<ref name=":34" /> V Bhutáne je chránený od roku 1995.<ref name=":8" /> Lov leopardov snežných je povolený maximálne pre účely ochrany a monitorovania, alebo v prípade ohrozenia života ľudí či hospodárskych zvierat.<ref name=":11" /> Organizované programy na ochranu leopardov snežných vo voľnej prírode začali vznikať až v posledných desaťročiach 20. storočia. V roku 1981 bola založená organizácia ''Snow Leopard Trust'', prvá organizácia zameraná priamo na ochranu týchto šeliem vo voľnej prírode.<ref>{{Citácia periodika|titul=Helen E. Freeman, Protector of Snow Leopards, Is Dead at 75|url=https://www.nytimes.com/2007/10/01/us/01freeman.html|periodikum=The New York Times|dátum=2007-10-01|dátum prístupu=2023-07-04|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Alison J.|priezvisko=Peterson}}</ref> Postupne vznikali ďalšie organizácie, napríklad ''Snow Leopard Conservancy'', a zapájali sa aj IUCN a [[Svetový fond na ochranu prírody|WWF]]. Významným medzníkom bolo stretnutie vysokých predstaviteľov všetkých 12 štátov, kde sa leopard snežný vyskytuje (pozri výskyt), na konferencii v Biškeku v Kirgizsku v októbri 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Bishkek Declaration on the Conservation of the Snow Leopard|url=https://globalsnowleopard.org/bishkek-declaration/|dátum prístupu=2023-07-04|jazyk=en|dátum vydania=2013-10-23|vydavateľ=Global Snow Leopard & Ecosystem Protection Program}}</ref> Výsledkom bolo spoločné vyhlásenie, ktoré viedlo k vytvoreniu globálneho programu ochrany snežných leopardov a jeho ekosystémov (''Global Snow Leopard & Ecosystem Protection Program''), ktorý by mal zabezpečiť ochranu niekoľkých vybraných, zdravých populácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Securing at least 20 healthy populations of snow leopards across the cat’s range by 2020|url=http://www.globalsnowleopard.org/our-work/the-first-step-20-by-2020/|vydavateľ=Global Snow Leopard & Ecosystem Protection Program|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-04|dátum archivácie=2016-02-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20160229195326/http://www.globalsnowleopard.org/our-work/the-first-step-20-by-2020/|jazyk=en}}</ref> === Chov v zajatí === [[Súbor:Schneeleopard P1040252.jpg|vľavo|náhľad|Leopard snežný v zajatí]] V Európe bol známy už koncom 18. storočia, ale prvé živé zviera sa na tomto kontinente objavilo až v roku 1851 v [[Zoologická záhrada|zoologickej záhrade]] v [[Antverpy|Antverpách]].<ref name=":2" /> V Rusku bol jeden z prvých leopardov snežných, ktorý bol odchytený v Turkestane, vystavený v zajatí v zoologickej záhrade v [[Moskva|Moskve]] v roku 1872.<ref name=":15" /> V roku 1903 chovala leoparda snežného Zoo v [[Bronx|Bronxe]] a bol to vôbec prvý exemplár vystavený v Severnej Amerike.<ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Almost 5 Months Old, Bronx Native Makes Zoo Debut|url=https://www.nytimes.com/2013/08/27/nyregion/baby-snow-leopard-born-at-bronx-zoo-is-now-on-display.html|periodikum=The New York Times|dátum=2013-08-26|dátum prístupu=2023-07-04|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Lisa W.|priezvisko=Foderaro}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AZA Species Survival Plan Profile: The Snow Leopard|url=http://websites.umich.edu/~esupdate/library/97.11-12/wharton.html|vydavateľ=websites.umich.edu|dátum prístupu=2023-07-04|priezvisko=Wharton|meno=Dan|jazyk=en}}</ref> V Kirgizsku bolo v rokoch 1936 až 1988 odchytených 420 živých jedincov, ktoré boli vyvezené do zoologických záhrad po celom svete.<ref name=":15" /> Hoci rozmnožovanie tohto druhu v zajatí bolo zaznamenané už v roku 1906 a potom v rokoch 1912 a 1938, až jedince chované v [[Dánsko|Dánsku]] v 50. rokoch 20. storočia prežili dostatočne dlho na to, aby mohli vychovávať vlastné mláďatá.<ref name=":13" /> [[Plemenná kniha|Plemennú knihu]] vedie od roku 1976 helsinská zoologická záhrada vo [[Fínsko|Fínsku]].<ref name=":2" /><ref name=":27" /> V roku 1984 bol iniciovaný plán prežitia druhu (''Snow Leopard Species Survival Plan,'' SSP), vďaka programu vyvinutého Americkou asociáciou zoologických záhrad a akvárií (''Association of Zoos & Aquariums'', AZA).<ref name=":13" /><ref>Wharton, D. & Freeman, H. (1988). "The Snow Leopard in North America: Captive Breeding Under the Species Survival Plan". In Freeman, H. (ed.). ''Proceedings of the Fifth International Snow Leopard Symposium''. Seattle and Dehra Dun: International Snow Leopard Trust and Wildlife Institute of India. pp. 131{{--}}136.</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The Role of Zoos in Snow Leopard Conservation: Captive Snow Leopards as Ambassadors of Wild Kin|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/B9780128022139000237|vydavateľ=Elsevier|rok=2016|isbn=978-0-12-802213-9|doi=10.1016/b978-0-12-802213-9.00023-7,|strany=311{{--}}322|jazyk=en|priezvisko=McCarthy|meno=Thomas|priezvisko2=Mallon|meno2=David}}</ref> V roku 1985 bol v zorganizovaný aj Erurópsky program pre ohrozené druhy (''European Endangered Species Program'', EEP), ktorý spravuje Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií (''European Association of Zoos & Aquaria'', EAZA).<ref name=":27">{{Citácia knihy|titul=Role of Zoos in Snow Leopard Conservation: Management of Captive Snow Leopards in the EAZA Region|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/B9780128022139000213|vydavateľ=Elsevier|rok=2016|isbn=978-0-12-802213-9|doi=10.1016/b978-0-12-802213-9.00021-3|strany=293{{--}}300|jazyk=en|meno=Leif|priezvisko=Blomqvist|meno2=Alexander|priezvisko2=Sliwa}}</ref> Austrálske, ruské, japonské a indické chovné programy boli vytvorené v roku 1980.<ref name=":26" /> [[Súbor:Panthera uncia Shynghyz Tama Zoo 2015-09-20.jpg|náhľad|Shynghyz bol leopard snežný, ktorý sa v zajatí dožil takmer 26 rokov<ref name=":29" />]] V zoologických záhradách na celom svete žije približne 500 až 700 jedincov (z toho asi 250 v Amerike<ref name=":30" />), ale ide skôr o staršie odhady.<ref name=":30" /><ref>NOWAK, Ronald M.: ''Walker’s Mammals of the World''. Johns Hopkins University Press, 1999, ISBN 0-8018-5789-9</ref><ref name=":13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow Leopard Questions Answered (How many snow leopards are living in zoos?)|url=https://snowleopardconservancy.org/kids/text/zoos.htm|vydavateľ=Snow Leopard Conservancy|dátum prístupu=2023-07-04|dátum vydania=2008|url archívu=https://web.archive.org/web/20230704132714/https://snowleopardconservancy.org/kids/text/zoos.htm|dátum archivácie=2023-07-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow Leopard|url=https://bigbearzoo.org/services/snow-leopard/|dátum prístupu=2023-07-04|jazyk=en|vydavateľ=Big Bear Alpine Zoo}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Escaped snow leopard shot and killed in zoo|url=https://www.cnn.com/2018/11/30/uk/snow-leopard-shot-dead-dudley-zoo-gbr-scli/index.html|vydavateľ=CNN|dátum vydania=2018-11-30|dátum prístupu=2023-07-04|jazyk=en|meno=Matthew|priezvisko=Robinson}}</ref> V roku 1993, bez dát z Číny, bol dosiahnutý vrchol populácie s počtom 588 snežných leopardov a tento počet bol už považovaný za neudržateľný. Hlavné šľachtiteľské programy SSP a EEP preto obmedzili rozmnožovanie druhu v zajatí. Vďaka nasadenej [[Antikoncepcia|antikoncepcii]] sa tak oproti 79 mačiatkam v roku 1990 o 10 rokov neskôr, v roku 2000, narodilo iba 55 malých leopardov snežných. K roku 2004 klesol počet jedincov chovaných v zajatí pod 500 prvýkrát od roku 1989 a v roku 2008 bolo v plemennej knihe evidovaných už len 445 jedincov v 205 inštitúciách (stav populácie mimo Číny). Klesajúca pôrodnosť však viedla k starnutiu populácie, čo mohlo ohroziť jej stabilitu. Od roku 2008 sa tak odporúčalo odchov znovu navýšiť.<ref name=":26" /> V roku 2017 bolo podľa [[Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií|Svetovej asociácie zoologických záhrad a akvárií]] (WAZA) v zoologických záhradách po celom svete 471 leopardov snežných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Snow leopard, the future is still uncertain | url = https://blog.rapusia.org/energy/1545/snow-leopard-the-future-is-still-uncertain/ | vydavateľ = Rapusia Blog | dátum vydania = 2022-07-21 | dátum prístupu = 2024-04-14 | jazyk = en | meno = Lorenzo | priezvisko = Ciotti}}</ref> Podľa nemeckej databázy druhov chovaných v zajatí boli v [[Európa|Európe]] a [[Rusko|Rusku]] k septembru 2023 chované dohromady vo viac ako stovke zoo, najviac vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (18 zoo) a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] (17 zoo).<ref name=":14" /> ==== V chovoch na Slovensku ==== K septembru 2023 podľa nemeckej databázy druhov žijúcich v zajatí leopardy snežné nie sú chované v žiadnej zoologickej záhrade na Slovensku.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Schneeleopard (Irbis)|url=https://www.zootierliste.de/?klasse=1&ordnung=115&familie=11508&art=1120925|vydavateľ=Zootierliste|dátum prístupu=2023-09-27|jazyk=de}}</ref> ==== V chovoch v Česku ==== K septembru 2023 podľa nemeckej databázy druhov žijúcich v zajatí leopardy snežné chovajú zoologické záhrady v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]], [[Liberec|Liberci]], [[Plzeň|Plzni]], [[Ústí nad Labem]] a v [[Bítovany|Bítovanoch]].<ref name=":14" /> == Odraz v kultúre == === Numizmatika === Koncom roka 2000 vydala ruská banka pamätné mince zo série ''Сохраним наш мир'' (''Zachráňme náš svet'') v [[Zlato|zlate]] a [[Striebro|striebre]]. Sedem mincí v hodnote od 3 do 10 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] nesie na prednej strane znak Centrálnej banky Ruskej federácie a na zadnej strane rytinu leoparda snežného od Alexandra Vasilieviča Baklanova.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banknotes and Coins: Snow Leopard - 3 rubles|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.cbr.ru/eng/bank-notes_coins/Base_of_memorable_coins/ShowCoins.aspx?cat_num=5111-0089#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Bank of Russia|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banknotes and Coins: Snow Leopard - 25 rubles|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.cbr.ru/eng/bank-notes_coins/Base_of_memorable_coins/ShowCoins.aspx?cat_num=5115-0024#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Bank of Russia|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banknotes and Coins: Snow Leopard - 100 rubles|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.cbr.ru/eng/bank-notes_coins/Base_of_memorable_coins/ShowCoins.aspx?cat_num=5117-0017#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Bank of Russia|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banknotes and Coins: Snow Leopard - 200 rubles|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.cbr.ru/eng/bank-notes_coins/Base_of_memorable_coins/ShowCoins.aspx?cat_num=5219-0006#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Bank of Russia|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banknotes and Coins: Snow Leopard - 10 000 rubles|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.cbr.ru/eng/bank-notes_coins/Base_of_memorable_coins/ShowCoins.aspx?cat_num=5221-0003#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Bank of Russia|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref> V roku 2000 Národná banka Kazachstanu vyrazila pamätnú striebornú mincu s motívom leoparda snežného, ktorá je súčasťou série ''Қазақстанның қызыл кітабы'' (''Červená kniha Kazachstanu'') predstavujúcej ohrozené zvieratá v tejto krajine. Strieborná minca v nominálnej hodnote 500 [[Kazachstanský tenge|tenge]] je v obehu v počte 3 000 kusov od 30. januára 2001.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=500 Tenge (Uncia Uncia), Kazakhstan|url=https://en.numista.com/catalogue/pieces138182.html|vydavateľ=Numista.com|dátum prístupu=2023-07-14|jazyk=en}}</ref> V roku 2003 bola vydaná papierová bankovka v hodnote 10 000 tenge, na ktorej reverznej strane je zobrazený leopard snežný kráčajúci pred horou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10 000 Tenge, Kazakhstan (2003) | url = https://en.numista.com/catalogue/note205160.html | vydavateľ = Numista.com | dátum prístupu = 2023-07-14 | jazyk = en}}</ref> Nachádza sa aj na novšej bankovke v hodnote 10 000 tenge z roku 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 10 000 Tenge, Kazakhstan (2024) | url = https://en.numista.com/423341 | vydavateľ = Numista.com | dátum prístupu = 2026-01-03 | jazyk = en}}</ref> Na zlatej pamätnej minci z roku 2009 v nominálnej hodnote 500 tenge nesie irbis [[Diamant|diamantové]] oči.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=500 Tenge (Irbis), Kazakhstan|url=https://en.numista.com/catalogue/pieces139222.html|vydavateľ=Numista.com|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref> V rokoch 2012 a 2015 Národná banka Kirgizska vydala dve pamätné mince zo série ''Кыргызстандын Кызыл китеби'' (''Červená kniha Kirgizska''). Hlavným motívom série, vyrazenej v roku 2015 v náklade 1 000 kusov, je hlava leoparda snežného; s nominálnou hodnotou 200 [[Kirgizský som|somov]]. Je vyrobená zo zlata s dvoma diamantovými inkrustáciami zobrazujúcimi mačacie oči.<ref name=":24" /> Druhá minca, z roku 2012 v náklade 3 000 kusov, je strieborná, má nominálnu hodnotu 10 somov a zobrazuje ležiaceho leoparda s odhalenými špičákmi, ktorého oči sa lesknú dvoma kryštálmi [[Swarovski|Swarovski]].<ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Collection coin of the series «Red Book of Kyrgyzstan»|url=https://www.nbkr.kg/index1.jsp?item=2245&lang=ENG|vydavateľ=National Bank of the Kyrgyz Republic|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|dátum vydania=2018-01-26}}</ref><gallery mode="packed" heights="120" caption="Leopard snežný na bankovkách (výber)"> Súbor:KazakhstanPnew-10000Tenge-2003-donatedoy b.jpg|Irbis na kazašskej bankovke z roku 2003 s nominálnou hodnotou 10 000 [[Kazachstanský tenge|tenge]] Súbor:Сакский стиль 10000-ос.jpg|Irbis na kazašskej bankovke z roku 2024 s nominálnou hodnotou 10 000 tenge </gallery><gallery mode="packed" heights="120" caption="Leopard snežný na minciach (výber)"> Súbor:RR5111-0089R Снежный барс.gif|Reverz striebornej pamätnej mince v hodnote 3 [[Ruský rubeľ|rubľov]] (Rusko, 2000) Súbor:RR5115-0024R Снежный барс.gif|… 25 rubľov Súbor:RR5117-0017R Снежный барс.gif|… 100 rubľov Súbor:RR5216-0030R Снежный барс.gif|Reverz zlatej pamätnej mince v hodnote 50 rubľov (Rusko, 2000) Súbor:RR5217-0026R Снежный барс.gif|… 100 rubľov Súbor:RR5219-0006R Снежный барс.gif|… 200 rubľov Súbor:RR5221-0003R Снежный барс.gif|… 10 000 rubľov Súbor:Coin of Kazakhstan 0256.gif|Reverz striebornej pamätnej mince v hodnote 500 [[Kazachstanský tenge|tenge]] (Kazachstan, 2000) Súbor:500 tenge Bars golden b.jpg|Reverz zlatej pamätnej mince v hodnote 500 tenge (Kazachstan, 2009) Súbor:KG Ag Irbis a.png|Averz striebornej pamätnej mince v hodnote 10 [[Kirgizský som|somov]] (Kirgizsko, 2012) Súbor:KG-2015-Au-200som-Irbis-a.png|Averz zlatej pamätnej mince v hodnote 200 somov (Kirgizsko, 2015) </gallery> === Filatelia === [[Bhután]] vydal v rokoch 1970 až 2005 niekoľko sád [[Poštová známka|známok]], ktoré boli spravidla venované zvieratám ohrozeným vyhynutím alebo zvieratám Bhutánu vrátane leoparda snežného. V roku 2001 mu bola venovaná celá sada štyroch známok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bhutan Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/B/BT_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Jarvis|meno2=Marci|priezvisko3=Stevens|meno3=Shaun|dátum aktualizácie=2014-01-20}}</ref><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://view.officeapps.live.com/op/view.aspx?src=http://www.catstamps.org/checklists/Nahum%2520BIGCATS.DOC&wdOrigin=BROWSELINK|vydavateľ=catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|titul=Feline stamps that I have|jazyk=en}}</ref> V bývalom [[Sovietsky zväz|ZSSR]] bol snežný leopard zastúpený v rokoch 1967, 1978, 1984 a 1985.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Soviet Union Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/S/SUN_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Balagian|meno2=Greg|priezvisko3=Kramer|meno3=Veniamin|jazyk=en|dátum aktualizácie=2011-07-18}}</ref> Po rozpade Sovietskeho zväzu vydalo [[Rusko]] prvú známku v roku 2007 v spolupráci s [[Svetový fond na ochranu prírody|WWF]] ako súčasť série o ohrozených druhoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russia Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/R/RU_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Tan|meno2=TS|priezvisko3=Shereshevsky|meno3=Nahum|dátum aktualizácie=2022-02-24}}</ref> Na [[Kazachstan|kazašských]] známkach leopard snežný často reprezentuje krajinu ako symbol, napríklad na sérii známok z roku 2001 k desiatemu výročiu nezávislosti alebo v roku 2008 k priateľskému vzťahu medzi Kazachstanom a Iránom. V rokoch 1998, 2013 a 2015 bol znázornený ako súčasť znamenia zverokruhu v čínskom kalendári, kde nahradil tigra, a v roku 2010 ako maskot Zimných ázijských hier 2011. V roku 2017 mu je venovaná séria troch známok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kazakhstan Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/K/KZ_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Balagian|meno2=Greg|priezvisko3=Alexanian|meno3=Hovhanne|dátum aktualizácie=2017-09-19}}</ref> [[Tadžikistan]] vydal známky s touto mačkou v rokoch 1993, 2005 a 2010 v sériách týkajúcich sa ohrozených zvierat, stredoázijskej prírody a čínskeho kalendára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajikistan Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/T/TJ_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Balagian|meno2=Greg|priezvisko3=Naryshkin|meno3=D. G.|dátum aktualizácie=2020-04-08}}</ref> [[Kirgizsko]] pravidelne vydáva známky s motívom leoparda snežného, a to buď v sériách o voľne žijúcich zvieratách ako v rokoch 1995, 1998 či 2008,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.stamp.elcat.kg/english/95.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Kyrghyz stamp (www.stamp.elcat.kg)|dátum prístupu=2023-07-13|titul=Postage stamps of the Kyrgyz Republic 1995|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The poste stamps of Kyrgyzstan 1998 year.|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.stamp.elcat.kg/english/98.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Kyrghyz stamp (www.stamp.elcat.kg)|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postage stamps of the Kyrgyz Republic 2008|url=http://www.stamp.elcat.kg/english/2008.html|vydavateľ=Kyrghyz stamp (www.stamp.elcat.kg)|dátum vydania=2011-12-22|dátum prístupu=2023-07-16|dátum archivácie=2011-12-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20111222192534/http://www.stamp.elcat.kg/english/2008.html|jazyk=en}}</ref> alebo v špecializovaných sériách ako v rokoch 1994, 2012 a 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.stamp.elcat.kg/english/94.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Kyrghyz stamp (www.stamp.elcat.kg)|dátum prístupu=2023-07-13|titul=Postage stamps of the Kyrgyz Republic 1994|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The postage stamps of Kyrgyzstan 2012|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.stamp.elcat.kg/english/2012.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Kyrghyz stamp (www.stamp.elcat.kg)|dátum prístupu=2023-07-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The postage stamps of Kyrgyzstan 2013|url=https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http://www.stamp.elcat.kg/english/2013.html#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|vydavateľ=Kyrghyz stamp (www.stamp.elcat.kg)|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en}}</ref> V [[Mongolsko|Mongolsku]] je leopard snežný zobrazený na sérii známok o mačkovitých šelmách, ohrozených zvieratách alebo zvieratách Mongolska z rokov 1974, 1976, 1979, 2000, 2001 a 2003. V rokoch 1985 a 2015 boli vydané série venované výlučne leopardovi snežnému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mongolia Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/M/MN_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Shereshevsky|meno2=Nahum|priezvisko3=Schrijvers|meno3=Robert|dátum aktualizácie=2015-12-10}}</ref><ref name=":23" /> [[Nepál]] vydal niekoľko známok o prírode so snežným panterom v roku 1984 a s maskotom Juhoázijských hier v roku 1999.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nepal Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/N/NP_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Balagian|meno2=Greg|priezvisko3=Tan|meno3=TS|jazyk=en|dátum aktualizácie=2012-03-12}}</ref> V [[Čína|Číne]] bola leopardovi snežnému venovaná séria dvoch známok v roku 1990 a objavil sa aj na známke vydanej v roku 2001.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=China Wild Cats|url=http://www.catstamps.org/checklists/Countries/C/CN_W.html|vydavateľ=www.catstamps.org|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|priezvisko=Arveng|meno=Geir|priezvisko2=Minghao|meno2=Chen|priezvisko3=Balagian|meno3=Greg|dátum aktualizácie=2019-06-04}}</ref><gallery mode="packed" heights="120" caption="Súbor štyroch známok s motívom leoparda snežného vydaných v roku 1994 (Kirgizsko)"> Súbor:Stamp of Kyrgyzstan 022.jpg|alt= Súbor:Stamp of Kyrgyzstan 023.jpg|alt= Súbor:Stamp of Kyrgyzstan 024.jpg|alt= Súbor:Stamp of Kyrgyzstan 025.jpg|alt= </gallery><gallery mode="packed" heights="120" caption="… ďalšie príklady známok"> Súbor:1987 CPA 5830.jpg|ZSSR (1987) Súbor:Stamp of Finland - 1989 - Colnect 47262 - Snow Leopard Panthera uncia.jpeg|Fínsko (1989) Súbor:Stamp of Kazakhstan 232.jpg|Kazachstan (1998) Súbor:Stamp of Russia 2007 No 1203.jpg|Rusko (2007) Súbor:Stamps of Kyrgyzstan, 2012-29.jpg|Kirgizsko (2012) Súbor:Stamp of Moldova - 2013 - Colnect 388207 - Snow Leopard Panthera uncia.jpeg|Moldavsko (2013) </gallery> === Heraldika === Leopard snežný má symbolický význam najmä pre [[turkické národy]] [[Stredná Ázia|Strednej Ázie.]] V dnešnej dobe sa často používa v [[Heraldika|heraldike]]. Leopard snežný je na oficiálnom znaku mesta [[Alma-Ata]] v Kazachstane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Алматы: История|url=http://www.almaty.gov.kz/page.php?page_id=41&lang=1&article_id=12980|vydavateľ=almaty.gov.kz|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=kk|dátum archivácie=2016-06-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20160624184701/http://www.almaty.gov.kz/page.php?page_id=41&lang=1&article_id=12980}}</ref> Okrídlený irbis sa nachádza na znaku mesta [[Samarkand]] v Uzbekistane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=УЛЬКО|meno=Г. И.|titul=Легенда о барсе и наука о герба|url=https://geraldika.ru/article/13271|dátum vydania=2005-11-09|dátum prístupu=2023-07-13|vydavateľ=Геральдика.ру|jazyk=ru}}</ref> V Kirgizsku ho možno vidieť v štylizovanej podobe na znaku mesta [[Biškek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Гимн и герб|url=http://meria.kg/index.php?option=com_content&view=article&id=61:anthem-and-coat-of-arms&catid=37&Itemid=332&highlight=WyJcdTA0MzNcdTA0MzVcdTA0NDBcdTA0MzEiXQ==&lang=ru|vydavateľ=Официальный сайт мэрии города Бишкек|dátum vydania=2016-06-01|dátum prístupu=2023-07-13|dátum archivácie=2016-06-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20160601154439/http://meria.kg/index.php?option=com_content&view=article&id=61:anthem-and-coat-of-arms&catid=37&Itemid=332&highlight=WyJcdTA0MzNcdTA0MzVcdTA0NDBcdTA0MzEiXQ==&lang=ru|jazyk=ru}}</ref> V Rusku zdobí znak [[Šušenský rajón|Šušenského]] a [[Jermakovský rajón|Jermakovského rajónu]] v [[Krasnojarský kraj|Krasnojarskom kraji]] a znak [[Chakasko|Chakaska]] či [[Tatársko (republika)|Tatárska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Символика, награды, праздники|url=http://tatarstan.ru/about/symbols.htm|vydavateľ=Официальный Татарстан|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-13|dátum archivácie=2012-02-21|jazyk=ru|url archívu=https://web.archive.org/web/20120221135605/http://tatarstan.ru/about/symbols.htm}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Государственные символы|url=http://r-19.ru/|vydavateľ=Правительство Республики Хакасия|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=ru}}</ref><gallery mode="packed" heights="120"> Súbor:Coat of arms of Almaty.svg|[[Alma-Ata]] Súbor:Emblem of Samarkand.svg|[[Samarkand]] Súbor:Coat of arms of Bishkek Kyrgyzstan.svg|[[Biškek]] Súbor:Coat of Arms of Shushensky rayon (Krasnoayarsk krai).png|[[Šušenský rajón]] Súbor:Coat of Arms of Ermakovsky District (Krasnoyarsk krai).gif|[[Jermakovský rajón]] Súbor:Coat of arms of Khakassia.svg|[[Chakasko]] Súbor:Coat of arms of Tatarstan.svg|[[Tatársko (republika)|Tatársko]] </gallery> === Vyznamenanie === [[Horolezectvo|Horolezci]], ktorí zdolajú všetkých päť sedemtisícoviek na území bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] (t. j. [[Kullai Ismoili Somonij]], [[Štít víťazstva]], [[Kullai Aböalij ibni Sino]], [[Kullai Korženevskij]] a [[Chan-Tengri]]), získajú neoficiálny titul [[Snežný leopard (ocenenie)|Snežný leopard]]. Oficiálne označenie plakety znie „Pokoriteľ najvyšších hôr ZSSR“ („Покоритель высочайших гор СССР“) a jej podoba pochádza z roku 1967.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Покорители высочайших гор СССР» 2022 года|url=https://alpfederation.ru/news/2044/|vydavateľ=Федерация альпинизма России (alpfederation.ru)|dátum prístupu=2023-11-01|dátum vydania=2022-10-13|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=История появления жетона «Покоритель высочайших гор СССР» («Снежный барс»).|url=http://www.alpklubspb.ru/ass/a388.htm|vydavateľ=Клуб альпинистов "Санкт-Петербург" (alpklubspb.ru)|dátum prístupu=2023-11-01|priezvisko=Стариков|meno=Г. А|jazyk=ru}}</ref> Levhart snežný je tiž vyobrazený na kirgizskej štátnej medaily „Эрдик“ („Za zásluhy“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Положение о медали "Эрдик"|url=http://cbd.minjust.gov.kg/act/view/ru-ru/46561|dátum vydania=1996-07-10|dátum prístupu=2023-11-01|dátum archivácie=2016-03-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160305140318/http://cbd.minjust.gov.kg/act/view/ru-ru/46561|vydavateľ=Министерство Юстиции Кыргызской Республики (cbd.minjust.gov.kg)|dátum aktualizácie=2013-06-07|jazyk=ky}}</ref> === Film === ==== Dokumentárne snímky ==== O leopardovi snežnom bolo natočených niekoľko [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]], napr. ''Searching For The Snow Leopard'' (USA, 2005),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hledání irbise horského (2005)|url=https://www.csfd.cz/film/352410-hledani-irbise-horskeho/galerie/|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=POMO Media Group s.r.o.}}</ref> ''Po stopách sněžného levharta'' (Česko, 2007),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po stopách sněžného levharta (2007)|url=https://www.csfd.cz/film/247541-po-stopach-snezneho-levharta/prehled/|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=POMO Media Group s.r.o.}}</ref> ''Snow Leopard: Beyond the Myth'' (Spojené kráľovstvo, 2008),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svět přírody - Levhart sněžný (S26E01) (2008)|url=https://www.csfd.cz/film/152317-svet-prirody/292375-levhart-snezny/prehled/|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=POMO Media Group s.r.o.}}</ref> ''Snow Leopard Of Afghanistan'' (USA, 2012),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irbis horský z Afghánistánu (2012)|url=https://www.csfd.cz/film/352889-irbis-horsky-z-afghanistanu/prehled/|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=POMO Media Group s.r.o.}}</ref> ''Das Jahr des Schneeleoparden'' (Rakúsko / Čína, 2020),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irbis a přátelé (2020)|url=https://www.csfd.cz/film/1108092-irbis-a-pratele/galerie/|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=POMO Media Group s.r.o.}}</ref> ''La Panthère des neiges'' (Francúzsko, 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sněžný levhart (2021)|url=https://www.csfd.cz/film/1052545-snezny-levhart/prehled/|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=Česko-Slovenská filmová databáze|vydavateľ=POMO Media Group s.r.o.}}</ref> či ''Mythos Schneeleopard'' (Nemecko, 2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Česko-Slovenská filmová databáze | titul = Hledání levhartů sněžných: Hon za stíny (2022) | url = https://www.csfd.cz/film/1413673-hledani-levhartu-sneznych-hon-za-stiny/prehled/ | dátum prístupu = 2024-04-14 | vydavateľ = POMO Media Group s.r.o | jazyk = cs}}</ref>. Vedľa [[Panda veľká|pandy veľkej]] o leopardovi snežnom pojednáva aj americký dokument z roku 2016 ''Born in China''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zrozeni v Číně (2016) | url = https://www.csfd.cz/film/451165-zrozeni-v-cine/prehled/ | dátum prístupu = 2023-11-26 | jazyk = cs | priezvisko = ČESKO-SLOVENSKÁ FILMOVÁ DATABÁZE | vydavateľ = POMO Media Group s.r.o.}}</ref> ==== Fikcia ==== Tai Lung, hlavný zloduch v americkom animovanom filme ''[[Kung Fu Panda (film)|Kung Fu Panda]]'' (2008), má podobu snežného leoparda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tai - Lung|url=https://www.postavy.cz/tai-lung/|vydavateľ=Postavy.cz|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tai Lung|url=https://kungfupanda.fandom.com/wiki/Tai_Lung|vydavateľ=Kung Fu Panda Wiki|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=en}}</ref> Snežný leopard <small>[[Angličtina|en]]:</small> Chak'ku je jednou z hlavných postáv pakistanského animovaného filmu z roku 2018 [[Angličtina|<small>en</small>]]<small>:</small> ''Allahyar and the Legend of Markhor'' ([[Urdčina|urdsky]]: اللہ یار اور مارخور کی کہانی). Film zobrazuje príbeh malého chlapca a jeho vzťah k zvieratám a snaží sa zábavnou formou poukázať na nebezpečenstvo ilegálneho lovu leopardov snežných. Okrem leoparda sa tu objavujú aj ďalšie hlavné zvieracie postavy, s ktorými sa v skutočnosti môže stretnúť, a síce [[koza skrutkorohá]] (''Capra falconeri'') menom <small>[[Angličtina|en]]:</small> Mehru a kuropta (''[[Alectoris chukar]]'') menom <small>[[Angličtina|en]]:</small> Hero.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Allahyar and the Legend of Markhor (2018) | url = https://www.csfd.cz/film/797076-allahyar-and-the-legend-of-markhor/galerie/plakaty/ | dátum prístupu = 2023-11-26 | jazyk = cs | priezvisko = Česko-Slovenská filmová databáze | vydavateľ = POMO Media Group s.r.o.}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Allahyar and the Legend of Markhor delivers on its promise | url = https://www.thenews.com.pk/magazine | vydavateľ = www.thenews.com.pk | dátum prístupu = 2023-11-26 | jazyk = en | meno = Maheen | priezvisko = Sabeeh}}</ref> === Šport === [[Maskot]] leoparda snežného bol vytvorený pre Juhoázijské hry v [[Káthmandu]] v roku 1999 a Zimné ázijské hry v [[Kazachstan|Kazachstane]] v roku 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LOGOs & MASCOTs of Selected Sport Games and Sports|url=http://www.aldaver.com/other.html|vydavateľ=www.aldaver.com|dátum prístupu=2023-07-16|dátum archivácie=2022-03-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20220313021114/http://www.aldaver.com/other.html#southasiads#federation=archive.wikiwix.com&tab=url|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Astana - Almaty 2011 {{!}} 7th Asian Winter Games|url=http://www.ocasia.org/Game/GameParticular.aspx?VKZk7uGbk%2FCvanEkik24kQ=%3D|vydavateľ=Olympic Council of Asia|dátum vydania=|dátum prístupu=2023-07-16|dátum archivácie=2017-09-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20170914024349/http://www.ocasia.org/Game/GameParticular.aspx?VKZk7uGbk/CvanEkik24kQ==|jazyk=en}}</ref> Bol tiež jedným z troch zvieracích [[Maskoti Zimných olympijských hier 2014|maskotov]] [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier]] v [[Soči]] v [[Rusko|Rusku]] v roku 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maskoti olympijských her: od Schusse po sněžného leoparda|url=https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/olympijske-hry/soci-2014/maskoti-olympijskych-her-od-schusse-po-snezneho-leoparda/5be0c5260d663b6fe82ef701|vydavateľ=ČT sport (Česká televize)|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|priezvisko=dat|dátum vydania=2014-02-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20230604213359/https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/olympijske-hry/soci-2014/maskoti-olympijskych-her-od-schusse-po-snezneho-leoparda/5be0c5260d663b6fe82ef701|dátum archivácie=2023-06-04}}</ref> Leoparda snežného majú v názve a logu dva kluby [[Kontinentálna hokejová liga|Kontinentálnej hokejovej ligy]] (KHL): ruský [[CHK Ak Bars|Ak Bars Kazaň]] (ХК «Ак Барс» Казань) a kazašský [[Barys Astana]] (ХК «Барыс»).<gallery mode="packed" heights="120"> Súbor:Albert Yarullin, 2013.jpg|[[Hokej|Hokejista]] v klubovom drese [[CHK Ak Bars|Ak Bars Kazaň]] Súbor:Danil Taldykin, Barys 2020.jpg|Hokejista v klubovom drese [[Barys Astana]] </gallery> === Odevný priemysel === Hlava leoparda snežného je od roku 2005 logom skialpinistickej značky ''Dynafit''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=For athletes, by athletes: DYNAFIT and the snow leopard|url=http://www.dynafit.com/snow-leopard|vydavateľ=Dynafit International|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=en}}</ref> === Informačné technológie === Operačný systém [[Mac OS X 10.6]] od spoločnosti [[Apple]], uvedený na trh v lete roku 2009, niesol názov ''Snow Leopard'', teda snežný leopard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mac OS X 10.6 Snow Leopard|url=https://www.letemsvetemapplem.eu/produkt/mac-os-x-10-6-snow-leopard/|dátum vydania=2022-03-07|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=cs|vydavateľ=Text Factory s. r. o. (www.letemsvetemapplem.eu)}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Download Mac OS X 10.6.8 Update v.1.1|url=https://support.apple.com/kb/dl1400?locale=cs_CZ|vydavateľ=Apple Inc.|dátum prístupu=2023-09-26|jazyk=en}}</ref> === Významné dni === V roku 2014, pri príležitosti ročného výročia Biškekskej deklarácie (viď [[Leopard snežný#Ochrana|ochrana]]), sa dvanásť krajín prítomných na fóre rozhodlo osláviť [[23. október]] ako [[Medzinárodný deň leopardov snežných]]. V roku 2015 bol tento významný deň oficiálne prijatý a ešte v tom istom roku 23. októbra prvýkrát oslávený. Odvtedy sa v tento deň oslavuje každý rok a pomáha šíriť osvetu o dôležitosti ochrany tejto šelmy a jej životného prostredia, teda vysokohorského ekosystému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=23. října - Mezinárodní den sněžných leopardů|url=https://www.enviweb.cz/120836|vydavateľ=EnviWeb.cz (Enviweb s.r.o.)|dátum vydania=2022-10-23|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=International Snow Leopard Day 2023: Date, Interesting facts & History|url=https://www.edudwar.com/international-snow-leopard-day/|dátum vydania=2022-12-12|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=en-US|meno=Mohit|priezvisko=Verma|url archívu=https://web.archive.org/web/20230716080149/https://www.edudwar.com/international-snow-leopard-day/|dátum archivácie=2023-07-16}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Snow Leopard Day: 23rd October|url=https://www.wwf.org.uk/get-involved/schools/calendar/world-snow-leopard-day|vydavateľ=WWF|dátum prístupu=2023-07-16|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230716080148/https://www.wwf.org.uk/get-involved/schools/calendar/world-snow-leopard-day|dátum archivácie=2023-07-16}}</ref> === Národné zviera === Leopard snežný bol zvolený národným zvieraťom [[Ladak|Ladaku]] (indického zväzového teritória)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow leopard declared new state animal in Ladakh|url=https://telanganatoday.com/snow-leopard-declared-new-state-animal-in-ladakh|vydavateľ=Telangana Today|dátum vydania=2021-09-01|dátum prístupu=2023-11-02|jazyk=en|meno=|priezvisko=IANS}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Snow leopard, black-necked crane declared state animal, bird of Ladakh|url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/jammu/snow-leopard-black-necked-crane-declared-state-animal-bird-of-ladakh/articleshow/85847120.cms|periodikum=The Times of India|dátum=2021-09-02|dátum prístupu=2023-11-02|issn=0971-8257|priezvisko=Khajuria|meno=Sanjay|jazyk=en}}</ref> a [[Himáčalpradéš|Himáčalpradéše]] (indického štátu)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=IANS|titul=Himachal supports snow leopard population, shares man-animal bondage|url=https://www.tribuneindia.com/news/himachal/himachal-supports-snow-leopard-population-shares-man-animal-bondage-205940|dátum vydania=2021-01-31|dátum prístupu=2023-11-02|vydavateľ=The Tribune Trust|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Snow leopard is Himachal's new state animal|url=https://www.dnaindia.com/india/report-snow-leopard-is-himachal-s-new-state-animal-1114939|vydavateľ=DNA India|dátum prístupu=2023-11-02|jazyk=en|dátum aktualizácie=2013-11-19}}</ref>. Bol tiež vyhlásený za „národného predátora“ [[Pakistan|Pakistanu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Symbols of Pakistan | url = http://www.pakistan.gov.pk/national_symbols.html | vydavateľ = The Official Web Gateway to Pakistan (www.pakistan.gov.pk) | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-04-14 | dátum archivácie = 2016-11-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161128073024/http://www.pakistan.gov.pk/national_symbols.html | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18 stunning photos of rare snow leopards | url = https://www.businessinsider.com/rare-photos-of-snow-leopards-2019-10 | vydavateľ = Business Insider | dátum prístupu = 2024-04-14 | jazyk = en-US | meno = Gabbi | priezvisko = Shaw | dátum vydania = 2019-10-21}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ГЕПТНЕР, В. Г.; НАУМОВ, Н. П. ''Млекопитающие Советского Союза. Хищные (гиены и кошки)''. Moskva: Высшая школа, 1972. 552 s. Kapitola Род снежных барсов, или ирбисов, s. 211{{--}}244. (po rusky) * MAZÁK, Vratislav. ''Velké kočky a gepardi''. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1980. 192 s. (Zvířata celého světa; sv. 7). OCLC 17413642 Kapitola Irbis, s. 143{{--}}152. (po česky) * NOWELL, Kristin; JACKSON, Peter. ''Wild Cats: Status Survey and Conservation Action Plan''. Gland, Švýcarsko: IUCN/SSC Cat Specialist Group, 1996. 406 s. [http://www.carnivoreconservation.org/files/actionplans/wildcats.pdf Dostupné online]. <nowiki>ISBN 9782831700458</nowiki>. Kapitola Snow leopard, s. 91{{--}}95. (po anglicky) * SUNQUIST, Mel; SUNQUIST, Fiona. ''Wild Cats of the World''. Chicago, Londýn: University Of Chicago Press, 2002. 462 s. [[iarchive:wildcatsofworld00sunq|Dostupné online]]. <nowiki>ISBN 978-0226779997</nowiki>. Kapitola Snow leopard, s. 377{{--}}394. (po anglicky) * NYHUS, Philip J.; MCCARTHY, Thomas; MALLON, David. ''Snow Leopards: Biodiversity of the World: Conservation from Genes to Landscapes''. London : Academic Press, 2016. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-0-12-802496-6|ISBN 978-0-12-802496-6]]. (po anglicky) == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Uncia uncia|commons=Category:Uncia uncia|wikt=leopard snežný}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Mačkovité]] [[Kategória:Zraniteľné druhy]] qtawyrtu8c90mns8phjp6u8uchhog6b Linka 14 (parížske metro) 0 69860 8356797 7983006 2026-08-16T08:13:11Z Auto-épreuve 128612 štyl. 8356797 wikitext text/x-wiki {|class="infobox" |colspan="2" style="background:#46007d; color:white"|<center>'''Linka 14'''</center> |- |'''Rok otvorenia'''||[[1998]] |- |'''Posledné rozšírenie'''||[[2024]] |- |'''Vozový park'''||MP 14 |- |'''Obsluhované stanice''' || 21 |- |'''Dĺžka'''||27,8 km |- |'''Priemerná zastávka po''' || 1 388 metroch |- |'''Vykonaných jázd''' ||92 000 000 <small>(2019)</small> |- |colspan="2"|{{Infobox Parížska verejná doprava základ}} |} '''Linka {{rcb|Metrá v Paríži|14|inline=croute}}''' je jedna z liniek [[Parížske metro|Parížskeho metra]]. Je najnovšia, preto má najvyššie číslo. Je označená tmavofialovou farbou. Je to najdlhšia linka celej siete, spája zhruba štadión [[Stade de France]] s [[Letisko Paríž-Orly|letiskom Orly]] a vedie cez Latinskú štvrť a pod riekou [[Seina|Seinou]]. Prevádzka [[vlak]]ov je plne [[automatizácia|automatizovaná]]. == Historický vývoj == Linka {{rcb|Metrá v Paríži|14|inline=croute}} existovala už v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]], ale bola na inom mieste. V roku [[1930]] sa zlúčila s linkou {{rcb|Metrá v Paríži|11|inline=croute}} na novú linku {{rcb|Metrá v Paríži|13|inline=croute}}, dnes jednu z najdlhších liniek spájajúcu sever a juh mesta. Súčasná linka vznikla až v 90. rokoch, s prvými stavebnými prácami sa začalo roku [[1989]], medzi rokmi [[1993]] a [[1995]] sa razili [[tunel]]y. Jej prvý úsek medzi dopravným uzlom ''[[Madeleine]]'' a ''[[Bibliothèque François Mitterrand]]'' bol slávnostne otvorený [[15. október|15. októbra]] [[1998]]. Išlo o mimoriadnu udalosť, pretože po prvýkrát bolo sprevádzkované automatické metro v takom rozsahu. Od [[16. december|16. decembra]] [[2003]] je trasa predĺžená tiež severným smerom, do stanice [[Saint-Lazare (parížske metro)|Saint-Lazare]] a [[26. jún|15. júna]] [[2007]] bolo otvorene južné predĺženie do stanice ''[[Olympiades]]''. V roku [[2017]] sa začala výstavba predĺženia trate po stanicu [[Mairie de Saint-Ouen (parížske metro)|Mairie de Saint-Ouen]]. Dĺžka nového úseku je 5,8 km a má 4 stanice. Nové stanice boli otvorené [[14. december|14. decembra]] [[2020]], okrem stanice [[Porte de Clichy (parížske metro)|Porte de Clichy]], ktorá bola dodatočne otvorená [[28. január|28. januára]] [[2021]]. [[24. jún|24. júna]] [[2024]] bola linka predĺžená severne po stanicu [[Saint-Denis – Pleyel (parížske metro)|Saint-Denis – Pleyel]] a južne po stanicu [[Aéroport d'Orly (parížske metro)|Aéroport d'Orly]], ktorá obsluhuje [[Letisko Paríž-Orly|rovnomenné letisko]]. 18. januára 2025 bola dodatočne otvorená stanica [[Villejuif–Gustave Roussy (parížske metro)|Villejuif–Gustave Roussy]], ktorá bude slúžiť ako prestupná stanica na linku {{rcb|Metrá v Paríži|15|inline=croute}}. == Charakter linky == Linka {{rcb|Metrá v Paríži|14|inline=croute}} je oproti ostatným v celej sieti veľmi odlišná. Koľajisko je od nástupiska oddelené bezpečnostnými stenami, aby nehrozil pád cestujúceho a jeho prípadné ohrozenie. Iba 5 staníc z celkových 21 nie je prestupných. Prestupy sú riešené prepojením jednotlivých nástupísk, ležiacich nad sebou, tunelmi pre peších. Linka je dlhá {{km|27.8|m}} a priemerná vzdialenosť medzi stanicami je {{m|1388|m}}. Ročne štrnástu linku využije 92 000 000 cestujúcich. == Stanice == * [[Saint-Denis – Pleyel (parížske metro)|Saint-Denis – Pleyel]] * [[Mairie de Saint-Ouen (parížske metro)|Mairie de Saint-Ouen]] * [[Saint-Ouen (parížske metro)|Saint-Ouen]] * [[Porte de Clichy (parížske metro)|Porte de Clichy]] * [[Pont-Cardinet (parížske metro)|Pont-Cardinet]] * [[Saint-Lazare (parížske metro)|Saint-Lazare]] * [[Madeleine]] * [[Pyramides (parížske metro)|Pyramides]] * [[Châtelet (parížske metro)|Châtelet]] * [[Gare de Lyon]] (Lyonská stanica) * [[Bercy (parížske metro)|Bercy]] * [[Cour Saint-Émilion (parížske metro)|Cour Saint-Émilion]] * [[Bibliothèque François Mitterrand]] (Knižnica F. Mitterranda) * [[Olympiades (parížske metro)|Olympiades]] * [[Maison Blanche (parížske metro)|Maison Blanche]] * [[Hôpital Bicêtre (parížske metro)|Hôpital Bicêtre]] * [[Villejuif–Gustave Roussy (parížske metro)|Villejuif–Gustave Roussy]] * [[L'Haÿ-les-Roses (parížske metro)|L'Haÿ-les-Roses]] * [[Chevilly-Larue (parížske metro)|Chevilly-Larue]] * [[Thiais – Orly (parížske metro)|Thiais – Orly]] * [[Aéroport d'Orly (parížske metro)|Aéroport d'Orly]] (Letisko Orly) == Mapa == [[Súbor:Plan Linéaire Métro Paris Ligne 14 - 2024 (projet).svg|400x400bod]] == Galéria == <gallery> Súbor:Station Saint Denis Pleyel Métro Paris Ligne 14 - Saint-Denis (FR93) - 2024-06-26 - 1.jpg|stanica Saint-Denis – Pleyel Súbor:Paris Metro St Lazare.jpg|stanica Saint Lazare Súbor:Station de Chatelet Ligne 14 - Quais 02-03-06.jpg|stanica Châtelet Súbor:Station de Chatelet Ligne 14- Plaque 02-03-06.jpg|stanica Châtelet Súbor:Station de Bibiotheque Nationale Ligne 14 - Quais 02-03-06.jpg|stanica Bibliothèque François Mitterrand Súbor:Station Villejuif Gustave Roussy Métro Paris - Villejuif (FR94) - 2025-01-18 - 15.jpg|Stanica Villejuif–Gustave Roussy Súbor:Station Aéroport Orly Métro Paris Ligne 14 - Paray-Vieille-Poste (FR91) - 2024-06-26 - 1.jpg|Stanica Aéroport d'Orly </gallery> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://extension-reseau.ratp.fr/m14-sud/index.html Predĺženie južným smerom (po francúzsky)] * [http://www.ratp.info/informer/anglais/index.php# Oficiálne stránky dopravcu (po anglicky)] {{Parížske metro}} [[Kategória:Parížske metro|14 (parížske metro)]] e59qept08z2ummggk2vxlk4cx312qin Tatra 613 0 69867 8356516 8356350 2026-08-15T13:33:45Z Pe3kZA 39673 /* Vývoj */ drobné 8356516 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 613 | obrazok = Tatra613 2I.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1969]]{{--}}[[1995]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]] | predchodca = [[Tatra 603]] | nasledovnik = [[Tatra 700]] | pribuzne = | trieda = vyššia stredná | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[motor vzadu, pohon zadných kolies]] | platforma = | motor = 3,5 L [[V8 (motor)|V8]] | maximalka = 190{{--}}{{km|230|m}}/h | akceleracia = 11,5 s | spotreba = 18,0 / 16,2 / 14,5 l/{{km|100|m}} | prevodovka = 4-stupňová mechanická, v závere 5-stupňová | razvor = 2 980/{{mm|3130|m}} | vyska = 1 440/{{mm|1505|m}} | sirka = {{mm|1800|m}} | dlzka = 5 000/{{mm|5185|m}} | hmotnost = 1 690/{{kg|1840|m}} | kapacita_nadrze = 72 l | podobne = | dizajner = Vignale }} '''Tatra 613''' je [[osobný automobil]] vyššej triedy, vyrábaný [[Česko-Slovensko|česko-slovenskou]] automobilkou [[Tatra (podnik)|Tatra]] v rokoch [[1974]]{{--}}[[1995]] ako nástupca druhej generácie [[Tatra 603|Tatry 603]]. Je to automobil vyvinutý ako reprezentačné vozidlo určené hlavne pre funkcionárov vládnucej totalitnej [[Komunistická strana Československa|komunistickej strany]] a najvyšších štátnych úradníkov. Používali ho členovia [[vláda|vlády]] a riaditelia štátnych podnikov. Auto sa vyrábalo v pobočnom závode Tatra [[Příbor]] v regulovaných malých počtoch a nebolo voľne dostupné, preto bola jeho malosériová výroba s vysokým podielom ručnej práce drahá. == Vývoj == Vo výrobe osobných automobilov priniesla [[Tatra, a. s.|Tatra]] 613 odklon od dovtedy pre firmu typických [[aerodynamika|aerodynamických]] [[karoséria|karosérií]], používaných u vozidiel vyššej triedy od roku [[1933]], ktoré začala [[Tatra 77]]. Koncepcia [[Vzduchové chladenie (spaľovacie motory)|vzduchom chladeného]] [[Osemvalcový vidlicový motor|motora V8]] v zadnej časti karosérie však ostala zachovaná. Tatra 613 využila viaceré riešenia podvozkových skupín [[Bratislava|bratislavského]] prototypu Tatra [[Tatra 603#Tatra Bratislava |603X]], vďaka čomu mala lepšie jazdné vlastnosti, ako T 603. Karoséria typu T-613 bola dielom renomovanej talianskej firmy [[Vignale|Carrozzeria Vignale]]. Pri rokovaniach medzi Tatrou a Vignale mali na stole dva modely z [[Tatra 603#Tatra Bratislava|bratislavskej]] pobočky: X4 a X5, z ktorých sa vychádzalo. Prvé prototypy boli karosované priamo v [[Taliansko|Taliansku]] a do Česko-Slovenska boli dodané začiatkom roku [[1969]]. Talianska firma bola v tom čase už v problémoch a projekt T613 bol jej posledným počinom pred [[Bankrot|úpadkom]]. Rovnako motor OHC bol navrhnutý v [[Taliansko|Taliansku]]. Prototypy trpeli rôznymi problémami, vrátane motora. Jeho umiestnenie hneď za operadlami zadných sedadiel spôsobovalo vyšší hluk v interiéri. Taktiež sa v Československu nevyrábali vhodné pneumatiky. Auto sa dostalo do výroby po ukončení vývoja až v roku [[1973]] a v tom čase to už nebolo dizajnovo ničím výnimočné auto. Premiéra Tatry 613 na [[Sviatok práce|prvomájovom]] sprievode v Bratislave skončila s poruchou spojky uprostred pochodu a musela byt odtlačená. Bez výraznejšej modernizácie sa vyrábala až do roku [[1995]], kedy bolo nahradená posledným osobným vozidlom značky – [[Tatra 700|Tatrou 700]], čo však bola iba modernizácia zastaranej T613. Počas výroby došlo k niekoľkým drobným modernizáciám na motore, v interiéri a na karosérii. Označenia vozidiel sa po modernizácii menili na T613-2, T613-3, T613-4 a T613-S. == Motor == Tatra 613 bola známa ako priestranné a pohodlné vozidlo so vzduchom chladeným [[karburátor]]ovým motorom 2x2 [[rozvod OHC|OHC]], so [[Zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 3,5 l a výkonom 123 kW, ktorý umožňoval krátkodobú max. rýchlosť až 190 [[km/h]]. Pri niektorých verziách sa v malých počtoch objavili aj výkonnejšie motory vyššieho zdvihového objemu a v posledných rokoch výroby aj motory so [[Vstrekovanie paliva (zážihový motor)|vstrekovaním]] paliva a výkonom až 147 kW. Tieto vozidlá dosahovali údajne maximálnu rýchlosť až {{km|230|m}}/h. Vo vývoji bola pripravená aj verzia tohoto motora s vodným chladením. Ojedinelé bolo technické riešenie umiestnenia diferenciálu v priestore olejovej vane v bloku motora . [[Prevodovka]] bola 4-stupňová, až v posledných verziách 5-stupňová. Karoséria bola typu [[sedan]], existovalo však aj niekoľko kusov iného prevedenia (kupé, long s predĺženým rázvorom, dvojmiestne špeciálne vozidlá pre záchranárov a hasičov, prehliadkový kabriolet. Sanitný automobil vznikol na základe projektu [[Škoda 120#BAZ Furgonet|BAZ Furgonet]] (predĺžený rázvor a skriňová nadstavba)). == Charakteristika == V bežnom prevedení bola T613 otypovaná ako päťmiestna, zadné sedadlá však boli tvarované pre pohodlné sedenie 2 osôb s vyvýšenou strednou časťou sedáku a so sklopiteľnou opierkou. Neskoršie luxusnejšie verzie (Tatra 613 Special) boli napriek [[rázvor]]u predĺženému o {{mm|150|m}} otypované len pre 4 osoby, s odkazom na vyššie pohodlie cestujúcich na zadných sedadlách. V strede zadného operadla tu býval umiestnený minibar. Neskoršie prevedenia, hlavne vozidlá označované ako T613MiLong, sa mohli výrazne odlišovať v použitej vnútornej výbave podľa želania zákazníkov, čo sa tiež prejavilo aj v značnom rozdiele ceny jednotlivých vozidiel. Predajnosti však bránila zastaraná karoséria a hlavne chýbajúce bezpečnostné prvky: ABS, airbagy, posilovač riadenia a iné náležitosti, bežné u konkurencie. Celkovo bolo vyrobených iba okolo 10 tis. vozidiel tohto typu, Ich udržiavanie v dobrom technickom stave je však pomerne náročné kvôli slabej korozívnej odolnosti karosérie, ako aj kvôli horšej dostupnosti náhradných dielov. (Závod Tatra zrušil výrobu osobných automobilov po neúspešnej modernizácii Tatry 613, premenovanú na Tatra 700) Tatra sa okrem Česka a Slovenska, môže vyskytovať v krajinách bývalého [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a bývalom východnom [[DDR|Nemecku]], kam sa Tatra 613 v malých počtoch exportovala. Málo známa je informácia, že Tatra 613 mala problém s pneumatikami. [[Gottwaldov|Otrokovické]] pneumatiky Barum 205/70R14 OR6AS totiž nemali v oblube vyššie rýchlosti. Preto boli všetky "dôležitejšie" 613ky (613 S) vybavené francúzskymi pneumatikami [[Michelin]]. == Odvodené verzie == Na báze technických skupín Tatry 613 boli postavené aj viaceré športovo karosované prototypy, z ktorých najznámejšia je [[MTX Tatra V8]] (1991). Neúspešným pokusom o modernizáciu modelového radu bol prototyp [[Tatra Prezident]]. == Galéria == <gallery> [[File:Tatra 613 Coupe Vignale.jpg|thumb|Tatra 613 Coupe Vignale]] Súbor: MHV Tatra 613-3.jpg|Tatra 613-3 Súbor: T613-4Mi Engine.JPG|Motor Tatra 613-4 Mi Súbor: Tatra613 4MiLong.JPG|Tatra 613-4 Mi Long Súbor: T613K1.JPG|Tatra 613 Kabrio Súbor: T613Ambulance.JPG|Sanitka Tatra 613 SV </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Tatra#T_613}} == Externé odkazy == * [http://www.tatraklub.sk Tatra Auto Klub Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} * [http://www.tatra.cz Tatra, A. S, oficiálna stránka] * [http://www.tatraportal.sk Tatra portal] {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|613]] [[Kategória:Luxusné automobily]] mi2k3klmkbf2f6kjw0iercecsqidhg0 8356689 8356516 2026-08-15T20:48:22Z ~2026-44587-36 302875 /* Vývoj */ 8356689 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Tatra 613 | obrazok = Tatra613 2I.jpg | vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = [[1969]]{{--}}[[1995]] | krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]] | predchodca = [[Tatra 603]] | nasledovnik = [[Tatra 700]] | pribuzne = | trieda = vyššia stredná | typ_karoserie = sedan | usporiadanie = [[motor vzadu, pohon zadných kolies]] | platforma = | motor = 3,5 L [[V8 (motor)|V8]] | maximalka = 190{{--}}{{km|230|m}}/h | akceleracia = 11,5 s | spotreba = 18,0 / 16,2 / 14,5 l/{{km|100|m}} | prevodovka = 4-stupňová mechanická, v závere 5-stupňová | razvor = 2 980/{{mm|3130|m}} | vyska = 1 440/{{mm|1505|m}} | sirka = {{mm|1800|m}} | dlzka = 5 000/{{mm|5185|m}} | hmotnost = 1 690/{{kg|1840|m}} | kapacita_nadrze = 72 l | podobne = | dizajner = Vignale }} '''Tatra 613''' je [[osobný automobil]] vyššej triedy, vyrábaný [[Česko-Slovensko|česko-slovenskou]] automobilkou [[Tatra (podnik)|Tatra]] v rokoch [[1974]]{{--}}[[1995]] ako nástupca druhej generácie [[Tatra 603|Tatry 603]]. Je to automobil vyvinutý ako reprezentačné vozidlo určené hlavne pre funkcionárov vládnucej totalitnej [[Komunistická strana Československa|komunistickej strany]] a najvyšších štátnych úradníkov. Používali ho členovia [[vláda|vlády]] a riaditelia štátnych podnikov. Auto sa vyrábalo v pobočnom závode Tatra [[Příbor]] v regulovaných malých počtoch a nebolo voľne dostupné, preto bola jeho malosériová výroba s vysokým podielom ručnej práce drahá. == Vývoj == Vo výrobe osobných automobilov priniesla [[Tatra, a. s.|Tatra]] 613 odklon od dovtedy pre firmu typických [[aerodynamika|aerodynamických]] [[karoséria|karosérií]], používaných u vozidiel vyššej triedy od roku [[1933]], ktoré začala [[Tatra 77]]. Koncepcia [[Vzduchové chladenie (spaľovacie motory)|vzduchom chladeného]] [[Osemvalcový vidlicový motor|motora V8]] v zadnej časti karosérie však ostala zachovaná. Tatra 613 využila viaceré riešenia podvozkových skupín [[Bratislava|bratislavského]] prototypu Tatra [[Tatra 603#Tatra Bratislava |603X]], vďaka čomu mala lepšie jazdné vlastnosti, ako T 603. Karoséria typu T-613 bola dielom renomovanej talianskej firmy [[Vignale|Carrozzeria Vignale]]. Pri rokovaniach medzi Tatrou a Vignale mali na stole dva modely z [[Tatra 603#Tatra Bratislava|bratislavskej]] pobočky: X4 a X5, z ktorých sa vychádzalo. Prvé prototypy boli karosované priamo v [[Taliansko|Taliansku]] a do Česko-Slovenska boli dodané začiatkom roku [[1969]]. Talianska firma bola v tom čase už v problémoch a projekt T613 bol jej posledným počinom pred [[Bankrot|úpadkom]]. Rovnako motor OHC bol navrhnutý v [[Taliansko|Taliansku]]. Prototypy trpeli rôznymi problémami, vrátane motora. Jeho umiestnenie hneď za operadlami zadných sedadiel spôsobovalo vyšší hluk v interiéri. Taktiež sa v Československu nevyrábali vhodné pneumatiky. Auto sa dostalo do výroby po ukončení vývoja až v roku [[1973]] a v tom čase to už nebolo dizajnovo ničím výnimočné auto. Premiéra Tatry 613 na [[Sviatok práce|prvomájovom]] sprievode v Bratislave skončila s poruchou spojky uprostred pochodu a musela byt odtlačená. Bez výraznejšej modernizácie sa vyrábala až do roku [[1995]], kedy bola nahradená posledným osobným vozidlom značky – [[Tatra 700|Tatrou 700]], čo však bola iba modernizácia zastaranej T613. Počas výroby došlo k niekoľkým drobným modernizáciám na motore, v interiéri a na karosérii. Označenia vozidiel sa po modernizácii menili na T613-2, T613-3, T613-4 a T613-S. == Motor == Tatra 613 bola známa ako priestranné a pohodlné vozidlo so vzduchom chladeným [[karburátor]]ovým motorom 2x2 [[rozvod OHC|OHC]], so [[Zdvihový objem|zdvihovým objemom]] 3,5 l a výkonom 123 kW, ktorý umožňoval krátkodobú max. rýchlosť až 190 [[km/h]]. Pri niektorých verziách sa v malých počtoch objavili aj výkonnejšie motory vyššieho zdvihového objemu a v posledných rokoch výroby aj motory so [[Vstrekovanie paliva (zážihový motor)|vstrekovaním]] paliva a výkonom až 147 kW. Tieto vozidlá dosahovali údajne maximálnu rýchlosť až {{km|230|m}}/h. Vo vývoji bola pripravená aj verzia tohoto motora s vodným chladením. Ojedinelé bolo technické riešenie umiestnenia diferenciálu v priestore olejovej vane v bloku motora . [[Prevodovka]] bola 4-stupňová, až v posledných verziách 5-stupňová. Karoséria bola typu [[sedan]], existovalo však aj niekoľko kusov iného prevedenia (kupé, long s predĺženým rázvorom, dvojmiestne špeciálne vozidlá pre záchranárov a hasičov, prehliadkový kabriolet. Sanitný automobil vznikol na základe projektu [[Škoda 120#BAZ Furgonet|BAZ Furgonet]] (predĺžený rázvor a skriňová nadstavba)). == Charakteristika == V bežnom prevedení bola T613 otypovaná ako päťmiestna, zadné sedadlá však boli tvarované pre pohodlné sedenie 2 osôb s vyvýšenou strednou časťou sedáku a so sklopiteľnou opierkou. Neskoršie luxusnejšie verzie (Tatra 613 Special) boli napriek [[rázvor]]u predĺženému o {{mm|150|m}} otypované len pre 4 osoby, s odkazom na vyššie pohodlie cestujúcich na zadných sedadlách. V strede zadného operadla tu býval umiestnený minibar. Neskoršie prevedenia, hlavne vozidlá označované ako T613MiLong, sa mohli výrazne odlišovať v použitej vnútornej výbave podľa želania zákazníkov, čo sa tiež prejavilo aj v značnom rozdiele ceny jednotlivých vozidiel. Predajnosti však bránila zastaraná karoséria a hlavne chýbajúce bezpečnostné prvky: ABS, airbagy, posilovač riadenia a iné náležitosti, bežné u konkurencie. Celkovo bolo vyrobených iba okolo 10 tis. vozidiel tohto typu, Ich udržiavanie v dobrom technickom stave je však pomerne náročné kvôli slabej korozívnej odolnosti karosérie, ako aj kvôli horšej dostupnosti náhradných dielov. (Závod Tatra zrušil výrobu osobných automobilov po neúspešnej modernizácii Tatry 613, premenovanú na Tatra 700) Tatra sa okrem Česka a Slovenska, môže vyskytovať v krajinách bývalého [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a bývalom východnom [[DDR|Nemecku]], kam sa Tatra 613 v malých počtoch exportovala. Málo známa je informácia, že Tatra 613 mala problém s pneumatikami. [[Gottwaldov|Otrokovické]] pneumatiky Barum 205/70R14 OR6AS totiž nemali v oblube vyššie rýchlosti. Preto boli všetky "dôležitejšie" 613ky (613 S) vybavené francúzskymi pneumatikami [[Michelin]]. == Odvodené verzie == Na báze technických skupín Tatry 613 boli postavené aj viaceré športovo karosované prototypy, z ktorých najznámejšia je [[MTX Tatra V8]] (1991). Neúspešným pokusom o modernizáciu modelového radu bol prototyp [[Tatra Prezident]]. == Galéria == <gallery> [[File:Tatra 613 Coupe Vignale.jpg|thumb|Tatra 613 Coupe Vignale]] Súbor: MHV Tatra 613-3.jpg|Tatra 613-3 Súbor: T613-4Mi Engine.JPG|Motor Tatra 613-4 Mi Súbor: Tatra613 4MiLong.JPG|Tatra 613-4 Mi Long Súbor: T613K1.JPG|Tatra 613 Kabrio Súbor: T613Ambulance.JPG|Sanitka Tatra 613 SV </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Tatra#T_613}} == Externé odkazy == * [http://www.tatraklub.sk Tatra Auto Klub Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170703014214/http://www.tatraklub.sk/ |date=2017-07-03 }} * [http://www.tatra.cz Tatra, A. S, oficiálna stránka] * [http://www.tatraportal.sk Tatra portal] {{Tatra}} [[Kategória:Automobily Tatra|613]] [[Kategória:Luxusné automobily]] 7ybp5sh0lj7daleo4ssyaty1mcc3wry Barkas 0 73693 8356680 7053648 2026-08-15T20:37:00Z ~2026-44587-36 302875 /* */ Barkas 8356680 wikitext text/x-wiki {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. ''''' Predchodca ''''' [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9L. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. ''''' Barkas ''''' [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312 / 353. Mal nespočetne veľa modelov a variácií. V porovnaní východného bloku ([[Poľsko|poľský]] Žuk a [[KSČ|česká]] [[Škoda 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, najmodernejšia dodávka. Dovážal sa aj do [[ČSSR|Československa]], pomerne známa bola jeho trojnápravová odťahovacia verzia, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. ''''' Prototyp B 1100 ''''' [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byt modernizovaný typ s väčším motorom 1,1L a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]]. Zostalo pri niekoľkých variantov prototypov, niektoré z nich mali štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5L z [[Moskvič|Moskviča]]. [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Barkas skončil s výrobou v roku 1991, keď na spoločný [[Nemecko|nemecký]] trh prišiel nový Volkswagen T4 (20 rokov po prototype B 1100). Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] 70wu33ujh2oia67pebv0rqm7j15mbiq 8356683 8356680 2026-08-15T20:40:32Z ~2026-44587-36 302875 /* Pozri aj */ 8356683 wikitext text/x-wiki {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. ''''' Predchodca ''''' [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9L. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. ''''' Barkas ''''' [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312 / 353. Mal nespočetne veľa modelov a variácií. V porovnaní východného bloku ([[Poľsko|poľský]] Žuk a [[KSČ|česká]] [[Škoda 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, najmodernejšia dodávka. Dovážal sa aj do [[ČSSR|Československa]], pomerne známa bola jeho trojnápravová odťahovacia verzia, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. ''''' Prototyp B 1100 ''''' [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byt modernizovaný typ s väčším motorom 1,1L a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]]. Zostalo pri niekoľkých variantov prototypov, niektoré z nich mali štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5L z [[Moskvič|Moskviča]]. [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Barkas skončil s výrobou v roku 1991, keď na spoločný [[Nemecko|nemecký]] trh prišiel nový Volkswagen T4 (20 rokov po prototype B 1100). Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] 8ury8ucg04om2r0i5o8hk55wx2tr4tx 8356684 8356683 2026-08-15T20:41:20Z Pe3kZA 39673 šabl. 8356684 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}}{{Bez zdroja}} {{pozri|kartáginskom politikovi|Hannibal Barkas}} [[File:1987 Barkas B1000.jpg|thumb|Barkas B 1000]] '''Barkas''' bol [[Nemecká demokratická republika|východonemecký]] výrobca malých úžitkových vozidiel, sídliaci v meste Karl-Marx-Stadt (dnes [[Kamenica (mesto v Nemecku)|Chemnitz]]). Výroba najznámejšieho modelu '''B1000''' začala v roku [[1961]] a trvala až do roku [[1991]]. ''''' Predchodca ''''' [[File:Barkas Framo 901 yellow 1959 vl TCE.jpg|thumb|Predchodca Barkasu, Framo 901 z roku 1959]] Po vojne obnovila firma Framo Werke výrobu automobilov. V programe bol úžitkový automobil, ktorý ideovo vychádzal z automobilu DKW Schnellaster. Mal trojvalcový, dvojtaktný motor s objemom 0,9L. V roku 1956 sa firma premenovala na Barkas, resp. VEB Barkas Werke a názov Barkas sa stal aj značkou automobilu. ''''' Barkas ''''' [[File:Barkas B 1000 (2011).jpg|thumb|Barkas B 1000]] V roku 1961 bola ukončená výroba starého modelu a započala výroba, vtedy relatívne modernej dodávky Barkas. Na začiatku mal trojvalcový, dvojtaktný motor z [[Wartburg (automobil)|Wartburgu 311]], ktorý poháňal predné kolesá. Neskôr prebral motor z modelu Wartburg 312 / 353. Mal nespočetne veľa modelov a variácií. V porovnaní východného bloku ([[Poľsko|poľský]] Žuk a [[KSČ|česká]] [[Škoda 1203]]) to bola, napriek dvojtaktnému motoru, najmodernejšia dodávka. Dovážal sa aj do [[ČSSR|Československa]], pomerne známa bola jeho trojnápravová odťahovacia verzia, ktorá bola súčasťou vtedajších autoservisov. ''''' Prototyp B 1100 ''''' [[File:Frankenberg Museum Barkas1100.jpg|thumb|Barkas B 1100]] Pokračovaním modelu B 1000 mal byt modernizovaný typ s väčším motorom 1,1L a hlavne priestrannou, novou kabínou. Vývoj prebiehal medzi rokmi [[1969]] až [[1972]]. Zostalo pri niekoľkých variantov prototypov, niektoré z nich mali štvortaktný, štvorvalcový motor OHC s objemom 1,5L z [[Moskvič|Moskviča]]. [[File:1981 Barkas B1000 pic3.JPG|thumb|Barkas B 1000 valník]] Barkas skončil s výrobou v roku 1991, keď na spoločný [[Nemecko|nemecký]] trh prišiel nový Volkswagen T4 (20 rokov po prototype B 1100). Na [[Slovensko|Slovensku]] fanúšikov Barkasa združuje "Stredoslovenský Trabantklub o.z." so sídlom v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]]. == Pozri aj == *[[Trabant (automobil)|Trabant]] *[[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Barkas}} == Externé odkazy == * [http://www.barkas.de Oficiálna fanúšikovská stránka] {{deu icon}} {{Automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobilky NDR]] 6fkmy0f4cb458jq4ajgnhvdiukv3mmv Snoop Dogg 0 74164 8356488 8356461 2026-08-15T13:01:34Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User_talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83 8138829 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Snoop Dogg | Obrázok = Snoop Dogg 2019 by Glenn Francis.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Snoop Dogg v roku 2019 | Popis umelca = | Rodné meno = Calvin Cordozar Broadus, Jr.<ref>{{Citácia periodika | url=http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2093588_2093587_2093596,00.html | periodikum=Time | titul=Top 10 Most Ridiculous Celebrity Name Changes | dátum vydania=31. júl 2012 | dátum prístupu=2014-09-13 | url archívu=https://web.archive.org/web/20130825092945/http://www.time.com/time/specials/packages/article/0,28804,2093588_2093587_2093596,00.html | dátum archivácie=2013-08-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.biography.com/people/snoop-dogg-197052 |titul=Snoop Dogg Biography |vydavateľ=Biography.com |dátum prístupu=2014-04-23}}</ref><ref name="WSJ 2002">{{Citácia periodika|titul=Suddenly No Longer Top Dog, Snoop Dogg Reinvents Himself|url=http://online.wsj.com/news/articles/SB1032128650117322315|dátum vydania=16. september 2002|autor=Ordonez, Jennifer|periodikum=Wall Street Journal}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Escoto |meno=Mike |url=http://blogs.phoenixnewtimes.com/uponsun/2011/10/happy_birthday_snoop_see_you_a.php |titul=Happy Birthday Snoop! See You at the Fair Tonight. &#124; Phoenix New Times |vydavateľ=Blogs.phoenixnewtimes.com |dátum prístupu=2014-04-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141107034614/http://blogs.phoenixnewtimes.com/uponsun/2011/10/happy_birthday_snoop_see_you_a.php |dátum archivácie=2014-11-07 }}</ref> | Umelecké mená = Snoop Doggy Dogg, Snoop Lion, DJ Snoopadelic, Snoopzilla, DO double G | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1971|10|20}} | Miesto narodenia = [[Long Beach]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = Rapper, spevák-skladateľ, herec | Žáner = [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[G-funk]], [[Reggae]], [[Gangsta rap]] | Roky pôsobenia = 1992 – súčasnosť | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[213 (group)|213]], [[Tha Dogg Pound]], [[Tha Eastsidaz]], [[2Pac]], [[Bow Wow]], [[Dr. Dre]], [[Game (reper)|Game]], [[Wiz Khalifa]], [[Master P]], [[C-Murder]], [[Dam-Funk]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Death Row Records|Death Row]], [[Interscope Records|Interscope]], [[No Limit Records|No Limit]], [[Priority Records|Priority]], [[Star Trak Entertainment|Star Trak]], [[Geffen Records|Geffen]], [[Doggystyle Records|Doggystyle]], [[Maker Studios]], [[Vice Records]], [[Mad Decent]], [[RCA Records|RCA]] | Webstránka = {{URL|snoopdogg.com}} }} '''Calvin Cordozar Broadus, Jr.''' (* [[20. október]] [[1971]], [[Long Beach]], [[Kalifornia]], [[USA]]), viac známy pod svojimi umeleckými menami '''Snoop Doggy Dogg''', '''Snoop Dogg''', '''Snoop Lion''', je americký [[Rap (hudba)|raper]], [[spevák-skladateľ]] a [[herec]]. Celosvetovo predal viac ako 30 miliónov albumov. Jeho hudobná kariéra začala v roku 1992, kedy ho objavil [[Dr. Dre]]. Najprv spolupracoval na albume Dr. Dreho, ''[[The Chronic]]'' (1992) a na piesni pre film ''[[Deep Cover]]''. Svoj debutový album ''[[The Doggystyle]]'' vydal v roku 1993 cez vydavateľstvo [[Death Row Records]], pričom debutoval na 1. mieste v rebríčkoch [[Billboard 200]] a [[Hot R&B/Hip-Hop Songs]]. Počas prvého týždňa predaja sa predalo takmer 1 milión jeho kópií. V roku 1994 bol album ''The Doggystle'' certifikovaný 4 platinovými platňami, pričom boli z neho vydané hitové single „[[What's My Name]]“ a „[[Gin & Juice]]“. Jeho druhý album ''[[The Doggfather]]'' (1996) takisto debutoval na 1. mieste v oboch spomínaných rebríčkoch, a bol z neho vydaný hlavný singel „[[Snoop's Upside Ya Head]]“. Album bol certifikovanými 2 platinovými platňami. Po opustení Death Row, podpísal nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom [[No Limit Records]], s ktorým nahral ďalšie tri albumy: ''[[Da Game Is to Be Sold, Not to Be Told]]'' (1998), ''[[No Limit Top Dogg]]'' (1999) a ''[[Tha Last Meal]]'' (2000). Potom Snoop Dogg v roku 2002 podpísal zmluvu s vydavateľstvami [[Priority Records|Priority]]/[[Capitol Records|Capitol]]/[[EMI Records]], kedy vydal album ''[[Paid tha Cost to Be da Boss]]''. V roku 2004 podpísal zmluvu s vydavateľstvom [[Geffen Records]] pre ďalšie tri albumy: ''[[R&G (Rhythm & Gangsta): The Masterpiece]]'', ''[[Tha Blue Carpet Treatment]]'' a ''[[Ego Trippin']]''. Snoop Dogg tiež bol trénerom mládežníckej futbalovej ligy a vysokoškolského futbalového tímu. V septembri 2009 bol Snoop Dogg najatý vydavateľstvom [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] ako predseda [[Priority Records]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.xxlmag.com/online/?p=56810 |titul=Snoop Dogg Resurrects Priority Records |vydavateľ=XXLmag.com}}</ref> V roku 2012 potom, ako navštívil [[Jamajka|Jamajku]], ohlásil svoje prekonvertovanie na [[rastafariánstvo]] a tiež nové umelecké meno '''Snoop Lion'''. Pod novým umeleckým menom vydal [[reggae]] album ''[[Reincarnated]]'' a [[Reincarnated (film)|rovnomenný dokument]] začiatkom roku 2013, pričom oba sú o jeho jamajskom zážitku. V súčasnosti pracuje na poslednom štúdiovom albume pod svojím rapovým umeleckým menom Snoop Dogg. == Diskografia == {{Hlavný článok|Diskografia Snoop Dogga}} ;'''Štúdiové albumy''' * 1993: ''[[Doggystyle]]'' * 1996: ''[[Tha Doggfather]]'' * 1998: ''[[Da Game Is to Be Sold, Not to Be Told]]'' * 1999: ''[[No Limit Top Dogg]] * 2000: ''[[Tha Last Meal]] * 2002: ''[[Paid tha Cost to Be da Boss]] * 2004: ''[[R&G (Rhythm & Gangsta): The Masterpiece]] * 2006: ''[[Tha Blue Carpet Treatment]] * 2008: ''[[Ego Trippin']] * 2009: ''[[Malice n Wonderland]] * 2011: ''[[Doggumentary]] * 2013: ''[[Reincarnated (album)|Reincarnated]]'' * 2015: ''[[Bush]]'' * 2016: ''[[Coolaid]]'' '''Albumy spoluprác''' * 2000: ''[[Tha Eastsidaz (album)|Tha Eastsidaz]]'' <small>(s [[Tray Deee]] a [[Goldie Loc]] ako [[Tha Eastsidaz]])</small> * 2001: ''[[Duces 'n Trayz: The Old Fashioned Way]]'' <small>(s Tray Deee a Goldie Loc ako [[Tha Eastsidaz]])</small> * 2004: ''[[The Hard Way (213 album)|The Hard Way]]'' <small>(s [[Nate Dogg]]om a [[Warren G|Warrenom G]] ako [[213 (skupina)|213]])</small> * 2011: ''[[Mac & Devin Go to High School]]'' <small>(s [[Wiz Khalifa|Wiz Khalifom]])</small> * 2013: ''[[7 Days of Funk]]'' <small>(s [[Dâm-Funk]] ako 7 Days of Funk)</small> == Referencie == {{reflist}} == Iné projety == {{Projekt|commons=Category:Snoop Dogg}} == Externé odkazy == * [http://www.snoopdogg.com Oficiálna webstránka] * {{myspace|snoopdogg}} * [http://www.youtube.com/user/westfesttv SnoopDogg TV] na [[YouTube]] * {{Allmusic|class=artist|id=p41625}} * {{Imdb meno|id=4879|meno=Snoop Dogg}} == Zdroj == {{Preklad|en|Snoop Dogg|625167396}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Snoop Dogg| ]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:G-funk]] [[Kategória:Rastafariánske osobnosti]] [[Kategória:Hudobní producenti USA]] [[Kategória:Hiphopoví speváci USA]] [[Kategória:Reggae speváci USA]] [[Kategória:Hiphopoví hudobní producenti]] [[Kategória:Aktivisti USA]] [[Kategória:Reperi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Speváci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Filmoví herci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Režiséri hudobných videí USA]] [[Kategória:Osobnosti z Long Beach]] 72wpw9b5n5gt3afmi4qbf1cacuu0knc Taoizmus 0 77807 8356716 8341405 2026-08-15T21:36:22Z Maximilián Fedora 259749 8356716 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Dao4.PNG|thumb|Čínsky znak pre Tao, „cesta“.]] '''Taoizmus''' je názov pre # [[tao-ťia]] – [[filozofia|filozofický]] smer založený na textoch [[Tao Te ťing]] a [[Čuang-c']] # skupina organizovaných [[Čína|čínskych]] náboženských hnutí ako [[čeng-i]] alebo [[čchüan-čen]], ktoré majú pôvod v učení [[Čang Ling]]a # čínske ľudové náboženstvo Taoizmus je založený na uvedomení či skutočnosti, že všetky veci, živé aj neživé, sú prejavom tej istej skutočnosti – [[Tao]] („cesty“). Taoizmus popisuje ako človek môže žiť v harmónii a rovnováhe s prírodou. Ako všetky myšlienkové smery v Číne, taoizmus nie je čisto filozofický, ani náboženský, pretože čínska (a vo všeobecnosti východná) kultúra, tieto pojmy spája. Preto je často ťažké vymedziť pojem taoizmu. Najčastejšie sa rozoznáva náboženský taoizmus (ako čínske ľudové náboženstvo, súhrn čínskych zvykov a tradícií) a filozofický taoizmus (založený najmä na knihách niektorých čínskych učencov). Tieto smery spájajú najmä knihy ''[[I-ťing]]'' alebo ''[[Tao Te ťing]]''. Autorom druhej knihy je pravdepodobne učenec [[Lao-c’]]. == História == Podľa toho, ktorú definíciu uvažujeme, začiatok taoizmu môžeme sledovať od starých čínskych náboženstiev, od napísania ''Tao Te ťingu'' (v 3. alebo 4. storočí pred Kr.) alebo od čínskeho učenca Zhanga Daolinga (2. storočie n.l.). Taoizmus ako náboženský smer pod týmto názvom sa vyvinul až ako kontrast k budhizmu, v čase keď sa dostal do Číny, alebo môžeme začiatok pripísať 4. storočiu kodifikáciou ''Shangchingu'' a ''Lingbao''. Iné záznamy hovoria o [[Lao-c’]] ako o učiteľovi [[Siddhártha Gautama Buddha|Buddhu]] aj [[Konfucius|Konfucia]] a popisujú 13 inkarnácií tohto autora, začínajúc za vlády Fuxi až po poslednú inkarnáciu ako Lao-c’, ktorý sa podľa týchto záznamov dožil 900 rokov. Skorý taoizmus zvyčajne opisujú historické záznamy a texty ako kombináciu obrazového písania, mysticizmu a pôvodného čínskeho uctievania a zvykov. Podľa legendy, Lao-c’ bol požiadaný strážcom mosta v horách, aby napísal knihu o svojich myšlienkach a viere. Táto kniha, ''Tao Te ťing,'' je základom väčšiny smerov taoizmu. == Prívrženci == Počet taoistov nie je známy, pretože nemáme presnú definíciu taoizmu, a v Číne sú zakázané prieskumy súkromných organizácií. Napriek komunistickému zriadeniu Číny sa odhaduje, že k čínskemu ľudovému náboženstvu sa hlásia stovky miliónov ľudí, pričom za taoistov by sa označilo rádovo menej Číňanov. Taoizmus je rozšírený mimo Číny tam, kde prenikla [[čínska kultúra]]: [[Taiwan]], [[Malajzia]] a [[Singapur]]. Taoistická [[literatúra]] a [[umenie]] ovplyvnili [[Kórea|kórejskú]], [[Japonsko|japonskú]] a [[vietnam]]skú kultúru. == Viera == === Tri klenoty Tao === Tri klenoty Tao sú: súcit, jednoduchosť a trpezlivosť (taktiež aj Ťing a Šen Čchi). Niektoré preklady ich uvádzajú v inom význame. Sú súčasťou ''Tao Te ťing'': :''Tri drahocennosti v sebe mám a ako tie najväčšie klenoty si ich opatrujem:'' :''prvú nazývam: súcit,'' :''druhú nazývam: skromnosť'' :''a tretia je: nedovoliť si v Podnebesí stavať sa do popredia!'' :''Pretože mám súcit, viem byť odvážny,'' :''pretože mám skromnosť, som schopný byť obetavý,'' :''a pretože si nedovolím považovať sa v Podnebesí za popredného,'' :''som schopný stať sa nástrojom vodcovstva!'' Pre taoistov idú jednoduchosť a trpezlivosť ruka v ruke so súcitom. Jednoduchosť je dôležitá pre filozofiu taoizmu, pretože zložité akcie sú väčšinou ničivé a môžu porušiť rovnováhu prírody a jej chodu tým, že človek ktorý ich robí využíva v akcii priveľa intelektuálneho [[Jin a jang|jangu]]. Konanie v jednoduchosti umožňuje viesť k harmonickému životu a úprimnosti – čím jednoduchšia akcia, tým je úprimnejšia pre jej autora. Trpezlivosť je dôležitá, pretože jej nedostatok je spôsobený chcením a túžbami, ktoré sú nezdravé a vedú k nerovnováhe – napr. chamtivosť. Trpezlivosť znamená konať „nekonaním“. To sa nesprávne interpretuje ako nečinnosť, presnejšie však ide o konanie, ktoré je v súlade s prírodou a rovnováhou. Tento koncept sa volá ''[[wu wei]]''. Súcit je jednoduchý a vyžaduje trpezlivosť pre toho a to, s čím máme súcit. Taoisti vidia všetko ako obraz samotného Tao, a tak súcit so všetkým znamená súcit so sebou a vedie spätne k rovnováhe a pokoju. === Náboženský taoizmus === Taoizmus nikdy nebol jednotným náboženstvom a skladá sa z rozdielnych učení, založených na rozdielnom poznaní. Preto rôzne vetvy taoizmu sa od seba môžu veľmi líšiť vo viere. Napriek tomu existujú zvyky, ktoré spájajú rozdielne školy. Okrem čínskeho náboženstva, rôzne rituály a cvičenia majú podľa taoistov pozitívny efekt na zdravie (a môžu viesť až k nesmrteľnosti), môžu duchovne nadviazať človeka s vesmírnymi silami a môžu otvoriť dvere k spirituálnym cestám. Tieto koncepty spájajú taoistické smery. === Filozofický taoizmus === Filozofický taoizmus neoznačuje jedinú školu alebo vetvu filozofie. Podobne, rozdiel medzi filozofickým taoizmom a náboženským nie je presne vymedzený (podobne ako samotný pojem taoizmus). Mnoho tých, čo patria k náboženskému taoizmu, nikdy nečítali Lao-c’ alebo Čuang-c’, ani iné taoistické texty. Filozofický taoizmus je založený na ''Tao Te ťingu'' a jeho konceptoch: ''wu wei'', prázdnosť, odtiahnutosť, sila slabého a na konceptoch učenca Čuang-c’, ako spontánnosť, relatívnosť ľudských spôsobov života. Taoizmus je hmlisto popísaný už v ''Tao Te ťingu'' hneď v úvode: :''Cesta, schopná (byť) Cestou (Tao), nie je bežnou cestou,'' :''pomenovanie, schopné (byť Jej) pomenovávaním,'' :''nie je bežným pomenovaním.'' Nedôvera k bežnému poznaniu a racionalite je silnejšia v taoizme než ostatných náboženstvách Číny. Ako píše Čuang-c’: :''Psa nepovažujeme za dobrého, lebo dobre breše'' :''a človeka nepovažujeme za múdreho, lebo zručne rozpráva.'' Pre taoistov sú prílišná [[racionalita]], morálny štandard a [[etiketa (súhrn pravidiel)|etiketa]] produktom ľudského sveta. Taoisti sa zameriavali viac na prírodu a jej premenu a tak vyvinuli systém poznania založený na pozorovaní, aj keď k jeho vedeckej formulácii sa nedostali, kvôli ich postoju k [[veda|vede]]. Napriek tomu, alebo práve preto, sa však ukázala filozofia taoizmu ako veľmi blízka výsledkom 20. storočia vo vede (jednotná nemenná podstata všetkého v podobe energie, realita odtrhnutá od pozorovania ako môže naznačovať [[EPR Paradox]]). Príkladmi toho sú pozitívne vyjadrenie o podobnosti záverov kvantovej mechaniky s viacerými pozorovaniami taoistov, napr. od [[Werner Heisenberg|Heisenberga]] a [[Niels Bohr|Bohra]]. Za základ svojho pozorovania si taoisti zvolili koncept [[jin a jang]] z čínskej filozofie. Premena a nestálosť týchto síl, ako aj pozorovanie, že každá vec, živá aj neživá sa skladá z týchto síl, tvoria základ taoizmu a čínskej filozofie. Spolu s tým vzniklo Tao ako ukážka jednotnosti prírody – a toho, že všetky veci sú prejavom tej istej reality, a ich vlastnosti sú výsledkom dynamického vzťahu síl jin a jang. Taoizmus sa zhoduje s [[Alfred Korzybski|Korzybského]] pozorovaním, že „mapa nie je územím“. == Bohovia == === Náboženský taoizmus === Tradičné čínske náboženstvo je [[polyteizmus|polyteistické]]. Bohovia sú zoradení do nebeskej služby, ktorá je odrazom byrokratického usporiadania imperiálnej Číny. Bohovia môžu postupovať vyššie a nižšie v tomto usporiadaní, a o mnohých sa hovorí, že boli raz ľuďmi. Konkrétni bohovia sa líšia v závislosti od jednotlivých častí Číny a takisto sa menili aj v histórii. Náboženstvo nie je jednotné. Medzi ľuďmi napríklad zastáva najvyššie miesto Yu Di, kým taoistická škola Tianši popisuje na najvyššom mieste medzi Bohmi zbožteného Lao-c’ (Laojun – Pán (Boh) Lao) spolu s [[Yu-ch'ing]], [[Shang-ch'ing]] a [[T'ai-ch'ing]]. === Filozofický taoizmus === Niekoľko nesmrteľných ľudí a záhadných mystických postáv je opísaných v ''Čuang-c’'', a v ''Tao Te ťingu''. Tieto postavy sa nestali predmetom uctievania – hlavná ústredná sila Tao sa nemôže porovnávať so západnými náboženstvami. Tao nie je osobná, a nie je to nemeniaca sa spirituálna bytosť, ako napr. [[Atman]]. Tao sa nasleduje, ale neuctieva, jednoducho povedané znamená prirodzený vývin sveta. Ísť na ceste Tao, neznamená zjednotiť sa s nejakým duchom v zmysle [[hinduizmus|hinduizmu]], ale žiť život, ktorý sa mení a rešpektuje zmeny v prírode – nestály a pružný. == Zvyky a tradícia == === Náboženský taoizmus === Všetky formy čínskeho tradičného náboženstva používajú ''[[baibai]]'' – skláňanie sa pred oltárom, s kadidlovou paličkou v ruke. Tento obrad sa môže vykonávať všade – doma, v chráme, vonku – a môže ho vykonávať hocikto. Oltár môže obsahovať niekoľko bohov alebo starých textov. Tento zvyk sa zvyčajne vykonáva počas niektorých špeciálnych dní v [[čínsky kalendár|čínskom kalendári]]. V niektoré dni sa môže obetovať jedlo bohom, alebo duchom zosnulých. Obetuje sa napríklad prasa, kačica, alebo ovocie. Ako obeta sa tiež spaľuje zvláštna papierová bankovka, ktorá sa spálením prenesie do spirituálneho sveta, kde ju použijú duchovia zosnulých. V niektoré dni sa uskutočňujú veselosti na uliciach miest a dedín. Zahŕňajú lode pokryté kvetmi, z ktorých hrá ľudová hudba, tance ľudí prezlečených ako drakov a levov na uliciach, bábky v ktorých sa nachádzajú ľudia, a ktorí si ničia kožu nožmi a ''palanquíni'', ktorí nosia božské obrazy. Zvláštnosťou je, že sa ľudia, ktorí tieto umenia predvádzajú, nepovažujú za umelcov, ale za v tom čase ovládaných daným bohom. [[Veštenie]], [[astrológia]] sú dlhodobo súčasťou čínskej a taoistickej tradície. [[Meditácia]] je súčasťou taoistickej tradície. Zameriava sa na kontrolu telesných tekutín ako moč, pot a dýchanie. Praktizuje vizualizáciu niektorých orgánov ako imaginárne prepojených s konkrétnym bohom, bohmi, alebo nebeským telom. Zahŕňa tiež nebeské výpravy cez Veľký Pól, ktorý sa dá dosiahnuť šamanským tancom „Krok Wu“. === Filozofický taoizmus === Najčastejšou aktivitou medzi filozofickými taoistami je čítanie a písanie textov. Filozofický taoizmus sa síce vo zvykoch prelína s náboženským, ale napr. najvýznamnejší filozof, ktorý sa zaoberal textom Lao-c’ – Wang Bi, bol konfuciánom. Pre väčsinu vzdelaných Číňanov, sa život delil na sociálnu oblasť, kde prevládal konfucionizmus, a súkromnú, kde prevládal taoizmus. Noc a exil boli časmi na kultiváciu taoizmu a čítania Lao-c’. Vzdelanci väčšinou zasvätili život umeniu – [[kaligrafia|kaligrafii]], maľovaniu, [[poézia|poézii]], alebo [[história|histórii]] a medicíne. [[Ochutnávači vína]] je populárny obraz, ktorý opisoval vzťah taoizmu k ostatným čínskym náboženstvám a má viacero výkladov. == Texty == === Náboženský taoizmus === ''[[Tao-cang]]'' („Pokladnica Tao“) je základný kánon náboženského taoizmu. Vznikol v priebehu dynastie Ťin až dynastie Ming a zahŕňa vyše 1500 textov. Podobne ako buddhistická ''Tripitaka'', je rozdelený do troch ''tung'' („jaskyňa“, často nazývaná ako grotto) :''čen'' (skutočné) grotto. :''jüan'' (prvotné) grotto. :''šen'' (božské, duchovné) grotto. ''Tao Te ťing'' sa často berie ako dodatok prvého grotta. Taoizmus nie je náboženstvom, ktoré kladie výrazný dôraz na texty ako zdroj poznania, či pravdy. V Číne fungovala silná tradícia orálne predávať texty a múdrosť z učiteľa na študenta. Znalosť textov nie je dôležitá pre väčšinu náboženských smerov taoizmu, naopak je dôležitá tradícia a rituál. Niektoré smery taoizmu používajú aj iné než taoistické texty. Na Taiwane sa často spievajú buddhistické texty v taoistickom chráme. === Filozofický taoizmus === Filozofický taoizmus sa sústredí na spisy ''[[Tao Te ťing]]'' a ''[[Čuang-c’]]'', niekedy aj ''[[Lie-c’]]''.{{#tag:ref|Spis ''[[Tao Te ťing]]'' je preložený do slovenčiny, pozri [[Marina_Čarnogurská#Filozofické diela]]. Spis ''Čuang-c’'' je preložený do češtiny {{Citácia knihy | autor = Mistr Zhuang | odkaz na autora = | prekladatelia = [[Oldřich Král (sinológ)|Oldřich Král]] | titul = Sebrané spisy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Lásenice | vydavateľ = Maxima | rok = 2006 | isbn = 80-86921-00-X | isbn2 = 80-86921-01-8 | počet strán = 439 | strany = }} (²2020. {{ISBN|978-80-86921-18-1}}) a ''Lie-c’'' je taktiež preložený do češtiny {{Citácia knihy | priezvisko = Beran | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Mistr, který létal na větru : staročínská kniha Lie-c’ | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2019 | isbn = 978-80-200-3000-9 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 522 | strany = }}|group=pozn}} == Symboly == [[Súbor:Yin yang.svg|thumb|Tchaj-ťi tchu, symbol jin a jang.]] Taoisti majú množstvo symbolov, najčastejším je čínsky znak pre Tao. Veľa ľudí považuje [[Tchaj-ťi tchu]] za taoistický znak. Kým väčšina taoistov ho používa, treba povedať, že je zároveň aj konfuciánskym znakom, ako aj znakom používaným čínskym náboženstvom. Taoistické chrámy mávajú štvorcové alebo trojuholníkové vlajky. Slúžia nielen ako dekorácia a znak, ale aj ako talizman, a obsahujú zvyčajne nejaký mystický nápis alebo diagram. Ako stožiar sa často používa kmeň stromu. Taoistické chrámy používajú čínskych drakov a vtákov ''Fenghuang'', zostavených z viacfarebných keramických kachličiek ako dekoráciu striech. Spolu vytvárajú vzťah jin a jang (Fenghuang ako analógia jin). == Vzťah taoizmu a iných náboženstiev == Taoizmus je úzko spojený s konfucionizmom. Lao-c’ bol podľa niektorých záznamov a legiend učiteľom Konfucia. Niektoré pasáže ''Tao Te ťingu'' pôsobia ako reakcia na konfucionizmus. Čuang-c’ takisto reaguje na konfucionizmus. Obaja autori sú jasne anti-autoritatívni, Lao-c’ popisuje vládu ako minimálnu, a Čuang-c’ je zástancom skoro až anarchizmu. Obidva texty preto nesúhlasia s formou, akou konfucionizmus presadzuje svoje učenie a vládu, čo sa však týka filozofickej roviny, tieto smery nie sú v skutočnosti nutne protikladné – asi najlepším príkladom je fakt, že množstvo Číňanov uznávalo obidva smery. Budhizmus sa s taoizmom vzájomne ovplyvňovali, a mnohé budhistické texty boli preložené do čínštiny a sú súčasťou taoistického náboženstva a učenia a naopak. To platí najmä o Chan budhizme (čínskej verzii [[Zen]]u), ktorý sa inšpiroval filozofiou taoizmu, najmä pozitívneho pohľadu na svet a vnímaní súčasnosti. Ideologickí a politickí rivali, taoizmus, konfucionizmus a budhizmus sa vzájomne ovplyvnili a dosiahli stav, keď každý z nich vplýval na život v krajine. Množstvo Číňanov uctievalo všetky tri smery. == Poznámky == <references group=pozn/> == Literatúra == * {{Citácia knihy | autor = Lao c’ | odkaz na autora = Lao-c’ | prekladatelia = [[Marina Čarnogurská]], [[Egon Bondy]] | titul = Tao Te ťing : kánon o Tao a Te | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Pezinok | vydavateľ = Agentúra Fischer; Formát | rok = 2005 | isbn = 80-967229-4-8 | isbn2 = 80-89005-15-2 | počet strán = 200 | strany = }} == Pozri aj == * [[Taoistické Tai Chi|Taoistické Tai Chi - meditácia v pohybe]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://sacmystery.tripod.com/tao_te_ting.htm ''Tao te ting'' po slovensky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071112013916/http://sacmystery.tripod.com/tao_te_ting.htm |date=2007-11-12 }} * [http://home.pages.at/onkellotus/ 197 rôznych kompletných prekladov (vrátane siedmich v češtine, a 25 ďalšich jazykoch) plus 28 čínskych verzií] [[Kategória:Taoizmus| ]] skunj3n42kpmh3dadh8f9n7wvxi7u3a Trabant (automobil) 0 82026 8356640 8356431 2026-08-15T19:11:59Z ~2026-44587-36 302875 /* Pozri aj */ 8356640 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Trabant 600 Kombi vr.jpg|thumb|Trabant 600]] [[Súbor:Trabant SW 947.png|náhľad|logo]] [[Súbor:trabant601.jpg|thumb|Trabant 601]] [[File:Trabant 1.1 (8140894846).jpg|thumb|Trabant 1.1]] '''Trabant''' je značka [[automobil]]ov vyrábaných v minulosti automobilkou [[Sachsenring]] v [[sasko]]m meste [[Zwickau]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] sa stal populárnym aj v niekdajšom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Okrem [[NDR]] bol zvlášť rozšírený aj v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Odhaduje sa, že spolu sa ich vyrobilo 3,2 miliónov kusov. V čase svojho vzniku sa jednalo o pokrokový ľudový automobil. Auto malo vzduchom chladený [[Dvojdobý motor|dvojtaktný]] dvojvalcový [[motor]] s objemom 600 cm<sup>3</sup>. Ako palivo slúžila zmes [[benzín]]u a [[olej]]a . Keďže nemalo ukazovateľ stavu paliva, bola pridaná mierka (palička), ktorá po zasunutí do nádrže ukázala hladinu paliva. Priemerná spotreba bola asi 6 - 8 litrov/100 km. Dnes je z Trabanta kultové vozidlo, nie len vo východnej časti Nemecka, ale aj v Maďarsku, Česku a na Slovensku. Prvým typom bol [[Trabant 600]] s oblými tvarmi karosérie a jeho nástupcom bol hranatejší [[Trabant 601]] vo verzii Limousine (sedan), alebo Universal (kombi). [[Prevodovka]] bola 4 stupňová s radiacou pákou pod volantom. [[Karoséria]] bola dvojdverová plus zadné dvere vo verzii Combi, mala [[oceľ]]ový [[skelet]] s prilepenými dielmi z [[kompozit]]u Duroplast, vďaka čomu si získal ironickú prezývku PVC jaguár alebo BMV (Bakelitové Motorové Vozidlo). Bol určený pre 4 osoby. Vyrábal sa aj vo verzii pre invalidov - tzv. Hycomat, ktorá mala ovládanie spojky na radiacej páke, ako aj vo verziách pre armádu a políciu, ako otvorené [[terénne vozidlo]] s plátennou strechou a s nezávislým benzínovým kúrením (bufíky). Pred ukončením výroby sa vyrábal aj so [[Štvordobý motor|štvortaktným motorom]] Volkswagen a s nádržou na [[benzín]] nie v motorovom priestore, ale v zadnej časti vozidla. Tiež [[Elektroinštalačný materiál|elektroinštalácia]] bola v 80. rokoch zmenená zo 6 V na 12 V. Jeho nevýhodou bolo teplovzdušné kúrenie s výmenníkom tepla na výfukovom potrubí, ktoré bolo účinné len so spusteným motorom, kedy vrtuľa na chladenie motora časť vzduchu hnala do kabíny. [[File:AWZ P 70 @ 2012 Oldtimertreffen in Greußen.jpg|thumb|AWZ P70 coupe]] '''''ZWIKAU AWZ P70''''' Bolo auto ktoré bolo predchodcom Trabanta. Motor mal objem 700 ccm3, chladený kvapalinou. Max. rýchlosť auta bola približne 100km/h. Auto sa vyrábalo ešte s drevenou karosériou a vyrábalo sa od roku 1955 do roku 1958. Malo 4 rýchlosti a jeden prevodový stupeň vzad. '''''TRABANT 500''''' Auto sa začalo vyrábať v roku 1958 ako náhrada za Zwikau AWZ P70. Auto dostalo názov podľa vtedy nedávno vypustenej družice Sputnik. Trabant znamenalo po latinsky (sprievodca, súputník, družica). Auto dostalo motor dvojtaktný motor o objeme 500 ccm3 s max. rýchlosťou do 90 km/h a štyrmi prevodmi. Trabant mal motor vpredu s [[Predný náhon|predným náhonom]] a motor bol chladený vzduchom (vtedy ešte nemal kúrenie). Auto už malo oceľový rám. Výroba skončila v roku 1960. '''''TRABANT 600''''' Bol nástupca Trabantu 500 s objemom motora 600 ccm3. Mal rovnakú karosériu ako Trabant 500. Trabant dostal silnejší motor o výkone 19kw a 24Hp. Mal 4-rýchlostnú prevodovku, motor chladený vzduchom a už dostal kúrenie. Max. rýchlosť už bola okolo 120 km/h kvôli ľahkej karosérií z [[:en:Duroplast|duroplastu]]. Vyrábal sa od roku 1960 do roku 1964. Pomenovanie 600 sa udávalo od objemu motora. '''''TRABANT 601''''' Vyrábal od roku 1964-1990 s menšími vizuálnymi úpravami. Získal motor z Trabantu 600 a mal novú karosériu ktorá mal o 50% väčší výhľad. Mal 4-rýchlostnú prevodovku a vzduchom chladený motor. Mal predný náhon, motor vpredu a boli 2 výbavové a karosárske verzie. boli 2 výbavy: Standart a Deluxe. Deluxe verzia mala zadné vyhrievané [[sklo]], viac rýchlostí pre stierače, ostrekovače a chrómové nárazníky. Nasávanie studeného vzduchu nemal, mal iba rúrku do ktorej sa počas väčších rýchlostí dostával studený vzduch pomocou nárazu vetra. '''''TRABANT 1.1''''' [[File:Trabant (7907745752).jpg|thumb|Trabant 1,1]] Mal štvortaktný, štvorvalcový motor s objemom 1100 cm3 od Volkswagenu. Motor bol štvortaktný, vodou chladený a štvorvalcový. Mal upravenú karosériu Trabant 601. Vyrábal sa len od roku 1990-1991. Výroba skončila kvôli nízkemu záujmu o Trabant a nepodarilo sa ani presunutie výroby do Afriky. '''''TRABANT 610''''' [[File:P 610-1100 - front.jpg|thumb|Trabant 610-1100]] Trabant 610 je prototyp z roku 1979. Bol to automobil zo záveru spolupráce NDR a ČSSR na spoločnom automobile. Malý hatchback mal vpredu uložený štvortaktný R4 motor, známy z automobilu Škoda 110. '''''VÝVOJ''''' [[File:P 601 Trabant WE II - front.jpg|thumb|Prototyp Trabanta P 601 WE II]] Sachsenring mal svoj vlastný vývoj prototypov, ktoré sa mali stať nasledovníkom dvojtaktného Trabanta 601. Prvým v rade ([[1963]]) bol kompaktný, malý [[hatchback]] Trabant 603. Bolo to omnoho skôr, ako prišiel na trh VW Golf Mk1. Osudovým sa Sachsenringu stalo zahľadenie sa do motora [[Škoda 1000 MB|MB 1000]]. Bol síce hlučný s krátkou životnosťou, ale celohliníkový = ľahký pre malý kompakt. Zwickauskí chceli od [[Škoda Auto|AZNP]] odoberať motory, ale [[KSČ|česi]] , ktorí chceli od východných nemcov technológiu predného pohonu, dotlačili [[NDR]] do projektu spoločného auta - Š 760 / RGW auto. Pričlenili ešte [[Wartburg (automobil)|Wartburg]] a koniec prehnane ambiciózneho projektu o spoločnom automobile v počte 600 000 kusov ročne sa začal. Vzhľad prototypov P760, ktorý si nemci, na rozdiel od AZNP, robili sami, odzrkadloval spoločný základ s väčším Wartburgom. Nemci neváhali experimentovať, čo bolo v príkrom prototiklade so strohou, klasickou škodovkou. Kým východný nemci pochopili už v roku 1976, že s čechmi to nepôjde, AZNP ukončili projekt Škoda 760 so zadným pohonom až v roku 1979. Sachsenring stratil mnoho miliónov mariek vložených do vývoja a hlavne čas, ktorý sa preniesol do rýchleho zostarnutia 601ky. Preto oživil myšlienku malého kompaktu 603 a prišiel s prototypom úhľadného P610. V ňom taktiež skúšali motor od AZNP, tentoraz 1,1L. Dizajnovo podobný bol prototyp 601 WE II z prelomu 1981/82, ktorý mal byť rýchlou modernizáciou už nevyhovujúcej 601ky. Nakoniec sa štvortaktný motor od VW pod kapotu Trabanta dostal až v roku 1989 (spolu s štvortaktným Wartburgom 1300) do upravenej karosérie 601. Labuťou piesňou bol prototyp Trabant X03 z roku [[1988]], ktorý sa vo výrobe objavil v roku 1993, ako Seat Ibiza II. Pravdepodobne, ako protihodnota Volkswagenu za motory. [[File:Trabant nT.JPG|thumb|Posledný pokus o oživenie značky. Elektrický Trabant-nT z roku 2009]] == Pozri aj == * [[Barkas]] * [[Wartburg (automobil)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Trabant|štítok=Trabant}} {{automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobily podľa značky]] [[Kategória:Zwickau]] f9akw4idpwdm3azurilccte8lu0gbiv 8356641 8356640 2026-08-15T19:12:46Z ~2026-44587-36 302875 /* Pozri aj */ 8356641 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Trabant 600 Kombi vr.jpg|thumb|Trabant 600]] [[Súbor:Trabant SW 947.png|náhľad|logo]] [[Súbor:trabant601.jpg|thumb|Trabant 601]] [[File:Trabant 1.1 (8140894846).jpg|thumb|Trabant 1.1]] '''Trabant''' je značka [[automobil]]ov vyrábaných v minulosti automobilkou [[Sachsenring]] v [[sasko]]m meste [[Zwickau]]. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] sa stal populárnym aj v niekdajšom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Okrem [[NDR]] bol zvlášť rozšírený aj v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Odhaduje sa, že spolu sa ich vyrobilo 3,2 miliónov kusov. V čase svojho vzniku sa jednalo o pokrokový ľudový automobil. Auto malo vzduchom chladený [[Dvojdobý motor|dvojtaktný]] dvojvalcový [[motor]] s objemom 600 cm<sup>3</sup>. Ako palivo slúžila zmes [[benzín]]u a [[olej]]a . Keďže nemalo ukazovateľ stavu paliva, bola pridaná mierka (palička), ktorá po zasunutí do nádrže ukázala hladinu paliva. Priemerná spotreba bola asi 6 - 8 litrov/100 km. Dnes je z Trabanta kultové vozidlo, nie len vo východnej časti Nemecka, ale aj v Maďarsku, Česku a na Slovensku. Prvým typom bol [[Trabant 600]] s oblými tvarmi karosérie a jeho nástupcom bol hranatejší [[Trabant 601]] vo verzii Limousine (sedan), alebo Universal (kombi). [[Prevodovka]] bola 4 stupňová s radiacou pákou pod volantom. [[Karoséria]] bola dvojdverová plus zadné dvere vo verzii Combi, mala [[oceľ]]ový [[skelet]] s prilepenými dielmi z [[kompozit]]u Duroplast, vďaka čomu si získal ironickú prezývku PVC jaguár alebo BMV (Bakelitové Motorové Vozidlo). Bol určený pre 4 osoby. Vyrábal sa aj vo verzii pre invalidov - tzv. Hycomat, ktorá mala ovládanie spojky na radiacej páke, ako aj vo verziách pre armádu a políciu, ako otvorené [[terénne vozidlo]] s plátennou strechou a s nezávislým benzínovým kúrením (bufíky). Pred ukončením výroby sa vyrábal aj so [[Štvordobý motor|štvortaktným motorom]] Volkswagen a s nádržou na [[benzín]] nie v motorovom priestore, ale v zadnej časti vozidla. Tiež [[Elektroinštalačný materiál|elektroinštalácia]] bola v 80. rokoch zmenená zo 6 V na 12 V. Jeho nevýhodou bolo teplovzdušné kúrenie s výmenníkom tepla na výfukovom potrubí, ktoré bolo účinné len so spusteným motorom, kedy vrtuľa na chladenie motora časť vzduchu hnala do kabíny. [[File:AWZ P 70 @ 2012 Oldtimertreffen in Greußen.jpg|thumb|AWZ P70 coupe]] '''''ZWIKAU AWZ P70''''' Bolo auto ktoré bolo predchodcom Trabanta. Motor mal objem 700 ccm3, chladený kvapalinou. Max. rýchlosť auta bola približne 100km/h. Auto sa vyrábalo ešte s drevenou karosériou a vyrábalo sa od roku 1955 do roku 1958. Malo 4 rýchlosti a jeden prevodový stupeň vzad. '''''TRABANT 500''''' Auto sa začalo vyrábať v roku 1958 ako náhrada za Zwikau AWZ P70. Auto dostalo názov podľa vtedy nedávno vypustenej družice Sputnik. Trabant znamenalo po latinsky (sprievodca, súputník, družica). Auto dostalo motor dvojtaktný motor o objeme 500 ccm3 s max. rýchlosťou do 90 km/h a štyrmi prevodmi. Trabant mal motor vpredu s [[Predný náhon|predným náhonom]] a motor bol chladený vzduchom (vtedy ešte nemal kúrenie). Auto už malo oceľový rám. Výroba skončila v roku 1960. '''''TRABANT 600''''' Bol nástupca Trabantu 500 s objemom motora 600 ccm3. Mal rovnakú karosériu ako Trabant 500. Trabant dostal silnejší motor o výkone 19kw a 24Hp. Mal 4-rýchlostnú prevodovku, motor chladený vzduchom a už dostal kúrenie. Max. rýchlosť už bola okolo 120 km/h kvôli ľahkej karosérií z [[:en:Duroplast|duroplastu]]. Vyrábal sa od roku 1960 do roku 1964. Pomenovanie 600 sa udávalo od objemu motora. '''''TRABANT 601''''' Vyrábal od roku 1964-1990 s menšími vizuálnymi úpravami. Získal motor z Trabantu 600 a mal novú karosériu ktorá mal o 50% väčší výhľad. Mal 4-rýchlostnú prevodovku a vzduchom chladený motor. Mal predný náhon, motor vpredu a boli 2 výbavové a karosárske verzie. boli 2 výbavy: Standart a Deluxe. Deluxe verzia mala zadné vyhrievané [[sklo]], viac rýchlostí pre stierače, ostrekovače a chrómové nárazníky. Nasávanie studeného vzduchu nemal, mal iba rúrku do ktorej sa počas väčších rýchlostí dostával studený vzduch pomocou nárazu vetra. '''''TRABANT 1.1''''' [[File:Trabant (7907745752).jpg|thumb|Trabant 1,1]] Mal štvortaktný, štvorvalcový motor s objemom 1100 cm3 od Volkswagenu. Motor bol štvortaktný, vodou chladený a štvorvalcový. Mal upravenú karosériu Trabant 601. Vyrábal sa len od roku 1990-1991. Výroba skončila kvôli nízkemu záujmu o Trabant a nepodarilo sa ani presunutie výroby do Afriky. '''''TRABANT 610''''' [[File:P 610-1100 - front.jpg|thumb|Trabant 610-1100]] Trabant 610 je prototyp z roku 1979. Bol to automobil zo záveru spolupráce NDR a ČSSR na spoločnom automobile. Malý hatchback mal vpredu uložený štvortaktný R4 motor, známy z automobilu Škoda 110. '''''VÝVOJ''''' [[File:P 601 Trabant WE II - front.jpg|thumb|Prototyp Trabanta P 601 WE II]] Sachsenring mal svoj vlastný vývoj prototypov, ktoré sa mali stať nasledovníkom dvojtaktného Trabanta 601. Prvým v rade ([[1963]]) bol kompaktný, malý [[hatchback]] Trabant 603. Bolo to omnoho skôr, ako prišiel na trh VW Golf Mk1. Osudovým sa Sachsenringu stalo zahľadenie sa do motora [[Škoda 1000 MB|MB 1000]]. Bol síce hlučný s krátkou životnosťou, ale celohliníkový = ľahký pre malý kompakt. Zwickauskí chceli od [[Škoda Auto|AZNP]] odoberať motory, ale [[KSČ|česi]] , ktorí chceli od východných nemcov technológiu predného pohonu, dotlačili [[NDR]] do projektu spoločného auta - Š 760 / RGW auto. Pričlenili ešte [[Wartburg (automobil)|Wartburg]] a koniec prehnane ambiciózneho projektu o spoločnom automobile v počte 600 000 kusov ročne sa začal. Vzhľad prototypov P760, ktorý si nemci, na rozdiel od AZNP, robili sami, odzrkadloval spoločný základ s väčším Wartburgom. Nemci neváhali experimentovať, čo bolo v príkrom prototiklade so strohou, klasickou škodovkou. Kým východný nemci pochopili už v roku 1976, že s čechmi to nepôjde, AZNP ukončili projekt Škoda 760 so zadným pohonom až v roku 1979. Sachsenring stratil mnoho miliónov mariek vložených do vývoja a hlavne čas, ktorý sa preniesol do rýchleho zostarnutia 601ky. Preto oživil myšlienku malého kompaktu 603 a prišiel s prototypom úhľadného P610. V ňom taktiež skúšali motor od AZNP, tentoraz 1,1L. Dizajnovo podobný bol prototyp 601 WE II z prelomu 1981/82, ktorý mal byť rýchlou modernizáciou už nevyhovujúcej 601ky. Nakoniec sa štvortaktný motor od VW pod kapotu Trabanta dostal až v roku 1989 (spolu s štvortaktným Wartburgom 1300) do upravenej karosérie 601. Labuťou piesňou bol prototyp Trabant X03 z roku [[1988]], ktorý sa vo výrobe objavil v roku 1993, ako Seat Ibiza II. Pravdepodobne, ako protihodnota Volkswagenu za motory. [[File:Trabant nT.JPG|thumb|Posledný pokus o oživenie značky. Elektrický Trabant-nT z roku 2009]] == Pozri aj == * [[Barkas]] * [[Wartburg (automobil)|Wartburg]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Trabant|štítok=Trabant}} {{automobilový výhonok}} [[Kategória:Automobily podľa značky]] [[Kategória:Zwickau]] dqfmuxkl4ltjvnz4qgr9tgu63argiuw Konštantín IV. (Byzantská ríša) 0 83298 8356654 8353673 2026-08-15T20:00:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356654 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Constantine_IV.jpeg|náhľad|Minca Konštantína IV.]] '''Konštantín IV.''' (varianty mena pozri v článku [[Konštantín IV.]]; gr. Κωνσταντίνος Δ' ο Πωγώνατος ; *asi [[652]] – † [[10. júl]]?<ref name="ODB">CONSTANTINE IV. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kazhdan | meno = Alexander P. | odkaz na autora = Alexandr Petrovič Každan | spoluautori = ed. | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | url = https://archive.org/details/oxforddictionary0002unse_d7l6 | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = 500-501 }}</ref> [[685]]) bol [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|byzantský cisár]], ktorý vládol v rokoch [[668]] až [[685]]. Svojej ríši vrátil vnútornú a vonkajšiu stabilitu. Konštantína vymenovali za spoluvladára [[cisár]]a [[Konstans II.|Konstanta II.]] už roku [[654]]. Po jeho zavraždení sa sám stal cisárom. Najväčším nebezpečenstvom pre ríšu boli [[Arabi]]. Tí poslali [[flotila|flotilu]], ktorá mala roku [[674]] napadnúť [[Konštantinopol]]. Kým sa Konštantín venoval tomuto nebezpečenstvu, napadli [[Slovania]] [[Solún]]. Konštantínopol dokázal náporu Arabov vzdorovať až do roku [[678]], kedy bolo zničené arabské loďstvo pomocou [[grécky oheň|gréckeho ohňa]]. Arabi sa museli stiahnúť, zároveň boli porazení na súši v [[Anatólia|Anatólii]]. Konštantín uzatvoril s Arabmi mierovú zmluvu, ktorá bola roku 685 obnovená. Roku [[680]] Konštantín zvolal [[Tretí carihradský koncil|3. konštantinopolský koncil]], ktorý znovu potvrdil rozhodnutie [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónskeho koncilu]] z roku [[451]]. Tento [[ekumenický koncil]] sa zaoberal otázkou [[monotheletizmus|monotheletizmu]], ale väčšina monotheletistov v tom čase už bola pod arabskou nadvládou. Výsledok koncilu viedol aj k uzmiereniu kresťanského Východu so Západom reprezentovaným predovšetkým [[pápež]]stvom. Konštantín bol roku [[681]] donútený uznať [[Prvá bulharská ríša|bulharskú ríšu]], potom ako roku [[680]] utrpel porážku v bitke. Spolu s Konštantínom vládli do roku 681 jeho bratia [[Herakleios (spolucisár)|Herakleios]] a [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberios]], ktorí boli na žiadosť ľudu korunovaní, avšak zmrzačili ich (pravdepodobne kvôli chystanému prevratu), aby sa nemohli ujať vlády.<ref name="ODB"/> Tento čin zaručil nástupnictvo [[Justinián II.|Justiniána II.]]. Konstantin zomrel na [[dyzentéria|dyzentériu]] roku 685. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Constantine IV}} == Externé odkazy == [http://www.roman-emperors.org/Constiv.htm Cisárova biografia (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180321220144/http://www.roman-emperors.org/Constiv.htm |date=2018-03-21 }} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Dynastia Herakleiovcov]] | Titul = cisár | Od = [[668]] | Do = [[685]]| Predchodca = [[Konstans II.]] | Nástupca = [[Justinián II.]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 7. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 7. storočí]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola]] [[Kategória:Hérakleiovská dynastia]] t7domk8szg6fivkl00orkmc736ubhen Konštantín V. (Byzantská ríša) 0 84742 8356657 8353670 2026-08-15T20:01:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356657 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Solidus-Leo III and Constantine V-sb1504.jpg|náhľad|Konštantín V. so svojim otcom [[Lev III. (Byzantská ríša)|Levom III]].]] '''Konštantín V.'''{{#tag:ref|Ikonofilné zdroje sa označovali hanlivým prívlastkom Kopronymos alebo Kaballinos.<ref name="ODB">{{Citácia knihy | kapitola zborník = CONSTANTINE V | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | url = https://archive.org/details/oxforddictionary0003unse_i2k1 | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = 501 }}</ref>|group=pozn}} (varianty mena pozri v článku [[Konštantín V.]];* [[718]] – † [[14. september]] [[775]]) bol [[Byzantská ríša|byzantským]] [[cisár]]om v rokoch [[741]] až 775. Konštantín V. bol synom a nástupcom cisára [[Lev III. (Byzantská ríša)|Leva III.]] Keď Konštantín v roku [[742]] na začiatku svojej vlády tiahol s armádou proti [[Arabi|Arabom]], napadol ho jeho švagor [[Artabasdas]], dal vyhlásiť, že Konštantín padol v boji, sám nastúpil na trón v [[Konštantínopol]]e a dal zrušiť edikty, ktoré zakazovali [[obrazoborectvo|uctievanie obrazov]]. Zosadenému cisárovi sa však podarilo újsť do mesta Amorionu, kde zhromaždil vojská z [[Malá Ázia|anatolských]] [[thema|them]] (vojenských dištriktov ríše) a s ich pomocou porazil Artabasda a obkľúčil Konštatínopol. V roku [[743]] bolo hlavné mesto znovu dobyté a Artabasdas bol so svojimi synmi oslepený. Vďačný cisár potom povolil svojim vojskám drancovať niekoľko dní Konštantínopol, čím si však jeho obyvateľov do smrti znepriatelil. Themu Opsikion, ktorá podporovala Artabasda, dal rozdeliť a vytvoril tým v Malej Ázii novú themu Bukellarion. Potom, ako reorganizoval themy, vytvoril novú štruktúru, tzv. tagmy (žoldniermi tvorenú gardu), ktorá mala za cieľ zabrániť sprisahaniam. S reorganizovanou armádou dobyl v roku [[751]] späť časť [[Sýria|Sýrie]], zatiaľ čo v [[kalifát]]e prebiehala občianska vojna medzi [[Umájovci|Umájovcami]] a [[Abbásovci|Abbásovcami]]. V roku [[763]] zvíťazil aj nad [[Bulhari|Bulharmi]] v [[Bitka pri Anchiale|bitke pri Anchiale]]. Konštantín ešte viac ako jeho otec Lev III. presadzoval zákaz uctievania obrazov, pričom dal kruto prenasledovať aktívnych [[Ikonodulia|ikonodulov]] a mníchov, hoci historické pramene v tomto smere zrejme preháňajú. V roku [[754]] zvolal [[koncil]] do mesta Hieria<ref name="ODB"/> (ktorý sa tiež nazýva „bezhlavý“, pretože sa na ňom nezúčastnil [[pápež]] ani konštantínopolský [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]]) a prítomní boli len ikonoklastickí biskupi a kňazi. Bol to jeden z najmenších koncilov, počas ktorého vyhlásili uctievanie obrazov ako [[Heréza|herézu]]. Tento krok síce vyriešil problém [[Paulikiáni|paulikiánov]], väčšia časť ostatného obyvateľstva zvlášť v [[Európa|európskych]] častiach ríše ho však neprijala veľmi nadšene. V roku [[766]] dal zlynčovať istého ikonodulského pustovníka Stefanosa. Okrem toho označil za heretické a zakázal aj [[relikvie]] (okrem tých, ktoré pochádzali z Kristovho kríža) a [[Modlitba|modlitby]] k svätým.<ref name="ODB"/> Na obdobie jeho vlády spadá obrat pápeža k [[Frankovia|Frankom]] – menej asi ale z dôvodu cisárovej cirkevnej politiky, ako skôr kvôli neschopnosti Byzancie, hoci na západe ešte akokoľvek vojensky efektívnej, potom ako v roku 751 padla [[Ravenna]] do rúk [[Langobardi|Langobardov]]. Konštantín zomrel počas jedného ťaženia proti Bulharom, čo ikonodulovia vysvetľovali ako boží trest. Začali potom rozširovať fámu o jeho krste a používať priezvisko „Kopronymos“. V [[9. storočie|deviatom storočí]] boli Konštantínove pozostatky vyzdvihnuté z hrobu, spálené a vhodené do mora.<ref name="ODB"/> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Zdroj == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | miesto = Praha | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | počet strán = 529 | strany = 109, 113{{--}}120 }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.roman-emperors.org/constanv.htm Biografia Konštantína V. (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180528085117/http://www.roman-emperors.org/constanv.htm |date=2018-05-28 }} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Sýrska dynastia]] | Titul = cisár | Od = [[741]] | Do = [[775]]| Predchodca = [[Lev III. (Byzantská ríša)|Lev III.]] | Nástupca = [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Lev IV.]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 8. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 8. storočí]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] [[Kategória:Úmrtia v 775]] [[Kategória:Narodenia v 718]] [[Kategória:Byzantskí obrazoborci]] tfdhv4brz9zbxagu1y11z9v8uwbcd98 Konštantín VI. (Byzantská ríša) 0 84857 8356658 8297478 2026-08-15T20:01:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356658 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Leo iv constantine vi coin.jpg|náhľad|Konštantín VI a jeho otec [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Lev IV.]]]] '''Konštantín VI.''' (varianty mena pozri v článku [[Konštantín VI.]];* [[771]]{{--}}† [[797]]) nastúpil ako deväťročný na [[Byzantská ríša|byzantský]] trón po svojom otcovi [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Levovi IV.]] Zo začiatku za neho vykonávala vládu ako [[regent]]ka jeho matka [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]], neskôr vládol sám. V roku [[787]] uzatvoril spojenectvo s [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]], dokonca sa plánoval sobáš medzi Konštantínom a Karolovou dcérou ''Rotrud'', ale nakoniec sa nekonal a Konštantín uzatvoril manželstvo s dcérou nižšieho šľachtica. Konštantín mal vtedy 16 rokov a podľa všeobecnej mienky bol teda už dosť starý, aby mohol prevziať výkon vládnych záležitostí od svojej matky. Musel však ešte počkať až do povstania [[Arméni|arménskych]] vojakov v [[Byzantská armáda|byzantskej armáde]] v roku [[790]], ktoré bolo nasmerované proti Irene, kým skutočne získal moc. Irena si nechala titul cisárovnej a Konštantín musel najprv poraziť povstaleckých vojakov, než konečne akceptovala toto nové usporiadanie. Znovu obnovil prenasledovanie [[Ikonodulia|ikonodulov]]. Musel tiež potlačiť povstanie svojho strýka Nikefora, ktorého potom vyhnal do [[kláštor]]a, aby mu neprekážal vo vládnutí. Dal sa rozviesť a znovu sa oženil, čo mu spôsobilo ujmu na popularite, a možno to nebolo vôbec legálne, [[patriarcha (cirkev)|patriarcha]] to však ignoroval. V roku [[797]] vypukla ďalšia vzbura, tentoraz zosnovaná Ireninými spojencami a s jej súhlasom, pri ktorej Konštantína uväznili a oslepili. Neskôr následkom týchto zranení podľahol. Jeho matka Irena získala všetku moc v ríši. Doba Konštantínovej vlády sa vyznačovala povstaniami, nespokojnosťou obyvateľstva, palácovými intrigami a mravným úpadkom. Ešte počas vlády [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michala II.]] ([[820]]{{--}}[[829]]) vystúpili dvaja uchádzači o trón, ktorí predstierali, že sú Konštantínom VI. == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | počet strán = 529 | strany = }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy |priezvisko=Speck |meno=Paul |titul=Kaiser Konstantin VI. Die Legitimation einer fremden und der Versuch einer eigenen Herrschaft |vydavateľ=Wilhem Fink Verlag |zväzok= Bde |typ zväzku= 2 |miesto=München |rok=1978 |isbn=3-7705-1726-1 |isbn2=3-7705-1728-8 |počet strán = 857}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.roman-emperors.org/irene.htm Biografia Konštantína VI. (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20011108195522/http://www.roman-emperors.org/irene.htm |date=2001-11-08 }} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Sýrska dynastia]] | Titul = cisár | Od = [[780]] | Do = [[797]]| Predchodca = [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Lev IV.]] | Nástupca = [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 8. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 8. storočí]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] bw45ys7bal9tcxvfo6483hu5w1evgll Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen 0 86698 8356679 8140602 2026-08-15T20:36:06Z ~2026-44884-49 302928 /* Ženy a deti v Mauthausen-Gusene */ 8356679 wikitext text/x-wiki [[Súbor:mauthausen-barracks.jpg|thumb|Nácvikový priestor Mauthausenu – pohľad smerom k hlavnej bráne.]] '''Mauthausen''' (pred letom 1940 známy ako '''Mauthausen-Gusen''') bola veľká skupina [[nacizmus|nacistických]] [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]], ktoré boli vybudované v okolí [[dedina (všeobecne)|dedín]] [[Mauthausen]] a [[Gusen]] v [[Horné Rakúsko|Hornom Rakúsku]], asi 20 kilometrov východne od [[Linz]]u. Hoci najskôr pozostával z jedného tábora pri Mauthausene, časom sa rozširoval a stal sa jedným z najväčších komplexov [[pracovný tábor|pracovných táborov]] v [[Nemecko]]m kontrolovanej [[Európa|Európe]]<ref name="Dobosiewicz_W_obronie">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Dobosiewicz]] | title =Mauthausen-Gusen; w obronie życia i ludzkiej godności | year =2000 | pages =191–202 | publisher =Bellona | location =Warsaw | id =ISBN 83-11-09048-3 }}</ref><ref name="Bischof">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Günter Bischof]] | coauthors =[[Anton Pelinka]] | title =Austrian Historical Memory and National Identity | year =1996 | pages =185–190 | publisher =Transaction Publishers | location = | id =ISBN 1-56000-902-0| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN1560009020&id=75l45XlpXTsC&pg=PA185&lpg=PA185&dq=Mauthausen&sig=bkPrYRhv5wuk1RG9fcmO-p6kYnU }}</ref>. Okrem štyroch hlavných podtáborov, ktoré sa nazývali pobočkami, pri Mauthausene a v blízkosti Gusenu bolo v Rakúsku a v južnom Nemecku vyše 50 ďalších pobočiek, kde boli väzni využívaní ako [[otrok|otroci]]. K [[Zoznam pobočiek Mauthausenu|podriadeným táborom Mauthausenského komplexu]] patrili aj kameňolomy, muničné továrne, bane, [[zbrojovka|zbrojovky]] a továrne na výrobu stíhačiek [[Messerschmitt Me 262|Me 262]]. V januári [[1945]] pracovalo v táboroch riadených z centrály v Mauthausene už asi 85&nbsp;000 väzňov.<ref name="Dobosiewicz">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Dobosiewicz]] | title =Mauthausen/Gusen; obóz zagłady (Mauthausen/Gusen; the Camp of Doom) | year =1977 | pages =449 | publisher =Ministry of National Defence Press | location =Warsaw | id =ISBN 83-11-06368-0 }}</ref> Aj keď presné [[#Straty na životoch|straty na životoch]] v celom komplexe ostávajú neznáme, väčšina zdrojov ich uvádza v rozmedzí 122&nbsp;766 až 320&nbsp;000. Tábory vytvorili jeden z prvých veľkých komplexov koncentračných táborov v [[Nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] a boli jednými z posledných, ktoré oslobodili spojenecké vojská. Oba hlavné tábory, Mauthausen a Gusen I, boli jediné tábory v Európe, ktoré boli zaradené do III. kategórie, čo znamenalo, že mali byť najprísnejšími tábormi pre „nenapraviteľných politických protivníkov [[Reich|ríše]]“.<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/> Na rozdiel od iných koncentračných táborov určených pre všetky kategórie väzňov, Mauthausen bol vo väčšine prípadov využívaný na odstránenie ''[[inteligencia|inteligencie]]'', čiže vzdelaných ľudí a členov vyšších [[spoločenská vrstva|spoločenských vrstiev]] v krajinách podrobených Nemeckom počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="Gębik">{{pol icon}} {{cite book | author =Władysław Gębik | title =Z diabłami na ty (Calling the Devils by their Names) | year =1972 | pages =332 | publisher =Wydawnictwo Morskie | location =Gdańsk }}</ref> == História == === Koncentračný tábor Mauthausen === [[8. august]]a [[1938]] boli do Mauthausenu pri [[Linz]]i poslaní väzni z [[koncentračný tábor Dachau|koncentračného tábora Dachau]], aby začali s budovaním nového tábora. Miesto nebolo vybraté len kvôli jeho blízkosti k Linzu – dopravnému uzlu, ale aj preto, lebo táto oblasť bola riedko obývaná<ref name="Dobosiewicz"/>. Hoci bol tábor od začiatku ovládaný nemeckým štátom, založila ho súkromná spoločnosť ako hospodársky podnik. Vlastníkom kameňolomu Wiener-Graben, ktorý nebol len v Mauthausene, ale aj v jeho okolí, bol podnik [[DEST]]; skratka pre ''Deutsche Erd- und Steinwerke GmbH''. Spoločnosť vedená [[Oswald Pohl|Oswaldom Pohlom]], ktorý bol taktiež vysoko postaveným funkcionárom [[Schutzstaffel|SS]], kúpila kameňolom od mesta [[Viedeň]] a začala s výstavbou Mauthausenského tábora. O rok neskôr nariadila spoločnosť výstavbu prvého tábora v Gusene. [[Granit|Žula]] ťažená v kameňolome sa predtým používala na dláždenie viedenských ulíc, ale nacistickí predstavitelia predpokladali jej využitie na kompletnú rekonštrukciu hlavných nemeckých miest v súlade s plánmi [[Albert Speer|Alberta Speera]] a iných architektov [[Nacistická architektúra|Nacistickej architektúry]]<ref name="Speer">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Albert Speer]] | title =Inside The Third Reich | year =1970 | publisher =The Macmillan Company | location =New York | id =isbn 0-88365-924-7}}</ref>, ktoré vyžadovali veľké množstvá žuly. Finančné prostriedky na vybudovanie Mauthausenského tábora pochádzali z rôznych zdrojov, vrátane komerčných úverov z [[Dresdner Bank]], v [[Praha|Prahe]] sídliacej [[Böhmische Escompte-Bank]], tzv. [[Reinhardtov fond|Reinhardtového fondu]] (t. j. z peňazí, ktoré boli ukradnuté väzňom koncentračných táborov) a z [[Nemecký Červený kríž|Nemeckého Červeného kríža]]<ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Red Cross">Oswald Pohl nebol len vysokopostaveným členom SS, vlastníkom DEST a niekoľkých ďalších podnikov, vedúcim administrácie a pokladníkom rôznych nacistických organizácií, ale aj generálnym riaditeľom [[Nemecký Červený kríž|Nemeckého Červeného kríža]]. V roku [[1938]] previedol 8&nbsp;000&nbsp;000 [[Reichsmark|ríšskych mariek]] z členských príspevkov na jeden u účtov SS (SS-Spargemeinschaft e.V.), ktorý ich následne v roku [[1939]] daroval DESTu.</ref>. Mauthausen pôvodne slúžil ako prísne vedené väzenie pre bežných zločincov, prostitútky<ref name="Żeromski">{{pol icon}} {{cite book | author =Tadeusz Żeromski | title =Międzynarodówka straceńców | year =1983 | pages = 76+| publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava | id =ISBN 83-05-11175-X }}</ref> a iných „nepolepšiteľných porušovateľov zákona“<ref name="Heydrich">Ako sa uvádza v krátkej písomnej správe [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]] z [[1. január]]a [[1941]]; v: Dobosiewicz, Stanisław, op.cit., p.12</ref>. [[8. máj]]a [[1939]] sa tábor zmenil na pracovný tábor, a začal sa používať najčastejšie na uväznenie politických väzňov<ref name="Marsalek">{{deu icon}} {{cite book | author =[[Hans Maršálek]] | title =Die Geschichte des Konzentrationslagers Mauthausen (Dejiny Mauthausenského koncentračného tábora) | year =1995 | publisher =Österreichischen Lagergemeinschaft Mauthausen u. Mauthausen-Aktiv Oberösterreich | location =Wien-Linz }}</ref>. === Koncentračný tábor Gusen === [[Súbor:Gusen I and II aerial.jpg|thumb|right|250px|Letecký pohľad na tábory Gusen I a Gusen II]] Koncom roku [[1939]] bol už mauthausenský tábor s kameňolomom Wiener-Graben preplnený väzňami. Ich počet sa vyšplhal z 1&nbsp;080 koncom roku [[1938]] na vyše 3&nbsp;000 o rok neskôr. Približne v tom čase začala v asi {{km|4.5|m}} vzdialenom [[Gusen]]e výstavba nového tábora. Tento tábor (neskôr pomenovaný '''Gusen I''') a jeho kastenhofenský kameňolom, boli dokončené v máji [[1940]]. Prvých väzňov umiestnili [[17. apríl]]a [[1940]] v prvých dvoch barakoch (č. 7 a 8), zatiaľ čo prvý transport väzňov, hlavne z táborov [[Dachau]] a [[Sachsenhausen]] dorazil [[25. máj]]a toho istého roku<ref name="Dobosiewicz"/>. Podobne ako blízky Mauthausen, aj Gusen využíval väzňov na otrockú prácu v žulových kameňolomoch. Okrem toho ich prenajímal rôznym miestnym podnikateľom. V októbri [[1941]] sa niekoľko barakov oddelilo od gusenskej pobočky [[ostnatý drôt|ostnatým drôtom]] a zmenilo sa na samostatný ''zajatecký pracovný tábor'' ({{v jazyku|deu|Kriegsgefangenenarbeitslager}}), v ktorom nacisti väznili veľký počet [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], väčšinou sovietskych dôstojníkov. V priebehu roku [[1942]] dosiahla výrobná kapacita oboch táborov – Mauthausenu a Gusenu – svoj vrchol. Gusen sa rozšíril o centrálny sklad [[SS]], kde sa triedil a ďalej do Nemecka odosielal rôzny tovar ukradnutý z okupovaných území<ref name="Dobosiewicz2">Dobosiewicz, op.cit., p.26</ref>. Miestne kameňolomy a podniky neustále potrebovali novú pracovnú silu, pretože čoraz viac Nemcov bolo odvedených do [[Wehrmacht]]u. V marci [[1944]] bol bývalý sklad SS prestavaný na novú pobočku, ktorá dostala názov '''Gusen II'''. Až do konca vojny slúžila ako improvizovaný koncentračný tábor. V tábore bolo asi 12&nbsp;000 až 17&nbsp;000 väzňov, ktorí nemali ani najzákladnejšie zariadenie<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. V decembri 1944 bola otvorená ďalšia časť v blízkom [[Lungitz]]i. Tu sa prerobila časť továrenskej infraštruktúry na tretiu pobočku – '''Gusen III'''<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. Nárast počtu pobočiek sa nedokázal vyrovnať nárastu počtu väzňov, čo spôsobilo, že baraky vo všetkých pobočkách Mauthausen-Gusenu boli preplnené. Od koncu roka 1940 do roku 1944 stúpol počet väzňov, ktorí pripadali na jednu posteľ z 2 na 4<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. === Sústava táborov Mauthausen-Gusen === [[Súbor:Austria Mauthausen sub-camps.png|thumb|right|250px|Mapa s vyznačením najvýznamnejších [[Zoznam pobočiek Mauthausenu|pobočiek Mauthausen-Gusenu.]]]] {{Pozri aj|Zoznam pobočiek Mauthausenu}} Podobne ako sa neustále zvyšovala produkcia Mauthausen-Gusenského komplexu táborov, tak sa zvyšoval počet väzňov ako aj samotných podtáborov. Hoci tábory Gusen a Mauthausen pôvodne slúžili miestnym kameňolomom, v roku [[1942]] a neskôr, boli začlenené do nemeckej vojnovej mašinérie. Na pojatie zvyšujúceho sa počtu nútených robotníkov, sa začala výstavba pobočiek Mauthausenu ({{v jazyku|deu|Außenlager}}) vo všetkých častiach [[Rakúsko|Rakúska]]. Na konci vojny obsahoval ich zoznam 101 pobočiek (vrátane 49 hlavných pobočiek<ref name="Waller">{{eng icon}} {{cite book | author =[[James Waller]] | title =Becoming Evil: How Ordinary People Commit Genocide and Mass Killing | year =2002 | pages =3–5 | publisher =[[Oxford University Press]] | location =Oxford | id =ISBN 0-19-514868-1| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0195148681&id=dHBB4TJpcx0C&pg=PA4&lpg=PA4&dq=Mauthausen&sig=40Bj2HNIG1t24SjCpEIzLNHJzdE }}</ref>), ktoré pokrývali väčšinu moderného Rakúska – od [[Mittersill]]u južne od [[Salzburg]]u až po [[Schwechat]] východne od [[Viedeň|Viedne]] a od [[Passau]] na predvojnovej rakúsko-nemeckej hranici až po [[Loibl Pass]] na hranici s [[Juhoslávia|Juhosláviou]]. Pobočky boli rozdelené podľa ich hlavnej úlohy do niekoľkých kategórií: * ''Produktionslager'' – pre továrenských robotníkov, * ''Baulager'' – pre výstavbu, * ''Aufräumlager'' – na odpratávanie trosiek v spojencami bombardovaných mestách a * ''Kleinlager'' – (malé tábory), kde pracovali väzni výhradne pre SS. === Mauthausen-Gusen ako podnik === Vo výrobnej produkcii ako aj v zisku dosahoval Mauthausen-Gusen najlepšie výsledky zo všetkých veľkých otrockých pracovných centier vrátane: [[Auschwitz-Birkenau]], [[koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürg]], [[koncentračný tábor Gross-Rosen|Gross-Rosen]], [[koncentračný tábor Marburg|Marburg]] a [[koncentračný tábor Natzweiler-Struthof|Natzweiler-Struthof]]<ref name="Memoriales">{{spa icon}} {{cite book | author =rôzny autori| title =Memoriales históricos, 1933–1945 | year =2005 | chapter = Historia de los campos de concentración: El sistema de campos de concentración nacionalsocialista, 1933–1945: un modelo europeo | url =http://www.memoriales.net/ }}</ref>. Zoznam podnikov využívajúcich nútené práce tábora Mauthausen-Gusen bol dlhý a zahrňoval veľké národné korporácie ako aj malé miestne firmy a komunity. Časť kameňolomu upravili na montážny závod pre automatické zbrane [[Mauser]]. V roku [[1943]] bola v Gusene postavená podzemná továreň podniku [[Steyr-Daimler-Puch]]. Podobnú továreň na výrobu stíhačiek [[Messerschmitt]] otvorili v blízkosti [[Sankt Georgen an der Gusen|St. Georgen]]. Spolu sa asi 45 väčších podnikov podieľalo na tom, že koncentračný tábor Mauthausen-Gusen dosiahol v samotnom roku [[1944]] zisk viac ako 11&nbsp;000&nbsp;000 [[Reichsmark|RM]]<ref name="Reichsmark">11&nbsp;000&nbsp;000 RM bol ekvivalent asi 4&nbsp;403&nbsp;000 [[americký dolár|dolárov]] alebo takmer 1&nbsp;000&nbsp;000 [[Libra šterlingov|libier]] vo výmennom kurze z roku [[1939]]; podľa: {{eng icon}} {{cite web | author=Michał Derela | title=The prices of Polish armament before 1939 | publisher= | year=2005 | work=The PIBWL military site | url=http://derela.republika.pl/prices.htm | accessdate=2006-05-22 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20180201134611/http://derela.republika.pl/prices.htm | archivedate=2018-02-01 }} 4&nbsp;403&nbsp;000 dolárov v 1939 je ekvivalentom dnešných 560&nbsp;370&nbsp;000 dolárov (použitím relatívneho podielu [[HDP]] za základ porovnania); podľa: {{eng icon}} {{cite web | author=Samuel H. Williamson | title=What is the Relative Value? | publisher=Miami University | year=2004 | work=Economic History Services | url=http://eh.net/hmit/compare/result.php?use%5B%5D=NOMINALGDP&amount2=&year2=&year_result=2004&amount=4403000&year_source=1939 | accessdate=2006-05-22 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070930181221/http://eh.net/hmit/compare/result.php?use%5B%5D=NOMINALGDP&amount2=&year2=&year_result=2004&amount=4403000&year_source=1939 | archivedate=2007-09-30 }}</ref>. Medzi nimi boli<ref name="Memoriales"/>: {| class=wikitable align=right |- !colspan=2| Počet väzňov v pobočke<br />koncom 1944 – začiatkom 1945<ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Camps-numbers">Počet väzňov v pobočkách sa vzťahuje k situácii koncom roka 1944 až začiatkom 1945, pred veľkou reorganizáciou táborov a pred príchodom veľkého množstva evakuačných vlakov a [[pochod smrti|pochodmi smrti]]</ref> |- | Gusen (I, II and III spolu) | 26&nbsp;311 |- | Ebensee | 18&nbsp;437 |- | Gunskirchen | 15&nbsp;000 |- | Melk | 10&nbsp;314 |- | Linz | 6&nbsp;690 |- | Amstetten | 2&nbsp;966 |- | Wiener-Neudorf | 2&nbsp;954 |- | Schwechat | 2&nbsp;568 |- | Steyr-Münichholz | 1&nbsp;971 |- | Schlier-Redl-Zipf | 1&nbsp;488 |- |} * kartel [[DEST]] * [[Accumulatoren-Fabrik AFA]] (hlavný producent akumulátorov pre nemecké ponorky) * [[Bayer]] (hlavný nemecký producent liekov a liečiv) * [[Deutsche Bergwerks- und Hüttenbau]] * v [[Linz]]i sídliace [[Eisenwerke Oberdonau]] (hlavný dodávateľ ocele pre nemecké obrnené tanky počas druhej svetovej vojny <ref name="Eisenwerke">{{deu icon}} {{cite web | author=M.S. | title=Linz – Eisenwerke Oberdonau | year=2000 | work=Österreichs Geschichte im Dritten Reich | url=http://www.geheimprojekte.at/t_linz2.html | accessdate=2006-04-11 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070311012440/http://www.geheimprojekte.at/t_linz2.html | archivedate=2007-03-11 }}</ref>) * [[Flugmotorenwerke Ostmark]] (výrobca leteckých motorov) * [[Otto Eberhard Patronenfabrik]] (závod na výrobu munície) * [[Heinkel]] a [[Messerschmitt]] (letecké továrne, tiež výrobca trupov pre [[V2 (raketa)|V2]]) * [[Hofherr und Schrenz]] * [[Österreichische Sauerwerks]] (výrobca zbraní) * [[PUCH]] (dopravné prostriedky) * [[Rax-Werke]] (stroje a rakety V2) * [[Steyr]] (továreň na výrobu ľahkých zbraní) * kartel [[Steyr-Daimler-Puch]] (zbrane a dopravné prostriedky) * [[Universale Hoch und Tiefbau]] (budovanie tunelov v [[Loibl Pass]]e) Väzňov prenajímali ako otrokov. Využívali ich napríklad na prácu v miestnych farmách, pri budovaní ciest, spevňovaní a oprave brehov Dunaja, na budovanie veľkých obytných štvrti v [[Sankt Georgen]], a nútili ich pracovať aj na archeologických vykopávkach v [[Spielberg]]u. Po začatí strategického bombardovania nemeckého vojnového priemyslu spojeneckými vojskami sa nemeckí plánovači rozhodli presunúť výrobu do podzemia, ktoré bolo nedostupné nepriateľskému vzdušnému bombardovaniu. Väzni dostali príkaz vybudovať v Gusene I niekoľko veľkých tunelov pod kopcami, ktoré obkolesovali tábor (krycie meno ''Kellerbau'', {{V jazyku|slk|stavba pivnice}}). Koncom druhej svetovej vojny vykopali väzni priestory s plochou až {{m2|29400}} pre továreň na malé zbrane. V januári 1944 vybudovali podobné tunely väzni z pobočky Gusen II pod dedinou Sankt Georgen (krycie meno ''Bergkristall'', {{V jazyku|slk|krištáľ}}). Vykopaním približne {{m2|50000}} umožnili firme Messerschmitt, aby vybudovala montážny závod na výrobu [[Messerschmitt Me 262]] a rakiet [[V2 (raketa)|V2]]. Okrem lietadiel, slúžilo asi {{m2|7000}} tunelov Gusenu II pre továrne, ktoré vyrábali rôzny vojnový materiál<ref name="Bergkristall">{{eng icon}} {{cite web | author=Rudolf Haunschmied, Harald Faeth | title=B8 "BERGKRISTALL" (KL Gusen II) | publisher= | year=1997 | work=Tunnel and Shelter Researching | url=http://www.geocities.com/CapeCanaveral/1325/berg.htm | accessdate=2006-06-26 | archiveurl=https://web.archive.org/web/19961221135045/http://www.geocities.com/CapeCanaveral/1325/berg.htm | archivedate=1996-12-21 }}</ref>. Koncom roku 1944 pracovalo v podzemí približne 11&nbsp;000 väzňov Gusenu I a II <ref name="Dobosiewicz-tunnels">Stanisław Dobosiewicz, ''W obronie życia…'', op.cit., p.194</ref>. Ďalších 6&nbsp;500 pracovalo na rozšírení podzemnej siete tunelov a hál. Po dokončení v roku 1945, bola továreň Me 262 mesačne schopná zmontovať 1&nbsp;250 lietadiel. Bola to druhá najväčšia nemecká továreň na výrobu lietadiel po taktiež podzemnom [[koncentračný tábor Dora-Mittelbau|koncentračnom tábore Dora-Mittelbau]] <ref name="Dobosiewicz-tunnels"/>. === Vyhladenie prácou === Okrem hospodárskej úlohy mal tábor aj politický význam. Prinajmenšom do roku 1942 bol tábor určený na väznenie a vraždenie skutočných aj vymyslených politických a ideologických nepriateľov Nemecka <ref name="Bischof"/><ref name="Richardson">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Elizabeth Richardson]] | title =Administrative Law and Procedure | year =1995 | pages =162–164 | chapter =United States vs. Leprich | chapterurl=http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0827374682&id=8iBCkpR1MqMC&pg=PA162&lpg=PA162&dq=Mauthausen&sig=uS5RYlmOR7sqvkU-C-Ff3Hgq_hU | publisher =Thomson Delmar Learning | id =ISBN 0-8273-7468-2 }}</ref>. Tábor slúžil nemeckej vojnovej mašinérii a vykonával aj [[Vernichtung durch Arbeit|vyhladzovanie prácou]]. Keď boli väzni po 12-hodinovej práci v kameňolome úplne vyčerpaní, alebo keď boli príliš chorí alebo príliš slabí, aby mohli pracovať, presunuli ich do tzv. [[Revír]]u („Krankenrevier“, barak pre chorých) alebo na iné miesto na vyhladenie. Spočiatku nemal tábor vlastnú [[plynová komora|plynovú komoru]] a takzvaných [[muzulman]]ov, väzňov príliš chorých na to, aby pracovali po tom čo boli týraní, podvyživení alebo úplne vyčerpaní, prepravili do iných koncentračných táborov na vyhladenie (najčastejšie do neslávneho [[Zámok Hartheim|zámku Hartheim]]<ref name="Traveler's Guide">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Marc Terrance]] | title =Concentration Camps: A Traveler's Guide to World War II Sites | year =1999 | publisher =Universal Publishers | location = | id =ISBN 1-58112-839-8| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN1581128398&id=TNt9IVBVeNQC&pg=PA142&lpg=PA142&dq=Mauthausen&vq=Mauthausen&sig=LICy2j9fVQHMJS7anXJDGm7tTDs }}</ref>, ktorý bol vzdialený {{km|40.7|m}}) alebo usmrtení smrtiacou injekciou a spopolnení v miestnom [[krematórium|krematóriu]]. So zvyšujúcim počtom väzňov sa tento systém príliš predražoval a od roku 1940 sa Mauthausen stal jedným z mála západných táborov, ktorý používal plynovú komoru pravidelne. Zo začiatku používal iba improvizovanú [[mobilná plynová komora|mobilnú plynovú komoru]] – dodávku s výfukovou trubicou prepojenou dovnútra – ktorá pendlovala medzi [[Mauthausen]]om a [[Gusen]]om. V decembri 1941 dokončili trvalú plynovú komoru, ktorá mohla zabiť naraz asi až 120 väzňov<ref name="Abzug">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Robert Abzug]] | title =Inside the Vicious Heart | year =1987 | pages =106–110 | publisher =Oxford University Press | location =Oxford | id =ISBN 0-19-504236-0 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0195042360&id=CMfGlx3jDLIC&pg=PA107&lpg=PA107&dq=Mauthausen&sig=Gm0Bv_k8PLp4hFKnxl-9cVWlwk8 }}</ref><ref name="Shermer">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Michael Shermer]] | coauthors =[[Alex Grobman]] | title =Denying History: Who Says the Holocaust Never Happened and Why Do They Say It? | year =2002 | pages =168–175 | chapter =The Gas Chamber at Mauthausen | chapterurl =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0520234693&id=Q-0B9-D5Vz4C&pg=PA168&lpg=PA168&dq=Mauthausen&sig=CNT1pOFaaBiIbNkcYl1YWbDgOso | publisher =[[University of California]] Press | id =ISBN 0-520-23469-3 }}</ref>. == Väzni == {{pozri aj|Zoznam významných väzňov Mauthausen-Gusenu}} Až do roku 1940 tvorili najväčšie skupiny väzňov nemeckí, rakúski a [[Česko-Slovensko|česko-slovenskí]] [[socialista|socialisti]], [[komunista|komunisti]], [[anarchista|anarchisti]], [[homosexuál]]i a [[Róm]]ovia. Ďalšími skupinami prenasledovaných výhradne kvôli náboženským postojom boli ''Sektári'' (takto ich nazýval nacistický režim) – [[bádatelia biblie]] a [[Svedkovia Jehovovi]]. Dôvodom ich uväznenia bolo úplné odmietnutie prísahy oddanosti Hitlerovi a ich absolútne odmietanie zapojenia sa do akejkoľvek vojenskej služby<ref name="Marsalek"/>. Začiatkom roka [[1940]] presunuli do komplexu Mauthausen-Gusen veľký počet [[Poľsko|Poliakov]]. Prvé skupinky boli zložené z umelcov, vedcov, [[Związek Harcerstwa Polskiego|skautov]], učiteľov a univerzitných profesorov <ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Nogaj">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Nogaj]] | coauthors = | title =Gusen; Pamiętnik dziennikarza (Gusen: Spomienky novinára) | year =1945 | pages =64 | publisher =Komitet byłych więźniów obozu koncentracyjnego Gusen | location =Katowice-Chorzów }}</ref> uväznených počas [[Außerordentliche Befriedungsaktion|akcie AB]]. Neskôr boli všetky nové príchody kategórie „nechcení“, ale vzdelanci a politickí väzni tvorili až do skončenia vojny najpočetnejšiu skupinu. Počas druhej svetovej vojny sa do Mauthausenu a jeho pobočiek dostali veľké skupiny [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskych republikánov]]. Väčšinou bývalých republikánskych vojakov alebo aktivistov, ktorí utiekli z [[Francúzsko|Francúzska]] po [[Francisco Franco|Francovom]] víťazstve a zajatých nemeckou armádou v roku 1940 pri [[bitka o Francúzsko|francúzskej porážke]] alebo odovzdaných Nemcom predstaviteľmi vichystického režimu. Najväčšia z týchto skupín dorazila do Gusenu v januári 1941<ref name="Wnuk">{{pol icon}} {{cite book | author =Włodzimierz Wnuk | title =Byłem z wami (I Were With You) | year =1972 | pages =100–105 | chapter =Z Hiszpanami w jednym szeregu (So Španielmi v jednom rade) | publisher =[[PAX]] | location =Warsaw }}</ref>. Začiatkom roku 1941 presunuli takmer všetkých Poliakov a Španielov, okrem malých skupín špecialistov pracujúcich v kameňolome, z Mauthausenu do Gusenu<ref name="Grzesiuk">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Grzesiuk]] | title =Pięć lat kacetu (Päť rokov v KZ) | year =1985 | pages =392 | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava | id =ISBN 83-05-11108-3 }}</ref>. Tábory začali po začiatku [[Operácia Barbarossa|sovietsko-nemeckej vojny]] v roku 1941 prijímať veľké množstvo [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych zajatcov]]. Väčšina z nich umiestnili do barakov oddelených od zvyšku tábora. Prvé skupiny určené pre nové plynové komory postavené začiatkom roku 1942 pozostávali hlavne zo sovietskych vojnových zajatcov. V roku 1944 priviezli do tábora veľkú skupinu [[Maďarsko|maďarských]] a [[Holandsko|holandských]] Židov<ref name="Hungarian Jews">Spolu asi 8&nbsp;000 ľudí</ref>. Podobne ako v prípade ďalších veľkých skupín väzňov umiestnených do Mauthausen-Gusenu zomrela väčšina z nich na následky ťažkej práce, zlých podmienok alebo po zhodení zo steny mauthausenského kameňolomu, prezývanej dozorcami [[Schutzstaffel|SS]] a [[Kapo|kápami]] ''parašutistická stena''. Týchto väzňov dozorcovia označovali ako „parašutistov bez padáka“. Tábory Mauthausen-Gusenu prijímali počas druhej svetovej vojny denne menšie väzenské transporty; väčšinou z ostatných koncentračných táborov z Nemeckom okupovanej Európy. Väčšina väzňov v pobočkách Mauthausenu bola pred ich presunutím do ich konečnej destinácie najskôr držaná na rôznych iných miestach. Najvýznamnejšie z týchto centier pre Mauthausen-Gusen boli neslávne známe tábory [[koncentračný tábor Dachau|Dachau]] a [[koncentračný tábor Auschwitz|Auschwitz]]. Prvé transporty z Auschwitzu prišli vo februári 1942. Druhý transport v júni toho istého roku bol s asi 1&nbsp;200 väzňami oveľa väčší. Podobné skupiny poslali z Auschwitzu do Gusenu a Mauthausenu v apríli a novembri 1943, a neskôr v januári a februári 1944. Nakoniec, v máji toho roku po návšteve [[Adolf Eichmann|Adolfa Eichmanna]] v Mauthausene, prijal Mauthausen-Gusen prvú skupinu z 8&nbsp;000 maďarských židov z Auschwitzu; prvú skupinu, ktorú evakuovali z tábora pred sovietskym postupom. Spočiatku sa skupiny evakuované z Auschwitzu skladali z kvalifikovaných robotníkov pre rastúci priemysel Mauthausen-Gusenského komplexu, ale ako evakuácia pokračovala, prepravili do Mauthausenu, Gusenu, Viedne alebo [[Melk]]u aj iné kategórie ľudí. [[Súbor:Kazimierkiewicz georg 1 hpk.jpg|thumb|right|250px|Záznam poľského politického väzňa č. 382, [[Jerzy Kaźmirkiewicz|Jerza Kaźmirkiewicza.]]]] S časom, Auschwitz takmer prestal prijímať nových väzňov a väčšinu presmerovali namiesto toho do Mauthausenu. Poslednú skupinu – asi 10&nbsp;000 väzňov – evakuovali v poslednej vlne v januári 1945, iba niekoľko týždňov pred sovietskym obsadením komplexu Auschwitz-Birkenau <ref name="KARTA">{{pol icon}} {{cite web | author=Piotr Filipkowski | title=Auschwitz w drodze do Matchausen (Auschwitz na ceste do Mauthausenu) | year=2005 | work=Europe According to Auschwitz | url=http://www.reporter.edu.pl/europa_wg_auschwitz/kronika_reportaz/konferencja_historia_mowiona_a_kronika_reportaz/auschwitz_w_drodze_do_matchausen | accessdate=2006-04-11 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070928135122/http://www.reporter.edu.pl/europa_wg_auschwitz/kronika_reportaz/konferencja_historia_mowiona_a_kronika_reportaz/auschwitz_w_drodze_do_matchausen | archivedate=2007-09-28 }}</ref>. Medzi nimi bola aj veľká skupina civilistov uväznená Nemcami po neúspešnom [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]]<ref name="Kirchmayer">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Jerzy Kirchmayer]] | title =Powstanie warszawskie (Varšavské povstanie)| year =1978 | pages =576 | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava| id =ISBN 83-05-11080-X }}</ref>, z ktorých ale prežilo do oslobodenia iba menej ako 500<ref name="Dobosiewicz-evacuation">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp. 365–367</ref>. Spolu prišlo do komplexu z iných koncentračných táborov v posledných mesiacoch až 23&nbsp;364 väzňov<ref name="Dobosiewicz-evacuation"/>. Oveľa viac ich však zomrelo počas [[pochod smrti|pochodov smrti]] následkom úplného vyčerpania alebo v železničných vagónoch, kde ich držali niekoľko dní pred ich príchodom bez dostatku jedla a pitia pri teplotách pod bodom mrazu. Väzenské transporty sa považovali za menej významné ako iné dôležité služby. Mnohí z tých, ktorí prežili cestu, zomreli ešte pred registráciou, kým iní dostali čísla už zabitých väzňov <ref name="Dobosiewicz-evacuation"/>. Veľa z nich potom ubytovali v tábore alebo v novozriadenom stanovom tábore ({{v jazyku|deu|Zeltlager}}) v tesnej blízkosti Mauthausenskej pobočky, kde prinútili približne 2&nbsp;000 ľudí byť v stanoch určených iba pre 800 väzňov a potom nechať vyhladovať<ref name="Freund">{{deu icon}} {{cite web | author=Florian Freund, Harald Greifeneder | title=Zeltlager | publisher= | year=2005 | work= | url=http://www.mauthausen-memorial.at/db/admin/de/show_article.php?carticle=343&topopup=1 | accessdate=2006-05-16}}</ref>. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1993-051-07, Tafel mit KZ-Kennzeichen (Winkel) retouched.jpg|náhľad|Označovanie väzňov v koncentračných táboroch v roku 1936 (nemecky)]] [[Súbor:Wikpedia system of identification German camps.png|náhľad|Základné (politický, kriminálny, asociálny, homosexuálny, svedok, emigrant) a doplňujúce označovanie väzňov nášivkami.]] Podobne ako v aj v iných nacistických koncentračných táboroch si neboli všetci väzni rovní. Zaobchádzali nimi v závislosti [[Označovanie v koncentračných táboroch|na ich kategórii]], národnosti a hodnosti. Takzvaní [[Kápo|kápovia]], alebo väzni naverbovaní na dozeranie, dostávali viacej jedla a vyššiu mzdu vo forme kupónov, ktoré mohli byť v kantíne alebo v samostatnej miestnosti nachádzajúcej sa vo väčšine barakov zamenené za cigarety. Podľa [[Heinrich Himmler|Himmlerovho]] príkazu z júna 1941, bol pre nich v júni 1942 otvorený [[bordel]] najprv v táboroch Mauthausen a Gusen I <ref name="nizkor">{{cite web | author=KZ Gusen Memorial Committee | title=KZ Gusen I Concentration Camp at Langenstein | publisher=Nizkor | year=1997 | work=The Nizkor Project | url=http://www.nizkor.org/hweb/camps/gusen/gu10101x.htm | accessdate=2006-04-10 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20061002020031/http://www.nizkor.org/hweb/camps/gusen/gu10101x.htm | archivedate=2006-10-02 }}</ref>. V Mauthausene bol vôbec prvý bordel v baráku číslo 1. Neskôr boli takéto bordely v 10 táboroch. Účelom existencie bordelov bolo formou tejto odmeny zvýšiť pracovnú morálku mužov (ďalšími boli tabak a pod.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Die verfluchten Stunden am Abend"|url=https://www.sueddeutsche.de/politik/himmler-kz-bordelle-1.104717|vydavateľ=Süddeutsche.de|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=de|meno=Süddeutsche|priezvisko=Zeitung}}</ref> Tí, ktorí chceli prístup ako zákazníci (iba prominentní árijci<!-- najpr prominetni (Alteste), potom kapovia potom obycajni ale nie zidia (v bodeloch neboli židovky). Hans Maršalek bol taborový zapisovateľ a hovorí, že z politických väzňov chodil do bordelu len Čech Šik (Tscheche Schick) https://youtu.be/6TVDg05VylI?t=714 -->), sa museli prihlásiť na konkrétny deň a zaplatiť dve ríšske marky za 20-minútovú „službu“ na základe vopred stanoveného harmonogramu. Z tejto sumy sa pripisovalo 45 fenigov žene donútenej k prostitúcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rundgang: Tabuthema Lagerbordell|url=https://www.youtube.com/watch?v=d-y81JgCCS4|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=sk-SK}}</ref> Do bordelov boli „pridelené“ ženy z väzenskej kategórie „asociálne“, ktoré sa neintegrovali do nacistického štátu, a napríklad odmietli členstvo v Asociáciu nemeckých dievčat (nem. Bund Deutscher Mädel). Ďalej sa za „asociálne“ považovali aj ženy, ktoré predtým prostituovali a ktoré nedodržiavali podmienky, ktoré sa od nich potom vyžadovali. Mnoho z týchto žien, ktoré boli nútené k prostitúcii, pochádzalo z ženského [[Koncentračný tábor Ravensbrück|koncentračného tábora v Ravensbrücku]]. Celkovo bolo takto nútených prostituovať asi 200 žien (z toho väčšinou Nemiek),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KZ-Bordelle: Himmlers Zwangsprostituierte|url=https://www.sueddeutsche.de/politik/himmler-zwangsprostituierte-kz-1.532668|vydavateľ=Süddeutsche.de|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=de|meno=Oliver Das|priezvisko=Gupta}}</ref> ktoré do 90. rokov 20. storočia neboli považované za obete nacizmu a nedostali žiadne odškodné. [[Súbor:Mauthausen-Jewish memorial.jpg|thumb|right|250px|Jeden z Mauthausenských barakov s kameňmi zanechanými židovskými návštevníkmi na spomienku minulosti.]] === Ženy a deti v Mauthausen-Gusene === Hoci bol komplex Mauthausen-Gusen pracovným táborom pre mužov, s prvým ženským transportom z [[Auschwitz]]u v septembri 1944, otvorili v Mauthausene aj tábor pre ženy. Ďalšie ženy a deti prišli do Mauthausenu z [[Ravensbrück]]u, [[Bergen Belsen]]u, [[Gross Rosen]]ua [[Buchenwald]]u. Spolu s nimi prišli aj ženské dozorkyne – o dvadsiatich je známe, že slúžili v Mauthausenskom tábore, šesťdesiat v celom táborovom komplexe, v pobočkách [[Hirtenberg]], [[Lenzing]] (hlavná ženská pobočka v Rakúsku) a [[St. Lambrecht]]. Hlavné dozorkyne v Mauthausene boli najskôr [[Margarete Freinbergerová]] a potom [[Jane Bernigauová]]. Skoro všetky dozorkyne slúžiace v Mauthausene naverbovali v rakúskych mestách medzi septembrom a novembrom 1944. Začiatkom apríla 1945 prišlo aspoň ďalších 2&nbsp;500 ženských väzenkýň zo ženských pobočiek v [[Amstetten (Dolné Rakúsko)|Amstettene]], St. Lambrechte, Hirtenbergu a [[koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürgskej]] pobočky v [[Freiberg, Saxony|Freiberg]]. Hovorí sa, že v Mauthausenskom tábore slúžila aj [[Hildegard Lächertová]]<ref name="Brown">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Daniel Patrick Brown]] | title =The Camp Women: The Female Auxiliaries Who Assisted the SS in Running the Nazi Concentration Camp System | year =2002 | publisher =Schiffer Publishing | id =ISBN 0-7643-1444-0 | pages =288}}</ref>. [[Súbor:Ebensee concentration camp prisoners 1945.jpg|thumb|250px|Väzni z [[Ebensee]], jednej z Mauthausen-Gusenskej pobočky, po oslobodení 80. americkou pechotnou divíziou. Na fotografii bol identifikovaný aj slovenský väzeň Gustáv Fabik. Je to muž vpredu, v strede, zabalený v deke. Narodil sa 5. septembra 1917. <ref>[https://collections.ushmm.org/search/catalog/pa9117 United States Holocaust Memorial Museum]</ref>]] Dostupná štatistika o mauthausenských väzňoch <ref name="Friedlander">{{eng icon}} {{cite book | author =rôzni autori | coauthors =[[Henry Friedlander]] | title =Human Responses to the Holocaust Perpetrators and Victims, Bystanders and Resisters | year =1981 | editor =Michael D. Ryan | pages =33–69 | chapter =The Nazi Concentration Camps | publisher =Edwin Mellen Press | location =Lewiston, New York | id =ISBN 0-88946-901-6 }} citovaná v {{cite web | author=Sybil Milton | title=Non-Jewish Children in the Camps | publisher=Simon Wiesenthal Center | year=1997 | work=Annual 5 Chapter 2 | url=http://motlc.wiesenthal.com/site/pp.asp?c=gvKVLcMVIuG&b=395115#17 | accessdate=2006-04-10 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20101215030206/http://motlc.wiesenthal.com/site/pp.asp?c=gvKVLcMVIuG&b=395115#17 | archivedate=2010-12-15 }}</ref> z jari 1943 uvádza 2&nbsp;400 väzňov mladších ako 20 rokov, čo bolo 12,8 % z celkového počtu 18&nbsp;655. Do konca marca 1945 sa zvýšil počet na 15&nbsp;048, čo bolo 19,1 % z celkového počtu 78&nbsp;547 väzňov. Počet mladistvých sa v tomto časovom intervale zvýšil 6,2 krát, zatiaľ čo počet dospelých väzňov vzrástol v rovnakom čase iba štvornásobne. Tieto čísla odrážali s pokračovaním vojny zvýšený počet poľských, českých, ruských a balkánskych tínedžerov nútene pracujúcich<ref name="Myczkowski">{{pol icon}} {{cite book | author =Adam Myczkowski | title =Poprzez Dachau do Mauthausen-Gusen (Cez Dachau do Mauthausen-Gusenu) | year =1947? | pages =31 | publisher =Księgarnia Stefana Kamińskiego | location =Krakov }}</ref>. Tesne pred oslobodením udáva štatistika nasledovné zloženie mladistvých<ref name="Friedlander"/>: 5&nbsp;809 zahraničných civilných robotníkov, 5&nbsp;055 politických väzňov, 3&nbsp;654 židov a 330 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]]. Bolo tu tiež 23 [[róm]]skych detí, 20 takzvaných „protispoločenských elementov“, 6 Španielov a 3 svedkovia Jehovovi. === Zaobchádzanie s väzňami === Hoci Mauthausen-Gusen nebol jediným koncentračným táborom kde Nemci zrealizovali ich [[vyhladenie prácou]] (''Vernichtung durch Arbeit''), tábor patril medzi najbrutálnejšie a najprísnejšie. Podmienky v tábore sa považovali za výnimočne neznesiteľné, dokonca aj na koncentračný tábor<ref name="HolocaustMuseum">{{eng icon}} {{cite web | author=Simon Wiesenthal Center | title=Selected Holocaust Glossary: Terms, Places and Personalities | publisher=Florida Holocaust Museum | work=Florida Holocaust Museum webpage | url=http://www.flholocaustmuseum.org/frameworks/glossary.htm | accessdate=2006-04-12 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20061208112244/http://www.flholocaustmuseum.org/frameworks/glossary.htm | archivedate=2006-12-08 }}</ref><ref name="Bloxham">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Donald Bloxham]] | title =Genocide on Trial: War Crimes Trials and the Formation of Holocaust History and Memory | pages =210 | publisher =Oxford University Press | location =Oxford | id =ISBN 0-19-925904-6 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0199259046&id=ab4ZL8h5dFMC&pg=PA210&lpg=PA210&dq=extermination+through+labour&vq=Mauthausen&sig=horhgVquFxTIFvA02FbZGzzi4x0 }}</ref><ref name="Burleigh">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Michael Burleigh]] | title =Ethics and Extermination: Reflections on Nazi Genocide | year =1997 | pages =210–211 | publisher =Cambridge University Press | location =Cambridge | id =ISBN 0-521-58816-2 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0521588162&id=y-tbb8Yx3ooC&pg=RA1-PA211&lpg=RA1-PA211&dq=extermination+through+labour&vq=Mauthausen&sig=FF-Nujc2T9wvayl-lFdQ8hWaJPU }}</ref>. Väzni netrpeli iba [[podvýživa|podvýživou]], preplnenými barakmi, neustálym týraním a bitím dozorcami a kápami<ref name="Grzesiuk"/>, ale aj výnimočne ťažkou prácou<ref name="Abzug"/>. Keďže v Mauthausene bolo priveľa väzňov na to, aby pracovali naraz v kameňolome, mnohým priradili prácu v dielni alebo inú manuálnu prácu. Práca v kameňolome prideľovali tým nešťastníkom, ktorí sa nejako previnili. Dôvody na ich poslanie na „úlohu za trest“ boli bezvýznamné a zahrňovali „zločiny“ ako napríklad nezasalutovanie okolo prechádzajúcemu Nemcovi. Práca v kameňolome – často v neznesiteľných horúčavách alebo pri mrazoch až -30&nbsp;°C<ref name="Grzesiuk"/> viedla k výnimočne vysokej úmrtnosti<ref name="Burleigh"/><ref name="Mortality">Pre rok 1941 sa často uvádza, že úmrtnosť dosiahla 58 %; pre porovnanie, v rovnakom čase bola úmrtnosť v Dachau 36 % a v Buchenwalde 19 %. Dobosiewicz, ktorý vykonal najrozsiahlejšiu štúdiu, porovnal rôzne faktory: jeho odhady sa zakladajú na počte väzňov, ktorí boli privezení a zabití počas roka.</ref>. Prídely jedla obmedzovali a priemerný väzeň vážil v období 1940–1942 približne 40 kilogramov<ref name="Pike">{{eng icon}} {{cite book | author =[[David Wingeate Pike]] | title =Spaniards in the Holocaust | year =2000 | pages =97 | publisher =Routledge | location =Londýn | id =ISBN 0-415-22780-1 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0415227801&id=-9uRoGlfSM8C&dq=Mauthausen-Gusen&lpg=PA95&pg=PA97&sig=C9TJL0A0o9nDqtl8-p_WxWgC128 }}</ref>. Odhaduje sa, že priemerná energetická hodnota prídelov jedla sa znížila z 1&nbsp;750 kalórií na deň počas rokov 1940 až 1942, na 1&nbsp;150 až 1&nbsp;460 v ďalšom období. V roku 1945 sa energetická hodnota prídelov ďalej znížila a nepresiahla 600 až 1&nbsp;000 kalórií denne; to je menej ako tretina potrebnej energie potrebnej pre priemerného robotníka pracujúceho v [[Ťažký priemysel|ťažkom priemysle]]<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. To viedlo k [[muzulman]]izácii a vyhladovaniu tisícov väzňov. Väzni Mauthausenu, Gusenu I a Gusenu II mali prístup k oddelenému táboru pre chorých, tzv. ''Krankenlageru''. Napriek tomu, že medzi medikmi pracovalo asi 100 väzňov<ref name="Krukowski">{{pol icon}} {{cite book | author =Stefan Krukowski | title =Nad pięknym modrym Dunajem; Mauthausen (Nad krásnym modrým Dunajom; Mauthausen) | year =1966 | pages =292–297 | chapter =Pamięci lekarzy (Spomienky lekárov) | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava}}</ref>, nemohli poskytnúť žiadne lieky iba základnú prvú pomoc <ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Krukowski"/>. Preto bola ''táborová nemocnica'', ako bola nazývaná Nemcami, v skutočnosti poslednou zastávkou pred smrťou pre tisícky väzňov a iba veľmi málo z nich malo šancu na zotavenie sa. [[Súbor:Mauthausen-survivors.jpg|thumb|250px|Väzni Mauthausen-Gusenu krátko po ich oslobodení]] [[Súbor:mauthausen-tablet.jpg|thumb|right|250px|Počty mŕtvych]] Kameňolom Mauthausen bol aj domovom neblaho vychýrených „schodov smrti“. Väzňov tu prinútili v rade jeden za druhým hore 186 schodmi prenášať hrubo vysekané bloky kameňov, ktoré často vážili až 50&nbsp;kg. Mnohí vyčerpaní väzni sa zrútili a spadli na iných väzňov, idúcich za nimi, vytvárajúc hrozný [[domino]] efekt; prvý väzeň padajúci na ďalšieho a tak ďalej až úplne dolu<ref name="Weissman">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Gary Weissman]] | title =Fantasies of Witnessing: Postwar Efforts to Experience the Holocaust | year =2004 | pages =2–3 | publisher =[[Cornell University]] Press | id =ISBN 0-8014-4253-2| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0801442532&id=kXO9wXvYuAQC&dq=Mauthausen&lpg=PA1&pg=PA3&sig=Mmr8_dvGaJIJqrcQJ6j2DJfcyEo }}</ref>. Táto brutalita nebola náhodná. Dozorcovia z radov SS často nútili vyčerpaných väzňov vyniesť hore schodmi kamenné bloky. Tých, ktorí prežili toto utrpenie zoradili na kraji útesu známeho ako "parašutistická stena" ({{v jazyku|deu|Fallschirmspringerwand}})<ref name="Mauthausen-memorial">{{deu icon}} {{cite web| author=| coauthors =| url =http://www.mauthausen-memorial.at/db/admin/de/show_article.php?carticle=367&topopup=1| title =Fallschirmspringerwand| format =| work =Mauthausen Memorial| publisher =KZ-Gedenkstaette Mauthausen| accessdate =2006-05-16}}</ref>. So zbraňou namierenou na nich mali väzni dve možnosti – byť zastrelený alebo postrčiť väzňa pred ním z útesu<ref name="Waller"/>. Medzi iné bežné vyhladzovacie metódy väzňov, ktorí boli chorí, neschopní ďalšej práce, prichytení po pokuse o útek alebo prostredníctvom [[kolektívna vina|kolektívnej viny]] patrili: * ubitie na smrť (príslušníkmi SS alebo kápami) * ľadové sprchy – asi 3&nbsp;000 väzňov zomrelo na následky [[hypotermia|hypotermie]] po tom, ako boli prinútení sprchovať sa ľadovo studenou vodou a nechaní vonku pri nízkych teplotách <ref name="Oskarżamy">{{pol icon}} {{cite book | author =various authors | coauthors =Włodzimierz Wnuk | title =Oskarżamy! Materiały do historii obozu koncentracyjnego Mauthausen-Gusen (Obviňujeme! Materiály z histórie koncentračného tábora Mauthausen-Gusen) | year =1961 | pages =20–22 | chapter =Śmiertelne kąpiele (Smrteľné kúpele) | publisher =Klub Mauthausen-Gusen ZBoWiD | location =Katovice }}</ref>. * masové popravy zastrelením * lekárske experimenty ** [[Aribert Heim]], prezývaný väzňami [[Doktor Smrť]], strávil v tábore 7 týždňov, počas ktorých vykonával svoje experimenty<ref name="Guardian">{{eng icon}} {{cite journal | author = Dale Fuchs | year = 2005 | month = 10 | title = Nazi war criminal escapes Costa Brava police search | journal = Guardian | issue = [[17. október]] [[2005]] | url = http://www.guardian.co.uk/secondworldwar/story/0,14058,1593885,00.html | accessdate = 2006-04-10}}</ref> ** iný tzv. „vedec“, ktorý vykonával experimenty na väzňoch bol [[Karl Gross]], ktorý na testovanie jeho experimentálnej vakcíny zámerne nakazil stovky väzňov [[cholera|cholerou]] a [[týfus]]om. Následkom týchto experimentov bolo usmrtených medzi [[5. február]]om [[1942]] a polovicou apríla 1944 viac ako 1500 väzňov<ref name="Holocaust_Museum">{{eng icon}} {{cite web | title=Mauthausen | publisher=[[United States Holocaust Memorial Museum]] | work=Holocaust Encyclopedia | url=http://www.ushmm.org/wlc/en/ | accessdate=2006-04-10}}</ref> * obesenie * vyhladovanie * injekcie [[fenol]]u. (skupina 2&nbsp;000 väzňov, ktorá si požiadala o presun do sanatória bola prehlásená za duševne chorú a bola usmrtená v rámci akcie [[H-13]] Dr. Ramsauerom)<ref name="Oskarżamy"/> * utopenie vo veľkých sudoch s vodou (Gusen II)<ref name="W_obronie2">Stanisław Dobosiewicz, ''W obronie…'', op.cit. p.12</ref><ref name="Grzesiuk_drowning">Stanisław Grzesiuk si spomína, že v rokoch 1941 a 1942, všetci kapovia zodpovední za nejaký blok v Gusene museli utopiť dvoch väzňov denne.</ref> * ubitie k smrti alebo vyhladovanie v bunkroch <ref name="Maida">{{eng icon}} {{cite web | author=Bruno Maida | title=The gas chamber of Mauthausen - History and testimonies of the Italian deportees; A Brief history of the camp | publisher=Fondazione Memoria della Deportazione | year= | work=National Association of Italian political deportees in the Nazi concentration camps | url=http://www.deportati.it/english_mauthausen_maida.html | accessdate= | archiveurl=https://web.archive.org/web/20060605111726/http://www.deportati.it/english_mauthausen_maida.html | archivedate=2006-06-05 }}</ref> * hodenie väzňov na ostnatý drôt pod napätím 380 [[volt]]ov <ref name="Maida"/> * prinútenie väzňov ísť za hranice tábora a potom ich zastrelenie pod zámienkou pokusu o útek <ref name="Schmidt">{{eng icon}} {{cite book | author =James Schmidt | coauthors = | title ="Not These Sounds": Beethoven at Mauthausen | year =2005 | editor = | pages =146–148 | chapter = | chapterurl = | publisher =Boston University | location =Boston | id = | url =http://people.bu.edu/jschmidt/Mauthausen.pdf | format =pdf | accessdate =2006-05-16 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060724180556/http://people.bu.edu/jschmidt/Mauthausen.pdf |date=2006-07-24 }}</ref> Dr. [[Antoni Gościński]], jeden z tých, ktorí prežili, informoval po skončení vojny o 62 spôsoboch zabitia v táboroch Gusen I a Mauthausen<ref name="Oskarżamy"/>. Hans Maršálek odhadoval, že priemerná dĺžka života nového väzňa v Gusene sa pohybovala od šiestich mesiacov v rokoch 1940 až 1942 do menej ako troch mesiacov začiatkom roku 1945<ref name="Marsalek2">Hans Maršálek (1968) ''Konzentrazionslager Gusen''. Vienna, p. 32; cited in: Dobosiewicz, op.cit., pp. 192–193</ref>. Paradoxne, nárast priemyslu využívajúci nútenú prácu v rôznych pobočkách Mauthausen-Gusenu, viedol k podstatnému vylepšeniu podmienok pre niektorých väzňov. Zatiaľ čo sa denné prídely jedla znižovali, ťažký priemysel potreboval zručných špecialistov viac ako nekvalifikovaných robotníkov čo viedlo k obmedzeniu brutality táborových príslušníkov SS a kapov. Hoci väzňov aj naďalej denne bili a muzulmanov naďalej vyhladzovali, od začiatku 1943 povolili niektorým továrenským robotníkom prijímať od ich rodín (najčastejšie Poliakov a Francúzov) potravinové balíky. To pomohlo mnohým z nich nie len vyhnutiu sa vyhladovaniu ale aj väzňom, ktorí nemali mimo tábora žiadnych príbuzných alebo im nebolo dovolené prijímať balíky <ref name="Grzesiuk_food">Stanisław Grzesiuk, op.cit., pp. 252–255 and following</ref>. === Straty na životoch === {| class=wikitable align=right style="margin:0 0 0 1em" |- ! Straty na životoch <br />Gusenu I, II and III<ref name="table">Zostavené z väčšej tabuľky publikovanej v: Stanisław Dobosiewicz, op.cit., p.421; čísla sú útržkovité a zahrňujú iba tábory Gusen I, II a III, bez ostatných pobočiek a hlavného tábora v Mauthausene. Preklad Stanisława Dobosiewicza zahrňuje aj kategórie vynechané v ostatných zdrojov, vrátane asi 2&nbsp;744 bývalých väzňov, ktorí zomreli v tábore a v amerických poľných nemocniciach bezprostredne po oslobodení, ako aj približné čísla židovských detí (420) a väzňov v tábore chorých (1900), ktorí neboli registrovaní v oficiálnych táborových štatistikách.</ref> ! width=50px| Józef <br />Żmij ! Stanisław <br />Nogaj ! KZ Gusen ! Hans <br />Maršálek<br /><ref name="Marsalek"/> ! Stanisław <br />Dobosiewicz<br /><ref name="table"/> |- align=center ! 1940 | 1&nbsp;784 | rowspan="2" | 7&nbsp;214 | 1&nbsp;430 | 1&nbsp;389 | 1&nbsp;762 |-align=center ! 1941 | 5&nbsp;793 | 5&nbsp;564 | 5&nbsp;272 | 6&nbsp;300 |-align=center ! 1942 | 6&nbsp;088 | 7&nbsp;203 | 5&nbsp;005 | 7&nbsp;410 | 9&nbsp;534 |-align=center ! 1943 | 5&nbsp;225 | 5&nbsp;303 | 5&nbsp;173 | 5&nbsp;248 | 6&nbsp;103 |-align=center ! 1944 | 5&nbsp;921 | 4&nbsp;790 | 4&nbsp;691 | 4&nbsp;091 | 5&nbsp;488 |-align=center ! 1945 | 12&nbsp;600 | 197 | 4&nbsp;673 | | 15&nbsp;415 |-align=center ! Bez dátumu | 2&nbsp;843 | | | | |- align=center ! style="background: #f9f9f9;" | Spolu | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |37&nbsp;411 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |24&nbsp;707 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |30&nbsp;536 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |33&nbsp;451 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |44&nbsp;602 |- |} Presné počty mŕtvych v komplexe Mauthausen-Gusen je nemožné presne určiť, pretože väčšina táborových záznamov a dôkazov bola zničená Nemcami a novo pricestovaným väzňom často priradili číslo už zabitého väzňa<ref name="Abzug"/>. Situácia je ešte zložitejšia, lebo niektorých väzňov z Gusenu zabili v Mauthausene a aspoň 3&nbsp;423 z nich poslali do Hartheimského zámku vzdialeného {{km|40.7|m}}. Rovnako bez zmienky presných počtov, ďalších niekoľko tisíc ich zabili v mobilných plynových komorách<ref name="Dobosiewicz-Zamordowani">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp.418-426</ref>. SS sa pred útekom z tábora [[4. máj]]a [[1945]] pokúsila zničiť dôkazy, pripúšťajúc identifikáciu iba asi 40&nbsp;000 obetí. Počas prvých dní oslobodili poľskí väzni, členovia väzenskej organizácie odporu, hlavný táborový úrad; napriek želaniu ostatných väzňov, ktorí ho chceli spáliť<ref name="Dobosiewicz-Samoobrona">{{pol icon}} {{cite book | author =Stanisław Dobosiewicz | title =Mauthausen/Gusen; Samoobrona i konspiracja (Mauthausen/Gusen: Sebaobrana a konšpirácia) | year =1980 | pages =486 | publisher =Wydawnictwa MON | location =Varšava | id =ISBN 83-11-06497-0 }}</ref>. Po vojne previezol jeden zo zachránených Poliakov dokumenty hlavného táborového úradu do Poľska, ktorý ich neskôr dal [[Múzeum Auschwitz-Birkenau|múzeu Auschwitz-Birkenau]] v [[Osvienčim]]e<ref name="PAP">{{pol icon}} {{cite news | author=sm | url=http://wiadomosci.wp.pl/kat,1342,wid,8253609,wiadomosc.html?ticaid=11682 | title=Pracownicy muzeum Auschwitz zeskanowali już kartotekę Mauthausen (Pracovníci Auschwitzkého múzea zoskenovali Mauthausenskú kartotéku) | work=61. rocznica wyzwolenia Auschwitz | publisher=[[Poľská tlačová agentúra]] | date=2006-04-03 | accessdate=2006-04-11 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151015030618/http://wiadomosci.wp.pl/kat,1342,wid,8253609,wiadomosc.html?ticaid=11682 |date=2015-10-15 }}</ref><ref name="Muzeum">{{eng icon}} {{cite web | author=[[Adam Cyra]] | title=Mauthausen Concentration Camp Records in the Auschwitz Museum Archives | publisher=Historical Research Section, Auschwitz-Birkenau Museum | year=2004 | work=Auschwitz-Birkenau Memorial and Museum | url=http://www.auschwitz-muzeum.oswiecim.pl/new/index.php?tryb=news_big&language=EN&id=664 | accessdate=2006-04-11}}</ref>. Časti úmrtných záznamov tábora Gusen I zaistili poľskí väzni, ktorí ich po vojne previezli do [[Austrália|Austrálie]]. V roku [[1969]] odovzdali tieto záznamy stopovaciemu oddeleniu [[Medzinárodný Červený kríž|Medzinárodného Červeného kríža]]<ref name="Dobosiewicz-Zamordowani"/>. Zachránená táborová kartotéka zahrňuje osobné záznamy 37411 zavraždených väzňov, vrátane 22&nbsp;092 Poliakov, 5&nbsp;024 Španielov, 2&nbsp;843 sovietskych vojnových zajatcov a 7&nbsp;452 väzňov z 24 iných národností <ref name="Wlazłowski">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Zbigniew Wlazłowski]] | title =Przez kamieniołomy i kolczasty drut (Cez kameňolomy a ostnatý drôt) | year =1974 | pages =7–12 | publisher =Wydawnictwo Literackie | location =Krakov }}</ref>. Časť zachránenej kartotéky zomretých koncentračného tábor Gusenu zaznamenáva ďalších 30&nbsp;536 mien. Hlavným zdrojom informácií o počte mŕtvych v táborovom komplexe sú okrem kartoték Mauthausenských pobočiek: # záznamy [[Józef Żmij|Józefa Żmija]], jedného zo zachránených, ktorý pracoval v táborovom úrade Gusenu I. Jeho záznamy vychádzajú z vlastnoručne zhotovených kópií ročných správ z obdobia 1940 až 1944 a denných veliteľských správ v období medzi 1. januárom 1945 až do oslobodenia, # pôvodná kartotéka zomretých pre Gusenské pobočky, ktorých sa pridržuje [[Medzinárodný Červený kríž]], # osobné poznámky [[Stanisław Nogaj|Stanisława Nogaja]], iného väzňa, ktorý pracoval v Gusenskom úrade, # kartotéka úmrtí vyhotovená hlavným doktorom SS Mauthausenského hlavného úradu pre pobočky Gusenu (podobné záznamy pre Mauthausenské pobočky boli zničené). Kvôli množstvu rozdielnych zdrojov sa presné straty na životoch koncentračného tábora Mauthausen-Gusen podstatne líšia od zdroja ku zdroju. Rôzni vedci ich udávajú v rozmedzí 122&nbsp;766<ref name="tablet">Ako vypovedá [[:Image:Mauthausen-tablet.jpg|jedna z kamenných pamätných tabúľ]] pripomínajúcu obete, vystavenú po vojne rakúskymi orgánmi.</ref> až 320&nbsp;000<ref name="Oskarżamy"/>, s iným často uvádzaným číslom 200&nbsp;000<ref name="Pike2">David Wingeate Pike, op.cit., [http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0415227801&id=-9uRoGlfSM8C&pg=PR12&lpg=PR12&dq=Mauthausen&vq=Mauthausen&sig=d1_lzMojjgGddtkjvK4R_Nl5i1A p.XII]</ref> a „vyše 150&nbsp;000“<ref name="Wrogom">{{pol icon}} {{cite book | author =Rôzni autori| coauthors = Marian Filip, Mikołaj Łomacki et al.| title =Wrogom ku przestrodze: Mauthausen 5 maja 1945 | year =1962 | pages =56 | publisher =ZG ZBoWiD | location =Varšava}}</ref>. Rôzni historici udávajú celkové straty na životoch v štyroch hlavných táboroch (Mauthausen, Gusen I, Gusen II a Gusen III) medzi 55&nbsp;000<ref name="Abzug"/> a 60&nbsp;000<ref name="Gilbert">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Martin Gilbert]] | title =The Holocaust : A History of the Jews of Europe During the Second World War | year =1987 | pages =976 | publisher =Owl Books | id =ISBN 0-8050-0348-7 }} Podľa Martina Gilberta zomrelo v Mauthausene a jeho pobočkách v prvých štyroch mesiacoch 1945 asi 30&nbsp;000 väzňov. Ďalej uvádza, že to bolo asi polovica z celkových strát na životoch počas celého trvania tábora.</ref>. V prvých mesiacoch po oslobodení zomrelo v amerických [[poľná nemocnica|poľných nemocniciach]] ďalších 1&nbsp;042 väzňov<ref name="Wlazłowski-numbers">Zbigniew Wlazłowski, op.cit., pp. 175–176</ref>. Z asi 320&nbsp;000 väzňov uväznených počas vojny v rôznych pobočkách koncentračného tábora Mauthausen-Gusen, prežilo asi iba 80&nbsp;000<ref name="Hlaváček">{{ces icon}} {{cite book | author =Stanislav Hlaváček | coauthors = | title =Koncentrační Tábor Mauthausen; Pamětní tisk k 55. výročí osvobození KTM (Koncentračný Tábor Mauthausen; Pamätná tlač k 55. výročiu oslobodenia KTM) | year =2000 | editor = | pages = | chapter =Historie KTM (História KTM) | chapterurl =http://www.mauthausen.cz/chronologie.html | publisher = | location = | id =ISBN | url =http://www.mauthausen.cz/ | format = | accessdate =2006-05-18}}</ref>, vrátane 20&nbsp;487<ref name="Wlazłowski-numbers"/> až 21&nbsp;386<ref name="Dobosiewicz-Gusen-numbers">Stanisław Dobosiewicz, ''Mauthausen/Gusen; Obóz śmierci'', op.cit., p. 397; rozdiel v číslach je pravdepodobne výsledkom toho, že Dobosiewicz započítal zhruba 700 väzňov, ktorí boli zdržiavaní v Reviery v čase oslobodenia</ref> v Gusene I, II a III. == Oslobodenie a povojnový odkaz == {| class=wikitable align=right width=250px style="margin:0 0 1em 1em" |- ! Diagram znázorňujúci národnosť<br />tých väzňov, ktorí prežili Gusen I, II a III<ref name="Dobosiewicz-Gusen-numbers"/><br /><small>pre podrobnosti klikni na obrázok</small> |- | [[Súbor:Gusen-chart.PNG|250px]] |- |} [[Súbor:Some of the bodies being removed by German civilians for decent burial at Gusen Concentration Camp, Muhlhausen, near Linz, Austria.jpg|thumb|right|250px|Po oslobodení je premiestnených niekoľko tiel nemeckými civilistami na riadny pohreb v Gusenskom koncentračnom tábore.]] [[Súbor:Mauthausen survivors cheer the soldiers of the Eleventh Armored Division.jpg|thumb|right|250px|Tanky 11. americkej obrnenej divízie vstupujú do Mauthausenského koncentračného tábora; fotografia bola spravená [[6. máj]]a [[1945]].]] Počas posledných mesiacov pred oslobodením tábora ho pripravil jeho veliteľ [[Franz Ziereis]] na obranu pred možnou sovietskou ofenzívou. Väčšina väzňov nemeckej a rakúskej národnosti sa „dobrovoľne“ prihlásila do [[SS-Freiwillige Häftlingsdivision]] – jednotky SS zloženej hlavne z bývalých väzňov koncentračného tábora vedenej [[Oskar Dirlewanger|Oskarom Dirlewangerom]]. Zvyšní väzni boli hnaní do budovania protitankovej žulovej bariéry východne od Mauthausenu. Väzni, ktorí si neboli schopní poradiť s ťažkou prácou a podvýživou boli vo veľkom likvidovaní aby uvoľnili miesto pre prichádzajúcich nových väzňov z iných evakuovaných táborov vrátane väčšiny pobočiek Mauthausen-Gusenu nachádzajúcich sa vo východnom Rakúsku. V posledných mesiacoch vojny sa dodávka hlavného zdroja kalórií, potravinových balíkov posielaných prostredníctvom [[Medzinárodný Červený kríž|Medzinárodného Červeného kríža]], zastavila a potravinové prídely boli katastrofálne nízke. Väzni premiestnení do „nemocničnej pobočky“ dostávali okrem pol litra polievky iba jeden chlieb rozdelených pre dvadsať väzňov<ref name="Dobosiewicz-food rations">Dobosiewicz, op.cit., pp.374–375</ref>. Mnohí väzni, ktorí sa už pred tým angažovali v rôznych formách odporu, začali pripravovať plány na obranu tábora v prípade pokusu SS na zlikvidovanie zvyšných väzňov. Nie je známe, prečo neboli väzni Gusenu I a II napriek priamemu príkazu [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]] masovo popravení; Ziereisov plán predpokladal nahnanie všetkých väzňov do tunelov Kellerbauskej podzemnej továrne a vyhodenia jeho vstupov do vzduchu. Jeden z poľských členov hnutia odporu, ktorý sa tomto pláne dozvedel, naplánoval zhromažďovanie náradia potrebného na vykopanie prieduchov. [[28. apríl]]a nahnali asi 22&nbsp;000 väzňov pod zámienkou vymysleného náletu do gusenských tunelov. Po niekoľkých hodinách sa však väzni mohli vrátiť do tábora. Autor monografie o komplexe Mauthausen-Gusen [[Stanisław Dobosiewicz]] vysvetľuje, že možným dôvodom zlyhania nemeckého plánu bolo prerušenie zápalnej šnúry. Samotný Ziereis vyhlásil vo svojej výpovedi z [[25. máj]]a, že neuposlúchnuť rozkaz ho presvedčila jeho manželka<ref name="Dobosiewicz-final">Stanisław Dobosiewicz, op.cit.,pp. 382–388</ref>. Hoci sa od plánu upustilo, väzni sa naďalej obávali masakru SS inými prostriedkami. Preto pripravili poľskí, sovietski a francúzski väzni plán útoku na baraky stráží SS a získania zbraní potrebných k boju. Podobný plán vypracovali aj španielski väzni<ref name="Dobosiewicz-final"/>. [[3. máj]]a začali SS a ďalšie stráže prípravu evakuácie tábora. Nasledujúci deň vystriedali mauthausenské stráže neozbrojení vojaci [[Volkssturm]]u a improvizovaná jednotka zložená zo starších viedenských policajtov a požiarnikov. Veliteľ policajnej jednotky uznal „väzenskú samosprávu“ ako najvyšší táborový orgán a [[Martin Gerken]], v gusenskej administratíve dovtedy najvyššie postavený kapo väzeň, ktorý mal hodnosť ''Lagerälteste'' alebo ''najstarší v tábore'', sa stal ''de facto'' novým veliteľom. Pokúsil sa vytvoriť Medzinárodný väzenský výbor, ktorý by sa stal dočasnou vládnucou skupinou tábora až do jeho oslobodenia jednou z blížiacich sa armád. Po verejnom obvinení z kolaborácie s SS však jeho plán zlyhal. Nútená práca sa zastavila vo všetkých pobočkách Mauthausenu a väzni sa sústredili na prípravy svojho oslobodenia – alebo obranu táborov v prípade možného útoku divízií SS sústredených v oblasti<ref name="Dobosiewicz-final"/>. Zvyšky niekoľkých nemeckých divízií naozaj napadli Mauthausen, boli ale odrazené väzenskými jednotkami, ktoré prevzali tábor<ref name="Żeromski"/>. Zo všetkých hlavných pobočiek komplexu Mauthausen-Gusen bol evakuovaný iba Gusen III. [[1. máj]]a boli väzni vyslaní na [[pochod smrti]] do [[Sankt Georgen]]u, ale iba po niekoľkých hodinách pochodu im bolo prikázané vrátiť sa späť do tábora. Operácia sa zopakovala aj ďalší deň, ale bola opäť rýchlo odvolaná. Nasledujúci deň SS stráže dezertovali nechajúc väzňov ich vlastnému osudu<ref name="Dobosiewicz-final"/>. [[Súbor:Ebensee-survivors.jpg|thumb|right|250px|Väzni v pobočke Ebensee, krátko po ich oslobodení.]] Tábory Mauthausen-Gusenu boli poslednými, ktoré boli oslobodené počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[5. máj]]a [[1945]] prišli do tábora Mauthausen vojaci 41. prieskumnej jednotky 11. americkej obrnenej divízie. Tieto jednotky odzbrojili policajtov a opustili tábor. Väčšina členov SS už utiekla z tábora pred jeho oslobodením; asi tridsiati, ktorí ostali, boli ale väzňami zlynčovaní<ref name="Dobosiewicz-liberty">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp.395–397</ref>; podobný počet bol zlynčovaných bol aj v Gusene II<ref name="Dobosiewicz-liberty"/>. Do [[6. máj]]a boli s výnimkou 2 táborov v [[Loiblpass]] oslobodené americkou armádou všetky ostávajúce pobočky táborového komplexu Mauthausen-Gusen. Medzi oslobodenými táborovými väzňami bol [[Jack Taylor]], dôstojník [[Office of Strategic Services]] (predchodca [[Central Intelligence Agency|CIA]])<ref name="Taylor">{{eng icon}} {{cite web | author= | title= Jack Taylor, American Agent Who Survived Mauthausen | publisher= | year=2006 | work=Jewish Virtual Library | url=http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Holocaust/mauth32.html | accessdate=2006-04-28}}</ref>. S pomocou niekoľkých väzňov prežil a bol neskôr kľúčovým svedkom [[proces Mauthausen-Gusenského tábora|procesu Mauthausen-Gusenského tábora]] pred [[Dachauský Medzinárodný vojenský tribunál|Dachauským Medzinárodným vojenským tribunálom]]<ref name="Taylor2">{{eng icon}} {{cite journal | author = [[Jack Taylor]] | year = 2003 | month = 3rd Quarter | title = OSS Archives: The Dupont Mission | journal = The BLAST; UDT-SEAL Association | url = http://www.udtseal.org/oss.html | accessdate = 2006-04-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060127085902/http://www.udtseal.org/oss.html |date=2006-01-27 }}</ref>. Ďalším z tých, ktorí prežili, bol [[Simon Wiesenthal]] – inžinier, ktorý strávil zvyšok jeho života lovom nacistických [[vojnový zločinec|vojnových zločincov]]. Po nemeckej kapitulácii pripadol komplex Mauthausen-Gusen do [[Sovietska okupačná zóna|sovietskej okupačnej zóny]]. Najskôr používali časti táborov Mauthausen a Gusen I sovietske úrady ako [[kasárne|kasáreň]] [[Červená armáda|Červenej armády]]. V rovnakom čase boli podzemné továrne rozobraté a poslané ako vojnová korisť do ZSSR. Neskôr, medzi 1946 a 1947, boli tábory nestrážené a väčšina nábytku a zariadení tábora bola ako červenou armádou tak aj miestnymi obyvateľmi rozobraná. V lete 1947 vyhodili sovietske sily tunely do povetria odovzdali tábor rakúskym civilným orgánom a stiahli sa z oblasti. V roku 1949 bol vyhlásený za pamätné miesto. Nakoniec, [[3. máj]]a [[1975]], 30 rokov po oslobodení tábora otvoril kancelár [[Bruno Kreisky]] Mauthausenské múzeum<ref name="Bischof"/>. Na rozdiel od Mauthausenu je dnes väčšina toho, čo tvorilo pobočky Gusen I, II a III, bytovými zónami postavenými po vojne<ref name="Terrance 2">Marc Terrance, op.cit., [http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN1581128398&id=TNt9IVBVeNQC&vq=Mauthausen&dq=Mauthausen&lpg=PA137&pg=PA139&sig=JR-vHriYISIpCknJg7JauymBJ8M pp. 138–139]</ref>. == Pozri aj == * [[Zoznam pobočiek Mauthausenu]] == Ďalšie čítanie == <div class="references-small"> # {{pol icon}} {{cite book | author =[[Jakub Willner]] | coauthors = | title =Moja droga do Mauthausen (Moja cesta do Mauthausenu) | year =1965 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher =Wydawnictwo Lubelskie | location =Lublin | id = | url = | format = | accessdate = }} # {{pol icon}} {{cite book | author =[[Grzegorz Timofiejew]] | coauthors = | title =Człowiek jest nagi | year =1960 | editor = | pages =355 | chapter = | chapterurl = | publisher =Wydawnictwo Łódzkie | location =Łódź | id = | url = | format = | accessdate = }} # {{deu icon}} {{cite book | author =Hans Maršálek | coauthors = | title =Mauthausen mahnt! Kampf hinter Stacheldraht Tatsachen, Dokumente und Gerüchte über das größte Hitler'sche Vernichtungslager in Österreich| year =1960 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher = | location =Viedeň | id = | url = | format = | accessdate = }} (slovenský preklad: Michaela Chorvátová, Kolektúra: Oto Wagner [http://www.szpb.sk/mathaus1.htm tu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070707224356/http://www.szpb.sk/mathaus1.htm |date=2007-07-07 }}) # {{eng icon}} {{cite book | author =[[Evelyn Le Chêne]] | coauthors = | title =Mauthausen, The History of a Death Camp | year =1971 | editor = | pages =296 | chapter = | chapterurl = | publisher =Methuen | location =Londýn | id =ISBN 0-416-07780-3 | url = | format = | accessdate = }} # {{eng icon}} {{cite journal | author = Istvan Deak | year = 1992 | month = | title = In the Shadow of Death | journal = [[New York Review of Books]] | volume = | issue = 1992-10-08 | pages = | url = http://www.nizkor.org/ftp.py?camps/mauthausen/shadow.death | accessdate = 2006-05-16 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070610182603/http://www.nizkor.org/ftp.py?camps/mauthausen/shadow.death |date=2007-06-10 }} # {{pol icon}} {{cite book | author =[[Jerzy Osuchowski]] | title =Gusen: przedsionek piekła (Gusen: predsieň pekla) | year =1961 | pages =208 | publisher =Wydawnictwa MON | location =Warsaw }} # {{deu icon}} {{cite book | author =[[Simon Wiesenthal]] | coauthors = | title =KZ Mauthausen; Bild und Wort (''Concentration Camp Mauthausen: Pictures and Words'') | year =1946 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher =IBIS Verlag | location =Linz-Viedeň | id = | url = | format = | accessdate = }} # {{deu icon}} {{cite book | author =[[Simon Wiesenthal]] | coauthors = | title =Denn sie wussten, was sie tun: Zeichnungen und Aufzeichnungen aus dem KZ Mauthausen | year =1995 | editor = | pages =107 | chapter = | chapterurl = | publisher =Deuticke | location = | id =ISBN 3-216-30114-1 | url = | format = | accessdate = }} # {{fra icon}} {{cite book | author =[[Michel Fabréguet]] | coauthors = | title =Mauthausen. Camp de concentration national-socialiste en Autriche rattacheé (1938-1945) | year =1994 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher =Editions du Seuil | location =Paris | id = | url = | format = | accessdate = }} </div> == Poznámky a referencie == {{Preklad|jazyk=en|článok=Mauthausen-Gusen concentration camp|revízia=146175914}} {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Konzentrationslager Mauthausen-Gusen}} == Externé odkazy == * [http://www.mauthausen-memorial.at/ www.mauthausen-memorial.at] {{Dobrý článok}} {{DEFAULTSORT:Mauthausen-Gusen}} [[Kategória:Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen| ]] [[Kategória:Nacistické koncentračné tábory]] 28j7aeam15uk4tk1b179ccpd97o3dx8 8356681 8356679 2026-08-15T20:38:16Z ~2026-44884-49 302928 /* Ženy a deti v Mauthausen-Gusene */ 8356681 wikitext text/x-wiki [[Súbor:mauthausen-barracks.jpg|thumb|Nácvikový priestor Mauthausenu – pohľad smerom k hlavnej bráne.]] '''Mauthausen''' (pred letom 1940 známy ako '''Mauthausen-Gusen''') bola veľká skupina [[nacizmus|nacistických]] [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]], ktoré boli vybudované v okolí [[dedina (všeobecne)|dedín]] [[Mauthausen]] a [[Gusen]] v [[Horné Rakúsko|Hornom Rakúsku]], asi 20 kilometrov východne od [[Linz]]u. Hoci najskôr pozostával z jedného tábora pri Mauthausene, časom sa rozširoval a stal sa jedným z najväčších komplexov [[pracovný tábor|pracovných táborov]] v [[Nemecko]]m kontrolovanej [[Európa|Európe]]<ref name="Dobosiewicz_W_obronie">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Dobosiewicz]] | title =Mauthausen-Gusen; w obronie życia i ludzkiej godności | year =2000 | pages =191–202 | publisher =Bellona | location =Warsaw | id =ISBN 83-11-09048-3 }}</ref><ref name="Bischof">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Günter Bischof]] | coauthors =[[Anton Pelinka]] | title =Austrian Historical Memory and National Identity | year =1996 | pages =185–190 | publisher =Transaction Publishers | location = | id =ISBN 1-56000-902-0| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN1560009020&id=75l45XlpXTsC&pg=PA185&lpg=PA185&dq=Mauthausen&sig=bkPrYRhv5wuk1RG9fcmO-p6kYnU }}</ref>. Okrem štyroch hlavných podtáborov, ktoré sa nazývali pobočkami, pri Mauthausene a v blízkosti Gusenu bolo v Rakúsku a v južnom Nemecku vyše 50 ďalších pobočiek, kde boli väzni využívaní ako [[otrok|otroci]]. K [[Zoznam pobočiek Mauthausenu|podriadeným táborom Mauthausenského komplexu]] patrili aj kameňolomy, muničné továrne, bane, [[zbrojovka|zbrojovky]] a továrne na výrobu stíhačiek [[Messerschmitt Me 262|Me 262]]. V januári [[1945]] pracovalo v táboroch riadených z centrály v Mauthausene už asi 85&nbsp;000 väzňov.<ref name="Dobosiewicz">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Dobosiewicz]] | title =Mauthausen/Gusen; obóz zagłady (Mauthausen/Gusen; the Camp of Doom) | year =1977 | pages =449 | publisher =Ministry of National Defence Press | location =Warsaw | id =ISBN 83-11-06368-0 }}</ref> Aj keď presné [[#Straty na životoch|straty na životoch]] v celom komplexe ostávajú neznáme, väčšina zdrojov ich uvádza v rozmedzí 122&nbsp;766 až 320&nbsp;000. Tábory vytvorili jeden z prvých veľkých komplexov koncentračných táborov v [[Nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] a boli jednými z posledných, ktoré oslobodili spojenecké vojská. Oba hlavné tábory, Mauthausen a Gusen I, boli jediné tábory v Európe, ktoré boli zaradené do III. kategórie, čo znamenalo, že mali byť najprísnejšími tábormi pre „nenapraviteľných politických protivníkov [[Reich|ríše]]“.<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/> Na rozdiel od iných koncentračných táborov určených pre všetky kategórie väzňov, Mauthausen bol vo väčšine prípadov využívaný na odstránenie ''[[inteligencia|inteligencie]]'', čiže vzdelaných ľudí a členov vyšších [[spoločenská vrstva|spoločenských vrstiev]] v krajinách podrobených Nemeckom počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="Gębik">{{pol icon}} {{cite book | author =Władysław Gębik | title =Z diabłami na ty (Calling the Devils by their Names) | year =1972 | pages =332 | publisher =Wydawnictwo Morskie | location =Gdańsk }}</ref> == História == === Koncentračný tábor Mauthausen === [[8. august]]a [[1938]] boli do Mauthausenu pri [[Linz]]i poslaní väzni z [[koncentračný tábor Dachau|koncentračného tábora Dachau]], aby začali s budovaním nového tábora. Miesto nebolo vybraté len kvôli jeho blízkosti k Linzu – dopravnému uzlu, ale aj preto, lebo táto oblasť bola riedko obývaná<ref name="Dobosiewicz"/>. Hoci bol tábor od začiatku ovládaný nemeckým štátom, založila ho súkromná spoločnosť ako hospodársky podnik. Vlastníkom kameňolomu Wiener-Graben, ktorý nebol len v Mauthausene, ale aj v jeho okolí, bol podnik [[DEST]]; skratka pre ''Deutsche Erd- und Steinwerke GmbH''. Spoločnosť vedená [[Oswald Pohl|Oswaldom Pohlom]], ktorý bol taktiež vysoko postaveným funkcionárom [[Schutzstaffel|SS]], kúpila kameňolom od mesta [[Viedeň]] a začala s výstavbou Mauthausenského tábora. O rok neskôr nariadila spoločnosť výstavbu prvého tábora v Gusene. [[Granit|Žula]] ťažená v kameňolome sa predtým používala na dláždenie viedenských ulíc, ale nacistickí predstavitelia predpokladali jej využitie na kompletnú rekonštrukciu hlavných nemeckých miest v súlade s plánmi [[Albert Speer|Alberta Speera]] a iných architektov [[Nacistická architektúra|Nacistickej architektúry]]<ref name="Speer">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Albert Speer]] | title =Inside The Third Reich | year =1970 | publisher =The Macmillan Company | location =New York | id =isbn 0-88365-924-7}}</ref>, ktoré vyžadovali veľké množstvá žuly. Finančné prostriedky na vybudovanie Mauthausenského tábora pochádzali z rôznych zdrojov, vrátane komerčných úverov z [[Dresdner Bank]], v [[Praha|Prahe]] sídliacej [[Böhmische Escompte-Bank]], tzv. [[Reinhardtov fond|Reinhardtového fondu]] (t. j. z peňazí, ktoré boli ukradnuté väzňom koncentračných táborov) a z [[Nemecký Červený kríž|Nemeckého Červeného kríža]]<ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Red Cross">Oswald Pohl nebol len vysokopostaveným členom SS, vlastníkom DEST a niekoľkých ďalších podnikov, vedúcim administrácie a pokladníkom rôznych nacistických organizácií, ale aj generálnym riaditeľom [[Nemecký Červený kríž|Nemeckého Červeného kríža]]. V roku [[1938]] previedol 8&nbsp;000&nbsp;000 [[Reichsmark|ríšskych mariek]] z členských príspevkov na jeden u účtov SS (SS-Spargemeinschaft e.V.), ktorý ich následne v roku [[1939]] daroval DESTu.</ref>. Mauthausen pôvodne slúžil ako prísne vedené väzenie pre bežných zločincov, prostitútky<ref name="Żeromski">{{pol icon}} {{cite book | author =Tadeusz Żeromski | title =Międzynarodówka straceńców | year =1983 | pages = 76+| publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava | id =ISBN 83-05-11175-X }}</ref> a iných „nepolepšiteľných porušovateľov zákona“<ref name="Heydrich">Ako sa uvádza v krátkej písomnej správe [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]] z [[1. január]]a [[1941]]; v: Dobosiewicz, Stanisław, op.cit., p.12</ref>. [[8. máj]]a [[1939]] sa tábor zmenil na pracovný tábor, a začal sa používať najčastejšie na uväznenie politických väzňov<ref name="Marsalek">{{deu icon}} {{cite book | author =[[Hans Maršálek]] | title =Die Geschichte des Konzentrationslagers Mauthausen (Dejiny Mauthausenského koncentračného tábora) | year =1995 | publisher =Österreichischen Lagergemeinschaft Mauthausen u. Mauthausen-Aktiv Oberösterreich | location =Wien-Linz }}</ref>. === Koncentračný tábor Gusen === [[Súbor:Gusen I and II aerial.jpg|thumb|right|250px|Letecký pohľad na tábory Gusen I a Gusen II]] Koncom roku [[1939]] bol už mauthausenský tábor s kameňolomom Wiener-Graben preplnený väzňami. Ich počet sa vyšplhal z 1&nbsp;080 koncom roku [[1938]] na vyše 3&nbsp;000 o rok neskôr. Približne v tom čase začala v asi {{km|4.5|m}} vzdialenom [[Gusen]]e výstavba nového tábora. Tento tábor (neskôr pomenovaný '''Gusen I''') a jeho kastenhofenský kameňolom, boli dokončené v máji [[1940]]. Prvých väzňov umiestnili [[17. apríl]]a [[1940]] v prvých dvoch barakoch (č. 7 a 8), zatiaľ čo prvý transport väzňov, hlavne z táborov [[Dachau]] a [[Sachsenhausen]] dorazil [[25. máj]]a toho istého roku<ref name="Dobosiewicz"/>. Podobne ako blízky Mauthausen, aj Gusen využíval väzňov na otrockú prácu v žulových kameňolomoch. Okrem toho ich prenajímal rôznym miestnym podnikateľom. V októbri [[1941]] sa niekoľko barakov oddelilo od gusenskej pobočky [[ostnatý drôt|ostnatým drôtom]] a zmenilo sa na samostatný ''zajatecký pracovný tábor'' ({{v jazyku|deu|Kriegsgefangenenarbeitslager}}), v ktorom nacisti väznili veľký počet [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]], väčšinou sovietskych dôstojníkov. V priebehu roku [[1942]] dosiahla výrobná kapacita oboch táborov – Mauthausenu a Gusenu – svoj vrchol. Gusen sa rozšíril o centrálny sklad [[SS]], kde sa triedil a ďalej do Nemecka odosielal rôzny tovar ukradnutý z okupovaných území<ref name="Dobosiewicz2">Dobosiewicz, op.cit., p.26</ref>. Miestne kameňolomy a podniky neustále potrebovali novú pracovnú silu, pretože čoraz viac Nemcov bolo odvedených do [[Wehrmacht]]u. V marci [[1944]] bol bývalý sklad SS prestavaný na novú pobočku, ktorá dostala názov '''Gusen II'''. Až do konca vojny slúžila ako improvizovaný koncentračný tábor. V tábore bolo asi 12&nbsp;000 až 17&nbsp;000 väzňov, ktorí nemali ani najzákladnejšie zariadenie<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. V decembri 1944 bola otvorená ďalšia časť v blízkom [[Lungitz]]i. Tu sa prerobila časť továrenskej infraštruktúry na tretiu pobočku – '''Gusen III'''<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. Nárast počtu pobočiek sa nedokázal vyrovnať nárastu počtu väzňov, čo spôsobilo, že baraky vo všetkých pobočkách Mauthausen-Gusenu boli preplnené. Od koncu roka 1940 do roku 1944 stúpol počet väzňov, ktorí pripadali na jednu posteľ z 2 na 4<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. === Sústava táborov Mauthausen-Gusen === [[Súbor:Austria Mauthausen sub-camps.png|thumb|right|250px|Mapa s vyznačením najvýznamnejších [[Zoznam pobočiek Mauthausenu|pobočiek Mauthausen-Gusenu.]]]] {{Pozri aj|Zoznam pobočiek Mauthausenu}} Podobne ako sa neustále zvyšovala produkcia Mauthausen-Gusenského komplexu táborov, tak sa zvyšoval počet väzňov ako aj samotných podtáborov. Hoci tábory Gusen a Mauthausen pôvodne slúžili miestnym kameňolomom, v roku [[1942]] a neskôr, boli začlenené do nemeckej vojnovej mašinérie. Na pojatie zvyšujúceho sa počtu nútených robotníkov, sa začala výstavba pobočiek Mauthausenu ({{v jazyku|deu|Außenlager}}) vo všetkých častiach [[Rakúsko|Rakúska]]. Na konci vojny obsahoval ich zoznam 101 pobočiek (vrátane 49 hlavných pobočiek<ref name="Waller">{{eng icon}} {{cite book | author =[[James Waller]] | title =Becoming Evil: How Ordinary People Commit Genocide and Mass Killing | year =2002 | pages =3–5 | publisher =[[Oxford University Press]] | location =Oxford | id =ISBN 0-19-514868-1| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0195148681&id=dHBB4TJpcx0C&pg=PA4&lpg=PA4&dq=Mauthausen&sig=40Bj2HNIG1t24SjCpEIzLNHJzdE }}</ref>), ktoré pokrývali väčšinu moderného Rakúska – od [[Mittersill]]u južne od [[Salzburg]]u až po [[Schwechat]] východne od [[Viedeň|Viedne]] a od [[Passau]] na predvojnovej rakúsko-nemeckej hranici až po [[Loibl Pass]] na hranici s [[Juhoslávia|Juhosláviou]]. Pobočky boli rozdelené podľa ich hlavnej úlohy do niekoľkých kategórií: * ''Produktionslager'' – pre továrenských robotníkov, * ''Baulager'' – pre výstavbu, * ''Aufräumlager'' – na odpratávanie trosiek v spojencami bombardovaných mestách a * ''Kleinlager'' – (malé tábory), kde pracovali väzni výhradne pre SS. === Mauthausen-Gusen ako podnik === Vo výrobnej produkcii ako aj v zisku dosahoval Mauthausen-Gusen najlepšie výsledky zo všetkých veľkých otrockých pracovných centier vrátane: [[Auschwitz-Birkenau]], [[koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürg]], [[koncentračný tábor Gross-Rosen|Gross-Rosen]], [[koncentračný tábor Marburg|Marburg]] a [[koncentračný tábor Natzweiler-Struthof|Natzweiler-Struthof]]<ref name="Memoriales">{{spa icon}} {{cite book | author =rôzny autori| title =Memoriales históricos, 1933–1945 | year =2005 | chapter = Historia de los campos de concentración: El sistema de campos de concentración nacionalsocialista, 1933–1945: un modelo europeo | url =http://www.memoriales.net/ }}</ref>. Zoznam podnikov využívajúcich nútené práce tábora Mauthausen-Gusen bol dlhý a zahrňoval veľké národné korporácie ako aj malé miestne firmy a komunity. Časť kameňolomu upravili na montážny závod pre automatické zbrane [[Mauser]]. V roku [[1943]] bola v Gusene postavená podzemná továreň podniku [[Steyr-Daimler-Puch]]. Podobnú továreň na výrobu stíhačiek [[Messerschmitt]] otvorili v blízkosti [[Sankt Georgen an der Gusen|St. Georgen]]. Spolu sa asi 45 väčších podnikov podieľalo na tom, že koncentračný tábor Mauthausen-Gusen dosiahol v samotnom roku [[1944]] zisk viac ako 11&nbsp;000&nbsp;000 [[Reichsmark|RM]]<ref name="Reichsmark">11&nbsp;000&nbsp;000 RM bol ekvivalent asi 4&nbsp;403&nbsp;000 [[americký dolár|dolárov]] alebo takmer 1&nbsp;000&nbsp;000 [[Libra šterlingov|libier]] vo výmennom kurze z roku [[1939]]; podľa: {{eng icon}} {{cite web | author=Michał Derela | title=The prices of Polish armament before 1939 | publisher= | year=2005 | work=The PIBWL military site | url=http://derela.republika.pl/prices.htm | accessdate=2006-05-22 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20180201134611/http://derela.republika.pl/prices.htm | archivedate=2018-02-01 }} 4&nbsp;403&nbsp;000 dolárov v 1939 je ekvivalentom dnešných 560&nbsp;370&nbsp;000 dolárov (použitím relatívneho podielu [[HDP]] za základ porovnania); podľa: {{eng icon}} {{cite web | author=Samuel H. Williamson | title=What is the Relative Value? | publisher=Miami University | year=2004 | work=Economic History Services | url=http://eh.net/hmit/compare/result.php?use%5B%5D=NOMINALGDP&amount2=&year2=&year_result=2004&amount=4403000&year_source=1939 | accessdate=2006-05-22 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070930181221/http://eh.net/hmit/compare/result.php?use%5B%5D=NOMINALGDP&amount2=&year2=&year_result=2004&amount=4403000&year_source=1939 | archivedate=2007-09-30 }}</ref>. Medzi nimi boli<ref name="Memoriales"/>: {| class=wikitable align=right |- !colspan=2| Počet väzňov v pobočke<br />koncom 1944 – začiatkom 1945<ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Camps-numbers">Počet väzňov v pobočkách sa vzťahuje k situácii koncom roka 1944 až začiatkom 1945, pred veľkou reorganizáciou táborov a pred príchodom veľkého množstva evakuačných vlakov a [[pochod smrti|pochodmi smrti]]</ref> |- | Gusen (I, II and III spolu) | 26&nbsp;311 |- | Ebensee | 18&nbsp;437 |- | Gunskirchen | 15&nbsp;000 |- | Melk | 10&nbsp;314 |- | Linz | 6&nbsp;690 |- | Amstetten | 2&nbsp;966 |- | Wiener-Neudorf | 2&nbsp;954 |- | Schwechat | 2&nbsp;568 |- | Steyr-Münichholz | 1&nbsp;971 |- | Schlier-Redl-Zipf | 1&nbsp;488 |- |} * kartel [[DEST]] * [[Accumulatoren-Fabrik AFA]] (hlavný producent akumulátorov pre nemecké ponorky) * [[Bayer]] (hlavný nemecký producent liekov a liečiv) * [[Deutsche Bergwerks- und Hüttenbau]] * v [[Linz]]i sídliace [[Eisenwerke Oberdonau]] (hlavný dodávateľ ocele pre nemecké obrnené tanky počas druhej svetovej vojny <ref name="Eisenwerke">{{deu icon}} {{cite web | author=M.S. | title=Linz – Eisenwerke Oberdonau | year=2000 | work=Österreichs Geschichte im Dritten Reich | url=http://www.geheimprojekte.at/t_linz2.html | accessdate=2006-04-11 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070311012440/http://www.geheimprojekte.at/t_linz2.html | archivedate=2007-03-11 }}</ref>) * [[Flugmotorenwerke Ostmark]] (výrobca leteckých motorov) * [[Otto Eberhard Patronenfabrik]] (závod na výrobu munície) * [[Heinkel]] a [[Messerschmitt]] (letecké továrne, tiež výrobca trupov pre [[V2 (raketa)|V2]]) * [[Hofherr und Schrenz]] * [[Österreichische Sauerwerks]] (výrobca zbraní) * [[PUCH]] (dopravné prostriedky) * [[Rax-Werke]] (stroje a rakety V2) * [[Steyr]] (továreň na výrobu ľahkých zbraní) * kartel [[Steyr-Daimler-Puch]] (zbrane a dopravné prostriedky) * [[Universale Hoch und Tiefbau]] (budovanie tunelov v [[Loibl Pass]]e) Väzňov prenajímali ako otrokov. Využívali ich napríklad na prácu v miestnych farmách, pri budovaní ciest, spevňovaní a oprave brehov Dunaja, na budovanie veľkých obytných štvrti v [[Sankt Georgen]], a nútili ich pracovať aj na archeologických vykopávkach v [[Spielberg]]u. Po začatí strategického bombardovania nemeckého vojnového priemyslu spojeneckými vojskami sa nemeckí plánovači rozhodli presunúť výrobu do podzemia, ktoré bolo nedostupné nepriateľskému vzdušnému bombardovaniu. Väzni dostali príkaz vybudovať v Gusene I niekoľko veľkých tunelov pod kopcami, ktoré obkolesovali tábor (krycie meno ''Kellerbau'', {{V jazyku|slk|stavba pivnice}}). Koncom druhej svetovej vojny vykopali väzni priestory s plochou až {{m2|29400}} pre továreň na malé zbrane. V januári 1944 vybudovali podobné tunely väzni z pobočky Gusen II pod dedinou Sankt Georgen (krycie meno ''Bergkristall'', {{V jazyku|slk|krištáľ}}). Vykopaním približne {{m2|50000}} umožnili firme Messerschmitt, aby vybudovala montážny závod na výrobu [[Messerschmitt Me 262]] a rakiet [[V2 (raketa)|V2]]. Okrem lietadiel, slúžilo asi {{m2|7000}} tunelov Gusenu II pre továrne, ktoré vyrábali rôzny vojnový materiál<ref name="Bergkristall">{{eng icon}} {{cite web | author=Rudolf Haunschmied, Harald Faeth | title=B8 "BERGKRISTALL" (KL Gusen II) | publisher= | year=1997 | work=Tunnel and Shelter Researching | url=http://www.geocities.com/CapeCanaveral/1325/berg.htm | accessdate=2006-06-26 | archiveurl=https://web.archive.org/web/19961221135045/http://www.geocities.com/CapeCanaveral/1325/berg.htm | archivedate=1996-12-21 }}</ref>. Koncom roku 1944 pracovalo v podzemí približne 11&nbsp;000 väzňov Gusenu I a II <ref name="Dobosiewicz-tunnels">Stanisław Dobosiewicz, ''W obronie życia…'', op.cit., p.194</ref>. Ďalších 6&nbsp;500 pracovalo na rozšírení podzemnej siete tunelov a hál. Po dokončení v roku 1945, bola továreň Me 262 mesačne schopná zmontovať 1&nbsp;250 lietadiel. Bola to druhá najväčšia nemecká továreň na výrobu lietadiel po taktiež podzemnom [[koncentračný tábor Dora-Mittelbau|koncentračnom tábore Dora-Mittelbau]] <ref name="Dobosiewicz-tunnels"/>. === Vyhladenie prácou === Okrem hospodárskej úlohy mal tábor aj politický význam. Prinajmenšom do roku 1942 bol tábor určený na väznenie a vraždenie skutočných aj vymyslených politických a ideologických nepriateľov Nemecka <ref name="Bischof"/><ref name="Richardson">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Elizabeth Richardson]] | title =Administrative Law and Procedure | year =1995 | pages =162–164 | chapter =United States vs. Leprich | chapterurl=http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0827374682&id=8iBCkpR1MqMC&pg=PA162&lpg=PA162&dq=Mauthausen&sig=uS5RYlmOR7sqvkU-C-Ff3Hgq_hU | publisher =Thomson Delmar Learning | id =ISBN 0-8273-7468-2 }}</ref>. Tábor slúžil nemeckej vojnovej mašinérii a vykonával aj [[Vernichtung durch Arbeit|vyhladzovanie prácou]]. Keď boli väzni po 12-hodinovej práci v kameňolome úplne vyčerpaní, alebo keď boli príliš chorí alebo príliš slabí, aby mohli pracovať, presunuli ich do tzv. [[Revír]]u („Krankenrevier“, barak pre chorých) alebo na iné miesto na vyhladenie. Spočiatku nemal tábor vlastnú [[plynová komora|plynovú komoru]] a takzvaných [[muzulman]]ov, väzňov príliš chorých na to, aby pracovali po tom čo boli týraní, podvyživení alebo úplne vyčerpaní, prepravili do iných koncentračných táborov na vyhladenie (najčastejšie do neslávneho [[Zámok Hartheim|zámku Hartheim]]<ref name="Traveler's Guide">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Marc Terrance]] | title =Concentration Camps: A Traveler's Guide to World War II Sites | year =1999 | publisher =Universal Publishers | location = | id =ISBN 1-58112-839-8| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN1581128398&id=TNt9IVBVeNQC&pg=PA142&lpg=PA142&dq=Mauthausen&vq=Mauthausen&sig=LICy2j9fVQHMJS7anXJDGm7tTDs }}</ref>, ktorý bol vzdialený {{km|40.7|m}}) alebo usmrtení smrtiacou injekciou a spopolnení v miestnom [[krematórium|krematóriu]]. So zvyšujúcim počtom väzňov sa tento systém príliš predražoval a od roku 1940 sa Mauthausen stal jedným z mála západných táborov, ktorý používal plynovú komoru pravidelne. Zo začiatku používal iba improvizovanú [[mobilná plynová komora|mobilnú plynovú komoru]] – dodávku s výfukovou trubicou prepojenou dovnútra – ktorá pendlovala medzi [[Mauthausen]]om a [[Gusen]]om. V decembri 1941 dokončili trvalú plynovú komoru, ktorá mohla zabiť naraz asi až 120 väzňov<ref name="Abzug">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Robert Abzug]] | title =Inside the Vicious Heart | year =1987 | pages =106–110 | publisher =Oxford University Press | location =Oxford | id =ISBN 0-19-504236-0 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0195042360&id=CMfGlx3jDLIC&pg=PA107&lpg=PA107&dq=Mauthausen&sig=Gm0Bv_k8PLp4hFKnxl-9cVWlwk8 }}</ref><ref name="Shermer">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Michael Shermer]] | coauthors =[[Alex Grobman]] | title =Denying History: Who Says the Holocaust Never Happened and Why Do They Say It? | year =2002 | pages =168–175 | chapter =The Gas Chamber at Mauthausen | chapterurl =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0520234693&id=Q-0B9-D5Vz4C&pg=PA168&lpg=PA168&dq=Mauthausen&sig=CNT1pOFaaBiIbNkcYl1YWbDgOso | publisher =[[University of California]] Press | id =ISBN 0-520-23469-3 }}</ref>. == Väzni == {{pozri aj|Zoznam významných väzňov Mauthausen-Gusenu}} Až do roku 1940 tvorili najväčšie skupiny väzňov nemeckí, rakúski a [[Česko-Slovensko|česko-slovenskí]] [[socialista|socialisti]], [[komunista|komunisti]], [[anarchista|anarchisti]], [[homosexuál]]i a [[Róm]]ovia. Ďalšími skupinami prenasledovaných výhradne kvôli náboženským postojom boli ''Sektári'' (takto ich nazýval nacistický režim) – [[bádatelia biblie]] a [[Svedkovia Jehovovi]]. Dôvodom ich uväznenia bolo úplné odmietnutie prísahy oddanosti Hitlerovi a ich absolútne odmietanie zapojenia sa do akejkoľvek vojenskej služby<ref name="Marsalek"/>. Začiatkom roka [[1940]] presunuli do komplexu Mauthausen-Gusen veľký počet [[Poľsko|Poliakov]]. Prvé skupinky boli zložené z umelcov, vedcov, [[Związek Harcerstwa Polskiego|skautov]], učiteľov a univerzitných profesorov <ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Nogaj">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Nogaj]] | coauthors = | title =Gusen; Pamiętnik dziennikarza (Gusen: Spomienky novinára) | year =1945 | pages =64 | publisher =Komitet byłych więźniów obozu koncentracyjnego Gusen | location =Katowice-Chorzów }}</ref> uväznených počas [[Außerordentliche Befriedungsaktion|akcie AB]]. Neskôr boli všetky nové príchody kategórie „nechcení“, ale vzdelanci a politickí väzni tvorili až do skončenia vojny najpočetnejšiu skupinu. Počas druhej svetovej vojny sa do Mauthausenu a jeho pobočiek dostali veľké skupiny [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskych republikánov]]. Väčšinou bývalých republikánskych vojakov alebo aktivistov, ktorí utiekli z [[Francúzsko|Francúzska]] po [[Francisco Franco|Francovom]] víťazstve a zajatých nemeckou armádou v roku 1940 pri [[bitka o Francúzsko|francúzskej porážke]] alebo odovzdaných Nemcom predstaviteľmi vichystického režimu. Najväčšia z týchto skupín dorazila do Gusenu v januári 1941<ref name="Wnuk">{{pol icon}} {{cite book | author =Włodzimierz Wnuk | title =Byłem z wami (I Were With You) | year =1972 | pages =100–105 | chapter =Z Hiszpanami w jednym szeregu (So Španielmi v jednom rade) | publisher =[[PAX]] | location =Warsaw }}</ref>. Začiatkom roku 1941 presunuli takmer všetkých Poliakov a Španielov, okrem malých skupín špecialistov pracujúcich v kameňolome, z Mauthausenu do Gusenu<ref name="Grzesiuk">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Grzesiuk]] | title =Pięć lat kacetu (Päť rokov v KZ) | year =1985 | pages =392 | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava | id =ISBN 83-05-11108-3 }}</ref>. Tábory začali po začiatku [[Operácia Barbarossa|sovietsko-nemeckej vojny]] v roku 1941 prijímať veľké množstvo [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych zajatcov]]. Väčšina z nich umiestnili do barakov oddelených od zvyšku tábora. Prvé skupiny určené pre nové plynové komory postavené začiatkom roku 1942 pozostávali hlavne zo sovietskych vojnových zajatcov. V roku 1944 priviezli do tábora veľkú skupinu [[Maďarsko|maďarských]] a [[Holandsko|holandských]] Židov<ref name="Hungarian Jews">Spolu asi 8&nbsp;000 ľudí</ref>. Podobne ako v prípade ďalších veľkých skupín väzňov umiestnených do Mauthausen-Gusenu zomrela väčšina z nich na následky ťažkej práce, zlých podmienok alebo po zhodení zo steny mauthausenského kameňolomu, prezývanej dozorcami [[Schutzstaffel|SS]] a [[Kapo|kápami]] ''parašutistická stena''. Týchto väzňov dozorcovia označovali ako „parašutistov bez padáka“. Tábory Mauthausen-Gusenu prijímali počas druhej svetovej vojny denne menšie väzenské transporty; väčšinou z ostatných koncentračných táborov z Nemeckom okupovanej Európy. Väčšina väzňov v pobočkách Mauthausenu bola pred ich presunutím do ich konečnej destinácie najskôr držaná na rôznych iných miestach. Najvýznamnejšie z týchto centier pre Mauthausen-Gusen boli neslávne známe tábory [[koncentračný tábor Dachau|Dachau]] a [[koncentračný tábor Auschwitz|Auschwitz]]. Prvé transporty z Auschwitzu prišli vo februári 1942. Druhý transport v júni toho istého roku bol s asi 1&nbsp;200 väzňami oveľa väčší. Podobné skupiny poslali z Auschwitzu do Gusenu a Mauthausenu v apríli a novembri 1943, a neskôr v januári a februári 1944. Nakoniec, v máji toho roku po návšteve [[Adolf Eichmann|Adolfa Eichmanna]] v Mauthausene, prijal Mauthausen-Gusen prvú skupinu z 8&nbsp;000 maďarských židov z Auschwitzu; prvú skupinu, ktorú evakuovali z tábora pred sovietskym postupom. Spočiatku sa skupiny evakuované z Auschwitzu skladali z kvalifikovaných robotníkov pre rastúci priemysel Mauthausen-Gusenského komplexu, ale ako evakuácia pokračovala, prepravili do Mauthausenu, Gusenu, Viedne alebo [[Melk]]u aj iné kategórie ľudí. [[Súbor:Kazimierkiewicz georg 1 hpk.jpg|thumb|right|250px|Záznam poľského politického väzňa č. 382, [[Jerzy Kaźmirkiewicz|Jerza Kaźmirkiewicza.]]]] S časom, Auschwitz takmer prestal prijímať nových väzňov a väčšinu presmerovali namiesto toho do Mauthausenu. Poslednú skupinu – asi 10&nbsp;000 väzňov – evakuovali v poslednej vlne v januári 1945, iba niekoľko týždňov pred sovietskym obsadením komplexu Auschwitz-Birkenau <ref name="KARTA">{{pol icon}} {{cite web | author=Piotr Filipkowski | title=Auschwitz w drodze do Matchausen (Auschwitz na ceste do Mauthausenu) | year=2005 | work=Europe According to Auschwitz | url=http://www.reporter.edu.pl/europa_wg_auschwitz/kronika_reportaz/konferencja_historia_mowiona_a_kronika_reportaz/auschwitz_w_drodze_do_matchausen | accessdate=2006-04-11 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20070928135122/http://www.reporter.edu.pl/europa_wg_auschwitz/kronika_reportaz/konferencja_historia_mowiona_a_kronika_reportaz/auschwitz_w_drodze_do_matchausen | archivedate=2007-09-28 }}</ref>. Medzi nimi bola aj veľká skupina civilistov uväznená Nemcami po neúspešnom [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]]<ref name="Kirchmayer">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Jerzy Kirchmayer]] | title =Powstanie warszawskie (Varšavské povstanie)| year =1978 | pages =576 | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava| id =ISBN 83-05-11080-X }}</ref>, z ktorých ale prežilo do oslobodenia iba menej ako 500<ref name="Dobosiewicz-evacuation">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp. 365–367</ref>. Spolu prišlo do komplexu z iných koncentračných táborov v posledných mesiacoch až 23&nbsp;364 väzňov<ref name="Dobosiewicz-evacuation"/>. Oveľa viac ich však zomrelo počas [[pochod smrti|pochodov smrti]] následkom úplného vyčerpania alebo v železničných vagónoch, kde ich držali niekoľko dní pred ich príchodom bez dostatku jedla a pitia pri teplotách pod bodom mrazu. Väzenské transporty sa považovali za menej významné ako iné dôležité služby. Mnohí z tých, ktorí prežili cestu, zomreli ešte pred registráciou, kým iní dostali čísla už zabitých väzňov <ref name="Dobosiewicz-evacuation"/>. Veľa z nich potom ubytovali v tábore alebo v novozriadenom stanovom tábore ({{v jazyku|deu|Zeltlager}}) v tesnej blízkosti Mauthausenskej pobočky, kde prinútili približne 2&nbsp;000 ľudí byť v stanoch určených iba pre 800 väzňov a potom nechať vyhladovať<ref name="Freund">{{deu icon}} {{cite web | author=Florian Freund, Harald Greifeneder | title=Zeltlager | publisher= | year=2005 | work= | url=http://www.mauthausen-memorial.at/db/admin/de/show_article.php?carticle=343&topopup=1 | accessdate=2006-05-16}}</ref>. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1993-051-07, Tafel mit KZ-Kennzeichen (Winkel) retouched.jpg|náhľad|Označovanie väzňov v koncentračných táboroch v roku 1936 (nemecky)]] [[Súbor:Wikpedia system of identification German camps.png|náhľad|Základné (politický, kriminálny, asociálny, homosexuálny, svedok, emigrant) a doplňujúce označovanie väzňov nášivkami.]] Podobne ako v aj v iných nacistických koncentračných táboroch si neboli všetci väzni rovní. Zaobchádzali nimi v závislosti [[Označovanie v koncentračných táboroch|na ich kategórii]], národnosti a hodnosti. Takzvaní [[Kápo|kápovia]], alebo väzni naverbovaní na dozeranie, dostávali viacej jedla a vyššiu mzdu vo forme kupónov, ktoré mohli byť v kantíne alebo v samostatnej miestnosti nachádzajúcej sa vo väčšine barakov zamenené za cigarety. Podľa [[Heinrich Himmler|Himmlerovho]] príkazu z júna 1941, bol pre nich v júni 1942 otvorený [[bordel]] najprv v táboroch Mauthausen a Gusen I <ref name="nizkor">{{cite web | author=KZ Gusen Memorial Committee | title=KZ Gusen I Concentration Camp at Langenstein | publisher=Nizkor | year=1997 | work=The Nizkor Project | url=http://www.nizkor.org/hweb/camps/gusen/gu10101x.htm | accessdate=2006-04-10 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20061002020031/http://www.nizkor.org/hweb/camps/gusen/gu10101x.htm | archivedate=2006-10-02 }}</ref>. V Mauthausene bol vôbec prvý bordel v baráku číslo 1. Neskôr boli takéto bordely v 10 táboroch. Účelom existencie bordelov bolo formou tejto odmeny zvýšiť pracovnú morálku mužov (ďalšími boli tabak a pod.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Die verfluchten Stunden am Abend"|url=https://www.sueddeutsche.de/politik/himmler-kz-bordelle-1.104717|vydavateľ=Süddeutsche.de|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=de|meno=Süddeutsche|priezvisko=Zeitung}}</ref> Tí, ktorí chceli prístup ako zákazníci (iba prominentní árijci<!-- najpr prominetni (Alteste), potom kapovia potom obycajni ale nie zidia (v bodeloch neboli židovky). Hans Maršalek bol taborový zapisovateľ a hovorí, že z politických väzňov chodil do bordelu len Čech Šik (Tscheche Schick) https://youtu.be/6TVDg05VylI?t=714 -->), sa museli prihlásiť na konkrétny deň a zaplatiť dve ríšske marky za 20-minútovú „službu“ na základe vopred stanoveného harmonogramu. Z tejto sumy sa pripisovalo 45 fenigov žene donútenej k prostitúcii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rundgang: Tabuthema Lagerbordell|url=https://www.youtube.com/watch?v=d-y81JgCCS4|dátum prístupu=2021-06-03|jazyk=sk-SK}}</ref> Do bordelov boli „pridelené“ ženy z väzenskej kategórie „asociálne“, ktoré sa neintegrovali do nacistického štátu, a napríklad odmietli členstvo v Asociáciu nemeckých dievčat (nem. Bund Deutscher Mädel). Ďalej sa za „asociálne“ považovali aj ženy, ktoré predtým prostituovali a ktoré nedodržiavali podmienky, ktoré sa od nich potom vyžadovali. Mnoho z týchto žien, ktoré boli nútené k prostitúcii, pochádzalo z ženského [[Koncentračný tábor Ravensbrück|koncentračného tábora v Ravensbrücku]]. Celkovo bolo takto nútených prostituovať asi 200 žien (z toho väčšinou Nemiek),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KZ-Bordelle: Himmlers Zwangsprostituierte|url=https://www.sueddeutsche.de/politik/himmler-zwangsprostituierte-kz-1.532668|vydavateľ=Süddeutsche.de|dátum prístupu=2021-06-02|jazyk=de|meno=Oliver Das|priezvisko=Gupta}}</ref> ktoré do 90. rokov 20. storočia neboli považované za obete nacizmu a nedostali žiadne odškodné. [[Súbor:Mauthausen-Jewish memorial.jpg|thumb|right|250px|Jeden z Mauthausenských barakov s kameňmi zanechanými židovskými návštevníkmi na spomienku minulosti.]] === Ženy a deti v Mauthausen-Gusene === Hoci bol komplex Mauthausen-Gusen pracovným táborom pre mužov, s prvým ženským transportom z [[Auschwitz]]u v septembri 1944, otvorili v Mauthausene aj tábor pre ženy. Ďalšie ženy a deti prišli do Mauthausenu z [[Ravensbrück]]u, [[Bergen Belsen]]u, [[Gross Rosen]]ua [[Buchenwald]]u. Spolu s nimi prišli aj ženské dozorkyne – o dvadsiatich je známe, že slúžili v Mauthausenskom tábore, šesťdesiat v celom táborovom komplexe, v pobočkách [[Hirtenberg]], [[Lenzing]] (hlavná ženská pobočka v Rakúsku) a [[St. Lambrecht]]. Hlavné dozorkyne v Mauthausene boli najskôr [[Margarete Freinbergerová]] a potom [[Jane Bernigauová]]. Skoro všetky dozorkyne slúžiace v Mauthausene naverbovali v rakúskych mestách medzi septembrom a novembrom 1944. Začiatkom apríla 1945 prišlo aspoň ďalších 2&nbsp;500 ženských väzenkýň zo ženských pobočiek v [[Amstetten (Dolné Rakúsko)|Amstettene]], St. Lambrechte, Hirtenbergu a [[koncentračný tábor Flossenbürg|Flossenbürgskej]] pobočky v [[Freiberg, Saxony|Freiberg]]. Hovorí sa, že v Mauthausenskom tábore slúžila aj [[Hildegard Lächertová]]<ref name="Brown">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Daniel Patrick Brown]] | title =The Camp Women: The Female Auxiliaries Who Assisted the SS in Running the Nazi Concentration Camp System | year =2002 | publisher =Schiffer Publishing | id =ISBN 0-7643-1444-0 | pages =288}}</ref>. [[Súbor:Ebensee concentration camp prisoners 1945.jpg|thumb|250px|Väzni z [[Ebensee]], jednej z Mauthausen-Gusenskej pobočky, po oslobodení 80. americkou pechotnou divíziou. Na fotografii bol identifikovaný aj slovenský väzeň Gustáv Fábik. Je to muž vpredu, v strede, zabalený v deke. Narodil sa 5. septembra 1917. <ref>[https://collections.ushmm.org/search/catalog/pa9117 United States Holocaust Memorial Museum]</ref>]] Dostupná štatistika o mauthausenských väzňoch <ref name="Friedlander">{{eng icon}} {{cite book | author =rôzni autori | coauthors =[[Henry Friedlander]] | title =Human Responses to the Holocaust Perpetrators and Victims, Bystanders and Resisters | year =1981 | editor =Michael D. Ryan | pages =33–69 | chapter =The Nazi Concentration Camps | publisher =Edwin Mellen Press | location =Lewiston, New York | id =ISBN 0-88946-901-6 }} citovaná v {{cite web | author=Sybil Milton | title=Non-Jewish Children in the Camps | publisher=Simon Wiesenthal Center | year=1997 | work=Annual 5 Chapter 2 | url=http://motlc.wiesenthal.com/site/pp.asp?c=gvKVLcMVIuG&b=395115#17 | accessdate=2006-04-10 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20101215030206/http://motlc.wiesenthal.com/site/pp.asp?c=gvKVLcMVIuG&b=395115#17 | archivedate=2010-12-15 }}</ref> z jari 1943 uvádza 2&nbsp;400 väzňov mladších ako 20 rokov, čo bolo 12,8 % z celkového počtu 18&nbsp;655. Do konca marca 1945 sa zvýšil počet na 15&nbsp;048, čo bolo 19,1 % z celkového počtu 78&nbsp;547 väzňov. Počet mladistvých sa v tomto časovom intervale zvýšil 6,2 krát, zatiaľ čo počet dospelých väzňov vzrástol v rovnakom čase iba štvornásobne. Tieto čísla odrážali s pokračovaním vojny zvýšený počet poľských, českých, ruských a balkánskych tínedžerov nútene pracujúcich<ref name="Myczkowski">{{pol icon}} {{cite book | author =Adam Myczkowski | title =Poprzez Dachau do Mauthausen-Gusen (Cez Dachau do Mauthausen-Gusenu) | year =1947? | pages =31 | publisher =Księgarnia Stefana Kamińskiego | location =Krakov }}</ref>. Tesne pred oslobodením udáva štatistika nasledovné zloženie mladistvých<ref name="Friedlander"/>: 5&nbsp;809 zahraničných civilných robotníkov, 5&nbsp;055 politických väzňov, 3&nbsp;654 židov a 330 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]]. Bolo tu tiež 23 [[róm]]skych detí, 20 takzvaných „protispoločenských elementov“, 6 Španielov a 3 svedkovia Jehovovi. === Zaobchádzanie s väzňami === Hoci Mauthausen-Gusen nebol jediným koncentračným táborom kde Nemci zrealizovali ich [[vyhladenie prácou]] (''Vernichtung durch Arbeit''), tábor patril medzi najbrutálnejšie a najprísnejšie. Podmienky v tábore sa považovali za výnimočne neznesiteľné, dokonca aj na koncentračný tábor<ref name="HolocaustMuseum">{{eng icon}} {{cite web | author=Simon Wiesenthal Center | title=Selected Holocaust Glossary: Terms, Places and Personalities | publisher=Florida Holocaust Museum | work=Florida Holocaust Museum webpage | url=http://www.flholocaustmuseum.org/frameworks/glossary.htm | accessdate=2006-04-12 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20061208112244/http://www.flholocaustmuseum.org/frameworks/glossary.htm | archivedate=2006-12-08 }}</ref><ref name="Bloxham">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Donald Bloxham]] | title =Genocide on Trial: War Crimes Trials and the Formation of Holocaust History and Memory | pages =210 | publisher =Oxford University Press | location =Oxford | id =ISBN 0-19-925904-6 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0199259046&id=ab4ZL8h5dFMC&pg=PA210&lpg=PA210&dq=extermination+through+labour&vq=Mauthausen&sig=horhgVquFxTIFvA02FbZGzzi4x0 }}</ref><ref name="Burleigh">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Michael Burleigh]] | title =Ethics and Extermination: Reflections on Nazi Genocide | year =1997 | pages =210–211 | publisher =Cambridge University Press | location =Cambridge | id =ISBN 0-521-58816-2 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0521588162&id=y-tbb8Yx3ooC&pg=RA1-PA211&lpg=RA1-PA211&dq=extermination+through+labour&vq=Mauthausen&sig=FF-Nujc2T9wvayl-lFdQ8hWaJPU }}</ref>. Väzni netrpeli iba [[podvýživa|podvýživou]], preplnenými barakmi, neustálym týraním a bitím dozorcami a kápami<ref name="Grzesiuk"/>, ale aj výnimočne ťažkou prácou<ref name="Abzug"/>. Keďže v Mauthausene bolo priveľa väzňov na to, aby pracovali naraz v kameňolome, mnohým priradili prácu v dielni alebo inú manuálnu prácu. Práca v kameňolome prideľovali tým nešťastníkom, ktorí sa nejako previnili. Dôvody na ich poslanie na „úlohu za trest“ boli bezvýznamné a zahrňovali „zločiny“ ako napríklad nezasalutovanie okolo prechádzajúcemu Nemcovi. Práca v kameňolome – často v neznesiteľných horúčavách alebo pri mrazoch až -30&nbsp;°C<ref name="Grzesiuk"/> viedla k výnimočne vysokej úmrtnosti<ref name="Burleigh"/><ref name="Mortality">Pre rok 1941 sa často uvádza, že úmrtnosť dosiahla 58 %; pre porovnanie, v rovnakom čase bola úmrtnosť v Dachau 36 % a v Buchenwalde 19 %. Dobosiewicz, ktorý vykonal najrozsiahlejšiu štúdiu, porovnal rôzne faktory: jeho odhady sa zakladajú na počte väzňov, ktorí boli privezení a zabití počas roka.</ref>. Prídely jedla obmedzovali a priemerný väzeň vážil v období 1940–1942 približne 40 kilogramov<ref name="Pike">{{eng icon}} {{cite book | author =[[David Wingeate Pike]] | title =Spaniards in the Holocaust | year =2000 | pages =97 | publisher =Routledge | location =Londýn | id =ISBN 0-415-22780-1 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0415227801&id=-9uRoGlfSM8C&dq=Mauthausen-Gusen&lpg=PA95&pg=PA97&sig=C9TJL0A0o9nDqtl8-p_WxWgC128 }}</ref>. Odhaduje sa, že priemerná energetická hodnota prídelov jedla sa znížila z 1&nbsp;750 kalórií na deň počas rokov 1940 až 1942, na 1&nbsp;150 až 1&nbsp;460 v ďalšom období. V roku 1945 sa energetická hodnota prídelov ďalej znížila a nepresiahla 600 až 1&nbsp;000 kalórií denne; to je menej ako tretina potrebnej energie potrebnej pre priemerného robotníka pracujúceho v [[Ťažký priemysel|ťažkom priemysle]]<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. To viedlo k [[muzulman]]izácii a vyhladovaniu tisícov väzňov. Väzni Mauthausenu, Gusenu I a Gusenu II mali prístup k oddelenému táboru pre chorých, tzv. ''Krankenlageru''. Napriek tomu, že medzi medikmi pracovalo asi 100 väzňov<ref name="Krukowski">{{pol icon}} {{cite book | author =Stefan Krukowski | title =Nad pięknym modrym Dunajem; Mauthausen (Nad krásnym modrým Dunajom; Mauthausen) | year =1966 | pages =292–297 | chapter =Pamięci lekarzy (Spomienky lekárov) | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava}}</ref>, nemohli poskytnúť žiadne lieky iba základnú prvú pomoc <ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Krukowski"/>. Preto bola ''táborová nemocnica'', ako bola nazývaná Nemcami, v skutočnosti poslednou zastávkou pred smrťou pre tisícky väzňov a iba veľmi málo z nich malo šancu na zotavenie sa. [[Súbor:Mauthausen-survivors.jpg|thumb|250px|Väzni Mauthausen-Gusenu krátko po ich oslobodení]] [[Súbor:mauthausen-tablet.jpg|thumb|right|250px|Počty mŕtvych]] Kameňolom Mauthausen bol aj domovom neblaho vychýrených „schodov smrti“. Väzňov tu prinútili v rade jeden za druhým hore 186 schodmi prenášať hrubo vysekané bloky kameňov, ktoré často vážili až 50&nbsp;kg. Mnohí vyčerpaní väzni sa zrútili a spadli na iných väzňov, idúcich za nimi, vytvárajúc hrozný [[domino]] efekt; prvý väzeň padajúci na ďalšieho a tak ďalej až úplne dolu<ref name="Weissman">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Gary Weissman]] | title =Fantasies of Witnessing: Postwar Efforts to Experience the Holocaust | year =2004 | pages =2–3 | publisher =[[Cornell University]] Press | id =ISBN 0-8014-4253-2| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0801442532&id=kXO9wXvYuAQC&dq=Mauthausen&lpg=PA1&pg=PA3&sig=Mmr8_dvGaJIJqrcQJ6j2DJfcyEo }}</ref>. Táto brutalita nebola náhodná. Dozorcovia z radov SS často nútili vyčerpaných väzňov vyniesť hore schodmi kamenné bloky. Tých, ktorí prežili toto utrpenie zoradili na kraji útesu známeho ako "parašutistická stena" ({{v jazyku|deu|Fallschirmspringerwand}})<ref name="Mauthausen-memorial">{{deu icon}} {{cite web| author=| coauthors =| url =http://www.mauthausen-memorial.at/db/admin/de/show_article.php?carticle=367&topopup=1| title =Fallschirmspringerwand| format =| work =Mauthausen Memorial| publisher =KZ-Gedenkstaette Mauthausen| accessdate =2006-05-16}}</ref>. So zbraňou namierenou na nich mali väzni dve možnosti – byť zastrelený alebo postrčiť väzňa pred ním z útesu<ref name="Waller"/>. Medzi iné bežné vyhladzovacie metódy väzňov, ktorí boli chorí, neschopní ďalšej práce, prichytení po pokuse o útek alebo prostredníctvom [[kolektívna vina|kolektívnej viny]] patrili: * ubitie na smrť (príslušníkmi SS alebo kápami) * ľadové sprchy – asi 3&nbsp;000 väzňov zomrelo na následky [[hypotermia|hypotermie]] po tom, ako boli prinútení sprchovať sa ľadovo studenou vodou a nechaní vonku pri nízkych teplotách <ref name="Oskarżamy">{{pol icon}} {{cite book | author =various authors | coauthors =Włodzimierz Wnuk | title =Oskarżamy! Materiały do historii obozu koncentracyjnego Mauthausen-Gusen (Obviňujeme! Materiály z histórie koncentračného tábora Mauthausen-Gusen) | year =1961 | pages =20–22 | chapter =Śmiertelne kąpiele (Smrteľné kúpele) | publisher =Klub Mauthausen-Gusen ZBoWiD | location =Katovice }}</ref>. * masové popravy zastrelením * lekárske experimenty ** [[Aribert Heim]], prezývaný väzňami [[Doktor Smrť]], strávil v tábore 7 týždňov, počas ktorých vykonával svoje experimenty<ref name="Guardian">{{eng icon}} {{cite journal | author = Dale Fuchs | year = 2005 | month = 10 | title = Nazi war criminal escapes Costa Brava police search | journal = Guardian | issue = [[17. október]] [[2005]] | url = http://www.guardian.co.uk/secondworldwar/story/0,14058,1593885,00.html | accessdate = 2006-04-10}}</ref> ** iný tzv. „vedec“, ktorý vykonával experimenty na väzňoch bol [[Karl Gross]], ktorý na testovanie jeho experimentálnej vakcíny zámerne nakazil stovky väzňov [[cholera|cholerou]] a [[týfus]]om. Následkom týchto experimentov bolo usmrtených medzi [[5. február]]om [[1942]] a polovicou apríla 1944 viac ako 1500 väzňov<ref name="Holocaust_Museum">{{eng icon}} {{cite web | title=Mauthausen | publisher=[[United States Holocaust Memorial Museum]] | work=Holocaust Encyclopedia | url=http://www.ushmm.org/wlc/en/ | accessdate=2006-04-10}}</ref> * obesenie * vyhladovanie * injekcie [[fenol]]u. (skupina 2&nbsp;000 väzňov, ktorá si požiadala o presun do sanatória bola prehlásená za duševne chorú a bola usmrtená v rámci akcie [[H-13]] Dr. Ramsauerom)<ref name="Oskarżamy"/> * utopenie vo veľkých sudoch s vodou (Gusen II)<ref name="W_obronie2">Stanisław Dobosiewicz, ''W obronie…'', op.cit. p.12</ref><ref name="Grzesiuk_drowning">Stanisław Grzesiuk si spomína, že v rokoch 1941 a 1942, všetci kapovia zodpovední za nejaký blok v Gusene museli utopiť dvoch väzňov denne.</ref> * ubitie k smrti alebo vyhladovanie v bunkroch <ref name="Maida">{{eng icon}} {{cite web | author=Bruno Maida | title=The gas chamber of Mauthausen - History and testimonies of the Italian deportees; A Brief history of the camp | publisher=Fondazione Memoria della Deportazione | year= | work=National Association of Italian political deportees in the Nazi concentration camps | url=http://www.deportati.it/english_mauthausen_maida.html | accessdate= | archiveurl=https://web.archive.org/web/20060605111726/http://www.deportati.it/english_mauthausen_maida.html | archivedate=2006-06-05 }}</ref> * hodenie väzňov na ostnatý drôt pod napätím 380 [[volt]]ov <ref name="Maida"/> * prinútenie väzňov ísť za hranice tábora a potom ich zastrelenie pod zámienkou pokusu o útek <ref name="Schmidt">{{eng icon}} {{cite book | author =James Schmidt | coauthors = | title ="Not These Sounds": Beethoven at Mauthausen | year =2005 | editor = | pages =146–148 | chapter = | chapterurl = | publisher =Boston University | location =Boston | id = | url =http://people.bu.edu/jschmidt/Mauthausen.pdf | format =pdf | accessdate =2006-05-16 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060724180556/http://people.bu.edu/jschmidt/Mauthausen.pdf |date=2006-07-24 }}</ref> Dr. [[Antoni Gościński]], jeden z tých, ktorí prežili, informoval po skončení vojny o 62 spôsoboch zabitia v táboroch Gusen I a Mauthausen<ref name="Oskarżamy"/>. Hans Maršálek odhadoval, že priemerná dĺžka života nového väzňa v Gusene sa pohybovala od šiestich mesiacov v rokoch 1940 až 1942 do menej ako troch mesiacov začiatkom roku 1945<ref name="Marsalek2">Hans Maršálek (1968) ''Konzentrazionslager Gusen''. Vienna, p. 32; cited in: Dobosiewicz, op.cit., pp. 192–193</ref>. Paradoxne, nárast priemyslu využívajúci nútenú prácu v rôznych pobočkách Mauthausen-Gusenu, viedol k podstatnému vylepšeniu podmienok pre niektorých väzňov. Zatiaľ čo sa denné prídely jedla znižovali, ťažký priemysel potreboval zručných špecialistov viac ako nekvalifikovaných robotníkov čo viedlo k obmedzeniu brutality táborových príslušníkov SS a kapov. Hoci väzňov aj naďalej denne bili a muzulmanov naďalej vyhladzovali, od začiatku 1943 povolili niektorým továrenským robotníkom prijímať od ich rodín (najčastejšie Poliakov a Francúzov) potravinové balíky. To pomohlo mnohým z nich nie len vyhnutiu sa vyhladovaniu ale aj väzňom, ktorí nemali mimo tábora žiadnych príbuzných alebo im nebolo dovolené prijímať balíky <ref name="Grzesiuk_food">Stanisław Grzesiuk, op.cit., pp. 252–255 and following</ref>. === Straty na životoch === {| class=wikitable align=right style="margin:0 0 0 1em" |- ! Straty na životoch <br />Gusenu I, II and III<ref name="table">Zostavené z väčšej tabuľky publikovanej v: Stanisław Dobosiewicz, op.cit., p.421; čísla sú útržkovité a zahrňujú iba tábory Gusen I, II a III, bez ostatných pobočiek a hlavného tábora v Mauthausene. Preklad Stanisława Dobosiewicza zahrňuje aj kategórie vynechané v ostatných zdrojov, vrátane asi 2&nbsp;744 bývalých väzňov, ktorí zomreli v tábore a v amerických poľných nemocniciach bezprostredne po oslobodení, ako aj približné čísla židovských detí (420) a väzňov v tábore chorých (1900), ktorí neboli registrovaní v oficiálnych táborových štatistikách.</ref> ! width=50px| Józef <br />Żmij ! Stanisław <br />Nogaj ! KZ Gusen ! Hans <br />Maršálek<br /><ref name="Marsalek"/> ! Stanisław <br />Dobosiewicz<br /><ref name="table"/> |- align=center ! 1940 | 1&nbsp;784 | rowspan="2" | 7&nbsp;214 | 1&nbsp;430 | 1&nbsp;389 | 1&nbsp;762 |-align=center ! 1941 | 5&nbsp;793 | 5&nbsp;564 | 5&nbsp;272 | 6&nbsp;300 |-align=center ! 1942 | 6&nbsp;088 | 7&nbsp;203 | 5&nbsp;005 | 7&nbsp;410 | 9&nbsp;534 |-align=center ! 1943 | 5&nbsp;225 | 5&nbsp;303 | 5&nbsp;173 | 5&nbsp;248 | 6&nbsp;103 |-align=center ! 1944 | 5&nbsp;921 | 4&nbsp;790 | 4&nbsp;691 | 4&nbsp;091 | 5&nbsp;488 |-align=center ! 1945 | 12&nbsp;600 | 197 | 4&nbsp;673 | | 15&nbsp;415 |-align=center ! Bez dátumu | 2&nbsp;843 | | | | |- align=center ! style="background: #f9f9f9;" | Spolu | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |37&nbsp;411 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |24&nbsp;707 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |30&nbsp;536 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |33&nbsp;451 | style="background: #f9f9f9; color: #FF0000;" |44&nbsp;602 |- |} Presné počty mŕtvych v komplexe Mauthausen-Gusen je nemožné presne určiť, pretože väčšina táborových záznamov a dôkazov bola zničená Nemcami a novo pricestovaným väzňom často priradili číslo už zabitého väzňa<ref name="Abzug"/>. Situácia je ešte zložitejšia, lebo niektorých väzňov z Gusenu zabili v Mauthausene a aspoň 3&nbsp;423 z nich poslali do Hartheimského zámku vzdialeného {{km|40.7|m}}. Rovnako bez zmienky presných počtov, ďalších niekoľko tisíc ich zabili v mobilných plynových komorách<ref name="Dobosiewicz-Zamordowani">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp.418-426</ref>. SS sa pred útekom z tábora [[4. máj]]a [[1945]] pokúsila zničiť dôkazy, pripúšťajúc identifikáciu iba asi 40&nbsp;000 obetí. Počas prvých dní oslobodili poľskí väzni, členovia väzenskej organizácie odporu, hlavný táborový úrad; napriek želaniu ostatných väzňov, ktorí ho chceli spáliť<ref name="Dobosiewicz-Samoobrona">{{pol icon}} {{cite book | author =Stanisław Dobosiewicz | title =Mauthausen/Gusen; Samoobrona i konspiracja (Mauthausen/Gusen: Sebaobrana a konšpirácia) | year =1980 | pages =486 | publisher =Wydawnictwa MON | location =Varšava | id =ISBN 83-11-06497-0 }}</ref>. Po vojne previezol jeden zo zachránených Poliakov dokumenty hlavného táborového úradu do Poľska, ktorý ich neskôr dal [[Múzeum Auschwitz-Birkenau|múzeu Auschwitz-Birkenau]] v [[Osvienčim]]e<ref name="PAP">{{pol icon}} {{cite news | author=sm | url=http://wiadomosci.wp.pl/kat,1342,wid,8253609,wiadomosc.html?ticaid=11682 | title=Pracownicy muzeum Auschwitz zeskanowali już kartotekę Mauthausen (Pracovníci Auschwitzkého múzea zoskenovali Mauthausenskú kartotéku) | work=61. rocznica wyzwolenia Auschwitz | publisher=[[Poľská tlačová agentúra]] | date=2006-04-03 | accessdate=2006-04-11 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151015030618/http://wiadomosci.wp.pl/kat,1342,wid,8253609,wiadomosc.html?ticaid=11682 |date=2015-10-15 }}</ref><ref name="Muzeum">{{eng icon}} {{cite web | author=[[Adam Cyra]] | title=Mauthausen Concentration Camp Records in the Auschwitz Museum Archives | publisher=Historical Research Section, Auschwitz-Birkenau Museum | year=2004 | work=Auschwitz-Birkenau Memorial and Museum | url=http://www.auschwitz-muzeum.oswiecim.pl/new/index.php?tryb=news_big&language=EN&id=664 | accessdate=2006-04-11}}</ref>. Časti úmrtných záznamov tábora Gusen I zaistili poľskí väzni, ktorí ich po vojne previezli do [[Austrália|Austrálie]]. V roku [[1969]] odovzdali tieto záznamy stopovaciemu oddeleniu [[Medzinárodný Červený kríž|Medzinárodného Červeného kríža]]<ref name="Dobosiewicz-Zamordowani"/>. Zachránená táborová kartotéka zahrňuje osobné záznamy 37411 zavraždených väzňov, vrátane 22&nbsp;092 Poliakov, 5&nbsp;024 Španielov, 2&nbsp;843 sovietskych vojnových zajatcov a 7&nbsp;452 väzňov z 24 iných národností <ref name="Wlazłowski">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Zbigniew Wlazłowski]] | title =Przez kamieniołomy i kolczasty drut (Cez kameňolomy a ostnatý drôt) | year =1974 | pages =7–12 | publisher =Wydawnictwo Literackie | location =Krakov }}</ref>. Časť zachránenej kartotéky zomretých koncentračného tábor Gusenu zaznamenáva ďalších 30&nbsp;536 mien. Hlavným zdrojom informácií o počte mŕtvych v táborovom komplexe sú okrem kartoték Mauthausenských pobočiek: # záznamy [[Józef Żmij|Józefa Żmija]], jedného zo zachránených, ktorý pracoval v táborovom úrade Gusenu I. Jeho záznamy vychádzajú z vlastnoručne zhotovených kópií ročných správ z obdobia 1940 až 1944 a denných veliteľských správ v období medzi 1. januárom 1945 až do oslobodenia, # pôvodná kartotéka zomretých pre Gusenské pobočky, ktorých sa pridržuje [[Medzinárodný Červený kríž]], # osobné poznámky [[Stanisław Nogaj|Stanisława Nogaja]], iného väzňa, ktorý pracoval v Gusenskom úrade, # kartotéka úmrtí vyhotovená hlavným doktorom SS Mauthausenského hlavného úradu pre pobočky Gusenu (podobné záznamy pre Mauthausenské pobočky boli zničené). Kvôli množstvu rozdielnych zdrojov sa presné straty na životoch koncentračného tábora Mauthausen-Gusen podstatne líšia od zdroja ku zdroju. Rôzni vedci ich udávajú v rozmedzí 122&nbsp;766<ref name="tablet">Ako vypovedá [[:Image:Mauthausen-tablet.jpg|jedna z kamenných pamätných tabúľ]] pripomínajúcu obete, vystavenú po vojne rakúskymi orgánmi.</ref> až 320&nbsp;000<ref name="Oskarżamy"/>, s iným často uvádzaným číslom 200&nbsp;000<ref name="Pike2">David Wingeate Pike, op.cit., [http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0415227801&id=-9uRoGlfSM8C&pg=PR12&lpg=PR12&dq=Mauthausen&vq=Mauthausen&sig=d1_lzMojjgGddtkjvK4R_Nl5i1A p.XII]</ref> a „vyše 150&nbsp;000“<ref name="Wrogom">{{pol icon}} {{cite book | author =Rôzni autori| coauthors = Marian Filip, Mikołaj Łomacki et al.| title =Wrogom ku przestrodze: Mauthausen 5 maja 1945 | year =1962 | pages =56 | publisher =ZG ZBoWiD | location =Varšava}}</ref>. Rôzni historici udávajú celkové straty na životoch v štyroch hlavných táboroch (Mauthausen, Gusen I, Gusen II a Gusen III) medzi 55&nbsp;000<ref name="Abzug"/> a 60&nbsp;000<ref name="Gilbert">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Martin Gilbert]] | title =The Holocaust : A History of the Jews of Europe During the Second World War | year =1987 | pages =976 | publisher =Owl Books | id =ISBN 0-8050-0348-7 }} Podľa Martina Gilberta zomrelo v Mauthausene a jeho pobočkách v prvých štyroch mesiacoch 1945 asi 30&nbsp;000 väzňov. Ďalej uvádza, že to bolo asi polovica z celkových strát na životoch počas celého trvania tábora.</ref>. V prvých mesiacoch po oslobodení zomrelo v amerických [[poľná nemocnica|poľných nemocniciach]] ďalších 1&nbsp;042 väzňov<ref name="Wlazłowski-numbers">Zbigniew Wlazłowski, op.cit., pp. 175–176</ref>. Z asi 320&nbsp;000 väzňov uväznených počas vojny v rôznych pobočkách koncentračného tábora Mauthausen-Gusen, prežilo asi iba 80&nbsp;000<ref name="Hlaváček">{{ces icon}} {{cite book | author =Stanislav Hlaváček | coauthors = | title =Koncentrační Tábor Mauthausen; Pamětní tisk k 55. výročí osvobození KTM (Koncentračný Tábor Mauthausen; Pamätná tlač k 55. výročiu oslobodenia KTM) | year =2000 | editor = | pages = | chapter =Historie KTM (História KTM) | chapterurl =http://www.mauthausen.cz/chronologie.html | publisher = | location = | id =ISBN | url =http://www.mauthausen.cz/ | format = | accessdate =2006-05-18}}</ref>, vrátane 20&nbsp;487<ref name="Wlazłowski-numbers"/> až 21&nbsp;386<ref name="Dobosiewicz-Gusen-numbers">Stanisław Dobosiewicz, ''Mauthausen/Gusen; Obóz śmierci'', op.cit., p. 397; rozdiel v číslach je pravdepodobne výsledkom toho, že Dobosiewicz započítal zhruba 700 väzňov, ktorí boli zdržiavaní v Reviery v čase oslobodenia</ref> v Gusene I, II a III. == Oslobodenie a povojnový odkaz == {| class=wikitable align=right width=250px style="margin:0 0 1em 1em" |- ! Diagram znázorňujúci národnosť<br />tých väzňov, ktorí prežili Gusen I, II a III<ref name="Dobosiewicz-Gusen-numbers"/><br /><small>pre podrobnosti klikni na obrázok</small> |- | [[Súbor:Gusen-chart.PNG|250px]] |- |} [[Súbor:Some of the bodies being removed by German civilians for decent burial at Gusen Concentration Camp, Muhlhausen, near Linz, Austria.jpg|thumb|right|250px|Po oslobodení je premiestnených niekoľko tiel nemeckými civilistami na riadny pohreb v Gusenskom koncentračnom tábore.]] [[Súbor:Mauthausen survivors cheer the soldiers of the Eleventh Armored Division.jpg|thumb|right|250px|Tanky 11. americkej obrnenej divízie vstupujú do Mauthausenského koncentračného tábora; fotografia bola spravená [[6. máj]]a [[1945]].]] Počas posledných mesiacov pred oslobodením tábora ho pripravil jeho veliteľ [[Franz Ziereis]] na obranu pred možnou sovietskou ofenzívou. Väčšina väzňov nemeckej a rakúskej národnosti sa „dobrovoľne“ prihlásila do [[SS-Freiwillige Häftlingsdivision]] – jednotky SS zloženej hlavne z bývalých väzňov koncentračného tábora vedenej [[Oskar Dirlewanger|Oskarom Dirlewangerom]]. Zvyšní väzni boli hnaní do budovania protitankovej žulovej bariéry východne od Mauthausenu. Väzni, ktorí si neboli schopní poradiť s ťažkou prácou a podvýživou boli vo veľkom likvidovaní aby uvoľnili miesto pre prichádzajúcich nových väzňov z iných evakuovaných táborov vrátane väčšiny pobočiek Mauthausen-Gusenu nachádzajúcich sa vo východnom Rakúsku. V posledných mesiacoch vojny sa dodávka hlavného zdroja kalórií, potravinových balíkov posielaných prostredníctvom [[Medzinárodný Červený kríž|Medzinárodného Červeného kríža]], zastavila a potravinové prídely boli katastrofálne nízke. Väzni premiestnení do „nemocničnej pobočky“ dostávali okrem pol litra polievky iba jeden chlieb rozdelených pre dvadsať väzňov<ref name="Dobosiewicz-food rations">Dobosiewicz, op.cit., pp.374–375</ref>. Mnohí väzni, ktorí sa už pred tým angažovali v rôznych formách odporu, začali pripravovať plány na obranu tábora v prípade pokusu SS na zlikvidovanie zvyšných väzňov. Nie je známe, prečo neboli väzni Gusenu I a II napriek priamemu príkazu [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]] masovo popravení; Ziereisov plán predpokladal nahnanie všetkých väzňov do tunelov Kellerbauskej podzemnej továrne a vyhodenia jeho vstupov do vzduchu. Jeden z poľských členov hnutia odporu, ktorý sa tomto pláne dozvedel, naplánoval zhromažďovanie náradia potrebného na vykopanie prieduchov. [[28. apríl]]a nahnali asi 22&nbsp;000 väzňov pod zámienkou vymysleného náletu do gusenských tunelov. Po niekoľkých hodinách sa však väzni mohli vrátiť do tábora. Autor monografie o komplexe Mauthausen-Gusen [[Stanisław Dobosiewicz]] vysvetľuje, že možným dôvodom zlyhania nemeckého plánu bolo prerušenie zápalnej šnúry. Samotný Ziereis vyhlásil vo svojej výpovedi z [[25. máj]]a, že neuposlúchnuť rozkaz ho presvedčila jeho manželka<ref name="Dobosiewicz-final">Stanisław Dobosiewicz, op.cit.,pp. 382–388</ref>. Hoci sa od plánu upustilo, väzni sa naďalej obávali masakru SS inými prostriedkami. Preto pripravili poľskí, sovietski a francúzski väzni plán útoku na baraky stráží SS a získania zbraní potrebných k boju. Podobný plán vypracovali aj španielski väzni<ref name="Dobosiewicz-final"/>. [[3. máj]]a začali SS a ďalšie stráže prípravu evakuácie tábora. Nasledujúci deň vystriedali mauthausenské stráže neozbrojení vojaci [[Volkssturm]]u a improvizovaná jednotka zložená zo starších viedenských policajtov a požiarnikov. Veliteľ policajnej jednotky uznal „väzenskú samosprávu“ ako najvyšší táborový orgán a [[Martin Gerken]], v gusenskej administratíve dovtedy najvyššie postavený kapo väzeň, ktorý mal hodnosť ''Lagerälteste'' alebo ''najstarší v tábore'', sa stal ''de facto'' novým veliteľom. Pokúsil sa vytvoriť Medzinárodný väzenský výbor, ktorý by sa stal dočasnou vládnucou skupinou tábora až do jeho oslobodenia jednou z blížiacich sa armád. Po verejnom obvinení z kolaborácie s SS však jeho plán zlyhal. Nútená práca sa zastavila vo všetkých pobočkách Mauthausenu a väzni sa sústredili na prípravy svojho oslobodenia – alebo obranu táborov v prípade možného útoku divízií SS sústredených v oblasti<ref name="Dobosiewicz-final"/>. Zvyšky niekoľkých nemeckých divízií naozaj napadli Mauthausen, boli ale odrazené väzenskými jednotkami, ktoré prevzali tábor<ref name="Żeromski"/>. Zo všetkých hlavných pobočiek komplexu Mauthausen-Gusen bol evakuovaný iba Gusen III. [[1. máj]]a boli väzni vyslaní na [[pochod smrti]] do [[Sankt Georgen]]u, ale iba po niekoľkých hodinách pochodu im bolo prikázané vrátiť sa späť do tábora. Operácia sa zopakovala aj ďalší deň, ale bola opäť rýchlo odvolaná. Nasledujúci deň SS stráže dezertovali nechajúc väzňov ich vlastnému osudu<ref name="Dobosiewicz-final"/>. [[Súbor:Ebensee-survivors.jpg|thumb|right|250px|Väzni v pobočke Ebensee, krátko po ich oslobodení.]] Tábory Mauthausen-Gusenu boli poslednými, ktoré boli oslobodené počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. [[5. máj]]a [[1945]] prišli do tábora Mauthausen vojaci 41. prieskumnej jednotky 11. americkej obrnenej divízie. Tieto jednotky odzbrojili policajtov a opustili tábor. Väčšina členov SS už utiekla z tábora pred jeho oslobodením; asi tridsiati, ktorí ostali, boli ale väzňami zlynčovaní<ref name="Dobosiewicz-liberty">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp.395–397</ref>; podobný počet bol zlynčovaných bol aj v Gusene II<ref name="Dobosiewicz-liberty"/>. Do [[6. máj]]a boli s výnimkou 2 táborov v [[Loiblpass]] oslobodené americkou armádou všetky ostávajúce pobočky táborového komplexu Mauthausen-Gusen. Medzi oslobodenými táborovými väzňami bol [[Jack Taylor]], dôstojník [[Office of Strategic Services]] (predchodca [[Central Intelligence Agency|CIA]])<ref name="Taylor">{{eng icon}} {{cite web | author= | title= Jack Taylor, American Agent Who Survived Mauthausen | publisher= | year=2006 | work=Jewish Virtual Library | url=http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Holocaust/mauth32.html | accessdate=2006-04-28}}</ref>. S pomocou niekoľkých väzňov prežil a bol neskôr kľúčovým svedkom [[proces Mauthausen-Gusenského tábora|procesu Mauthausen-Gusenského tábora]] pred [[Dachauský Medzinárodný vojenský tribunál|Dachauským Medzinárodným vojenským tribunálom]]<ref name="Taylor2">{{eng icon}} {{cite journal | author = [[Jack Taylor]] | year = 2003 | month = 3rd Quarter | title = OSS Archives: The Dupont Mission | journal = The BLAST; UDT-SEAL Association | url = http://www.udtseal.org/oss.html | accessdate = 2006-04-28 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060127085902/http://www.udtseal.org/oss.html |date=2006-01-27 }}</ref>. Ďalším z tých, ktorí prežili, bol [[Simon Wiesenthal]] – inžinier, ktorý strávil zvyšok jeho života lovom nacistických [[vojnový zločinec|vojnových zločincov]]. Po nemeckej kapitulácii pripadol komplex Mauthausen-Gusen do [[Sovietska okupačná zóna|sovietskej okupačnej zóny]]. Najskôr používali časti táborov Mauthausen a Gusen I sovietske úrady ako [[kasárne|kasáreň]] [[Červená armáda|Červenej armády]]. V rovnakom čase boli podzemné továrne rozobraté a poslané ako vojnová korisť do ZSSR. Neskôr, medzi 1946 a 1947, boli tábory nestrážené a väčšina nábytku a zariadení tábora bola ako červenou armádou tak aj miestnymi obyvateľmi rozobraná. V lete 1947 vyhodili sovietske sily tunely do povetria odovzdali tábor rakúskym civilným orgánom a stiahli sa z oblasti. V roku 1949 bol vyhlásený za pamätné miesto. Nakoniec, [[3. máj]]a [[1975]], 30 rokov po oslobodení tábora otvoril kancelár [[Bruno Kreisky]] Mauthausenské múzeum<ref name="Bischof"/>. Na rozdiel od Mauthausenu je dnes väčšina toho, čo tvorilo pobočky Gusen I, II a III, bytovými zónami postavenými po vojne<ref name="Terrance 2">Marc Terrance, op.cit., [http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN1581128398&id=TNt9IVBVeNQC&vq=Mauthausen&dq=Mauthausen&lpg=PA137&pg=PA139&sig=JR-vHriYISIpCknJg7JauymBJ8M pp. 138–139]</ref>. == Pozri aj == * [[Zoznam pobočiek Mauthausenu]] == Ďalšie čítanie == <div class="references-small"> # {{pol icon}} {{cite book | author =[[Jakub Willner]] | coauthors = | title =Moja droga do Mauthausen (Moja cesta do Mauthausenu) | year =1965 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher =Wydawnictwo Lubelskie | location =Lublin | id = | url = | format = | accessdate = }} # {{pol icon}} {{cite book | author =[[Grzegorz Timofiejew]] | coauthors = | title =Człowiek jest nagi | year =1960 | editor = | pages =355 | chapter = | chapterurl = | publisher =Wydawnictwo Łódzkie | location =Łódź | id = | url = | format = | accessdate = }} # {{deu icon}} {{cite book | author =Hans Maršálek | coauthors = | title =Mauthausen mahnt! Kampf hinter Stacheldraht Tatsachen, Dokumente und Gerüchte über das größte Hitler'sche Vernichtungslager in Österreich| year =1960 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher = | location =Viedeň | id = | url = | format = | accessdate = }} (slovenský preklad: Michaela Chorvátová, Kolektúra: Oto Wagner [http://www.szpb.sk/mathaus1.htm tu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070707224356/http://www.szpb.sk/mathaus1.htm |date=2007-07-07 }}) # {{eng icon}} {{cite book | author =[[Evelyn Le Chêne]] | coauthors = | title =Mauthausen, The History of a Death Camp | year =1971 | editor = | pages =296 | chapter = | chapterurl = | publisher =Methuen | location =Londýn | id =ISBN 0-416-07780-3 | url = | format = | accessdate = }} # {{eng icon}} {{cite journal | author = Istvan Deak | year = 1992 | month = | title = In the Shadow of Death | journal = [[New York Review of Books]] | volume = | issue = 1992-10-08 | pages = | url = http://www.nizkor.org/ftp.py?camps/mauthausen/shadow.death | accessdate = 2006-05-16 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070610182603/http://www.nizkor.org/ftp.py?camps/mauthausen/shadow.death |date=2007-06-10 }} # {{pol icon}} {{cite book | author =[[Jerzy Osuchowski]] | title =Gusen: przedsionek piekła (Gusen: predsieň pekla) | year =1961 | pages =208 | publisher =Wydawnictwa MON | location =Warsaw }} # {{deu icon}} {{cite book | author =[[Simon Wiesenthal]] | coauthors = | title =KZ Mauthausen; Bild und Wort (''Concentration Camp Mauthausen: Pictures and Words'') | year =1946 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher =IBIS Verlag | location =Linz-Viedeň | id = | url = | format = | accessdate = }} # {{deu icon}} {{cite book | author =[[Simon Wiesenthal]] | coauthors = | title =Denn sie wussten, was sie tun: Zeichnungen und Aufzeichnungen aus dem KZ Mauthausen | year =1995 | editor = | pages =107 | chapter = | chapterurl = | publisher =Deuticke | location = | id =ISBN 3-216-30114-1 | url = | format = | accessdate = }} # {{fra icon}} {{cite book | author =[[Michel Fabréguet]] | coauthors = | title =Mauthausen. Camp de concentration national-socialiste en Autriche rattacheé (1938-1945) | year =1994 | editor = | pages = | chapter = | chapterurl = | publisher =Editions du Seuil | location =Paris | id = | url = | format = | accessdate = }} </div> == Poznámky a referencie == {{Preklad|jazyk=en|článok=Mauthausen-Gusen concentration camp|revízia=146175914}} {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Konzentrationslager Mauthausen-Gusen}} == Externé odkazy == * [http://www.mauthausen-memorial.at/ www.mauthausen-memorial.at] {{Dobrý článok}} {{DEFAULTSORT:Mauthausen-Gusen}} [[Kategória:Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen| ]] [[Kategória:Nacistické koncentračné tábory]] e7otbn2gtauyuusdr3ulfnrrtcr9zpa Apeirón 0 90189 8356724 6860292 2026-08-15T21:52:15Z Maximilián Fedora 259749 8356724 wikitext text/x-wiki '''Apeirón''' alebo '''apeiron''' ({{grc|ἄπειρον||''apeiron''}} < ἀ- ''a-'' – bez-/ne- + πέρας ''peras'' – koniec, medza, hranica, vymedzenie) je filozofický [[pojem]] označujúci neohraničené, neobmedzené, nekonečné. [[Anaximandros|Anaximandros z Milétu]] týmto pojmom označil kvalitatívne nediferencovanú a priestorovo neobmedzenú pralátku ([[Arché (filozofia)|arché]]), z ktorej všetko vyvstáva a do ktorej sa v priebehu času opäť všetko navracia. Beztvarosť ale bola pre Grékov odpudivá – v teórii i praxi tiahli k pokiaľ možno dokonalému tvaru.<ref>FLOSS, Karel. apeiron. In: Horyna, Břetislav – Štěpán, Jan – Blecha, Ivan – Šaradín, Pavel (eds.). ''Filosofický slovník''. 2. rozš. vyd. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002. 463 s. ISBN 80-7182-064-4, s. 30.</ref><ref>FLOSS, Karel. Anaximandros z Milétu. In: Horyna, Břetislav – Štěpán, Jan – Blecha, Ivan – Šaradín, Pavel (eds.). ''Filosofický slovník''. 2. rozš. vyd. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002. 463 s. ISBN 80-7182-064-4, s. 23.</ref> Neskôr sa týmto pojmom začalo označovať aj priestorové, časové, matematické nekonečno (pozri články [[nekonečno]] a [[Nekonečno (matematika)|matematické nekonečno]]).<ref>apeirón [online]. In: Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). ''[[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov : akademický]]''. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]], 2005 [cit. 2019-06-28]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=apeirón&s=exact&c=b4e7&d=scs Dostupné online].</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Filozofický výhonok}} [[Kategória:Filozofické koncepty]] ibsglckmfl19v0gapocl7wr2tlnj7u4 Karpatská kotlina 0 95474 8356534 7440297 2026-08-15T14:28:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356534 wikitext text/x-wiki '''Karpatská kotlina''' je pojem, ktorý je v (nielen v slovenskej, ale aj maďarskej) odbornej geologickej a geografickej literatúre (takmer) zhodný s termínom [[Panónska panva]]<ref>„Takmer“ vyplýva z toho, že napr. v ''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédii Slovenska]]'' sú dva samostatné články, jeden o Panónskej panve a jeden o Karpatskej kotline. Definície tam ale znejú takmer identicky, konkrétne nasledovne: Karpatská kotlina je ''sústava zníženín zovretých oblúkom Karpát, Álp a Dinaríd'', pričom na Slovensku sú týmito zníženinami Viedenská panva, Malá dunajská nížina a Veľká dunajská nížina. Panónska panva je ''subsystém Alpsko-himalájskeho systému; veľká depresia zovretá Karpatmi, Dinármi a Alpami'', pričom na Slovensku sem patrí Viedenská kotlina, Malá dunajská kotlina a Veľká dunajská kotlina.</ref>. V Maďarsku sa termín Karpatská kotlina (po maďarsky Kárpát-medence) veľmi často používa aj v širšom význame, a to ako súhrnné označenie pre Karpatskú kotlinu vo vyššie uvedenom význame (t.j. Panónsku panvu) a [[Karpaty]], alebo (čo je takmer to isté) ako geografický „ekvivalent“ územia bývalého Uhorska (vrátane [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]), teda [[Veľké Maďarsko|Veľkého Maďarska]]. Maďarský geograf A. Hevesi, ktorý takéto širšie používanie dôrazne odmieta ako chybné, napríklad výslovne píše, že ''v každodennom používaní'' v Maďarsku Karpatská kotlina zahŕňa aj Karpaty, a to isté platí ''stále častejšie'' aj v dejepise a ekonómii a ''aj keď zriedkavejšie, žiaľ na hanbu [dotknutých] aj v geografii''.<ref>[http://geography.hu/mfk2001/cikkek/Hevesi.pdf Hevesi, A.: A Kárpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról, 2001], [http://spravy.pravda.sk/dialog-orban-s-ficom-nepredstavitelne-dx0-/sk_domace.asp?c=A090603_082452_sk_domace_p23]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pre pomery na Slovensku platí, že ''v geovednej literatúre je termín Karpatská kotlina pomerne málo frekventovaný, ale v spoločensko-vednej oblasti sa vzhľadom na jeho historický, historicko-politický a ekonomický význam používa častejšie''<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Karpatská kotlina | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = III. K{{--}}M | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1979 | počet strán = 656 | strany = }}</ref> a to často vo vyššie uvedenom širšom význame. ==Referencie == {{referencie}} [[Kategória:História]] [[Kategória:Geomorfológia]] [[Kategória:Európa]] h02lywogjul55fvfeeq1hzkvsahc5lc Obraz 0 97885 8356485 8356466 2026-08-15T13:00:24Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44669-74|~2026-44669-74]] ([[User_talk:~2026-44669-74|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:3140:7400:2D2B:F603:D3B6:799D 7397272 wikitext text/x-wiki '''Obraz''' môže byť: * dvojrozmerné úmyselne vytvorené znázornenie, obyčajne ako umelecký prejav, napr. [[maľba]] * podoba odrážajúca sa na lesklom povrchu * v optike: [[obraz (optika)]] * vo filozofii: [[obraz (filozofia)]] * v literatúre: ** zovšeobecnený obraz skutočnosti v diele ** časť básnického alebo dramatického diela, pozri [[obraz (časť diela)]] ** [[tróp]] ** [[metafora]] * prenesene: ** [[podoba]] ** zrakový dojem (aj pred duševný zrakom) ** duševná predstava o niečom ** [[vylíčenie]] (slovné) == Iné projekty == {{projekt|q=Obraz}} {{Rozlišovacia stránka}} cw0ostygyfav4gl9cq1powo8pvq3oi9 Nús 0 97963 8356722 7247415 2026-08-15T21:46:22Z Maximilián Fedora 259749 8356722 wikitext text/x-wiki '''Nús''' alebo '''nus''' (starogr. ''Νους'' – nous [vyslov: nús] – rozum, myseľ) je vo [[filozofia|filozofii]] pojem označujúci približne súhrn všetkých jestvujúcich aktov vedomia a myslenia. ==Dejiny== Vo filozofii sa slovom nús označujú rozličné filozofické koncepty: *[[Homér]] slovom nús označuje mentálnu aktivitu všeobecne. *Pojem nús sa vo filozofii po prvý raz objavuje u [[Anaxagoras|Anaxagora]]. Podľa neho je nús prapríčina, a to rozumná príčina existencie všetkého súcna, ktorá veci pozná a riadi ich. Nús je princíp usporadujúci všetko to, čo sa vytvára z vírivého pohybu v chaose; je dušou vecí. *Podľa [[Platón]]a je nús nesmrteľný, racionálny aspekt duše. Táto stránka svetovej duše prináša do vesmíru rozumný poriadok. Je to božský spôsob uvažovania, ktorý nazerá správnosť vývodov bez toho, aby musel porozumieť premisám. *Nús v [[mladší stoicizmus|mladšom stoicizme]] je [[daimonion]] a obsah každého človeka; časť [[boh]]a [[Zeus|Dia]], ktorá v človeku ovláda jeho dušu i telo, jeho duševný život, jeho zmysly i city. *U [[Aristoteles|Aristotela]] je nús [[intelekt]], líši sa od zmyslového vnímania. Rozdeľoval ho na aktívny a pasívny intelekt. Pasívny intelekt ovplyvňuje poznanie. Aktívny intelekt je nesmrteľná prvotná príčina všetkých príčin. *Podľa [[Plotinos|Plotina]] je nús [[svetový rozum]], [[emanácia]] [[Logos|Logu]]. == Externé odkazy == * {{filit|fvn/nus.html}} [[Kategória:Filozofické koncepty]] [[Kategória:Grécke výrazy]] [[Kategória:Inteligencia]] 24lmu1vqj1n5davpy2eg9iaf3kzdmmt Gaderská dolina 0 104166 8356755 8230391 2026-08-16T00:08:20Z Zuzana Stozicka 213164 Pridaný obrázok - Gaderská dolina, pohľad od Gaderského potoka 8356755 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Dolina <!-- *** Heading *** --> | name = Gaderská dolina | native_name = | other_name = | category = <!-- *** Names **** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Gaderská dolina, Greater Fatra (SVK) - from Blatnica castle ruin.jpg | image_size = | image_caption = Pohľad na Gaderskú dolinu z [[Blatnický hrad|Blatnického hradu]] <!-- *** Country *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[okres Martin|Martin]] | municipality = [[Blatnica (obec)|Blatnica]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Veľká Fatra | border = | part = Dedošová | part_note = horná časť | child_left = [[Vlkanová (dolina)|Vlkanová]] | child_right = | city = | landmark = | river = Gaderský potok <!-- *** Locations *** --> | location = hranica Dedošovej a Vlkanovej | lat_d =48| lat_m =56| lat_s =37 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =00| long_s =22 | long_EW = V | coordinates_format = | highest = | highest_location = | highest_region = | highest_state = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_location = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 18 | length_orientation = | width = | width_orientation = | height = | depth = | area = <!-- *** Features *** --> | geology = vápenec | orogeny = | period = <!-- *** Access *** --> | public = | access = <!-- *** Free fields *** --> | free_type = | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha v Žilinskom kraji | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Website *** --> | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} [[Súbor:Gaderska dolina.jpg|alt=Pohľad do Gaderskej doliny (potok, vápencová skala, v pozadí stromy)|náhľad|Gaderská dolina, pohľad od Gaderského potoka]] '''Gaderská dolina''' alebo '''Gader''' je jednou z najkrajších a najdlhších dolín vo [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]] a najvýznamnejšia dolina turčianskej časti [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]].<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-121-velka-fatra-9-vydanie-2021-2/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-27 | jazyk = }}</ref> Je pohodlnou a zaujímavou prístupovou cestou na vrcholy [[Tlstá (vrch vo Veľkej Fatre)|Tlstá]] a [[Ostrá (vrch vo Veľkej Fatre)|Ostrá]] a vrcholy hlavného hrebeňa [[Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)|Ostredok]] a [[Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)|Krížnu]]. Na pomerne malom území je tu nahromadené veľké množstvo prírodných krás a zaujímavostí. == Prírodné pomery == Dolina je súčasťou [[Bralná Fatra|Bralnej Fatry]] a je hlboko zarezaná v mezozoických vápencovo-dolomitických vrstvách chočského a vyššie aj krížňanského príkrovu. O mohutných horotvorných procesoch, ktoré celé toto územie prekonalo, svedčia početné bralá a previsy v samotnej Gaderskej doline, aj v jej pokračovaní v Dedošovej a Vlkanovej a odbočkách v Lubenej a Sokolove. Nachádzajú sa tu početné jaskyne, skalné dutiny, bralá, terasy, stĺpy, brány a tunely kontrastujúce s hôľnym hrebeňom Ostredka a Krížnej, ktorý dolinu uzatvára. == Dolina == Vstupom do Gadera je obec [[Blatnica (obec)|Blatnica]]. Dolina sa od ústia tiahne najskôr na severovýchod. Asi pol hodiny cesty od Blatnice vyčnievajú vľavo na hrebeni zrúcaniny [[Blatnický hrad|Blatnického hradu]]. Z Blatnice vedie dolinou na hrad náučný chodník s piatimi zastávkami a dĺžkou trasy {{km|1.8|m}}. Priamo nad dolinou sa vypína rozložitá Tlstá s mohutnými vápencovými galériami a kolmými stenami, ktoré klesajú priamo do doliny. Neskôr sa dolina stáča na juhovýchod. Smerom k hlavnému hrebeňu sú úbočia strmšie, mohutnejšie, dolina sa zužuje a bralá sa približujú. V hornej časti sa Gader delí na dve vetvy, ľavostrannú [[Dedošová dolina|Dedošovú dolinu]], ktorá pokračuje smerom do Drobkova a Veterného a na pravostrannú dolinu [[Vlkanová (dolina)|Vlkanová]]. Z Vlkanovej sa do Selenca vstupuje cez mohutnú Čertovu bránu, za ktorou sa dolina rozširuje. Asi po piatich kilometroch uzatvára dolinu národná prírodná rezervácia [[Padva]]. Táto lokalita bola pre svoje výnimočné geomorfologické, botanické a zoologické hodnoty vyhlásená v roku [[1972]] za [[Národná prírodná rezervácia|Národnú prírodnú rezerváciu]]. Kým Dedošová dolina prechádza v závere do hôľneho hrebeňa Veľkej Fatry, Padvu zakončujú strmé svahy Smrekova s vyčnievajúcimi skalnými ihlami, ktoré sú husto porastené kosodrevinou. === Vodstvo === Obidvomi dolinami tečú potoky, ktoré miestami stekajú strmými kaskádami. Objavujú sa tu [[pstruh]]y a [[sivoň|sivon]]e. Potoky vyhĺbili dnešnú podobu doliny a vymodelovali v nej obdivuhodné tvary. === Flóra === Gader a jeho bočné doliny sú bohato zalesnené. Rastú tu zmiešané porasty s prevahou [[buk lesný|buka]], [[Smrek obyčajný|smreka]] a [[Borovica|borovice]]. Miestami sa nájde aj [[javor]], [[jedľa]] a [[tis európsky]]. Osobitnú pozornosť si zaslúži kvetena Gadera. Na skalách kvitne [[prvosienka holá]], [[poniklec slovenský]], [[klinček peristý]], [[cyklámen fatranský]], [[vemenník dvojlistý]], plesnivec alpínsky, [[črievičník papučka]], [[astra alpínska]], [[ľalia zlatohlavá]], [[jelení jazyk celolistý]], vzácna [[kortúza Mathiolova]], [[lykovec voňavý]] a ďalšie druhy. Väčšinu z nich opísala prvá slovenská botanička [[Izabela Textorisová]], ktorá dlhé roky pôsobila v Blatnici. === Fauna === Gader je bohatý aj na rôzne druhy živočíchov. Z poľovných druhov sa tu vyskytuje predovšetkým jelenia zver, [[Diviak lesný|diviak]], [[Líška hrdzavá|líška]] a vzácne [[srnec|srnčia]] zver. V rokoch 1956 – 1960 bolo v Gaderskej doline postupne introdukovaných 20 [[Kamzík vrchovský|kamzíkov alpského pôvodu]], ktoré boli dovezené z lokalít v [[Česká Kamenice|Českej Kamenici]] a Jeseníkoch v Česku. Kamzíky sa v Gaderskej doline zdržujú najmä na skalnatých miestach v zóne nesúvislého lesa. Vyskytuje sa tu [[medveď hnedý|medveď hnedý]], ktorého početné stavy sa v poslednej dobe výrazne zvýšili. Z dravcov sa v lesoch vyskytuje aj vzácny [[rys ostrovid]] a tiež [[vlk dravý]]. Pestrú a druhovo bohatú skupinu fauny tu tvorí vtáctvo, najmä dravce na čele so vzácnym a zriedkavým [[orol skalný|orlom skalným]], ďalej tu hniezdi [[výr skalný]], [[krkavec čierny]], [[sokol myšiar]] a tiež vzácny [[sokol sťahovavý]]. V hlbokých lesoch žijú kurovité vtáky ako hlucháň, jariabok a zriedkavý tetrov. Zaujímavým vtákom, ktorý na seba upozorňuje svojim škriekavým hlasom, je [[orešnica perlavá]]. Z ďatľov tu žije vzácny [[ďubník trojprstý]], [[tesár čierny]] a [[ďateľ bielochrbtý]]. V nemalej miere sú tu zastúpené aj sýkorky, králiky, kôrovníky, [[vrchárka modrá]], krivonosy, hýle, čížiky a iné. Typickým vtákom skál je vzácny [[murárik červenokrídly]]. Celkovo tu žije okolo 110 hniezdiacich druhov vtákov. Široko je zastúpené aj drobné živočíšstvo a hmyz. Z obojživelníkov žijú v tunajších lesoch tri významné druhy mlokov a to [[salamandra škvrnitá]], [[mlok vrchovský]] a vzácny [[mlok karpatský]]. Zo žiab sú hojné [[skokan hnedý]] a [[kunka žltobruchá]], zriedkavejšie sa vyskytujú [[ropucha obyčajná]] a [[ropucha zelená]]. Z plazov sú tu zastúpené [[jašterica obyčajná]] a [[jašterica živorodá]], ktorá sa vyskytuje aj vo vyšších polohách. Na okrajoch lúk a slnečných miestach sa vyskytuje [[slepúch lámavý|slepúcha lámavého]], [[užovka hladká|užovku hladkú]] a tiež [[vretenica obyčajná|vretenica obyčajná]]. Z hmyzu sú to fuzáče, viaceré druhy bystrušiek, nosatcov, liskaviek a iné. Z motýľov tu okáče, perleťovce, [[jasoň červenooký]], vidlochvosty a mnoho ďalších. == Zaujímavosti == V doline sa nakrúcali viaceré filmy. V roku [[1921]] prvý film o [[Juraj Jánošík|Jánošíkovi]], v tridsiatych a šesťdesiatych rokoch aj časti druhého a tretieho [[Paľo Bielik|Bielikovho]] [[Jánošík I., II.|filmu]] o tomto ľudovom hrdinovi, či film Dolina z roku 1973. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapy.hiking.sk/?x=18.9694&y=48.95144 Poloha na turistickej mape] {{Doliny Veľkej Fatry}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Doliny Veľkej Fatry]] [[Kategória:Národný park Veľká Fatra]] [[Kategória:Turiec (región)]] [[Kategória:Blatnica]] [[Kategória:Geografia okresu Martin]] o7h0r55o5qju61d6tkst4xw5gsdge4o Antonín Janoušek 0 105513 8356700 8202910 2026-08-15T21:06:07Z ~2026-44625-18 302929 8356700 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Antonín Janoušek | Popis osoby = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|Predseda vlády Slovenskej republiky rád]] | Portrét = Antonín Janoušek (1877 – 1941).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Poradie = | Úrad = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|Predseda vlády Slovenskej republiky rád]] | Začiatok obdobia = [[20. jún]] [[1919]] | Koniec obdobia = [[7. júl]] [[1919]] | Predchodca = ''funkcia vznikla'' | Nástupca = ''funkcia zanikla'' | Dátum narodenia = [[22. august]] [[1877]] | Miesto narodenia = [[Nymburk]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1941|3|30|1877|8|22}} | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = | Profesia = politik, novinár | Národnosť = [[Česi|česká]] | Vierovyznanie = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = Oktava {{Bez citácie}}<br/>Otto {{Bez citácie}}<br/>[[Jaroslav Janoušek|Jaroslav]] | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Antonín Janoušek''' (* [[22. august]] [[1877]], [[Nymburk]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Česko]] – † [[30. marec]] [[1941]]) bol český novinár a komunistický politik, predseda revolučnej vládnej rady&nbsp;[[Slovenská republika rád|Slovenskej republiky rád]]. == Rodina == * manželka Marie rod. Kašparová<ref name="BLS">JANOUŠEK, Antonín. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska : IV Ch{{--}}Kl | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav | rok = 2010 | isbn = 978-80-89301-57-7 | počet strán = 587 | strany = 202{{--}}203 }}</ref> * 2 dcéry: Květoslava a Oktava Smíšková (rodená Janoušková)<ref>Antonín Janoušek, Winterová-Konečná Web Site, spravovaná osobou menom Gabriela Winterová <nowiki>https://www.myheritage.sk/</nowiki></ref>, * 2 synovia:<ref name="BLS" /> ** Otto Janoušek<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Улица Яноушека, Чебоксары|url=https://cheb.ru/history/street/yanoushek.htm|vydavateľ=web.archive.org from https://cheb.ru/history/street/yanoushek.htm|dátum vydania=2005-02-20|dátum prístupu=2022-10-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20050220213249/https://cheb.ru/history/street/yanoushek.htm|dátum archivácie=2005-02-20}}</ref> bol plukovníkom sovietskej armády a po odchode do dôchodku žil v [[Kišiňov|Kišiňove]]<ref>Они боролись за счастье народа. Вып. 3. / Редкол.: Ислюков С. М. (пред.) и др. — Чебоксары: Чувашское кн. изд-во, 1985. — С. 67.</ref> ** [[Jaroslav Janoušek]] (známy aj pod menom Pravoslav) – dôstojník [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]], po roku [[1948]] v službách [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], známy ako brutálny vyšetrovateľ.<ref name="Kolman"></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = blisty.cz | titul = Proces s Rudolfem Slánskym a spol. | url = http://www.blisty.cz/2007/6/22/art34946.html | dátum vydania = 2007-6-21 | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Životopis == Vyučil sa za strojného zámočníka vo Viedni, pracoval ako robotník na rôznych miestach v monarchii a v Nemecku.<ref name=":0">''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska II E-J]]''. 1. vyd. Bratislava&nbsp;: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1978. s. 441.</ref> V roku [[1895]] sa stal členom [[Česká strana sociálnodemokratická|Českej sociálnodemokratickej strany]]<ref>Antonin Janousek. (n.d.) ''The Great Soviet Encyclopedia, 3rd Edition''. (1970-1979). Retrieved October 9 2022 from https://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Antonin+Janousek</ref> (česky Českoslovanské sociálně demokratické strany dělnické), dva roky po jej vzniku, ktorá vznikla odčlenením od rakúskej soc-dem. strany v roku 1893. V roku [[1906]] sa stal robotníckym novinárom (Zájmy občanské, Nový jihočes. dělník, Nová doba, Zájmy želez. zřízence)<ref name=":0" /> a funkcionárom robotníckych združení vo vtedajšom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. === Slovenská republika rád === Koncom roka [[1918]] sa zapojil do diania pri komunistickom prevrate v Maďarsku. Od januára 1919<ref name=":0" /> žil v [[Budapešť|Budapešti]], kde pracoval ako dopisovateľ [[Kladno|kladnianskych]] novín ''Svoboda''. V roku [[1919]] viedol českú a slovenskú sekciu v ústrednom výbore Maďarskej komunistickej strany. Autor brožúr (''Komunism a diktatúra proletariátu''), spoluzakladateľ Slov. tlačovej agentúry a viacerých novín. Po vpáde revolučných maďarských jednotiek na Slovensko vyhlásil [[20. jún]]a [[1919]] v [[Prešov]]e [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]] a sám sa stal členom jej [[Revolučný výkonný výbor|Revolučného výkonného výboru]] a predsedom [[Revolučná vládna rada|Revolučnej vládnej rady]]. Dňa [[7. júl]]a [[1919]] československé jednotky vytlačili maďarské vojská z územia Československa a Slovenská republika rád zanikla. === Emigrácia do ZSSR === O mesiac neskôr, v auguste [[1919]], po páde [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] bol väznený v Maďarsku a neskôr v roku [[1920]] ho maďarský [[Miklós Horthy|Horthyho]] režim odsúdil ale potom ho vydali československým úradom. V roku [[1920]], už ako slobodný občan, kandidoval v [[prezident]]ských voľbách proti [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykovi]], ale získal len 2 hlasy zo 411.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = F. | odkaz na autora = Čapka | vydavateľ = libri.cz | titul = Dějiny zemí Koruny české v datech | url = http://www.libri.cz/databaze/dejiny/text/t86.html#19200527 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20080621185040/http://www.libri.cz/databaze/dejiny/text/t86.html#19200527 | dátum archivácie = 2008-06-21 }}</ref> &nbsp;V roku [[1921]] sa pokúsil o ilegálny prechod do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]<!-- Sovietsky zväz vznikol koncom decembra 1922. -->, bol zatknutý a obvinený z [[vlastizrada|vlastizrady]]. Po intervencii Sovietskeho zväzu a priznaní sovietskeho občianstva sa tam v roku [[1922]] presťahoval a stal sa zmocnencom [[Medzinárodná robotnícka pomoc|Medzinárodnej robotníckej pomoci]] (Mežrabpom) hladujúcim v [[Povolžie|Povolží]]<ref name=":1" />. Po tom, čo v sovietskom Rusku vypukol v roku 1921 [[hladomor v Povolží]]<ref>FIGES, Orlando. ''Lidská tragédie : ruská revoluce 1891-1924''. Praha: Beta-Dobrovský & Ševčík, 2000. 837 s. <nowiki>ISBN 80-86278-72-7</nowiki>. S. 720. [Dále jen: ''Figes (2000)''].</ref> <!-- pozri na českej wiki cs.wikipedia.org/wiki/Hladomor_v_Povol%C5%BE%C3%AD -->pomoc hladujúcim v počiatkoch organizoval predovšetkým spisovateľ [[Maxim Gorkij]], ktorému dal súhlas na založenie dobrovoľnej humanitárnej organizácie samotný [[Vladimir Iľjič Lenin]]. Tzv. ''Pogmol'', čiže ''Všeruský ľudový výbor na pomoc hladujúcim'', bol založený 21. júla 1921. Do pomoci sa potom aj zapojila americká charitatívna organizácia ''American Relief Administration'' (ARA)''.''<!-- Podmínkou Američanů bylo, že ARA bude působit nezávisle na komunistické správě a že ze sovětských vězení budou propuštěni američtí občané. Lenin souhlasil, avšak jakmile byla zajištěna americká pomoc, dal rozpustit Pogmol a 27. srpna byli všichni jeho veřejní činitelé kromě Gorkého a spisovatele Korolenka zatčeni Čekou a obviněni z protirevoluční činnosti.[3] --> Z iniciatívy výkonného výboru [[Kominterna|Kominterny]] bol 13. augusta 1921 vytvorený Medzinárodný výbor pre robotnícku pomoc (Mežrabpom) (Международный рабочий комитет помощи голодающим России - Межрабпомгол). [[ČSR]] bola prvým európskym štátom, ktorý prostredníctvom Československého červeného kríža poskytoval pomoc hladujúcim. Osem ešalónov (vlakových súprav) bolo poslaných s jedlom, oblečením, liekmi a poľnohospodárskymi strojmi. Pomoc prichádzala najmä prostredníctvom Československého kríža. Československo bolo jediným štátom, ktorý prijal deti (439 osôb) z hladujúcich oblastí RSFSR.<ref>''Кузнецов А.'' Страдающему от голода и болезней народу России // Дилетант. — 2021. — № 069. — С. 48. (časopis, rusky)</ref><!-- je len neozdrojovaným dohadom na ruskej wiki že dôvodom hladomoru bol aj [[Čeľabinský incident]] z rok 1918 čo mohlo mať vplyv na neskorší postoj ČSR. Janouškova účasť a zapojenie do ČSR pomoci je nedzokumentované.. --> Nie je známe, či Janoušek bol oficiálnym zástupcom československej pomoci alebo jeho činnosť v ''Mežrabpom'' vyplývala z jeho členstva v komunistickej strane. Čo je dôležité, je že dostal oficiálne dovolenie sa do Ruska z ČSR vysťahovať práve v období hladomoru, a najprv žil v [[Rusko|ruskej]] autonómnej oblasti [[Čuvašsko]] (teraz republika Ruskej federácie) v hlavnom meste [[Čeboksary]], ktoré leží na [[Volga|Volge]], v strede oblasti hladomoru.<ref name=":1" /> Stal sa tam riaditeľom niekoľkých sovchozov<ref name=":1" />. V [[Čeboksary]] založil aj sirotinec a je po ňom od 28. februára 1963<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=28 февраля 1963 года одной из улиц г. Чебоксары присвоено имя А. Яноушека|url=https://cheb.ru/news/?shownews=264057|vydavateľ=cheb.ru|dátum prístupu=2022-10-10|jazyk=ru}}</ref> pomenovaná ulica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|vydavateľ=|titul=Улица Антонина Яноушека, дом 1 на карте Чебоксар|url=http://kartologia.ru/karta/cheboksary/ulitsa-antonina-yanousheka/1|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-7-13|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|vydavateľ=|titul=Zem. súradnice: 56.122466N, 47.198705E|url=https://tools.wmflabs.org/geohack/geohack.php?pagename=Antonín_Janoušek&language=sk&params=56.122466_N_47.198705_E|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-7-13|miesto=|jazyk=}}</ref> V súvislosti s pomenovaním ulice si v nasledovnom plaidoyer pripomínajú obyvatelia [[Čeboksary]] jeho činnosť takto:<blockquote>V najtragickejších a najhladších rokoch zastupoval Čuvašsko v tejto medzinárodnej organizácii (Mežrabpom). Prostredníctvom neho hladujúci Čuvašský autonómny región dostal obrovskú pomoc - jedlo zakúpené za peniaze, ktoré vyzbierali robotníci mnohých krajín. Do Čuvašska posielal aj oblečenie a topánky vyzbierané od pracujúcich rodín z celého sveta. Stal sa skutočným čuvašským veľvyslancom medzinárodnej pomoci a solidarity. Mežrabpom mal svoje sirotince. Sám A. Janoušek v Čeboksary vytvoril sirotinec pomenovaný po V. I. Leninovi.<ref name=":2" /></blockquote> [[Súbor:Kladno Unhošťská 213 Janoušek 02.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa v Kladne.]] Hladomor sa podarilo v roku 1923 aj vďaka Janouškovi ukončiť. Najvýznamnejšia bola americká pomoc vo výške desiatok miliónov dolárov, ktorá zabezpečovala denne stravu pre 8 miliónov ľudí, ktorá však v roku 1923 skončila. V rokoch [[1937]] – [[1941]] Janoušek pôsobil v [[Moskva|Moskve]] ako riaditeľ továrne na [[čaj]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Středočeská vědecká knihovna v Kladne | titul = | url = http://svk7.svkkl.cz/arl-kl/cs/detail-kl_us_auth-p0201058-Janousek-Antonin-18771941/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zomrel v roku [[1941]] prirodzenou smrťou.<ref name="Kolman">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = R. | meno = Karel | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Kdo nám taky přednášel marxák aneb stručný výtah z pamětí Arnošta Kolmana | url = http://it.pedf.cuni.cz/~suchanko/mff/kolman.pdf | dátum vydania = 2006-4-23 | dátum prístupu = 2016-7-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210305183007/http://it.pedf.cuni.cz/~suchanko/mff/kolman.pdf | dátum archivácie = 2021-03-05 }}</ref> == Memorabílie == Počas 1. svetovej vojny žil v Kladne v Unhošťskej ulici kde má pamätnú tabuľu.<ref>VYKOUK, Jaroslav. ''Skulptury v Kladně''. 1. vyd. Kladno: Magistrát města Kladna, 2003. 72 s. Kapitola Janoušek Antonín, s. 14.</ref> V Čeboksaroch a v Českých Budějoviciach sú po ňom pomenované ulice. Ulica Janouškova je aj v Prešove (miesto kde vyhlásil SRR), Brne a Olomouci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janouškova|url=https://ulice.oma.sk/janouskova|vydavateľ=ulice.oma.sk|dátum prístupu=2022-10-09|jazyk=sk|priezvisko=OMA.sk}}</ref> Jeho urna bola po roku 1989 vložená do spoločného hrobu (č. 137) významných členov KSČ na [[Olšanské hřbitovy|Olšanských cintorínoch]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Janoušek, Antonín}} [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Českí politici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí emigranti a exulanti]] [[Kategória:Osobnosti z Nymburku]] [[Kategória:Osobnosti maďarsko-česko-slovenskej vojny]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] dr2wkad2bf5g3jmkwquwr5qpq3dl8as Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau 0 128077 8356643 7634636 2026-08-15T19:18:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356643 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = |názov = Auschwitz-Birkenau |obrázok = AuschwitzCampEntrance.jpg |štát = {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] |titulok = Vstupná brána do komplexu Birkenau |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = iv |ID = 31 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |rok = 1979 |zasadnutie = |ohrozenie = }} '''Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau''' ({{v jazyku|deu|Konzentrationslager Auschwitz-Birkenau}}) bol najväčší [[Nacistický vyhladzovací tábor|nemecký vyhladzovací tábor]] v dobe [[nacizmus|nacizmu]]. Bol zriadený roku [[1941]] asi {{km|3|m}} od zajateckého tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitz I]], v dedine Brzezinka ({{v jazyku|deu|Birkenau}}, {{v jazyku|slk|Brezinka}}) neďaleko poľského mestečka [[Osvienčim]] (nem. Auschwitz), asi {{km|60|m}} západne od [[Krakov]]a. Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 2,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili; asi 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania. „Auschwitz“ sa stal symbolom [[holokaust]]u, genocídy asi 6 miliónov európskych [[Židia|Židov]] a ďalších obetí: [[Rómovia|Rómov]], ruských a poľských nútených robotníkov, [[homosexualita|homosexuálov]] a ďalších „nepriateľov národného socializmu“. V roku [[1979]] bol koncentračný tábor zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. == História tábora == === Založenie === Výstavba tábora sa začala v októbri [[1941]] na území [[Horné Sliezsko|hornosliezskej]] obce Brezinka ({{V jazyku|pol|Brzezinka}}, {{v jazyku|deu|Birkenau}}), z ktorej bolo jej pôvodné obyvateľstvo vysídlené a domy boli buď prestavané pre potreby tábora alebo zbúrané. Práce začali sovietski vojnoví zajatci, privezení z hlavného tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitz I]]. Práce sa začali pravdepodobne na rozkaz [[Heinrich Himmler|Himmlera]], ktorý miesto navštívil v marci 1941. V nacistických dokumentoch mal tábor až do jari [[1944]] štatút [[zajatecký tábor|zajateckého tábora]] ({{v jazyku|deu|Kriegsgefangenenlager}}), aj napriek tomu, že túto funkciu v podstate nikdy neplnil. V období autonómie tábora trvajúcej od novembra [[1943]] do novembra [[1944]] boli jeho veliteľmi [[SS-Sturmbannführer]] [[Friedrich Hartjenstein]] (november [[1943]] – [[8. máj]] [[1944]]) a neskôr SS-Hauptsturmführer [[Josef Kramer]] ([[8. máj]] [[1944]] – [[25. november]] [[1944]]). Komplex tábora mal [[obdĺžnik]]ový pôdorys a do konca vojny dosiahol rozlohy okolo 140 hektárov. Celý priestor bol obohnaný dvojitým ostnatým drôtom, ktorého jeden okruh bol nabitý [[Elektrické napätie|elektrickým napätím]]. Rovnakým spôsobom boli ohradené jednotlivé sektory tábora {{v jazyku|deu|Bauabschnitte}}. {| class=wikitable align=right width=400px |- !colspan=1| Sektory tábora Birkenau |- | Bauabschnitt I a – mužský tábor |- | Bauabschnitt I b – ženský tábor |- | Bauabschnitt II a – karanténny tábor |- | Bauabschnitt II b – [[Terezínsky rodinný tábor]] (Familienlager Theresienstadt) |- | Bauabschnitt II c – maďarský tábor |- | Bauabschnitt II d – mužský tábor |- | Bauabschnitt II e – rómsky tábor |- | Bauabschnitt II f – nemocničný tábor |- | Bauabschnitt II g – tzv. Kanada (triedenie osobných vecí popravených) |- | Bauabschnitt III – tzv. Mexiko – nedokončený, slúžil ako depozitný tábor v priebehu tzv. [[Akcia Höss|akcie Höss]], čo bola likvidácia maďarských Židov. Boli tu umiestňené Židovky, ktoré nestačili prejsť „selekciou“. |- |} Prvé stavby, ktoré boli v tábore postavené boli tehlové domy. S ďalšími prichádzajúcimi transportmi sa ale tábor začal rýchlo rozrastať a vznikla potreba postaviť ďalšie ubytovacie kapacity. Potreba ubytovania väzňov najprv viedla k využitiu konských maštalí a neskôr k výstavbe ďalších drevených stavieb. Drevené baraky boli stavané narýchlo, život v nich bol ťažký, v prípade chladnejšieho počasia medzerami medzi doskami prestupoval chlad, v lete v nich bolo neznesiteľné teplo, pretože ich okná sa nedali otvoriť. Po okraji obytných blokov sa nachádzali „hygienické zariadenia“, ktoré pozostávali z latrín a umyvární. [[Súbor:Auschwitz aerial view RAF.jpg|right|thumb|Letecká fotografia tábora v máji 1944]] Vchod do tábora tvorí dominantná vstupná brána. V máji 1944 tadiaľ priviedli do tábora železničné koľaje, po ktorých do tábora privážali transporty s ľuďmi. Nad vstupnou bránou bola vystavaná veža, z ktorej je rozhľad na celý areál tábora a na rampu, kde prebiehala „selekcia“ – triedenie väzňov na schopných a neschopných práce. V zadnej časti tábora boli vystavané 4 plynové komory, v ktorých boli pomocou jedu [[Zyklon B]] hromadne vraždení ľudia z prichádzajúcich transportov, ale tiež chorí väzni, pri ktorých sa nepredpokladalo skoré zapojenie do práce. Prvá plynová komora začala fungovať v marci 1942. Postavená bola v jednej z pôvodných hospodárskych budov obce Brezinka. Druhá podobná plynová komora bola dostavaná v júni. Koncom roku 1942 sa začala stavba veľkej plynovej komory pre asi 2000 ľudí a krematória II, blízko mužskej časti tábora. Krematórium III bolo dokončené 26. júna 1942, krematórium II 31. marca 1943. Krematórium II a III boli vybudované ako prezliekárne a veľké sprchy umiestnené pod zemou. Obete vstupovali do plynových komôr po schodoch, najprv vošli do prezliekárne, kde odložili oblečenie a nahí potom vstúpili do plynovej komory. Išlo o betónovú miestnosť, ktorá bola prepojená s povrchom vetracími komínmi. Vojaci [[SS-Totenkopfverbände|SS]] tadiaľ sypali dovnútra granuly látky [[Zyklon B]], z ktorej sa uvoľňoval jedovatý plyn na báze [[kyanid]]u. Keď už vnútri komôr nezostal nikto nažive nahnali dovnútra väzňov [[Sonderkommando|Sonderkommanda]], ktorých úlohou bolo odoberanie zlatých zubov a vlasov mŕtvych. Následne mŕtve telá odvliekli do krematórií, kde ich spaľovali v peciach. Popol sa sypal do veľkej jamy blízko krematória. V priebehu času sa pre upokojenie väzňov, ktorých čakala smrť, umiestnili na vchod do komôr nápisy uvádzajúce, že ide o [[sprcha|sprchy]], v komore boli inštalované atrapy spŕch a väzňom vojaci SS dokonca rozdávali pred vstupom do komory [[mydlo]]. Krematórium IV. bolo zničené počas povstania Židov zo [[Sonderkommando|Sonderkommanda]] [[7. október|7. októbra]] 1944. Počas vzbury Židia neďaleko krematória zakopali zápisky a dôležité dokumenty zachytávajúce situáciu v tábore, ktoré boli neskôr využité v súdnych procesoch proti dôstojníkom SS. Krematóriá II. a III. boli demontované na rozkaz SS v novembri 1944 príslušníkmi Sonderkommanda. Na mieste zničeného krematória sa dajú dodnes nájsť ruiny, ktoré ostali zachované v ich pôvodnom stave. === Odchod nacistov a oslobodenie === Ku koncu vojny bolo jasné, že postupujúca [[Červená armáda]] oslobodí aj oblasť okolo Osvienčimu. Keďže nacisti už nehodlali riskovať odhalenie svojich zločinov, podobne ako tomu bolo v [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanku]] pri [[Lublin]]e, kde sovietski vojaci našli ešte horiace ohne v krematóriách. Pred svojim odchodom boli krematóriá a plynové komory demontované a ich časti, ktoré nebolo možné odviezť, vyhodené do vzduchu. Obytné bloky boli aj s ľuďmi vnútri zapálené a podľa celkového plánu mal byť celý tábor zrovnaný so zemou. Kvôli rýchlemu postupu Červenej armády však nebol celý zámer uskutočnený, a tak boli vypálené len niektoré časti tábora. Väčšina barakov bola postavená z tehál budov v okolí mestečka Osvienčim. Následne po oslobodení tábora boli mnohé baraky obyvateľmi rozobraté a stavebný materiál použili na stavbu svojich domovov. [[27. január]]a [[1945]] bol tábor oslobodený [[322. strelecká divízia (ZSSR)|322. streleckou divíziou]]. Vojaci našli v tábore už len 7600 preživších ľudí. Nacisti pred oslobodením tábora poslali viac než 58 000 ľudí na nútené práce do [[Tretia ríša|ríše]], väzňov, ktorí neboli schopní pochodu, začali urýchlene vraždiť. == Deportácie do Osvienčimu zo Slovenska == Celkovo bolo z územia dnešného (nie vtedajšieho) Slovenska deportovaných do Osvienčimu 65 692 osôb. Nie všetci boli deportovaní do tábora Auschwitz-Birkenau, pretože prvé transporty došli do tábora [[koncentračný tábor Auschwitz I|Auschwitz I]] v období začiatku výstavby nového komplexu v Birkenau. Podľa údajov repatriačných úradov sa z nich vrátilo v roku [[1945]] celkovo 348 osôb.<ref name="Kraus, Kulka">Kraus, O. a Kulka, E.: ''Továrna na smrt – Dokument o Osvětimi – Birkenau,'' Naše vojsko Praha, 1964, s.281</ref> Z územia vtedajšieho Slovenska boli deportácie vykonané v troch etapách<ref name="Kraus, Kulka"/>: # etapa: marec až apríl [[1942]], deportovaní boli práceschopní muži a ženy, slobodní bez rodinných príslušníkov vo veku 16 až 35 rokov v celkovom počte asi 17 000 osôb. # etapa: apríl až august 1942, rodiny a rodinní príslušníci z prvých transportov v počte asi 35 000 osôb. # etapa: september až október [[1944]], slovenské rodiny po [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]] v počte asi 13 692 osôb. Deportácie z územia vojnovej Slovenskej republiky boli vykonávané zo sústreďovacích stredísk, ktoré boli vytvorené v týchto slovenských mestách<ref name="Kraus, Kulka"/>: * [[Bratislava]] – počet transportovaných osôb: 1 969 * [[Poprad]] – počet transportovaných osôb: 3 000 * [[Sereď]] – počet transportovaných osôb: 9 021 * [[Žilina]] – počet transportovaných osôb: 12 702 [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-N0827-318, KZ Auschwitz, Ankunft ungarischer Juden.jpg|náhľad|vpravo|Židovské ženy s deťmi deportované z Maďarska po vystúpení z vagónov v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, leto 1944.]] Deportácie zo slovenského územia obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]], začali po 19. marci 1944, kedy bola celá krajina obsadená Nemcami. Deportácie prebiehali z týchto, dnes slovenských, miest<ref name="Kraus, Kulka"/>: * [[Dunajská Streda]] – počet transportovaných osôb: 8 000 * [[Komárno]] – počet transportovaných osôb: 8 000 * [[Košice]] – počet transportovaných osôb: 12 000 * [[Levice (Slovensko)|Levice]] – počet transportovaných osôb: 4 000 * [[Nové Zámky]] – počet transportovaných osôb: 7 000 == Dnešný stav == [[Súbor:Birkenau from tower.JPG|thumb|right|Pohľad na komplex v Birkenau]] Dodnes sa zachovalo 45 murovaných a 22 drevených barakov. Viditeľné sú aj zvyšky plynových komôr a kremačných jám pre pece. Dobové je aj oplotenie, komíny a základy zničených barakov. Dnes sú objekty koncentračného tábora KL Auschwitz I a II pamätníkom pripomínajúcim celému svetu zvrátenosť nacistického režimu a utrpenie miliónov nacistami prenasledovaných ľudí z celej Európy. Pamätník je prístupný od 8:00 do 17:00 (apríl – október) za poplatok 25 PLN v poľštine a 40 PLN v iných jazykoch (vstupy v slovenčine sú o 11:00 a 13:00). V čase od 10:00 do 15:00 je vstup možný iba so sprievodcom, v ostatné časy je vstup voľný, bez poplatku. Prehliadka tábora 1 (so sprievodcom) trvá asi 2 hodiny. V tábore 2 je voľný pohyb. Medzi tábormi Auschwitz I a II premáva autobusová kyvadlová doprava s intervalom 15 min. V noci na piatok 18. decembra 2009 ukradli neznámi páchatelia z brány bývalého koncentračného tábora kovový nápis ''Arbeit macht frei''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Red Zahr, Man | meno = | odkaz na autora = | titul = Nápis Arbeit macht frei v Osvienčime ukradli | url = http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1197897 | dátum vydania = 18.12.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.12.2009 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V priebehu nasledujúcich dní zatkla poľská polícia 5 podozrivých, ktorí nápis odcudzili a plánovali predať, zrejme zberateľovi do zahraničia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Poľská prokuratúra: Krádež nápisu z Osvienčimu si objednali zo zahraničia | url = http://spravy.pravda.sk/kradez-napisu-z-osviencimu-si-objednali-zo-zahranicia-tvrdi-polska-policia-16f-/sk_svet.asp?c=A091222_171252_sk_svet_p23 | dátum vydania = 22.12. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.12.2009 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Auschwitz-Birkenau}} == Externé odkazy == * [http://www.sme.sk/c/3370381/Unesco-premenovalo-koncentracny-tabor-Osviencim.html Unesco premenovalo koncentračný tábor Osvienčim] {{Svetové dedičstvo - Poľsko}} [[Kategória:Osvienčim]] [[Kategória:Nacistické koncentračné tábory|Auschwitz II-Birkenau]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Poľsku]] s67gtfu12god4o0qm9ypt7pcfm5971o Šablóna:Slovenské televízne stanice 10 132613 8356618 8256260 2026-08-15T18:32:10Z ~2026-44665-43 302919 hotovo 8356618 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Slovenské televízne stanice |nadpis = [[Zoznam televíznych staníc na Slovensku|Slovenské televízne stanice]] |skupina1 = Verejnoprávne |zoznam1 = * [[Slovenská televízia a rozhlas]] ([[Jednotka (STVR)|1]], [[Dvojka (STVR)|2]], [[24 (spravodajská stanica STVR)|24]], [[Šport (STVR)|Šport]]) |skupina2 = Súkromné |zoznam2 = * [[TV Markíza|Markíza]] ([[Markíza Doma|Doma]], [[Markíza Dajto|Dajto]], [[Markíza KRIMI|Krimi]], [[Markíza Klasik|Klasik]]) * [[TV JOJ|JOJ]] ([[JOJ Plus|Plus]], [[JOJ WAU|WAU]], [[Ťuki TV|Ťuki]], [[Ťuki Plus|Ťuki 2]], [[TV Jojko|Jojko]], [[JOJ Šport|Šport]], [[JOJ Šport|Šport 2]], [[JOJ 24|24]], [[JOJ Svet|Svet]], [[JOJ Family|Family]], [[JOJ Cinema|Cinema]], [[JOJ Novny|Novny]], [[JOJ Krimi|Krimi]]) * [[Nova International]] ([[Nova Sport 3 SK]], [[Nova Sport 4 SK]], [[Nova Sport 5 SK]]) * [[Prima SK]] ([[Prima COOL SK]], [[Prima Love SK]]) * [[TV RiK]], [[Kanal1]], [[Kanal1 Sport]], [[Kanal1 Xtra]] * [[Digi Sport 1]], [[Digi Sport 2]], [[Digi Sport 3]], [[Digi Sport 4]], [[Digi Sport 5]], [[Digi Sport 6]], [[Digi Sport 7]], [[Digi Liga Majstrov 1]], [[Digi Liga Majstrov 2]], [[Digi Liga Majstrov 3]] * [[TA3]] * [[Volant (televízia)|Volant]], [[Body in Balance]] * [[Skvelé TV|Skvelé]], [[Park TV|Park]] * [[Doktor (televízna stanica)|Doktor]] * [[Šláger Original]], [[Šláger Muzika]], [[Šláger Prémium]] * [[TV Senzi|Senzi]], [[Folklorika (televízna stanica)|Folklorika]], [[Lala TV|Lala]] * [[TV LUX|LUX]] * [[LifeTv|Life]] * [[Turbo TV|Turbo]], [[TV8]] * [[TV9]] |skupina3 = Národnostné |zoznam3 = * [[TV Romana|Romana]] * [[RegioTV|Regio]] |skupina4 = Regionálne |zoznam4 = * [[Západoslovenská televízia]] * [[BTV (televízia)|BTV]] * [[Kysucké televízne vysielanie]] * [[RTV]] * [[LocAll]] * [[Severka (televízia)|Severka]] * [[TV Central|Central]] * [[TV Hronka|Hronka]] * [[TV Košice|Košice]] * [[TV Krea|Krea]] * [[TV Liptov|Liptov]] * [[TV Myjava|Myjava]] * [[TV Nitrička|Nitrička]] * [[TV Oravia|Oravia]] * [[TV Pohoda|Pohoda]] * [[TV Považie|Považie]] * [[TV Raj|Raj]] * [[TV Reduta|Reduta]] * [[TV Rimava|Rimava]] * [[TV Turiec|Turiec]] * [[TV Vita|Vita]] * [[TV Zemplín|Zemplín]] |skupina5 = Mestské (lokálne) |zoznam5 = * [[Bardejovská televízia]] * [[HNTV]] * [[NZTV]] * [[Mestská Televízia Trnava]] * [[Mestská Televízia Ružomberok]] * [[Mestská Televízia Partizánske]] * [[TV7_(Slovensko)|TV7]] * [[TV Levoča|Levoča]] * [[TV Pezinok|Pezinok]] * [[TV Ružinov|Ružinov]] * [[TV Sen|Sen]] * [[TV Mistral|Mistral]] * [[TV Žiar|Žiar]] |skupina6 = Exkluzívne |zoznam6 = * [[Antik Info TV]] [[TV Piánko]], [[TV Piánko +]], [[HaHa TV]], [[Tanečné súťaže]]) * [[Info Flexi TV]] * [[Premier Sport 1 SK]], [[Premier Sport 2 SK]] * [[Premier Sport 3]], [[Premier Sport 3 EXTRA]], [[Strike TV]] * [[Slovak Sport.TV 1]], [[Slovak Sport.TV 2]], [[Slovak Sport.TV 3]], [[Slovak Sport.TV 4]] * [[SATRO PROMO]] |skupina7 = Študentské |zoznam7 = * [[Mediálka TV]] <!--* [[Študentská televízia]], Košice * [[MC2]], Bratislava * [[TV í-Téčko]], Žilina * [[Televízia VECTER]], Bratislavská študentská tv --> |skupina8 = Nevysielajúce |zoznam8 = * [[TV 213]] * [[Amos TV]] * [[Danubius Cable TV]] * [[Doku CS]] * [[Fenix (televízia)|Fenix]] * [[TV Fooor|Fooor]] * [[TV Global|Global]] * [[TV Luna|Luna]] * [[TV Marika|Marika]] * [[Music Box]] * [[Musiq1]] * [[Infokanál Temex|Temex]] * [[TV Patriot|Patriot]] * [[TV Prešov|Prešov]] * [[TV Ruža|Ruža]] * [[S1 (televízna stanica)|S1]] * [[TA 3 (1991 – 1992)|TA 3 <small>(pôvodná)</small>]] * [[TV 56]] * [[TV Trenčín|Trenčín]] * [[Trojka (2008 – 2011)]] * [[Trojka (RTVS)|:3]] * [[TV Vega|Vega]] * [[VTV]] * [[Žilinská televízia]] * [[TVA]] * [[Plustelka Viac]] * [[Plustelka Infokanál]] * [[Voľnátelka Infokanál]] * [[UPC Expres]] * [[UPC Infokanál]] * [[Digi Infokanál]] * [[Digi Sport]] * [[Orange Šport]] * [[Orange Infokanál]] * [[Slovak Sport]] * [[Nautik]] * [[Televízo]] * [[TV Živa|Živa]] * [[Stredoslovenská televízia]] * [[Východoslovenská televízia]] * [[Trojka (2018)|Trojka]] * [[Chuck TV|Chuck]] * [[LIT TV]] }}<noinclude> [[Kategória:Navigačné šablóny televíznych staníc]] [[Kategória:Kultúrne navigačné šablóny Slovenska|Televízia]] </noinclude> ddt117d6ma4bpxia6mzdztiand8muse Krzysztof Oliwa 0 150132 8356760 7761811 2026-08-16T01:18:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356760 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista | Meno= Krzysztof Oliwa | Popis = bývalý poľský hokejista | Dátum narodenia= {{dnv|1973|4|12}} | Miesto narodenia= [[Tychy]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Rok1 = 1993 | Rok2 = 2006 | Pozícia = útočník | Streľba = ľavou rukou | Výška = | Váha = | Hral za = [[GKS Katowice]]<br>[[GKS Tychy]]<br>[[New Jersey Devils]]<br>[[Columbus Blue Jackets]]<br>[[Pittsburgh Penguins]]<br>[[New York Rangers]]<br>[[Boston Bruins]]<br>[[Calgary Flames]]<br>[[New Jersey Devils]]<br>[[Podhale Nowy Targ]] | Draft = 65. celkovo, [[NHL draft (1993)|1993]]<br>[[New Jersey Devils]] | WHA draft = | Sieň slávy rok = | Prezývka = Poľské kladivo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slavný polský hokejista zmlátil reprezentanty své země | url = https://tn.nova.cz/sport/clanek/131497-slavny-polsky-hokejista-zmlatil-reprezentanty-sve-zeme | vydavateľ = tn.nova.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Príbuzenstvo = }} '''Krzysztof Oliwa'''(* [[12. apríl]] [[1973]], [[Tychy]], [[Poľsko]]) je bývalý profesionálny poľský hokejista. Hrával na pozícií ľavého krídelníka a bol známy hokejový bitkár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Everson | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = OLIWA PUTS FIGHTING ON THE BACK BURNER | url = https://nypost.com/2000/02/25/oliwa-puts-fighting-on-the-back-burner/ | vydavateľ = nypost.com | dátum vydania = 2000-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Poľský bitkár Oliwa: Kolusz je chrapúň a nehorázny klamár | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/131011-polsky-bitkar-oliwa-kolusz-je-chrapun-a-nehorazny-klamar/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2009-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-04 }}</ref> V NHL hrával v rokoch [[1996]] až [[2006]]. Je jediným poľským hokejistom, ktorý získal [[Stanleyho pohár]] (v roku 2000 v drese [[New Jersey Devlis]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GKS Tychy prepare for first CHL adventure | url = https://www.championshockeyleague.com/en/news/gks-tychy-prepare-for-first-chl-adventure | vydavateľ = championshockeyleague.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polscy hokeiści w NHL - kim są i jakie odnieśli sukcesy | url = https://wpolityce.pl/sport/570585-polscy-hokeisci-w-nhl-kim-sa-i-jakie-odniesli-sukcesy | vydavateľ = wpolityce.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220819201601/https://wpolityce.pl/sport/570585-polscy-hokeisci-w-nhl-kim-sa-i-jakie-odniesli-sukcesy | dátum archivácie = 2022-08-19 }}</ref> V roku 2005 sa stal sa generálnym manažérom poľskej hokejovej reprezentácie. <ref>[http://www.szlh.sk/clanok/14001-oliwa-generalnym-manazerom-polskej-reprezentacie?__XlpQb3djYFZENWJRajgrc2lucToucTskXlpob2E4dm0=-root2-v3 Oliwa generálnym manažérom poľskej reprezentácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928002110/http://www.szlh.sk/clanok/14001-oliwa-generalnym-manazerom-polskej-reprezentacie?__XlpQb3djYFZENWJRajgrc2lucToucTskXlpob2E4dm0=-root2-v3 |date=2007-09-28 }} SZĽH, 2005</ref> == Klubová štatistika == {| BORDER="0" CELLPADDING="3" CELLSPACING="0" ID="Table3" |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! ALIGN="center" colspan="3" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! ALIGN="center" rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! ALIGN="center" colspan="5" | Základná sezóna ! ALIGN="center" rowspan="99" bgcolor="#ffffff" | &nbsp; ! ALIGN="center" colspan="5" | Play-off |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! ALIGN="center" | Sezóna ! ALIGN="center" | Klub ! ALIGN="center" | Liga ! ALIGN="center" | GP ! ALIGN="center" | G ! ALIGN="center" | A ! ALIGN="center" | Pts ! ALIGN="center" | PIM ! ALIGN="center" | GP ! ALIGN="center" | G ! ALIGN="center" | A ! ALIGN="center" | Pts ! ALIGN="center" | PIM |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 1993-94 | ALIGN="center" | [[Raleigh Icecaps]] | ALIGN="center" | [[East Coast Hockey League|ECHL]] | ALIGN="center" | 15 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 65 | ALIGN="center" | 9 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 35 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 1993-94 | ALIGN="center" | [[Albany River Rats]] | ALIGN="center" | [[American Hockey League|AHL]] | ALIGN="center" | 33 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 4 | ALIGN="center" | 6 | ALIGN="center" | 151 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 1994-95 | ALIGN="center" | Raleigh Icecaps | ALIGN="center" | ECHL | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 32 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 1994-95 | ALIGN="center" | [[Detroit Vipers]] | ALIGN="center" | [[International Hockey League|IHL]] | ALIGN="center" | 4 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 24 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 1994-95 | ALIGN="center" | Albany River Rats | ALIGN="center" | AHL | ALIGN="center" | 20 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 77 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 1994-95 | ALIGN="center" | [[Saint John Flames]] | ALIGN="center" | AHL | ALIGN="center" | 14 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 4 | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | 79 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 1995-96 | ALIGN="center" | Raleigh Icecaps | ALIGN="center" | ECHL | ALIGN="center" | 9 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 53 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 1995-96 | ALIGN="center" | Albany River Rats | ALIGN="center" | AHL | ALIGN="center" | 51 | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | 11 | ALIGN="center" | 16 | ALIGN="center" | 217 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 1996-97 | ALIGN="center" | Albany River Rats | ALIGN="center" | AHL | ALIGN="center" | 60 | ALIGN="center" | 13 | ALIGN="center" | 14 | ALIGN="center" | 27 | ALIGN="center" | 322 | ALIGN="center" | 15 | ALIGN="center" | 7 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 8 | ALIGN="center" | 49 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 1996-97 | ALIGN="center" | [[New Jersey Devils]] | ALIGN="center" | [[National Hockey League|NHL]] | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 1997-98 | ALIGN="center" | New Jersey Devils | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 73 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 3 | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | 295 | ALIGN="center" | 6 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 23 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 1998-99 | ALIGN="center" | New Jersey Devils | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 64 | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | 7 | ALIGN="center" | 12 | ALIGN="center" | 240 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 2 |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 1999-00 | ALIGN="center" | New Jersey Devils | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 69 | ALIGN="center" | 6 | ALIGN="center" | 10 | ALIGN="center" | 16 | ALIGN="center" | 184 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 2000-01 | ALIGN="center" | [[Columbus Blue Jackets]] | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 10 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 34 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 2000-01 | ALIGN="center" | [[Pittsburgh Penguins]] | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 26 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 6 | ALIGN="center" | 131 | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 16 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 2001-02 | ALIGN="center" | Pittsburgh Penguins | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 57 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 150 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 2002-03 | ALIGN="center" | [[New York Rangers]] | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 9 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 51 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 2002-03 | ALIGN="center" | [[Hartford Wolf Pack]] | ALIGN="center" | AHL | ALIGN="center" | 15 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 1 | ALIGN="center" | 30 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 2002-03 | ALIGN="center" | [[Boston Bruins]] | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 33 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 10 | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 2003-04 | ALIGN="center" | [[Calgary Flames]] | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 65 | ALIGN="center" | 3 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 5 | ALIGN="center" | 247 | ALIGN="center" | 20 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 6 |- ALIGN="center" | ALIGN="center" | 2004-05 | ALIGN="center" | [[Podhale Nowy Targ]] | ALIGN="center" | Poľsko | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | -- | ALIGN="center" | 2 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 12 |- ALIGN="center" bgcolor="#f0f0f0" | ALIGN="center" | 2005-06 | ALIGN="center" | New Jersey Devils | ALIGN="center" | NHL | ALIGN="center" | 3 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | 0 | ALIGN="center" | | ALIGN="center" | | ALIGN="center" | | ALIGN="center" | | ALIGN="center" | |- ALIGN="center" bgcolor="#e0e0e0" ! colspan="3" | Spolu NHL ! ALIGN="center" | 410 ! ALIGN="center" | 17 ! ALIGN="center" | 28 ! ALIGN="center" | 45 ! ALIGN="center" | 1447 ! ALIGN="center" | 32 ! ALIGN="center" | 2 ! ALIGN="center" | 0 ! ALIGN="center" | 2 ! ALIGN="center" | 47 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Hokejové odkazy}} * [http://hem.passagen.se/popi77/oliwa/polski.htm%20Krzystof%20Oliwa http://hem.passagen.se/popi77/oliwa/polski.htm Krzystof Oliwa]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Oliwa, Krzystof}} [[Kategória:Poľskí hokejisti]] [[Kategória:Hokejisti GKS Tychy]] [[Kategória:Hráči New Jersey Devils]] [[Kategória:Hráči Albany River Rats]] [[Kategória:Hráči Pittsburgh Penguins]] [[Kategória:Hráči Columbus Blue Jackets]] [[Kategória:Hráči Hartford Wolf Pack]] [[Kategória:Hráči Calgary Flames]] [[Kategória:Hráči Boston Bruins]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New Jersey Devils]] [[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]] [[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2002]] gsxl2wmrw03dv3skfp42irn8i0qejwh Wikipédia:Nástenka správcov 4 150968 8356508 8356450 2026-08-15T13:23:15Z Pe3kZA 39673 /* Motorkári Slovenska – Brat za brata */ ok 8356508 wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == Hlásenie vandalizmu == Prosím o blok editora [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/BmpeerVag%C3%B3n BmpeerVagón]. Napriek upozorneniu opakované vkladanie nezmyslov do článkov. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:38, 21. máj 2026 (UTC) {{Hotovo}}.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:45, 21. máj 2026 (UTC) ==Matica spam== Dobrý deň, chcel by som požiadať o blok známej spamujúcej firmy perného z matice sovietskej, začal spamovať stránku svojím osobným youtube kanálom, a pridávať na diskusné stránky príspevky, ktoré nie sú diskusiou. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:06, 21. máj 2026 (UTC) : Navrhujem blokovať užívateľa, ktorý tu cenzuruje čím porušuje zákon. Ústava Slovenskej republiky (čl. 26 ods. 3) výslovne stanovuje, že cenzúra sa zakazuje. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:44, 21. máj 2026 (UTC) ::: Nestrápňuj sa svojimi hlúposťami o ústave, na wikipédii má byť encyklopedický text, nie tvoj spam. Tak znova, spomenuté to tam môže byť, ale encyklopedickým štýlom a dôveryhodnými zdrojmi, nie tvojim youtube kanálom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:47, 21. máj 2026 (UTC) ::: A ešte aj klame, ide o autentické prepisy citátov Vladimíra Mináča, teda osoby, o ktorej je vytvorená Wikipédia. Ak sú citáty Mináča spam na Mináčovej stránke, tak je spam aj stránka o Mináčovi. Trollovi odporúčam seminár logiky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-30631-88|&#126;2026-30631-88]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-30631-88|diskuse]]) 16:49, 21. máj 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:54, 21. máj 2026 (UTC) ::::Čomu nechápeš? Kľudne sa pýtaj, rozumieš písanému textu? vieš čo je encyklopedický štýl písania? Wikipédia nie sú noviny, treba to napísať stručne encyklopedickým štýlom. Spam je tvoj youtube kanál a tvoja vlastná propagácia a propagácia matice tu na wikipédii, to je spam. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::Stop chat. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:55, 21. máj 2026 (UTC) :::::OK. díky. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 16:56, 21. máj 2026 (UTC) ==Opakované experimenty== Chcel by som upozorniť na opakované experimenty redaktora Lalina (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Crowne_Plaza&diff=prev&oldid=8208225 Crowne Plaza], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218949 Thomas Robert Cech]... atď, atď. Neustále odstraňovanie wikiliniek z článkov. Tento problém je dlhodobý a neustále v ňom pokračuje, to už je na blokovanie, ale nikto to tu samozrejme znova nerieši. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 13:17, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina|~2026-29230-47}} Věřím, že oběma prospěje, když si na Wikipedii do večera odpočinete, nebudu tolerovat editwar kvůli malichernostem ani osobní útoky. Kolegyni Lalinu bych poprosil o doporučení, podle něhož by se měly červené wikilinky odebírat. Pokud ho nedoloží, tak by bylo velmi vhodné, aby už od tohoto chování upustila, nebo aby získala konsensus na místech k tomu určených. Děkuji, --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:44, 24. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Neviem či je to úplne najlepšie riešenie, ale budiš... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:48, 24. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Fillos X.}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&action=history Zaplevelení] historie o marginální úpravu ohledně jedné z asi jen zde řešených specialit (redlinky), de facto zneužití rollbacku (nebyl využit k revertu vandalismu), vulgarity ve shrnutí od IPčka... nevidím tam žádné polehčující okolnosti, zkušenost editorů je v mých očích spíš přitěžující. Článek jsem zamknul, další pokračování editwaru osobně budu řešit standardním 24h blokem. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:06, 24. máj 2026 (UTC) :::Nejlepší řešení je jinak samosebou diskutovat, a nikoli revertovat, proto bych oba aktéry sporu odkázal právě na diskusi, jsou-li společné diskuse schopni. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:13, 24. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] [[Diskusia s redaktorom:Lalina# !!!!!!!!!]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:14, 24. máj 2026 (UTC) :::::Což je právě flagrantní ukázka toho, proč považuji výstražný blok za adekvátní řešení. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:17, 24. máj 2026 (UTC) V článku bol modrý odkaz, ktorý IP prepisovala na červený. Tebe sa to zdá OK? Aj jeho štýl diskusie? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:48, 24. máj 2026 (UTC) PS. Ak si myslíš, že túto IP nejako ovplyvní blok ... Ešte taký "detail" - revertla som to len raz, potom som v zhrnutí vysvetľovala, čo ale evidentne IP nezaujíma. Len škoda, že používaš dvojitý meter, viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia:Vladim%C3%ADr_Min%C3%A1%C4%8D&action=history diskusia Mináč.] --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:06, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} 1) šlo o modrý odkaz, ale na nadřazený článek, což samosebou víš, kde v tom byl problém 2) za styl diskuse jsem rovněž blokoval a jak jsem avizoval, blokovat za něj budu 3) diskusí samosebou myslím argumenty a hledání konsensu, nikoli urážky nebo zde zmíněné nesouvisející spamování. Pokud se nedokážete shodnout, mají ten konsensus samosebou najít jiní členové komunity. Reverty, potažmo osobní útoky nic dobrého nepřinesou. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:39, 24. máj 2026 (UTC) :{{Re|OJJ}} 1) modrý odkaz, aj keď na nadradený článok, ale je to tam konkrétne uvádzané, je iste vždy lepšie než červený odkaz 2) ak nazývaš vrátenie neexistujúceho odkazu na existujúci, aj keď všeobecnejší odkaz, "'''"sporné odebírání červených wikilinků''' a dávaš to na jednu úroveň s vyjadrovaním tejto IP ... 3) ako diskutovať s hulvátom? 4) kde som použila osobný útok? :Ten blok mi je ukradnutý, ale Tvoj meter je veľmi podivný, keďže si IP blokol za zhrnutie na rovnakú dobu ako mňa, hoci Tvoje argumenty pre môj blok dosť pokrivkávajú, ale nejako Ti unikol/nevadí príspevok IP na mojej diskusnej stránke. Takže tak.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:04, 24. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Lalina}} K potírání nevhodného chování IP by velmi pomohlo, aby nedoprovázelo stále stejné vzorce chování konkrétních editorů. Konkrétně červené odkazy mažeš dlouhodobě, je to známá věc a diskutovalo se to i na sesterských projektech, asi např. [https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistkou:Lalina/Archiv_2#Nezd%C5%AFvodn%C4%9Bn%C3%A9_maz%C3%A1n%C3%AD]. Zde tato malichernost o jeden odkaz přešla do editwaru, kde IP začala se svými tradičními výpady – ale řekněme si, že taky až [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=next&oldid=8218965 po rýpnutí]. Doufal jsem tedy, pravda nejspíš naivně a marně, že podobné skutečně velmi krátké varování a zamčení článku tento editwar efektivně vyřeší a vám dvěma dá příležitost na sebe ty do večera nereagovat a neeskalovat vzájemnou nevraživost (jinak nemám pocit, že bych byl vůči IP zaujatý, z logů snadno dojdeš k tomu, že jsem prakticky jediný, kdo je za poslední roky kvůli neslušnostem blokoval). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 04:33, 25. máj 2026 (UTC) :::Vážne na mňa vyťahuješ 14 rokov starú vec? Ako myslíš, ale kto si to prečíta a nie je milovník červeného mora, tak to ako prehrešok iste neberie. A do IP som nerypla, ale argument, že to má xxx jazykových verzii je dosť mimo ak my to stále nemáme a evidentne to ani tak skoro mať nebudeme. Takže to bola jednoduchá rada - ak používaš ako argument početnosť jazykov, tak to využi a článok urob. Než som to vrátila na ten modrý odkaz tak som sa, samozrejme, pozrela na cs verziu či ju neurobím. Sorry, ale naozaj sa mi to nechce robiť, mám v pláne iné, potrebnejšie články. Takže tak a týmto končím, nebudem plytvať časom, ale urobila som si názor. Pekný večer.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:15, 25. máj 2026 (UTC) ::::No prosím, za 14 rokov si nedokázala pochopiť systém fungovania wikipédie, a to hovorí za všetko. Tie červené odkazy sú totiž vo wikipédii samozrejmosťou. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 18:59, 25. máj 2026 (UTC) :: == Hlásení vandalizmu: ~2026-31213-07 == {{Redaktor|~2026-31213-07}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 19:36, 25. máj 2026 (UTC) :Áno. Stránku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]] treba rozhodne polozamknúť, kým trvá šampionát. A možno aj stránku MS 2025. --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:27, 25. máj 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:46, 25. máj 2026 (UTC) == Hlásenie vandalizmu: ~2026-31026-48 == Zneužívanie šablón, prosím o pomoc s vrátením úpravy a prešetrenie účtu https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexej_Komov&oldid=8219558 Encyklopedická významnosť je zjavná už z aktuálneho textu, ktorého doplnenie pripravujem. Článok už v tomto stave podľa mňa spĺňa aspoň základné štandardy. Z histórie účtu vidím aj iné aktivity smrdiace vandalizmom. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|IronLiberty|s=1}} Nejde o vandalizmus, ide o spochybnenie významnosti. Ak na tom bude trvať, dá sa to riešiť založením hlasovania o zmazaní po vypršaní lehoty urgentu. Tam bude priestor významnosť prebrať. Za mňa je trochu podozrivé, že k dotyčnému neexistuje položka na Wikúdajoch a tým ani interwiki klaster (aspoň čo som pred časom zbežne pozeral podľa ruského aj anglického tvaru mena), pri encyklopedicky významnom ruskom aktivistovi by som očkával čl. na en alebo aspoň ruwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 25. máj 2026 (UTC) ::Z hľadiska wiki zostal zo záhadných dôvodov nepokrytý, ale článkov, kníh a reportov je nespočet a má presah aj na Slovensko (referencie, vrátane akademických, sú už v článku). ::Prosím o sledovanie/preverenie aktivít reportovaného účtu. Je pravdepodobné, že ide o tú istú osobu ako za účtom ~2026-28232-46 (viď. história článku), ktorý už reportovaný bol inými. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 22:48, 25. máj 2026 (UTC) :::IP a dočasné kontá editujúce cez VPN/proxy/hostingy som zablokoval. ~2026-28232-46 (a spol.) edituje z rozsahu sk providera, pokiaľ bude jednať v medziach slušnosti, nie je dôvod ho s prižmúrením oka blokovať (čo je diskutabilné, jednak pre tie pravidelné úteky k VPN/proxy/hosting úpravám; v druhom rade pre samotné realizovanie patrollingu z dočasných účtov, ktoré je na hrane prínosnosti a vedie v kombináci so spôsobom jednania dotyčného k chronicky sa opakujúcim konfliktom s nováčikmi, ale aj zavedenými redaktormi a [[:m:Small Wiki Monitoring Team|SWMT]] patrollermi, takže v princípe nebude prekvapivé, ak sa raz dospeje k záveru, že aj samotné toto, je neudržateľné). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:18, 25. máj 2026 (UTC) Ok, tak blokujem na 3 dni aj IP rozsah z ktorého edituje ~2026-28232-46 a spol., pre obchádzanie bloku od OJJ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=896087] cez VPN/proxy/hostingy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:34, 25. máj 2026 (UTC) :Ďakujem --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:22, 26. máj 2026 (UTC) ::toto vyvoláva zbytočnú admin zátaž na vás adminov a mám tušenie, že sa to bude opakovať na základe aktivity tých účtov. Pre záznam. ::prečo vandalizmus, napr. - umiesntil šablónu urgentná úprava bez toho, aby notifikoval autora cez profil. Autor je zjavný a že to má urobiť je uvedené aj priamo v šablóne. Mohol predtým iniciovať aj diskusiu a vysvetliť svoj pohľad. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 07:33, 26. máj 2026 (UTC) == Redaktor:~2026-31351-42 == Kolegovia, podľa vás je jeho prístup OK? --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 25. máj 2026 (UTC) :[[Redaktor:Lalina|Lalina]], pls., sem patria konkrétne požiadavky na správcovské akcie, nie takého vágne otázky. Ak máš výhrady k nejakému konaniu, uvádzaj tu prosím vždy konkrétne diffy, viď aj úvod rubriky. :A teda čo sa týka dotyčného, napriek nasadeniu a prínosu v oblasti korektúr a patrollingu, áno, platí, že jeho prístup a forma komunikácie s ľuďmi OK dlhodobo nie je. Je na to opakovane upozorňovaný a bol za to N-krát blokovaný. Ak narazíš na konkrétne excesy, uveď diffy, ak niekto vyhodnotí, že je to cez čiaru, môže adekvátne reagovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:59, 25. máj 2026 (UTC) ::[[Diskusia s redaktorom:Safíček#Vyjasnenie situácie|Tu sú všetky jeho komentáre za hranou]]. Samozrejme som očakávala blok, nabudúce to napíšem jasne, sorry.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:45, 25. máj 2026 (UTC) :::{{re|Lalina|s=1}} No tak to by som si dovolil taktne nesúhlasiť, ale ako rád prenechám na posúdení ďalších. V každom prípade, dotyčná IP je momentálne zablokovaná pre iný samostatný problém, viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::Nemám problém ani s doživotným zablokovaním, wikipédia začína byť v dobe umelej inteligencie mŕtvym projektom a bude sa to len zhoršovať. Tipujem, príde aj na to, že cez aj AI sa sem prenesú všetky články z en wiki, už teraz sú preklady na vyššej úrovni ako boli. Takže kľudne blokujte, nezáleží mi na tom. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 13:48, 26. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] To si úplne nemyslím, že by to tu zakapalo, minimálne bude nižšia reálna čitateľnosť, pochybujem ale že by Wiki stratila vo svete svoje miesto (z viacerých dôvodov). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:31, 26. máj 2026 (UTC) ::::::A pre koho tvoríš články, keď bude nižšia čitateľnosť? Aha, len pre trénovanie AI, takže AI si tvoj článok skopíruje a nakoniec ani nikoho k nemu nepustí, lebo text z neho zobrazí mimo wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31418-17|&#126;2026-31418-17]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31418-17|diskuse]]) 14:44, 26. máj 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:~2026-31418-17|~2026-31418-17]] Aj tak (zväčša) tvorím články, ktorých čitateľská základňa nie je veľmi veľká (samo o sebe). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:47, 26. máj 2026 (UTC) ::::::::Stop chat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:15, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{Re|Teslaton}} Netvrdím, že v niečom nemal pravdu, Safíček je problematický (aj keď bezpochyby má dobré úmysly) ale takýto prístup veci nepomôže. My pamätníci asi vieme o koho ide, ale keď začne pár minútová IP poúčať redaktora, tak to vypadá dosť zle a pokrytecky. A reči typu "blbé poznámky" či "hlúpe pripomienky" sú podľa mňa dosť za hranicou a neprospieva to atmosfére. Asi tak, uvidíme čo s nimi bude.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 16:54, 26. máj 2026 (UTC) :{{Re|Lalina}} Vzhledem k pokračování útočných komentářů blok podporuji. Ale co se týče obcházení bloku, {{Re|Teslaton}} podívej se na mail. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 15:08, 26. máj 2026 (UTC) ::{{re|OJJ|s=1}} Pravda, cez montrealskú proxy ráčil editovať „až“ od 25. mája [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:IPContributions/85.12.28.0/22], ty si blokoval 24. len na 3 hodiny. Takže áno, striktne vzaté, nie je tam časový prekryv, robil to až po vypršaní bloku. Čo sa týka rozsahu (a dočasných kont), ktoré riešiš v maili, tie s tým nijak nesúvisia <small>(mimo snáď bezprizorného príspevku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219810], o ktorom sa dá len hádať, či snáď dotyčný chcel reagovať na tieto IP ťahanice na NS, akurát sa s reakciou trafil do úplne inej diskusie, alebo tým chcel povedať niečo iné; v každom prípade to bolo hodne OT)</small>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:54, 26. máj 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Objektivně je ten blok nastavený za něco, co IP zdá se nedělala, resp. dělala až po tom bloku. Samozřejmě, poslední komentáře od IP jsou dost za hranou, zejména pak https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Thomas_Robert_Cech&diff=prev&oldid=8218971 (kde bych normálně blokoval déle, kdyby nešlo o editwar), takže si nemyslím, že by toto zklidnění situace něčemu uškodilo. Ale z hlediska správcovské akce není Tvoje zdůvodnění optimální, diplomaticky řečeno. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:02, 26. máj 2026 (UTC) ::::{{re|OJJ|s=1}} Nie, nežiadúce ju už samotné editovanie cez VPN/proxy/hostingy, obzvlášť zo strany niekoho, s koho jednaním sú dlhdobo problémy. Ale áno, tá časť zdôvodnenia (''„obchádzanie bloku“'') v tomto prípade nebola relevantná, striktne vzaté – moja chyba, že som si neskontroloval poriadne dĺžku bloku. Napriek tomu, že blok veľmi pravdepodobne stál za motiváciou riešiť po dlhšom čase opäť VPN, korelácia tam je vcelku zjavná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:15, 26. máj 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Ano, obecně platí [[Wikipédia:Žiadne otvorené proxy]]. Osobně toto čachrování s IP považuji za trolling, aby to komplikovalo práci správcům (zaplňování RC ještě bez shrnutí úprav). Jiný význam a klady to nemá ani pro uživatele samotného, technicky se dají IP/dočasné účty blokovat rovněž účinně. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:40, 27. máj 2026 (UTC) ::::::Ani A, ani B nie je správne. Páči sa mi, ako tu vy dvaja pekne mudrujete, ale viete prd o dôvode použitia VPN. Že som bol zablokovaný bezdôvodne je mi už u prdele, na to som si už zvykol, že som blokovaný len ja a protistrana nie, aj keď rovnako vandalizuje. VPN bola použitá, lebo wikipédia dočasne znemožňuje prispievanie bez prihlásenia na tejto wikipédii, čím samozrejme ide proti heslu, že wikipédia je slobodná encyklopédia, kde môžu prispievať všetci. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 15:54, 1. jún 2026 (UTC) :::::::Na rovinu: To sa fakt nedá založiť si normálne konto, keď edituješ (a patroluješ) pravidelne? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:07, 1. jún 2026 (UTC) == Žiadosť o príznak bota == Dobrý deň, pred nejakou dobou som si [[Wikipédia:Žiadosť o príznak bota#HenrykSiudaBot|podal žiadosť o príznak bota]], mohli by ste sa k nej niekto vyjadriť? Ďakujem, --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:20, 26. máj 2026 (UTC) == Odblokovanie stánky o Hlavných správach == V diskusii o Hlavných správach je dostatočne veľa relevantných argumentov na zmenu obsahu. Napriek tomu ju redaktor blokuje. Žiadam o otvorenie editovania. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31836-40|&#126;2026-31836-40]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31836-40|diskuse]]) 20:39, 28. máj 2026 (UTC) :Stránka nie je zablokovaná, je polozamknutá. Môže ju upravovať ľubovoľný prihlásený redaktor s [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|úplne minimálnym]] track recordom. A je polozamknutá preto, že jej história je inak zapĺňaná tonami insitných zásahov [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hlavn%C3%A9_spr%C3%A1vy&action=history]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:53, 28. máj 2026 (UTC) == Zneužitie správcovstva == Zdravím, chcel by som nahlásiť zneužitie správcovstva redaktora Lišiak, ktorý si sám pre seba zablokoval článok [[Judith Butlerová]], a odstraňuje z neho relevantné informácie, žiadam preventívny blok a odomknutie článku. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 21:52, 5. jún 2026 (UTC) Vyjadrím sa k tejto veci sumárne sem: # Ako bolo z mojej strany uvedené už v [[Diskusia:Judith Butler|diskusii k príslušnému článku]], k odstráneniu žiadnych informácií z článku nedošlo. Celé meno rovnako ako aj prechýlená podoba priezviska v článku naďalej sú. Dôvody, prečo nepokladám stav, ktorý sa príslušný podávateľ sťažnosti opakovane snažil do článku vrátiť, sú dostatočne objasnené v príslušnej diskusii. # K [[Special:Diff/8228602|uzamknutiu]] stránky (na 1 deň, ''len pre neregistrované účty'') došlo o 23:46 po tom, čo príslušný podávateľ sťažnosti článok trikrát revertoval moju úpravu ([[Special:Diff/8228592|23:34]], [[Special:Diff/8228594|23:38]], [[Special:Diff/8228601|23:46]]), a to napriek objasneniu v príslušnej diskusii (23:24, 23:45). Hoci na slovenskej Wikipédii nemáme prijaté [[Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov|pravidlo troch revertov]], takéto správanie podľa mňa nemožno pokladať za produktívne ani kolaboratívne. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 02:15, 6. jún 2026 (UTC) 1) Používat správcovská práva ve sporu o obsah považuji za jejich zneužití. Pokud správce řeší editační válku zámkem, má zamykat na náhodné verzi, ne na verzi, která se mu zdá rozumná, nebo které je dokonce autorem. 2) Za diskusi nepovažuji názor proponenta, protinázor oponenta a správcovský zásah jednoho z nich, ale přednesení argumentů, další nezasahování do obsahu článku a vyčkání na názor dalších členů komunity, aby byl získán konsensus. 3) Článek proto odemykám s tím, že další reverty od kohokoli na jakoukoli verzi budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 05:20, 6. jún 2026 (UTC) :Vďaka za posúdenie a zákrok, beriem to ako poučenie pre väčšiu zdržanlivosť do budúcnosti. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 09:03, 6. jún 2026 (UTC) == Hoax == Stránka [[Redaktor:Alexej Lexovici]] (včetně fotky) je hoax, spamováno na sk: i cs:. (Filtr mi neumožnil vložit šablonu {{š|ZL}}.) --[[Redaktor:Harold|Harold]] ([[Diskusia s redaktorom:Harold|diskusia]]) 21:09, 6. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Harold|Harold]] Šablónu ZL som na čl. umiestnil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:14, 6. jún 2026 (UTC) ::{{Hotovo}} Ve dne v noci připraveni... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:15, 6. jún 2026 (UTC) == Nahratie súboru s neslobodnou licenciou == Dobrý deň, [[Špeciálne:NahranieSúboru|táto]] stránka uvádza, že iba správcovia môžu nahrávať obrázky s neslobodnou licenciou. Chcem nahrať screenshot do článku o hre [[Fallout: New Vegas]] na ukážku, podobne ako to má anglická Wikipédia [https://en.wikipedia.org/wiki/Fallout:_New_Vegas#Gameplay]. Môžem potom niekomu poslať screenshot z hry, aby ho tu nahral? --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:33, 16. jún 2026 (UTC) : Správci na vyřizování povolení k obrázkům opravdu nemají monopol, každopádně tahle titulka hry na skwiki stejně nemůže mít (Slovensko nemá [[fair use]]). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 02:53, 16. jún 2026 (UTC) ::Neberie sa to podľa sídla domény? Doménu má registrovanú Wikimedia Foundation, Inc. v USA. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 02:58, 16. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:0xpixel|0xpixel]] SK Wiki preberá súbory z [[Commons]], kde platia vlastné pravidlá. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:08, 16. jún 2026 (UTC) ::::Ja mám na mysli práve tie neslobodné obrázky, ktoré sa na Commons dávať nemôžu. --[[Redaktor:0xpixel|<span style="font-family:monospace;font-weight:bold;"><span style="color:#888;">0x</span><span style="color:#FF00FF;">pixel</span></span>]] <small>([[Redaktor diskusia:0xpixel|<span style="color:#FF00FF;">diskusia</span>]])</small> 01:11, 17. jún 2026 (UTC) :::::{{re|0xpixel|s=1}} Na skwiki nie sú momentálne dohodnuté žiadne [[Wikipédia:Politika výnimiek|povolené výnimky]] na upload súborov s neslobodnou licenciou, používať sa tu v článkoch dajú výhradne súbory z [[Wikimedia Commons|Commons]]. Reflektuje to tú skutočnosť, že slovenské autorské právo nepozná [[fair use]], ako už bolo spomenuté. Pričom áno, WMF projekty sú hostované z USA a mohli by mať zrejme lokálne legislatívy iných krajín v princípe na háku (a aj samotná WMF na projektoch výnimky pripúšťa). Napriek tomu je tu (v prostredí skwiki), s ohľadom na majoritnú audienciu, snaha dodržiavať slovenskú legislatívu – jednak aby bol obsah odtiaľto bez problémov použiteľný v slovenskom prostredí, druhý rozmer je potom prípadná právna zodpovednosť jednotlivých prispievajúcich z územia Slovenska, ak by v rámci prispievania porušovali tunajšie autorské právo alebo inú legislatívu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 01:38, 17. jún 2026 (UTC) == Francis Bacon == Pls. skryť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Francis_Bacon&curid=931&diff=8234091&oldid=7778236 diff]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:12, 16. jún 2026 (UTC) :{{Hotovo}} (vykonal správca [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]], 16:49, 16. jún 2026). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:16, 16. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-35631-44 == {{Redaktor|~2026-35631-44}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 06:23, 18. jún 2026 (UTC) :Thanks, no further vandalism, so I'm leaving without a block for now. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:58, 18. jún 2026 (UTC) == Opakované reverty ozdrojovaných informácií == Dobrý deň, prosím o posúdenie opakovaných revertov v článkoch [[Nech Bože dá]], [[Rado Moznich]] a [[Bon Jovi Revival]]. Používateľ [[Redaktor:~2026-35254-18|~2026-35254-18]] opakovane vracia úpravy a odstraňuje/vracia ozdrojované informácie alebo šablóny bez vecnej diskusie k jednotlivým zdrojom. Nechcem pokračovať v editačnej vojne, preto prosím o posúdenie ďalšieho postupu. V článkoch sú použité zdroje ako STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk, Kancelária prezidenta SR, K13 a ďalšie. Prosím o odporúčanie, ktoré časti sú podľa pravidiel problematické a ako ich upraviť, aby sa spor riešil vecne v diskusii článkov. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:11, 19. jún 2026 (UTC) :{{re|Cisticvi|s=1}} Z histórie vidím skôr odstraňovanie údržbových šablón z Vašej strany. Neodstraňuje ich prosím, nechajte to na posúdení iných zavedených redaktorov, resp. v prípade pretrvávajúceho sporu to bude treba riešiť diskusiou a hlasovaním o zmazaní/ponnechaní. Upozorňujem tiež (dodatočne k editačnému filtru, ktorého upozornenie ste sa rozhodli ignorovať, resp. teda súbežne editujúce anonymné konto [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|~2026-35552-91]]), že bulvárzne zdroje nespĺňajú tunajšie kritériá na [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 19. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie. Rozumiem, šablóny už nebudem odstraňovať sám a nebudem pokračovať v revertovaní. Mojím cieľom nebolo obchádzať pravidlá ani vytvárať editačnú vojnu, ale doplniť ozdrojované informácie. ::Pri článku [[Rado Moznich]] sa pokúsim držať najmä silnejších zdrojov, ako sú STVR, Hudba.sk, TASR/Hudba.sk a Kancelária prezidenta SR. Slabšie alebo bulvárnejšie zdroje môžu byť podľa potreby odstránené alebo nepoužité ako hlavný dôkaz významnosti. ::Pri článku [[Bon Jovi Revival]] rozumiem, že vlastná stránka kapely a programové pozvánky nemusia stačiť na samostatnú významnosť. Ak komunita usúdi, že samostatný článok zatiaľ významnosť nespĺňa, súhlasím s tým, aby informácie o kapele zostali aspoň ako stručná sekcia v článku [[Rado Moznich]]. ::Ďakujem za usmernenie. [[Redaktor:Cisticvi|Cisticvi]] ([[Diskusia s redaktorom:Cisticvi|diskusia]]) 16:33, 19. jún 2026 (UTC) == Rita Hayworth, Emma Stone == Dávam do pozornosti kolegov diskusiu o [[Diskusia:Rita Hayworth|Rite Hayworth]] a [[Diskusia:Emma Stone|Emme Stone]] a poprosím zásah, resp. vyjadrenie, keďže sa odmietam zaťahovať do opakovaného naťahovania s týmto — slovami kapitána Renaulta v ''[[:cs:Casablanca (film)|Casablance]]'' — „usual suspect“. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 16:28, 19. jún 2026 (UTC) :Aký zásah? Akože obligátne zamknutie v podobe, ktorú preferuješ, prípadne blok protistrany? Toto nie je vec, ktorá sa dá vyriešiť na NS, ako áno, tu môžeme operatívne zastaviť editačnú vojnu, napr. vrátením do podoby pred súčasným sporom a zamknutie tej verzie na nejaký čas. „Redakčnú“ dohodu, ako v takýchto prípadoch (umelecký pseudonym odvodený od reálneho priezviska dotyčnej, prípadne matky) postupovať, by zrejme bolo žiadúce niekde uzavrieť, bez nej ale nie je jednoznačné, že by bol jeden alebo druhý prístup vyložene nesprávny. Tým viac, ak k prechýleným aj neprechýleným tvarom existujú relevantné slovenskojazyčné zdroje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:35, 19. jún 2026 (UTC) ::Tak ako píšem, dávam do pozornosti a prosím o zásah, resp. vyjadrenie. Čo by to malo alebo nemalo obsahovať je na posúdení správcovskej komunity. Ak ma niekto zo správcov vyslovene nevyzve, ja sa do tohto ďalej odmietam zapájať; myslím, že v diskusii je moje zdôvodnenie beztak jasné. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:03, 19. jún 2026 (UTC) Opakovane upriamujem pozornosť správcovskej komunity na vývoj v histórii článku [[Rita Hayworth]]. Ďakujem--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:29, 20. jún 2026 (UTC) Detto [[Emma Stone]].--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:41, 20. jún 2026 (UTC) :Víceméně souhlasím s {{U|Teslaton|Teslatonem}}. Vaše svaté války jsou již únavné a lze je řešit i blokem, což teď dělat nebudu. Za sebe doporučuji nechat v článku návrh na přesun, dokud se věc nevyřeší. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Vyřešení = konsensus vyhodnocený někým nezaujatým. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:43, 20. jún 2026 (UTC) ::Neviem čo máš na mysli „našimi“ svätými vojnami, keďže ja sa tu do žiadnych vojen nepúšťam a púšťať nehodlám, no skutkový stav veci sa má takto: ::* anonym opakovane upozornený v [[Diskusia:Rita Hayworth|diskusii]] dvoma redaktormi/správcami; anonym na svoje tvrdenie nedokladá žiaden zdroj (Beliana do článku bola [[Špeciálne:Rozdiel/8234726|vložená práve mnou]]); ::* anonym opakovane ignoruje diskusiu, trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín: o [[Špeciálne:Rozdiel/8235010|18:13, 18. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235429|14:43]] a [[Špeciálne:Rozdiel/8235468|15:56 19. júna 2026]], [[Špeciálne:Rozdiel/8235994|15:35]] a o [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|17:14 20. júna 2026]]); už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok, ak by tu bolo [[:en:WP:3RR|3RR]] (o to viac, že ide o anonymný účet s históriou svojského jednania aj proti zaužívaným zásadám: pozri napr. tento [[Wikipédia:Žiadosť o komentár/Priezviská|ŽoK]]), ::* okrem toho, že revertuje šablónu, resp. pomenovanie uvedené tučným písmom, anonym odstraňuje [[Špeciálne:Rozdiel/8236063|riadne citovanú informáciu]] z predslova ''Encyklopédie filmu'' [[Špeciálne:Rozdiel/8235482|tvrdiac, že ide o „vlastný výskum“]]). ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:09, 20. jún 2026 (UTC) :::No a tu si presne popísal to, čo robíš ty :D , díky aspoň sa nemusím namáhať písaním. PSP a Beliana sú slovenské zdroje na vysokej, najvyššej úrovni. Sme na sk wikipédii, takže na názvy používame slovenské zdroje, nie anglické. Viac k tomu nie je čo dodať, používať anglické zdroje na slovenský pravopis je fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:16, 20. jún 2026 (UTC) ::::Kde kto používa anglické zdroje na slovenský pravopis? Toto sa už inak ako trollingom asi vysvetliť nedá. To sa ozaj ostatní správcovia hodlajú iba prizerať? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:24, 20. jún 2026 (UTC) :::::Už si nespomínam presne pri ktorom článku to bolo, ale viem, že si to takto niekde používal. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:29, 20. jún 2026 (UTC) :::::A áno správcovia by sa nemali prizerať a mali by blokovať Lišiaka, za to ako sa trollingom a klamstvom snaží zavádzať v diskusiách o pseudonymách (viď. [[Diskusia:Emma Stone]]), toto už vážne považujem za trolling. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:32, 20. jún 2026 (UTC) :::::Chcem upozorniť, že tento redaktor znova revertoval stránku, pred chvíľou namietal že, citujem: „''trvá na svojom (štyri až päť revertov v priebehu posledných zhruba 24 hodín:; už táto samotná skutočnosť by bola na protekčný blok.''“, to ho fakt za to nikto nezablokuje za tento trolling? Vyplakáva tu a pritom to robí on, fakt na smiech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 18:41, 20. jún 2026 (UTC) Články vracím do podoby prosazované Lišiakem se šablonou prosazovanou IP. To berte za kompromis k diskusi, kterou vyhodnotí někdo nezaujatý. Jakýkoli zásah do tohoto stavu budu považovat za narušování WP. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:26, 20. jún 2026 (UTC) :Súhlas treba to nechať už konečne v takom stave ako je to teraz (20.6.2026). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:03, 20. jún 2026 (UTC) ::Lenže pred úpravami Lišiaka to bolo v inom stave, preto vraciam do pôvodného stavu. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-35254-18|&#126;2026-35254-18]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-35254-18|diskusia]]) 22:30, 20. jún 2026 (UTC) :::Inu, řekl jsem, že Lišiak tam nechá šablonu a IP nepřechýlení, což je kompromis, aby tam z editací každého z vás něco zůstalo. Chyba každého, kdo žádá správce o řešení a pak toto řešení nerespektuje. Šablonu samozřejmě sundá a (ne)přesunutí vyřeší někdo nezaujatý po konsensu komunity. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:48, 21. jún 2026 (UTC) ::::Přičemž správce Jetam2 po zneužití rollbacku https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rita_Hayworth&diff=prev&oldid=8236030 považuji za zaujatého. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:52, 21. jún 2026 (UTC) == Zakladanie článkov == Zdravím, pokúšam sa uverejniť článok Jakiv Fedorovyč Holovackyj, ale ukazuje mi spamový filter (pred chvíľou som uverejnil článok Mychajlo Petrovyč Drahomanov). Články mám pripravené na pieskovisku, je ich viacero po dlhodobej príprave. Môžete mi veriť. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:11, 29. jún 2026 (UTC) :{{re|Bazinga.ml|s=1}} Ad [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy?type=spamblacklist&user=Bazinga.ml&page=&wpdate=&tagfilter=&wpFormIdentifier=logeventslist]: <tt>archive.today</tt> (a ďalšie domény tej služby) je od 15. júna na globálnom spam blackliste [https://meta.wikimedia.org/wiki/Talk:Spam_blacklist#Archive.today], k dôvodom viď aj [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]. Treba zrejme ak tak použiť iný webový archív (resp. vieme si ju po dohode lokálne whitelistnúť – za mňa by to molo byť ev. žiadúce, pretože ad 1) zďaleka nie všetko je z technických alebo policy dôvodov archivovateľné cez <tt>archive.org</tt>, ktorý je navyše extrémne pomalý a s častými výpadkami a ad 2) tak či tak tu máme hodne historických výskytov [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.is][https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanieOdkazov?target=archive.today]). Druhá vec, že aj viaceré subdomény z <tt>narod.ru</tt>, ktorej archívy tam odkazuješ, sú na blackliste; tamtá (<tt>zal-library</tt>) ale zrejme nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:32, 29. jún 2026 (UTC) ::Ďakujem za vysvetlenie, budem vedieť. Článok som vytváral ako preklad z ukrajinskej Wikipédie, pozriem sa ešte na to. Pekný deň. --[[Redaktor:Bazinga.ml|Bazinga.ml]] ([[Diskusia s redaktorom:Bazinga.ml|diskusia]]) 08:42, 29. jún 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-37903-43 == {{Redaktor|~2026-37903-43}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 16:42, 3. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38452-23 == {{Redaktor|~2026-38452-23}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:05, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: ~2026-38227-50 == {{Redaktor|~2026-38227-50}} Vandalism. Please check old tempaccount <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 20:30, 5. júl 2026 (UTC) : Pasé. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o správcovský presun (Predná India) == Zdravím, žiadam o správcovský presun stránky [[Indický polostrov]] na názov [[Predná India]]. Názov Predná India je podľa zoznamu exoným Úradu GKK SR. --[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:57, 6. júl 2026 (UTC) : {{hotovo}} [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:01, 6. júl 2026 (UTC) == Wikipédia:Žiadané články (zámok) == Ahojte, už som to tu raz riešil, no IMHO by bolo vhodné zamknúť danú stránku (povoliť iba automaticky schváleným užívateľom). Bolo to už N krát revertované viacerými ľuďmi a zbytočne to zahlcuje históriu hesla. Ak by mali nový záujemci niečo chuť seriózne doplniť pokojne môžu napísať do DS k článku, či mne na diskusiu a doplním to tam. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:55, 19. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to je proti pointe tej stránky, tam by ľudia mali mať možnosť žiadať o nové články i bez toho, aby mali účet. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:15, 20. júl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] To je súce pekné ale realita je zväčša: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history takáto] (70+ rollbackov od roku 2025), čo mi úplne nepríde pre taký typ stránky úplne OK... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:26, 20. júl 2026 (UTC) :Podľa mňa to možno riešiť takýmto štýlom: Hlavná stránka sa zamkne a do nej sa vloží zobrazovaná podstránka, pričom na vrchu hlavnej stránky bude tlačidlo na pridanie novej sekcie do podstránky. Na ukážku: [[Wikipédia:Žiadosti o nové články]]. Tým pádom sa zabezpečí, že nováčik tak nanajvýš „zvandalizuje“ jednu sekciu, nie celú stránku, pričom pri jej vytváraní bude mať [[Wikipédia:Žiadosti o nové články/Predloha žiadosti|predvyplnenú predlohu]], takže snáď už k takým omylom nedôjde. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:33, 20. júl 2026 (UTC) :P.S.: Ešte by sa k tomu hodilo pridať aj anglický popis, keďže na tej stránke vidno, že tam píšu viacerí cudzinci z inojazyčných mutácií. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:36, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Čo keby sme radšej upravili ten návod na vrchu stránky? Podľa mňa si časť dotyčných interpretuje vetu "''Na tejto stránke môžete navrhnúť článok''" tak, že majú článok napísať a vložiť priamo na danú stránku (aj keď zvyšok toho návodu podľa mňa situáciu vysvetľuje, ale v dnešnej dobe si nemyslím, že to väčšina ľudí bude čítať celé). Možno by to chcelo tam dať priamo upozornenie, aby nové články a experimenty nevkladali priamo tam, ale využili pieskovisko. Aj tak by to chcelo tú stránku prekoncipovať, pretože reálne je to len smetisko nápadov, vznikne možno 1% navrhnutých hesiel. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 11:39, 20. júl 2026 (UTC) <small>''Diskusia pokračuje v [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy#Wikipédia:Žiadané články (zámok)|Wikipédia:Kaviareň/Návrhy § Wikipédia:Žiadané články (zámok)]]''</small> == Bot CommonsDelinker == Bolo by treba udeliť botovi [[Redaktor:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] status [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]], ak je to možné. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:28, 21. júl 2026 (UTC) :<s>Nerobil by som to, z hľadiska kontroly a úprav článkov po odstráneniach a náhradách súborov je podľa mňa vhodnejšie keď edituje ako unflagged.</s> Sorry, zle čítam, ohľadom autopatrolled som neutral. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:03, 21. júl 2026 (UTC) :{{Za}}, nemám s tým problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:39, 21. júl 2026 (UTC) : Ono to hlavně patří jinam, ať v tom není zmatek... [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 11:06, 21. júl 2026 (UTC) ::{{Re|Corin|OJJ|s=1}} [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled#CommonsDelinker|Presunul som]]. Zvyšok diskusie prosím tam. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:17, 21. júl 2026 (UTC) == Príznak bota pre HenrykSiudaBot == Rozhodol som sa [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3A%C5%BDiados%C5%A5_o_pr%C3%ADznak_bota&wvprov=sticky-header#HenrykSiudaBot žiadosť o príznak] obnoviť. Nainstaloval som totiž si do počítača program [[Wikipédia:WPCleaner|WPCleaner]], ktorý umožňuje opravovať chýby nájdené nástrojom [https://checkwiki.toolforge.org/cgi-bin/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=project Check Wikipedia]. Používam ho na českej Wikipédii, a chcel by som ho používať aj tu. Nejaké úpravy provedené na českej Wikipédii sú tu: [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohum%C3%ADr_Bun%C5%BEa_(politik)&diff=prev&oldid=26015211][https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek_Nosek&diff=prev&oldid=26015226] Ďakujem za odpoveď, s pozdravom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:48, 21. júl 2026 (UTC) == Hlásení vandalizmu: Podbanské == {{Redaktor|Podbanské}} Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 14:39, 21. júl 2026 (UTC) :Warning given by Pe3kZA. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:42, 21. júl 2026 (UTC) ::Actually, more edits followed, so I blocked them for 24 hours. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:45, 21. júl 2026 (UTC) == Podnet z Portálu komunity == Dávam do pozornosti, možno to bolo prehliadnuté: [[Diskusia k Wikipédii:Portál komunity#Žiadosť o odstránenie stránky Redaktor:Xpapacek]]. Predmetná redaktorská stránka je jedinou úpravou daného redaktora spred 8 rokov a zobrazuje sa ako prvý výsledok vyhľadávania danej osoby cez Google, čo môže byť nežiaduce. Aj keby žiadateľ nebol dotyčnou osobou, nevznikne podľa mňa žiadna škoda. --<span style="font-family:Georgia;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#66F;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#4B4;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#FC0'>✉</span>]] 10:38, 22. júl 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:46, 22. júl 2026 (UTC) == Reverty == Chcem nahlásiť čachre redaktora @[[Redaktor:Corin|Corin]], ktorý bezdôvodne maže moje urgenty z nevyhovujúcich článkov. Za takéto konanie by mal byť zablokovaný. Namiesto toho vypisuje vtákoviny po diskusiách. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 12:49, 26. júl 2026 (UTC) :Corin je - na rozdiel od teba - zavedeným redaktorom. Verím jeho úsudku pri odstraňovaní UU. Navyše v prípade [[Hnutí Brontosaurus]] je stránka staršia než 14 dní; umiestnenie UU tam už nema zmysel. Ak s tým nesuhlasíš, je ti vždy dostupné [[WP:SNZ]], čo je správny postup riešenia namiesto ošemetných opakovaných revertov. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:07, 26. júl 2026 (UTC) ::https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia%3AKaviare%C5%88%2FN%C3%A1vrhy&diff=8238677&oldid=8238675 --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41322-31|&#126;2026-41322-31]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41322-31|diskusia]]) 13:20, 26. júl 2026 (UTC) :::Názor každého správce má mít ekvivalentní váhu. {{Re|Teslaton}} není o nic víc nadřazenější jen proto, že je technicky zdatný (koneckonců reaguje na můj názor, jenž je zcela opačný). Je-li článek na smazání, mají určovat pravidla, a pokud jsou o tom spory (ba pokud se smazáním nesouhlasí sama osoba, která to má smazat), má automaticky následovat SNZ. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:20, 26. júl 2026 (UTC) ::::Názor má každý s dierou niekde, sprosto povedané, no realita je taká, že množstvo tých neurgentnými šablónami (v Corinovom prípade pokojne cez pol obrazovky, na mobile aj cez celú) olepených veľdiel tu spokojne ďalej bobtná. Ak je toto žiadaným cieľom alebo vedľajším produktom, ok, nech je tak, nemám energiu hádať sa o to. Akurát potom viac zodpovednosti (zo strany obhajcov toho postupu) by som čakal v starostlivosti o tie počiny, nie len to olepiť a nechať ležať ľadom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:30, 26. júl 2026 (UTC) :::::{{re|Teslaton}} Je mnoho možností, jak přistupovat k obsahu a rozvoji Wikipedie. Pokud jsou o konkrétním článku spory, má si to vyřešit komunita. Způsob podání této žádosti neni ani slušný, ani nepřinese nic víc než právě SNZ. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 14:37, 26. júl 2026 (UTC) ::::::{{re|OJJ|s=1}} Áno, a mnoho ciest vedie k nirváne, som rád, že sme si to tu mohli takto netriviálne pripomenúť. Očakávať slušný spôsob by bolo naivné, s ohľadom na (pravdepodobnú) osobu píšuceho, ale hej, súhlas, v prípade sporu, tým zvlášť s normálnym zavedeným redaktorom (resp. medzi zavedenými redaktormi), je žiadúcim riešením SNZ. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:33, 26. júl 2026 (UTC) :::Článok, ktorý už raz bol označený šablónou {{tl|Urgentne upraviť}}, pričom od jeho založenia prešlo vyše 14 dní a autor dovtedy informovaný nebol, v prípade pochybností patrí {{tl|Na zmazanie}} spolu so založením hlasovania, nie opäť na urgentnú úpravu, dokonca pôvodne s rovnakým dátumom a znova bez informovania autora. To sú základné procesné postupy, o ktorých ťa v diskusii informujem. Namiesto toho si vlastú diskusnú stránku vyprázdnil. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:37, 26. júl 2026 (UTC) == Motorkári Slovenska – Brat za brata == Pls. zamknite danú stránku (aspoň dočasne). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:25, 15. august 2026 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:23, 15. august 2026 (UTC) bepkxiamjxmawqopiizthsa08nb7tg9 Librazhd (mesto) 0 155216 8356839 8303090 2026-08-16T11:07:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356839 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Librazhd | native_name = | other_name = | other_name_note = | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Librazhd Qender.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Albánsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Elbasan (kraj)|Elbasan]] | state_type = Kraj | state_label = Kraj v ktorom mesto leží | region = | region_type = Okres | region_label = Okres v ktorom mesto leží | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 250 | lat_d = 40.18 | long_d = 20.31 | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | lowest = | lowest_elevation = <!-- *** Dimensions *** --> | area = | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 6937 | population_date = 2011 | population_urban = | population_metro = | population_density = | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Založenie | mayor = Kastriot Gurra | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Codes *** --> | timezone = CET | timezone_DST = CEST | postal_code = 3401-3402 <!-- *** Mapy *** --> | map = Albania relief location map.jpg | map_caption = Poloha mesta v rámci Albánska | map_locator = Albánsko <!-- *** Linky *** --> | commons = | website = [http://www.bashkialibrazhd.gov.al www.bashkialibrazhd.gov.al] }} ''' Librazhd''' alebo '''Librazhdi''' je hlavné mesto [[Librazhd (okres)|okresu Librazhd]] v [[Albánsko|albánskom]] [[Elbasan (kraj)|kraji Elbasan]]. Okres Librazhd bol vytvorený ako správna jednotka v roku 1958. Populáciu tvorí približne 11 500 obyvateľov. Súčasťou okresu je ešte 77 dedín. Sídli tu [[futbal]]ový klub [[KS Sopoti Librazhd]]. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == [http://www.bashkialibrazhd.gov.al/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201125185644/http://bashkialibrazhd.gov.al/ |date=2020-11-25 }} {{Mestá v Albánsku}} [[Kategória:Mestá v Albánsku]] hc9n7374wrd78fv03v95cmy6wilkw13 Šablóna:Kozmonautika/Vedeli ste 10 158153 8356650 8247506 2026-08-15T19:53:20Z Eryn Blaireová 2374 - staré, + nové 8356650 wikitext text/x-wiki [[File:NASA Apollo 17 Lunar Roving Vehicle.jpg|right|90px|Eugene Cernan v mesačnom roveri]] *...[[program Apollo|astronauti na povrchu Mesiaca]] starli rýchlejšie v porovnaní s ľuďmi na Zemi, kým astronauti na [[kozmická stanica|kozmických staniciach]] zase pomalšie? Rozdiely však dosahovali maximálne stotiny sekundy. *...o znovupoužiteľnosti '''[[nosná raketa|kozmických rakiet]]''' sa uvažovalo už rok po vypustení prvej kozmickej rakety? *...pri konci '''[[Program Space Shuttle|programu raketoplánov]]''' pripravovalo raketoplán na štart až 12 000 osôb? *... posádka '''[[Crew 11]]''' sa musela z [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] vrátiť predčasne preto, že astronaut [[Mike Fincke]] znenazdajky stratil na 20 minút schopnosť hovoriť? *...bola vyrobená aj vesmírna stanica '''[[Skylab]] 2''', ktorá nikdy neodštartovala? *...keď z Floridy štartovala raketa '''[[Saturn V]]''', otrasy bolo možné zaznamenať až v [[New York (mesto)|New Yorku]]? <noinclude>[[Kategória:Portál:Kozmonautika]]</noinclude> 62yuj2h864vqqly67qq51xns1iq6695 Říčany 0 171269 8356691 7600518 2026-08-15T20:55:58Z Jetam2 30982 {{Pozri|obci v okrese Brno-venkov|Říčany (okres Brno-venkov)}} 8356691 wikitext text/x-wiki {{Pozri|obci v okrese Brno-venkov|Říčany (okres Brno-venkov)}} {{Infobox Česká obec | názov = Říčany | typ = mesto | znak = | vlajka = Flag of Ricany.svg | obrázok = Ricany PH CZ Masaryk Square towards W 300.jpg | popis = Masarykovo námestie, pohľad na mariánsky stĺp a kostol svätého Petra a Pavla v pozadí | ob.roz.pôs = Říčany | pov.ob = Říčany | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 341 | zemepisná šírka = 49,991944 | zemepisná dĺžka = 14,655556 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 25,80 | prvá zmienka = 1289 | starosta = David Michalička (Klidné město) | PSČ = 251 01 | početč = 8 | početzsj = 18 | početk = 7 | NUTS5 = CZ0209 538728 | adresa = Městský úřad Říčany<br />Masarykovo náměstí 53<br />251 01 Říčany | email = podatelna@ricany.cz | mapa = Ricany PH CZ.png | popis mapy = Poloha mesta Říčany v rámci okresu Praha-východ a správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Říčany | web = www.ricany.cz | commons = Říčany | }} '''Říčany''' sú [[mesto (Česko)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Praha-východ|Praha-východ]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2017]] tu žilo 15 236 obyvateľov, pričom priemerný vek v meste bol 39,4 roka (muži 37,9 roka, ženy 40,7 roka). Cez mesto preteká Říčanský potok, na jeho toku sa nachádzajú rybníky Marvánek a Mlýnský rybník. == Časti mesta == * '''Říčany''' * [[Jažlovice]] * [[Krabošice]] * [[Kuří (Říčany)|Kuří]] * [[Pacov (Říčany)|Pacov]] * [[Radošovice (Říčany)|Radošovice]] * [[Strašín (Říčany)|Strašín]] * [[Voděrádky]] == Dejiny mesta == Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1289. Říčany majú veľmi pestrú históriu. Počas stredoveku sa v nich nachádzal významný hrad, ktorý však bol dobytý a vydrancovaný Žižkovými vojakmi počas husitských vojen. V neskorších rokoch sa Říčany stali opäť prosperujúcím mestom. Ale počas tridsaťročnej vojny bolo mesto takmer úplne zničené a niektoré okolité obce zanikli. V roku 1965 tu vo vyhnanstve zomrel spišský biskup a trpiteľ za vieru, Mons. Ján Vojtaššák. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Říčany}} == Externé odkazy == * [http://www.ricany.cz Oficiálna stránka mesta] {{český výhonok}} {{Obce okresu Praha-východ}} [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Praha-východ]] ndurilqcxioficaobkga9uwdetkwji5 Vladimír Weiss (1964) 0 172332 8356501 8215050 2026-08-15T13:13:10Z Iz4nsky 302895 /* */ 8356501 wikitext text/x-wiki :''Nemýliť si s menom [[Vladimír Weiss (1989)]]. {{Infobox futbalista | meno = Vladimír Weiss | foto = Vladimír Weiss (footballer born 1964).jpg | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1964|9|22}} | rodné mesto = [[Bratislava]] | miesto narodenia = | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = | súčasný klub = ŠK Slovan Bratislava | klubové číslo = | pozícia = tréner (býv. stredopoliar) | mládežnícke roky = 1976-1983<br />1983-1984 | mládežnícke kluby = [[MFK Petržalka#Rezervný tím|Rapid Bratislava]]<br />[[FK Inter Bratislava|ČH Bratislava]] | roky = 1984-1986<br />1986-1993<br />1993<br />1993<br />1994<br />1995-1996<br />1996-2000 | kluby = [[FK Hurbanovo|Agro Hurbanovo]]<br />[[FK Inter Bratislava]]<br />[[AC Sparta Praha]]<br />[[FKD Drnovice|Petra Drnovice]]<br />[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]<br />[[MFK Košice|1. FC Košice]]<br />[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] | zápasy(góly) = <br />126 (28)<br />{{0}}{{0}}4 {{0}}(1)<br />{{0}}14 {{0}}(2)<br />{{0}}31 {{0}}(4)<br />{{0}}24 {{0}}(1)<br />{{0}}59 {{0}}(7) | reprezentačné roky = 1988-1990<br />1993-1995 | národné mužstvo = {{CSK|f|1}}<br /> {{SVK|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}19 {{0}}(1)<br />{{0}}12 {{0}}(4) | trénerské roky = 1996-2000<br />2000-2006<br />2006-2007<br />2007-2008<br />2008-2012<br />2012-2015<br />2016-2020<br />2021- | trénerské kluby = [[FC Petržalka 1898|FC Artmedia Petržalka]] (asistent)<br />[[FC Petržalka 1898|FC Artmedia Petržalka]]<br />[[Saturn Ramenskoje|FK Saturn Ramenskoje]]<br />{{SVK|f|1}}<br />[[ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[FC Kairat]]<br />{{GEO|f|1}}<br />[[ŠK Slovan Bratislava]] | pkupdate = 2008 | nmupdate = }} '''Vladimír Weiss''' (* [[22. september]] [[1964]], [[Bratislava]]) je slovenský [[futbal]]ový [[tréner]] a bývalý futbalista. Od [[1. júl]]a [[2008]] do [[31. január]]a [[2012]] trénoval<ref>[http://www.futbalsfz.sk/oficialne-spravy/novinka/video-jan-kovacik-a-vladimir-weiss-podpisali-dohodu-o-ukonceni-zmluvneho-vztahu.html Ján Kováčik a Vladimír Weiss podpísali dohodu o ukončení zmluvného vzťahu]</ref> [[Slovenské národné futbalové mužstvo|národný futbalový tím Slovenska]], predtým trénoval kluby [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] (s ktorým získal v sezónach 2004/2005 a 2007/2008 titul) a v roku [[2006]] trénoval v ruskej Superlige tím [[Saturn Ramenskoje]]. Medzi jeho najväčšie trénerské úspechy patrí postup do hlavnej fázy Ligy Majstrov UEFA v roku 2005 (s mužstvom Artmedia Petržalka) a postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|FIFA World Cup 2010 v Juhoafrickej Republike]] (s reprezentáciou SR), dokonca do osemfinále. Práve táto skutočnosť a vynikajúca práca so slovenskou reprezentáciou mu zabezpečilo, že 13. júla 2010 podpísal novú štvorročnú zmluvu ako tréner SR a Slovákov viedol i v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|ME 2012]]. Po neúspechu, keď sme sa nedostali na záverečný turnaj do Poľska a na Ukrajinu, dostal výpoveď a bol nahradený duom [[Stanislav Griga]] - [[Michal Hipp]]. Na konci sezóny skončil aj na lavičke [[ŠK Slovan Bratislava]]. V nasledujúcej sezóne sa stal hlavným trénerom kazašského klubu [[FK Kajrat Almaty|Kairat Almaty]], s ktorým vyhral národný pohár. Po konci v Kazachstane zasadol Weiss st. v marci 2016 na lavičku [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|gruzínskej reprezentácie]], kde sa mu podarilo pozdvihnúť miestny futbal a takmer sa s Gruzínskom dostal na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvá Európy v roku 2020]]. Svoj cieľ nenaplnil a po vzájomnej dohode skončil na lavičke Gruzínska v novembri 2020. V máji 2021 sa stal hlavným trénerom [[ŠK Slovan Bratislava]], kde pôsobil do mája 2026. Mužstvo sa pod jeho vedením tešilo z štyroch ligových trofejí, celkového prvenstva v Slovnaft Cupe a trojnásobnej účasti v skupinovej fáze Konferenčnej ligy UEFA. V sezóne 2024/25 s [[ŠK Slovan Bratislava]] historicky postúpil do hlavnej fázy [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy Majstrov UEFA]]. Aktuálne opäť trénuje [[Slovenské národné futbalové mužstvo]], kde so [[Slovenský futbalový zväz|Slovenský Futbalovým Zväzom]] podpísal zmluvu do Novembra 2027, s možnosťou predĺženia v prípade postupu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|Euro 2028]] V roku 1989 sa mu narodil syn [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír]], ktorý reprezentuje [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko vo futbale]]. == Trénerské úspechy == ===[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]=== * víťaz - [[Corgoň liga 2004/2005]] * víťaz - [[Corgoň liga 2007/2008]] * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale]] 2004 * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale]] 2008 * postup do hlavnej fázy Ligy Majstrov UEFA v roku 2005 ===[[Slovenské národné futbalové mužstvo]]=== * postup do osemfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|FIFA World Cup 2010 v Juhoafrickej Republike]] ===[[FK Kajrat Almaty]]=== * tretie miesto v Kazašskej lige 2014<ref name=alma/> * víťaz - Kazašský pohár vo futbale 2014<ref name=alma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = http://sport.aktuality.sk| titul = Kazašský pohár pre Kajrat Almaty Vladimíra Weissa| url = http://sport.aktuality.sk/c/178275/kazassky-pohar-pre-kajrat-almaty-vladimira-weissa/| dátum vydania =22.11.2014 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 23.11.2014 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> === [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsko]] === * finále baráže o EURO 2020 === [[ŠK Slovan Bratislava]] === * víťaz - [[Fortuna liga 2020/2021]] * víťaz - [[Fortuna liga 2021/2022]] * víťaz - [[Fortuna liga 2022/2023]] * víťaz - [[Niké liga 2023/2024]] * víťaz - [[Niké liga 2024/2025]] * víťaz - Niké liga 2025/2026 * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár vo futbale 2020/21]] * postup do hlavnej fázy Konferenčej ligy UEFA 2021/22 * postup do osemfinále Konferenčej ligy UEFA 2022/23 * postup do predkola play off Konferenčej ligy UEFA 2023/24 * postup do hlavnej fázy [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy Majstrov UEFA 2024/25]] == Ocenenia == * 2009 - [[Krištáľové krídlo]] v kategórii šport za úspešné trénovanie futbalovej reprezentácie, ktorá pod jeho vedením postúpila na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] * jedenásty najlepší reprezentačný tréner za rok 2009, v ankete Medzinárodnej federácie pre futbalovú históriu a štatistiku (IFFHS)<ref name=iff>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora =http://www.futbalportal.net| titul =Weiss st. jedenástym najlepším reprezentačným trénerom roka| url =http://www.futbalportal.net/?q=clanok/13969/weiss-st-jedenastym-najlepsim-reprezentacnym-trenerom-roka| dátum vydania =11.1.2010 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 24.11.2014 | vydavateľ =futbalportal.net | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> * víťaz v ankete [[Tréner roka 2009 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2020 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2021 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2022 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2023 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2024 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2024 (Slovensko)|Tréner roka 2025 (Slovensko)]] spolu s Francescom Calzonom == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{ČS futbal MS 1990}} {{Artmedia Petržalka v LM 2005}} {{Slovenský futbal na MS 2010}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{DEFAULTSORT:Weiss, Vladimír}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči MFK Košice]] [[Kategória:Hráči FC Petržalka 1898]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]] [[Kategória:Tréneri Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] bnwrgpi1qzknidl7pg9fmxt5f7gaymz 8356504 8356501 2026-08-15T13:20:39Z Pe3kZA 39673 typo 8356504 wikitext text/x-wiki :''Nemýliť si s menom [[Vladimír Weiss (1989)]]. {{Infobox futbalista | meno = Vladimír Weiss | foto = Vladimír Weiss (footballer born 1964).jpg | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1964|9|22}} | rodné mesto = [[Bratislava]] | miesto narodenia = | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = | súčasný klub = ŠK Slovan Bratislava | klubové číslo = | pozícia = tréner (býv. stredopoliar) | mládežnícke roky = 1976-1983<br />1983-1984 | mládežnícke kluby = [[MFK Petržalka#Rezervný tím|Rapid Bratislava]]<br />[[FK Inter Bratislava|ČH Bratislava]] | roky = 1984-1986<br />1986-1993<br />1993<br />1993<br />1994<br />1995-1996<br />1996-2000 | kluby = [[FK Hurbanovo|Agro Hurbanovo]]<br />[[FK Inter Bratislava]]<br />[[AC Sparta Praha]]<br />[[FKD Drnovice|Petra Drnovice]]<br />[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]<br />[[MFK Košice|1. FC Košice]]<br />[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] | zápasy(góly) = <br />126 (28)<br />{{0}}{{0}}4 {{0}}(1)<br />{{0}}14 {{0}}(2)<br />{{0}}31 {{0}}(4)<br />{{0}}24 {{0}}(1)<br />{{0}}59 {{0}}(7) | reprezentačné roky = 1988-1990<br />1993-1995 | národné mužstvo = {{CSK|f|1}}<br /> {{SVK|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}19 {{0}}(1)<br />{{0}}12 {{0}}(4) | trénerské roky = 1996-2000<br />2000-2006<br />2006-2007<br />2007-2008<br />2008-2012<br />2012-2015<br />2016-2020<br />2021- | trénerské kluby = [[FC Petržalka 1898|FC Artmedia Petržalka]] (asistent)<br />[[FC Petržalka 1898|FC Artmedia Petržalka]]<br />[[Saturn Ramenskoje|FK Saturn Ramenskoje]]<br />{{SVK|f|1}}<br />[[ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[FC Kairat]]<br />{{GEO|f|1}}<br />[[ŠK Slovan Bratislava]] | pkupdate = 2008 | nmupdate = }} '''Vladimír Weiss''' (* [[22. september]] [[1964]], [[Bratislava]]) je slovenský [[futbal]]ový [[tréner]] a bývalý futbalista. == Kariéra == Od [[1. júl]]a [[2008]] do [[31. január]]a [[2012]] trénoval<ref>[http://www.futbalsfz.sk/oficialne-spravy/novinka/video-jan-kovacik-a-vladimir-weiss-podpisali-dohodu-o-ukonceni-zmluvneho-vztahu.html Ján Kováčik a Vladimír Weiss podpísali dohodu o ukončení zmluvného vzťahu]</ref> [[Slovenské národné futbalové mužstvo|národný futbalový tím Slovenska]], predtým trénoval kluby [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] (s ktorým získal v sezónach 2004/2005 a 2007/2008 titul) a v roku [[2006]] trénoval v ruskej Superlige tím [[Saturn Ramenskoje]]. Medzi jeho najväčšie trénerské úspechy patrí postup do hlavnej fázy Ligy Majstrov UEFA v roku 2005 (s mužstvom Artmedia Petržalka) a postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|FIFA World Cup 2010 v Juhoafrickej Republike]] (s reprezentáciou SR), dokonca do osemfinále. Práve táto skutočnosť a vynikajúca práca so slovenskou reprezentáciou mu zabezpečilo, že 13. júla 2010 podpísal novú štvorročnú zmluvu ako tréner SR a Slovákov viedol i v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|ME 2012]]. Po neúspechu, keď sme sa nedostali na záverečný turnaj do Poľska a na Ukrajinu, dostal výpoveď a bol nahradený duom [[Stanislav Griga]] - [[Michal Hipp]]. Na konci sezóny skončil aj na lavičke [[ŠK Slovan Bratislava]]. V nasledujúcej sezóne sa stal hlavným trénerom kazašského klubu [[FK Kajrat Almaty|Kairat Almaty]], s ktorým vyhral národný pohár. Po konci v Kazachstane zasadol Weiss st. v marci 2016 na lavičku [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|gruzínskej reprezentácie]], kde sa mu podarilo pozdvihnúť miestny futbal a takmer sa s Gruzínskom dostal na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvá Európy v roku 2020]]. Svoj cieľ nenaplnil a po vzájomnej dohode skončil na lavičke Gruzínska v novembri 2020. V máji 2021 sa stal hlavným trénerom [[ŠK Slovan Bratislava]], kde pôsobil do mája 2026. Mužstvo sa pod jeho vedením tešilo z štyroch ligových trofejí, celkového prvenstva v Slovnaft Cupe a trojnásobnej účasti v skupinovej fáze Konferenčnej ligy UEFA. V sezóne 2024/25 s [[ŠK Slovan Bratislava]] historicky postúpil do hlavnej fázy [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA]]. Aktuálne opäť trénuje [[Slovenské národné futbalové mužstvo]], kde so [[Slovenský futbalový zväz|Slovenským futbalovým zväzom]] podpísal zmluvu do novembra 2027, s možnosťou predĺženia v prípade postupu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|Euro 2028]]. V roku 1989 sa mu narodil syn [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír]], ktorý reprezentuje [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko vo futbale]]. == Trénerské úspechy == ===[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]=== * víťaz - [[Corgoň liga 2004/2005]] * víťaz - [[Corgoň liga 2007/2008]] * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale]] 2004 * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale]] 2008 * postup do hlavnej fázy Ligy Majstrov UEFA v roku 2005 ===[[Slovenské národné futbalové mužstvo]]=== * postup do osemfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|FIFA World Cup 2010 v Juhoafrickej Republike]] ===[[FK Kajrat Almaty]]=== * tretie miesto v Kazašskej lige 2014<ref name=alma/> * víťaz - Kazašský pohár vo futbale 2014<ref name=alma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = http://sport.aktuality.sk| titul = Kazašský pohár pre Kajrat Almaty Vladimíra Weissa| url = http://sport.aktuality.sk/c/178275/kazassky-pohar-pre-kajrat-almaty-vladimira-weissa/| dátum vydania =22.11.2014 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 23.11.2014 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> === [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsko]] === * finále baráže o EURO 2020 === [[ŠK Slovan Bratislava]] === * víťaz - [[Fortuna liga 2020/2021]] * víťaz - [[Fortuna liga 2021/2022]] * víťaz - [[Fortuna liga 2022/2023]] * víťaz - [[Niké liga 2023/2024]] * víťaz - [[Niké liga 2024/2025]] * víťaz - Niké liga 2025/2026 * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár vo futbale 2020/21]] * postup do hlavnej fázy Konferenčej ligy UEFA 2021/22 * postup do osemfinále Konferenčej ligy UEFA 2022/23 * postup do predkola play off Konferenčej ligy UEFA 2023/24 * postup do hlavnej fázy [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy Majstrov UEFA 2024/25]] == Ocenenia == * 2009 - [[Krištáľové krídlo]] v kategórii šport za úspešné trénovanie futbalovej reprezentácie, ktorá pod jeho vedením postúpila na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] * jedenásty najlepší reprezentačný tréner za rok 2009, v ankete Medzinárodnej federácie pre futbalovú históriu a štatistiku (IFFHS)<ref name=iff>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora =http://www.futbalportal.net| titul =Weiss st. jedenástym najlepším reprezentačným trénerom roka| url =http://www.futbalportal.net/?q=clanok/13969/weiss-st-jedenastym-najlepsim-reprezentacnym-trenerom-roka| dátum vydania =11.1.2010 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 24.11.2014 | vydavateľ =futbalportal.net | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> * víťaz v ankete [[Tréner roka 2009 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2020 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2021 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2022 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2023 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2024 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2024 (Slovensko)|Tréner roka 2025 (Slovensko)]] spolu s Francescom Calzonom == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{ČS futbal MS 1990}} {{Artmedia Petržalka v LM 2005}} {{Slovenský futbal na MS 2010}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{DEFAULTSORT:Weiss, Vladimír}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči MFK Košice]] [[Kategória:Hráči FC Petržalka 1898]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]] [[Kategória:Tréneri Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] aic1gwmic1m8flavg5ltebvkluyfw3j 8356538 8356504 2026-08-15T14:53:45Z Iz4nsky 302895 Odchod Weissa st. zo Slovanu 8356538 wikitext text/x-wiki :''Nemýliť si s menom [[Vladimír Weiss (1989)]]. {{Infobox futbalista | meno = Vladimír Weiss | foto = Vladimír Weiss (footballer born 1964).jpg | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1964|9|22}} | rodné mesto = [[Bratislava]] | miesto narodenia = Bratislava | štát = [[Česko-Slovensko]] | výška = | súčasný klub = ŠK Slovan Bratislava | klubové číslo = | pozícia = tréner (býv. stredopoliar) | mládežnícke roky = 1976-1983<br />1983-1984 | mládežnícke kluby = [[MFK Petržalka#Rezervný tím|Rapid Bratislava]]<br />[[FK Inter Bratislava|ČH Bratislava]] | roky = 1984-1986<br />1986-1993<br />1993<br />1993<br />1994<br />1995-1996<br />1996-2000 | kluby = [[FK Hurbanovo|Agro Hurbanovo]]<br />[[FK Inter Bratislava]]<br />[[AC Sparta Praha]]<br />[[FKD Drnovice|Petra Drnovice]]<br />[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajská Streda]]<br />[[MFK Košice|1. FC Košice]]<br />[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] | zápasy(góly) = <br />126 (28)<br />{{0}}{{0}}4 {{0}}(1)<br />{{0}}14 {{0}}(2)<br />{{0}}31 {{0}}(4)<br />{{0}}24 {{0}}(1)<br />{{0}}59 {{0}}(7) | reprezentačné roky = 1988-1990<br />1993-1995 | národné mužstvo = {{CSK|f|1}}<br /> {{SVK|f|1}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}19 {{0}}(1)<br />{{0}}12 {{0}}(4) | trénerské roky = 1996-2000<br />2000-2006<br />2006-2007<br />2007-2008<br />2008-2012<br />2012-2015<br />2016-2020<br />2021-2026<br />2026- Súčasnosť | trénerské kluby = [[FC Petržalka 1898|FC Artmedia Petržalka]] (asistent)<br />[[FC Petržalka 1898|FC Artmedia Petržalka]]<br />[[Saturn Ramenskoje|FK Saturn Ramenskoje]]<br />{{SVK|f|1}}<br />[[ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[FC Kairat]]<br />{{GEO|f|1}}<br />[[ŠK Slovan Bratislava]]<br />{{SVK|f|1}} | pkupdate = 2008 | nmupdate = }} '''Vladimír Weiss''' (* [[22. september]] [[1964]], [[Bratislava]]) je slovenský [[futbal]]ový [[tréner]] a bývalý futbalista. == Kariéra == Od [[1. júl]]a [[2008]] do [[31. január]]a [[2012]] trénoval<ref>[http://www.futbalsfz.sk/oficialne-spravy/novinka/video-jan-kovacik-a-vladimir-weiss-podpisali-dohodu-o-ukonceni-zmluvneho-vztahu.html Ján Kováčik a Vladimír Weiss podpísali dohodu o ukončení zmluvného vzťahu]</ref> [[Slovenské národné futbalové mužstvo|národný futbalový tím Slovenska]], predtým trénoval kluby [[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]] (s ktorým získal v sezónach 2004/2005 a 2007/2008 titul) a v roku [[2006]] trénoval v ruskej Superlige tím [[Saturn Ramenskoje]]. Medzi jeho najväčšie trénerské úspechy patrí postup do hlavnej fázy Ligy Majstrov UEFA v roku 2005 (s mužstvom Artmedia Petržalka) a postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|FIFA World Cup 2010 v Juhoafrickej Republike]] (s reprezentáciou SR), dokonca do osemfinále. Práve táto skutočnosť a vynikajúca práca so slovenskou reprezentáciou mu zabezpečilo, že 13. júla 2010 podpísal novú štvorročnú zmluvu ako tréner SR a Slovákov viedol i v kvalifikácii na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|ME 2012]]. Po neúspechu, keď sme sa nedostali na záverečný turnaj do Poľska a na Ukrajinu, dostal výpoveď a bol nahradený duom [[Stanislav Griga]] - [[Michal Hipp]]. Na konci sezóny skončil aj na lavičke [[ŠK Slovan Bratislava]]. V nasledujúcej sezóne sa stal hlavným trénerom kazašského klubu [[FK Kajrat Almaty|Kairat Almaty]], s ktorým vyhral národný pohár. Po konci v Kazachstane zasadol Weiss st. v marci 2016 na lavičku [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|gruzínskej reprezentácie]], kde sa mu podarilo pozdvihnúť miestny futbal a takmer sa s Gruzínskom dostal na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|Majstrovstvá Európy v roku 2020]]. Svoj cieľ nenaplnil a po vzájomnej dohode skončil na lavičke Gruzínska v novembri 2020. V máji 2021 sa stal hlavným trénerom [[ŠK Slovan Bratislava]], kde pôsobil do mája 2026. Mužstvo sa pod jeho vedením tešilo z štyroch ligových trofejí, celkového prvenstva v Slovnaft Cupe a trojnásobnej účasti v skupinovej fáze Konferenčnej ligy UEFA. V sezóne 2024/25 s [[ŠK Slovan Bratislava]] historicky postúpil do hlavnej fázy [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA]]. Aktuálne opäť trénuje [[Slovenské národné futbalové mužstvo]], kde so [[Slovenský futbalový zväz|Slovenským futbalovým zväzom]] podpísal zmluvu do novembra 2027, s možnosťou predĺženia v prípade postupu na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|Euro 2028]]. V roku 1989 sa mu narodil syn [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír]], ktorý reprezentuje [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko vo futbale]]. == Trénerské úspechy == ===[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]=== * víťaz - [[Corgoň liga 2004/2005]] * víťaz - [[Corgoň liga 2007/2008]] * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale]] 2004 * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale]] 2008 * postup do hlavnej fázy Ligy Majstrov UEFA v roku 2005 ===[[Slovenské národné futbalové mužstvo]]=== * postup do osemfinále [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|FIFA World Cup 2010 v Juhoafrickej Republike]] ===[[FK Kajrat Almaty]]=== * tretie miesto v Kazašskej lige 2014<ref name=alma/> * víťaz - Kazašský pohár vo futbale 2014<ref name=alma>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = http://sport.aktuality.sk| titul = Kazašský pohár pre Kajrat Almaty Vladimíra Weissa| url = http://sport.aktuality.sk/c/178275/kazassky-pohar-pre-kajrat-almaty-vladimira-weissa/| dátum vydania =22.11.2014 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 23.11.2014 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> === [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsko]] === * finále baráže o EURO 2020 === [[ŠK Slovan Bratislava]] === * víťaz - [[Fortuna liga 2020/2021]] * víťaz - [[Fortuna liga 2021/2022]] * víťaz - [[Fortuna liga 2022/2023]] * víťaz - [[Niké liga 2023/2024]] * víťaz - [[Niké liga 2024/2025]] * víťaz - Niké liga 2025/2026 * víťaz - [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenský pohár vo futbale 2020/21]] * postup do hlavnej fázy Konferenčej ligy UEFA 2021/22 * postup do osemfinále Konferenčej ligy UEFA 2022/23 * postup do predkola play off Konferenčej ligy UEFA 2023/24 * postup do hlavnej fázy [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy Majstrov UEFA 2024/25]] == Ocenenia == * 2009 - [[Krištáľové krídlo]] v kategórii šport za úspešné trénovanie futbalovej reprezentácie, ktorá pod jeho vedením postúpila na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS 2010]] * jedenásty najlepší reprezentačný tréner za rok 2009, v ankete Medzinárodnej federácie pre futbalovú históriu a štatistiku (IFFHS)<ref name=iff>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora =http://www.futbalportal.net| titul =Weiss st. jedenástym najlepším reprezentačným trénerom roka| url =http://www.futbalportal.net/?q=clanok/13969/weiss-st-jedenastym-najlepsim-reprezentacnym-trenerom-roka| dátum vydania =11.1.2010 | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 24.11.2014 | vydavateľ =futbalportal.net | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> * víťaz v ankete [[Tréner roka 2009 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2020 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2021 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2010 (Slovensko)|Tréner roka 2022 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2023 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2024 (Slovensko)]] * víťaz v ankete [[Tréner roka 2024 (Slovensko)|Tréner roka 2025 (Slovensko)]] spolu s Francescom Calzonom == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{ČS futbal MS 1990}} {{Artmedia Petržalka v LM 2005}} {{Slovenský futbal na MS 2010}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{DEFAULTSORT:Weiss, Vladimír}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči MFK Košice]] [[Kategória:Hráči FC Petržalka 1898]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990]] [[Kategória:Tréneri Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] c2k59ezys3se7h54f32ycgq3qv0ktvt Portál:Kozmonautika/Zaujímavosti 100 175357 8356651 8247507 2026-08-15T19:54:01Z Eryn Blaireová 2374 + archív 8356651 wikitext text/x-wiki Toto je archív zaujímavosti, ktoré už boli zverejnené na [[Portál:Kozmonautika|kozmonautickom portáli]]. Šablóna pre pridanie nových zaujímavostí na stránku je [[:Šablóna:Kozmonautika/Vedeli ste]]. [[File:Sergey volkov Soyuz TMA-02M.jpg|right|80px|Kozmonaut Sergej Alexandrovič Volkov, syn kozmonauta]] *... zničenie čínskej družice '''[[Fengyun]]''' čínskou antidružicovou zbraňou malo za následok uvoľnenie najväčšieho zaznamenaného počtu kusov [[kozmický odpad|kozmického odpadu]] v histórii kozmonautiky? *...trosky neúspešnej marsovskej sondy '''[[Mars 2MV-4 No.1]]''' považovali Spojené štáty istú dobu počas [[Kubánska raketová kríza|Kubánskej krízy]] za jadrové hlavice vystrelené na USA? *...syn sovietskeho kozmonauta [[Alexandr Alexandrovič Volkov (kozmonaut)|Alexandra Alexandroviča Volkova]], '''[[Sergej Alexandrovič Volkov]]''', sa stal tiež [[kozmonaut]]om? *... z nákladového priestoru [[Space Shuttle|amerického raketoplánu]] mal byť podľa pôvodných návrhov vypúšťaný ďalší [[kozmický raketoplán|raketoplán]], malý stroj '''[[RLV]]'''? *... v Sovietskom zväze existovali až dva '''[[sovietsky mesačný program|programy]]''', ktoré mali dostať človeka na [[Mesiac]]? *... '''[[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|rakety na kvapalné pohonné hmoty]]''' sa používajú už 100 rokov? [[File:Skylab (SL-4).jpg|right|100px|Stanica Skylab]] *... spoločnosť '''[[Blue Origin]]''' po pristátí stupňa svojej rakety na plávajúcu plošinu prizvráta jej nohy k plošine, aby sa nepošmykla ani nezrútila? *... zrkadlá '''[[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]''' sú pokovené zlatom? *... astronauti na palube americkej stanice '''[[Skylab]]''' mali mať podľa pôvodných plánov dovolené piť malé množstvá [[Sherry|sherry]], ale potom sa od toho upustilo? *...len nedávno zanikla prvá sonda ('''[[Mariner 9]]'''), ktorá kedy obiehala [[Mars]]? *...najväčšia [[raketa]], aká bola kedy navrhnutá, sa volala '''[[Sea Dragon]]''', mala merať 180 metrov a štartovať spod morskej hladiny? *...hoci je [[Wernher von Braun]] považovaný za otca rakety '''[[Saturn V]]''', bol proti tomu, aby sa zostavovala v montážnej hale, proti použitiu kvapalného vodíka ako jej paliva a proti obrovským raketám všeobecne? [[File:STS-51-J (29832422012).jpg|right|90px|Raketoplán Atlantis pri štarte na svoj prvý let STS-51-J, 3. október 1985]] *...Sovieti plánovali nechať obletieť [[Mesiac]] troma svojimi posádkami a potom poslať tú najlepšiu z nich na pristátie? *...v roku [[1985]] mal americký '''[[Space Shuttle|raketoplán]]''' za sebou rekordný počet štartov – 9? *...je možné, že najhoršou katastrofou spojenou s kozmickým programom bol neúspešný štart čínskej rakety '''[[Čchang-čeng 3]]''' (''Dlhý pochod 3''), ktorá spadla na neďaleké mestečko a mohla zabiť až niekoľko stoviek ľudí? *...je trikrát väčšia šanca, že človeka zasiahne padajúci [[meteorit]], ako šanca, že ho zasiahne padajúci kus '''[[kozmický odpad|kozmického odpadu]]'''? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' nepozorovala iba [[Jupiter]] a [[Mesiace Jupitera|jeho mesiace]], ale aj [[Slnko]], [[Zem]], [[Mesiac]], [[Venuša|Venušu]], dva [[planétka|asteroidy]], dve [[Kométa|kométy]] a hľadala tiež [[Gravitačná vlna|gravitačné vlny]]? *...kozmické lode '''[[Vostok (kozmická loď)|Vostok]]''' aj '''[[Mercury (kozmická loď)|Mercury]]''' boli spočiatku vyvíjané ako špionážne satelity? [[File:LC39A and LC39B.jpg|right|120px|Štartovací komplex 39]] *... maximálny počet [[Kozmonaut|ľudí]], ktorí sa naraz ocitli na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], bol 19? *... '''[[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39]]''', z ktorého štartovali napríklad rakety [[Saturn V]] k Mesiacu alebo [[Space Shuttle|raketoplány]], v skutočnosti neleží na [[Cape Canaveral]], ale na blízkom polostrove [[Merritt]]? *... hneď '''[[Tianwen-3|druhá čínska sonda mieriaca na Mars]]''' by z neho mala doniesť vzorky na Zem? *... prvá časť trosiek zo sondy '''[[Kosmos-482]]''', ktorá 10. mája tohto roku dopadla na Zem, dopadla na Zem už v roku 1972? *... vďaka signálu z potopenej záchrannej lode, ktorý náhodne v roku 2012 zachytila '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''', sa podarilo zachrániť jedného z námorníkov? *... [[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]] mohol havarovať takmer o rok skôr, pri misii '''[[STS-51-B]]''', pri ktorej ho stretli rovnaké problémy s motormi [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] ako pri osudovej poslednej misii? [[File:Parker Solar Probe spacecraft model.png|right|100px|Parker Solar Probe]] *... diely nepoužitých sovietskych rakiet '''[[N-1 (nosná raketa)|N-1]]''' sa po skončení programu použili napríklad na stavbu garáží, altánkov či pieskoviska? *... najrýchlejším človekom vyrobeným telesom sa stala slnečná sonda '''[[Parker Solar Probe]]''', ktorá dosiahla rýchlosť až 192 km/s? *... v rámci [[Kozmické preteky|kozmických pretekov]] sa uvažovalo, že by Spojené štáty namiesto pristátia na [[Mesiac]]i podnikli pilotovaný oblet [[Venuša|Venuše]]? *... Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného [[raketoplán]]u? *... potom, ako bol '''[[Wernher von Braun]]''' zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba? *... počas misie '''[[STS-9]]''' so [[Spacelab]]om na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program [[Skylab]]? [[File:Night start of Proton-M rocket with Blagovest satellite 17.08.2017.jpg|right|100px|Nočný štart rakety Proton-M]] *... najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená '''[[Europa Clipper]]''', ktorá má s roztvorenými [[slnečný panel|slnečnými panelmi]] dĺžku 30,5 metra? *... keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] s označením '''[[Node-3]]''', vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala? *... raketa '''[[Proton (nosná raketa)|Proton]]''' dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice [[Proton (družica)|Proton]]? *...nielen Američania, ale aj Sovieti testovali '''[[Raketové kreslo|raketové kreslá]]''' pre pohyb [[výstup do otvoreného vesmíru|astronautov v otvorenom vesmíre]] a ani oni ich nakoniec nevyužívali? *...podľa pôvodného plánu pri [[Apollo 11|prvom pristátí Apolla na povrchu Mesiaca]] mal na mesačný povrch vystúpiť iba jeden astronaut a druhý mal zostať v [[lunárny modul Apollo|lunárnom module]] monitorovať jeho systémy? *...zo sondy '''[[Mars 2MV-4 No.1]]''' sa kvôli primalej nosnosti rakety pred štartom vymontovali všetky vedecké prístroje? [[File:Alan Shepard 1961 NASA portrait.jpg|right|70px|Alan Shepard]] *...kus '''[[Kozmický odpad|vesmírneho odpadu]]''' s priemernou hmotnosťou 2 tony vstupuje do [[Atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]] v priemere raz za 10 dní? *...pri konci '''[[Program Space Shuttle|programu raketoplánov]]''' pripravovalo raketoplán na štart až 12 000 osôb? *...[[Alan Shepard]] mal podľa plánu letieť do vesmíru v rámci [[Program Mercury|projektu Mercury]] aj '''[[Mercury-Atlas 10|druhý raz]]'''? *...každá druhá [[kozmická raketa]], ktorá odštartovala v prvom polroku 2024, bola [[Falcon 9]]? *...napriek populárnemu mýtu, že sondy [[Program Voyager|Voyager]] opustili [[Slnečná sústava|slnečnú sústavu]], sú sondy v skutočnosti len v jednej tisícine cesty na okraj slnečnej sústavy – [[Oortov mrak komét|Oortovho mraku komét]]? *...[[Čína]] plánuje do roku 2030 poslať ľudí na [[Mesiac]]? [[File:Columbus module - cropped.jpg|right|100px|Európsky modul Columbus na ISS]] *...[[astronaut]]ov chránia pred '''[[choroba z ožiarenia|ožiarením]]''' v [[kozmická loď|kozmických lodiach]] a staniciach ich vlastné zásoby na prežitie, napríklad zásoby vody? *...ochranná pena používaná na nádrži [[Space Shuttle External Tank|ET]] v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety [[Space Launch System|SLS]] mení pod vplyvom slnečného svetla farbu? *...európsky modul [[Columbus (ISS)|Columbus]] a japonský modul [[Kibó]] na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice? *...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských [[kozmodróm]]ov? *...v dobe, keď štartoval sovietsky [[Sputnik 1]], panoval v USA zákaz vypustiť [[Umelá družica|umelú družicu]]? *...ak by na [[program Apollo]] ihneď nadviazal program letov na [[Mars]], najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol '''[[John Watts Young|John Young]]'''? [[File:Don Lind.jpg|right|80px|Don Leslie Lind]] *... nad hranicou vesmíru boli desiatky psov, ale iba jediná mačka – '''[[Félicette]]'''? *... pri vývoji sovietskych '''[[Medzikontinentálna balistická raketa|medzikontinentálnych balistických rakiet]]''' sa pôvodné palivo, [[etylalkohol]], muselo nahradiť iným, lebo zásoby alkoholu pracovníci časti vypili? *... [[astronaut]] najdlhšie čakajúce na svoj prvý vesmírny let (19 rokov) bol '''[[Don Leslie Lind]]'''? *... jeden z konceptov '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]''' bol pomenovaný „Fred“? *... pred [[Havária raketoplánu Challenger|haváriou raketoplánu Challenger]] bol počet vážnych porúch pri jednej misii [[Space Shuttle|raketoplánu]] priemerne 14,3 a po havárii Challengera, ale pred [[havária raketoplánu Columbia|haváriou Columbie]], 5,5 porúch na jednu misiu? *... hoci Sovieti [[Sovietsky mesačný program|nezvládli poslať človeka ani len na oblet Mesiaca]], boli prví, ktorí nechali Mesiac obletieť '''[[Zvieratá vo vesmíre|živými tvormi]]'''? [[File:Atlas-B ICBM.jpg|right|80px|Jedna z raných verzií rakety Atlas]] *...doteraz leteli do kozmu zástupcovia iba 44 krajín, hoci celkový počet '''[[kozmonaut]]ov''' presiahol počet 600? *...hoci raketa '''[[Atlas (raketa)|Atlas]]''' bola pôvodne vyvinutá na zhadzovanie [[atómová bomba|atómových bômb]] na Rusko, po mnohých rokoch ju napokon poháňali ruské motory? *...prvé koncepty misií ľudí na [[Mars]] vznikali už predtým, ako vôbec do vesmíru letel [[Jurij Alexejevič Gagarin|prvý človek]]? *...na palube stanice '''[[Mir]]''' sa legálne vyskytoval v malých množstvách [[Koňak (destilát)|koňak]]? *...ak by sa v '''[[Program Mercury|programe Mercury]]''' vynechal posledný bezpilotný testovací let, [[Alan Shepard]] mohol byť prvým človekom vo vesmíre niekoľko dní pred [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurijom Gagarinom]]? *...v rámci medzinárodnej spolupráce sa uvažovalo aj o spojení [[Skylab]]u so [[Saľut]]om? [[File:Perseverance-Selfie-at-Rochette-Horizontal-V2.gif|right|120px|Perseverance na Marse]] *...vozidlo '''[[Perseverance (rover)|Perseverance]]''' s hmotnosťou vyše jednej tony je najťažším nákladom, aký bol kedy [[pristátie na Marse|dopravený]] na [[Areografia|povrch Marsu]]? *...[[Columbia (raketoplán)|raketoplán Columbia]] takmer havaroval už v okamihu '''[[STS-1|svojho prvého štartu]]'''? *...najvzdialenejšie ľudské bytosti od Zeme boli v okamihu preletu nad [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenou stranou Mesiaca]] členovia posádky kozmickej lode '''[[Apollo 13]]'''? *...konštrukcia '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' vychádzala zo špionážnych družíc [[KH-11 KENNEN]]? *...prezident [[John Fitzgerald Kennedy]] bol po nástupe do úradu spočiatku odporcom kozmonautiky a chcel zrušiť [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]? *...výšková hranica, v ktorej vplyvom nízkeho [[Atmosférický tlak|tlaku]] klesne bod varu vody na teplotu ľudského tela, sa volá [[Armstrongov limit]], nie je však nazvaná podľa Armstronga, ktorý bol [[Neil Armstrong|prvým človekom na Mesiaci]]? [[File:The Brick Moon from NASA archive.jpg|right|80px|Ilustrácia k The Brick Moon]] *...prvá predstava o kozmickej stanici pochádza od amerického [[sci-fi]] autora [[Edward Haley|Edwarda Haleyho]] z roku 1869 v jeho poviedke '''''[[The Brick Moon]]'''''? *...raketa [[R-7 (balistická raketa)|R-7]] s prvou umelou družicou sveta '''[[Sputnik 1]]''' štartovala vinou menších technických problémov našikmo a nie kolmo? *...najvyššiu obežnú dráhu okolo Zeme dosiahla posádka kozmickej lode '''[[Gemini 11]]'''? *...pri štarte misie '''[[Artemis I|Artemis 1]]''' boli použité komponenty z 83 letov [[Space Shuttle|raketoplánov]]? *...na vykonanie rovnakého množstva práce, na aké marťanské vozidlá '''[[Mars Exploration Rover]]''' potrebovali celý marťanský deň ([[sol]]), by astronautovi na povrchu Marsu stačila zhruba jedna minúta? *...na Floride stojí okrem presláveného [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho kozmického strediska]] aj vojenský kozmodróm '''[[Cape Canaveral Space Force Station]]'''? [[File:Nauka docked to ISS.jpg|right|100px|Modul Nauka]] *...najnovší modul [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]], '''[[Nauka]]''', má ešte komponenty z programu kozmickej stanice [[Mir]]? *...najriskantnejšie misie [[Space Shuttle|raketoplánov]] boli servisné misie k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]], pretože v prípade úniku paliva z raketoplánu by sa z nich nevedeli včas vrátiť naspäť? *...tri z vyrobených letuschopných exemplárov '''[[Apollo (kozmická loď)|kozmickej lode Apollo]]''' nikdy nevzlietli? *...už päť rokov po štarte [[Sputnik 1|prvej umelej družice sveta]] Spojené štáty odpálili vo vesmíre '''[[Termonukleárna bomba|termonukleárnu bombu]]''' so zničujúcimi následkami pre niektoré iné družice? *...z konceptu kozmickej sondy ''Voyager 3'' sa vyvinula sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]'''? *...posledná vlajka rozpadnutého [[Sovietsky zväz|ZSSR]] bola stiahnutá 7. septembra 1992 z platformy kozmickej stanice '''[[Mir]]'''? [[File:New Horizons spacecraft model 1.png|right|90px|New Horizons]] *...systémy na palube [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] dokážu [[recyklácia|recyklovať]] až 42 % spotrebovaného kyslíka a 90 % vody? *...'''[[Wernher von Braun|Werner von Braun]]''' sa nazdával, že prvú ľudskú výpravu k [[Mars]]u by mala tvoriť flotila desiatich kozmických lodí a dohromady 70 astronautov? *...'''[[New Horizons]]''' je jediná [[kozmická sonda]] mieriaca mimo slnečnú sústavu, ktorá nenesie žiadne posolstvo pre prípadné [[mimozemská civilizácia|mimozemské civilizácie]]? *...astronaut [[Jerome Apt|Jay Apt]] mal pri výstupe do otvoreného vesmíru pri misii '''[[STS-37]]''' dieru v rukavici [[Skafander|skafandra]], no všimol si to až po návrate do [[družicový stupeň raketoplánu|raketoplánu]]? *...kvôli [[zemská atmosféra|zemskej atmosfére]] technicky nie je možné zachytiť [[družica|družicou]] na Zemi detaily menšie než 5 cm? *...keď v rámci testov pristála v sovietskej dedinke Karša figurína [[kozmonaut]]a v [[skafander|skafandri]], miestni ju najprv považovali za amerického špióna, za ktorého chytenie očakávali odmenu, a keď zistili svoj omyl, figurínu od zlosti zmlátili? [[File:Chimpanzee Ham in Biopack Couch - cropped.jpg|right|90px|Šimpanz Ham - opičí astronaut]] *...'''[[Zvieratá vo vesmíre|opice]]''', ktoré mali odskúšať kabíny kozmických lodí [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] pred prvými astronautmi, tiež prešli výberom, výcvikom, a boli schopné do istej miery obsluhovať [[Kozmická loď|kozmickú loď]]? *...najväčšie namerané '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''', ktoré človek krátkodobo prežil, bolo 18 g? *...nad stavbou vtedy ešte nepomenovaného '''[[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Webbovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' sa začalo rozmýšľať ešte pred štartom [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]? *...štart [[Columbia (raketoplán)|prvého raketoplánu]] na jeho '''[[STS-1|prvú misiu]]''' bol najriskantnejším letom v histórii kozmonautiky a dával šancu na prežitie posádky iba 9:1? *...[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] má zákonom zakázané spolupracovať na kozmických aktivitách s [[Čína|Čínou]]? *...prvé sovietske '''[[program Luna|sondy]]''' určené na dopad na [[Mesiac]] niesli na pamiatku erby [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] pospájané do tvare gule, ktoré mala v okamihu neriadeného dopadu vymrštiť trhavina v ich vnútri, aby ich náraz všetky nezničil? [[File:Konstantin Feoktistov 1965.jpg|right|90px|Konstantin Petrovič Feoktistov]] *...na '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''' sa testuje zariadenie, ktoré by bolo schopné vyrábať náplaste na rany z pacientových vlastných buniek? *...sovietsky kozmonaut '''[[Konstantin Petrovič Feoktistov]]''' prežil vlastnú popravu v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] a napriek doživotnému zmrzačeniu guľkou, ktorá ho mala zabiť, sa stal prvým civilným kozmonautom sveta? *...počet úspešných štartov v roku '''[[2021]]''' je najvyšší v dejinách kozmonautiky? *......aby sa zistil vplyv vetra na maketu rakety '''[[Saturn V]]''' na štartovacej rampe, pracovníci [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho kozmického strediska]] si na obslužnej plošine políhali na chrbát a pokúšali sa maketu rozkývať zapretými nohami? *......družica '''[[GOCE]]''' mala obežnú dráhu vo výške 250 km a musela mať preto už čiastočne aerodynamický tvar? *...vo figuríne kozmonauta zvanej '''[[Ivan Ivanovič]]''', ktorá sa použila na test kozmickej lode [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]] pred letom prvého človeka, sa nachádzal priestor na schránky s myšami, morčatami a plazmi? [[File:Apollo12Visor.jpg|right|80px|Astronaut Alan Bean na Mesiaci]] *...spoločnosť '''[[Blue Origin]]''' v júli 2021 vyslala na [[suborbitálny let]] prvú kozmickú loď s posádkou výlučne z [[kozmický turista|kozmických turistov]] bez pilota? *...existoval koncept prvého pristátia človeka na [[Mesiac]]i, ktorý počítal s posielaním zásob tomuto astronautovi na mesačný povrch, až kým sa nevytvorí technológia, ako ho vrátiť späť na Zem? *...jediní ľudia, ktorí kedy umreli vo vesmíre, boli členovia posádky '''[[Sojuz 11]]'''? *...'''[[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]]''' vznikol prestavbou makety raketoplánu, ktorá bola určená na tzv. „lámacie skúšky“ – skúšky extrémnej záťaže konštrukcie takmer po jej limity – čo však vôbec nesúviselo s jeho neskoršou haváriou? *...padák misie '''[[Mars 2020]]''' použitý pri pristávaní na Marse mal vo svojej farebnosti a vzoroch zakódované súradnice [[JPL]] v Pasadene v USA a heslo „Dare Mighty Things“? *...už '''[[Jurij Gagarin]]''' vo svojej diplomovej práci obhajoval možnosť bezmotorového pristávania [[Kozmický raketoplán|raketoplánu]]? *...prvé automatické spojenie dvoch telies mimo obežnej dráhy Zeme prebehlo počas misie sondy '''[[Čchang-e 5]]''' v decembri 2020? *...stanica '''[[Mir]]''' mala dlhé rameno, na ktorom boli umiestnené stabilizačné trysky z dôvodu, aby sa vytvorila dlhá páka a stanica sa lepšie ovládala? *...vydýchnutá [[vodná para]] na '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]]''' sa vie chemicky opäť zmeniť na dýchateľný kyslík, kým vydýchnutý [[oxid uhličitý]] nie? [[File:HST-SM4.jpeg|right|80px|Hubblov vesmírny ďalekohľad]] *...'''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]''' nemôže pozorovať, keď prelieta ponad [[Juhoatlantická anomália|Juhoatlantickú anomáliu]] kvôli zvýšenej úrovni [[kozmické žiarenie|radiácie]]? *...sonda '''[[Venera 9]]''', prvá, čo mala vytvoriť snímky [[Povrch Venuše|povrchu Venuše]], si niesla so sebou halogénové lampy pre prípad, že by aj na osvetlenej strane Venuše bolo pod mrakmi príliš tma? *...posledný deň, keď boli všetci ľudia na Zemi, bol [[30. október]] 2000? *...pri výstavbe [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] sa začala budovať aj '''[[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|rampa 39C]]''', ktorá mala byť na rakety s atómovým pohonom? *...rádioizotopový generátor družice '''[[Nimbus B]]''', ktorá havarovala pri štarte, bol nájdený nepoškodený a použitý v jej nasledovníkovi, [[Nimbus 3]]? *...priamo v [[Skafander|skafandroch]] pre výstup na mesačný povrch mohli astronauti jesť ovocnú tyčinku? *...systém '''[[Starlink]]''' bude obsahovať viac družíc, než bolo predtým vypustených do kozmu v celej histórii kozmonautiky? *...kabína kozmickej lode '''[[Sojuz TM-14]]''' nechala po pristátí posádku visieť dolu hlavou, pričom jej poklop sa nedal otvoriť? *...explózia na lodi '''[[Apollo 13]]''' nastala v jedinej fáze letu, v ktorej sa napriek jej dôsledkom mohla posádka zachrániť? [[File:Buran on An-225 (Le Bourget 1989) (cropped).JPEG|right|80px|Raketoplán Buran]] *...Sovieti hneď pri druhom [[Výstup do otvoreného vesmíru|výstupe do otvoreného kozmu]] vôbec úspešne prešli vonkajšou stranou z jednej kozmickej lode ('''[[Sojuz 4]]''') do druhej ('''[[Sojuz 5]]''')? *...prvá [[Vlajka Spojených štátov|americká vlajka]] umiestnená na povrch Mesiaca misiou '''[[Apollo 11]]''' dôsledkom štartu [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] spadla? *...pri svojom druhom, nikdy neuskutočnenom lete, sa mal nepilotovaný raketoplán '''[[Buran (raketoplán)|Buran]]''' spojiť so stanicou [[Mir]] a neskôr aj so [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuzom]]? *...prvý veliteľ raketoplánu, [[John Watts Young|John Young]], sa o spustení '''[[Program Space Shuttle|programu raketoplánov]]''' dozvedel zatiaľčo sa prechádzal po Mesiaci? *...nápis CCCP na helme '''[[Jurij Alexejevič Gagarin|Gagarinovho]]''' skafandra mu bol nakreslený až fixkou tesne pred štartom, aby si ho pri [[katapultáž]]i nesplietli so špiónom? *...'''[[Skafander|skafandre]]''' pre [[výstup do otvoreného priestoru]] riešia potrebu močenia plienkou? *...do rakety [[Saturn V]] v priebehu štartu '''[[Apollo 12|Apolla 12]]''' dvakrát udrel blesk, čo však nenarušilo úspešný priebeh misie? *...na kalibráciu prístrojov pripravovanej sondy '''[[JUICE]]''' bol vyrobený jej zmenšený model pokrytý zlatom? *...uvažovalo sa, že v posádke misie [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] '''[[STS-107]]''', ktorá skončila [[Havária raketoplánu Columbia|tragickým zánikom v atmosfére]], by boli samé ženy? [[File:RUSMARKA-1929.jpg|85px|vpravo|Známka znázorňujúca Leonovov prvý výstup do kozmu]] *...nedávno umrel '''[[Alexej Archipovič Leonov|prvý človek]]''', ktorý [[Výstup do otvoreného vesmíru|vystúpil v skafandri do otvoreného vesmíru]]? *...v rámci návratu Američanov na Mesiac [[NASA]] vyvíja nový typ [[Skafander|skafandra]], ktorý bude mať väčšiu pohyblivosť než predošlé? *...na '''[[ISS]]''' po prvýkrát v histórii do kozmu vystúpili dve ženy súčasne? *...existuje návrh, ako vyslať flotilu sond k '''[[Proxima Centauri|našej najbližšej hviezde]]''', pričom ich cesta by trvala iba 20 rokov? *...aby utajili polohu kozmodrómu '''[[Bajkonur]]''', pomenovali ho po vzdialenej obci, v ktorej vystavali makety [[kozmodróm]]u pre špionážne družice? *...aj čínska súkromná firma '''[[LinkSpace]]''' vyvíja znovupoužiteľné nosné rakety? *...záblesky družíc '''[[Iridium (družica)|Irídium]]''' už viac nebudú predpovedateľné, pretože pôvodné družice boli nahradené novými? *...'''[[New Horizons]]''' je prvou sondou, pri ktorej bol [[2014 MU69|jeden z cieľov]] jej blízkeho výskumu objavený až potom, ako odštartovala? *...keď piloti '''[[Space Shuttle|raketoplánu]]''' vysunuli podvozok, už ho nemohli znova zasunúť? [[File:Astronaut moon rock.jpg|100px|vpravo|Harrison Schmitt odoberá mesačné vzorky]] *...každý kozmonaut štartujúci z '''[[Bajkonur]]u''' podľa tradície zasadí pred svojím letom strom? *...niektoré vzorky Mesiaca z '''[[Program Apollo|misií Apollo]]''' zostali nepreskúmané a zapečatené do doby, kedy veda dosiahne vyšší pokrok, čo sa podľa [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] stalo práve teraz? *...najväčší počet [[ženy vo vesmíre|žien naraz vo vesmíre]] boli štyri, a to v roku 2010? *...núdzové prerušenie štartu kozmickej lode '''[[Sojuz MS-10]]''' zavinil chybný senzor? *...astronautovi '''[[Deke Slayton|Dekeovi Slaytonovi]]''' chýbala časť malíčka na ľavej ruke, ale to nebola skutočnosť, ktorá ho vyradila z výcvikového programu? *...okná '''[[lunárny modul Apollo|lunárneho modulu Apollo]]''' sa po natlakovaní vždy preliačili smerom von? *...záchrana stanice '''[[Skylab]]''' odborníkov tak vyčerpala, že jeden z nich omdlel únavou hneď ako prešiel východom z pracoviska? *...[[30. august]]a [[2018]] z kozmickej lodi '''[[Sojuz MS-09]]''' pripojenej k [[ISS]] začal unikať vzduch? *...astronautov vybraných do '''[[program Mercury|Programu Mercury]]''' malo byť podľa pôvodných plánov len šesť a nie legendárnych sedem? [[File:Salyut 7 drawing.png|right|90px|Saľut 7]] *...protislnečný štít sondy '''[[Parker Solar Probe]]''' je z ultraľahkého materiálu, ale aj tak má hmotnosť dospelého človeka? *...iba jediný krát v histórii kozmonautiky sa stalo, že do [[výstup do otvoreného vesmíru|otvoreného vesmíru vystúpili]] traja astronauti naraz? (misia '''[[STS-49]]''') *...posádka [[Sojuz T-13|Sojuzu T-13]] sa spojila s úplne neaktívnou stanicou '''[[Saľut 7]]''' a uviedla ju opäť do prevádzky? *...[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] plánuje na Mars vyslať v roku 2020 dron menom '''[[Mars Helicopter]]'''? *...[[24. október|24. októbra]] z [[Bajkonur]]u neštartujú žiadne rakety ako spomienka dvoch tragických havárií, ktoré sa tam odohrali? *...[[astronaut|ľudia]] sa v kozmickom priestore pohybujú nepretržite už takmer 18 rokov? *...na palube tragicky presláveného [[Challenger (raketoplán)|raketoplánu Challenger]] pri lete '''[[STS-51-L]]''' malo prebehnúť prvé nahrávanie skladby do hudobného albumu v kozme? *...návrh prvej znovupoužiteľnej [[nosná raketa|nosnej rakety]], '''[[Delta Clipper]]''', pochádza už z roku [[1985]]? *...aj astronaut '''[[Mike Collins]]''' mal možnosť prechádzať sa po [[Mesiac]]i (ako veliteľ [[Apollo 17|Apolla 17]]), ale odmietol ju? [[File:Transhab-cutaway.jpg|right|90px|Návrh modulu TransHab]] *...'''[[stav beztiaže]]''' možno na Zemi napodobniť ponáraním pokusných osôb do vody či špeciálneho gélu? *...na začiatku [[Program Gemini|programu Gemini]] existoval koncept ''Direct Ascent'', podľa ktorého by sa na [[Mesiac]] letelo priamo prostredníctvom mamutej rakety '''[[Nova (nosná raketa)|Nova]]'''? *...vývoj viacúrovňového obytného modulu pre [[ISS]], '''[[TransHab]]''', bol zastavený v prospech modulu [[Habitation modul]], ktorý však bol napokon zrušený tiež? *...trosky bočných blokov [[Sojuz]]u 2.1a, ktorý vyniesol kozmickú loď [[Progress]] MS-06, spôsobili na mieste dopadu stepný požiar s ľudskou obeťou? *...Rusko zredukovalo svoje posádky '''[[posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|expedícii ISS]]''' s odôvodnením, že traja Rusi by na stanici momentálne nemali dostatok práce? *...sonda '''[[MESSENGER]]''' urobila 100-krát viac snímok [[Merkúr]]a, ako hovorili pôvodné plány? *...pomenovanie minerálu '''[[armalcolit]]''' pochádzajúceho z [[Mesiac]]a vzniklo spojením prvých slabík priezvisk prvej trojice účastníkov mesačnej výpravy, [[Neil Armstrong|Armstronga]], [[Buzz Aldrin|Aldrina]] a [[Michael Collins|Collinsa]]? *...na [[ISS]] prebehlo prvé [[čítanie DNA]] vo vesmíre? *...testovacia sonda kozmického detektoru [[gravitačná vlna|gravitačných vĺn]], '''[[LISA Pathfinder]]''', je 10 000-krát stabilnejšia než ktorýkoľvek iný satelit, ktorý kedy odštartoval na vedeckú misiu? [[File:Dawn spacecraft model.png|right|140px|Sonda Dawn]] *...posádky kozmických lodí '''[[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]]''' sú vybavené napríklad sekerkami či puškami na medvede? *...posledným činiteľom '''[[havária raketoplánu Challenger|katastrofy raketoplánu Challenger]]''' bol pravdepodobne [[vietor]], silnejší než pri všetkých predošlých štartoch? *...'''[[Dawn (sonda)|Dawn]]''' je jediná [[kozmická sonda]], ktorá obiehala až dve mimozemské telesá? *...'''[[Neil Armstrong]]''' doručil svoju prihlášku do výberu [[astronaut]]ov po uzávierke a bola akceptovaná len vďaka jeho dobrému menu? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' dorazila k Venuši skôr ako sonda '''[[Magellan]]''', hoci štartovala až po nej? *...raketa '''[[Delta IV|Delta IV Heavy]]''' dokáže na [[geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]] umiestniť náklad s hmotnosťou až 6 750 kg? *...'''[[Cassini (sonda)|sonda Cassini]]''' našla pri [[Saturn]]e zrnká medzihviezdneho prachu? *... zničenie družice [[Fengyun-1C]] antidružicovou zbraňou v roku 2007 vytvorilo najväčší známy počet úlomkov '''[[kozmický odpad|kozmického odpadu]]''' naraz v histórii? *...na palube vyslúžilej kozmickej lode '''[[Cygnus (kozmická loď)|Cygnus]]''' plánujú vedci v rámci experimentu ''Saffire'' založiť požiar? [[File:Gemini spacecraft.jpg|right|100px|Kozmická loď Gemini]] *...od '''[[havária raketoplánu Challenger|katastrofy raketoplánu Challenger]]''' uplynulo [[28. január]]a už 30 rokov? *...až mesačná sonda [[LRO]] v roku [[2013]] zistila presné polohy sovietskych mesačných vozidiel '''[[Lunochod]]ov'''? *...vážne sa uvažovalo o tom, že prvý pilotovaný oblet [[Mesiac]]a by prebehol v '''[[Gemini (kozmická loď)|kozmickej lodi Gemini]]'''? *...na zobúdzanie [[kozmonaut]]ov na stanici '''[[Mir]]''' sa používal poplach? *...od vylepšenia v roku [[2006]] mali byť '''[[Space Shuttle|americké raketoplány]]''' teoreticky schopné pristáť aj bez posádky, riadené odborníkmi zo Zeme? *...astronaut '''[[Luca Parmitano]]''' sa v roku [[2013]] počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] takmer utopil vo vlastnom skafandri? *...pobyt '''[[Sojuz (kozmická loď)|kozmickej lode Sojuz]]''' vo vesmíre je časovo limitovaný koróziou jej nádrží vplyvom paliva? *...slnečná sonda '''[[SOHO]]''' objavila už 3 000 [[kométa|komét]]? *...druhého kozmonauta sveta, '''[[German Titov|Germana Titova]]''', pri pristávaní na padáku počas návratu z vesmíru takmer prešiel vlak? [[File:New Horizons Transparent.png|right|90px|New Horizons]] *...prvý '''[[New Horizons|prelet]]''' okolo [[trpasličia planéta|trpasličej planéty]] [[Pluto]] nastal skoro na deň presne 50 rokov po dátume, kedy prvá [[Mariner 4|funkčná sonda]] blízko preletela okolo inej planéty – [[Mars]]u? *…prvý pes vo vesmíre, '''[[Lajka]]''', sa v skutočnosti volala Kučierka? *…'''[[NERVA]]''' bol motor pre raketu [[Saturn V]], ktorý by jej nosnosť zvýšil až o 50 %, ale nebol použitý z dôvodu, že produkoval [[rádioaktivita|rádioaktívne]] spaliny? *…tím okolo americkej sondy [[Mars Reconnaissance Orbiter]] (MRO) nedávno našiel stratenú britskú sondu '''[[Beagle 2]]'''? *…pristávací modul '''''[[Rosetta (sonda)|Philae]]''''' na kométe [[67P/Čurjumov-Gerasimenko]], ktorý bol od [[15. november|15. novembra]] 2014 v hibernácii, sa v júni 2015 prebudil? *…kozmonautka '''[[Samantha Cristoforettiová]]''' prekonala v roku 2015 rekord v dĺžke neprerušovaného pobytu ženy a zároveň aj v dĺžke pobytu Európana vo vesmíre? *...prvá mesačná sonda, '''[[Luna 1]]''', cielene vytvorila vo vzdialenosti 113 000 km od Zeme umelú [[kométa|kométu]] zo [[sodík]]a? *...Sonda '''[[Mariner 4]]''', prvá úspešná [[prieskum Marsu kozmickými sondami|sonda k Marsu]], mala problémy s orientáciou, pretože si navigačnú hviezdu [[Canopus]] mýlila s [[Aldebaran]]om, [[Regulus|Regulom]], a [[Naos]]om? *...Prvý let k [[Mesiac]]u sa [[USA]] podaril až na tretí pokus a ich prelet bol oveľa vzdialenejší od mesačného povrchu než prvý ruský prelet? [[File:Sputnik asm.jpg|right|80px|Sputnik 1]] *...prvé historicky overené použitie [[raketa|rakiet]] (na bojové účely) pochádza z roku [[1232]]? *...[[Leonid Denisovič Kizim]] a [[Vladimir Alexejevič Soloviov]] prešli v roku 1986 do stanice '''[[Mir]]''' ako jej prvá základná posádka, po 51-dňovom pobyte na Mire preleteli na stanicu Saľut-7 a odtiaľ sa opať vrátili na Mir? *...štart prvej umelej družice Zeme, [[Sputnik 1|Sputniku 1]], podnietil založenie '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]'''? *...v Rusku sa dokončuje nový kozmodróm '''[[Vostočnyj]]'''? *...keď sa v novembri [[2007]] sonda '''[[Rosetta (sonda)|Rosetta]]''' približovala k Zemi, bola považovaná za novoobjavený, pre Zem nebezpečný [[planétka|asteroid]] s označením 2007 VN84? *...od roku [[1984]] neodštartovala žiadna úspešná ruská [[planetárna sonda]]? *...[[Space Shuttle|raketoplány]] mali byť schopné štartovať z '''[[Program Space Shuttle|dvoch rozličných kozmodrómov]]?''' *...prví sovietski kandidáti na [[kozmonaut]]ov museli v priebehu výberu vydržať stáť 20 minút v ľadovo chladnej vode? *...z kozmodrómu [[Wallops Flight Center]] odštartovalo 7. marca 1970 sedem rakiet v intervale iba dvestodesať sekúnd? [[Súbor:Apollo 11 Lunar Lander - 5927 NASA.jpg|right|90px|Lunárny modul programu Apollo]] *...'''[[Jurij Gagarin]]''' mal na Mesiac dopraviť časť popola [[Sergej Koroľov|Sergeja Koroľova]]? *...[[Rusko]] buduje a premiestňuje [[raketa|rakety]] vo vodorovnej polohe aj kvôli silným vetrom panujúcim na jeho území? *...uvažovalo sa, že pre '''[[program Apollo]]''' sa vybuduje úplne nový [[kozmodróm]]? *...kozmické lode [[Vostok 3]] a [[Vostok 4]] štartovali z rovnakej rampy necelých 24 hodín po sebe? *...jedinými [[raketový motor na tuhé pohonné látky|raketovými motormi na tuhé pohonné látky]] používanými pri pilotovaných letoch boli motory '''[[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]]'''? *...v prvom štvrťstoročí kozmonautiky si [[Sovietsky zväz]] vystačil len s piatimi základnými typmi [[nosná raketa|rakiet]], ktoré boli všetky odvodené od [[balistická raketa|balistických rakiet]]? *...astronautom '''[[Apollo 13|Apolla 13]]''' zachránil život adaptér na filter [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] núdzovo vyrobený z ponožky, lepiacej pásky, plastového sáčku a plastového obalu letovej príručky? *...nosnosť [[Space Shuttle|raketoplánu]] bola približne 23 ton nákladu? *...za záhadné zrýchľovanie sond [[Pioneer 10]] a [[Pioneer 11|11]] údajne môže tepelný výkon ich [[rádioizotop]]ových zdrojov? [[Súbor:STS-134 International Space Station after undocking.jpg|right|90px|Medzinárodná vesmírna stanica]] *...sklon dráhy, na ktorej bola budovaná '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''', spôsobil, že [[Space Shuttle|raketoplán]] mohol vyniesť až o 6 ton menej nákladu než na optimálnu dráhu? *...pred misiou [[STS-70]] bola penová izolácia [[Space Shuttle External Tank|nádrže ET]] poškodená ďatlami, ktoré do nej vyďobali desiatky otvorov? *...Až 8 plánovaných modulov Medzinárodnej vesmírnej stanice bolo zrušených? *...rekord v počte letu do vesmíru (7) držia astronauti '''[[Jerry Ross]]''' a '''[[Franklin Chang-Diaz]]'''? *...všetky pokusy o pristátie sondy na mesiaci '''[[Fobos (mesiac)|Fobos]]''' boli neúspešné? *...'''[[Mariner 9]]''' bola prvá sonda obiehajúca okolo inej planéty? *...sonda '''[[Voyager 1]]''' je od Zeme ďalej, než akýkoľvek ľudstvom vytvorený či ľudstvom známy prírodný objekt v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]? *...v roku 2008 [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] priznala, že notebooky na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] boli nakazené [[počítačový vírus|počítačovým vírusom]]? *...vďaka malej hustote materiálu vo vnútri '''[[pásmo planétok|pásma planétok]]''' je pravdepodobnosť, že sa prelietajúca sonda s niektorým asteroidom zrazí, menšia ako jedna k miliarde? [[Súbor:Challenger explosion.jpg|right|60px|havária raketoplánu Challenger]] *...po '''[[havária raketoplánu Challenger|havárii raketoplánu Challenger]]''' prestali [[Space Shuttle|raketoplány]] vynášať do kozmu vojenské a komerčné družice? *...časopis '''[[Letectví a kosmonautika]]''' vychádza už 90 rokov? *...misia [[STS-94]] je opakovaním neúspešnej misie '''[[STS-83]]''' (s rovnakým raketoplánom, s rovnakou posádkou, s rovnakým vybavením a s takmer identickým emblémom)? *... '''[[Federálna vesmírna agentúra Ruska]]''' plánuje ponúkať kozmickým turistom oblet Mesiaca za cenu približne 100 miliónov dolárov? *...počas [[program Space Shuttle|histórie raketoplánov]] bolo z nákladových priestorov týchto strojov vypustených celkove 180 [[umelá družica|družíc]], čiže pripadá priemerne 1,3 vypustenej družice na každú misiu? *...prvé '''[[zvieratá vo vesmíre|stavovce]]''', ktoré obleteli [[Mesiac]] a úspešne sa vrátili na Zem, boli [[korytnačky]]? *...v smere hruď – chrbát je človek schopný vydržať niekoľko desiatok sekúnd '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''' 15 až 20 g? *...najvyšší počet členov posádky samostatne letiacej [[kozmická loď|kozmickej lode]] bol 8? (v raketopláne [[Challenger (raketoplán)|Challenger]] v roku [[1985]]) *...počet tragicky končiacich misií ruských [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuzov]] a [[Space Shuttle|amerických raketoplánov]] je rovnaký? [[Súbor:Herschel Space Observatory.jpg|right|50px|Herschelov vesmírny ďalekohľad]] *...[[Rusko]] plánuje tento rok vypustiť svoju '''[[Fobos-Grunt|prvú planetárnu misiu po 15 rokoch]]'''? *...ľudia [[kozmický let s ľudskou posádkou|lietajú do kozmu]] už 50 rokov? *...najväčším kozmickým ďalekoľadom nie je [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]], ale '''[[Herschelov vesmírny ďalekohľad]]'''? *...pri misii '''[[STS-135]]''' po prvýkrát od roku 1983 (misia [[STS-6]]) letela v raketopláne len štvorčlenná posádka? *...až pri šiestich [[program Space Shuttle|misiách raketoplánov]], ktoré predchádzali '''[[havária raketoplánu Columbia|tragickému letu Columbie]]''', boli po pristátí na [[družicový stupeň raketoplánu|orbiteroch]] zistené poškodenia ich [[tepelný štít|tepelných štítov]] penou alebo ľadom? *...najdlhšie slúžiacou sondou pre [[prieskum Marsu]] je '''[[Mars Odyssey]]''' (slúži od roku 2001)? *...obec Bajkonur leží až 320 km od '''[[Bajkonur|rovnomenného kozmodrómu]]'''? Toto meno pre kozmodróm vybrané kvôli utajeniu jeho polohy. *...je možné, že Spojeným štátom sa podarilo dostať na [[Mesiac]] tak rýchlo "vďaka" nehode '''[[Apollo 1]]'''? *...[[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij]], jeden zo zakladateľov kozmonautiky, bol zároveň spisovateľom '''[[sci-fi]]'''? *...vo výške, v ktorej obieha [[ISS]], je [[gravitácia]] Zeme len približne o 15 % menšia než na zemskom povrchu? [[Súbor:Mir on 12 June 1998.jpg|right|80px|Mir]] *... najväčšie zrýchlenie zo všetkých [[kozmická sonda|kozmických sond]] v priebehu misie vykonala sonda '''[[Dawn (sonda)|Dawn]]''' v júni [[2010]]? *...kozmickú stanicu '''[[Mir]]''' zachvátil v roku 1997 požiar? *...sondu '''[[CONTOUR]]''' pravdepodobne roztavili spaliny vlastného motora? *...prvýkrát videla [[Zem]] ako celok posádka kozmickej lode '''[[Apollo 8]]'''? *...na jar [[2004]] prekonala návštevnosť internetových stránok s fotografiami vyhotovenými sondami '''[[Mars Exploration Rover]]''' dokonca aj návštevnosť stránok s tématikou pornografie? *...'''[[Space Shuttle|raketoplán]]''' bol prvý typ americkej [[kozmická loď|kozmickej lode]], ktorý neabsolvoval svoj prvý skúšobný let v bezpečnejšom bezpilotnom režime? *…'''[[Program Constellation]]''', ktorý mal vrátiť Američanov na [[Mesiac]] a neskôr ich dostať aj na [[Mars]], bol navrhnutý na zrušenie? *…kozmodróm '''[[Bajkonur]]''' je viac než 11-krát väčší ako [[Kennedyho vesmírne stredisko]]? (rozloha 6 717 km<sup>2</sup> oproti 567 km<sup>2</sup>) *… misia '''[[Fobos-Grunt]]''' by sa mala vrátiť na Zem so vzorkami z mesiaca [[Fobos (mesiac)|Fobos]]? *…prvé americké kozmické laboratórium '''[[Skylab]]''' vzniklo prestavbou nevyužitého [[raketový stupeň|stupňa]] [[nosná raketa|nosnej rakety]]? *…[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] plánuje vypustiť '''[[JIMO|sondu]]''' určenú špeciálne na prieskum troch najväčších ľadových [[mesiace Jupitera|mesiacov Jupitera]]? *…'''[[Venera 1]]''' bola prvou sondou, ktorá opustila obežnú dráhu [[Zem]]e a zamierila k [[Venuša|inej planéte]]? *...sonda '''[[New Horizons]]''' je taká rýchla, že vzdialenosť [[Mesiac]]a od Zeme dosiahla už 9 hodín po štarte, zatiaľčo [[Apollo (kozmická loď)|kozmickým lodiam Apollo]] to trvalo 4 dni? *...manželka astronauta [[Randy Besnik|Randyho Besnika]] porodila dieťa kým on bol [[výstup do otvoreného vesmíru|v otvorenom kozme]] počas misie [[STS-129]]? *...sonda '''[[Voyager 1]]''' je od nás ďalej než akýkoľvek známy prírodný objekt v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]? *...prvá [[kozmická loď]] vybavená palubným [[počítač]]om bola '''[[Gemini 3]]'''? *...prvým objektom, ktorý sa vrátil z obežnej dráhy späť na Zem, bolo puzdro družice '''[[Discovever 13]]'''? *...nevydarený pokus o '''[[Vanguard 6|prvé vypustenie]]''' umelej družice [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] pomenovali svetové média "Kaputnik"? [[Súbor:Aerogel hand.jpg|right|100px|Aerogél]] *...sonda '''[[Fobos 2]]''' sa mala ako prvá sonda pokúsiť pristáť na povrchu mesiaca [[Fobos (mesiac)|Phobos]], ale neuspela? *…Prvý marťanský rover, [[Sojourner]], prešiel po [[povrch Marsu|povrchu Marsu]] len 80 metrov? *...'''[[aerogél]]''', ktorý vyvinula [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v spolupráci s [[Aspen Systems, Inc]] je pevná látka s najmenšou [[hustota|hustotou]] na svete? *...'''[[posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|stálu posádku]]''' Medzinárodnej vesmírnej stanice tvorí v súčasnosti až šesť osôb? * ...v závere misie '''[[STS-9]]''' došlo na palube [[Columbia (raketoplán)|raketoplánu Columbia]] k požiaru a výbuchu? *...astronauti [[Mark Edward Kelly]] a [[Scott Joseph Kelly]] sú [[dvojčatá]]? *...na povrchu [[Mesiac]]a stálo doteraz celkovo '''[[program Apollo|dvanásť ľudí]]'''? *...družice [[Kosmos 2251]] a [[Iridium 33]] sa navzájom zrazili na [[obežná dráha|obežnej dráhe]]? *...doštičky tepelnej ochrany na povrch '''[[program Space Shuttle|novovyrobeného raketoplánu Columbia]]''' pripevňovali študenti? [[Súbor:Artwork Galileo-Io-Jupiter.JPG|right|90px|sonda Galileo]] *...raketoplán '''[[Enterprise (raketoplán)|Enterprise]]''' má svoje pomenovanie podľa kozmickej lode zo serálu [[Star Trek]]? *...'''[[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]]''' nemohla počas celej svojej misie vysielať údaje cez hlavnú anténu, a preto musela zredukovať hlavne prenos obrazových údajov? *...prvé ruské pilotované '''[[kozmická loď|kozmické lode]]''' mali väčší vnútorný objem ako pvé americké pilotované lode? *…na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e sa v súčasnosti pohybuje 6&nbsp;100 '''[[Umelé kozmické teleso#Počty registrovaných kozmických telies|registrovaných]]''' úlomkov [[kozmický odpad|kozmického smetia]]? *...pri '''[[Apollo 11|prvom pilotovanom lete na Mesiac]]''' bez problémov pracovalo 99,9999% systémov [[kozmická loď|kozmickej lode]] a na 5 systémoch sa vyskytla závada? *…robot '''[[Opportunity]]''' objavil na povrchu [[Mars]]u [[meteorit]]? *...misiu '''[[STS-118]]''' mal pôvodne absolvovať orbiter [[Columbia (raketoplán)|Columbia]], pričom malo ísť o jeho prvý let k [[ISS]]? *...riadiaci panel kabíny '''[[Apollo (kozmická loď)|Apolla]]''' mal len 700 prvkov, kdežto [[Space Shuttle|raketoplán]] ich má až 18 000? *...V auguste 2004 [[Sean O´Keefe]] oficiálne požiadal [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety]], aby pripravilo detailný návrh na robotickú '''[[STS-125|servisnú misiu]]''' k [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovmu ďalekohľadu]], ale robotická misia bola opísaná ako „nereálna“? [[Súbor:Rosetta computer model.jpg|right|80px|Rosetta]] *...'''[[stav beztiaže]]''', ktorí zažívajú [[astronaut]]i na obežnej dráhe nie je spôsobený neprítomnosťou [[gravitácia|gravitácie]] ale tým, že ich kozmická loď je voči Zemi v stave [[voľný pád|voľného pádu]]? *...pristávací modul '''[[Rosetta (sonda)|Philae]]''' ná v roku [[2014]] pristáť na [[67P/Churyumov-Gerasimenko|kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko]]? *...'''[[kozmická sonda|kozmické sondy]]''' nikdy neletia k iným [[planéta]]m po priamke, pretože takáto dráha by si paradoxne vyžadovala obrovské množstvo [[energia|energie]]? *...psy '''[[Belka a Strelka]]''' boli prvé [[organizmus|organizmy]], ktoré sa vrátili z [[vesmír]]u na [[Zem]] živé? *...odpočítavanie pred štartom '''[[Space Shuttle|raketoplánu]]''' trvá 43 hodín a niekoľkokrát sa zámerne prerušuje? * ...'''[[STEREO]]''' je dvojica [[kozmická sonda|sond]], z ktorých jedna sa nachádza na obežnej dráhe 45° „pred“ Zemou a druhá 45° „za“ Zemou? *...prvé pristátie na [[planétka|planétke]] uskutočnila sonda '''[[NEAR Shoemaker]]'''? *...najväčší súhrnný počet hodín strávených '''[[výstup do otvoreného vesmíru|výstupom do otvoreného vesmíru]]''' dosiahol [[Anatolij Jakovlevič Soloviov]], ktorý počas šestnástich výstupov strávil v otvorenom priestore čas 82 hodín 22 minút? *...sedem z deviatich stretnutí [[Space Shuttle|amerického raketoplánu]] s ruskou stanicou [[Mir]] absolvoval orbiter [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]? [[Obrázok:Hubble Space Telescope (27946391011).jpg|right|80px|Hubbleov vesmírny ďalekohľad]] * ...[[radiácia]] na obežnej dráhe [[Mars]]u je 2,5-krát väčšia ako na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] , ale napriek tomu dosahuje limity pre bezpečný pobyt? * ...'''[[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]]''' mal po vypustení optickú vadu, tzv. sférickú aberáciu? *...[[Ruská kozmická agentúra]] projektuje ako náhradu svojich vyše 40-ročných kozmických lodí [[Sojuz]] viacnásobne použiteľnú loď '''[[Kliper]]'''? *...prvá [[kozmická stanica]] bola '''[[Saľut 1]]''' vypustená v roku [[1979]]? * ....pri pokuse o '''[[STS-41-D|prvý štart raketoplánu Discovery]]''' [[26. jún]]a [[1984]] vypukol v jeho motorovej sekcii požiar? * ...spoločnosť [[MirCorp]] chcela natáčať na palube vyslúžilej kozmickej stanice '''[[Mir]]''' film? *... výskumný mikrosatelit [[CubeSat]] je kocka so stranou 10 [[cm]] vo všetkých rozmeroch a váži menej ako jeden [[kilogram]]? *... človek je schopný v smere hruď - chrbát vydržať niekoľko desiatok sekúnd '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''' 15 až 20 G? *...kozmická loď '''[[Sojuz T-15]]''' ako prvá uskutočnila prelet medzi dvoma [[kozmická stanica|vesmírnymi stanicami]]? [[Obrázok:Phoenix landing.jpg|right|80px|sonda Phoenix]] * ...pred svojím tragickým letom [[STS-51-L]] absolvoval''' [[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]]''' 9 úspešných misií? * ...sonda '''[[Phoenix (sonda)|Phoenix]]''' nesie na svojej palube špeciálne [[DVD]], ktoré okrem iného obsahuje aj takmer štvrť milióna mien ľudí, ktorí sa zaregistrovali na webe Planetárnej spoločnosti? *...sovietsky kozmonaut [[Valerij Fiodorovič Bykovskij]] absolvoval najdlhší vesmírny let jedného človeka? Jeho misia na lodi '''[[Vostok 5]]''' trvala päť dní, pôvodne bola naplánovaná až na osem dní. *...od [[24. júl]]a 1975 do [[12. apríl]]a [[1981]] sa neuskutočnil žiadny americký '''[[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]]'''? *...V roku [[1997]] sa ruská orbitálna stanica '''[[Mir]]''' zrazila s kozmickou loďou [[Progress (kozmická loď)|Progress]], ktorá ju vážne poškodila? *...'''[[Voschod 1]]''' bola prvá viacmiestna [[kozmická loď]]? *...[[Charles K. Johnson]] vyslovil tvrdenie, že '''[[Spochybnenie pristátia na Mesiaci|pristátia na Mesiaci boli sfalšované]]''' v hollywoodskych filmových štúdiách, pričom scenár napísal sci-fi autor [[Arthur Charles Clarke]]? *... všetky [[umelá družica|družice]] bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] štartovali na obežnú dráhu z kozmodrómu '''[[Pleseck]]'''? *... '''[[Sally Kristen Ridová|prvá americká astronautka]]''' letela do vesmíru až v roku [[1983]]? [[Obrázok:STS-107 Columbia entry imaged from ground.jpg|right|80px|Havária raketoplánu Columbia]] * ... '''[[beztiažový stav]]''' má na živé organizmy nepriaznivý vplyv a spôsobuje v nich [[fyziológia|fyziologické]] zmeny? *...pri '''[[havária raketoplánu Columbia|havárii raketoplánu Columbia]]''' zahynula celá sedemčlenná posádka, ale pokusné [[červy]], ktoré sa nachádzali na palube, ju prežili? *...[[Sovietsky zväz|Sovietska]] raketa '''[[N-1]]''' vyššia a ťažšia ako [[Saturn (nosná raketa)|raketa Saturn]] nikdy nevydržala do úspešného oddelenia prvého stupňa? Najúspešnejší pokus zlyhal približne 10 sekúnd pred oddelením. *...proti '''[[STS-34|štartu sondy Galileo]]''' protestovali aktivisti bojujúci za ochranu [[životné prostredie|životného prostredia]]? * ...[[družicový stupeň raketoplánu]] je dlhší, ako všetky typy doteraz použitých ruských a amerických '''[[kozmická loď|kozmických lodí]]''' (bez [[nosná raketa|nosnej rakety]]) dokopy? * ...v dôsledku [[programátor]]skej chyby došlo k strate približne polovice dát, ktoré '''[[Huygens (sonda)|sonda Huygens]]''' odvysielala na [[Cassini (sonda)|sondu Cassini]] a preto nemohli byť odvysielané na [[Zem]]? [[Obrázok:StoryMusgrave.jpg|100px|right|Franklin Story Musgrave]] *...'''[[Franklin Story Musgrave]]''' je jediný [[astronaut]], ktorý počas svojej kariéry letel všetkými [[Šablóna:Raketoplány|piatimi americkými raketoplánmi]]? *...ruský raketoplán '''[[Buran]]''' bol v roku [[2002]] zničený, keď naň spadla strecha hangáru? *...na [[Mesiac]]i sa nachádza umelecké dielo v podobe '''[[Fallen Astronaut|8 cm sošky astronauta]]'''? *...britský spisovateľ [[sci-fi]] [[Arthur C. Clarke]] bol prvý, kto navrhol '''[[geostacionárna družica|geostacionárnu družicu]]'''? *...výrok "Houston, máme tu problém" vyslovil astornaut '''[[John Leonard Swigert|John Swigert]]''', pilot veliteľského modulu misie [[Apollo 13]]? *...najvzdialenejšie teleso od [[Zem]]e, ktoré vyrobil človek, je sonda '''[[Voyager 1]]'''? *...'''[[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]]''' bol jediný vedec ([[geológ]]), ktorý sa prechádzal po povrchu [[Mesiac]]a? *... v roku 2015 sonda '''[[New Horizons]]''' preletí okolo [[Pluto|Pluta]] v minimálnej vzdialenosti 10 000 km? *...menej ako polovica misií na [[Mars]] bola neúspešná, čo viedlo k tomu, že niektorí ľudia si mysleli, že je Mars prekliatý? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' objavila prvú binárnu planétku [[243 Ida]]/Dactyl? *...už od čias [[program Gemini|programu Gemini]] NASA používa na zobúdzanie svojich [[astronaut]]ov na obežnej dráhe [[pieseň|piesne]]? *...'''[[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]]''' bol prvý človek, ktorý zahynul pri kozmickom lete? * ...družice '''[[Iridium (družica)|Iridium]]''' môžu mať na oblohe pri odraze slnečného svetla pod vhodným uhlom niekoľkonásobne väčšiu jasnosť ako [[Venuša]]? * ...štart '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' musel byť odložený aj z dôvodu, že v nákladovom priestore [[Discovery (raketoplán)|raketoplánu, ktorý ho vynášal]], sa vyskytli moskyty? * ...ruský raketoplán '''[[Buran]]''' abslovoval svoj jediný a úspešný let v bezpilotnom režime? * ...až siedma sonda vyslaná k [[Mars]]u ('''[[Mariner 4]]''') odvysielala prvé fotografie jeho [[areografia|povrchu]]? [[Image:Discovery_seen_from_Mir_-_GPN-2000-001091.jpg|90px|right|Raketoplán Discovery]] * ...raketoplán '''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]]''' preletel väčšiu vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od [[Slnko|Slnka]]? Za 296,84 dňa strávených na obežnej dráhe nalietal celkove 158&nbsp;859&nbsp;429&nbsp;km. * ...ruskí kozmonauti pri ceste na [[odpaľovacia rampa|odpaľovaciu rampu]] na chvíľu vystúpia z autobusu a vymočia sa na jedno z jeho kolies? Táto tradícia pretrváva od čias, ako to v roku [[1961]] prvýkrát urobil '''[[Jurij Gagarin]]'''. * ...[[kozmonaut]]i pri [[spánok|spánku]] vo vesmíre nikdy nechrápu? Môže za to '''[[bezváhový stav]]'''. * ...posledné hlásenie z raketoplánu '''[[Challenger (raketoplán)|Challenger]]''' 3 sekundy pred jeho [[STS-51-L|deštrukciou]] znelo: „Všetko v poriadku, ideme na plný plyn!“? * ...prvá umelá družica sveta '''[[Sputnik 1]]''' mala [[apogeum]] (najvzdialenejší bod svojej dráhy od zemského povrchu) až vo výške 939 km? * ...'''[[Shuttle Landing Facility|pristávacie dráhy]]''' pre [[Space Shuttle|raketoplány]] s označením 15 a 33 sú v skutočnosti jedna a tá istá dráha? Číselné označenie sa mení podľa toho, či na ńu raketoplán nalietava zo severozápadu juhovýchodným smerom (dráha 15), alebo od juhovýchodu na severozápad (dráha 33). [[Obrázok:Vehicle-Assembly-Building-July-6-2005.jpg|right|90px|raketová montážna hala Vehicle Assembly Building]] * ...raketová montážna hala '''[[Vehicle Assembly Building|VAB]]''' je taká obrovská, že sa v nej pod stropom môžu kondenzovať vodné pary a môže v nej [[dážď|pršať]]? Aby k tomu nedochádzalo, [[vzduch]] vo vnútri neustále vymieňa 125 ventilátorov. * ...najmladší kozmonaut sveta bol [[German Titov]]? Keď v roku [[1961]] absolvoval svoj jediný let v kozmickej lodi [[Vostok 2]], mal iba 25 rokov. * ...raketa '''[[Saturn V]]''' bola 111 metrov vysoká ? * ...najdlhší neprerušený pobyt človeka vo vesmíre ([[Valerij Poljakov|Valerija Poljakova]]) trval 437 dní? * ...[[Columbia (raketoplán)|raketoplán Columbia]] sa nikdy nestretol s nijakou [[vesmírna stanica|vesmírnou stanicou]]? * ...z chôdze astronautov misie [[Apollo 12]] po [[Mesiac]]i neexistujú nijaké zábery len preto, lebo astronaut [[Alan Bean]] omylom namieril televíznu kameru na [[Slnko]]? [[Obrázok:Soyuz TMA-1 at the ISS.jpg|right|90px]] * ...existuje rokenrolová kapela s názvom [[Max Q]], ktorej členmi sú samí [[astronaut]]i? * ...prvá planéta, ktorej povrch zasiahla kozmická sonda ([[Venera 3]]) bola naša najbližšia planéta [[Venuša]]? * [[Space Shuttle|Raketoplány]] lietajú do vesmíru už 26 rokov? * Nedávno zomrel [[Walter Marty Schirra|Wally Shirra]], jediný človek, ktorý kedy letel vesmírnou loďou [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]], [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] aj [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]? * Výbuch na vesmírnej lodi [[Apollo 13]] nastal [[13. apríl]]a? * Planéty [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]] boli preskúmané len jedinou sondou, [[Voyager 2]]? [[Kategória:Wikipédia:Archív]] [[Kategória:Portál:Kozmonautika]] ekv217hkjyn94ra585uy3j86orqyl5j 8356652 8356651 2026-08-15T19:54:39Z Eryn Blaireová 2374 preklep 8356652 wikitext text/x-wiki Toto je archív zaujímavosti, ktoré už boli zverejnené na [[Portál:Kozmonautika|kozmonautickom portáli]]. Šablóna pre pridanie nových zaujímavostí na stránku je [[:Šablóna:Kozmonautika/Vedeli ste]]. [[File:Sergey volkov Soyuz TMA-02M.jpg|right|80px|Kozmonaut Sergej Alexandrovič Volkov, syn kozmonauta]] *... zničenie čínskej družice '''[[Fengyun]]''' čínskou antidružicovou zbraňou malo za následok uvoľnenie najväčšieho zaznamenaného počtu kusov [[kozmický odpad|kozmického odpadu]] v histórii kozmonautiky? *...trosky neúspešnej marsovskej sondy '''[[Mars 2MV-4 No.1]]''' považovali Spojené štáty istú dobu počas [[Kubánska raketová kríza|Kubánskej krízy]] za jadrové hlavice vystrelené na USA? *...syn sovietskeho kozmonauta [[Alexandr Alexandrovič Volkov (kozmonaut)|Alexandra Alexandroviča Volkova]], '''[[Sergej Alexandrovič Volkov]]''', sa stal tiež [[kozmonaut]]om? *... z nákladového priestoru [[Space Shuttle|amerického raketoplánu]] mal byť podľa pôvodných návrhov vypúšťaný ďalší [[kozmický raketoplán|raketoplán]], malý stroj '''[[RLV]]'''? *... v Sovietskom zväze existovali až dva '''[[sovietsky mesačný program|programy]]''', ktoré mali dostať človeka na [[Mesiac]]? *... '''[[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|rakety na kvapalné pohonné hmoty]]''' sa používajú už 100 rokov? [[File:Skylab (SL-4).jpg|right|100px|Stanica Skylab]] *... spoločnosť '''[[Blue Origin]]''' po pristátí stupňa svojej rakety na plávajúcu plošinu prizvára jej nohy k plošine, aby sa nepošmykla ani nezrútila? *... zrkadlá '''[[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]''' sú pokovené zlatom? *... astronauti na palube americkej stanice '''[[Skylab]]''' mali mať podľa pôvodných plánov dovolené piť malé množstvá [[Sherry|sherry]], ale potom sa od toho upustilo? *...len nedávno zanikla prvá sonda ('''[[Mariner 9]]'''), ktorá kedy obiehala [[Mars]]? *...najväčšia [[raketa]], aká bola kedy navrhnutá, sa volala '''[[Sea Dragon]]''', mala merať 180 metrov a štartovať spod morskej hladiny? *...hoci je [[Wernher von Braun]] považovaný za otca rakety '''[[Saturn V]]''', bol proti tomu, aby sa zostavovala v montážnej hale, proti použitiu kvapalného vodíka ako jej paliva a proti obrovským raketám všeobecne? [[File:STS-51-J (29832422012).jpg|right|90px|Raketoplán Atlantis pri štarte na svoj prvý let STS-51-J, 3. október 1985]] *...Sovieti plánovali nechať obletieť [[Mesiac]] troma svojimi posádkami a potom poslať tú najlepšiu z nich na pristátie? *...v roku [[1985]] mal americký '''[[Space Shuttle|raketoplán]]''' za sebou rekordný počet štartov – 9? *...je možné, že najhoršou katastrofou spojenou s kozmickým programom bol neúspešný štart čínskej rakety '''[[Čchang-čeng 3]]''' (''Dlhý pochod 3''), ktorá spadla na neďaleké mestečko a mohla zabiť až niekoľko stoviek ľudí? *...je trikrát väčšia šanca, že človeka zasiahne padajúci [[meteorit]], ako šanca, že ho zasiahne padajúci kus '''[[kozmický odpad|kozmického odpadu]]'''? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' nepozorovala iba [[Jupiter]] a [[Mesiace Jupitera|jeho mesiace]], ale aj [[Slnko]], [[Zem]], [[Mesiac]], [[Venuša|Venušu]], dva [[planétka|asteroidy]], dve [[Kométa|kométy]] a hľadala tiež [[Gravitačná vlna|gravitačné vlny]]? *...kozmické lode '''[[Vostok (kozmická loď)|Vostok]]''' aj '''[[Mercury (kozmická loď)|Mercury]]''' boli spočiatku vyvíjané ako špionážne satelity? [[File:LC39A and LC39B.jpg|right|120px|Štartovací komplex 39]] *... maximálny počet [[Kozmonaut|ľudí]], ktorí sa naraz ocitli na [[obežná dráha|obežnej dráhe]], bol 19? *... '''[[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|štartovací komplex 39]]''', z ktorého štartovali napríklad rakety [[Saturn V]] k Mesiacu alebo [[Space Shuttle|raketoplány]], v skutočnosti neleží na [[Cape Canaveral]], ale na blízkom polostrove [[Merritt]]? *... hneď '''[[Tianwen-3|druhá čínska sonda mieriaca na Mars]]''' by z neho mala doniesť vzorky na Zem? *... prvá časť trosiek zo sondy '''[[Kosmos-482]]''', ktorá 10. mája tohto roku dopadla na Zem, dopadla na Zem už v roku 1972? *... vďaka signálu z potopenej záchrannej lode, ktorý náhodne v roku 2012 zachytila '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''', sa podarilo zachrániť jedného z námorníkov? *... [[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]] mohol havarovať takmer o rok skôr, pri misii '''[[STS-51-B]]''', pri ktorej ho stretli rovnaké problémy s motormi [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] ako pri osudovej poslednej misii? [[File:Parker Solar Probe spacecraft model.png|right|100px|Parker Solar Probe]] *... diely nepoužitých sovietskych rakiet '''[[N-1 (nosná raketa)|N-1]]''' sa po skončení programu použili napríklad na stavbu garáží, altánkov či pieskoviska? *... najrýchlejším človekom vyrobeným telesom sa stala slnečná sonda '''[[Parker Solar Probe]]''', ktorá dosiahla rýchlosť až 192 km/s? *... v rámci [[Kozmické preteky|kozmických pretekov]] sa uvažovalo, že by Spojené štáty namiesto pristátia na [[Mesiac]]i podnikli pilotovaný oblet [[Venuša|Venuše]]? *... Čína má za sebou dva bezpilotné lety ich vyvíjaného [[raketoplán]]u? *... potom, ako bol '''[[Wernher von Braun]]''' zajatý americkou stranou, sa ho Sovieti pokúsili uniesť pre seba? *... počas misie '''[[STS-9]]''' so [[Spacelab]]om na palube sa podarilo zhromaždiť viac vedeckých údajov než za celý program [[Skylab]]? [[File:Night start of Proton-M rocket with Blagovest satellite 17.08.2017.jpg|right|100px|Nočný štart rakety Proton-M]] *... najväčšou medziplanetárnou sondou všetkých čias je nedávno vypustená '''[[Europa Clipper]]''', ktorá má s roztvorenými [[slnečný panel|slnečnými panelmi]] dĺžku 30,5 metra? *... keď NASA vyhlásila verejnú anketu, ako pomenovať modul na [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] s označením '''[[Node-3]]''', vyhralo meno komika a moderátora Stephena Colberta, ktoré ale ako návrh neakceptovala? *... raketa '''[[Proton (nosná raketa)|Proton]]''' dostala meno podľa svojho prvého vynášaného nákladu, družice [[Proton (družica)|Proton]]? *...nielen Američania, ale aj Sovieti testovali '''[[Raketové kreslo|raketové kreslá]]''' pre pohyb [[výstup do otvoreného vesmíru|astronautov v otvorenom vesmíre]] a ani oni ich nakoniec nevyužívali? *...podľa pôvodného plánu pri [[Apollo 11|prvom pristátí Apolla na povrchu Mesiaca]] mal na mesačný povrch vystúpiť iba jeden astronaut a druhý mal zostať v [[lunárny modul Apollo|lunárnom module]] monitorovať jeho systémy? *...zo sondy '''[[Mars 2MV-4 No.1]]''' sa kvôli primalej nosnosti rakety pred štartom vymontovali všetky vedecké prístroje? [[File:Alan Shepard 1961 NASA portrait.jpg|right|70px|Alan Shepard]] *...kus '''[[Kozmický odpad|vesmírneho odpadu]]''' s priemernou hmotnosťou 2 tony vstupuje do [[Atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]] v priemere raz za 10 dní? *...pri konci '''[[Program Space Shuttle|programu raketoplánov]]''' pripravovalo raketoplán na štart až 12 000 osôb? *...[[Alan Shepard]] mal podľa plánu letieť do vesmíru v rámci [[Program Mercury|projektu Mercury]] aj '''[[Mercury-Atlas 10|druhý raz]]'''? *...každá druhá [[kozmická raketa]], ktorá odštartovala v prvom polroku 2024, bola [[Falcon 9]]? *...napriek populárnemu mýtu, že sondy [[Program Voyager|Voyager]] opustili [[Slnečná sústava|slnečnú sústavu]], sú sondy v skutočnosti len v jednej tisícine cesty na okraj slnečnej sústavy – [[Oortov mrak komét|Oortovho mraku komét]]? *...[[Čína]] plánuje do roku 2030 poslať ľudí na [[Mesiac]]? [[File:Columbus module - cropped.jpg|right|100px|Európsky modul Columbus na ISS]] *...[[astronaut]]ov chránia pred '''[[choroba z ožiarenia|ožiarením]]''' v [[kozmická loď|kozmických lodiach]] a staniciach ich vlastné zásoby na prežitie, napríklad zásoby vody? *...ochranná pena používaná na nádrži [[Space Shuttle External Tank|ET]] v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety [[Space Launch System|SLS]] mení pod vplyvom slnečného svetla farbu? *...európsky modul [[Columbus (ISS)|Columbus]] a japonský modul [[Kibó]] na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice? *...Číňania evakuujú obyvateľstvo z oblastí, nad ktorými prelietajú rakety štartujúce z ich vnútrozemských [[kozmodróm]]ov? *...v dobe, keď štartoval sovietsky [[Sputnik 1]], panoval v USA zákaz vypustiť [[Umelá družica|umelú družicu]]? *...ak by na [[program Apollo]] ihneď nadviazal program letov na [[Mars]], najpravdepodobnejším kandidátom na prvého človeka na povrchu cudzej planéty by bol '''[[John Watts Young|John Young]]'''? [[File:Don Lind.jpg|right|80px|Don Leslie Lind]] *... nad hranicou vesmíru boli desiatky psov, ale iba jediná mačka – '''[[Félicette]]'''? *... pri vývoji sovietskych '''[[Medzikontinentálna balistická raketa|medzikontinentálnych balistických rakiet]]''' sa pôvodné palivo, [[etylalkohol]], muselo nahradiť iným, lebo zásoby alkoholu pracovníci časti vypili? *... [[astronaut]] najdlhšie čakajúce na svoj prvý vesmírny let (19 rokov) bol '''[[Don Leslie Lind]]'''? *... jeden z konceptov '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]''' bol pomenovaný „Fred“? *... pred [[Havária raketoplánu Challenger|haváriou raketoplánu Challenger]] bol počet vážnych porúch pri jednej misii [[Space Shuttle|raketoplánu]] priemerne 14,3 a po havárii Challengera, ale pred [[havária raketoplánu Columbia|haváriou Columbie]], 5,5 porúch na jednu misiu? *... hoci Sovieti [[Sovietsky mesačný program|nezvládli poslať človeka ani len na oblet Mesiaca]], boli prví, ktorí nechali Mesiac obletieť '''[[Zvieratá vo vesmíre|živými tvormi]]'''? [[File:Atlas-B ICBM.jpg|right|80px|Jedna z raných verzií rakety Atlas]] *...doteraz leteli do kozmu zástupcovia iba 44 krajín, hoci celkový počet '''[[kozmonaut]]ov''' presiahol počet 600? *...hoci raketa '''[[Atlas (raketa)|Atlas]]''' bola pôvodne vyvinutá na zhadzovanie [[atómová bomba|atómových bômb]] na Rusko, po mnohých rokoch ju napokon poháňali ruské motory? *...prvé koncepty misií ľudí na [[Mars]] vznikali už predtým, ako vôbec do vesmíru letel [[Jurij Alexejevič Gagarin|prvý človek]]? *...na palube stanice '''[[Mir]]''' sa legálne vyskytoval v malých množstvách [[Koňak (destilát)|koňak]]? *...ak by sa v '''[[Program Mercury|programe Mercury]]''' vynechal posledný bezpilotný testovací let, [[Alan Shepard]] mohol byť prvým človekom vo vesmíre niekoľko dní pred [[Jurij Alexejevič Gagarin|Jurijom Gagarinom]]? *...v rámci medzinárodnej spolupráce sa uvažovalo aj o spojení [[Skylab]]u so [[Saľut]]om? [[File:Perseverance-Selfie-at-Rochette-Horizontal-V2.gif|right|120px|Perseverance na Marse]] *...vozidlo '''[[Perseverance (rover)|Perseverance]]''' s hmotnosťou vyše jednej tony je najťažším nákladom, aký bol kedy [[pristátie na Marse|dopravený]] na [[Areografia|povrch Marsu]]? *...[[Columbia (raketoplán)|raketoplán Columbia]] takmer havaroval už v okamihu '''[[STS-1|svojho prvého štartu]]'''? *...najvzdialenejšie ľudské bytosti od Zeme boli v okamihu preletu nad [[odvrátená strana Mesiaca|odvrátenou stranou Mesiaca]] členovia posádky kozmickej lode '''[[Apollo 13]]'''? *...konštrukcia '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' vychádzala zo špionážnych družíc [[KH-11 KENNEN]]? *...prezident [[John Fitzgerald Kennedy]] bol po nástupe do úradu spočiatku odporcom kozmonautiky a chcel zrušiť [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]? *...výšková hranica, v ktorej vplyvom nízkeho [[Atmosférický tlak|tlaku]] klesne bod varu vody na teplotu ľudského tela, sa volá [[Armstrongov limit]], nie je však nazvaná podľa Armstronga, ktorý bol [[Neil Armstrong|prvým človekom na Mesiaci]]? [[File:The Brick Moon from NASA archive.jpg|right|80px|Ilustrácia k The Brick Moon]] *...prvá predstava o kozmickej stanici pochádza od amerického [[sci-fi]] autora [[Edward Haley|Edwarda Haleyho]] z roku 1869 v jeho poviedke '''''[[The Brick Moon]]'''''? *...raketa [[R-7 (balistická raketa)|R-7]] s prvou umelou družicou sveta '''[[Sputnik 1]]''' štartovala vinou menších technických problémov našikmo a nie kolmo? *...najvyššiu obežnú dráhu okolo Zeme dosiahla posádka kozmickej lode '''[[Gemini 11]]'''? *...pri štarte misie '''[[Artemis I|Artemis 1]]''' boli použité komponenty z 83 letov [[Space Shuttle|raketoplánov]]? *...na vykonanie rovnakého množstva práce, na aké marťanské vozidlá '''[[Mars Exploration Rover]]''' potrebovali celý marťanský deň ([[sol]]), by astronautovi na povrchu Marsu stačila zhruba jedna minúta? *...na Floride stojí okrem presláveného [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho kozmického strediska]] aj vojenský kozmodróm '''[[Cape Canaveral Space Force Station]]'''? [[File:Nauka docked to ISS.jpg|right|100px|Modul Nauka]] *...najnovší modul [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]], '''[[Nauka]]''', má ešte komponenty z programu kozmickej stanice [[Mir]]? *...najriskantnejšie misie [[Space Shuttle|raketoplánov]] boli servisné misie k [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu]], pretože v prípade úniku paliva z raketoplánu by sa z nich nevedeli včas vrátiť naspäť? *...tri z vyrobených letuschopných exemplárov '''[[Apollo (kozmická loď)|kozmickej lode Apollo]]''' nikdy nevzlietli? *...už päť rokov po štarte [[Sputnik 1|prvej umelej družice sveta]] Spojené štáty odpálili vo vesmíre '''[[Termonukleárna bomba|termonukleárnu bombu]]''' so zničujúcimi následkami pre niektoré iné družice? *...z konceptu kozmickej sondy ''Voyager 3'' sa vyvinula sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]'''? *...posledná vlajka rozpadnutého [[Sovietsky zväz|ZSSR]] bola stiahnutá 7. septembra 1992 z platformy kozmickej stanice '''[[Mir]]'''? [[File:New Horizons spacecraft model 1.png|right|90px|New Horizons]] *...systémy na palube [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] dokážu [[recyklácia|recyklovať]] až 42 % spotrebovaného kyslíka a 90 % vody? *...'''[[Wernher von Braun|Werner von Braun]]''' sa nazdával, že prvú ľudskú výpravu k [[Mars]]u by mala tvoriť flotila desiatich kozmických lodí a dohromady 70 astronautov? *...'''[[New Horizons]]''' je jediná [[kozmická sonda]] mieriaca mimo slnečnú sústavu, ktorá nenesie žiadne posolstvo pre prípadné [[mimozemská civilizácia|mimozemské civilizácie]]? *...astronaut [[Jerome Apt|Jay Apt]] mal pri výstupe do otvoreného vesmíru pri misii '''[[STS-37]]''' dieru v rukavici [[Skafander|skafandra]], no všimol si to až po návrate do [[družicový stupeň raketoplánu|raketoplánu]]? *...kvôli [[zemská atmosféra|zemskej atmosfére]] technicky nie je možné zachytiť [[družica|družicou]] na Zemi detaily menšie než 5 cm? *...keď v rámci testov pristála v sovietskej dedinke Karša figurína [[kozmonaut]]a v [[skafander|skafandri]], miestni ju najprv považovali za amerického špióna, za ktorého chytenie očakávali odmenu, a keď zistili svoj omyl, figurínu od zlosti zmlátili? [[File:Chimpanzee Ham in Biopack Couch - cropped.jpg|right|90px|Šimpanz Ham - opičí astronaut]] *...'''[[Zvieratá vo vesmíre|opice]]''', ktoré mali odskúšať kabíny kozmických lodí [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]] pred prvými astronautmi, tiež prešli výberom, výcvikom, a boli schopné do istej miery obsluhovať [[Kozmická loď|kozmickú loď]]? *...najväčšie namerané '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''', ktoré človek krátkodobo prežil, bolo 18 g? *...nad stavbou vtedy ešte nepomenovaného '''[[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Webbovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' sa začalo rozmýšľať ešte pred štartom [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]? *...štart [[Columbia (raketoplán)|prvého raketoplánu]] na jeho '''[[STS-1|prvú misiu]]''' bol najriskantnejším letom v histórii kozmonautiky a dával šancu na prežitie posádky iba 9:1? *...[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] má zákonom zakázané spolupracovať na kozmických aktivitách s [[Čína|Čínou]]? *...prvé sovietske '''[[program Luna|sondy]]''' určené na dopad na [[Mesiac]] niesli na pamiatku erby [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] pospájané do tvare gule, ktoré mala v okamihu neriadeného dopadu vymrštiť trhavina v ich vnútri, aby ich náraz všetky nezničil? [[File:Konstantin Feoktistov 1965.jpg|right|90px|Konstantin Petrovič Feoktistov]] *...na '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''' sa testuje zariadenie, ktoré by bolo schopné vyrábať náplaste na rany z pacientových vlastných buniek? *...sovietsky kozmonaut '''[[Konstantin Petrovič Feoktistov]]''' prežil vlastnú popravu v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] a napriek doživotnému zmrzačeniu guľkou, ktorá ho mala zabiť, sa stal prvým civilným kozmonautom sveta? *...počet úspešných štartov v roku '''[[2021]]''' je najvyšší v dejinách kozmonautiky? *......aby sa zistil vplyv vetra na maketu rakety '''[[Saturn V]]''' na štartovacej rampe, pracovníci [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho kozmického strediska]] si na obslužnej plošine políhali na chrbát a pokúšali sa maketu rozkývať zapretými nohami? *......družica '''[[GOCE]]''' mala obežnú dráhu vo výške 250 km a musela mať preto už čiastočne aerodynamický tvar? *...vo figuríne kozmonauta zvanej '''[[Ivan Ivanovič]]''', ktorá sa použila na test kozmickej lode [[Vostok (kozmická loď)|Vostok]] pred letom prvého človeka, sa nachádzal priestor na schránky s myšami, morčatami a plazmi? [[File:Apollo12Visor.jpg|right|80px|Astronaut Alan Bean na Mesiaci]] *...spoločnosť '''[[Blue Origin]]''' v júli 2021 vyslala na [[suborbitálny let]] prvú kozmickú loď s posádkou výlučne z [[kozmický turista|kozmických turistov]] bez pilota? *...existoval koncept prvého pristátia človeka na [[Mesiac]]i, ktorý počítal s posielaním zásob tomuto astronautovi na mesačný povrch, až kým sa nevytvorí technológia, ako ho vrátiť späť na Zem? *...jediní ľudia, ktorí kedy umreli vo vesmíre, boli členovia posádky '''[[Sojuz 11]]'''? *...'''[[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]]''' vznikol prestavbou makety raketoplánu, ktorá bola určená na tzv. „lámacie skúšky“ – skúšky extrémnej záťaže konštrukcie takmer po jej limity – čo však vôbec nesúviselo s jeho neskoršou haváriou? *...padák misie '''[[Mars 2020]]''' použitý pri pristávaní na Marse mal vo svojej farebnosti a vzoroch zakódované súradnice [[JPL]] v Pasadene v USA a heslo „Dare Mighty Things“? *...už '''[[Jurij Gagarin]]''' vo svojej diplomovej práci obhajoval možnosť bezmotorového pristávania [[Kozmický raketoplán|raketoplánu]]? *...prvé automatické spojenie dvoch telies mimo obežnej dráhy Zeme prebehlo počas misie sondy '''[[Čchang-e 5]]''' v decembri 2020? *...stanica '''[[Mir]]''' mala dlhé rameno, na ktorom boli umiestnené stabilizačné trysky z dôvodu, aby sa vytvorila dlhá páka a stanica sa lepšie ovládala? *...vydýchnutá [[vodná para]] na '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]]''' sa vie chemicky opäť zmeniť na dýchateľný kyslík, kým vydýchnutý [[oxid uhličitý]] nie? [[File:HST-SM4.jpeg|right|80px|Hubblov vesmírny ďalekohľad]] *...'''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]''' nemôže pozorovať, keď prelieta ponad [[Juhoatlantická anomália|Juhoatlantickú anomáliu]] kvôli zvýšenej úrovni [[kozmické žiarenie|radiácie]]? *...sonda '''[[Venera 9]]''', prvá, čo mala vytvoriť snímky [[Povrch Venuše|povrchu Venuše]], si niesla so sebou halogénové lampy pre prípad, že by aj na osvetlenej strane Venuše bolo pod mrakmi príliš tma? *...posledný deň, keď boli všetci ľudia na Zemi, bol [[30. október]] 2000? *...pri výstavbe [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedyho vesmírneho strediska]] sa začala budovať aj '''[[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|rampa 39C]]''', ktorá mala byť na rakety s atómovým pohonom? *...rádioizotopový generátor družice '''[[Nimbus B]]''', ktorá havarovala pri štarte, bol nájdený nepoškodený a použitý v jej nasledovníkovi, [[Nimbus 3]]? *...priamo v [[Skafander|skafandroch]] pre výstup na mesačný povrch mohli astronauti jesť ovocnú tyčinku? *...systém '''[[Starlink]]''' bude obsahovať viac družíc, než bolo predtým vypustených do kozmu v celej histórii kozmonautiky? *...kabína kozmickej lode '''[[Sojuz TM-14]]''' nechala po pristátí posádku visieť dolu hlavou, pričom jej poklop sa nedal otvoriť? *...explózia na lodi '''[[Apollo 13]]''' nastala v jedinej fáze letu, v ktorej sa napriek jej dôsledkom mohla posádka zachrániť? [[File:Buran on An-225 (Le Bourget 1989) (cropped).JPEG|right|80px|Raketoplán Buran]] *...Sovieti hneď pri druhom [[Výstup do otvoreného vesmíru|výstupe do otvoreného kozmu]] vôbec úspešne prešli vonkajšou stranou z jednej kozmickej lode ('''[[Sojuz 4]]''') do druhej ('''[[Sojuz 5]]''')? *...prvá [[Vlajka Spojených štátov|americká vlajka]] umiestnená na povrch Mesiaca misiou '''[[Apollo 11]]''' dôsledkom štartu [[Lunárny modul Apollo|lunárneho modulu]] spadla? *...pri svojom druhom, nikdy neuskutočnenom lete, sa mal nepilotovaný raketoplán '''[[Buran (raketoplán)|Buran]]''' spojiť so stanicou [[Mir]] a neskôr aj so [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuzom]]? *...prvý veliteľ raketoplánu, [[John Watts Young|John Young]], sa o spustení '''[[Program Space Shuttle|programu raketoplánov]]''' dozvedel zatiaľčo sa prechádzal po Mesiaci? *...nápis CCCP na helme '''[[Jurij Alexejevič Gagarin|Gagarinovho]]''' skafandra mu bol nakreslený až fixkou tesne pred štartom, aby si ho pri [[katapultáž]]i nesplietli so špiónom? *...'''[[Skafander|skafandre]]''' pre [[výstup do otvoreného priestoru]] riešia potrebu močenia plienkou? *...do rakety [[Saturn V]] v priebehu štartu '''[[Apollo 12|Apolla 12]]''' dvakrát udrel blesk, čo však nenarušilo úspešný priebeh misie? *...na kalibráciu prístrojov pripravovanej sondy '''[[JUICE]]''' bol vyrobený jej zmenšený model pokrytý zlatom? *...uvažovalo sa, že v posádke misie [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] '''[[STS-107]]''', ktorá skončila [[Havária raketoplánu Columbia|tragickým zánikom v atmosfére]], by boli samé ženy? [[File:RUSMARKA-1929.jpg|85px|vpravo|Známka znázorňujúca Leonovov prvý výstup do kozmu]] *...nedávno umrel '''[[Alexej Archipovič Leonov|prvý človek]]''', ktorý [[Výstup do otvoreného vesmíru|vystúpil v skafandri do otvoreného vesmíru]]? *...v rámci návratu Američanov na Mesiac [[NASA]] vyvíja nový typ [[Skafander|skafandra]], ktorý bude mať väčšiu pohyblivosť než predošlé? *...na '''[[ISS]]''' po prvýkrát v histórii do kozmu vystúpili dve ženy súčasne? *...existuje návrh, ako vyslať flotilu sond k '''[[Proxima Centauri|našej najbližšej hviezde]]''', pričom ich cesta by trvala iba 20 rokov? *...aby utajili polohu kozmodrómu '''[[Bajkonur]]''', pomenovali ho po vzdialenej obci, v ktorej vystavali makety [[kozmodróm]]u pre špionážne družice? *...aj čínska súkromná firma '''[[LinkSpace]]''' vyvíja znovupoužiteľné nosné rakety? *...záblesky družíc '''[[Iridium (družica)|Irídium]]''' už viac nebudú predpovedateľné, pretože pôvodné družice boli nahradené novými? *...'''[[New Horizons]]''' je prvou sondou, pri ktorej bol [[2014 MU69|jeden z cieľov]] jej blízkeho výskumu objavený až potom, ako odštartovala? *...keď piloti '''[[Space Shuttle|raketoplánu]]''' vysunuli podvozok, už ho nemohli znova zasunúť? [[File:Astronaut moon rock.jpg|100px|vpravo|Harrison Schmitt odoberá mesačné vzorky]] *...každý kozmonaut štartujúci z '''[[Bajkonur]]u''' podľa tradície zasadí pred svojím letom strom? *...niektoré vzorky Mesiaca z '''[[Program Apollo|misií Apollo]]''' zostali nepreskúmané a zapečatené do doby, kedy veda dosiahne vyšší pokrok, čo sa podľa [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] stalo práve teraz? *...najväčší počet [[ženy vo vesmíre|žien naraz vo vesmíre]] boli štyri, a to v roku 2010? *...núdzové prerušenie štartu kozmickej lode '''[[Sojuz MS-10]]''' zavinil chybný senzor? *...astronautovi '''[[Deke Slayton|Dekeovi Slaytonovi]]''' chýbala časť malíčka na ľavej ruke, ale to nebola skutočnosť, ktorá ho vyradila z výcvikového programu? *...okná '''[[lunárny modul Apollo|lunárneho modulu Apollo]]''' sa po natlakovaní vždy preliačili smerom von? *...záchrana stanice '''[[Skylab]]''' odborníkov tak vyčerpala, že jeden z nich omdlel únavou hneď ako prešiel východom z pracoviska? *...[[30. august]]a [[2018]] z kozmickej lodi '''[[Sojuz MS-09]]''' pripojenej k [[ISS]] začal unikať vzduch? *...astronautov vybraných do '''[[program Mercury|Programu Mercury]]''' malo byť podľa pôvodných plánov len šesť a nie legendárnych sedem? [[File:Salyut 7 drawing.png|right|90px|Saľut 7]] *...protislnečný štít sondy '''[[Parker Solar Probe]]''' je z ultraľahkého materiálu, ale aj tak má hmotnosť dospelého človeka? *...iba jediný krát v histórii kozmonautiky sa stalo, že do [[výstup do otvoreného vesmíru|otvoreného vesmíru vystúpili]] traja astronauti naraz? (misia '''[[STS-49]]''') *...posádka [[Sojuz T-13|Sojuzu T-13]] sa spojila s úplne neaktívnou stanicou '''[[Saľut 7]]''' a uviedla ju opäť do prevádzky? *...[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] plánuje na Mars vyslať v roku 2020 dron menom '''[[Mars Helicopter]]'''? *...[[24. október|24. októbra]] z [[Bajkonur]]u neštartujú žiadne rakety ako spomienka dvoch tragických havárií, ktoré sa tam odohrali? *...[[astronaut|ľudia]] sa v kozmickom priestore pohybujú nepretržite už takmer 18 rokov? *...na palube tragicky presláveného [[Challenger (raketoplán)|raketoplánu Challenger]] pri lete '''[[STS-51-L]]''' malo prebehnúť prvé nahrávanie skladby do hudobného albumu v kozme? *...návrh prvej znovupoužiteľnej [[nosná raketa|nosnej rakety]], '''[[Delta Clipper]]''', pochádza už z roku [[1985]]? *...aj astronaut '''[[Mike Collins]]''' mal možnosť prechádzať sa po [[Mesiac]]i (ako veliteľ [[Apollo 17|Apolla 17]]), ale odmietol ju? [[File:Transhab-cutaway.jpg|right|90px|Návrh modulu TransHab]] *...'''[[stav beztiaže]]''' možno na Zemi napodobniť ponáraním pokusných osôb do vody či špeciálneho gélu? *...na začiatku [[Program Gemini|programu Gemini]] existoval koncept ''Direct Ascent'', podľa ktorého by sa na [[Mesiac]] letelo priamo prostredníctvom mamutej rakety '''[[Nova (nosná raketa)|Nova]]'''? *...vývoj viacúrovňového obytného modulu pre [[ISS]], '''[[TransHab]]''', bol zastavený v prospech modulu [[Habitation modul]], ktorý však bol napokon zrušený tiež? *...trosky bočných blokov [[Sojuz]]u 2.1a, ktorý vyniesol kozmickú loď [[Progress]] MS-06, spôsobili na mieste dopadu stepný požiar s ľudskou obeťou? *...Rusko zredukovalo svoje posádky '''[[posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|expedícii ISS]]''' s odôvodnením, že traja Rusi by na stanici momentálne nemali dostatok práce? *...sonda '''[[MESSENGER]]''' urobila 100-krát viac snímok [[Merkúr]]a, ako hovorili pôvodné plány? *...pomenovanie minerálu '''[[armalcolit]]''' pochádzajúceho z [[Mesiac]]a vzniklo spojením prvých slabík priezvisk prvej trojice účastníkov mesačnej výpravy, [[Neil Armstrong|Armstronga]], [[Buzz Aldrin|Aldrina]] a [[Michael Collins|Collinsa]]? *...na [[ISS]] prebehlo prvé [[čítanie DNA]] vo vesmíre? *...testovacia sonda kozmického detektoru [[gravitačná vlna|gravitačných vĺn]], '''[[LISA Pathfinder]]''', je 10 000-krát stabilnejšia než ktorýkoľvek iný satelit, ktorý kedy odštartoval na vedeckú misiu? [[File:Dawn spacecraft model.png|right|140px|Sonda Dawn]] *...posádky kozmických lodí '''[[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]]''' sú vybavené napríklad sekerkami či puškami na medvede? *...posledným činiteľom '''[[havária raketoplánu Challenger|katastrofy raketoplánu Challenger]]''' bol pravdepodobne [[vietor]], silnejší než pri všetkých predošlých štartoch? *...'''[[Dawn (sonda)|Dawn]]''' je jediná [[kozmická sonda]], ktorá obiehala až dve mimozemské telesá? *...'''[[Neil Armstrong]]''' doručil svoju prihlášku do výberu [[astronaut]]ov po uzávierke a bola akceptovaná len vďaka jeho dobrému menu? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' dorazila k Venuši skôr ako sonda '''[[Magellan]]''', hoci štartovala až po nej? *...raketa '''[[Delta IV|Delta IV Heavy]]''' dokáže na [[geostacionárna dráha|geostacionárnu dráhu]] umiestniť náklad s hmotnosťou až 6 750 kg? *...'''[[Cassini (sonda)|sonda Cassini]]''' našla pri [[Saturn]]e zrnká medzihviezdneho prachu? *... zničenie družice [[Fengyun-1C]] antidružicovou zbraňou v roku 2007 vytvorilo najväčší známy počet úlomkov '''[[kozmický odpad|kozmického odpadu]]''' naraz v histórii? *...na palube vyslúžilej kozmickej lode '''[[Cygnus (kozmická loď)|Cygnus]]''' plánujú vedci v rámci experimentu ''Saffire'' založiť požiar? [[File:Gemini spacecraft.jpg|right|100px|Kozmická loď Gemini]] *...od '''[[havária raketoplánu Challenger|katastrofy raketoplánu Challenger]]''' uplynulo [[28. január]]a už 30 rokov? *...až mesačná sonda [[LRO]] v roku [[2013]] zistila presné polohy sovietskych mesačných vozidiel '''[[Lunochod]]ov'''? *...vážne sa uvažovalo o tom, že prvý pilotovaný oblet [[Mesiac]]a by prebehol v '''[[Gemini (kozmická loď)|kozmickej lodi Gemini]]'''? *...na zobúdzanie [[kozmonaut]]ov na stanici '''[[Mir]]''' sa používal poplach? *...od vylepšenia v roku [[2006]] mali byť '''[[Space Shuttle|americké raketoplány]]''' teoreticky schopné pristáť aj bez posádky, riadené odborníkmi zo Zeme? *...astronaut '''[[Luca Parmitano]]''' sa v roku [[2013]] počas [[výstup do otvoreného vesmíru|výstupu do otvoreného vesmíru]] takmer utopil vo vlastnom skafandri? *...pobyt '''[[Sojuz (kozmická loď)|kozmickej lode Sojuz]]''' vo vesmíre je časovo limitovaný koróziou jej nádrží vplyvom paliva? *...slnečná sonda '''[[SOHO]]''' objavila už 3 000 [[kométa|komét]]? *...druhého kozmonauta sveta, '''[[German Titov|Germana Titova]]''', pri pristávaní na padáku počas návratu z vesmíru takmer prešiel vlak? [[File:New Horizons Transparent.png|right|90px|New Horizons]] *...prvý '''[[New Horizons|prelet]]''' okolo [[trpasličia planéta|trpasličej planéty]] [[Pluto]] nastal skoro na deň presne 50 rokov po dátume, kedy prvá [[Mariner 4|funkčná sonda]] blízko preletela okolo inej planéty – [[Mars]]u? *…prvý pes vo vesmíre, '''[[Lajka]]''', sa v skutočnosti volala Kučierka? *…'''[[NERVA]]''' bol motor pre raketu [[Saturn V]], ktorý by jej nosnosť zvýšil až o 50 %, ale nebol použitý z dôvodu, že produkoval [[rádioaktivita|rádioaktívne]] spaliny? *…tím okolo americkej sondy [[Mars Reconnaissance Orbiter]] (MRO) nedávno našiel stratenú britskú sondu '''[[Beagle 2]]'''? *…pristávací modul '''''[[Rosetta (sonda)|Philae]]''''' na kométe [[67P/Čurjumov-Gerasimenko]], ktorý bol od [[15. november|15. novembra]] 2014 v hibernácii, sa v júni 2015 prebudil? *…kozmonautka '''[[Samantha Cristoforettiová]]''' prekonala v roku 2015 rekord v dĺžke neprerušovaného pobytu ženy a zároveň aj v dĺžke pobytu Európana vo vesmíre? *...prvá mesačná sonda, '''[[Luna 1]]''', cielene vytvorila vo vzdialenosti 113 000 km od Zeme umelú [[kométa|kométu]] zo [[sodík]]a? *...Sonda '''[[Mariner 4]]''', prvá úspešná [[prieskum Marsu kozmickými sondami|sonda k Marsu]], mala problémy s orientáciou, pretože si navigačnú hviezdu [[Canopus]] mýlila s [[Aldebaran]]om, [[Regulus|Regulom]], a [[Naos]]om? *...Prvý let k [[Mesiac]]u sa [[USA]] podaril až na tretí pokus a ich prelet bol oveľa vzdialenejší od mesačného povrchu než prvý ruský prelet? [[File:Sputnik asm.jpg|right|80px|Sputnik 1]] *...prvé historicky overené použitie [[raketa|rakiet]] (na bojové účely) pochádza z roku [[1232]]? *...[[Leonid Denisovič Kizim]] a [[Vladimir Alexejevič Soloviov]] prešli v roku 1986 do stanice '''[[Mir]]''' ako jej prvá základná posádka, po 51-dňovom pobyte na Mire preleteli na stanicu Saľut-7 a odtiaľ sa opať vrátili na Mir? *...štart prvej umelej družice Zeme, [[Sputnik 1|Sputniku 1]], podnietil založenie '''[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]'''? *...v Rusku sa dokončuje nový kozmodróm '''[[Vostočnyj]]'''? *...keď sa v novembri [[2007]] sonda '''[[Rosetta (sonda)|Rosetta]]''' približovala k Zemi, bola považovaná za novoobjavený, pre Zem nebezpečný [[planétka|asteroid]] s označením 2007 VN84? *...od roku [[1984]] neodštartovala žiadna úspešná ruská [[planetárna sonda]]? *...[[Space Shuttle|raketoplány]] mali byť schopné štartovať z '''[[Program Space Shuttle|dvoch rozličných kozmodrómov]]?''' *...prví sovietski kandidáti na [[kozmonaut]]ov museli v priebehu výberu vydržať stáť 20 minút v ľadovo chladnej vode? *...z kozmodrómu [[Wallops Flight Center]] odštartovalo 7. marca 1970 sedem rakiet v intervale iba dvestodesať sekúnd? [[Súbor:Apollo 11 Lunar Lander - 5927 NASA.jpg|right|90px|Lunárny modul programu Apollo]] *...'''[[Jurij Gagarin]]''' mal na Mesiac dopraviť časť popola [[Sergej Koroľov|Sergeja Koroľova]]? *...[[Rusko]] buduje a premiestňuje [[raketa|rakety]] vo vodorovnej polohe aj kvôli silným vetrom panujúcim na jeho území? *...uvažovalo sa, že pre '''[[program Apollo]]''' sa vybuduje úplne nový [[kozmodróm]]? *...kozmické lode [[Vostok 3]] a [[Vostok 4]] štartovali z rovnakej rampy necelých 24 hodín po sebe? *...jedinými [[raketový motor na tuhé pohonné látky|raketovými motormi na tuhé pohonné látky]] používanými pri pilotovaných letoch boli motory '''[[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]]'''? *...v prvom štvrťstoročí kozmonautiky si [[Sovietsky zväz]] vystačil len s piatimi základnými typmi [[nosná raketa|rakiet]], ktoré boli všetky odvodené od [[balistická raketa|balistických rakiet]]? *...astronautom '''[[Apollo 13|Apolla 13]]''' zachránil život adaptér na filter [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] núdzovo vyrobený z ponožky, lepiacej pásky, plastového sáčku a plastového obalu letovej príručky? *...nosnosť [[Space Shuttle|raketoplánu]] bola približne 23 ton nákladu? *...za záhadné zrýchľovanie sond [[Pioneer 10]] a [[Pioneer 11|11]] údajne môže tepelný výkon ich [[rádioizotop]]ových zdrojov? [[Súbor:STS-134 International Space Station after undocking.jpg|right|90px|Medzinárodná vesmírna stanica]] *...sklon dráhy, na ktorej bola budovaná '''[[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]]''', spôsobil, že [[Space Shuttle|raketoplán]] mohol vyniesť až o 6 ton menej nákladu než na optimálnu dráhu? *...pred misiou [[STS-70]] bola penová izolácia [[Space Shuttle External Tank|nádrže ET]] poškodená ďatlami, ktoré do nej vyďobali desiatky otvorov? *...Až 8 plánovaných modulov Medzinárodnej vesmírnej stanice bolo zrušených? *...rekord v počte letu do vesmíru (7) držia astronauti '''[[Jerry Ross]]''' a '''[[Franklin Chang-Diaz]]'''? *...všetky pokusy o pristátie sondy na mesiaci '''[[Fobos (mesiac)|Fobos]]''' boli neúspešné? *...'''[[Mariner 9]]''' bola prvá sonda obiehajúca okolo inej planéty? *...sonda '''[[Voyager 1]]''' je od Zeme ďalej, než akýkoľvek ľudstvom vytvorený či ľudstvom známy prírodný objekt v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]? *...v roku 2008 [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] priznala, že notebooky na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] boli nakazené [[počítačový vírus|počítačovým vírusom]]? *...vďaka malej hustote materiálu vo vnútri '''[[pásmo planétok|pásma planétok]]''' je pravdepodobnosť, že sa prelietajúca sonda s niektorým asteroidom zrazí, menšia ako jedna k miliarde? [[Súbor:Challenger explosion.jpg|right|60px|havária raketoplánu Challenger]] *...po '''[[havária raketoplánu Challenger|havárii raketoplánu Challenger]]''' prestali [[Space Shuttle|raketoplány]] vynášať do kozmu vojenské a komerčné družice? *...časopis '''[[Letectví a kosmonautika]]''' vychádza už 90 rokov? *...misia [[STS-94]] je opakovaním neúspešnej misie '''[[STS-83]]''' (s rovnakým raketoplánom, s rovnakou posádkou, s rovnakým vybavením a s takmer identickým emblémom)? *... '''[[Federálna vesmírna agentúra Ruska]]''' plánuje ponúkať kozmickým turistom oblet Mesiaca za cenu približne 100 miliónov dolárov? *...počas [[program Space Shuttle|histórie raketoplánov]] bolo z nákladových priestorov týchto strojov vypustených celkove 180 [[umelá družica|družíc]], čiže pripadá priemerne 1,3 vypustenej družice na každú misiu? *...prvé '''[[zvieratá vo vesmíre|stavovce]]''', ktoré obleteli [[Mesiac]] a úspešne sa vrátili na Zem, boli [[korytnačky]]? *...v smere hruď – chrbát je človek schopný vydržať niekoľko desiatok sekúnd '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''' 15 až 20 g? *...najvyšší počet členov posádky samostatne letiacej [[kozmická loď|kozmickej lode]] bol 8? (v raketopláne [[Challenger (raketoplán)|Challenger]] v roku [[1985]]) *...počet tragicky končiacich misií ruských [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuzov]] a [[Space Shuttle|amerických raketoplánov]] je rovnaký? [[Súbor:Herschel Space Observatory.jpg|right|50px|Herschelov vesmírny ďalekohľad]] *...[[Rusko]] plánuje tento rok vypustiť svoju '''[[Fobos-Grunt|prvú planetárnu misiu po 15 rokoch]]'''? *...ľudia [[kozmický let s ľudskou posádkou|lietajú do kozmu]] už 50 rokov? *...najväčším kozmickým ďalekoľadom nie je [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]], ale '''[[Herschelov vesmírny ďalekohľad]]'''? *...pri misii '''[[STS-135]]''' po prvýkrát od roku 1983 (misia [[STS-6]]) letela v raketopláne len štvorčlenná posádka? *...až pri šiestich [[program Space Shuttle|misiách raketoplánov]], ktoré predchádzali '''[[havária raketoplánu Columbia|tragickému letu Columbie]]''', boli po pristátí na [[družicový stupeň raketoplánu|orbiteroch]] zistené poškodenia ich [[tepelný štít|tepelných štítov]] penou alebo ľadom? *...najdlhšie slúžiacou sondou pre [[prieskum Marsu]] je '''[[Mars Odyssey]]''' (slúži od roku 2001)? *...obec Bajkonur leží až 320 km od '''[[Bajkonur|rovnomenného kozmodrómu]]'''? Toto meno pre kozmodróm vybrané kvôli utajeniu jeho polohy. *...je možné, že Spojeným štátom sa podarilo dostať na [[Mesiac]] tak rýchlo "vďaka" nehode '''[[Apollo 1]]'''? *...[[Konstantin Eduardovič Ciolkovskij]], jeden zo zakladateľov kozmonautiky, bol zároveň spisovateľom '''[[sci-fi]]'''? *...vo výške, v ktorej obieha [[ISS]], je [[gravitácia]] Zeme len približne o 15 % menšia než na zemskom povrchu? [[Súbor:Mir on 12 June 1998.jpg|right|80px|Mir]] *... najväčšie zrýchlenie zo všetkých [[kozmická sonda|kozmických sond]] v priebehu misie vykonala sonda '''[[Dawn (sonda)|Dawn]]''' v júni [[2010]]? *...kozmickú stanicu '''[[Mir]]''' zachvátil v roku 1997 požiar? *...sondu '''[[CONTOUR]]''' pravdepodobne roztavili spaliny vlastného motora? *...prvýkrát videla [[Zem]] ako celok posádka kozmickej lode '''[[Apollo 8]]'''? *...na jar [[2004]] prekonala návštevnosť internetových stránok s fotografiami vyhotovenými sondami '''[[Mars Exploration Rover]]''' dokonca aj návštevnosť stránok s tématikou pornografie? *...'''[[Space Shuttle|raketoplán]]''' bol prvý typ americkej [[kozmická loď|kozmickej lode]], ktorý neabsolvoval svoj prvý skúšobný let v bezpečnejšom bezpilotnom režime? *…'''[[Program Constellation]]''', ktorý mal vrátiť Američanov na [[Mesiac]] a neskôr ich dostať aj na [[Mars]], bol navrhnutý na zrušenie? *…kozmodróm '''[[Bajkonur]]''' je viac než 11-krát väčší ako [[Kennedyho vesmírne stredisko]]? (rozloha 6 717 km<sup>2</sup> oproti 567 km<sup>2</sup>) *… misia '''[[Fobos-Grunt]]''' by sa mala vrátiť na Zem so vzorkami z mesiaca [[Fobos (mesiac)|Fobos]]? *…prvé americké kozmické laboratórium '''[[Skylab]]''' vzniklo prestavbou nevyužitého [[raketový stupeň|stupňa]] [[nosná raketa|nosnej rakety]]? *…[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] plánuje vypustiť '''[[JIMO|sondu]]''' určenú špeciálne na prieskum troch najväčších ľadových [[mesiace Jupitera|mesiacov Jupitera]]? *…'''[[Venera 1]]''' bola prvou sondou, ktorá opustila obežnú dráhu [[Zem]]e a zamierila k [[Venuša|inej planéte]]? *...sonda '''[[New Horizons]]''' je taká rýchla, že vzdialenosť [[Mesiac]]a od Zeme dosiahla už 9 hodín po štarte, zatiaľčo [[Apollo (kozmická loď)|kozmickým lodiam Apollo]] to trvalo 4 dni? *...manželka astronauta [[Randy Besnik|Randyho Besnika]] porodila dieťa kým on bol [[výstup do otvoreného vesmíru|v otvorenom kozme]] počas misie [[STS-129]]? *...sonda '''[[Voyager 1]]''' je od nás ďalej než akýkoľvek známy prírodný objekt v [[slnečná sústava|slnečnej sústave]]? *...prvá [[kozmická loď]] vybavená palubným [[počítač]]om bola '''[[Gemini 3]]'''? *...prvým objektom, ktorý sa vrátil z obežnej dráhy späť na Zem, bolo puzdro družice '''[[Discovever 13]]'''? *...nevydarený pokus o '''[[Vanguard 6|prvé vypustenie]]''' umelej družice [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] pomenovali svetové média "Kaputnik"? [[Súbor:Aerogel hand.jpg|right|100px|Aerogél]] *...sonda '''[[Fobos 2]]''' sa mala ako prvá sonda pokúsiť pristáť na povrchu mesiaca [[Fobos (mesiac)|Phobos]], ale neuspela? *…Prvý marťanský rover, [[Sojourner]], prešiel po [[povrch Marsu|povrchu Marsu]] len 80 metrov? *...'''[[aerogél]]''', ktorý vyvinula [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v spolupráci s [[Aspen Systems, Inc]] je pevná látka s najmenšou [[hustota|hustotou]] na svete? *...'''[[posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice|stálu posádku]]''' Medzinárodnej vesmírnej stanice tvorí v súčasnosti až šesť osôb? * ...v závere misie '''[[STS-9]]''' došlo na palube [[Columbia (raketoplán)|raketoplánu Columbia]] k požiaru a výbuchu? *...astronauti [[Mark Edward Kelly]] a [[Scott Joseph Kelly]] sú [[dvojčatá]]? *...na povrchu [[Mesiac]]a stálo doteraz celkovo '''[[program Apollo|dvanásť ľudí]]'''? *...družice [[Kosmos 2251]] a [[Iridium 33]] sa navzájom zrazili na [[obežná dráha|obežnej dráhe]]? *...doštičky tepelnej ochrany na povrch '''[[program Space Shuttle|novovyrobeného raketoplánu Columbia]]''' pripevňovali študenti? [[Súbor:Artwork Galileo-Io-Jupiter.JPG|right|90px|sonda Galileo]] *...raketoplán '''[[Enterprise (raketoplán)|Enterprise]]''' má svoje pomenovanie podľa kozmickej lode zo serálu [[Star Trek]]? *...'''[[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]]''' nemohla počas celej svojej misie vysielať údaje cez hlavnú anténu, a preto musela zredukovať hlavne prenos obrazových údajov? *...prvé ruské pilotované '''[[kozmická loď|kozmické lode]]''' mali väčší vnútorný objem ako pvé americké pilotované lode? *…na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] [[Zem]]e sa v súčasnosti pohybuje 6&nbsp;100 '''[[Umelé kozmické teleso#Počty registrovaných kozmických telies|registrovaných]]''' úlomkov [[kozmický odpad|kozmického smetia]]? *...pri '''[[Apollo 11|prvom pilotovanom lete na Mesiac]]''' bez problémov pracovalo 99,9999% systémov [[kozmická loď|kozmickej lode]] a na 5 systémoch sa vyskytla závada? *…robot '''[[Opportunity]]''' objavil na povrchu [[Mars]]u [[meteorit]]? *...misiu '''[[STS-118]]''' mal pôvodne absolvovať orbiter [[Columbia (raketoplán)|Columbia]], pričom malo ísť o jeho prvý let k [[ISS]]? *...riadiaci panel kabíny '''[[Apollo (kozmická loď)|Apolla]]''' mal len 700 prvkov, kdežto [[Space Shuttle|raketoplán]] ich má až 18 000? *...V auguste 2004 [[Sean O´Keefe]] oficiálne požiadal [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety]], aby pripravilo detailný návrh na robotickú '''[[STS-125|servisnú misiu]]''' k [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovmu ďalekohľadu]], ale robotická misia bola opísaná ako „nereálna“? [[Súbor:Rosetta computer model.jpg|right|80px|Rosetta]] *...'''[[stav beztiaže]]''', ktorí zažívajú [[astronaut]]i na obežnej dráhe nie je spôsobený neprítomnosťou [[gravitácia|gravitácie]] ale tým, že ich kozmická loď je voči Zemi v stave [[voľný pád|voľného pádu]]? *...pristávací modul '''[[Rosetta (sonda)|Philae]]''' ná v roku [[2014]] pristáť na [[67P/Churyumov-Gerasimenko|kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko]]? *...'''[[kozmická sonda|kozmické sondy]]''' nikdy neletia k iným [[planéta]]m po priamke, pretože takáto dráha by si paradoxne vyžadovala obrovské množstvo [[energia|energie]]? *...psy '''[[Belka a Strelka]]''' boli prvé [[organizmus|organizmy]], ktoré sa vrátili z [[vesmír]]u na [[Zem]] živé? *...odpočítavanie pred štartom '''[[Space Shuttle|raketoplánu]]''' trvá 43 hodín a niekoľkokrát sa zámerne prerušuje? * ...'''[[STEREO]]''' je dvojica [[kozmická sonda|sond]], z ktorých jedna sa nachádza na obežnej dráhe 45° „pred“ Zemou a druhá 45° „za“ Zemou? *...prvé pristátie na [[planétka|planétke]] uskutočnila sonda '''[[NEAR Shoemaker]]'''? *...najväčší súhrnný počet hodín strávených '''[[výstup do otvoreného vesmíru|výstupom do otvoreného vesmíru]]''' dosiahol [[Anatolij Jakovlevič Soloviov]], ktorý počas šestnástich výstupov strávil v otvorenom priestore čas 82 hodín 22 minút? *...sedem z deviatich stretnutí [[Space Shuttle|amerického raketoplánu]] s ruskou stanicou [[Mir]] absolvoval orbiter [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]]? [[Obrázok:Hubble Space Telescope (27946391011).jpg|right|80px|Hubbleov vesmírny ďalekohľad]] * ...[[radiácia]] na obežnej dráhe [[Mars]]u je 2,5-krát väčšia ako na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnej vesmírnej stanici]] , ale napriek tomu dosahuje limity pre bezpečný pobyt? * ...'''[[Hubbleov vesmírny ďalekohľad]]''' mal po vypustení optickú vadu, tzv. sférickú aberáciu? *...[[Ruská kozmická agentúra]] projektuje ako náhradu svojich vyše 40-ročných kozmických lodí [[Sojuz]] viacnásobne použiteľnú loď '''[[Kliper]]'''? *...prvá [[kozmická stanica]] bola '''[[Saľut 1]]''' vypustená v roku [[1979]]? * ....pri pokuse o '''[[STS-41-D|prvý štart raketoplánu Discovery]]''' [[26. jún]]a [[1984]] vypukol v jeho motorovej sekcii požiar? * ...spoločnosť [[MirCorp]] chcela natáčať na palube vyslúžilej kozmickej stanice '''[[Mir]]''' film? *... výskumný mikrosatelit [[CubeSat]] je kocka so stranou 10 [[cm]] vo všetkých rozmeroch a váži menej ako jeden [[kilogram]]? *... človek je schopný v smere hruď - chrbát vydržať niekoľko desiatok sekúnd '''[[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]]''' 15 až 20 G? *...kozmická loď '''[[Sojuz T-15]]''' ako prvá uskutočnila prelet medzi dvoma [[kozmická stanica|vesmírnymi stanicami]]? [[Obrázok:Phoenix landing.jpg|right|80px|sonda Phoenix]] * ...pred svojím tragickým letom [[STS-51-L]] absolvoval''' [[Challenger (raketoplán)|raketoplán Challenger]]''' 9 úspešných misií? * ...sonda '''[[Phoenix (sonda)|Phoenix]]''' nesie na svojej palube špeciálne [[DVD]], ktoré okrem iného obsahuje aj takmer štvrť milióna mien ľudí, ktorí sa zaregistrovali na webe Planetárnej spoločnosti? *...sovietsky kozmonaut [[Valerij Fiodorovič Bykovskij]] absolvoval najdlhší vesmírny let jedného človeka? Jeho misia na lodi '''[[Vostok 5]]''' trvala päť dní, pôvodne bola naplánovaná až na osem dní. *...od [[24. júl]]a 1975 do [[12. apríl]]a [[1981]] sa neuskutočnil žiadny americký '''[[kozmický let s ľudskou posádkou|pilotovaný kozmický let]]'''? *...V roku [[1997]] sa ruská orbitálna stanica '''[[Mir]]''' zrazila s kozmickou loďou [[Progress (kozmická loď)|Progress]], ktorá ju vážne poškodila? *...'''[[Voschod 1]]''' bola prvá viacmiestna [[kozmická loď]]? *...[[Charles K. Johnson]] vyslovil tvrdenie, že '''[[Spochybnenie pristátia na Mesiaci|pristátia na Mesiaci boli sfalšované]]''' v hollywoodskych filmových štúdiách, pričom scenár napísal sci-fi autor [[Arthur Charles Clarke]]? *... všetky [[umelá družica|družice]] bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] štartovali na obežnú dráhu z kozmodrómu '''[[Pleseck]]'''? *... '''[[Sally Kristen Ridová|prvá americká astronautka]]''' letela do vesmíru až v roku [[1983]]? [[Obrázok:STS-107 Columbia entry imaged from ground.jpg|right|80px|Havária raketoplánu Columbia]] * ... '''[[beztiažový stav]]''' má na živé organizmy nepriaznivý vplyv a spôsobuje v nich [[fyziológia|fyziologické]] zmeny? *...pri '''[[havária raketoplánu Columbia|havárii raketoplánu Columbia]]''' zahynula celá sedemčlenná posádka, ale pokusné [[červy]], ktoré sa nachádzali na palube, ju prežili? *...[[Sovietsky zväz|Sovietska]] raketa '''[[N-1]]''' vyššia a ťažšia ako [[Saturn (nosná raketa)|raketa Saturn]] nikdy nevydržala do úspešného oddelenia prvého stupňa? Najúspešnejší pokus zlyhal približne 10 sekúnd pred oddelením. *...proti '''[[STS-34|štartu sondy Galileo]]''' protestovali aktivisti bojujúci za ochranu [[životné prostredie|životného prostredia]]? * ...[[družicový stupeň raketoplánu]] je dlhší, ako všetky typy doteraz použitých ruských a amerických '''[[kozmická loď|kozmických lodí]]''' (bez [[nosná raketa|nosnej rakety]]) dokopy? * ...v dôsledku [[programátor]]skej chyby došlo k strate približne polovice dát, ktoré '''[[Huygens (sonda)|sonda Huygens]]''' odvysielala na [[Cassini (sonda)|sondu Cassini]] a preto nemohli byť odvysielané na [[Zem]]? [[Obrázok:StoryMusgrave.jpg|100px|right|Franklin Story Musgrave]] *...'''[[Franklin Story Musgrave]]''' je jediný [[astronaut]], ktorý počas svojej kariéry letel všetkými [[Šablóna:Raketoplány|piatimi americkými raketoplánmi]]? *...ruský raketoplán '''[[Buran]]''' bol v roku [[2002]] zničený, keď naň spadla strecha hangáru? *...na [[Mesiac]]i sa nachádza umelecké dielo v podobe '''[[Fallen Astronaut|8 cm sošky astronauta]]'''? *...britský spisovateľ [[sci-fi]] [[Arthur C. Clarke]] bol prvý, kto navrhol '''[[geostacionárna družica|geostacionárnu družicu]]'''? *...výrok "Houston, máme tu problém" vyslovil astornaut '''[[John Leonard Swigert|John Swigert]]''', pilot veliteľského modulu misie [[Apollo 13]]? *...najvzdialenejšie teleso od [[Zem]]e, ktoré vyrobil človek, je sonda '''[[Voyager 1]]'''? *...'''[[Harrison Hagan Schmitt|Harrison Schmitt]]''' bol jediný vedec ([[geológ]]), ktorý sa prechádzal po povrchu [[Mesiac]]a? *... v roku 2015 sonda '''[[New Horizons]]''' preletí okolo [[Pluto|Pluta]] v minimálnej vzdialenosti 10 000 km? *...menej ako polovica misií na [[Mars]] bola neúspešná, čo viedlo k tomu, že niektorí ľudia si mysleli, že je Mars prekliatý? *...sonda '''[[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]]''' objavila prvú binárnu planétku [[243 Ida]]/Dactyl? *...už od čias [[program Gemini|programu Gemini]] NASA používa na zobúdzanie svojich [[astronaut]]ov na obežnej dráhe [[pieseň|piesne]]? *...'''[[Vladimir Michajlovič Komarov|Vladimir Komarov]]''' bol prvý človek, ktorý zahynul pri kozmickom lete? * ...družice '''[[Iridium (družica)|Iridium]]''' môžu mať na oblohe pri odraze slnečného svetla pod vhodným uhlom niekoľkonásobne väčšiu jasnosť ako [[Venuša]]? * ...štart '''[[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]]''' musel byť odložený aj z dôvodu, že v nákladovom priestore [[Discovery (raketoplán)|raketoplánu, ktorý ho vynášal]], sa vyskytli moskyty? * ...ruský raketoplán '''[[Buran]]''' abslovoval svoj jediný a úspešný let v bezpilotnom režime? * ...až siedma sonda vyslaná k [[Mars]]u ('''[[Mariner 4]]''') odvysielala prvé fotografie jeho [[areografia|povrchu]]? [[Image:Discovery_seen_from_Mir_-_GPN-2000-001091.jpg|90px|right|Raketoplán Discovery]] * ...raketoplán '''[[Discovery (raketoplán)|Discovery]]''' preletel väčšiu vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od [[Slnko|Slnka]]? Za 296,84 dňa strávených na obežnej dráhe nalietal celkove 158&nbsp;859&nbsp;429&nbsp;km. * ...ruskí kozmonauti pri ceste na [[odpaľovacia rampa|odpaľovaciu rampu]] na chvíľu vystúpia z autobusu a vymočia sa na jedno z jeho kolies? Táto tradícia pretrváva od čias, ako to v roku [[1961]] prvýkrát urobil '''[[Jurij Gagarin]]'''. * ...[[kozmonaut]]i pri [[spánok|spánku]] vo vesmíre nikdy nechrápu? Môže za to '''[[bezváhový stav]]'''. * ...posledné hlásenie z raketoplánu '''[[Challenger (raketoplán)|Challenger]]''' 3 sekundy pred jeho [[STS-51-L|deštrukciou]] znelo: „Všetko v poriadku, ideme na plný plyn!“? * ...prvá umelá družica sveta '''[[Sputnik 1]]''' mala [[apogeum]] (najvzdialenejší bod svojej dráhy od zemského povrchu) až vo výške 939 km? * ...'''[[Shuttle Landing Facility|pristávacie dráhy]]''' pre [[Space Shuttle|raketoplány]] s označením 15 a 33 sú v skutočnosti jedna a tá istá dráha? Číselné označenie sa mení podľa toho, či na ńu raketoplán nalietava zo severozápadu juhovýchodným smerom (dráha 15), alebo od juhovýchodu na severozápad (dráha 33). [[Obrázok:Vehicle-Assembly-Building-July-6-2005.jpg|right|90px|raketová montážna hala Vehicle Assembly Building]] * ...raketová montážna hala '''[[Vehicle Assembly Building|VAB]]''' je taká obrovská, že sa v nej pod stropom môžu kondenzovať vodné pary a môže v nej [[dážď|pršať]]? Aby k tomu nedochádzalo, [[vzduch]] vo vnútri neustále vymieňa 125 ventilátorov. * ...najmladší kozmonaut sveta bol [[German Titov]]? Keď v roku [[1961]] absolvoval svoj jediný let v kozmickej lodi [[Vostok 2]], mal iba 25 rokov. * ...raketa '''[[Saturn V]]''' bola 111 metrov vysoká ? * ...najdlhší neprerušený pobyt človeka vo vesmíre ([[Valerij Poljakov|Valerija Poljakova]]) trval 437 dní? * ...[[Columbia (raketoplán)|raketoplán Columbia]] sa nikdy nestretol s nijakou [[vesmírna stanica|vesmírnou stanicou]]? * ...z chôdze astronautov misie [[Apollo 12]] po [[Mesiac]]i neexistujú nijaké zábery len preto, lebo astronaut [[Alan Bean]] omylom namieril televíznu kameru na [[Slnko]]? [[Obrázok:Soyuz TMA-1 at the ISS.jpg|right|90px]] * ...existuje rokenrolová kapela s názvom [[Max Q]], ktorej členmi sú samí [[astronaut]]i? * ...prvá planéta, ktorej povrch zasiahla kozmická sonda ([[Venera 3]]) bola naša najbližšia planéta [[Venuša]]? * [[Space Shuttle|Raketoplány]] lietajú do vesmíru už 26 rokov? * Nedávno zomrel [[Walter Marty Schirra|Wally Shirra]], jediný človek, ktorý kedy letel vesmírnou loďou [[Mercury (kozmická loď)|Mercury]], [[Gemini (kozmická loď)|Gemini]] aj [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]]? * Výbuch na vesmírnej lodi [[Apollo 13]] nastal [[13. apríl]]a? * Planéty [[Urán (planéta)|Urán]] a [[Neptún]] boli preskúmané len jedinou sondou, [[Voyager 2]]? [[Kategória:Wikipédia:Archív]] [[Kategória:Portál:Kozmonautika]] 5wlyh8haa92w55oppy9pailcvj94mzv Slina 0 183133 8356535 8338149 2026-08-15T14:33:21Z Олександр Марков 217899 Opravený preklep 8356535 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} '''Sliny''' ({{vjz|lat}} salivae) sú výlučky [[slinná žľaza|slinných žliaz]]. Sliny zvlhčujú spracúvanú potravu v ústach, obaľujú ju hlienom [[mucín]]om, a tak z nej vytvárajú hlt, ktorý sa prehĺtnutím dostane do ďalších častí [[Tráviaca sústava|tráviacej sústavy]]. Človek denne vyprodukuje 1,5 – 2 litrov slín – v závislosti od druhu prijatej potravy, počtu jedál a zásobovaní tela tekutinami. Tvorba slín závisí na stupni hydratácie organizmu – znižuje sa pri nedostatku tekutín. Výsledné [[pH]] slín je neutrálne až slabo alkalické (pH = 7 až 7,2). V porovnaní s [[Krvná plazma|krvnou plazmou]] je množstvo [[Ión|iónov]] menšie, slina je hypotonická. Pri stimulácií k potrave ([[Pavlovov efekt]]) pH slín stúpa k hodnote 7,0 – 7,2, následne po jedle klesne na hodnotu 6,5 až 6,9. Sliny tvorí až z 99 % voda. Zvyšných 0,5 – 1% sú mnohé dôležité zlúčeniny: Prevahu tvorí mukus – hlien, sliz – ktorý sa skladá predovšetkým z [[mukopolysacharid|mukopolysacharidov]] a [[glykoproteín|glykoproteínov]]. Mukus má za úlohu slizom obaliť v ústach prežúvanú potravinu, bez jej dostatočnej prítomnosti je ťažké prehĺtanie. Mukus je potrebný aby hlt ľahko skĺzol dole hltanom. Pri jedení má mechanickú úlohu, v pokoji ochrannú – chráni povrch [[Sklovina|skloviny]] pred vznikajúcimi [[Kyselina|kyselinami]] zo zvyškov potravy a nápojov v ústach. Sliny majú zásadnú úlohu pri vnímaní chuti, pomáhajú pri prenose chuti a chránia chuťové receptory<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matsuo | meno = R. | autor = | odkaz na autora = | titul = Role of saliva in the maintenance of taste sensitivity. | url = https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12002816 | vydavateľ = Crit Rev Oral Biol Med. | dátum vydania = 2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>. V slinách sa nachádzajú aj enzymatické rozkladné látky ([[Enzým|enzýmy]]) – trávenie preto začína už v ústach: *α-amyláza ptyalín – natrávujúca [[Polysacharid|polysacharidy]], rozkladá škrob na maltózu a dextrín *[[lyzozým]] – ničí baktérie, má dezinfekčnú funkciu, ktorý rozpúšťa stenu niektorých baktérií. *Sliny obsahujú aj [[ptyalín]], čo je zmes enzýmov – amyláz – natrávujúcich [[Polysacharid|polysacharidy]] *[[linguálna lipáza]] – trávi tuky – pomáha pri trávení mlieka obsahujúceho veľa tukov. *ostatné enzýmy: [[fosfomonoesteráza]], [[amidáza]], [[laktoperoxidáza]]….. Ďalšie substancie sú zásadotvorné ióny [[vápnik]]a, [[draslík]]a, [[sodík]]a a [[chlorid]]ov. Stopy [[fluorid]]u a [[rhodanid]]u sú pre udržanie kvalitnej skloviny dôležité. Sliny sklovinu vyživujú a taktiež svojím povlakom chránia [[zuby]] pred [[Zubný kaz|zubným kazom]]. Aj z toho dôvodu tesne pred [[Zvracanie|zvracaním]] dochádza k nápadnému tečeniu slín – signálu prípravy tela k zvracaniu, – ktoré znížia pH kyslých zvratkov ([[žalúdočná šťava]] – [[kyselina soľná]] HCl s pH okolo 1,1). Pri prevažne kyslej strave ([[mäso]], [[obilniny]]…) sa zvyšuje zakyselenie organizmu, následne sa pH slín posúva trvalo viac do kyslej oblasti ústna dutina je viac-menej v takomto prípade trvalo kyslá, čo má za následok odplavovanie skloviny a zvýšenie kazivosti zubov. [[Vegetariánstvo|Vegetariáni]], živiaci sa dlhodobo jednostranne kyselinotvornými potravinami ako strukovinami či obilninami… majú preto často pokazené zuby. Pred pitím kyslých nápojov je vhodné intenzívnejšou tvorbou zásaditých slín si ochrániť zuby ich prekrytím novým mukusom – kolové nápoje obsahujúce kyselinu fosforečnú odplavujú slizovitý povlak slín na zuboch a spôsobujú narušenie skloviny. Hospodárenie so slinami – vyživovanie skloviny a chránenie skloviny mukusom má priaznivý efekt na sklovinu. Lepšie premiešavanie slín s potravou má preukázateľný pozitívny efekt na lepšie trávenie a lepší zdravotný stav. Premiešavanie jedla so slinami s jej enzýmami je dôvodom škodlivosti chvatného – hltavého jedenia. Zabrániť sa mu dá podvedome – pokladaním príbora počas jedenia na tanier == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Tráviaca sústava]] [[Kategória:Vylučovanie]] djapfe1q0a8kaa701ktqlbxia7l2x11 McDonald's 0 199298 8356801 8301961 2026-08-16T08:31:56Z ~2026-44920-25 302963 /* McDonald's na Slovensku */ 2026 - 58 prevádzok 8356801 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = McDonald's Corporation | Logo spoločnosti = McDonald's Golden Arches.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s.r.o.]] | IČO = | Odvetvie = [[Reštaurácia|Reštaurácie]] | Založená = 1940 | Zakladateľ = Richard a Maurice McDonaldovci | Sídlo = [[Oak Brook]] | Štát sídla = USA | Pôvod = USA | Vedenie = Steve Easterbrook | Územný rozsah = Celosvetovo | Priemysel = Reštaurácie rýchleho občerstvenia | Produkcia = | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = ~375 tisíc | Divízie = | Dcérske spoločnosti = McCafé | Vlastník = | Slogan spoločnosti = ''„I'm loving it!“'' | Domáca stránka = [http://www.mcdonalds.com/ www.mcdonalds.com] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:McDonalds No Wake Zone.jpg|thumb|Logo]] [[Súbor:McDonaldsHQIL.jpg|thumb|McDonald's Plaza]] '''McDonald's Corporation''' je jednou z najväčších reštaurácií [[rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]].<ref>http://www.burgerbusiness.com/?p=9168 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119054022/http://www.burgerbusiness.com/?p=9168 |date=2021-01-19 }} McDonald’s Answers the Doubters</ref> Spoločnosť založili v roku [[1940]] [[bratia McDonaldovci]], no jej rozmach začal až v roku [[1955]], kedy ju prevzal [[Ray Kroc]], syn česko-slovenských emigrantov. V roku 1960 bola spoločnosť premenovaná na McDonald's Corporation. Prevažnú časť ponuky tvoria rozličné [[hamburger|burgery]], najtypickejším produktom reťazca je [[Big Mac]]. V roku [[2004]] mala firma v 122 krajinách vyše 30-tisíc reštaurácií a obslúžila okolo 51 miliónov zákazníkov denne. Časť reštaurácií neprevádzkuje firma priamo, ale poskytuje vlastníkom jednotlivých reštaurácií tzv. [[franchising]], čo je právo prevádzkovať svoju živnosť pod menom McDonald's. Vo veľkej väčšine nevlastní ani objekt reštaurácie, iba jej vybavenie, stroje a zariadenia. Materská firma zabezpečuje a kontroluje úroveň jednotlivých reštaurácií a organizuje ich spoločnú marketingovú politiku a zásobovanie. V 80. rokoch 20. storočia sa v [[Spojené štáty|USA]] objavil termín [[McJob]]. Označuje nepríťažlivé, málo platené činnosti s malými vyhliadkami do budúcnosti. Pôvodne označoval prácu pre McDonald's, dnes sa používa ako označenie pre každú prácu, kde je typická vysoká fluktuácia zamestnancov, nízky plat a nie príliš perspektívne zamestnanie. McDonald's sa však touto definíciou cíti poškodený, preto požiadal vydavateľstvo Oxford English Dictionary, aby bolo toto heslo odstránené, pričom v tomto slovníku sa nachádzalo od roku [[2001]]. == McDonald's na Slovensku == Prvá reštaurácia spoločnosti bola otvorená v októbri [[1995]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V máji [[1996]] bola otvorená prvá reštaurácia v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestí SNP]], kým v októbri toho istého roka bola otvorená prvá reštaurácia franchisingového typu v [[Trnava|Trnave]].<ref>http://www.mcdonalds.sk/sk/onas/spolocnost/historia_v_sr.shtml</ref> V súčasnosti sa na Slovensku nachádza 58 reštaurácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadávač reštaurácií {{!}} McDonald's SK | url = https://restauracie.mcdonalds.sk | vydavateľ = restauracie.mcdonalds.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas roka 2010 navštívilo 23 reštaurácií 14,4 milióna zákazníkov. McDonald's dosiahol tržby 47,9 mil. € v roku 2010.<ref name=onas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = McDonald's v Slovenskej republike| url = http://www.mcdonalds.sk/sk/onas/spolocnost/historia_v_sr.shtml | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-04-17 | vydavateľ = McDonald's | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> [[File:McDonalds Golden Arches.jpg|thumb|McDonalds Golden Arches, USA]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:McDonald's}}. {{Gastronomický výhonok}} [[Kategória:Reštaurácie]] [[Kategória:Rýchle občerstvenie]] [[Kategória:Potravinárske podniky USA]] [[Kategória:Nadnárodné podniky]] j7olzcmrxeef9lbsbxpijh6vtn9l68v Kemetizmus 0 203839 8356551 8218660 2026-08-15T16:04:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356551 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KemetismSymbol.PNG|right|thumb|Jeden zo symbolov kemetizmu: [[hieroglyf]]ický znak [[anch]] – ''„život“'']] '''Kemetizmus''' alebo ojedinele '''kemeticizmus''' je [[Novopohanstvo|novopohanský]] [[náboženstvo|náboženský]] smer, ktorý vznikol v [[60. roky 20. storočia|60.]] – [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]]. Vychádza z pôvodného egyptského náboženstva a naväzuje na jeho odkaz a tradície. Samo označenie kemetizmus vychádza z pôvodného označenia [[Egypt]]a, ktoré používali jeho obyvatelia – ''Kemet'' (Čierna zem – podľa farby úrodného bahna, každoročne prinášaného [[Níl]]om). == Princípy kemetizmu == === Poriadok (Maat) === Dôležitou súčasťou tohoto náboženstva je princíp maat. [[Maat]] bola v starovekom Egypte bohyňou pravdy a zosobňovala poriadok. Samotné slovo maat je len ťažko preložiteľné a spája v sebe pravdu, poriadok, harmónii, spravodlivosť a stabilitu. Maat reprezentuje to, čo je správne a nutné pre správny beh vecí. Maat je princíp starý niekoľko tisícročí a už pre starovekých Egypťanov bol veľmi dôležitý. Je jedným zo základných kameňov tohoto náboženstva a jeho dodržovanie malo zaistiť stabilitu sveta a jeho riadny chod. O dôležitosti tohoto princípu hovorí aj fakt, že i sám [[faraón]], ktorý bol bohom na zemi, bol tomuto princípu podriadený a bol de facto zodpovedný za jeho dodržovanie. Princíp maat v sebe pojí nielen poriadok kozmický, ale aj pozemský a nasledovanie tohto princípu znamená riadiť sa zákonmi a pravidlami štátu, ľudskej spoločnosti a morálky. Bol to teda nielen základný kameň egyptského náboženstva ale aj egyptskej spoločnosti. === Bohovia === Pôvodné egyptské náboženstvo bolo [[Polyteizmus|polyteistické]], ale v súčasnosti sa (podobne ako tomu je všobecne v [[Rekonštrukcionizmus|rekonštrukcionizme]]) dochádza k odklonu od tejto predstavy a viac či menej je vnímanie bohov ovplyvnené [[Pluralizmus|pluralizmom]], [[Henoteizmus|henoteizmom]] alebo [[Monolatria|monolatriou]], aj keď sú aj takí, ktorí sa vracajú k pôvodnému polyteizmu. Hoci môže byť pohľad na bohov rôzny, pre všetkých kemetistov je vymedzenie ich atribútov rovnaké ako pre starých Egypťanov. == Zahraničné kemetistické organizácie == Kemetizmus nie je jednotný a existuje niekoľko organizácií. Nedá sa povedať, že spolu nijak nekomunikujú, rovnako ako sa nedá povedať, že áno. Každá má trochu odlišnú doktrínu a existujú nezávisle od seba. === [[Kemetic Orthodoxy]] === KO je v súčasnosti zrejme jednou z najväčších a najvýznamnejších kemetistických organizácií a združuje v sebe veľa ľudí z mnohých štátov. Na čele tejto organizácie stojí osoba používajúca časti [[faraón]]skych titulov ([[Tamara Siuda|Hekatawy I.]]). Tá v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] založila túto organizáciu. === Ta Noutri === Ide o francúzsku organizáciu<ref>o Ta Noutri ako o Kemetistickej organizácii sa zmieňuje web [http://liens.religion.info/index.php?id=186 Religioscope] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071124085529/http://liens.religion.info/index.php?id=186 |date=2007-11-24 }} a web [http://www.unisson06.org/annuaire/liens_spiritualite.htm Unisson] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080327200634/http://www.unisson06.org/annuaire/liens_spiritualite.htm |date=2008-03-27 }}</ref>, ktorá bola založená na počiatku [[3. tisícročie|3. tisícročia]]. Názov organizácie znamená v preklade „Zem bohov“ (podľa francúzskej transkripcie [[Egyptčina (stará)|egyptčiny]]) a ide o jeden z pôvodných názvou Egypta. === [[Esetino spoločenstvo|Esetino spoločenstvo]] === Esetino spoločenstvo je trochu iný typ kemetistickej organizácie. Na rozdiel od väčšiny ostatných kemetistických organizácií, ktoré usilujú o obnovu [[staroveký Egypt|staroegyptského]] [[Náboženstvo starovekého Egypta|náboženstva]] v jeho „pôvodnej“ podobe, sa zameriavajú predovšetkým na kult bohyne Eset v pojatí, v ktorom sa rozšíril v grécko-rímskom svete. Organizácia bola založená v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] v [[Írsko|Írsku]]. == Kemetizmus na Slovensku == Na Slovensku zatiaľ nie je žiadna kemetistická organizácia a ani žiadna zo zahraničných na Slovensku nemá žiadnych členov (alebo sa o tom zatiaľ nevie). Rovnako ako sa zatiaľ nevie, ak na Slovensku niekto vyznáva tuto vieru. Zatiaľ máme stránku http://www.kemetizmus.webnode.sk/, ktorú založil stúpenec kemetizmu Dallo. == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kemetism}} == Externé odkazy == * [http://www.ta-noutri.com/tanoutri/index.php Ta Noutri] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080313082346/http://www.ta-noutri.com/tanoutri/index.php |date=2008-03-13 }} oficiálne stránky Ta Noutri {{fra icon}} * [http://www.fellowshipofisis.com Fellowship of Isis] oficiálne stránky Isidinho spoločenstva {{eng icon}} * [http://www.kemet.org Kemetic Orthodoxy] oficiálne stránky Kemetic Orthodoxy {{eng icon}} * [http://www.thelivingnuhati.org The Living Nuhati] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080305000034/http://www.thelivingnuhati.org/ |date=2008-03-05 }} oficiálne stránky The Living Nuhati {{eng icon}} * [http://www.inkemetic.org International Network of Kemetics] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081005061721/http://www.inkemetic.org/ |date=2008-10-05 }} {{eng icon}} * [http://kemetic.info/forums Kemetic Interfaith Network] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200127104923/http://kemetic.info/forums |date=2020-01-27 }} (forum board) {{eng icon}} * [http://www.tawyhouse.org Tawy House] {{eng icon}} * [http://www.per-aset.org Per Aset] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080512150706/http://www.per-aset.org/ |date=2008-05-12 }} {{eng icon}} * [http://www.hwt-hrw.com Akhet Hwt-Hrw] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080324051216/http://www.hwt-hrw.com/ |date=2008-03-24 }} {{eng icon}} * [http://kemet.pise.cz/ Chrám zeme Kemet] {{ces icon}} * [http://per-kemet.me.cz Per Kemet] {{ces icon}} {{Novopohanský výhonok}} [[Kategória:Náboženské smery]] [[Kategória:Novopohanstvo]] nitj0p6vbk0zpc0v8zl5nolr3lre9eq One Piece 0 203885 8356761 8321787 2026-08-16T02:51:05Z Stephan1000000 172529 1174 8356761 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Anime |logo = |Meno = One Piece |en = One Piece |jp = ワンピース |manga = One Piece |anime = One Piece |zaner = [[Akcia/Dobrodružstvo (anime)|Akcia/Dobrodružstvo]]<br />[[Bojové umenia (anime)|Bojové umenia]]<br />[[História (anime)|História]]<br />[[Komédia (anime)|Komédia]]<br />[[Šónen]] |autor = [[Eiičiró Oda]] |MangaJazyk = [[japončina]] |pocetz = 115+ |rok = [[22. júl]] [[1997]] {{--}}súčasnosť |dĺžka = 24 minút |Rezia = [[Konosuke Uda]]<br />[[Munehisa Sakai]]<br />[[Hiroaki Mijamoto]] |studio = [[Tóei Animation]] |rokanime = [[20. október]] [[1999]]{{--}}súčasnosť |počet = 1174+ }} '''''One Piece''''' ({{vjz|jpn|ワンピース|Wan Písu}}) je [[Japonsko|japonská]] [[manga]] séria, podľa ktorej neskôr vznikol aj rovnomenný [[anime]] seriál. Autorom mangy je [[Eiičiró Oda]]. Manga aj anime sú v Japonsku veľmi populárne, získavajú vysoké hodnotenia a majú vysokú sledovanosť. Anime epizódy, manga kapitoly a manga zväzky stále vychádzajú. Dosiaľ bolo vydaných tiež 17 [[film]]ov, 4 [[Original Video Animation|OVA]] a niekoľko špeciálov. == Príbeh == {{spoiler}} Príbeh je zasadený do obdobia vlády pirátov na oceánoch, ale odohráva sa v imaginárnom svete. ''Monkey D. Luffy'' je 19-ročný bláznivý chlapec, ktorý sa chce stať „kráľom pirátov“. Stále má so sebou slamený klobúk, ktorý dostal od piráta menom ''Shanks'', ktorý ho v minulosti zachránil. Luffy sa teda rozhodol, že si založí vlastnú pirátsku posádku. Ako prvý sa k nemu pridal [[samuraj]] ''Zoro Roronoa'', nasledovaný navigátorkou ''Nami'', nepoučiteľným klamárom ''Usoppom'', kuchárom ''Sanjim'', lekárom ''Chopperom'' a ďalšími. Ich tím dostal názov ''Mugiwara Kaizoku'' (slov. doslovne: ''Piráti Slameného Klobúka''). {{endspoiler}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.toei-anim.co.jp/tv/onep/ Oficiálna stránka One Piece] {{jap icon}} {{Anime výhonok}} [[Kategória:Anime filmy]] [[Kategória:Anime seriály]] [[Kategória:Anime OVA]] [[Kategória:Anime z roku 1999]] [[Kategória:Manga]] edp1mtm1h4ioxnfaf3pzoxdc3svwq9f Kapusta obyčajná 0 217561 8356494 8321904 2026-08-15T13:05:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356494 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=kapusta obyčajná| Obrázok=Raštika03186.JPG| Titulok=divo rastúca kapusta obyčajná| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Plantae| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Oddelenie po slovensky= [[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky=|Rad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[kapustovité]]|Čeľaď po latinsky=Brassicaceae| Rod po slovensky= [[kapusta]]|Rod po latinsky=Brassica | Druh po slovensky=kapusta obyčajná|Druh po latinsky=B. oleracea| Binomické meno=Brassica oleracea| Klasifikátor1=[[Carolus Linnaeus|L.]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} :''Kapusta obyčajná môže byť zriedkavo aj označenie hlávkovej kapusty (Brassica oleracea var. capitata), pozri [[kapusta obyčajná hlávková]].'' '''Kapusta obyčajná''' (v dávnej slovenčine aj: ''kapusta''<ref name="ref1">KARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17</ref><ref>BABILON, J., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., ŠTUKOVÁ, Ľ. Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči. Bratislava: Tatran, 1989 (pôvodne: 1870). Kapitola “Slovníček” [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1286/Babilon_Prva-kucharska-kniha-uvod-a-slovnicek/2 dostupné online] („kapusta (hlávková, zelená)“) </ref><ref name=Rieger>Brassica. In: RIEGER, F. L., ed. a MALÝ, J., ed. ''Slovník naučný. díl 1. A-Bžeduchové''. Praha: Kober & Markgraf, 1860. s. 872</ref>{{#tag:ref|Pozri aj poznámku pod čiarou v článku [[kapusta]].|group=pozn}}, ''kel''<ref>kel. In: [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, Anton]]. ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''. [http://slovniky.korpus.sk/?d=bernolak dostupné online]</ref>, ''kapusta obecná''<ref name="r1">[[Gustáv Reuss|REUSS, G.]] Května Slovenska. Banská Štiavnica (Tiskem Františka Lorbera), 1853. S. 38</ref>; lat. ''Brassica oleracea'', synonymné vedecké názvy pozri nižšie) je druh z rodu [[kapusta]] (Brassica) z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Patria doň okrem divej kapusty rôzne známe pestované druhy – najmä [[hlávková kapusta]], kely ([[hlávkový kel]], [[kučeravý kel]] a [[ružičkový kel]]), [[karfiol]], [[brokolica]] a [[kaleráb]]. Jednotlivé druhy kapusty obyčajnej sú z poľnohospodárskeho hľadiska hlavnými zástupcami tzv. [[hlúbová zelenina|hlúbovej zeleniny]]. == Rozsah definície == Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) býva v literatúre vymedzená jedným z nasledujúcich spôsobov: *a) súhrnné označenie pre tieto taxóny<ref>Zdroje pozri nižšie pod Systematika</ref>: **[[kapusta obyčajná pravá]] (Brassica oleracea var. oleracea) **[[hlávková kapusta]] (Brassica oleracea var. capitata) **[[hlávkový kel]] (Brassica oleracea var. sabauda) **[[kŕmny kel listový]] (Brassica oleracea var. viridis) **[[kučeravý kel]] (Brassica oleracea var. sabellica) **[[okrasný kel]] (Brassica oleracea var. selenisia) **[[palmový kel]] (Brassica oleracea var. palmifolia) **[[hlúbová kapusta]] (Brassica oleracea var. medullosa) **[[kaleráb]] (Brassica oleracea var. gongylodes) **[[karfiol]] (Brassica oleracea var. botrytis) **[[brokolica]] (Brassica oleracea var. italica) **[[čínska brokolica]] (Brassica oleracea var. alboglabra) **[[kŕmna kapusta]] (Brassica oleracea var. ramosa) **[[ružičkový kel]] (Brassica oleracea var. gemmifera) **[[kapusta bezhlávková]] (Brassica oleracea var. costata) *b) ako bod a) + nasledujúce divé poddruhy (inde klasifikované ako samostatné druhy): Brassica oleracea subsp. bourgaei, Brassica oleracea subsp. cretica, Brassica oleracea subsp. hilarionis, Brassica oleracea subsp. incana, Brassica oleracea subsp. insularis, Brassica oleracea subsp. macrocarpa, Brassica oleracea subsp. robertiana, Brassica oleracea subsp. rupestris a Brassica oleracea subsp. villosa<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1436-1438</ref><ref name=WILD>HAMMER, K. et al. The wild and the grown –remarks on Brassica. In: International Journal of AgriScience Vol. 3(6): 453-480, June 2013https://www.cabi.org/isc/FullTextPDF/2013/20133227404.pdf dostupné online]</ref> *c) v minulosti: ako bod a) + [[kvaka]] (dnes: Brassica napus var. napobrassica) a prípadne aj [[okrúhlica]] (dnes: Brassica rapa subsp. rapa)<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops 1 (Except Ornamentals). Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438 dole</ref><ref> ROLLAND, E. Flore populaire, 1896-1914 [http://uses.plantnet-project.org/fr/Brassica_(Rolland,_Flore_populaire)#Brassica_oleracea._.28Var._viridis_crispa.29._.E2.80.94_LE_CHOU_DE_MILAN dostupné online] </ref><ref>Kraut. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 779. [http://www.zeno.org/nid/20010274707]</ref><ref name=SBN>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 134{{--}}135 }}</ref> *d) ako bod a) okrem [[kaleráb]]u (Brassica oleracea var. gongylodes) a okrem [[karfiol]]u (Brassica oleracea var. botrytis)<ref name=MEB>kapustovité. In: BETINA, Vladimír et al. ''Malá encyklopédia biológie''. Bratislava: Obzor, 1975. S. 216</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zöldségtermesztés szabadföldön {{!}} Digitális Tankönyvtár | url = http://www.tankonyvtar.hu/hu/tartalom/tamop425/2011_0001_521_Zoldsegterm_szabadfoldon/ch17s03.html | vydavateľ = tankonyvtar.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> *e) ako bod a) okrem [[čínska brokolica|čínskej brokolice]] (Brassica oleracea var. alboglabra)<ref name="TAO">Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176-177 </ref> *f) len kŕmny kel listový, kučeravý kel, okrasný kel, hlúbová kapusta, kŕmna kapusta, ružičkový kel (lat. názov je potom síce Brassica oleracea, ale domáci názov skôr listový kel než kapusta obyčajná)<ref name=FSSSR>BREŽNEV, D. D. et al. ''Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta''. Leningrad: Kolos, 1984.</ref> *g) len hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata)<ref> Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb [http://www.mpsr.sk/download.php?fID=9136 14 dostupné online] S. 14 </ref><ref>kapustovité. In: ''Školský lexikón''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144 </ref> Nasledujúci text článku sa (okrem niektorých delení v časti Systematika) vzťahuje len na definíciu a). == Synonymá == Nasleduje zoznam vedeckých názvov druhu ''Brassica oleracea'' definovaného podľa definície a) uvedenej v kapitole Rozsah definície (čiže tak, že nezahŕňa taxóny inde obyčajne klasifikované ako ''Brassica cretica'', ''Brassica incana'', ''Brassica rupestris'' atď.): *''Brassica oleracea'' (Linné 1753)<ref name=FS702>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 702}}</ref> *''Brassica oleracea'' ssp. ''oleracea'' + ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitatoides'' + ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitata''<ref name="r2">GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref> *''Brassica'' aggr. ''oleracea'' (t.j. ''Brassica oleracea'' + ''Brassica capitata'' + ''Brassica sabauda'' + ''Brassica gongylodes'' +?''Brassica sylvestris'')<ref name=FSSSR/> *''Brassica oleracea'' + ''Brassica cretica'' var. ''botrytis'' + ''Brassica rupestris'' var.''gongylo(i)des''<ref name=MEB/><ref name=SBN/> *historické synonymá<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438</ref>: **''Raphanus brassica officinalis'' **''Napus oleracea'' **''Crucifera brassica'' **''Brassica oleracea'' var. ''suttoniana'' == Charakteristika == Kapusta obyčajná má nasledujúce charakteristiky<ref name=FS702/>: *Je morfologicky veľmi variabilná, čiže máva veľmi rôzne tvary. *Ide o dvojročnú alebo krátkodobo trvácu, zriedkavo jednoročnú [[bylina|bylinu]]. *[[Stonka]] je priama, jednoduchá, zriedkavo rozkonárená, vysoká 30-150 cm, holá alebo trochu chlpatá, niekedy drevnatie na báze (od [[hypokotyl]]u), býva sivozelená, často fialkastá. Pri taxóne kapusta obyčajná pravá je stonka jednoduchá alebo rozkonárená, bylinná; pri pestovaných taxónoch je stonka rôznym spôsobom metamorfovaná, napríklad: a) je utvorená [[stonková hľuza]], b) stonka je krátka, drevnatá na báze a na vrchole zdužnatená do [[hlúb]]u, c) stonka je dlhá, celá zdrevnatená a v pazuchách listov má zväčsené hlávkovité púčiky, d) stonka je celá zdužnatená, vrátane súkvetia. *Tvar [[list]]ov sa výrazne mení v závislosti od konkrétneho [[taxón]]u, [[List (botanika)|listy]] sú mäsité, sivozelené (ale aj farebné), holé, oinovatené. Dolné stonkové listy sú stopkaté, lýrovité, niekedy až 80 cm dlhé. Horné stonkové listy sú sediace, podlhovasté, na báze čiastočne objímavé. [[Čepeľ]] máva rôzne tvary, niekedy je zvlnená, hlavná žila je väčšinou mohutná, často zdužnatená. *[[Kvet]]y sú veľké a stopkaté. Kališné lístky sú pritlačené ku korunným lupienkom a podlhovasto kopijovité. Korunné lupienky sú hore plytko vykrojené. *[[Koreň]] je rozkonárený. == Dejiny == Pestované taxóny kapusty obyčajnej (Brassica oleracea) všetky pôvodne pochádzajú zo Stredomoria a prímorskej západnej Európy. Pôvodne asi pochádzajú z kapusty obyčajnej pravej (Brassica oleracea var. oleracea), ale úlohu pri ich vzniku zohrali aj iné druhy z rodu Brassica (napr. pri karfioli Brassica cretica). Kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) a kŕmna kapusta (Brassica oleraceavar. ramosa) sú asi najstaršími pestovanými formami, pestovali ich totiž už starovekí Rimania a Gréci. Títo však poznali už aj kučeravý kel (Brassica oleracea var. sabellica) a hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda). Hlávková kapusta je doložená z 11. storočia z Kyjevskej Rusi, ale zdá sa, že vznikla už v ranom stredoveku v západnej a strednej Európe. Kel bezhlávkový (Brassica oleracea var. costata) je doložený z Portugalska takisto z 11. storočia. Z východného Stredomoria (Grécka) pochádza karfiol a brokolica. Karfiol prvýkrát spomína arabský text z 12. stor.; brokolica je síce doložená až zo 17. storočia, ale pravdepodobne sa predtým nerobil rozdiel medzi karfiolom a brokolicou. Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes) je doložený v strednej Európe od 16. storočia, ale podobnú rastlinu spomínajú už niektorí starorímski autori. Ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera) je prvýkrát doložený z Belgicka v 18. storočí. Hlúbová kapusta (Brassica oleracea var. medullosa) je doložená od začiatku 19. storočia vo [[Francúzsko|Francúzsku]], odkiaľ sa rozšíril do Anglicka, Dánska a Nemecka.<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1439-1440</ref> == Systematika == === Zhrnutie === Nasleduje zhrnutie aktuálne najčastejšie používaných systematík (A, B,C označuje rôzne významy toho istého názvu; “/” oddeľuje synonymá): kapusta obyčajná (Brassica oleracea): *[[divá kapusta]]/[[kapusta obyčajná pravá]] (Brassica oleracea var. oleracea) *[[hlávková kapusta]] A (Brassica oleracea convar. capitata): **[[hlávková kapusta]] B/ [[kapusta obyčajná hlávková]]/ [[kapusta]] - Brassica oleracea var. capitata/ Brassica oleracea Skupina Capitata: ***[[biela hlávková kapusta]]/ [[kapusta obyčajná hlávková biela]] - Brassica oleracea var. capitata f. alba ***[[červená hlávková kapusta]]/ [[kapusta obyčajná hlávková červená]] – Brassica oleracea var. capitata f. rubra **[[hlávkový kel]]/ [[kapusta obyčajná kelová]]/ [[kel]] – Brassica oleracea var. sabauda/ Brassica oleracea Skupina Sabauda *[[kučeravý kel]] A/ [[kapusta obyčajná kučeravá]] A/ [[listový kel]] A/ [[kŕmny kel]]/ [[zimná kapusta]] – Brassica oleracea convar. acephala / Brassica oleracea var. viridis A/ Brassica oleracea var. acephala A: **[[kučeravý kel]] B / [[kapusta obyčajná kučeravá]] B – Brassica oleracea var. viridis B ***[[listový kel]] B/ [[kŕmny kel listový]] - Brassica oleracea var. viridis C/ Brassica oleracea var. acephala B/ Brassica oleracea Skupina Viridis (vrátane [[kapusta obyčajná predĺžená|kapusty obyčajnej predĺženej]] (Brassica oleracea var. viridis f. exaltata, angl. Jersey kale) ***[[okrasný kel]] A/ [[kapusta obyčajná vrúbkovaná]]/ [[kučeravý kel]] C/ [[kapusta obyčajná kučeravá]] C – lat. Brassica oleracea var. sabellica A/ Brassica oleracea Skupina Sabellica A: ****[[kučeravý kel]] D/ [[kapusta obyčajná kučeravá]] D – Brassica oleracea var. sabellica B/ Brassica oleracea Skupina Sabellica B ****[[okrasný kel]] B(?)/ [[kapusta obyčajná vrúbkovaná]] B (?) – Brassica oleracea var. selenisia/ Brassica oleracea Skupina Selenisia ***[[palmový kel]] – Brassica oleracea var. palmifolia/ Brassica oleracea Skupina Palmifolia (niekedy sa zaraďuje pod listový kel B alebo pod okrasný kel A) **[[hlúbová kapusta]]/ [[kapusta obyčajná hlúbová]]/ [[kŕmny kel dreňový]]/ [[dreňový kel]] – Brassica oleracea var. medullosa/ Brassica oleracea Skupina Medullosa * [[kaleráb]]/ [[kapusta obyčajná kalerábová]] – Brassica oleracea var. gongylodes/ Brassica oleracea Skupina Gongylodes (niekedy zaraďované pod kučeravý kel A) *Brassica oleracea convar. botrytis: **[[karfiol]] A/ [[kapusta obyčajná karfiolová]] - Brassica oleracea var. botrytis/ Brassica oleracea Skupina Botrytis ***[[karfiol]] B ***[[brokolica karfiolová]] (alebo časť z nej) **[[brokolica]]/ [[kapusta obyčajná špargľová]]/ [[brokolica stonková]]/ [[špargľový kel]] – Brassica oleracea var. italica/ Brassica oleracea Skupina Italica **[[čínska brokolica]]/ [[čínsky kel]] – Brassica oleracea var. alboglabra/ Brassica oleracea Skupina Alboglabra * [[kŕmna kapusta]]/ [[kapusta obyčajná kŕmna]]/ [[tisíchlavý kel]] – Brassica oleracea var. ramosa/ Brassica oleracea Skupina Ramosa/ Brassica oleracea convar. fruticosa (staršie sa niekedy zaraďovala pod kučeravý kel A) * [[ružičkový kel]]/ [[kapusta obyčajná ružičková]] – Brassica oleracea var. gemmifera/ Brassica oleracea Skupina Gemmifera * [[kapusta bezhlávková]]/ [[kapusta obyčajná bezhlávková]]/ [[kapusta tronchuda]] - Brassica oleracea var. costata/ Brassica oleracea Skupina Costata Podrobnosti o systémoch pozri nižšie. Ďalšie synonymá slovenských a vedeckých (latinských) názvov pre väčšinu vyššie uvedených taxónov sú uvedené v nižšie uvedenej tabuľke: {| class="wikitable" ! style="background:#E6EAFF" | Vymedzenie taxónu (všetky jednotlivé slová uvedené v tomto stĺpci sa chápu podľa ich najužšej definície) ! style="background:#E6EAFF" | Slovenské názvy ! style="background:#E6EAFF" | Vedecké názvy (tam, kde sa názov začína malým písmenom, si treba predeň domyslieť slová „Brassica oleracea“) |- valign="top" |'''oleracea''' | kapusta obyčajná pravá<ref name=FS704>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 704}}</ref>, divá kapusta<ref> Carter, David: Denné a nočné motýle. Martin: Osveta 1998. 304 s. Preklad: Milan Thurzo. In: http://korpus.sk/ (hľadať “divou kapustou”</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farma Blatnička | url = http://www.farmablatnicka.eu/sk/diva-kapusta/ | vydavateľ = farmablatnicka.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Rieger/> |var. oleracea<ref name=FS704/><ref name="JAN"> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref>, var. sylvestris<ref name="MN1440">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1440 </ref>, convar. fruticosa var. silvestris<ref name=MN1440/>, var. maritima<ref name=MN1440/>, ssp. oleracea var. silvestris<ref name=MN1440/>, convar. oleracea var. oleracea<ref name=HELM>HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 [https://link.springer.com/article/10.1007/BF02136113 dostupné online], prístup 13. 12. 2017</ref>, subsp. oleracea<ref name=MN1440/><ref name="BGBM">MARHOLD, K. (2011): Brassicaceae. – In: Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. Dostupné online: [http://ww2.bgbm.org/EuroPlusMed/PTaxonDetail.asp?NameId=14208&PTRefFk=7200000], prístup 13.12.2017 </ref>, Brassica sylvestris<ref name=MN1440/>, Brassica sylvestris ssp. sylvestris<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 20</ref>, oleracea<ref name="TAO177">Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177</ref> |-valign="top" | '''capitata + sabauda''' |hlávková kapusta a hlávkový kel<ref>NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 634/2006 ktorým sa stanovuje obchodná norma pre hlávkovú kapustu a hlávkový kel a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1591/87 (Poznámka: en headed cabbage, de Kopfkohl, sk: hlávková kapusta a hlávkový kel)</ref>, hlávková kapusta<ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (časť B 0242020)</ref><ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 29</ref> |convar. capitata<ref name="MN1444">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1444</ref>, ssp. capitata convar. capitata<ref name=MN1444/>, Brassica capitata (okrem costata)<ref name="ref2">BREŽNEV, D. D. et al. ''Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta''. Leningrad: Kolos, 1984. S. 50</ref>, Brassica bullata<ref name=MN1444/>, var. capitata<ref name="HORT">RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm], dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [https://web.archive.org/web/19990117034956/https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm]) </ref>, subsp. capitata<ref name=HORT/> |-valign="top" |''' capitata''' |hlávková kapusta/kapusta hlávková, kapusta obyčajná hlávková, kapusta, zelé, zelie, zeľ, hlavatá kapusta, hlavičková kapusta, kapusta obyčajná<ref name="r3">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná hlávková]]</ref> |var. capitata, conv. capitata,skupina Capitata, Skupina Capitata+Skupina Rubra+Skupina Pyramidalis, cv. group White Headed Cabbage + cv. group Red Headed Cabbage, Skupina White/Green Cabbage+Skupina Red Cabbage, subsp. oleracea convar. capitata, convar. capitata var. capitata, ssp. capitata (convar. capitata) var. capitata, Brassica capitata, ssp. capitata laevis, Brassica capitata (okrem subsp. costata), capitata, subs./var. capitata podskupina alba + podskupina rubra<ref name="r3" /> |-valign="top" |'''sabauda''' | hlávkový kel, kel hlávkový, kapusta obyčajná kelová, kel, keľ, kelová kapusta /kapusta kelová, talianska kapusta, sladká kapusta, vlaština, vlaščina, vlaš(s)ká kapusta, savojská kapusta, kapusta bublinatá, savoyská kapusta, savojský kel<ref name="r4">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná kelová]]</ref> |var. sabauda, convar. sabauda, skupina Sabauda, Skupina Sabauda, cv. group Savoy Headed Cabbage, Skupina Savoy Cabbage, subsp. bullata, ssp. sabauda, var. bullata, var. bullata (okrem var. gemmifera), convar. bullata, subsp. oleracea convar. sabauda, convar. capitata var. sabauda, ssp. capitata (convar. capitata) var. sabauda, Brassica sabauda subsp. sabauda, Brassica sabauda, Brassica oleracea sabauda, Brassica bullata, var. bullata subvar. sabauda, subs./var. capitata podskupina sabauda, convar. oleracea var. sabauda<ref name="r4" /> |-valign="top" | '''viridis+ sabellica (a selenisia)+ palmifolia+ medullosa (prípadne + gongylodes)''' |kŕmny kel<ref>okopaniny. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref><ref> Sborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 3, 1953, Obzor, S. 228 </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 10 Krmná (kadeřavá) kapusta (Brassica oleracea L., conv. acephala (DC.) Alef. var. viridis); angl. - fodder kale; něm. - Futterkohl; slov. - krmný kel | url = http://agrobiologie.cz/SMEP3/Okopaniny/okopaniny/php/skripta/kapitola1482.html?titul_key=5&idkapitola=97 | vydavateľ = agrobiologie.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. ....../2003 Z.z.- Charakteristické znaky a minimálne podmienky skúšania odrôd poľnohospodárskych plodín| url = http://www.mpsr.sk/download.php?pkfID=2824 | vydavateľ = mpsr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> / kel kŕmny<ref>Vedecké práce (7-10). Výskumný ústav závlahového hospodárstva v Bratislave. Slovenská pol̕nohospodárska akadémia vo vydavateľstve Príroda, 1969. S. 427</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kapusta krmná | url = http://dobrasemena.cz/Kapusta-krmna_15.html | vydavateľ = dobrasemena.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>, kŕmna kapusta<ref>Veterinársky časopis. Roč. 9. 1960. S. 612</ref> /kapusta kŕmna<ref>Náuka o krmivách (3. časť) – Čo môže spôsobiť hruška. In: Lovu zdar!, č. 3, marec 2012, S. 41 [https://poľovníctvo.com/images/upload/Image/2012/sajto/lovu_zdar/marec/40-44_web.pdf dostupné online]{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, kapusta obyčajná kučeravá<ref name=SBN/><ref name="VK">DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. ''Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín''. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647</ref><ref>BUFFA, F. Zásady pri ustaľovaní slovenskej botanickej nomenklatúry. In: Slovenská reč, roč. 19, č. 8, 1954, S. 248 [http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1954/8/sr1954-8-lq.pdf dostupné online]</ref><ref name=SONA>Komisia pre botanickú terminológiu: Nomenklatúra československej kveteny III. In: Slovenské odborné názvoslovie, roč. II, 1954, č. 2 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1954/SON_1954_02.pdf dostupné online] S. 45</ref>, kučeravý kel<ref name=VK/>/ kel kučeravý<ref name=SBN/><ref name=Agrovoc>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AGROVOC | url = http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/c_4070 | vydavateľ = artemide.art.uniroma2.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171223102616/http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/c_4070 | dátum archivácie = 2017-12-23 }}</ref>, kel kadernatý<ref name="r6" />, kučeravá kapusta<ref name="ref9">Smernica Rady zo 6. decembra 1972, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice zo 14. júna 1966 o obchodovaní s osivom repy, osivom krmovín, osivom obilnín, sadivom zemiakov, smernica z 30. júna 1969 o obchodovaní s osivom olejnín a priadnych rastlín a smernice z 29. septembra 1970 o obchodovaní s osivom zeleniny a o spoločnom katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych plodín [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:31972L0418 dostupné online]</ref>/kapusta kučeravá<ref name="ref3">Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúrE Európskej únie (2011/C 137/01) [http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELLAR%3A3d07da71-85a9-4654-aa89-59d7c30b58f3 dostupné online]</ref>, zimná kapusta<ref name=SLN>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brokolica | url = http://slnieckova.sk/bylinky/brokolica/ | vydavateľ = slnieckova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171201041439/http://slnieckova.sk/bylinky/brokolica/ | dátum archivácie = 2017-12-01 }}</ref><ref>ŠIESTA SMERNICA RADY zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = admin | odkaz na autora = | titul = Kel kučeravý – Zimná dávka vitamínov | url = http://www.zdravieportal.sk/kel-kuceravy-zimna-davka-vitaminov/ | vydavateľ = zdravieportal.sk | dátum vydania = 2015-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118064850/http://www.zdravieportal.sk/kel-kuceravy-zimna-davka-vitaminov/ | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref><ref>Kohl. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. Permalink: [http://www.zeno.org/nid/20006910963]</ref> /zimný kel<ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 88</ref><ref>HORNIAK, V. Zdravie z ekozáhrady. 7. aug 2004.In: SME [https://www.sme.sk/c/1705065/zdravie-z-ekozahrady.html dostupné online]</ref>, listový kel/kel listový<ref>REHM, G. Multilingual Dictionary of Agronomic Plants. Springer Science+Business Media. 1994.ISBN 978-94-010-4421-9. S. 34</ref><ref name="UL">Kohl. In: BASTIAN, H. ''Ullstein-Lexikon der Pflanzenwelt''. Frankfurt: Ullstein, 1973. ISBN 3-550-16019-4. S. 235</ref><ref name="FSSSR" />, listová kapusta<ref name=Agrovoc/>/ kapusta listová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = COEX CZ, s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Kapusta listová - Černá Toskánská | url = http://www.farmavicemil.cz/sortiment/listova-kapusta-cerna-toskanska | vydavateľ = farmavicemil.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>, zelená kapusta/zelený kel/kel zelený<ref>Pozri zdroje v článku [[zelená kapusta]]</ref>, (zastarano:) kapusta bezhlavá<ref name="ref1" /><ref>Za socialistické zemědelství. roč. 4, 1954, S. 167 [https://books.google.sk/books?hl=sk&id=NXEiAQAAIAAJ&dq=%22kapusta+bezhlav%C3%A1%22&focus=searchwithinvolume&q=d%29+subvar.] </ref><ref name="r1" /> |{{strong|a) viridis +sabellica (selenisia) +palmifolia + medullosa}}: var. acephala<ref name=ČSJR>MACHEK, Václav. ''Česká a slovenská jména rostlin''. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 1954. S. 58-59</ref><ref name=UL/>, var. viridis<ref name=KU>MARTINOVSKÝ, J. ''Kľúč na určovanie rastlín''. 4. preprac. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 195 </ref>, convar. viridis<ref name=VK/>, convar. acephala<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com | odkaz na autora = | titul = Profil taxonu | url = https://www.biolib.cz/cz/taxon/id653543/ | vydavateľ = biolib.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180619113335/https://www.biolib.cz/cz/taxon/id653543/ | dátum archivácie = 2018-06-19 }}</ref>, Brassica subspontanea<ref name="NPV25">GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 25</ref>, subsp./var. acephala (okrem podskupiny millecapitata)<ref name=HORT/>, Brassica oleracea (okrem ramosa a gemmifera) + Brassica sabauda susp. palmifolia<ref name="FSSSR" />, convar. oleracea var. acephala<ref name="r5">MALÝ, Ivan a kol. Polní zelinářství. Praha: Agrospoj, 1998. 196 s. ISBN 80-239-4232-8.</ref> {{strong|b) viridis +sabellica (selenisia) +palmifolia + medullosa + gongylodes}}: convar. acephala<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1442</ref>, ssp. capitata convar. acephala<ref name=NPV25/>, ssp. acephala<ref name=NPV25/> |-valign="top" | '''viridis + sabellica (a selenisia) + palmifolia''' |kel kučeravý<ref name=NAR>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Poznámka: Porovnaj sk a en verziu; taxón medullosa je zvlášť) </ref><ref>kadeřávek. In: ''Zahradnický slovník naučný 3. CH-M''. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142 (Poznámka: medullosa je zvlášť.)</ref>, kapusta obyčajná kučeravá<ref name=NAR/>(implicitne: kučeravý kel<ref name=FS705>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 705}}</ref>, kel kadernatý<ref name="r6">KAYS, S. J. ''Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon) ''. Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 110</ref>, kučeravá kapusta<ref name="ref9" />/kapusta kučeravá<ref name="ref3" />) |var. viridis<ref name=NAR/>, var acephala (bez ramosa)<ref name=CA>FAO: Codex Alimentarius, Vol. 2, Pesticide Residues in Foods, 1993</ref>, subsp. acephala<ref>kadeřávek. In: ''Zahradnický slovník naučný 3. CH-M''. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 1997. ISBN 80-85120-62-3. S. 142 (Poznámka: Priradenie nejednoznačné.)</ref> |-valign="top" | '''viridis (t. j. bez sabellica a selenisia) ''' |listový kel, kel listový, listová kapusta, kapusta listová, kŕmny kel listový,kŕmny kel, kel kŕmny, kŕmna kapusta, kapusta kŕmna, stromčekový kel, kel stromový, kravský kel, kravská kapusta listová, stonkový kel, zimný kel, zimná kapusta<ref name="r7">Zdroje pozri v článku [[listový kel]]</ref> |var. viridis, var. acephala, skupina Viridis, Skupina Acephala, Skupina Collard, cv. Group Acephala, cv. group Collard,var. plana, subsp./var. acephala podskupina plana, var. acephala subvar. plana, convar. acephala var. viridis, ssp. capitata (convar. acephala) var. viridis, convar. acephala var. acephala, viridis<ref name="r7" /> |-valign="top" |''' sabellica +selenisia''' |kel kučeravý<ref name=ABC6>STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989</ref><ref>ÚKSÚP: Kel kučeravý - Brassica oleracea L. var. sabellica L. - TG/90/6 - 31.3.2004 [http://www.uksup.sk/index.php?start&t=oos-td-zeleniny&t2 dostupné online]</ref><ref>naradenie č. 164/2004 (NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky z 3. marca 2004, ktorým sa vykonáva registrácia odrôd poľnohospodárskych plodín) – Časť B</ref><ref>VITEKOVÁ, A. Ružičkový, kučeravý, listový: Ako pestujeme kel. In: iZáhradkár 14. 5. 2009 </ref><ref name=SONA/> (implicitne: kučeravý kel/kapusta obyčajná kučeravá<ref name=FS705/>, kel kadernatý<ref name="r6" />, kučeravá kapusta<ref name="ref9" />/kapusta kučeravá<ref name="ref3" />), okrasný kel/kel okrasný<ref name=FS705/><ref name="WEP115">WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115</ref>, kapusta obyčajná vrúbkovaná<ref name=FS705/>, zastarano: strapačka, zastarano: (svetlý kel/načervenastý kel+zelený kel+) strapačka/strapatá kapusta/kučeravá/čipkovatá kapusta<ref>Pozri zdroje v článku [[Kel kučeravý (sabellica)]] </ref> |var. sabellica<ref name=FS705/><ref name=GRIN>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GRIN - taxon: Brassica oleracea L. | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomydetail.aspx?7668 | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>, var. acephala<ref name=WEP115/>, skupina Sabellica<ref name=FS705/>, Skupina Acephala<ref name=WEP115/>, cv. group Borecole<ref name=JAN/>, cv. group Curly Kale<ref name=JAN/>, var. laciniata<ref name=JAN/>, subsp./var. acephala podskupina laciniata<ref name=HORT/>, convar. acephala var. sabellica<ref name="MN1443">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1443</ref>, Brassica subspontanea ssp. crispifolia<ref name=MN1443/>, sabellica<ref name=TAO177/> |-valign="top" | '''sabellica (t.j. bez selenisia) ''' | kel kučeravý, kučeravý kel, kapusta obyčajná kučeravá, kel kadernatý, kučeravá kapusta, kapusta kučeravá, zelená kapusta, zelený kel, kel zelený, zimný kel, zimná kapusta, svetlý kel/načervenastý kel+zelený kel (+strapačka/strapatá/kučeravá/čipkovatá kapusta)<ref name="r8">Zdroje pozri v článku [[kel kučeravý (sabellica)]]</ref> |var. sabellica, Skupina Sabellica , ssp. capitata (convar. acephala) var. sabellica, var. acephala subvar. laciniata f. sabellica, var. aloides, var. acephala crispa, var. crispa, var. acephala svar. laciniata f. crispa, subsp. acephala var. viridis subvar. laciniata f. crispa, convar. oleracea var. acephala f. crispa, *var. fimbriata, *Brassica fimbriata, *fimbriata<ref name="r8" /> |-valign="top" |'''selenisia''' |okrasný kel, kel okrasný, kapusta obyčajná vrúbkovaná<ref name="r9">Zdroje pozri v článku [[Brassica oleracea var. selenisia]]</ref> |var. selenisia, Skupina Selenisia, ssp. capitata (convar. acephala) var. selenisia, Brassica oleracea subsp selenisia (vrátane sabellica), convar. acephala var. selenisia, var. acephala subvar. laciniata f. selenisia, var. fimbriata subvar. pinnata<ref name="r9" /> |-valign="top" |'''palmifolia''' | palmový kel, kel palmový, čierny kel, dino kel, toskánsky (čierny) kel<ref name="r10">Zdroje pozri v článku [[kel palmový]]</ref> |var. palmifolia, Skupina Palmtree Kale, Skupina Jersey Kale, Skupina Palmifolia, cv. group Palmtree Kale, convar. acephala var. palmifolia, ssp. capitata (convar. acephala) var. palmifolia, Brassica sabauda ssp. palmifolia, var- acephala subvar. palmifolia, Brassica bullata palmaeformis, subsp./var. acephala podskupina palmifolia, palmifolia<ref name="r10" /> |-valign="top" |'''medullosa''' | hlúbová kapusta, kapusta obyčajná hlúbová, kŕmny kel dreňový, kŕmny kel, kel kŕmny, kŕmna kapusta, dreňový kel, kel dreňový, kravský kel hlúbový, kravský kel dreňový<ref name="r11">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná hlúbová]]</ref> |var. medullosa, skupina Medullosa, Skupina Merrowstem Kale, Skupina Medullosa, cv. group Merrowstem Kale, convar. acephala var. medullosa, ssp. capitata (convar. acephala) var. medullosa, var. acephala subvar. medullosa, subsp./var. acephala podskupina medullosa, medullosa<ref name="r11" /> |-valign="top" |'''gongylodes''' | kaleráb, kapusta obyčajná kalerábová, kapusta kalerábová, kaleráb kŕmny<ref name="r12">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná kalerábová]]</ref> |var. gongylodes (staršie písané aj: gongyloides), convar. gongylodes, convar. caulorapa, var. caulorapa, skupina Gongylodes, Skupina Kohlrabi, Skupina Gongylodes, subsp. gongylodes, cv. group [cv. Group] Kohlrabi, Brassica rupestris subsp. gongylodes, Brassica rupestris var. gongyloides, subsp. oleracea convar. gongylodes, convar. acephala var. gongylodes, ssp. capitata (convar. acephala) var. gongylodes, Brassica gongylodes, Brassica caulorapa, ssp. caulo-rapa, subsp. caulorapa, caulorapa, gongyloides, gongylodes, var. rapa, subsp./var. gongylodes podskupina caulo-rapa<ref name="r12" /> |-valign="top" |'''botrytis''' |karfiol, kapusta obyčajná karfiolová, kapusta karfiolová, kvetná kapusta, kveták, kvetenec, hlavatica, kvetová kapusta, ružová kapusta, kartifiol, kartifiól, kauli, hlúbek<ref name="r13">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná karfiolová]]</ref> |var. botrytis, convar. botrytis, skupina Botrytis, Skupina Cauliflower, Skupina Botrytis, Brassica cauliflora, Brassica botrytis, cv. group Cauliflower, Brassica cretica var. botrytis, Brassica cretica subsp. botrytis var. cauliflora, subsp. oleracea convar. botrytis, convar. botrytis var. botrytis, ssp. capitata (convar. botrytis) var. botrytis, var. cauliflora, B. cauliflora ssp. abortiva, Brassica botrytis subsp. botrytis, botrytis, subsp./var. botrytis podskupina cauliflora<ref name="r13" /> |-valign="top" |'''italica''' |brokolica, kapusta obyčajná špargľová, kel špargľový /špargľový kel, kapusta špargľová, špargľová kapusta, brokolica stonková, stonková brokolica, brokolica výhonková, výhonková brokolica<ref name="r14">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná špargľová]]</ref> |var. italica, var. asparagoides, convar. italica,skupina Italica, Skupina Broccoli, Skupina Cymosa, cv. group Broccoli, subsp. oleracea convar. italica, convar. botrytis var. italica, ssp. capitata (convar. botrytis) var. italica, var. botrytis subvar. cymosa . Brassica botrytis subsp. italica, Brassica cauliflora ssp. simplex, var. botrytis (!), Brassica cretica ssp. botrytis var. cymosa, subsp./var. botrytis podskupina cymosa/italic, italica<ref name="r14" /> |-valign="top" |''' alboglabra''' |čínska brokolica<ref name=NAR752> Nariadenie Komisie (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 Text s významom pre EHP</ref><ref name=BROC>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Broccolini | vydanie = | vydavateľ = nutriblog.sk | miesto = | rok = | url = http://nutriblog.sk/surovina/broccolini/ingredient_nutri_id/2417 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118122445/http://nutriblog.sk/surovina/broccolini/ingredient_nutri_id/2417 | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref><ref name=SLN/>, brokolica čínska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AGROVOC | url = http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/?clang=cs&uri=c_15789 | vydavateľ = artemide.art.uniroma2.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118181759/http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/?clang=cs&uri=c_15789 | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref>, čínsky kel<ref name=BROC/>, kai-lan<ref name=NAR752/> |var. alboglabra<ref name=JAN/>, var. albiflora<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brassica oleracea var. albiflora in Flora of China @ efloras.org | url = http://efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=2&taxon_id=241000003 | vydavateľ = efloras.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>, Skupina Chinese Kale<ref name="WEP114">WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114</ref>, Skupina Kailaan<ref name=WEP114/>, Skupina Alboglabra<ref name="PN">Brassica oleracea. In: CHAUVET, M.: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/fr/Brassica_oleracea] a [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_(Common_names)], prístup 11. 12. 2017</ref>, cv. group Chinese Kale<ref name=JAN/>, convar. botrytis var. alboglabra<ref name="MN1445">HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1445</ref>, ssp. capitata convar. botrytis var. alboglabra<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref>, Brassica alboglabra<ref name=MN1445/>, var acephala subvar. albo-glabra<ref name=MN1445/>, albiflora<ref>Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 175 </ref> |-valign="top" |'''ramosa''' | kŕmna kapusta, kapusta kŕmna, kapusta obyčajná kŕmna, *tisíchlavý kel, *kel tisíchlavý<ref name="r15">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná kŕmna]]</ref> |var. ramosa, var. racemosa, convar. ramosa, skupina Ramosa, Skupina Thousand Head Kale, Skupina Ramosa, cv. group Thousand-headed Kale,*var. millecapitata, *millecapitata, var. frutescens, var. silvestris f. ramosa, subsp. oleracea convar. ramosa, ssp. oleracea var. silvestris f. ramosa, convar. fruticosa var. ramosa, ssp. capitata (convar. fruticosa) var. ramosa, convar. oleracea var. ramosa, subsp./var. acephala podskupina millecapitata, fruticosa, ramosa<ref name="r15" /> |-valign="top" |'''gemmifera''' |ružičkový kel, kel ružičkový, kapusta obyčajná ružičková, kapusta ružičková, ružičková kapusta, kapusta púčková, púčková kapusta, kel púčkový, púčkový kel, kapusta obyčajná pupencová,kapusta pupencová, pukovica, kel pupencový, (kelové) šprosle, kapusta pukonosná<ref name="r16">Zdroje pozri v článku [[kapusta obyčajná ružičková]]</ref> |var. gemmifera, convar. gemmifera, skupina Gemmifera, Skupina Gemmifera, Skupina Brussels Sprouts, cv. group Brussels Sprouts, subsp. oleracea convar. gemmifera, convar. gemmifera var. gemmifera, ssp. capitata convar. gemmifera (var. gemmifera + var. polycephala), ssp. capitata var. gemmifera, subsp. gemmifera, var. bullata subvar. gemmifera, Brassica gemmifera, convar. fruticosa var. gemmifera, convar. oleracea var. gemmifera, gemmifera, var. polycephala, subsp./var. gemmifera<ref name="r16" /> |-valign="top" |'''costata''' | kapusta obyčajná bezhlávková<ref name=NAR752/>, kapusta bezhlávková<ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 600/2010 z 8. júla 2010, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o doplnenie a úpravu príkladov príbuzných odrôd alebo iných produktov, na ktoré sa vzťahujú rovnaké MRL</ref>, kapusta tronchuda<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Brassica | titul = Zahradnický slovník naučný | odkaz na titul = | zväzok = 1. A{{--}}C | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav zemědělských a potravinářských informací | rok = 1994 | isbn = 80-85120-51-8 | počet strán = 440 | strany = 233 }}</ref><ref>Kapusta tronchuda (Brassica oleracea var. costata). In. mojazahrada.org [http://www.mojazahrada.org/plants/3116-Kapusta-tronchuda]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}}, prístup 13. 1. 2017</ref> |var. costata<ref name=JAN/>, var. tronchuda<ref name=MN1444/>, convar. costata<ref name=MN1444/>, Skupina Costata<ref name=PN/>, Portuguese Kale Group<ref name="WEP114" />, cv. group Portuguese Kale<ref name=JAN/>, ssp. capitata convar. costata var. costata<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V., 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 30</ref>, convar. capitata var. costata<ref name=HELM/>, convar. acephala var. luteola<ref name=MN1444/>, Brassica capitata subsp. costata<ref name="ref2" />, costata<ref>Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 176 </ref> |- |} Vysvetlivka k tabuľke: * znamená: s výhradami === Vedecké názvy=== Ako vidno vyššie, základné položky delenia (t. j. sabauda, gongylodes atď.) majú v rôznych textoch priradené rôzne označenia taxonomickej úrovne, najčastešie [[varieta]] (var.) alebo Skupina (prípadne skupina), menej často [[konvarieta]] (convar.), skupina [[kultivar]]ov (cv. group), [[poddruh]] (subsp.) či dokonca ako samostatný druh a podobne. Rôznosť označenia taxonomickej úrovne nič nemení na tom, ktoré kultivary do danej položky patria. Z aktuálneho znenia ICNCP vyplýva, že by mala existovať len jedna úroveň delenia a tá by sa mala volať “Skupina” (s veľkým S<ref>International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition. [http://www.upov.int/edocs/mdocs/upov/en/caj_66/caj_66_www_219065.pdf dostupné online] (Poznámka: Pozri napr. str. 143, kde sa výslovne rozlišuje medzi "skupina" a "Skupina") </ref>; v slovenský textoch často nesprávne s malým s<ref name="r17">{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 702-707}}</ref>); v starších vydaniach ICNCP sa táto úroveň volala “skupina kultivarov XY” [cv. group] (takto aj napr. Jansen, Siemonsma et al. (1993) a Vossen (1993)<ref>Oboje: SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108-112 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref>) a v ešte starších vydaniach ICNCP sa volala “konvarieta “ [convar.] (takto aj napr. v Červenka et al. (1986) či v Dostála a Červenka (1991)<ref name=SBN/><ref name=VK/>)<ref name="r18">Ochsmann, J. Current Problems in Nomenclature and Taxonomy of Cultivated Plants [https://wwwlib.teiep.gr/images/stories/acta/Acta%20634/634_5.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171201035610/https://wwwlib.teiep.gr/images/stories/acta/Acta%20634/634_5.pdf|date=2017-12-01}} S. 55,56</ref>. Súčasná literatúra (a samozrejme aj literatúra z čias pred 1. vydaním ICNCP) a právne predpisy však toto pravidlo väčšinou ignoruje/-jú a používa/-jú (tak ako to napokon dovoľuje aj ICN<ref> International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) [http://www.iapt-taxon.org/nomen/main.php?page=title dostupné online] 28.1 Note 3</ref>) buď len jednu úroveň delenia nazvanú varieta [var.] alebo viaceré úrovne delenia nazvané konvarieta [convar.] - varieta [var.] (a prípadne aj subvarieta [subvar.]) - forma [f.]<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1438 – 1446, Preface XXV</ref><ref name=GRIN/><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114-115</ref><ref name=WILD/>. ===Slová kapusta, kel atď. === O významoch slova '''kapusta''' pozri [[kapusta]]. Ako vidno vyššie, v slovenských názvoch niektorých druhov kapusty obyčajnej sa namiesto slova kapusta alternatívne používa slovo '''kel'''. Konkrétne sa ako kel v užšom zmysle označuje hlávkový kel (=kel v najužšom zmysle), ružičkový kel, všetky druhy z taxónu Brassica oleracea convar. acephala (prípadne okrem hlúbovej kapusty) a problematický taxón tisíchlavý kel (dnes obyčajne taxonomicky stotožňovaný s kŕmnou kapustou); takto definovaný kel netvorí taxonomickú jednotku (jedinú výnimku tvorí jeden dosť atypický systém – pozri nižšie pod Malý (1998): Brassica oleracea convar. oleracea). V širšom zmysle sa ako kel označuje: staršie aj brokolica (špargľový kel), občas aj čínska brokolica (čínsky kel); inak povedané, ako kel sa v širšom zmysle dá označiť každá pestovaná kapusta obyčajná okrem hlávkovej kapusty, karfiolu a kalerábu<ref> Pozri slovenské názvy a zdroje v tabuľke synoným</ref><ref>kel. In [[Encyclopaedia Beliana]] 8 </ref>. Okrem toho sa v prekladoch z angličtiny (najmä európskych predpisov) zvykne nevhodne používať slovenské slovo kel ako preklad anglického slova “kale” (je to nevhodné, lebo anglické slovo kale nezahŕňa práve hlavný typ slovenského kelu – kel hlávkový); o anglickom slove kale pozri nižšie<ref name=NAR752/>. ====Etymológia slovenských slov a nemčina ==== Slovenské slovo kel pochádza z hornonemeckého (čiže na juhu nemecky hovoriacich krajín sa vyskytujúceho) nárečového slova Köhl/Kehl, ktoré pôvodne znamenalo to isté, čo dnešné spisovné slovo Kohl (pozri nižšie), ale neskôr znamenalo a dodnes znamená prevažne kučeravý kel alebo hlávkový kel, pričom špeciálne hlávkový kel znamená najmä vo východnom [[Rakúsko|Rakúsku]], a to aj v podobách Kelch [vyslov: kö(l)ch]/Kälch [vyslov: kö(l)ch]/Kölch/Kehlig.<ref name=ČSJR/><ref name=Králik263>{{Citácia knihy | kapitola zborník = kel² | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 263 }}</ref><ref name=Kluge>{{Citácia knihy | priezvisko = Kluge | meno = Friedrich | autor = | odkaz na autora = | titul = Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 1989 | počet strán = 887 | url =https://archive.org/details/etymologischeswo0000klug| isbn = 978-3-11084503-7 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/etymologischeswo0000klug/page/388 388]| jazyk = }}</ref><ref>Österreichisches Wörterbuch. 37. Auflage (Nachdrucj). Viedeň: Österreichischer Bundesverlag, 1991. ISBN 3-215-07050-2. S. 269</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eichhoff | meno = Jürgen | autor = | odkaz na autora = | titul = Jürgen Eichhoff - Wortatlas der Deutschen Umgangssprachen | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 1978 | počet strán = 50 | url = | isbn = 978-3-11096969-6 | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Höfer | meno = Matthias | autor = | odkaz na autora = | titul = Etymologisches Wörterbuch der in Oberdeutschland, vorzüglich aber in Oesterreich üblichen Mundart | vydanie = | vydavateľ = Kastner | miesto = | rok = 1815 | počet strán = 362 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 151| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fenske | meno = Hannelore | autor = | odkaz na autora = | titul = Schweizerische und österreichische Besonderheiten in deutschen Wörterbüchern | vydanie = | vydavateľ = Narr | miesto = | rok = 1973 | počet strán = 397 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 150| jazyk = }}</ref><ref>Kölch. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Sedlaczek | meno = Robert | autor = | odkaz na autora = | titul = Wörterbuch des Wienerischen | vydanie = | vydavateľ = Haymon Verlag | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 320 | url = | isbn = 978-3-7099-7650-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Marzell | meno = Heinrich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Wissmann | meno2 = Wilhelm | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Paul | meno3 = Hein | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Worterbuch der deutschen Pflanzennamen | vydanie = | vydavateľ = S. Hirzel | miesto = | rok = 1966 | počet strán = 68 | url = | isbn = | kapitola = | strany =649 | jazyk = }}</ref>. Nemecké slovo Kohl/Köhl atď. vzniklo v ranom stredoveku z latinského slova caulis, ktoré vtedy znamenalo stonkový kel (t. j. Brassica oleracea var. viridis<ref name=ABC6/>), ale pôvodne znamenalo stonku, stopku, byľ, lodyhu, (kapustný) hlúb<ref name=Kluge/><ref>caulis. In: Karl Ernst Georges: Ausführliches lateinisch-deutsches Handwörterbuch. Hannover 81913 (Nachdruck Darmstadt 1998), Band 1, Sp. 1038. [http://www.zeno.org/nid/20002268221] </ref><ref name=Králik263/><ref>ŠPAŇÁR, Július; HRABOVSKÝ, Jozef. Latinsko-slovenský slovensko-latinský slovník. 4. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 89</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Riemer | meno = Friedrich Wilhelm | autor = | odkaz na autora = | titul = Griechisch-Deutsches Hand-Wörterbuch | vydanie = | vydavateľ = Frommann | miesto = | rok = 1819 | počet strán = 1128 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 996| jazyk = }}</ref> Z nemčiny pochádza nielen slovenské slovo kel, aj slovenské slová kapusta (starohornonem. kappust), karfiol (nem. Karfiol), kaleráb (nem. Kohlrabi, Kellrabl, Kellrüben a pod.), špargľový kel (nem. Spargelkohl) a ako kalky asi aj niektoré ďalšie názvy (kŕmny kel – Futterkohl, kravská kapusta – Kuhkohl atď.)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Králik | meno = Ľubor | odkaz na autora = Ľubor Králik | titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2015 | isbn = 978-80-224-1493-7 | počet strán = 704 | strany = 249, 255, 257, 588 }}</ref><ref name=ČSJR/>. V súčasnej spisovnej nemčine sa názvy všetkých druhov kapusty obyčajnej v zásade tvoria spojením nejakého prívlastku so slovom Kohl (napr. Krauskohl = kučeravý kel). V prípade hlávkového kelu, brokolice, karfiolu a kalerábu existujú alternatívne aj jednoslovné špeciálne označenia (konkrétne: Wirsing, Brokkoli, Karfiol a Kohlrabi). V prípade hlávkovej kapusty (v širšom zmysle aj hlávkového kelu a v minulosti aj časti Brassica oleracea var. ramosa a var. viridis) sa používa namiesto slova Kohl alternatívne aj slovo '''Kraut''' (napr. Weißkohl/Weißkraut/Kraut = biela hlávková kapusta).<ref name="r2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kraut, das | url = https://www.duden.de/rechtschreibung/Kraut_Pflanze_Kohl | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 292.</ref><ref>Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 779. [http://www.zeno.org/nid/20010274707 dostupné online] </ref>. Nemecké slovo '''Kohl''' môže mať (v botanike) celkovo tieto významy: 1. kapusta (rod Brassica), 2. kapusta obyčajná (čiže Brassica oleracea)<ref name=UL/><ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 11. Leipzig 1907, S. 228-229. [http://www.zeno.org/nid/20006910963 dostupné online]</ref>, 3. ako bod 2 + niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne + kapusta čínska (Brassica chinensis) + kapusta pekinská (Brassica pekinensis) + kapusta repková stopková (Brassica napus ssp. napus var. pabularia) a prípadne aj brokolica raab (Brassica ruvo, =Brassica rapa var. cymosa, nem. Wildbroccoli alebo Stängelkohl)<ref>JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 251-252</ref><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 117</ref><ref>VERORDNUNG (EU) Nr. 51/2014 DER KOMMISSION vom 20. Januar 2014 zur Änderung von Anhang II der Verordnung (EG) Nr. 396/2005 des Europäischen Parlaments und des Rates hinsichtlich der Höchstgehalte an Rückständen von Dimethomorph, Indoxacarb und Pyraclostrobin in oder auf bestimmten Erzeugnissen</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Broccoli Raab, Broccoli Rabe, Brocoletti, Cima di Rapa 'Spring Raab' | url = https://davesgarden.com/guides/pf/go/98550/ | vydavateľ = davesgarden.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Christoph | meno = Jacqueline | autor = | odkaz na autora = | titul = DuMont Reise-Taschenbuch Reiseführer Apulien | vydanie = | vydavateľ = Mair Dumont DE | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 296 | url = | isbn = 978-3-616-42053-0 | kapitola = | strany = 30| jazyk = }}</ref>, 4. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), najmä biela<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Dudenredaktion (Bibliographisches Institut) | odkaz na autora = | titul = The Oxford-Duden Pictorial German-English Dictionary | vydanie = | vydavateľ = Clarendon Press | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 868 | url = | isbn = 978-0-19-864502-3 | kapitola = | strany = 112| jazyk = }}</ref><ref name=DUDK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kohl, der | url = https://www.duden.de/rechtschreibung/Kohl_Gemuese | vydavateľ = duden.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>, 5. (zelený) kučeravý kel (Brassica oleracae var. sabellica)<ref name=DUDK/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Allgemeines ökonomisches Lexikon, oder Erklärung der Worte und Belehrung über alle Gegenstände, welche bey einer vollständigen Landwirthschaft im Allgemeinen vorkommen | vydanie = | vydavateľ = Hartleben | miesto = | rok = 1812 | počet strán = 480 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 399| jazyk = }}</ref> ====Čeština ==== Pre súčasnú češtinu platí: *Tam, kde je v slovenčine slovo kel, používa sa v češtine slovo '''kapusta''' (pričom ale kapusta je v češtine štandardne aj Brassica oleracea var. ramosa). *Tam, kde je v slovenčine slovo kapusta, používa sa v češtine podľa okolností buď slovo zelí (Brassica oleracea var. capitata) alebo slovo brukev (rod Brassica). České slovo '''zelí''' má tieto významy: 1. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), 2.hlávková kapusta+kapusta čínska (Brassica rapa subsp. chinensis) + kapusta pekinská (Brassica rapa subsp. pekinensis)+prípadne v spojení “kravské zelí” aj kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis) a v spojení “bruselské zelí” aj ružičkový kel (Brassica oleracea var. gemmifera), 3. súčasť ľudových názvov niektorých rastlín mimo rodu Brassica. České slovo '''brukev''' má tieto významy: 1. kapusta (rod Brassica), 2. kaleráb. V dávnej češtine však slovo kapusta znamenalo (tak ako dnes v slovenčine) primárne Brassica oleracea var. capitata, a v češtine 19. storočia (keď už české slovo kapusta znamenalo primárne hlávkový kel – Brassica oleracea var. sabauda) sa ako kapusta (podobne ako vtedy aj v slovenčine<ref>ERTL, H. Rövid természetrajz tótajkú elemi iskolák számára - Krátky prírodopis pre slovenské elementárne školy. Budapest 1891 [http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Ertl%2c%20H.%2c%20Kr%c3%a1tky%20pr%c3%adrodopis%20pre%20slov.%20elem.%20%c5%a1koly.%20Budapest%201891.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180118181330/http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Ertl%2c%20H.%2c%20Kr%c3%a1tky%20pr%c3%adrodopis%20pre%20slov.%20elem.%20%c5%a1koly.%20Budapest%201891.pdf |date=2018-01-18 }}</ref><ref>KARDOŠ, G. Stručný prírodopis pre slovenské národné školy – Sväzok II. Skalica (Tlačou Fr. X. Škarnycla synov), 1871. S. 17 [http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Kordo%C5%A1%2C%20G.%2C%20Stru%C4%8Dn%C3%BD%20pr%C3%ADrodopis.%20Sv.%202.%20O%20rastlin%C3%A1ch%20a%20nerastoch.%20Skalica%201871.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180118181233/http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/Kordo%C5%A1%2C%20G.%2C%20Stru%C4%8Dn%C3%BD%20pr%C3%ADrodopis.%20Sv.%202.%20O%20rastlin%C3%A1ch%20a%20nerastoch.%20Skalica%201871.pdf |date=2018-01-18 }}</ref> ) označoval buď rod Brassica alebo druh Brassica oleracea.<ref name=VK/><ref name=ABC6/><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = | titul = Zahradnický slovník naučný | odkaz na titul = | zväzok = 1. A{{--}}C | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Ústav zemědělských a potravinářských informací | rok = 1994 | isbn = 80-85120-51-8 | počet strán = 440 | strany = 233 }}</ref><ref>''Zahradnický slovník naučný 5 R-Ž''. Praha: Ústav zemědělských a potravinářských informací, 2001. ISBN . 80-7271-075-3. S. 643-5</ref><ref name=ČSJR/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veškeré druhy rostlin České republiky (Abies – Hyssopus) | url = http://botany.cz/cs/kvetena-ceske-republiky/ | vydavateľ = botany.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IDA RYSTONOVÁ - BYLINY A JEJICH LIDOVÉ NÁZVY | url = http://www.darius.cz/archeus/BB_K.html | vydavateľ = darius.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170822232724/http://www.darius.cz/archeus/bb_k.html | dátum archivácie = 2017-08-22 }}</ref><ref>brukev. In: ''Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 1. A{{--}}Č''. Praha: Československý kompas, 1925.</ref><ref name=Rieger/><ref>NEČAS, J. KOPECKÝ, M. Slovensko-český a česko-slovenský slovník rozdílnych výrazů. 2. vydání. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 1963, S. 154</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Sloboda | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Rostlinnictví ((VIII. Theil der kleinen Encyklopädie der Wiss.: "Malá Encyklopedie nauk")) | vydanie = | vydavateľ = Museum | miesto = | rok = 1852 | počet strán = 736 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 688 | jazyk = }}</ref> Slovo zelie (a pod.) sa najmä v minulosti a v nárečiach vyskytuje aj v slovenčine – pozri v článku [[kapusta obyčajná hlávková]]. ====Angličtina ==== V angličtine možno pestovanú kapustu obyčajnú pojmovo rozdeliť na nasledujúce „typy“ (ak sa použijú najbežnejšie definície jednotlivých pojmov): cabbage, kale, collard, cauliflower (karfiol), broccoli (brokolica), brussels sprouts (ružičkový kel) a kohlrabi (kaleráb). Problematické sú len prvé tri z uvedených názvov: *Slovo '''cabbage''' má tieto významy: 1. hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata), 2. kapusta obyčajná s hlávkou (tvorenou listami), teda hlávková kapusta+hlávkový kel (Brassica oleracea convar. capitata), 3. ako bod 2+niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne: kapusta čínska (Brassica rapa subsp. chinensis)+kapusta pekinská (Brassica rapa subsp. pekinensis) +Brassica rapa subsp. narinosa + Brassica rapa subsp. nipposinica (+prípadne aj: Brassica carinata + kapusta poľná kvitnúca [Brassica rapa var. parachinensis] + Brassica juncea var. sareptona + kapusta Tournefortova [Brassica Tournerfortii]), 4. ako bod 2/3 + niektoré ďalšie taxóny z druhu kapusta obyčajná (Brassica oleracea), konkrétne: kaleráb („turnip cabbage“) + kŕmny kel listový („cow cabbage“) + kŕmna kapusta („branching cabbage“) + kapusta bezhlávková („Portuguese/tronchuda cabbage“), 5. zriedkavo: kapusta obyčajná pravá (Brassica oleracea var. oleracea), 6. kapusta obyčajná (Brassica oleracea), 7. zriedkavo: rod Brassica, 8. súčasť názvov niektorých rastlín napatriacich do rodu Brassica<ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111-117, 814</ref><ref>cabbage. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cabbage | url = https://www.britannica.com/plant/cabbage | vydavateľ = britannica.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1439, 1442, 1444</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Small | meno = Ernest | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 100 Food Plants | vydanie = | vydavateľ = NRC Research Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 636 | url =https://archive.org/details/top100foodplants0000smal| isbn = 978-0-660-19858-3 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/top100foodplants0000smal/page/126 126] | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Li | meno = Thomas S. C. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vegetables and Fruits (Nutritional and Therapeutic Values) | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 304 | url =https://archive.org/details/vegetablesfruits0000lith| isbn = 978-1-4200-6873-3 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/vegetablesfruits0000lith/page/239 239]| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rehm | meno = G. | autor = | odkaz na autora = | titul = Multilingual Dictionary of Agronomic Plants | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 286 | url = | isbn = 978-94-011-0972-7 | kapitola = | strany = 34-35| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Taxonomicon & Systema Naturae 2000 | url = http://taxonomicon.taxonomy.nl/ | vydavateľ = taxonomicon.taxonomy.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090824160507/http://taxonomicon.taxonomy.nl/ | dátum archivácie = 2009-08-24 }}</ref><ref name=GRIN/> *Slovo '''kale''' má významy: 1. kapusta obyčajná bez hlávky, t. j. v užšom zmysle Brassica oleracea convar. acephala a v širšom zmysle aj kŕmna kapusta (Brassica oleracea var. ramosa), kapusta bezhlávková (Brassica oleracea var. costata), čínska brokolica (Brassica oleracea var. alboglabra) a prípadne aj listy kalerábu, 2. ako bod 1. + niektoré ďalšie taxóny z rodu Brassica, konkrétne brokolica raab (Brassica ruvo) a kapusta repková stopková (Brassica napus ssp. napus var. pabularia) , 3. kapusta obyčajná (Brassica oleracea), 4. zriedkavo: rod Brassica, 5. súčasť niektorých názvov rastlín nepatriacich do rodu Brassica<ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111-117, 975</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Genus: Brassica L. | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomygenus.aspx?id=1687 | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>kale. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kale | url = https://www.britannica.com/plant/kale | vydavateľ = britannica.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TOP284/><ref>COMMISSION REGULATION (EU) No 752/2014 of 24 June 2014 replacing Annex I to Regulation (EC) No 396/2005 of the European Parliament and of the Council </ref><ref name=NAR752/> (Hlavný rozdiel voči slovenskému podobnému slovu “kel” je ten, že kale nezahŕňa hlavný typ slovenského kelu – kel hlávkový) *Slovo '''collard''' má tieto významy: 1. kapusta, ktorá je prechodnou formou medzi cabbage (v zmysle 2.) a kale (v zmysle 1.) s hladkými listami, čiže kapusta, ktorá rastie podobne ako hlávková kapusta tesne pri zemi, ale má len náznak hlávky, pestuje sa hlavne v južných USA (dnes obyčajne zaraďovaná pod kŕmny kel listový, a tým pádom ako podtyp pojmu „kale“), 2. kŕmny kel listový (Brassica oleracea var. viridis), 3. súčasť jedného z názvov Brassica carinata<ref>Brassica oleracea Acephala Group. In: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_Acephala_Group_(Common_names) dostupné online] (dole)</ref><ref name=NIEU/><ref>collard. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.</ref><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 111, 115</ref><ref name=HELM/><ref name=TOP284>{{Citácia knihy | priezvisko = Small | meno = Ernest | autor = | odkaz na autora = | titul = Top 100 Food Plants | vydanie = | vydavateľ = NRC Research Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 636 | url =https://archive.org/details/top100foodplants0000smal| isbn = 978-0-660-19858-3 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/top100foodplants0000smal/page/284 284] | jazyk = }}</ref><ref> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online] (collard je uvedený ako podtyp kale)</ref> ===Príklady systematík === Systematika kapusty obyčajnej je v literature uvádzané značne nejednotne. Nasledujúce príklady systematík sú vybrané tak, aby čo najlepšie reprezentovali všetky v súčasnosti sa vyskytujúce typy delenia. Poznámka: V položkách obsahujúcich v celom názve viac než jeden stupeň delenia medzi druhom a varietou sú tieto medzistupne kvôli prehľadnosti z názvu väčšinou vynechané (napr. namiesto Brassica oleracea convar. capitata var. sabauda je uvedené len Brassica oleracea var. sabauda) ==== Systémy obsahujúce len jednu úroveň delenia ==== ===== Rôzne zdroje (2002 – 2014)<ref name=GRIN/><ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 113-115</ref><ref name="r17" /><ref name=PN/> ===== Brassica oleracea: *varieta [[Brassica oleracea var. oleracea]] (1, 2: var. oleracea) – 2: [[kapusta obyčajná pravá]] *varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] (1: var. capitata/Skupina Red Cabbage+Skupina White [al. Green] Cabbage, 2: skupina Capitata) – 2: [[hlávková kapusta]]/[[kapusta obyčajná hlávková]]/[[kapusta hlávková]] *varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] (1: var. sabauda/Skupina Savoy Cabbage, 2: skupina Sabauda) – 2: [[hlávkový kel]]/[[kapusta obyčajná kelová]]/[[kel hlávkový]] *varieta [[Brassica oleracea var. viridis]] (1: var. viridis/var. acephala/Skupina Collard, 2: skupina Viridis) – 2: [[listový kel]] [nesprávne: kučeravý kel/kapusta obyčajná kučeravá/kel kučeravý {{#tag:ref| Pozri vysvetlenie v poznámke pod čiarou v článku [[listový kel]]|group=pozn}} ] *varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] (1: var. sabellica/var. acephala/Skupiny Acephala, 2: skupina Sabellica) – 2: [[okrasný kel]]/[[kapusta obyčajná vrúbkovaná]]/[[kel okrasný]] *varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] (1: var. palmifolia/Skupina Jersey Kale/Skupina Palmtree Kale, 2: -) *varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] (1. var. medullosa/Skupina Merrowstem Kale, 2: skupina Medullosa) – 2: [[hlúbová kapusta]]/[[kapusta obyčajná hlúbová]] *varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] (1: var. gongylodes/var. caulorapa/Skupina Kohlrabi, 2: skupina Gongylodes)-2: [[kaleráb]]/[[kapusta obyčajná kalerábová]] *varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] (1: var. botrytis/Skupina Cualiflower, 2: skupina Botrytis) – 2: [[karfiol]]/[[kapusta obyčajná karfiolová]] *varieta [[Brassica oleracea var. italica]] (1: var. italica/Skupina Broccoli, 2: skupina Italica) – 2: [[brokolica]]/[[kapusta obyčajná špargľová]] *varieta [[Brassica oleracea var. alboglabra]] (1: var. alboglabra/Skupina Chinese Kale/Skupina Kailaan, 2: -) *varieta [[Brassica oleracea var. ramosa]] (1: var. ramosa/Skupina Thousand Head Kale, 2: skupina Ramosa) – 2: [[kŕmna kapusta]]/[[kapusta obyčajná kŕmna]]/[[kapusta kŕmna]] *varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] (1: var. gemmifera/Skupina Brussels Sprouts, 2: skupina Gemmifera) -2: [[ružičkový kel]]/[[kapusta obyčajná ružičková]]/[[kel ružičkový]] *varieta [[Brassica oleracea var. costata]] (1: var. costata/var. tronchuda/Skupina Portuguese Kale, 2: -) Vysvetlivky: *var. = varieta, / = oddeľuje synonymá, - = neuvedené *prvý názov je vždy podľa GRIN (2011), 1 je názov podľa León a Wiersema (2013), 2 je názov podľa Goliašová et al. (2002; uvádza len taxóny zo Slovenska) Podobné delenie (s vedeckými názvami tvorenými rovnako ako v Goliašová et al. (2002)) má Chauvet (2014) s nasledujúcimi odlišnosťami: Skupina Sabellica je rozdelená na Skupinu Sabellica a Skupinu Selenisia, namiesto názvu Viridis má názov Acephala a namiesto Skupiny Capitata má tri taxóny – Skupina Capitata (v užšom zmysle, teda biela hlávková kapusta guľatá), Skupina Rubra (teda červená hlávková kapusta) a Skupina Pyramidalis (teda špicatá kapusta). V iných systémoch sa zvykne hlávková kapusta tiež deliť na dve skupiny (biela hlávková kapusta a červená hlávková kapusta) alebo tri skupiny (biela hlávková kapusta guľatá, červená hlávková kapusta, špicatá kapusta), ale toto delenie sa najčastejšie robieva na úrovni foriem (lat. forma) v rámci hlávkovej kapusty (teda v rámci var. capitata, resp. v rámci Skupiny capitata) - porov. napr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Preferences | url = https://wheat-urgi.versailles.inra.fr/sequence/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl | vydavateľ = wheat-urgi.versailles.inra.fr | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180118122605/https://wheat-urgi.versailles.inra.fr/sequence/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl | dátum archivácie = 2018-01-18 }}</ref>. Podobné delenie obsahuje Thesaurus of Agricultural Organisms (1990) s nasledujúcimi odlišnosťami: 1. Názvy sú utvorené ako v GRIN ale s vynechaním slova “var.” (napr. namiesto Brassica oleracea var. sabauda je Brassica oleracea sabauda), 2. Čínska brokolica tvorí samostatný druh Brassica alboglabra, 3. Uvedené sú ďalšie dva taxóny: Brassica oleracea fimbriata (v iných deleniach je obyčajne pod sabellica) {{#tag:ref|Pozri pozn. pod čiarou č. 5.|group=pozn}} a Brassica oleracea millecapitata (tisíchlavý kel, v iných deleniach je obyčajne pod ramosa) {{#tag:ref|Pozri vysvetlenie v článku [[kapusta obyčajná kŕmna]]|group=pozn}}.<ref name="TAO" /> Treba ale dodať, že názvy rastlín utvorené spôsobom “Brassica oleracea sabauda” sú v rozpore s dnešným aj vtedajším znením tak ICN ako aj ICNCP; podľa ICN majú mať správne podobu “Brassica oleracea subsp. sabauda”<ref> International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Melbourne Code) [http://www.iapt-taxon.org/nomen/main.php?page=title dostupné online] article 24 </ref><ref>International Code of Botanical Nomenclature, 1988 — Berlin Code [http://www.iapt-taxon.org/historic/1988.htm dostupné online] article 24</ref><ref name=ICNCP>International Code of Nomenclature for Cultivated Plants, 8th edition. [http://www.upov.int/edocs/mdocs/upov/en/caj_66/caj_66_www_219065.pdf dostupné online] </ref><ref name="r18" /> =====Rôzne zdroje (1973 – 2005)<ref name=UL/><ref name=PYR>kapustovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 1826.</ref><ref>kapustovité. In: ''Encyklopédia Slovenska 3. zväzok K{{--}}M''. Bratislava: Veda, 1979. s. 40-41 </ref><ref name=KU/><ref>Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online [http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/nejnovejsi-smery-ve-slechteni-zelenin-7-kostalovin.pdf]</ref><ref name=SBN/><ref name=VK/> ===== (Len stredoeurópske taxóny) Brassica oleracea: *varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] (1, 2, 3, 4: var. capitata, 5, 6: convar. capitata) - 5: [[kapusta obyčajná hlávková]] *varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]]/bullata (1, 2, 3, 4: var. sabauda, 5, 6: convar. sabauda) – 5: [[kapusta obyčajná kelová]]/[[kel hlávkový]] *varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] (1: svar. laciniata f. crispa(*), 2: var. acephala, 3: var. viridis/acephala, 4: acephala, 5, 6: convar. viridis) – 5: [[kapusta obyčajná kučeravá]]/[[kel kučeravý]] *varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] (1, 2: var. gongyloides, ,3, 4: var. gongylodes, 5, 6: convar. gongylodes) – 5: [[kapusta obyčajná kalerábová]]/[[kaleráb]] *varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]]/cauliflora (1, 2, 3: var. botrytis, 4: cauliflora, 5, 6: convar. botrytis) – 5: [[kapusta obyčajná karfiolová]]/[[karfiol]] *varieta [[Brassica oleracea var. italica]] (1, 2, 3: var. italica, 4: botrytis (!), 5, 6: convar. italica) – 5: [[kapusta obyčajná špargľová]]/[[brokolica]] *- (1, 2, 3, 4: -, 5, 6: [[Brassica oleracea convar. ramosa]]) – 5: [[kapusta obyčajná kŕmna]] *varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] (1, 2, 3, 4: var. gemmifera, 5, 6: convar. gemmifera) – 5: [[kapusta obyčajná ružičková]]/[[kel ružičkový]] Poznámky/vysvetlivky: *var.=varieta, convar. = konvarieta (v Dostal a Červenka (1991) nazývaná „odroda“), / = oddeľuje synonymá, - = neuvedené; *Prvý uvedený latinský názov je podľa Bastian (1973), 1 je názov podľa Pyramída (1976), 2 je názov podľa Encyklopédie Slovenska (1979), 3 je názov podľa Martinovský (1987), 4 je názov podľa Pekárková (2005), 5 je názov podľa Červenka et al. (1986), 6 je názov podľa Dostál a Červenka (1991) *Slovenské názvy sú tu opísané len zo zdroja č. 5, ostatné (t.j. aj zo zdrojov č. 1,2,3 a 6) pozri vyššie v tabuľke synoným resp. článkoch o jednotlivých druhoch. *(*) tento názov pokrýva len časť taxónu acephala *Dostál a Červenka (1991) v texte upresňujú, že všetky uvedené taxóny vyskytujúce sa na Slovensku patria do poddruhu Brassica oleracea subsp. oleracea ===== Marhold (2011)<ref name=BGBM/> ===== (len európske taxóny) Brassica oleracea: *poddruh [[Brassica oleracea subsp. oleracea]] – t.j. divá kapusta *poddruh [[Brassica oleracea subsp. capitata]] – t.j. to, čo je inde var. capitata a var. sabauda *poddruh [[Brassica oleracea subsp. fruticosa]] – t.j. to, čo je inde var. viridis, var. sabellica (selenisia, palmifolia), var. gemmifera a zrejme aj var. ramosa *poddruh [[Brassica oleracea subsp. caulorapa]] – t.j. to, čo je inde var. gongylodes *poddruh [[Brassica oleracea subsp. botrytis]] –t.j. to, čo je inde var. botrytis a var. italica Poznámky: 1. K. Marhold je Slovák. 2. Takéto delenie kapusty obyčajnej je veľmi zriedkavé. ==== Systémy obsahujúce viac ako jednu úroveň delenia ==== ===== Gladis a Hammer (2002)<ref name="r2" /> ===== Brassica oleracea: *poddruh [[Brassica oleracea ssp. bourgaei]] *poddruh [[Brassica oleracea ssp. cretica]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. hilarionis]] *poddruh [[Brassica oleracea ssp. incana]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. insularis]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. macrocarpa]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. robertiana]] *poddruh [[Brassica oleracea ssp. rupestris]] –viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. villosa]] – viacero variet *poddruh [[Brassica oleracea ssp. oleracea]] (t.j. divá kapusta) *poddruh [[Brassica oleracea ssp. capitatoides]] (t.j. polodivá kapusta) *poddruh [[Brassica oleracea ssp. capitata]] (t.j. pestovaná kapusta) **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. acephala]] ***polodivé kely „galega“ z Portugalska ***varieta [[Brassica oleracea var. viridis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. selenisia]] ***varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] ***varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. italica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. alboglabra]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. fruticosa]] – len [[Brassica oleracea var. ramosa]] **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. gemmifera]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] ***varieta [[Brassica oleracea var. polycephala]] (inde nazývané: Brassica oleracea var. dalechampii) **konvarieta [[Brassica oleracea ssp. capitata convar. costata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. costata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. helmii]] (opísané v roku 2001, ide o prechod medzi convar. capitata a convar. acephala) Podobný systém je uvedený v Jäger et al. (2007), ale je obmedzený na taxóny vyskytujúce sa v strednej Európe a úroveň “konvarieta” je z deleneia vynechaná.<ref>JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250-251 </ref> ===== Diederichsen in: Hanelt et al. (2001)<ref>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1436-1446</ref> ===== skupina [druhov] Brassica oleracea: *druh [[Brassica bourgaei]] *druh [[Brassica cretica]] – dva poddruhy *druh [[Brassica hilarionis]] *druh [[Brassica incana]] *druh [[Brassica insularis]] *druh [[Brassica macrocarpa]] *druh [[Brassica montana]] *druh [[Brassica rupestris]] *druh [[Brassica villosa]] *druh Brassica oleracea: **poddruh [[Brassica oleracea ssp. oleracea]] – divá kapusta **konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. acephala]] ***varieta [[Brassica oleracea var. viridis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] ***varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. italica]] ***varieta [[Brassica oleracea var. alboglabra]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. fruticosa]] – len varieta [[Brassica oleracea var. ramosa]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. gemmifera]] – len varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. costata]] Rovnaký systém uvádza Liberei et al. (2007), ale je (asi omylom) vynechaná položka convar. fruticosa/var. ramosa a divá kapusta je zaznačená ako keby išlo o poddruh platný aj pre pestované rastliny (Diederichsen striktne oddeľuje divú kapustu od ostatných, teda pestovaných druhov).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lieberei | meno = Reinhard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Franke | meno2 = Wolfgang | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Reisdorff | meno3 = Christoph | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Nutzpflanzenkunde (118 Tabellen) | vydanie = | vydavateľ = Georg Thieme Verlag | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 476 | url = | isbn = 978-3-13-530407-6 | kapitola = | strany = 245| jazyk = }}</ref> ===== Rhodes (1999)<ref name=HORT/> ===== Brassica oleracea: *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] capitata **podskupina alba **podskupina rubra **podskupina sabauda *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] acephala **podskupina plana – hladké listy **podskupina laciniata – veľmi kučeravé listy **podskupina palmifolia **podskupina medullosa **podskupina millecapitata *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] gongylodes – len podskupina caulo-rapa *poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] botrytis **podskupina cauliflora **podskupina cymosa/italica * poddruh [alebo varieta] Brassica oleracea subsp. [alebo var.] gemmifera ===== Malý (1998), Koudela (2010)<ref name="r5"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koudela| meno = M.| autor = | odkaz na autora = | titul = Ekologická produkce zeleniny | url = http://kz.agrobiologie.cz/ekozem/?m=specialni&p=specialni_kostalova | vydavateľ = kz.agrobiologie.cz | dátum vydania = 2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref>===== (Len stredeoeurópske taxóny) Brassica oleracea: *konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] – len [[Brassica oleracea var. capitata]] (hlávková kapusta) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. oleracea]] (t.j. kely) **varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] (hlávkový kel) **varieta [[Brassica oleracea var. acephala|Brassica oleracea (var.) acephala]] (kučeravý kel v širšom zmysle) **varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] (ružičkový kel) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] **varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] (karfiol) **varieta [[Brassica oleracea var. italica]] (brokolica) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. acephala]] – len [[Brassica oleracea var. gongylodes]] (kaleráb) Rovnaké delenia uvádza<ref>Cole Cropas - Inovace studijních programů AF a ZF MENDELU směřující k vytvoření mezioborové integrace CZ.1.07/2.2.00/28.0302, dostupné online: [http://web2.mendelu.cz/af_291_projekty/files/23/23-ep__p4_kostalova1.pdf] a [http://web2.mendelu.cz/af_291_projekty/files/23/23-kostalova2.pdf] prístup 13.1.2017</ref>. Podobné delenie používa aj Valšíková (2010), ale: 1. Hlávkový kel nie je zaradený pod convar. oleracea, 2. Kučeravý kel je uvedený len ako špecifická forma nazvaná “convar. oleracea var. acephala f. crispa”, 3. Karfiol (zrejme omylom) nie je zaradený pod convar. botrytis.<ref>VALŠÍKOVÁ, M. Hlúbová zelenina. (prebraté z: DVD "Pestovanie a ochrana rastlín", Agroinštitút Nitra, 2010; vystavené 7.10.2011) [http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/valsikova_dvd/hlubova_zelenina.pdf dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171230115324/http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/valsikova_dvd/hlubova_zelenina.pdf|date=2017-12-30}} (nadradený link [http://old.agroporadenstvo.sk/rv/oi-zelenina.php] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180118181022/http://old.agroporadenstvo.sk/rv/oi-zelenina.php|date=2018-01-18}})</ref> Poznámky: Toto veľmi osobité delenie sa, zdá sa, vyskytuje len v časti českej a slovenskej poľnohospodárske literatúry, inde sa nevyskytuje. Okrem toho je v tomto systéme z taxonomického hľadiska nesprávne spracovaný taxón “acephala”, pretože je zaradený v systéme na dvoch rôznych miestach dvoma úplne rôznymi spôsobmi. ===== Jansen, Siemonsma et al. (1993) a Vossen (1993)<ref name=JAN/> ===== Brassica oleracea: *varieta Brassica oleracea var. oleracea (divá kapusta) *skupiny kultivarov White Headed Cabbage, Red Headed Cabbage a Savoy Cabbage **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group White Headed Cabbage]]/forma Brassica oleracea var. capitata f. alba **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Red Headed Cabbage]]/forma Brassica oleracea var. capitata f. rubra **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Savoy Cabbage]]/varieta Brassica oleracea var. sabauda *skupiny kultivarov „kales” okrem čínskej brokolice/Brassica oleracea var. acephala: **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Collard]]/varieta Brassica oleracea var. viridis **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Borecole]] [alebo Curly Kale]/varieta Brassica oleracea var. sabellica **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Palmtree Kale]]/varieta Brassica oleracea var. palmifolia **skupina kultivarov [[Brassica oleracaea cv. group Merrowstem Kale]]/varieta Brassica oleracea var. medullosa *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Kohlrabi]]/varieta Brassica oleracea var. gongylodes *skupiny kultivarov Cauliflower a Broccoli **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Cauliflower]]/varieta Brassica oleracea var. botrytis **skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Broccoli]]/varieta Brassica oleracea var. italica *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Chinese Kale]]/varieta Brassica oleracea var. albogabra *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Thousand-headed Kale]]/varieta Brassica oleracea var. ramosa *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Brussels Sprouts]]/varieta Brassica oleracea var. gemmifera *skupina kultivarov [[Brassica oleracea cv. group Portuguese Kale]]/varieta Brassica oleracea var. costata ===== Codex Alimentarius (1993)<ref name=CA/> ===== rod Brassica: *… *druh Brassica oleracea: **konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] ***varieta [[Brassica oleracea var. rubra]] ***varieta [[Brassica oleracea var. alba]] (vrátane: forma conica) ***varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] **konvarieta Brassica oleracea convar. acephala ***varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] (t.j. to, čo je inde viridis+sabellica(+selenisia+palmifolia)+ramosa) - pričom kučeravý kel je aj „var. sabellica“ a „cow cabbage“ je „var. acephala subvar. viridis“ ***varieta [[Brassica olereacea var. medullosa]] ***varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] ***varieta [[Brassica oleracea var. italica]] **konvarieta [[Brassica oleracea convar. oleracea var. gemmifera]] *druh [[Brassica campestris]]: ** ... **varieta [[Brassica campestris var. alboglabra]] ===== Lizgunova et al. in: Flora SSSR (1984)<ref name="FSSSR" /> ===== agregát [druhov] Brassica aggr. oleracea (t.j. strednomorsko-európske druhy kapusty): *druh [[Brassica capitata]] („hlávková kapusta“, t. j. hlávková kapusta vrátane kapusty bezhlávkovej) **poddruh [[Brassica capitata subsp. capitata]] (t. j. európska) **poddruh [[Brassica capitata subsp. orientalis]] (t. j. východná) **poddruh [[Brassica capitata subsp. costata]] *druh [[Brassica sabauda]] („hlávkový kel“, t. j. hlávkový kel vrátane palmového kelu) **poddruh [[Brassica sabauda subsp. sabauda]] **poddruh [[Brassica sabauda subsp. palmifolia]] *druh [[Brassica oleracea]] („listový kel“, t. j. kučeravý/listový kel v širšom zmysle [okrem palmového kelu] a kŕmna kapusta a ružičkový kel): **poddruh [[Brassica oleracea subsp. oleracea]] (t.j. to, čo je inde var. viridis, medullosa a ramosa) **poddruh [[Brassica oleracea subsp. selenisia]] (t.j. kučeravý kel v užšom zmysle, t. j. to, čo je inde var. sabellica, selenisia a laciniata) **poddruh [[Brassica oleracea subsp. gemmifera]] *druh [[Brassica gongylodes]] (kaleráb) **poddruh [[Brassica gongylodes subsp. gongylodes]] (t. j. západoeurópsky kaleráb) **poddruh [[Brassica gongylodes subsp. asiatica]] (t. j. ázijský kaleráb) *druh [[Brassica botrytis]] („karfiol“, t.j. karfiol vrátane brokolice) **poddruh [[Brassica botrytis subsp. botrytis]] **poddruh [[Brassica botrytis subsp. italica]] Poznámka: Zdroj uvádza aj druh Brassica sylvestris (patria doň taxóny incana a pod. [porov. vyššie napr. Diederichsen]), ale z textu nie je jasné, či tento druh patrí tiež pod “Brassica aggr. oleracea” alebo mimo neho. ===== Betina et al. (1975)<ref name=MEB/> ===== (Len stredoeurópske taxóny) rod Brassica: *... *druh Brassica oleracea (*) – kapusta obyčajná: **odroda „[[Brassica capitata]]“ (*) – [[kapusta hlávková]] **odroda „[[Brassica sabauda]]“ (*) – [[kel hlávkový]] **odroda „[[Brassica acephala]]“ (*) – [[kel kučeravý]] **odroda „[[Brassica gemmifera]]“ (*) – [[kel ružičkový]] *druh [[Brassica rupestris]]: **... **[[Brassica rupestris var. gongyloides]] – [[kaleráb]] *druh [[Brassica cretica]]: **... **[[karfiol]] Poznámky: *Brokolica nie je uvedená *Text z MEB prebrala aj [[Encyklopédia medicíny]] *Podobný systém je tu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zöldségtermesztés szabadföldön {{!}} Digitális Tankönyvtár | url = http://www.tankonyvtar.hu/hu/tartalom/tamop425/2011_0001_521_Zoldsegterm_szabadfoldon/ch17s03.html | vydavateľ = tankonyvtar.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> *(*) Táto časť systému je taxonomicky neprípustná, pretože dvojslovný zápis typu „Brassica capitata“ znamená v taxonómii vždy druh (species), ale text článku tieto položky označuje ako odrody (a nie ako druhy), čiže si protirečí charakteristika uvedená v texte a charakteristika vyplývajúca z formálneho zápisu názvu. Správne má byť buď namiesto „Brassica capitata“ (atď.) - Brassica (con)var. capitata (atď.), alebo sa môže síce ponechať Brassica capitata (atď.) ako druh, ale zároveň sa musí „Brassica oleracea“ preklasifikovať z druhu na skupinu druhov, agregát alebo nejaký podobný (kvázi-)taxón nadradený druhu. ===== Nieuwhof (1969)<ref name=NIEU>NIEUWHOF, M. Cole crops: botany, cultivation, and utilization, 1969. Citované in: McGregor S. E. Insect Pollination Of Cultivated Crop Plants, 1976 – Chapter 6 [http://www.apiservices.biz/htm/pollination_handbook/cole00000000022D7776.html dostupné online]</ref> ===== Brassica oleracea: *varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] *varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] *prechod medzi var. capitata/sabauda a var. acephala: **”collards“ (definíciu pozri vyššie v tomto článku) **[[kapusta tronchuda]] *varieta [[Brassica oleracea var. acephala]]: **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. plana]] (ale okrem collards – pozri vyššie) **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. Iaciniata]] **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. palmifolia]] **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. medullosa]] **subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. millecapitata]] *varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] *varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] **subvarieta [[Brassica oleracea subvar. cauliflora]] **subvarieta [[Brassica oleracea subvar. cymosa]] *varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] ===== Vuľf a Malejev (1969)<ref>VUĽF, E. V., MALEJEV, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 [http://bio.niv.ru/doc/dictionary/useful-plants/fc/slovar-66-3.htm dostupné online]</ref>===== rod Brassica: *… *druh [[Brassica capitata]] *druh [[Brassica sabauda]] *druh [[Brassica subspontanea]] („kel listový zelený, kŕmny“) – t.j. convar. acephala a var. ramosa *druh [[Brassica fimbriata]] {{#tag:ref| Fimbriata je problematický taxón, ktorý sa v literatúre používa v zásade dvoma spôsobmi: 1. ako označenie jedného typu z taxónu Brassica oleracea convar. acephala (spravidla konkrétnejšie Brassica oleracea var. sabellica), pričom ale podľa niektorých názorov zahŕňa aj kapustu repkovú stopkovú (Brassica napus ssp. napus var. pabularia), 2. ako označenie tzv. „maslového kelu“, čo je podtyp hlávkového kelu.<ref>Brassica. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Miller | meno = Philip | autor = | odkaz na autora = | titul = The Gardeners Dictionary (Containing the Best and Newest Methods of Cultivating and Improving the Kitchen, Fruit, Flower Garden, and Nursery .... A - L) | vydanie = | vydavateľ = author | miesto = | rok = 1759 | počet strán = 650 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oekonomische Encyclopaedie oder allgemeines System der Staats- Stadt- Haus- und Landwirthschaft in alphabetischer Ordnung von Johann Georg Krünitz &#x5B;fortgesetzt von - Bd 73-77: Friedrich Jakob Floerke, Bd 78-123: Heinrich Gustav Flörke, Bd 124-225: Johann Wilhelm David Korth, sow. teilw. Ludwig Kossarski u. Carl Otto Hoffmann, 226-242: Carl Otto Hoffmann&#x5D; | vydanie = | vydavateľ = Poculi | miesto = | rok = 1788| počet strán = 820 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 671| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Gardener and Practical Florist | vydanie = | vydavateľ = R. Groombridge | miesto = | rok = 1844 | počet strán = 652 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 81 | jazyk = }}</ref><ref>Brassica. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Dickson | meno = R. W. | autor = | odkaz na autora = | titul = A Complete Dictionary of Practical Gardening (Comprehending All the Modern Improvements in the Art; Whether in the Raising of the Various Esculent Vegetables, Or in the Forcing and Managing of Different Sorts of Fruits and Plants, and that of Laying Out, Ornamenting, and Planting, Gardens and Pleasure Grounds: with Correct Engravings ... from Original Drawings by Sydenham Edwards) | vydanie = | vydavateľ = George Kearsley | miesto = | rok = 1807 | počet strán = 1206 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>BAILEY, L. H. Manual of Cultivated Plants. 1963, S. 436</ref><ref>MUSIL, A. F. Distinguishing the species of Brassica by their seed. US Department of Agriculture. Miscellaneous Publication No. 643, April 1948 [https://archive.org/stream/distinguishingsp643musi#page/10/mode/2up dostupné online] s. 11</ref><ref>KAYS, S. J. ''Cultivated Vegetables of the World (A Multilingual Onomasticon) ''. Wageningen: Wageningen Academic Publishers, 2011. ISBN 978-90-8686-164-4. S. 630 </ref><ref>VUĽF, E. V., MALEJEV, O. F. Mirovyje resursy poleznych rastenij. 1969 [http://bio.niv.ru/doc/dictionary/useful-plants/fc/slovar-66-2.htm dostupné online]</ref><ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf] S. 26</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flora von Württemberg und Hohenzollern von Georg von Martens und Carl Albert Kemmler | vydanie = | vydavateľ = Osiander | miesto = | rok = 1865 | počet strán = 844 | url = | isbn = | kapitola = | strany =35 | jazyk = }}</ref><ref>HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 247 [http://dfg-viewer.de/show/?tx_dlf%5Bpage%5D=1&tx_dlf%5Bid%5D=http%3A%2F%2Fdigital.ub.uni-duesseldorf.de%2Foai%2F%3Fverb%3DGetRecord%26metadataPrefix%3Dmets%26identifier%3D1720931&tx_dlf%5Bdouble%5D=0&cHash=9805f51bd3423bd91b3c98d726b79b4d dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Heberer | meno = Gerhard | autor = | odkaz na autora = | titul = Die Evolution der Organismen: Grundlagen und Methoden | vydanie = | vydavateľ = G. Fischer | miesto = | rok = 1959 | počet strán = 1326 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 733| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Butterkohl kommt wieder in die Nutzung | url = https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/butterkohl-kommt-wieder-die-nutzung | vydavateľ = nutzpflanzenvielfalt.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = MF DNES, , Lucie Martínková | odkaz na autora = | titul = Uspávání zahrady: co byste ještě měli stihnout před zimou | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://hobby.idnes.cz/priprava-zahrady-na-zimu-0xa-/hobby-zahrada.aspx?c=A131114_222401_mazlicci-mfdnes_mce | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2013-11-16 | dátum prístupu = 2018-01-18 }}</ref> |group=pozn}} *druh [[Brassica caulorapa]] *druh [[Brassica cauliflora]] *druh [[Brassica alboglabra]] *druh [[Brassica gemmifera]] Podobný systém má Lizgunova (1948), ale bez Brassica fimbriata a Brassica alboglabra<ref>Lizgunova 1948 citovaná in: heslo kapusta v knihe Boľšaja sovetskaja enciklopedija [http://bse.sci-lib.com/article058832.html dostupné online]</ref>, a niektoré iné ruské texty<ref>GIŠ, R. A. (ed.).Klassifikacija ovoščnych rastenij: učebnoje posobije. 2. vyd. Krasnodar 2007. [https://kubsau.ru/upload/iblock/4ab/4abe94df9f47bd76547465451fea1f15.pdf dostupné online] </ref>. ===== Helm (1963)<ref name=HELM/> ===== Brassica oleracea: *(…divé taxóny) *konvarieta [[Brassica oleracea convar. capitata]] **varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] ***forma subacuta – t.j. tvar obráteného vajca ***forma conica – t.j. tvar vajca alebo elipsy ***forma capitata – t.j. tvar gule alebo sploštenej gule **varieta [[Brassica oleracea var. sabauda]] ***forma ovata – t.j. tvar obráteného vajca ***forma oblonga – t. j. pozdĺžny tvar ***forma sabauda – t.j. okrúhly tvar **varieta [[Brassica oleracea var. costata]] *konvarieta [[Brassica oleracea convar. acephala]] – t. j. [[listový kel]], [[kravský kel]] **varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] ***forma acephala – t j. zelený listový kel ***forma purpurascens – t.j. modrý listový kel ***forma exaltata – t .j. “Jersey Kale” **varieta [[Brassica oleracea var. selenisia]] – t.j. [[okrasný kel]] ***forma selenisia – t.j. zelený ***forma scotica – t.j. pestrofarebný **varieta [[Brassica oleracea var. sabellica]] –t j. [[kel kučeravý (sabellica)|kučeravý kel]] v užšom zmysle ***forma sabellica – t.j. zelený ***forma rubra – t.j. inej farby **varieta [[Brassica oleracea var. palmifolia]] **varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] **varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] ***forma gongylodes – t.j. kaleráb biely ***forma violacea – t.j. kaleráb modrý *konvarieta [[Brassica oleracea convar. botrytis]] **varieta [[Brassica oleracea var. botrytis]] – t.j. [[karfiol]] a [[brokolica karfiolová]] ***forma erytrobotrytis – fialová brokolica karfiolová ***forma phaeusa – brokolica karfiolová medenej farby ***forma chlorusa – zelená brokolica karfiolová ***forma theiusa – sírovožltá brokolica karfiolová ***forma botrytis – karfiol v užšom zmysle (t.j. biely alebo krémovej farby) a brokolica karfiolová bielej alebo krémovej farby **varieta [[Brassica oleracea var. italica]] – t.j. [[brokolica stonková]] ***forma cymosa – t.j. zelená brokolica stonková ***forma albida – t.j. biela brokolica stonková ***forma flava – t.j. žltá brokolica stonková ***forma italica – t.j. fialová brokolica stonková *konvarieta [[Brassica oleracea convar. oleracea]] **varieta [[Brassica oleracea var. oleracea]] (divá kapusta) **varieta [[Brassica oleracea var. ramosa]] **varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] **varieta [[Brassica oleracea var. dalechampii]] Podobné delenie má Mundt et al. (1992)/Hegi et al. (1986/1963) s tým rozdielom, že: 1. namiesto var. ramosa sú dva taxóny: var. ramosa a var. millecapitata, 2. var. selenisia je zaradená pod var. sabellica, 3. divé taxóny ani Brassica oleracea var. oleracea nie sú uvedené.<ref>system podľa “Hegi: Illustrierte Flora von Mittel-Europa. zväzok IV, časť 1, 2./3. vydanie (2. vydanie 1958-1963, 3. vydanie 1986)“, citované v hesle: Brassica oleracea L. (autorka: Mundt). In: HÄNSEL, R. et al. Hagers Handbuch der Pharmazeutischen Praxis -4 Drogen A-D. Berlin: Springer-Verlag, 1992. ISBN 978-3-642-63468-0, S. 552 [https://books.google.sk/books?id=q5WoBgAAQBAJ&pg=PA552&dq=Drogen+Brassica+Stengelkohl&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwi0-8u58P_XAhUH6KQKHdzCA-MQ6AEIKTAA#v=onepage&q=Brassica&f=false dostupné online]</ref> =====Hegi (1919)<ref>HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 245 - 249 [http://dfg-viewer.de/show/?tx_dlf%5Bpage%5D=1&tx_dlf%5Bid%5D=http%3A%2F%2Fdigital.ub.uni-duesseldorf.de%2Foai%2F%3Fverb%3DGetRecord%26metadataPrefix%3Dmets%26identifier%3D1720931&tx_dlf%5Bdouble%5D=0&cHash=9805f51bd3423bd91b3c98d726b79b4d dostupné online]</ref>===== (Tento systém je tu uvedený preto, lebo bol značne vplyvný na systémy 20. storočia.) Brassica oleracea: *poddruh [[Brassica oleracea subsp. Robertiana]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. montana sensu]] Pourret *poddruh [[Brassica oleracea subsp. montana]] sensu Raffin. *poddruh [[Brassica oleracea subsp. insularia]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. rupestris]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. villosa]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. incana]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. Cretica]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. Atlantica]] *poddruh [[Brassica oleracea subsp. oleracea]] **varieta [[Brassica oleracea var. silvestris]] – t.j. divá forma na atlantickom pobreží Európy ***forma silvestris – t.j. vlastná divá forma ***forma ramosa – t. j. pestovaná forma veľmi podobná divej forme (dnes: kapusta obyčajná kŕmna) **varieta [[Brassica oleracea var. capitata]] – t.j. [[hlávková kapusta]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. compressa]] – t.j. hlávka v tvare stlačenej gule ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. sphaerica]] - t.j. hlávka v tvare gule ****forma alba – t.j. hlávka bielo-zelenej farby ****forma rubra – t.j. hlávka fialovo-červenej farby ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. obovata]] – t.j. hlávka v tvare obráteného vajca ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. elliptica]] – t.j. hlávka pozdĺžno-eliptická ***subvarieta [[Brassica oleracea var. capitata subvar. conica]] – t.j. hlávka vajcovo-kuželovitá ***zvláštny podtyp: forma [[Brassica oleracea var. capitata forma fimbriata]] – t.j. listy na okrajoch kučeravé a so zárezmi {{#tag:ref|Pozri pozn. pod čiarou č. 5.|group=pozn}} **varieta [[Brassica oleracea var. Sabauda]] – t.j. [[hlávkový kel]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var. Sabauda subvar. vulgaris]] – t.j. s guľatou hlávkou ***subvarieta [[Brassica oleracea var. Sabauda subvar. oblonga]] – t.j. s pozdĺžnou hlávkou ***subvarieta [[Brassica oleracea var. Sabauda subvar. dissecta]] – t.j. s listami so zárezmi **varieta [[Brassica oleracea var. acephala]] – t.j. „kríkovitý zimný kel“ (listy netvoria hlávku) ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. plana]] – t.j. s rovnými listami ([[listový kel]]) ****forma viridis – t.j. zelený listový kel ****forma purpurascens – t.j. modrý listový kel ****forma exaltata – t.j. „Jersey Kale“ ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata]] – t.j. s kučeravými alebo vrúbkovanými listami ****forma quercifolia – t.j. s dubovitými listami ****forma selenisia – t.j. okrasný kel ****forma sabellica – t.j. kučeravý kel v užšom zmysle (s kučeravými listami) ****forma crassa – t.j. so zhrubnutými a mäsitými hlavnými žilkami listov ****forma prolifera – t.j. na listových rebrách sú nápadné výhonky ****forma nepenthiformis – t.j. listové žilky majú prívesky a listy sú skrútené ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. palmifolia]] – t. j. [[palmový kel]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var. acephala subvar. millecapitata]] – t..j. [[tisíchlavý kel]] **varieta [[Brassica oleracea var. gongylodes]] - t.j. [[kaleráb]] ***forma alboviridis – t.j. bledozelený ***forma violacea – t.j. fialový alebo modrý ***(?) forma crispa – t.j. listy sú na okraji kučeravé ***forma dissecta – t.j. listy majú zárezy **(?) varieta [[Brassica oleracea var. medullosa]] – t.j. [[dreňový kel]] ** varieta [[Brassica oleracea var. Botrytis]] ***subvarieta [[Brassica oleracea var Botrytis subvar. cymosa]] – t.j. [[brokolica]] ****forma albida – t.j. žltobiela ****forma flava – t.j. žltá ****forma violascens – t.j. fialová *** subvarieta [[Brassica oleracea var Botrytis subvar. cauliflora]] – t.j. [[karfiol]] (len biely/bieložltý) **(?) varieta [[Brassica oleracea var. polycephala]] – t.j. na krátkom hlúbe je viacero menších hlávok (veľmi zriedkavé), asi prechod medzi capitata (alebo Sabauda) a gemmifera ** varieta [[Brassica oleracea var. gemmifera]] – t.j. [[ružičkový kel]] Poznámka: Veľké písmená v niektorých názvoch (napr. Sabauda, Botrytis...) nie sú preklep, pretože Hegi ich tak výslovne uvádza. == Poznámky == <references group=pozn/> ==Referencie== {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|q=Kapusta|wikispecies=Brassica oleracea|commons=Category:Brassica oleracea|q_štítok=kapusta}} {{Zelenina}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Hlúbová zelenina]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Kapustovité]] p0xnmkjsp0ftqnuwc7jv7aeu7vvu49i Kategória:Atletika na Slovensku 14 220920 8356592 5456228 2026-08-15T17:55:29Z Jetam2 30982 kat 8356592 wikitext text/x-wiki {{commonscat|Athletics in Slovakia}} [[Kategória:Šport na Slovensku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Slovensko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Slovensko]] elbufltouxb6ms2u4cj3j30ofx7syi7 Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 0 228614 8356609 8160125 2026-08-15T18:12:29Z Jetam2 30982 kat 8356609 wikitext text/x-wiki [[Súbor:2026 Men European Water Polo Championship Final - 4.jpg|náhľad|Zápas {{SRB|vpm|0|Srbska}} a {{HUN|vpm|0|Maďarska}} vo finále [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle mužov 2026|ME 2026]]]] '''Majstrovstvá Európy vo vodnom póle''' sú najvyššie [[Európa|európske]] [[šport|športové podujatie]] národných tímov vo [[vodné pólo|vodnom póle]], ktoré sa koná každé dva roky. Organizátorom podujatia je [[Európska plavecká liga]] (LEN), ktorá združuje európske [[plávanie|plavecké]] federácie. Prvé majstrovstvá Európy sa uskutočnili v roku [[1926]] v [[Budapešť|Budapešti]], vtedy však iba v mužskej kategórii. Počiatok ME žien sa datuje do roku [[1985]], kedy ich hostilo [[Nórsko|nórske]] hlavné mesto [[Oslo]]. Do roku [[1999]] bol vodnopólový turnaj súčasťou majstrovstiev Európy v plaveckých športoch, odvtedy sa konajú vodnopólové ME separátne. Majstrovstvá tiež slúžia ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle|majstrovstvá sveta]] či [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách|vodnopólový turnaj Letných olympijských hier]]. == Muži == === Zoznam === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" width=900 ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=38 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=38 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1926|ME 1926]] |{{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 4 | {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} {{HUN|vpm|0}} | {{SWE|vpm|1}} | {{DEU|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1927|ME 1927]] |{{ITA}} [[Bologna]] ([[Taliansko]]) | align=center| 12 | {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} {{HUN|vpm|0}} | {{FRA|vpm|1}} | {{BEL|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1931|ME 1931]] |{{FRA}} [[Paríž]] ([[Francúzsko]]) | align=center| 7 | {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} {{HUN|vpm|0}} | {{DEU|vpm|1}} | {{AUT|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1934|ME 1934]] |{{minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Magdeburg]] ([[Nemecko]]) | align=center| 10 | {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} {{HUN|vpm|0}} | {{minivlajka|Nacistické Nemecko}} {{DEU|vpm|0}} | {{BEL|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1938|ME 1938]] |{{GBR}} [[Londýn]] ([[Spojené kráľovstvo]]) | align=center| 7 | {{minivlajka|Maďarsko (1920-1946)}} {{HUN|vpm|0}} | {{minivlajka|Nacistické Nemecko}} {{DEU|vpm|0}} | {{NLD|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1947|ME 1947]] |{{minivlajka|Monako|w}} | align=center| 10 | {{ITA|vpm|1}} | {{SWE|vpm|1}} | {{BEL|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1950|ME 1950]] |{{AUT}} [[Viedeň]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 7 | {{NLD|vpm|1}} | {{SWE|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1954|ME 1954]] |{{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]]) | align=center| 12 | {{minivlajka|Maďarsko (1949-1956)}} {{HUN|vpm|0}} | {{YUG|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1958|ME 1958]] |{{HUN}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 14 | {{HUN|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} | {{URS|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1962|ME 1962]] |{{DDR}} [[Lipsko]] ([[Nemecká demokratická republika|NDR]]) | align=center| 11 | {{HUN|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}}<br>{{URS|vpm|1}} | align=center| — |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1966|ME 1966]] |{{NLD}} [[Utrecht]] ([[Holandsko]]) | align=center| 17 | {{URS|vpm|1}} | {{DDR|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1970|ME 1970]] |{{minivlajka|Španielsko (1945-1977)}} [[Barcelona]] ([[Španielsko]]) | align=center| 15 | {{URS|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1974|ME 1974]] |{{AUT}} [[Viedeň]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 8 + 8 | {{HUN|vpm|1}} | {{URS|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1977|ME 1977]] |{{SWE}} [[Jönköping]] ([[Švédsko]]) | align=center| 8 + 7 | {{HUN|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1981|ME 1981]] |{{YUG}} [[Split]] ([[Juhoslávia]]) | align=center| 8 + 11 | {{DEU|vpm|1|NSR}} | {{URS|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1983|ME 1983]] |{{ITA}} [[Rím]] ([[Taliansko]]) | align=center| 8 + 7 | {{URS|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{ESP|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle mužov 1985|MEm 1985]] |{{BGR}} [[Sofia]] ([[Bulharsko]]) | align=center| 8 + 8 | {{URS|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} | {{DEU|vpm|1|NSR}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1987|ME 1987]] |{{FRA}} [[Štrasburg]] ([[Francúzsko]]) | align=center| 8 + 6 | {{URS|vpm|1}} | {{YUG|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1989|ME 1989]] |{{DEU}} [[Bonn]] ([[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]) | align=center| 16 | {{DEU|vpm|1|NSR}} | {{YUG|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1991|ME 1991]] |{{GRC}} [[Atény]] ([[Grécko]]) | align=center| 16 | {{YUG|vpm|1}} | {{ESP|vpm|1}} | {{URS|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1993|ME 1993]] |{{GBR}} [[Sheffield]] ([[Spojené kráľovstvo]]) | align=center| 12 | {{ITA|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{ESP|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1995|ME 1995]] |{{AUT}} [[Viedeň]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 12 | {{ITA|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{DEU|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1997|ME 1997]] |{{ESP}} [[Sevilla]] ([[Španielsko]]) | align=center| 12 | {{HUN|vpm|1}} | {{minivlajka|Juhoslávia (1992-2003)}} {{SCG|vpm|0|FR Juhoslávia}} | {{RUS|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1999|ME 1999]] |{{ITA}} [[Florencia]] ([[Taliansko]]) | align=center| 12 | {{HUN|vpm|1}} | {{HRV|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001|ME 2001]] |{{HUN}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 12 | {{SCG|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2003|ME 2003]] |{{SVN}} [[Kranj]] ([[Slovinsko]]) | align=center| 12 | {{SCG|vpm|1}} | {{HRV|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2006|ME 2006]] |{{SRB}} [[Belehrad]] ([[Srbsko]]) | align=center| 12 | {{SRB|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{ESP|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2008|ME 2008]] |{{ESP}} [[Malaga]] ([[Španielsko]]) | align=center| 12 | {{MNE|vpm|1}} | {{SRB|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2010|ME 2010]] |{{HRV}} [[Záhreb]] ([[Chorvátsko]]) | align=center| 12 | {{HRV|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} | {{SRB|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|ME 2012]] |{{NLD}} [[Eindhoven]] ([[Holandsko]]) | align=center| 12 | {{SRB|vpm|1}} | {{MNE|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|ME 2014]] |{{HUN}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 12 | {{SRB|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2016|ME 2016]] |{{SRB}} [[Belehrad]] ([[Srbsko]]) | align=center| 16 | {{SRB|vpm|1}} | {{MNE|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2018|ME 2018]] |{{ESP}} [[Barcelona]] ([[Španielsko]]) | align=center| 16 | {{SRB|vpm|1}} | {{ESP|vpm|1}} | {{HRV|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2020|ME 2020]] |{{HUN}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 16 | {{HUN|vpm|1}} | {{ESP|vpm|1}} | {{MNE|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2022|ME 2022]] |{{HRV}} [[Split]] ([[Chorvátsko]]) | align=center| 16 | {{HRV|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{ESP|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2024|ME 2024]] |{{HRV}} [[Dubrovník]]-[[Záhreb]] ([[Chorvátsko]]) | align=center| 16 | {{ESP|vpm|1}} | {{HRV|vpm|1}} | {{ITA|vpm|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle mužov 2026|MEm 2026]] |{{SRB}} [[Belehrad]] ([[Srbsko]]) | align=center| 16 | {{SRB|vpm|1}} | {{HUN|vpm|1}} | {{GRC|vpm|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" style="font-size:80%" |- ! style=background:lightblue | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style=background:lightblue width=170| Družstvo ! style=background:lightblue | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style=background:lightblue | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style=background:lightblue | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz ! style=background:lightblue | Medaily |- | align=center|1. || {{HUN|vpm|1}} ||'''13''' (1926{{--}}1938, 1954, 1958, 1962, 1974, 1977, 1997, 1999, 2020)||'''8''' (1970, 1983, 1993, 1995, 2006, 2014, 2022, 2026)||'''6''' (1981, 2001, 2003, 2008, 2012, 2016)|| align=center|27 |- | align=center|2. || {{SRB|vpm|1}} ||'''6''' (2006, 2012, 2014, 2016, 2018, 2026)||'''1''' (2008)||'''1''' (2010)|| align=center|8 |- | align=center|3. || {{URS}}/{{RUS|vpm|1}} ||'''5''' (1966, 1970, 1983, 1985, 1987)||'''3''' (1962, 1974, 1981)||'''3''' (1958, 1991, 1997)|| align=center|11 |- | align=center|4. || {{ITA|vpm|1}} ||'''3''' (1947, 1993, 1995)||'''2''' (2001, 2010)||'''7''' (1954, 1977, 1987, 1989, 1999, 2014, 2024)|| align=center|12 |- | align=center|5. || {{DEU|vpm|1|NSR/Nemecko}} ||'''2''' (1981, 1989)||'''3''' (1931, 1934, 1938)||'''3''' (1926, 1985, 1995)|| align=center|8 |- | align=center|6. || {{HRV|vpm|1}} ||'''2''' (2010, 2022)||'''3''' (1999, 2003, 2024)||'''1''' (2018)|| align=center|6 |- | align=center|7. || {{SCG|vpm|1|ZR Juhoslávia/Srbsko a ČH}} ||'''2''' (2001, 2003)||'''1''' (1997)||0|| align=center|3 |- | align=center|8. || {{YUG|vpm|1}} ||'''1''' (1991)||'''7''' (1954, 1958, 1962, 1977, 1985, 1987, 1989)||'''4''' (1950, 1966, 1970, 1974)|| align=center|12 |- | align=center|9. || {{ESP|vpm|1}} ||'''1''' (2024)||'''3''' (1991, 2018, 2020)||'''4''' (1983, 1993, 2006, 2022)|| align=center|8 |- | align=center|10. || {{MNE|vpm|1}} ||'''1''' (2008)||'''2''' (2012, 2016)||'''1''' (2020)|| align=center|4 |- | align=center|11. || {{NLD|vpm|1}} ||'''1''' (1950)||0||'''1''' (1938)|| align=center|2 |- | align=center|12. || {{SWE|vpm|1}} ||0||'''3''' (1926, 1947, 1950)||0|| align=center|3 |- | align=center|13. || {{DDR|vpm|1}} ||0||'''1''' (1966)||0|| align=center|1 |- | align=center|14. || {{FRA|vpm|1}} ||0||'''1''' (1927)||0|| align=center|1 |- | align=center|15. || {{BEL|vpm|1}} ||0||0||'''3''' (1927, 1934, 1947)|| align=center|3 |- | align=center|16. || {{GRC|vpm|1}} ||0||0||'''1''' (2026)|| align=center|1 |- | align=center|17. || {{AUT|vpm|1}} ||0||0||'''1''' (1931)|| align=center|1 |} === Účasť družstiev na ME mužov === <small>(do 2026)</small> {| class="wikitable" style="font-size:85%;text-align:center" |- ! colspan=2|[[Stredná Európa]] ! colspan=2|[[Západná Európa]] ! colspan=2|[[Juhovýchodná Európa]] ! colspan=2|[[Južná Európa]] ! colspan=2|[[Východná Európa]] |- bgcolor=#e6f6e6 | width=140|Družstvo || Účasti | width=150|Družstvo || Účasti | width=140|Družstvo || Účasti | width=120|Družstvo || Účasti | width=130|Družstvo || Účasti |- |align=left|{{HUN|vpm|1}} ||36 ||align=left|{{NLD|vpm|1}} ||32 ||align=left|{{ROU|vpm|1}} ||28 |align=left|{{ITA|vpm|1}} ||35 ||align=left|{{RUS|vpm|1}} ||13 |- |align=left|{{DEU|vpm|1|NSR/Nemecko}} ||33 ||align=left|{{FRA|vpm|1}} ||26 ||align=left|{{GRC|vpm|1}} ||25 |align=left|{{ESP|vpm|1}} ||31 ||align=left|{{URS|vpm|1}} ||13 |- |align=left|{{SVK|vpm|1}} ||13 ||align=left|{{BEL|vpm|1}} ||14 ||align=left|{{HRV|vpm|1}} ||17 |align=left|{{MLT|vpm|1}} ||9 ||align=left|{{UKR|vpm|1}} ||3 |- |align=left|{{AUT|vpm|1}} ||12 ||align=left|{{GBR|vpm|1}} ||14 ||align=left|{{YUG|vpm|1}} ||17 | colspan=2| || colspan=2| |- |align=left|{{TCH|vpm|1}} ||11 ||align=left|{{IRL|vpm|1}} ||2 || align=left|{{BGR|vpm|1}} ||12 ! colspan=2|[[Severná Európa]] ! colspan=2|[[Ázia]] |- |align=left|{{POL|vpm|1}} ||9 ||colspan=2 rowspan=5| || align=left|{{SRB|vpm|1}} ||11 |align=left|{{SWE|vpm|1}} ||16 ||align=left|{{TUR|vpm|1}} ||9 |- |align=left|{{CHE|vpm|1}} ||5 ||align=left|{{MNE|vpm|1}} ||9 ||align=left|{{DNK|vpm|1}} ||3 |align=left|{{GEO|vpm|1}} ||7 |- |align=left|{{DDR|vpm|1}} ||3 ||align=left|{{SVN|vpm|1}} ||6 ||align=left|{{FIN|vpm|1}} ||1 |align=left|{{ISR|vpm|1}} ||3 |- | colspan=2 rowspan=2| ||align=left|{{SCG|vpm|1|Srbsko a ČH}} ||4 ||colspan=2 rowspan=2| |colspan=2 rowspan=2| |- |align=left|{{MKD|vpm|1|Sev. Macedónsko}} ||3 |} == Ženy == === Zoznam === {| class="wikitable" style="font-size:90%;" width=850 ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=22 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=22 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle žien 1985|MEž 1985]] |{{NOR}} [[Oslo]] ([[Nórsko]]) | align=center| 8 | {{NLD|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} | {{DEU|vpz|1|NSR}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1987|ME 1987]] |{{FRA}} [[Štrasburg]] ([[Francúzsko]]) | align=center| 7 | {{NLD|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} | {{FRA|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1989|ME 1989]] |{{DEU}} [[Bonn]] ([[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]) | align=center| 9 | {{NLD|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} | {{FRA|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1991|ME 1991]] |{{GRC}} [[Atény]] ([[Grécko]]) | align=center| 8 | {{HUN|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} | {{ITA|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1993|ME 1993]] |{{GBR}} [[Leeds]] ([[Spojené kráľovstvo]]) | align=center| 12 | {{NLD|vpz|1}} | {{RUS|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1995|ME 1995]] |{{AUT}} [[Viedeň]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 12 | {{ITA|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1997|ME 1997]] |{{ESP}} [[Sevilla]] ([[Španielsko]]) | align=center| 12 | {{ITA|vpz|1}} | {{RUS|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1999|ME 1999]] |{{ITA}} [[Prato]] ([[Taliansko]]) | align=center| 8 | {{ITA|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} | {{RUS|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001|ME 2001]] |{{HUN}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 8 | {{HUN|vpz|1}} | {{ITA|vpz|1}} | {{RUS|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2003|ME 2003]] |{{SVN}} [[Ľubľana]] ([[Slovinsko]]) | align=center| 8 | {{ITA|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} | {{RUS|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2006|ME 2006]] |{{SRB}} [[Belehrad]] ([[Srbsko]]) | align=center| 8 | {{RUS|vpz|1}} | {{ITA|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2008|ME 2008]] |{{ESP}} [[Malaga]] ([[Španielsko]]) | align=center| 8 | {{RUS|vpz|1}} | {{ESP|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2010|ME 2010]] |{{HRV}} [[Záhreb]] ([[Chorvátsko]]) | align=center| 8 | {{RUS|vpz|1}} | {{GRC|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|ME 2012]] |{{NLD}} [[Eindhoven]] ([[Holandsko]]) | align=center| 8 | {{ITA|vpz|1}} | {{GRC|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|ME 2014]] |{{HUN}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 8 | {{ESP|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2016|ME 2016]] |{{SRB}} [[Belehrad]] ([[Srbsko]]) | align=center| 12 | {{HUN|vpz|1}} | {{NLD|vpz|1}} | {{ITA|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2018|ME 2018]] |{{ESP}} [[Barcelona]] ([[Španielsko]]) | align=center| 12 | {{NLD|vpz|1}} | {{GRC|vpz|1}} | {{ESP|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2020|ME 2020]] |{{HUN}} [[Budapešť]] ([[Maďarsko]]) | align=center| 12 | {{ESP|vpz|1}} | {{RUS|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2022|ME 2022]] |{{HRV}} [[Split]] ([[Chorvátsko]]) | align=center| 12 | {{ESP|vpz|1}} | {{GRC|vpz|1}} | {{ITA|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2024|ME 2024]] |{{NLD}} [[Eindhoven]] ([[Holandsko]]) | align=center| 16 | {{NLD|vpz|1}} | {{ESP|vpz|1}} | {{GRC|vpz|1}} |- | align=center|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle žien 2026|MEž 2026]] |{{PRT}} [[Funchal]] ([[Portugalsko]]) | align=center| 16 | {{NLD|vpz|1}} | {{HUN|vpz|1}} | {{GRC|vpz|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" style="font-size:85%" |- ! style=background:lightblue | {{tooltip|Por|poradie}} ! style=background:lightblue width=120| Družstvo ! style=background:lightblue | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style=background:lightblue | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style=background:lightblue | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz ! style=background:lightblue | Medaily |- | align=center|1. || {{NLD|vpz|1}} ||'''7''' (1985, 1987, 1989, 1993, 2018, 2024, 2026)||'''4''' (1991, 1999, 2014, 2016)||'''3''' (1995, 1997, 2010)|| align=center|14 |- | align=center|2. || {{ITA|vpz|1}} ||'''5''' (1995, 1997, 1999, 2003, 2012)||'''2''' (2001, 2006)||'''3''' (1991, 2016, 2022)|| align=center|10 |- | align=center|3. || {{HUN|vpz|1}} ||'''3''' (1991, 2001, 2016)||'''6''' (1985, 1987, 1989, 1995, 2003, 2026)||'''6''' (1993, 2006, 2008, 2012, 2014, 2020)|| align=center|15 |- | align=center|4. || {{RUS|vpz|1}} ||'''3''' (2006, 2008, 2010)||'''3''' (1993, 1997, 2020)||'''3''' (1999, 2001, 2003)|| align=center|9 |- | align=center|5. || {{ESP|vpz|1}} ||'''3''' (2014, 2020, 2022)||'''2''' (2008, 2024)||'''1''' (2018)|| align=center|6 |- | align=center|6. || {{GRC|vpz|1}} ||0||'''4''' (2010, 2012, 2018, 2022)||'''2''' (2024, 2026)|| align=center|6 |- | align=center|7. || {{FRA|vpz|1}} ||0||0||'''2''' (1987, 1989)|| align=center|2 |- | align=center|8. || {{DEU|vpz|1|NSR/Nemecko}} ||0||0||'''1''' (1985)|| align=center|1 |} === Účasť družstiev na ME žien === <small>(do 2026)</small> {| class="wikitable" style="font-size:85%; text-align:center" |- ! colspan=2|[[Stredná Európa]] ! colspan=2|[[Západná Európa]] ! colspan=2|[[Juhovýchodná Európa]] ! colspan=2|[[Južná Európa]] ! colspan=2|[[Východná Európa]] |- bgcolor=#e6f6e6 | width=130|Družstvo || Účasti | width=150|Družstvo || Účasti | width=130|Družstvo || Účasti | width=120|Družstvo || Účasti | width=130|Družstvo || Účasti |- |align=left|{{HUN|vpz|1}} ||21 ||align=left|{{NLD|vpz|1}} ||21 ||align=left|{{GRC|vpz|1}} ||19 |align=left|{{ITA|vpz|1}} ||19 ||align=left|{{RUS|vpz|1}} ||14 |- |align=left|{{DEU|vpz|1|NSR/Nemecko}} ||20 ||align=left|{{FRA|vpz|1}} ||17 ||align=left|{{HRV|vpz|1}} ||7 |align=left|{{ESP|vpz|1}} ||17 ||align=left|{{URS|vpz|1}} ||1 |- |align=left|{{SVK|vpz|1}} ||5 ||align=left|{{GBR|vpz|1}} ||10 ||align=left|{{SRB|vpz|1}} ||7 |align=left|{{PRT|vpz|1}} ||4 || colspan=2| |- |align=left|{{CZE|vpz|1}} ||4 ||align=left|{{BEL|vpz|1}} ||3 ||align=left|{{ROU|vpz|1}} ||3 ! colspan=2|[[Ázia]] !! colspan=2|[[Severná Európa]] |- |align=left|{{CHE|vpz|1}} ||3 || rowspan=3 colspan=2| || align=left|{{BGR|vpz|1}} ||1 |align=left|{{ISR|vpz|1}} ||5 ||align=left|{{NOR|vpz|1}} ||3 |- | rowspan=2 colspan=2| || align=left|{{SVN|vpz|1}} ||1 || align=left|{{TUR|vpz|1}} ||4 ||align=left|{{SWE|vpz|1}} ||2 |- | align=left|{{SCG|vpz|1|Srbsko a ČH}} ||1 || colspan=2| || colspan=2| |} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=European Water Polo Championship}} == Externé odkazy == * [http://www.len.eu/ Oficiálna stránka Európskej plaveckej ligy] {{eng icon}} == Zdroje == * [http://len.eu/eindhoven-2012-january/SiteAssets/event/past-results/European%20Water%20Polo%20CHAMPIONSHIPS%20Past%20and%20Present%20Results.pdf Majstrovstvá Európy vo vodnom póle na stránke Európskej plaveckej ligy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305025014/http://www.len.eu/eindhoven-2012-january/SiteAssets/event/past-results/European%20Water%20Polo%20CHAMPIONSHIPS%20Past%20and%20Present%20Results.pdf |date=2016-03-05 }} {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/Water_Polo/Europe/index.html Majstrovstvá Európy vo vodnom póle na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/water-polo-men-s-european-championships-presentation-medal-winners-sup3457.html Majstrovstvá Európy vo vodnom póle na stránke the-sports.org] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy vo vodnom póle}} {{Medzinárodné vodné pólo}} {{Majstrovstvá Európy v kolektívnych športoch}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo vodnom póle| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Vodné pólo]] [[Kategória:Vodnopólové súťaže v Európe]] kuuqgp2si9lbjvmkhbp6d18ygea9t5h Rudolf Jurolek 0 262186 8356537 8103558 2026-08-15T14:41:22Z ~2026-44626-96 302900 /* Poézia */ Doplnenie vydaného knižného titulu. 8356537 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Rudolf Jurolek | pseudonym = | popis osoby = slovenský publicista a básnik | obrázok = Rudolf Jurolek.jpg | popis obrázka = Rudolf Jurolek v roku 2012 | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1956|05|03}} | miesto narodenia = [[Zákamenné]], [[Československo]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = poézia | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = {{URL|https://rudolfjurolek.wbl.sk}} | portál1 = | portál2 = }} '''Rudolf Jurolek''' (* [[3. máj]] [[1956]], [[Zákamenné]]) je slovenský [[básnik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rudolf Jurolek | url = https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jurolek/zivotopis-autora | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Poézia == * [[1987]] – ''Posunok'' * [[1994]] – ''Dobrovoľná samota'' * [[1996]] – ''Putovanie Jakuba z Rána a jeho druhov'' * [[1999]] – ''Hierografia'' * [[2006]] – ''Život je možný'' * [[2009]] – ''Smrekový les'' * [[2013]] – ''Poľné vety'' * [[2021]] – ''Bukolika'' * [[2023]] – ''Obsah ticha'' (ed. Michal Jareš, Dybbuk, Praha) * [[2019|2023]] – ''Život je možný / Smrekový les / Poľné vety'' * [[2019|2026]] – ''Tralali'' == Próza == * [[2017]] – ''Pán Ó'' == Iné == * [[1993]] – autorská kniha ''Poézia ticha a plnosti'' (druhá, doplnená verzia r. 1997) == Preklady do cudzích jazykov == * [[2008]] – ''Das Leben ist möglich'' (Wieser Verlag, Klagenfurt 2008 a 2014) * [[2019]] – ''Životot e vozmožen'' (Vostok, Skopje 2019) * [[2019]] – ''Tkaenje na neboto'' (Vostok, Skopje 2019) == Preklady z nemeckého jazyka == * [[2018]] – Michael Donhauser: ''Brečtan'' (orig. ''Schönste Lieder'', preklad spolu so Slávkou Rude Porubskou, vydavateľstvo Skalná ruža) * [[2023]] – Michael Donhauser: ''Diptychy a iné'' (výber z poézie, vydavateľstvo Skalná ruža) * [[2023|2024]] – Xaver Bayer: ''Trójsky kôň v trójskom koni'' (výber z poézie, vydavateľstvo F.A.C.E., veršeonline) == Ocenenia == * [[2008]] – Bank Austria Literaris za zbierku básní Život je možný<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = MILAN GONDA | odkaz na autora = | titul = Cena pre „nášho“ Juroleka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myorava.sme.sk/c/4215160/cena-pre-nasho-juroleka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-12-12 | dátum prístupu = 2022-10-12 }}</ref> * [[2010]] – Cena časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hlavná cena pre Daniela Heviera | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/5653731/hlavna-cena-pre-daniela-heviera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-25 | dátum prístupu = 2022-10-12 }}</ref> * [[2022]] – Cena Klubu nezávislých spisovateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Suballyová | meno = Ľubica | autor = MD | odkaz na autora = | titul = Večer KNS patril poézii, aj Cenu KNS za rok 2021 získal básnik Judolf Jurolek | url = http://www.kns.sk/ceny-kns.html | vydavateľ = kns.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> za zbierku básní Bukolika * [[2019|2022]] – Cena Zlatá vlna 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laudácio na Rudolfa Juroleka, laureáta Zlatej vlny 2022 | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/laudacio-na-rudolfa-juroleka-laureata-zlatej-vlny-2022 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2022-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> za zbierku básní Bukolika == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://rudolfjurolek.wbl.sk Oficiálna stránka] * {{slc autor|rudolf-jurolek}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jurolek, Rudolf}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Osobnosti zo Zákamenného]] b05gsitpc5cq045f25ln1zxkyn4pg9a 8356552 8356537 2026-08-15T16:04:32Z Pe3kZA 39673 /* Poézia */ wl. 8356552 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Rudolf Jurolek | pseudonym = | popis osoby = slovenský publicista a básnik | obrázok = Rudolf Jurolek.jpg | popis obrázka = Rudolf Jurolek v roku 2012 | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1956|05|03}} | miesto narodenia = [[Zákamenné]], [[Československo]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = poézia | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = {{URL|https://rudolfjurolek.wbl.sk}} | portál1 = | portál2 = }} '''Rudolf Jurolek''' (* [[3. máj]] [[1956]], [[Zákamenné]]) je slovenský [[básnik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rudolf Jurolek | url = https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jurolek/zivotopis-autora | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Poézia == * [[1987]] – ''Posunok'' * [[1994]] – ''Dobrovoľná samota'' * [[1996]] – ''Putovanie Jakuba z Rána a jeho druhov'' * [[1999]] – ''Hierografia'' * [[2006]] – ''Život je možný'' * [[2009]] – ''Smrekový les'' * [[2013]] – ''Poľné vety'' * [[2021]] – ''Bukolika'' * [[2023]] – ''Obsah ticha'' (ed. Michal Jareš, Dybbuk, Praha) * [[2023]] – ''Život je možný / Smrekový les / Poľné vety'' * [[2026]] – ''Tralali'' == Próza == * [[2017]] – ''Pán Ó'' == Iné == * [[1993]] – autorská kniha ''Poézia ticha a plnosti'' (druhá, doplnená verzia r. 1997) == Preklady do cudzích jazykov == * [[2008]] – ''Das Leben ist möglich'' (Wieser Verlag, Klagenfurt 2008 a 2014) * [[2019]] – ''Životot e vozmožen'' (Vostok, Skopje 2019) * [[2019]] – ''Tkaenje na neboto'' (Vostok, Skopje 2019) == Preklady z nemeckého jazyka == * [[2018]] – Michael Donhauser: ''Brečtan'' (orig. ''Schönste Lieder'', preklad spolu so Slávkou Rude Porubskou, vydavateľstvo Skalná ruža) * [[2023]] – Michael Donhauser: ''Diptychy a iné'' (výber z poézie, vydavateľstvo Skalná ruža) * [[2023|2024]] – Xaver Bayer: ''Trójsky kôň v trójskom koni'' (výber z poézie, vydavateľstvo F.A.C.E., veršeonline) == Ocenenia == * [[2008]] – Bank Austria Literaris za zbierku básní Život je možný<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = MILAN GONDA | odkaz na autora = | titul = Cena pre „nášho“ Juroleka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myorava.sme.sk/c/4215160/cena-pre-nasho-juroleka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-12-12 | dátum prístupu = 2022-10-12 }}</ref> * [[2010]] – Cena časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hlavná cena pre Daniela Heviera | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/5653731/hlavna-cena-pre-daniela-heviera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-25 | dátum prístupu = 2022-10-12 }}</ref> * [[2022]] – Cena Klubu nezávislých spisovateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Suballyová | meno = Ľubica | autor = MD | odkaz na autora = | titul = Večer KNS patril poézii, aj Cenu KNS za rok 2021 získal básnik Judolf Jurolek | url = http://www.kns.sk/ceny-kns.html | vydavateľ = kns.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> za zbierku básní Bukolika * [[2019|2022]] – Cena Zlatá vlna 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laudácio na Rudolfa Juroleka, laureáta Zlatej vlny 2022 | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/laudacio-na-rudolfa-juroleka-laureata-zlatej-vlny-2022 | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2022-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> za zbierku básní Bukolika == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://rudolfjurolek.wbl.sk Oficiálna stránka] * {{slc autor|rudolf-jurolek}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jurolek, Rudolf}} [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Osobnosti zo Zákamenného]] rcewpp8tkkcp8nah75pkfaegrg45ml7 Sloboda a Solidarita 0 263746 8356720 8236591 2026-08-15T21:44:49Z ~2026-44871-49 302937 /* */ 8356720 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana |Názov = Sloboda a Solidarita - SASKA |Logo strany = Sas logo.png |Skratka = SaS |Založenie = [[27. február]] [[2009]] |Predseda = [[Branislav Gröhling]] |Podpredsedovia = [[Juraj Droba]]<br>[[Mária Kolíková]]<br>[[Marián Viskupič]] |Najviac poslancov = 22 ''(NR SR 2010)''<br/> 2 ''(EP 2019)'' |Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|12|150|hex=#9BC31C}} <br/><br/> ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) <br/> {{Infobox politická strana/mandáty|0|15|hex=#9BC31C}} ([[Európsky parlament|EP]]) |Volebný výsledok = {{rast}} 6,32 % <br/> [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|(NR SR 2023)]] <br/> {{Pokles}} 4,92% [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|(EP 2024)]] |Ideológie = [[Liberalizmus|klasický liberalizmus]]<ref>{{cite book|author=Darina Malová|title=The Palgrave Handbook of Social Democracy in the European Union|publisher=Palgrave Macmillan|year=2013|isbn=978-1137293800|editor1=Jean-Michel de Waele|page=560|chapter=Slovakia|editor2=Fabien Escalona|editor3=Mathieu Vieira|chapter-url=https://books.google.com/books?id=PUNmAQAAQBAJ&pg=PA560}}</ref><br />[[konzervatívny liberalizmus]]<br />[[Libertarianizmus|občiansky libertarianizmus]]<br />[[pro-europanizmus]] |Iné1 názov = Politické spektrum |Iné1 = [[stred]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SaS je podľa Sulíka jediná pravicová strana s predpokladom prevziať moc | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20145690/sas-zhodnoti-volebny-vysledok-chce-posilnit-regionalne-struktury.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-04-23 | dátum prístupu = 2018-06-19 }}</ref> |Iné2 názov = |Iné2 = |Iné3 názov = Počet členov |Iné3 = {{rast}} 256 <small>(21.12.2024)</small><ref name="vs2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2024 | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SaS.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |Mládežnícka = [[Mladí SaSkári]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oficiálna stránka Mladých Saskárov | url = https://mladi.sas.sk/o-nas/obsah | vydavateľ = mladi.sas.sk | dátum vydania = 2018-09-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-20 | miesto = }}</ref> |Skupina EP = [[Európski konzervatívci a reformisti]] |Európska strana = [[Strana európskych konzervatívcov a reformistov]] |Medzinárodné = |Materská strana = |Sídlo = Priemyselná 8 <br> 821 09 [[Bratislava]] |Noviny = ''[https://www.sas.sk/dennik-sas Denník SaS]'' |Farby = {{colorbox|#9BC31C}} {{colorbox|#00315C}} [[Zelená]], [[Modrá]] |Web = [https://www.sas.sk www.sas.sk] }} [[Súbor:Priemyselná 01.jpg|náhľad|Sídlo SaS na Priemyselnej 8 v Bratislave]] '''Sloboda a Solidarita''' (skratka '''SaS''', v roku 2023 prezentovaná ako '''SASKA''') je slovenská [[Liberalizmus|liberálna]] stredopravicová [[politická strana]], zaregistrovaná [[27. február]]a [[2009]]. Od marca [[2024]] je jej predsedom [[Branislav Gröhling]], dovtedy bol od založenia predsedom [[Richard Sulík]]. SaS má od roku [[2010]] nepretržité zastúpenie v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]]. Vo svojich prvých [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]], SaS získala 12,14 % (22 mandátov), a bola v rokoch [[2010]][[2012|{{--}}2012]] súčasťou [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládnej koalície]]. V rokoch [[2012]]{{--}}[[2020]] pôsobila v parlamentnej opozícii. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách v roku 2020]] sa opätovne stala súčasťou vládnej koalície, od roku [[2023]] je v parlamentnej opozícii. Na [[Európska únia|európskej]] úrovni sa strana prezentuje [[Pro-europanizmus|pro-európsky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia | url = https://europeelects.eu/slovakia/ | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum prístupu = 2024-05-03 | jazyk = en-US}}</ref> V [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] nemá SaS v súčasnosti žiadneho poslanca. Posledným bol [[Eugen Jurzyca]], vo frakcii [[Európski konzervatívci a reformisti]]. == Orgány strany == Najvyšším predstaviteľom strany a jej [[štatutárny orgán|štatutárnym orgánom]] je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.<ref>čl. IX ods. 1 a 3 [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> Od 16. marca 2024 je predsedom bývalý [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|minister školstva, vedy, výskumu a športu SR]] [[Branislav Gröhling]]. Dovtedy bol 15 rokov predsedom [[Richard Sulík]], ktorý sa následne stal čestným predsedom strany.<ref name="teraz-novym-predsedom-b-g">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novým predsedom SaS je Branislav Gröhling | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/novym-predsedom-sas-je-branislav-grohl/781738-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-16 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> Sulík bol pôvodne zvolený na ustanovujúcom kongrese [[28. marec|28. marca]] [[2009]] v [[Bratislava|Bratislave]]<ref name="sme2009">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/4369443/prvy-snem-sulikovej-strany-navstivila-aj-radicova.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-03-28 | dátum prístupu = 2018-06-19 }}</ref> a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol [[Jozef Kollár (politik)|Jozef Kollár]]<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2013 | Titul = Volebné programy Richarda Sulíka a Jozefa Kollára do volieb predsedu strany počas Kongresu 16. marca v Prešove | URL = http://www.strana-sas.sk/volebne-programy-richarda-sulika-a-jozefa-kollara-do-volieb-predsedu-strany-pocas-kongresu-16.-marca-v-presove./2350 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Sloboda a Solidarita | DátumVydania = 2013-04-10 | DátumPrístupu = 2014-10-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Lídrom strany SaS ostáva Richard Sulík | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/video-lidrom-strany-sas-ostava-richard-sulik/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2013-03-16 | dátum prístupu = 2018-06-19 }}</ref> (pomer hlasov 134:121).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Predsedom SaS zostáva Richard Sulík | periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/predseda-sas-sulik/40459-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2013-03-16| dátum prístupu = 2021-02-08}}</ref> V septembri 2019 ho členovia strany na mimoriadnom kongrese opätovne zvolili za predsedu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sulíka opätovne zvolili za predsedu SaS, kongres strany bol bez jeho najväčších kritikov|url=https://dennikn.sk/1576979/sulika-opatovne-zvolili-za-predsedu-sas-kongres-strany-bol-bez-jeho-najvacsich-kritikov/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-09-07|dátum prístupu=2021-08-09|jazyk=sk-SK|meno=Daniel|priezvisko=Vražda}}</ref> Na sneme 16. marca 2024 si členovia do predsedníctva zvolili tiež Romana Foltina, Miroslava Žiaka a [[Mária Kolíková|Máriu Kolíkovú]].<ref name="teraz-novym-predsedom-b-g"/> V apríli 2024 si strana zvolila piatich podpredsedov, sú nimi [[Mária Kolíková]], [[Jana Bittó Cigániková]] (odstúpila v júli 2024),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jana Bittó Cigániková končí na stoličke podpredsedníčky SaS. Tvrdí, že za jej rozhodnutím je aj odchod Richarda Sulíka | url = https://news.refresher.sk/163458-Jana-Bitto-Ciganikova-konci-na-stolicke-podpredsednicky-SaS-Tvrdi-ze-za-jej-rozhodnutim-je-aj-odchod-Richarda-Sulika | vydavateľ = news.refresher.sk | dátum prístupu = 2024-07-12 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> [[Marián Viskupič]] a [[Juraj Droba]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Podpredsedami SaS sú Kolíková, Bittó Cigániková, Viskupič a Droba | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/novymi-podpredsedami-sas-su-kolikova/787472-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-11 | dátum prístupu = 2024-04-11 }}</ref> Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.<ref>čl. IX ods. 4 [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.<ref>čl. VIII ods. 3 písm. c) [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)<ref>čl. VII [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> [[samosprávny kraj|krajských]] volebných zhromaždeniach.<ref>čl. VI [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.<ref>čl. VIII [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> V roku 2021 boli jej členmi: [[Richard Sulík]], [[Karol Galek]], [[Branislav Gröhling]], [[Jozef Kanuščák]], [[Miroslav Žiak]], [[Jana Bittó Cigániková]], [[Juraj Droba]], [[Juraj Jevin]], [[Milan Laurenčík]], [[Michal Uherčík]], [[Marián Viskupič]] a [[Roman Foltín|Roman Foltin]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2014 | Titul = Republiková rada | URL = http://www.strana-sas.sk/republikova-rada/310 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Sloboda a Solidarita | DátumPrístupu = 2014-10-15}}</ref> Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.<ref>čl. X [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.<ref>čl. XI [http://www.strana-sas.sk/stanovy/26 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita]</ref> K augustu 2021 túto funkciu zastával Roman Foltin.<ref name="sasvedenie">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Enforb s.r.o.|odkaz na autora=|titul=SASKÁRI|url=https://www.sas.sk/ludia/1/saskari/1/predsednictvo|vydavateľ=sas.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-10|miesto=|jazyk=}}</ref> == História == === Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009 === Dňa [[10. november|10. novembra]] 2008 uverejnil [[Richard Sulík]] blog pod názvom ''Zakladám stranu Sloboda a Solidarita'', v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zakladám stranu Sloboda a Solidarita|url=http://sulik.sk/zakladam-stranu-sloboda-a-solidarita/|dátum vydania=10. november 2008|dátum prístupu=10.10.2018|vydavateľ=}}</ref> V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, [[Jozef Mihál]], [[Richard Švihura]] a [[Robert Mistrík]]. Následne [[20. december|20. decembra]] 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=SaS : História|url=https://www.sas.sk/detail/4087/historia/obsah|dátum vydania=4. apríl 2018|dátum prístupu=10.10.2018|vydavateľ=}}</ref> Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.<ref>Sloboda a Solidarita In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153180 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> O mesiac neskôr [[28. marec|28. marca]] 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj [[Iveta Radičová]],<ref name="sme2009" /> ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|prezidentských voľbách 2009]]. [[Súbor:Sloboda a solidarita ustanovujuci kongres.jpg|alt=Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28.03.2009|náhľad|Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - [[Richard Sulík]], [[Juraj Miškov]], [[Jozef Mihál]], [[Robert Mistrík]], [[Michal Brocka]], [[Pavol Hlatký]], [[Ján Kvasnička]], [[Jozef Kollár]], [[Jakub Ilavský]]]] [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009]] boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom [[Ján Oravec (ekonóm)|Jánom Oravcom]].<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2009 | Titul = Ekonóm Ján Oravec lídrom kandidátky do Eurovolieb | URL = http://www.strana-sas.sk/ekonom-jan-oravec-lidrom-kandidatky-do-eurovolieb/99 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Sloboda a Solidarita | DátumVydania = 2009-04-02 | DátumPrístupu = 2014-10-15}}</ref> So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2009 | Titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany | URL = http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | DátumVydania = 2009-06-06 | DátumPrístupu = 2014-10-15}}</ref> však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom [[Európsky parlament|Európskeho paralmentu]]. ==== Referendum 2010 ==== {{Na úpravu}} V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie [[Referendum na Slovensku v roku 2010|referenda]], v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR [[Ivan Gašparovič|Ivanovi Gašparovičovi]] 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.<ref>[http://www.strana-sas.sk/prezident-vyhlasi-referendum-iniciovane-stranou-sloboda-a-solidarita/180 SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita]</ref> Hlasujúci sa vyjadrovali k 6 otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si želá 87,24 % ľudí a obmedzenie poslaneckej imunity chce 95,40 % hlasujúcich. Menej poslancov v Národnej rade (zo 150 na 100) chce 92,76 % hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín je 88,84 % hlasujúcich. Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 % ľudí a 74,93 % občanov chce, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Referendum je neplatné. Tí, čo prišli, by politikom imunitu zrušili | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167787-referendum-je-neplatne-ti-co-prisli-by-politikom-imunitu-zrusili/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2010-09-18 | dátum prístupu = 2024-11-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej [[Iveta Radičová|Ivetou Radičovou]], ktorej bola SaS súčasťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = SaS dosiahla referendum. Inak, ako mienila | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5454484/sas-dosiahla-referendum-inak-ako-mienila.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2010-07-07 | dátum prístupu = 2018-06-19 }}</ref> === Volebné obdobie 2010-2012 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách v roku 2010]] SaS skončila tretia s 307 287 hlasmi (12,15%) a získala 22 poslancov v NR SR. Strana sa po voľbách stala súčasťou [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] so stranami [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ–DS]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD]]. Vo vláde získala štyri kreslá. [[Jozef Mihál]] sa stal podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, [[Juraj Miškov]] ministrom hospodárstva, ministrom obrany bol [[Ľubomír Galko]] a ministrom kultúry [[Daniel Krajcer]]. Predseda Richard Sulík sa stal predsedom Národnej rady. Pre kauzu odpočúvania novinárov prišiel o ministerské kreslo 23. novembra 2011 Ľubomír Galko.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil strany SaS a jej predsedu Richarda Sulíka | url = https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/840580-profil-strany-sas-a-jej-predsedu-richarda-sulika | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2024-11-20 | dátum prístupu = 2024-11-20 | jazyk = sk}}</ref> Radičovej vláda sa rozpadla 11. októbra na téme finančnej pomoci zadlženému [[Grécko|Grécku]]. Podpredseda vlády a minister financií [[Ivan Mikloš]] bol splnomocnený prezidentom Gašparovičom podpísať dodatok k rámcovej zmluve k tzv. [[Euroval]]u. Na to bolo potrebné schválenie Národnou radou. SaS bola rázne proti, preto sa premiérka Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovení dôvery svojej vláde.<ref name="pad vlady"/> SaS napriek tomu za návrh nezahlasovala, za bolo len 55 zo 124 prítomných poslancov, a vláda tak padla. Richard Sulík po hlasovaní vyhlásil, že strana zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur, ktoré by inak išli na záchranu súkromných bánk. O dva dni Sulíka odvolali z postu predsedu parlamentu.<ref name=":0" /><ref name="pad vlady">{{Citácia periodika | priezvisko = Rusnáková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = 4. Prečo padla vláda Radičovej? | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://focus.hnonline.sk/ekonomika/clanok/1801865-preco-padla-vlada-radicovej | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-01-10 }}</ref> ==== Obyčajní ľudia ==== Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. [[Igor Matovič]], [[Erika Jurinová]], [[Martin Fecko]] a [[Jozef Viskupič]] sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Obyčajní ľudia – Kto sme |url=http://obycajniludia.sk/kto-sme/ |dátum prístupu=2010-07-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100730001108/http://obycajniludia.sk/kto-sme/ |dátum archivácie=2010-07-30 }}</ref>, a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]]. === Volebné obdobie 2012-2016 === Po páde vlády strana získala v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných parlamentných voľbách v roku 2012]] 5,88 % hlasov, čo znamenalo stratu viac než polovice voličov a polovice poslaneckých kresiel oproti situácii z roku 2010. Strana skončila v opozícii spolu so stranami KDH, OĽaNO, MOST-HÍD a SDKÚ-DS. SaS reprezentuje v parlamente 11 poslancov.<ref name=":0" /> ==== Odchod Jozefa Kollára a jeho skupiny ==== V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany [[Jozef Kollár (politik)|Jozef Kollár]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kollár by chcel nahradiť Sulíka na čele SaS | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kollar-by-chcel-nahradit-sulika-na-cele-sas.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2012-12-06 | dátum prístupu = 2020-01-10 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, [[Peter Osuský]], [[Lucia Nicholsonová]], Jozef Mihál a [[Martin Poliačik]]) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria ([[Juraj Miškov]], [[Daniel Krajcer]], [[Martin Chren]] a [[Juraj Droba]]). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, [[Jozef Kollár (politik)|Jozef Kollár]], [[Juraj Miškov]] a [[Daniel Krajcer]] oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie [[Liberálna dohoda]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Kollárovci odišli z SaS, zakladajú Liberálnu dohodu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6769295/kollarovci-odisli-z-sas-zakladaju-liberalnu-dohodu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-04-16 | dátum prístupu = 2020-01-10 }}</ref> SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny. ==== Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 ==== Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu]] 24. mája [[2014]] SaS so ziskom 6,66 % hlasov získala jeden mandát, europoslancom sa stal Richard Sulík.<ref name=":0" /> === Volebné obdobie 2016-2020 === Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do NR SR 5. marca 2016]] strana skončila druhá a získala 12,10 % hlasov, čo znamenalo 21 kresiel v parlamente. Opozičná SaS bola v opozícii spolu so stranami [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]]-[[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[SME RODINA]]. V roku 2017 sa so stranou SaS rozlúčili zakladajúci členovia Martin Poliačik a Jozef Mihál. V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila [[Zuzana Zimenová]].<ref name="dennikn-nova-clenka-klubu-sas-zimenova">{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Nová členka klubu SaS Zimenová: Nebudovala som Spolu a ďalej budem nestraníčka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1153649/nova-clenka-klubu-sas-zimenova-nebudovala-som-spolu-a-dalej-budem-nestranicka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-15 | dátum prístupu = 2018-06-17 }}</ref> ==== Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 ==== Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu 25. mája 2019]] za SaS hlasovalo 9,62 % voličov a do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] sa dostali dvaja europoslanci: [[Eugen Jurzyca]] a [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]].<ref name=":0" /> ==== Demokratické jadro ==== V septembri 2019 sa rozhodli zo strany odísť niekoľkí poslanci a členovia, ktorí už skôr vytvorili platformu ''Demokratické jadro SaS. Po tom, ako verejne predsedu Sulíka kritizovali a v médiách uvažovali aj o jeho nahradení, vyhlásil Sulík novú voľbu predsedu na'' mimoriadnom kongrese. Z kritikov však nekandidoval nikto a Richard Sulík bol opäť zvolený za predsedu SaS. Po neutíchajúcich verejných kritikách takzvanej skupinky ďalší kongres zvolali samotní členovia SaS, ktorí zo strany vylúčili Natáliu Blahovú za útoky na stranu a schválili Sulíkovu kandidátku, na ktorej sa nenachádzali Kiššová, Rajtár ani Galko. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Mika odstúpil z kandidátky SaS, vysvetľuje to atakmi od Sulíkových kritikov | url = https://dennikn.sk/1605202/mika-odstupil-z-kandidatky-sas-vysvetluje-to-atakmi-od-sulikovych-kritikov/ | dátum vydania = 3.10.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-17 | vydavateľ = [[Denník N]] | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Platforma zdôvodnila svoj odchod zo strany na facebooku: „''Strana SaS sa totiž zmenila. Stratila morálny [[kompas]]. Nedokázali sme tomu zabrániť, pretože ešte neprecitol dostatočný počet členov. Je nám to veľmi ľúto''“.<ref>https://domov.sme.sk/c/22231718/zo-strany-sas-vystupuje-aj-vladimir-sloboda.html#ixzz61rXpCrBd </ref> Odídenci zo strany na čele s [[Ľubomír Galko|Ľubomírom Galkom]], [[Jana Kiššová|Kiššovou]] a [[Natália Blahová|Natáliou Blahovou]] si v parlamente založili vlastný deväťčlenný poslanecký klub a 17. októbra 2019 vstúpili do [[Demokratická strana (2006)|Demokratickej strany]], za ktorú kandidovali v parlamentných voľbách v roku 2020. Volebnou líderkou kandidátky mala byť Jana Kiššová, tá však veľmi skoro vystúpila a nahradil ju [[Jozef Rajtár]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Deviati odídenci zo SaS budú kandidovať za Demokratickú stranu | url = https://domov.sme.sk/c/22238880/deviati-odidenci-zo-sas-budu-vo-volbach-kandidovat-za-demokraticku-stranu.html#ixzz62gGKeUq0 | dátum vydania = 17.10.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-18 | vydavateľ = [[SME]] | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Volebné obdobie 2020-2023 === ==== Parlamentné voľby v roku 2020 ==== V novembri 2019 bola SaS otvorená dohode o širokej predvolebnej koalícii zo strán tzv. demokratickej opozície (SaS-[[KDH]]-[[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]-[[ZA ĽUDÍ]]). Rokovania, ale stroskotali a strany sa rozhodli do volieb kandidovať samostatne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Sulík sa zamotal. Najprv túžil po 5-koalícii, teraz je rád, že ide každý sám | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/536236-nazivo-k-paktu-o-neutoceni-sa-pridava-aj-sas/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-16 | dátum prístupu = 2020-01-10 }}</ref> V decembri 2019 sa SaS pridala k tzv. paktu o neútočení s vyššie zmienenými štyrmi stranami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = SaS sa pridala k paktu o neútočení | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22284725/sas-sa-pridala-k-paktu-o-neutoceni-v-predvolebnej-kampani.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-16 | dátum prístupu = 2020-01-10 }}</ref> Volebná kampaň bola postavená na silnom programe, ktorý bol vo viacerých oblastiach hodnotený ako jeden z najlepších z aktuálnej ponuky. Kandidátku postavil Richard Sulík okolo osobností strany a tímlídrov pre jednotlivé oblasti. Z prvého miesta kandidoval predseda Richard Sulík, nasledovala europoslakyňa [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]], na treťom mieste bol podpredseda strany [[Branislav Gröhling]] ako tímlíder pre školstvo, nasledoval [[Alojz Baránik]] (spravodlivosť), [[Jana Bittó Cigániková]] (zdravotníctvo), [[Peter Cmorej]] (odvodový bonus), siedmy bol podpredseda [[Karol Galek]] (hospodárstvo a energetika), [[Martin Klus|Martink Klus]] (zahraničné veci), šéf Združenia podnikateľov Slovenska [[Ján Oravec (ekonóm)|Ján Oravec]] (podnikateľské prostredie) a desiatku uzatváral župan [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]] [[Juraj Droba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidátna listina SaS pre parlamentné voľby 2020|url=https://dennikn.sk/1681604/kandidatna-listina-strany-sas-pre-parlamentne-volby-2020/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-10|dátum prístupu=2021-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Denník|priezvisko=N}}</ref> Droba kandidoval iba ako podpora strany a v prípade úspechu neplánoval nastúpiť do parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = J. Droba: Do parlamentu nenastúpim, chcel som len podporiť SaS | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/volby2020-j-droba-do-parlamentu-nena/449639-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-01 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> Na kandidátnej listine je tiež bývalý elitný vyšetrovateľ NAKA [[Pavol Milan]] či úradníčka [[Monika Filipová]], ktorú Apolitical zaradil medzi 100 najvplyvnejších mladých ľudí vo verejnej správe na svete.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sobotovičová | meno2 = Nina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Úradníčka z ministerstva, ktorá kritizovala Kaliňáka, je v stovke budúcich lídrov sveta | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20974480/monika-filipova-je-v-stovke-buducich-lidrov-sveta-podla-organizacie-apolitical.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-30 | dátum prístupu = 2020-01-10 }}</ref> Odborníkom na školstvo sa stal [[Branislav Gröhling]], má osloviť najmä študentov a mladšie publikum.<ref name="SME - Marko Erd">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sulík navrhuje Miku na desiatom mieste, priestor na kandidátke dostal aj Droba| periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22224730/volby-2020-kandidatka-sas.html? | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2019-09-30 }}</ref> Sloboda a Solidarita mala netypický počet kandidátov - 149. Dôvodom bolo, že kandidát číslo 102 [[Ján Krošlák]] vstúpil aj na kandidátku hnutia OĽaNO. Napokon sa rozhodol ostať na kandidátke OĽaNO a keďže SaS už svoju odovzdala, nemohla strana doplniť na 102. miesto iného kandidáta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bývalý tenista Krošlák je na dvoch kandidátkach, SaS o tom nevedela, OĽaNO je spokojné|url=https://dennikn.sk/1675194/byvaly-tenista-kroslak-je-na-dvoch-kandidatkach-sas-o-tom-nevedela-olano-je-spokojne/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-12-04|dátum prístupu=2021-08-22|jazyk=sk-SK|meno=Ria|priezvisko=Gehrerová}}</ref> Krošlák sa napokon dostal do parlamentu zo 40. miesta. ==== Účasť vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera ==== Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] vstúpila šiesta SaS s 6,22 % a 13 poslancami do rokovaní o zostavení [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vlády pod vedením Igora Matoviča]] s hnutím [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽaNO]] a stranami [[SME RODINA|Sme rodina]] a [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]]. Hovorilo sa aj o možnosti zostavenia trojkoalície bez jednej z troch menších strán, avšak napokon sa lídri dohodli na zostavení štvorkoalície, ktorá sa v NR SR opierala o 95 poslancov, čo je na Slovensku tzv. ústavná väčšina. SaS obsadila vo vláde tri ministerstvá - hospodárstvo, školstvo a zahraničné veci. Na čelo ministerstva hospodárstva sa postavil predseda strany [[Richard Sulík]] so štátnymi tajomníkmi [[Karol Galek|Karolom Galekom]] (energetika) a [[Ján Oravec (ekonóm)|Jánom Oravcom]] (podnikateľské prostredie), ministrom školstva sa stal [[Branislav Gröhling]] so štátnymi tajomníkmi Monikou Filipovou (menšnové školstvo), Ľudovítom Paulisom (veda, výskum a vysoké školy) a Ivanom Husárom (šport). Na ministerstvo zahraničných vecí SaS nominovala dlhoročného diplomata [[Ivan Korčok|Ivana Korčoka]], ktorého štátnym tajomníkom sa stal [[Martin Klus]].<ref name=":0" /> Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová vo februári [[2021]] ohlásila odchod zo SaS. Jej odchod bol spojený so sporom o eurofondoch s vicepremiérkou a predsedníčkou Za ľudí [[Veronika Remišová|Veronikou Remišovou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk - Nicholsonová potvrdila odchod z SaS: Nezvládla som formu tlačovej konferencie | url = https://hnonline.sk/slovensko/2298146-nicholsonova-potvrdila-odchod-z-sas-nezvladla-som-formu-tlacovej-konferencie | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2021-02-11 | dátum prístupu = 2024-11-20 | jazyk = sk-sk | priezvisko = MAHO}}</ref> 22. marca 2021 podal minister hospodárstva Sulík demisiu po tom, ako SaS vyhlásila, že premiér Igor Matovič nie je schopný viesť vládu. 25. marca [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka SR]] [[Zuzana Čaputová]] postupne prijala demisiu ministra školstva Gröhlinga a ministra zahraničných vecí Korčoka. Strana taktiež pozastavila svoju účasť v koalícii dovtedy, kým sa premiér Matovič nevzdá svojej funkcie. Ten napokon tejto žiadosti vyhovel a prezidentka Čaputová 1. apríla 2021 vymenovala [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|vládu]] nového premiéra [[Eduard Heger|Eduarda Hegera]]. Okrem iných zmien sa ministrom financií a podpredsedom vlády napokon stal expremiér Matovič. Do poslaneckého klubu v septembri 2021 vstúpilo 6 poslancov zo strany ZA ĽUDÍ - [[Vladimír Ledecký]], [[Marek Hattas]], [[Tomáš Lehotský]], [[Vladimíra Marcinková]], [[Michal Luciak]] a [[Ján Benčík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci okolo Kolíkovej odchádzajú do klubu SaS,klub Za ľudí zanikne | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-okolo-kolikovej-odchadzaju-d/575251-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-09-08 | dátum prístupu = 2024-11-21 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref>, v júli 2022 bývalý poslanec z hnutia OĽaNO [[Juraj Krúpa]] a v septembri 2022 si mandát uplatnila [[Mária Kolíková]] zvolená za ZA ĽUDÍ. Koncom decembra 2022 však z poslaneckého klubu odišiel poslanec [[Martin Klus]]. 20. júna 2022 bývalá podpredsedníčka strany Za ľudí a ministerka spravodlivosti [[Mária Kolíková]] vstúpila do strany SaS. <ref name=":0" /> Dlhoročné spory medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom smerovali k tomu, že 31. augusta [[2022]] podal minister hospodárstva Sulík znova demisiu. SaS požadovala odchod lídra OĽANO a ministra financií Matoviča z vlády. Po odchode Sulíka pokračovali aj zvyšní traja ministri za stranu SaS. Zo svojich postov odstúpili 5. septembra ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a šéf diplomacie Ivan Korčok.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koaličná kríza: Sulík už podal demisiu. Prezidentka prijala v paláci Hegera s Kollárom - SME | url = https://domov.sme.sk/c/22996572/koalicna-kriza-matovic-heger-sulik-demisie.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2024-11-20 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> [[Národná rada Slovenskej republiky]] vyslovila 15. decembra 2022 nedôveru vláde Eduarda Hegera. Na druhý deň prezidentka Čaputová vládu Hegera odvolala, no dočasne ju poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Matovič skončil 23. decembra 2022 ako minister financií. Vedením ministerstva financií poverila prezidentka dočasne povereného predsedu vlády Hegera. 7. mája 2023 Eduard Heger požiadal Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Prezidentka napokon 15. mája [[2023]] vymenovala dočasnú [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|vládu odborníkov]] na čele s [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]], ktorá mala doviezť Slovensko do predčasných parlamentných volieb v septembri.<ref name=":0" /> === Volebné obdobie 2020-2023 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách v roku 2023]] SaS získala 6,32 % a skončila v opozícii spolu so stranami [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]] - predtým OĽANO (kandidovala ako koalícia spolu s [[ZA ĽUDÍ]] a [[Kresťanská únia|KÚ]]) a [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]. SaS spolu so stranami PS a KDH organizujú protesty proti aktivitám [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej Ficovej vlády]].<ref>{{Citácia periodika|titul=PS, SaS a KDH pripravujú ďalšie protesty, najbližší bude v utorok v Bratislave|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|dátum=2023-12-08|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/691374-ps-sas-a-kdh-pripravuju-dalsie-protesty-najblizsi-bude-v-utorok-v-bratislave/|dátum prístupu=2024-11-20}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] sa SaS veľmi tesne nedostala do EP. Získala 4,92 %. Richard Sulík na tlačovej konferencii 4. septembra [[2024]] nečakane oznámil, že sa vzdáva poslaneckého mandátu. Nahradí ho stranícky odborník na energetiku Karol Galek. Svoj návrat do politiky plánuje prehodnotiť pred ďalšími parlamentnými voľbami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Richard Sulík končí v parlamente, nahradí ho Karol Galek | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ev7Zvhm/richard-sulik-konci-v-parlamente-nahradi-ho-karol-galek/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-09-04 | dátum prístupu = 2024-11-20 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> == Volebné výsledky a preferencie == === Národná rada Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Hlasy ! % !Mandáty ! Poradie ! Postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]] | align="right" | 307 287 | align="right" | 12,14 |{{Infobox politická strana/mandáty|22|150|hex=#9BC31C}} | {{Bezzmeny}} 3. | style="background:#e6ffd9"| [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|Koalícia - Radičová]] |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" | {{Pokles}}150 266 | align="right" | {{Pokles}}5,88 |{{Infobox politická strana/mandáty|11|150|hex=#9BC31C}} | {{Pokles}} 6. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | align="right" | {{Rast}}315 558 | align="right" | {{Rast}}12,10 |{{Infobox politická strana/mandáty|21|150|hex=#9BC31C}} | {{Rast}} 2. | style="background:#ffd9d9" | Opozícia |- | rowspan="3" | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | rowspan="3" align="right" | {{Pokles}}179 246 | rowspan="3" align="right" | {{Pokles}}6,22 | rowspan="3" |{{Infobox politická strana/mandáty|13|150|hex=#9BC31C}} | rowspan="3" | {{Pokles}} 6. | style="background:#e6ffd9"| [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|Koalícia - Matovič]] (do 1. apríl 2021) |- | style="background:#e6ffd9"| [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Koalícia - Heger]] (do 5. september 2022) |- | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |- |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]] | align="right" |{{Rast}}187 645 | align="right" |{{Rast}}6,32 |{{Infobox politická strana/mandáty|11|150|hex=#9BC31C}} |{{Bezzmeny}} 6. | style="background:#ffd9d9" |Opozícia |} ==== Mapy volebných výsledkov ==== <gallery> Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SaS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010 Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SaS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SaS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 Súbor:2020_nrsr_sas.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SaS.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023 </gallery> === Európsky parlament === {| class="wikitable" border="1" !Rok !Hlasy !% !Mandáty !Poradie !Postavenie |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]] | align="right" |39 016 | align="right" |4,71 |{{Infobox politická strana/mandáty|0|13|hex=#9BC31C}} |{{Bezzmeny}} 7. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" |{{Pokles}} 37 376 | align="right" |{{Rast}}6,66 |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#9BC31C}} |{{Rast}} 6. | style="background:#e6ffd9" | Účasť vo frakcii [[Aliancia liberálov a demokratov za Európu|ALDE]], neskôr [[Európski konzervatívci a reformisti|ECR]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" |{{rast}} 94 839 | align="right" |{{Rast}}9,62 |{{Infobox politická strana/mandáty|2|14|hex=#9BC31C}} |{{Rast}} 5. | style="background:#e6ffd9"| Účasť vo frakcii [[Európski konzervatívci a reformisti|ECR]] |- |[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]] |{{Pokles}} 72 703 |{{Pokles}}4,92 |{{Infobox politická strana/mandáty|0|15}} |{{Pokles}} 6. | style="background:Lightgray" | Mimo parlament |} === Komunálne voľby === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok ! Starostovia a primátori ! % ! Poradie ! Poslanci ! % ! Poradie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|2010]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|20|2907|hex=#9BC31C}} | align="right" | 0,68 % | 14. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|212|21004|hex=#9BC31C}} | align="right" | 1,00 % | 10. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|5|2909|hex=#9BC31C}} | align="right" | 0,17 % | 29. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|89|20753|hex=#9BC31C}} | align="right" | 0,42 % | 15. |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|7|2904|hex=#9BC31C}} | align="right" | 0,24 % | 21. | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|110|20646|hex=#9BC31C}} | align="right" | 0,53 % | 13. |- |[[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|2022]] | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|22|2904|hex=#9BC31C}} | align="right" |0,75 % |13. | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|291|20523|hex=#9BC31C}} | align="right" |1,42 % |10. |} ''V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za SaS. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov SaS získalo v koalíciách s inými stranami.'' === Voľby prezidenta Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" ! rowspan="2" |Rok ! rowspan="2" |Kandidát ! colspan="3" |Prvé kolo ! colspan="3" |Druhé kolo |- !Hlasy !% !Poradie !Hlasy !% !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]] |[[Iveta Radičová]] | 713 735 | 38,1 | 2. |988 808 |44.5 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolená |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Radoslav Procházka]] | 403 548 | 21,25 | 3. | colspan="3" style="background:lightgrey" | Nepostúpil |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |[[Zuzana Čaputová]] | 870 415 | 40,6 | 1. | 1 056 582 | 58.4 | style="background:#e6ffd9" | Zvolená |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] |[[Ivan Korčok]] | 958 393 |42,51 | 1. |1 243 709 |46,87 | style="background:#ffd9d9" | Nezvolený |} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://www.focus-research.sk/ FOCUS] === {{#chart:SAS Opinion polls FOCUS.chart}} === Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry [https://ako.sk/ AKO] === {{#chart:SAS Opinion polls AKO.chart}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sloboda a Solidarita}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}} * [http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf Program strany] * [https://www.sas.sk/ Sloboda a Solidarita – oficiálna stránka strany] * [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153180 SaS v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Sloboda a Solidarita| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 2009]] [[Kategória:Liberálne strany]] mmyu9bct0vgfrbf7c35ti0cyzudj3nz Kategória:Atletika v Bielorusku 14 272297 8356571 6341418 2026-08-15T17:47:18Z Jetam2 30982 kat 8356571 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Bielorusku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Bielorusko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Bielorusko]] dcjbt715escvasy2l4c9rr7kqhbjjjt Kategória:Atletika v Spojenom kráľovstve 14 272300 8356568 5456285 2026-08-15T17:44:05Z Jetam2 30982 kat 8356568 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Spojené kráľovstvo]] [[Kategória:Atletika v Európe|Spojené kráľovstvo]] tp3u6q4akvsfz7d01vd6hzb82w53fhz Kategória:Atletika v Bulharsku 14 272301 8356572 6298675 2026-08-15T17:47:36Z Jetam2 30982 kat 8356572 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Bulharsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Bulharsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Bulharsko]] sbgahdn6srshjujbesi3f1kx75xn5je Kategória:Atletika v Chorvátsku 14 272303 8356581 5456251 2026-08-15T17:51:31Z Jetam2 30982 kat 8356581 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Chorvátsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Chorvátsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Chorvátsko]] bjl5mq9v6zzt688b32g78hvbtsh1bmx Kategória:Atletika na Cypre 14 272304 8356573 6450554 2026-08-15T17:47:57Z Jetam2 30982 kat 8356573 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport na Cypre]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Cyprus]] [[Kategória:Atletika v Európe|Cyprus]] 3r17fzjlkeg0nydy7abfu8hbpn1ztju Kategória:Atletika v Dánsku 14 272311 8356575 6450395 2026-08-15T17:48:39Z Jetam2 30982 kat 8356575 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Dánsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Dánsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Dánsko]] fkaek3jihpkc9af8qaxolqozbc6gugk Kategória:Atletika v Estónsku 14 272314 8356576 6450335 2026-08-15T17:49:32Z Jetam2 30982 kat 8356576 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Estónsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Estónsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Estónsko]] eys5fueb4ewccgd6qkh3joartv7o4hu Kategória:Atletika vo Francúzsku 14 272316 8356578 5456295 2026-08-15T17:50:15Z Jetam2 30982 [[Kategória:Atletika v Európe|Francúzsko]] 8356578 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport vo Francúzsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Francúzsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Francúzsko]] b3lwtc69f9jhtvsgzsxzf3yewr0hpvi Kategória:Atletika vo Fínsku 14 272317 8356577 5456296 2026-08-15T17:49:55Z Jetam2 30982 [[Kategória:Atletika v Európe|Fínsko]] 8356577 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport vo Fínsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Fínsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Fínsko]] mtb18y2gy3qv2fd813bj87d2ggwinuo Kategória:Atletika v Grécku 14 272318 8356579 5456258 2026-08-15T17:50:36Z Jetam2 30982 [[Kategória:Atletika v Európe|Grécko]] 8356579 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} [[Kategória:Šport v Grécku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Grécko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Grécko]] 74e2clsz0052doblf35dh5wca2vb02c Kategória:Atletika v Holandsku 14 272320 8356580 5456259 2026-08-15T17:50:59Z Jetam2 30982 kat 8356580 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} [[Kategória:Šport v Holandsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Holandsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Holandsko]] ol5ix1lb7dcl0snawhh5ckvi0i4xvjv Kategória:Atletika v Litve 14 272348 8356582 5456268 2026-08-15T17:51:52Z Jetam2 30982 kat 8356582 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Athletics in Lithuania}} [[Kategória:Šport v Litve]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Litva]] [[Kategória:Atletika v Európe|Litva]] 63cr06jmjnbhqc6yo3tkaa96x33j8p9 Kategória:Atletika v Luxembursku 14 272350 8356584 6450608 2026-08-15T17:52:26Z Jetam2 30982 kat 8356584 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Luxembursku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Luxembursko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Luxembursko]] klo40200rgu2mycx65m6q9vzfz2u5nl Kategória:Atletika v Maďarsku 14 272352 8356585 6341419 2026-08-15T17:52:50Z Jetam2 30982 kat 8356585 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Maďarsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Maďarsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Luxembursko]] bq97wg7f17c3omzhhcxdgj4gna75bxm Kategória:Atletika v Nemecku 14 272369 8356586 5456273 2026-08-15T17:53:26Z Jetam2 30982 kat 8356586 wikitext text/x-wiki {{commonscat}} [[Kategória:Šport v Nemecku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Nemecko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Nemecko]] 9xqxor5n8fczyi4d5m1qwso3t2d5jwr Kategória:Atletika v Nórsku 14 272376 8356587 6328282 2026-08-15T17:53:43Z Jetam2 30982 kat 8356587 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Nórsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Nórsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Nórsko]] g8zkygsy0912x4unbob52bj9iqe3gib Kategória:Atletika v Portugalsku 14 272378 8356589 5456278 2026-08-15T17:54:25Z Jetam2 30982 kat 8356589 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Athletics in Portugal}} [[Kategória:Šport v Portugalsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Portugalsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Portugalsko]] t45uoprqzei5af2t6f1g7nlbe2ac1u2 Kategória:Atletika v Poľsku 14 272381 8356588 5456279 2026-08-15T17:54:05Z Jetam2 30982 kat 8356588 wikitext text/x-wiki {{commonscat|Athletics in Poland}} [[Kategória:Šport v Poľsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Poľsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Poľsko]] rk8as7jrddimncsyb82ubpxnu3szbzp Kategória:Atletika v Rumunsku 14 272382 8356590 6450661 2026-08-15T17:54:42Z Jetam2 30982 kat 8356590 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Rumunsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Rumunsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Rumunsko]] fnyeevm37sumwelubof06eel9hnecy3 Kategória:Atletika v Rusku 14 272392 8356591 5456281 2026-08-15T17:55:07Z Jetam2 30982 kat 8356591 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Athletics in Russia}} [[Kategória:Šport v Rusku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Rusko]] [[Kategória:Atletika v Ázii|Rusko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Rusko]] hjcg5f9jql9rbyr618wafw4mjd37g7v Kategória:Atletika v Slovinsku 14 272401 8356593 5456284 2026-08-15T17:55:45Z Jetam2 30982 kat 8356593 wikitext text/x-wiki {{commonscat|Athletics in Slovenia}} [[Kategória:Šport v Slovinsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Slovinsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Slovinsko]] hrgg0e1jx3cg6dvx6mb0u5ivhxchui8 Kategória:Atletika v Taliansku 14 272407 8356597 5456287 2026-08-15T17:57:00Z Jetam2 30982 kat 8356597 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Athletics in Italy}} [[Kategória:Šport v Taliansku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Taliansko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Taliansko]] 5mggbhg977xvf0dqkv505ntiu0m5a5f Kategória:Atletika na Ukrajine 14 272435 8356598 6450714 2026-08-15T17:57:16Z Jetam2 30982 kat 8356598 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport na Ukrajine]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Ukrajina]] [[Kategória:Atletika v Európe|Ukrajina]] thjnw4y0c81x5w4jy6wep71ua1wqbpd Kategória:Atletika v Česku 14 272436 8356574 5456292 2026-08-15T17:48:22Z Jetam2 30982 at 8356574 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Česku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Česko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Česko]] b18gxqup29kfqf8yhajr2y24j1xwt5n Kategória:Atletika v Španielsku 14 272438 8356594 5456294 2026-08-15T17:56:05Z Jetam2 30982 kat 8356594 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Athletics in Spain}} [[Kategória:Šport v Španielsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Španielsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Španielsko]] gdu86b8i9a15s8xg2qddt4ah70vo1l4 Kategória:Atletika vo Švajčiarsku 14 272440 8356595 5456297 2026-08-15T17:56:20Z Jetam2 30982 kat 8356595 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Athletics in Switzerland}} [[Kategória:Šport vo Švajčiarsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Švajčiarsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Švajčiarsko]] dtd6eslg36u0kwqlvqdn3ns4110r4ad Kategória:Atletika vo Švédsku 14 272441 8356596 5456298 2026-08-15T17:56:39Z Jetam2 30982 kat 8356596 wikitext text/x-wiki {{commonscat|Athletics in Sweden}} [[Kategória:Šport vo Švédsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Švédsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Švajčiarsko]] 4j0egwijd9gds27634kz2f5hwx8f3pt Doctor Who 0 280036 8356795 8278579 2026-08-16T08:04:19Z Boja02 153672 /* */ 8356795 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = | en = Doctor Who | logo = Doctor Who (2020) logo custom (cropped).png | žáner = [[Sci-fi]]<br>Dobrodružný<br>[[Dráma]] | námet = Sydney Newman<br>C. E. Webber<br>Donald Wilson | krajina = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 26 (1963–1989)<br>1 film<br>13 (2005–dodnes) | počet častí = 694 (1963–1989)<br>175 (2005–dodnes)<br>([[Zoznam častí seriálu Doctor Who|zoznam častí]]) | dĺžka = 25 minút (1963–84, 1986–89)<br>45 minút (1985, 2005–17)<br>50 minút (2018–dodnes)<br>50–90 minút (špeciály) | spoločnosť = | distribútor = | rok orig = 23. november 1963 –<br>6. december 1989<br>12. máj 1996 (film)<br>26. marec 2005 –<br>dodnes | tv orig = [[British Broadcasting Corporation|BBC One]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | webstránky = }} '''''Doctor Who''''' je populárny britský [[sci-fi]] televízny seriál spoločnosti [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Opisuje dobrodružstvá záhadného [[cestovanie v čase|cestovateľa v čase]], predstavujúceho sa ako Doktor (orig. the Doctor). Pre seriál je typický nadhľad a využíva [[klišé]] a zápletky z brakových sci-fi 50. a 60. rokov. V každej časti hrajú [[mimozemšťan]]ia – sci-fi alebo fantastické strašidlá. Zápletky satiricky zobrazujú rôzne udalosti z minulosti alebo budúcnosti. Udalosti (katastrofy) zavinili mimozemšťania (novodobé strašidlá) alebo Doktor. Doktor si vždy berie svojich spoločníkov. Zatiaľ, v klasických sériách, boli z minulosti, budúcnosti a len niekedy zo súčasnosti, v obnovených to boli zväčša zo súčasnosti. Doktora si zahralo 14 hercov, kvôli jeho regenerácii (rok 2018). Súčasný Doktor je [[Jodie Whittaker]],<ref>http://www.ign.com/articles/2013/08/04/the-twelfth-doctor-who-is</ref> ktorá nahradila Capaldiho vo vianočnom špeciáli.<ref name="drwho13">http://www.telegraph.co.uk/tv/2017/07/16/doctor-jodie-whittaker-replace-peter-capaldi-time-lord-regeneration/</ref> Seriál je zapísaný v [[Guinnessova kniha rekordov|Guinessovej knihe rekordov]] ako najdlhšie bežiaci sci-fi seriál na svete a je súčasťou modernej britskej kultúry. Briti považujú seriál, preslávený farbistými príbehmi a špeciálnymi efektmi, za kultový a v roku [[2005]] bol ocenený ako najlepší televízny seriál. == Zápletka == {{spoiler}} Doktor si meno vybral pri zasvätení (ostatní Páni času ho priviedli k trhline v [[časopriestor]]e, keď bol mladý). Je rasy Pánov času (orig. Time Lords). Rasa je humanoidná (my vyzeráme ako Páni času). Jeden z anatomických rozdielov je, že Páni času majú dve srdcia. Páni času dokážu regenerovať. Keď sa ich telo veľmi poškodí, regenerujú a získajú novú podobu. Doktor má vo zvyku po každej regenerácii (s výnimkou keď 10. Doktor usmernil prebytočnú energiu do nádoby s odseknutou rukou, teda keď zmenia výzor) vymeniť odev. Ak sa niečo stane iba s nejakou časťou ich tela tesne po regenerácii, tá časť tela dorastie kvôli nespotrebovanej, prebytočnej regeneračnej energii (odsekli mu skôr spomínanú ruku, ale znova mu narástla). Doktor cestuje vo svojom stroji času T.A.R.D.I.S (v origináli Time And Relative Dimension In Space, teda čas a relatívna dimenzia v priestore), ktorá zvonku vyzerá ako britská policajná [[telefónna búdka]] zo 60. rokov. So svojimi spoločníkmi cestuje naprieč celým časopriestorom. Ale originálna T.A.R.D.I.S sa prispôsobuje prostrediu, v ktorom sa nachádza. Lenže Doktorova T.A.R.D.I.S má poškodený chameleoní obvod, a preto ostala ako telefónna búdka. Chameleoní obvod je obvod, ktorý umožňuje T.A.R.D.I.S sa prispôsobiť obdobiu a miestu, kde sa nachádza (napríklad v Egypte by z nej bola pyramída). {{endspoiler}} == Vysielanie == Vysielanie sa začalo roku [[1963]] a pokračovalo až do roku [[1989]]. Počas tohto obdobia vznikli dva filmy (roky [[1965]], [[1966]]). Následne bol v roku [[1996]] natočený film, ktorý mal slúžiť ako pilotná snímka k novej sérii (k jej natočeniu nikdy nedošlo). Ku skutočnému znovuzrodeniu Doktora došlo až v roku [[2005]], opäť pod taktovkou [[British Broadcasting Corporation|BBC]] a kanadskej spoločnosti [[CBC]] ako ko-producenta. == Spin-offy == V priebehu vysielania série z roku 2005 vznikli tri [[Spin-off (médiá)|spin-offy]]; [[seriál]] [[Torchwood]], seriál [[The Sarah Jane Adventures]] (Dobrodružstvá Sáry Jane) a v roku 2017 seriál [[The Class]] (Trieda), ktoré nadväzujú na dej Doctora Who. Taktiež sa počas klasických sérií snažili vyprodukovať spin-off menom K9 and the Company, lenže pre malú sledovanosť prvej časti (A Girl's Best Friend) k tomu nedošlo. Ale počas obnovených sérií K9 predsa dostal vlastný (polo) spin-offu. Volá sa K9 a vysiela sa na austrálskom [[Disney Channel]]. Seriál má iba jednu sériu, ktorá má 23 epizód, ale bolo oznámené, že 2. séria tiež vznikne. == Doktor == {| class="wikitable" |- ! Doktor ! Herec ! Obdobie |- | Prvý Doktor | [[William Hartnell]] | 1963 – 1966 |- | Druhý Doktor | [[Patrick Troughton]] | 1966 – 1969 |- | Tretí Doktor | [[Jon Pertwee]] | 1970 – 1974 |- | Štvrtý Doktor | [[Tom Baker]] | 1974 – 1981 |- | Piaty Doktor | [[Peter Davison]] | 1981 – 1984 |- | Šiesty Doktor | [[Colin Baker]] | 1984 – 1986 |- | Siedmy Doktor | [[Sylvester McCoy]] | 1987 – 1989 |- | Ôsmy Doktor | [[Paul McGann]] | 1996 |- | Deviaty Doktor | [[Christopher Eccleston]] | 2005 |- | Desiaty Doktor | [[David Tennant]] | 2005 – 2010 |- | Jedenásty Doktor | [[Matt Smith]] | 2010 – 2013 |- | Dvanásty Doktor | [[Peter Capaldi]] | 2013 – 2017 |- | Trinásty Doktor | [[Jodie Whittaker]] | 2017 – 2022 |- | Štrnásty Doktor | [[David Tennant]] | 2023 |- | Pätnásty Doktor | [[Ncuti Gatwa]] | od 2024 |} == Série a časti == :Hlavný článok: ''[[Zoznam častí seriálu Doctor Who]]''. {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2"| Séria ! Časti ! Premiéra série ! Finále série ! Doktor |- ! colspan="6"| Pôvodný seriál (1963-89) |- | style="background:#8D3D63;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#1. séria (1963-64)|1]] | 42 | 23. november 1963 | 12. september 1964 | rowspan="3"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Prvý Doktor|Prvý Doktor]] |- | style="background:#6CADBB;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#2. séria (1964-65)|2]] | 39 | 31. október 1964 | 24. júl 1965 |- | style="background:#355A53;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#3. séria (1965-66)|3]] | 45 | 11. september 1965 | 16. júl 1966 |- | style="background:#0D5758;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#4. séria (1966-67)|4]] | 43 | 10. september 1966 | 1. júl 1967 | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Prvý Doktor|Prvý]]/[[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Druhý Doktor|Druhý Doktor]] |- | style="background:#7E98DA;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#5. séria (1967-68)|5]] | 40 | 2. september 1967 | 1. jún 1968 | rowspan="2"| [[#Druhý Doktor|Druhý Doktor]] |- | style="background:#AB8AC5;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#6. séria (1968-69)|6]] | 44 | 10. august 1968 | 21. jún 1969 |- | style="background:#484B54;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#7. séria (1970)|7]] | 25 | 3. január 1970 | 20. jún 1970 | rowspan="5"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Tretí Doktor|Tretí Doktor]] |- | style="background:#CBCBCF;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#8. séria (1971)|8]] | 25 | 2. január 1971 | 19. jún 1971 |- | style="background:#FF6340;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#9. séria (1972)|9]] | 26 | 1. január 1972 | 24. jún 1972 |- | style="background:#989F5E;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#10. séria (1972-73)|10]] | 26 | 30. december 1972 | 23. jún 1973 |- | style="background:#FBA718;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#11. séria (1973-74)|11]] | 26 | 15. december 1973 | 8. jún 1974 |- | style="background:#923D42;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#12. séria (1974-75)|12]] | 20 | 28. december 1974 | 10. máj 1975 | rowspan="7"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Štvrtý Doktor|Štvrtý Doktor]] |- | style="background:#275F32;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#13. séria (1975-76)|13]] | 26 | 30. august 1975 | 6. marec 1976 |- | style="background:#D47D7F;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#14. séria (1976-77)|14]] | 26 | 4. september 1976 | 2. apríl 1977 |- | style="background:#1D5864;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#15. séria (1977-78)|15]] | 26 | 3. september 1977 | 11. marec 1988 |- | style="background:#A785E1;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#16. séria (1978-79)|16]] | 26 | 2. september 1978 | 24. február 1979 |- | style="background:#57A48B;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#17. séria (1979-80)|17]] | 20 | 1. september 1979 | 12. január 1980 |- | style="background:#CD79C6;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#18. séria (1980-81)|18]] | 28 | 30. august 1980 | 21. marec 1981 |- | style="background:#C9C0B1;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#19. séria (1982)|19]] | 26 | 4. január 1982 | 30. marec 1982 | rowspan="2"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Piaty Doktor|Piaty Doktor]] |- | style="background:#573984;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#20. séria (1983)|20]] | 22 | 3. január 1983 | 16. marec 1983 |- | style="background:#B3C91E;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#21. séria (1984)|21]] | 24 | 5. január 1984 | 30. marec 1984 | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Piaty Doktor|Piaty]]/[[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Šiesty Doktor|Šiesty Doktor]] |- | style="background:#ABCEE3;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#22. séria (1985)|22]] | 13 | 5. január 1985 | 30. marec 1985 | rowspan="2"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Šiesty Doktor|Šiesty Doktor]] |- | style="background:#C0849E;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#23. séria (1986)|23]] | 14 | 6. september 1986 | 6. december 1986 |- | style="background:#BE9BC0;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#24. séria (1987)|24]] | 14 | 7. september 1987 | 7. december 1987 | rowspan="3"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Siedmy Doktor|Siedmy Doktor]] |- | style="background:#898FFD;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#25. séria (1988-89)|25]] | 14 | 5. október 1988 | 4. január 1989 |- | style="background:#74AB9F;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#26. séria (1989)|26]] | 14 | 6. september 1989 | 6. december 1989 |- ! colspan="6"| Film (1996) |- | style="background:#3C5757;"| | colspan="2"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Film (1996)|Film]] | colspan="2"| 12. máj 1996 | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Ôsmy Doktor|Ôsmy Doktor]] |- ! colspan="6"| Nový seriál (2005-dodnes) |- | style="background:#284155;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#1. séria (2005)|1]] | 13 | 26. marec 2005 | 18. jún 2005 | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Deviaty Doktor|Deviaty Doktor]] |- | style="background:#0F4D92;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#2. séria (2006)|2]] | 13 | 15. apríl 2006 | 8. júl 2006 | rowspan="3"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Desiaty Doktor|Desiaty Doktor]] |- | style="background:#493A28;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#3. séria (2007)|3]] | 13 | 31. marec 2007 | 30. jún 2007 |- | style="background:#13ABEE;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#4. séria (2008)|4]] | 13 | 5. apríl 2008 | 5. júl 2008 |- | style="background:#005F6C;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#5. séria (2010)|5]] | 13 | 3. apríl 2010 | 26. jún 2010 | rowspan="3"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Jedenásty Doktor|Jedenásty Doktor]] |- | style="background:#72A0C1;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#6. séria (2011)|6]] | 13 | 23. apríl 2011 | 1. október 2011 |- | style="background:#8C224A;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#7. séria 1. časť (2012)|7]] | 13 | 1. september 2012 | 18. máj 2013 |- | style="background:#B48744;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#8. séria (2014)|8]] | 12 | 23. august 2014 | 8. november 2014 | rowspan="3"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Dvanásty Doktor|Dvanásty Doktor]] |- | style="background:#282826;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#9. séria (2015)|9]] | 12 | 19. september 2015 | 5. december 2015 |- | style="background:#6B4980;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#10. séria (2017)|10]] | 12 | 15. apríl 2017 | 1. júl 2017 |- | style="background:#0F3184;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#11. séria (2018)|11]] | 10 | 7. október 2018 | 9. december 2018 | rowspan="3"| [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Trinásty Doktor|Trinásty Doktor]] |- | style="background:#454CB8;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#12. séria (2020)|12]] | 10 | 1. január 2020 | 1. marec 2020 |- | style="background:#9A3728;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#13. séria (2021)|13]] | 6 | 31. október 2021 | 5. december 2021 |- | style="background:#909C95;"| | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#14. séria (2024)|14]] | 8 | 2024 | 2024 | [[Zoznam častí seriálu Doctor Who#Pätnásty Doktor|Pätnásty Doktor]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Vedecko-fantastické televízne seriály]] [[Kategória:Britské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály BBC]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 1963]] 4xx57qh5qle6opnjy4sur44sllr4bos Slovník spisovného jazyka slovenského 0 292317 8356545 7953682 2026-08-15T15:25:19Z TomášPolonec 64692 revert 8356545 wikitext text/x-wiki '''Slovník spisovného jazyka slovenského''' alebo tzv. '''Matičný slovník''' bol prvý pokus o veľký jednojazyčný slovník [[slovenčina|slovenčiny]]. Vychádzal v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] v zošitoch po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] (v rokoch [[1946]] až [[1949]]), ale vyšiel iba jeho prvý diel, t. j. písmená A-J; slovník teda ostal nedokončený. Autormi boli [[Anton Jánošík]] a [[Eugen Jóna]]. Slovník bol koncipovaný ako výkladový a dokladový jazykový slovník, v ktorom sa slová a ich významy hojne dokladali citátmi zo slovenskej umeleckej a odbornej literatúry. Materiál na slovník sa zhromažďoval v Matici slovenskej po prvej svetovej vojne, sústavnejšie od roku 1934. Prípravné práce a koncipovanie slovníka mali na starosti A. Jánošík a E. Jóna. Po obnovení Česko-Slovenska, konci druhej svetovej vojny a februárovom prevrate boli práce na slovníku v roku 1949 presunuté z Matice slovenskej na Jazykovedný ústav SAVU (dnešný [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV]]), kde boli ukončené. Spracovaná časť však poslúžila v Slovenskej akadémii vied ako orientačná pomôcka pri prácach na neskoršom 6-dielnom [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovníku slovenského jazyka]] (1959 – 1968). == Zdroj == * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Slovník spisovného jazyka slovenského | priezvisko = Mistrík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Mistrík | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia jazykovedy | odkaz na titul = Encyklopédia jazykovedy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1993 | isbn = 80-215-0250-9 | počet strán = 513 | strany = 407{{--}}408 }} [[Kategória:Slovníky]] [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Slovenčina]] dsn48v8j6usxbn8m940j0xlqxd02z92 Komunitná záhrada 0 301407 8356637 8247315 2026-08-15T19:10:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356637 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Community garden in Ottawa.jpg|thumb|Strathcona Heights komunitná záhrada]] '''Komunitná záhrada''' je pojem prebratý z anglického "community garden", ktorý sa postupne prediera aj do slovenského slovníka. Je to akákoľvek časť pozemku okolo nás premenená na [[záhrada|záhradu]], o ktorú sa spoločne stará skupina ľudí s cieľom skrášliť svoje okolie, aktívne si vyplniť svoj voľný čas a svojpomocne si dopestovať, resp. vysadiť niečo vlastné.<ref>American Community Garden Association (2007). What is a community garden? Retrieved on 2007-11-01 from http://www.communitygarden.org/learn/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071204082111/http://www.communitygarden.org/learn/ |date=2007-12-04 }}.</ref> == Cieľ == Cieľom komunitných záhrad je poskytnúť ľuďom možnosť dopestovať si vlastné [[ovocie]], [[zelenina|zeleninu]], [[bylina|bylinky]], resp. skrášliť okolie kvetinovou výsadbou, či iným spôsobom zlepšiť vopred určené prostredie, kde chceme založiť komunitnú záhradu. Okrem toho, že nám takéto záhrady poskytujú prístup k spoločne dopestovaným darom prírody (čerstvé [[plod]]y a [[rastlina|rastliny]]), poskytujú nám zároveň činnosti, pri ktorých vykonávame uspokojujúcu prácu, zlepšujeme si susedské vzťahy, silnejšie vnímame zmysel a potrebu spoločenstva a upevňujeme si vzťah k životnému prostrediu.<ref>Hannah, A.K.; & Oh, P. (2000). Rethinking Urban Poverty: A look at Community Gardens. ''Bulletin of Science, Technology and & Society.'' 20(3). 207-216.</ref> Organizácia a vlastnícke vzťahy by mali byť poriešené tak, aby bol prístup zabezpečený pre všetky vrstvy obyvateľstva, ktoré majú o to záujem.<ref>Ferris, J.; Norman, C.; & Sempik, J. (2001). People, Land and Sustainability: Community Gardens and the Social Dimension of Sustainable Development. ''Social Policy and Administration''. 35(5). 559-568.</ref> Mestské komunitné záhrady môžu byť veľmi rozmanité a výsledný vzhľad a poslanie záhrady záleží od spoločného rozhodnutia sa členov spoločenstva, ktoré sa o záhradu stará. Niektorí sa rozhodnú výlučne pre výsadbu [[kvet]]ov, iní pre spoločné dopestovanie si ovocia a zeleniny, ktoré je na konci sezóny obohacované spoločným [[varenie|varením]], resp. ďalší pre dopestovanie si [[Plod (rastlina)|plodov]] na vlastných políčkach pre osobnú potrebu alebo môžeme vidieť záhrady s upravenými zdvihnutými hriadkami pre [[zdravotné postihnutie|telesne postihnutých]] spoluobčanov.<ref>[http://www.canadiangeographic.ca/magazine/so05/indepth/urban.asp Urban preservation] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120716204930/http://www.canadiangeographic.ca/magazine/so05/indepth/urban.asp |date=2012-07-16 }}: How greening small spaces can strengthen community roots in [[Ottawa]], [[Kanada|Canada]].</ref> Komunitné záhrady podporujú bezpečnosť v oblasti zabezpečenia [[potravina|potravín]] pre mestské spoločenstvá, umožňujú obyvateľom pestovať si ich vlastnú potravu alebo poskytnúť druhým, čo oni sami vypestovali.<ref>Nelson, Toni (1996). "Closing the nutrient loop: Using urban agriculture to increase food supply and reduce waste", ''World Watch'' v. 9 (Nov./Dec. 1996) p. 10-17.</ref> Takéto záhrady zároveň bojujú proti dvom formám odcudzenia sa, ktoré sužujú dnešný moderný mestský život a to tým spôsobom, že privádzajú mestských ľudí bližšie k spojeniu so zdrojom ich potravy a zároveň búrajú akýsi pomyselný múr, ktorý nás oddeľuje, tým že vytvárajú priestor, kde sa ľudia môžu stretávať a spoločne nažívať. Ako bolo zistené, spoločnosť s aktívnym komunitným životom zároveň zaznamenáva nižšiu úroveň kriminality a vandalizmu.<ref>Melville Court, Chatham, Kent," Moiser, Steve, ''Landscape Design,'' no306 (Dec. 2001/Jan. 2002) p. 34.</ref> == Charakteristika == Na rozdiel od verejných [[park]]ov, to či bude pre verejnosť komunitná záhrada otvorená alebo nie, záleží od vlastníckych vzťahov na danom území a od podmienok určených v prípadnej nájomnej zmluve + od rozhodnutia členov komunitnej záhrady. Pravidlá ohľadom prístupu pre verejnosť sa líšia od záhrady k záhrade. Neexistuje žiadny vzorový model komunitnej záhrady, i keď zásadou je, že v mestských priestoroch vytvárajú zelené oázy spolu s príležitosťami pre stretávanie sa ľudí, skrášľovanie okolia, vzdelanie a rekreáciu. Kľúčovým faktorom u komunitných záhrad je že sú riadené a spravované aktívnymi členmi, ktorí sa o záhradu starajú a nie profesionálnou službou ako u verejných parkov. Druhým kľúčovým faktorom je produkcia [[jedlo|jedla]]: na rozdiel od parkov, kde sú [[rastlina|rastliny]] predovšetkým [[okrasná rastlina|okrasné]], komunitné záhrady často tým že vytvárajú priestor pre pestovanie [[zelenina|zeleniny]] a iných [[plodina|plodín]] podnecujú členov spoločenstva k daným aktivitám. Aby toto mohlo byť umožnené komunitné záhrady môžu byť rozdelené na niekoľko samostatných políčok, ktoré môžu byť spravované samostatne jednotlivými členmi alebo priestor vyhradený pre pestovanie plodín môže byť spravovaný spoločne, všetko v závislosti od veľkosti a kvality záhrady a zainteresovaných členov spoločenstva.<ref>''Selected factors influencing the success of a community garden'', by Gordon Arthur Clark. Kansas State University, 1980.</ref> Ako si uvedieme nižšie, termín "komunitná záhrada"/"community garden" je zaužívaný hlavne v Spojených Štátoch Amerických a Kanade a jeho veľký výskyt vidíme taktiež v Austrálii a na Novom Zélande. Ako jeden z najlepších informačných zdrojov v oblasti komunitných záhrad v Severnej Amerike slúži Americká Asociácia Komunitných Záhrad "The American Community Gardening Association".<ref>[http://www.communitygarden.org American Community Gardening Association<!-- Bot generated title -->]</ref> Informácie ohľadom tejto témy na [[Slovensko|Slovensku]] sú ešte len v plienkach. Komunitné záhrady sú po celom svete dosť rôznorodé. V [[Spojené štáty|Severnej Amerike]] ide počnúc od záhradkárskych políčok z vojnového obdobia (tzv. "victory garden"), kde ľudia zvyknú pestovať rôznu zeleninu, až po veľké zazeleňovacie projekty na ochranu prírodných oblastí, resp. môže ísť o malinké skrášľovania mestských priestorov robené odvážlivcami na uličných rohoch mestských blokov. Vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] a vo zvyšku [[Európa|Európy]] príbuzné záhradkarske osady môžu mať tucty políčok, každé s rozlohou až stoviek hektárov, pričom jedna rodina si ich môže prenajímať po viacero generácií. V rozvojových krajinách sú bežne používané miesta pre malé záhrady prirodzenou súčasťou krajiny a takýto spôsob využívania pôdy na malé zeleninové záhrady je dokonca možný aj v mestských častiach. Popri všetkej tej rôznorodosti majú komunitné záhrady predsa len 4 zložky, ktoré majú spoločné: * [[pozemok]]/pôdu (akékoľvek miesto, kde môže niečo vyrásť) * [[rastlina|rastliny]] * záhradkárov * nejaký systém [[organizácia|organizácie]] Pozemok pre komunitnú záhradu môže byť vo verejnom/štátnom alebo súkromnom vlastníctve. Jednou zo silných tradícii u komunitných záhrad v Severnej Amerike je vyčistenie zanedbaných a opustených miest a ich následná premena na úrodné záhrady. Alebo môžeme komunitné záhrady pozorovať ako priestory so zdraviu-prospešnými a rekreačnými funkciami včlenené do verejných parkov, podobné bejzbalovým ihriskám alebo ihriskám pre deti. Z historického hľadiska slúžili komunitné záhrady taktiež na poskytovanie jedla počas období vojen a hospodárskych kríz. Jedným z najzávažnejších problémov pre vytváranie nových komunitných záhrad na celom svete zostáva dostupnosť pozemkov a zabezpečenie užívania pozemku pre komunitnú záhradu na čo najdlhšie obdobie, keďže vo vačšine prípadov záhradkári nevlastnia alebo nemajú priamu kontrolu nad pozemkami komunitných záhrad.<ref>''Visionaries and planners : the garden city movement and the modern community'', Stanley Buder. New York: Oxford University Press, 1990. ISBN 0-19-506174-8</ref> Práca na záhradach je robená buď spoločne a záhradkári sú členmi spoločného tímu alebo majú záhrady priestor na výsadbu rozdelený na samostatné políčka, pričom o každé sa stará osobitný záhradkár (alebo skupina či rodina). Veľa komunitných záhrad má však oboje: spoločné priestory so spoločnou výsadbou a zároveň aj samostatné/rodinné políčka. Na základe dvoch národných prieskumov uskutočnených Americkou Asociáciou komunitných záhrad koncom 80-tych a v strede 90-tych rokov ako aj z iných prieskumov vyplýva, že neexistuje žiadny “štandardný“ rozmer pre políčka komunitných záhrad, aspoň nie v USA a Kanade. Rozmery samostatných políčok sa môžu líšiť dosť značne závisiac od rôznych faktorov – lokalita, priestor dostupný pre záhradníčenie, či individuálne, fyzické a časové požiadavky a obmedzenia záhradkarov. Všeobecným pravidlom však zvykne byť, že políčka komunitných záhrad Severnej Ameriky sú menšie ako záhradky v Európe. Jedným z bežných rozmerov políčka (pre väčšie záhrady v parkoch) je napr. {{m|6|m}} × {{m|6|m}}; či ďalšie (pre vnútorné mestské záhrady a malé pozemky) môžu byť {{m|3|m}} × {{m|3|m}} alebo {{m|3|m}} × {{m|4.5|m}}. Hoci ústredným záujmom komunitných záhrad je predovšetkým produkcia jedla, nie všetky majú v strede záujmu pestovanie zeleniny. Medzi obľúbené záujmové aktivity komunitných záhrad patrí taktiež obnova prírodných oblastí, záhrady s pestovaním pôvodného rastlinstva či tzv. umelecké záhrady. Veľa záhrad je rozdelených do niekoľkých rozličných častí, kde sa pestujú rôzne druhy vegetácie a kombinujú sa políčka s malými ovocnými sadmi, bylinkami, či kvetinovými záhonmi, ktoré sa stanú rajom pre pestrofarebné motýle v lete. A samostatné políčka sa môžu stať Vaším skutočným malým dvorčekom, pričom každé môže byť veľmi rozmanité, prepletené pestrofarebným závojom kvetov, zeleninou, či prvkami miestneho ľudového umenia. Záhradkári sa môžu zoskupovať do miestnych skupín a tak začať pracovať na vytvorení novej komunitnej záhrady, alebo môže byť komunitná záhrada založená “z vrchu” mestským/obecným úradom. Aktivity okolo komunitných záhrad majú veľmi podporný charakter v oblasti zapojovania ľudí do diania okolo nás. Skutočne nezáleží akého kultúrneho zázemia záhradkári sú, či sú mladí/starí, v záhradnictve nováčikovia alebo “ostrielaní veteráni” a či sú bohatí alebo chudobní. Komunitná záhrada môže mať taktiež iba niekoľko aktívnych členov alebo stovky. A nakoniec, všetky komunitné záhrady majú svoju štruktúru. Organizácia závisí sčasti od toho či je komunitná záhrada založená “z vrchu” miestnym úradom alebo miestnym spoločenstvom so spoločnou ideou vytvorenia komunitnej záhrady. Existuje viacero odlišných organizačných modelov pre riadenie takýchto typov záhrad. Niektorí si hlasovaním volia svojich členov do riadiacich štruktúr, zatiaľ čo inde majú organizáciu na starosti úradmi vymenovaní predstavitelia. Niektoré sú zase riadené neziskovými organizáciami, ako asociácia komunitných záhrad, cirkevné spoločenstvá, či iní vlastníci pôdy alebo špecializovanými oddeleniami mestských úradov, školami alebo univerzitami. Vo väčšine prípadov, záhradkári platia ročné členské príspevky potrebné na údržiavanie komunitnej záhrady a vymenovaní predstavitelia záhrady riadia financie a výber týchto poplatkov. Úloh v komunitných záhrad je stále dosť a nemajú konca – udržiavanie pekného vzhľadu záhrady, mulčovanie chodníkov, naberanie nových členov, pripomínanie členom spoločenstva potrebu starostlivosti o záhradku, keď začne zarastať burinou, zháňanie finančných prostriedkov atď. Zmysluplné pravidlá a “prevádzkový manuál” sú neoceniteľné pomôcky a nápady a myšlienky pre ne možno nájsť napr. na stránkach Americkej Asociácie Komunitných záhrad či stránkach iných komunitných záhrad. == Príklady == === Argentína === [http://eine-andere-welt-ist-pflanzbar.de/index.php?article_id=16&clang=1 Komunitné záhrady v Buenos Aires] === Austrália === [http://www.communitygardeners.org "Australian Community Gardeners Forum"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110627182647/http://communitygardeners.org/ |date=2011-06-27 }} – Diskusné fórum pre členov komunitných záhrad v celej Austrálii. [http://www.communitygarden.org.au "Australian City Farms & Community Gardens Network"] – Národná asociácia združujúca mestské “farmy“ a komunitné záhrady v Austrálii. Príklady komunitných záhrad v Austrálii: * [http://www.vegout.asn.au "Veg Out Community Gardens"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100110050601/http://www.vegout.asn.au/ |date=2010-01-10 }} – Komunitná Záhrada Veg Out (St Kilda, Melbourne, štát Viktória); * [http://rushallgarden.wordpress.com/ "Rushall Garden"] – Komunitná Záhrada Rushall Garden (Ritzroy North, Melbourne, štát Viktória); * [http://verastreetgarden.weebly.com "Vera Street Community Garden"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081210141236/http://verastreetgarden.weebly.com/ |date=2008-12-10 }} – Komunitná Záhrada Vera Street (Toowong, Brisbane, štát Queensland); * [http://www.ringwoodcommunitygarden.org.au "Ringwood Community Garden"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060613194752/http://ringwoodcommunitygarden.org.au/ |date=2006-06-13 }} – Komunitná Záhrada Ringwood (Wantirna, Melbourne, štát Viktória); * [http://sustainablejamboree.org/index.php?option=com_content&task=view&id=17&Itemid=48 "Rocks Community Farm"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090627023528/http://sustainablejamboree.org/index.php?option=com_content&task=view&id=17&Itemid=48 |date=2009-06-27 }} – Komunitná “Farma” Rocks (Seventeen Mile Rocks, Brisbane, štát Queensland); * [http://www.busseltoncommunitygarden.org.au "Busselton Community Garden"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091026021400/http://www.busseltoncommunitygarden.org.au/ |date=2009-10-26 }} – Komunitná Záhrada Busselton (Busselton, Západná Austrália); * [http://www.cogs.asn.au/community/ "Canberra Organic Growers Society"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090428144448/http://www.cogs.asn.au/community/ |date=2009-04-28 }} – nezisková organizácia v hlavnom meste Canberra združujúca záhradkárov s cieľom výmeniť informácie a s cieľom povzbudiť ľudí k organickým metódam pestovania. === Brazília === [http://cidadessemfome.org/en/project/ Projekt komunitných záhrad v Brazílii zastrešovaný mimovládnou organizáciou "Mestá bez Hladu"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100430191505/http://cidadessemfome.org/en/project/ |date=2010-04-30 }} === Kanada === Príklady komunitných záhrad v jednotlivých porovinciach Kanady: ==== [[Britská Kolumbia]] ==== * [http://vancouver.ca/COMMSVCS/SOCIALPLANNING/initiatives/foodpolicy/projects/gardencurrent.htm "A City of Gardens - Vancouver"] – Existujúce komunitné záhrady vo Vancouvri; Vancouver, hlavné mesto provincie – Victoria, je domovom tuctov komunitných záhrad roztrúsených po celom meste. Nachádza sa tu približne 1600 políčok komunitných záhrad, ako aj 900 spoločných komunitných políčok, ktoré sú začlenené do rôznych projektov po celom meste. So súčasným počtom 2500 políčok, to vo Vancouvri vychádza zhruba 4,3 políčok na 1000 obyvateľov.<ref>[http://vancouver.ca/COMMSVCS/SOCIALPLANNING/initiatives/foodpolicy/projects/gardens.htm Community Gardens in Vancouver]</ref> 30. mája 2006 vydala mestská rada mesta Vancouver výzvu pre svojich obyvateľov, rodiny, spoločenstvá a organizácie, v ktorej všetkých vyzývala pre väčšie zakladanie nových záhrad (pre pestovanie plodín) v meste. Výzva (predložená vtedajším predstaviteľom mesta Petrom Ladnerom) bola podnetným impulzom pre mesto pre spoluprácu s mestským výborom pre potravinovú politiku s cieľom vytvorenia 2010 nových záhradných políčok v meste do 1. januára 2010. Návrh, predložený následne aj v ostatných mestách v kraji, dostal jednoznačnú podporu mestskej rady. Odvtedy bolo vytvorených niekoľko nových záhrad a rad nových obytných súborov zahrnulo do svojich návrhov taktiež priestor pre spoločné záhradkárčenie. Výsledkom bolo zreteľné zvýšenie počtu možností pre záhradkárčenie pre obyvateľov mesta a na konci roka 2009 konečný počet nových políčok dosiahol číslo 2029 a pôvodný cieľ bol tým ešte prekonaný, pričom pre rok 2010 sú plánované stále nové a nové záhradky. Komunitné záhrady a iné formy “mestského poľnohospodárstva“ majú dôležité postavenie ako miesta, kde sa stretávajú ľudia z blízkeho okolia, kde sa veľmi akčným spôsobom podporuje a prispieva k trvalej udržateľnosti, k družným medzisusedským vzťahom, k rastu množstva zelene v mestách, ku komunitnej výstavbe, k znižovaniu kriminality, k produkcii potravín, spoločnými aktivitami sa tu zlepšujú vzťahy medzi rozdielnymi generáciami obyvateľov, spoločenská komunikácia a vďaka pohybu aj zdravie nás ľudí. Táto iniciatíva teraz umožní Vancouveru použiť tento typ “mestského poľnohospodárstva” ako silný nástroj na zlepšenie postavenia svojho mesta v oblasti spoločenskej, ekonomickej ako i vo vzťahu k životnému prostrediu.<ref>[http://vancouver.ca/COMMSVCS/SOCIALPLANNING/initiatives/foodpolicy/projects/2010gardens.htm 2,010 New Community Shared Garden Plots By 2010 - COMPLETED!]</ref> ==== [[Alberta]] ==== * [http://www.edmcommunitygardens.org/ Sieť komunitných záhrad v Edmontone a okolí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090223093533/http://www.edmcommunitygardens.org/ |date=2009-02-23 }} ==== [[Severozápadné teritóriá]] ==== * [http://www.cityfarmer.org/inuvik.html#inuvik ”Inuvik Community Greenhouse“] – komunitná záhrada v skleníku v Inuviku, {{km|200|m}} severne od polárneho kruhu! ==== [[Saskatchewan]] ==== * [http://www.growregina.ca/ komunitná záhrada “Yara-Grow Regina” v Regine] * [http://www.chep.org/cg/cg_presentation.pdf “The Story of the City Park Community Garden”] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081012040508/http://www.chep.org/cg/cg_presentation.pdf |date=2008-10-12 }} – Prezentácia vzniku komunitnej záhrady v mestskom parku v Saskatoone. ==== [[Ontário]] ==== * [http://www.tcgn.ca/wiki/wiki.php?n=TorontoGardens.FrontPage Komunitné záhrady v Toronte] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100126075352/http://www.tcgn.ca/wiki/wiki.php?n=TorontoGardens.FrontPage |date=2010-01-26 }} * [http://dufferinpark.ca/gardens/wiki/wiki.php Komunitné záhrady v Dufferin Grove Parku v Toronte] * [http://www.spcottawa.on.ca/ofsc/en/community-garden-network/index.asp Sieť komunitných záhrad v Ottawe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100126102133/http://www.spcottawa.on.ca/ofsc/en/community-garden-network/index.asp |date=2010-01-26 }} ==== [[Quebec]] ==== * [http://ville.montreal.qc.ca/portal/page?_pageid=5977,40503563&_dad=portal&_schema=PORTAL# Komunitné záhrady v Montreale] * [http://spacingmontreal.ca/2008/04/01/more-community-gardens-to-be-closed/ Ďalšie komunitné záhrady v Montreale zatvorené, kvôli kontaminovanej pôde] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090202222140/http://spacingmontreal.ca/2008/04/01/more-community-gardens-to-be-closed/ |date=2009-02-02 }} ===Rakúsko=== * [http://kleingaertner.at/ Obdobný príklad záhradkárčenia z Rakúska] === Slovensko === Myšlienka komunitných záhrad si na Slovensku ešte len nachádza svoje miesto,<ref>[http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/spip.php?article265 Príklady z praxe - Komunitné a susedské projekty]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a preto sa ich rozšírenie u nás nedá porovnať s krajinami, kde sa už komunitné záhrady tešia veľkej obľube a pozornosti. Záhradníctvo je však niečo, čo má na Slovensku veľmi silnú tradíciu, preto i idea komunitných záhrad u nás má šancu preraziť. Ale typickým znakom posledných desaťročií odlišným od toho komunitného pre naše záhradníctvo je, že ľudia sú zvyknutí robiť predovšetkým samostatne na svojich vlastných záhradach za svojím domom, v záhradnických osadách, či iných záhradnických lokalitách na okrajoch miest. * Jedným z občianskych združení na Slovensku začínajúcich a propagujúcich myšlienku komunitných záhrad je [http://www.jablonka.org/ občianske združenie Jablonka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100402091504/http://www.jablonka.org/ |date=2010-04-02 }}, ktorého predstavitelia v rámci projektu [http://www.ekopolis.sk/novinky/44-stary-orechovy-sad-pri-rohozni.html "Pravé orechové"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100612081611/http://www.ekopolis.sk/novinky/44-stary-orechovy-sad-pri-rohozni.html |date=2010-06-12 }} podporeného grantovým programom [http://www.ekopolis.sk/programy/grantove-programy/ludia-pre-stromy.html Ľudia pre stromy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100219030040/http://www.ekopolis.sk/programy/grantove-programy/ludia-pre-stromy.html |date=2010-02-19 }} od nadácie [http://www.ekopolis.sk/index.html Ekopolis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100124120836/http://www.ekopolis.sk/index.html |date=2010-01-24 }} majú za cieľ vytvoriť komunitnú lesnú záhradu na mieste, ktoré už mnoho rokov nikto neudržiaval. V revitalizovanom sade nebude chýbať prírodná učebňa pre deti, vrátane bylinkovej záhradky. Modelová záhrada bude priestorom pre záhradníčenie aj relax detí a mladých ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Starý orechový sad pri Rohožníku na Záhorí opäť ožíva |url=http://www.ekopolis.sk/novinky/44-stary-orechovy-sad-pri-rohozni.html |dátum prístupu=2010-01-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100612081611/http://www.ekopolis.sk/novinky/44-stary-orechovy-sad-pri-rohozni.html |dátum archivácie=2010-06-12 }}</ref> Jeden z členov združenia charakterizoval ich odvážny plán nasledovne – Komunitná záhrada je v našom kocúrkovskom Záhorí veľká trúfalosť, ale možno práve záhradná činnosť, tak blízka staršej a strednej, nesmierne pracovitej generácii, je kľúčom do dosť tvrdých tunajších sŕdc a zároveň poskytuje možnosť ukazovať, vysvetľovať, naznačovať, prepájať dôležité fakty o trvalo udržateľnom rozvoji.<ref>[http://www.ekopolis.sk/povedali/12-marian-prejsa-obcianske-zdruze.html Marián Prejsa, Občianske združenie Jablonka, Rohožník]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * [http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/fotogaleria/category/19-komunitn-zhrady.html Realizácia komunitných záhrad v Lozorne a v Borinke] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120111105044/http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/fotogaleria/category/19-komunitn-zhrady.html |date=2012-01-11 }} * Ďalším z projektov podporených nadáciou [http://www.ekopolis.sk/index.html Ekopolis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100124120836/http://www.ekopolis.sk/index.html |date=2010-01-24 }}, tentoraz skrze program [http://www.ekopolis.sk/programy/grantove-programy/priestory.html PrieStory]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} je projekt komunitnej záhrady MedoUky v Medovarciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Komunitná záhrada MedoUka |url=http://permakultura.cz/view.php?nazevclanku=komunitna-zahrada-medouka&cisloclanku=2009050014 |dátum prístupu=2010-01-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100726132329/http://permakultura.cz/view.php?nazevclanku=komunitna-zahrada-medouka&cisloclanku=2009050014 |dátum archivácie=2010-07-26 }}</ref> Komunitná záhrada MedoUka nielen skrášľuje a oživuje okolie Medovariec, ale taktiež významne napomáha v etablovaní rómskej komunity do života obce.<ref>[http://www.mecem.sk/rpa/?id=social&lang=slovak&show=17771 Rómske deti z Medovariec sú oproti nerómskym aktívnejšie]</ref> * [[Permakultúra|Permakultúrny]] model komunitných záhrad ponúka občianske združenie [http://www.sietdobra.sk Sieť Dobra], ktoré buduje záhradu výlučne z voľných zdrojov členov a podporovateľov. Takýto spôsob realizácie uplatnili najskôr pri stavbe [https://www.facebook.com/media/set/?set=a.449966061748151.1073741832.312699582141467&type=3 bylinkovej špirály] v centre mesta Piešťany ale aj v samotenej [http://www.sietdobra.sk/komunitna-zahrada/ komunitnej záhrade] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130921055423/http://www.sietdobra.sk/komunitna-zahrada/ |date=2013-09-21 }}. ===Spojené štáty === V Spojených štátoch a v Kanade majú komunitné záhrady skutočne rozmanitý charakter. Niektoré vplyvné komunitné záhrady, ako [[Clinton Street garden]] v strede [[Manhattanu|Manhattan]] v New Yorku a [[Peralta]] v Berkeley v Kalifornii, inšpirované architektom a vizionárom v oblasti komunitných záhrad Karlom Linnom sú miesta, kde sa stretávajú susedia, uskutočňujú sa umelecké predstavenia, či prednášky a diskusie na tému ekológie a zachovávajú sa tu tradičné spôsoby záhradkarstva, ktoré je však považované ako súčasť omnoho väčšej vízie. Ostatné záhrady sa podobajú záhradám Európskeho štýlu s políčkami, kde si jednotlivci a rodiny pestujú zeleninu a sadia kvety, vrátane viacero záhrad z vojnového obdobia (tzv. "victory garden"). No aj takéto [http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/jedle-zahrady.html “jedlé záhrady”] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120906041517/http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/jedle-zahrady.html |date=2012-09-06 }} sú veľmi rôznorodé a čo sa týka napríklad veľkosti políčok, tie sa môžu pohybovať v rozmedzí od veľmi malých rozmerov 1,5x{{m|1.5|m}} až po relatívne veľké s rozmermi 15x{{m|15|m}}. Niektoré komunitné záhrady sú na rozdiel založené výlučné s cieľom vytvoriť prírodné ekologické prostredia, iné na pestovanie kvetín, alebo ďalšie s cieľom vyučovať, či poskytnúť priestor pre záhradkárstvo pre tých, ktorí inak nemajú možnosť mať vlastnú záhradu, ako napr. starší obyvatelia, noví prisťahovalci alebo ľudia bez domova – príkladom je komunitná záhrada pre ľudí bez domova v Charlotte <ref>[ http://urbanministrygarden.wordpress.com/ “Community gardening with the homeless at the Urban Ministry Center, Charlotte“ – komunitná záhrada pre ľudí bez domova v Charlotte]</ref>. Ďalšie komunitné záhrady sú zas spravované ako komunitné farmy, kde sú iba spoločné políčka a ktoré sa stávajú akýmisi mestskými farmami. Kľúčovým slovom v skratke charakterizujúcim Spojené Štáty Americké je rozmanitosť. Väčšina záhrad je podľa pozorovania súborom samostatných políčok, najčastejšie medzi 3x{{m|3|m}} a 6x{{m|6|m}}. Toto platí, či sa už ide o záhrady sponzorované verejnými inštitúciami (Krajské úrady pre parky a rekreácie ako napr. [[Portland Parks & Recreation]]), mestskými úradmi (Seattle, Washington – tu sa nachádza asi taký vzorový program financovania komunitných záhrad v USA) alebo sú to veľké neziskové organizácie či (najčastejšie) koalície rôznych právnických osôb, občianskych združení alebo skupín. V zásade, či sú záhrady spravované ako akýsi spoločný družstevný podnik samotnými záhradkarmi (stále bežný spôsob na východnom pobreží – [[New York (mesto)|New York]], [[Boston]]) alebo sú spravované verejnými či neziskovými inštitúciami, majitelia (nájomníci) políčok zvyknú každoročne platiť mierny poplatok, pričom musia dodržiavať ustanovené pravidlá. Veľa záhradkárov odporúča aktivity ako – pracovné dni, zbierky peňazí za určitým účelom a spoločné akcie. Prevádzkovatelia komunitných záhrad zvyknú hovoriť, že "pestovanie komunity-spoločenstva" je tak dôležité ako pestovanie zeleniny alebo ako uvádza Americká asociácia komunitných záhrad – "U komunitných záhrad patrí prvé miesto komunite". Rovnako dôležité je odhodlanie pre politické zaangažovanie sa. Ako uviedol legendárny predstaviteľ komunitnej záhrady v NY Adam Honigman – "Komunitné záhradkárstvo je z 50 % záhradničenie a zo 100 % miestne politické angažovanie sa". Komunitné záhrady sú viac než len miesta na stretávanie sa – sú taktiež tréningovou pôdou pre cvičenie svojich politických schopností a potenciálu. V určitom slova zmysle, ako poznamenal Karl Linn, sú to novodobé verzie obecných trávnikov Nového Anglicka, ktoré spájajú ľudí a podnecujú ich k spoločnej akcii. Americká asociácia komunitných záhrad, nezisková koalizácia založená v roku 1979, je prvotná organizácia obhajujúca a podporujúca komunitné záhradkárčenie v USA a Kanade. Komunitné záhradkárčenie existuje naprieč celým severom Severnej Ameriky, najsilnejšie však pretrváva na severovýchode, kde rastú doslova tisíce komunitných záhrad v mestách New York, Philadelphia a Boston. Silné je taktiež na západnom pobreží, hlavne v Britskej Kolumbii a v stredozápadných centrách ako Chicago a Minneapolis. Európska história komunitného záhradkárstva v USA sa datuje k počiatku roku 1700, keď si členovia Jednoty Bratskej založili komunitnú záhradu ako súčasť ich komunity Bethabara, blízko moderného Winston-Salem (Severná Karolína), pričom záhrada je stále aktívna a otvorená pre návštevníkov až dodnes. Dokonca i prvotní obyvatelia Ameriky dopestúvali svoje plodiny komunitným spôsobom (na základe pôvodných malieb) pravdepodobne už generácie pred príchodom vĺn imigrantov z východu. Akademická štúdia komunitných záhrad v Amerike (od t. j. Bassetta) a podobne prednedávnom aj Laura Lawson poukazujú na to, že trend komunitných záhrad je najlepšie opísateľný ako séria rozličných vývojových fáz s rôznorodými účelmi či ideologickým pozadím, ale napriek tomu výsledkom všetkých sú ľudia vytvárajúci záhrady na verejných alebo opustených plochách. Posledná fáza začala spolu s alternatívnym politickým, kultúrnym a prebúdzajúcim sa ekologickým aktivizmom koncom 60tych rokov 20. storočia. Od polovice 70. až do začiatku 90. rokov, boli komunitné záhrady vo vybraných amerických mestách financované federálnou vládou, no i napriek tomu veľa programov zápasilo s tým ako zabezpečiť financovanie pre svoje projekty. Strata finančnej podpory zo strany vlády zvýšila náročnosť úlohy pre zabezpečenie financovania. To je popri zabezpečení dlhodobej držby pozemkov, zabezpečení poistenia a spôsobu pohodlnej práce záhradkarov kľúčový problém, ktorí musia prevádzkovatelia komunitných záhrad riešiť. Komunitné záhradkárstvo v Spojených Štátoch sa do istej miery prekrýva s príbuzným ale vzdialeným hnutím podporujúcim miestnu produkciu jedla, miestne trhy farmárov a komunitne podporované poľnohospodárstvo. Nájomné zmluvy a pravidlá zabraňujú niektorým, aj keď nie všetkým, komunitným záhradkárom, aby predávali ich produkciu komerčne, hoci ich záhrady môžu poskytovať čerstvé ovocie a zeleninu pre potravinové zásoby pre miestne združenia alebo pre členov komunity, ktorí sú bez domova. Aj napriek určitým obmedzeniam komunitné záhrady poskytujú ideálne miesto pre miestne trhy farmárov a záhradkári na nich často hľadajú farmárov, ktorí im poskytnú poľnohospodárske plodiny ako kukurica alebo zemiaky. Môžu si tu tiež najať farmárov, ktorí im poorú, pomulčujú a pohnoja ich záhrady. Na dôvažok malí farmári si takýmto spôsobom môžu rozšíriť okruh ich odberateľov skrze spoluprácu so komunitnými záhradkármi a aj vďaka ich ďalším kontaktom. Aj keď ich postoje môžu byť rôzne, oba tábory – komunitní záhradkári a farmári môžu byť efektívnymi cestami vedúcimi k produkcii miestnych potravín v mestských oblastiach a k väčšej potravinovej bezpečnosti. Americká Asociácia Komunitných Záhrad (ACGA) poskytuje pomoc každému kto chce založiť komunitnú záhradu alebo chce nájsť komunitnú záhradu blízko jeho domova, a taktiež poskytuje výučbové kurzy v oblasti organizácie a manažmentu komunitných záhrad. Ponúkajú tiež webovú stránku, newsletter, mailing list a časopis. Posledný prieskum ACGA naznačuje, že celkový počet komunitných záhrad v samotných Spojených Štátoch presahuje 5000. ====Boston, Massachusetts==== V meste [[Boston]], [[Massachusetts]] je viacero miestnych a neziskových organizáciií, ktoré vlastnia, podporujú a starajú sa o približne 180 komunitných záhrad v celom meste. Patria sem napríklad: "Boston Natural Areas Network<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Boston Natural Areas Network |url=http://www.bostonnatural.org/index.htm |dátum prístupu=2014-05-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140527235425/http://www.bostonnatural.org/index.htm |dátum archivácie=2014-05-27 }}</ref>", "Massachusetts Audubon Society<ref>[http://www.massaudubon.org/ Massachusetts Audubon Society]</ref>", MA "Department of Conservation and Recreation<ref>[http://www.mass.gov/eea/agencies/dcr/ MA Department of Conservation and Recreation]</ref>", či "South End Lower Roxbury Open Space Land Trust<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=South End Lower Roxbury Open Space Land Trust |url=http://www.selrgardens.org/ |dátum prístupu=2014-05-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140517163644/http://www.selrgardens.org/ |dátum archivácie=2014-05-17 }}</ref>". Pre uľahčenie komunikácie a spolupráce s danými organizáciami a jednotlivými záhradkármi slúži Bostonská rada pre komunitné záhrady. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul="Bostonská rada pre komunitné záhrady" |url=http://www.bostonnatural.org/cgcouncil.htm |dátum prístupu=2014-05-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140512214302/http://www.bostonnatural.org/cgcouncil.htm |dátum archivácie=2014-05-12 }}</ref> ====San Francisco, Kalifornia==== V meste [[San Francisco]] sa o komunitné záhrady starajú rôzne verejné a súkromné subjekty. Viaceré komunitné záhrady v San Franciscu sú v správe mesta (oddelenie pre rekreáciu a parky), ktoré sa stará o viac než 35 komunitných záhrad na mestských pozemkoch. Ide o záhradkárské kolónie, kde majú jednotlivci alebo skupiny pridelené svoje políčka. Členovia záhrad v rámci jednotlivých komunitných záhrad si sami organizujú skrze demokraticky ustanovené pravidlá, ktoré sú v súlade s politikou mesta. Títo záhradkári si často sami zadefinujú aj poplatky, ktoré treba zaplatiť aby sa pokryli bežné výdavky komunitnej záhrady. Z dôvodu normlizácie vývoja a manažmentu komunitných záhrad prijala komisia pre rekreáciu a parky jednotnú politiku mesta pre komunitné záhrady. Všetky komunitné záhrady v San Franciscu sú uverejnené na stránke "San Francisco Garden Resource Organization" <ref>[http://www.sfgro.org SFGRO Home Page<!-- Bot generated title -->]</ref> vrátane popisu a obrázkov k niektorým záhradam. ====Seattle, Washington==== Program pre komunitné záhrady mesta [[Seattle]] – P-Patch začal na začiatku 70tych rokov minulého storočia počas obdobia hospodárskeho poklesu známeho tiež ako "[[Boeing]] Bust", ktorý viedol k tomu, že mnohí ľudia ostali bez práce a peňazí. Študent Washingtonskej Univerzity – Darlyn Rundberg Del Boca spozoroval príležitosť v propagovaní pestovania ovocia a zeleniny pre deti so zámerom pomôcť tak miestnemu obyvateľstvu pri napĺňaní potravinovej banky určenej ľuďom v núdzi. S pomocou člena mestského zastupiteľstva získal povolenie na prenájom časti pozemku na severovýchode Seattlu ("Picardo family's truck garden") za poplatok vo výške daní za pozemok. Prvá záhrada pozostávala z veľkej centrálnej záhrady, o ktorú sa starali deti z blízkej základnej školy a ich rodičia a rodinám, ktoré tam pomáhali boli ponúknuté malé políčka okolo ich veľkej záhrady. Mesto potom kúpilo tento pozemok (Picardovu farmu) a program prenájmu individuálnych záhradných políčok dostal názov "P-Patch" na počesť prispenia rodiny Picardovcov. "P-Patch" program postupne rástol a súčasne pozostáva z viac než 1900 políčok na 68 miestach na ploche 23 árov s plánom ďalšieho rastu. Tradícia pestovania pre illustráciu v roku 2008 priniesla 12,3 tony darovaných potravín pre miestne potravinové banky. ==== Salt Lake City, Utah ==== V meste [[Salt Lake City]] sú komunitné záhrady spravované neziskovou organizáciou [http://wasatchgardens.org/ "Wasatch Community Gardens"]. === Španielsko === [[Súbor:Foto familia huertos comunitario.JPG|thumb|„Squaterské“ centrum „Can Masdeu“ – domov jednej z najväčších komunitných záhrad v Barcelone.]] Väčšina starších Španielov vyrastala na vidieku a do mesta sa presťahovali aby si našli robotu. Silné rodinné väzby im často zabraňujú aby sa odobrali do dôchodku a ťahá ich to viac na vidiek, do prírody a preto je o mestské komunitné záhrady veľký záujem. Pre komunitné záhrady v Španielsku<ref>http://urbangardensbarcelona.wordpress.com/</ref> sú typické stretnutia ľudí, kde každý prispeje nejakým druhom jedla (“potluck”), spoločné prípravy typického španielskeho jedla – “Paella“, ako aj pravidelné stretnutia, kde sa riešia všetky potrebné záležitosti ohľadom chodu záhrady. === Spojené kráľovstvo === Komunitné záhrady a individuálne záhradkárčenie sú v Spojenom kráľovstve spravidla dve odlišné záležitosti, i keď niekedy sa tieto rozdiely zmazávajú. Individuálne záhradky sú obvykle pozemky s políčkami prenajímané jednotlivcom miestnymi úradmi alebo inými verejnými inštitúciami s cieľom pestovať plodiny pre osobnú potrebu. Takéto individuálne typy záhradiek zvyknú byť (i keď nie vždy) situované na okrajoch zastavaných území. Napriek takto zaužívanému spôsobu obrábania záhradiek, v poslednom období registrujeme nárast komunitným spôsobom spravovaných záhrad, ktoré sa skladajú z individuálnych políčok a spoločného záhradného priestoru. Trend a vývin ohľadom komunitných záhrad je v porovnaní s individuálnym záhradkárstvom pomerne novodobá záležitosť, do ktorej spadajú záhrady vybudované na miestach, kde je úhorom ležiaca pôda, na pustých, zanedbaných miestach alebo miestach v držbe miestnej správy, či súkromných vlastníkov, ktoré nemajú žiadne využitie. Typická komunitná záhrada zvykne byť situovaná v zastavaných oblastiach a zvyčajne je riadená ľuďmi z miestnej komunity cez na to založenú nezávislú neziskovú organizáciu, ktorej financovanie však môže byť zabezpečené úplne alebo čiastočne skrze verejné financie. Funkčné využitie býva zväčša dvojaké – na jednej strane ako voľné priestranstvo parkového charakteru na stretávanie sa a hry a na druhej strane tu je taktiež vytvorený priestor pre individuálnych pestovateľov, pričom všetko je spravované organizáciou, ktorá preberá veľký podiel zodpovednosti za spravovanie políčok, krajinnú a záhradnú architektúru a udržiavanie okolia. Príkladom takejto záhrady uprostred mesta je napríklad Komunitná Záhrada [[Culpeper Community Garden]] alebo komunitná záhrada [[Phoenix Garden]]. Niektoré z väčších komunitných záhrad, tým že ponúkajú nielen príjemné prostredie plné zelene, ale taktiež priestory pre výučbu a školenia, plnia aj funkcie akéhosi centra pre spoločenstvo ľudí žijúcich v okolí. Odhaduje sa, že vo Veľkej Británii je viac ako 1000 komunitných záhrad. Členskou organizáciou, ktorá podporuje, propaguje a reprezentuje komunitné záhrady v Spojenom kráľovstve je “Federácia mestských fárm a komunitných záhrad“ (The Federation of City Farms and Community Gardens).<ref>[http://www.farmgarden.org.uk// The Federation of City Farms and Community Gardens]</ref> == Citát == {{citát|Každý z nás môže prispieť (čo ako nepatrne) ku kráse tým, že skrášli svoj život a okolie všade, kam siaha jeho vplyv.|[[Robinson Jeffers]]}} <ref>http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/o-projekte.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091016055643/http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/o-projekte.html |date=2009-10-16 }} Čarovná záhrada</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|Commonscat=Community gardens}} == Externé odkazy == * [http://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/spip.php?article265 Komunitné a susedské projekty - Príklady z praxe]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.ekodomov.cz/index.php?id=komun_komp_terapie Komunitní kompostování jako terapie] * [http://www.sietdobra.sk/komunitna-zahrada/ Komunitná záhrada v Piešťanoch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130921055423/http://www.sietdobra.sk/komunitna-zahrada/ |date=2013-09-21 }} [[Kategória:Záhradníctvo]] [[Kategória:Záhrady]] boxorhft654jvvft15me9vtxqrb1519 Kauza Interblue 0 304915 8356544 8218649 2026-08-15T15:24:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356544 wikitext text/x-wiki '''Kauza predaja emisných kvót''' je podozrivý predaj slovenských [[emisných kvót]] na CO<sub>2</sub> ([[skleníkové plyny]]) firme [[Interblue Group]] v rámci [[Obchodovanie s emisiami|obchodovania s emisiami]] koncom roku 2008. Prípad vzbudil pozornosť najmä po tom, čo vyšlo najavo, že Slovensko tieto kvóty predalo podstatne nevýhodnejšie ako okolité krajiny, ktoré predávali emisie priamo štátom, a tiež, že [[Interblue Group]] má podozrivé vlastnícke pozadie.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Slovák, K | autor2 = Beer, G | titul = Slovenské pozadie veľkého kšeftu | url = http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovenske-pozadie-velkeho-kseftu.html | dátum vydania = 22.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = etrend.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20100331005432/http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovenske-pozadie-velkeho-kseftu.html | dátum archivácie = 2010-03-31 }}</ref> == Právne dôsledky podozrivého predaja do roku 2023 == Kvôli zmluve prišli o funkciu dvaja ministri za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] – [[Ján Chrbet]] (SNS), ktorý zmluvu uzavrel, a neskôr aj [[Viliam Turský]]. [[Ministerstvo životného prostredia]] bolo následne odobraté z kompetencie SNS a jeho vedením bol neskôr poverený nestraník [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]]. Prípad bol vyšetrovaný políciou. Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Verejnosť sa vtedy nedozvedela kto z celej transakcie profitoval. V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG, ktorá sa považuje za nástupcu Interblue, podala žalobu na súd, v ktorej Ministerstvo životného prostredia SR žalovala o 34 miliónov eur. Doteraz sa konali dve pojednávania. Tretie má byť začiatkom septembra 2019; úroky z omeškania k tomuto termínu predstavovali viac ako 15 miliónov eur.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interblue sa sporí so štátom, pýta od neho milióny eur|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22200065/interblue-sa-spori-so-statom-pyta-od-neho-miliony-eur.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|meno=MAREK|priezvisko=PORACKÝ|dátum vydania=}}</ref> Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu. Súd žalobu spoločnosti Interblue Group (Europe) AG o zaplatenie 34 miliónov 643-tisíc eur v celom rozsahu zamietol. „Som rád, že v rozsudku sa preukázala špekulatívna povaha žaloby,“ povedal minister [[Ján Budaj]].<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministerstvo životného prostredia vyhralo v spore o desiatky miliónov eur s Interblue Group|url=https://www.aktuality.sk/clanok/844882/ministerstvo-zivotneho-prostredia-vyhralo-v-spore-o-desiatky-milionov-eur-s-interblue-group/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] (NAKA) na základe nových dôkazov začala v roku 2021 znovu vyšetrovať túto kauzu, v ktorej už bola škoda v neprospech štátu vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svedkyňa o emisnom superkšefte: Je to urážajúca zlodejina a hrubá drzosť|url=https://www.aktuality.sk/clanok/873146/svedkyna-o-kauze-emisie-je-to-urazajuca-zlodejina-a-hruba-drzost/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslova Trnku]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slota si zaň vyslúžil prezývku „úplný kráľ“. Emisný superkšeft opäť vyšetrujú|url=https://www.aktuality.sk/clanok/869630/zo-slotu-spravil-uplneho-krala-emisny-superkseft-sa-opat-vysetruje/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-03-15|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> Prokuratúra sa ku kauze vrátila po 8 rokoch, keď vyšetrovateľ zastavil stíhanie s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom a znaleckým posudkom nie je možné zistiť výšku škody. Uznesenie však obsahovalo informácie z piatich štátov, ktoré potvrdili výrazne vyššie ceny ako „slovenských“ 5,05 eur za tonu.<ref name=":4" /> V októbri 2022 obvinili tri osoby, P. H., P. S. a N. H., za obzvlášť závažný zločin [[podvod]]u spáchaný organizovanou skupinou. Bola tým spôsobená škoda najmenej 47 miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V kauze emisie obvinili tri osoby. Mali spôsobiť škodu najmenej 45 miliónov eur|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/644032-naka-zasahuje-na-viacerych-miestach-stredneho-a-zapadneho-slovenska/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-10-18|dátum prístupu=2022-10-21|jazyk=sk-SK}}</ref> Dvaja z tria sa v lete 2023 na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez [[paragraf 363]], ale neuspeli. Norbert Havalec bol najprv neoficiálnym poradcom ministra životného prostredia Izáka, neskôr sa stal projektovým manažérom Interblue Group. Pavel Tehlár je vtedajší generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia a Peter Solčanský je vtedajší šéf odboru ochrany ovzdušia.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slotovi ľudia v emisnom kšefte sa chceli zbaviť obvinení. U Žilinku neuspeli|url=https://www.aktuality.sk/clanok/SFlHMFL/slotovi-ludia-v-emisnom-ksefte-sa-chceli-zbavit-obvineni-u-zilinku-neuspeli/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-06-19|dátum prístupu=2023-06-20|jazyk=sk|priezvisko=Dömeová|meno=Annamária}}</ref> Kauza však pokračovala aj v rokoch 2024 a 2025 (pozri dole). == Samotný predaj emisií v roku 2008 == Od roku 2006, v súlade so záväzkami Európskej únie o znižovaní emisií CO<sub>2</sub>, krajiny EÚ začali obchodovať (angl. emissions trading scheme) s emisnými kvótami [[Assigned amount units|AAU (tzv. Assigned amount units)]] umožňujúcimi vypustiť skleníkové plyny, prerátané na [[Oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]] na [[Komoditná burza|komoditných burzách]]. Po rozdelení kvót medzi slovenské podniky zostala Slovensku nadbytočná časť kvót. V roku 2008 začalo Slovensko s týmito zvyšnými emisnými kvótami obchodovať.<ref name="etrend.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Slovák, K | autor2 = Beer, G | titul = Ďalší kšeft SNS: Horúci vzduch | url = http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dalsi-kseft-sns-horuci-vzduch.html | dátum vydania = 3.12.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = etrend.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20100331010331/http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dalsi-kseft-sns-horuci-vzduch.html | dátum archivácie = 2010-03-31 }}</ref> [[Ministerstvo životného prostredia]] predalo koncom roka 2008, ako jedno z prvých, 15 miliónov ton emisných kvót firme [[Interblue Group]] v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur). Súčasťou zmluvy bola i dohoda, podľa ktorej kupujúci doplatí 1 euro za každú tonu, ak Slovensko odovzdá výročné správy a správy o použití prostriedkov z predaja emisií v súlade so zmluvou. Prostriedky mali byť použité na environmentálne projekty v rámci [[Zelená investičná schéma|Zelenej investičnej schémy (tzv. GIS projekty)]]. Tieto peniaze firmou Interblue dosiaľ vyplatené neboli.{{bez citácie}} Interblue vládny program zatepľovania nepovažovalo za relevantný environmentálny GIS projekt. Fakt, že ministerstvo nemalo pripravený žiadny takýto projekt, bol významným faktorom, prečo Slovensko neuspelo pri predaji kvót [[AAU]] u ostatných zahraničných kupcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ENVIRO: Emisné kvóty, ktoré kúpila Interblue Group, skončili v Japonsku (3) | url = http://www.slovacivosvete.sk/338/sprava-tasr.php?sprava=310975 | dátum vydania = 24.3.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.3.2010 | vydavateľ = slovacivosvete.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> == Počiatočné podozrenia a kritika predaja (2008, 2009) == V [[december 2008|decembri 2008]] sa v médiách objavili prvé kritické hlasy spochybňujúce transparentnosť predaja emisií firme [[Interblue Group]]<ref name="etrend.sk"/>. [[Aliancia Fair-play]] upozornila, že firma Interblue má až do roku [[2012]] právo kúpiť od Slovenska emisie za nevýhodných podmienok pre štát<ref name="fair play">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Aliancia Fair-play | titul = TS: Vláda by mala konečne začať od Interblue účinne vymáhať peniaze | url = http://www.fair-play.sk/cl_print.php?u=3&u1=6&u2=24&u3=478&u4=&u5= | dátum vydania = 26.2.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = fair-play.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Firma Interblue Group vznikla len pol roka pred samotnou kúpou v [[jún 2008|júni 2008]] a sídlila v garáži<ref name=":13" /> v americkom meste [[Snohomish]] v štáte [[Washington (štát USA)|Washington]]. Mala štatút [[Limited liability company]] – čo je zhruba ekvivalent slovenskej [[Spoločnosť s ručením obmedzeným|s. r. o.]] Konateľkou firmy bola dánska občianka [[Jana Lütken]], narodená v Česku, spolu so Švajčiarom [[Hans Grob|Hansom Grobom]]. O podozrivú firmu sa začala po niekoľkých mesiacoch zaujímať [[Federal Bureau of Investigation|FBI]].<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruttkayová | meno = M | titul = Interblue: Nepodplácali sme | url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-38129150-interblue-nepodplacali-sme | dátum vydania = 24. 8. 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = hnonline.sk }}</ref> Trestné stíhanie sa na Slovensku rozbehlo už v roku 2009. Škodu vyčíslili na 66 miliónov eur.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emisný kšeft za milióny zostane nepotrestaný. Prípad je premlčaný, prokurátor musí zrušiť obvinenia | url = https://www.aktuality.sk/clanok/nw3ZCi2/emisny-kseft-za-miliony-zostane-nepotrestany-pripad-je-premlcany-prokurator-musi-zrusit-obvinenia/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-08-22 | dátum prístupu = 2024-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> [[29. december|29. decembra]] [[2009]] bola Interblue Group zrušená<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Jana Lütken bola aj vlastníkom Interblue Group | url = http://aktualne.centrum.sk/sport/zoh-2010/clanek.phtml?id=1199633 | dátum vydania = 13.1.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk }}</ref> a jej práva boli prevedené na firmu [[Interblue Group Europe]] sídliacu v švajčiarskom meste [[Zug]], ktorá bola registrovaná ako [[akciová spoločnosť]]. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ [[Milan Růžička]],<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Burčík, M. | autor2 = Miháliková, M | titul = Tajomný majiteľ Interblue je český hotelier | url = http://spravy.pravda.sk/tajomny-majitel-interblue-je-cesky-hotelier-fmg-/sk_domace.asp?c=A100312_205908_sk_domace_p09 | dátum vydania = 13.3.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.3.2010 | vydavateľ = pravda.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20100316225355/http://spravy.pravda.sk/tajomny-majitel-interblue-je-cesky-hotelier-fmg-/sk_domace.asp?c=A100312_205908_sk_domace_p09 | dátum archivácie = 2010-03-16 }}</ref> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od skutočného vlastníka – privátneho bankára, lobistu a golfového trénera [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EMISIE: Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer|url=https://www.aktuality.sk/clanok/159681/emisie-jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-09-03|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20190903122522/https://www.aktuality.sk/clanok/159681/emisie-jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|dátum archivácie=2019-09-03}}</ref><ref name=":13" />. == Odhalenie pozadia, súčet ziskov a strát v rokoch 2008 až 2014 ==<!-- V apríli 2008 cena tony emisií dosahovala 20 eur. podľa http://www.izurnal.sk/index.php?Itemid=89&id=2213&option=com_content&task=view --> [[Slovensko]] pri tomto obchode prišlo zhruba o 66<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SITA | titul = Polícia začala trestné stíhanie v kauze emisie | url = http://www.24hod.sk/clanok-98239-policia-zacala-trestne-stihanie-v-kauze-emisie.html | dátum vydania = 17.12.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.2.2010 | vydavateľ = 24hod.sk }}</ref> až 75 miliónov eur<ref name="fair play" />, keď kvóty predalo približne o polovicu lacnejšie ako [[Česko]] a [[Ukrajina]], ktoré ich predali za približne 10 eur za tonu, či [[Maďarsko]], ktoré ich predalo za 13 eur za tonu<!-- ale zase drahšie ako iné krajiny, ako argumentoval Bilas -->. Naopak, Interblue získala účtovne približne 45 miliónov eur, pretože predala slovenské emisie do Japonska za „tesne” viac ako osem eur za tonu (spolu za 120 miliónov eur).<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|titul=Jediným majiteľom Interblue bol Čech Marek Pleyer - Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2010-03-24|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.webnoviny.sk/jedinym-majitelom-interblue-bol-cech-marek-pleyer/|dátum prístupu=2017-03-27|jazyk=sk-SK}}</ref> (Až neskôr<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emisná kauza|url=https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/emisna-kauza/|dátum vydania=2010-10-05|dátum prístupu=2019-09-02|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Nadácia Zastavme korupciu}}</ref> bola odhalená presná cena 8,20 € a celkový príjem Interblue 127 miliónov €). Novinárom to v marci 2010 na tlačovej konferencii povedal niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]], ktorý pre firmu pracoval od 2. septembra 2008 do 14. januára 2010.<ref name=":0" />  Jeho vystúpenie malo médiá i verejnosť presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu, že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]]. Bilas tvrdil, že za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]].<ref name=":0" /> Až neskôr vyšlo najavo, že Bilas a Havalec boli vraj dlhoročnými kamarátmi a majiteľ Interblue Group Pleyer bol zas Bilasovým golfovým trénerom a kamarátom.<!-- Čo z toho vyplýva, bez toho, aby to bolo explicitne napísané: Jana Lütken bola len nastrčená osoba vystupujúca v záujmoch Peyera. Havalec teda za ministerstvo pripravil predaj sám sebe za nízku cenu a kryl ho potom kamarát Bilas a s tretím Pleyer (a ďalšími kamarátmi, napr. tykal si so SLotom) kamarátom, ktorý ich kryl obidvoch, sa podelili. Interblue nemala iné ďalšie významnejšie obchody, aj keď sa o to pokúsila, a aj preto bola nakoniec predaná. --><ref name=":13" /> Podľa Bilasa obchod prebehol transparentne a ministerstvo zverejnilo ponuku na predaj na svojom internete a Interblue na ňu zareagovala tak, ako to mohol urobiť hocikto iný. Podľa Bilasa Slovensko a rezort životného prostredia nevedeli emisie predať priamo štátom pre absolútnu neschopnosť a nepripravenosť zelených projektov.<ref name=":3" /> Novinár [[Tom Nicholson]] v roku 2010 spájal Bilasa nielen s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], ale aj so [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]].<ref name=":10" /> Toto vyvracal na nahrávke z roku 2009 bývalý minister [[Ján Počiatek]] v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslava Trnku]], ktorý tvrdil, že fantastický kšeft s emisiami vymyslel šéf koaličnej SNS Ján Slota a obišiel pri tom premiéra Roberta Fica.<ref name=":11" /> Bilas bol nájdený mŕtvy v apríli 2022 vo svojom rodinnom dome v bratislavskom Starom Meste v dňoch, keď poslanci rozhodujú o tom, či Roberta Fica vydajú na väzobné stíhanie.<ref name=":12" /> Reportér Trendu [[Peter Marčan]] už pol roka pred predajom emisných kvót Interblue v júli 2008 zverejnil informácie, ktoré sa neskôr potvrdili. V roku 2010 vyšlo najavo, že ministerstvo životného prostredia pod vedením [[Jaroslav Izák|Jaroslava Izáka (SNS)]] už v lete 2008 netransparentne hľadalo kupca pre slovenské emisné kvóty. Svedčí o tom zachovaná korešpondencia medzi [[Pavel Tehlár|Pavlom Tehlárom]], vtedajším generálnym riaditeľom sekcie kvality životného prostredia, a ''Janou Lütken'', vtedy predstaviteľkou spoločnosti [[Onyx Trust Services AG]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Aktér Jaroslav Izák|url=http://zastavmekorupciu.sk/actors/jaroslav-izak|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-03-27|vydavateľ=Nadácia Zastavme korupciu|jazyk=en}}</ref> Premiér [[Robert Fico|Fico]] odvolal Izáka, ktorý odstúpil 18. augusta 2008.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Nasledujúci minister [[Ján Chrbet]] viackrát odmietol zverejniť zmluvu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | autor2 = | titul = Emisná zmluva | url = http://www.scribd.com/doc/15681250/Emisnazmluva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.3.2010 | vydavateľ = scribd.com }}</ref> s Interblue Group a bol neskôr v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]], ktorému sa nepodarilo zmluvu s Interblue Group zrušiť, za čo bol v auguste tiež odvolaný. Ministerstvo krátko viedol poverený [[Dušan Čaplovič]] a neskôr bol za ministra vymenovaný [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]]. Z výpovedí, ktoré poskytli predstavitelia japonských spoločností v roku 2012, vyplýva, že už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi slovenského [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstva životného prostredia]] (MŽP). Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. Vtedy sa kupujúci s predstaviteľmi štátu dohodli, že „budú viesť konštruktívne rokovania vedúce k tomu, aby uzavreli kúpno-predajnú zmluvu“. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC., a preto ďalšie rokovania sa majú viesť cez túto spoločnosť“.<ref>Uznesenie vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, ČVS: PPZ-243/NKA-PK-BA-2012, str. 16</ref><ref name=":2" /> <blockquote>Podľa nadácie [[Zastavme korupciu]] sú predchádzajúce okolnosti dôvodmi závažného podozrenia z trestného činu, pretože „zodpovední pracovníci MŽP od februára 2008 disponovali informáciou, že vážny záujem o nákup slovenských emisných kvót majú tri japonské elektrárne a v ich záujme konajúca japonská agentúra. Namiesto toho, aby so spoločnosťou Asuka Green Investment ďalej rokovali ako predstavitelia štátu, agentúre Asuka oznámili, že o kúpe štátnych emisií musí rokovať so súkromnou spoločnosťou Interblue Group. Samotná skutočnosť, že agentúra Asuka Green Investment prejavila o emisné kvóty seriózny záujem, sa neobjavila v žiadnom materiáli MŽP."<ref name=":2" /> </blockquote>Vláda tak v októbri 2008 odsúhlasila falošné odporúčanie, že najvýhodnejšiu ponuku predložila spoločnosť Interblue Group (a tak vzala na vedomie predaj zorganizovaný MŽP).<ref name=":2" /> Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenské emisné kvóty, nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> Prokurátor, ktorý sa prípadom zaoberal po ukončenom vyšetrovaní v júni 2014, konštatoval, že sa nestal žiadny trestný čin. Generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] si vyžiadal vyšetrovací spis. V lete 2014 J. Čižnár oficiálne potvrdil, že zastavenie trestného stíhania v tejto veci je dôvodné a zákonné.<ref name=":2" /> Havalec za svoju prácu dostal od Interblue pol milióna eur. Pred policajtmi sa podľa zápisnice z roku 2012 Havalec bránil tvrdením, že ako neoficiálny poradca ministra nepodpísal žiadnu zmluvu o mlčanlivosti, takže v tomto biznise nemohol zneužiť žiadne informácie.<ref name=":13" /> Až potom [[Aliancia Fair-play]] získala uznesenia švajčiarskej prokuratúry týkajúce sa predaja emisií, z ktorých vyplynulo, že na jar 2009 sa v švajčiarskej banke [[Credit Suisse]] identifikoval ako ekonomický beneficient (konečný prijímateľ) finančného prospechu vo výške 3,8 milióna dolárov vysokopostavený úradník MŽP SR. V septembri 2014 sa predstavitelia Aliancie Fair-play stretli so špeciálnym prokurátorom [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]], ktorý im oznámil, že podľa zistení slovenských orgánov osoba, ktorú Švajčiari identifikovali, keď sa v banke prihlásila k účtom spojeným s kauzou, nepôsobila v čase kauzy na MŽP, ale mala politickú minulosť. Viac informácií neposkytol, čo odôvodnil tým, že v tomto prípade ešte stále stále prebieha vyšetrovanie pre podozrenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.<ref name=":2" /> == 2024 == Po rozsiahlom dokazovaní vyšetrovateľ na jeseň 2013 stíhanie prekvapivo zastavil s odôvodnením, že skutok nebol trestným činom. Trvalo teda ďalších osem rokov, kým sa polícia k podozreniam na základe nových dôkazov vrátila. Na vznesenie obvinenia pri novom vyšetrovaní stačil OČTK rok aj štvrť. Na to, aby sa prípad mohol dostať pred súd, je však už podľa nových pravidiel neskoro. Nikto nebude potrestaný. Po vládnej novele trestných kódexov je už totiž skutok premlčaný.<ref name=":14" /> == 2025 - premlčaná aj organizovanú skupina == Definitívne rozhodnutie o žalobu Interblue Group (Europe) AG z roku 2016, v ktorej Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR žalovala o 34 miliónov eur padlo až v roku 2025 keď Slovenská republika v zastúpení MŽP SR definitívne vyhrala tento spor a nemusí platiť firme Interblue. 21. januára 2025 o tom informoval minister [[Tomáš Taraba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko vyhralo spor s Interblue Group o 34,6 milióna eur | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738083-slovensko-vyhralo-spor-s-interblue-group-o-34-6-miliona-eur/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum prístupu = 2025-01-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> V minulosti NAKA emisný obchod vyšetrovala v troch samostatných trestných konaniach. Všetky tri stíhania pre obzvlášť závažný zločin boli zastavené 18. septembra 2013, 3. októbra 2014 a 30. novembra 2015. [[NAKA]] emisnú kauzu podrobne vyšetrila už pred rokom 2022. Zadokumentovala mnoho neštandardných krokov zo strany vtedajších predstaviteľov MŽP SR a dokonca odkryla podozrivé peňažné transakcie, ktorými si jednotliví aktéri obchodu blízki SNS rozdelili 47 miliónov, ktoré mali pripadnúť štátu.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polícia vystopovala peniaze až k Slotovi, na obžalobu to nestačilo | url = https://www.trend.sk/pravo/policia-vystopovala-peniaze-slotovi-obzalobu-to-nestacilo | vydavateľ = www.trend.sk | dátum vydania = 2022-10-23 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk | priezvisko = Valček | meno = Adam}}</ref> 18. októbra 2022 Havalca a spol. obvinili za obzvlášť závažný zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou.<!-- pozri hore --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kauza, v ktorej mal Slota "oholiť" Fica o milióny, sa vracia. Polícia už obvinila tri vysokopostavené osoby | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647863-kauza-v-ktorej-mal-slota-oholit-fica-sa-vracia-obvineni-su-dvaja-byvali-vysoki-predstavitelia-envirorezortu/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk-SK}}</ref> Z výsledkov predchádzajúcich vyšetrovaní vyplynulo podozrenie, že Havalec a úradníci na ministerstve životného prostredia sa mohli koordinovať. Ak by ich nestíhali ako organizovanú skupinu, uplatňovala by sa 20-ročná premlčacia lehota, pretože pri ňom vznikla škoda veľkého rozsahu aj vysoká trestná sadzba.<ref name=":15" /> Interblue Group zarobila na úkor Slovenska 47 miliónov eur a tieto ďalej delila. Časť peňazí vo výške 10,7 milióna eur previedla v piatich splátkach na účet karibskej spoločnosti Ossian Establishment. Už v rámci vyšetrovania inej kauzy (Mýtnik) sa v bratislavskom hoteli DoubleTree by Hilton našli podklady z preverovania emisného obchodu, informovali Aktuality.sk v roku 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kauza emisie: U Brhela v Hiltone našli dokumenty z vyšetrovania | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9kp7khj/kauza-emisie-u-brhela-v-hiltone-nasli-dokumenty-z-vysetrovania/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2021-11-24 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária}}</ref> Napriek tomu nebol zatiaľ nikto postavený pred súd, pretože vyšetrovateľovi aj prokuratúre sa to zdalo málo na obžalobu. Po vládnej novele trestných kódexov z dielne ministra spravodlivosti [[Boris Susko|Borisa Suska]] (Smer-SD) z roku 2024 v roku 2025 prokuratúra oznámila, že „trestné stíhanie je neprípustné, pretože je trestné stíhanie premlčané." Výsledný stav v roku 2025 podľa redaktorky Aktualít<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najväčšia kauza, akú pochovala štvrtá vláda Roberta Fica: Emisný kšeft musel prokurátor hodiť do koša | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JMZoKJp/najvacsia-kauza-aku-pochovala-stvrta-vlada-roberta-fica-emisny-kseft-musel-prokurator-hodit-do-kosa/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-07-01 | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = sk | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária}}</ref>: <blockquote>Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo aj záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si ako poškodený nárokoval škodu viac ako 47 miliónov eur a obvineným ministerským top úradníkom pôvodne hrozilo až pätnásť rokov väzenia. Napokon však SR žiadne peniaze nevymôže a pôvodne obvinení ľudia, ktorí mali zastupovať najlepšie záujmy štátu, vyviaznu bez trestu.<ref name=":16" /></blockquote> == Časový priebeh<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza predaj emisií CO2|url=https://www.trend.sk/spravy/kauza-predaj-emisii-co2|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-05-05|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> == * Už vo februári 2008 rokoval zástupca Asuka Green Investment spolu so zástupcom firmy Tokyo Electric Power s predstaviteľmi MŽP SR. Okrem oficiálnych činiteľov bol na stretnutí aj „neoficiálny“ poradca ministra Norbert Havalec. V septembri 2008 im oficiálny predstaviteľ ministerstva oznámil, že „slovenské emisné kvóty sa budú predávať cez spoločnosť Interblue Group LLC.“<ref name=":2" /> * Článok z konca júla 2008 v Trende upozornil na „prešľapy J. Izáka najmä pri prideľovaní kvót emisií oxidu uhličitého na roky 2008 až 2012“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák odišiel pre milióny, nie pre miliardy|url=https://www.trend.sk/spravy/izak-odisiel-pre-miliony-nie-pre-miliardy|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2008-07-29|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> Izák bol 18. augusta 2008 premiérom [[Robert Fico|Fico]] (Smer) odvolaný na vlastnú žiadosť. * Koncom roku 2008 Ministerstvo ŽP, ako jedno z prvých, predalo 15 miliónov ton emisných kvót firme [[Interblue Group]] v cene 5,05 eura za tonu (spolu za cenu 75,75 milióna eur). Malo by ísť globálne o jednu z najväčších transakcií v rámci Kjótskeho protokolu vôbec. * V apríli 2009 Trend zistil, že kupujúca spoločnosť má viacero prepojení na Česko a Slovensko. ''„Zástupkyňa americkej schránkovej firmy Interblue Group nemá problém komunikovať (česko-)slovensky, narýchlo vytvorená webová stránka je registrovaná u českej firmy a jej autorom je mladý slovenský študent.“''<!-- Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobil v spoločnosti WMJ Company, ktorá obchoduje s emisiami oxidu uhličitého. Patrí do zoskupenia istrokapitalistickej vetvy Braňa Prieložného. Firma akékoľvek prepojenie s Interblue Group odmietla. -->Rezort životného prostredia tvrdil, že na zverejnenie zmluvy – hoci ide o nakladanie s majetkom štátu – potrebuje súhlas obchodného partnera. A Interblue Group sa vyjadrila, že je proti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záhadný kupec emisií prehovoril|url=https://www.trend.sk/spravy/zahadny-kupec-emisii-prehovoril|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2009-04-28|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk}}</ref> * [[Ján Chrbet]] (SNS), ktorý zmluvu uzavrel, bol v máji 2009 tiež odvolaný. Na jeho miesto nastúpil [[Viliam Turský]]. * Turský v máji 2009 zverejnil zmluvu, avšak nie celú. Nedalo sa zistiť, koľko emisií pri akej cene rezort životného prostredia predával. Kontrakt obsahoval klauzulu, podľa ktorej môže Interblue kúpiť od ministerstva aj kvóty, ktoré nie sú predmetom zmluvy. Opcia na kúpu ďalších štátnych emisií platí do konca roka 2012. * V júni 2009 ministerstvo zverejnilo nevybielenú zmluvu. Nato novinári zistili, že Interblue nie je vo washingtonskom firemnom registri - nemá podnikateľskú licenciu. * V júli 2009 sa ukázalo, že slovenské emisie kúpili japonské firmy. Turský klamal o podmienkach uzatvorenia zmluvy, napríklad o tom, že Interblue má právo na kontrolu použitia finančných prostriedkov na Slovensku. Pre túto podmienku po jedinom osobnom rokovaní na ministerstve pred uzavretím zmluvy vylúčili najserióznejšieho záujemcu – japonskú štátnu agentúru NEDO. Turský mal zmluvu s Interblue Group zrušiť. Nepodarilo sa, pre čo bol v auguste 2009 tiež odvolaný. Premiér Fico odobral rezort SNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fico: Turského nástupca musí zrušiť všetky sporné zmluvy|url=https://domov.sme.sk/c/4982500/fico-turskeho-nastupca-musi-zrusit-vsetky-sporne-zmluvy.html|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2021-08-24|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Ministerstvo dočasne viedol poverený [[Dušan Čaplovič]]. * [[29. októbra]] [[2009]] bol vymenovaný do funkcie ministra životného prostredia [[Jozef Medveď (minister)|Jozef Medveď]] ([[SMER - sociálna demokracia]]). K [[30. jún|30. júnu]] [[2010]] bolo celé ministerstvo nakoniec zrušené; jeho agendu prevzalo [[Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky|ministerstvo poľnohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja]]. * [[29. december|29. decembra]] [[2009]] bola Interblue Group zrušená<ref name=":8" /> a jej práva boli prevedené na firmu [[Interblue Group Europe]]. K vlastníctvu firmy Interblue Group Europe sa neskôr prihlásil český podnikateľ [[Milan Růžička]],<ref name=":9" /> ktorý v roku 2010 odkúpil spoločnosť Interblue od [[Marek Pleyer|Mareka Pleyera]] <ref name=":3" />. * 24. marca 2010 vystúpil na tlačovej konferencii niekdajší projektový manažér [[Interblue Group Washington]] a Interblue Group Europe [[Rastislav Bilas]]. Jeho vystúpenie malo presvedčiť, že kauza nemá politické pozadie, napriek tomu, že sa pozná s predsedom SNS [[Ján Slota|Slotom]], a za všetkým sú dvaja šikovní „projektoví manažéri“ Interblue Group: on sám a [[Norbert Havalec]]. * Na konci roku 2013 policajný vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry dospel k záveru, že spôsob, akým boli predané slovenské emisné kvóty, nie je trestným činom, lebo nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa ani k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku.<ref name=":2" /> S tým súhlasil dozorujúci prokurátor ŠP v júni 2014, po preskúmaní spisov aj generálny prokurátor [[Jaromír Čižnár]] v lete 2014 a v septembri 2014 aj špeciálny prokurátor [[Dušan Kováčik|Dušan Kováčikom]]. * V decembri 2016 švajčiarska spoločnosť Interblue Group AG žalovala MŽP o 34 miliónov eur.<ref name=":5" /> * Okresný súd Bratislava I v decembri 2020 (po voľbách a zmene vlády) rozhodol v prospech štátu, keď žalobu o zaplatenie 34 miliónov 643-tisíc eur v celom rozsahu zamietol.<ref name=":6" /> * NAKA v roku 2021, na základe nových dôkazov, začala znovu vyšetrovať túto kauzu, v ktorej bola škoda vyčíslená na 66 miliónov eur.<ref name=":4" /> S týmto obchodom spojil priamo vtedajšieho predsedu SNS [[Ján Slota|Jána Slotu]] exminister [[Ján Počiatek]] na [[Marian Kočner|Kočnerovej]] nahrávke v kancelárii vtedajšieho generálneho prokurátora [[Dobroslav Trnka|Dobroslava Trnku]].<ref name=":7" /> * V apríli 2022 bol vo svojom rodinnom dome v Bratislave nájdený mŕtvy ''Rastislav Bilas'' .<ref name=":12" /> * [[18. október|18. októbra]] [[2022]] NAKA v súvislosti s kauzou vzniesla tri obvinenia voči trom osobám za zločin podvodu spáchaný organizovanou skupinou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kauza emisie : V prípade obvinili tri osoby, bola spôsobená škoda 47 miliónov eur | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/116638/v-pripade-obvinili-tri-osoby-bola-sposobena-skoda-47-milionov-eur | issn = 1336-720X | vydavateľ = Denník Postoj | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-18 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}</ref> * Norbert Havalec a Pavol Tehlár sa na generálnej prokuratúre domáhali zrušenia obvinenia cez paragraf 363.<ref name=":13" /> * Novela trestných kódexov ministra spravodlivosti [[Boris Susko|Borisa Suska]] z roku 2024 umožnila, že v roku 2025 prokuratúra oznámila že aj trestné stíhanie voči organizovanej skupine je premlčané.<ref name=":16" /> == Referencie == <references/> {{Politický výhonok}} [[Kategória:2009 na Slovensku]] [[Kategória:2010 na Slovensku]] [[Kategória:Politické aféry na Slovensku|Interblue]] 44j3rlom5911j9nppfgfco5mkajgj99 Leeds United FC 0 313557 8356791 8175416 2026-08-16T07:55:11Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356791 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Leeds United | obrázok = | celýnázov = Leeds United Association Football Club | prezývka = "The Raccoons"(The Mývalys)<br />''The Whites''(The Bieli)<br />''The Peacocks''(The Pávys)<br />"The Seedbeds"(The Lôžkas na semená) | založený = [[1919]] | štadión = [[Elland Road]],<br /> [[Leeds]] | kapacita = 39 460 | predseda = {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ken Bates]] | tréner = {{Minivlajka|Anglicko}} [[Simon Grayson]] | liga = [[FA Premier League]] | sezóna = [[Premier League 2022/2023|2022-23]] | pozícia = 19. miesto (z 20) zostup| vzor_lp1=_leeds2223h|vzor_t1=_leeds2223h|vzor_pp1=_leeds2223h|vzor_tr1=_leeds2223h|vzor_po1=_leeds2223h| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF| vzor_lp2= _leeds2223a|vzor_t2=_leeds2223a|vzor_pp2=_leeds2223a|vzor_tr2=_leeds2223a|vzor_po2=_leeds2223a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=0A0C4E|ponožky2=0A0C4E| vzor_lp3= _leeds2223t|vzor_t3=_leeds2223t|vzor_pp3=_leeds2223t|vzor_tr3=_leeds2223t|vzor_po3=_leeds2223t| ľavéplece3=80FF00|telo3=80FF00|pravéplece3=80FF00|trenírky3=343434|ponožky3=F68F30 }} '''Leeds United''' je [[Anglicko|anglický]] profesionálny futbalový klub, so sídlom v meste [[Leeds]] vo [[West Yorkshire]]. Ich domácim štadiónom je [[Elland Road]], kde hrajú už od svojho založenia v [[1919]]. Počas väčšiny svojej histórie klub hral v najvyššej lige anglického futbalu. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí zisk [[Pohár FA|Pohára FA]] v roku [[1972]], tri ligové tituly v sezónach 1968/69, 1973/74, 1991/92 a dva tituly v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]] v [[1968]] a [[1971]]. V roku [[1924]] klub vyhral druhú ligu a prvýkrát postúpil do najvyššej súťaže. Do roku [[1939]] zostúpili späť do druhej lige ešte dvakrát, avšak hneď v nasledujúcu sezónu sa vrátili do najvyššej súťaže. Významnou zmenou bolo angažovanie trénera [[Don Revie|Dona Revieho]] v roku [[1961]]. Revie, ktorý viedol klub 13 rokov dostal Leeds do top štvorky anglickej ligy a získal s klubom dva tituly. Po odchode Revieho došlo k zhorešniu výsledkov klubu, druhá zlatá éra klubu prišla až od roku [[1988]], kedy klub viedol [[Howard Wilkinson]]. Po postupe do Premier League v roku [[1990]] obsadil klub štvrté miesto v roku [[1991]] a o rok neskôr vyhral ligový titul. Následná sezóna bola však sklamaním, keďže klub vypadol skoro z ligy majstrov a v lige získal len 17. miesto. V druhej polovici 90. rokov klub trénoval [[David O'Leary]] a klub dosahoval solídne výsledky v lige a viaceré účasti v európskych súťažiach. Od roku [[2001]] došlo k zhoršeniu finančnej situácií v klube a k zostupu do nižších súťaží. == História == === Pred Leeds United === Predchodcom klubu Leeds United bol Leeds City, ktorý bol založený v roku 1904 a v nesledujúcom roku získal členstvo v lige. V roku 1919 bol tím nútený predať všetkých hráčov kvôli obvineniam o nekalých praktikách vo vyplácaní hráčov počas prvej svetovej vojny. V tom istom roku už vznikol Leeds United, ktorý vstúpil do polo profesionálnej [[Midland League]]. === 1920{{--}}1960 === 31. mája 1920 vstúpil Leeds United do futbalovej ligy. V nasledujúcich rokoch si upevnili svoju pozíciu v druhej divízii a v roku 1924 získali titul a s ním aj postup do prvej divízie. Nepodarilo sa im však presadiť a v sezóne 1926–27 opäť zostúpili. V rokoch až do začiatku druhej svetovej vojny Leeds dvakrát zostúpili, v oboch prípadoch sa však vždy vrátili naspäť. 5. marca 1935 Ray rezignoval a na jeho miesto nastúpil [[Billy Hampson]], ktorý zostal na čele 12 rokov. V sezóne 1946–47 po vojne Leeds opäť s najhorším ligovým výsledkom v histórii zostúpil. Po tejto sezóne Hampson rezignoval (v Leedsi zostal ako hlavný skaut osem mesiacov) a v apríli 1947 ho nahradil [[Willis Edwards]]. V roku 1948 Sam Bolton nahradil Ernesta Pullana vo funkcii predsedu Leeds United. V apríli 1948 bol Edwards presunutý na asistenta manažéra po iba jednom roku vo funkcii manažéra. Na jeho miesto nastúpil [[Major Frank Buckley]]. Leeds zostal v druhej divízii až do rokov 1955–56, kedy motivovaní [[John Charles|Johnom Charlesom]] a získal postup do prvej divízie. Charles hladoval po úspechu na najvyššej úrovni a manažér [[Raich Carter]] ho nedokázal presvedčiť, že Leeds môže uspokojiť jeho ambície. Charles bol predaný [[Juventus FC|Juventusu]] za vtedajší svetový rekord 65 000 libier. Strata Charlesa mala za následok vypadnutie Leedsu do druhej divízie v sezóne 1959–60. === 1961{{--}}1974 === V marci 1961 klub po rezignácii Jacka Taylora vymenoval za manažéra bývalého hráča [[Don Revie|Dona Revieho]]. Jeho manažovanie sa začalo za nepriaznivých okolností; klub bol „vo finančných ťažkostiach“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United F.C. History|url=http://www.ozwhitelufc.net.au/1957-1963.php|vydavateľ=www.ozwhitelufc.net.au|dátum prístupu=2020-12-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20230406155626/http://ozwhitelufc.net.au/1957-1963.php|dátum archivácie=2023-04-06}}</ref> a v rokoch 1961–62 ho pred vypadnutím do divízie tri zachránila výhra v záverečnom zápase sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Definitive History of Leeds United - Review of 1961-62 Part 2 - The Difference|url=http://www.mightyleeds.co.uk/seasons/196162part2.htm|vydavateľ=www.mightyleeds.co.uk|dátum prístupu=2020-12-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20221027055817/http://www.mightyleeds.co.uk/seasons/196162part2.htm|dátum archivácie=2022-10-27}}</ref> V rokoch 1963–64 naproti tomu získal Leeds postup do prvej divízie. V sezóne 1964–65 skončil Leeds na druhom mieste za [[Manchester United FC|Manchesterom United]] len s rozdielom gólov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie: revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/title/revie-revered-and-reviled/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|jazyk=English|poznámka=OCLC: 659245787|meno=Richard|priezvisko=Sutcliffe}}</ref> Taktiež sa dostali do finále FA Cupu, kde po predĺžení prehrali s Wembley 2:1. V sezóne 1965–66 skončil Leeds opäť na druhom mieste v lige a zároveň sa dostal do semifinále Inter-Cities Fairs Cupu, kde celkovo prehral so španielskou stranou [[Real Zaragoza]] napriek tomu, že manažér Revie nariadil hasičom zaplaviť ihrisko pred odvetou na [[Elland Road]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie: revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/title/revie-revered-and-reviled/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|jazyk=English|poznámka=OCLC: 659245787|meno=Richard|priezvisko=Sutcliffe}}</ref> V sezóne 1966–67 skončil Leeds na 4. mieste v lige. Po semifinále FA Cupu prehral s Chelsea 1: 0 a finále Inter-Cities Fairs Cupu s prehrou 2:0 s GNK Dinamo Záhreb. Pretože Leeds nedokázal získať trofej, takmer zdvojnásobil svoj rekordný počet prestupov v rokoch 1967–68 a kúpil stredného útočníka [[Sheffield United|Sheffieldu United]] Micka Jonesa za 100 000 libier.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie : revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|priezvisko=Sutcliffe, Richard.}}</ref> Leeds vyhral Ligový pohár a [[Terry Cooper]] strelil jediný gól víťazstva 1:0 vo finále proti [[Arsenal FC|Arsenalu]]. V lige a FA Cupe už Leeds nebol taký úspešný, pretože skončil na štvrtom mieste a v semifinále [[Pohár FA|FA Cupu]] ho porazil Everton. Namiesto toho sa však dostali do druhého po sebe idúceho finále [[Inter-Cities Fairs Cup|Inter-Cities Fairs Cupu]] kde porazili maďarský klub Ferencvárosi. Leeds vyhral prvý zápas 1:0 a o mesiac neskôr obhájil svoje vedenie remízou 0: 0 v Budapešti. Po úspechu v domácich aj európskych pohárových súťažiach sa manažér Revie rozhodol zamerať v sezóne 1968–69 na ligu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie : revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|priezvisko=Sutcliffe, Richard.}}</ref> Leeds si titul zaistil v apríli 1969 remízou 0:0 proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] na [[Anfield|Anfielde]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Definitive History of Leeds United - 1968/69 - Part 2 - Champions|url=http://www.mightyleeds.co.uk/seasons/196869part2.htm|vydavateľ=www.mightyleeds.co.uk|dátum prístupu=2020-12-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20210719075154/http://www.mightyleeds.co.uk/seasons/196869part2.htm|dátum archivácie=2021-07-19}}</ref> Leeds vytvoril množstvo rekordov vrátane najviac bodov v sezóne (67), najviac výhier v sezóne (27), najmenej prehier v sezóne (2) a najviac domácich bodov (39); stále aktuálnym klubovým rekordom je ich 34 zápasov bez prehry, ktoré siahali až do nasledujúcej sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Definitive History of Leeds United - 1968/69 - Part 2 - Champions|url=http://www.mightyleeds.co.uk/seasons/196869part2.htm|vydavateľ=www.mightyleeds.co.uk|dátum prístupu=2020-12-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20210719075154/http://www.mightyleeds.co.uk/seasons/196869part2.htm|dátum archivácie=2021-07-19}}</ref> Leeds podporil svoj prielom prekonaním britského prestupového rekordu príchodom Allana Clarka z [[Leicester City FC]] za 165 000 libier.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie : revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|priezvisko=Sutcliffe, Richard.}}</ref> V sezóne 1969–70 Zamerali sa na "[[Treble]]" a tento úspech aj dosiahli. V následujúcej sezóne však neuspeli ani na jednom fronte, keď v lige skončili na druhom mieste za Evertonom. Po finále FA Cupu 1970 prehrali s Chelsea (po opakovaní) a Európsky pohár opustili semifinálovou prehrou s [[Celtic FC|Celticom]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie : revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|priezvisko=Sutcliffe, Richard.}}</ref> Po odmietnutí ponuky riadiť [[Birmingham City FC|Birmingham City]] sa Revie rozhodol zostať v sezóne 1970 - 71 v Leeds. V tejto sezóne bojovali o titul Leeds a Arsenal, boli to však Gunners ktorí získali nakoniec ligový titul, keď skončili o jeden bod pred Leedsom po tom, čo Leeds prehral s [[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] po kontroverznom ofsajdovom góle.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie : revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|priezvisko=Sutcliffe, Richard.}}</ref> Leeds United nakoniec vypadli aj z FA Cupu po porážke od tímu štvrtej divízie [[Colchester United]]. Ma druhej strane boli Leeds úspešní v Inter-Cities Fairs Cup, keď vo finále porazili [[Juventus FC|Juventus]]. V sezóne 1971–72 Leeds opäť skončil na druhom mieste, avšak dostali sa až do finále FA Cupu 1972 a po víťazstve 1:0 nad Arsenalom vo finále zdvihli nad hlavu trofej. V sezóne 1972–73 sa Leeds opäť priblížili k Treble, bohužiaľ však v lige skončili na treťom mieste a podľa očakávaní prehrali finále FA Cupu 1973 s tímom Sunderland 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Definitive History of Leeds United - Matches - 5 May 1973 - Leeds United 0 Sunderland 1|url=http://www.mightyleeds.co.uk/matches/19730505.htm|vydavateľ=www.mightyleeds.co.uk|dátum prístupu=2020-12-07}}</ref> Leeds sa tiež dostal do finále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov európskych pohárov]] proti talianskemu klubu [[AC Miláno]] na štadióne Kaftanzoglio, kde bol po kontroverznom rozhodnutí prehral 1:0.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revie : revered and reviled|url=https://www.worldcat.org/oclc/659245787|vydavateľ=Great Northern|rok=2010|miesto=Ilkley|isbn=978-1-905080-78-6|priezvisko=Sutcliffe, Richard.}}</ref> === 1974{{--}}1988 === Po sezóne 1973–74 Revie opustil Leeds aby sa stal trénerom [[Anglické národné futbalové mužstvo|anglického národného tímu]]. Jeho nástupcom bol menovaný [[Brian Clough]], čo bolo považované za prekvapivé, pretože Clough bol otvoreným kritikom Revieho a jeho tímovej taktiky. Cloughovo pôsobenie vo funkcii manažéra začalo zle - porážkou v charitatívnom zápase proti Liverpoolu, v ktorom dostali červené karty Billy Bremner a Kevin Keegan. Pod Cloughom dosahoval Leeds slabé výsledky a Clough už po 44 dňoch tím opustil. Clougha nahradil bývalý kapitán Anglicka [[Jimmy Armfield]]. Armfield dostal starnúci Revieho tím do finále európskeho pohára 1974–75, v ktorom ich za kontroverzných okolností porazil [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]. Armfield za pomoci trénera Dona Howeho prestaval pôvodný Revieho tím, a hoci v anglickom futbale nedosahoval top priečky, zostal v ďalších desiatich sezónach v prvej desiatke. Správna rada však začala byť netrpezlivá a v roku 1978 Armfielda vylúčila. Na jeho miesto nastúpil [[Jock Stein]], ktorý tak ako Clough vydržal len 44 dní. Ako ďalšieho predstavenstvo vymenovalo [[Jimmy Adamson|Jimmyho Adamsona]], ten však nedokázal zastaviť pád. V roku 1980 Adamson rezignoval a nahradil ho bývalý hráč [[Allan Clarke]]. Clarke napriek neustálym investíciám do hráčov, nedokázal zastaviť neodvrátiteľné a tím na konci sezóny 1981-82 vypadol. Clarka nahradil bývalý tímový kolega [[Eddie Gray]]. Gray nemal peniaze na budovanie tímu, takže sa sústredil sa na rozvoj mládeže, nedokázal ich však viesť k postupu z druhej divízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United F.C. History|url=http://www.ozwhitelufc.net.au/1982-1988.php|vydavateľ=www.ozwhitelufc.net.au|dátum prístupu=2020-12-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20080719201858/http://www.ozwhitelufc.net.au/1982-1988.php|dátum archivácie=2008-07-19}}</ref> Správna rada bola opäť netrpezlivá a v roku 1985 bol Gray prepustený. Na jeho miesto nastúpil ďalší Revieho spoluhráč [[Billy Bremner]]. Dosiahnuť postup však bolo rovnako ťažké i pre Bremnera. Leeds sa síce dostal do finále play-off 1987, ale tam ho porazil [[Charlton Athletic FC|Charlton Athletic]]. === 1988{{--}}2001 === V októbri 1988 bol Leeds aktuálne na 21. pozícií v [[Second Division]] prepustený Bremner, aby uvoľnil miesto [[Howard Wilkinson|Howardovi Wilkinsonovi]]. Leeds sa v tej sezóne tesne vyhol vypadnutiu a v marci 1989 podpísal prestup [[Gordon Strachan|Gordona Strachana]] z Manchestru United za 300 000 libier. Škótsky záložník bol menovaný kapitánom. V rokoch 1989–90 pomohol Leedsu vyhrať Second Division a získať späť postup do [[First Division]]. [39] Pod vedením Wilkinsona Leeds skončil v rokoch 1990–91 štvrtý a v sezóne 1991–92 získali posledný titul vo First Division vôbec, pretože v nasledujúcej sezóne ju nahradila [[FA Premier League]]. Jedným z odkazov Wilkinsona a mládežníckeho trénera Paula Harta bol rozvoj mládežníckej akadémie Leeds United, ktorá v priebehu rokov vyprodukovala množstvo talentovaných futbalistov. V roku 1997 Leeds vymenoval Georga Grahama za nástupcu Wilkinsona. Toto vymenovanie bolo kontroverzné, pretože Graham predtým dostal od futbalového zväzu jednoročný dištanc za prijímanie nelegálnych platieb od futbalového agenta. Na konci sezóny 1997 - 1998 sa Leeds kvalifikoval do nasledujúcej sezóny na Pohár UEFA. V októbri 1998 Graham opustil pozíciu manažéra a prestúpil do [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]]. Leeds sa ho rozhodol nahradiť asistentom manažéra [[David O'Leary|Davidom O'Learym]]. Pod vedením O'Learyho a asistenta Eddieho Graya Leeds nikdy neskončil mimo top 5 v Premier League a zabezpečil si kvalifikáciu pre [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] aj [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]]. Počas rovnakého obdobia bol však obraz tímu poškvrnený, keď boli hráči [[Jonathan Woodgate]] a [[Lee Bowyer]] účastníkmi incidentu, pri ktorom skončil ázijský študent s ťažkými zraneniami v nemocnici. Ukončenia následného súdneho sporu trvalo takmer dva roky; Bowyer bol zbavený viny, ale Woodgate bol odsúdený na verejnoprospešné práce. V semifinále Pohára UEFA proti Galatasarayu v Istanbule boli navyše pred zápasom na smrť dobodaní dvaja fanúšikovia Leedsu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC News {{!}} EUROPE {{!}} Fans killed in Turkey violence|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/703283.stm|vydavateľ=news.bbc.co.uk|dátum prístupu=2020-12-08}}</ref> === 2001-2007 === Pod vedením Petra Ridsdale si Leeds vzal veľké pôžičky, pri ktorých mal ako záruka slúžiť podiel na televíznych právach a sponzorských príjmoch z kvalifikácie Ligy majstrov a následný postup v súťaži. Leeds sa však v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach len ťažko kvalifikoval do Ligy majstrov a v dôsledku toho nedosahoval dostatočné príjmy na splácanie pôžičiek. Prvým náznakom toho, že klub mal finančné problémy, bol predaj Ria Ferdinanda [[Manchester United FC|Manchestru United]] za približne 30 miliónov GBP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=United unveil &pound;30m Ferdinand|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/premier-league/3031461/United-unveil-30m-Ferdinand.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en-GB}}</ref> O'Leary bol následne prepustený a nahradený bývalým manažérom Anglicka [[Terry Venables|Terrym Venablesom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tel moves in at Elland Road|url=http://www.theguardian.com/football/2002/jul/08/newsstory.leedsunited1|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2002-07-08|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en|meno=Staff and|priezvisko=agencies}}</ref> Leeds si pod Venablesom počínal žalostne a aby sa splácali pôžičky museli byť predaní ďalší hráči vrátane [[Jonathan Woodgate|Jonathana Woodgate]], ktorému Ridsdale sľúbil, že Venables sa nepredá. Venables bol kvôli vzrastajúcemu napätiu vyradený a nahradený Peterom Reidom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Venables heads for Leeds exit door|url=http://www.theguardian.com/football/2003/mar/21/newsstory.leedsunited|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2003-03-21|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds turn over new leaf with Reid|url=https://www.theguardian.com/football/2003/mar/21/newsstory.leedsunited4|periodikum=The Guardian|dátum=2003-03-21|dátum prístupu=2020-12-15|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Staff|priezvisko2=agencies}}</ref> Ridsdale rezignoval z predstavenstva spoločnosti Leeds a na jeho miesto nastúpil doterajší riaditeľ profesor John McKenzie. V tejto chvíli hrozilo Leedsu vypadnutie, ale podarilo sa mu vyhnúť prepadu v predposlednom zápase sezóny a porazil [[Arsenal FC|Arsenal]] 3:2 na ihrisku Highbury gólom hráča menom [[Mark Viduka]] v posledných minútach. Nevydarený začiatok sezóny 2003 - 04 spôsobil vylúčenie Reida a jeho pozíciu vo funkcií dočasného manažéra do konca sezóny prevzal [[Eddie Gray]]. Leeds však na konci počas sezóny 2003-04 zostúpil do nižšej súťaže [[Championship]]. Po vypadnutí do Championship bol vymenovaný za manažéra asistent manažéra [[Kevin Blackwell]]. Väčšina zostávajúcich hráčov bola predaná alebo prepustená na bezplatné prevody, aby sa ďalej znížili vysoké mzdové náklady; Blackwell bol nútený prestavať takmer celý tím prostredníctvom bezplatných prevodov a Leeds bol nútený predať svoje tréningový areál aj klasický štadión na jeseň 2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds hopeful over new investors|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/leeds_united/3948841.stm|dátum=2004-10-24|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en-GB}}</ref> Správna rada nakoniec klub predala [[Ken Bates|Kenovi Batesovi]] za 10 miliónov £.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bates completes takeover of Leeds|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/l/leeds_united/4191871.stm|dátum=2005-01-21|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en-GB}}</ref> Pod Blackwellom sa Leeds dostal do finále play-off Championship, kde všakpodľahol [[Watford FC|Watfordu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds 0-3 Watford|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/eng_div_1/4771857.stm|dátum=2006-05-21|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en-GB}}</ref> Keďže výsledky klubu boli neuspokojivé, Blackwellov kontrakt bol ukončený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blackwell sacked by Leeds|url=http://www.theguardian.com/football/2006/sep/21/newsstory.leedsunited|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2006-09-20|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en}}</ref> a Leeds angažoval Johna Carvera ako dočasného manažéra, ktoprí však tiež neuspel. Na jeho miesto nastúpil [[Dennis Wise]]. Wise priniesol množstvo skúsených hráčov na dočasné hosťovanie ako aj prevody zadarmo. Ani to však nezabránilo katastrofe a klub oficiálne zostúpil do tretej ligy anglického futbalu ([[Leage One]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds Utd call in administrators|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/6624731.stm|dátum=2007-05-04|dátum prístupu=2020-12-15|jazyk=en-GB}}</ref> Hráči, ktorých Wise priviedol, boli prepustení; bol nútený zostaviť tím takmer od nuly a kvôli nútenej správe nebol Leeds schopný podpísať žiadnych hráčov až niekoľko dní pred úvodným zápasom sezóny. === 2007–2010: League One === Dňa 3. júla 2007 spoločnosť HM Revenue & Customs podala žalobu proti dohode veriteľov spoločnosti Leeds (CVA).<ref>{{Citácia periodika|titul=HM Revenue to challenge Leeds Utd|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/6266508.stm|dátum=2007-07-03|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Podľa ligových pravidiel by v prípade, že by klub bol na začiatku nasledujúcej sezóny stále v správe, mohla Leeds zabrániť v účasti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds 'may not start next season'|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/6277752.stm|dátum=2007-07-06|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Po výzve HMRC bol klub uvedený do predaja spoločnosťou KPMG<ref>{{Citácia periodika|titul=Debt-ridden Leeds put up for sale|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6279340.stm|dátum=2007-07-06|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> a opäť bola prijatá ponuka Kena Batesa.<ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds United resold to Ken Bates|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/business/6292746.stm|dátum=2007-07-11|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk/|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Liga to nakoniec sankcionovala podľa „pravidla výnimočných okolností“, ale uložila 15-bodový odpočet. Napriek 15-bodovému odpočtu Wise a jeho asistent Gus Poyet viedli Leeds do play-off, len aby Poyet odišiel do [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu]], a Wise skončil s pozíciou v [[Newcastle United FC|Newcastle United]]. Wiseho nahradil bývalý kapitán klubu [[Gary McAllister]]. Leeds si ďalej zabezpečil postup do finále play-off, ale porazil ho [[Doncaster Rovers]]. Nasledujúca sezóna priniesla slabé výsledky a McAllister bol po piatich porážkach v rade vyhodený. Na jeho miesto nastúpil [[Simon Grayson]], ktorý sa funkcie ujal ako manažér [[Blackpoolu]]. Pod vedením Graysona sa Leeds opäť dostal do play-off, no [[FC Millwall|Millwall]] ho zdolaluž v semifinále. V sezóne 2009–10 si tím zabezpečil najlepší vstup do sezóny zo strany Leedsu a v treťom kole [[Pohár FA|FA Cupu]] spôsobil veľké rozruch tým, že porazil [[Manchester United FC|Manchester United]] na [[Old Trafford]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester Utd 0-1 Leeds United|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/fa_cup/8433901.stm|dátum=2010-01-04|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB|priezvisko=|meno=|periodikum=http://news.bbc.co.uk/|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|ročník=|číslo=|strany=|issn=}}</ref> Po pôsobivom priebehu FA Cupu utrpela ligová forma Leedsu, keď tím získal iba sedem bodov z možných 24. Tím sa však dal dokopy a vyhral svoj posledný zápas sezóny, aby potvrdil postup do [[Championship]]. === 2010–2014: Championship === Leeds strávil väčšinu sezóny 2010–11 v play-off zóne, nakoniec však skončil na siedmom mieste a prišiel o miestenku v play off. V máji 2011 bolo oznámené, že predseda Leedsu Ken Bates kúpil klub a stal sa jeho majiteľom. <ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds confirm Bates as new owner|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/13274550|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> 21. novembra 2012 ukončila spoločnosť GFH Capital so sídlom na Blízkom východe dohodu o prevzatí Leedsu a získala 100% -ný podiel v klube. Bolo tiež oznámené, že Ken Bates zostane vo funkcii predsedu do konca sezóny 2012 - 2013 a potom sa stane prezidentom klubu.<ref>{{Citácia periodika|titul=GFH finalises Leeds takeover deal|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/20240262|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> Napriek štvrťfinále v Carabao Cup<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United vs Chelsea 1:5 19/12/2012|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1069388/2012-12-19-19-45-leeds-united-vs-chelsea|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210116005124/https://rowdie.co.uk/fixtures/1069388/2012-12-19-19-45-leeds-united-vs-chelsea|dátum archivácie=2021-01-16}}</ref> a piatemu kolu FA Cupu (aj keď obidva behy končili drvivou porážkou od Chelsea a Manchester City) bola ligová forma Leedsu v sezóne 2012–13 všeobecne priemerná, a klub ani nebojoval o play off. Warnock rezignoval, zostávajúcich šesť zápasov a Leeds iba päť bodov nad zónou zostupu. Warnocka nahradil Brian McDermott a klub vyhral tri zo svojich posledných piatich zápasov sezóny, čo stačilo na to, aby sa vyhlo zostupu. 31. januára 2014 bolo za kontroverzných okolností oznámené, že manažér Brian McDermott bol odvolaný z funkcie manažéra klubu po mnohých nepriaznivých výsledkoch. Na pozadí turbulentných udalostí Leeds uhral otrasnú druhú polovicu sezóny a z play-off zóny sa dostal na okraj zostupovej bitky. Slabé výkony tímov pod Leedsom nakoniec znamenali, že im nikdy nehrozilo skutočné nebezpečenstvo zostupu. McDermott aj tak niekoľko týždňov po konci sezóny rezignoval na svoju pozíciu. === 2014–2017: éra Cellino === [[Darko Milanič]] dostal pozíciu hlavného trénera v septembri 2014 a stal sa prvým manažérom klubu mimo Britských ostrovov a prvým slovinským manažérom anglického futbalu, ale klub opustil už nasledujúci mesiac.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UNITED CONFIRM DARKO MILANIC|url=https://www.leedsunited.com/news/team-news/2147/united-confirm-darko-milanic|vydavateľ=www.leedsunited.com|dátum vydania=2014-09-23|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en}}</ref> 1. novembra 2014 bol novým hlavným trénerom potvrdený Neil Redfearn.<ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds appoint Redfearn as boss|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/29864012|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> Cellino bolo 1. decembra 2014 diskvalifikovaný futbalovou ligou po tom, čo získala dokumenty od talianskeho súdu, kde bol uznaný vinným z daňových únikov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Cellino acquitted of tax evasion|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/36247708|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> Z vedenia klubu bol vylúčený do 10. apríla 2015 a 24. februára 2015 Cellino oznámil, že sa do klubu nevráti. Na konci sezóny 2016/17 Leedsu tesne ušlo play-off. Leeds bol po väčšinu sezóny na pozíciách play-off, avšak ich slabá forma v posledných zápasoch spôsobila pokles na siedme miesto. K tomu sa ešte pridal vyradenie vo štvrtom kole pohára F.A. mimoligovým klubom [[Sutton United]] 1:0, ktorý bol v tom čase 84 miest a 4 divízie pod Leeds United.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sutton United vs Leeds United 1:0 29/01/2017|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1069511/2017-01-29-14-00-sutton-united-vs-leeds-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210115065608/https://rowdie.co.uk/fixtures/1069511/2017-01-29-14-00-sutton-united-vs-leeds-united|dátum archivácie=2021-01-15}}</ref> === 2017 - súčasnosť: Návrat do Premier League === Dňa 23. mája 2017 Radrizzani oznámil 100% odkúpenie spoločnosti Leeds United, od predchádzajúceho spoluvlastníka Massima Cellina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United Sold: Radrizzani claims a 50% stake|url=https://throughitalltogether.sbnation.com/2017/1/4/14165750/leeds-united-sold-andrea-radrizzani-massimo-cellino-50-stake-potential-for-100-in-june|vydavateľ=Through It All Together|dátum vydania=2017-01-04|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en|meno=Johnny|priezvisko=Wakefield|url archívu=https://web.archive.org/web/20210120225737/https://throughitalltogether.sbnation.com/2017/1/4/14165750/leeds-united-sold-andrea-radrizzani-massimo-cellino-50-stake-potential-for-100-in-june|dátum archivácie=2021-01-20}}</ref> Garry Monk rezignoval na funkciu hlavného trénera dva dni po transakcii. V júni 2017 bol bývalý nový španielsky reprezentant Thomas Christiansen menovaný za hlavného trénera Leedsu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds name Christiansen as head coach|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/40287680|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> 4. februára 2018 bol však po sérii prehier Christiansen prepustený a na jeho miesto bol menovaný [[Paul Heckingbottom]].Ten vydržal na svojej pozícií do 1. júna 2018, keď bol iba po štyroch mesiacoch v klube prepustený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Leeds sack head coach Heckingbottom|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/44332089|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> Jeho koniec predznamenal novú éru klubu, keď bol 15. júna na pozíciu hlavného trénera menovaný argentínsky manažér [[Marcelo Bielsa]] keď podpísal dvojročný kontrakt s opciou na tretí rok. Stal sa zároveň najlepšie plateným manažérom v histórii Leeds United.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MARCELO BIELSA NAMED HEAD COACH|url=https://www.leedsunited.com/news/team-news/23433/marcelo-bielsa-named-head-coach|vydavateľ=www.leedsunited.com|dátum vydania=2018-06-15|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United confirm Marcelo Bielsa appointment|url=https://www.yorkshireeveningpost.co.uk/sport/football/leeds-united-confirm-marcelo-bielsa-appointment-823501|vydavateľ=www.yorkshireeveningpost.co.uk|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en}}</ref> Bielsovo pôsobenie v Leeds znamenalo vzostup, jeho osoba však bola do veľkej miery kontroverzná. Najznámejšie kauzy sú známe ako [[Spygate Saga]] a Aston Villa equalizer. Ku obom sa verejne priznal a vyslúžil si tak prívlastok "najúprimnejší futbalový tréner".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marcelo Bielsa as the most honest football coach in the world|url=https://spincastle.com/news/marcelo-bielsa-as-the-most-honest-football-coach-in-the-world|vydavateľ=spincastle.com|dátum prístupu=2021-01-14}}</ref> V prevej sezóne pôsobenia zaznamenali Leeds pôsobivý štart a po väčšinu sezóny bol v top 2 s [[Norwich City FC|Norwichom City]], zabezpečujúci automatický postup do Premier League. Zlý koniec sezóny však spôsobil, že tím stratil automatický postup a toto miesto zaujal [[Sheffield United]]. Vstúpili tak do play-off proti [[Derby County]], ale napriek tomu, že v prvom zápase zvíťazili 1:0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Derby County vs Leeds United 0:1 11/05/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11858764/2019-05-11-17-15-derby-county-vs-leeds-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20220423052449/https://rowdie.co.uk/fixtures/11858764/2019-05-11-17-15-derby-county-vs-leeds-united|dátum archivácie=2022-04-23}}</ref>, nakoniec po prehre 4:2 v odvete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United vs Derby County 2:4 15/05/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11858766/2019-05-15-19-45-leeds-united-vs-derby-county|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210120232006/https://rowdie.co.uk/fixtures/11858766/2019-05-15-19-45-leeds-united-vs-derby-county|dátum archivácie=2021-01-20}}</ref> celkovo prehrali 4:3 , čo ich poslalo do ďalšej sezóny v Championship. 17. júla 2020, po 16 rokoch mimo Premier League bol Leeds povýšený späť na najvyššiu priečku; Porážka Stoke City s Brentfordom nasledujúci deň potvrdila, že pôjdu hore ako víťazi šampionátu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bees stay third after defeat at Stoke|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53371807|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-14|jazyk=en-GB}}</ref> Sezóna 2020/21 bola poznačená pandémiou [[COVID-19|Covid-19]], keď väčšina zápasov sa odohrávala bez divákov. Svoj otvárací zápas paradoxne hrali proti aktuálnemu majstrovi Premier League a Ligy majstrov [[Liverpool FC|Liverpool]] na jeho štadióne [[Anfield]]. Zápas nakoniec skončil 4:3 v prospech Liverpoolu a napriek prehre sa dá tento vstup s ohľadom na štatistiky považovať za úspech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liverpool vs Leeds United 4:3 Prediction 12/09/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/16924599/2020-09-12-17-30-liverpool-vs-leeds-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20210120233742/https://rowdie.co.uk/fixtures/16924599/2020-09-12-17-30-liverpool-vs-leeds-united|dátum archivácie=2021-01-20}}</ref> Po sedemnástich kolách sa nachádzal s 23 bodmi na dvanástej priečke v relatívnom bezpečí a vzdialenosti od zostupovej zóny. == Súčasná zostava == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=5. december 2020}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Illan Meslier]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Anglicko|poz=U|meno=[[Patrick Bamford]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Anglicko|poz=U|meno=[[H. Souza Azevedo Costa]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Poľsko|poz=U|meno=[[Mateusz Klich]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Holandsko|poz=Z|meno=[[Nigel De Jong]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Jack Harrison]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Španielsko|poz=U|meno=[[R. Moreno Machado]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Brazília|poz=U|meno=[[Raphiña]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Severné Macedónsko|poz=U|meno=[[Ezdzhan Alioski]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Pedro Hernandez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Írsko|poz=Z|meno=[[Aidy White]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Anglicko|poz=U|meno=[[Jeff Reag Healey]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Jamie Shackelton]]}}<ref>{{cite web | title = Jamie Shackleton statistics | url = https://rowdie.co.uk/players/20694519/j-shackleton | publisher = Rowdie.co.uk | accessdate = 15 December2020 | language = en | archiveurl = https://web.archive.org/web/20210128031334/https://rowdie.co.uk/players/20694519/j-shackleton | archivedate = 2021-01-28 }}</ref>{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Leif Davis]]}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[David Norris]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Luke Ayling]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Jamie Barret]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Škótsko|poz=O|meno=[[Liam Cooper]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Kalvin Phillips]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Wales|poz=U|meno=[[Mike Dougthy]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[George Williams]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Nemecko|poz=O|meno=[[Robin Koch]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Kolumbia|poz=U|meno=[[Roger Torres]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Anglicko|poz=U|meno=[[Joe Allen]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Fabian Jeff Reese]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Škótsko|poz=U|meno=[[Barry Douglas Coast]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=38|nár=Škótsko|poz=U|meno=[[Ethan Ross]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=39|nár=Wales|poz=Z|meno=[[Anthony Pilkingthon]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.leedsunited.com Oficiálna webstránka] *[https://rowdie.co.uk/teams/71/leeds-united Leeds United team statistics] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210108140034/https://rowdie.co.uk/teams/71/leeds-united |date=2021-01-08 }} Recent years statistics divided by leagues and seasons *[https://explore.library.leeds.ac.uk/special-collections-explore/488769/leeds_united_collection Leeds United Collection]: Research Collection housed at Leeds University Special Collection *[https://www.ozwhitelufc.net.au/ Oz White's Leeds United F.C]. History: Comprehensive History of Leeds United from 1919 to present day == Zdroj == {{preklad|en|Leeds United A.F.C.|991511776}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Leeds United| ]] [[Kategória:Víťazi Pohára FA]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1919]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] tc7butc19rr686msdnve322clpvkj1k Kologaritmus 0 315642 8356620 5358743 2026-08-15T18:37:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356620 wikitext text/x-wiki '''Kologaritmus''' so základom ''b'', označovaný ako <math>\textrm{colog}_b</math>, je [[matematika|matematická]] [[zobrazenie (matematika)|funkcia]] definovaná ako [[logaritmus]] so základom ''b'' z prevrátenej hodnoty argumentu. Táto hodnota je rovná (-1)-násobku logaritmu so základom ''b''. Teda, :<math> \operatorname{colog}_b\ x = \log_b \left(\frac{1}{x} \right) = \log_b 1-\log_b x = -\log_b x = \log_{1/b} x.\, </math> V [[chémia|chémii]] býva desiatkový kologaritmus označovaný malým písmenom p (pôvodne [[grécka abeceda|gréckym]] písmenom [[ró|ρ]]). Napríklad, :<math>pH=\log(\frac{1}{[H_3O^+]})=-\log([H_3O^+])~</math>, kde [H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>] je koncentrácia [[ión]]ov [[hydrónium|hydrónia]]. == Externé odkazy == * [http://www.merriamwebster.com/dictionary/cologarithm Definícia kologaritmu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070216042649/http://www.merriamwebster.com/dictionary/cologarithm |date=2007-02-16 }} zo slovníka Meriam Webster {{eng icon}} * [http://mathworld.wolfram.com/Cologarithm.html Kologaritmus] - Wolfram MathWorld {{eng icon}} == Zdroj == * {{preklad|en|Cologarithm|354360110|fr|Cologarithme|37177410}} [[Kategória:Matematické funkcie]] 7wntz2s20c25mcmm42bw55xgupv7ajw Zoznam televíznych staníc na Slovensku 0 323554 8356617 8245192 2026-08-15T18:30:26Z ~2026-44665-43 302919 hotovo 8356617 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam televíznych staníc na Slovensku'''. == Rozdelenie televíznych staníc == Televízne stanice možno rozdeliť napríklad podľa majetkovej podstaty na verejnoprávne a súkromné. Štátnu [[Regulácia|reguláciu]] v oblasti [[Vysielanie|vysielania]] a [[Retransmisia|retransmisie]] vykonáva [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]]. To znamená, že rozhoduje o [[Licencia|licenciách]] a [[Registrácia|registráciách]] pre vysielateľov, plánoch využitia frekvenčného spektra na vysielanie a pod. Zo správy Rady za rok [[2018]] vyplýva, že licencie na [[Slovensko|Slovensku]] sú udeľované na: * I. Multiregionálne vysielanie * II. Regionálne vysielanie * III. Lokálne vysielanie * IV. Licencie na [[digitálne vysielanie]] Pod IV. digitálne vysielanie spadajú aj [[Internetová televízia|internetové televízie]], <!-- v česku K největším poskytovatelům internetové televize patří nezávislé služby jako Netflix a Amazon Video, služby vlastněné tradičními televizemi (HBO Go, Hulu) či videoportály YouTube a Vimeo. V Česku patří k internetovým televizím např. Stream.cz, MALL.TV nebo DVTV. či aj toto ma regulovat Rada neviem -->ktorých televízny obsah (napr. webový seriál) je šírený ako tzv. [[webová televízia]]. Tento článok sa nevenuje digitálnemu televíznemu vysielaniu (pozri zatiaľ [[stríming]]). == Verejnoprávne televízne stanice == {| class="wikitable" |- ! Inštitúcia ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie |- | rowspan="4" | [[Slovenská televízia a rozhlas]] | [[Súbor:STVR 1 (2026).svg|22px]] | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] | televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriály a zábavné show |- | [[Súbor:STVR 2 (2026).svg|32px]] | [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] | televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy |- | [[Súbor:STVR Sport (2026).svg|72px]] | [[Šport (RTVS)|Šport]] | televízia zameraná na šport |- | [[Súbor:STVR 24 (2026).svg|52px]] | [[24 (spravodajská stanica STVR)|24]] | televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] |} == Súkromné televízne stanice == === Celoplošné === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! Vlastník ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie ! Vysiela od |- | rowspan="9" | [[Central European Media Enterprises|CME]] Europe (MARKÍZA - SLOVAKIA; TV Nova) | [[Súbor:Markíza (2022).svg|102x102bod]] | [[TV Markíza|Markíza]] | Všeobecná televízia | 31. augusta 1996 |- | [[Súbor:Markíza Doma (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza Doma]] | Všeobecná, orientovaná na ženy | 31. augusta 2009 |- | [[Súbor:Markíza Dajto (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza Dajto]] | Všeobecná, orientovaná na mužov | 20. augusta 2012 |- | [[Súbor:Markíza KRIMI (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza KRIMI]] | Detektívna a kriminálna tematika | 6. júna 2022 |- | [[Súbor:Markíza Klasik.svg|102x102bod]] |[[Markíza Klasik]] |Archívna tematika, orientovaná na starých dobrých ľudí |15. júla 2024 |- | [[Súbor:TV Nova International (2024, blue box).svg|72x72bod]] | [[Nova International]] | Všeobecná televízia | 1. februára 2016 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 3 SK.png|72px]] | Nova Sport 3 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 4 SK.png|72px]] | Nova Sport 4 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | | Nova Sport 5 SK | Športová televízia | 29. február 2024 |- | rowspan="4" | GES GROUP (FTV Prima) | [[Súbor:Prima SK.svg|94x94bod]] | [[Prima SK]] | Všeobecná televízia | 23. januára 2017 |- |[[Súbor:Prima COOL SK logo.png|72px]] |[[Prima COOL SK]] |Všeobecná, zameraná na mladých mužov |27. máj 2024 |- |[[Súbor:Prima Love SK..png|stred|107x107bod|.]] |[[Prima COOL SK|Prima Love SK]] |Všeobecná, zameraná na mladé ženy |1. november 2024 |- |[[Súbor:Prima Krimi SK.png|stred|141x141bod|.]] |Prima Krimi SK |Detektívna a kriminálna tematika |1. september 2025 |- | rowspan="9" | JOJ Media House (Slovenská produkčná / MAC TV) | [[Súbor:Logo TV JOJ - 2020.svg|54x54pixelů]] | [[JOJ]] | Všeobecná televízia | 2. marca 2002 |- | [[Súbor:TV JOJ Plus logo (2).png|80x80pixelů]] | [[JOJ Plus|PLUS]] | Všeobecná, orientovaná na mužov a mladých | 5. októbra 2008 |- | [[Súbor:JOJ Krimi.png|stred|107x107bod|.]] | JOJ Krimi | Detektívna a kriminálna tematika | 15. apríla 2013 |- | [[Súbor:JOJ Cinema.png|72px]] | [[JOJ Cinema|JOJ Cinema]] | Filmy televízia | 15. júna 2015 |- | [[Súbor:Jojko.png|72px]] | [[TV Jojko|Jojko]] | Televízia pre deti | 1. januára 2020 |- | [[Súbor:Jojsport.png|72px]] | [[JOJ Šport|JOJ ŠPORT]] | Športová televízia | 16. septembra 2021 |- | [[Súbor:JOJ24.png|stred|116x116bod|.]] | [[JOJ 24]] | Spravodajská televízia | 2. októbra 2022 |- |[[Súbor:JOJ Svet.svg|72x72bod]] |[[JOJ Svet]] |Dokumentárna televízia |15. augusta 2023 |- |[[Súbor:JOJ Šport 2 Logo.png|stred|122x122bod|.]] |JOJ ŠPORT 2 |Športová televízia |21. januára 2025 |- | rowspan="4" | Kanal1 Group | [[Súbor:RIK-K1-7.svg|stred|136x136bod|.]] | [[TV RiK]] | Televízia pre deti | 1. januára 2015 / 26. novembra 2020 |- |[[Súbor:Kanal1..png|stred|74x74bod]] | [[Kanal 1|Kanal_1_(Slovensko)]] | Dokumentárna televízia | 15. marec 2023 |- | [[Súbor:KANAL_1_SPORT_lemon.svg|72px]] | Kanal1 Sport | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | [[Súbor:KANAL1_XTRA_green.svg|72px]] | Kanal1 Xtra | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | Blueberg Media (C.E.N.) | [[Súbor:TA3 (2021).svg|72px]] | TA3 | Spravodajská televízia | 11. septembra 2001 |- |TV Extra Partners SK |[[Súbor:DVTV Extra.png|stred|88x88bod|.]] |DVTV EXTRA SK |Spravodajská televízia | |- |FLOK |[[Súbor:TV Doktor.png|stred|63x63bod|.]] | TV Doktor | Zdravotnícka televízia | |- | rowspan="2" | ASTEON Trade |[[Súbor:Volant TV.png|stred|67x67bod|.]] | Volant | Motoristická televízia | |- | | Body in Balance | Televízia orientovaná na životný štýl | |- | rowspan="2" | MP Media Production | | SKVELÉ TV | Dokumentárna televízia | |- | [[Súbor:Logo Park TV.png|72px]] | PARK TV | Dokumentárna televízia | máj 2018 |- |See & Go | |DOK TV |Dokumentárna televízia | |- | [[Konferencia biskupov Slovenska]] (TV LUX) | [[Súbor:Logo TV Lux.svg|72px]] | [[TV LUX]] | Katolícka televízia | 4. mája 2008 |- | Mládež pre Krista (LifeTv) | [[Súbor:Logo Life TV.png|72px]] | [[LifeTv|Life Tv]] | Kresťanská televízia | 1. októbra 2016 |- |Godzone | |GODZONE TV |Hudobná kresťanská televízia | |- | rowspan="3" | NUNEZ NFE (TV SERVICES / McBoxs) | [[Súbor:Logo Senzi TV.svg|72px]] | [[TV Senzi]] | Hudobná televízia | 1. septembra 2013 |- | [[Súbor:Logo TV Folklorika.svg|72px]] | [[TV Folklorika]] | Hudobná televízia | 1. júna 2018 |- |[[Súbor:LALA TV.png|stred|112x112bod|.]] | [[Lala TV|LALA TV]] | Hudobná televízia pre deti | 1. apríla 2019 |- | TURBO TV MEDIA / TURBO TV |[[Súbor:Turbo TV.png|stred|98x98bod|.]] | TURBO TV | Televízia pre deti a rodinu | 26. augusta 2022 |- | MEDIATEX / PHONOTEX | [[Súbor:Logo TV 8.png|145x145pixelů]] | [[TV8]] | Interaktívna televízia | 1. februára 2010 |- | NITRANET | [[Súbor:Logo TV 9.png|72px]] | TV9 | Spravodajská televízia | |- |ZSTV Media | |TV Slovensko |Spravodajská televízia | |- |CANAL+ |[[Súbor:Canal+ Sport.png|stred|110x110bod|.]] |CANAL+ SPORT SK |Športová televízia |4. august 2022 |- |[[O2 Slovakia|O2]] | [[Súbor:Logo TV Premier Sport 1.png|131x131pixelů]] | PREMIER SPORT 1 SK | Športová televízia | 9. augusta 2019 |- | rowspan="3" |DCZ PRODUCTION |[[Súbor:Premier Sport 3.png|stred|148x148bod]] |PREMIER SPORT 3 |Športová televízia |1. január 2024 |- | |PREMIER SPORT 3 EXTRA |Športová televízia |1. september 2024 |- |[[Súbor:Strike TV.png|stred|53x53bod|.]] |STRIKE TV |Zábavná a športová televízia | |- | rowspan="5" |[[Antik Telecom]] |[[Súbor:Logo HaHa TV.png|72px]] |Haha TV |Zábavná televízia| Zábavná televízia |- | |Tanečné sútaže |Športová televízia | |- | |TV Piánko |Relaxačná televízia| Relaxačná televízia |- | |TV Piánko 4K |Relaxačná televízia | |- | |TV Piánko + 4K |Relaxačná televízia | |- |SPI International |[[Súbor:FILMBOX+ one.svg|stred|90x90bod|.]] |FILMBOX+ One |Filmová televízia |28. október 2005 |} === Regionálne a lokálne televízne stanice === {| class="wikitable sortable" style="center" ! Stanica !Logo ! Mesto / región |- | [[ATV nad Hronom|ATV]] | | [[Žiar nad Hronom]] |- | [[AVT Nonstop]] | | [[Prievidza]] |- | [[Bánovské televízne vysielanie]] | | [[Bánovce nad Bebravou]] |- | [[BTV]] | | [[Bardejov]] |- | [[CE TV]] | | [[Nitra]] |- | [[DTV]] | | [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Bratislava-Devínska Nová Ves]] |- | [[Dúbravská televízia]] | | [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislava-Dúbravka]] |- | [[Fenix (televízia)|Fenix]] | | [[Žilina]] |- | [[Hlohovská televízia]] | | [[Hlohovec]] |- | [[Humenská televízia]] | | [[Humenné]] |- | [[LTS]] | | [[Levice]] |- | [[Malacká televízia]] | | [[Malacky]] |- | [[MsTV Komárno]] | | [[Komárno]] |- | [[KTV]] | | [[Kežmarok]] |- | [[KTV]] | | [[Kysuce]] |- | [[MTR]] | | [[Ružomberok]] |- | [[Martin TV]] | | [[Martin]] |- | [[MTT]] | | [[Trnava]] |- | [[NZTV]] | | [[Nové Zámky]] |- | [[PTV]] | | [[Púchov]] |- | [[RTV]] | | [[Prievidza]] |- | [[RTV Banská Bystrica]] | | [[Banská Bystrica]] |- | [[RTV Krea]] | | [[Galanta]] |- | [[Severka (televízia)|Severka]] | | [[Žilina]] |- | [[Staromestská TV]] | | [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] |- | [[Štúrovská televízia]] | | [[Štúrovo]] |- | [[TV 56]] | | [[Žilina]] |- | [[TV B52]] | | [[Vranov nad Topľou]] |- | [[TV Bratislava]] |[[Súbor:TV Bratislava.png|stred|bezrámu]] | [[Bratislava]] |- | [[TV Hronka]] | | [[Banská Bystrica]] |- | [[TV Karpaty]] | | [[Piešťany]] |- | [[TV Liptov]] | | [[Liptovský Mikuláš]] |- | [[TV Mistral]] | | [[Michalovce]] |- | [[TV Močenok]] || |- | [[TV Moldava - Szepsi TV]] | | [[Moldava nad Bodvou]] |- | [[TV Myjava]] | | [[Myjava]] |- | [[TV Naša]] | | [[Košice]] |- | [[TV Nitrička]] |[[Súbor:Tv-nitricka.png|stred|bezrámu]] | [[Nitra]] |- | [[TV Nové Zámky]] |[[Súbor:TV Nové Zámky.png|stred|104x104bod|.]] | [[Nové Zámky]] |- | [[TV Oravia]] | | [[Námestovo]] |- | [[TV Panoráma]] | | [[Žarnovica]] |- | [[TV Pezinok]] |[[Súbor:TV Pezinok.jpg|stred|bezrámu]] | [[Pezinok]] |- | [[TV Pohoda]] | | [[Nové Mesto nad Váhom]] |- | [[TV Poprad]] | | [[Poprad]] |- |[[TV Považie]] | | |- | [[TV Prešov]] | | [[Prešov]] |- | [[TV7 (Slovensko)|TV7]] | | [[Prešov]] |- | [[TV Púchov]] | | [[Púchov]] |- | [[TV Raj]] | | [[Žilina]] |- | [[TV Reduta]] | | [[Spišská Nová Ves]] |- | [[TV Region]] | | [[Východné Slovensko]] |- | [[TV Rimava]] | | [[Rimavská Sobota]] |- | [[TVR]] | | [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]] |- | [[TV Sen]] | | [[Senica]] |- | [[TV Skalica]] | | [[Skalica]] |- | [[TVT]] | | [[Turzovka]] |- | [[TV Teleprior]] || |- | [[TV Trenčianske Teplice]] | | [[Trenčianske Teplice]] |- | [[TV Turiec]] | | [[Martin]] |- | [[TV Wywar]] | | [[Holíč]] |- | [[TV Zemplín]] | | [[Zemplín]] |- | [[Vaša TV]] | | [[Čadca]] |- | [[FC Spartak Trnava|Spartak.tv]] | | [[Trnava]] |- | TV Romana |[[Súbor:TV Romana.png|stred|76x76bod|.]] | Rómske regióny |- | TV Régió | | Maďarské regióny |} === Promo a info kanály === {| class="wikitable" |+ !Kanál !Operátor |- |Antik info TV |Antik Telecom |- |SATRO PROMO |SATRO |} == Študentské televízne stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Názov !Logo ! Miesto vysielania ! Mesto |- | í-Téčko | | Žilinská univerzita | [[Žilina]] |- | Televízia VECTER | | Bratislavská študentská TV | rowspan="2" | [[Bratislava]] |- | MC2 | | Slovenská technická univerzita |- | FMK TV | | Univerzita sv. Cyrila a Metoda | [[Trnava]] |- | TV UNICA | | Katolícka univerzita | [[Ružomberok]] |- | DUBNICKA.TV | | Gymnázium | [[Dubnica nad Váhom]] |- | Študentská televízia | | Technická univerzita | [[Košice]] |- | [[Mediálka TV]] |[[Súbor:Logotvm.png|stred|bezrámu]] | Prešovská univerzita | [[Prešov]] |} == Zaniknuté stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Stanica !Logo ! Vysielanie ! Poznámka |- | [[TA 3 (1991 – 1992)]] | | od 6. júna 1991 do 30. septembra 1992 | vtedy ako tretia stanica [[Slovenská televízia|STV]] |- | [[Danubius Cable TV]] |[[Súbor:Danubius Cable TV logo.jpg|stred|bezrámu]] | od 16. januára do 16. mája 1995<ref>http://www.ivankrasko.sk/arch_post.html</ref> | prvá súkromná televízia na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-1-dctv.html |dátum prístupu=2013-04-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140108051217/http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-1-dctv.html |dátum archivácie=2014-01-08 }}</ref> |- | [[TV Sever]] | | od 18. februára 1995 do konca apríla 1996<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Slovenské komerčné televízie: Ako to všetko začalo (2.) TV Sever|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-2-tv-sever.html|dátum prístupu=2017-02-26|jazyk=sk}}</ref> | |- | [[VTV]] |[[Súbor:Vtv logo male.jpg|stred|bezrámu]] | od 22. apríla 1995 do 9. februára 2000 | |- | [[TV Nové Mesto]] | | od roku 1996 do roku 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.banm.sk/co-nove-v-novom-meste-zapnite-si-tv-bratislava/ |dátum prístupu=2014-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150923182115/http://www.banm.sk/co-nove-v-novom-meste-zapnite-si-tv-bratislava/ |dátum archivácie=2015-09-23 }}</ref> | |- | [[TV Luna]] | | od 27. novembra 1999<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/o-poznanie-bohatsi-.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101218223702/http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/o-poznanie-bohatsi-.html |date=2010-12-18 }} O poznanie bohatší?</ref> do 24. septembra 2001 | |- | [[TV Global]] | | od 25. marca 2000 do 2. marca 2002 | 2. marca 2002 ju nahradila TV JOJ |- | [[TVA]] | | od 5. mája 2003 do roku 2012 | |- | [[TV Patriot]] | | od roku 2006 do 1. augusta 2012 | 1. septembra 2012 ohlásila ukončenie činnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Televízia Patriot definitívne skončí, vysielanie už neobnoví |url=http://www.zive.sk/televizia-patriot-definitivne-skonci-vysielanie-uz-neobnovi/sc-4-a-303251/default.aspx |dátum prístupu=2012-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120826020120/http://www.zive.sk/televizia-patriot-definitivne-skonci-vysielanie-uz-neobnovi/sc-4-a-303251/default.aspx |dátum archivácie=2012-08-26 }}</ref> |- | [[TV Centrum]] | | od roku 2006 do 20. februára 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.rvr.sk/sk/spravy/?aktualitaId=1910 |dátum prístupu=2014-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141220064336/http://www.rvr.sk/sk/spravy/?aktualitaId=1910 |dátum archivácie=2014-12-20 }}</ref> | |- |[[Jednotka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|stred|bezrámu]] | rowspan="3" |od 8. augusta 2008 do 30. júna 2011 | rowspan="3" | |- |[[Dvojka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Dvojka (2004-2012).png|stred|bezrámu]] |- | [[Trojka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Trojka (2008-2011).jpg|stred|bezrámu]] |- | [[Musiq1]] | | od novembra 2008 do 14. februára 2015<ref>http://www.zive.sk/clanok/102443/slovenska-hudobna-stanica-musiq1-dnes-ukonci-vysielanie</ref><ref>http://www.parabola.cz/clanky/5494/slovenska-musiq1-ukoncuje-provoz/</ref> | |- | [[Residence TV]] | | od 2. septembra 2009 do roku 2013 | |- | [[TV Fooor]] |[[Súbor:Fooor.png|stred|160x160bod|.]] | od 25. februára 2013 do 31. decembra 2013 | |- | [[Slovak Sport.TV 1]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 25. júna 2012 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 2]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 1. augusta 2013 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 3]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 16. septembra 2013 do 15. januára 2015 | |- | [[Digi Liga Majstrov 1]] | | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Liga Majstrov 2]] | | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Sport 4]] |[[Súbor:DIGI Sport 4.svg|stred|bezrámu]] | od 21. augusta 2014 do 9. augusta 2019 | |- | [[Digi Sport 5]] | | od 21. augusta 2014 do 31. decembra 2019 | |- | [[Orange Šport]] |[[Súbor:Orange Sport Slovakia logo.png|stred|bezrámu]] | od 15. augusta 2018 do 30. júna 2021 | |- | [[Trojka (RTVS)]] |[[Súbor:Trojka logo.svg|stred|bezrámu]] | od 22. december 2019 do 30. november 2022 | |- |[[TV Trenčín]] |[[Súbor:TV Trenčín.png|stred|bezrámu]] |od 17. septembra 2001 – 2011 |mesto zmluvu predčasne vypovedalo |- | CHUCK TV |[[Súbor:Chuck TV.png|stred|90x90bod|.]] | od 7. mája 2021 do 31. decembra 2022 | |- | Ťuki TV |[[Súbor:Ťuki TV.png|alt=.|stred|49x49bod]] |od 1. júna 2015 do 4. marca 2025 | |} == Vznik a zánik staníc == * 1. júna 2021 káblový operátor UPC rozšíril ponuku TV služieb o tri nové slovenské stanice. Ide o už predtým existujúcu hudobnú stanicu [[TV Folklorika]], ktorej skončila exkluzivita v Slovak Telekome, a stanicu venovanú najmä Rómom – [[TV Romana]]. Všetky tri sa stali súčasťou základného balíka UPC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPC rozšírilo ponuku o tri slovenské televízie, vrátane TV Folklorika|url=https://www.satelitnatv.sk/2021/06/upc-rozsirilo-ponuku-o-tri-slovenske-televizie-vratane-tv-folklorika/|dátum vydania=2021-06-01|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * http://www.srvs.sk/studenti/studentske-televizie {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201019235718/http://www.srvs.sk/studenti/studentske-televizie |date=2020-10-19 }} * http://itecko.uniza.sk/ * http://www.fmktv.sk/ * https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/tv-medialka {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150416235057/http://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/tv-medialka |date=2015-04-16 }} * http://www.studenttv.sk/ * https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/mc2-prva-studentska-on-line-televizia.html?page_id=4901 * [https://www.folklorika.tv Folklorika - prvá folklórna televízia na Slovensku] * [https://romana.tv Romana - rómske spravodajstvo a rómska televízia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210811101313/https://romana.tv/ |date=2021-08-11 }} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Televízne stanice]] pvem43t5fisjnc4yx7h0vy9ui6xz39d 8356765 8356617 2026-08-16T05:08:18Z ~2026-44665-43 302919 hotovo 8356765 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam televíznych staníc na Slovensku'''. == Rozdelenie televíznych staníc == Televízne stanice možno rozdeliť napríklad podľa majetkovej podstaty na verejnoprávne a súkromné. Štátnu [[Regulácia|reguláciu]] v oblasti [[Vysielanie|vysielania]] a [[Retransmisia|retransmisie]] vykonáva [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]]. To znamená, že rozhoduje o [[Licencia|licenciách]] a [[Registrácia|registráciách]] pre vysielateľov, plánoch využitia frekvenčného spektra na vysielanie a pod. Zo správy Rady za rok [[2018]] vyplýva, že licencie na [[Slovensko|Slovensku]] sú udeľované na: * I. Multiregionálne vysielanie * II. Regionálne vysielanie * III. Lokálne vysielanie * IV. Licencie na [[digitálne vysielanie]] Pod IV. digitálne vysielanie spadajú aj [[Internetová televízia|internetové televízie]], <!-- v česku K největším poskytovatelům internetové televize patří nezávislé služby jako Netflix a Amazon Video, služby vlastněné tradičními televizemi (HBO Go, Hulu) či videoportály YouTube a Vimeo. V Česku patří k internetovým televizím např. Stream.cz, MALL.TV nebo DVTV. či aj toto ma regulovat Rada neviem -->ktorých televízny obsah (napr. webový seriál) je šírený ako tzv. [[webová televízia]]. Tento článok sa nevenuje digitálnemu televíznemu vysielaniu (pozri zatiaľ [[stríming]]). == Verejnoprávne televízne stanice == {| class="wikitable" |- ! Inštitúcia ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie |- | rowspan="4" | [[Slovenská televízia a rozhlas]] | [[Súbor:STVR 1 (2026).svg|22px]] | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] | televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriály a zábavné show |- | [[Súbor:STVR 2 (2026).svg|32px]] | [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] | televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy |- | [[Súbor:STVR Sport (2026).svg|72px]] | [[Šport (RTVS)|Šport]] | televízia zameraná na šport |- | [[Súbor:STVR 24 (2026).svg|52px]] | [[24 (spravodajská stanica STVR)|24]] | televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] |} == Súkromné televízne stanice == === Celoplošné === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! Vlastník ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie ! Vysiela od |- | rowspan="9" | [[Central European Media Enterprises|CME]] Europe (MARKÍZA - SLOVAKIA; TV Nova) | [[Súbor:Markíza (2022).svg|102x102bod]] | [[TV Markíza|Markíza]] | Všeobecná televízia | 31. augusta 1996 |- | [[Súbor:Markíza Doma (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza Doma]] | Všeobecná, orientovaná na ženy | 31. augusta 2009 |- | [[Súbor:Markíza Dajto (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza Dajto]] | Všeobecná, orientovaná na mužov | 20. augusta 2012 |- | [[Súbor:Markíza KRIMI (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza KRIMI]] | Detektívna a kriminálna tematika | 6. júna 2022 |- | [[Súbor:Markíza Klasik.svg|102x102bod]] |[[Markíza Klasik]] |Archívna tematika, orientovaná na starých dobrých ľudí |15. júla 2024 |- | [[Súbor:TV Nova International (2024, blue box).svg|72x72bod]] | [[Nova International]] | Všeobecná televízia | 1. februára 2016 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 3 SK.png|72px]] | Nova Sport 3 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 4 SK.png|72px]] | Nova Sport 4 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | | Nova Sport 5 SK | Športová televízia | 29. február 2024 |- | rowspan="4" | GES GROUP (FTV Prima) | [[Súbor:Prima SK.svg|94x94bod]] | [[Prima SK]] | Všeobecná televízia | 23. januára 2017 |- |[[Súbor:Prima COOL SK logo.png|72px]] |[[Prima COOL SK]] |Všeobecná, zameraná na mladých mužov |27. máj 2024 |- |[[Súbor:Prima Love SK..png|stred|107x107bod|.]] |[[Prima COOL SK|Prima Love SK]] |Všeobecná, zameraná na mladé ženy |1. november 2024 |- |[[Súbor:Prima Krimi SK.png|stred|141x141bod|.]] |Prima Krimi SK |Detektívna a kriminálna tematika |1. september 2025 |- | rowspan="9" | JOJ Media House (Slovenská produkčná / MAC TV) | [[Súbor:Logo TV JOJ - 2020.svg|54x54pixelů]] | [[JOJ]] | Všeobecná televízia | 2. marca 2002 |- | [[Súbor:TV JOJ Plus logo (2).png|80x80pixelů]] | [[JOJ Plus|PLUS]] | Všeobecná, orientovaná na mužov a mladých | 5. októbra 2008 |- | [[Súbor:JOJ Krimi.png|stred|107x107bod|.]] | JOJ Krimi | Detektívna a kriminálna tematika | 15. apríla 2013 |- | [[Súbor:JOJ Cinema.png|72px]] | [[JOJ Cinema|JOJ Cinema]] | Filmy televízia | 15. júna 2015 |- | [[Súbor:Jojko.png|72px]] | [[TV Jojko|Jojko]] | Televízia pre deti | 1. januára 2020 |- | [[Súbor:Jojsport.png|72px]] | [[JOJ Šport|JOJ ŠPORT]] | Športová televízia | 16. septembra 2021 |- | [[Súbor:JOJ24.png|stred|116x116bod|.]] | [[JOJ 24]] | Spravodajská televízia | 2. októbra 2022 |- |[[Súbor:JOJ Svet.svg|72x72bod]] |[[JOJ Svet]] |Dokumentárna televízia |15. augusta 2023 |- |[[Súbor:JOJ Šport 2 Logo.png|stred|122x122bod|.]] |JOJ ŠPORT 2 |Športová televízia |21. januára 2025 |- | rowspan="4" | Kanal1 Group | [[Súbor:RIK-K1-7.svg|stred|136x136bod|.]] | [[TV RiK]] | Televízia pre deti | 1. januára 2015 / 26. novembra 2020 |- |[[Súbor:Kanal1..png|stred|74x74bod]] | [[Kanal 1|Kanal 1 (Slovensko)]] | Dokumentárna televízia | 15. marec 2023 |- | [[Súbor:KANAL_1_SPORT_lemon.svg|72px]] | Kanal1 Sport | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | [[Súbor:KANAL1_XTRA_green.svg|72px]] | Kanal1 Xtra | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | Blueberg Media (C.E.N.) | [[Súbor:TA3 (2021).svg|72px]] | TA3 | Spravodajská televízia | 11. septembra 2001 |- |TV Extra Partners SK |[[Súbor:DVTV Extra.png|stred|88x88bod|.]] |DVTV EXTRA SK |Spravodajská televízia | |- |FLOK |[[Súbor:TV Doktor.png|stred|63x63bod|.]] | TV Doktor | Zdravotnícka televízia | |- | rowspan="2" | ASTEON Trade |[[Súbor:Volant TV.png|stred|67x67bod|.]] | Volant | Motoristická televízia | |- | | Body in Balance | Televízia orientovaná na životný štýl | |- | rowspan="2" | MP Media Production | | SKVELÉ TV | Dokumentárna televízia | |- | [[Súbor:Logo Park TV.png|72px]] | PARK TV | Dokumentárna televízia | máj 2018 |- |See & Go | |DOK TV |Dokumentárna televízia | |- | [[Konferencia biskupov Slovenska]] (TV LUX) | [[Súbor:Logo TV Lux.svg|72px]] | [[TV LUX]] | Katolícka televízia | 4. mája 2008 |- | Mládež pre Krista (LifeTv) | [[Súbor:Logo Life TV.png|72px]] | [[LifeTv|Life Tv]] | Kresťanská televízia | 1. októbra 2016 |- |Godzone | |GODZONE TV |Hudobná kresťanská televízia | |- | rowspan="3" | NUNEZ NFE (TV SERVICES / McBoxs) | [[Súbor:Logo Senzi TV.svg|72px]] | [[TV Senzi]] | Hudobná televízia | 1. septembra 2013 |- | [[Súbor:Logo TV Folklorika.svg|72px]] | [[TV Folklorika]] | Hudobná televízia | 1. júna 2018 |- |[[Súbor:LALA TV.png|stred|112x112bod|.]] | [[Lala TV|LALA TV]] | Hudobná televízia pre deti | 1. apríla 2019 |- | TURBO TV MEDIA / TURBO TV |[[Súbor:Turbo TV.png|stred|98x98bod|.]] | TURBO TV | Televízia pre deti a rodinu | 26. augusta 2022 |- | MEDIATEX / PHONOTEX | [[Súbor:Logo TV 8.png|145x145pixelů]] | [[TV8]] | Interaktívna televízia | 1. februára 2010 |- | NITRANET | [[Súbor:Logo TV 9.png|72px]] | TV9 | Spravodajská televízia | |- |ZSTV Media | |TV Slovensko |Spravodajská televízia | |- |CANAL+ |[[Súbor:Canal+ Sport.png|stred|110x110bod|.]] |CANAL+ SPORT SK |Športová televízia |4. august 2022 |- |[[O2 Slovakia|O2]] | [[Súbor:Logo TV Premier Sport 1.png|131x131pixelů]] | PREMIER SPORT 1 SK | Športová televízia | 9. augusta 2019 |- | rowspan="3" |DCZ PRODUCTION |[[Súbor:Premier Sport 3.png|stred|148x148bod]] |PREMIER SPORT 3 |Športová televízia |1. január 2024 |- | |PREMIER SPORT 3 EXTRA |Športová televízia |1. september 2024 |- |[[Súbor:Strike TV.png|stred|53x53bod|.]] |STRIKE TV |Zábavná a športová televízia | |- | rowspan="5" |[[Antik Telecom]] |[[Súbor:Logo HaHa TV.png|72px]] |Haha TV |Zábavná televízia| Zábavná televízia |- | |Tanečné sútaže |Športová televízia | |- | |TV Piánko |Relaxačná televízia| Relaxačná televízia |- | |TV Piánko 4K |Relaxačná televízia | |- | |TV Piánko + 4K |Relaxačná televízia | |- |SPI International |[[Súbor:FILMBOX+ one.svg|stred|90x90bod|.]] |FILMBOX+ One |Filmová televízia |28. október 2005 |} === Regionálne a lokálne televízne stanice === {| class="wikitable sortable" style="center" ! Stanica !Logo ! Mesto / región |- | [[ATV nad Hronom|ATV]] | | [[Žiar nad Hronom]] |- | [[AVT Nonstop]] | | [[Prievidza]] |- | [[Bánovské televízne vysielanie]] | | [[Bánovce nad Bebravou]] |- | [[BTV]] | | [[Bardejov]] |- | [[CE TV]] | | [[Nitra]] |- | [[DTV]] | | [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Bratislava-Devínska Nová Ves]] |- | [[Dúbravská televízia]] | | [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislava-Dúbravka]] |- | [[Fenix (televízia)|Fenix]] | | [[Žilina]] |- | [[Hlohovská televízia]] | | [[Hlohovec]] |- | [[Humenská televízia]] | | [[Humenné]] |- | [[LTS]] | | [[Levice]] |- | [[Malacká televízia]] | | [[Malacky]] |- | [[MsTV Komárno]] | | [[Komárno]] |- | [[KTV]] | | [[Kežmarok]] |- | [[KTV]] | | [[Kysuce]] |- | [[MTR]] | | [[Ružomberok]] |- | [[Martin TV]] | | [[Martin]] |- | [[MTT]] | | [[Trnava]] |- | [[NZTV]] | | [[Nové Zámky]] |- | [[PTV]] | | [[Púchov]] |- | [[RTV]] | | [[Prievidza]] |- | [[RTV Banská Bystrica]] | | [[Banská Bystrica]] |- | [[RTV Krea]] | | [[Galanta]] |- | [[Severka (televízia)|Severka]] | | [[Žilina]] |- | [[Staromestská TV]] | | [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] |- | [[Štúrovská televízia]] | | [[Štúrovo]] |- | [[TV 56]] | | [[Žilina]] |- | [[TV B52]] | | [[Vranov nad Topľou]] |- | [[TV Bratislava]] |[[Súbor:TV Bratislava.png|stred|bezrámu]] | [[Bratislava]] |- | [[TV Hronka]] | | [[Banská Bystrica]] |- | [[TV Karpaty]] | | [[Piešťany]] |- | [[TV Liptov]] | | [[Liptovský Mikuláš]] |- | [[TV Mistral]] | | [[Michalovce]] |- | [[TV Močenok]] || |- | [[TV Moldava - Szepsi TV]] | | [[Moldava nad Bodvou]] |- | [[TV Myjava]] | | [[Myjava]] |- | [[TV Naša]] | | [[Košice]] |- | [[TV Nitrička]] |[[Súbor:Tv-nitricka.png|stred|bezrámu]] | [[Nitra]] |- | [[TV Nové Zámky]] |[[Súbor:TV Nové Zámky.png|stred|104x104bod|.]] | [[Nové Zámky]] |- | [[TV Oravia]] | | [[Námestovo]] |- | [[TV Panoráma]] | | [[Žarnovica]] |- | [[TV Pezinok]] |[[Súbor:TV Pezinok.jpg|stred|bezrámu]] | [[Pezinok]] |- | [[TV Pohoda]] | | [[Nové Mesto nad Váhom]] |- | [[TV Poprad]] | | [[Poprad]] |- |[[TV Považie]] | | |- | [[TV Prešov]] | | [[Prešov]] |- | [[TV7 (Slovensko)|TV7]] | | [[Prešov]] |- | [[TV Púchov]] | | [[Púchov]] |- | [[TV Raj]] | | [[Žilina]] |- | [[TV Reduta]] | | [[Spišská Nová Ves]] |- | [[TV Region]] | | [[Východné Slovensko]] |- | [[TV Rimava]] | | [[Rimavská Sobota]] |- | [[TVR]] | | [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]] |- | [[TV Sen]] | | [[Senica]] |- | [[TV Skalica]] | | [[Skalica]] |- | [[TVT]] | | [[Turzovka]] |- | [[TV Teleprior]] || |- | [[TV Trenčianske Teplice]] | | [[Trenčianske Teplice]] |- | [[TV Turiec]] | | [[Martin]] |- | [[TV Wywar]] | | [[Holíč]] |- | [[TV Zemplín]] | | [[Zemplín]] |- | [[Vaša TV]] | | [[Čadca]] |- | [[FC Spartak Trnava|Spartak.tv]] | | [[Trnava]] |- | TV Romana |[[Súbor:TV Romana.png|stred|76x76bod|.]] | Rómske regióny |- | TV Régió | | Maďarské regióny |} === Promo a info kanály === {| class="wikitable" |+ !Kanál !Operátor |- |Antik info TV |Antik Telecom |- |SATRO PROMO |SATRO |} == Študentské televízne stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Názov !Logo ! Miesto vysielania ! Mesto |- | í-Téčko | | Žilinská univerzita | [[Žilina]] |- | Televízia VECTER | | Bratislavská študentská TV | rowspan="2" | [[Bratislava]] |- | MC2 | | Slovenská technická univerzita |- | FMK TV | | Univerzita sv. Cyrila a Metoda | [[Trnava]] |- | TV UNICA | | Katolícka univerzita | [[Ružomberok]] |- | DUBNICKA.TV | | Gymnázium | [[Dubnica nad Váhom]] |- | Študentská televízia | | Technická univerzita | [[Košice]] |- | [[Mediálka TV]] |[[Súbor:Logotvm.png|stred|bezrámu]] | Prešovská univerzita | [[Prešov]] |} == Zaniknuté stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Stanica !Logo ! Vysielanie ! Poznámka |- | [[TA 3 (1991 – 1992)]] | | od 6. júna 1991 do 30. septembra 1992 | vtedy ako tretia stanica [[Slovenská televízia|STV]] |- | [[Danubius Cable TV]] |[[Súbor:Danubius Cable TV logo.jpg|stred|bezrámu]] | od 16. januára do 16. mája 1995<ref>http://www.ivankrasko.sk/arch_post.html</ref> | prvá súkromná televízia na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-1-dctv.html |dátum prístupu=2013-04-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140108051217/http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-1-dctv.html |dátum archivácie=2014-01-08 }}</ref> |- | [[TV Sever]] | | od 18. februára 1995 do konca apríla 1996<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Slovenské komerčné televízie: Ako to všetko začalo (2.) TV Sever|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-2-tv-sever.html|dátum prístupu=2017-02-26|jazyk=sk}}</ref> | |- | [[VTV]] |[[Súbor:Vtv logo male.jpg|stred|bezrámu]] | od 22. apríla 1995 do 9. februára 2000 | |- | [[TV Nové Mesto]] | | od roku 1996 do roku 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.banm.sk/co-nove-v-novom-meste-zapnite-si-tv-bratislava/ |dátum prístupu=2014-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150923182115/http://www.banm.sk/co-nove-v-novom-meste-zapnite-si-tv-bratislava/ |dátum archivácie=2015-09-23 }}</ref> | |- | [[TV Luna]] | | od 27. novembra 1999<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/o-poznanie-bohatsi-.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101218223702/http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/o-poznanie-bohatsi-.html |date=2010-12-18 }} O poznanie bohatší?</ref> do 24. septembra 2001 | |- | [[TV Global]] | | od 25. marca 2000 do 2. marca 2002 | 2. marca 2002 ju nahradila TV JOJ |- | [[TVA]] | | od 5. mája 2003 do roku 2012 | |- | [[TV Patriot]] | | od roku 2006 do 1. augusta 2012 | 1. septembra 2012 ohlásila ukončenie činnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Televízia Patriot definitívne skončí, vysielanie už neobnoví |url=http://www.zive.sk/televizia-patriot-definitivne-skonci-vysielanie-uz-neobnovi/sc-4-a-303251/default.aspx |dátum prístupu=2012-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120826020120/http://www.zive.sk/televizia-patriot-definitivne-skonci-vysielanie-uz-neobnovi/sc-4-a-303251/default.aspx |dátum archivácie=2012-08-26 }}</ref> |- | [[TV Centrum]] | | od roku 2006 do 20. februára 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.rvr.sk/sk/spravy/?aktualitaId=1910 |dátum prístupu=2014-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141220064336/http://www.rvr.sk/sk/spravy/?aktualitaId=1910 |dátum archivácie=2014-12-20 }}</ref> | |- |[[Jednotka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|stred|bezrámu]] | rowspan="3" |od 8. augusta 2008 do 30. júna 2011 | rowspan="3" | |- |[[Dvojka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Dvojka (2004-2012).png|stred|bezrámu]] |- | [[Trojka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Trojka (2008-2011).jpg|stred|bezrámu]] |- | [[Musiq1]] | | od novembra 2008 do 14. februára 2015<ref>http://www.zive.sk/clanok/102443/slovenska-hudobna-stanica-musiq1-dnes-ukonci-vysielanie</ref><ref>http://www.parabola.cz/clanky/5494/slovenska-musiq1-ukoncuje-provoz/</ref> | |- | [[Residence TV]] | | od 2. septembra 2009 do roku 2013 | |- | [[TV Fooor]] |[[Súbor:Fooor.png|stred|160x160bod|.]] | od 25. februára 2013 do 31. decembra 2013 | |- | [[Slovak Sport.TV 1]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 25. júna 2012 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 2]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 1. augusta 2013 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 3]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 16. septembra 2013 do 15. januára 2015 | |- | [[Digi Liga Majstrov 1]] | | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Liga Majstrov 2]] | | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Sport 4]] |[[Súbor:DIGI Sport 4.svg|stred|bezrámu]] | od 21. augusta 2014 do 9. augusta 2019 | |- | [[Digi Sport 5]] | | od 21. augusta 2014 do 31. decembra 2019 | |- | [[Orange Šport]] |[[Súbor:Orange Sport Slovakia logo.png|stred|bezrámu]] | od 15. augusta 2018 do 30. júna 2021 | |- | [[Trojka (RTVS)]] |[[Súbor:Trojka logo.svg|stred|bezrámu]] | od 22. december 2019 do 30. november 2022 | |- |[[TV Trenčín]] |[[Súbor:TV Trenčín.png|stred|bezrámu]] |od 17. septembra 2001 – 2011 |mesto zmluvu predčasne vypovedalo |- | CHUCK TV |[[Súbor:Chuck TV.png|stred|90x90bod|.]] | od 7. mája 2021 do 31. decembra 2022 | |- | Ťuki TV |[[Súbor:Ťuki TV.png|alt=.|stred|49x49bod]] |od 1. júna 2015 do 4. marca 2025 | |} == Vznik a zánik staníc == * 1. júna 2021 káblový operátor UPC rozšíril ponuku TV služieb o tri nové slovenské stanice. Ide o už predtým existujúcu hudobnú stanicu [[TV Folklorika]], ktorej skončila exkluzivita v Slovak Telekome, a stanicu venovanú najmä Rómom – [[TV Romana]]. Všetky tri sa stali súčasťou základného balíka UPC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPC rozšírilo ponuku o tri slovenské televízie, vrátane TV Folklorika|url=https://www.satelitnatv.sk/2021/06/upc-rozsirilo-ponuku-o-tri-slovenske-televizie-vratane-tv-folklorika/|dátum vydania=2021-06-01|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * http://www.srvs.sk/studenti/studentske-televizie {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201019235718/http://www.srvs.sk/studenti/studentske-televizie |date=2020-10-19 }} * http://itecko.uniza.sk/ * http://www.fmktv.sk/ * https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/tv-medialka {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150416235057/http://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/tv-medialka |date=2015-04-16 }} * http://www.studenttv.sk/ * https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/mc2-prva-studentska-on-line-televizia.html?page_id=4901 * [https://www.folklorika.tv Folklorika - prvá folklórna televízia na Slovensku] * [https://romana.tv Romana - rómske spravodajstvo a rómska televízia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210811101313/https://romana.tv/ |date=2021-08-11 }} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Televízne stanice]] ae0trvw3urbd2oupfsdvia6x4awwguf 8356766 8356765 2026-08-16T05:09:15Z ~2026-44665-43 302919 este raz hotovo 8356766 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam televíznych staníc na Slovensku'''. == Rozdelenie televíznych staníc == Televízne stanice možno rozdeliť napríklad podľa majetkovej podstaty na verejnoprávne a súkromné. Štátnu [[Regulácia|reguláciu]] v oblasti [[Vysielanie|vysielania]] a [[Retransmisia|retransmisie]] vykonáva [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]]. To znamená, že rozhoduje o [[Licencia|licenciách]] a [[Registrácia|registráciách]] pre vysielateľov, plánoch využitia frekvenčného spektra na vysielanie a pod. Zo správy Rady za rok [[2018]] vyplýva, že licencie na [[Slovensko|Slovensku]] sú udeľované na: * I. Multiregionálne vysielanie * II. Regionálne vysielanie * III. Lokálne vysielanie * IV. Licencie na [[digitálne vysielanie]] Pod IV. digitálne vysielanie spadajú aj [[Internetová televízia|internetové televízie]], <!-- v česku K největším poskytovatelům internetové televize patří nezávislé služby jako Netflix a Amazon Video, služby vlastněné tradičními televizemi (HBO Go, Hulu) či videoportály YouTube a Vimeo. V Česku patří k internetovým televizím např. Stream.cz, MALL.TV nebo DVTV. či aj toto ma regulovat Rada neviem -->ktorých televízny obsah (napr. webový seriál) je šírený ako tzv. [[webová televízia]]. Tento článok sa nevenuje digitálnemu televíznemu vysielaniu (pozri zatiaľ [[stríming]]). == Verejnoprávne televízne stanice == {| class="wikitable" |- ! Inštitúcia ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie |- | rowspan="4" | [[Slovenská televízia a rozhlas]] | [[Súbor:STVR 1 (2026).svg|22px]] | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] | televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriály a zábavné show |- | [[Súbor:STVR 2 (2026).svg|32px]] | [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] | televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy |- | [[Súbor:STVR Sport (2026).svg|72px]] | [[Šport (RTVS)|Šport]] | televízia zameraná na šport |- | [[Súbor:STVR 24 (2026).svg|52px]] | [[24 (spravodajská stanica STVR)|24]] | televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] |} == Súkromné televízne stanice == === Celoplošné === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! Vlastník ! Logo ! Televízny kanál ! Zameranie ! Vysiela od |- | rowspan="9" | [[Central European Media Enterprises|CME]] Europe (MARKÍZA - SLOVAKIA; TV Nova) | [[Súbor:Markíza (2022).svg|102x102bod]] | [[TV Markíza|Markíza]] | Všeobecná televízia | 31. augusta 1996 |- | [[Súbor:Markíza Doma (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza Doma]] | Všeobecná, orientovaná na ženy | 31. augusta 2009 |- | [[Súbor:Markíza Dajto (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza Dajto]] | Všeobecná, orientovaná na mužov | 20. augusta 2012 |- | [[Súbor:Markíza KRIMI (2022).svg|102x102bod]] | [[Markíza KRIMI]] | Detektívna a kriminálna tematika | 6. júna 2022 |- | [[Súbor:Markíza Klasik.svg|102x102bod]] |[[Markíza Klasik]] |Archívna tematika, orientovaná na starých dobrých ľudí |15. júla 2024 |- | [[Súbor:TV Nova International (2024, blue box).svg|72x72bod]] | [[Nova International]] | Všeobecná televízia | 1. februára 2016 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 3 SK.png|72px]] | Nova Sport 3 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | [[Súbor:Logo Nova Sport 4 SK.png|72px]] | Nova Sport 4 SK | Športová televízia | 5. januára 2022 |- | | Nova Sport 5 SK | Športová televízia | 29. február 2024 |- | rowspan="4" | GES GROUP (FTV Prima) | [[Súbor:Prima SK.svg|94x94bod]] | [[Prima SK]] | Všeobecná televízia | 23. januára 2017 |- |[[Súbor:Prima COOL SK logo.png|72px]] |[[Prima COOL SK]] |Všeobecná, zameraná na mladých mužov |27. máj 2024 |- |[[Súbor:Prima Love SK..png|stred|107x107bod|.]] |[[Prima COOL SK|Prima Love SK]] |Všeobecná, zameraná na mladé ženy |1. november 2024 |- |[[Súbor:Prima Krimi SK.png|stred|141x141bod|.]] |Prima Krimi SK |Detektívna a kriminálna tematika |1. september 2025 |- | rowspan="9" | JOJ Media House (Slovenská produkčná / MAC TV) | [[Súbor:Logo TV JOJ - 2020.svg|54x54pixelů]] | [[JOJ]] | Všeobecná televízia | 2. marca 2002 |- | [[Súbor:TV JOJ Plus logo (2).png|80x80pixelů]] | [[JOJ Plus|PLUS]] | Všeobecná, orientovaná na mužov a mladých | 5. októbra 2008 |- | [[Súbor:JOJ Krimi.png|stred|107x107bod|.]] | JOJ Krimi | Detektívna a kriminálna tematika | 15. apríla 2013 |- | [[Súbor:JOJ Cinema.png|72px]] | [[JOJ Cinema|JOJ Cinema]] | Filmy televízia | 15. júna 2015 |- | [[Súbor:Jojko.png|72px]] | [[TV Jojko|Jojko]] | Televízia pre deti | 1. januára 2020 |- | [[Súbor:Jojsport.png|72px]] | [[JOJ Šport|JOJ ŠPORT]] | Športová televízia | 16. septembra 2021 |- | [[Súbor:JOJ24.png|stred|116x116bod|.]] | [[JOJ 24]] | Spravodajská televízia | 2. októbra 2022 |- |[[Súbor:JOJ Svet.svg|72x72bod]] |[[JOJ Svet]] |Dokumentárna televízia |15. augusta 2023 |- |[[Súbor:JOJ Šport 2 Logo.png|stred|122x122bod|.]] |JOJ ŠPORT 2 |Športová televízia |21. januára 2025 |- | rowspan="4" | Kanal1 Group | [[Súbor:RIK-K1-7.svg|stred|136x136bod|.]] | [[TV RiK]] | Televízia pre deti | 1. januára 2015 / 26. novembra 2020 |- |[[Súbor:Kanal1..png|stred|74x74bod]] | [[Kanal1]] | Dokumentárna televízia | 15. marec 2023 |- | [[Súbor:KANAL_1_SPORT_lemon.svg|72px]] | Kanal1 Sport | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | [[Súbor:KANAL1_XTRA_green.svg|72px]] | Kanal1 Xtra | Športová televízia | 1. decembra 2015 |- | Blueberg Media (C.E.N.) | [[Súbor:TA3 (2021).svg|72px]] | TA3 | Spravodajská televízia | 11. septembra 2001 |- |TV Extra Partners SK |[[Súbor:DVTV Extra.png|stred|88x88bod|.]] |DVTV EXTRA SK |Spravodajská televízia | |- |FLOK |[[Súbor:TV Doktor.png|stred|63x63bod|.]] | TV Doktor | Zdravotnícka televízia | |- | rowspan="2" | ASTEON Trade |[[Súbor:Volant TV.png|stred|67x67bod|.]] | Volant | Motoristická televízia | |- | | Body in Balance | Televízia orientovaná na životný štýl | |- | rowspan="2" | MP Media Production | | SKVELÉ TV | Dokumentárna televízia | |- | [[Súbor:Logo Park TV.png|72px]] | PARK TV | Dokumentárna televízia | máj 2018 |- |See & Go | |DOK TV |Dokumentárna televízia | |- | [[Konferencia biskupov Slovenska]] (TV LUX) | [[Súbor:Logo TV Lux.svg|72px]] | [[TV LUX]] | Katolícka televízia | 4. mája 2008 |- | Mládež pre Krista (LifeTv) | [[Súbor:Logo Life TV.png|72px]] | [[LifeTv|Life Tv]] | Kresťanská televízia | 1. októbra 2016 |- |Godzone | |GODZONE TV |Hudobná kresťanská televízia | |- | rowspan="3" | NUNEZ NFE (TV SERVICES / McBoxs) | [[Súbor:Logo Senzi TV.svg|72px]] | [[TV Senzi]] | Hudobná televízia | 1. septembra 2013 |- | [[Súbor:Logo TV Folklorika.svg|72px]] | [[TV Folklorika]] | Hudobná televízia | 1. júna 2018 |- |[[Súbor:LALA TV.png|stred|112x112bod|.]] | [[Lala TV|LALA TV]] | Hudobná televízia pre deti | 1. apríla 2019 |- | TURBO TV MEDIA / TURBO TV |[[Súbor:Turbo TV.png|stred|98x98bod|.]] | TURBO TV | Televízia pre deti a rodinu | 26. augusta 2022 |- | MEDIATEX / PHONOTEX | [[Súbor:Logo TV 8.png|145x145pixelů]] | [[TV8]] | Interaktívna televízia | 1. februára 2010 |- | NITRANET | [[Súbor:Logo TV 9.png|72px]] | TV9 | Spravodajská televízia | |- |ZSTV Media | |TV Slovensko |Spravodajská televízia | |- |CANAL+ |[[Súbor:Canal+ Sport.png|stred|110x110bod|.]] |CANAL+ SPORT SK |Športová televízia |4. august 2022 |- |[[O2 Slovakia|O2]] | [[Súbor:Logo TV Premier Sport 1.png|131x131pixelů]] | PREMIER SPORT 1 SK | Športová televízia | 9. augusta 2019 |- | rowspan="3" |DCZ PRODUCTION |[[Súbor:Premier Sport 3.png|stred|148x148bod]] |PREMIER SPORT 3 |Športová televízia |1. január 2024 |- | |PREMIER SPORT 3 EXTRA |Športová televízia |1. september 2024 |- |[[Súbor:Strike TV.png|stred|53x53bod|.]] |STRIKE TV |Zábavná a športová televízia | |- | rowspan="5" |[[Antik Telecom]] |[[Súbor:Logo HaHa TV.png|72px]] |Haha TV |Zábavná televízia| Zábavná televízia |- | |Tanečné sútaže |Športová televízia | |- | |TV Piánko |Relaxačná televízia| Relaxačná televízia |- | |TV Piánko 4K |Relaxačná televízia | |- | |TV Piánko + 4K |Relaxačná televízia | |- |SPI International |[[Súbor:FILMBOX+ one.svg|stred|90x90bod|.]] |FILMBOX+ One |Filmová televízia |28. október 2005 |} === Regionálne a lokálne televízne stanice === {| class="wikitable sortable" style="center" ! Stanica !Logo ! Mesto / región |- | [[ATV nad Hronom|ATV]] | | [[Žiar nad Hronom]] |- | [[AVT Nonstop]] | | [[Prievidza]] |- | [[Bánovské televízne vysielanie]] | | [[Bánovce nad Bebravou]] |- | [[BTV]] | | [[Bardejov]] |- | [[CE TV]] | | [[Nitra]] |- | [[DTV]] | | [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Bratislava-Devínska Nová Ves]] |- | [[Dúbravská televízia]] | | [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislava-Dúbravka]] |- | [[Fenix (televízia)|Fenix]] | | [[Žilina]] |- | [[Hlohovská televízia]] | | [[Hlohovec]] |- | [[Humenská televízia]] | | [[Humenné]] |- | [[LTS]] | | [[Levice]] |- | [[Malacká televízia]] | | [[Malacky]] |- | [[MsTV Komárno]] | | [[Komárno]] |- | [[KTV]] | | [[Kežmarok]] |- | [[KTV]] | | [[Kysuce]] |- | [[MTR]] | | [[Ružomberok]] |- | [[Martin TV]] | | [[Martin]] |- | [[MTT]] | | [[Trnava]] |- | [[NZTV]] | | [[Nové Zámky]] |- | [[PTV]] | | [[Púchov]] |- | [[RTV]] | | [[Prievidza]] |- | [[RTV Banská Bystrica]] | | [[Banská Bystrica]] |- | [[RTV Krea]] | | [[Galanta]] |- | [[Severka (televízia)|Severka]] | | [[Žilina]] |- | [[Staromestská TV]] | | [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] |- | [[Štúrovská televízia]] | | [[Štúrovo]] |- | [[TV 56]] | | [[Žilina]] |- | [[TV B52]] | | [[Vranov nad Topľou]] |- | [[TV Bratislava]] |[[Súbor:TV Bratislava.png|stred|bezrámu]] | [[Bratislava]] |- | [[TV Hronka]] | | [[Banská Bystrica]] |- | [[TV Karpaty]] | | [[Piešťany]] |- | [[TV Liptov]] | | [[Liptovský Mikuláš]] |- | [[TV Mistral]] | | [[Michalovce]] |- | [[TV Močenok]] || |- | [[TV Moldava - Szepsi TV]] | | [[Moldava nad Bodvou]] |- | [[TV Myjava]] | | [[Myjava]] |- | [[TV Naša]] | | [[Košice]] |- | [[TV Nitrička]] |[[Súbor:Tv-nitricka.png|stred|bezrámu]] | [[Nitra]] |- | [[TV Nové Zámky]] |[[Súbor:TV Nové Zámky.png|stred|104x104bod|.]] | [[Nové Zámky]] |- | [[TV Oravia]] | | [[Námestovo]] |- | [[TV Panoráma]] | | [[Žarnovica]] |- | [[TV Pezinok]] |[[Súbor:TV Pezinok.jpg|stred|bezrámu]] | [[Pezinok]] |- | [[TV Pohoda]] | | [[Nové Mesto nad Váhom]] |- | [[TV Poprad]] | | [[Poprad]] |- |[[TV Považie]] | | |- | [[TV Prešov]] | | [[Prešov]] |- | [[TV7 (Slovensko)|TV7]] | | [[Prešov]] |- | [[TV Púchov]] | | [[Púchov]] |- | [[TV Raj]] | | [[Žilina]] |- | [[TV Reduta]] | | [[Spišská Nová Ves]] |- | [[TV Region]] | | [[Východné Slovensko]] |- | [[TV Rimava]] | | [[Rimavská Sobota]] |- | [[TVR]] | | [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]] |- | [[TV Sen]] | | [[Senica]] |- | [[TV Skalica]] | | [[Skalica]] |- | [[TVT]] | | [[Turzovka]] |- | [[TV Teleprior]] || |- | [[TV Trenčianske Teplice]] | | [[Trenčianske Teplice]] |- | [[TV Turiec]] | | [[Martin]] |- | [[TV Wywar]] | | [[Holíč]] |- | [[TV Zemplín]] | | [[Zemplín]] |- | [[Vaša TV]] | | [[Čadca]] |- | [[FC Spartak Trnava|Spartak.tv]] | | [[Trnava]] |- | TV Romana |[[Súbor:TV Romana.png|stred|76x76bod|.]] | Rómske regióny |- | TV Régió | | Maďarské regióny |} === Promo a info kanály === {| class="wikitable" |+ !Kanál !Operátor |- |Antik info TV |Antik Telecom |- |SATRO PROMO |SATRO |} == Študentské televízne stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Názov !Logo ! Miesto vysielania ! Mesto |- | í-Téčko | | Žilinská univerzita | [[Žilina]] |- | Televízia VECTER | | Bratislavská študentská TV | rowspan="2" | [[Bratislava]] |- | MC2 | | Slovenská technická univerzita |- | FMK TV | | Univerzita sv. Cyrila a Metoda | [[Trnava]] |- | TV UNICA | | Katolícka univerzita | [[Ružomberok]] |- | DUBNICKA.TV | | Gymnázium | [[Dubnica nad Váhom]] |- | Študentská televízia | | Technická univerzita | [[Košice]] |- | [[Mediálka TV]] |[[Súbor:Logotvm.png|stred|bezrámu]] | Prešovská univerzita | [[Prešov]] |} == Zaniknuté stanice == {| class="wikitable" style="center" ! Stanica !Logo ! Vysielanie ! Poznámka |- | [[TA 3 (1991 – 1992)]] | | od 6. júna 1991 do 30. septembra 1992 | vtedy ako tretia stanica [[Slovenská televízia|STV]] |- | [[Danubius Cable TV]] |[[Súbor:Danubius Cable TV logo.jpg|stred|bezrámu]] | od 16. januára do 16. mája 1995<ref>http://www.ivankrasko.sk/arch_post.html</ref> | prvá súkromná televízia na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-1-dctv.html |dátum prístupu=2013-04-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140108051217/http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-1-dctv.html |dátum archivácie=2014-01-08 }}</ref> |- | [[TV Sever]] | | od 18. februára 1995 do konca apríla 1996<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Slovenské komerčné televízie: Ako to všetko začalo (2.) TV Sever|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/slovenske-komercne-televizie-ako-to-vsetko-zacalo-2-tv-sever.html|dátum prístupu=2017-02-26|jazyk=sk}}</ref> | |- | [[VTV]] |[[Súbor:Vtv logo male.jpg|stred|bezrámu]] | od 22. apríla 1995 do 9. februára 2000 | |- | [[TV Nové Mesto]] | | od roku 1996 do roku 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.banm.sk/co-nove-v-novom-meste-zapnite-si-tv-bratislava/ |dátum prístupu=2014-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150923182115/http://www.banm.sk/co-nove-v-novom-meste-zapnite-si-tv-bratislava/ |dátum archivácie=2015-09-23 }}</ref> | |- | [[TV Luna]] | | od 27. novembra 1999<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/o-poznanie-bohatsi-.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101218223702/http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/o-poznanie-bohatsi-.html |date=2010-12-18 }} O poznanie bohatší?</ref> do 24. septembra 2001 | |- | [[TV Global]] | | od 25. marca 2000 do 2. marca 2002 | 2. marca 2002 ju nahradila TV JOJ |- | [[TVA]] | | od 5. mája 2003 do roku 2012 | |- | [[TV Patriot]] | | od roku 2006 do 1. augusta 2012 | 1. septembra 2012 ohlásila ukončenie činnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Televízia Patriot definitívne skončí, vysielanie už neobnoví |url=http://www.zive.sk/televizia-patriot-definitivne-skonci-vysielanie-uz-neobnovi/sc-4-a-303251/default.aspx |dátum prístupu=2012-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120826020120/http://www.zive.sk/televizia-patriot-definitivne-skonci-vysielanie-uz-neobnovi/sc-4-a-303251/default.aspx |dátum archivácie=2012-08-26 }}</ref> |- | [[TV Centrum]] | | od roku 2006 do 20. februára 2013<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.rvr.sk/sk/spravy/?aktualitaId=1910 |dátum prístupu=2014-11-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141220064336/http://www.rvr.sk/sk/spravy/?aktualitaId=1910 |dátum archivácie=2014-12-20 }}</ref> | |- |[[Jednotka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|stred|bezrámu]] | rowspan="3" |od 8. augusta 2008 do 30. júna 2011 | rowspan="3" | |- |[[Dvojka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Dvojka (2004-2012).png|stred|bezrámu]] |- | [[Trojka (STV)]] |[[Súbor:Logo of Trojka (2008-2011).jpg|stred|bezrámu]] |- | [[Musiq1]] | | od novembra 2008 do 14. februára 2015<ref>http://www.zive.sk/clanok/102443/slovenska-hudobna-stanica-musiq1-dnes-ukonci-vysielanie</ref><ref>http://www.parabola.cz/clanky/5494/slovenska-musiq1-ukoncuje-provoz/</ref> | |- | [[Residence TV]] | | od 2. septembra 2009 do roku 2013 | |- | [[TV Fooor]] |[[Súbor:Fooor.png|stred|160x160bod|.]] | od 25. februára 2013 do 31. decembra 2013 | |- | [[Slovak Sport.TV 1]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 25. júna 2012 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 2]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 1. augusta 2013 do 31. novembra 2015 | |- | [[Slovak Sport.TV 3]] |[[Súbor:Slovak Sport.TV Logo.png|stred|bezrámu]] | od 16. septembra 2013 do 15. januára 2015 | |- | [[Digi Liga Majstrov 1]] | | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Liga Majstrov 2]] | | od 25. septembra 2013 do 21. augusta 2014 | |- | [[Digi Sport 4]] |[[Súbor:DIGI Sport 4.svg|stred|bezrámu]] | od 21. augusta 2014 do 9. augusta 2019 | |- | [[Digi Sport 5]] | | od 21. augusta 2014 do 31. decembra 2019 | |- | [[Orange Šport]] |[[Súbor:Orange Sport Slovakia logo.png|stred|bezrámu]] | od 15. augusta 2018 do 30. júna 2021 | |- | [[Trojka (RTVS)]] |[[Súbor:Trojka logo.svg|stred|bezrámu]] | od 22. december 2019 do 30. november 2022 | |- |[[TV Trenčín]] |[[Súbor:TV Trenčín.png|stred|bezrámu]] |od 17. septembra 2001 – 2011 |mesto zmluvu predčasne vypovedalo |- | CHUCK TV |[[Súbor:Chuck TV.png|stred|90x90bod|.]] | od 7. mája 2021 do 31. decembra 2022 | |- | Ťuki TV |[[Súbor:Ťuki TV.png|alt=.|stred|49x49bod]] |od 1. júna 2015 do 4. marca 2025 | |} == Vznik a zánik staníc == * 1. júna 2021 káblový operátor UPC rozšíril ponuku TV služieb o tri nové slovenské stanice. Ide o už predtým existujúcu hudobnú stanicu [[TV Folklorika]], ktorej skončila exkluzivita v Slovak Telekome, a stanicu venovanú najmä Rómom – [[TV Romana]]. Všetky tri sa stali súčasťou základného balíka UPC.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPC rozšírilo ponuku o tri slovenské televízie, vrátane TV Folklorika|url=https://www.satelitnatv.sk/2021/06/upc-rozsirilo-ponuku-o-tri-slovenske-televizie-vratane-tv-folklorika/|dátum vydania=2021-06-01|dátum prístupu=2021-08-11|jazyk=sk-SK}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * http://www.srvs.sk/studenti/studentske-televizie {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201019235718/http://www.srvs.sk/studenti/studentske-televizie |date=2020-10-19 }} * http://itecko.uniza.sk/ * http://www.fmktv.sk/ * https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/tv-medialka {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150416235057/http://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/tv-medialka |date=2015-04-16 }} * http://www.studenttv.sk/ * https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/mc2-prva-studentska-on-line-televizia.html?page_id=4901 * [https://www.folklorika.tv Folklorika - prvá folklórna televízia na Slovensku] * [https://romana.tv Romana - rómske spravodajstvo a rómska televízia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210811101313/https://romana.tv/ |date=2021-08-11 }} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Televízne stanice]] t5p61x1tcc06t754ddjfgwfmice4wh4 Iónia 0 332079 8356726 8293142 2026-08-15T21:56:17Z Maximilián Fedora 259749 8356726 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Turkey ancient region map ionia.JPG|thumb|staroveká Iónia]] '''Iónia''', ({{v jazyku|grc|''Ιωνία, Ἰωνίη''}}{{--}}''Iónia, Iónié'') je historické územie v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]], pri [[Egejské more|Egejskom mori]]. Do tohto kraja sa zvyknú zaraďovať aj priľahlé ostrovy, ktoré dnes patria [[Grécko|Grécku]], [[Lesbos]], [[Chios]] a [[Samos (ostrov)|Samos]]. Kraj Iónia bol až do roku 1923 obývaný predovšetkým [[Gréci|Grékmi]]. ==Geografia== Iónia sa nachádza na stredozápade [[Malá Ázia|Malej Ázie]], zahrňuje Erythrejský polostrov (''gr. Chersonisos tis Erythreas, tur. Karaburun Yarımadası''), na juhu Iónia končí pri Halikarnaskom polostrove. Krajom preteká rieka [[Gediz (Kütahya)|Gediz]] (gr. Hermos). Kraj hraničí s historickými územiami [[Aiolis]], [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]] a [[Kária]]. ==Dejiny== === Starovek === Pred príchodom [[Gréci|Grékov]] bola Iónia domovom paleoanatólskeho etnika. Grécky kmeň [[Ióni|Iónov]] sa tu začína usadzovať približne od 13. stor. pred Kr. a prišli sem pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]]. Ostrov Lesbos však osídlil kmeň [[Aiolovia|Aiolov]]. Ióni tu založili mnoho miest a následne sa tu premiešali s pôvodným obyvateľstvom, ktoré tvorilo časť obyvateľstva ([[Fýla|fýly]]) v mestách. Pomiešali sa aj s [[Aiolovia|aiolským]] obyvateľstvom na niektorých miestach, ako napríklad v [[Izmir|Smyrne]]. Okrem nich sa pomiešali aj s [[Dóri|Dórmi]] a gréckymi [[Pelasgovia|Pelasgami]], všetko toto obyvateľstvo sa v neskoršom období ionizovalo. Najznámejšie mestá Iónov tu boli [[Milét]]os, Smyrna, [[Priene]], [[Keos]] [[Efez|Efesos]], [[Kolofon]], [[Lebedos]], [[Teos]], [[Klazomenai]], [[Ildırı|Erythrai]], [[Fokaia]], [[Chios]], [[Samos (ostrov)|Samos]] a aiolská [[Mytilini|Mytiléné]]. Iónske mestá sa združili do Iónskeho dodekapolisu. [[Maloázijskí Gréci]] z Iónie boli vyspelí, dostávali sa do kontaktu s vyspelými orientálnymi civilizáciami, hlavne s [[Lýdi|Lýdmi]] a preto práve tu vzniká klasická grécka antická kultúra. Pochádzal odtiaľto pravdepodobne aj [[Homér]], práve v Iónii sa zrodila [[grécka literatúra]], [[epos]] a [[grécka filozofia]]. Mesto Milétos patrilo k najvýznamnejším gréckym mestám a bolo najaktívnejšie v gréckej kolonizácii. Miléťania založili mnoho osád po celom Stredomorí. Iónski Gréci však boli v častom ohrození, čelili útoku [[Kimerčania|Kimerčanov]], neskôr podľahli [[Lýdi|Lýdom]] a nakoniec [[Perzia|Perzii]], proti ktorej aj povstali ([[Iónske povstanie]]). Oblasť bola oslobodená až [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]]. V nasledujúcej helenisrickej dobe mestá opäť prosperovali, podobne ako aj v [[Staroveký Rím|rímskej dobe]], hoci tu v 1. stor. pred Kr. Gréci pod vedením Mithridata proti [[Rím]]u povstali, boli však porazení. Vyspelá kultúra pretrvala aj počas rímskej doby, zvýšila sa prosperita [[Izmir|Smyrny]], významný bol aj [[Efez|Efesos]]. Približne od helénistickej doby sa pomenovanie Iónia začalo používať aj na priľahlé územia s mestami ako [[Sardy|Sardeis]], [[Magnesia]], [[Alaşehir|Filadelfia]], [[Bergama|Pergamos]], [[Manisa|Magnesia]] či [[Akhisar|Thyatira]], nakoľko sa tu usadilo grécke obyvateľstvo a celé územie sa helenizovalo. Od 1. stor. sa tu rozšírilo [[kresťanstvo]], ktoré postupne vytlačilo pohanské kulty. === Byzantská doba === Iónia prosperovala aj počas Byzantskej doby, v 6. stor. najväčší rozmach prežíva mesto [[Alaşehir|Filadelfia]], ktoré malo prezývku ''Neai Athenai (Nové Atény)'', udržalo sa tu aj pohanské náboženstvo, ktoré však v nasledujúcich rokoch úplne zmizlo. Iónia si udržala svoju vyspelú kultúru, práve v Efeze kontinuálne existovali antické umelecké dielne, hoci neskôr sa význam niektorých miest znížil, najvyspelejším mestom bola Filadelfia a tiež [[Akhisar|Thyatira]], udržala sa aj [[Smyrna]], [[Sardy|Sardeis]], [[Efez|Efesos]] a [[Priene]], vtedy známa ako Sampson. Od roku 1204, teda keď [[križiaci]] zničili [[Byzanstká ríša|Byzantskú ríšu]] patrí Iónia do gréckeho štátu [[Nikajské cisárstvo]], ktoré v roku 1261 obnovilo Byzanciu keď dobylo [[Konštantinopol]]. Ešte pred nastolením Nikajskej moci však Iónii vládol miestny magnát [[Savvas Asidinos]] z mesta Sampson. Z Iónie, konkrétne z mesta [[Akhisar|Filadelfia]] pochádzala byzantský cisársky rod, [[Angelosovci]]. V 14. stor. oblasť ovládli [[Turci]], ktorí tu svoju moc presadili definitívne po dobytí Byzancie v roku 1453. === Turecká doba === [[File:Hellas linguae.jpg|thumb|200px|Etnická mapa južného Balkánu a [[Anatólia|Anatólie]] do r. 1923<br /> {{legend|blue|[[Gréci]]}} {{legend|red|[[Turci]]}} {{legend|yellow|[[Albánci]]}} {{legend|purple|[[Arumuni]]}} {{legend|green|[[Bulhari]]}}]] V Iónii sa neusadilo veľa tureckého obyvateľstva, ale veľké množstvo [[Gréci|Grékov]] medzi 14.{{--}}16. stor. prestúpilo na islam a poturčili sa, mnoho Grékov tiež odišlo do [[Konštantinopol]]u, iná časť miestneho gréckeho obyvateľstva emigrovala do [[Epirský despotát|Epirského despotátu]] počas nadvlády Európanov v 13. stor. Mnohí Gréci, čo si uchovali svoje náboženstvo a tradície však začali rozprávať po turecky. Situácia sa v prospech Grékov zlepšila medzi 17.{{--}}18. stor., kedy sa do Iónie prisťahovalo grécke obyvateľstvo z iných končín, hlavne z [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]], [[Kréta|Kréty]], [[Cyprus|Cypru]] a čiastočne aj z [[Peloponéz]]u. Grékov bolo tak veľa, že moslimské obyvateľstvo postavili do menšiny, splynuli s pôvodným zachovaným gréckym obyvateľstvo a zabránili ďalšiemu poturčovaniu, Iónia ostala opäť grécka. V 14. stor. tu bolo založené mesto [[Aydin]] (gr. Aidini), kde sa v nasledujúcich storočiach usadilo asi 10. 000 [[Gréci|Grékov]] hlavne z kraja [[Epirus]]. Začiatkom 17. stor. Gréci z [[Lesbos]]u založili na pobreží mesto Kydonies (dnes [[Ayvali]]), neskôr sa tu usadili aj Gréci až z [[Epirus|epirskej]] dediny [[Hormovë|Chormovo]] v kraji [[Tepelenë (okres)|Tepelena]] v dnešnom [[Albánsko|Albánsku]]. Začiatkom 17. stor. v [[Bergama|Pergame]] žilo iba 100 pôvodných Grékov, ostatní boli islamizovaní, no v priebehu storočia sa tu usadili Gréci z rôznych končín, hlavne z ostrovov. Mesto [[Smyrna]] malo koncom 17. stor. asi 8000 pôvodných gréckych obyvateľov, v polovici storočia to bolo už okolo 30 000 Grékov, ktorí sem prišli z rôznych častí gréckeho sveta, tiež hlavne z ostrovov a ostatnej [[Anatólia|Anatólie]]. Noví grécki prisťahovalci zakladali nové mestá ako Sevdikioi, Ajasmati, Dekili, Adamyttio, Lampsakos založené ostrovanmi, či veľkomesto [[Vurla]] (tur. [[Urla]]), predmestie Smyrny, založené ostrovanmi a [[Peloponéz]]anmi na mieste starovekých Klazomén. Mesto Chatzileri osídlili hlavne [[Grécki Cyperčania|Cyperčania]]. Títo Gréci splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom a prebrali tradičnú maloázijskú grécku kultúru. [[Maloázijskí Gréci]] z východnej Iónie sa udržali v mestách ako Filadelfia (tur. [[Alaşehir]]), [[Manisa|Magnisia]] či Thyatira (tur. [[Akhisar]]), mnohí z nich však rozprávali turecky. Iónia patrila medzi najkultúrnejšie miesta Osmanskej ríše, mesto [[Smyrna]] patrilo k najmodernejším európskym veľkomestám. Začiatkom 20. stor. tvorili Gréci v Iónii väčšinu, menšiny boli tvorené [[Arméni|Arménmi]], [[Turci|Turkami]] a [[Židia|Židmi]]. Počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] Turci zmasakrovali časť miestneho gréckeho obyvateľstva, v 1. sv. vojne grécky premiér [[Eleftherios Venizelos]] ovládol celú Ióniu, no neskôr utrpeli Gréci porážku a turecké vojská pod velením Mustafa Kemala Attaturka podpálili Smyrnu a vyvraždili 50 000 Grékov a Arménov. V roku 1923 bola podpísaná Grécko-turecká výmena obyvateľov, 2 000 000 [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] vtedy prišlo do [[Grécko|Grécka]], z toho iba 600 000 pochádzalo z Iónie. Gréci z Iónie sa usadili hlavne v [[Atény|Aténach]], [[Atika|Atike]] a [[Thessaloniki|Thessalonikách]]. V Atike založili mestá s názvami ako [[Nea Ionia]] (Nová Iónia), [[Nea Smyrni]] (Nová Smyrna), [[Nea Filadelfia]], [[Nea Erythrea]] či [[Palea Fokea]] (Stará Fokaia). V Iónii sa usadilo [[moslimovia v Grécku| moslimské obyvateľstvo z Grécka]] (najmä [[Kréta|Kréťania]]), mnohí z moslimov však rozprávali po grécky, takže časť dnešného tureckého obyvateľstva Iónie rozpráva po grécky, hoci gréčtina je už na úpadku. Pomenovanie Iónia sa v Turecku už nepoužíva. ==Kultúra== [[File:Laghouto.jpg|thumb|right|[[lauto]]]] Iónia vždy patrila medzi najvyspelejšie grécke územia. V staroveku sa práve tu zrodila tradičná grécka civilizácia a Iónia sa stala sprostredkovateľom vyspelých kultúr do ostatného [[Grécko|Grécka]]. Orientálne civilizácie sa s [[Ióni|Iónmi]] z Iónie často stretávali, preto aj v mnohých východných jazykoch označenie ''Yunan (teda Ión)'' znamenalo [[Gréci|Grék]]. Toto meno sa dnes používa v [[Turečtina|turečtine]], ktorá ho prevzala z [[Perzština|perzštiny]]. Západná [[Malá Ázia]] patrila medzi najvyspelejšie územia sveta aj počas [[stredovek]]u, v 13. stor. bola Iónia dôležitým územím [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]], pochádzali odtiaľto mnohé osobnosti. Počas tureckej doby patrilo mesto [[Smyrna]] k najmodernejším európskym veľkomestám. V 18. stor. tu boli otvorené tradičné grécke kaviarne známe ako ''Kafé áman'', kde sa združovali speváci a vytvárali sa tu [[Grécka hudba|grécke ľudové piesne]] známe dodnes. Tradičná ľudová hudba Iónie je orientálna, jej korene môžeme hľadať ešte v staroveku, kedy ju vytvorili miestni [[Ióni|iónski Gréci]] pod rôznymi orientálnymi vplyvmi, čo pokračovalo aj počas byzantskej doby. Počas tureckej vlády bola iónska hudba ovplyvnená hudbou egejských ostrovov, nakoľko mnoho Grékov z ostrovov osídlilo Ióniu, naopak z Iónie na ostrovy taktiež prenikali hudobné vplyvy, preto je grécka ostrovná hudba veľmi podobná tej západoanatólskej. Takúto hudbu prevzali aj [[Turci]]. V hudbe dominujú hlavne [[strunové nástroje]]. Tradičnými ľudovými nástrojmi Iónie sú orientálne mandolíny [[buzuki]], [[saz]], [[ud]]i, [[lauto]] a tiež [[kanun]], santuri (grécky [[cymbal]]), [[husle]] (gr. ''violi'') a orientálny bubon tumberleki. V pozadí alebo ako sprievod sa niekedy používa aj [[klarinet]] (gr. ''klarina''). Tradičné tance sú panhelénsky kruhový [[syrtos]], známy je tzv. Syrtos zo Smyrny (''gr. Smyrneikos syrtos, tur. Izmir syrtosu''), iné známe tance sú [[karsilamas]], tanec tvárou v tvár či [[Zeibekiko]], voľný mužský tanec. Najobľúbenejším ženským tancom je tzv. [[tsifetetli]] (tur. ''Çiftetelli''), čo je typický anatólsky brušný tanec tancovaný [[Gréci|Grékyňami]], [[Turci|Turkyňami]] a tiež [[Arméni|Arménka]]. Bohatá hudobná kultúra Iónie poznačila celé moderné Grécko, grécki prisťahovalci v roku 1923 túto hudbu priniesli do Grécka a z nej sa vyvinula tradičná [[grécka hudba]], štýly ako rembetika, laika a syrtaki. Nástroj [[buzuki]] je najobľúbenejším gréckym nástrojom a tradičný brušný tanec ''tsifteteli'' je dnes najobľúbenejším ženským gréckym tancom. Ženské tradičné ľudové kroje boli bohato zdobené a trblietavé, muži nosili [[fez]] (gr. ''fesi''), košeľu (gr. ''pukamisso'') a tmavú suknicu [[vraka]]. Vo veľkomestách sa však už začiatkom 18. stor. rozšírila európska móda. == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== *''Mikrasiatika Chronika, Enosis Smyrneon, Athina Ellas 1980.'' ==Externé odkazy== *[http://www.youtube.com/watch?v=GpHiN5R43SE Tha spaso kupes-grécka pieseň zo Smyrny-tsifteteli] *[http://www.youtube.com/watch?v=JTzYRBzHzus&feature=related Tanec Zeibekiko-Aivaliotiko] *[http://www.youtube.com/watch?v=-o_i84DBIiA Grécke kroje z Iónie a južnej Anatólie] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] d60pz7juu33yyezvv9rxtb6v3x1og1g 8356727 8356726 2026-08-15T21:56:24Z Maximilián Fedora 259749 8356727 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Turkey ancient region map ionia.JPG|thumb|staroveká Iónia]] '''Iónia''' ({{v jazyku|grc|''Ιωνία, Ἰωνίη''}}{{--}}''Iónia, Iónié'') je historické územie v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]], pri [[Egejské more|Egejskom mori]]. Do tohto kraja sa zvyknú zaraďovať aj priľahlé ostrovy, ktoré dnes patria [[Grécko|Grécku]], [[Lesbos]], [[Chios]] a [[Samos (ostrov)|Samos]]. Kraj Iónia bol až do roku 1923 obývaný predovšetkým [[Gréci|Grékmi]]. ==Geografia== Iónia sa nachádza na stredozápade [[Malá Ázia|Malej Ázie]], zahrňuje Erythrejský polostrov (''gr. Chersonisos tis Erythreas, tur. Karaburun Yarımadası''), na juhu Iónia končí pri Halikarnaskom polostrove. Krajom preteká rieka [[Gediz (Kütahya)|Gediz]] (gr. Hermos). Kraj hraničí s historickými územiami [[Aiolis]], [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdia]] a [[Kária]]. ==Dejiny== === Starovek === Pred príchodom [[Gréci|Grékov]] bola Iónia domovom paleoanatólskeho etnika. Grécky kmeň [[Ióni|Iónov]] sa tu začína usadzovať približne od 13. stor. pred Kr. a prišli sem pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]]. Ostrov Lesbos však osídlil kmeň [[Aiolovia|Aiolov]]. Ióni tu založili mnoho miest a následne sa tu premiešali s pôvodným obyvateľstvom, ktoré tvorilo časť obyvateľstva ([[Fýla|fýly]]) v mestách. Pomiešali sa aj s [[Aiolovia|aiolským]] obyvateľstvom na niektorých miestach, ako napríklad v [[Izmir|Smyrne]]. Okrem nich sa pomiešali aj s [[Dóri|Dórmi]] a gréckymi [[Pelasgovia|Pelasgami]], všetko toto obyvateľstvo sa v neskoršom období ionizovalo. Najznámejšie mestá Iónov tu boli [[Milét]]os, Smyrna, [[Priene]], [[Keos]] [[Efez|Efesos]], [[Kolofon]], [[Lebedos]], [[Teos]], [[Klazomenai]], [[Ildırı|Erythrai]], [[Fokaia]], [[Chios]], [[Samos (ostrov)|Samos]] a aiolská [[Mytilini|Mytiléné]]. Iónske mestá sa združili do Iónskeho dodekapolisu. [[Maloázijskí Gréci]] z Iónie boli vyspelí, dostávali sa do kontaktu s vyspelými orientálnymi civilizáciami, hlavne s [[Lýdi|Lýdmi]] a preto práve tu vzniká klasická grécka antická kultúra. Pochádzal odtiaľto pravdepodobne aj [[Homér]], práve v Iónii sa zrodila [[grécka literatúra]], [[epos]] a [[grécka filozofia]]. Mesto Milétos patrilo k najvýznamnejším gréckym mestám a bolo najaktívnejšie v gréckej kolonizácii. Miléťania založili mnoho osád po celom Stredomorí. Iónski Gréci však boli v častom ohrození, čelili útoku [[Kimerčania|Kimerčanov]], neskôr podľahli [[Lýdi|Lýdom]] a nakoniec [[Perzia|Perzii]], proti ktorej aj povstali ([[Iónske povstanie]]). Oblasť bola oslobodená až [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]]. V nasledujúcej helenisrickej dobe mestá opäť prosperovali, podobne ako aj v [[Staroveký Rím|rímskej dobe]], hoci tu v 1. stor. pred Kr. Gréci pod vedením Mithridata proti [[Rím]]u povstali, boli však porazení. Vyspelá kultúra pretrvala aj počas rímskej doby, zvýšila sa prosperita [[Izmir|Smyrny]], významný bol aj [[Efez|Efesos]]. Približne od helénistickej doby sa pomenovanie Iónia začalo používať aj na priľahlé územia s mestami ako [[Sardy|Sardeis]], [[Magnesia]], [[Alaşehir|Filadelfia]], [[Bergama|Pergamos]], [[Manisa|Magnesia]] či [[Akhisar|Thyatira]], nakoľko sa tu usadilo grécke obyvateľstvo a celé územie sa helenizovalo. Od 1. stor. sa tu rozšírilo [[kresťanstvo]], ktoré postupne vytlačilo pohanské kulty. === Byzantská doba === Iónia prosperovala aj počas Byzantskej doby, v 6. stor. najväčší rozmach prežíva mesto [[Alaşehir|Filadelfia]], ktoré malo prezývku ''Neai Athenai (Nové Atény)'', udržalo sa tu aj pohanské náboženstvo, ktoré však v nasledujúcich rokoch úplne zmizlo. Iónia si udržala svoju vyspelú kultúru, práve v Efeze kontinuálne existovali antické umelecké dielne, hoci neskôr sa význam niektorých miest znížil, najvyspelejším mestom bola Filadelfia a tiež [[Akhisar|Thyatira]], udržala sa aj [[Smyrna]], [[Sardy|Sardeis]], [[Efez|Efesos]] a [[Priene]], vtedy známa ako Sampson. Od roku 1204, teda keď [[križiaci]] zničili [[Byzanstká ríša|Byzantskú ríšu]] patrí Iónia do gréckeho štátu [[Nikajské cisárstvo]], ktoré v roku 1261 obnovilo Byzanciu keď dobylo [[Konštantinopol]]. Ešte pred nastolením Nikajskej moci však Iónii vládol miestny magnát [[Savvas Asidinos]] z mesta Sampson. Z Iónie, konkrétne z mesta [[Akhisar|Filadelfia]] pochádzala byzantský cisársky rod, [[Angelosovci]]. V 14. stor. oblasť ovládli [[Turci]], ktorí tu svoju moc presadili definitívne po dobytí Byzancie v roku 1453. === Turecká doba === [[File:Hellas linguae.jpg|thumb|200px|Etnická mapa južného Balkánu a [[Anatólia|Anatólie]] do r. 1923<br /> {{legend|blue|[[Gréci]]}} {{legend|red|[[Turci]]}} {{legend|yellow|[[Albánci]]}} {{legend|purple|[[Arumuni]]}} {{legend|green|[[Bulhari]]}}]] V Iónii sa neusadilo veľa tureckého obyvateľstva, ale veľké množstvo [[Gréci|Grékov]] medzi 14.{{--}}16. stor. prestúpilo na islam a poturčili sa, mnoho Grékov tiež odišlo do [[Konštantinopol]]u, iná časť miestneho gréckeho obyvateľstva emigrovala do [[Epirský despotát|Epirského despotátu]] počas nadvlády Európanov v 13. stor. Mnohí Gréci, čo si uchovali svoje náboženstvo a tradície však začali rozprávať po turecky. Situácia sa v prospech Grékov zlepšila medzi 17.{{--}}18. stor., kedy sa do Iónie prisťahovalo grécke obyvateľstvo z iných končín, hlavne z [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]], [[Kréta|Kréty]], [[Cyprus|Cypru]] a čiastočne aj z [[Peloponéz]]u. Grékov bolo tak veľa, že moslimské obyvateľstvo postavili do menšiny, splynuli s pôvodným zachovaným gréckym obyvateľstvo a zabránili ďalšiemu poturčovaniu, Iónia ostala opäť grécka. V 14. stor. tu bolo založené mesto [[Aydin]] (gr. Aidini), kde sa v nasledujúcich storočiach usadilo asi 10. 000 [[Gréci|Grékov]] hlavne z kraja [[Epirus]]. Začiatkom 17. stor. Gréci z [[Lesbos]]u založili na pobreží mesto Kydonies (dnes [[Ayvali]]), neskôr sa tu usadili aj Gréci až z [[Epirus|epirskej]] dediny [[Hormovë|Chormovo]] v kraji [[Tepelenë (okres)|Tepelena]] v dnešnom [[Albánsko|Albánsku]]. Začiatkom 17. stor. v [[Bergama|Pergame]] žilo iba 100 pôvodných Grékov, ostatní boli islamizovaní, no v priebehu storočia sa tu usadili Gréci z rôznych končín, hlavne z ostrovov. Mesto [[Smyrna]] malo koncom 17. stor. asi 8000 pôvodných gréckych obyvateľov, v polovici storočia to bolo už okolo 30 000 Grékov, ktorí sem prišli z rôznych častí gréckeho sveta, tiež hlavne z ostrovov a ostatnej [[Anatólia|Anatólie]]. Noví grécki prisťahovalci zakladali nové mestá ako Sevdikioi, Ajasmati, Dekili, Adamyttio, Lampsakos založené ostrovanmi, či veľkomesto [[Vurla]] (tur. [[Urla]]), predmestie Smyrny, založené ostrovanmi a [[Peloponéz]]anmi na mieste starovekých Klazomén. Mesto Chatzileri osídlili hlavne [[Grécki Cyperčania|Cyperčania]]. Títo Gréci splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom a prebrali tradičnú maloázijskú grécku kultúru. [[Maloázijskí Gréci]] z východnej Iónie sa udržali v mestách ako Filadelfia (tur. [[Alaşehir]]), [[Manisa|Magnisia]] či Thyatira (tur. [[Akhisar]]), mnohí z nich však rozprávali turecky. Iónia patrila medzi najkultúrnejšie miesta Osmanskej ríše, mesto [[Smyrna]] patrilo k najmodernejším európskym veľkomestám. Začiatkom 20. stor. tvorili Gréci v Iónii väčšinu, menšiny boli tvorené [[Arméni|Arménmi]], [[Turci|Turkami]] a [[Židia|Židmi]]. Počas [[Grécka vojna za nezávislosť|Gréckej vojny za nezávislosť]] Turci zmasakrovali časť miestneho gréckeho obyvateľstva, v 1. sv. vojne grécky premiér [[Eleftherios Venizelos]] ovládol celú Ióniu, no neskôr utrpeli Gréci porážku a turecké vojská pod velením Mustafa Kemala Attaturka podpálili Smyrnu a vyvraždili 50 000 Grékov a Arménov. V roku 1923 bola podpísaná Grécko-turecká výmena obyvateľov, 2 000 000 [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] vtedy prišlo do [[Grécko|Grécka]], z toho iba 600 000 pochádzalo z Iónie. Gréci z Iónie sa usadili hlavne v [[Atény|Aténach]], [[Atika|Atike]] a [[Thessaloniki|Thessalonikách]]. V Atike založili mestá s názvami ako [[Nea Ionia]] (Nová Iónia), [[Nea Smyrni]] (Nová Smyrna), [[Nea Filadelfia]], [[Nea Erythrea]] či [[Palea Fokea]] (Stará Fokaia). V Iónii sa usadilo [[moslimovia v Grécku| moslimské obyvateľstvo z Grécka]] (najmä [[Kréta|Kréťania]]), mnohí z moslimov však rozprávali po grécky, takže časť dnešného tureckého obyvateľstva Iónie rozpráva po grécky, hoci gréčtina je už na úpadku. Pomenovanie Iónia sa v Turecku už nepoužíva. ==Kultúra== [[File:Laghouto.jpg|thumb|right|[[lauto]]]] Iónia vždy patrila medzi najvyspelejšie grécke územia. V staroveku sa práve tu zrodila tradičná grécka civilizácia a Iónia sa stala sprostredkovateľom vyspelých kultúr do ostatného [[Grécko|Grécka]]. Orientálne civilizácie sa s [[Ióni|Iónmi]] z Iónie často stretávali, preto aj v mnohých východných jazykoch označenie ''Yunan (teda Ión)'' znamenalo [[Gréci|Grék]]. Toto meno sa dnes používa v [[Turečtina|turečtine]], ktorá ho prevzala z [[Perzština|perzštiny]]. Západná [[Malá Ázia]] patrila medzi najvyspelejšie územia sveta aj počas [[stredovek]]u, v 13. stor. bola Iónia dôležitým územím [[Nikajské cisárstvo|Nikajského cisárstva]], pochádzali odtiaľto mnohé osobnosti. Počas tureckej doby patrilo mesto [[Smyrna]] k najmodernejším európskym veľkomestám. V 18. stor. tu boli otvorené tradičné grécke kaviarne známe ako ''Kafé áman'', kde sa združovali speváci a vytvárali sa tu [[Grécka hudba|grécke ľudové piesne]] známe dodnes. Tradičná ľudová hudba Iónie je orientálna, jej korene môžeme hľadať ešte v staroveku, kedy ju vytvorili miestni [[Ióni|iónski Gréci]] pod rôznymi orientálnymi vplyvmi, čo pokračovalo aj počas byzantskej doby. Počas tureckej vlády bola iónska hudba ovplyvnená hudbou egejských ostrovov, nakoľko mnoho Grékov z ostrovov osídlilo Ióniu, naopak z Iónie na ostrovy taktiež prenikali hudobné vplyvy, preto je grécka ostrovná hudba veľmi podobná tej západoanatólskej. Takúto hudbu prevzali aj [[Turci]]. V hudbe dominujú hlavne [[strunové nástroje]]. Tradičnými ľudovými nástrojmi Iónie sú orientálne mandolíny [[buzuki]], [[saz]], [[ud]]i, [[lauto]] a tiež [[kanun]], santuri (grécky [[cymbal]]), [[husle]] (gr. ''violi'') a orientálny bubon tumberleki. V pozadí alebo ako sprievod sa niekedy používa aj [[klarinet]] (gr. ''klarina''). Tradičné tance sú panhelénsky kruhový [[syrtos]], známy je tzv. Syrtos zo Smyrny (''gr. Smyrneikos syrtos, tur. Izmir syrtosu''), iné známe tance sú [[karsilamas]], tanec tvárou v tvár či [[Zeibekiko]], voľný mužský tanec. Najobľúbenejším ženským tancom je tzv. [[tsifetetli]] (tur. ''Çiftetelli''), čo je typický anatólsky brušný tanec tancovaný [[Gréci|Grékyňami]], [[Turci|Turkyňami]] a tiež [[Arméni|Arménka]]. Bohatá hudobná kultúra Iónie poznačila celé moderné Grécko, grécki prisťahovalci v roku 1923 túto hudbu priniesli do Grécka a z nej sa vyvinula tradičná [[grécka hudba]], štýly ako rembetika, laika a syrtaki. Nástroj [[buzuki]] je najobľúbenejším gréckym nástrojom a tradičný brušný tanec ''tsifteteli'' je dnes najobľúbenejším ženským gréckym tancom. Ženské tradičné ľudové kroje boli bohato zdobené a trblietavé, muži nosili [[fez]] (gr. ''fesi''), košeľu (gr. ''pukamisso'') a tmavú suknicu [[vraka]]. Vo veľkomestách sa však už začiatkom 18. stor. rozšírila európska móda. == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== *''Mikrasiatika Chronika, Enosis Smyrneon, Athina Ellas 1980.'' ==Externé odkazy== *[http://www.youtube.com/watch?v=GpHiN5R43SE Tha spaso kupes-grécka pieseň zo Smyrny-tsifteteli] *[http://www.youtube.com/watch?v=JTzYRBzHzus&feature=related Tanec Zeibekiko-Aivaliotiko] *[http://www.youtube.com/watch?v=-o_i84DBIiA Grécke kroje z Iónie a južnej Anatólie] [[Kategória:Staroveké Grécko]] [[Kategória:Historické územia v Malej Ázii]] o0yli3g758dde47upngauizvw3q1yr1 Kate Ryan 0 364276 8356539 8095975 2026-08-15T14:53:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356539 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Kate Ryan | Obrázok = KateRyan.jpg | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Kate Ryan v roku 2007 | Popis umelca = | Rodné meno = Katrien Verbeeck | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1980|7|22}} | Miesto narodenia = [[Tessenderlo]], [[Belgicko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = [[Spevák-skladateľ|speváčka-skladateľka]] | Žáner = [[Eurodance]], [[Euro-Trance]], [[vocal trance]], [[trance]], [[dance]], [[house (hudba)|House]] | Roky pôsobenia = 2001-súčasnosť | Hrá na nástroje = [[spevák|spev]], [[gitara]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]] (2002-2006)<br/>[[ARS Entertainment]] (2007-súčasnosť) | Webstránka = [http://www.kateryan.be/ www.kateryan.be] }} '''Kate Ryan''', vlastným menom '''Katrien Verbeecková''' (neprechýlene Katrien Verbeeck; * [[22. júl]] [[1980]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.last.fm/music/Kate+Ryan |titul=Kate Ryan – Free listening, videos, concerts, stats, & pictures at Last.fm |vydavateľ=www.last.fm |dátum prístupu=2009-08-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090615024914/http://www.last.fm/music/Kate+Ryan |dátum archivácie=2009-06-15 }}</ref> [[Tessenderlo]], [[Belgicko]]), je belgická [[speváčka]] a držiteľka ceny [[World Music Awards|World Music Award]]. Svoju spevácku kariéru začala v roku [[2001]] a neskôr získala úspech s niekoľkými tanečnými hitmi. Jej najväčšími hitmi sú „[[Désenchantée]]“, „[[Libertine]]“, „[[Only If I]]“ či „[[The Promise You Made]]“. Kate Ryan reprezentovala Belgicko v súťaži [[Eurovision Song Contest 2006]] s piesňou „[[Je t'adore]]“. ==Diskografia== ===Štúdiové albumy=== {| class="wikitable" !rowspan="2"|Rok !rowspan="2"|Titul !colspan="10"|Pozície v rebríčkoch<ref name="acharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://acharts.us/performer/kate_ryan| titul = Kate Ryan - Music Charts| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = acharts.us}}</ref> !rowspan="2"|Certifications |- !width="30" rowspan="1"|<small>[[Ultratop|BEL]]</small><br/><ref name="belgiancharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.ultratop.be/nl/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discografie Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = www.ultratop.be| jazyk = NL}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Media Control Charts|NEM]]</small><br/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Ryan%2CKate/longplay| titul = Chartverfolgung / Ryan,Kate / Longplay| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = www.musicline.de| jazyk = DE| url archívu = https://web.archive.org/web/20160304031744/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Ryan,Kate/longplay| dátum archivácie = 2016-03-04}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Swiss Music Charts|SWI]]</small><br/><ref name="swisscharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://hitparade.ch/showitem.asp?interpret=Kate+Ryan&titel=Different&cat=a| titul = Kate Ryan - Different| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = hitparade.ch| jazyk = DE}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[OLiS|POL]]</small><br/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://olis.onyx.pl/listy/archiwum.asp?lang=en| titul = Archiwum OLIS| dátum prístupu = 2009-09-15| vydavateľ = olis.onyx.pl}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Media Control Charts|RAK]]</small><br/><ref name="austriancharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.austriancharts.at/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discographie Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = austriancharts.at| jazyk = DE}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Sverigetopplistan|SWE]]</small><br/><ref name="swedishcharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discography Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-19| vydavateľ = swedishcharts.com}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[MegaCharts|NL]]</small><br/><ref name="dutchcharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://dutchcharts.nl/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discografie Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = dutchcharts.nl| jazyk = NL}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Associação Fonográfica Portuguesa|POR]]</small><br/><ref name="portcharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://portuguesecharts.com/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discography Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = portuguesecharts.com}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Tracklisten|DAN]]</small><br/><ref name="dkcharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://danishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discography Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = danishcharts.com| url archívu = https://web.archive.org/web/20130729060918/http://www.danishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| dátum archivácie = 2013-07-29}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Finland's Official List|FIN]]</small><br/><ref name="fincharts">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://finnishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discography Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = finnishcharts.com}}</ref> |- |2002 |''[[Different (album)|Different]]'' |align="center"|8 |align="center"|23 |align="center"|14 |align="center"|15 |align="center"|26 |align="center"|17 |align="center"|88 |align="center"|18 |align="center"|22 |align="center"|36 | * POL: Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.zpav.pl/rankingi/wyroznienia/platynowe/index.php?lang=2| titul = Bestseller charts and awards :: Polish Society of the Phonographic Industry| dátum prístupu = 2011-07-19| vydavateľ = www.zpav.pl| url archívu = https://web.archive.org/web/20131207105403/http://zpav.pl/rankingi/wyroznienia/platynowe/index.php?lang=2| dátum archivácie = 2013-12-07}}</ref> * SWI: Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/awards.asp?year=2003 |titul=The Official Swiss Charts and Music Community (Awards 2003) |vydavateľ=swisscharts.com |dátum prístupu=2011-07-27}}</ref> |- |2004 |''[[Stronger (album)|Stronger]]'' |align="center"|22 |align="center"|14 |align="center"|13 |align="center"|10 |align="center"|43 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— | * POL: Zlato<ref name="plgold">{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.zpav.pl/rankingi/wyroznienia/zlote/index.php?lang=2| titul = Bestseller charts and awards :: Polish Society of the Phonographic Industry| dátum prístupu = 2011-07-20| vydavateľ = www.zpav.pl| url archívu = https://web.archive.org/web/20130603083840/http://zpav.pl/rankingi/wyroznienia/zlote/index.php?lang=2| dátum archivácie = 2013-06-03}}</ref> |- |2006 |''Alive'' |align="center"|13 |align="center"|73 |align="center"|73 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— | |- |2008 |''[[Free (album)|Free]]'' |align="center"|4 |align="center"|47 |align="center"|96 |align="center"|20 |align="center"|— |align="center"|35 |align="center"|66 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— | * POL: Zlato<ref name="plgold"/> |- |2012 |Electroshock |align="center"|6 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— | |} ===Single=== {| class="wikitable" !rowspan="2"|Rok !rowspan="2"|Titul !colspan="10"|Pozície v rebríčkoch<ref name="acharts"/> !rowspan="2"|Album |- !width="30" rowspan="1"|<small>[[Ultratop|BEL]]</small><br/><ref name="belgiancharts"/> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Media Control Charts|NEM]]</small><br/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Ryan%2CKate/single| titul = Chartverfolgung / Ryan,Kate / Single| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = www.musicline.de| jazyk = DE| url archívu = https://web.archive.org/web/20141129080714/http://www.musicline.de/de/chartverfolgung_summary/artist/Ryan,Kate/single| dátum archivácie = 2014-11-29}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Swiss Music Charts|SWI]]</small><br/><ref name="swisscharts"/> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Media Control Charts|RAK]]</small><br/><ref name="austriancharts"/> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Sverigetopplistan|SWE]]</small><br/><ref name="swedishcharts"/> !width="30" rowspan="1"|<small>[[MegaCharts|NL]]</small><br/><ref name="dutchcharts"/> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Tracklisten|DAN]]</small><br/><ref name="dkcharts"/> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Finland's Official List|FIN]]</small><br/><ref name="fincharts"/> !width="30" rowspan="1"|<small>[[VG-lista|NOR]]</small><br/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://norwegiancharts.com/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discography Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = norwegiancharts.com}}</ref> !width="30" rowspan="1"|<small>[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|FRA]]</small><br/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://lescharts.com/showinterpret.asp?interpret=Kate+Ryan| titul = Discographie Kate Ryan| dátum prístupu = 2011-07-27| vydavateľ = lescharts.com| jazyk = FR}}</ref> |- |rowspan="2"|2001 |„[[Scream for More]]“ |align="center"|9 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|15 |align="center"|— |align="center"|57 |align="center"|12 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |rowspan="5"|''Different'' |- |„[[UR (My Love)]]“ |align="center"|17 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |rowspan="3"|2002 |„[[Désenchantée]]“ |align="center"|1 |align="center"|2 |align="center"|11 |align="center"|3 |align="center"|4 |align="center"|4 |align="center"|12 |align="center"|— |align="center"|3 |align="center"|12 |- |„[[Mon cœur résiste encore]]“ |align="center"|7 |align="center"|27 |align="center"|35 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|58 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |„[[Libertine]]“ |align="center"|7 |align="center"|7 |align="center"|26 |align="center"|7 |align="center"|16 |align="center"|— |align="center"|15 |align="center"|20 |align="center"|15 |align="center"|48 |- |2004 |„[[Only If I]]“ |align="center"|16 |align="center"|27 |align="center"|34 |align="center"|25 |align="center"|37 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |rowspan="4"|''Stronger'' |- |rowspan="3"|2004 |„[[The Promise You Made]]“ |align="center"|8 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |„[[The Promise You Made|La Promesse]]“ |align="center"|— |align="center"|19 |align="center"|50 |align="center"|21 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |„[[Goodbye (singel)|Goodbye]]“ |align="center"|30 |align="center"|52 |align="center"|93 |align="center"|47 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |rowspan="3"|2006 |„[[Je t'adore]]“ |align="center"|1 |align="center"|26 |align="center"|65 |align="center"|38 |align="center"|21 |align="center"|56 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |rowspan="3"|''Alive'' |- |„[[Alive (singel)|Alive]]“ |align="center"|4 |align="center"|42 |align="center"|— |align="center"|54 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|8 |align="center"|— |align="center"|— |- |„[[All for You (singel)|All for You]]“ |align="center"|37 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |2007 |„[[Voyage Voyage]]“ |align="center"|2 |align="center"|13 |align="center"|— |align="center"|26 |align="center"|26 |align="center"|11 |align="center"|— |align="center"|10 |align="center"|— |align="center"|— |rowspan="5"|''Free'' |- |rowspan="3"|2008 |„[[L.I.L.Y. (Like I Love You)]]“ |align="center"|12 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |„[[Ella, elle l'a]]“ |align="center"|7 |align="center"|10 |align="center"|50 |align="center"|23 |align="center"|2 |align="center"|5 |align="center"|29 |align="center"|— |align="center"|9 |align="center"|— |- |„[[I Surrender]]“ |align="center"|27 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|44 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |rowspan="3"|2009 |„[[Your Eye]]“ |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|80 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |„[[Babacar]]“ |align="center"|17 |align="center"|28 |align="center"|— |align="center"|53 |align="center"|27 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |rowspan="2"|''French Connection'' |- |„[[Évidemment]]“ |align="center"|27 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |2011 |„[[LoveLife]]“ |align="center"|21 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|72 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— | rowspan="3" |''Electroshock'' |- | |"Broken" <small>(feat. Narco)</small> |align="center"|30 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |2012 |"Robots" |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- | rowspan="2" |2013 |"Light in the Dark" |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— | rowspan="6" | <small>Non-album single</small> |- |"Heart Flow" |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |2014 |"Not Alone" |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |2015 |"Runaway (Smalltown Boy)" |align="center"|23 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- | rowspan="2" |2016 |"Wonderful Life" |align="center"|30 |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |- |"Comment te dire adieu" |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |align="center"|— |} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Kate Ryan}} ==Externé odkazy== * [http://www.kateryan.be/ Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071020172201/http://www.kateryan.be/ |date=2007-10-20 }} * [http://www.youtube.com/kateryanmusic Kate Ryan] na [[YouTube]] * [http://www.myspace.com/kateryanpromo Kate Ryan] na [[MySpace]] * [http://www.facebook.com/KateRyanFB Kate Ryan] na [[Facebook]]u {{Portál|Hudba|Hudobný|Belgicko|Belgický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ryan, Kate}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Eurodance hudobníci]] [[Kategória:Belgické speváčky elektronickej hudby]] [[Kategória:Belgické osobnosti flámskeho pôvodu]] 1yb6izgejdl1mqpazw0ttqtyxxvnuk6 Stoner rock 0 365011 8356541 8339604 2026-08-15T15:07:48Z ~2026-44590-38 302906 /* Významní interpreti */ 8356541 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný žáner | Názov = Stoner rock | Farba pozadia = crimson | Farba písma = white | Obrázok = | Popis obrázka = | Pôvod v štýloch = 60. roky<br/>[[blues-rock]], [[psychedelický rock]], [[acid rock]]<br/>70. roky<br/>[[heavy metal]], [[doom metal]]<br/>80. roky<br/>[[grunge]], [[sludge metal]] | Kultúrne pozadie čas = začiatok 90-tych rokov | Kultúrne pozadie krajina = [[Kalifornia]], [[USA]] | Typické nástroje = [[elektrická gitara]] (často používaná [[Distorzia|fuzz]], [[phaser]], [[flanger]] a pod.) – [[basová gitara]] – [[bicie]] | Všeobecná popularita = regionálna popularita v 90-tych rokoch | Odvodené štýly = | Podštýly = | Zmes štýlov = [[Sludge metal|stoner sludge]] | Regionálne scény = [[Palm Desert Scene]] | Miestne scény = | Iné témy = | Commons = }} '''Stoner rock''' alebo '''stoner metal'''<ref name="Buffalo News">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.buffalonews.com/incoming/article25407.ece|titul=Stoner age: Priestess marries metal and melody - The Buffalo News|last=|first=|vydavateľ=[[Buffalo News]]|dátum prístupu=2010-07-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20120213171518/http://www.buffalonews.com/incoming/article25407.ece|dátum archivácie=2012-02-13}}</ref> je subžáner [[heavy metal]]u,<ref name="Master of Reality">{{Citácia elektronického dokumentu|url={{Allmusic|class=album|id=r2000|pure_url=yes}}|titul=allmusic (((Master of Reality > Overview)))|priezvisko=Huey|meno=Steve|vydavateľ=[[Allmusic]]|dátum prístupu=2010-07-27}}</ref><ref>{{Citácia knihy|url=http://books.google.com/books?id=n6hDB4kV9s4C&pg=PT267&dq=Stoner+rock+subgenre&hl=en&ei=s1FOTKzGNcOBlAfQ6PnOAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=9&ved=0CEwQ6AEwCA#v=onepage&q&f=false|titul=Rebels Wit Attitude: Subversive Rock Humorists|autor=Ellis, Iain|strany=258|vydavateľ=Soft Skull Press|rok=2008|isbn=1-59376-206-2}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorý kombinuje prvky [[Psychedelický rock|psychedelického rocku]], [[blues-rock]]u, [[Tradičný heavy metal|klasického heavy metalu]] a [[doom metal]]u. Stoner rock má zvyčajne pomalé až stredné tempo s ťažkým [[Basová gitara|basovým]] zvukom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = "http://www.musicmight.com/linkto/artist/&#123;A24E5655-7064-4404-ACAE-2EBB809" |titul = MusicMight – Kyuss biography |dátum prístupu = 2007-12-10 |autor = Garry Sharpe-Young |priezvisko = Sharpe-Young |meno = Garry |vydavateľ = MusicMight }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> melodickým spevom a 'retro' produkciou.<ref name="allmusic stoner metal">{{Citácia elektronického dokumentu |url = {{Allmusic|class=explore|id=style/d11953|pure_url=yes}} |titul = Stoner Metal |dátum prístupu = 2009-05-22 |autor = |vydavateľ = Allmusic }}</ref> Prvýkrát sa žáner objavil začiatkom [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] a propagovali ho predovšetkým kalifornské skupiny [[Kyuss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = {{Allmusic|class=artist|id=p39911|pure_url=yes}} |titul = Kyuss biography |dátum prístupu = 2007-12-10 |autor = Eduardo Rivadavia |vydavateľ = Allmusic }}</ref> a [[Sleep]].<ref name="allmusic sleep">{{Citácia elektronického dokumentu |url = {{Allmusic|class=artist|id=p5456|pure_url=yes}} |titul = Sleep biography |dátum prístupu = 2008-07-21 |autor = Eduardo Rivadavia |vydavateľ = Allmusic}}</ref> ==Významní interpreti== * [[Clutch (skupina)|Clutch]] * [[Electric Wizard]] * [[High on Fire]] * [[Kyuss]] * [[Monster Magnet]] * [[Orange Goblin]] * [[Queens of the Stone Age]] * [[Sleep]] * [[Slo Burn]] * [[Wolfmother]] * [[Fu Manchu]] *Dopelord *Sons of Arrakis == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Rock}} {{Psychedelická hudba}} [[Kategória:Rockové hudobné žánre]] [[Kategória:Heavymetalové hudobné žánre]] 9zpet2t2rs5mvsgn7vdh1678ppc4r0e Left Outside Alone 0 372688 8356793 7834038 2026-08-16T07:58:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356793 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Left Outside Alone | z Albumu = ''[[Anastacia (album)|Anastacia]]'' | Interpret = [[Anastacia]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = „Get Ready“ | Formát = [[CD singel]], [[digital download]], [[Gramofónová platňa|12" singel]] | Dátum vydania = 15. marec 2004 | Nahrané = 2003; [[O'Henry Sound Studios]]<br><small>([[Burbank]], [[Kalifornia]])</small> <br> [[Ocean Way Recording|Record One]]<br><small>([[Sherman Oaks]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]])</small> <br> [[Record Plant Studios|The Record Plant]]<br><small>([[Hollywood]], [[Los Angeles]], Kalifornia)</small> | Žáner = [[pop rock]] | Dĺžka = 4:17 | Vydavateľ = [[Epic Records|Epic]], [[Daylight Records|Daylight]] | Textár = Anastacia, [[Dallas Austin]], [[Glen Ballard]] | Skladateľ = | Producent = Dallas Austin, Glen Ballard | URL text = | Ocenenia = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Love is a Crime]]“<br />(2003) | Tento singel = '''„Left Outside Alone“'''<br />(2004) | Nasledujúci singel = „[[Sick and Tired]]“<br />(2004) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Left Outside Alone'''“ je skladba [[USA|americkej]] speváčky [[Anastacia|Anastacie]] z jej tretieho štúdiového albumu ''[[Anastacia (album)|Anastacia]]''. Skladbu napísali Anastacia, [[Dallas Austin]] a [[Glen Ballard]], pričom bola vydaná ako hlavný singel dňa 15. marca 2004 a dosiahla prvé miesta v rebríčkoch v Austrálii, Rakúsku, Taliansku, Španielsku a Švajčiarsku, druhá miesta v Dánsku, Nemecku, Írsku, Holandsku a Nórsku, a tretie miesta vo Veľkej Británii a Maďarsku. ==Zoznam skladieb== {{col-begin|šírka=75%}} {{col-2}} ;Austrálsky CD singel #„Left Outside Alone“ (Radio Edit) – 3:40 #"Get Ready" – 3:30 #„Left Outside Alone“ ([[Jason Nevins]] Global Club Edit) – 4:16 ;Európsky CD maxi singel #„Left Outside Alone“ (Radio Edit) – 3:40 #"Get Ready" – 3:30 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club Edit) – 4:16 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Mix Show Edit) – 3:14 #„Left Outside Alone“ (M*A*S*H Rock Mix) – 4:04 ;Európsky promo CD singel #„Left Outside Alone“ (Radio Edit) – 3:40 ;Nemecký limited 3" CD singel (POCK IT!) #„Left Outside Alone“ (Radio Edit) – 3:40 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club Edit) – 4:16 ;Britský CD singel #„Left Outside Alone“ (Radio Edit) – 3:40 #"Get Ready" – 3:30 ;Britský promo maxi singel #„Left Outside Alone“ (Radio Edit) – 3:40 #„Left Outside Alone“ (Love To Infinity Mix) #„Left Outside Alone“ (Soda Club Remix) #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Remix) {{col-2}} ;Americký CD maxi singel #„Left Outside Alone“ (Radio Edit) – 3:40 #"Get Ready" – 3:30 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club Edit) – 4:16 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club) – 8:05 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Mix Show) – 5:21 ;Britský 12" promo singel :A1. „Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club Mix) – 7:51 :B1. „Left Outside Alone“ (M*A*S*H Master Mix) – 6:23 :B2. „Left Outside Alone“ (Jason Nevins Mix Show) – 5:21 ;Americký promo CD singel #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club) – 8:05 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club Edit) – 4:16 ;Americký promo CD maxi singel #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club Edit) – 4:16 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club) – 8:05 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Mix Show Edit) – 3:14 #„Left Outside Alone“ (Jason Nevins Mix Show) – 5:21 ;Americký 12" promo singel :A1. „Left Outside Alone“ (Jason Nevins Global Club) :B1. „Left Outside Alone“ (M*A*S*H Master Mix) – 6:23 :B2. „Left Outside Alone“ (Jason Nevins Mix Show) – 5:21 {{col-end}} ==Rebríčky a certifikácie== {{col-begin}} {{col-2}} ===Pozície v rebríčkoch=== {| class="wikitable sortable" |- !Rebríček (2004/2005) !Vrchoová<br>pozícia |- |[[ARIA Charts|Australian Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://australian-charts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[Australian Recording Industry Association]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Ö3 Austria Top 40|Austrian Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |jazyk=Nemecky |vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI Austria]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Ultratop 50|Belgian Singles Chart]] (Flámsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |jazyk=Holandsky |vydavateľ=[[Ultratop]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|5 |- |[[Ultratop 40|Belgian Singles Chart]] (Valónsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |jazyk=Francúzsky |vydavateľ=[[Ultratop]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|7 |- |[[Tracklisten|Danish Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |work='''' |vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI Dánsko]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140223012906/http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |dátum archivácie=2014-02-23 }}</ref> |align="center"|2 |- |[[Dutch Top 40]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.top40.nl/index.aspx?week=15&jaar=2004 |titul=Nederlandse Top 40 – week 15 – 2004 |jazyk=Holandsky |vydavateľ=[[Radio 538]], Top 40 |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|2 |- |[[European Hot 100 Singles]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allbusiness.com/services/amusement-recreation-services/4722673-1.html |titul=EUROCHARTS |vydavateľ=Music & Media, [[AllBusiness.com]] |dátum vydania=8. apríl 2004 |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|2 |- |[[Suomen virallinen lista|Finnish Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://finnishcharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[YLE]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|6 |- |[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|French Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://lescharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |jazyk=Francúzsky |vydavateľ=[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|9 |- |[[Media Control Charts|German Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/Anastacia/Left+Outside+Alone/single |titul=Musicline.de – Chartverfolgung – Anastacia – Left Outside Alone |jazyk=Nemecky |vydavateľ=[[Media Control Charts|Media Control]], PhonoNet GmbH |dátum prístupu=2011-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140222175713/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/Anastacia/Left+Outside+Alone/single |dátum archivácie=2014-02-22 }}</ref> |align="center"|2 |- |[[Mahasz|Hungarian Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mahasz.hu/?menu=slagerlistak&menu2=archivum&lista=kislemez&ev=2004&het=26&submit_=Keresés |titul=Single (track) Top 10 lista – 2004. 26. hét |jazyk=Maďarsky |vydavateľ=[[Mahasz]] |dátum prístupu=2009-05-11}}</ref> |align="center"|3 |- |[[Irish Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2004&year=2004&week=23 |titul=Top 50 Singles, Week Ending 3 June 2004 |vydavateľ=[[Irish Recorded Music Association]], [[Chart-Track]] |dátum prístupu=2011-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140222202105/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2004&year=2004&week=23 |dátum archivácie=2014-02-22 }}</ref> |align="center"|2 |- |[[Federation of the Italian Music Industry|Italian Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://italiancharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[Federation of the Italian Music Industry]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|1 |- |[[Recording Industry Association of New Zealand|New Zealand Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[Recording Industry Association of New Zealand]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140227022034/http://charts.org.nz/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |dátum archivácie=2014-02-27 }}</ref> |align="center"|20 |- |[[VG-lista|Norwegian Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://norwegiancharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[Verdens Gang]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|2 |- |[[Productores de Música de España|Spanish Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://promusicae.es/files/listassemanales/singles/historial/TOP%2020%20SINGLES%20Y%20MAXISINGLES%2004_13.pdf |titul=Top 20 Singles y Maxisingles – 13/2004 |jazyk=Spanish |formát=PDF |vydavateľ=[[Productores de Música de España]] |dátum prístupu=2009-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120315184632/http://promusicae.es/files/listassemanales/singles/historial/TOP%2020%20SINGLES%20Y%20MAXISINGLES%2004_26.pdf |dátum archivácie=2012-03-15 }}</ref> |align="center"|1 |- |[[Sverigetopplistan|Swedish Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[Swedish Recording Industry Association]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|6 |- |[[Schweizer Hitparade|Swiss Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Anastacia&titel=Left+Outside+Alone&cat=s |titul=Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[Media Control Charts|Media Control]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|1 |- |[[UK Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.chartstats.com/release.php?release=41 |titul=Chart Stats – Anastacia – Left Outside Alone |vydavateľ=[[The Official Charts Company]], Chart Stats |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|3 |- |US [[Hot Dance Club Songs|Hot Dance Club Play]]<ref name="allmusic">{{Citácia elektronického dokumentu |url={{Allmusic|class=album|id=anastacia-r688033/charts-awards/billboard-single|pure_url=yes}} |titul=Anastacia – Charts & Awards – Billboard Singles |vydavateľ=[[Allmusic]], [[Rovi Corporation]] |dátum prístupu=2009-05-11}}</ref> |align="center"|5 |- |US [[Hot Adult Top 40 Tracks]]<ref name="allmusic"/> |align="center"|30 |} {{col-2}} ===Koncoročné pozície v rebríčkoch=== {| class="wikitable sortable" |- !Rebríček (2004) !Pozícia |- |[[ARIA Charts|Australian Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-end-of-year-charts-top-100-singles-2004.htm |titul=ARIA Charts – End Of Year Charts – Top 100 Singles 2004 |vydavateľ=[[Australian Recording Industry Association]] |dátum prístupu=2011-02-22}}</ref> |align="center"|2 |- |Austrian Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.austriancharts.at/2004_single.asp |titul=Jahreshitparade 2004 |jazyk=Nemecky |vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI Austria]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|10 |- |Belgian Singles Chart (Flámsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/nl/annual.asp?year=2004&cat=s |titul=Jaaroverzichten 2004 |jazyk=Holandsky |vydavateľ=[[Ultratop]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|15 |- |Belgian Singles Chart (Valónsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/fr/annual.asp?year=2004&cat=s |titul=Rapports Annuels 2004 |jazyk=Francúzsky |vydavateľ=[[Ultratop]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|31 |- |Dutch Top 40<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.top40web.nl/jaarlijsten/jr2004.html |titul=Jaargang 40, 2004 |jazk=Holandsko |vydavateľ=[[Radio 538]], Top 40 |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|9 |- |European Hot 100 Singles<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.allbusiness.com/services/amusement-recreation-services/4707116-1.html |titul=EUROCHARTS-YEAR |vydavateľ=Music & Media, [[AllBusiness.com]] |dátum vydania=16. december 2004 |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|6 |- |French Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.disqueenfrance.com/fr/monopage.xml?id=259376&year=2004&type=1 |titul=Classement Singles – année 2004 |jazyk=Francúzsky |vydavateľ=[[Syndicat National de l'Édition Phonographique]] |dátum prístupu=2010-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090124040037/http://disqueenfrance.com/fr/monopage.xml?id=259376 |dátum archivácie=2009-01-24 }}</ref> |align="center"|56 |- |German Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.viva.tv/charts/viva-single-jahrescharts-2004-2004-249/?start=10 |titul=VIVA Single Jahrescharts 2004 |jazyk=Nemecky |vydavateľ=[[Media Control Charts|Media Control]], [[Viva (TV station)|Viva]] |dátum vydania=19. január 2011 |dátum prístupu=2011-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110201161809/http://www.viva.tv/charts/viva-single-jahrescharts-2004-2004-249/?start=10 |dátum archivácie=2011-02-01 }}</ref> |align="center"|17 |- |Irish Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.irma.ie/best2004.htm |titul=Best of 2004 – Top 20 Singles |vydavateľ=[[Irish Recorded Music Association]] |dátum prístupu=2011-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060227160542/http://www.irma.ie/best2004.htm |dátum archivácie=2006-02-27 }}</ref> |align="center"|5 |- |Swedish Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.hitlistan.se/netdata/ghl002.mbr/lista?liid=43&dfom=20040001&newi=0&height=420&platform=Win32&browser=MSIE&navi=no&subframe=Mainframe |titul=Årslista Singlar – År 2004 |vydavateľ=[[Swedish Recording Industry Association]] |dátum prístupu=2011-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150620052746/http://www.hitlistan.se/netdata/ghl002.mbr/lista?liid=43&dfom=20040001&newi=0&height=420&platform=Win32&browser=MSIE&navi=no&subframe=Mainframe |dátum archivácie=2015-06-20 }}</ref> |align="center"|19 |- |Swiss Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/year.asp?key=2004 |titul=Swiss Year-End Charts 2004 |vydavateľ=[[Media Control Charts|Media Control]], Hung Medien |dátum prístupu=2011-03-10}}</ref> |align="center"|8 |- |[[UK Singles Chart]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ukchartsplus.co.uk/ChartsPlusYE2004.pdf |titul=UK Year-End Charts 2004 |vydavateľ=[[The Official Charts Company]], [[ChartsPlus]] |dátum prístupu=2010-11-10}}</ref> |align="center"|7 |} ===Certifikácie=== {| class="wikitable" |- ! Krajina ! [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]] |- | [[Australian Recording Industry Association|Austrália]] | 2× Platina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-accreditations-singles-2004.htm |titul=ARIA Charts – Accreditations – 2004 Singles |vydavateľ=[[Australian Recording Industry Association]] |dátum prístupu=2009-05-11}}</ref> |- | [[International Federation of the Phonographic Industry|Rakúsko]] | Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpi.at/?section=goldplatin |titul=Gold & Platin Datenbank |jazyk=Nemecky |vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI Austria]] |dátum vydania=27. apríl 2004 |dátum prístupu=2009-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081216161149/http://www.ifpi.at/?section=goldplatin |dátum archivácie=2008-12-16 }}</ref> |- | [[International Federation of the Phonographic Industry|Belgicko]] | Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ultratop.be/en/certifications.asp?year=2004 |titul=Gold and platinum certifications – Singles – 2004 |vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI Belgium]], Hung Medien |dátum vydania=12. jún 2004 |dátum prístupu=2009-05-11}}</ref> |- | [[Bundesverband Musikindustrie|Nemecko]] | Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/?action=suche&strTitel=Left%2BOutside%2BAlone&strInterpret=&strTtArt=&strAwards=checked | vydavateľ=[[Bundesverband Musikindistrie]]|dátum prístupu=2009-05-11}}</ref> |- | [[International Federation of the Phonographic Industry|Nórsko]] | Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.ifpi.no/sok/index_trofe.htm |titul=Salgstroféer |jazyk=Nórsky |vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI Norway]] |dátum prístupu=2009-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230601164217/https://www.ifpi.no/sok/index_trofe.htm |dátum archivácie=2023-06-01 }}</ref> |- | [[International Federation of the Phonographic Industry|Švajčiarsko]] | Zlato<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://swisscharts.com/awards.asp?year=2004 |titul=Awards 2004 |vydavateľ=[[International Federation of the Phonographic Industry|IFPI Switzerland]], Hung Medien |accessdate=May 11, 2009}}</ref> |- | [[British Phonographic Industry|Spojené kráľovstvo]] | Striebro<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/Search.aspx |titul=Certified Awards Search |vydavateľ=[[British Phonographic Industry]] |dátum vydania=18. jún 2004 |dátum prístupu=2009-12-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |dátum archivácie=2017-10-06 }}</ref> |} {{col-end}} ==Referencie== {{reflist|2}} [[Kategória:Single z 2004]] [[Kategória:Piesne z 2004]] [[Kategória:Single Anastacie]] [[Kategória:Piesne Anastacie]] [[Kategória:Poprockové piesne]] 6qa7oumw4ltbaamthro8cp9xq7tdsa3 SEPECAT Jaguar 0 380588 8356834 8202057 2026-08-16T10:48:46Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Jaguar_GR1As_54Sqn_RAF_2002.jpeg bol nahradený odkazom Royal_Air_Force_(RAF)_Jaguar_GR3_and_GR3As_of_54,_41,_and_6_Sqns,_from_RAF_Coltishall_in_Op_Northern_Watch,_2002.jpg. 8356834 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = Jaguar |obrázok = Súbor:French Jaguar A of EC 1-7 Provence in flight over the Adriatic Sea, 8 April 2003 (DF-SD-05-05511).jpg |text = Jaguar A francúzskeho vojenského letectva počas doplňovania paliva nad [[Jadranské more|Jadranským morom]] v rámci podpory [[Stabilisation Force|operácie Joint Forge]] |typ = [[bojové lietadlo]] |výrobca = SEPECAT ([[Breguet Aviation|Breguet]]/[[British Aircraft Corporation|BAC]]) |konštruktér = [[Hindustan Aeronautics Limited]] (pod licenciou) |prvý let = [[8. september|8. septembra]] [[1968]] |zavedený = [[1973]] |vyradený = [[2005]] (Francúzsko)<br />[[2007]] (Spojené kráľovstvo) |charakter = stále v službe |hlavný používateľ = [[Spojené kráľovstvo]] <small>(v minulosti)</small> |viac používateľov = [[Francúzsko]] <small>(v minulosti)</small> <br /> [[India]] <br/> [[Omán]] |výroba = 1970 – 1999 |vyrobených kusov = 543<ref name="url"/> |cena za kus = 8 miliónov [[Americký dolár|USD]] (v roku 1978)<ref>Cohen and Dasgupta 2010, p. 83.</ref><br>15,5-16,5 miliónov almerických dolárov (1997)<ref>[http://www.aeronautics.ru/nws002/military_aircraft_prices.htm Military aircraft prices]</ref> }} '''SEPECAT Jaguar''' je [[Spojené kráľovstvo|britsko]]-[[Francúzsko|francúzske]] [[Prúdové lietadlo|prúdové]] [[bojové lietadlo]] určené k útokom na pozemné ciele, pôvodne používané britskou [[Royal Air Force]] (RAF) a francúzskou [[Armée de l’Air]] (ALA) k vykonávaniu priamej leteckej podpory a k jadrovým útokom. Lietadlo je aj naďalej používané v niekoľkých ďalších krajinách, kde bolo vyvážané (napr. [[India]] (IAF), [[Omán]] (RAFO)). Lietadlo bolo pôvodne koncipované v 60-tych rokoch ako cvičné prúdové a ľahké bojové lietadlo. Požiadavky na lietadlo sa skoro zmenili na nadzvukové lietadlo schopné vykonávať prieskum a údery taktickou [[Jadrová zbraň|jadrovou zbraňou]]. Pre Francúzsko bol plánovaný aj variant pre službu na [[Lietadlová loď|lietadlových lodiach]]. Lenže ten bol zrušený v prospech lacnejšieho lietadla [[Dassault-Breguet Super Étendard]]. Draky lietadiel boli vyrábané spoločnosťou SEPECAT, čo bol spoločný podnik firiem [[Breguet Aviation]] a [[British Aircraft Corporation]]. Toto spojenie bolo jedným z prvých veľkých spoločných britsko-francúzskych programov výroby vojenských lietadiel. Lietadlá Jaguar boli úspešne vyvážané do [[India|Indie]], [[Omán]]u, [[Ekvádor]]u a [[Nigéria|Nigérie]]. V rámci rôznych leteckých síl boli Jaguary použité v niekoľkých konfliktoch a vojenských operáciách v [[Mauritánia|Mauritánii]], [[Čad]]e, [[Irak]]u, [[Bosna a Hercegovina|Bosne]] a [[Pakistan]]e. Lietadlo rovnako tiež predstavovalo nosič jadrovej zbrane pre Veľkú Britániu, Francúzsko a Indiu v druhej polovici [[studená vojna|studenej vojny]] a po jej skončení. Počas [[Druhá vojna v Perzskom zálive|druhej vojny v Perzskom zálive]] bolo lietadlo cenené pre svoju spoľahlivosť a bol cenným príspevkom pre koaličné letectvo. Lietadlo slúžilo v rámci [[Francúzske vzdušné sily|Armée de l'Air]] ako hlavné útočné lietadlo do 1. júla [[2005]] a v [[Royal Air Force]] do konca apríla [[2007]]. U RAF bol nahradený lietadlami [[Panavia Tornado]] a [[Eurofighter Typhoon]] a u ALA lietadlami [[Dassault Rafale]]. India plánuje do budúcnosti vymeniť lietadlá Jaguar vyvíjanými strojmi [[Advanced Medium Combat Aircraft]] (AMCA). == Vznik a vývoj == === Pozadie === Program Jaguar bol začatý na začiatku 60-tych rokov ako reakcia na britskú požiadavku (''Air Staff Target 362'') na nadzvukové cvičné lietadlo pre pokročilý výcvik, ktorý by nahradil lietadlá [[Folland Gnat|Folland Gnat T1]] a [[Hawker Hunter|Hawker Hunter T7]], a na francúzsku požiadavku ECAT (''École de Combat et d’Appui Tactique'') na lacné, [[podzvukové lietadlo]] pre cvičné a ľahké bojové účely, ktorý by nahradil stroje [[Fouga CM.170 Magister|Fouga Magister]], [[Lockheed T-33]] a [[Dassault Mystère IV]].<ref name="url">[http://www.dassault-aviation.com/en/passion/aircraft/military-dassault-aircraft/jaguar.html?L=1 Military Dassault aircraft: Jaguar.] ''Dassault Aviation.'' Citované: 2. října 2011.</ref><ref>Bowman 2007, str. 12 – 13.</ref> V oboch krajinách ponúklo svoje návrhy niekoľko spoločností: [[British Aircraft Corporation|BAC]], [[Hunting Aircraft|Hunting]], [[Hawker Siddeley]] a [[Folland Aircraft|Folland]] vo Veľkej Británii; [[Breguet Aviation|Breguet]], [[Potez]], [[Sud Aviation]], [[Nord Aviation]] a [[Dassault Aviation]] vo Francúzsku.<ref name="WAPJ11 p56"/> V máji [[1965 v letectve|1965]] bolo podpísané Memorandum o porozumení s tým, že krajiny budú spoločne vyvíjať dve lietadlá. Cvičné založené na ECAT a väčšie s názvom [[AFVG]] (Anglo-French Variable Geometry).<ref name="WAPJ11 p56">Jackson 1992, str. 56.</ref> Rokovania vedené medzi Veľkou Britániou a Francúzskom viedli v roku [[1966 v letectve|1966]] k vytvoreniu spoločnosti '''SEPECAT''' (''Société Européenne de Production de l’Avion d’École de Combat et d’Appui Tactique'' – Európska spoločnosť pre výrobu bojového cvičného a taktického lietadla<ref name = 'wagner 122'>Wagner 2009, str. 122.</ref>) ako spoločný podnik medzi spoločnosťou Breguet Aviation (Breguet sa neskôr spojila do spoločnosti Dassault-Breguet a následne bola premenovaná na Dassault Aviation) a spoločnosti British Aircraft Corporation, ktorá mala vyrábať draky lietadiel. Hoci bolo lietadlo založené na častiach návrhu francúzskeho lietadla Breguet Br. 121, používal napríklad rovnaké základné usporiadanie a vylepšený podvozok navrhnutý vo Francúzsku, väčšina častí Jaguaru navrhla britská spoločnosť BAC.<ref name="WAPJ11 p58,71">Jackson 1992, str. 58, 71.</ref> Výroba súčastí lietadla bola rozdelená medzi spoločnosti Breguet a BAC. Tieto súčasti boli montované na dvoch výrobných linkách – jedna v Spojenom kráľovstve a jedna vo Francúzsku,<ref>Bowman 2007, str. 14 – 17.</ref> ale žiadne súčasti neboli vyrábané duplicitne, každý diel lietadla mal len jedného výrobcu.<ref name = 'flight 1969 600'/> Britské požiadavky na cvičné lietadlo boli náročnejšie, vyžadovali nadzvukové výkony a vynikajúcu avioniku. Výsledkom bolo, že Br. 121 potreboval tenšie krídlo, zväčšený náklad zbraní a väčší výkon, aby sa priblížil požiadavkám RAF na lietadlo s preletovým doletom 4 200 kilometrov.<ref name="Bowman 2007, p. 21">Bowman 2007, str. 21.</ref> Inou spoluprácou medzi spoločnosťami [[Rolls-Royce]] a [[Turbomeca]] boli vyvinuté [[Turboventilátorový motor|turboventilátorové motory]] s [[Prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] Adour.<ref name="JAWA80 p105"/><ref name="JAWA80 p708">Taylor 1980, str. 708.</ref> Br. 121 bol navrhnutý s motorom Tourmalet spoločnosti Turbomeca, ale Breguet preferoval motor RR RB.172. Pre spoločné lietadlo sa počítalo s motorom, ktorý obsahoval prvky oboch motorov. Nový motor, ktorý mal byť používaný aj pre AFVG bol vyrábaný v [[Derby (Derbyshire)|Derby]] (Anglicko) a [[Tarnos]]e (Francúzsko).<ref>Bowman 2007. str.18 – 19</ref> Uvedené spoločné úsilie medzi Britániou a Francúzskom bolo komplikované – AFVG program skončil zrušením a spory obklopovali aj vývoj nadzvukového dopravného lietadla [[Concorde]].<ref name = 'wallace 27'>Wallace 1984, str. 27.</ref> Aj napriek tomu sa technická spolupráca medzi BAC a Breguetom nakoniec vyvinula dobre,<ref name="WAPJ11 p58"/> keď Dassault prevzal spoločnosť Breguet v roku [[1971 v letectve|1971]], začal presadzovať predaj svojich vlastných lietadiel, ako bolo napríklad námorné útočné lietadlo [[Dassault-Breguet Super Étendard|Super Étendard]] a [[Mirage F1]], z ktorých by získal oveľa väčší [[zisk]], ako z anglicko-francúzskeho [[projekt]]u Jaguaru.<ref name = 'wallace 27'/><ref name="WAPJ11 p77">Jackson 1992, str. 77.</ref> Veľká Británia mala pôvodne v pláne kúpiť 150 cvičných Jaguarov „B“ a Francúzsko malo kúpiť 75 cvičných lietadiel „E“ (''école'') a 75 jednomiestnych bojových lietadiel „A“ (''appui''). Dassault však presadzoval svoje vlastné lietadlo [[Dassault Mirage G|Mirage G]] namiesto spoločného AFVG. V júni [[1967 v letectve|1967]] Francúzsko zrušilo svoju účasť na AFVG z rozpočtových dôvodov.<ref name = 'segell 169'>Segell 1998, str. 169.</ref> To viedlo k vytvoreniu medzery v plánoch RAF na bojové lietadlo pre 70. roky.<ref name = 'segell 169'/> Ale v období, keď Francúzsko zrušilo svoju účasť na AFVG, Nemecko prejavilo skutočný záujem o lietadlo Jaguar<ref name = 'segell 172'>Segell 1998, str. 172.</ref> a preto sa projekt začal viac orientovať na bojové lietadlo pre nízke letové hladiny.<ref name="WAPJ11 p56,8">Jackson 1992, str. 56, 58.</ref> Aj napriek tomu sa [[Nemecko]] nakoniec k programu nepripojilo, Veľká Británia sa rozhodla pre túto novú bojovú verziu. V októbri 1970 sa požiadavka RAF zmenila na 165 jednomiestnych bojových lietadiel a 35 cvičných strojov.<ref name="WAPJ11 p58">Jackson 1992, str. 58.</ref> Jaguar mal nahradiť lietadlá [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|McDonnell Douglas Phantom FGR2]] v roli lietadla pre priamu leteckú podporu, taktický prieskum a pre taktické údery. Uvoľnené Phantomy mali byť použité na potileteckú obranu.<ref name="Hobbs p37">Hobbs 2008, str.37.</ref> Francúzske aj britské požiadavky na cvičné stroje sa značne vyvíjali, a nakoniec boli Jaguary použité namiesto lietadiel [[Dassault/Dornier Alpha Jet|Alpha Jet]] a [[BAE Hawk|Hawker Siddeley Hawk]].<ref name = 'wallace 28'>Wallace 1984, str. 28.</ref> Francúzsko medzitým vybralo Jaguar ako náhradu za lietadlá [[Aéronavale|námorného letectva]] [[Dassault Étendard IV]] a zvýšila svoju objednávku o 40 lietadiel Jaguar M schopných operovať z lietadlové lodi.<ref name="Bowman 2007, p. 21"/> Z týchto zdanlivo nesúrodých požiadaviek malo vzniknúť jedno úplne odlišné lietadlo: na pomerne vysokej technickej úrovni, nadzvukové a optimalizované pre útoky proti pozemným cieľom v oblastiach s vysokým ohrozením.<ref>Wagner 2009, str. 122 – 123.</ref> === Prototypy === Prvý z ôsmich [[prototyp]]ov prvýkrát vzlietol 8. septembra [[1968 v letectve|1968]]. Bola to dvojsedadlová verzia osadená prvou výrobnou verziou motora Adour.<ref name="1stFlight">''Flight'' 12. september 1968, str. 391.</ref><ref name="JAWA71 p107">Taylor 1971, str. 107.</ref> Toto lietadlo neskôr pri treťom lete prekonalo [[rýchlosť zvuku]], ale bolo zničené pri pristátí 26. marca [[1970 v letectve|1970]] kvôli požiaru motora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Year 1970|url=http://www.ejection-history.org.uk/project/year_pages/1970.htm|vydavateľ=''Ejection-history.org.uk''|dátum prístupu=2011-06-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20121004200854/http://www.ejection-history.org.uk/project/year_pages/1970.htm|dátum archivácie=2012-10-04}}</ref> Druhý prototyp vzlietol vo februári [[1969 v letectve|1969]]. V tom roku sa tri prototypy objavili na [[Salon International de l’Aéronautique et de l’Espace|parížskom aerosalóne]]. Prvý francúzsky prototyp „A“ vzlietol v marci 1969. V októbri vykonal svoj prvý let aj britský prototyp „S“.<ref name = 'flight 1969 600'>''Flight'' 16 October 1969, str. 600.</ref> Prototyp verzie „M“ vzlietol v novembri 1969. Verzia M mala zosilnený trup, pristávací hák a odlišný podvozok – dvojité predné koleso a hlavný podvozok osadený jedným kolesom. Po skúškach vo Francúzsku bolo lietadlo odoslané do Thurleighu ku skúškam na katapulte umiestnenom na zemi. V júli [[1970 v letectve|1970]] vykonal skutočné štarty a pristátia z francúzskej lietadlovej lode [[Clemenceau (R98)|''Clemenceau'' (R98)]]. Pri týchto skúškach vznikli pochybnosti ohľadom reakcií lietadla na prudké zvýšenie ťahu pri rušení prisátia počas priblíženia. Skúšky na lodi tiež odhalili problémy s ovládaním lietadla pri lete na jeden motor, hoci projektované motory s niečím takým počítali.<ref name="WAPJ11 p77"/> Verzia M bola zamýšľaná ako vhodná náhrada za lietadlá Étendard IV, ale francúzske námorníctvo bolo schopné zakúpiť iba 60 miesto plánovaných 100 lietadiel.<ref>Bowman 2007, str. 23 – 27.</ref> Tým, že bol Jaguar taký drahý, by bola obmedzená sila [[Marine nationale|francúzskeho námorníctva]], ktoré by si nemohlo dovoliť viac lietadiel. Spoločnosť Dassault preto navrhla lietadlo Super Étendard, ktorého vyvoj bol jednoduchší a lacnejší, pretože vychádzal z existujúceho stroja Étendard IV. V roku [[1973 v letectve|1973]] francúzske námorníctvo objednalo tieto stroje miesto Jaguarov, hoci si ich nakoniec mohlo dovoliť len 71 miesto plánovaných 100 vďaka tiež rastúcim nákladom na vývoj stroja Super Étendard.<ref name="WAPJ11 p77"/> Verzia M bola zrušená francúzskou vládou v roku [[1973 v letectve|1973]].<ref>Bowman 2007, str. 26.</ref> == Opis == === Celkový prehľad === [[Súbor:JaguarT2 RAF over Scotland 1981.jpg|thumb|Jaguar T4 RAF pri lete nad Škótskom dňa 15. júna 1981]] Jaguar je klasický, jednomiestny, dvojmotorový [[jednoplošník]] so skosenými krídlami a vysokým zaťahovacím trojbodovým podvozkom.<ref name="WAPJ11 p58,71"/> Vo svojom pôvodnom usporiadaní má maximálnu vzletovú hmotnosť viac ako 15 ton<ref name="JAWA80 p106-7">Taylor 1980, str. 106 – 107.</ref> a bojový dolet pri lete len na vnútorné palivové nádrže je okolo {{km|850|m}}, čo mu poskytovalo lepší operačný dolet ako moderným lietadlám protivníka, ako bol [[Mikojan-Gurevič MiG-27|MiG-27]] alebo [[Suchoj Su-30]]MK.<ref>Tellis 2001, str. 535.</ref> Lietadlo je vybavené piatimi externými závesníkmi s celkovou nosnosťou {{kg|4500}},<ref name="JAWA80 p106-7"/> a medzi typické zbrane nesené lietadlom patrili raketnice neriadených rakiet [[Matra|MATRA]] LR.F2, bomby BAP 100-mm, protiradarové rakety MATRA AS37, protiletecké rakety [[AIM-9 Sidewinder]] a kazetové bomby Rockeye.<ref name = 'glenn 8'/><ref name = 'glenn 9'>Glenn 2005, str. 9.</ref><ref name = 'glenn 40'>Glenn 2005, str. 40.</ref> Jaguary RAF obdržali niektoré nové zbrane počas [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Perzskom zálive]]. Medzi tieto zbrane patrili vysokorýchlostné strely [[CRV7]] a americké kazetové bomby [[CBU-87 Combined Effects Munition|CBU-87]].<ref name="WAPJ11 p63-6">Jackson 1992, str. 63 – 66.</ref> Každý Jaguar bol vyzbrojený buď dvojicou francúzskych [[Letecký kanón|kanón]] [[DEFA (kanon)|DEFA]],<ref name = 'owen 217'>Owen 2000, str. 217.</ref> alebo britských kanónov [[Royal Small Arms Factory ADEN|Aden]].<ref name = 'wagner 123'>Wagner 2009, str. 123.</ref> Niektoré Jaguary mali namontované neobvyklé závesníky nad krídlami (nad vnútorným závesníkom pod krídlom) používané pre rakety vzduch-vzduch krátkeho dosahu, ako boli napríklad rakety [[R.550 Magic|Matra R.550 Magic]] alebo AIM-9 Sidewinder. Takto boli uvoľnené závesníky pod krídlami pre ďalšie zbrane a náklad. Jaguary RAF obdržali tieto pylóny počas vojny v Perzskom zálive (Operácia Granby) v roku [[1990 v letectve|1990]],<ref name="IAPR11 p64">Jackson 1992, str. 64.</ref> francúzske Jaguary ale neboli takto upravené.<ref name="IAPR11 p69">Jackson 1992, str. 69.</ref> Jaguary 97 RAF mali byť vybavené aj možnosťou vypúšťať rakety [[AIM-132 ASRAAM|ASRAAM]] z pylónov nad krídlami, ale z rozpočtových dôvodov tieto zbrane neboli týmito raketami vybavené.<ref name="AI Dec00 p360">Lake ''Air International'' December 2000, str. 360.</ref><ref name="mixed">Ripley, Tim. [http://www.flightglobal.com/articles/2000/07/25/68455/mixed-news-for-contractors-in-uk-defence-spending-plans.html Mixed news for contractors in UK defence spending plans.] ''Flightglobal.com'', 25. júla 2000. Citované: 2. októbra 2011.</ref> === Motory === SEPECAT Jaguar je poháňaný [[Turboventilátorový motor|turboventilátorovými motormi]] [[Rolls-Royce Turbomeca Adour]], ktoré boli vyvíjané súčasne s lietadlom, a hlavne pre toto lietadlo. Partnerstvo oddelené od SEPECAT bolo vytvorené medzi spoločnosťami Rolls-Royce a Turbomeca za účelom vývoja motora Adour – turboventilátorového motora s [[Prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]].<ref name="JAWA80 p105"/> Pre väčšiu odolnoť v boji bola zvolená dvojica motorov. Veľký dôraz bol kladený na jednoduchosť údržby, výmena motora bola možná v priebehu 30 minút. Jaguary potrebovali veľký obtokový pomer kvôli potrebe veľkého ťahu pri štarte, nadzvukovým letom a letom v nízkych výškach.<ref>Bowman 2007, str. 19 – 20.</ref> [[Súbor:Jaguar Refueling.JPEG|thumb|left|Jaguar GR3 RAF počas dopĺňania paliva za letu.]] Keď 8. septembra [[1968 v letectve|1968]] prvýkrát vzlietol prototyp Jaguaru, bol to zároveň aj prvý vzlet motora Adour.<ref name="1stFlight"/> Na začiatku svojho vývoja mali motory Adour problémy so stabilitou systému prídavného spaľovania<ref>Gunston, Bill. „The Phoenix of Derby.“ ''New Scientist'', Vol. 52, No. 773, 9. december 1971, str. 76.</ref> a testovanie na lietadlovej lodi odhalilo dlhú reakciu na pridanie výkonu, čo bolo problematické v situácii, kedy bolo pristávanie prerušené. Rôzne vylepšenia motora odstránili tieto závady pred uvedením lietadiel do operačnej služby.<ref name="WAPJ11 p77"/> Francúzske Jaguary boli uvedené do služby s použitím pôvodných motorov Mk. 101. Jaguary RAF používali motory Mk. 102, ktoré mali vylepšené prídavné spaľovanie a ovládanie regulácie výkonu.<ref>Ford, T. „Rolls-Royce Adour.“ ''Aircraft Engineering and Aerospace Technology'', 51 (3), 1979, str. 2–5.</ref> RAF neskôr vymenilo v roku [[1983 v letectve|1983]] vo svojich Jaguaroch motory za Adour Mk. 104 a opäť v roku [[1999 v letectve|1999]] za Mk. 106. Každá z týchto výmen poskytla zlepšenie výkonu.<ref name="WAPJ11 p94">Jackson 1992, str. 94.</ref><ref name = 'morebite'/> Motor Adour bol vyvinutý ako vo verzii s prídavným spaľovaním, tak aj bez neho.<ref name = 'RR spcs'>[http://www.rolls-royce.com/defence/products/combat_jets/adour.jsp „Adour: Product Discription.“] ''Rolls-Royce'', Citované: 2. októbra 2011.</ref> Lietadlo [[BAE Hawk]] používalo motor Adour bez prídavného spaľovania.<ref name = 'RR spcs'/> Motor Adour bol tiež použitý v niekoľkých zahraničných lietadlách, ako boli napríklad [[McDonnell Douglas T-45 Goshawk]], [[Mitsubishi T-2]] a [[Mitsubishi F-1]] (ktoré sa podobali lietadlám Jaguar).<ref name="Sekigawa p130">Sekigawa 1980, str. 130.</ref> Dokonca aj po vyradení Jaguarov v Európe zo služby sú motory Adour vyrábané a sú vyvíjané aj nové verzie.<ref name = 'RR spcs'/><ref name="Wilson p71"/> === Avionika === [[Súbor:Cockpit of Jaguar GR.3A.jpg|thumb|Kokpit britského lietadla Jaguar GR3A.]] Kým operačné nasadenie, ako napríklad [[druhá vojna v Perzskom zálive]], preukázalo, že Jaguary sú po mechanickej stránke spoľahlivejšie ako lietadlá [[Panavia Tornado]], [[avionika]] lietadiel bola počas misií slabým článkom.<ref name = 'D&C 34'>Donald and Chant 2001, str. 34.</ref> Vzhľadom ktomu, že Jaguary mali problémy s navigáciou a navedením na cieľ, boli francúzske lietadlá doprevádzané prieskumnými lietadlami [[Dassault Mirage F1|Dassault Mirage F1CR]], ktoré pracovali vo funkcii leteckých navádzačov pre Jaguary. Na britskej strane zase slúžili lietadlá [[Blackburn Buccaneer]] ako lietadlá označujúce ciele [[laser]]om.<ref name = 'D&C 35'>Donald and Chant 2001, str. 35.</ref> Jaguary však boli cenným príspevkom do leteckej kampane počas vojny v Perskom zálive. 12 lietadiel RAF vykonalo 612 bojových letov, pričom nebolo stratené ani jedno lietadlo.<ref name="WAPJ11 p93">Jackson 1992, str. 93.</ref> Ale na lietadlách museli byť urobené významné zmeny ako počas tejto vojny, tak aj po vojne.<ref name="Barrie"/> Vzhľadom k zastaraným navigačným systémom, ktoré neboli schopné poskytnúť požadovanú presnosť, boli francúzske aj britské Jaguary rýchlo vybavené prijímačmi [[GPS]], čo bola v tej dobe pomerne nová technológia.<ref name = 'R&H 151'>Russell and Hasik 2002, str. 151.</ref> Pred bombardovaním [[NATO]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] v roku [[1995 v letectve|1995]], známe pod názvom [[operácia Deliberate Force]] bol určitý počet Jaguarov vylepšený schopnosťou niesť laserový značkovací kontajner [[TIALD]] a lietadlá boli preznačené na ''Jaguar GR1B'' alebo ''T2B''.<ref name="AI Oct97 p226-8">Lake ''Air International'' Október 1997, str. 226 – 228.</ref> Krátko nato boli Jaguary RAF vylepšené do jednotného štandardu, ktorý zahŕňal systém TIALD a chopnosť niesť nové prieskumné kontajnery. Lietadlá GR3 (''Jaguar 96'') boli vylepšené novým [[HUD|head-up displejom]] (HUD), ovládaným pomocou [[joystick]]u, zabudovaním GPS a navigačného systému [[TERPROM]] (Terrain Referenced Navigation).<ref name="Barrie">Barrie ''Flight International'' via ''flightglobal.com,'' 8.–14. apríla 1998, str. 30 – 32.</ref><ref name="AI Nov97 p274-6">Lake ''Air International'' November 1997, str. 274 – 276.</ref> Ďalším vylepšením lietadiel ''Jaguar GR3A'' bolo zavedenie digitálnych prieskumných kontajnerov EO GP1 (JRP), zobrazovanie údajov priamo na helme pilota, vylepšené displeje v kokpite, dátové spojenie a vylepšené systémy [[Nočné videnie|nočného videnia]].<ref name="AI Dec00 p359-0">Lake ''Air International'' December 2000, str. 359 – 360.</ref> Jeden Jaguar bol prestavaný na ''Jaguar Active Control Technology'' (ACT) s [[Stabilizačný systém lietadla|riadením po kábloch]] a aerodynamickými úpravami draku. Získané skúsenosti boli použité pri vývoji lietadla [[Eurofighter Typhoon]].<ref>[http://www.rafmuseum.org.uk/cosford/collections/aircraft/sepecat-jaguar-act-demonstrator.cfm „SEPECAT Jaguar ACT Demonstrator.“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110105041649/http://www.rafmuseum.org.uk/cosford/collections/aircraft/sepecat-jaguar-act-demonstrator.cfm |date=2011-01-05 }} ''RAF Museum Cosford.'' Citované: 2. októbra 2011.</ref> == Operačná história == === Francúzsko === [[Armée de l’Air|Francúzske letectvo]] obdržalo prvý sériový Jaguar v roku 1973, prvý zo 160 jednosedadlových lietadiel '''Jaguar A'''. Pre preškolenie pilotov na nový typ a ďalší výcvik Francúzsko odobralo 40 dvojsedadlových strojov '''Jaguar E'''.<ref name="WAPJ11 p99"/> Hoci bol Jaguar Schopný niesť jednu francúzsku taktickú [[Jadrová zbraň|jadrovú pumu]] [[AN-52]], francúzska vláda nikdy nezahrnula žiadny Jaguar pre použitie v ''[[Force de frappe]]'', čo sú francúzske odstrašujúce strategické sily. Tieto úlohy vykonávajú lietadlá Dassault Mirage IV a neskôr [[Dassault Mirage 2000|Mirage 2000-N]].<ref>Croddy and Wirtz 2005, str. 276, 361.</ref> Jaguary vyzbrojené jadrovými zbraňami mali namiesto toho slúžiť v „predstrategickej“ roli, mali vyčistiť cestu pre strategické úderné sily.<ref name="WAPJ11 p80,100">Jackson 1992, str. 80, 100.</ref> Jadrové bomby AN-52 boli vyradené zo služby v septembri [[1991 v letectve|1991]]. Potom sa letka „Escadron de Chasse 7“, pôvodne vyzbrojená jadrovými zbraňami, preorientovala na útoky konvenčnou výzbrojou.<ref name="WAPJ11 p100">Jackson 1992, str. 100.</ref> Francúzske Jaguary tiež slúžili v roli lietadiel pre elektronický boj (ECM), kde niesli protiradarové strely Martel, mali schopnosť zostávať vo vzduchu dlhú dobu a potláčať nepriateľskú [[protivzdušná obrana|protilietadlovú obranu]], přičom palivo [[Tankovanie paliva počas letu|tankovali za letu]].<ref name = 'glenn 8'>Glenn 2005, str. 8.</ref> [[Súbor:Jaguar 33 ardennes 2.jpg|thumb|Francúzsky Jaguar vlečený na letisku.]] vo francúzskej službe boli Jaguary v 70-tych rokoch často umiestňované do [[Afrika|Afriky]] na obranu francúzskych národných záujmov. Tejto politike sa občas hovorilo „Jaguarová diplomacia“ (''la diplomatie du Jaguar'').<ref name=Lespinois1>de Lespinois, Jérôme. [http://www.cesa.air.defense.gouv.fr/IMG/pdf/PLAF24.pdf „La diplomatie aérienne: The new gunboat diplomacy“ (francúzsky).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110720012338/http://www.cesa.air.defense.gouv.fr/IMG/pdf/PLAF24.pdf |date=2011-07-20 }} ''Penser les Ailes françaises,'' Issue 24, 2010/2011. Citované: 2. októbra 2011.</ref> Jaguary vykonali svoj bojový krst proti povstaleckému hnutiu [[Front Polisario]] v [[Mauritánia|Mauritánii]] v decembri [[1977 v letectve|1977]] ako súčasť [[Opération Lamantin]].<ref name="JAWA80 p105">Taylor 1980, str. 105.</ref><ref name=Forget>Forget, Michel. [http://www.cesa.air.defense.gouv.fr/IMG/pdf/RHA1_1992.pdf „Mauritanie 1977: Lamantin, une intervention extérieure à dominante air“ (francúzsky).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110720012458/http://www.cesa.air.defense.gouv.fr/IMG/pdf/RHA1_1992.pdf |date=2011-07-20 }} ''Revue historique des armées,'' Január 1992. Citované: 2. októbra 2011.</ref> V auguste [[1978 v letectve|1978]] bola založená konvenčne vyzbrojená letka rýchlej reakcie, ktorá bola pripravená k rýchlemu presunu, aby mohla podporovať francúzske sily a záujmy kdekoľvek na svete.<ref name = 'glenn 8'/> Francúzsko sa taktiež na dlhú dobu zapojilo do [[Čadsko-Líbyjský konflikt|Čadsko-Líbyjského konfliktu]]. 2 000 mužov vrátane [[helikoptéra|vrtuľníkov]] a Jaguarov bolo premiestnených do centrálneho [[Čad]]u na jeho obranu v roku [[1978 v letectve|1978]]. Ďalšie sily dorazili neskôr v rámci [[Opération Tacaud]].<ref>Burr and Collins 2008, str. 119, 124.</ref> Jaguary sa zúčastnili bojov v máji a júni 1978, kedy významne prispeli k zastaveniu ofenzívy síl [[FROLINAT]], ktoré viedol [[Goukouni Oueddei]]. Jedno lietadlo bolo zostrelené, ale pilot bol zachránený vrtuľníkom.<ref name=Lespinois2>de Lespinois, Jérôme. [http://www.cesa.air.defense.gouv.fr/DPESA/PLAF/PLAF_N_6.pdf „L'emploi de la force aérienne au Tchad (1967–1987)“ (francúzsky).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061125214226/http://www.cesa.air.defense.gouv.fr/DPESA/PLAF/PLAF_N_6.pdf |date=2006-11-25 }} ''Penser les Ailes françaises,'' Issue 6, Jún 2005, str. 65 – 74. Citované: 2. októbra 2011.</ref> Na podporu ďalšej operácie v oblasti, známej ako [[operácia Manta]], boli Jaguary premiestnené do [[Bangui]] v [[Stredoafrická republika|Stredoafrickej republike]] v roku [[1983 v letectve|1983]], potom sa vrátili do Čadu na [[N’Djamena International Airport]]. 25. januára 1984 Jaguary zaútočili na skupinu rebelov, ktorá ustupovala po nájazde na mesto Zigey. Jedno lietadlo bolo zostrelené a pilot kapitán Michel Croci bol zabitý – [[Líbya]] zapojenie do akcie poprela.<ref>Shaked and Dishion 1984, str. 589.</ref> Sily operácie Manta boli stiahnuté v roku 1984, ako súčasť dohovoru o upokojeniu konfliktu, pričom sa z Čadu mali stiahnuť ako francúzske, tak aj líbyjské sily. Líbya však podmienky zmluvy nerešpektovala, a preto sa Jaguary vrátili do Čadu v roku [[1986 v letectve|1986]] ako súčasť [[operácia Epervier|operácie Epervier]], tentoraz však v omnoho silnejšej úlohe. 16. februára 1986 11 Jaguarov sprevádzaných lietadlami Mirage F-1 a podporovaných tankovacími lietadlami [[Boeing KC-135 Stratotanker|C-135F]] a prieskumnými lietadlami [[Breguet Atlantic]] odštartovalo na [[Nálet na leteckú základňu Ouadi Doum]], ktorú stavala Líbya v severnom Čade. Lietadlá použili protiletiskové bomby BAP-100.<ref>Burr and Collins 2008, str. 201.</ref> V reakcii na líbyjské nájazdy nasledovala ďalšia akcia 7. január [[1987 v letectve|1987]], keď Jaguar zničil líbyjský radar strelou Martel.<ref name=Lespinois2/><ref>Cooper, Tom. [http://www.acig.org/artman/publish/article_360.shtml „Libyan Wars, 1980-1989, Part 6.“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130821000146/http://www.acig.org/artman/publish/article_360.shtml |date=2013-08-21 }} ''Air Combat Information Group,'' 13. november 2003. Citované: 2. október 2011.</ref> Jaguary umiestnené na letisku N’Djamena boli opakovane cieľom líbyjských sabotáží kvôli ich účinnosti proti nepriateľským silám, ale tieto pokusy boli neúspešné.<ref>Burr and Collins 2008, str. 124.</ref> Pretože Francúzsko nebolo členom vojenských štruktúr [[NATO]], boli spoločné operácie s britskými Jaguarmi v 80-tych rokoch obmedzené.<ref name = 'wallace 28'/> Ale v 90-tych rokoch boli francúzske Jaguary odoslané, aby sa zúčastnili niekoľkých koaličních kampaní, a to od [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojny v Zálive]] v roku 1991 do [[Vojna v Kosove|vojny v Kosove]] v roku [[1999 v letectve|1999]].<ref>[http://www.flightglobal.com/articles/1999/03/31/49626/nato-air-armada-begins-wave-of-attacks-on-serbian-targets.html „NATO Air Armada Begins Wave of Attacks on Serbian Targets.“] ''Flight International'' na webu ''flightglobal.com,'' 31. marec 1999.</ref> Počas bombardovania NATO v Bosne a Hercegovine v roku 1995 sa šesť Jaguarov štartujúcich z Talianska zúčastnilo 63 bojových letov.<ref name = 'owen 217'/> Posledný Jaguar bol vo Francúzsku vyradený zo služby v roku [[2005 v letectve|2005]], pričom bol vo svojej roli lietadla útočiacemu proti pozemným cieľom nahradený lietadlom [[Dassault Rafale]].<ref>[http://www.flightglobal.com/channels/mro/articles/2006/07/04/207575/rafale-squadron-inaugurated.html „Rafale squadron inaugurated.“] ''Flight International'' na webe ''flightglobal.com,'' 4. júl 2006.</ref> === Spojené kráľovstvo === [[Súbor:RAF Jaguar Tactical Meet.JPEG|thumb|Britský Jaguar GR1 na základni RAF Wildenrath v Nemecku v roku 1978.]] V roku [[1974 v letectve|1974]] RAF prijala prvé zo 165 jednomiestnych lietadiel '''Jaguar GR1''' (Britské služobné označenie lietadiel '''Jaguar S'''). Tieto stroje boli doplnené 35 dvojmiestnymi cvičnými lietadlami '''Jaguar T2''' (pôvodne '''Jaguar B'''). Jaguary S a B mali lepší navigačný a útočný systém ako verzie A a E používané v ''[[Armée de l’Air]]''.<ref name = 'wagner 123'>Wagner 2009, str. 123.</ref> Jaguary RAF boli používané u perutí rýchleho nasadenia a ako regionálne posily.<ref>Eden 2004, str. 404.</ref> Ďalšie lietali ako lietadlá pre taktický úder jadrovou zbraňou, přičom nosili jadrovú pumu [[WE.177]].<ref name="WE.177">Cirincione et al. 2005, str. 199.</ref> V apríli [[1975 v letectve|1975]] boli s jedným Jaguarom vykonávané testy schopnosti štartu a pristávania na náhradnej [[Runway|rozjazdovej dráhe]]. Bolo vykonaných mnoho štartov a pristátí na [[Diaľnica|diaľnici]] M55 v Anglicku. Záverečné testy zahŕňali aj štarty s plnou výzbrojou. Táto schopnosť nebola použitá v operačnej službe, ale bola považovaná za užitočnú, pretože sa predpokladalo, že improvizované runwaye budú jediné dostupné pri rozsiahlom európskom konflikte.<ref name = 'glenn 19'>Glenn 2005, str. 19.</ref> V intenzívnej európskej vojne mali Jaguary podporovať pozemné sily na európskom kontinente pri ich obrane pred [[Sovietsky zväz|sovietskym]] útokom na západnú Európu tým, že mali udrieť na ciele za frontom a tak vystupňovať konflikt. Na každú letku s 12 strojmi Jaguar bolo pridelených 8 jadrových bômb [[WE.177]]. Celkom malo túto úlohu 7 letiek (84 strojov), ktoré mali pridelenú zásobu 56 jadrových púm.<ref>[http://nuclear-weapons.info/images/1977-78.PNG „RAF nuclear front line Order-of-Battle 1977-78.“] ''nuclear-weapons.info.'' Citované: 2. októbra 2011.</ref> Zdanlivý nesúlad medzi počtom lietadiel a počtom jadrových púm bol daný tým, že plánovači RAF uvažovali o tom, že v prvej konvenčnej časti vojny bude zničená asi tretina strojov, ostávajúce dve tretiny by dopravili všetky pridelené jadrové pumy na určené ciele.<ref name="Carriage">[http://www.nuclear-weapons.info/vw.htm#WE.177 „WE.177 Carriage.“] ''nuclear-weapons.info.'' Citované: 2. október 2011.</ref> [[Súbor:Royal Air Force (RAF) Jaguar GR3 and GR3As of 54, 41, and 6 Sqns, from RAF Coltishall in Op Northern Watch, 2002.jpg|thumb|Tri Jaguary RAF počas [[operácia Northern Watch|operácie Northern Watch]] v septembri [[1999 v letectve|1999]].]] Od decembra [[1983 v letectve|1983]] bolo 75 Jaguarov GR1 a 14 Jaguarov T2 vylepšených na štandard '''GR1A''' a '''T2A''' vybavenými navigačným a útočným systémom FIN1064 miesto pôvodného NAVWASS. V tom istom čase bola tiež väčšina vybavená motormi Adour Mk.104 a boli vybavené schopnosťou niesť strely vzduch-vzduch [[AIM-9 Sidewinder]] a kontajnery AN-ALQ-101 (V)-10 pre [[Elektronická vojna|elektronické rušenie]] pod krídlami.<ref name="WAPJ11 p94">Jackson 1992, str. 94.</ref> Počty Jaguarov v RAF sa začali meniť na konci roku [[1984 v letectve|1984]], kedy 17., 20. a 31. letka RAF vymenila svoje Jaguary za lietadlá [[Panavia Tornado|Panavia Tornado GR1]]. Tieto letky aj potom pôsobili v roli lietadiel pre úder jadrovou zbraňou. Dve ďalšie jednotky RAF v Nemecku, 14. a 2. letka, prezbrojili v rokoch [[1985 v letectve|1985]] a [[1989 v letectve|1989]]. A tak Jaguary zostali iba u 6., 41. a 54. letky na základni [[RAF Coltishall]].<ref>[http://nuclear-weapons.info/images/1984.PNG „RAF nuclear front line Order-of-Battle 1984.“] ''nuclear-weapons.info.'' Citované: 2. októbra 2011.</ref><ref>[http://nuclear-weapons.info/images/1985.PNG „RAF nuclear front line Order-of-Battle 1985.“] ''nuclear-weapons.info.'' Citované: 2. októbra 2011.</ref> V roku 1991 sa 12 Jaguarov RAF zúčastnilo vojny v Perzskom zálive. V roku [[1994 v letectve|1994]] vzišla potreba zväčšiť počet lietadiel schopných niesť [[Laserom navádzaná bomba|laserom navádzané bomby]], preto bolo 10 lietadiel GR1A a 2 T2A upravených na nesenie laserového značkovača [[TIALD]]. Tieto lietadlá boli preznačené na '''Jaguar GR1B''' a '''T2B'''.<ref name="AI Oct97 p226-8"/> Jaguary GR1B vybavené značkovačmi TIALD boli v auguste 1995 poslané do Talianska aby sa zúčastnili bombardovania pozícií bosnianskych [[Srbovia|Srbov]] ([[operácia Deliberate Force]]). Pri týchto akciách označovali ciele pre lietadlá RAF [[British Aerospace Harrier II|Harrier]].<ref name="AI Oct97 p228">Lake ''Air International'' Október 1997, str. 228.</ref> Počas operácií v Bosne a Hercegovine Jaguary 41. letky RAF vykonali prvé bombardovacie akcie RAF v Európe od skončenia [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]], teda po 50 rokoch.<ref name="RAF-41">[http://www.raf.mod.uk/organisation/41squadron.cfm „41 Squadron.“] ''Royal Air Force,'' 2011. Citované: 2. októbra 2011.</ref> Po úspešnom vylepšení lietadiel GR1B/T2B, RAF zahájila plán modernizácie celej flotily Jaguarov na jeden spoločný štandard, ktorý zahŕňal niekoľko vylepšení, ktoré dostalo niekoľko lietadiel pri vojne v Perzskom zálive spolu s pridaním systému TIALD a nových prieskumných podvesných kontajnerov. Vylepšenie prebiehalo v dvoch fázach - prvotná vylepšená verzia '''GR3''' (''Jaguar 96'') dostala nový priehľadový displej, nové riadenie joystickom, navigačný systém GPS a navigačný systém TERPROM. Lietadlá boli dodávané v dvoch variantoch – pre prieskum a laserové značkovanie.<ref name="Barrie"/><ref name="AI Nov97 p274-6"/> Ďalšie vylepšenie pod označením '''Jaguar GR3A''' (tiež známe pod názvom ''Jaguar 97'') zahŕňalo širokú kompatibilitu s TIALD a nové digitálne prieskumné kontajnery EO GP1 (JRP), zobrazovanie údajov na helme pilota, vylepšené displeje v kokpite, dátové spojenie a vylepšené [[nočné videnie]].<ref name="AI Dec00 p359-0"/> Všechny GR3A byly následně remotorizovány novými dvouproudovými motory Adour Mk.106.<ref name = 'morebite'>Thomas, Geoff. [http://www.flightglobal.com/articles/1999/06/16/52719/more-bite-for-jaguars-with-upgraded-adour.html „More bite for Jaguars with upgraded Adour“.] ''Flight Daily News'', 16. června 1999.</ref> Jaguary neslúžili vo [[Tretia vojna v Perzskom zálive|Irackej vojne]] v roku [[2003 v letectve|2003]]. Bolo síce plánované, že budú operovať z [[Turecko|Turecka]] nad severným Irakom, ale Turecko odmietlo vstup na svoje základne a tak bol severný útok odvolaný.<ref>[http://nationalcoldwarexhibition.org/explore/squadron.cfm?number=41 „Cold War Squadrons: No. 41 Squadron.“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110727111816/http://nationalcoldwarexhibition.org/explore/squadron.cfm?number=41 |date=2011-07-27 }} ''Royal Air Force Museum''. Citované: 2. októbra 2011.</ref> Požiadavky ministerstva financií Spojeného kráľovstva na zníženie výdajov na obranu viedli 21. júla [[2004 v letectve|2004]] ministra obrany, ktorým bol [[Geoff Hoon]], k predloženiu detailného plánu na vyradenie Jaguarů do roku [[2007 v letectve|2007]]. Predpokladaný termín vyradenia v októbri 2007 bol zmenený iba päť dní dní predtým na 30. apríla 2007.<ref>[http://www.raf.mod.uk/newsweather/index.cfm?storyid=2CEE8041-1143-EC82-2ECACAEDD252410F „RAF News: RAF Jaguars leave service after 33 years.“] ''Royal Air Force.'' Citované: 2. októbra 2011.</ref> === India === [[Súbor:IAF Jaguar.jpg|thumb|Jaguar indického letectva počas cvičenia Cope Thunder na Aljaške.]] [[India]] bola oslovená ako potencionálny zákazník nákupu lietadiel Jaguar už v roku [[1968 v letectve|1968]], ale odmietla, čiastočne preto, že nebolo jasné či Francúzsko a Spojené kráľovstvo prijmú lietadlo do svojich služieb.<ref>Cohen and Dasgupta 2010, str. 77.</ref> Ale o desať rokov neskôr sa mala stať najväčším exportným zákazníkom s objednávkou lietadiel za 1 miliardu amerických dolárov. Jaguar bol vybraný po dlhom a obtiažnom [[Výberové konanie|výberovom konaní]]. Protikandidátmi boli lietadlá Dassault Mirage F1 a [[Saab 37 Viggen|Saab Viggen]].<ref name = 'Barau 274'>Barau 2005, str. 274.</ref><ref name="AI Oct88 p177-181">''Air International'' October 1988, str. 177 – 181.</ref> Objednávka znela na 40 Jaguarov postavených v Európe vo [[Warton Aerodrome|Wartone]] a 120 strojov postavených v licencii v spoločnosti [[Hindustan Aeronautics Limited]] (HAL) pod miestnym označením ''Shamshir'' („Meč“).<ref name = 'Barau 274'/><ref name="Eden p.400-1"/> Ako predbežné opatrenie RAF požičala 27. júla [[1979 v letectve|1979]] 18 Jaguarov [[Bhartiya Vāyu Senā]] spolu s dvomi lietadlami už prevádzkovanými indickým západným leteckým veliteľstvom (''Western Air Command'').<ref name="green">Green et al. 1982, str. 16.</ref> Druhá várka lietadiel pre Bhartiya Vāyu Senā bola 40 Jaguarov International postavených vo Wartonu. Prvé lietadlo bolo dodané v marci [[1981 v letectve|1981]].<ref name="WAPJ11 p108">Jackson 1992, str. 108.</ref> Treťou várkou bola montáž 45 lietadiel v spoločnosti HAL z dielov, ktoré boli dovezené ako stavebnica zo Spojeného kráľovstva. Prvý bol dopravený do Indie v máji 1981.<ref name="WAPJ11 p108"/> Ďalšie lietadlá už boli vyrábané v Indii bez európskej účasti.<ref name="WAPJ11 p108"/> [[Súbor:US Navy 070907-N-8591H-194 F-A-18F Super Hornet Strike Fighter Squadron 102, F-A-18E Super Hornet Strike Fighter Squadron 27, Indian Navy Sea Harriers, Indian Air Force Jaguars over INS Viraat (R 22), Malabar 07-2.jpg|thumb|left|Dvojica indických Jaguarov letiacich vo formácii s párom indických lietadiel Sea Harrier a párom [[Boeing F/A-18E/F Super Hornet|F/A-18 Super Hornet]] nad indickou lietadlovou loďou [[INS Viraat|INS ''Viraat'']] počas cvičenia ''Malabar''.]] Indické Jaguary boli požívané k vykonávaniu prieskumných misií na podporu indických mierových síl na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] medzi rokmi [[1987 v letectve|1987]] a [[1990 v letectve|1990]].<ref name="Wilson p71"/> Neskôr hrali v roku [[1999 v letectve|1999]] aktívnu rolu v [[Kargilská vojna|Kargilskej vojne]] s [[Pakistan]]om, v ktorej zhadzovali laserom navádzané bomby.<ref name="Wilson p71"/> Indické letectvo definovalo ich rolu ako „hlboko prenikajúce úderné lietadlá“.<ref>Abbas, Ahmed. „Indian Ambitions for Aerospace Supremacy: Options for Pakistan.“ ''Institute of Strategic Studies Islamabad'', Citované: 2. októbra 2011.</ref> Malý počet Jaguarov bol tiež použitý v roli protilodných lietadiel vybavených strelami [[Sea Eagle]].<ref name="Eden p.400-1">Eden 2004, str. 400 – 401.</ref><ref name = 'Barau 378'>Barau 2005, str. 378.</ref> Jaguary zostávajú dôležitou súčasťou indických ozbrojených síl spoločne s lietadlami [[Dassault Mirage 2000|Mirage 2000]]. Jaguar bol popísaný ako jedno z mála lietadiel, ktoré je schopné plniť úlohu lietadla pre jadrový úder s rozumnou šancou na úspech.<ref>Tellis 2001, str. 533.</ref> Ale indická armáda odmiestla Jaguary ako nosič svojich jadrových zbraní údajne preto, že nemajú dostatočnú svetlú výšku pod lietadlom pre nesenie indických jadrových bômb.<ref>Tellis 2001, str. 542.</ref> Ako lietadlo starlo, bolo zrejmé, že avionika nemala dôležité komponenty pre vykonávanie útokov na pozemné ciele. Medzi tieto komponenty patril radar na sledovanie terénu, navigácia GPS a moderný systém nočného videnia.<ref>Tellis 2001, str. 546.</ref> Preto bolo v polovici 90. rokov vykonaných niekoľko vylepšení, čo zahŕňalo aj kontajnery s označovačmi cieľa.<ref name = 'Barau 274'/> India objednala ďalších 17 vylepšených Jaguarov u HAL v roku 1999 ďalších 20 v rokoch [[2001 v letectve|2001]]-[[2002 v letectve|2002]].<ref name="Wilson p68">Wilson and McBride 2009, str. 68.</ref> Indické letectvo plánuje vylepšenie 120 Jaguarov osadením nových výkonnejších motorov, buď Adour Mk.821 alebo [[Honeywell/ITEC F124|Honeywell F125IN]] k zvýšeniu výkonu, a to zvlášť v stredných výškach.<ref name="Wilson p71">Wilson and McBride 2009, str. 71.</ref> === Druhá vojna v Perzskom zálive === [[Súbor:JaguarGR1 41Sqn Gulf1991.jpeg|thumb|Jaguar RAF z 41. letky premiestnený na Stredný východ štartuje, aby sa podieľal na operácii ''Púštny štít''.]] Niekoľko dní po irackej [[Invázia do Kuvajtu|invázii do Kuvajtu]] schválila britská vláda 9. augusta [[1990 v letectve|1990]] vyslanie prvých 12 Jaguarov GR1A a 12 lietadiel Tornado F3 na [[Stredný východ]], aby sa zúčastnili [[Operácia Granby|operácie Granby]] (britský názov pre britskú účasť v druhej vojne v Perzskom zálive).<ref>Donald and Chant 2001, str. 32.</ref> Tieto lietadlá operovali zo základní v [[Omán]]e a [[Bahrajn]]e.<ref>Donald and Chant 2001, str. 33.</ref> 23. augusta 1990 bola do regiónu odoslaná aj letka lietadiel Tornado GR1, ale tieto lietadlá mali v horúcom podnebí problémy.<ref name="D&C 34"/> Lietadlá [[Blackburn Buccaneer]] dorazili v januári 1991, aby slúžili ako lietadlá pre značkovanie laserompre lietadlá vykonávajúce vlastné útoky na pozemné ciele navádzanými bombami.<ref name="D&C 35"/> Počas druhej vojny v Zálive obdržali Jaguary RAF niekoľko nových zbraní. Boli to napríklad vysokorýchlostné rakety [[CRV7]] a americké [[kazetová bomba|kazetové pumy]] [[CBU-87 Combined Effects Munition|CBU-87]], pretože kazetové pumy BL755 používané v RAF boli navrhnuté na vypúšťanie z malých výšok, a preto boli nevhodné počas operácií vo väčších výškach, ktoré boli v Zálive bežné.<ref name="WAPJ11 p63-6"/> Skupina 12 Jaguarov RAF vykonala 612 bojových letov, žiadny z nich nebol zničený.<ref name="WAPJ11 p93">Jackson 1992, str. 93.</ref> Lietadlo ''XZ364'' „Sadman“ vykonalo 47 misií, čo bolo najväčší počet misií jediného lietadla vo vojne v Zálive.<ref>Bowman 2007, str. 162.</ref> Francúzsko rovnako prispelo svojim dielom do síl koalície. V októbri 1990 odoslala na Stredný východ 8 Jaguarov A spolu s niekoľkými prieskumnými lietadlami [[Dassault Mirage F1]]CR. Mirage mali omnoho lepšiu avioniku, a preto slúžili v roli leteckých navigátorov pre Jaguary.<ref name = 'D&C 39-40'>Donald and Chant 2001, str. 39 – 40.</ref> Kvôli zastaraným navigačným systémom, ktoré nemohli lietadlám poskytnúť požadovanú presnosť, boli britské aj francúzske Jaguary urýchlene vybavené prijímačmi GPS, v menšej miere potrebovali úpravu aj lietadlá Tornado.<ref name="R&H 151"/> Počet francúzskych Jaguarov v [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]] dosiahol počet 28 strojov, ktoré vykonali 615 bojových letov. Jeden francúzsky Jaguar bol zničený irackou protileteckou strelou.<ref name="WAPJ11 p91">Jackson 1992, str. 92.</ref> Ich typickými cieľmi boli iracké obrnené jednotky, stanovištia rakiet [[Scud]] a námorné plavidlá.<ref name = 'glenn 40'/> [[Súbor:JaguarGR1 41Sqn refueling Gulf1991.jpeg|thumb|left|Jaguar RAF na Strednom Východe počas dopĺňania paliva na zemi.]] 15. januára 1991 francúzske Jaguary bombardovali leteckú základňu [[Ahmed Al Jaber Air Base|Ahmed Al Jaber]] v Kuvajte. Tri z nich boli poškodené, ale všetky sa vrátili na základňu.<ref name = 'glenn 40'/> 26. januára Jaguary a Tornada RAF zaútočili na niekoľko batérií protilodných striel [[Silkworm]] v Kuvajte, čím podporili zdanie, že k pozemnému útoku na Kuvajt dôjde obojživelným útokom z mora.<ref name = 'glenn 41'>Glenn 2005, str. 41.</ref> 30. januára dva Jaguary RAF zničili výsadkovú loď triedy ''[[Trieda Polnocny|Polnocny]]'' vyzbrojenú raketami a kanónmi.<ref>Bowman 2007, str. 174 – 175.</ref> Iracká garda [[Ḥaris al-‘Irāq al-Jamhūriyy]] sústredená na saudsko-kuvajtských hraniciach bola predmetom intenzívnej bombardovacej kampane niekoľko týždňov, čo prispelo k jej demoralizácii. Tohto bombardovania sa zúčastnili aj spojenecké Jaguary.<ref name = 'glenn 44'>Glenn 2005, str. 44.</ref> Jaguary tiež vykonávali hodnotné prieskumné misie nad bojiskom pre koaličné sily.<ref name = 'glenn 44'/> Obidve krajiny stiahli svoje Jaguary z oblasti v marci 1991 s koncom operácie Púštna búrka.<ref name = 'glenn 44'/> === Ostatní užívatelia === [[Súbor:JaguarSO1 IL-38 1987.jpeg|thumb|Jaguar S (O) Ománskeho kráľovského letectva eskortuje lietadlo [[Iljušin Il-38|Il-38]] v roku 1987.]] Už od začiatku vývoja Jaguarov sa predpokladalo, že lietadlo bude vyvážané do zahraničia, a to vrátane [[Rozvojová krajina|rozvojových krajín]]. V roku [[1969 v letectve|1969]], kým lietadlo bolo stále v štádiu vývoja prototypu, bolo ponúknuté [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[India|Indii]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Austrália|Austrálii]], [[Holandsko|Holandsku]], [[Belgicko|Belgicku]] a [[Nemecko|Nemecku]].<ref name = 'flight 1969 604'>''Flight'' 16. októbra 1969, str. 604.</ref> Japonsko zahájilo rokovania o licenčnej výrobe Jaguarov,<ref name="Lake p139">Lake 1994, str.139.</ref> ale ale tieto plány zlyhali čiastočne ak kvôli vysokým licenčným poplatkom, ktoré požadoval SEPECAT.<ref name="Lake p139"/> Plány [[Turecko|Turecka]] vyrábať Jaguary v licencii pre vlastné letectvo tiež nepriniesli svoje ovocie.<ref name = 'segell 168'>Segell 1998, str. 168.</ref> Plány na vývoz do Kuvajtu a Pakistanu sa nedostali do fázi objednávky.<ref name = 'glenn 32'>Glenn 2005, str. 32.</ref> Kuvajt chcel pôvodne objednať 50 Jaguarov a 16 lietadiel [[Dassault Mirage 5|Mirage 5]], ale nakoniec sa rozhodol pre lietadlá [[Dassault Mirage F1|Mirage F1]].<ref name="Eden p.399">Eden 2004, str. 398.</ref> Pakistan začal uvažovať o lietadlách spoločnosti SEPECAT po americkom zamietnutí nákupu lietadiel [[LTV A-7 Corsair II]] kvôli zbrojnému [[Embargo (zákaz obchodovania)|embargu]]. Nakoniec sa ale rozhodol pre lietadlá Mirage 5.<ref name="Eden p.399"/> Jaguary boli úspešne predané do niekoľkých zámorských štátov. Najväčším odberateľom bola [[India]]. Exportná verzia ''Jaguar International'' bola predané ešte do [[Ekvádor]]u, [[Nigéria|Nigérie]] a [[Omán]]u. Ekvádorské letectvo bolo jediným latinskoamerickým odberateľom Jaguarov. Vybavilo si 10 jednomiestnych a 2 dvojmiestne stroje, ktoré boli oficiálne označené ako ''Jaguar ES'' a ''EB''.<ref name="Eden p.399"/> Prvé z týchto 12 lietadiel bolo dodané v januári [[1977 v letectve|1977]].<ref name="Eden p.399"/> boli požívané hlavne pre útoky na pozemné ciele a príležitostne aj pre vybojovanie vzdušnej prevahy počas konfliktu s Peru ([[Cenepská vojna]]), ale väčšina flotily bola držaná v zálohe pre prípad, že by sa konflikt s [[Peru]] rozšíril.<ref>Cooper, Tom. [http://www.acig.org/artman/publish/article_164.shtml „Peru vs. Ecuador; Alto-Cenepa War, 1995.“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050204141033/http://www.acig.org/artman/publish/article_164.shtml |date=2005-02-04 }} ''Air Combat Information Group,'' 1. september 2003. Citované: 2. októbra 2011.</ref> Nigéria objednala 13 jednomiestnych lietadiel verzie ''SN'' a 5 dvojmiestnych ''BN''. SEPECAT dodal prvé z nich v máji [[1984 v letectve|1984]].<ref name="Eden p.399">Eden 2004, str. 398.</ref> Ďalšia objednávka na 18 lietadiel bola zrušená.<ref name="Eden p.399"/> Z ekonomických dôvodov boli tieto lietadlá stiahnuté zo služby.<ref name="Eden p.399"/> [[Kráľovské vzdušné sily Ománu]], podobne ako Ekvádor, objednali 10 jednomiestnych a 2 dvojmiestne varianty označené ''Jaguar OS'' a ''OB''. Prvý bol dodaný v marci 1977.<ref name="Eden p.399"/> Druhá identická objednávka 12 lietadiel nasledovala uprostred 80. rokov. K nim boli pridané dva použité lietadlá od IAF a RAF.<ref name="Eden p.399"/> == Varianty == '''Jaguar A''' :Jednomiestne lietadlo do každého počasia na vykonávanie taktických úderov a útoku proti pozemným cieľom vyrábaný pre [[Armée de l’Air]]. Postavené 2 prototypy a 160 sériových strojov.<ref name="WAPJ11 p99">Jackson 1992, str. 99.</ref> '''Jaguar B / Jaguar T2''' :Dvojmiestna cvičná verzia pre [[Royal Air Force]]. Postavený bol jeden prototyp a 38 sériových strojov.<ref name="WAPJ11 p94"/> Lietadlo malo schopnosť útočiť aj proti pozemným cieľom.<ref>Bowman 2007, str. 237.</ref> Dve lietali v [[Empire Test Pilots’ School]] a jeden v Institute of Aviation Medicine. Lietadlo bolo vybavené systémom tankovania počas letu a jedným kanónom Aden.<ref name="Bowman p. 113">Bowman 2007, str. 113.</ref> *'''Jaguar T2A''' ::14 Jaguarov T2 vylepšených podobne ako GR1A.<ref name="WAPJ11 p94"/> *'''Jaguar T2B''' ::Dva Jaguary T2A vybavené laserovým značkovačom TIALD.<ref name="AI Oct97 p228"/> Išlo o „neoficiálne“ označenie.<ref name="Bowman p. 117">Bowman 2007, str. 117.</ref> [[Súbor:Royal Air Force (RAF) SEPECAT Jaguar T4 XX838 'FZ' of 41 Squadron from RAF Coltishall at a hardened aircraft shelter (HAS) dispersal somewhere in RAF Germany (RAFG) in 2005.jpg|thumb|Dvojmiestne cvičné lietadlo Jaguar T4 patriace RAF]] *'''Jaguar T4''' ::Jaguary T2A vylepšené do štandardu „Jaguar 96“.<ref name="AI Dec00 p359">Lake ''Air International'' December 2000, str. 359.</ref> '''Jaguar E''' :Dvojmiestna cvičná verzia pre francúzske letectvo. Boli postavené 2 prototypy a 40 sériových strojov.<ref name="WAPJ11 p99"/> '''Jaguar S / Jaguar GR1''' :Jednomiestne lietadlo do každého počasia k vykonávaniu taktických úderov a útokov proti pozemným cieľom vyrábaný pre RAF. Postavených bolo 165 strojov.<ref name="WAPJ11 p94"/> Lietadlo bolo vybavené navigačným a zbraňovým systémom NAVWASS, ktorý umožňoval útoky bez použitia radaru. Počas výroby bol pridaný pod nos lietadla laserový značkovač a vyhľadávač cieľov.<ref>Bowman 2007, str. 112.</ref> Od roku 1978 boli do lietadiel montované motory Adour Mk.104.<ref name="Bowman p. 113"/> *'''Jaguar GR1A''' ::Jaguar GR1 s navigačným systémom NAVWASS II, odpaľovačmi klamných cieľov a svetlíc, rušičkou (ECM) a schopnosťou niesť strely Sidewinder. Bolo upravených 75 strojov z verzia GR1.<ref name="WAPJ11 p94"/><ref name="Bowman p. 117"/> [[Súbor:Jaguar.sideon.arp.jpg|thumb|Sepecat Jaguar GR3A 41. letky RAF na letisku Kemble, Gloucestershire v Anglicku.]] *'''Jaguar GR1B''' ::Desať lietadiel GR1 upravených na nesenie kontajnerov so systémom TIALD.<ref name="AI Oct97 p228"/> *'''Jaguar GR3''' ::Avionikou ''Jaguar 96'' vylepšené lietadlá GR1A.<ref name="AI Dec00 p359"/> *'''Jaguar GR3A''' ::Avionikou ''Jaguar 97'' vylepšené lietadlá GR1B/GR3.<ref name="AI Dec00 p359"/> '''Jaguar M''' ::Jednomiestne námorné úderné lietadlo pre francúzske námorníctvo. Postavený bol jeden prototyp.<ref name="WAPJ11 p99"/> '''Jaguar Active Control Technology''' :Jeden Jaguar upravený ako pátracie lietadlo. '''Jaguar Internacional''' :Exportné verzie založené buď na Jaguaru S alebo Jaguaru B. *'''Jaguar ES''' ::Exportná verzia Jaguaru S pre ekvádorské letectvo. Postavených 10 strojov.<ref name="WAPJ11 p107">Jackson 1992, str. 107.</ref> *'''Jaguar EB''' ::Exportná verzia Jaguaru B pre ekvádorské letectvo. Postavené 2 stroje.<ref name="WAPJ11 p107"/> *'''Jaguar OS''' ::Exportná verzia Jaguaru S pre Omán. Postavených 20 strojov.<ref name="WAPJ11 p111">Jackson 1992, str. 111.</ref> *'''Jaguar OB''' ::Exportná verzia Jaguaru B pre Omán. Postavené 4 stroje.<ref name="WAPJ11 p111"/> *'''Jaguar IS''' ::Jednomiestna verzia do každého počasia pre taktické údery a útoky na pozemné ciele pre indické letectvo. 35 strojov postavených spoločnosťou BAe<ref name="WAPJ11 p108">Jackson 1992, str. 108.</ref> a 89 postavených spoločnosťou HAL (Shamser).<ref name="Wilson p68"/> *'''Jaguar IB''' ::Dvojmiestna cvičná verzia pre indické letectvo. 5 strojov postavených BAe<ref name="WAPJ11 p108"/> a 27 postavených HAL.<ref name="Wilson p68"/> *'''Jaguar IM''' ::Jednomiestna verzia pre indické letectvo určená pre boj proti hladinovým cieľom. Lietadlá nesú radar Agave a môžu niesť protilodné strely Sea Eagle.<ref name="WAPJ11 p108"/> Postavených 12 lietadiel spoločnosťou HAL.<ref name="Wilson p68"/> *'''Jaguar SN''' ::Exportná verzia Jaguaru S pre nigérijské letectvo. Postavených 13 strojov.<ref name="WAPJ11 p111"/> *'''Jaguar BN''' ::Exportná verzia Jaguaru B pre nigérijské letectvo. Postavených 5 strojov.<ref name="WAPJ11 p111"/> == Užívatelia == [[Súbor:RAFO Jaguar S(O) 220 on the pan at Seeb North - Muscat Oman.jpg|thumb|SEPECAT Jaguar S(O) kráľovských vzdušných síl Ománu]] === Súčasní užívatelia === {{flagicon|India}} '''[[India]]''' *[[Indické vzdušné sily|Bhartiya Vāyu Senā]] – kúpilo 35 lietadiel Jaguar IS a 5 lietadiel Jaguar IB z Anglicka. V licencii bolo vyrobených ďalších 89 lietadiel Jaguar IS, 27 lietadiel Jaguar IB a 12 námorných lietadiel Jaguar IM. V súčasnosti prevádzkuje indické letectvo šesť letiek po 20 lietadlách, t.j. celkovo 120 strojov. Asi 60 z nich by malo byť do roku 2022 zmodernizovaných na štandard DARIN III. Tieto vylepšenia budú zahŕňať AESA radar Elta ELM-2052, dva nové viacúčelové displeje, navigačný systém, systém elektronického boja a integráciu rakiet [[AIM-132 ASRAAM|ASRAAM]].<ref>[http://www.leteckymagazin.sk/l/india-vdychne-jaguarom-novy-zivot/ „India vdýchne Jaguarom nový život“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170825184114/http://www.leteckymagazin.sk/l/india-vdychne-jaguarom-novy-zivot/ |date=2017-08-25 }} ''Letecký magazín'', 24. augusta 2017</ref> === Bývalí užívatelia === {{flagicon|Ekvádor}} '''[[Ekvádor]]''' *[[Fuerza Aérea Ecuatoriana]] – objednalo v roku 1974 10 jednomiestnych ES a 2 dvojmiestne EB. Lietadlá boli dodané v roku 1977. V roku 1991 boli na doplnenie dodané 3 kusy Jaguar GR.1 od RAF.<ref name="WAPJ11 p107"/><ref name = 'taylor 143'/> Stroje boli už vyradené zo služby. {{flagicon|Francúzsko}} '''[[Francúzsko]]''' * [[Francúzske vzdušné sily|Armée de l'Air]] – Prevádzkovalo 160 Jaguarov A a 40 Jaguarov E. Všetky lietadlá boli už vyradené. {{flagicon|Nigéria}} '''[[Nigéria]]''' *[[Nigérijske vzdušné sily]] – objednalo 13 Jaguarov SN a 5 Jaguarov BN v roku 1983, ktoré boli dodané v roku 1984.<ref name="WAPJ11 p111"/><ref name = 'taylor 143'/> V roku 1991 boli stiahnuté z prevádzky z ekonomických dôvodov.<ref name="WAPJ11 p111"/> {{flagicon|Omán}} '''[[Omán]]''' *[[Kráľovské vzdušné sily Ománu]] – kúpili 10 Jaguarov OS a 2 OB v roku 1974. Rovnaká objednávka nasledovala v roku 1980. Tieto lietadlá boli doplnené o bývalé stroje RAF T2 a GR1 v roku 1982 a 1986.<ref name="WAPJ11 p111"/><ref name = 'taylor 143'>Taylor 1989, str. 143.</ref> Ománske Jaguary boli upravené na plný štandard GR3A v 90. rokoch.<ref>[http://www.flightglobal.com/articles/1997/11/16/29688/omani-air-force-to-upgrade-jaguars.html „Omani Air Force to Upgrade Jaguars.“] ''Flight Daily News'', 16. novembra 1997.</ref> Posledné stroje vyradil Omán dňa 6. augusta 2014.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/oman-retires-last-jaguar-strike-aircraft-402605/ „Oman retires last Jaguar strike aircraft“] ''Flight Global'', 12. augusta 2014</ref> {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} '''[[Spojené kráľovstvo]]''' *[[Royal Air Force]] – Prevádzkovalo 165 lietadiel Jaguar S (Jaguar GR1) a 35 lietadiel Jaguar B (Jaguar T2). Lietadla boli priebežne modernizované a preznačované. Všetky už boli vyradené. *[[Empire Test Pilots’ School]] – používala 2 stroje Jaguar B<ref name="WAPJ11 p98">Jackson 1992, str. 98.</ref> == Špecifikácie (Jaguar A) == [[Súbor:BREGUET, BAe JAGUAR.png|right|400px]] [[Súbor:RRTurbomecaAdour.JPG|thumb|Motor Rolls-Royce Turbomeca Adour Mk 102.]] ''Technické údaje pochádzajú z publikácie „Jane’s All The World’s Aircraft 1980–81“<ref name="JAWA80 p106-7"/> a „Air Force Tac Recce Aircraft: NATO and Non-aligned Western European Air Force Tactical Reconnaissance Aircraft of the Cold War“''.<ref name = 'wagner 124'>Wagner 2009, str. 124.</ref> === Technické údaje === * '''Posádka:''' 1 * '''[[Rozpätie krídel]]:''' {{m|8.69|m}} * '''Dĺžka:''' {{m|16.83|m}} (vrátane trubice na nose lietadla) * '''Výška:''' {{m|4.89|m}} * '''Nosná plocha:''' {{m2|24.2}} * '''Plošné zaťaženie:''' {{kg|649}}/m² * '''Prázdna hmotnosť:''' {{kg|7000}} * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť|Max. vzletová hmotnosť]] :''' {{kg|15700}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]:''' 2x [[turboventilátorový motor]] [[Rolls-Royce Turbomeca Adour|Rolls-Royce/Turbomeca Adour Mk 102]] ** '''Ťah pohonnej jednotky:''' 22,75 kN každý ** '''Ťah s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]]:''' 32,7 kN každý === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť:''' {{km|1699|m}}/h (917 uzlov, 1 056 mph, Mach 1,6) vo výške {{m|11000|m}} (36 000 stôp) * '''[[Bojový dolet]]:''' {{km|908|m}} (490 námorných miľ, 564 míľ) * '''[[Dosah|Maximálna preletová vzdialenosť]]:''' {{km|3524|m}} (1 902 námorných míľ, 2 190 míľ) * '''[[Dostup]]:''' {{m|14000|m}}<ref name="Donald milp378">Donald and Lake 1996, str. 378.</ref> (45 900 stôp) * '''Stúpavosť do {{m|9145|m}} (30 000 stôp):''' 1 minúta a 30 sekúnd<ref name="Donald milp378"/> === Výzbroj === [[Súbor:SEPECAT Jaguar.png|thumb|SEPECAT Jaguar GR1]] * 2x [[letecký kanón]] [[DEFA]] kalibru [[Kaliber 30 mm|30 mm]], 150 nábojov na kanón * 5x externý závesník (4x pod krídlami a 1x pod trupom) s nosnosťou {{kg|4500}}, ktoré umožňujú niesť: ** Bomby: *** Rôzne kombinácie neriadených a laserom navádzaných bômb ''alebo'' *** 1x jadrová bomba [[AN-52]] ** Rakety: *** 8x raketnica, každá s 18 ks neriadených rakiet {{mm|68|m}} [[SNEB]] ** Riadené rakety: *** Protiradarové rakety [[Martel|AS.37 Martel]] ''alebo'' *** Laserom navádzané rakety vzduch-zem [[AS-30L]]. *** 2x raketa vzduch-vzduch [[R.550 Magic]] pod krídlami ** Ostatné: *** Kontajnery pre elektronické rušenie (ECM) *** Kontajner s prieskumným vybavením *** Kontajner [[ATLIS II|ATLIS]] pre laserové/optické označovanie cieľov *** [[Prídavná nádrž|Prídavné nádrže]] == Referencie == {{reflist|3}} === Literatúra === * Barrie, Douglas. [http://www.flightglobal.com/pdfarchive/view/1998/1998%20-%200946.html A Matter of Survival.] ''Flight International'' na webu ''flightglobal.com,'' 8.-14. dubna 1998, str. 30–32. * Barua, Pradeep. [http://books.google.co.uk/books?id=FIIQhuAOGaIC&pg=PA274&dq=sepecat+jaguar&hl=en&ei=pJQeTZ6bNsKnhAe0xfy2Dg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=5&ved=0CDwQ6AEwBDgU#v=onepage&q=jaguar&f=false ''The State at War in South Asia.''] Lincoln, University of Nebraska Press, 2005. ISBN 0-8032-1344-1. * Bowman, Martin W. ''SEPECAT Jaguar.'' London: Pen and Sword Books, 2007. ISBN 1-84415-545-5. * Burr, Millard and Robert Collins. ''Darfur: The Long Road to Disaster.'' Princeton, NJ: Markus Wiener Publishers, 2008. ISBN 1-55876-470-4. * Cirincione, Joseph, Jon B. Wolfsthal and Miriam Rajkumar [http://books.google.com/books?id=7F-nbw6q8S4C&pg=PA199&dq=WE.+177+Jaguar&hl=en&ei=E9npTbXxHoTagAeN9OXgCQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=3&ved=0CDwQ6AEwAg#v=onepage&q=WE.%20177%20Jaguar&f=false Deadly Arsenals: Nuclear, Biological, and Chemical Threats.] Washington, DC: ''Carnegie Endowment for International Peace'', Second edition 2005. ISBN 978-0-87003-216-5. * Cohen, Stephen and Sunil Dasgupta. [http://books.google.co.uk/books?id=Zaby0jJdO9YC ''Arming Without Aiming: India's Military Modernization.''] Washington, DC: Brookings Institution Press, 2010. ISBN 0-8157-0402-X. * Croddy, Eric and James J. Wirtz. ''Weapons of Mass Destruction: An Encyclopedia on Worldwide Policy, Technology, and History - Volume 2.'' Santa Barbara, CA: ABC-CLIO, 2005. ISBN 1-85109-490-3. * „The Decade of the Shamsher: Part One“. ''Air International'', Vol. 35, No. 4. október 1988, str. 175–183. ISSN 0306-5634. * Donald, David and Christopher Chant. [http://books.google.co.uk/books?id=7L-PvBlfFW0C&pg=PA33&dq=sepecat+jaguar&hl=en&ei=TpQeTeiCFMexhQfryOi3Dg&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=10&ved=0CE4Q6AEwCTgK#v=onepage&q=sepecat%20jaguar&f=false ''Air War in The Gulf 1991.''] London: Osprey Publishing, 2001. ISBN 1-84176-295-4. * Donald, David and Jon Lake. ''World Encyclopedia of Military Aircraft'' Single Volume Edition. London: Aerospace Publishing, 1996. ISBN 1-874023-95-6. * Eden, Paul. ''The Encyclopedia of Modern Military Aircraft''. London, UK: Amber Books, 2004. ISBN 1-904687-84-9. * Glenn, Ashley. ''SEPECAT Jaguar in action.'' Carrollton, Texas: Squadron/Signal Publications Inc., 2005. ISBN 0-89747-491-0. * Green, William, Gordon Swanborough and Pushpinder Singh Chopra, eds. ''The Indian Air Force and its Aircraft''. London: Ducimus Books, 1982. * Hobbs, David. „British F-4 Phantoms“. ''Air International'', Vol. 74, No. 4. máj 2008, str. 30–37. ISSN 0306-5634. * Jackson, Paul. „SEPECAT Jaguar“. ''World Air Power Journal''. Volume 11, Winter 1992, str. 52–111. London: Aerospace Publishing, 1992. ISBN 1-874023-96-4. ISSN 0959-7050. * Lake, Jon. „Mitsubishi T-2: Supersonic Samurai“. ''World Air Power Journal'', Volume 18, Autumn/Fall 1994. London:Aerospace Publishing. ISBN 1-874023-45-X. ISSN 0959-7050. str. 136–147. * Lake, Jon. „Jaguar in India“. ''Air International'', Vol. 61, No. 6. december 2001. str. 344–347. ISSN 0306-5634. * Lake, Jon. „The Jaguar Sharpens its Claws“. ''Air International'', Vol. 59, No. 6. december 2000, str. 356–360. ISSN 0306-5634. * Lake, Jon. „SEPECAT Jaguar: The RAF's 'newest' Fast Jet: Part 1“. ''Air International'', Vol. 53, No. 4. október 1997, str. 220–229. ISSN 0306-5634. * Lake, Jon. „SEPECAT Jaguar: The RAF's 'newest' Fast Jet: Part 2“. ''Air International'', Vol. 53, No. 5. november 1997, str. 273–280. ISSN 0306-5634. * Taylor, John W. R. ''Jane's All The World's Aircraft 1971–72''. London: Sampson Low Marston & Co, 1971. ISBN 0-354-00094-2. * Owen, Robert C., ed. ''Deliberate Force: A Case Study in Effective Air Campaigning, Final Report of the Air University Balkans Air Campaign Study.'' Darby, PA: Diane Publishing, 2000. ISBN 1-58566-076-0. * Russell Rip, Michael and James Hasik. ''The Precision Revolution: GPS and the Future of Aerial Warfare.'' Annapolis, MD: Naval Institute Press, 2002. ISBN 1-55750-973-5. * Segell, Glen. [http://books.google.co.uk/books?id=vADGZ-FOub4C&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false ''Weapons Procurement in Phase Considerations.''] London: Glen Segell Publishers, 1998. ISBN 1-901414-09-4. * Sekigawa, Eiichiro. „Mitsubishi's Sabre Successor“. ''Air International'', Vol. 18, No, 3. marec 1980, str. 117–121, 130—131. Bromley, UK: Fine Scroll. ISSN 0306-5634. * Shaked, Haim and Daniel Dishon, eds. ''Middle East Contemporary Survey, Vol. 8, 1983-84.'' Tel Aviv: The Moshe Dayan Center, 1986. ISBN 965-224-006-0. * Taylor, John W. R. ''Jane's All The World's Aircraft 1980–81''. London: Jane's Publishing Company, 1980. ISBN 0-7106-0705-9. * Taylor, John W. R. ''Jane's All The World's Aircraft 1989–90''. London: Jane's Publishing Company, 1989. ISBN 0-7106-0896-9. * Tellis, Ashley J. ''India's Emerging Nuclear Posture: Between Recessed Deterrent and Ready Arsenal.'' Santa Monica, CA: Rand Corporation, 2001. ISBN 0-8330-2781-6. * Wagner, Paul J. [http://books.google.co.uk/books?id=8w6wi6T1TU0C&printsec=frontcover#v=onepage&q&f=false ''Air Force Tac Recce Aircraft: NATO and Non-aligned Western European Air Force Tactical Reconnaissance Aircraft of the Cold War.''] Pittsburgh, PA: Dorrance Publishing, 2009. ISBN 1-4349-9458-9. * Wallace, William. ''Britain's Bilateral Links Within Western Europe.'' London: Routledge and Kegan Paul, 1984. ISBN 0-7102-0298-9. * Wilson, Michael. [http://www.flightglobal.com/pdfarchive/view/1969/1969%20-%202988.html Britain's Jaguar Emerges.] ''Flight International'' na webu ''flightglobal.com,'' 16. október 1969, str. 600–604. * Wilson, Séan and Liam McBride. „Indian Jaguars-Still on the Prowl“. ''Air International'', Vol. 77, No. 4. október 2009, str. 66–71. Stamford, UK: Key Publishing. ISSN 0306-5634. * [http://www.flightglobal.com/pdfarchive/view/1968/1968%20-%201847.html World News: Jaguar First Flight.] ''Flight International'' na webe ''flightglobal.com,'' 12. september 1968, str. 391. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:SEPECAT Jaguar}} == Externé odkazy == * [http://www.fas.org/man/dod-101/sys/ac/row/jaguar.htm SEPECAT Jaguar na webstránke Federation of American Scientists] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100926213142/http://www.fas.org/man/dod-101/sys/ac/row/jaguar.htm |date=2010-09-26 }} {{eng icon}} * [http://www.ejection-history.org.uk/Aircraft_by_Type/Jaguar/Jaguar.htm Prehľad nehôd lietadiel SEPECAT Jaguar] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080119034416/http://www.ejection-history.org.uk/Aircraft_by_Type/Jaguar/Jaguar.htm |date=2008-01-19 }} {{eng icon}} * [http://www.flightglobal.com/airspace/media/militaryaviation1946-2006cutaways/images/82802/sepecat-jaguar-single-seat-cutaway-drawing.jpg Rez lietadlom SEPECAT Jaguar na webstránke ''Flight Global''] {{eng icon}} * [http://www.vectorsite.net/avjag.html SEPECAT Jaguar na webstránke ''vectorsite.net''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070314003616/http://www.vectorsite.net/avjag.html |date=2007-03-14 }} {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|SEPECAT Jaguar|469101176|cs|SEPECAT Jaguar|7849305}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} {{Britské vojenské lietadlá po roku 1945}} [[Kategória:Britské útočné lietadlá]] [[Kategória:Francúzske útočné lietadlá]] [[Kategória:Lietadlá Breguet]] [[Kategória:Lietadlá British Aircraft Corporation]] [[Kategória:Lietadlá Dassault]] 51klle53sla7xd6g93bmqw103kabonh Krak des Chevaliers 0 392084 8356746 8346168 2026-08-15T23:19:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Crac des Chevaliers and Qal’at Salah El-Din |názov = Crac des Chevaliers and Qal’at Salah El-Din |obrázok = Krak des Chevaliers 01.jpg |titulok = Kal’a al-Hisn |štát = {{minivlajka|Sýria|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iv |ID = 1229 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v arabských štátoch|Arabské štáty]] |súradnice = {{Coord|34|45|25|S|36|17|41|V|region:SY_type:landmark|display=inline,title}} |rok = 2006 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = 2013 - }} '''Krak des Chevaliers'''<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Jeruzalemské kráľovstvo | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/jeruzalemske-kralovstvo | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | dátum vydania = 2019-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-11 | miesto = Bratislava }}</ref> (iné názvy pozri [[#Názvy|nižšie]]) je jeden z najzachovalejších [[križiacke výpravy|križiackych]] [[hrad]]ov v [[Sýria|Sýrii]]. Hrad je od roku [[2006]] zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zozname svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. Podľa agentúrnych správ prebiehali v roku [[2012]] v okolí pevnosti boje medzi vládnymi vojakmi a povstalcami, čo ohrozovalo existenciu tejto významnej pamiatky. Svedkovia uvádzali, že v stenách boli viditeľné stopy po streľbe a v okolí sa nachádzali krátery od delostreleckých granátov.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/zahranici/blizky-vychod/clanek.phtml?id=751033 Vojna v Sýrii ničí slávny križiacky hrad z 12. storočia] na Aktualne.cz</ref> == Názvy == V európskom prostredí je bežne zaužívaný francúzsky názov '''Krak des Chevaliers'''<ref name="beliana" /> [krak de švalje], ktorý sa niekedy píše aj ako '''Crac des Chevaliers'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rácz|meno=Juraj|titul=Blízky východ|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1982|strany=582}}</ref>. V arabčine existuje viacero názvov: * {{Ara|حصن الأكراد}}{{--}}'''Hisn al-Akrád'''<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Muhammad Ibn Abdalláh Ibn Battúta|meno=|titul=Cesty po Afrike, Ázii a Európe v rokoch 1325-1354|vydavateľ=Slovak Academic Press|miesto=Bratislava|rok=2009|strany=125, 397}}</ref>, prípadne vedecký prepis ''Ḥiṣn al-Akrād'', v preklade: Pevnosť Kurdov<ref name=":0" />, v regionálnej výslovnosti: ''Husn el-Akrád''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Burton|meno=Richard|titul=Unexplored Syria|zväzok=II|typ zväzku=Vol.|vydanie=|vydavateľ=Tinsley Brothers|miesto=London|rok=1872|strany=394}}</ref>; prípadne ''Husn al-Akrád''{{Bez citácie}} * {{Ara|قلعة الحصن}} {{--}}'''Kal’at al-Hisn'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duggan|meno=Alfred|titul=Křižácké výpravy|vydavateľ=Orbis|miesto=Praha|rok=1973|strany=96a}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Wilson|meno=Colin|titul=Místa, kde se lidé setkávají s bohy|vydavateľ=Knižní klub|miesto=Praha|rok=1998|isbn=80-7176-798-0|strany=160}}</ref>, prípadne '''Kal’a''' '''al-Hisn'''<ref name=":2">Posledné písmeno ة – táʾ marbūṭa sa niekedy neprepisuje, pozri [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]].</ref>, v regionálnej výslovnosti ''Kal’at el-Husn''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bell|meno=Gertrude Lowthian|titul=The Desert and the Sown (The Syrian Adventures of the Female Lawrence of Arabia)|url=https://archive.org/details/desertsownsyrian0000bell|vydavateľ=Rowman & Littlefield|miesto=New York|rok=2001|isbn=978-0-8154-1135-2|strany=[https://archive.org/details/desertsownsyrian0000bell/page/199 199]}}</ref>, prípadne ''Kal’at al-Husn''<ref>{{Citácia knihy|autor=Palestine Pilgrims' Text Society (London, England)|odkaz na autora=|titul=The Library of the Palestine Pilgrims' Text Society|vydanie=|vydavateľ=Committee for the Palestine Exploration Fund|miesto=|rok=1897|isbn=978-0-404-04890-7|strany=5}}</ref>, vedecký prepis: ''Qal’at al-Ḥiṣn'', v preklade Hrad rytierov<ref name=":1" /> * {{Ara|قلعة الفرسان}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UNESCO World Heritage Centre | odkaz na autora = | titul = قلعة الفرسان وقلعة صلاح الدين | url = https://whc.unesco.org/ar/list/1229 | vydavateľ = whc.unesco.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-12 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{--}}'''Kal’at al-Fursán''', prípadne '''Kal’a''' '''al-Fursán<ref name=":2" />''', vedecký prepis ''Qal’at al-Fursān'' === Francúzsky názov === Pôvod slova crac/krak vo francúzskom názve hradu je sporný. Môže pochádzať zo starosýrčiny, z gréčtiny, alebo to môže byť skomolenina slov Akrád (= Kurdi; z názvu Hisn al-Akrád) a karak (pevnosť). Bez ohľadu na pôvod však slovo znamená niečo ako pevnosť (vyskytuje sa aj v názve hradu Krak de Montréal). „Des Chevaliers“ je francúzsky genitív od slova rytieri. Názov v tvare „Crac/krak des Chevaliers“ sa ako celok používa až od 19. storočia a meno hradu sa teda dá preložiť ako ''Pevnosť rytierov''.{{Bez citácie}} == Poloha == Hrad sa nachádza v Homskej trhline, 65 kilometrov západne od mesta [[Homs (mesto v Sýrii)|Homs]] a neďaleko hraníc s [[Libanon]]om. Leží na ceste z [[Antiochia|Antiochie]] do [[Bejrút]]u a k [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]]. Bol súčasťou siete pevností, ktorú vybudovali križiaci na obranu svojho panstva pred [[Moslim (vyznávač islamu)|moslim]]ami. Hrad strážil cestu k moru, ale z tejto základne mali obrancovia hradu pod kontrolou oblasť Homského jazera na východe, čím mohli kontrolovať rybolov a vyhliadať [[moslim]]ské vojská prichádzajúce zo [[Sýria|sýrskeho]] vnútrozemia. == Antická doba == [[Súbor:Krak_des_chavaliers_plaine.jpg|thumb|Priestor medzi vnútornou a vonkajšou bránou]] [[Súbor:Krak_westliche_Ringmauern.jpg|thumb|Priestor medzi vnútornou a vonkajšou stenou]] [[Súbor:Krak_des_chevaliers_-_plan.jpg|thumb|Pôdorys Krak des Chevaliers (1871)]] [[Súbor:Plan_du_Krak_des_Chevaliers_1170_1200.png|thumb|upright|Zmeny pôdorysu v rokoch 1170-1190]] [[Blízky východ]] bol vždy miestom stretu mnohých rôznych civilizácií, [[Babylonia|Babylončanov]], [[Staroveký Egypt|Egypťanov]], [[Chetiti|Chetitov]], [[Izraeliti|Izraelitov]], [[Staroveký Rím|Rimanov]], [[Peržania|Peržanov]], [[Byzantská ríša|Byzantíncov]], [[Kurdi|Kurdmi]], [[Arabi|Arabov]], [[Seldžuckí Turci|seldžuckých Turkov]] a [[Európa|európskych]] [[Križiacke výpravy|križiakov]]. Preto mnoho rozdielnych kultúr zanechalo svoje stopy v unikátnej [[architektúra|architektúre]] Krak des Chevaliers. Mnoho konfliktov medzi rôznymi národmi bolo vybojovaných práve v oblasti pri Krak, vrátane slávnej [[Bitka pri Kadeši|bitky pri Kadeši]] v roku [[1274 pred Kr.]] medzi [[Chetiti|Chetitmi]] a [[Staroveký Egypt|egyptským]] [[faraón|faraónom]] [[Ramesse II.|Ramzesom II.]] [[Staroveký Rím|Rimania]] a následne [[Byzantská ríša|Byzantínci]] v tejto oblasti postavili mnoho pevností [[Helenizmus|helénskeho]] štýlu na obranu pred [[Peržania|perskými]] útokmi. == Vláda moslimov == Pod vládou [[umajjovci|Umajovskej dynastie]] [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimskí]] stavitelia prevzali niektoré prvky byzantskej architektúry, hradieb a akvaduktov, ktoré presmerovali do svojich veľkolepých palácov so záhradami uprostred púšte. Budovanie pokračovalo aj za [[abbásovci|dynastie Abbásovcov]] (od roku [[750]]), hoci skôr pre vojenské účely, pretože turecké vojská nepoužívali v takej miere opevnenia. == Éra križiakov == Pôvodná pevnosť v týchto miestach bola vystavaná emirom z [[Aleppo|Aleppa]] v roku [[1034]]. Počas [[Prvá križiacka výprava|prvej križiackej výpravy]] sa jej zmocnil [[Raimond IV. z Toulouse]], ale neskôr ju opustil, aby s ostatnými [[križiacke výpravy|križiakmi]] tiahol ďalej na [[Jeruzalem]]. V roku [[1144]] ju [[Raimond II.]], gróf z Tripolisu daroval [[Maltézsky rád|rádu johanitov]]. [[Maltézsky rád|Johaniti]] Krak des Chevaliers prestavali a rozšírili na najväčšiu križiacku pevnosť v [[Svätá zem|Svätej zemi]]. Pridali vonkajším múrom tri metre do hrúbky a pristavili sedem veží s priemerom 8 - 10 metrov, čím vytvorili koncentrický hrad. [[Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov|Veľmajster rádu]] žil v jednej z veží, ďalej bolo v hrade prítomných päťdesiat až šesťdesiat [[Rytiersky rád|rytierov]] a až dvetisíc peších radových vojakov. V [[12. storočie|12. storočí]] mala pevnosť vybudovanú priekopu s padacím mostom, vedúcu k postranným bránam. Medzi vnútornými a vonkajšími bránami bolo nádvorie, vedúce k vnútorným budovám, postaveným v [[gotika|gotickom]] slohu, ako je zhromažďovacia hala, kaplnka, stodvadsať metrov dlhé skladištné priestory a dve klenuté kamenné stajne, schopné pojať až tisíc [[Kôň domáci|koní]]. Ďalšie skladisko bolo vyhĺbené v skale pod hradom. Odhaduje sa, že Johaniti by boli schopní odolávať obliehanie po dobu až 5 rokov. Roku [[1163]] bol hrad neúspešne obliehaný [[sultán|sultánom]] [[Núr ad-Dín|Núr ad-Dínom]], po ktorom sa Johaniti stali prakticky nezávislou vojenskou silou na hranici grófstva Tripolisu. Roku [[1170]] bola dokončená reformácia Johanitov ako vojenskej organizácie. Na konci [[12. storočie|12.]] a začiatku [[13. storočie|13. storočia]] bol hrad v dôsledku početných [[zemetrasenie|zemetrasení]] a bojov poškodený a vyžiadal si rozsiahlejšie opravy. V roku [[1188]] bol Krak des Chevaliers opäť neúspešne obliehaný [[Saladin (sultán)|Saladinom]]. Počas obliehania sa [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimom]] podarilo zajať hradného [[kastelán]]a. Obliehatelia vzali zajatca pred hradnú bránu a prinútili ho, aby presviedčal svojich spolubojovníkov, aby sa vzdali. Kastelán skutočne [[arabčina|arabsky]] obrancov vyzval ku kapitulácii, ale potom im [[francúzština|francúzsky]] nariadil, aby bránili svoje pozície do posledného muža. Roku [[1217]] účastník [[piata križiacka výprava|piatej križiackej výpravy]], [[Uhorsko|uhorský]] kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] dal ešte viac zosilniť vonkajšie múry a finančne podporil hradnú posádku. [[8. apríl]]a [[1271]] Krak des Chevaliers zradou padol do rúk [[sultán|sultána]] [[Bajbars]]a, po tom, čo boli rytieri presvedčení, že gróf z Tripolisu kapituloval. Grófstvo Tripolis však nekapitulovalo; hrad potom poslúžil ako Bajbarsova základňa k útokom práve proti grófstvu. Johanitská kaplnka bola premenená na [[mešita|mešitu]] - symbol víťazstva moslimov nad [[kresťania|kresťanmi]]. [[Seldžuckí Turci]] hrad použili aj pre útok na [[Akko]] v roku [[1291]], poslednú pevnosť v [[kresťanstvo|kresťanských]] rukách. Po jej dobytí boli križiaci zo [[Svätá zem|Svätej zeme]] definitívne vyhnaní . [[Eduard I.]], kráľ [[Anglicko|Anglicka]], ktorý sa zúčastnil [[deviata križiacka výprava|deviatej križiackej výpravy]] po vzore Krak des Chevaliers vystaval svoje hrady v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]]. :''"Snáď je to najzachovalejší a najúchvatnejšie hrad na svete."''...T. E. Lawrence. == Dobytie vládnymi vojskami == V marci [[2014]] oznámila vláda, že sa jej vojskám podarilo späť dobyť tento hrad, na ktorom sa cez dva roky zdržiavali teroristické frakcie. Na záberoch možno vidieť, že hrad od vypuknutia vojny veľa utrpel. <ref>[http://zpravy.idnes.cz/valka-v-syrii-a-kark-des-chevaliers-dtc-/zahranicni.aspx?c=A140322_144102_zahranicni_mlb Asad dobyl križiacky hrad Krak des Chevaliers, ktorý odolal aj Saladinovi] na iDNES.CZ</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Štvorcová veža]], jedna z veží hradu == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Krak des Chevaliers}} == Externé odkazy == * [http://www.sacred-destinations.com/syria/krak-des-chevaliers.htm Krak des Chevaliers] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090529035152/http://www.sacred-destinations.com/syria/krak-des-chevaliers.htm |date=2009-05-29 }} * [http://whc.unesco.org/en/list/1229 UNESCO zoznam svetového dedičstva] * [http://maps.google.cz/maps?f=q&source=s_q&hl=cs&geocode=&q=34.75711,36.294665&sll=49.930008,15.369873&sspn=3.76946,9.876709&brcurrent=5,0,0&ie=UTF8&ll=34.752614,36.326981&spn=0.150349,0.308647&t=h&z=12 Umiestnenie hradu] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Krak des Chevaliers|12290332}} {{Svetové dedičstvo - Sýria}} [[Kategória:Hrady a zámky v Sýrii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Sýrii]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v ohrození]] [[Kategória:Križiacke hrady]] n8dh5v7yaq4ymbym38tsjudooe5vs81 Saint-Yan 0 423951 8356830 8335259 2026-08-16T10:40:35Z Kontributor 2K 239199 ! erb: none for this commune 8356830 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Saint-Yan | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Burgundsko (región)|Burgundsko]] | departement = [[Saône-et-Loire]] | obvod = [[Charolles (obvod)|Charolles]] | kantón = [[Paray-le-Monial (kantón)|Paray-le-Monial]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 46 | lat_min = 24 | lat_sec = 43 | lat_SJ = S | lon_deg = 4 | lon_min = 2 | lon_sec = 18 | lon_VZ = V | rozloha = 26.15 | najvyšší bod = 287 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 229 | najnižší bod názov= | PSČ = 71600 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 71491 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Saint-Yan''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Saône-et-Loire]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Burgundsko (región)|Burgundsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|26.15}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|287}} a najnižší bod {{mnm|229 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|71491}} ({{OBD|FR|71491}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=71491 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 71491}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Saône-et-Loire]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Saône-et-Loire]] kwb6dqieu3yoiqi91a01wg1yd1gbytp Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog 2 436917 8356837 8356381 2026-08-16T11:04:10Z TeslaBot 71954 /* Homo naledi */ nová sekcia 8356837 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %]) * „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Pavel babušík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Megantrop (Sangiran)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vladimír Feľbaba]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Németh Pál]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]) * „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div> == [[František (pápež)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&diff=8199319&oldid=8199318 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[František (pápež)]]; 19:51, {{dátum|2026-04-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 180118 - 176443 }} }})</span> . . [[Redaktor:Teterqa|Teterqa]] ([[Diskusia s redaktorom:Teterqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Teterqa|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199319 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199318 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20suffering%20that%20has%20marked%20the%20final%20part%20of%20my%20life%2C%20I%20offer%20to%20the%20Lord%2C%20for%20peace%20in%20the%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FFriarCesco%2Fposts%2Fpope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu%2F1244256334375001%2F podobnosť]), [https://ewtnvatican.com/articles/full-text-here-is-pope-francis-testament-5043 ewtnvatican.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fewtnvatican.com%2Farticles%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament-5043 podobnosť 30 %]), [https://www.facebook.com/usccb/posts/guided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica/1103627655140847/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fusccb%2Fposts%2Fguided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica%2F1103627655140847%2F podobnosť 30 %]), [https://catholictt.org/2025/04/24/pope-francis-lived-the-beatitudes/ catholictt.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fcatholictt.org%2F2025%2F04%2F24%2Fpope-francis-lived-the-beatitudes%2F podobnosť 18 %]), [https://www.ncregister.com/cna/full-text-here-is-pope-francis-testament ncregister.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.ncregister.com%2Fcna%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament podobnosť 30 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>František (pápež)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Teterqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Teterqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 16. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kavej 2]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&diff=8200056&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kavej 2]]; 12:21, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4717 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Marián Tajboš|Marián Tajboš]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Tajboš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Marián Tajboš|príspevky]]) ''(<nowiki>Zdroje</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=8200056 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jedna%20z%20nich%20sa%20zaober%C3%A1%20svoj%C3%ADm%20p%C3%B4soben%C3%ADm%20a%20existenciou%20v%20novej%20rodine%2C%20vz%C5%A5ahom%20so%20svojimi%20rodi%C4%8Dmi%20a%20priate%C4%BEmi%20%E2%80%93%20svoj%C3%ADm%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]), [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/page/8/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fpage%2F8%2F podobnosť 33 %]) * „'''''Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C5%A1etko%20je%20podan%C3%A9%20s%20nad%C4%BEah%C4%8Denou%2C%20humornou%20formou%2C%20%C4%8Do%20dod%C3%A1va%20pr%C3%ADbehu%20svie%C5%BEos%C5%A5%20a%20%C4%BEahkos%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sfu.sk/filmy/kavej-2/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kavej 2<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Marián Tajboš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Marián Tajboš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:22, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Ana Kalandadze]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&diff=8200301&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ana Kalandadze]]; 21:15, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3511 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový, 1543, 070/100 WD</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=8200301 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Jej poetický štýl sa vyznačuje jednoduchosťou a harmonickou formou, do gruzínskej poézie 20. stor.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Jej%20poetick%C3%BD%20%C5%A1t%C3%BDl%20sa%20vyzna%C4%8Duje%20jednoduchos%C5%A5ou%20a%20harmonickou%20formou%2C%20do%20gruz%C3%ADnskej%20po%C3%A9zie%2020.%20stor.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana beliana.sav.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200301&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fkalandadzeova-ana podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ana Kalandadze<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:16, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[PLURAL ateliér]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&diff=8201815&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[PLURAL ateliér]]; 12:02, {{dátum|2026-04-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3605 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Khkhkh1818|Khkhkh1818]] ([[Diskusia s redaktorom:Khkhkh1818|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Khkhkh1818|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorila som stránku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=8201815 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1. miesto v súťaži Obnova Námestia SNP a Parku J. A. Baťu v Partizánskom 2021'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221.%20miesto%20v%20s%C3%BA%C5%A5a%C5%BEi%20Obnova%20N%C3%A1mestia%20SNP%20a%20Parku%20J.%20A.%20Ba%C5%A5u%20v%20Partiz%C3%A1nskom%202021%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obstarame.sk/malacky obstarame.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8201815&url=https%3A%2F%2Fwww.obstarame.sk%2Fmalacky podobnosť 26 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obstarame.sk/malacky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>PLURAL ateliér<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Khkhkh1818}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Khkhkh1818] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:04, 22. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Chmelovica]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&diff=8204156&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chmelovica]]; 10:11, {{dátum|2026-04-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4785 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25699-22|~2026-25699-22]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25699-22|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25699-22|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ Poki je <mark>populárna globálna platforma ponúkajúca tisíce bezplatných online hier, ktoré môžete hrať priamo v prehliadači bez nutnosti sťahovania alebo inštalácie</mark>. <ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Oh Yes Oh No|url=https://doi.org/10.5040/9781350368583.00000017|periodikum=Oh Yes Oh No|dátum=2019|dátum prístupu=2026-04-27|doi=10.5040/9781350368583.00000017|meno=Louise|priezvisko=Orwin}}</ref> Tu sú hlavné možnosti, ktoré sa p…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=8204156 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Wikipedia Wikipedia is a free online encyclopedia, created and edited by volunteers around the world and hosted by the Wikimedia'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Wikipedia%20Wikipedia%20is%20a%20free%20online%20encyclopedia%2C%20created%20and%20edited%20by%20volunteers%20around%20the%20world%20and%20hosted%20by%20the%20Wikimedia%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://cillickandsmith.com/resources/ cillickandsmith.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fcillickandsmith.com%2Fresources%2F podobnosť 15 %]), [https://www.arendale.org/curriculum-sources arendale.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.arendale.org%2Fcurriculum-sources podobnosť 15 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage%2F podobnosť 15 %]), [https://github.com/nm0i/searx-cli github.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fgithub.com%2Fnm0i%2Fsearx-cli podobnosť 14 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms%2F podobnosť 15 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://cillickandsmith.com/resources/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chmelovica<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25699-22}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25699-22] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:12, 27. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8206246&oldid=8180701 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 17:05, {{dátum|2026-04-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 26565 - 23440 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie MEDELÍN</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8206246 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8180701 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Prvá fáza prebehla v piatok minulého týždňa na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách Prešov, Gelnica'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prv%C3%A1%20f%C3%A1za%20prebehla%20v%20piatok%20minul%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20na%20v%C3%BDchodnom%20Slovensku%2C%20konkr%C3%A9tne%20v%20Pre%C5%A1ovskom%20a%20Ko%C5%A1ickom%20kraji%2C%20v%20mest%C3%A1ch%20Pre%C5%A1ov%2C%20Gelnica%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F-protidrogov%25C3%25A1-akcia-medel%25C3%25ADn-pol%25C3%25ADcia-zadr%25C5%25BEala-12-os%25C3%25B4b-a-obvinila-8-os%25C3%25B4b-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-p%2F1401287712036793%2F podobnosť]), [https://www.trencinak.sk/clanky/12148/pri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan trencinak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.trencinak.sk%2Fclanky%2F12148%2Fpri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan podobnosť 43 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pozv%C3%A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%C4%8Dov-pol%C3%ADcia-a-%C4%8Fal%C5%A1ie-zlo%C5%BEky-v-akcii-u%C5%BE-t%C3%BAto-sobotupo/2585374391492767/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpozv%25C3%25A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%25C4%258Dov-pol%25C3%25ADcia-a-%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-zlo%25C5%25BEky-v-akcii-u%25C5%25BE-t%25C3%25BAto-sobotupo%2F2585374391492767%2F podobnosť 43 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/04/30/protidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F04%2F30%2Fprotidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila%2F podobnosť 63 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/enviropol%C3%ADcia-obvinila-mu%C5%BEa-ktor%C3%BD-v-bratislave-neleg%C3%A1lne-vyr%C3%BAbal-stromyvy%C5%A1etrova/795799852585585/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fenviropol%25C3%25ADcia-obvinila-mu%25C5%25BEa-ktor%25C3%25BD-v-bratislave-neleg%25C3%25A1lne-vyr%25C3%25BAbal-stromyvy%25C5%25A1etrova%2F795799852585585%2F podobnosť 63 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:06, 30. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kybernetická bezpečnosť]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&diff=8206840&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kybernetická bezpečnosť]]; 18:40, {{dátum|2026-05-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19517 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Archetyper|Archetyper]] ([[Diskusia s redaktorom:Archetyper|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Archetyper|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie článku o kybernetickej bezpečnosti; doplnená definícia, vývoj, základné princípy, oblasti bezpečnosti, hrozby, opatrenia, štandardy, právny rámec EÚ a SR, inštitúcie, vzdelávanie, súkromie, kritika a referencie.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=8206840 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''ISO/IEC 27002:2022 – Information security, cybersecurity and privacy protection — Information security controls [online].'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22ISO%2FIEC%2027002%3A2022%20%E2%80%93%20Information%20security%2C%20cybersecurity%20and%20privacy%20protection%20%E2%80%94%20Information%20security%20controls%20%5Bonline%5D.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336 mdpi.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206840&url=https%3A%2F%2Fwww.mdpi.com%2F2078-2489%2F16%2F5%2F336 podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kybernetická bezpečnosť<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Archetyper}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Archetyper] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:42, 1. máj 2026 (UTC)</div> == [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&diff=8207544&oldid=8207415 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]; 06:58, {{dátum|2026-05-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32999 - 31445 }} }})</span> . . [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Martingazak|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207544 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207415 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%A0t%C3%A1tne%20vyznamenania%20by%20mali%20dost%C3%A1va%C5%A5%20%C4%BEudia%2C%20ktor%C3%BDch%20%C5%BEivotn%C3%BD%20pr%C3%ADbeh%20nem%C3%B4%C5%BEe%20vyvola%C5%A5%20spor%20o%20to%2C%20%C4%8Di%20sl%C3%BA%C5%BEili%20demokracii.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu postoj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fwww.postoj.sk%2F106139%2Fprezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu podobnosť 25 %]), [https://dennikn.sk/minuta/2854685/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2Fminuta%2F2854685%2F podobnosť 35 %]), [https://standard.sk/207093/prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny standard.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fstandard.sk%2F207093%2Fprezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny podobnosť 32 %]), [https://dennikn.sk/2859091/nositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F2859091%2Fnositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa%2F podobnosť 39 %]), [https://tvnoviny.sk/domace/clanok/175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie tvnoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Ftvnoviny.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie podobnosť 32 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Proces so skupinou Albert Púčik a spol.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Martingazak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Martingazak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:00, 3. máj 2026 (UTC)</div> == [[Melissa Mandy Marušková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&diff=8209745&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Melissa Mandy Marušková]]; 17:34, {{dátum|2026-05-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1040 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-27604-82|~2026-27604-82]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27604-82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-27604-82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Melissa Mandy Marušková je rocková speváčka a multiinštrumentalistka. Od roku 2022 a prináša energickú zmes rocku a pop rocku pre široké publikum. Hudbe sa venuje od útleho veku a má za sebou úspechy v muzikáloch a televíznych reláciách. Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok. Repertoár obsahuje nielen vlastné skladby, al…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=8209745 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ovl%C3%A1da%20viacero%20n%C3%A1strojov%2C%20vr%C3%A1tane%20gitary%2C%20basgitary%2C%20bic%C3%ADch%20a%20kl%C3%A1ves%2C%20%C4%8Do%20jej%20umo%C5%BE%C5%88uje%20flexibilne%20dotv%C3%A1ra%C5%A5%20zvuk%20kapely%20a%20prin%C3%A1%C5%A1a%C5%A5%20jedine%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1%C5%BEitok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/ rockon.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fwww.rockon.sk%2Fv-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky%2F podobnosť 87 %]), [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa Mandy Crew vystupovala na festivaloch ako Lodenica, Topfest, Grape Festival a Summerfest.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20Mandy%20Crew%20vystupovala%20na%20festivaloch%20ako%20Lodenica%2C%20Topfest%2C%20Grape%20Festival%20a%20Summerfest.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa má za sebou spoluprácu s etablovanými umelcami vrátane Paľa Drapáka, pre ktorého bola predskokankou, a amerického rockového hudobníka Leona'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20m%C3%A1%20za%20sebou%20spolupr%C3%A1cu%20s%20etablovan%C3%BDmi%20umelcami%20vr%C3%A1tane%20Pa%C4%BEa%20Drap%C3%A1ka%2C%20pre%20ktor%C3%A9ho%20bola%20predskokankou%2C%20a%20americk%C3%A9ho%20rockov%C3%A9ho%20hudobn%C3%ADka%20Leona%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/, https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Melissa Mandy Marušková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-27604-82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-27604-82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:36, 6. máj 2026 (UTC)</div> == [[Eurovision Song Contest 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&diff=8210052&oldid=8209561 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eurovision Song Contest 2026]]; 08:32, {{dátum|2026-05-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40378 - 25457 }} }})</span> . . [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/KormiSK|príspevky]]) ''(<nowiki>+ poradie v semifinale</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8210052 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8209561 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako \"zvyšok'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vo%20fin%C3%A1le%20bude%20hlasova%C5%A5%20v%C5%A1etk%C3%BDch%2036%20kraj%C3%ADn%20prostredn%C3%ADctvom%20online%20hlasovania%20a%20odbornej%20poroty%20a%20taktie%C5%BE%20v%C5%A1etky%20nez%C3%BA%C4%8Dastnen%C3%A9%20krajiny%20ako%20%5C%22zvy%C5%A1ok%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf namestovo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.namestovo.sk%2Fuploads%2Ffck%2Ffile%2FMsZ%2F2022%2F18.%2520m%25C3%25A1j%2FKRONIKA%25202020-na%2520web.pdf podobnosť]), [https://nitra.sk/wp-content/uploads/2025/07/Kronika-Nitry-2014.pdf nitra.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fnitra.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F07%2FKronika-Nitry-2014.pdf podobnosť]), [https://www.scribd.com/document/711924371/Palko-Vladimir-Levy-Prichadzaju scribd.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.scribd.com%2Fdocument%2F711924371%2FPalko-Vladimir-Levy-Prichadzaju podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eurovision Song Contest 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:KormiSK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom KormiSK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:34, 7. máj 2026 (UTC)</div> == [[Josef Grus (1893)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&diff=8214220&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Josef Grus (1893)]]; 12:36, {{dátum|2026-05-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1861 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-29303-46|~2026-29303-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29303-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29303-46|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „<ref>'''Josef Grus''' (19. října 1893, Pardubice Zelené Předměstí – 19. března 1972, Praha) byl český architekt, malíř a pedagog. Život Josef Grus se narodil v Pardubicích-Zeleném Předměstí v rodině úředníka pardubické spořitelny Víta Gruse a jeho ženy Anně rodem Potěšilové. Josef vyrůstal ještě s dvěma bratry, starším Jaroslavem a mladším Vítem, kteří projevovali obdobné výtvarné nadání. Během první světové vál…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=8214220 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1955 Dodatky ke slovníku československých výtvarných umělců, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, n.p.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221955%20Dodatky%20ke%20slovn%C3%ADku%20%C4%8Deskoslovensk%C3%BDch%20v%C3%BDtvarn%C3%BDch%20um%C4%9Blc%C5%AF%2C%20St%C3%A1tn%C3%AD%20nakladatelstv%C3%AD%20kr%C3%A1sn%C3%A9%20literatury%2C%20hudby%20a%20um%C4%9Bn%C3%AD%2C%20n.p.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F9232%2Fstare-hradiste-holoubek-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/7931/prvni-obili-statu-koukolsky-jindrich prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F7931%2Fprvni-obili-statu-koukolsky-jindrich podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/14058/secska-prehrada-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F14058%2Fsecska-prehrada-havel-vladimir podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/12479/cise-kaspar-ladislav-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F12479%2Fcise-kaspar-ladislav-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/11822/mandele-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F11822%2Fmandele-havel-vladimir podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Josef Grus (1893)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-29303-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-29303-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:38, 15. máj 2026 (UTC)</div> == [[Pavol Naď]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&diff=8215248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavol Naď]]; 09:15, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4197 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Naď | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský sudca, prvý predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky | Portrét = Pavol Naď (2026-05-10).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Pavol Naď v máji 2026 | Dátum narodenia = [[1962]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=8215248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 2013 až 2016 bol členom disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%202013%20a%C5%BE%202016%20bol%20%C4%8Dlenom%20disciplin%C3%A1rneho%20sen%C3%A1tu%20Najvy%C5%A1%C5%A1ieho%20s%C3%BAdu%20Slovenskej%20republiky.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nssud.sk/sudcovia/ nssud.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215248&url=https%3A%2F%2Fwww.nssud.sk%2Fsudcovia%2F podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nssud.sk/sudcovia/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavol Naď<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:16, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&diff=8215630&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]]; 18:19, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14993 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Vojna za nezávislosť Východného Timoru" v rámci stránky ,, Zoznam vojen" a ,, Zoznam konfliktov v Ázii".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=8215630 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti partizánom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Osobitn%C3%BD%20v%C3%BDznam%20mali%20dod%C3%A1vky%20turbovrtu%C4%BEov%C3%BDch%20%C3%BAto%C4%8Dn%C3%BDch%20lietadiel%20Rockwell%20OV-10%20Bronco%2C%20%C5%A1peci%C3%A1lne%20navrhnut%C3%BDch%20na%20oper%C3%A1cie%20proti%20partiz%C3%A1nom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ christianitas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215630&url=https%3A%2F%2Fchristianitas.sk%2Fvychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vojna za nezávislosť Východného Timoru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:20, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[B-S 10 Tři hranice]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&diff=8217208&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[B-S 10 Tři hranice]]; 17:57, {{dátum|2026-05-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1321 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TeodS|TeodS]] ([[Diskusia s redaktorom:TeodS|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TeodS|príspevky]]) ''(<nowiki>Nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=8217208 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súčasťou obrany bol aj systém na vhadzovanie granátov do miest mimo zorného poľa obrancov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20obrany%20bol%20aj%20syst%C3%A9m%20na%20vhadzovanie%20gran%C3%A1tov%20do%20miest%20mimo%20zorn%C3%A9ho%20po%C4%BEa%20obrancov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) * „'''''Bunker mal neskôr nainštalovanú vzduchotechniku so šliapacím mechanizmom, na princípe bicykla s kapacitou výmeny vzduchu 800m3/h.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bunker%20mal%20nesk%C3%B4r%20nain%C5%A1talovan%C3%BA%20vzduchotechniku%20so%20%C5%A1liapac%C3%ADm%20mechanizmom%2C%20na%20princ%C3%ADpe%20bicykla%20s%20kapacitou%20v%C3%BDmeny%20vzduchu%20800m3%2Fh.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>B-S 10 Tři hranice<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TeodS}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TeodS] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:58, 20. máj 2026 (UTC)</div> == [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&diff=8217375&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]]; 03:38, {{dátum|2026-05-21}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9024 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Lišiak|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{pracuje sa}} '''Zbierka zákonov a nariadení štátu československého''', skratka '''Sb. z. a n.''' ({{ces|''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''}}, dobový slovenský zápis ''Sbierka zákonov a nariadení štátu československého'') bola zbierka zákonov [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR){{#tag:ref|Hoci už [[Washingtonská deklarácia]] zo 16. októbra 1918 sa o Československu zmieňovala ak…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=8217375 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Papers Relating to the Foreign Relations of the United States, 1918, Supplement 1, The World War.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Papers%20Relating%20to%20the%20Foreign%20Relations%20of%20the%20United%20States%2C%201918%2C%20Supplement%201%2C%20The%20World%20War.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01 podobnosť 0 %]), [https://text-message.blogs.archives.gov/2018/11/09/the-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918/ text-message.blogs.archives.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Ftext-message.blogs.archives.gov%2F2018%2F11%2F09%2Fthe-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918%2F podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d340 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd340 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d206 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd206 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d326 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd326 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zbierka zákonov a nariadení štátu československého<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Lišiak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Lišiak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 03:40, 21. máj 2026 (UTC)</div> == [[Challenger (hlbočina)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&diff=8217887&oldid=8217878 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Challenger (hlbočina)]]; 00:56, {{dátum|2026-05-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9768 - 7352 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25835-64|~2026-25835-64]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25835-64|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25835-64|príspevky]]) ''(<nowiki>presun z článku Mariánska priekopa</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217887 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217878 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola prvýkrát objavená v roku 1951 Britskou výskumnou loďou Challenger II, ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy – Challengerskej priehlbiny.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20prv%C3%BDkr%C3%A1t%20objaven%C3%A1%20v%20roku%201951%20Britskou%20v%C3%BDskumnou%20lo%C4%8Fou%20Challenger%20II%2C%20ktor%C3%A1%20dala%20n%C3%A1zov%20najhlb%C5%A1ej%20%C4%8Dasti%20priekopy%20%E2%80%93%20Challengerskej%20priehlbiny.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372 referaty.aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Freferaty.aktuality.sk%2Fmarianska-priekopa%2Freferat-26372 podobnosť 45 %]), [https://www.topdesat.sk/2023/11/11/kamienok-na-dno-marianskej-priekopy/ topdesat.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.topdesat.sk%2F2023%2F11%2F11%2Fkamienok-na-dno-marianskej-priekopy%2F podobnosť 26 %]), [https://www.slideserve.com/kacy/obsah slideserve.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.slideserve.com%2Fkacy%2Fobsah podobnosť 19 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Challenger (hlbočina)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25835-64}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25835-64] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 00:58, 22. máj 2026 (UTC)</div> == [[Folklórny festival Východná]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&diff=8219941&oldid=8070355 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Folklórny festival Východná]]; 06:55, {{dátum|2026-05-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28343 - 14078 }} }})</span> . . [[Redaktor:Nockaba|Nockaba]] ([[Diskusia s redaktorom:Nockaba|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Nockaba|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridané informácie o leitmotívoch jednotlivých ročníkov od roku 2019 až po súčasnosť. Aktualizovaný ročník festivalu a termín konania festivalu</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8219941 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8070355 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Folklórny festival Východná 2021 bude mať vzhľadom na novú, po desaťročia nepoznanú situáciu aj novú formu: bude prebiehať v online'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1%202021%20bude%20ma%C5%A5%20vzh%C4%BEadom%20na%20nov%C3%BA%2C%20po%20desa%C5%A5ro%C4%8Dia%20nepoznan%C3%BA%20situ%C3%A1ciu%20aj%20nov%C3%BA%20formu%3A%20bude%20prebieha%C5%A5%20v%20online%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2021// festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2021%2F%2F podobnosť 79 %]) * „'''''Medzigeneračný pohyb, myšlienkový pohyb, ale i názorový pohyb dostanú rovnako veľký priestor ako reálny pohyb na javisku, v hľadisku a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzigenera%C4%8Dn%C3%BD%20pohyb%2C%20my%C5%A1lienkov%C3%BD%20pohyb%2C%20ale%20i%20n%C3%A1zorov%C3%BD%20pohyb%20dostan%C3%BA%20rovnako%20ve%C4%BEk%C3%BD%20priestor%20ako%20re%C3%A1lny%20pohyb%20na%20javisku%2C%20v%20h%C4%BEadisku%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Chceme podčiarknuť význam a krásu ľudového umenia vo všetkých jeho podobách i jeho životodarnosť a schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chceme%20pod%C4%8Diarknu%C5%A5%20v%C3%BDznam%20a%20kr%C3%A1su%20%C4%BEudov%C3%A9ho%20umenia%20vo%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20jeho%20podob%C3%A1ch%20i%20jeho%20%C5%BEivotodarnos%C5%A5%20a%20schopnos%C5%A5%20prisp%C3%B4sobi%C5%A5%20sa%20nov%C3%BDm%20podmienkam%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/novinky/ffv2024-ts-20231207/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2Fnovinky%2Fffv2024-ts-20231207%2F podobnosť 58 %]), [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Skláňali chrbty na roliach, odchádzali za oceán, aby tam našli záchranu pred biedou, vracali sa a investovali do vlastného kúska'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Skl%C3%A1%C5%88ali%20chrbty%20na%20roliach%2C%20odch%C3%A1dzali%20za%20oce%C3%A1n%2C%20aby%20tam%20na%C5%A1li%20z%C3%A1chranu%20pred%20biedou%2C%20vracali%20sa%20a%20investovali%20do%20vlastn%C3%A9ho%20k%C3%BAska%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2023/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2023%2F podobnosť 83 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://festivalvychodna.sk/2021//, https://festivalvychodna.sk/2024/, https://festivalvychodna.sk/2023/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Folklórny festival Východná<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Nockaba}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Nockaba] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:56, 26. máj 2026 (UTC)</div> == [[De natura rerum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&diff=8220491&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[De natura rerum]]; 12:06, {{dátum|2026-05-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 11572 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Wiliamblake23|Wiliamblake23]] ([[Diskusia s redaktorom:Wiliamblake23|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Wiliamblake23|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „== ''De natura rerum'' == ''De natura rerum'' je stredoveké encyklopedické dielo napísané flámskym rímskokatolíckym kňazom, členom dominikánskeho rádu Tomášom z Cantimpré (latinsky: ''Thomas Cantimpratensis'' alebo ''Cantipratensis''). Ide o autorovo najúspešnejšie dielo, čo dokladá mnoho opisov a skutočnosť, že sa stalo inšpiráciou pre ďalšie encyklopedické diela. V prológu k svojmu dielu uvádza, že práca na ňom mu trvala takmer 15…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=8220491 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Fenomén monštruozity v bohemikálnom korpuse diela \"De natura rerum\" Tomáša z Cantimpré.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Fenom%C3%A9n%20mon%C5%A1truozity%20v%20bohemik%C3%A1lnom%20korpuse%20diela%20%5C%22De%20natura%20rerum%5C%22%20Tom%C3%A1%C5%A1a%20z%20Cantimpr%C3%A9.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340 dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340 podobnosť 7 %]), [https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/205340/130441144.pdf?sequence=1&isAllowed=y dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fbitstream%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340%2F130441144.pdf%3Fsequence%3D1%26isAllowed%3Dy podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>De natura rerum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Wiliamblake23}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Wiliamblake23] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:08, 27. máj 2026 (UTC)</div> == [[Tribúna slávy (Niké liga)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&diff=8220979&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Tribúna slávy (Niké liga)]]; 08:14, {{dátum|2026-05-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4495 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PeterKLK|PeterKLK]] ([[Diskusia s redaktorom:PeterKLK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PeterKLK|príspevky]]) ''(<nowiki>aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=8220979 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Chceme%20takto%20najm%C3%A4%20po%C4%8Fakova%C5%A5%20v%C3%BDznamn%C3%BDm%20osobnostiam%2C%20ktor%C3%A9%20v%20na%C5%A1ej%20lige%20zanechali%20v%C3%BDrazn%C3%BA%20stopu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/ futbalsfz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffutbalsfz.sk%2Ffl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti%2F podobnosť 25 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Ffutbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023%2F podobnosť 25 %]), [http://www.fanklubfutbalsvk.sk/category/zaujimavosti/ fanklubfutbalsvk.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=http%3A%2F%2Fwww.fanklubfutbalsvk.sk%2Fcategory%2Fzaujimavosti%2F podobnosť 25 %]), [https://cloud-d.edupage.org/cloud/vs_2023-24.pdf?z%3AzlqjKCYYlv8axWxPD%2Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm cloud-d.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fcloud-d.edupage.org%2Fcloud%2Fvs_2023-24.pdf%3Fz%253AzlqjKCYYlv8axWxPD%252Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm podobnosť 25 %]), [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kksf/kf/Ideologia_-_zbornik/Ideologia_v_premenach_casu_2018.pdf fphil.uniba.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffphil.uniba.sk%2Ffileadmin%2Ffif%2Fkatedry_pracoviska%2Fkksf%2Fkf%2FIdeologia_-_zbornik%2FIdeologia_v_premenach_casu_2018.pdf podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Tribúna slávy (Niké liga)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PeterKLK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PeterKLK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:16, 28. máj 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8225864&oldid=8214710 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:13, {{dátum|2026-05-29}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 34412 - 31284 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie APUS</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8225864 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8214710 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Následne ich mala prechovávať na rôznych miestach a distribuovať viacerým odberateľom, predovšetkým v rámci Bratislavského kraja.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1sledne%20ich%20mala%20prechov%C3%A1va%C5%A5%20na%20r%C3%B4znych%20miestach%20a%20distribuova%C5%A5%20viacer%C3%BDm%20odberate%C4%BEom%2C%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20v%20r%C3%A1mci%20Bratislavsk%C3%A9ho%20kraja.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Ffoto-z-akcie-apus-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-zasahuje-v-pr%25C3%25ADpade-anabol%25C3%25ADkpr%25C3%25ADsl%2F1425569752941922%2F podobnosť]), [https://www.teraz.sk/slovensko/policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom/966278-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fslovensko%2Fpolicia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom%2F966278-clanok.html podobnosť 40 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=tl_PH facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dtl_PH podobnosť 40 %]), [https://hn24.hnonline.sk/hn24/96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost hn24.hnonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fhn24.hnonline.sk%2Fhn24%2F96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost podobnosť 40 %]), [https://www.sme.sk/domov/c/narodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fdomov%2Fc%2Fnarodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu podobnosť 26 %]), … * „'''''Počas výkonu domovej prehliadky, prehliadok iných priestorov a prehliadky motorového vozidla bolo okrem iného zaistených najmenej 2000 kusov tabliet a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20v%C3%BDkonu%20domovej%20prehliadky%2C%20prehliadok%20in%C3%BDch%20priestorov%20a%20prehliadky%20motorov%C3%A9ho%20vozidla%20bolo%20okrem%20in%C3%A9ho%20zaisten%C3%BDch%20najmenej%202000%20kusov%20tabliet%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-nov%25C3%25A9-policajn%25C3%25A9-aut%25C3%25A1-smeruj%25C3%25BA-na-z%25C3%25A1kladn%25C3%25A9-%25C3%25BAtvaryministerstvo-vn%25C3%25BAtra-sr-syst%2F653831283449110%2F podobnosť 26 %]), [https://www.cas.sk/spravy/domova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu?itm_modul=react_ncpz_nc&itm_brand=ncpz&itm_template=hp&itm_position=1&itm_cb_position=other_main_4 cas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.cas.sk%2Fspravy%2Fdomova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu%3Fitm_modul%3Dreact_ncpz_nc%26itm_brand%3Dncpz%26itm_template%3Dhp%26itm_position%3D1%26itm_cb_position%3Dother_main_4 podobnosť 37 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/, https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:14, 29. máj 2026 (UTC)</div> == [[Filip Sulík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&diff=8227400&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Filip Sulík]]; 14:09, {{dátum|2026-06-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10348 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Upravar0|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Filip Sulík''' (* [[19. október]] [[1995|1995,]] [[Bratislava]], [[Slovensko]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Filip Sulík: kontroverzný influencer v boxerskom ringu Fight Night Challenge | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/zapasnici/filip-sulik-kontroverzny-influencer-v-boxerskom-ringu_1934.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = FightLive.sk}}</ref>známy aj pod prezývkou '…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=8227400 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po dehonestujúcich útokoch na adresu komičky Simony Salátovej alebo europoslankyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej sa najnovšie Sulík mladší vyjadril, že podľa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20dehonestuj%C3%BAcich%20%C3%BAtokoch%20na%20adresu%20komi%C4%8Dky%20Simony%20Sal%C3%A1tovej%20alebo%20europoslankyne%20Veroniky%20Cifrovej%20Ostriho%C5%88ovej%20sa%20najnov%C5%A1ie%20Sul%C3%ADk%20mlad%C5%A1%C3%AD%20vyjadril%2C%20%C5%BEe%20pod%C4%BEa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Tento prispievateľ neprináša do online sveta žiadne cenné rady, iba čistú nenávisť voči svojim názorovým oponentom, primárne sa zameriava na'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Tento%20prispievate%C4%BE%20neprin%C3%A1%C5%A1a%20do%20online%20sveta%20%C5%BEiadne%20cenn%C3%A9%20rady%2C%20iba%20%C4%8Dist%C3%BA%20nen%C3%A1vis%C5%A5%20vo%C4%8Di%20svojim%20n%C3%A1zorov%C3%BDm%20oponentom%2C%20prim%C3%A1rne%20sa%20zameriava%20na%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Filip Sulík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Upravar0}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Upravar0] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:10, 2. jún 2026 (UTC)</div> == [[Slovenská národná galéria]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&diff=8234017&oldid=8233889 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Slovenská národná galéria]]; 11:14, {{dátum|2026-06-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18471 - 15336 }} }})</span> . . [[Redaktor:Filipa227|Filipa227]] ([[Diskusia s redaktorom:Filipa227|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Filipa227|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnanie faktických informácii a úprav z overených zdrojov</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8234017 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8233889 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Európska maľba raného novoveku je prehliadkou najkvalitnejších diel starého európskeho umenia zo zbierky SNG.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Eur%C3%B3pska%20ma%C4%BEba%20ran%C3%A9ho%20novoveku%20je%20prehliadkou%20najkvalitnej%C5%A1%C3%ADch%20diel%20star%C3%A9ho%20eur%C3%B3pskeho%20umenia%20zo%20zbierky%20SNG.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) * „'''''Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov sprístupňuje zbierku vyše 11 000 dobrodružných kníh spisovateľa a satirika Kornela Földváriho.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kni%C5%BEnica%20Kornela%20a%20Nade%20F%C3%B6ldv%C3%A1riovcov%20spr%C3%ADstup%C5%88uje%20zbierku%20vy%C5%A1e%2011%20000%20dobrodru%C5%BEn%C3%BDch%20kn%C3%ADh%20spisovate%C4%BEa%20a%20satirika%20Kornela%20F%C3%B6ldv%C3%A1riho.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Slovenská národná galéria<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Filipa227}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Filipa227] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:16, 16. jún 2026 (UTC)</div> == [[Rado Moznich]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&diff=8235142&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Rado Moznich]]; 22:01, {{dátum|2026-06-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6287 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-35552-91|~2026-35552-91]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-35552-91|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie a aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=8235142 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2015 bol hosťom relácie Neskoro večer, v ktorej ho STVR uviedla ako interpreta hymny slovenskej hokejovej reprezentácie \"Nech'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202015%20bol%20hos%C5%A5om%20rel%C3%A1cie%20Neskoro%20ve%C4%8Der%2C%20v%20ktorej%20ho%20STVR%20uviedla%20ako%20interpreta%20hymny%20slovenskej%20hokejovej%20reprezent%C3%A1cie%20%5C%22Nech%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0002%2Fvyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf podobnosť]), [https://svn.apache.org/repos/bigdata/opennlp/trunk/leipzig/data/slk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt svn.apache.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fsvn.apache.org%2Frepos%2Fbigdata%2Fopennlp%2Ftrunk%2Fleipzig%2Fdata%2Fslk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt podobnosť]), [https://huggingface.co/fav-kky/FERNET-CC_sk/raw/main/vocab.txt huggingface.co] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fhuggingface.co%2Ffav-kky%2FFERNET-CC_sk%2Fraw%2Fmain%2Fvocab.txt podobnosť]), [http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2016/2016_06_28/15%20-%20Z%C3%A1pis%20do%20kroniky%20mesta%20Bansk%C3%A1%20Bystrica%20za%20rok%202014/KRONIKA%202014.pdf materialy.banskabystrica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fmaterialy.banskabystrica.sk%2Fmestske_zastupitelstvo%2F2016%2F2016_06_28%2F15%2520-%2520Z%25C3%25A1pis%2520do%2520kroniky%2520mesta%2520Bansk%25C3%25A1%2520Bystrica%2520za%2520rok%25202014%2FKRONIKA%25202014.pdf podobnosť]), [http://kamvmeste.mojetopolcany.sk/subportals2/zabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml?id_temy=801&action=clanky&id_clanku=151714 kamvmeste.mojetopolcany.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fkamvmeste.mojetopolcany.sk%2Fsubportals2%2Fzabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml%3Fid_temy%3D801%26action%3Dclanky%26id_clanku%3D151714 podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Rado Moznich<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-35552-91}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-35552-91] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 22:02, 18. jún 2026 (UTC)</div> == [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&diff=8237574&oldid=8236071 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]]; 16:02, {{dátum|2026-06-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 27701 - 25815 }} }})</span> . . [[Redaktor:Mišino Čech|Mišino Čech]] ([[Diskusia s redaktorom:Mišino Čech|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Mišino Čech|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8237574 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8236071 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po absolovaní 10 hodín študenti dostávajú potvrdenie o absolvovaní dobrovoľníctva, ktorý im môže pomôcť na príjimacich pohovoroch.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20absolovan%C3%AD%2010%20hod%C3%ADn%20%C5%A1tudenti%20dost%C3%A1vaj%C3%BA%20potvrdenie%20o%20absolvovan%C3%AD%20dobrovo%C4%BEn%C3%ADctva%2C%20ktor%C3%BD%20im%20m%C3%B4%C5%BEe%20pom%C3%B4c%C5%A5%20na%20pr%C3%ADjimacich%20pohovoroch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie gymbilba.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8237574&url=https%3A%2F%2Fgymbilba.edupage.org%2Fa%2Fprojekt-hodnotovej-orientacie podobnosť 34 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Mišino Čech}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Mišino Čech] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:04, 23. jún 2026 (UTC)</div> == [[Referendum na Slovensku v roku 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&diff=8242704&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Referendum na Slovensku v roku 2026]]; 19:41, {{dátum|2026-07-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3809 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LegendaSM07|LegendaSM07]] ([[Diskusia s redaktorom:LegendaSM07|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LegendaSM07|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Voľby|druh=[[Referendum|referendum]]|štát={{SVK}} [[Slovensko]]|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|predchádzajúce=[[Referendum na Slovensku v roku 2023|2023]]|poradie=10. referendum|aktuálne=2026|kandidáti_názov=otázok|počet kandidátov=2|účasť=TBD|nasledujúce=TBD|druh_2.pád=referend}}{{Politika na Slovensku}} Referendum na Slovensku v roku 2026 je [[referendum]], ktoré sa uskutoční [[4. júl|4. júla]] [[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=8242704 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BAhlas%C3%ADte%20s%20t%C3%BDm%2C%20aby%20boli%20obnoven%C3%A9%20%C3%9Arad%20%C5%A1peci%C3%A1lnej%20prokurat%C3%BAry%20a%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20krimin%C3%A1lna%20agent%C3%BAra%3F%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628 mzv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.mzv.sk%2Fweb%2Fhavana-es%2Fpressreleasedetail%3Fp_p_id%3Dsk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet%26p_p_lifecycle%3D0%26groupId%3D10182%26articleId%3D57973628 podobnosť 30 %]), [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/60/ slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Fezbierky%2Fpravne-predpisy%2FSK%2FZZ%2F2026%2F60%2F podobnosť 0 %]), [https://stacilofica.sk/wp-content/uploads/2024/09/SF_peticny-harok-1.pdf stacilofica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fstacilofica.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F09%2FSF_peticny-harok-1.pdf podobnosť 37 %]), [https://www.maladomasa.sk/samosprava/uradna-tabula?p=1&detail=71233&count=10 maladomasa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.maladomasa.sk%2Fsamosprava%2Furadna-tabula%3Fp%3D1%26detail%3D71233%26count%3D10 podobnosť 28 %]), [https://www.minv.sk/?referendum minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Freferendum podobnosť 28 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Referendum na Slovensku v roku 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LegendaSM07}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LegendaSM07] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:42, 3. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hypostatická únia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&diff=8244952&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hypostatická únia]]; 16:19, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15198 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TomášPolonec|TomášPolonec]] ([[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TomášPolonec|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=8244952 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Podľa definície Chalcedónskeho koncilu (451) je Ježiš Kristus jedna osoba (hypostáza) v dvoch prirodzenostiach, božskej a ľudskej, ktoré sú \"nezmiešané,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20defin%C3%ADcie%20Chalced%C3%B3nskeho%20koncilu%20%28451%29%20je%20Je%C5%BEi%C5%A1%20Kristus%20jedna%20osoba%20%28hypost%C3%A1za%29%20v%20dvoch%20prirodzenostiach%2C%20bo%C5%BEskej%20a%20%C4%BEudskej%2C%20ktor%C3%A9%20s%C3%BA%20%5C%22nezmie%C5%A1an%C3%A9%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf xaver.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Fwww.xaver.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2022%2F02%2Fkristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf podobnosť 1 %]), [https://tridentskaomsa.weebly.com/uploads/5/7/8/8/57880451/l._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf tridentskaomsa.weebly.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Ftridentskaomsa.weebly.com%2Fuploads%2F5%2F7%2F8%2F8%2F57880451%2Fl._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf podobnosť 1 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hypostatická únia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TomášPolonec}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TomášPolonec] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:20, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&diff=8244990&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]]; 19:00, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7234 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Kostol svätého Jozefa robotníka''' je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] farský kostol na Nábreží Jána Pavla II. 697/3 vo [[Svit (mesto)|Svite]]. {{Infobox Kostol|Obrázok=Svit, kostel sv. Jozefa robotníka (1).jpg|Patrocínium=[[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]]|Štát=Slovensko|Kraj=[[Prešovský samosprávny kraj|Prešovský kraj]]|Okres=[[Poprad (okres)|Poprad]]|Mesto=[[Svit]]|Adresa=Nábrežie Jána Pavla II. 697/3, 058 21 Svit|Historický regi...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=8244990 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%2215.%20decembra%201970%20MsNV%20vo%20Svite%2C%20na%20z%C3%A1klade%20uznesenia%20Rady%20ONV%2C%20zru%C5%A1il%20n%C3%A1jomn%C3%BA%20zmluvu%20na%20pren%C3%A1jom%20kina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) * „'''''Firma Baťa počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Firma%20Ba%C5%A5a%20po%C4%8D%C3%ADtala%20s%20v%C3%BDstavbou%20fabriky%20aj%20bud%C3%BAceho%20s%C3%ADdliska%20mesta%20so%20v%C5%A1estrannou%20vybavenos%C5%A5ou%20pre%20ob%C4%8Danov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Alla Germanovna Maškovová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&diff=8246398&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Alla Germanovna Maškovová]]; 10:52, {{dátum|2026-07-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15962 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Theodor Ludenhof|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=8246398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2011 získala Cenu P. O. Hviezdoslava za preklady diel slovenských autorov do ruštiny a za činnosť v literárnovednej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202011%20z%C3%ADskala%20Cenu%20P.%20O.%20Hviezdoslava%20za%20preklady%20diel%20slovensk%C3%BDch%20autorov%20do%20ru%C5%A1tiny%20a%20za%20%C4%8Dinnos%C5%A5%20v%20liter%C3%A1rnovednej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora litcentrum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fwww.litcentrum.sk%2Fautor%2Falla-germanovna-maskova%2Fzivotopis-autora podobnosť 21 %]) * „'''''V roku 1987 sa podieľala na príprave kolektívnej vysokoškolskej príručky Slovackaja literatura, 1945 – 1985: proza ( ; doslova \"Slovenská'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201987%20sa%20podie%C4%BEala%20na%20pr%C3%ADprave%20kolekt%C3%ADvnej%20vysoko%C5%A1kolskej%20pr%C3%ADru%C4%8Dky%20Slovackaja%20literatura%2C%201945%20%E2%80%93%201985%3A%20proza%20%28%20%3B%20doslova%20%5C%22Slovensk%C3%A1%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf slavistika.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fslavistika.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F02%2FSlovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora, https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alla Germanovna Maškovová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Theodor Ludenhof}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Theodor Ludenhof] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:54, 13. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249152&oldid=8144615 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 08:42, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5247 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249152 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8144615 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Názvy sa aj opakovali a z toho vyplýva, že obec za dobu svojej existencie prežila dvadsať pomenovaní.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1zvy%20sa%20aj%20opakovali%20a%20z%20toho%20vypl%C3%BDva%2C%20%C5%BEe%20obec%20za%20dobu%20svojej%20existencie%20pre%C5%BEila%20dvadsa%C5%A5%20pomenovan%C3%AD.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Počet obyvateľov podľa dostupnej literatúry počas prvého sčítania ľudu bolo 70domov a 456 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20dostupnej%20literat%C3%BAry%20po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20s%C4%8D%C3%ADtania%20%C4%BEudu%20bolo%2070domov%20a%20456%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Klesanie počtu obyvateľov pokračovalo, až v roku 1948 mali Hanigovce 748 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Klesanie%20po%C4%8Dtu%20obyvate%C4%BEov%20pokra%C4%8Dovalo%2C%20a%C5%BE%20v%20roku%201948%20mali%20Hanigovce%20748%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Najväčší úbytok obyvateľov Hanigoviec bol v roku 1947. Do Ruska odišlo z obce 41 rodín.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%AD%20%C3%BAbytok%20obyvate%C4%BEov%20Hanigoviec%20bol%20v%20roku%201947.%20Do%20Ruska%20odi%C5%A1lo%20z%20obce%2041%20rod%C3%ADn.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:44, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249163&oldid=8249156 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 09:07, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6198 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249163 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249156 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Obec vybudovali asi ruskí usadlíci so šoltysom (richtárom) aj podľa zákupného práva, podľa ktorého usadlíci získali od zemepána dedičné právo'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Obec%20vybudovali%20asi%20rusk%C3%AD%20usadl%C3%ADci%20so%20%C5%A1oltysom%20%28richt%C3%A1rom%29%20aj%20pod%C4%BEa%20z%C3%A1kupn%C3%A9ho%20pr%C3%A1va%2C%20pod%C4%BEa%20ktor%C3%A9ho%20usadl%C3%ADci%20z%C3%ADskali%20od%20zemep%C3%A1na%20dedi%C4%8Dn%C3%A9%20pr%C3%A1vo%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''Podľa súpisu z roku 1538 väčšina obyvateľstva obce už patrila k východnému rítu (obradu ) a vtedajšie pramene ho nazývajú'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20s%C3%BApisu%20z%20roku%201538%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20obyvate%C4%BEstva%20obce%20u%C5%BE%20patrila%20k%20v%C3%BDchodn%C3%A9mu%20r%C3%ADtu%20%28obradu%20%29%20a%20vtedaj%C5%A1ie%20pramene%20ho%20naz%C3%BDvaj%C3%BA%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''V roku 1940 mala dedina najvyšší počet obyvateľov za dobu svojej existencie 1057 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201940%20mala%20dedina%20najvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20za%20dobu%20svojej%20existencie%201057%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:08, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8249232&oldid=8232418 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 11:23, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40448 - 38486 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie SKRIŇA</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8232418 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pri domových prehliadkach zaistili látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom s predbežne odhadovaným množstvom najmenej 2 110 jednorazových dávok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20domov%C3%BDch%20prehliadkach%20zaistili%20l%C3%A1tky%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom%20s%20predbe%C5%BEne%20odhadovan%C3%BDm%20mno%C5%BEstvom%20najmenej%202%20110%20jednorazov%C3%BDch%20d%C3%A1vok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 44 %]), … * „'''''Príslušníci Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v spolupráci s Oddelením farmaceutickej kriminality a policajno-colnej spolupráce Národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci%20Odboru%20krimin%C3%A1lnej%20pol%C3%ADcie%20Okresn%C3%A9ho%20riadite%C4%BEstva%20Policajn%C3%A9ho%20zboru%20v%20Pre%C5%A1ove%20v%20spolupr%C3%A1ci%20s%20Oddelen%C3%ADm%20farmaceutickej%20kriminality%20a%20policajno-colnej%20spolupr%C3%A1ce%20N%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/zima-je-tu-a-vy-u%C5%BE-m%C3%A1te-prezut%C3%A9video-vzniklo-v-spolupr%C3%A1ci-s-pol%C3%ADcia-sr-pre%C5%A1ovsk%C3%BD/2981723158524553/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fzima-je-tu-a-vy-u%25C5%25BE-m%25C3%25A1te-prezut%25C3%25A9video-vzniklo-v-spolupr%25C3%25A1ci-s-pol%25C3%25ADcia-sr-pre%25C5%25A1ovsk%25C3%25BD%2F2981723158524553%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 44 %]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 0 %]), … * „'''''Podľa dostupných informácií vzhľadom na prebiehajúce úkony nie je v tejto fáze možné poskytnúť bližšie informácie.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20dostupn%C3%BDch%20inform%C3%A1ci%C3%AD%20vzh%C4%BEadom%20na%20prebiehaj%C3%BAce%20%C3%BAkony%20nie%20je%20v%20tejto%20f%C3%A1ze%20mo%C5%BEn%C3%A9%20poskytn%C3%BA%C5%A5%20bli%C5%BE%C5%A1ie%20inform%C3%A1cie.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fphotos%2Faktu%25C3%25A1lne-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-poskytuje-v%25C3%25BDznamn%25C3%25BA-s%25C3%25BA%25C4%258Dinnos%25C5%25A5-pri-rozsiahl%2F122106715089216734%2F podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Akcia bola zameraná na odhaľovanie a objasňovanie zločinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Akcia%20bola%20zameran%C3%A1%20na%20odha%C4%BEovanie%20a%20objas%C5%88ovanie%20zlo%C4%8Dinu%20neopr%C3%A1vnen%C3%A9ho%20zaobch%C3%A1dzania%20s%20l%C3%A1tkami%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Fpr%25C3%25ADslu%25C5%25A1n%25C3%25ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%25C3%25A1ce-n%2F1512575617557026%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/americk%C3%BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%C3%A1vnych-prejavoch-vyslovil-do/1502581805223074/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Famerick%25C3%25BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%25C3%25A1vnych-prejavoch-vyslovil-do%2F1502581805223074%2F podobnosť 44 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/, https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/, https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:24, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&diff=8249446&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]]; 19:00, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40150 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Ešte by sa o tom dalo, ale na teraz mi stačí :)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=8249446 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ale aj Katolícka cirkev sa môže obrátiť o svoje práva z hľadiska zmluvy s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ale%20aj%20Katol%C3%ADcka%20cirkev%20sa%20m%C3%B4%C5%BEe%20obr%C3%A1ti%C5%A5%20o%20svoje%20pr%C3%A1va%20z%20h%C4%BEadiska%20zmluvy%20s%20ostatn%C3%BDmi%20cirkvami%20a%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDmi%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5ami.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml katolickenoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249446&url=https%3A%2F%2Fwww.katolickenoviny.sk%2Frozhovor%2Fcategory%2Frozhovor%2Farticle%2Fkvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml podobnosť 50 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Vendelín Jozef Kučera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&diff=8249464&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vendelín Jozef Kučera]]; 19:51, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10927 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Bakjb|príspevky]]) ''(<nowiki>nová, Katolícky editaton</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=8249464 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Na začiatku tridsiatych rokov, ako člen kláštora v Malackách, zastával funkciu provinciálneho definítora františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20za%C4%8Diatku%20tridsiatych%20rokov%2C%20ako%20%C4%8Dlen%20kl%C3%A1%C5%A1tora%20v%20Malack%C3%A1ch%2C%20zast%C3%A1val%20funkciu%20provinci%C3%A1lneho%20defin%C3%ADtora%20franti%C5%A1k%C3%A1nskej%20Provincie%20Najsv%C3%A4tej%C5%A1ieho%20Spasite%C4%BEa.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249464&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_bibl_b4%3Fautor_id%3D1257 podobnosť 35 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vendelín Jozef Kučera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Bakjb}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Bakjb] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Luxfera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&diff=8251600&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Luxfera]]; 02:44, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-41132-89|~2026-41132-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-41132-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-41132-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=8251600 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Popísal ho ako hranolové sklenené tehly alebo dlaždice na stavbu presvetlených klenieb, stropov a múrov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pop%C3%ADsal%20ho%20ako%20hranolov%C3%A9%20sklenen%C3%A9%20tehly%20alebo%20dla%C5%BEdice%20na%20stavbu%20presvetlen%C3%BDch%20klenieb%2C%20stropov%20a%20m%C3%BArov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8251600&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fmestska.sporitelna.trencin%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Luxfera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-41132-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-41132-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 02:46, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Batériové úložisko Nováky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&diff=8252513&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Batériové úložisko Nováky]]; 18:29, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4000 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luketheslovak|príspevky]]) ''(<nowiki>Založenie novej stránky</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=8252513 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ak v sieti náhle chýba alebo naopak vznikne prebytok elektriny, batéria okamžite začne elektrinu dodávať alebo odoberať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ak%20v%20sieti%20n%C3%A1hle%20ch%C3%BDba%20alebo%20naopak%20vznikne%20prebytok%20elektriny%2C%20bat%C3%A9ria%20okam%C5%BEite%20za%C4%8Dne%20elektrinu%20dod%C3%A1va%C5%A5%20alebo%20odobera%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/ seas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8252513&url=https%3A%2F%2Fwww.seas.sk%2Ftlacove-spravy%2Fslovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Batériové úložisko Nováky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luketheslovak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luketheslovak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:30, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Milan Mazurek]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&diff=8253345&oldid=8253206 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Milan Mazurek]]; 17:48, {{dátum|2026-07-25}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 53543 - 43809 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>doplnená základná bio, upravený mierne lead, súkr. život,+pochod nezávislosti, výroky, oprava niektorých ref.(snažil som sa zachovať čo najviac pôvodného obsahu)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253345 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253206 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Neobhajujem%20%C5%BEiadny%20re%C5%BEim%2C%20ale%20o%20Tretej%20r%C3%AD%C5%A1i%20vieme%20iba%20l%C5%BEi%20a%20rozpr%C3%A1vky%20o%206%20mili%C3%B3noch%20a%20mydl%C3%A1ch%20zo%20%C5%BDidov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://x.com/etabery/status/1973641107729981711 x.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fx.com%2Fetabery%2Fstatus%2F1973641107729981711 podobnosť 17 %]), [https://www.instagram.com/p/Cr-ppF9quXw/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FCr-ppF9quXw%2F podobnosť 17 %]), [https://dennikn.sk/553396/vyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F553396%2Fvyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature%2F podobnosť 17 %]), [https://demagog.sk/vyrok/42869 demagog.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdemagog.sk%2Fvyrok%2F42869 podobnosť 18 %]), [https://www.aktuality.sk/clanok/720321/mazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu/ aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.aktuality.sk%2Fclanok%2F720321%2Fmazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu%2F podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://x.com/etabery/status/1973641107729981711<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Milan Mazurek<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:50, 25. júl 2026 (UTC)</div> == [[Záhorce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&diff=8253621&oldid=8251799 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Záhorce]]; 13:00, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14159 - 4449 }} }})</span> . . [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Pe3kZA|príspevky]]) ''(<nowiki>rozšírenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8253621 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8251799 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Noví tureckí páni začlenili Záhorce a Podlužany do Novohradského sandžaku, so sídlom na hrade Novohrad.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Nov%C3%AD%20tureck%C3%AD%20p%C3%A1ni%20za%C4%8Dlenili%20Z%C3%A1horce%20a%20Podlu%C5%BEany%20do%20Novohradsk%C3%A9ho%20sand%C5%BEaku%2C%20so%20s%C3%ADdlom%20na%20hrade%20Novohrad.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/ zahorce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253621&url=https%3A%2F%2Fwww.zahorce.sk%2Fobec-1%2Fhistoria%2Fhistoria-zahorce%2F podobnosť 56 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Záhorce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Pe3kZA}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Pe3kZA] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:02, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8253681&oldid=8249232 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:34, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 44572 - 40448 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie iných medializovaných aktivít.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8253681 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín na svete, ktoré umožňujú využívať takéto látky na výcvikové a testovacie účely, čo významne'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Slovensk%C3%A1%20republika%20patr%C3%AD%20medzi%20nieko%C4%BEko%20kraj%C3%ADn%20na%20svete%2C%20ktor%C3%A9%20umo%C5%BE%C5%88uj%C3%BA%20vyu%C5%BE%C3%ADva%C5%A5%20tak%C3%A9to%20l%C3%A1tky%20na%20v%C3%BDcvikov%C3%A9%20a%20testovacie%20%C3%BA%C4%8Dely%2C%20%C4%8Do%20v%C3%BDznamne%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Prepájanie odborných kapacít bezpečnostných a záchranných zložiek je dôležitým predpokladom účinnej prevencie, pripravenosti a koordinovaného postupu pri riešení chemických, biologických'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prep%C3%A1janie%20odborn%C3%BDch%20kapac%C3%ADt%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%BDch%20a%20z%C3%A1chrann%C3%BDch%20zlo%C5%BEiek%20je%20d%C3%B4le%C5%BEit%C3%BDm%20predpokladom%20%C3%BA%C4%8Dinnej%20prevencie%2C%20pripravenosti%20a%20koordinovan%C3%A9ho%20postupu%20pri%20rie%C5%A1en%C3%AD%20chemick%C3%BDch%2C%20biologick%C3%BDch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Počas prvého týždňa sa účastníci oboznamovali s používaním prostriedkov individuálnej ochrany, pohybom v kontaminovanom prostredí, identifikáciou rizikových faktorov, metódami detekcie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20sa%20%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADci%20oboznamovali%20s%20pou%C5%BE%C3%ADvan%C3%ADm%20prostriedkov%20individu%C3%A1lnej%20ochrany%2C%20pohybom%20v%20kontaminovanom%20prostred%C3%AD%2C%20identifik%C3%A1ciou%20rizikov%C3%BDch%20faktorov%2C%20met%C3%B3dami%20detekcie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:36, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Petra Fornayová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&diff=8256231&oldid=7659365 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Petra Fornayová]]; 09:11, {{dátum|2026-08-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9940 - 8876 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-42508-90|~2026-42508-90]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-42508-90|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-42508-90|príspevky]]) ''(<nowiki>Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.). Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala súčasné divadelné hry. Jej predstavenia sú uvádzané na Slovensku i v zahraničí (Nová dráma, Divadelná Nitra, Jamais Vu! Paris, Tanec Praha, atď.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), vytvorené v spolupráci so súborom súčasnej hudby Cluster ensemble, boli nomino</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=8256231 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=7659365 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20%C4%8Dlenkou%20viacer%C3%BDch%20s%C3%BAborov%20%28SST%20Z.H%C3%A1jkovej%2C%20Th%C3%A9%C3%A2tre%20du%20Movement%20Par%C3%AD%C5%BE%20a%C2%A0i.%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''V roku 2018 bola nominovaná na Národnú filmovú cenu - Slnko v sieti za rolu vo filme Juraja Lehotského Nina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202018%20bola%20nominovan%C3%A1%20na%20N%C3%A1rodn%C3%BA%20filmov%C3%BA%20cenu%20-%20Slnko%20v%20sieti%20za%20rolu%20vo%20filme%20Juraja%20Lehotsk%C3%A9ho%20Nina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ako%20slobodn%C3%BD%20umelec%20vytvorila%20viac%20ako%2020%20autorsk%C3%BDch%20predstaven%C3%AD%20%E2%80%93%20Zelen%C3%A1%20je%20tr%C3%A1va%2C%20Manifest%20mo%C5%BEnost%C3%AD%2C%20Koniec%20Koniec%2C%20a%20i.%2C%20inscenovala%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://trencin.sk/aktuality/podari-sa-naladit-mesto-trencin/ trencin.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Ftrencin.sk%2Faktuality%2Fpodari-sa-naladit-mesto-trencin%2F podobnosť 32 %]), [https://okulture.sk/zaujimavosti/podari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton/ okulture.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fokulture.sk%2Fzaujimavosti%2Fpodari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton%2F podobnosť 32 %]), [https://hudba.zoznam.sk/spravy/14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin/ hudba.zoznam.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fhudba.zoznam.sk%2Fspravy%2F14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin%2F podobnosť 32 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://divadloponec.cz/cs/7sec<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Petra Fornayová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-42508-90}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-42508-90] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:12, 1. august 2026 (UTC)</div> == [[Erik Hrnčiarik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&diff=8256783&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Erik Hrnčiarik]]; 18:38, {{dátum|2026-08-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9189 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|D...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=8256783 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Herstellung%2C%20Funktion%20und%20Export%20r%C3%B6mischer%20Manufakturerzeugnisse%20aus%20den%20Provinzen%20in%20der%20Slowakei.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008 journals.ub.uni-heidelberg.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fjournals.ub.uni-heidelberg.de%2Findex.php%2Fbjb%2Fissue%2Fview%2F5008 podobnosť 0 %]), [https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik ff.truni.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fff.truni.sk%2Fkontakty%2Ferik-hrnciarik podobnosť 42 %]), [https://www.academia.edu/61192144/An_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F61192144%2FAn_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia podobnosť 13 %]), [https://theses.cz/id/tebe7w/temata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf theses.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Ftheses.cz%2Fid%2Ftebe7w%2Ftemata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf podobnosť 13 %]), [https://www.academia.edu/31882806/Evidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F31882806%2FEvidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ podobnosť 12 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Erik Hrnčiarik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:40, 2. august 2026 (UTC)</div> == [[Charles du Cange]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&diff=8328668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Charles du Cange]]; 12:00, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Fillos X.|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie novej stránky.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=8328668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Glossaire françois, faisant suite au Glossarium mediae et infimae latinitatis, avec additions de mots anciens extraits des glossaires de La'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Glossaire%20fran%C3%A7ois%2C%20faisant%20suite%20au%20Glossarium%20mediae%20et%20infimae%20latinitatis%2C%20avec%20additions%20de%20mots%20anciens%20extraits%20des%20glossaires%20de%20La%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html musicologie.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.musicologie.org%2FBiographies%2Fc%2Fcange_charles.html podobnosť 59 %]), [https://catalog.hathitrust.org/Record/001181439 catalog.hathitrust.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fcatalog.hathitrust.org%2FRecord%2F001181439 podobnosť 23 %]), [https://archives.vendee.fr/ark:/22574/775802 archives.vendee.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Farchives.vendee.fr%2Fark%3A%2F22574%2F775802 podobnosť 23 %]), [https://www.societehistoriquedelisieux.fr/bibliographie-generale-m-cottin/ societehistoriquedelisieux.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.societehistoriquedelisieux.fr%2Fbibliographie-generale-m-cottin%2F podobnosť 20 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Charles du Cange<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Fillos X.}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Fillos X.] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Ittum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&diff=8329116&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ittum]]; 12:22, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3403 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Ittum''' ([[Akkadčina|akkadsky]], doslovne „znamenie“;<ref name="Bodi">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A New Proposal for the Origin of the Term for 'Letter': Sumerian inim.gar, i 5 -gar-ra; Akkadian egirtu; Aramaic ʾiggĕrâ, ʾiggartâ, Hebrew ʾiggeret|url=https://www.researchgate.net/publication/391929324_A_New_Proposal_for_the_Origin_of_the_Term_for_'Letter'_Sumerian_inimgar_i_5_-gar-ra_Akkadian_egirtu_Aramaic_iggera_iggarta_Hebrew_iggeret|...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=8329116 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Inscribe It in a Book: Scribal Practice, Cultural Memory, and the Making of the Hebrew Scriptures.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Inscribe%20It%20in%20a%20Book%3A%20Scribal%20Practice%2C%20Cultural%20Memory%2C%20and%20the%20Making%20of%20the%20Hebrew%20Scriptures.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418 journal.equinoxpub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fjournal.equinoxpub.com%2FPOST%2Farticle%2Fview%2F34418 podobnosť 0 %]), [https://thinkhardthinkwell.com/research/ thinkhardthinkwell.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fthinkhardthinkwell.com%2Fresearch%2F podobnosť 0 %]), [https://oceanofpdf.com/category/authors/benjamin-d-giffone/ oceanofpdf.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Foceanofpdf.com%2Fcategory%2Fauthors%2Fbenjamin-d-giffone%2F podobnosť 0 %]), [https://researchers.icu.ac.jp/icuhp/KgApp?resId=S002238&Language=2 researchers.icu.ac.jp] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fresearchers.icu.ac.jp%2Ficuhp%2FKgApp%3FresId%3DS002238%26Language%3D2 podobnosť 0 %]), [https://umich.academia.edu/LisbethFried umich.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fumich.academia.edu%2FLisbethFried podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ittum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:24, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Sifón (nádoba)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&diff=8332139&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Sifón (nádoba)]]; 14:56, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4777 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=8332139 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Moderná sifónová fľaša vznikla v roku 1829, kedy si dvaja Francúzi prihlásili patent na dutú vývrtku, ktorá sa zavŕtala do'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Modern%C3%A1%20sif%C3%B3nov%C3%A1%20f%C4%BEa%C5%A1a%20vznikla%20v%20roku%201829%2C%20kedy%20si%20dvaja%20Franc%C3%BAzi%20prihl%C3%A1sili%20patent%20na%20dut%C3%BA%20v%C3%BDvrtku%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20zav%C5%95tala%20do%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.syphongroup.eu/o-nas/ syphongroup.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.syphongroup.eu%2Fo-nas%2F podobnosť 38 %]), [https://www.jcmedia.sk/portfolio/vymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon/ jcmedia.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.jcmedia.sk%2Fportfolio%2Fvymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon%2F podobnosť 29 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.syphongroup.eu/o-nas/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Sifón (nádoba)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:58, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Evanjelický kostol v Lomničke]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&diff=8333668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Evanjelický kostol v Lomničke]]; 16:11, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5885 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Evanjelický kostol v Lomničke''' (po [[Nemčina|nemecky]]: ''Evangelische Kirche in Kleinlomnitz'') je ruina kostola [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] v obci [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Stará Ľubovňa (okres)|okrese Stará Ľubovňa]]. {{Infobox Kostol|Štát=Slovensko|Okres=[[Okres Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]]|Obec=Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnič...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=8333668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ondrej Spišák, kežmarský farár, ktorý mal po vojne na starosti všetky nemecké evanjelické kostoly na hornom Spiši, vo svojom hlásení'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ondrej%20Spi%C5%A1%C3%A1k%2C%20ke%C5%BEmarsk%C3%BD%20far%C3%A1r%2C%20ktor%C3%BD%20mal%20po%20vojne%20na%20starosti%20v%C5%A1etky%20nemeck%C3%A9%20evanjelick%C3%A9%20kostoly%20na%20hornom%20Spi%C5%A1i%2C%20vo%20svojom%20hl%C3%A1sen%C3%AD%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zslomnicka.edupage.org/text40/? zslomnicka.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8333668&url=https%3A%2F%2Fzslomnicka.edupage.org%2Ftext40%2F%3F podobnosť 74 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zslomnicka.edupage.org/text40/?<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Evanjelický kostol v Lomničke<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:12, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Banánový puding]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&diff=8341287&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Banánový puding]]; 01:14, {{dátum|2026-08-10}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2667 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43739-58|~2026-43739-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43739-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43739-58|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo|názov=Banánový puding|obrázok=Banana pudding, homemade.jpg|popis=Banánový puding podávaný v miske s vanilkovými oblátkami|alt_názvy=banana pudding|krajina={{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]<ref name=frazer>HARRIS FRAZER, Mary.''The Kentucky Receipt Book''. BiblioBazaar. 2008-10-09. S. 221. {{ISBN|0-559-33134-7}}.</ref>|región=[[Juh Spojených štátov]]<ref name=frazer/>|chod=[[dezert]]|typ=[[puding]]|hlavné ingrediencie=[[banán]]y...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=8341287 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Classic Home Desserts: A Treasury of Heirloom and Contemporary Recipes from Around the World.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Classic%20Home%20Desserts%3A%20A%20Treasury%20of%20Heirloom%20and%20Contemporary%20Recipes%20from%20Around%20the%20World.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts goodreads.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.goodreads.com%2Fen%2Fbook%2Fshow%2F720639.Classic_Home_Desserts podobnosť 0 %]), [https://www.amazon.com/Classic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary/dp/0618003916 amazon.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.amazon.com%2FClassic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary%2Fdp%2F0618003916 podobnosť 0 %]), [https://www.ebay.com/itm/405254132829 ebay.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.ebay.com%2Fitm%2F405254132829 podobnosť 0 %]), [https://archive.org/details/classichomedesse0000saxr archive.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Farchive.org%2Fdetails%2Fclassichomedesse0000saxr podobnosť 0 %]), [https://www.thestarpress.com/story/life/food/2015/09/26/review-classic-dessert-recipes-take-cake/72757976/ thestarpress.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.thestarpress.com%2Fstory%2Flife%2Ffood%2F2015%2F09%2F26%2Freview-classic-dessert-recipes-take-cake%2F72757976%2F podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Banánový puding<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43739-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43739-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:16, 10. august 2026 (UTC)</div> == [[Ján Vojtaššák]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&diff=8354837&oldid=8354771 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ján Vojtaššák]]; 19:53, {{dátum|2026-08-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32459 - 26825 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>+výrok 1943</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354837 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354771 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Židia si mysleli, že každý Žid, keď opustí obec, Boh vie, čo sa s ním robilo.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%BDidia%20si%20mysleli%2C%20%C5%BEe%20ka%C5%BEd%C3%BD%20%C5%BDid%2C%20ke%C4%8F%20opust%C3%AD%20obec%2C%20Boh%20vie%2C%20%C4%8Do%20sa%20s%20n%C3%ADm%20robilo.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8354837&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fnoehokanoe%2F%3Fhl%3Den podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ján Vojtaššák<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:54, 11. august 2026 (UTC)</div> == [[Hana Kubátová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&diff=8356379&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hana Kubátová]]; 09:30, {{dátum|2026-08-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10868 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>Iniciálna verzia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=8356379 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Návraty: poválečná rekonstrukce židovských komunit v zemích středovýchodní, jihovýchodní a východní Evropy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1vraty%3A%20pov%C3%A1le%C4%8Dn%C3%A1%20rekonstrukce%20%C5%BEidovsk%C3%BDch%20komunit%20v%20zem%C3%ADch%20st%C5%99edov%C3%BDchodn%C3%AD%2C%20jihov%C3%BDchodn%C3%AD%20a%20v%C3%BDchodn%C3%AD%20Evropy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732 karolinum.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fkarolinum.cz%2Fknihy%2Fkralova-navraty-16732 podobnosť 7 %]), [https://cuni.academia.edu/TerezaVorlova cuni.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fcuni.academia.edu%2FTerezaVorlova podobnosť 7 %]), [https://www.gsoses-ur.de/people/detail/kralova gsoses-ur.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.gsoses-ur.de%2Fpeople%2Fdetail%2Fkralova podobnosť 7 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=VH8NaSkAAAAJ&hl=cs scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3DVH8NaSkAAAAJ%26hl%3Dcs podobnosť 7 %]), [https://www.databazeknih.cz/autori/katerina-kralova-40855 databazeknih.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.databazeknih.cz%2Fautori%2Fkaterina-kralova-40855 podobnosť 7 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hana Kubátová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:32, 15. august 2026 (UTC)</div> == [[Homo naledi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&diff=8356836&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Homo naledi]]; 11:03, {{dátum|2026-08-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 29567 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{| class="infobox" style="width:22em; text-align:left; font-size:90%; border: 1px solid #aaa; background-color: #f9f9f9; padding: 5px; float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color: #e0e0e0;" | Homo naledi |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Homo naledi skeletal specimens.jpg|250px]]<br /><small>Fosílne kosti druhu ''Homo naledi'' z komory Dinaledi (originály)</...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=8356836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The evolutionary relationships and age of Homo naledi: An assessment using dated Bayesian phylogenetic methods.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20evolutionary%20relationships%20and%20age%20of%20Homo%20naledi%3A%20An%20assessment%20using%20dated%20Bayesian%20phylogenetic%20methods.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fpii%2FS0047248416300100 podobnosť]), [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27457542/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F27457542%2F podobnosť 0 %]), [https://profmarkcollard.com/wp-content/uploads/2016/06/Dembo-et-al-2016.pdf profmarkcollard.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fprofmarkcollard.com%2Fwp-content%2Fuploads%2F2016%2F06%2FDembo-et-al-2016.pdf podobnosť 0 %]), [https://www.semanticscholar.org/paper/The-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%C4%8Di%C4%87/7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad/figure/2 semanticscholar.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.semanticscholar.org%2Fpaper%2FThe-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%25C4%258Di%25C4%2587%2F7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad%2Ffigure%2F2 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=e5hCYikAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3De5hCYikAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Homo naledi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:04, 16. august 2026 (UTC)</div> rh6i4rzlx97ihu06m2gykroj4lajjvg KeyBank Center 0 441934 8356556 6430661 2026-08-15T16:23:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356556 wikitext text/x-wiki {{Infobox štadión | názov štadiónu = KeyBank Center | obrázok = First Niagara Center front.jpg | popis obrázka = | poloha = One Seymour Knox III Plaza,<br> [[Buffalo (New York)|Buffalo]], [[New York (štát USA)|New York]] 14203-3096 | súradnice = | otvorený = [[21. september]] [[1996]] | začiatok výstavby = [[3. november]] [[1994]] | prestavaný = | rozšírený = | uzavretý = | zbúraný = | majiteľ = mesto [[Buffalo (New York)|Buffalo]] | povrch = | cena výstavby = | architekt = Ellerbe Becket | spoločnosť = | bývalé názvy = | kluby = [[Buffalo Sabres]] ([[NHL]]) od roku [[1996]]<br>Buffalo Bandits ([[American Lacrosse League|ALL]]) od roku [[1996]]<br />[[Buffalo Bandits]] ([[National Lacrosse League|NLL]]) | kapacita = ľadový hokej: 18 690<br>basketbal: 19 200<br>koncerty: 18 500 | rozmery = }} '''KeyBank Center''' je multifunkčná aréna v americkom meste [[Buffalo]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]]. Bola postavená primárne pre klub [[NHL]] [[Buffalo Sabres]] a otvorená v roku [[1996]], kedy nahradila teraz už zbúraný Memorial Auditorium. == História == Práva na názov areny boli predané banke Marine Midland Bank, ktorá bola súčasťou bankovej skupiny [[HSBC]] a aréna bola premenovaná na Marine Midland Arena ešte pred prvým zápasom. V roku [[1999]] skupina HSBC v rámci medzinárodného omladzovacieho projektu zmenila názov na HSBC Arena. A v roku [[2011]] finančná skupina First Niagara Financial Group kúpila všetky pobočky banky HSBC v štáte New York a v lete tohto istého roku dosiahli sponzor, mesto, klub a štadión dohodu o novom názve, First Niagara Center. Dohoda je platná na obdobie 15 rokov. Novinárska lóža je pomenovaná po bývalom komentátorovi pre Buffalo Sabres, členovi [[Hokejová sieň slávy|Hokejovej siene slávy]], [[Ted Darling|Tedu Darlingovi]]. === Ukazovateľ skóre === 16. novembra [[1996]], len pár minút po odchode hráčov z tréningu a pár hodín pred začiatkom zápasu medzi Sabres a Boston Bruins, kocka nad ľadom spadla, keď bola diaľkovo premiestňovaná. Nikto nebol zranený, zápas s Bruins ale musel byť odložený. Nový ukazovateľ skóre bol pridaný neskôr v priebehu sezóny. V sezóne 2007 – 08 bol nainštalovaný nový ukazovateľ skóre, od firmy Daktronics. Navyše boli rekonštruované a pridané dve nové rady [[reproduktor]]ov. Nový ukazovateľ skóre je tvorený štyrmi obrazovkami vysielajúcimi vo vysokom rozlíšení obkľúčených dvoma [[LED]] šesťdesiattristupňovými kruhovými lištami. Na spodnom konci ukazovateľa je obrovské logo Sabres ([[bizón]]) a dve obrie prekrížené šable. Rukoväte šablí sú vybavené svietiacimi LED diódami. Pri každej výhre Sabres alebo po strelenom góle sa dymí z nozdier obrích bizónov. == Prevádzka == Posledné dôležité úpravy boli prevedené v roku [[2008]]. V blízkosti hlavného vchodu do arény boli nainštalované nové nástenné maľby s obrázkami z Winter Classic 2008, ktoré sa hralo na buffalskom futbalovom štadióne. V aréne sa odohral tretí, štvrtý a šiesty zápas finále [[Stanley Cup]]u v roku [[1999]]. Najviac sa spomína na šiesty zápas, kedy v treťom predĺžení rozhodol o víťazstve [[Dallas Stars]] kontroverzným gólom [[Brett Hull]]. Štadión je tiež pravidelne miestom konania univerzitných športových udalostí a koncertov. Finále mužských basketbalových univerzitných líg [[National Collegiate Athletic Association|NCAA]] a [[Metro Atlantic Athletic Association|MAAC]] sa tu hralo už štyrikrát. Aréna je priamo spojená so stanicou buffalského metra ''Special Events''. == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:First Niagara Center}} == Externé odkazy == * [http://www.firstniagaracenter.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190909215832/http://www.firstniagaracenter.com/ |date=2019-09-09 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|First Niagara Center|8159644}} [[Kategória:Hokejové štadióny v USA]] [[Kategória:Buffalo Sabres]] [[Kategória:Stavby v Buffale (New York)]] [[Kategória:Architektúra z 1996]] [[Kategória:Šport v Buffale (New York)]] 006s3i7pxe96nfvu8cw1qdazzhd9h5l Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2005 4 447288 8356626 7145148 2026-08-15T19:07:07Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356626 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} * 28. december 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?rub=pocit_tema&cl=2524999 Google: bol to rok Wikipedie] * 23. december 2005 – ''ROOT.CZ'': [http://www.root.cz/clanky/wikipedie-ano-ci-ne/ Wikipedie: ano či ne?] * 16. december 2005 – ''Živě'': [http://www.zive.cz/h/Uzivatel/AR.asp?ARI=127228 Má Wikipedia v současné podobě šanci?] * 15. december 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?cl=2511657 Wikipedia je rovnako presná ako Britannica] * 15. december 2005 – ''SME Blog – Peter Frolkovič'': [http://frolkovic.blog.sme.sk/c/29206/Chcete-vytlct-peniaze-z-Wikipedie-Pridajte-sa.html Chcete vytĺcť peniaze z Wikipédie? Pridajte sa!] * 4. november 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?cl=2453331 Wikipedia pôjde pravdepodobne do tlače] * 18. august 2005 – ''IT News'': [https://web.archive.org/web/20071007024611/http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=19131 Wikipédia je dostupná aj z mobilu] * 7. august 2005 – ''SME Blog – Marián Mirilovič'': [http://mirilovic.blog.sme.sk/c/17491/Nahradi-Wikipedia-vsetky-encyklopedie.html Nahradí Wikipédia všetky encyklopédie?] * 31. máj 2005 – ''Žužo ([https://web.archive.org/web/20070929220253/http://www.zuzo.sk/scripts/modul.ex_pdfarchiv.php?pdfid=907 tlačená verzia])'': Kópia na [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:O_Wikip%C3%A9dii&oldid=35907] (Wikipédia a študenti) od wikipedistu [[Redaktor:helix84|helix84]] * 19. máj 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?cl=2222651 Wikipedia je stále populárnejšia] * 16. máj 2005 – ''skoly.infovek.sk'': [https://web.archive.org/web/20070721000919/http://skoly.infovek.sk/welcome.cfm?Page=Message&DocumentID=316 Medzinárodný projekt – Wikipédia] * 21. apríl 2005 – ''Žužo'': [http://www.zuzo.org/?pg=&aid=123 Predstavenie sk.wikipedia.org] * 11. apríl 2005 – ''Živě'': [https://web.archive.org/web/20050429030927/http://computer.cpress.cz:80/h/Uzivatel/Ar.asp?ARI=122962&amp Souboj encyklopedií: Encarta se přibližuje Wikipedii] <!-- nearchivovaný deadlink, významnosť otázna: * apríl 2005 – ''RUPKKI s.r.o.'': [http://www.rupkki.sk/phpBB2/viewtopic.php?t=361 Wikipédia] a dostali sme sa aj na hlavnú stránku [http://www.rupkki.sk/ Rupkki] --> * 10. marec 2005 – ''Živě'': [https://web.archive.org/web/20050313154658/http://www.zive.cz/h/Uzivatel/AR.asp?ARI=122300 Wikipedia – zdroj vědění, který potřebuje pomoc] [[Kategória:Archív napísali o Wikipédii]] 02t29jqh6215zjaa817e7d8yxsoq6q1 8356633 8356626 2026-08-15T19:08:29Z Fillos X. 212061 8356633 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} * 28. december 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?rub=pocit_tema&cl=2524999 Google: bol to rok Wikipedie] * 23. december 2005 – ''ROOT.CZ'': [http://www.root.cz/clanky/wikipedie-ano-ci-ne/ Wikipedie: ano či ne?] * 16. december 2005 – ''Živě'': [http://www.zive.cz/h/Uzivatel/AR.asp?ARI=127228 Má Wikipedia v současné podobě šanci?] * 15. december 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?cl=2511657 Wikipedia je rovnako presná ako Britannica] * 15. december 2005 – ''SME Blog – Peter Frolkovič'': [http://frolkovic.blog.sme.sk/c/29206/Chcete-vytlct-peniaze-z-Wikipedie-Pridajte-sa.html Chcete vytĺcť peniaze z Wikipédie? Pridajte sa!] * 4. november 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?cl=2453331 Wikipedia pôjde pravdepodobne do tlače] * 18. august 2005 – ''IT News'': [https://web.archive.org/web/20071007024611/http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=19131 Wikipédia je dostupná aj z mobilu] * 7. august 2005 – ''SME Blog – Marián Mirilovič'': [http://mirilovic.blog.sme.sk/c/17491/Nahradi-Wikipedia-vsetky-encyklopedie.html Nahradí Wikipédia všetky encyklopédie?] * 31. máj 2005 – ''Žužo ([https://web.archive.org/web/20070929220253/http://www.zuzo.sk/scripts/modul.ex_pdfarchiv.php?pdfid=907 tlačená verzia])'': Kópia na [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:O_Wikip%C3%A9dii&oldid=35907] (Wikipédia a študenti) od wikipedistu [[Redaktor:helix84|helix84]] * 19. máj 2005 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/clanok.asp?cl=2222651 Wikipedia je stále populárnejšia] * 16. máj 2005 – ''skoly.infovek.sk'': [https://web.archive.org/web/20070721000919/http://skoly.infovek.sk/welcome.cfm?Page=Message&DocumentID=316 Medzinárodný projekt – Wikipédia] * 21. apríl 2005 – ''Žužo'': [http://www.zuzo.org/?pg=&aid=123 Predstavenie sk.wikipedia.org] * 11. apríl 2005 – ''Živě'': [https://web.archive.org/web/20050429030927/http://computer.cpress.cz:80/h/Uzivatel/Ar.asp?ARI=122962&amp Souboj encyklopedií: Encarta se přibližuje Wikipedii] <!-- nearchivovaný deadlink, významnosť otázna: * apríl 2005 – ''RUPKKI s.r.o.'': [http://www.rupkki.sk/phpBB2/viewtopic.php?t=361 Wikipédia] a dostali sme sa aj na hlavnú stránku [http://www.rupkki.sk/ Rupkki] --> * 10. marec 2005 – ''Živě'': [https://web.archive.org/web/20050313154658/http://www.zive.cz/h/Uzivatel/AR.asp?ARI=122300 Wikipedia – zdroj vědění, který potřebuje pomoc] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] oy1mu1u1aap7phc5ky6cihgo69t0yic Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2007 4 447289 8356628 7145134 2026-08-15T19:07:31Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356628 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} * ''Naše řeč'': [http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=7972 Co to znamená, když je článek (na Wikipedii) pahýl?] * 17. december 2007 – ''marketer.HNonline.sk'': [http://marketer.hnonline.sk/c1-22631640-google-ide-po-krku-wikipedie Google ide po krku Wikipédie] * 11. december 2007 – ''lupa.cz'': '''[http://www.lupa.cz/clanky/wikipedia-prechazi-na-licenci-creative-commons/ Wikipedia přechází na licenci Creative Commons]''' * 31. október 2007 – ''lupa.cz'': '''[http://www.lupa.cz/clanky/moc-a-slava-wiki/ Moc a sláva Wiki]''' * 17. august 2007 – ''SME'': [http://www.sme.sk/c/3443510/Kto-pise-Wikipediu-CIA-aj-Vatikan.html Kto píše Wikipédiu? CIA aj Vatikán] * 16. august 2007 – ''mediálne.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet/sprava.php?sprava=4718 Podľa Wikipedie bol George Bush masový vrah] * 1. júl 2007 – ''mediálne.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet/sprava.php?sprava=4296 Wikipedia vedela o úmrtí o 14 hodín skôr ako polícia] * 26. jún 2007 – ''itnews.sk'': [http://itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=49192 Súboj internetových encyklopédií] * 3. máj 2007 – ''sito.sk'': [http://www.sito.sk/internet/wikipedia-na-cd-uvazuje-sa-aj-o-kniznej-encyklopedii.html?Itemid=44 Wikipedia na CD, uvažuje sa aj o knižnej encyklopédii] * 23. apríl 2007 – ''itnews.sk'': [http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=48188 Wikipédia bude dostupná pre používateľov aj off-line] * 29. marec 2007 – ''zive.sk'': [http://zive.sk/h/Spravy/AR.asp?ARI=121771 Citizendium: Nový konkurent Wikipedie stavia na dôveryhodnosti] * 28. marec 2007 – ''itnews.sk'': [http://itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=47839 Wikipédia môže byť užitočným nástrojom] * 10. marec 2007 – ''sme.sk'': [http://www.sme.sk/c/3186455/Amateri-na-titulkach.html Amatéri na titulkách] * 9. marec 2007 – ''itnews.sk'': [http://itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=47508 Editor Wikipedie vystupoval pod falošnou identitou] * 7. marec 2007 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/h/Spravy/AR.asp?ARI=121489 Encyklopédiu Wikipedia administroval falošný profesor] * 27. február 2007 – ''linuxos.sk'': [http://www.linuxos.sk/index.php?show=clanok&id=238 Seminár esperantistov o Wikipédii] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 4stfej29k5xk9uo0q6yrcvtq58t4ikn Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2009 4 447290 8356631 7453734 2026-08-15T19:07:48Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356631 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} * 30. december 2009 – ''domaci.ihned.cz'': [http://domaci.ihned.cz/c1-39654420-mluvci-jancika-smazal-z-wikipedie-starostovy-skandaly-vicekrat-pry-omylem Mluvčí Jančíka smazal z Wikipedie starostovy skandály. Vícekrát, prý omylem] * 29. december 2009 – ''dsl.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=8521 Druhá jazyková verzia Wikipedie dosiahla milión článkov] * 24. november 2009 – ''dsl.sk'': [http://dsl.sk/article.php?article=8360 Wikipedii výrazne ubúdajú autori] * 22. november 2009 – ''webnoviny.sk'': [http://www.webnoviny.sk/slovensko/facebook-a-wikipedia-maju-najvacsiu/24867-clanok.html Facebook a Wikipédia sú firmy s najväčšou ekonomickou hodnotou] * 14. november 2009 – ''mediar.cz'': [http://www.mediar.cz/glosar/id-6154/ Wikipedii obvinili z porušení ochrany osobních údajů dva němečtí vrahové] * 3. november 2009 – ''auto.idnes.cz'': [http://auto.idnes.cz/novy-fiat-doblo-utekl-na-wikipedii-d52-/ak_aktual.asp?c=A091103_134608_ak_aktual_fdv Nový Fiat Dobló utekl na wikipedii] * 15. október 2009 – ''zive.sk/Bleskovky'': [http://www.zive.sk/bleskovky/wikireader-nosi-wikipediu-stale-so-sebou/sc-4-a-284846/default.aspx WikiReader nosí Wikipediu stále so sebou] * 13. október 2009 – ''crunchgear.com'': [http://www.crunchgear.com/2009/10/13/wikireader-packs-all-of-wikipedia-in-a-power-sipping-portable/ WikiReader packs all of Wikipedia in a power-sipping portable] * október 2009 – ''openmoko.cz'': [http://openmoko.cz/index.php/pages/read/8/WikiReader_aneb_Wikipedia_v_kapse WikiReader aneb Wikipedia v kapse] * 19. september 2009 – ''komentare.sme.sk'': [http://komentare.sme.sk/c/5023891/uz-ste-to-poculi-ozenil-som-sa-s-wikipediou.html Už ste to počuli? Oženil som sa s Wikipédiou!] * 9. september 2009 – ''tyden.cz'': [http://www.tyden.cz/rubriky/veda-a-technika/technologie/wikipedia-barevne-odlisi-mene-spolehlive-informace_137884.html Wikipedia barevně odliší méně spolehlivé informace] * 26. august 2009 – ''fwd.etrend.sk'': [http://fwd.etrend.sk/vsetko/wikipedia-uz-nebude-tak-otvorena-rozdeli-prispievatelov.html Wikipedia bude prísnejšia. Už nie tak otvorená] * 25. august 2009 – ''pocitace.sme.sk'': [http://pocitace.sme.sk/c/4989529/wikipedia-sa-ciastocne-uzatvara-pre-clanky-o-zijucich-osobach.html Wikipedia sa čiastočne uzatvára. Pre články o žijúcich osobách] * 20. august 2009 – ''zive.cz/Bleskovky'': [http://www.zive.cz/bleskovky/wikipedia-chysta-na-zmenu-designu-podivejte-se-na-novou-verzi/sc-4-a-148394/default.aspx Wikipedia chystá na změnu designu, podívejte se na novou verzi] * 18. august 2009 – ''radiotv.cz'': [http://www.radiotv.cz/p_internet/a_internet/wikipedia-ma-dalsi-problem-s-ilegalnim-obsahem/ Wikipedia má další problém s ilegálním obsahem] * 18. august 2009 – ''inet.sk'': [http://www.inet.sk/clanok/7925/anglicka-wikipedia-hlasi-3-miliony-clankov-v-slovencine-iba-103-tisic Anglická Wikipédia hlási 3 milióny článkov, v slovenčine iba 103 tisíc] * 15. júl 2009 – ''novinky.cz'': [http://www.novinky.cz/kultura/173888-britska-galerie-hrozi-wikipedii-zalobou-kvuli-tisicum-fotek-obrazu.html Britská galerie hrozí Wikipedii žalobou kvůli tisícům fotek obrazů] * 26. jún 2009 – ''zive.sk/Bleskovky'': [http://www.zive.sk/Bleskovky/Smrt-Michaela-Jacksona-sposobila-vypadok-Wikipedie/sc-4-a-283252/default.aspx Smrť Michaela Jacksona spôsobila výpadok Wikipedie] * 23. jún 2009 – ''mediálne.sk'': [https://medialne.trend.sk/internet/wikipedia-nebude-len-textova-ponukne-aj-video Wikipedia už nebude len textová, ponúkne aj video] * 22. jún 2009 – ''SME.sk'': [http://pocitace.sme.sk/c/4900909/wikipedia-sa-rozsiri-o-videa.html Wikipedia sa rozšíri o videá] * 30. máj 2009 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=7546 Wikipedia dala ban Scientologickej cirkvi] * 24. apríl 2008 – ''mediálne.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet/sprava.php?sprava=11146 Orange opäť poškuľuje po posilnení na internete, pomôcť mu má Wikipedia] * 17. apríl 2009 – ''jetotak.sk'': [http://www.jetotak.sk/le-monde-diplo/wikipedia-alebo-koniec-expertizy Wikipédia alebo koniec expertízy] * 2. apríl 2009 – ''Marketér.sk'': [http://marketer.hnonline.sk/c1-36588610-wikipedia-zvitazila-nad-microsoftom-encarta-konci Wikipédia zvíťazila nad Microsoftom. Encarta končí] * 4. marec 2009 – ''pocitace.sme.sk'': [http://pocitace.sme.sk/c/4333464/pravda-loz-a-wikipediaorg.html Pravda, lož a Wikipedia.org] * 13. február 2009 – ''etrend.sk'': [http://www.etrend.sk/technologie/telekom-a-internet/wikipedisti-su-introverti/158027.html Wikipedisti sú introverti] * 29. január 2009 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/clanky/jake-budou-internetove-encyklopedie/ Jaké budou internetové encyklopedie?] * 27. január 2009 – ''Marketér.sk'': [http://marketer.hnonline.sk/c1-33457810-wikipedia-chce-kontrolovat-obsah-redaktori-su-proti Wikipédia chce kontrolovať obsah. Redaktori sú proti] * 24. január 2009 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=6935 Wikipedia sa zmení, úpravy budú schvaľované] * 16. január 2009 – ''computerworld.cz'': [http://computerworld.cz/internet-a-komunikace/wikipedia-prochazi-vyznamnou-modernizaci-3239 Wikipedia prochází významnou modernizací] * 2. január 2009 – ''zive.cz/Bleskovky'': [http://www.zive.cz/Bleskovky/Wikipedia-dosahla-sveho-cile-na-prispevcich-vybrala-6-milionu-dolaru/sc-4-a-145087/default.aspx Wikipedia dosáhla svého cíle, na příspěvcích vybrala 6 miliónů dolarů] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 39ovlsm80f50b5uhq9fslybxq3g7q78 Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2011 4 447291 8356635 7145127 2026-08-15T19:10:13Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356635 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 13. december 2011 – ''[[Trend (slovenské periodikum)|Mediálne.Trend.sk]]'' (Eva Vozárová): [http://medialne.etrend.sk/internet-spravy/wikipedia-sa-mozno-nacas-vypne.html Wikipedia sa možno načas vypne] * 10. december 2011 – ''Zprávy.E15.cz'' (vrb): [http://zpravy.e15.cz/byznys/technologie-a-media/pr-agentura-pry-ve-velkem-prepisovala-wikipedii-ve-prospech-klientu-724947 PR agentura prý ve velkém přepisovala Wikipedii ve prospěch klientů] *   8. december 2011 – ''BBC News'' (Dave Lee): [http://www.bbc.co.uk/news/technology-16084861 Wikipedia investigates PR firm Bell Pottinger's edits] {{eng icon}} * '''Perlička''' z knihy [[Stephen King|Stephena Kinga]] ''Bezhviezdna tma'' (Bratislava : Ikar, 2011, ISBN 9788055125015). Novela ''Veľký šofér'' o spisovateľke Tess, s. 139: ''„Viem, že je to narýchlo,“ písala v prosebne ladenom poslednom odseku pani Norvillová, „ale podľa Wikipedie bývate v susednom Connecticute a naši čitatelia v Chicopee milujú dievčatá zo Štrikovacieho krúžku.“'' *   5. december 2011 – ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/novinky/wikistream-real-time-pohled-do-tepajicich-zil-wikipedie-5516 Wikistream: Real-time pohled do tepajících žil Wikipedie] == November == * 20. november 2011 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=11733 Wikipedia beží na 679 serveroch, zakladateľ Google jej dal pol milióna] * 14. november 2011 – ''Reflex.cz'' (pev): [http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/44019/evropa-diky-wikipedii-zari-na-jizni-polokouli-je-zato-informacni-tma.html Evropa díky Wikipedii září. Na jižní polokouli je zato informační tma] *   8. november 2011 – ''Blog na [[Trend (slovenské periodikum)|Mediálne.Trend.sk]]'' (Matej Hruška): [http://medialne.blog.etrend.sk/mediawatch/2011/11/08/wikipedia-ako-priznany-zdroj-informacii-par-pripadov-rocne/ Wikipédia ako “priznaný” zdroj informácií – pár prípadov ročne] == Október == * 27. október 2011 – ''[[ČT24|ČeskáTelevize.cz/ČT24]]'' (Veronika Srnová): [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/140961-wikipediste-z-celeho-sveta-prijeli-do-svitav/ Wikipedisté z celého světa přijeli do Svitav] (v článku spomenutý [[:cs:Miroslav Malovec|Miroslav Malovec]]) *   5. október 2011 – ''[[SME|SME.sk]]'' (SITA): [http://www.sme.sk/c/6085086/v-taliansku-zablokovali-wikipediu-na-protest-proti-medialnemu-zakonu.html V Taliansku zablokovali Wikipédiu na protest proti mediálnemu zákonu] + [http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Wikipedia_Comunicato_4_ottobre_2011_-_Wikipedia_1317753308146.png Cara lettrice, caro lettore, in queste ore Wikipedia in lingua italiana rischia di non poter più continuare a fornire quel servizio che nel corso degli anni ti è stato utile e che adesso, come al solito, stavi cercando. La pagina che volevi leggere esiste ed è solo nascosta, ma c'è il rischio che fra poco si sia costretti a cancellarla davvero.] == August == * 25. august 2011 – ''NeviditelnýPes.Lidovky.cz'' (Vladimír Hirsch): [http://neviditelnypes.lidovky.cz/internet-wikipedistan-0bt-/p_spolecnost.asp?c=A110824_213540_p_spolecnost_wag Wikipedistán aneb Hlasování coby diktát "pravdy"] * '''Perlička''' zo seriálu ''[[Kravaťáci]]'' z epizódy č. 9 („Neporazený“, premiéra 18. augusta 2011): ::Harvey Specter: {{H:title|I need you to dig into Travis Tanner. Find out where he's worked, where he's gone to school, what cases he's won.|Zakúsni sa do Travisa Tannera, zisti kde pracoval, kam chodil do školy, aké vyhral prípady.}} ::Mike Ross: {{H:title|Why, you thinking about starting a Wikipedia page for him?|Prečo? Chcete mu založiť na Wikipédii stránku?}} ::Harvey Specter: {{H:title|I don't know anything about how this guy operates. And before I make a move, I need to know everything about how this guy operates.|Neviem vôbec nič o tom, ako ten chlap funguje a skôr než urobím akýkoľvek krok, potrebujem o ňom vedieť čo najviac.}} ::Mike Ross: {{H:title|Right, for his Wikipedia page.|Pre jeho stránku na Wikipédii?}} *   9. august 2011 – ''HRnews.cz'' (The Independent): [http://www.hrnews.cz/lidske-zdroje/personalni-marketing-id-148675/wikipedia-hleda-zeny-id-1429494 Wikipedia hledá ženy] *   6. august 2011 – ''Živé.sk'' (Dušan Valent): [http://www.zive.sk/wikipedia-straca-prispievatelov/sc-4-a-295343/default.aspx Wikipédia stráca prispievateľov] *   5. august 2011 – ''Zprávy.Aktuálně.cz'' (LP Fish): [http://datarama.aktualne.centrum.cz/clanek.phtml?id=709776 Wikipedia potřebuje nové autory] == Júl == * 19. júl 2011 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=11201 Wikipedia nasadzuje hodnotenie na všetky anglické články] * 11. júl 2011 – ''Astro.cz'' (Česká astronomická společnost): [http://www.astro.cz/clanek/4755 Z Wikipedie je největší česká encyklopedie všech dob] *   7. júl 2011 – ''[[ČT24|ČeskáTelevize.cz/ČT24]]'': [http://www.ct24.cz/media/129517-brankar-hextall-vybruslil-ceske-wikipedii-200-000-clanku/ Brankář Hextall vybruslil české Wikipedii 200 000 článků] *   7. júl 2011 – ''Lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/tiskove-zpravy/ceska-wikipedie-pokorila-magickych-200-000-clanku-a-stala-se-nejvetsi-ceskou-encyklopedii-vsech-dob/ Česká Wikipedie pokořila magických 200 000 článků a stala se největší českou encyklopedií všech dob] == Jún == * 28. jún 2011 – ''Lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/clanky/wikilove-tlacitkovy-experiment-wikipedie/ WikiLove: tlačítkový experiment Wikipedie] *   7. jún 2011 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=11014 Wikipedia výrazne rozšírila nasadenie hodnotenia kvality článkov] == Apríl == * 20. apríl 2011 – ''ABCLinuxu.cz'' (David Kolibáč): [http://www.abclinuxu.cz/zpravicky/translatewiki.net-slavi-6-let Translatewiki.net slaví 6 let] * '''Perlička''' z českého finančného servera Akcie CZ: [http://www.akciecz.com/news/server-akciecz-com-byl-zarazen-jako-relevantni-zdroj-informaci-do-wikipedia-org-cs-/ Server AkcieCZ.com byl zařazen jako relevantní zdroj informací do Wikipedia.org] („Upozorňuji, že jsem v tomto smyslu nic nepodniknul a přišel jsem na to celkem náhodou. Zpětné odkazy na Wikipedia jsou snem každého tvůrce webů.“) *   1. apríl 2011 – ''Topky.sk'': [http://www.topky.sk/cl/11/1255548/FOTO-Desat-lekarov-ho-odbilo-vyliecila-ho-Wikipedia- Desať lekárov ho odbilo, "vyliečila" ho Wikipedia!] == Marec == * 14. marec 2011 – ''[[Trend (slovenské periodikum)|Mediálne.Trend.sk]]'' (Eva Vozárová): [http://medialne.etrend.sk/internet-spravy/wikipedia-ma-na-slovensku-kampan.html Wikipedia má na Slovensku kampaň] == Február == * 23. február 2011 – ''[[Trend (slovenské periodikum)|Profit.Trend.sk]]'': [http://web.archive.org/web/20110302091754/http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-2011/cislo-4/z-wikipedie-nemam-ziaden-prijem.html Z Wikipedie nemám žiaden príjem] – rozhovor Radovana Žuffu s Jimmym Walesom (v tlačenom čísle 4/2011, s. 10-12) * '''Perlička''' z českého vydavateľstva Computer Media (Petr Brož a kol.): [http://www.computermedia.cz/knihy/wikipedia.html WIKIPEDIE – Průvodce na cestě za informacemi] (2010, ISBN 9788074020629) / [http://www.computermedia.cz/knihy/wikipedie_ukazka_knihy.pdf Ukážka z knihy] * 11. február 2011 – ''Eretz.cz'' (IsraelNationalNews.com): [http://archiv.eretz.cz/?p=4821 Sýrie zpřístupnila Facebook, Youtube, Twitter a Wikipedii] == Január == * 25. január 2011 – ''Živě.cz'': [http://www.zive.cz/bleskovky/qwikicom-startuje-google-wikipedia-a-novy-hledac-jsou-pase/sc-4-a-155562/default.aspx Qwiki.com startuje. Google, Wikipedia a Nový hledač jsou pasé] * 17. január 2011 – ''[[Rádio Expres]]'' : [http://www.expres.sk/audioplayer/9277/made-in-wallner-jubileum-wikipedie.html Jubileum wikipédie]<sup>[mŕtvy link]</sup> (audio) * 16. január 2011 – ''[[Hospodárske noviny|HNonline.sk]]'' (Lucia Makayová): [http://hnonline.sk/kultura/c1-49483400-wikipedia-premenovala-aj-radicovu Wikipédia premenovala aj Radičovú] * 15. január 2011 – ''Lidovky.cz'': [http://www.lidovky.cz/wikipedia-slavi-10-vyroci-skolakum-pomaha-vysokoskolaci-ji-museji-tutlat-1q1-/ln-media.asp?c=A110112_121633_ln-media_spa Wikipedia slaví výročí. Školákům pomáhá, studenti ji zapírají] * 15. január 2011 – ''PrvníZprávy.cz'' (rp, mfx): [http://www.prvnizpravy.cz/zpravy/ze-zahranici/encyklopedie-wikipedie-slavi-desate-vyroci/ Encyklopedie Wikipedie slaví desáté výročí] * 15. január 2011 – ''[[ČT24|ČeskáTelevize.cz/ČT24]]'' (hab): [http://www.ct24.cz/media/112569-wikipedie-nemela-zpocatku-prilisne-ambice/ 1971: Wikipedie neměla zpočátku přílišné ambice] * 15. január 2011 – ''[[Český rozhlas|Rozhlas.cz]]'' (Eva Rajlichová, Mariana Zapotilov): [http://www.rozhlas.cz/zpravy/spolecnost/_zprava/837503 Wikipedia slaví deset let, v Česku ji uctí koncertem] * 15. január 2011 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=10327 Wikipedia dnes oslavuje 10 rokov] * 15. január 2011 – ''Aktuálne.Centrum.sk'': [http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/amerika/clanek.phtml?id=1224153 Wikipédia má desať rokov, Ponúka heslá v 217 jazykoch] * 14. január 2011 – ''Ihned.cz'' (Gabriela Marešová): [http://zahranicni.ihned.cz/c1-49469350-wikipedia-slavi-10-let-svuj-potencial-vidi-v-zenach-a-lidech-z-rozvojovych-zemi Wikipedia slaví 10 let. Svůj potenciál vidí v ženách a lidech z rozvojových zemí] * 13. január 2011 – ''Aktuálne.centrum.sk'' (Stanislava Harkotová): [http://aktualne.centrum.sk/zaujimavosti/zo-sveta/clanek.phtml?id=1223973 Wikipedia slávi desať rokov. Dôveryhodná stále nie je] * 13. január 2011 – ''[[SME|Počítače.SME.sk]]'' (Denisa Ballová): [http://pocitace.sme.sk/c/5718105/wikipedia-obstala-aj-pred-britannicou.html Wikipédia obstála aj pred Britannicou] (perla z článku: „Podľa neho (Tomáš Bella, odborník na nové média v NextBig) pri jazykoch, ako je slovenčina, počet editorov nie je dostatočný na to, aby bolo zaručené, že ak niekto zanesie do Wikipédie chybu, bude naozaj veľmi rýchlo objavená a opravená.“) *   7. január 2011 – ''[[Český rozhlas|Rozhlas.cz]]'' (Dalibor Zíta, Marián Vojtek): [http://www.rozhlas.cz/radio_cesko/exkluzivne/_zprava/833891 Zakladatel Wikipedie Wales exkluzivně pro Rádio Česko: Jsme charita, reklama nás živit nebude] *   3. január 2011 – ''Živé.sk'' (Peter Steigauf): [http://www.zive.sk/wikipedia-ziskala-16-milionov-dolarov-od-pouzivatelov-zostava-bez-reklamy/sc-4-a-291793/default.aspx Wikipedia získala 16 miliónov dolárov od používateľov. Zostáva bez reklamy] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 8zdchr9s8ddg7qku0xlydxxtijrblfa Zoznam kultúrnych pamiatok v Bardejove 0 451324 8356833 8356128 2026-08-16T10:48:07Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Bardejov,_Kláštorská_8.JPG bol nahradený odkazom Bardejov,_Kláštorská_9.jpg. 8356833 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v meste [[Bardejov]]''' v okrese Bardejov. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Bardejov |Kód obce = 519006 |Okres = Bardejov |Kód okresu = 701 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia11.jpg | Commonscat = World War I Memorial in Bardejovské kúpele | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33218 | dĺžka = 21.26323 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1275/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v I.sv.v. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov ruiny zamku 16.08.08 p.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = MÚR HRADBOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2934256 | dĺžka = 21.2730016 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/17 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia39.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2935150 | dĺžka = 21.2739144 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/18 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia40.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = MÚR PARKANOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2936158 | dĺžka = 21.2747812 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/19 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = parkanová hradba | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov mestske opevnenie.jpg | Commonscat = City walls in Bardejov | Názov = PRIEKOPA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29383 | dĺžka = 21.27936 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/20 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Priekopa mestských hradieb | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia6.jpg | Commonscat = Statue of Elisabeth of Austria, Bardejov | Názov = PLASTIKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33096 | dĺžka = 21.26844 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1800/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = cisárovná Alžbeta; Cisárovná Alžbeta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2932783 | dĺžka = 21.2713872 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-4152/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mikulovský pluk; delo | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍKY-SÚBOR | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-4426/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = liatina | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia20.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33038 | dĺžka = 21.26753 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2034 | IDobjektu = 701-1809/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Karpatia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia105.JPG | Commonscat = Tahy dvor, Bardejovské Kúpele | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32955 | dĺžka = 21.27048 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 1992 | IDobjektu = 701-1804/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpeľný dom Tahy dvor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele Astoria.jpg | Commonscat = Astória, Bardejovské Kúpele | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33002 | dĺžka = 21.26986 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 1994 | IDobjektu = 701-1801/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpeľný dom Branisko | Popis = Hotel Astória }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia41.JPG | Commonscat = House Alžbeta, Bardejovské Kúpele | Názov = DOM KÚPEĽNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33126 | dĺžka = 21.26801 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2000 | IDobjektu = 701-1803/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kúpeľný dom Alžbeta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia19.jpg | Commonscat = Blanka, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33116 | dĺžka = 21.26550 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2022 | IDobjektu = 701-1806/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér; Miss Doleschall-Blanka,dvojvil | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia46.jpg | Commonscat = Augustineum, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33109 | dĺžka = 21.26609 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2029 | IDobjektu = 701-1807/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Augustineum | Popis = Štatút NKP zrušený v roku 2014 [https://www.pamiatky.sk/fileadmin/documents/pamiatkovy_urad/vyrocna_sprava/Vyroc-sprava-PUSR-2014.pdf Zdroj] (strana 33) }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia95.JPG | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33049 | dĺžka = 21.26732 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2032 | IDobjektu = 701-1805/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Rákóczi | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia21.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33010 | dĺžka = 21.26800 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2038,3220 | IDobjektu = 701-1810/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Zelem | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia22.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32989 | dĺžka = 21.26820 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2039 | IDobjektu = 701-1808/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Ladislav,Klub pacientov | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia23.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32872 | dĺžka = 21.26948 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2042 | IDobjektu = 701-1811/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Jana | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia24.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2043 | IDobjektu = 701-1812/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Légia,Telocvičňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele - resort František.jpg | Commonscat = František, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33069 | dĺžka = 21.26490 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2043 | IDobjektu = 701-1813/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Lehner,František | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia26.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.328485 | dĺžka = 21.270238 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2043 | IDobjektu = 701-1814/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vila Blumenfeld,Prameň | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia14.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29324 | dĺžka = 21.28538 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 281 | IDobjektu = 701-1796/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Kríža; Kalvársky kostol | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293272 | dĺžka = 21.282116 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2906 | IDobjektu = 701-1796/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 1.zastavenie; Kristus pred Pilátom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia1.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293890 | dĺžka = 21.282730 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2907 | IDobjektu = 701-1796/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 2.zastavenie; Posledná večera | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia2.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293361 | dĺžka = 21.282899 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2908 | IDobjektu = 701-1796/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 3.zastavenie; Kristus a Veronika | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia3.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292961 | dĺžka = 21.282814 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2909 | IDobjektu = 701-1796/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 4.zastavenie; Kristus na hore Olivovej | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia4.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293762 | dĺžka = 21.283634 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2910 | IDobjektu = 701-1796/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 5.zastavenie; Stretnutie Krista s P.M. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia5.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293736 | dĺžka = 21.283972 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2911 | IDobjektu = 701-1796/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 6.zastavenie; Pilát odsudzuje Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia6.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293318 | dĺžka = 21.283970 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2912 | IDobjektu = 701-1796/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 7.a 8.zastavenie; 2.pád pod kríž.a plačúce ženy | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia7.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292884 | dĺžka = 21.284152 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2914 | IDobjektu = 701-1796/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 9.zastavenie; 3.pád Krista pod krížom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia8.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293283 | dĺžka = 21.284578 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2915 | IDobjektu = 701-1796/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 10.zastavenie; Vyzliekanie Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia9.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293682 | dĺžka = 21.284943 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2916 | IDobjektu = 701-1796/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 11.zastavenie; Pribíjanie Krista na kríž | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia13.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292840 | dĺžka = 21.284823 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2917 | IDobjektu = 701-1796/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 12.zastavenie; Ukrižovanie Krista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia12.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292817 | dĺžka = 21.285241 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2918 | IDobjektu = 701-1796/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 13.zastavenie; Snímanie Krista z kríža | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia11.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA KRÍŽOVEJ CESTY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293648 | dĺžka = 21.285346 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2919 | IDobjektu = 701-1796/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 14.zastavenie; Ukladanie Krista do hrobu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov Kalvária 17 Slovakia10.jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293264 | dĺžka = 21.284935 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2920 | IDobjektu = 701-1796/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Márie Magdalény | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol povýšenia Sv. kríža (Bardejovské kúpele) 3.JPG | Commonscat = Exaltation of the Holy Cross church, Bardejovské Kúpele | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32863 | dĺžka = 21.27081 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2044 | IDobjektu = 701-1799/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Kríža | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MOST S KAPLNKOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovská Zábava ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.259144 | dĺžka = 21.251158 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-11126/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kamenný; Most s kap.sv.Jána Nepomuckého | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia71v.jpg | Commonscat = Popular spring, Bardejovské Kúpele | Názov = PAVILÓN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské Kúpele 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.328598 | dĺžka = 21.271462 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 0 | IDobjektu = 701-11725/0 | Stav = 2010-12-06 | Unifikovaný názov NKP = stĺpový - Ľudový prameň | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = BardejovskeKupele11Slovakia84.JPG | Commonscat = Dukla, Bardejovské Kúpele | Názov = HOTEL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29799 | dĺžka = 21.27373 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2001 | IDobjektu = 701-11670/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = hotel Dukla,hotel Széchenyi | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia17.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 45 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33252 | dĺžka = 21.26594 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2008 | IDobjektu = 701-11767/0 | Stav = 2011-04-12 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Yveta,býv.Vila Rayon | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia27.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 50 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33128 | dĺžka = 21.26269 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2015 | IDobjektu = 701-11750/0 | Stav = 2011-01-03 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Zora,Vila Lastovička | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia18.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 53 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33118 | dĺžka = 21.26473 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2018 | IDobjektu = 701-11727/0 | Stav = 2013-12-13 | Unifikovaný názov NKP = solitér - vila Anna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia25.jpg | Commonscat = Orol, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 75 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32776 | dĺžka = 21.27078 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2046 | IDobjektu = 701-11686/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér; Vila Orol,liečebný dom Orlík | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia15.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 2004 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33197 | dĺžka = 21.26773 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2004 | IDobjektu = 701-11759/0 | Stav = 2011-03-01 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Diana | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia16.jpg | Commonscat = | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 2006 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33232 | dĺžka = 21.26665 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2006 | IDobjektu = 701-11761/0 | Stav = 2011-03-02 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Carola | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia43.jpg | Commonscat = Károly, Bardejovské Kúpele | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bardejovské kúpele 2770 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.33056 | dĺžka = 21.27016 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2770 | IDobjektu = 701-11760/0 | Stav = 2011-03-01 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Vila Károly | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bašta v Bardejove (2009).JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Baštová ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29156 | dĺžka = 21.27349 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Školská bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292638 | dĺžka = 21.273064 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1725/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Evanjelický chrám v Bardejove.JPG | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = Evanjelický kostol v Bardejove | Názov_článku = Evanjelický kostol | Adresa = Dlhý rad 67 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2943 | dĺžka = 21.27642 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1788/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorná bašta.JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Františkánska ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.290890 | dĺžka = 21.274429 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2960 | IDobjektu = 701-1665/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kláštorná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia33.jpg | Commonscat = | Názov = KLÁŠTOR FRANTIŠKÁNOV | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Františkánska ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29108 | dĺžka = 21.27449 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 139 | IDobjektu = 701-1781/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = františkánsky kláštor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol sv. Jána Krstiteľa (Bardejov 2009).JPG | Commonscat = Church of St. John the Baptist (Bardejov) | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Františkánska ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29126 | dĺžka = 21.27449 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 141 | IDobjektu = 701-1781/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Jána Krstiteľa; františkánsky | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Hviezdoslavova č. 3, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29292 | dĺžka = 21.27443 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 99 | IDobjektu = 701-1729/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29277 | dĺžka = 21.27430 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 107 | IDobjektu = 701-1723/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Hviezdoslavova č. 6, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29276 | dĺžka = 21.27414 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1724/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Hviezdoslavova č. 8, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29271 | dĺžka = 21.27382 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 106,3012 | IDobjektu = 701-1749/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SKLAD | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29270 | dĺžka = 21.27221 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 103 | IDobjektu = 701-1727/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solnica,colnica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Skola.ssos.JPG | Commonscat = | Názov = GYMNÁZIUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29245 | dĺžka = 21.27259 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 105 | IDobjektu = 701-1726/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia45.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2901017 | dĺžka = 21.2725181 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1274/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jirásek A.; 1851-1930,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia53.jpg | Commonscat = Temple of Saints Peter and Paul (Bardejov) | Názov = KOSTOL | Článok = Chrám svätých Petra a Pavla (Bardejov) | Názov_článku = Chrám svätých Petra a Pavla | Adresa = Jiráskova ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29080 | dĺžka = 21.27332 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1785/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = gr.k.sv.Petra a Pavla | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NEMOCNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.290507 | dĺžka = 21.273994 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 183 | IDobjektu = 701-12061/1 | Stav = 2017-04-24 | Unifikovaný názov NKP = krajská nemoc.,st.psychiatria | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291601 | dĺžka = 21.272527 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 176 | IDobjektu = 701-1784/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = STĹP LAMPOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Jiráskova ul. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2903123 | dĺžka = 21.2739381 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1786/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = lampový; Lampový stĺp | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia52.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29151 | dĺžka = 21.27391 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 137 | IDobjektu = 701-1740/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291905 | dĺžka = 21.273764 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 133 | IDobjektu = 701-1741/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 9.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29201 | dĺžka = 21.27378 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 132 | IDobjektu = 701-1742/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, synagóga.JPG | Commonscat = | Názov = SYNAGÓGA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29208 | dĺžka = 21.27374 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 131 | IDobjektu = 701-1743/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 16.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29230 | dĺžka = 21.27365 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 128 | IDobjektu = 701-11914/0 | Stav = 2013-08-26 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29217 | dĺžka = 21.27370 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1744/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 13.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29227 | dĺžka = 21.27392 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 117 | IDobjektu = 701-1750/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 19 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29248 | dĺžka = 21.27359 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 126 | IDobjektu = 701-1745/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 20 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29255 | dĺžka = 21.27357 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 125 | IDobjektu = 701-1746/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Kláštorská 21.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 21 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29266 | dĺžka = 21.27357 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 738 | IDobjektu = 701-1747/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29276 | dĺžka = 21.27371 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 123 | IDobjektu = 701-1728/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kláštorská ul. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292956 | dĺžka = 21.273547 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 122 | IDobjektu = 701-1748/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Krumpholzianum | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov-AlteSynagoge_(5).jpg | Commonscat = | Názov = SYNAGÓGA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mlynská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294393 | dĺžka = 21.268654 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1789/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ortodoxná; Veľká synagóga | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUDOVA ZHROMAŽDENIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mlynská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294170 | dĺžka = 21.268643 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1789/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Beth Hamidraš,modlitebňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov - synagogue.jpg | Commonscat = | Názov = KÚPELE ŽIDOVSKÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mlynská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293994 | dĺžka = 21.268496 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1789/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = židovské; Mikve,expanz.veža,kotolňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov (20).jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29299 | dĺžka = 21.27851 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Veľká bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia36.jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29375 | dĺžka = 21.27448 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = severná; Archívna bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov (2009).JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29416 | dĺžka = 21.27806 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Renesančná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bartfeld - Wehrturm.jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29114 | dĺžka = 21.27829 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 94 | IDobjektu = 701-1665/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hrubá bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov,_2022_(63).jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294300 | dĺžka = 21.278425 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 930 | IDobjektu = 701-1665/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = severovýchodná; Severovýchodná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = City_walls_of_Bardejov.jpg | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29292 | dĺžka = 21.27879 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kráľovská,Červená bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Malá bašta, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Na hradbách ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29109 | dĺžka = 21.27804 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/16 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Malá bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Partizánska ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1664/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Andraščík J.; 1799-1853,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Kostol sv. Michala, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Partizánska ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29298 | dĺžka = 21.26429 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 617 | IDobjektu = 701-1790/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Michala; kostol sv.Michala | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Prešovská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2815468 | dĺžka = 21.2697316 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1663/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v I.sv.v. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Pri Mnichovskom potoku | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.294301 | dĺžka = 21.278425 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1797/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = kaplnka sv.Trojice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Prešovská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.28734 | dĺžka = 21.27458 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1787/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Jakuba staršieho; kostol sv.Jakuba | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Okresná knižnica Bardejov.jpg | Commonscat = | Názov = KNIŽNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29421 | dĺžka = 21.27601 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 1 | IDobjektu = 701-4427/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Okresná knižnica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 3, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = FARA PAMÄTNÁ I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29377 | dĺžka = 21.27618 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 701-1273/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 3, Bardejov - 1.JPG | Commonscat = | Názov = FARA PAMÄTNÁ II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29373 | dĺžka = 21.27569 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 3/A | IDobjektu = 701-1273/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.; Stará fara | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 3 | IDobjektu = 701-1273/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Andraščík J.; 1799-1853,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 4, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29360 | dĺžka = 21.27615 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 4 | IDobjektu = 701-1684/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 5, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29365 | dĺžka = 21.27618 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 5 | IDobjektu = 701-1685/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 6, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29355 | dĺžka = 21.27622 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 6 | IDobjektu = 701-1686/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 9, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29317 | dĺžka = 21.27632 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 9 | IDobjektu = 701-1775/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 10, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29285 | dĺžka = 21.27642 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 10 | IDobjektu = 701-1687/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 11, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29269 | dĺžka = 21.27677 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 11 | IDobjektu = 701-1688/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 12, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29266 | dĺžka = 21.27641 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 12 | IDobjektu = 701-1689/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 13, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29258 | dĺžka = 21.27641 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 13 | IDobjektu = 701-1690/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 14, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29249 | dĺžka = 21.27641 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 14 | IDobjektu = 701-1691/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 15, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29239 | dĺžka = 21.27639 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 15 | IDobjektu = 701-1692/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 16, mestský úrad, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29220 | dĺžka = 21.27639 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 16 | IDobjektu = 701-1693/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Mestský úrad | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 17, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29205 | dĺžka = 21.27637 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 17 | IDobjektu = 701-1694/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 18, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29197 | dĺžka = 21.27636 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 18 | IDobjektu = 701-1695/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 19, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 19 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29188 | dĺžka = 21.27634 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 19 | IDobjektu = 701-1696/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 20, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 20 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29179 | dĺžka = 21.27633 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 20 | IDobjektu = 701-1697/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 21, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 21 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29170 | dĺžka = 21.27631 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 21 | IDobjektu = 701-1698/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 22, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29161 | dĺžka = 21.27630 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 22 | IDobjektu = 701-1699/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 23, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29150 | dĺžka = 21.27607 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 23 | IDobjektu = 701-1700/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový,radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 24, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 24 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29147 | dĺžka = 21.27601 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 24 | IDobjektu = 701-1701/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 25, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 25 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29148 | dĺžka = 21.27587 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 25 | IDobjektu = 701-1702/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov 18.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27571 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 26 | IDobjektu = 701-1703/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 27, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 27 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27560 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 27 | IDobjektu = 701-1704/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 28, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 28 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29159 | dĺžka = 21.27528 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 28 | IDobjektu = 701-1705/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 29, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 29 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29168 | dĺžka = 21.27526 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 29 | IDobjektu = 701-1706/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 30, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 30 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29176 | dĺžka = 21.27524 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 30 | IDobjektu = 701-1707/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia15.jpg | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 30 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29176 | dĺžka = 21.27524 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 30 | IDobjektu = 701-1707/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sov.armádne veliteľstvo | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 31, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 31 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29185 | dĺžka = 21.27524 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 31 | IDobjektu = 701-1708/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÝPKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 31 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291830 | dĺžka = 21.274770 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 2718 | IDobjektu = 701-1708/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = murovaná | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 32, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 32 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29194 | dĺžka = 21.27523 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 32 | IDobjektu = 701-1709/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 33, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 33 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29202 | dĺžka = 21.27521 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 33 | IDobjektu = 701-1710/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 34, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 34 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29210 | dĺžka = 21.27520 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 34 | IDobjektu = 701-1711/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia26.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29219 | dĺžka = 21.27519 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 35 | IDobjektu = 701-1712/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Dom potravín | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 36, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 36 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29229 | dĺžka = 21.27518 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 36 | IDobjektu = 701-1713/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 37, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 37 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29236 | dĺžka = 21.27517 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 37 | IDobjektu = 701-1714/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 38, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29244 | dĺžka = 21.27517 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 38 | IDobjektu = 701-1715/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 39, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 39 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29254 | dĺžka = 21.27515 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 39 | IDobjektu = 701-1716/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 40, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 40 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29262 | dĺžka = 21.27514 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 40 | IDobjektu = 701-1717/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 41, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 41 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29270 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 41 | IDobjektu = 701-1272/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 41 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29270 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 41 | IDobjektu = 701-1272/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kéler Vojtech; 1820-1882,skladateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 42, Bardejov - 1.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 42 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29279 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 42 | IDobjektu = 701-1719/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 43, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 43 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29296 | dĺžka = 21.27512 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 43 | IDobjektu = 701-1720/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 44, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 44 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29304 | dĺžka = 21.27510 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 44 | IDobjektu = 701-1721/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radničné nám. č. 46, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 46 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29322 | dĺžka = 21.27506 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 46 | IDobjektu = 701-1722/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný; Čedok | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov bazylika 16.08.08 p.jpg | Commonscat = Basilica of St Giles, Bardejov | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 47 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.293374 | dĺžka = 21.275775 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 47 | IDobjektu = 701-1679/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Egídia; bazilika sv.Egídia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov10Slovakia19.JPG | Commonscat = | Názov = SOCHA-KÓPIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29321 | dĺžka = 21.27543 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1680/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = sv.Florián; kópia sochy sv.Floriána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Radnica, Bardejov.JPG | Commonscat = Historical Town Hall (Bardejov) | Názov = RADNICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 48 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.292574 | dĺžka = 21.276042 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 48 | IDobjektu = 701-1677/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov humanisticke gymnazium.jpg | Commonscat = | Názov = GYMNÁZIUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 49 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29378 | dĺžka = 21.27575 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 49 | IDobjektu = 701-1678/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Katolícky kruh | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Radničné nám. 49 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 49 | IDobjektu = 701-1678/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = vznik tlačiarne | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BARBAKÁN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = fragmenty 4; Horná brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Rhodyho 1.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29132 | dĺžka = 21.27555 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 142 | IDobjektu = 701-1731/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Rhodyho 2.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29128 | dĺžka = 21.27530 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 112 | IDobjektu = 701-1732/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Rhodyho 3.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29119 | dĺžka = 21.27530 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 114 | IDobjektu = 701-1733/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29103 | dĺžka = 21.27529 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 115 | IDobjektu = 701-1734/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29093 | dĺžka = 21.27529 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 116,143,144 | IDobjektu = 701-1735/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Prašná bašta.JPG | Commonscat = | Názov = BAŠTA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29083 | dĺžka = 21.27529 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Prašná bašta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MOST | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Rhódyho ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29046 | dĺžka = 21.27535 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = oblúkový; bývalá mestská brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov - panoramio (1).jpg | Commonscat = | Názov = KAPLNKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Slovenská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29884 | dĺžka = 21.28008 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1793/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Anny | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Slovenská ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.2988766 | dĺžka = 21.2806713 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1794/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jozef II.-návšteva; +odovzdanie mostu | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia22.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291830 | dĺžka = 21.274770 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1865/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Priateľstva a vďaky | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov11Slovakia42.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.291830 | dĺžka = 21.274770 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1783/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Winter J.; Obrana mesta r.1680 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov-Dolna brana1.jpg | Commonscat = | Názov = VEŽA BRÁNOVÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29420 | dĺžka = 21.27930 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dolná brána,mestská brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov-Dolna brana2.jpg | Commonscat = | Názov = MOST | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29438 | dĺžka = 21.27939 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1665/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dolná brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 1.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29398 | dĺžka = 21.27870 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 52 | IDobjektu = 701-1764/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 3.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29393 | dĺžka = 21.27856 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 53 | IDobjektu = 701-1765/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 4.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29400 | dĺžka = 21.27827 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 90 | IDobjektu = 701-1760/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 5.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29388 | dĺžka = 21.27845 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 54 | IDobjektu = 701-1766/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 6.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 6 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29394 | dĺžka = 21.27816 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 89 | IDobjektu = 701-1759/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 7.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29384 | dĺžka = 21.27835 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 964 | IDobjektu = 701-1767/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, penzión Hradby.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 8 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29389 | dĺžka = 21.27804 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 88 | IDobjektu = 701-1758/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 9.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29380 | dĺžka = 21.27818 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 965 | IDobjektu = 701-1768/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 10.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29386 | dĺžka = 21.27792 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 87 | IDobjektu = 701-1757/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 11.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29375 | dĺžka = 21.27805 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 966 | IDobjektu = 701-1769/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 12.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29381 | dĺžka = 21.27778 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 86 | IDobjektu = 701-1756/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 14.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 14 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29379 | dĺžka = 21.27766 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 85 | IDobjektu = 701-1755/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Garžoľ.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29374 | dĺžka = 21.27754 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 84 | IDobjektu = 701-1754/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný; Hostinec na hradbách | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 17.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29337 | dĺžka = 21.27773 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 59 | IDobjektu = 701-1770/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 19.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 19 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29328 | dĺžka = 21.27775 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 60 | IDobjektu = 701-1771/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 22.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 22 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29329 | dĺžka = 21.27750 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 81 | IDobjektu = 701-1753/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29310 | dĺžka = 21.27780 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 62 | IDobjektu = 701-1772/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 25 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29304 | dĺžka = 21.27780 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 63 | IDobjektu = 701-1773/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 26.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 26 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29278 | dĺžka = 21.27755 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 79 | IDobjektu = 701-1752/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 27.JPG | Commonscat = | Názov = PIVNICA DOMU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 27 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29296 | dĺžka = 21.27781 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 64 | IDobjektu = 701-1774/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Stöcklova 35.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29253 | dĺžka = 21.27775 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 68 | IDobjektu = 701-11934/1 | Stav = 2013-09-23 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29167 | dĺžka = 21.27744 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 75 | IDobjektu = 701-1751/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BARBAKÁN | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Stöcklova ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 959 | IDobjektu = 701-1665/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = brána mestská; Dolná brána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CINTORÍN ŽIDOVSKÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Tehelná ul. 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1795/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Starý židovský cint. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 1, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29144 | dĺžka = 21.27629 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-1700/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 2, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27642 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 156 | IDobjektu = 701-1780/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 3, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM REMESELNÍCKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29143 | dĺžka = 21.27656 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 157 | IDobjektu = 701-1779/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 4, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29141 | dĺžka = 21.27668 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 158 | IDobjektu = 701-1778/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = radový; Býv.mestské temnice | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Veterná ul. 10, Katov dom, Bardejov.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 10 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29144 | dĺžka = 21.27706 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 168 | IDobjektu = 701-1777/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný; Katov dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov, Veterná 12.JPG | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Veterná ul. 12 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.29137 | dĺžka = 21.27721 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejov | Súpisné_číslo = 163 | IDobjektu = 701-11915/0 | Stav = 2013-09-02 | Unifikovaný názov NKP = priechodový,radový - meštiansky dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejov 25 Slovakia 1.jpg | Commonscat = | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.30156 | dĺžka = 21.31649 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejovská Nová Ves | Súpisné_číslo = 1861 | IDobjektu = 701-161/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.Narodenia P.M. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Bardejovská Nová Ves | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-162/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = rod.Villesz | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Bardejovské Kúpele 17 Slovakia14.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.32254 | dĺžka = 21.29281 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Dlhá Lúka | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 701-171/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Serédi, Gašpar; ?-1566,krajinský hodnost. | Popis = Lit.: ŠVANDA, Petr: Starý príbeh v novom rúchu. In: ''Monument revue'', roč. 4, 2015, č. 1, s. 16 - 19. Dostupné [https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument%20revue%201_2015.pdf on-line]. }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Prešovský | Okres = Bardejov | Obec = Bardejov }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Bardejov}} [[Kategória:Bardejov| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Bardejov|Bardejov]] kd4bquva8gndvesutaemzzodtbn7xhg Kostol Sant'Andrea al Quirinale 0 462772 8356709 8195492 2026-08-15T21:15:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356709 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = | Druh kostola = | Celé meno = {{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale''}} | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Sant'Andrea al Quirinale.jpg | Popis obrázka = | Patrocínium = sv. [[Ondrej (apoštol)|Ondrej]] | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Taliansko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Lazio | Okres typ = | Okres = | Mesto typ = | Mesto = Rím | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = Via del Quirinale | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Gian Lorenzo Bernini | Sloh = barok | Výstavba = 1658{{--}}1678 | Dokončenie = | Rekonštrukcia = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = http://chiese.gesuiti.it/sant-andrea-al-quirinale | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Sant'Andrea al Quirinale''' ({{vjz|ita|''Chiesa di Sant'Andrea al Quirinale''}}, {{vjz|slk|''Kostol svätého Ondreja na Kvirináli''}}) je [[barok]]ová sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e. Jeden z klenotov rímskej barokovej architektúry a majstrovské dielo slávneho [[Gian Lorenzo Bernini|Gianlorenza Berniniho]] je po [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|Kostole il Gesù]] a [[Kostol Sant'Ignazio di Loyola|Kostole Sant'Ignazio di Loyola]] tretím rímskym kostolom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitskej]] rehole. == Stavebné dejiny == Počiatky dnešného kostola siahajú do dávneho stredoveku. Už pred 12. storočím na jednom zo siedmych starovekých [[Sedem pahorkov Ríma|rímskych pahorkov]] stál kostol zasvätený apoštolovi [[Ondrej (apoštol)|Ondrejovi]]. O jeho existencii svedčí pápežská bula z 11. storočia. Iným hmatateľným dôkazom je tzv. ''Catalogo di Cencio Camerario'', najstarší adresár kostolov v Ríme, ktorý zostavil [[camerlengo]] a neskorší pápež [[Honorius III.]] na konci 12. storočia. Kostol vo svojej pôvodnej podobe slúžil veriacim takmer štyri storočia. Dnešný chrám začal svoju históriu písať v šesťdesiatych rokoch 16. storočia. V roku 1565 ho ako darom od Giovannho Andreu Croeho, biskupa z Tivoli, dostali príslušníci jezuitskej rehole. Keďže výstavba nového kostola, vzhľadom na práce na hlavnom jezuitskom kostole il Gesù, nebola možná, pristúpilo sa iba k najnutnejším reštauračným prácam. Tie na pokyn generálneho predstaveného [[František Borgia|Francesca Borgiu]] vykonal rehoľný architekt Giovanni Tristan. Novou prístavbou bola kláštorná budova. Práce boli ukončené v roku 1568. Zaujímavosťou rehoľného domu, postaveného pre potreby jezuitského noviciátu, je fakt, že mnohí významní členovia rehole prežili časť svojho života medzi jeho múrmi. Z tých najznámejších to boli [[Alojz Gonzaga|Aloisius Gonzaga]], [[Roberto Bellarmino]] či známy poľský jezuita, pôvodom šľachtic [[Stanislaw Kostka]]. Ten posledné roky svojho života prežil v jezuitskom noviciáte pri Kostole Sant'Andrea a tu aj ako sedemnásťročný, 15. augusta 1568, zomrel (v kostole je pochovaný a v jeho izbe v kláštore, pod obrazom s Pannou Máriou a sväticami Agnesou, Dorotou a Barborou, diela [[Tomasso Minardi|Tomassa Minardiho]] z roku 1825, je umiestnená jeho mramorová socha na smrteľnom lôžku od francúzskeho sochára [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z rokov 1702 - 1703. [[Súbor:Lazio Roma SAndreaQuirinale tango7174.jpg|vľavo|náhľad|Pohľad do interiéru kostola]] Ďalšie osudy kostola výrazne ovplyvnila skutočnosť, že stál neďaleko vtedajšieho pápežského sídla (v [[Kvirinálsky palác|Kvirinálskom paláci]]). Pápež [[Inocent X.]] odmietol myšlienku na výstavbu nového kostola s odôvodnením, že v blízkosti pápežského paláca nesmie stáť žiadna iná veľká stavba. S prácam sa preto muselo počkať až na jeho nástupcu. [[Alexander VII.]] (pápežom v rokoch 1655 - 1667) nielenže výstavbu nového kostola v roku 1658 podporil a dokonca ho vzal pod svoju ochranu; po dokončení mal slúžiť aj ako pápežská kaplnka. Vypracovaním projektu a vedením stavby bol poverený pápežov obľúbenec Gian Lorenzo Bernini, ktorý v konečnej podobe vytvoril dielo hodné svojho mena. Traduje sa, že Bernini práce vykonal bez nároku na honorár; jedinou jeho požiadavkou bol denne čerstvo upečený bochník chleba z kláštornej kuchyne. Hotové dielo si vraj tak zamiloval, že podľa slov jeho syna Domenica, ho považoval za svoj jediný dokonalý výtvor a aj v starobe sem často chodil na bohoslužby. Až do 19. storočia kostol slúžil liturgickým účelom. V roku 1873 talianska vláda zabavila takmer všetky kláštory v Ríme a jezuiti museli Quirinál opustiť. Budovu kláštora prevzal štát a upravil ju pre potreby koruny (stal sa kráľovskou kaplnkou). Po zabavení bol kostol spravovaný kňazmi mimo rehoľu. V polovici 20. storočia boli priestory jezutom vrátené. Kostol celé toto obdobie prežil bez väčšej úhony. Viaceré kostoly v tesnom susedstve či bližšom okolí však také šťastie nemali. Z niekdajších ôsmich kostolov v oblasti medzi [[Piazza del Quirinale]] a Via di Santa Susanna bolo päť zničených úplne (Santa Chiara al Quirinale, Santa Maria Magdalena al Quirinale, Santa Teresa alle Quattro Fontane, Incarnazione del Verbo Divino a San Caio Via Porta Pia) a jeden bol odsvätený (Santi Gioacchino e Anna alle Quattro Fontane). == Prehliadka kostola == Kostol Sant'Andrea al Quirinale, majstrovské dielo Gian Lorenca Berniniho, je jedným z najkrajších príkladov barokového staviteľstva. Už pri pohľade na priečelie, otvárajúce sa do rušnej mestskej ulice, divák nadobúda mimoriadne silný vizuálny dojem. Vo svojej podstate jednoduché priečelie lemované po okrajoch [[Korintský sloh|korintskými]] [[Pilaster|pilastrami]] doplnil Bernini portikom, ktorý sa stal inšpiráciou aj pre staviteľov v neskorších obdobiach. Priečelie sa skladá vlastne z malej polkruhovej predsiene na dvoch stĺpoch, nad ktorou sa klenie veľký oblúk. Jeho vzhľad dokazuje, sa Bernini pri tvorbe inšpiroval priečelím kostola Santa Maria della Pace. Portál, prístupný po poloblúkovom schodisku, je zastrešený do priestoru vybiehajúcim poloblúkovým kládím, ktoré podopierajú dva nakoso postavené [[Iónsky sloh|iónske]] stĺpy. Kládie nesie volúty s kamenným erbom mecenášov stavby z rodu Pamphiljovcov. Celé priečelie zakončuje mohutný tympanón, šírkou presahujúci šírku priečelia. Bernini stavbu navrhol na priečne oválnom pôdoryse s vencom oválnych a pravouhlých kaplniek. Toto netradičné riešenie, zavrhujúce obvyklé poňatie pôdorysu stredovekých kostolov a katedrál s dlhou pretiahnutou loďou, má jeden cieľ - návštevníkov pohľad nasmerovať na priestor svätyne. Bernini všetko podriadil vizuálnemu účinku. === Interiér === Berniniho genialita a zmysel pre dokonalý dojem sa plne prejavili aj v interiéri chrámu. Osobité miestne podmienky viedli Berniniho k pôdorysnému riešeniu v podobe priečne situovanej elipsy; kratšia os zodpovedá smeru od vstupu k hlavnému oltáru a dlhšia šírke kostola. V mohutných múroch umiestnil okrem chóru veniec štyroch bočných kaplniek. Dômyselná a zložitá hra priamych línií a kriviek sa takmer stráca v prítmí chrámového interiéru. Jeho spodná časť z tmavého mramoru žiari teplým leskom, kým na kupole, predstavujúcej nebeskú klenbu, je všetko biele a zlaté. Prvá kaplnka vpravo od vchodu je zasvätená spoluzakladateľovi Spoločnosti Ježišovej [[František Xaverský|svätému Františkovi Xaverskému]] (''Cappella di San Francesco Saverio''). Výzdobu tvoria tri obrazy s výjavmi zo svätcovho života - ''Smrť Františka Xaverského'', ''Kázanie svätého Františka'' a ''Krst pohanskej kráľovnej'' - od [[Baciccio|Giovanniho Battistu Gaulliho]] zv. Baciccio. Hlavný obraz zachytávajúci smrť tohto patróna jezuitských misionárov v roku 1552 v Číne, vytvoril Baciccio v roku 1676. Ďalšou v poradí je kaplnka Utrpenia (''Cappella di Passione'') s troma obrazmi zachytávajúcimi utrpenie Krista od [[Giacinto Brandi|Giacinta Brandiho]] z roku 1682. V kaplnke nájdeme aj pomník sardínskeho kráľa Karola Emanuela IV. Savojského (1751 - 1819), ktorý v roku 1802 abdikoval na trón a v tunajšom jezuitskom konvente zomrel. [[Súbor:SStanislausKostka01.jpg|náhľad|[[Pierre Le Gros]], ''Smrť Stanislawa Kostku'', 1702 - 1703. Mramorová socha mladého jezuitu v jeho kláštornej izbe]] Vľavo od hlavného oltára sa nachádza kaplnka zasvätená [[Stanislaw Kostka|Stanislawovi Kostkovi]] (''Cappella di Santo Stanislao Kostka''). V kaplnke sú pod oltárom, v schránke z lazuritu a bronzu (dielo [[Pierre Le Gros|Pierra Le Grosa]] z roku 1716), uložené ostatky tohto mladého jezuitu. Oproti kaplnke svätého Františka Xaverského (úplne vľavo) sa nachádza kaplnka zakladateľa jezuitskej rehole [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]] (''Cappella di Sant'Ignazio di Loyola''). Výzdobu kaplnky, ktorá sa pretiahla až do roku 1726, tvorí o.i. obraz zobrazujúci trojicu zakladateľov jezuitského rádu - [[Ignác z Loyoly|Ignáca z Loyoly]], [[František Xaverský|Františka Xaverského]] a [[František Borgia|Františka Borgiu]] - v sprievode [[Alojz Gonzaga|Aloisia Gonzagu]], ktorého kanonizácia sa konala práve v roku dokončenia výzdoby kaplnky. Priestor svätyne opticky ohraničuje štvorica kanelovaných korintských stĺpov zo zeleného mramoru nesúcich zalomené kládie, ktoré korunuje segmentový štít. Na jeho vrchole dal Bernini umiestniť bielu postavu patróna kostola v oslavnej póze. Na svätca, vlastne na jeho skon, poukazuje nad oltárnou menzou umiestnený obraz ''Umučenie svätého Ondreja'', dielo [[Guglielmo Cortesi|Guglielma Cortesiho]] (vl. menom Guillaume Courtois), francúzsko-talianskeho maliara, z roku 1668. Modro namaľované steny svätyne vytvárajú pôsobivý kontrast so zlátenou plastikou nad oltárnym obrazom od [[Antonio Raggi|Antonia Raggiho]] obsahujúcou množstvo poletujúcich anjelov prichádzajúcich pre svätca s korunou mučeníkov. Spojenie svätcovho pozemského utrpenia a smrti na kríži a oslávenia v nebi malo byť pre jezuitských novicov výzvou - z mnohých sa stali misionári a nejedného z nich čakal osud prvých apoštolov. Celkový duchovný účinok dotvára denné svetlo, zalievajúce svätyňu z nenápadného okna. Návštevníka pri pohľade nahor zaujme kupola zdobená bohatou štukatúrou v tvare včelích plástov. == Zaujímavosť == Niekoľko desiatok metrov od Kostola Sant'Andrea al Quirinale, na križovatke ulíc, ktorá dostala svoje meno podľa štyroch malých fontán na jej rohoch, stojí ďalší skvost barokového staviteľstva, [[Kostol San Carlo alle Quattro Fontane]], dielo [[Francesco Borromini|Francesca Borrominiho]]. Kostol zasvätený [[Karol Boromejský|svätému Karolovi Boromejskému]] je o niečo starší ako svätoondrejský kostol a už od čias zrodu oboch stavieb sú obe predmetom porovnávania. Odborníci sa zhodujú v tom, že kým na Borrominiho stavbe sa uplatňuje „baroková matematika“, Bernini, celkom v štýle svojej tvorby, predstavil stavbu ako na grandióznom divadelnom javisku. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sant'Andrea al Quirinale}} == Externé odkazy == * [http://www.gesuitialquirinale.it/# Oficiálna stránka kostola] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150107135323/http://www.gesuitialquirinale.it/ |date=2015-01-07 }} == Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * M. Kitson, ''Umenie sveta - barok a rokoko'', Pallas, Bratislava, 1972 * O. J. Blažíček, ''Gianlorenzo Bernini'', Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha 1964 * [http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=2524 Sant´Andrea al Quirinale na RadioVaticana.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305145801/http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=2524 |date=2016-03-05 }} {{Turistické zaujímavosti Ríma}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Ríme|Andrea]] [[Kategória:Barokové kostoly v Taliansku]] [[Kategória:Gian Lorenzo Bernini]] [[KAtegória:Jezuitské kostoly]] [[Kategória:Titulárne kostoly]] ab78m42pfevbtdcjn4hhw3otqdfvvh3 Katalánska futbalová reprezentácia 0 463022 8356536 8296429 2026-08-15T14:39:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356536 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo | Meno = Katalánsko | Znak = | Prezývka = La Selecció | Asociácia = Catalonia Football Federation | Tréner = [[Johan Cruiff]] | Najviac štartov = | Najlepší strelec = [[Mariano Martín]] (6)| Prvý zápas = [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] – Katalánsko 7:0<br />([[Paríž]], [[Francúzsko]]; [[12. február]]a [[1912]]) | Najvyššia výhra = Katalánsko – [[Jamajská futbalová reprezentácia|Jamajka]] 6:0<br />([[Girona]], [[Španielsko]]; [[25. Máj |25. mája]] [[2022]]) | Najvyššia prehra = [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] – Katalánsko 7:0<br />([[Paríž]], [[Francúzsko]]; [[12. február|12. februára]] [[1912]])<br />[[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] – Katalánsko 7:0<br />([[Barcelona]], [[Španielsko]]; [[13. marec]] [[1924]])| Štarty MS = -| Prvá účasť MS = -| Najlepší výsledok MS = -| Kontinentálne majstrovstvá = -| Štarty MR = -| Prvá účasť MR = -| Najlepší výsledok MR = | vzor_lp1=_catalonia2010-away| vzor_t1 =_catalonia2010-away| vzor_pp1 =_catalonia2010-away| ľavéplece1=000000|telo1 = 000000 | pravéplece1 = 000000|trenírky1 = 000000|ponožky1 = 000000 | vzor_lp2=_catalonia2010 |vzor_t2=_catalonia2010 |vzor_pp2=_catalonia2010 | ľavéplece2=FFFF00|telo2=FFFF00| pravéplece2=FFFF00|trenírky2=EE3322|ponožky2= EE3322 }} '''Katalánská futbalová reprezentácia''' je futbalový tím, ktorý reprezentuje [[Katalánsko]]. Katalánsko nie je členom [[FIFA]] ani [[UEFA]], a preto sa nezúčastňuje [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstiev sveta]] ani [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstiev Európy]], na týchto súťažiach môžu hráči Katalánska hrať len v drese [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielska]]. Katalánsky futbalový zväz sa pokúšal stať členom UEFA, ale vždy tieto snahy stroskotali na odmietavom stanovisku Španielska. I napriek tomu od roku [[1904]] odohralo Katalánsko cez 200 zápasov. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.fcf.cat/pub/home.asp Oficiálne stránky katalánskej futbalovej reprezentácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091223210501/http://www.fcf.cat/pub/home.asp |date=2009-12-23 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Katalánská fotbalová reprezentace|9444567}} [[Kategória:Katalánske národné družstvá|Futbal]] [[Kategória:Futbal v Španielsku]] or8yrcl62xgijej4gyzbcxghl0m09bi Kláštor Kostanjevica 0 474654 8356566 7433814 2026-08-15T17:41:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356566 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Kostanjevica-grad-samostan-3.JPG|thumb|Kláštor Kostanjevica]] '''Kláštor Kostanjevica''' ''(Fons Sanctae Mariae, Mariabrunn)'' je bývalý [[cisterciánsky rád|cisterciánsky]] [[kláštor]] v [[slovinsko]]m meste [[Kostanjevica na Krku]]. Opátstvo založil v roku [[1234]] [[Korutánsko|korutánsky]] vojvoda [[Bernard II. Sponheimský]]. Materským kláštorom bol [[kláštor Viktring]] z [[kláštor Morimond|morimondského]] filiačného radu, odkiaľ prišiel prvotný [[konvent (náboženstvo)|konvent]]. Pri príležitosti založenia tu podľa kronikára [[Ján z Viktringu|Jána z Viktringu]] bola pochovaná vojvodova manželka [[Judita Přemyslovna (1201 - 1230)|Judita Přemyslovna]] spoločne so synom Bernardom.<ref name="kol565">{{Citácia knihy | meno= | priezvisko=kolektív| titul=Přemyslovci. Budování českého státu |vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny| miesto= Praha | rok=2009 | jazyk = |strany=565|isbn=978-80-7106-352-0 }}</ref> Kláštor bol zrušený za vlády [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kostanjevica na Krki monastery}} == Externé odkazy == * [http://www.burger.si/Kostanjevica/Samostan/uvod.htm Fotografie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090911190511/http://www.burger.si/Kostanjevica/Samostan/uvod.htm |date=2009-09-11 }} * [http://www.galerija-bj.si/ Kláštorná galéria] == Zdroj == {{Preklad|cs|Klášter Kostanjevica|6387777}} [[Kategória:Cisterciánske kláštory|Kostanjevica]] [[Kategória:Kláštory v Slovinsku|Kostanjevica]] [[Kategória:Gotické stavby v Slovinsku]] [[Kategória:Kráľovské pohrebiská]] 1bsk0ddn3wk78jea4g0l65pgf5eer4c Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2012 4 475420 8356636 7145126 2026-08-15T19:10:28Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356636 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 30. december 2012 - ''sme.sk'': [http://tech.sme.sk/c/6651729/slovenskej-wikipedii-dominoval-hokejovy-sampionat.html Slovenskej Wikipédii dominoval hokejový šampionát] * 29. december 2012 - ''linuxexpres.cz'': [http://www.linuxexpres.cz/wikimedia-vybrala-25-milionu-za-9-dni Wikimedia vybrala 25 milionů za 9 dní] * 19. december 2012 - ''root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/wikipedia-prechazi-na-mariadb/ Wikipedia přechází na MariaDB] * 18. december 2012 - ''mediamania.tyden.cz'': [http://mediamania.tyden.cz/rubriky/online/ceska-wikipedia-ma-jiz-vice-nez-ctvrt-milionu-clanku_255705.html Česká Wikipedie má již více než čtvrt milionu článků] * 13. december 2012 - ''root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/wikipedia-si-hraje-s-wysiwyg-editorem/ Wikipedia si hraje s WYSIWYG editorem] * 10. december 2012 - ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/zpravicky/wikipedia-umozni-kontrolu-zmen-pred-zviditelnenim/ Wikipedia umožní kontrolu změn před zviditelněním] == November == * 22. november 2012 - ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/clanky/creative-commons-a-wikipedie-videoprednaska/sc-3-a-166463/default.aspx Creative Commons a Wikipedie (videopřednáška)] * 16. november 2012 - ''cnews.cz'': [http://www.cnews.cz/wikipedia-prosi-o-penize-aby-mohla-zit-i-pristi-rok Wikipedia prosí o peníze, aby mohla žít i příští rok] * 13. november 2012 - ''tech.sme.sk'': [http://tech.sme.sk/c/6601687/wikipedia-bude-mat-videa.html Wikipédia bude mať videá] == Október == * 31. október 2012 - ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/novinky/mobilni-wikipedia-zdarma-pro-chude-nese-vysledky-8024 Mobilní Wikipedia zdarma pro chudé nese výsledky] * 26. október 2012 - ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/clanky/jan-handl-temna-stranka-wikipedie/ Temná stránka Wikipedie] * 24. október 2012 - ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/zpravicky/wikipedia-redesignovala-mobilni-web-duraz-klade-na-citelnost-textu/ Wikipedia redesignovala mobilní web, důraz klade na čitelnost textů] * 17. október 2012 - ''blog.sme.sk'': [http://matusov.blog.sme.sk/c/310834/Objavili-najblizsiu-exoplanetu-Wikipedia-to-vedela-prva.html Objavili najbližšiu exoplanétu - Wikipédia to vedela prvá] * 16. október 2012 – ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/novinky/pristup-k-wikipedii-bez-poplatku-za-data-nyni-pro-vice-zemi-7898 Přístup k Wikipedii bez poplatků za data nyní pro více zemí] * 8. október 2012 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/zpravicky/microsoft-poslal-zadost-o-blokovani-obsahu-bbc-wikipedie-i-vlady-spojenych-statu/ Microsoft poslal žádost o blokování obsahu BBC, Wikipedie i vlády Spojených států] * 3. október 2012 – ''literarky.cz'': [http://www.literarky.cz/kultura/literatura/11791-philip-roth-vs-wikipedie Philip Roth vs. Wikipedie] == September == * 30. september 2012 – ''mobilmania.cz'': [http://www.mobilmania.cz/clanky/qrpedia-a-praha-10-qr-kod-na-kazde-pamatce/sc-3-a-1321691/default.aspx QRpedia a Praha 10: QR kód na každé památce] * 18. september 2012 – ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/bleskovky/anglicka-wikipedie-umi-vytvorit-elektronickou-knihu/sc-4-a-165468/default.aspx Anglická Wikipedie umí vytvořit elektronickou knihu] * 13. september 2012 – ''literarni.cz'': [http://www.literarni.cz/rubriky/aktualni/zpravy/philip-roth-si-stezuje-wikipedii_9333.html Philip Roth si stěžuje Wikipedii. Psala o jeho knize nesmysly] * 7. september 2012 – ''skandinavskydum.cz'': [http://www.skandinavskydum.cz/h-ibsen-strindberg-v-plne-parade-na-ceske-wikipedii H. Ibsen a A. Strindberg v plné parádě na české Wikipedii] == August == * 31. august 2012 – ''tyden.cz'': [http://www.tyden.cz/rubriky/media/internet/wikipedia-vyhlasila-soutez-ve-fotografovani-pamatek_244646.html Wikipedia vyhlásila soutěž ve fotografování památek] * 10. august 2012 – ''aktualne.centrum.cz'': [http://aktualne.centrum.cz/zahranici/amerika/clanek.phtml?id=754134 Wikipedia zamkla Romneyho profil, na vině je komik] '''Perlička''' z knihy [[Stephen King]] - ''[[22. 11. 1963]]'' (Vydavateľstvo: Ikar, 2012). Strana 555: „Možno si otvorím Wikipédiu a dočítam sa, že strelec bol predsa len ukrytý na tom trávnatom pahorku. Alebo na streche súdnej budovy s väznicou na Houston Street, a nemal manlicherku z katalógu, ale zbraň hodnú armádneho ostrostrelca? Alebo že sa ukryl v jarku na Elm Street a periskopom sledoval príchod prezidentského sprievodu, ako tvrdili niektorí ešte vyšinutejší konšpirátori?“ * 7. august 2012 – ''pocitace.sme.sk'': [http://pocitace.sme.sk/c/6487252/wikipedia-mala-vypadok.html Wikipedia mala výpadok] == Júl == * 19. júl 2012 – ''aktualne.centrum.cz'': [http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=751913 Rusko utahuje virtuální šrouby, web se bojí cenzury] * 10. júl 2012 – ''novinky.cz'': [http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/272791-wikipedie-v-rusku-se-odmlcela-na-protest-proti-chystanemu-zakonu.html Wikipedie v Rusku se odmlčela na protest proti chystanému zákonu] * 10. júl 2012 – ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/bleskovky/rusku-hrozi-cenzura-internetu-wikipedia-protestuje/sc-4-a-164449/default.aspx Rusku hrozí cenzura internetu, Wikipedia protestuje] * 5. júl 2012 – ''medialne.etrend.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet-spravy/tiche-vojny-wikipedie.html Tiché vojny Wikipédie] == Jún == * 25. jún 2012 – ''zpravy.ihned.cz'': [http://zpravy.ihned.cz/svet-evropa/c1-56294010-zakladatel-wikipedie-haji-britskeho-studenta-hrozi-mu-10-let-za-sdileni-odkazu Zakladatel Wikipedie hájí britského studenta. Hrozí mu 10 let za sdílení odkazů] * 21. jún 2012 – ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/novinky/wikistats-odhaluji-aktualni-trendy-podle-editaci-wikipedie-7040 WikiStats odhalují aktuální trendy podle editací Wikipedie] * 20. jún 2012 – ''plosone.org'': [http://www.plosone.org/article/info:doi/10.1371/journal.pone.0038869 Dynamics of Conflicts in Wikipedia] * 11. jún 2012 – ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/tiskove-zpravy/spoluprace-wikipedie-s-uciteli-raketove-vzrusta/sc-5-a-164104/default.aspx Spolupráce Wikipedie s učiteli raketově vzrůstá] == Máj == * 29. máj 2012 – ''chip.cz'': [http://www.chip.cz/clanky/internet/2012/05/wiki-nase-sila-spociva-ve-vedeni Digitální světová náboženství Wiki: Naše síla spočívá ve vědění] * 24. máj 2012 – ''m-journal.cz'': [http://www.m-journal.cz/cs/aktuality/ma-wikipedia-atraktivniho-protivnika-learnist-je-chytry-pinterest__s288x9172.html Má Wikipedia atraktivního protivníka? Learnist je “chytrý Pinterest”] * 18. máj 2012 – ''reflex.cz'': [http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/46346/mesto-plne-wikipedie-walesky-monmouth-se-stal-prvnim-zwikipedovanym-mestem.html Město plné Wikipedie. Waleský Monmouth se stal prvním "zwikipedovaným" městem] * 16. máj 2012 – ''computerworld.cz'': [http://computerworld.cz/bezpecnost/wikipedia-pozor-na-malware-ktery-vklada-reklamu-45034 Wikipedia: Pozor na malware, který vkládá reklamu] == Apríl == * 8. apríl 2012 – ''pcworld.cz'': [http://pcworld.cz/novinky/wikipedia-vymenila-google-maps-za-openstreetmaps-44109 Wikipedia vyměnila Google Maps za OpenStreetMaps] == Marec == * 28. marec 2012 – ''lidovky.cz'': [http://www.lidovky.cz/anglicky-nazev-letiste-vaclava-havla-bavi-internetove-recesisty-ph3-/ln_domov.asp?c=A120327_111202_ln_domov_mev Zpackaný název Havlova letiště baví, parodují jej i trika] * 26. marec 2012 – ''zpravy.idnes.cz'': [http://zpravy.idnes.cz/merahova-posmrtna-popularita-stoupa-dwc-/zahranicni.aspx?c=A120326_172125_zahranicni_ts Posmrtná popularita vraha z Toulouse stoupá na Facebooku i Wikipedii] * 13. marec 2012 – ''tyinternety.cz/novinky'': [http://www.tyinternety.cz/novinky/zakladatel-wikipedie-bude-radit-britske-vlade-v-otervenosti-6332 Zakladatel Wikipedie bude radit britské vládě v otevřenosti] * 13. marec 2012 – ''czech.ruvr.ru'': [http://czech.ruvr.ru/2012_03_13/68369707/ Wikipedia je pro život v Rusku důležitější, než Komunistická strana] == Február == * 26. február 2012 – ''ibtimes.com'': [http://www.ibtimes.com/articles/304675/20120226/rip-rowan-atkinson-mr-bean-twitter-really.htm R.I.P. Rowan Atkinson: Mr. Bean Becomes Twitter Death Hoax Victim, Wikipedia Befooled [PHOTO]] * 2. február 2012 – ''ihned.cz'': [http://ihned.cz//c4-10102860-54591950-J00000_d-wikipedia-pripomina-celosvetove-hlasovani-o-tom-co-si-chce-lidstvo-pamatovat-a-co-zapomenout-navzdy Wikipedia připomíná celosvětové hlasovaní o tom, co si chce lidstvo pamatovat a co zapomenout navždy] == Január == * 25. január 2012 – ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/novinky/pres-orange-bude-v-africe-wikipedia-zdarma1-5922 Přes Orange bude v Africe Wikipedie zdarma] * 20. január 2012 – ''spravy.pravda.sk'': [http://spravy.pravda.sk/politikov-vyplasila-vypnuta-wikipedia-fcj-/sk_svet.asp?c=A120120_110120_sk_svet_p09 Politikov vyplašila vypnutá Wikipedia] * 19. január 2012 – ''svetandroida.cz'': [http://www.svetandroida.cz/wikipedia-vypustila-svou-oficialni-aplikaci-201201 Wikipedia vypustila svou oficiální aplikaci] * 19. január 2012 – ''rozhlas.sk'': [http://www.rozhlas.sk/Zakon-o-internete?l=1&c=0&i=28484&p=1 Zákon o internete] * 18. január 2012 – ''ta3.com'': [http://www.ta3.com/clanok/7818/wikipedia-protestuje-proti-spornemu-zakonu-na-jeden-den-sa-vypla.html Wikipédia protestuje proti spornému zákonu, na jeden deň sa vypla] * 18. január 2012 – ''medialne.etrend.sk/internet-spravy'': [http://medialne.etrend.sk/internet-spravy/anglicka-wikipedia-sa-dnes-na-protest-vypla.html Anglická Wikipedia sa dnes na protest vypla] * 18. január 2012 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/wikipedia-a-dalsie-weby-dnes-stmavli/sc-4-a-298539/default.aspx Wikipedia a ďalšie weby dnes stmavli] * 18. január 2012 – ''enovinky.sk'': [http://www.enovinky.sk/2012/01/wikipedia-vypla-sluzby-nesuhlasi-so-zakonom-o-piratstve/ Wikipedia vypla služby, nesúhlasí so zákonom o pirátstve] * 18. január 2012 – ''ceskatelevize.cz/ct24/svet'': [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/160931-wikipedia-stavkuje-na-protest-proti-zakonum-usa/ Wikipedia stávkuje na protest proti zákonům USA] * 18. január 2012 – ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/udalosti/obrazem-wikipedia-je-mimo-provoz-protestuji-i-google-ci-wordpress-5858 Obrazem: Wikipedia je mimo provoz, protestují i Google či WordPress] * 18. január 2012 – ''computerworld.cz'': [http://computerworld.cz/udalosti/wikipedia-zhasla-internet-v-usa-jde-do-stavky-44449 Wikipedia zhasla - internet v USA jde do stávky] * 18. január 2012 – ''cnews.cz'': [http://www.cnews.cz/sopa-pipa-proc-dnes-nejede-wikipedia-dalsi-weby SOPA a PIPA: proč dnes nejede Wikipedia a další weby] * 18. január 2012 – ''zpravy.ihned.cz'': [http://zpravy.ihned.cz/c1-54456320-wikipedia-ma-vypnuto-zakladateli-se-nelibi-chystane-protipiratske-zakony Wikipedia má vypnuto. Zakladateli se nelíbí chystané protipirátské zákony] * 18. január 2012 – ''rozhlas.sk'': [http://www.rozhlas.sk/Wikipedia-dnes-vypla-svoje-sluzby?l=1&c=0&i=28414&p=1 Wikipedia dnes vypla svoje služby] * 17. január 2012 – ''medialne.etrend.sk'': [http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/wikipedia-sa-na-den-vypne-na-protest-proti-navrhu-zakonov-v-usa.html Wikipédia na protest voči protipirátskym zákonom zhasne] * 17. január 2012 – ''pocitace.sme.sk'': [http://pocitace.sme.sk/c/6219553/wikipedia-sa-pre-protest-vypne.html Wikipédia sa pre protest vypne] * 17. január 2012 – ''rozhlas.sk'': [http://www.rozhlas.sk/Wikipedia-vypne-na-24-hodin?l=1&c=0&i=28391&p=1 Wikipedia vypne na 24 hodín] * 9. január 2012 – ''ceskatelevize.cz/ct24'': [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/159853-zivotopisy-novych-kardinalu-posbiral-vatikan-na-wikipedii/ Životopisy nových kardinálů posbíral Vatikán na Wikipedii] * 3. január 2012 – ''medialne.etrend.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet-spravy/wikipedia-ziskala-vlani-od-darcov-rekordnych-20-milionov-americkych-dolarov.html Wikipedia získala vlani od darcov rekordných 20 miliónov amerických dolárov] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 9leoa309h3wv6gc7byhwq82u2uwudv0 Language (pieseň) 0 488948 8356781 5711197 2026-08-16T06:59:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356781 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Language | z Albumu = | Interpret = [[Porter Robinson]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[Sťahovanie hudby|Digital download]] | Dátum vydania = 10. apríl 2012 (USA)<br>12. august 2012 (UK) | Nahrané = | Žáner = [[Electro house]] | Dĺžka = 3:13 | Vydavateľ = [[Big Beat Records]] (USA)<br>[[Ministry of Sound]] (UK) | Textár = | Skladateľ = | Producent = | URL text = | Certifikácie = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „The Wildcat“<br />(2011) | Tento singel = '''„Language“'''<br />(2012) | Nasledujúci singel = „[[Easy (skladba Portera Robinsona)|Easy]]“<br />(2013) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = {{Infobox extra chronológia | Interpret = [[Heather Bright]] | Farba pozadia = khaki | Predchádzajúci singel = „[[Don't Blame the Party (Mode)]]“<br>(2012) | Tento singel = '''„Language“'''<br>(2012) | Nasledujúci singel = „We Are the Sun“<br>(2013) }} }} „'''Language'''“ je skladba [[USA|amerického]] [[Hudobný producent|producenta]] a [[Diskotekár|DJa]] [[Elektronická tanečná hudba|elektronickej tanečnej hudby]] [[Porter Robinson|Portera Robinsona]], pričom vokály naspievala [[Heather Bright]], ktorá však nie je uvedená. Skladba bola v USA vydaná prostredníctvom vydavateľstva [[Big Beat Records]] a v podobe [[sťahovanie hudby|digital download]] dňa 10. apríla 2012. 12. augusta 2012 vyšla v Spojenom kráľovstve v EP balení cez vydavateľstvo [[Ministry of Sound]]. Debutovala na 9. mieste v rebríčku [[UK Singles Chart]]. ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | Hlavička = Digital download | titul1 = Language | poznámka1 = UK Edit | dĺžka1 = 3:19 | titul2 = Language | poznámka2 = Extended Mix | dĺžka2 = 6:08 | titul3 = Language | poznámka3 = Instrumental | dĺžka3 = 6:07 | titul4 = Language | poznámka4 = Instrumental Edit | dĺžka4 = 3:42 }} ==Pozície v rebríčku== {| class="wikitable sortable" |- ! Rebríček (2012) ! Vrcholové<br />pozície |- |Ireland ([[Irish Singles Chart|IRMA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.irma.ie/aucharts.asp | vydavateľ = [[Irish Recorded Music Association]] | dátum prístupu = 2012-08-31 | titul = Top 100 Singles - Week ending 30th August 2012 | archiveurl = http://www.webcitation.org/6AKLBnz7W | archivedate = 31 August 2012 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110316050837/http://irma.ie/aucharts.asp | dátum archivácie = 2011-03-16 }}</ref> | style="text-align:center;"|63 |- |Škótsko ([[Official Charts Company]]) | style="text-align:center;"|4 |- |UK Dance ([[UK Dance Chart|Official Charts Company]]) | style="text-align:center;"|3 |- |UK Indie ([[UK Indie Chart|Official Charts Company]]) | style="text-align:center;"|1 |- |UK Singles ([[UK Singles Chart|Official Charts Company]]) | style="text-align:center;"|9 |} ==Referencie== {{reflist}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Language (song)|554678711}} [[Kategória:Single z 2012]] [[Kategória:Piesne Portera Robinsona]] 9yq26hyjvuigzn4k05hdt8t40updk72 Karol III. (Spojené kráľovstvo) 0 492769 8356529 8197732 2026-08-15T14:04:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356529 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Karol III. |titul = kráľ Spojeného kráľovstva a ostatných území Commonwealthu |obrázok = |popis obrázku = |panovanie = [[8. september]] [[2022]]{{--}} súčasnosť |korunovácia =[[6. máj]] [[2023]] |pôvodné meno = Charles Philip Arthur George Mountbatten-Windsor |obrázok erbu = Royal coat of arms of the United Kingdom (St. Edward's Crown).svg |ostatné tituly = |dátum narodenia = {{dnv|1948|11|14}} |miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] |dátum úmrtia = |miesto úmrtia = |miesto pochovania = |predchodca = [[Alžbeta II.]] |regent = |nástupca = |manžel = |manželka = [[Diana, princezná z Walesu]] <small>(1981 - r. 1996)</small><br />[[Camilla Britská]] <small>(2005)</small> |potomstvo = [[William, princ z Walesu|William]]<br />[[Princ Harry, vojvoda zo Sussexu|Harry]] |dynastia = [[Windsorovci]] |otec = [[Princ Philip, vojvoda z Edinburghu]] |matka = [[Alžbeta II.]] |titul0 = |panovanie0 = |predchodca0 = |nástupca0 = |podpis = |vierovyznanie = [[Anglikanizmus|anglikánstvo]] |portál1=Spojené kráľovstvo}} '''Karol III.'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | priezvisko2 = Ballová | meno2 = Denisa | titul = Karol III. alebo Charles III.? Ani jazykovedci nehovoria, ako správne nazývať nového anglického kráľa | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3004110/karol-iii-alebo-charles-iii-ani-jazykovedci-nehovoria-ako-spravne-nazyvat-noveho-anglickeho-krala | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-09 | dátum prístupu = 2022-09-13 }}</ref> ({{V jazyku|eng|''Charles III''}}, celým občianskym menom ''Charles Philip Arthur George Mountbatten-Windsor''; * [[14. november]] [[1948]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je súčasný kráľ Spojeného kráľovstva a 14 štátov [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]], ktorým sa stal od smrti svojej matky [[Alžbeta II.|Alžbety II.]]<ref name="bbc-queen-elizabeth-ii-has-died-buckingham">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Queen Elizabeth II has died, Buckingham Palace announces | url = https://www.bbc.com/news/uk-61585886 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 1952 bol vojvodom z Cornwallu a vojvodom z Rothesay a je najstarším a najdlhšie pôsobiacim dedičom trónu v britskej histórii.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Charles becomes longest-serving heir apparent|url=https://www.bbc.com/news/uk-13133587|periodikum=BBC News|dátum=2011-04-20|dátum prístupu=2021-04-19|jazyk=en-GB}}</ref> Je tiež najdlhšie slúžiacim [[Princ z Walesu|princom z Walesu]], ktorým sa stal v júli 1958.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prince Charles is longest-serving Prince of Wales|url=https://www.bbc.com/news/uk-wales-41179772|periodikum=BBC News|dátum=2017-09-09|dátum prístupu=2021-04-19|jazyk=en-GB}}</ref> Po smrti svojho otca, [[Princ Philip, vojvoda z Edinburghu|princa Philipa]], ktorý zomrel 9. apríla 2021, zdedil aj titul vojvoda z Edinburghu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=HRH The Duke of Edinburgh - College of Arms|url=https://www.college-of-arms.gov.uk/news-grants/news/item/187-hrh-the-duke-of-edinburgh|vydavateľ=www.college-of-arms.gov.uk|dátum prístupu=2021-04-19|jazyk=en-gb|url archívu=https://web.archive.org/web/20210411005304/https://www.college-of-arms.gov.uk/news-grants/news/item/187-hrh-the-duke-of-edinburgh|dátum archivácie=2021-04-11}}</ref> Po smrti svojej matky, kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]], sa stal kráľom Karolom III. Narodil sa v [[Buckinghamský palác|Buckinghamskom paláci]] ako prvý vnuk kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] a kráľovnej [[Alžbeta, kráľovná matka|Alžbety]]. Študoval na školách ''Cheam'' a ''Gordonstoun'', ktoré jeho otec navštevoval ako dieťa. Strávil tiež rok v kampuse ''Timbertop'' na ''Geelong Grammar School'' v [[Viktória (Austrália)|austrálskej Viktórii]]. Po získaní titulu bakalára na [[University of Cambridge|univerzite v Cambridge]] pôsobil Charles v rokch 1971 až 1976 v [[Royal Air Force|kráľovských vzdušných silách]] a [[Royal Navy|kráľovskom námorníctve]]. V roku 1981 sa oženil s [[Diana, princezná z Walesu|lady Dianou Spencerovou]], s ktorou má dvoch synov: [[Princ William, vojvoda z Cambridge|Williama]] (* 1982) a [[Princ Harry, vojvoda zo Sussexu|Harryho]] (* 1984). V roku 1996 sa pár rozviedol po zverejnených mimomanželských pomeroch z oboch strán. Diana [[Smrť Diany, princeznej z Walesu|zomrela na následky autonehody]] v Paríži nasledujúci rok. V roku 2005 sa oženil s dlhoročnou partnerkou [[Camilla Britská|Camillou Parker Bowlesovou]]. Ako princ z Walesu a následník trónu plnil oficiálne povinnosti v mene kráľovnej. Založil ''[[The Prince's Trust]]'' v roku 1976, sponzoruje ''[[The Prince's Charities]]'' a je patrónom, prezidentom a členom viac ako 400 ďalších charitatívnych organizácií. Ako ochranca životného prostredia zvyšuje povedomie o [[Ekologické poľnohospodárstvo|ekologickom poľnohospodárstve]] a [[Globálne otepľovanie|zmene podnebia]], čo mu prinieslo ocenenia a uznania od environmentálnych skupín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prince Charles to receive environmental award in NYC - USATODAY.com|url=http://usatoday30.usatoday.com/news/nation/2007-01-28-prince-charles_x.htm|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com|dátum prístupu=2021-04-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prince Charles given 'friend of the forest' award|url=https://www.telegraph.co.uk/news/uknews/theroyalfamily/4990226/Prince-Charles-given-friend-of-the-forest-award.html|vydavateľ=www.telegraph.co.uk|dátum prístupu=2021-04-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Removed: news agency feed article|url=http://www.theguardian.com/info/2015/dec/09/removed-news-agency-feed-article|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2015-12-09|dátum prístupu=2021-04-19|jazyk=en|meno=Guardian|priezvisko=Staff}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2012 Winner {{!}} International Green Awards|url=http://www.greenawards.com/about/lifetime_achievement_award/2012-winner|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-10-03|dátum prístupu=2021-04-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20131003021820/http://www.greenawards.com/about/lifetime_achievement_award/2012-winner|dátum archivácie=2013-10-03}}</ref> Jeho podpora [[Alternatívna medicína|alternatívnej medicíny]] vrátane [[Homeopatia|homeopatie]] bola mnohými lekárskymi komunitami kritizovaná<ref>Weissmann, Gerald (September 2006). "Homeopathy: Holmes, Hogwarts, and the Prince of Wales". ''The FASEB Journal''. '''20''' (11): 1755–1758. doi:10.1096/fj.06-0901ufm. PMID 16940145. S2CID 9305843.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=He's at it again: Prince Charles accused of lobbying Health Secretary|url=https://www.independent.co.uk/life-style/health-and-families/health-news/he-s-at-it-again-prince-charles-accused-of-lobbying-health-secretary-over-homeopathy-8723145.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2013-07-20|dátum prístupu=2021-04-19|jazyk=en}}</ref> a jeho názory na úlohu architektúry v spoločnosti a na ochranu historických budov si získali značnú pozornosť britských architektov a kritikov dizajnu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Architects’ Journal|url=http://www.architectsjournal.co.uk/news/profession-reacts-to-prince-charles-10-design-principles|dátum vydania=2014-12-22|dátum prístupu=2021-04-19|jazyk=en|meno=Merlin|priezvisko=Fulcher}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=- The Washington Post|url=https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/|periodikum=Washington Post|dátum prístupu=2021-04-19|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How the Poundbury project became a model for innovation|url=https://www.ft.com/content/94e6c310-3c8f-11e3-a8c4-00144feab7de|vydavateľ=www.ft.com|dátum vydania=2013-11-01|dátum prístupu=2021-04-19|jazyk=en-GB|meno=Ben|priezvisko=Pentreath}}</ref> Od roku 1993 pracuje na vytvorení experimentálneho nového mesta [[Poundbury]] založeného na jeho preferenciách. Je tiež autorom a spoluautorom mnohých kníh. == Životopis == [[Súbor:HRH Prince Charles Allan Warren.jpg|thumb|left|170px|Mladý princ Charles v roku 1972.]] Narodil sa [[14. november|14. novembra]] [[1948]] v [[Buckinghamský palác|Buckinghamskom paláci]] ako najstarší syn kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety]] (vtedy ešte princeznej) a jej manžela [[Princ Philip, vojvoda z Edinburghu|princa Philipa, vojvodu z Edinburghu]]. Vo veku 3 rokov sa Charles po nástupe svojej matky Alžbety na trón stal priamym kráľovským následníkom a získal právo používať titul [[princ z Walesu]]. Základné a stredoškolské vzdelanie Charles absolvoval predovšetkým na škótskych školách a v roku [[1967]] bol prijatý na vysokoškolské kolégium Trinity na [[University of Cambridge|Univerzite v Cambridge]], kde študoval [[antropológia|antropológiu]], [[archeológia|archeológiu]] a [[historická veda|históriu]].<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Prince Charles Biography|url=http://www.biographyonline.net/royalty/prince_charles.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.biographyonline.net|miesto=|jazyk=}}</ref> V druhom roku štúdia absolvoval aj jeden semester na národnej univerzite Walesu, kde študoval waleskú históriu a jazyk.<ref name=bio />V roku [[1970]] promoval na Univerzite v Cambridge a získal titul bakalár umenia. Stal sa tak prvým členom britského kráľovského rodu, ktorý dostal úplný univerzitný diplom a titul. Za princa z Walesu bol korunovaný počas priameho televízneho prenosu v roku [[1969]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=HRH The Prince of Wales|url=https://www.princeofwales.gov.uk/biographies/hrh-prince-wales|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.princeofwales.gov.uk|miesto=|jazyk=}}</ref> V roku [[1977]] spoznal [[Diana, princezná z Walesu|Dianu Spencerovú]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Diana, Princess of Wales - Timeline|url=https://www.thoughtco.com/diana-princess-of-wales-timeline-3528739|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.thoughtco.com|miesto=|jazyk=}}</ref> V roku [[1981]] sa vzali a postupne sa im narodili synovia William (* 1982) a Harry (* 1984).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=1981: Charles and Diana marry|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/july/29/newsid_2494000/2494949.stm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.bbc.com|miesto=|jazyk=}}</ref> Manželstvo však časom prestalo byť šťastné a na povrch začali prenikať informácie o nevere, ktoré sa týkali predovšetkým princeznej Diany{{Bez citácie}}. Manželia sa časom veľmi odcudzili a v roku [[1992]] vtedajší britský premiér [[John Major]] vo svojom prejave v parlamente verejne priznal, že manželstvo v kráľovskej rodine nefunguje a manželia sa odcudzili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mr Major’s Commons Statement on the Separation of the Prince and Princess of Wales – 9 December 1992|url=https://johnmajorarchive.org.uk/1992/12/09/mr-majors-commons-statement-on-the-separation-of-the-prince-and-princess-of-wales-9-december-1992/|dátum prístupu=14.10.2022|vydavateľ=www.johnmajorarchive.org.uk}}</ref> Charles a Diana sa oficiálne rozviedli v roku [[1996]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Charles and Diana Agree on Divorce Terms|url=http://www.nytimes.com/1996/07/13/world/charles-and-diana-agree-on-divorce-terms.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.nytimes.com|miesto=|jazyk=}}</ref> O rok nato princezná Diana zomrela pri autonehode v [[Paríž]]i.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=1997: Princess Diana dies in Paris crash|url=http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/august/31/newsid_2510000/2510615.stm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.bbc.com|miesto=|jazyk=}}</ref> V roku [[2005]] si vzal za ženu svoju priateľku z mladosti a dlhodobú partnerku [[Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu|Camillu Parkerovú Bowlesovú]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Prince Charles to marry Camilla|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/4252795.stm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.bbc.com|miesto=|jazyk=}}</ref> Po smrti svojej matky, kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] sa stal kráľom Karolom III. Pomazaný a korunovaný bol [[6. máj|6. mája]] 2023 vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]]. Obradu sa zúčastnilo vyše 2 200 hostí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Coronation timetable: Your complete guide to the day|url=https://www.bbc.com/news/uk-65342840|periodikum=BBC News|dátum=2023-04-22|dátum prístupu=2023-05-06|jazyk=en-GB}}</ref> == Záujmy a charitatívna činnosť == Princ Charles je priaznivcom environmentálneho prístupu riešenia súčasných problémov sveta a podporuje také myšlienky, ako je väčšie využívanie biopotravín, podpora ekologického hospodárenia, podpora udržateľného rozvoja vidieka, ochrana a rekonštrukcia historických budov a ich funkčne prispôsobenie podmienkam [[21. storočie|21. storočia]] pri udržaní pôvodného historického vzhľadu. Patrí medzi kritikov modernej architektúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=The Prince of Wales on architecture: his 10 'monstrous carbuncles'|url=http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/theroyalfamily/5317802/The-Prince-of-Wales-on-architecture-his-10-monstrous-carbuncles.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.telegraph.co.uk|miesto=|jazyk=}}</ref> Od prelomu tisícročia sa angažuje aj v ochrane pôvodného ekosystému [[Sedmohradsko|Transilvánie]], kde vlastní rozsiahle pozemky a majetky, a zaujíma sa o rekonštrukciu a revitalizáciu rumunských historických pamiatok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Prince Charles Considers Transylvania His Second Home|url=https://travelmakertours.com/why-prince-charles-considers-transylvania-his-second-home/|dátum prístupu=14.10.2022|vydavateľ=www.travelmakertours.com}}</ref> Princ Charles sa zaujíma o architektúru a svoje architektonické a urbanistické myšlienky sa snaží preniesť do skutočnosti. Najväčším projektom týkajúcim sa novej podoby estetického a udržateľného bývania je výstavba mestečka [[Poundbury]], ktoré vzniká podľa jeho návrhov. V meste sa využívajú iba prírodné a kamenárske materiály a v návrhu budov sa uplatňuje historický, ale najmä regionálny štýl s úmyslom vytvoriť priestor, s ktorým by sa ľudia stotožnili, a v ktorom by vznikol silný pocit spolunáležitosti. Celé mesto je postavené spôsobom, ktorý má podporiť chôdzu a pohyb vo verejnom priestore bez hraníc. Charitatívna organizácia Prince Foundation poskytuje každoročne milióny libier na pomoc chudobným a chorým, na rôzne aktivity zamerané na vzdelávanie mladých ľudí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Here for young people|url=https://www.princes-trust.org.uk/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=14.10.2022|vydavateľ=www.princes-trust.org.uk|miesto=|jazyk=}}</ref> na vysokoškolské štipendiá pre nadaných študentov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Prince of Wales Cambridge International Scholarship|url=http://www.cambridgetrust.org/scholarships/scholarship/?award=90|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.cambridgetrust.org|miesto=|jazyk=}}</ref> na podporu udržateľného rozvoja vidieka, pomáha detským domovom, nemocniciam,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=REALISING THE PRINCE OF WALES’S VISION OF CREATING COMMUNITIES FOR A MORE SUSTAINABLE WORLD|url=https://princes-foundation.org/about|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=14.10.2022|vydavateľ=www.princes-foundation.org|miesto=|jazyk=}}</ref> domovom dôchodcov, školám pre nevidiacich a nepočujúcich;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Welcome to The Royal National College for the Blind (RNC) in Hereford The UK's leading college for further education and training for the visually impaired.|url=http://www.rncb.ac.uk/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.rnc.ac.uk|miesto=|jazyk=}}</ref> prispieva aj na výstavbu cenovo dostupného, ale ekologického bývania pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prince of Wales's Charities|url=https://www.princeofwales.gov.uk/prince-of-wales-charities|dátum prístupu=14.10.2022|vydavateľ=www.princeofwales.gov.uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Five of Prince Charles’s Eco-friendly endeavours|url=https://royalcentral.co.uk/features/insight/5-of-prince-charles-eco-friendly-endeavors-56023/|dátum prístupu=07.06.2022|vydavateľ=www.royalcentral.co.uk}}</ref> prostredníctvom príspevkového fondu podporuje aj osamelé matky s deťmi. == Tituly == * 14.november 1948 – 6. február 1952: Jeho Kráľovská výsosť princ Charles z Edinburghu * 6. september 1952 – 8. september 2022: Jeho Kráľovská výsosť Princ z Walesu * 8. september 2022 – súčasnosť: Jeho Veličenstvo kráľ == Rodokmeň == {{Rodokmeň predkov|'''Karol III.'''|[[Princ Philip, vojvoda z Edinburghu]]|[[Alžbeta II. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Princ Andrej grécky a dánsky]]|[[Princezná Alica z Battenbergu]]|[[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Alžbeta, kráľovná matka]]|[[Juraj I. (Grécko)]]|Olga Konstantinovna Romanovová|Princ Ľudovít z Battenbergu|[[Viktória Hesenská]]|[[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)]]|[[Mária z Tecku]]|[[Claude Bowes-Lyon, 14. gróf zo Strathmore a Kinghorne]]|Cecilia Nina Cavendish-Bentinck|[[Kristián IX.]]|Lujza Hesensko-Kasselská|Konstantin Nikolajevič|Alexandra Sasko-Altenburská|Alexander Hesensko-Darmstadtský|Julie von Hauke|Ľudovít IV. Hesenský|[[Alica Sasko-Koburská]]|[[Eduard VII.]]|[[Alexandra Dánska]]|František z Tecku|Princezná Mary Adelaide z Cambridge|Claude Bowes-Lyon, 13. gróf z Strathmore a Kinghorne|Frances Bowes-Lyon, grófka zo Strathmoru a Kinghorne|Charles Cavendish-Bentinck|Louisa Cavendish-Bentincková|Charles Cavendish-Bentinck|Louisa Cavendish-Bentinck|Caroline Louisa Burnaby}} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Charles III of the United Kingdom}} == Externé odkazy == * [https://www.princeofwales.gov.uk/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://www.ct24.cz/o-cem-se-mluvi/35801-princ-charles-je-nejznamejsim-cekatelem-na-trun-ve-svete/ Princ Charles je nejznámějším čekatelem na trůn ve světě] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200603030822/https://ct24.ceskatelevize.cz/archiv/1434089-princ-charles-je-nejznamejsim-cekatelem-na-trun-ve-svete |date=2020-06-03 }} {{ces icon}} * [http://www.blisty.cz/2008/8/13/art42079.html Princ Charles: Geneticky modifikované potraviny způsobí světovou ekologickou katastrofu] {{ces icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Charles, Prince of Wales|1115476500}} {{Karol III.}} {{Panovníci Spojeného kráľovstva}}{{Britskí princovia}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Karol III. (Spojené kráľovstvo)| ]] [[Kategória:Windsorovci]] [[Kategória:Glücksburgovci]] [[Kategória:Králi Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Princovia Spojeného kráľovstva]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Britskí podnikatelia]] [[Kategória:Britskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Rytieri Podväzkového rádu]] [[Kategória:Osobnosti na austrálskych poštových známkach]] [[Kategória:Členovia Snemovne lordov]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] [[Kategória:Absolventi University of Cambridge]] [[Kategória:Osobnosti na britských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] [[Kategória:Vojvodovia z Cornwallu]] [[Kategória:Princovia z Walesu]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] mw5ieh7t7bycfje06as652qhqx8w206 Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8356532 8355906 2026-08-15T14:20:40Z Pe3kZA 39673 akt. 8356532 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hamský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Hurbanovo]] | municipality1 = [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Holanovo</nowiki>, [[Komárno]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8393 | source_long_d = 18.1562 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Patinský kanál]], [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] | mouth_elevation = cca 105 | mouth_lat_d = 47.8208 | mouth_long_d = 18.1446 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hamský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 2,5 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhovýchode [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Martovská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od [[Hurbanovo|Hurbanova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Od prameňa neďaleko osady Holanovo<ref name=vku/> tečie močaristým územím na juhozápad. Postupne sa oblúkom stáča na juhovýchod a bez vyššej pobrežnej vegetácie pokračuje rovinou s minimálnym spádom. Esovito sa stáča opäť na juhozápad a v strednej časti vedie cez Holanovský pasienok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.827606,18.151625,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> smerujúc na Hurbanovskú sihoť.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Priberá ľavostranný Holanovský kanál a riedky pobrežný porast sa postupne mení na súvislý.<ref name=mcz/> Vodný tok pokračuje na juhozápad cez Horný Komočín<ref name=UGK/> do oblasti Pri Nitre, kde sa mierne stáča viac južným smerom. V lokalite Komočín, južne od [[Martovce|Martoviec]], sa napokon v nadmorskej výške približne {{Mnm|105}}<ref name=UGK/> ľavostranne ústí do [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.14469&y=47.82083&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hamský kanál pramení a preteká katastrálnym územím mesta [[Hurbanovo]], na dolnom toku tvorí hranicu s územím obce [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] a napokon na jeho území zaniká. Vedie iba [[Komárno (okres)|okresom Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Sv%C3%A4t%C3%BD%20Peter&source=osm&id=1015716155&ds=1&x=18.1473640&y=47.8260118&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.14469&y=47.82083&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Hurbanovo]] [[Kategória:Svätý Peter (okres Komárno)]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> paakiuten5idnnr1uc7cuzysrwn5yuy 8356785 8356532 2026-08-16T07:25:17Z Pe3kZA 39673 akt. 8356785 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Holanovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Hurbanovo]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Holanovo</nowiki>, [[Hurbanovo]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8393 | source_long_d = 18.1562 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)|Hamský kanál]], [[Hurbanovo]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.8274 | mouth_long_d = 18.1520 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Holanovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)|Hamského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 2,5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhovýchode [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Martovská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od [[Hurbanovo|Hurbanova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Od prameňa na okraji močaristej oblasti a menšieho lesíka neďaleko osady Holanovo<ref name=vku/> tečie krátko severovýchodným, následne už východným smerom. Oblúkom prehnutým na sever vedie neveľkým lesíkom k osade Holanovo, pričom sa ďalej stáča k juhu. Opúšťa súvislý porast vyššej vegetácie a okrajom zástavby<ref name=mcz/> už tečie na juh do oblasti Pri Holanove.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.828759,18.158564,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = }}</ref> V strednej časti sa tok opäť mierne stáča k juhozápadu, lemujúc Holanovský pasienok. Pokračuje sprevádzaný riedkou pobrežnou vegetáciou do oblasti Horný Komočín<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, kde sa postupne stáča až na severozápad. Južne od [[Martovce|Martoviec]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Hamský kanál (prítok Patinského kanála)|Hamského kanála]], ústiaceho do [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.15217&y=47.82741&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Holanovský kanál pramení a preteká iba katastrálnym územím mesta [[Hurbanovo]] v [[Komárno (okres)|okrese Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Hurbanovo&source=osm&id=1015716143&ds=1&x=18.1582271&y=47.8334422&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.15217&y=47.82741&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Hurbanovo]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> ddhq07uqxtkgc3diui2pcgcq71ktfbo Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2013 4 505633 8356638 7145125 2026-08-15T19:10:40Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356638 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == Periodiká == === December === * 14. december 2013 - ''ceskapozice.cz'': [http://www.ceskapozice.cz/byznys/podnikani-trhy/wikipedia-vi-jak-vydelat-na-burze Wikipedia ví, jak vydělat na burze] * 3. december 2013 - ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/clanky/wikikonference-2013-piste-seminarky-na-wikipedii-a-zapojte-vzdelane-duchodce/ Wikikonference 2013: Pište seminárky na Wikipedii a zapojte vzdělané důchodce] === November === * 30 november 2013 - ''zpravy.idnes.cz'': [http://zpravy.idnes.cz/rozhovor-s-sefem-ceske-wikipedie-d4e-/domaci.aspx?c=A131128_161421_domaci_jj Moc fotbalu, málo vědy. České Wikipedii pomůžou studenti i senioři] * 20 november 2013 - ''tech.sme.sk'': [http://tech.sme.sk/c/7012226/wikipediu-prepisuje-pr-firma-nadacia-zvazuje-zalobu.html Wikipediu prepisuje PR firma, nadácia zvažuje žalobu] === Október === * 29. október 2013 - ''skej.esperanto.sk'': [http://skej.esperanto.sk/artikoloj.php?lingvo=&akcia=clanok&ID_clanok=260 Esperanto ako Najlepší článok slovenskej Wikipédie] * 25. október 2013 - Poslanec [[Alojz Hlina]] - [http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=244925 stenozáznam okovania 25. schôdze NR SR] - "Pán minister, wikipédia to je aj pre vás, aj pre vašu, váš stav čo máte hore, ale oni to určite poznajú, aj pán Burian to pozná. Wikipédia, tam máte, ja som z wikipédie čerpal. Wikipédia definuje [[zmluva|zmluvu]] ako zložený právny úkon," * 24 október 2013 - ''067.cz'': [http://www.067.cz/archiv/1/porozumej-svemu-geekovi-slovnicek-pro-desata-leta-dil-1-2.html Slovníček pro desátá léta (díl 1: od 3D tisku po GTD)] → "Crowdsourcing: Občas se to povede: to z toho vypadne Wikipedia nebo nová islandská ústava." * 22. október 2013 - ''tech.sme.sk'': [http://tech.sme.sk/c/6979089/wikipedia-bojuje-s-reklamami-vkladaju-jej-ich-do-clankov.html Wikipedia bojuje s reklamami, vkladajú jej ich do článkov] * 22. október 2013 - ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/wikipedia-kvoli-platenemu-obsahu-vymazala-250-uctov/sc-4-a-313053/default.aspx Wikipedia kvôli platenému obsahu vymazala 250 účtov] * 19. október 2013 - ''ekonomika.etrend.sk'': [http://ekonomika.etrend.sk/svet/sram-na-povesti-wikipedie-mrhanie-peniazmi-a-rodinkarstvo.html Šrám na povesti Wikipedie: Mrhanie peniazmi a rodinkárstvo] * 18. október 2013 - ''medialne.etrend.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet-spravy/slovenska-wikipedia-ponuka-za-pridanie-obsahu-odmenu.html Slovenská Wikipedia ponúka za pridanie obsahu odmenu] === September === *12. september 2013 - ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/bleskovky/podivejte-se-na-wikipedii-prevedenou-do-mapy-sveta/sc-4-a-170518/default.aspx Podívejte se na Wikipedii převedenou do mapy světa] '''Z rozhovoru''': 8. september 2013 - ''zpravy.idnes.cz'': [http://zpravy.idnes.cz/rozhovor-se-studentem-o-ceskem-skolstvi-ff4-/domaci.aspx?c=A130905_125230_domaci_jj Řada učitelů jen čeká na důchod. A nesnáší Wikipedii, říká předák školáků] → „Co se týká využívání internetu, tak tomu se učitelé také hodně brání. Internet je pro ně často zkáza. Hlavně nemají rádi Wikipedii.“ === August === '''Z rozhovoru''': 23. august 2013 - ''kultura.sme.sk'': [http://kultura.sme.sk/c/6911231/jozef-bednarik-v-poslednom-rozhovore-da-sa-zit-i-takto-ja-som-spokojny.html Jozef Bednárik v poslednom rozhovore: Dá sa žiť i takto. Ja som spokojný] → „Keď všetci okolo facebookujú, googlujú, '''wikipedujú''', radšej listujem v papierovej knihe a počúvam nestereofónnu nahrávku Mahlera. Dá sa žiť i takto. Ja som spokojný.“ *6. august 2013 - ''computerworld.cz'': [http://computerworld.cz/securityworld/zakladatel-wikipedie-povazuje-britsky-pornwall-za-nesmysl-50227 Zakladatel Wikipedie považuje britský „pornwall“ za nesmysl] *2. august 2013 - ''m.linuxexpres.cz'': [http://m.linuxexpres.cz/1-700-ruskych-webu-na-protest-zcernalo 1 700 ruských webů na protest zčernalo] → ''Ve velkém ohrožení jsou tak například velké komunitní weby, jako je Wikipedia, protože není v ničích silách kontrolovat, zda se někde nenachází nějaký odkaz na nelegálně sdílený obsah. '' === Júl === *26. júl 2013 - ''root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/mobilni-wikipedie-uz-nabizi-moznost-editace/ Mobilní Wikipedie už nabízí možnost editace] *24. júl 2013 - ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/2013/07/24/clanek/wikipedia-ma-novy-editor-a-notifikace-jako-facebook/ Wikipedia má nový editor a notifikace jako Facebook] → [http://www.mediawiki.org/wiki/Help:VisualEditor/User_guide/cs Nápověda:VisualEditor/Uživatelská příručka] *19. júl 2013 - ''tech.sme.sk'': [http://tech.sme.sk/c/6874086/pozrite-si-vojny-ktore-sa-vedu-na-wikipedii.html Pozrite si vojny, ktoré sa vedú na Wikipedii] * 3. júl 2013 - ''linuxexpres.cz'': [http://www.linuxexpres.cz/wysiwyg-editor-na-wikipedii WYSIWYG editor na Wikipedii] → [[:en:Wikipedia:VisualEditor]] * 11. júl 2013 - ''linuxexpres.cz'': [http://www.linuxexpres.cz/wikipedia-se-obava-ruske-cenzury Wikipedia se obává ruské cenzury] * 14. júl 2013 - ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/2013/07/14/clanek/infografika-jak-sel-cas-na-socialnich-sitich/ Infografika: Jak šel čas na sociálních sítích] === Jún === * 13. jún 2013 - ''Česká škola'': [http://www.ceskaskola.cz/2013/06/vladimir-burjan-vsetko-co-by-mal-ucitel.html Vladimír Burjan: Všetko, čo by mal učiteľ vedieť o Wikipedii (1.)] – další díly na [http://www.burjanoskole.sk/?cat=107 www.burjanoskole.sk] === Máj === * 29. máj 2013 - ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/2013/05/29/clanek/geolokace-uz-je-i-na-wikipedii-ukaze-clanky-tykajici-se-bezprostredniho-okoli/ Geolokace už je i na Wikipedii, ukáže články týkající se bezprostředního okolí] * 17. máj 2013 - ''rozhlas.cz/leonardo'': [http://www.rozhlas.cz/leonardo/technologie/_zprava/wikipedie-muze-predpovedet-propady-akcii--1213177 Wikipedie může předpovědět propady akcií] * 14. máj 2013 - ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/2013/05/14/clanek/interaktivni-mapa-ukazuje-editace-wikipedie-v-realnem-case/ Interaktivní mapa ukazuje editace Wikipedie v reálném čase] * 11. máj 2013 - ''www.sme.sk'': [http://kultura.sme.sk/c/6794515/jeden-z-najlepsich-slovenskych-filmov-vznikol-v-dobe-ktora-snom-nepriala.html Jeden z najlepších slovenských filmov vznikol v dobe, ktorá snom nepriala] - Je to trochu paradoxné. Kto si otvorí Wikipédiu a hľadá informácie o slovenskom filme, musí čítať v angličtine. * 2. máj 2013 - ''emag.cz'': [http://www.emag.cz/fascinujici-lide-na-wikipedii-aneb-ti-co-neexistuji/ Fascinující lidé na Wikipedii aneb ti, co neexistují] '''Perlička''': 2. máj 2013 - ''sport.aktuality.sk'': [http://sport.aktuality.sk/c/148841/ms-2013-slovensko-je-majster-sveta-pise-wikipedia/ MS 2013: Slovensko je majster sveta, píše Wikipedia] - Slovensko je majstrom sveta v hokeji. Tento nezmysel hlása slovenská verzia Wikipedie. Nejaký srandista zjavne túži po zlate pre Slovensko. {{Úsmev}} === Apríl === * 29. apríl 2013 - ''sme.sk'': [http://ekonomika.sme.sk/c/6783658/wikipedia-to-je-boj-spravcov-s-vandalmi.html Wikipédia, to je boj správcov s vandalmi] * 19. apríl 2013 - ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/2013/04/19/clanek/wikimedia-uz-ma-pres-pul-miliardy-unikatnich-navstevniku-mesicne/ Wikimedia už má přes půl miliardy unikátních návštěvníků měsíčně] * 9. apríl 2013 - ''hlavnespravy.sk'': [http://www.hlavnespravy.sk/wikipedia-podala-staznost-na-francuzov-za-sikanovanie-pri-zverejneni-informacii/87670/ Wikipedia podala sťažnosť na Francúzov za šikanovanie. Editora prinútili odstrániť informácie]. Pozri článok [[:fr:Direction centrale du Renseignement intérieur|Direction centrale du Renseignement intérieur]] * 8. apríl 2013 - ''zpravy.ihned.cz'': [http://zpravy.ihned.cz/svet-evropa/c1-59648840-francouzska-tajna-sluzba-chtela-cenzurovat-wikipedii-misto-toho-k-clanku-prilakala-tisice-lidi Francouzská tajná služba chtěla cenzurovat Wikipedii, místo toho k článku přilákala tisíce lidí] * 7. apríl 2013 - ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/wikipedia-je-podla-putinovho-rezimu-skodliva-pre-marihuanu/sc-4-a-308241/default.aspx Wikipedia je podľa Putinovho režimu škodlivá. Pre marihuanu] === Marec === '''Perlička''': 28. marec 2013 - ''teraz.sk'': [http://www.teraz.sk/slovensko/danko-sns-slota-wikipedia/41596-clanok.html Andrej Danko nechce byť vo Wikipédii vedený ako posledný predseda SNS] - "Nechcem byť vo Wikipédii vedený ako posledný predseda SNS," konštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda národniarov Andrej Danko. {{Úsmev}} * 27. marec 2013 - ''sme.sk'': [http://fararik.blog.sme.sk/c/324441/Absurdne-erby.html Absurdné erby], blog * 25. marec 2013 - ''tyinternety.cz'': [http://www.tyinternety.cz/2013/03/25/clanek/im-on-wikipedia-vam-s-pomoci-facebooku-vytvori-stranku-jako-z-wiki/ I’m on Wikipedia vám s pomocí Facebooku vytvoří stránku jako z Wiki] * marec 2013 [http://www-users.cs.umn.edu/~bhecht/publications/bhecht_thesis_final.pdf doktorandská práca Brenta Jarona Hechta ''The Mining and Application of Diverse Cultural Perspectives in User-Generated Content''] === Február === * 27. február 2013 - ''root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-bude-brzy-dostupna-pomoci-sms/ Wikipedie bude brzy dostupná pomocí SMS] * 24. február 2013 - ''technet.idnes.cz'': [http://technet.idnes.cz/aplikace-pro-tablet-0ob-/software.aspx?c=A130222_165417_software_vse Předpověď počasí a další vychytávky v tabletu] === Január === * 21. január 2013 - ''root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/wikimedia-presouva-hlavni-datacentrum-do-virginie/ Wikimedia přesouvá hlavní datacentrum do Virginie] * 15. január 2013 - ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/clanky/wikipedie-prichazi-o-editory-pry-uz-nemaji-o-cem-psat/sc-3-a-167072/default.aspx Wikipedie přichází o editory, prý už nemají o čem psát] * 7. január 2013 - ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/zpravicky/wikipedia-po-peti-letech-smazala-hoax-o-valce-ktera-nikdy-neprobehla/ Wikipedia po pěti letech smazala hoax o válce, která nikdy neproběhla] * 5. január 2013 - ''ceskenoviny.cz'': [http://www.ceskenoviny.cz/veda_a_technika/zpravy/internetova-encyklopedie-wikipedia-podle-studie-ztraci-editory/885058 Internetová encyklopedie Wikipedia podle studie ztrácí editory] == Knihy == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kalaš | meno = Ivan | spoluautori = a kol. | titul = Premeny školy v digitálnom veku | redaktori = | ilustrátori = Martina Kabátová | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá | miesto = Bratislava | rok = 2013 | mesiac = | deň = | počet strán = 256 | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = | typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 55 | zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 978-80-10-02409-4 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }} [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] flqq5au185uko0l2qpmsyzj8awd5wp3 Zoznam vrcholov v Malej Fatre 0 509799 8356850 8100858 2026-08-16T11:50:19Z Pe3kZA 39673 /* Zoznam vrcholov */ korekcia 8356850 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Súbor:Velky krivan.jpg|náhľad|Veľký Kriváň (1 709 m)]] [[Súbor:Pekelník, Malý Kriváň.jpg|náhľad|Malý Kriváň (1 671 m)]] [[Súbor:Chleb.jpg|náhľad|Chleb (1 646 m)]] [[Súbor:Velky Rozsutec.jpg|náhľad|Veľký Rozsutec (1 610 m)]] [[Súbor:Stoh, západ.jpg|náhľad|Stoh (1 607 m)]] '''Zoznam vrcholov v [[Malá Fatra|Malej Fatre]]''' zahŕňa pomenované malofatranské vrcholy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref> s [[nadmorská výška|nadmorskou výškou]] nad 1 300 m.<ref>[http://www.treking.cz/regiony/mala-fatra-nejvyssi-vrcholy.htm Najvyššie vrcholy Malej Fatry na Treking.cz]</ref><ref>[http://mapy.hiking.sk/ Mapový portál na Hiking.sk]</ref><ref name=NV>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = Kalaš Michal, Kicko Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Výskum a ochrana Malej Fatry | url = https://www.npmalafatra.sk/wp-content/uploads/2018/05/Vyskum-a-ochrana-Malej-Fatry-2017.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-18 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> == Zoznam vrcholov == {| class="wikitable sortable" ! # ! Vrchol ! Výška (m) ! Súradnice ! Podcelok ! Prístup |- | 1. || [[Veľký Kriváň]] || 1708,3 || {{Súradnice|49|11|15|S|19|01|51|V|type:mountain_region:SK|name=Veľký Kriváň}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 2. || [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malý Kriváň]] || 1667,9 || {{Súradnice|49|10|51|S|18|59|34|V|type:mountain_region:SK|name=Malý Kriváň}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}} |- | 3. || [[Chleb]] || 1646,6 || {{Súradnice|49|11|16|S|19|03|06|V|type:mountain_region:SK|name=Chleb}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 4. || [[Hromové]] || 1636,6 || {{Súradnice|49|11|27|S|19|03|36|V|type:mountain_region:SK|name=Hromové}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 5. || [[Steny (Malá Fatra)|Steny]] || 1626,5 || {{Súradnice|49|11|29|S|19|03|38|V|type:mountain_region:SK|name=Steny}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 6. || [[Veľký Rozsutec]] || 1609,8 || {{Súradnice|49|13|53|S|19|05|55|V|type:mountain_region:SK|name=Veľký Rozsutec}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 7. || [[Pekelník (Malá Fatra)|Pekelník]] || 1609,5 || {{Súradnice|49|11|26|S|19|01|06|V|type:mountain_region:SK|name=Pekelník}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 8. || [[Stoh (Malá Fatra)|Stoh]] || 1606,6 || {{Súradnice|49|12|42|S|19|05|38|V|type:mountain_region:SK|name=Stoh}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|zelená}} |- | 9. || [[Meškalka]] || 1536 || {{Súradnice|49|10|34|S|18|59|11|V|type:mountain_region:SK|name=Meškalka}} || [[Krivánska Fatra]] || neznačené |- | 10. || [[Koniarky (vrch v Malej Fatre)|Koniarky]] || 1535 || {{Súradnice|49|11|38|S|19|00|31|V|type:mountain_region:SK|name=Koniarky}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|zelená}} |- | 11. || [[Mojský grúň]] || 1525 || {{Súradnice|49|10|22|S|19|00|03|V|type:mountain_region:SK|name=Mojský grúň}} || [[Krivánska Fatra]] || neznačené |- | 12. || [[Stratenec (vrch v Malej Fatre)|Stratenec]] || 1509,3 || {{Súradnice|49|10|49|S|18|58|04|V|type:mountain_region:SK|name=Stratenec}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 13. || [[Veľká lúka (Malá Fatra)|Veľká lúka]] || 1476 || {{Súradnice|49|05|27|S|18|48|50|V|type:mountain_region:SK|name=Veľká lúka}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}} |- | 14. || [[Biele skaly (vrch v Malej Fatre)|Biele skaly]] || 1470,8 || {{Súradnice|49|10|37|S|18|57|55|V|type:mountain_region:SK|name=Biele skaly}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 15. || [[Suchý (vrch v Malej Fatre)|Suchý]] || 1468 || {{Súradnice|49|10|16|S|18|57|23|V|type:mountain_region:SK|name=Suchý}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|zelená}} |- | 16. || [[Hole (vrch v Malej Fatre)|Hole]] || 1466 || {{Súradnice|49|11|50|S|19|00|15|V|type:mountain_region:SK|name=Hole}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|zelená}} |- | 17. || [[Vidlica (vrch v Malej Fatre)|Vidlica]] || 1466 || {{Súradnice|49|05|05|S|18|48|56|V|type:mountain_region:SK|name=Vidlica}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}} |- | 18. || [[Krížava]] || 1457 || {{Súradnice|49|05|50|S|18|49|09|V|type:mountain_region:SK|name=Krížava}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}} |- | 19. || [[Úplaz (vrch v Krivánskej Fatre)|Úplaz]] || 1450 || {{Súradnice|49|11|06|S|19|03|59|V|type:mountain_region:SK|name=Úplaz}} || [[Krivánska Fatra]] || neznačené |- | 20. || [[Poludňový grúň]] || 1446,4 || {{Súradnice|49|12|40|S|19|03|47|V|type:mountain_region:SK|name=Poludňový grúň}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}} |- | 21. || [[Veterné (vrchol)|Veterné]] || 1442 || {{Súradnice|49|04|47|S|18|48|23|V|type:mountain_region:SK|name=Veterné}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|žltá}} |- | 22. || [[Podkova (Malá Fatra)|Podkova]] || 1437 || {{Súradnice|49|04|45|S|18|49|21|V|type:mountain_region:SK|name=Podkova}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|žltá}} |- | 23. || [[Humience]] || 1398 || {{Súradnice|49|04|07|S|18|48|52|V|type:mountain_region:SK|name=Humience}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|žltá}} |- | 24. || [[Zázrivá (vrch)|Zázrivá]] || 1394 || {{Súradnice|49|06|18|S|18|49|09|V|type:mountain_region:SK|name=Zázrivá}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 25. || [[Ostredok (vrch v Malej Fatre)|Ostredok]] || 1370 || {{Súradnice|49|10|12|S|18|59|16|V|type:mountain_region:SK|name=Ostredok}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|modrá}} |- | 26. || [[Kľačianska Magura]] || 1367 || {{Súradnice|49|09|20|S|18|56|59|V|type:mountain_region:SK|name=Kľačianska Magura}} || [[Krivánska Fatra]] || neznačené |- | 27. || [[Minčol (vrch v Malej Fatre)|Minčol]] || 1364 || {{Súradnice|49|07|27|S|18|49|38|V|type:mountain_region:SK|name=Minčol}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|modrá}} {{Turistická značka|žltá}} |- | 28. || [[Osnica]] || 1363 || {{Súradnice|49|13|12|S|19|07|27|V|type:mountain_region:SK|name=Osnica}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|modrá}} |- | 29. || [[Kraviarske]] || 1361 || {{Súradnice|49|12|32|S|19|01|01|V|type:mountain_region:SK|name=Kraviarske}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|modrá}} |- | 30. || [[Kľak (vrch v Malej Fatre)|Kľak]] || 1352 || {{Súradnice|48|58|53|S|18|38|27|V|type:mountain_region:SK|name=Kľak}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} {{Turistická značka|zelená}} |- | 31. || [[Malý Rozsutec]] || 1343,4 || {{Súradnice|49|14|47|S|19|06|05|V|type:mountain_region:SK|name=Malý Rozsutec}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|zelená}} |- | 32. || [[Malý Minčol (vrch v Malej Fatre)|Malý Minčol]] || 1330 || {{Súradnice|49|07|37|S|18|50|06|V|type:mountain_region:SK|name=Malý Minčol}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 33. || [[Skalka (1 308,4 m n. m.)|Skalka]] || 1308 || {{Súradnice|49|06|07|S|18|48|00|V|type:mountain_region:SK|name=Skalka}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|zelená}} |- | 34. || [[Žobrák (vrch v Malej Fatre)|Žobrák]] || 1308 || {{Súradnice|49|11|31|S|19|05|47|V|type:mountain_region:SK|name=Žobrák}} || [[Krivánska Fatra]] || {{Turistická značka|zelená}} |- | 35. || [[Dlhá lúka (1305 m n. m.)|Dlhá lúka]] || 1306 || {{Súradnice|49|07|01|S|18|49|42|V|type:mountain_region:SK|name=Dlhá lúka}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |- | 36. || [[Úplaz (vrch v Malej Fatre)|Úplaz]] || 1301 || {{Súradnice|49|07|58|S|18|50|39|V|type:mountain_region:SK|name=Úplaz}} || [[Lúčanská Fatra]] || {{Turistická značka|červená}} |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam vrcholov v Súľovských vrchoch]] * [[Zoznam vrcholov v Strážovských vrchoch]] * [[Zoznam vrcholov v Kysuckej vrchovine]] * [[Zoznam vrcholov v Oravskej vrchovine]] * [[Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre]] * [[Zoznam vrcholov v Žiari]] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Seznam vrcholů v Malé Fatře|11033794}} {{Malá Fatra}} {{Zoznamy vrchov na Slovensku podľa pohorí}} [[Kategória:Malá Fatra| ]] [[Kategória:Vrchy v Malej Fatre| ]] [[Kategória:Vrchy na Slovensku|Malá Fatra]] [[Kategória:Zoznamy vrchov na Slovensku|Malá Fatra]] 0kt5eq6ydg4z785xmvkqb67d10d6fji Mojský grúň 0 510017 8356848 8100895 2026-08-16T11:48:08Z Pe3kZA 39673 ref. 8356848 wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Mojský grúň | obrázok = Malý Kriváň MF2.jpg | popis = Mojský grúň, vybiehajúci z masívu Malého Kriváňa (úplne vľavo) | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Martin (okres)|Martin]] | okres1 = | okres2 = | obec = [[Turany]] | obec1 = | obec2 = | pohorie = [[Malá Fatra]] | podcelok = [[Krivánska Fatra]] | časť = [[Krivánske Veterné hole]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1525 | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.1725 | zemepisná dĺžka = 19.0007 | hornina = vápenec | orogenéza = alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neznačený; odbočením z {{Turistická značka|modrá}} značky zo Sučian | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = Mojský grúň | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Mojský grúň''' ({{mnm|1525|w}}<ref name=vku/>) je nevýrazný [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v strednej časti [[Krivánska Fatra|Krivánskej Malej Fatry]]. Leží v masíve [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malého Kriváňa]], približne {{Km|6|m|w}} severne od [[Turany|Turian]].<ref name=mapa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.00077&y=49.17254&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v severnej polovici [[Malá Fatra|pohoria]], v juhozápadnej časti [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologického podcelku]] [[Krivánska Fatra]] a jej najatraktívnejšej časti [[Krivánske Veterné hole]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-06| miesto = Bratislava }}</ref> Vrch leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], na území okresu [[Martin (okres)|Martin]] a zasahuje na katastrálne územie mesta [[Turany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}</ref> Nachádza sa v rázsoche, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malého Kriváňa]] a najbližšími vrcholmi sú západne ležiaca [[Meškalka]] ({{Mnm|1536}}) a [[Ostredok (vrch v Malej Fatre)|Ostredok]] ({{Mnm|1370}}), severozápadne ležiaci spomínaný Malý Kriváň ({{Mnm|1671}}), východnejšie situovaný [[Pekelník (Malá Fatra)|Pekelník]] ({{Mnm|1609}}) a dominantný [[Veľký Kriváň]] ({{Mnm|1709}}).<ref name="mapa"/> == Opis == Vrch, situovaný v juhovýchodnej časti masívu Malého Kriváňa je vo vrcholovej časti porastený kosodrevinou. Od [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|druhého najvyššieho vrchu]] pohoria je oddelený plytkým sedlom. Západné svahy klesajú do doliny [[Tiesňavy (dolina v Malej Fatre, Sučany)|Tiesňavy]], východné sa zvažujú do údolia [[Studenec (prítok Váhu)|Studenca]]. Severné a východné svahy tak odvodňuje [[Studenec (prítok Váhu)|potok Studenec]], juhozápadné potok ''Krchová'' priamo do [[Váh]]u.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Hoci vysoký, no kosodrevinou porastený vrchol umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Z vhodných častí vrcholu sú pekné výhľady na južnú časť hrebeňa a veľkú časť [[Turiec (región)|Turca]] a [[Liptov (región)|Liptova]]. Severovýchodný i severný horizont zatieňujú mohutné susedné vrcholy hlavného hrebeňa, zaujímavý pohľad je však na južnú časť [[Krivánska Fatra|Krivánskej Fatry]] a [[Martinské hole]]. Pri vhodných podmienkach sú dobre viditeľné [[Západné Tatry|Západné]] a [[Nízke Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Veľká Fatra]], [[Žiar (pohorie)|Žiar]] i [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] a ponad nižšie časti hrebeňa je viditeľná časť [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.1734&lng=19.0004&azi=91&zoom=5&ele=1515&cfg=r&date=2020-09-06T14:02Z | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značkovaný chodník a je dostupný odbočkou z chodníka na Malý Kriváň.<ref name=vku>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2024 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref> * po {{turistická značka|modrá}} značke: ** z vrcholu [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malého Kriváňa]] ({{mnm|1671}}) ** zo [[Sučany|Sučian]] [[Sučianska dolina|Sučianskou dolinou]]<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Krivánska Fatra]] * [[Zoznam vrcholov v Malej Fatre]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=19.00077&y=49.17254&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Malá Fatra}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vrchy v Malej Fatre]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Martin]] 710vv8donvcfuidorxdgth8d0ibvt1x Lederhose 0 526039 8356790 8302013 2026-08-16T07:49:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356790 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Knopflatz Lederhose ca. 1940.jpg|náhľad|Lederhose]] '''Lederhose''' je výraz pochádzajúci z nemeckého jazyka a znamená (doslova) "kožené nohavice". Rozšírené sú najmä ako súčasť [[Bavorsko|bavorského]] [[Kroj|kroja]] alebo ako súčasť motorkárskeho oblečenia. == História == [[Koža]] ako materiál odolný voči chladu a vlhku sa v odievaní používa už po stáročia. Pôvod dnešných lederhose ako súčasti ľudového bavorského kroja sa datuje do 18. storočia. Mestské obyvateľstvo ich po [[Veľká francúzska revolúcia|francúzskej revolúcii]] využívalo vo forme nohavicovej sukne najmä ako pracovný odev. Zdrojom kože boli hlavne domestikované zvieratá ako ovce a kozy; lov na voľne žijúce zvieratá ako jeleň bol len výsadou šľachty. Počas 19. storočia bola koža viac a viac nahradzovaná súknom. Dĺžka nohavíc sa tiež zmenila - súknové nohavice boli dlhšie. Ku koncu 19. storočia vymizli krátke nohavice dokonca aj ako pracovný odev. V roku 1883 bola založená prvá bavorská folklórna spoločnosť, s hlavnou frakciou nazývanou "Združenie pre ochranu kroja". Toto združenie však bolo mnohokrát zosmiešňované miestnymi bavorskými obyvateľmi. Miestna cirkev sa tiež obrátila proti nim, členovia združenia mali zákaz účasti na obradoch. V roku 1913 boli všetky kluby bojujúce za krátke nohavice označené za nemorálne. "Priatelia kožených nohavíc" však mali podporu u [[Ľudovít I. (Bavorsko)|Ľudovíta I.]] Rodina [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]] bola nadšená myšlienkou bavorského kroja. Tá vznikla v čase [[Romantizmus|romantizmu]]. Lederhose sa teda tešili popularite hlavne vo vysokých kruhoch po celej Európe. [[Šľachta]] organizovala tzv. "roľnícke svadby", kde boli všetci hostia oblečení ako poľnohospodári. Špeciálne navrhnuté kostýmy však boli drahé a skutoční poľnohospodári si ich mohli len ťažko dovoliť. Témy sa hneď chytili aj umelci. Maliar Ludwig Richter vytvoril miniatúry, ktoré obsahovali tradičné zobrazenia regiónov - samozrejme vyššej triedy. Kráľ [[Maximilián II. (Bavorsko)|Maximilián II.]], syn Ľudovíta I., dokonca prijal myšlienku šírenia tradície krojov do nižších vrstiev. Vydal nariadenie pre "zvýšené národné cítenie, hlavne v oblasti krojov". A podobne vznikla i tzv. "lovecká móda"; Maximilián, ktorý často rád chodil na lov spolu s rakúskym cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]], sa jedného dňa objavil v sivozelenom kabáte a kožených nohaviciach. Ľudovít I. sa v rovnakom období začal venovať podpore združenia v administratívnych kruhoch. Vyzval všetky regionálne i okresné úrady na vytvorenie podobného spolku pre zachovanie tohto kostýmu. Tento krok priniesol odevu veľkú podporu, čo nakoniec presvedčilo i cirkev. V mnohých mestách v Bavorsku a Rakúsku (v Rakúsku s podporou cisárskej rodiny) sa objavil spolok tradičných krojov, ktoré prevzali myšlienku pôvodného združenia, t.j. krátke kožené nohavice ako súčasť kroja. V Mníchove bola premena sprevádzaná obrovským nadšením občanov. Prostredníctvom mestskej buržoázie sa alpské široké pracovné nohavice sa zmenili na tesné, sebaprezentujúce. Nosili sa prevažne na "výstavné účely", vždy boli sviežo prizdobené ornamentami; až verejné spolky začali tvoriť zjednodušené a "typické" štýly. Takto však bola zasiahnutá len malá časť populácie. Skutočný prielom a nárast popularity nastal po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]], keď sa [[vysokohorská turistika]] stala masovou záležitosťou. Lederhose sa stali voľnočasovým oblečením na leto, ktorý sa adaptoval každým rokom podľa aktuálnych módnych trendov. [[Nacisti]] sa snažili lederhose vytesniť z alpského regiónu a vytvoriť tzv. "celo-nemecký kroj". Platilo, že kostýmy zdedené po otcoch sú "relikviou starých čias" a museli byť chránené. V roku 1938 bol vydaný zákaz nosiť lederhose všetkým [[Židia|židom]]. Tento zákaz bol postupne rozšírený aj na ďalšie etnické skupiny a ľudí iného regionálneho pôvodu ([[Poľsko]], východní robotníci). Po vojne boli v Rakúsku a Nemecku kožené nohavice najobľúbenejším detským oblečením pre chlapcov. Ich éra bola nahradená len džínsami - [[džínsy]] mali svoj pôvod v pracovnom odeve rovnako ako lederhose. Na rozdiel od lederhose sa však džínsy stretli so zvyčajným ostrým odmietaním rodičov a boli preto spájané s istým "povstaním" mládeže.<ref>[http://www.oktoberfest-live.de/trachtenmode/lederhosen/ Všetko o Lederhose] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141003150519/http://www.oktoberfest-live.de/trachtenmode/lederhosen/ |date=2014-10-03 }}, uvedené 18.09.2014</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Kultúra v Nemecku]] [[Kategória:Ľudový odev]] [[Kategória:Kožený odev]] a5y37xv4mn5ct1546b4q7linvw04bzj Ketoj 0 528161 8356555 7714066 2026-08-15T16:22:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356555 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Island <!-- *** Heading *** --> | name = Ketoj | native_name = {{vjz|rus|Кетой}} | other_name = | category = ostrov | flag = | symbol = <!-- *** Image *** --> | image = Ketoj.jpg | image_caption = záber z družice <!-- *** Country etc. *** --> | country = Rusko | country_flag = 1 | region = Ďalekovýchodný federálny okruh | region_type = [[Federálny okruh]] | region_label = Federálny okruh | district = Sachalinská oblasť | district_type = [[Subjekt Federácie|Federálny subjekt]] | district_label = Federálny subjekt <!-- *** Family *** --> | parent = [[Tichý oceán]] | parent_type = Oceán | parent_label = Oceán, v ktorom sa ostrov nachádza | free = [[Kurilské ostrovy]] | free_type = Súostrovie | free_label = Súostrovie, v ktorom sa ostrov nachádza <!-- *** Locations *** --> | lat_d = 47 | lat_m = 20 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 152 | long_m = 31 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = Ketoj | highest_elevation = 1166 <!-- *** Rozmery *** --> | area = 73 | length = | width = <!-- *** Population *** --> | population = 0 | population_date = | population_density = auto <!-- *** Features *** --> | geology = | geology1 = | geology2 = | orogeny = | period = | period1 = <!-- *** Maps *** --> | map = Russia edcp relief location map.jpg | map_caption = Poloha ostrova v Rusku | map_locator = Rusko | map1_caption = Poloha ostrova v Sachalinskej oblasti | map1_locator = Sachalinská oblasť <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Ketoy <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Ketoj''' ({{vjz|rus|Кетой}}) je neobývaný ostrov strednej skupiny ruských [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]]. Administratívne patrí do [[Ruská federácia|ruskej]] [[Sachalinská oblasť|Sachalinskej oblasti]]. Ostrov vytvoril rovnomenný stratovulkán. == Geografia == Ostrov má okrúhly tvar, keďže je ako celé súostrovie vulkanického pôvodu. Pozdĺž rovnobežky má šírku 10 km a pozdĺž poludníku 9 kilometrov. Rozloha ostrova činí 73 km². Najvyšším bodom je vrch Ketoj (1 166 m n.m.). Na ostrove sa nachádza činná sopka [[Pallasa (sopka)|Pallasa]] (990 m). V strede ostrova sa nachádza jazero ''Malachitovoje'', ktorého vody zaplavili kalderu o šírke okolo 1,6 km a hĺbke 110 metrov, z ktorého vyteká vodný tok ''Stočnyj''.<ref>[http://depts.washington.edu/ikip/KBPpublic/ProjectPublications/Volcanology2006.pdf Komplexná expedícia na Kurilské ostrovy (r. 2006)], Vestník DVO RAN. 2007</ref> Hladina jazera leží v nadmorskej výške 667 m n.m. V kaldere sopky Pallasa sú vody jazera ''Glazok'', širokého cca 300 metrov a hlbokého 40 m. Na severe ostrova sa nachádza vodopád ''Kaskad''. Ostrov je oddelený prielivom [[Proliv Rikorda|Rikorda]] оd ostrovov [[Ušišir]], nachádzajúcich sa 26 km severovýchodne, a prielivom [[Proliv Diany|Diany]] — od ostrova [[Simušir]], nachádzajúceho sa 20 km juhozápadným smerom. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ketoy}} == Externé odkazy == * [http://www.kurilstour.ru/islands.shtml?ketoy Opis ostrova, mapa, fotografie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200515220502/http://www.kurilstour.ru/islands.shtml?ketoy |date=2020-05-15 }} {{rus icon}} * [http://www.volcano.si.edu/volcano.cfm?vn=290200 Sopka Ketoj na Global Volcanism Program] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141022152720/http://www.volcano.si.edu/volcano.cfm?vn=290200 |date=2014-10-22 }} {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|ru|Кетой|61101736}} [[Kategória:Kurilské ostrovy]] bz4u2hj4e1ty674qnz6rg0szyend6qv Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2014 4 534425 8356639 7145124 2026-08-15T19:10:48Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356639 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 20. december 2014 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/clanok/101154/rok-2014-sumarizovala-aj-wikipedia-politika-a-ebola Rok 2014 sumarizovala aj Wikipedia: Politika a Ebola] == November == * 14. november 2014 – ''sme.sk'': [http://www.sme.sk/c/7495006/rusko-planuje-alternativnu-verziu-wikipedie.html Rusko plánuje alternatívnu verziu Wikipédie] == Október == * 22. október 2014 – ''rozhlas.cz'': [http://www.rozhlas.cz/zpravy/evropa/_zprava/v-polsku-odhali-pomnik-na-pocest-autoru-internetove-encyklopedie-wikipedia--1411265 V Polsku odhalí pomník na počest autorů internetové encyklopedie Wikipedia] * 10. október 2014 – ''magazin.ceskenoviny.cz'': [http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/v-polsku-ma-vyrust-pomnik-na-pocest-tvurcu-wikipedie/1133005 V Polsku má vyrůst pomník na počest tvůrců Wikipedie] *'''Perličky – keď sivé mozgové bunky spinkajú {{Úsmev|;)}}''' * [http://www.joe0.com/2013/03/02/ivan-gasparovic-a-robert-fico-hacknute-wikipedia-stranky/ Ivan Gašparovič a Robert Fico – Haknute Wikipedia Stranky] → ''Uprava: Nejedna sa tu o haknutie. Zda sa ze Slovensky urad vlady to jednoducho nema s Wikipediou poriadne osetrene a stranky Slovenskeho prezidenta (podobne ako wiki stranky inych nasich politikov) si moze editovat kto len chce. Len tak namatkovo som skontroloval stranky prezidentov inych krajin (Pakistan, Palestina, atd.) a tam je samozrejmostou, ze na ich strankach verejnost nema absolutne ziadny pristup k zmenam v kontexte.'' * [http://www.birdz.sk/forum/prepisovanie-wikipedie/141797-tema.html http://www.birdz.sk/forum/prepisovanie-wikipedie/141797-tema.html] → ''To Wikipediu moze prepisovat kdokolvek a cokolvek? ja teraz kukam na wikipedii nejake clanky a dam ze "editovat" a prepisujem si to tam podla mojho nazoru... To mozem? {{Úsmev|:D}} Co to je, wtf? {{Úsmev|:D}} To si mozem poprepisovat celu wikipediu jak chcem? {{Úsmev|:D}}'' == August == * 13. august 2014 – ''Verve'': [http://www.theverge.com/2014/8/13/5998273/who-owns-a-language-wikipedia-palawa-kani-raises-old-debate Can you own a language?: A fight between Wikipedia and Tasmanian aborigines adds a new twist to an old debate] * 12. august 2014 – ''diit.cz'' [http://diit.cz/blog/zakladatel-wikipedie-povazuje-pravo-na-zapomneni-za-cenzuru Zakladatel Wikipedie považuje právo na zapomnění za cenzuru] * 11. august 2014 – ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/bleskovky/wikipedie-za-prvni-tyden-vybrala-140-000-dolaru-v-bitcoinech/sc-4-a-174909/default.aspx Wikipedie za první týden vybrala 140 000 dolarů v bitcoinech] * 7. august 2014 – ''zive.cz'': [http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/wikipedia-se-pre-s-fotografem-o-snimek-opice-fotila-se-sama/1109963 Wikipedia se pře s fotografem o snímek opice; fotila se sama] → [[:Súbor:Macaca nigra self-portrait.jpg]] '''Perlička''' → Z knihy [[Fredrik Backman]] – ''Muž jménem Ove'' (Vydavateľstvo: Host, 2014). Strana 69: <small> „Takhle nějak… vlastně jsme přišli, protože bych si potřeboval půjčit pár věcí.“<br /> „Žebřík. A bambus.“<br /> „Myslíš asi imbus?“<br /> ................<br /> „Bylo to tak,“ trvala na svém. <br /> „Takhle to říkaš ty,“ nevzdal se on.<br /> „Všichni to takhle říkají!“<br /> „Všichni nemusí mít pokaždý pravdu!“<br /> „Takže to jdem vygooglovat, nebo co?“<br /> „No jistě! Vygoogluj to! A prožeň Wikipédii!“ </small> == Júl == * 31. júl 2014 – ''noviny.sk'': [http://www.noviny.sk/c/zaujimavosti/davajte-si-pozor-odkial-a-ake-informacie-cerpate Dávajte si pozor, odkiaľ a aké informácie čerpáte] * 28. júl 2014 – ''diit.cz'': [http://diit.cz/clanek/wikipedia-300000-clanku Česká Wikipedie má jubilejní 300 000. článek] * 28. júl 2014 – ''computerworld.cz'': [http://computerworld.cz/securityworld/wikipedia-znemoznila-upravy-clanku-z-pocitacu-americkeho-kongresu-51264 Wikipedia znemožnila úpravy článků z počítačů amerického Kongresu] * 28. júl 2014 – ''novinky.cz'': [http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/343388-wikipedie-stopla-snemovne-pristup-kdosi-odtud-zasahuje-do-encyklopedie.html Wikipedie stopla Sněmovně přístup, kdosi odtud zasahuje do encyklopedie] * 25. júl 2014 – ''magazin.aktualne.cz'': [http://magazin.aktualne.cz/tydlistan-i-bicholimsky-konflikt-nesmysly-ceske-wikipedie/r~80135c90126911e4abac002590604f2e/ Je zázrak, že funguje, tvrdí o české Wikipedii její správce] * 22. júl 2014 – ''webmagazin.teraz.sk'': [http://webmagazin.teraz.sk/zivot/autor-sverker-johansson-wikipedia/2534-clanok.html Dobrá práca, povie si autor, keď denne vyprodukuje desaťtisíc článkov] * 17. júl 2014 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/clanky/ceska-wikipedia-slavi-300-000-hesel/ Česká Wikipedia má na dosah další milník, brzy pokoří hranici 300 tisíc hesel] * 13. júl 2014 – ''online.wsj.com'' [http://online.wsj.com/articles/for-this-author-10-000-wikipedia-articles-is-a-good-days-work-1405305001 For This Author, 10,000 Wikipedia Articles Is a Good Day's Work] == Jún == * 27. jún 2014 – ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/bleskovky/podivejte-se-na-cisty-a-jednoduchy-redesign-wikipedie/sc-4-a-174327/default.aspx Podívejte se na čistý a jednoduchý redesign Wikipedie] == Máj == * 2. máj 2014 – ''financninoviny.cz'': [http://www.financninoviny.cz/zpravy/internetova-encyklopedie-wikipedia-ma-novou-reditelku/1074644 Internetová encyklopedie Wikipedia má novou ředitelku] * 2. máj 2014 – ''mediamania.tyden.cz'': [http://mediamania.tyden.cz/rubriky/on-line/internetova-encyklopedie-wikipedia-ma-novou-reditelku_305840.html Internetová encyklopedie Wikipedia má novou ředitelku] == Apríl == * 27. apríl 2014 – ''echo24.cz'': [http://echo24.cz/a/ifG5v/wikipedianka-zemrela-horolezkyne-top-autorka-i-bojovnice Wikipedianka zemřela. Horolezkyně, top autorka i bojovnice] == Marec == * 30. marec 2014 – ''tvnoviny.sk/volby'': [http://www.tvnoviny.sk/volby/1750142_pikosky-z-volieb-u-vitaza-sa-spievala-hymna-fotilo-sa-selfie Pikošky z volieb: U víťaza sa spievala hymna, fotilo sa selfie] → A čo je dôležité, ani [[Andrej Kiska|internetová encyklopédia wikipedia]] nenechala na aktualizáciu dlho čakať. Už víťaz volieb má napísaný životopis s celým funkčným obdobím do 15. júna 2019. * 25. marec 2014 – ''skeptools.wordpress.com'': [http://skeptools.wordpress.com/2014/03/25/wikipedia-jimmy-wales-responds-change-org-alt-med-alternative-medicine-cam/ Jimmy Wales vystupuje proti praktikám pseudovedy (konkrétne alternatívnej medicíny) a háji vedecké postupy pri rozširovaní Wikipédie.] (po anglicky) * 21. marec 2014 – ''rádio Slobodný vysielač'' (''slobodnyvysielac.sk''): [http://www.slobodnyvysielac.sk/ariadnina-nit/m5/p19/r37 Princípy hľadania pravdy v dialógu] ([http://archive.slobodnyvysielac.sk/ariadnina%20nit%20-%2021.03.2014.mp3 záznam (mp3)] - približne od 43. minúty) * 19. marec 2014 – ''ceskatelevize.cz/ct24'': [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/266810-boj-o-krym-na-mapach-rusky-ukrajinsky-ci-se-zvlastnim-statutem/ Boj o Krym na mapách: ruský, ukrajinský, či se zvláštním statutem?] → Boj o podobu mapy se očekává i na serverech internetové encyklopedie Wikipedia... * 17. marec 2014 – ''mediar.cz'': [http://www.mediar.cz/reflex-cz-opisuje-z-wikipedie-a-propaguje-svobodne/ Reflex.cz opisuje z Wikipedie a propaguje Svobodné] * 8. marec 2014 – ''sme.sk'': [http://www.sme.sk/c/7124215/ako-vyrobit-z-klenotu-ruinu-naucia-vas-v-lucenci.html Ako vyrobiť z klenotu ruinu? Naučia vás v Lučenci] → Moravčíková popiera fámu z Wikipedie, ktorú prevzali aj niektoré médiá, že synagóga v Lučenci je jedna zo štyroch rovnakých na svete. Ďalšie vraj majú stáť v Tel Avive, Bruseli a Amsterdame. „Nezmysel, Baumhorn nikdy nepostavil dve rovnaké stavby.“ *'''Perlička''': 25. marec 2014 – ''parlamentnilisty.cz'': [http://www.parlamentnilisty.cz/profily/ANTIBURSIK-STOP-EKOTERORU-33675/clanek/SKUTECNA-TVAR-EKOTERORU-31323 SKUTEČNÁ TVÁŘ EKOTERORU] *'''Perlička''': 4. marec 2014 – ''cas.sk'': [http://www.cas.sk/clanok/274752/skrtel-poburil-slovenskych-fanusikov-drsny-odkaz-reprezentacnemu-obrancovi.html Škrtel pobúril slovenských fanúšikov: Drsný odkaz reprezentačnému obrancovi] → „Najnovšie svoju nespokojnosť so Škrtelovým počínaním ktosi vyjadril na internetovej encyklopédií Wikipedia, kde do stručnej charakteristiky Škrtelovej osoby dopísal...“ == Február == * 20. február 2014 – Počas ozbrojeného stretu demonštrantov s bezpečnostnými zložkami zahynul v Kyjeve ukrajinský wikipedián Igor Kostenko.:[[:uk:Користувач:Ig2000|Користувач:Ig2000]] – [[:uk:Обговорення користувача:Ig2000|Обговорення користувача:Ig2000]] – redaktorská a diskusná stránka Igora Kostenka ponechané na pamiatku. * 24. február 2014 – ''blog.wikimedia.org'': [http://blog.wikimedia.org/2014/02/24/wikipedia-ihor-kostenko-dies/ Wikipedian Ihor Kostenko dies on the Maidan] * 23. február 2014 – ''wikimediaukraine.wordpress.com'': [http://wikimediaukraine.wordpress.com/2014/02/23/in-memoriam-of-ihor-kostenko/ '''На Майдані загинув вікіпедист Ігор Костенко'''] → [[:uk:Костенко Ігор Ігорович]] * 21. február 2014 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/clanky/videa-na-wikipedii-si-neprehraje-kazdy-dala-prednost-otevrenemu-formatu/ Videa na Wikipedii si nepřehraje každý, dala přednost otevřenému formátu] * 21. február 2014 – ''computerworld.cz'': [http://computerworld.cz/internet-a-komunikace/wikipedie-by-mela-byt-vytistena-v-1000-svazcich-50843 Wikipedie by měla být vytištěna v 1000 svazcích] * 19. február 2014 – ''pc.zoznam.sk'': [http://pc.zoznam.sk/novinka/z-wikipedie-bude-kniha-s-milion-stranami Z Wikipedie bude kniha s milión stranami] == Január == * 30. január 2014 – ''skeptools.wordpress.com'': [http://skeptools.wordpress.com/2014/01/30/why-skeptics-volunteer-wikipedia-peer-production-reciprocity-social-image/ Prečo ľudia prispievajú do Wikipédie.] (po anglicky) * 20. január 2014 – ''diit.cz'': [http://diit.cz/clanek/wikipedia-zvazuje-pouzivani-h264-videa Wikipedia zvažuje používání H.264 videa] * 17. január 2014 – ''linuxexpres.cz'': [http://www.linuxexpres.cz/novinky/wikimedia-zvazuje-podporu-h-264 Wikimedia zvažuje podporu H.264] * 14. január 2014 – ''reflex.cz'': [http://www.reflex.cz/clanek/zpravy/53941/nejvyhledavanejsi-na-ceske-wikipedii-byl-v-roce-2013-karel-schwarzenberg.html Nejvyhledávanější na české Wikipedii byl v roce 2013 Karel Schwarzenberg] * 13. január 2014 – ''magazin.ceskenoviny.cz'': [http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/nejvyhledavanejsi-na-ceske-wikipedii-byl-schwarzenberg/1029951 Nejvyhledávanější na české Wikipedii byl Schwarzenberg] *'''Perlička''': 17. január 2014 – ''chrudimsky.denik.cz'': [http://chrudimsky.denik.cz/zpravy_region/sef-strazniku-se-ocitl-na-strankach-encyklopedie-20140117.html Šéf strážníků se ocitl na stránkách encyklopedie] → [[:cs:Jiří Stuna]] {{Úsmev}} [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 0xxwkmp1u182898bz5ktcgexmk3rbof Rakšianske rašelinisko 0 540524 8356748 8327779 2026-08-15T23:40:55Z Zuzana Stozicka 213164 Vloženie obrázka - pohľad na chránenú lokalitu. 8356748 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Raksianske raselinisko.jpg|alt=Pohľad na rašelinisko|náhľad|Pohľad na Rakšianske rašelinisko, súčasť NP Veľká Fatra (P31)]] {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja | map1_locator = Žilinský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] | municipality = [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]] | established = 1984 | established1 = 1988 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Rakšianske rašelinisko | image = Tettigonia viridissima - female.jpg | image_caption = [[Kobylka zelená]] (''Tettigonia viridissima'') | code = 400 | management = Veľká Fatra | area = 0.05531 | commons = | lat_d = 48.87927 | long_d = 18.89052 }} '''Rakšianske rašelinisko''' je [[národná prírodná rezervácia]], predstavujúca ojedinelú a ekologicky významnú lokalitu prechodného [[rašelinisko|rašeliniska]] s výskytom [[Rosička anglická|rosičky anglickej]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Podolák | meno = Peter | titul = Turiec | vydanie = 1. | vydavateľ = Dajama | miesto = Bratislava | rok = 2003 | isbn = 80-88975-60-3 }}</ref> Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]] v okrese [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]]. Súčasť ochranného pásma [[Národný park Veľká Fatra|Národného parku Veľká Fatra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|400}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky * [http://mapy.hiking.sk/?x=18.89052&y=48.87927 Poloha na turistickej mape] {{Slovenský výhonok}} {{Turčianska kotlina}} {{DEFAULTSORT:Rakšianske rašelinisko}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Žilinskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Turčianske Teplice]] 4dud6umpz5t51x2hw2pqi2hijckbw74 8356749 8356748 2026-08-15T23:51:05Z Zuzana Stozicka 213164 doplnený názov potoka a typ mokrade 8356749 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Raksianske raselinisko.jpg|alt=Pohľad na rašelinisko|náhľad|Pohľad na Rakšianske rašelinisko, súčasť NP Veľká Fatra (P31)]] {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja | map1_locator = Žilinský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] | municipality = [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]] | established = 1984 | established1 = 1988 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[národná prírodná rezervácia]] | name = Rakšianske rašelinisko | image = Tettigonia viridissima - female.jpg | image_caption = [[Kobylka zelená]] (''Tettigonia viridissima'') | code = 400 | management = Veľká Fatra | area = 0.05531 | commons = | lat_d = 48.87927 | long_d = 18.89052 }} '''Rakšianske rašelinisko''' je [[národná prírodná rezervácia]], predstavujúca ojedinelú a ekologicky významnú lokalitu prechodného [[rašelinisko|rašeliniska]] s výskytom [[Rosička anglická|rosičky anglickej]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Podolák | meno = Peter | titul = Turiec | vydanie = 1. | vydavateľ = Dajama | miesto = Bratislava | rok = 2003 | isbn = 80-88975-60-3 }}</ref> Predstavuje plytkú vápnitú slatinu na štrkových náplavoch v údolí potoka Hrádky, v katastrálnom území obce [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]] v okrese [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]]. Súčasť ochranného pásma [[Národný park Veľká Fatra|Národného parku Veľká Fatra]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|400}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky * [http://mapy.hiking.sk/?x=18.89052&y=48.87927 Poloha na turistickej mape] {{Slovenský výhonok}} {{Turčianska kotlina}} {{DEFAULTSORT:Rakšianske rašelinisko}} [[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Žilinskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Turčianske Teplice]] jn04tcw42z9r7y3x31eektnw7xwzk9e Ledebourský palác 0 541456 8356789 7999250 2026-08-16T07:47:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356789 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Ledebourský palác v Praze 03.JPG|thumb|Ledebourský palác]] '''Ledebourský palác''' je [[barok]]ový [[Palác (reprezentatívna budova)|palác]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Je chránený ako [[kultúrna pamiatka Českej republiky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Národní památkový ústav | titul = Nemovité památky | url = http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=125563 | dátum vydania = 2012-03-28 | dátum prístupu = 2015-2-20 | miesto = Praha | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150221005816/http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=125563 | dátum archivácie = 2015-02-21 }}</ref> a jeho adresa je [[Valdštejnské náměstí]] 162/3. Na palác nadväzuje terasové záhrada stúpajúca až k stene záhrad [[Pražský hrad|Pražského hradu]]. == Dejiny == V miestach dnešného paláca zrejme stávalo päť [[stredovek]]ých domov, ktoré boli zlučované v súvislosti s postupným skupovaním parciel a hlavne s požiarom v roku [[1541]], ktorý poničil veľkú časť Malej Strany. Konečné zlúčenie zrejme zariadil Ondřej Hanybal z Ekersdorfu, ktorý domy zakúpil v roku [[1601]]. V roku [[1665]] parcelu kúpil Jan Václav Novohradský z Kolovrat, ktorý palác nechal prestavať ranne barokovo. Stalo sa tak v rokoch 1665-[[1669]] podľa projektu [[Giovanni Domenico Orsi|Giovanni Domenica Orsiho]]. Po roku 1801 pripojil poslednej časti paláca na západnej strane Josef Krakovský z Kolovrat, ktorý ho dal prestavať podľa projektu Ignáca Jana Nepomuka Palliardiho. Po roku [[1945]] tu sídlilo ministerstvo informácií. Od roku [[1990]] tu sídli [[Národný pamiatkový ústav]]. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Ledeburský palác}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.cz/?OID=6147 Hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150220040135/http://www.hrady.cz/?OID=6147 |date=2015-02-20 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Ledebourský palác|11796180}} {{Architektonický výhonok}} [[Kategória:Paláce v Prahe]] [[Kategória:Barokové paláce v Česku]] [[Kategória:Barokové stavby v Prahe]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Prahe]] 0uceott70lhhklyk0vrym3p42900xdc Kriket na Pacifických hrách 2015 0 553383 8356754 8222353 2026-08-16T00:06:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356754 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Kriket na Pacifických hrách | rok = 2015 | iný názov = | logo = Cricket pictogram.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = | usporiadateľ = Papua-Nová Guinea | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[6. júl|6.]]{{--}}[[18. júl]] [[2015]] | počet tímov = 4 + 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz - muži = Vanuatu | počet titulov - muži = 1 | víťaz - ženy = Samoa | počet titulov - ženy = 1 | zápasy = 34 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Port Moresby]] | rok pred = 2011 | rok po = 2019 }} '''Kriket na Pacifických hrách 2015''' bol [[kriket]]ový turnaj vo verzii T20 v rámci multišportového podujatia [[Pacifické hry 2015|Pacifických hier 2015]]. Konal sa v [[Port Moresby]], v [[Papua-Nová Guinea|Papue-Novej Guinei]] v dňoch od [[6. júl|6.]]{{--}}[[18. júla]] [[2015]], za účasti 4 mužských a 6 ženských tímov.<ref name=png>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = PNG Women's Cricket Team to Ruffle Feathers come Pacific Games |url = http://www.emtv.com.pg/article.aspx?slug=Duke-of-York-interested-in-meeting-PNG-Youths---1&subcategory=Sports |dátum vydania = 24.6.2015 |dátum prístupu = 1.7.2015 |vydavateľ = emtv.com.pg |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150702125025/http://www.emtv.com.pg/article.aspx?slug=Duke-of-York-interested-in-meeting-PNG-Youths---1&subcategory=Sports |dátum archivácie = 2015-07-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Calendar - Cricket | url = http://pg2015.gems.pro/Result/Calendar.aspx?SetLanguage=en-GB&Sport_GUID=17c3ed83-50ca-4c7c-968b-23dc691f29a4&Grouping=D | dátum vydania = | dátum prístupu = 1.7.2015 | vydavateľ = pg2015.gems.pro | jazyk = anglicky }}</ref> Kriketový turnaj sa na hrách organizuje od roku 1979 a toto bolo jeho [[Kriket na Pacifických hrách|7. vydanie]], pričom ženský turnaj mal na hrách premiéru. Družstvá mužov Fidži a Samoy sa odmietli turnaja zúčastniť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Men's cricket team pulls out of Pacific Games meet | url = http://www.fijitimes.com/story.aspx?id=294942 | dátum vydania = 13.2.2015 | dátum prístupu = 18.7.2015 | vydavateľ = fijitimes.com | jazyk = anglicky }}</ref> Zápasy sa odohrali na 2 ihriskách{{--}}''Armini'' a ''Colts'', ktoré sú súčasťou komplexu [[Bisini Complex]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bisini Precinct | url = http://www.portmoresby2015.com/bisini-precinct/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 1.7.2015 | vydavateľ = portmoresby2015.com | jazyk = anglicky }}</ref> V mužskej kategórii zvíťazilo Vanuatu, ktoré vo finále vyhralo nad B družstvom domácej Papuy-Novej Guiney.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nipiko navigates path to cricket gold for Vanuatu | url = http://www.portmoresby2015.com/nipiko-navigates-path-to-cricket-gold-for-vanuatu/ | dátum vydania = 18.7.2015 | dátum prístupu = 18.7.2015 | vydavateľ = portmoresby2015.com | jazyk = anglicky }}</ref> A družstvo sa v tom čase zúčastnilo kvalifikácie na MS 2015 v T20 krikete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Cricket PNG announces National Cricket Teams and new PNG Barramundis Captain for 2015 |url = http://www.cricketpng.com/pageitem.aspx?id=96408&id2=1&eID=35609&entityID=35609 |dátum vydania = |dátum prístupu = 18.7.2015 |vydavateľ = cricketpng.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150621122933/http://www.cricketpng.com/pageitem.aspx?id=96408&id2=1&eID=35609&entityID=35609 |dátum archivácie = 2015-06-21 }}</ref> V kategórii žien po výhre nad domácou a favorizovanou Papuou-Novou Guineou získala titul Samoa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Samoa edge PNG for gold in women’s cricket thriller | url = http://www.portmoresby2015.com/samoa-edge-png-for-gold-in-womens-cricket-thriller/ | dátum vydania = 11.7.2015 | dátum prístupu = 12.7.2015 | vydavateľ = portmoresby2015.com | jazyk = anglicky }}</ref> Turnaj žien zároveň slúžil ako kvalifikácia na Majstrovstvá sveta v krikete T20 žien v roku 2018. Do baráže s Japonskom postúpili 2 družstvá.<ref name=png/> == Účastníci == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Muži {| class="wikitable" width=230 |- ! Družstvo !! {{tooltip|2011|Umiestnenie na Pacifických hrách 2011}} |- | {{PNG|n}} || align=center|1. |- | {{NCL|n}} || align=center|4. |- | {{WSM|n}} || align=center|- |- | {{TON|n}} || align=center|- |} {{stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" width=200 |- ! Družstvo |- | {{PNG|n}} "B" |- | {{VUT|n}} |- | {{WSM|n}} |- | {{TON|n}} |- | {{NCL|n}} |- | {{COK|n}} |} {{stĺpce-koniec}} == Výsledky == === Muži === ==== Základná skupina ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| Papua-Nová Guinea {{PNG}} |'''{{ku|144|172}}''' |align=left| '''{{VUT|n}}''' | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/4d87048e-b4e5-4032-85a5-6dd23ce1d4da.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150716010835/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/4d87048e-b4e5-4032-85a5-6dd23ce1d4da.pdf |date=2015-07-16 }} |- |align=right| Nová Kaledónia {{NCL}} |'''{{ku|139|176}}''' |align=left| '''{{TON|n}}''' | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/0b6c7c33-18fb-49b5-ae49-51c84dd4f0b7.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150716013736/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/0b6c7c33-18fb-49b5-ae49-51c84dd4f0b7.pdf |date=2015-07-16 }} |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|259|34}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/848c8339-71d6-446c-8fbf-a1d993bda038.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150716031232/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/848c8339-71d6-446c-8fbf-a1d993bda038.pdf |date=2015-07-16 }} |- |align=right| '''Vanuatu''' {{VUT}} |'''{{ku|58|55}}''' |align=left| {{TON|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/16117afc-5218-4e9a-87d9-38d22074737d.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150716021336/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/16117afc-5218-4e9a-87d9-38d22074737d.pdf |date=2015-07-16 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[15. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Vanuatu''' {{VUT}} |'''{{ku|285|51}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/51619f72-273c-4061-a6a0-babcde8a1e6b.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150721115530/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/51619f72-273c-4061-a6a0-babcde8a1e6b.pdf |date=2015-07-21 }} |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|190|76}}''' |align=left| {{TON|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/68a1f9a6-14a7-47b4-b924-35cd5876b27a.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150721094714/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/68a1f9a6-14a7-47b4-b924-35cd5876b27a.pdf |date=2015-07-21 }} |- |align=right| Papua-Nová Guinea {{PNG}} |'''{{ku|108|115}}''' |align=left| '''{{VUT|n}}''' | [ info] |- |align=right| '''Tonga''' {{TON}} |'''{{ku|222|162}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/a4bbc639-345a-4ef2-a2ad-47ae7ab45ce1.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150721111640/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/a4bbc639-345a-4ef2-a2ad-47ae7ab45ce1.pdf |date=2015-07-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|41|40}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [ info] |- |align=right| '''Vanuatu''' {{VUT}} |'''{{ku|110|108}}''' |align=left| {{TON|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/c8729731-d1f3-4a97-a683-5db616bc89a1.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150721111858/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/c8729731-d1f3-4a97-a683-5db616bc89a1.pdf |date=2015-07-21 }} |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|84|83}}''' |align=left| {{TON|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/60f1d41e-94f9-41e2-b273-1dfa66e96150.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150721095528/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/60f1d41e-94f9-41e2-b273-1dfa66e96150.pdf |date=2015-07-21 }} |- |align=right| '''Vanuatu''' {{VUT}} |'''{{ku|195|122}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [ info] |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=170 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{VUT|n}} |6||6||0|| {{ku|935|588}} || +347||'''12''' |- bgcolor=#FFFFCC |2. |align=left|{{PNG|n}} "B" |6||4||2|| {{ku|826|520}} || +306||'''8''' |- bgcolor=#FFFFCC |3. |align=left|{{TON|n}} |6||2||4|| {{ku|720|743}} || −23||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{NCL|n}} |6||0||6|| {{ku|548|1 178}} || −630||'''0''' |} ==== Play off ==== ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|176|108}}''' |align=left| {{TON|n}} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Tonga''' {{TON}} |'''{{ku|164|163}}''' |align=left| {{NCL|n}} |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Vanuatu''' {{VUT}} |'''{{ku|101|99}}''' |align=left| {{PNG|n}} |} ---- === Ženy === ==== Základná skupina ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[6. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|139|85}}''' |align=left| {{VUT|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/7ecb8df6-aded-4de1-b472-8bf36374ef7b.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150711011454/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/7ecb8df6-aded-4de1-b472-8bf36374ef7b.pdf |date=2015-07-11 }} |- |align=right| '''Fidži''' {{FJI}} |'''{{ku|167|96}}''' |align=left| {{COK|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/15edecb4-443e-4441-8505-a619e88bf1fb.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710204017/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/15edecb4-443e-4441-8505-a619e88bf1fb.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|180|62}}''' |align=left| {{COK|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/51157657-1850-4c74-b76c-15c1d2bad4d2.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710213148/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/51157657-1850-4c74-b76c-15c1d2bad4d2.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Samoa''' {{WSM}} |'''{{ku|204|57}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/90481e55-70b7-4de0-8346-32f683f5c201.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710193451/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/90481e55-70b7-4de0-8346-32f683f5c201.pdf |date=2015-07-10 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[7. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| Vanuatu {{VUT}} |'''{{ku|77|79}}''' |align=left| '''{{WSM|n}}''' | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/1eb20448-ce03-4026-8aa4-bcdb5177cff1.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710195418/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/1eb20448-ce03-4026-8aa4-bcdb5177cff1.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Fidži''' {{FJI}} |'''{{ku|57|56}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/a8692e58-d7e8-4051-a221-51eb0a5be032.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710220122/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/a8692e58-d7e8-4051-a221-51eb0a5be032.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|167|86}}''' |align=left| {{FJI|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/65921375-d63a-40ce-9917-1df2614072e8.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710220119/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/65921375-d63a-40ce-9917-1df2614072e8.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Samoa''' {{WSM}} |'''{{ku|85|84}}''' |align=left| {{COK|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/595ebcb7-3b60-408f-b900-e522e78c7b8c.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710200448/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/595ebcb7-3b60-408f-b900-e522e78c7b8c.pdf |date=2015-07-10 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[9. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| Fidži {{FJI}} |'''{{ku|92|93}}''' |align=left| '''{{WSM|n}}''' | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/0d9f5515-b326-429c-b81c-0c7a2debedb3.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710222230/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/0d9f5515-b326-429c-b81c-0c7a2debedb3.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Vanuatu''' {{VUT}} |'''{{ku|107|47}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/4c51a853-62f1-4ae5-b84c-3259123b8769.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710195040/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/4c51a853-62f1-4ae5-b84c-3259123b8769.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|194|63}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/f24aa0cb-07bb-4801-a8a8-e6493a6e5283.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710201330/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/f24aa0cb-07bb-4801-a8a8-e6493a6e5283.pdf |date=2015-07-10 }} |- |align=right| '''Vanuatu''' {{VUT}} |'''{{ku|104|74}}''' |align=left| {{COK|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/38c10768-8036-4e36-9cd4-81ee364975c7.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150710191049/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/38c10768-8036-4e36-9cd4-81ee364975c7.pdf |date=2015-07-10 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[10. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Papua-Nová Guinea''' {{PNG}} |'''{{ku|120|95}}''' |align=left| {{WSM|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/68292f75-57a2-429e-aea8-c5236d9301f9.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713055742/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/68292f75-57a2-429e-aea8-c5236d9301f9.pdf |date=2015-07-13 }} |- |align=right| Nová Kaledónia {{NCL}} |'''{{ku|52|132}}''' |align=left| '''{{COK|n}}''' | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/d124ef81-295a-4e00-8b9b-b58ebc8b2542.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713050052/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/d124ef81-295a-4e00-8b9b-b58ebc8b2542.pdf |date=2015-07-13 }} |- |align=right| Fidži {{FJI}} |'''{{ku|82|84}}''' |align=left| '''{{VUT|n}}''' | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/d368538c-956a-4856-8d4d-a3f232cc667f.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713055536/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/d368538c-956a-4856-8d4d-a3f232cc667f.pdf |date=2015-07-13 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=60 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{PNG|n}} |5||5||0|| {{ku|800|391}} || +409||'''10''' |- bgcolor=#FFFFCC |2. |align=left|{{WSM|n}} |5||4||1|| {{ku|556|430}} || +126||'''8''' |- bgcolor=#FFFFCC |3. |align=left|{{VUT|n}} |5||3||2|| {{ku|457|421}} || +36||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{FJI|n}} |5||2||3|| {{ku|484|496}} || −12||'''4''' |- bgcolor=#FFCCCC |5. |align=left|{{COK|n}} |5||1||4|| {{ku|448|588}} || −140||'''2''' |- bgcolor=#FFCCCC |6. |align=left|{{NCL|n}} |5||0||5|| {{ku|275|694}} || −419||'''0''' |} ==== Play off ==== ===== Stretnutie o 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[11. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Cookove ostrovy''' {{COK}} |'''{{ku|60|59}}''' |align=left| {{NCL|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/0463d1b4-0abb-43d4-92c1-f0c93319235d.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713045051/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/0463d1b4-0abb-43d4-92c1-f0c93319235d.pdf |date=2015-07-13 }} |} ===== Semifinále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFD4E4 | colspan=6|[[11. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| '''Samoa''' {{WSM}} |'''{{ku|84|44}}''' |align=left| {{VUT|n}} | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/a35b53e0-9b54-4b3b-9131-68a321e362f6.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713052016/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/a35b53e0-9b54-4b3b-9131-68a321e362f6.pdf |date=2015-07-13 }} |} ===== Stretnutie o 3. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|[[11. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| Vanuatu {{VUT}} |'''{{ku|105|118}}''' |align=left| '''{{FJI|n}}''' | [ info] |} ===== Finále ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|[[11. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=170| !width=90| !width=170| |- |align=right| Papua-Nová Guinea {{PNG}} |'''{{ku|100|102}}''' |align=left| '''{{WSM|n}}''' | [http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/762f3249-33ef-4be2-a53f-2f0a7b79cd3e.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150713061838/http://pg2015.gems.pro/gems_pictures/Game/762f3249-33ef-4be2-a53f-2f0a7b79cd3e.pdf |date=2015-07-13 }} |} == Konečné poradie == {{stĺpce-začiatok}} {{stĺpce-2}} ;Muži {| class=wikitable |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=170|Družstvo |- bgcolor=gold |align=center|[[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || {{VUT}} [[Vanuatské národné kriketové družstvo mužov|Vanuatu]] |- bgcolor=silver |align=center|[[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || {{PNG}} [[Národné kriketové družstvo mužov Papuy-Novej Guiney|Papua-Nová Guinea]] "B" |- bgcolor=cc9966 |align=center|[[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || {{TON}} [[Tongské národné kriketové družstvo mužov|Tonga]] |- |align=center|4. || {{NCL}} [[Novokaledónske národné kriketové družstvo mužov|Nová Kaledónia]] |} {{stĺpce-2}} ;Ženy {| class=wikitable |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor=gold |align=center|[[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] || {{WSM}} [[Samojské národné kriketové družstvo žien|Samoa]] | rowspan=2 bgcolor=#CCFFCC| postup na kvalifikáciu o MS 2018 v T20 krikete |- bgcolor=silver |align=center|[[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] || {{PNG}} [[Národné kriketové družstvo žien Papuy-Novej Guiney|Papua-Nová Guinea]] |- bgcolor=cc9966 |align=center|[[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] || {{FJI}} [[Fidžijské národné kriketové družstvo žien|Fidži]] |- |align=center|4. || {{VUT}} [[Vanuatské národné kriketové družstvo žien|Vanuatu]] |- |align=center|5. || {{COK}} [[Národné kriketové družstvo žien Cookových ostrovov|Cookove ostrovy]] |- |align=center|6. || {{NCL}} [[Novokaledónske národné kriketové družstvo žien|Nová Kaledónia]] |} {{stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.portmoresby2015.com/cricket-2/ Kriket na oficiálnej stránke Pacifických hier 2015] {{eng icon}} * [http://pg2015.gems.pro/Result/Event_List.aspx?Sport_GUID=17c3ed83-50ca-4c7c-968b-23dc691f29a4&SetLanguage=en-GB Kriketový turnaj na štatistickej stránke hier] {{eng icon}} * [https://www.crichq.com/#competitions/6523/draws/16588/rounds Pacifické hry 2015 na stránke crichq.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180527120725/https://www.crichq.com/#competitions/6523/draws/16588/rounds |date=2018-05-27 }} {{eng icon}} * [http://www.icceap.com/ Oficiálna stránka ICC East Asia-Pacific] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130613144847/http://www.icceap.com/ |date=2013-06-13 }} {{eng icon}} {{Kriket na Pacifických hrách}} {{Športy na Pacifických hrách 2015}} [[Kategória:Kriket na Pacifických hrách]] [[Kategória:Pacifické hry 2015]] kt7petbqbuh8hs9pntm9lgdfs0pssqx Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny 0 556401 8356543 8356098 2026-08-15T15:18:55Z Martingazak 234259 /* 1944 */ Linka 8356543 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|url=https://archive.org/details/postopachtragedi0000kame|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} Od [[1. september|1. septembra]] do októbra [[1944]] v katastri obce [[Partizánske zločiny v Kováčovej|Kováčová]] partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] pod velením komisára [[Anton Šagát|Antona Šagáta]] [[Partizánske zločiny v Kováčovej|popravovali]] civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]<sup>[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]</sup>, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === [[1. september|1. septembra]] [[1944]] sa Kežmarok stal sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo [[Nemecké represálie v Kežmarku|v Kežmarku Nemci zavraždili]] v septembri [[1944]] 22 osôb, [[Nemecké represálie v Kežmarku|niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov]].<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} V období [[4. september]]{{--}}[[25. október]] [[1944]] príslušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]] [[Nemecké represálie v Ľubici|zavraždili v obci Ľubica]] 9 povstaleckých vojakov, 1 partizána, 2 civilné obete a 1 sovietskeho letca.<ref name="Maniak"/>{{rp|73-74}} [[11. september|11. septembra]] [[1944]] v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch Nemci postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]], fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] [[6. október|6. októbra]] [[1944]], [[Einsatzkommando 14]], ktoré si zriadilo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] [[Nemecké represálie v Turčeku|prenasledovali a vraždili]] v novembri a decembri [[1944]] na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] bol Nemcami obsadený [[26. október|26. októbra]] [[1944]]. Po jeho obsadení celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri [[1944]] až februári [[1945]], po vojne bolo v 6 [[Nemecké represálie vo Zvolene|masových hroboch]] v meste nájdených 128 popravených.<ref name="Maniak"/>{{rp|345-351}} V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vypálenie obce Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne [[Vypálenie obce Vinné|vypálili]] 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|325}} V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. [[5. december|5. decembra]] [[1944]] bola kvôli podpore partizánskych oddielov zimujúcich v [[Čergov (pohorie)|Čergove]] obec [[Vypálenie obce Livovská Huta|Livovská Huta prepadnutá]] nemeckou jednotkou za asistencie [[Hlinkova garda|Hlinkovej Gardy]]. Dva domy boli vypálené, 29 mužov bolo odvlečených do koncentračných táborov, odkiaľ sa 12 nevrátilo.<ref name="Maniak"/>{{rp|72}} 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} Len [[17. december|17. decembra]] bolo v [[Nemecké represálie v Prešove|Prešove zatknutých]] 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, 120 väznených zahynulo pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]], kedy bola zbombardovaná aj väznica.<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne na Brezine]], ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. [[5. január|5. januára]] [[1945]] obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Od septembra [[1943]], ale najmä po prevzatí moci [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|stranou Šípových krížov]] [[15. október|15. októbra]] [[1944]], a do [[18. január|18. januára]] [[1945]] [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|nyilašiovci zavraždili v Košiciach]] alebo sa podieľali na vraždách vyše 530 ľudí (rasovo prenasledovaných, ilegálnych pracovníkov, komunistov, partizánov, vojakov odmietajúcich bojovať proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]) a do koncentračných táborov poslali 1&nbsp;200 ľudí.<ref name="Maniak"/>{{rp|64-69}} [[13. január|13. januára]] [[1945]] obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} V priebehu februára a marca [[1945]] príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] na židovskom cintoríne popravili 27 osôb (najmä partizánov a ilegálnych pracovníkov), ktorých zaistili v okolitých obciach. Pochovali ich v 2 hromadných hroboch.<ref name="Maniak"/>{{rp|419-420}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V [[Vypálenie obce Kalište|Kališti]] a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jozefa Vyšného dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle.<ref name="Maniak"/>{{rp|180}} Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} V [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne]] [[Einsatzkommando 13]] od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] bolo v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]] odkrytých [[Nemecké represálie v Kováčovej|8 masových hrobov]] so 114 obeťami zavraždenými od [[13. november|13. novembra]] [[1944]] do [[14. február|14. februára]] [[1945]] [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|191-194}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]].<ref name="Maniak"/>{{rp|337-341}} Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí),<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref>, [[Nemecké represálie v Poprade|Poprade]] (30 obetí)<ref name="Maniak"/>{{rp|85-88}} a inde. == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] cq8p7340npp1tv4n9wmwzs5nv9tdqfj 8356815 8356543 2026-08-16T09:11:15Z Pelex 2483 /* Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou */ ref. 8356815 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|url=https://archive.org/details/postopachtragedi0000kame|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákon o právnosti jednání souvisících s bojem o znovunabytí svobody Čechů a Slováků | url = https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF | vydavateľ = sk.wikisource.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} Od [[1. september|1. septembra]] do októbra [[1944]] v katastri obce [[Partizánske zločiny v Kováčovej|Kováčová]] partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] pod velením komisára [[Anton Šagát|Antona Šagáta]] [[Partizánske zločiny v Kováčovej|popravovali]] civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]<sup>[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]</sup>, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === [[1. september|1. septembra]] [[1944]] sa Kežmarok stal sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo [[Nemecké represálie v Kežmarku|v Kežmarku Nemci zavraždili]] v septembri [[1944]] 22 osôb, [[Nemecké represálie v Kežmarku|niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov]].<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} V období [[4. september]]{{--}}[[25. október]] [[1944]] príslušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]] [[Nemecké represálie v Ľubici|zavraždili v obci Ľubica]] 9 povstaleckých vojakov, 1 partizána, 2 civilné obete a 1 sovietskeho letca.<ref name="Maniak"/>{{rp|73-74}} [[11. september|11. septembra]] [[1944]] v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch Nemci postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]], fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] [[6. október|6. októbra]] [[1944]], [[Einsatzkommando 14]], ktoré si zriadilo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] [[Nemecké represálie v Turčeku|prenasledovali a vraždili]] v novembri a decembri [[1944]] na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] bol Nemcami obsadený [[26. október|26. októbra]] [[1944]]. Po jeho obsadení celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri [[1944]] až februári [[1945]], po vojne bolo v 6 [[Nemecké represálie vo Zvolene|masových hroboch]] v meste nájdených 128 popravených.<ref name="Maniak"/>{{rp|345-351}} V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vypálenie obce Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne [[Vypálenie obce Vinné|vypálili]] 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|325}} V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. [[5. december|5. decembra]] [[1944]] bola kvôli podpore partizánskych oddielov zimujúcich v [[Čergov (pohorie)|Čergove]] obec [[Vypálenie obce Livovská Huta|Livovská Huta prepadnutá]] nemeckou jednotkou za asistencie [[Hlinkova garda|Hlinkovej Gardy]]. Dva domy boli vypálené, 29 mužov bolo odvlečených do koncentračných táborov, odkiaľ sa 12 nevrátilo.<ref name="Maniak"/>{{rp|72}} 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} Len [[17. december|17. decembra]] bolo v [[Nemecké represálie v Prešove|Prešove zatknutých]] 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, 120 väznených zahynulo pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]], kedy bola zbombardovaná aj väznica.<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne na Brezine]], ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. [[5. január|5. januára]] [[1945]] obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Od septembra [[1943]], ale najmä po prevzatí moci [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|stranou Šípových krížov]] [[15. október|15. októbra]] [[1944]], a do [[18. január|18. januára]] [[1945]] [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|nyilašiovci zavraždili v Košiciach]] alebo sa podieľali na vraždách vyše 530 ľudí (rasovo prenasledovaných, ilegálnych pracovníkov, komunistov, partizánov, vojakov odmietajúcich bojovať proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]) a do koncentračných táborov poslali 1&nbsp;200 ľudí.<ref name="Maniak"/>{{rp|64-69}} [[13. január|13. januára]] [[1945]] obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} V priebehu februára a marca [[1945]] príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] na židovskom cintoríne popravili 27 osôb (najmä partizánov a ilegálnych pracovníkov), ktorých zaistili v okolitých obciach. Pochovali ich v 2 hromadných hroboch.<ref name="Maniak"/>{{rp|419-420}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V [[Vypálenie obce Kalište|Kališti]] a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jozefa Vyšného dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle.<ref name="Maniak"/>{{rp|180}} Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} V [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne]] [[Einsatzkommando 13]] od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] bolo v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]] odkrytých [[Nemecké represálie v Kováčovej|8 masových hrobov]] so 114 obeťami zavraždenými od [[13. november|13. novembra]] [[1944]] do [[14. február|14. februára]] [[1945]] [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|191-194}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]].<ref name="Maniak"/>{{rp|337-341}} Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí),<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref>, [[Nemecké represálie v Poprade|Poprade]] (30 obetí)<ref name="Maniak"/>{{rp|85-88}} a inde. == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] b107kkcwdcz942o2sppro7bbcli159c Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2015 4 565809 8356734 7145123 2026-08-15T22:18:32Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356734 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == September == * 21. september 2015 – ''Quartz'': [http://qz.com/480741/this-free-online-encyclopedia-has-achieved-what-wikipedia-can-only-dream-of/ This free online encyclopedia has achieved what Wikipedia can only dream of] * 3. september 2015 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/clanok/107900/wikipedia-zablokovala-stovky-uctov-pouzivatelia-pisali-clanky-za-peniaze Wikipédia zablokovala stovky účtov. Používatelia písali články za peniaze] * '''Perlička''' z knihy [[Zygmunt Miłoszewski]] ''Zrnko pravdy'' (nakladateľstvo Host, 2014, ISBN 978-80-7294-710-2), kapitola trinásta: ''Naznačuje to, že to byl někdo, kdo se tak nějak všeobecně orientoval, ale musel se každou chvíli dívat do Wikipedie, aby neudělal chybu v nějakým detailu.'' == August == * 26. august 2015 – ''[[Denník N|DenníkN.sk]]'': [https://dennikn.sk/222680/hesla-vedeckych-kontroverznych-temach-wikipedii-sa-menia-casto-su-doveryhodne/ Pri kontroverzných témach na Wikipédii prebiehajú vojny editorov] * 24. august 2015 – ''technet.idnes.cz'': [http://technet.idnes.cz/rusko-chce-zablokovat-wikipedii-uradu-vadi-clanky-o-hasisi-pan-/kratke-zpravy.aspx?c=A150824_153108_tec-kratke-zpravy_kuz Rusko chce zablokovat Wikipedii. Úřadu vadí články o hašiši] == Júl == * 2. júl 2015 – ''novinky.cz'': [http://www.novinky.cz/internet-a-pc/373942-zmena-hesla-na-wikipedii-prijde-draho.html Změna hesla na Wikipedii přijde draho] == Jún == * 17. jún 2015 – ''E15.cz'': [http://zpravy.e15.cz/domaci/udalosti/smite-fotografovat-na-ulici-ne-navrhl-europarlament-1200644 Smíte fotografovat na ulici? Ne, navrhl europarlament] * 16. jún 2015 (internet) / 24/2015 (papierová verzia) – ''[[Život (časopis)|Život]]'': [http://zivot.cas.sk/clanok/20620/michal-matusov-zo-slovenskej-wikipedie-zverejnujeme-vsetky-dolezite-informacie-nielen-tie-prijemne Michal Matúšov zo slovenskej Wikipédie: Zverejňujeme všetky dôležité informácie, nielen tie príjemné ] * 15. jún 2015 – ''zive.cz'': [http://www.zive.cz/bleskovky/wikipedia-prechazi-na-sifrovane-surfovani/sc-4-a-178674 Wikipedia přechází na šifrované surfování] == Máj == * 26. máj 2015 – ''novinky.cz'': [http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/370560-pred-volbami-zmizely-z-wikipedie-skandaly-britskych-poslancu.html Před volbami zmizely z Wikipedie skandály britských poslanců] * 9. máj 2015 – ''etrend.sk'': [http://www.etrend.sk/ekonomika/sef-slovenskej-wikipedie-vandali-nam-beru-vela-energie-a-casu.html Šéf slovenskej Wikipédie: Vandali nám berú veľa energie a času] * '''Perlička''' z knihy [[Andy Weir|Andyho Weira]] ''Marťan'' (Ikar, 2014, ISBN 9788055138800), s. 7: Len pre poriadok… nezomrel som na šiesty sol. Zvyšok posádky si zjavne myslí, že áno, a ja im to nevyčítam. Možno za mňa vyhlásia aj štátny smútok a na mojej stránke na Wikipédii sa bude písať: „Mark Watney je jediný človek, ktorý zomrel na Marse.“ == Apríl == * 17. apríl 2015 – ''[[Zoznam.sk|ps.zoznam.sk]]'': [http://pc.zoznam.sk/novinka/podpora-rozvojovych-trhov-cez-zero-projekty Podpora rozvojových trhov cez Zero projekty] == Marec == * 20. marec 2015 – ''[[Lidové noviny|lidovky.cz]]'': [http://byznys.lidovky.cz/wikipedie-uz-davno-neni-hracka-dee-/media.aspx?c=A150319_161742_ln_domov_ele Wikipedie už dávno není hračka, říká filozof Jan Sokol] * 11. marec 2015 – ''[[Denník N|DenníkN.sk]]'': [https://dennikn.sk/69120/wikipedia-zazalovala-americku-vladu-obvinuje-ju-zo-sledovania-uzivatelov/?ref=hlv Wikipédia zažalovala americkú vládu, obviňuje ju zo sledovania používateľov] == Február == * '''Zaujímavosť''' – 23. február 2015 – Vox (Joseph Stomberg): [http://www.vox.com/2015/2/23/8078973/hg-wells-wikipedia In 1937, H.G. Wells predicted Wikipedia. But he thought it'd lead to world peace.] {{eng icon}} * 10. február 2015 – ''DobréNoviny.sk'' ([[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]): [http://www.dobrenoviny.sk/c/42893/slovenska-wikipedia-prekonala-hranicu-200-000-clankov Slovenská Wikipédia prekonala hranicu 200.000 článkov] * 10. február 2015 – ''Teraz.sk'' ([[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]): [http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/slovenska-wikipedia/16657-clanok.html Slovenská Wikipédia je 35. najväčšou Wikipédiou podľa počtu článkov] * 10. február 2015 – ''[[Denník N|DenníkN.sk]]'': [http://dennikn.sk/46502/slovenska-wikipedia-ma-22-milionov-zobrazeni-mesacne/ Slovenská Wikipédia má 22 miliónov zobrazení mesačne] (článok / rozhovor), [http://dennikn.sk/46034/aktualne-udalosti-minuta-po-minute-utorok-10-2-2015/ Aktuálne udalosti minúta po minúte (utorok 10. 2. 2015)] (krátka informácia) * 10. február 2015 – ''[[SME|Agentúry.SME.sk]]'' ([[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]): [http://agentury.sme.sk/c/7637967/slovenska-wikipedia-prekonala-hranicu-200000-clankov.html Slovenská Wikipédia prekonala hranicu 200.000 článkov] * 10. február 2015 – ''24hod.sk'' ([[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]): [http://www.24hod.sk/slovenska-wikipedia-prekonala-hranicu-200-000-clankov-cl338587.html Slovenská Wikipédia prekonala hranicu 200.000 článkov] * 10. február 2015 – ''touchIT.sk'' (Ondrej Macko): [http://touchit.sk/slovenska-wikipedia-prekonala-200-000-clankov-je-najvacsou-slovenskou-encyklopediou/103 Slovenská Wikipédia prekonala 200 000 článkov, je najväčšou slovenskou encyklopédiou] * 10. február 2015 – ''Teraz.sk'' ([[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]): [http://www.teraz.sk/magazin/slovenska-wikipedia-dvestotisic-clankov/119561-clanok.html Slovenská Wikipédia prekonala hranicu 200.000 článkov] * 10. február 2015 – ''Novinky.cz'' (znk): [http://www.novinky.cz/muzi/361145-sisyfovska-prace-korektor-wikipedie-uz-leta-opravuje-tutez-chybu.html Sisyfovská práce: korektor Wikipedie už léta opravuje tutéž chybu] → [[:en:User:Giraffedata]] *   7. február 2015 – ''Živé.sk'' (Peter Steigauf): [http://www.zive.sk/clanok/102251/slovenska-wikipedia-prekonala-hranicu-200-tisic-clankov Slovenská Wikipédia prekonala hranicu 200 tisíc článkov] *   6. február 2015 – ''Živé.sk'' (Karel Javůrek): [http://www.zive.sk/clanok/102248/wikigalaxy-cestujte-trojrozmernou-informacnou-strukturou-wikipedie WikiGalaxy: Cestujte trojrozmernou informačnou štruktúrou Wikipédie] == Január == * 15. január 2015 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/clanok/101686/otvorena-encyklopedia-wikipedia-dnes-oslavuje-14-rokov Otvorená encyklopédia Wikipedia dnes oslavuje 14 rokov] *   7. január 2015 – ''root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-zrychlila-diky-technologii-facebooku/ Wikipedie zrychlila díky technologii Facebooku] * '''Perlička''' z knihy [[Stephen King|Stephana Kinga]] ''Pan Mercedes'' (BETA – Dobrovský, 2014, ISBN 9788073066659), s. 358: ''Co když některý zjistí, že má mozkový nádor? Glioblastom, který je podle wikipedie nejhorší? Co když ty lidi na pracovní burze zavraždil kvůli němu?'' * '''Zaujímavosť''' – ''student.muni.cz'', marec 2013, s. A2 (Martina Pelcová): [http://www.online.muni.cz/images/stories/pdfmuni/muni_brezen_2013_student.pdf Když studentské práce putují místo do šuplíků rovnou na Wikipedii] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 59cu4m05cqzhko6zdpvc971pkniv9kh Boris Kollár 0 567677 8356819 8314547 2026-08-16T09:25:32Z IronLiberty 280078 +lnk 8356819 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Boris Kollár | Rodné meno = Boris | Popis osoby = slovenský podnikateľ a politik | Portrét = Boris Kollár, 4 May 2022.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov|10.]] | Úrad = [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predseda Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia = [[20. marec|20. marca]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[25. októbra]] [[2023]] | Predchodca = [[Andrej Danko]] | Nástupca = [[Peter Pellegrini]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[30. september|30. septembra]] [[2023]] | Nástupca2 = | Poradie3 = 2. | Koniec obdobia3 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|8|14}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SME RODINA]] | Alma mater = [[Stredoeurópska vysoká škola v Skalici]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ľudovít Goga]] | Manželka = | Partnerka = | Deti = 18 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiéri = [[Igor Matovič]]{{break}}[[Eduard Heger]]{{break}}[[Ľudovít Ódor]] }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]]{{#tag:ref|Okolnosti nadobudnutia titulu boli spochybnené, pozri časť [[Boris Kollár#Kauza diplomovej práce|Kauza diplomovej práce]].|group=pozn}} '''Boris Kollár''' (* [[14. august]] [[1965]], [[Bratislava]]), je slovenský podnikateľ a politik, bývalý [[predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predseda]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] za stranu [[SME RODINA]]. V rokoch 2016{{--}}2020 bol poslancom Národnej rady SR, od roku [[2015]] je predsedom strany SME RODINA. == Životopis == === Mladosť a štúdium === Pochádza z chudobnej rodiny, vyrastal bez otca a ako dieťa hrával tenis.<ref name="aktuality-boris-kollar" /> Študoval na [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|Gymnáziu Alexandra Markuša]] v Bratislave. Bol predsedom správnej rady [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]] v období 2010<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=VŠVU: Vedenie školy|url=http://www.vsvu.sk/skola/vedenie_skoly/|dátum vydania=|dátum prístupu=23.9.2010|vydavateľ=VŠVU|url archívu=https://web.archive.org/web/20090312060718/http://www.vsvu.sk/skola/vedenie_skoly/|dátum archivácie=2009-03-12}}</ref> až 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zápisnica č. 2 /2014 – VŠVU|url=http://www.vsvu.sk/workspace/media/documents/zapis_sr_2_2014-54805adbe9e06.pdf|dátum vydania=3.12.2014|dátum prístupu=11.4.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160803151033/http://www.vsvu.sk/workspace/media/documents/zapis_sr_2_2014-54805adbe9e06.pdf|dátum archivácie=2016-08-03}}</ref> V rokoch [[2010]]{{--}}[[2015]] absolvoval vysokoškolské štúdium na [[Stredoeurópska vysoká škola v Skalici|Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici]] a ako takmer 50 ročný získal titul [[Mgr.]]<ref name="aktuality-kde-studovali-nasi-politici">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kde študovali naši politici?|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/564742/kde-studovali-nasi-politici/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-02-15|dátum prístupu=2018-08-02}}</ref><ref name="nrsr-boris-kollar" /> === Podnikanie === Podnikať začal už pred [[Nežná revolúcia|17. novembrom 1989]]<!-- (mal stánok s cukrovou vatou na Zlatých pieskoch. z rovnakého zdroja ..Štátnej banky Československej, kde nakúpil 100-tisíc východonemeckých mariek po tri koruny. Ešte v ten istý deň ich predal v rakúskej zmenárni po 5 korún. ) -->. Podľa jeho vlastných slov mal už vtedy 4 milióny korún.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Odkladal|meno=Martin|titul=Ako sa z vekslákov stali veľkopodnikatelia|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/546919/ako-sa-z-vekslakov-stali-velkopodnikatelia/|dátum prístupu=2018-06-20|jazyk=sk}}</ref> K veľkým peniazom prišiel najprv vďaka obchodu s počítačmi. „V roku 1988 som dal inzerát s tým, že predám počítač. Ozvalo sa mi 10 štátnych firiem.“<ref name=":4" /> Od roku [[1990]] sú jeho podnikateľské aktivity zamerané predovšetkým na prevádzkovanie lyžiarskych hotelov a [[Lyžiarsky vlek|vlekov]]. V roku [[1999]] sa stal vlastníkom rozhlasovej stanice [[Fun rádio|Fun Radio]].<ref name="aktuality-boris-kollar">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boris Kollár | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://osobnost.aktuality.sk/boris-kollar/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2018-02-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180221020620/https://osobnost.aktuality.sk/boris-kollar/ | dátum archivácie = 2018-02-21 }}</ref> V rozhlasovej relácii o sexe K-fun (Kefun), vysielanej na Fun rádiu v rokoch [[2004]]{{--}}[[2005]], vystupoval ako odborný asistent Chlipnička. Boris Kollár v [[Obchodný register|Obchodnom registri]] figuruje ako konateľ spoločnosti BSSC.<ref>BSSC, s.r.o. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchodný register na internete | url = http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=10131&SID=2&P=1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-13 | miesto = Bratislava }}</ref> V roku 2020 výbor pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR proti nemu viedol konanie, ktoré malo preveriť, či urobil právny úkon za firmu BSSC, alebo sa vo firme vzdal konateľstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = B. Kollár má výboru v NR SR vysvetliť, či robil právne úkony za firmu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-b-kollar-ma-vyboru-pre-nezluc/479576-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-09 | dátum prístupu = 2020-07-13}}</ref> Výbor konanie voči Kollárovi zastavil, pretože zistil, že v zákonom stanovenej lehote prestal byť konateľom firmy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zastavil konanie voči B. Kollárovi | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/vybor-pre-nezlucitelnost-funkcii-za/502264-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-22 | dátum prístupu = 2022-06-04}}</ref> V roku 2002 predal Kollár svoj 50 % podiel vo firme cyperskej schránkovej firme STROOTON Ltd. za 250 miliónov [[Slovenská koruna|slovenských korún]]. V mene cyperskej firmy vystupoval [[Geoffrey Magistrate]], ktorý je známy z kauzy [[Panama Papers]]. Na Slovensku túto spoločnosť a osobu zastupoval v tomto prevode bývalý primátor Prešova [[Pavol Hagyari]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = , Zuzana Kullová, | odkaz na autora = | titul = Pre koho prepieral Boris Kollár milióny cez cyperskú schránku? Získal ich za bezcenný podiel | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/biznis/pre-koho-prepieral-boris-kollar-miliony-cez-cypersku-schranku-ziskal-ich-bezcenny-podiel | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-16 | dátum prístupu = 2022-06-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Turček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Kollár nepovedal, či mu patrí cyperská schránka. Odmieta, že dostal 250 miliónov korún | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/804655/boris-kollar-cyperska-schranka-mi-nevyplatila-250-milionov-neodpovedal-ci-ide-o-jeho-schranku/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Domáce správy | dátum prístupu = 2020-07-13 }}</ref> O tri roky na to kúpil za neznámu sumu 50 % podiel vo firme späť, avšak od druhého spoluvlastníka, ktorý bol jeho niekdajší obchodný partner. Transakciu neskôr preskúmala polícia na základe trestného oznámenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kollár o schránkovej firme na Cypre stále mlčí, polícia začala konať | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22483776/policia-zacala-konat-v-kauze-kollarovej-cyperskej-schranky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-08 | dátum prístupu = 2022-06-04 }}</ref> Polícia výkonom úkonov pred začatím trestného stíhania zistila, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária | priezvisko2 = Turček | meno2 = Martin | titul = NAKA nebude vyšetrovať biznis Borisa Kollára s cyperskou schránkou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/5OXNuOC/naka-nebude-vysetrovat-biznis-borisa-kollara-s-cyperskou-schrankou/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-06-04 }}</ref> V roku 2021 sa stal aj majiteľom [[Rádio Vlna|Rádia Vlna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TS | odkaz na autora = | titul = Rádio Vlna mení majiteľa, prechádza do rúk Borisa Kollára | url = https://mediaboom.sk/radio-vlna-meni-majitela-prechadza-do-ruk-borisa-kollara | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2021-08-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Politika === Do [[politika|politiky]] sa pokúsil vstúpiť už v roku [[2010]] ako kandidát číslo 7 za [[Únia – strana pre Slovensko]].<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=Únia – Strana pre Slovensko|periodikum=Pravda.sk|dátum=2010-04-10|url=https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243293-unia-strana-pre-slovensko/|dátum prístupu=2018-01-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Tento politický subjekt, ktorý vznikol tesne pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbami]] zlúčením strán [[Robíme to pre deti – SF|Slobodné fórum]], [[Občianski kandidáti]] a [[Liga – Občiansko liberálna strana]],<ref name=":3" /> získal len 0,70 % hlasov. V roku [[2015]] vytvoril Kollár nový politický subjekt [[SME RODINA]] – Boris Kollár ([[Peter Marček]] mu ponúkol svoju stranu ''Strana občanov Slovenska''), s ktorým úspešne kandidoval v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách 2016]]. ==== Volebné obdobie 2016{{--}}2020 ==== Hnutie SME RODINA získalo v parlamentných voľbách 172 860, t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 [[poslanec]]kých kresiel v novozvolenom [[parlament]]e. Vo volebnom období 2016{{--}}2020 bol členom:<ref name="nrsr-boris-kollar" /> * Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS (člen) * Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj (predseda) V roku [[2019]] Kollár nadviazal spojenectvo strany SME RODINA s krajne pravicovou európskou frakciou [[Hnutie pre Európu národov a slobody]] a v máji 2019 na stretnutí hnutia na Slovensku privítal francúzsku krajne pravicovú političku, predsedníčku [[Národné zhromaždenie (Francúzsko)|Národného zhromaždenia]], [[Marine Le Penová|Marine Le Penovú]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Szalai | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Kollár a Le Penová v Bratislave spečatili spojenectvo, ich programy sa vylučujú | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kollar-a-le-penova-v-bratislave-specatili-spojenectvo-ich-programy-sa-vylucuju/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2019-05-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191113234511/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kollar-a-le-penova-v-bratislave-specatili-spojenectvo-ich-programy-sa-vylucuju/ | dátum archivácie = 2019-11-13 }}</ref> Do volebnej kampane pred parlamentnými voľbami šiel Kollár s cieľom odlíšiť sa od iných politikov, na billboardoch využíval volebný slogan ''Nie som ako oni. Myslím srdcom.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sme rodina – Čo znamená myslieť srdcom? | url = https://www.facebook.com/HnutieSmeRodina/videos/481706702542963/ | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Volebné obdobie 2020{{--}}2023 ==== V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] sa SME RODINA stala treťou najsilnejšou stranou v parlamente. Kollárova strana získala 8,24 % hlasov, čo jej zabezpečilo zisk 17 kresiel a možnosť vstúpiť do koaličných rokovaní s [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]]. Kollár ako líder druhej najsilnejšej koaličnej strany sa v marci 2020 stal [[predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky|url=https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=477272|dátum vydania=20.3.2020|dátum prístupu=1.7.2020|vydavateľ=Národná rada Slovenskej republiky}}</ref> == Kritika == === Styky s mafiou === Kollár mal v minulosti preukázateľne styky s bývalým bosom bratislavského podsvetia [[Peter Steinhübel|Petrom Steinhübelom]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pacherová|meno=Soňa|priezvisko2=Vavrová|meno2=Vanda|titul=Boris Kollár a mafia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407403-boris-kollar-a-mafia/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2016-10-09|dátum prístupu=2018-08-02}}</ref> Na Kollárove styky verejne upozornil v apríli 2016 podnikateľ [[Marian Kočner]], známy aj z „[[Mafiánske zoznamy|mafiánskych zoznamov]]“ slovenskej polície. Kollár sa však verejne dištancoval od toho, že by bol [[Vekslák|vekslákom]]. „Robil som biletára, predával zmrzlinu, mal som v komunizme stánok s cukrovou vatou, predával som lupienky pred štadiónom, vozil do ČSSR počítače, robil som všetko možné, aby som zarobil, ale vekslák som nikdy nebol! Ak by som bol, hrdo to budem uvádzať, lebo to dnes robí každá banka a nešpiníme ju za to,“ povedal Kollár.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Luha|meno=Marián|titul=Majiteľ Fun rádia Boris Kollár bol vekslák (aktualizované)|periodikum=mediawatch.dog|dátum=2016-10-05|url=http://www.mediawatch.dog/majitel-fun-radia-boris-kollar-bol-vekslak/|dátum prístupu=2017-04-11|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20200601031650/https://www.mediahub.sk/majitel-fun-radia-boris-kollar-bol-vekslak/|dátum archivácie=2020-06-01}}</ref> „Pre objektívnosť; naše cesty sa so Steinhübelom rozišli v roku [[1992]].“<ref name=":2" /> === Kauza diplomovej práce === Portál Aktuality.sk [[23. jún]]a [[2020]] zverejnil, že [[diplomová práca]] Borisa Kollára na tému ''Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc'' obsahuje strany skopírovaného textu. Zverejnenie nasledovalo len niekoľko hodín potom, čo bývalý poslanec [[Miroslav Beblavý]] poukázal na kopírovanie textu v [[bakalárska práca|bakalárskej práci]] Kollárovej bývalej partnerky [[Petra Krištúfková|Petry Krištúfkovej]]. Obaja svoje štúdium absolvovali na [[Stredoeurópska vysoká škola v Skalici|Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici]], školiteľom ich prác bol [[Jozef Minďáš]].<ref name="sme-kollar-skopirovanu-diplomovku">{{Citácia periodika | priezvisko = Vonšák | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kováč | meno2 = Peter | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Kollár skopírovanú diplomovku vysvetľuje tým, že každý si to zľahčuje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22432363/rovnaka-skola-aj-skolitel-po-kristufkovej-ma-s-diplomovkou-problem-aj-kollar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-23 | dátum prístupu = 2020-06-24 }}</ref> Minďáš sa medzitým stal [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] Stredoeurópskej vysokej školy. Do 58-stranovej práce z roku [[2015]] Kollár zahrnul článok, ktorý spolunapísal jeho školiteľ Minďáš v roku [[2011]] či text z webov o [[Kysuce|Kysuciach]]. Kollár necitoval ani ďalšie informácie ako klimatické dáta.<ref name="dennikn-boris-kollar-je-plagiator"/> Kollár priznal, že si prácu zľahčoval, uviedol tiež, že ''„V tom čase som mal veľa práce. Každý študent si to nejakým spôsobom zľahčuje. Zľahčil som si to aj ja. Priznávam to, nie je to pekné, ospravedlňujem sa za to.“''<ref name="sme-kollar-skopirovanu-diplomovku"/> Štátny antiplagiátorský systém Kollárovu prácu zhodnotil ako 24,45 % zhodu s inými zdrojmi. Český systém odevzdej.cz použitý Denníkom N však zhodu vyhodnotil až na 52 %.<ref name="dennikn-boris-kollar-je-plagiator">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Boris Kollár je plagiátor ako Andrej Danko. Na Kmotríkovej škole podvádzal | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1942222/boris-kollar-je-plagiator-ako-andrej-danko-na-kmotrikovej-skole-podvadzal/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-23 | dátum prístupu = 2020-06-24 }}</ref> V prípade plagiátorstva rigoróznej práce Kollárovho predchodcu vo funkcii predsedu parlamentu [[Andrej Danko|Andreja Danka]] pritom Kollár podporil Dankovo odvolanie, mimo iného aj podpisom pod vyhlásením strany Sme rodina: ''„Je evidentné, že podvody sú súčasťou života Andreja Danka aj v súkromí, čoho príkladom je aj nekončiaca kauza okolo jeho rigoróznej práce. Z tohto dôvodu takýto človek nemá v politike čo robiť.“''<ref name="sme-kollar-skopirovanu-diplomovku"/> Kollára následne vyzvali viacerí koaliční (strana [[ZA ĽUDÍ]], minister [[Ján Mičovský (politik)|Ján Mičovský]] (OĽANO) či poslanec [[Ondrej Dostál]] (SaS)) aj nekoaliční (strana [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], europoslanec [[Vladimír Bilčík]] (SPOLU)) politici na vyvodenie zodpovednosti a v prípade neschopnosti obhájenia svojho konania na odstúpenie z postu predsedu parlamentu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Facebook | url = https://www.facebook.com/zaludisk/photos/a.2222217904525957/3026736510740755/?type=3&theater | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bariak | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Tlak na Kollára rastie. Na odchod ho vyzývajú aj koaliční partneri | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/801496/tlak-na-kollara-rastie-na-odchod-ho-vyzyvaju-aj-koalicni-partneri/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Správy | dátum prístupu = 2020-06-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Bilčík: Výhovorky plagiátora Borisa Kollára sú obyčajné nezmysly | url = https://europskenoviny.sk/2020/06/23/vladimir-bilcik-vyhovorky-plagiatora-borisa-kollara-su-obycajne-nezmysly/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2020-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Za ľudí bude žiadať vyvodenie zodpovednosti, ak Kollár nevysvetlí skopírované strany | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22432828/krajniak-je-spokojny-s-kollarovou-obhajobou-diplomovej-prace.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-24 | dátum prístupu = 2020-06-25 }}</ref> Kollára kritizovali tiež 7 rektori slovenských výskumných univerzít zo združenia V7 a predseda [[Slovenská akadémia vied|SAV]] [[Pavol Šajgalík]], ktorí jeho konanie označili za parazitovanie na akademickom systéme.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dedinský | meno = Matej | autor = | odkaz na autora = | titul = Parazitujete na akademickom systéme, odkázali rektori Borisovi Kollárovi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/801513/parazitujete-na-akademickom-systeme-odkazali-rektori-borisovi-kollarovi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Slovensko | dátum prístupu = 2020-06-25 }}</ref> Za odstúpenie Kollára bola vytvorená petícia slovenských študentov a absolventov vysokých škôl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výzva na odstúpenie Borisa Kollára z postu predsedu NR SR | url = https://www.peticie.com/vyzva_na_odstupenie_borisa_kollara_z_postu_predsedu_nr_sr | vydavateľ = peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Študenti vyzvali Kollára na odchod z čela parlamentu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22432682/studenti-vyzvali-kollara-na-odchod-z-cela-parlamentu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-24 | dátum prístupu = 2020-06-25 }}</ref> Kollára sa naopak zastali jeho stranícky kolega [[Milan Krajniak]] či premiér [[Igor Matovič]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: I. Matovič: Nebudem vyzývať B. Kollára k odstúpeniu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/i-matovic-nebudem-vyzyvat-b-kolla/476214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-24 | dátum prístupu = 2020-06-25 }}</ref> Na tlačovej konferencii [[26. jún|26. júna]] [[2020]] Kollár opäť odmietol, že by bola jeho [[diplomová práca]] plagiát a odmietol odstúpiť z postu predsedu parlamentu. Oznámil však, že aby zachoval vládnu koalíciu a zastavil štvavú kampaň, pokiaľ bude v politike, nebude používať titul [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] Titul Mgr. mu však [[de iure]] aj [[de facto]] naďalej zostáva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Facebook Watch | url = https://www.facebook.com/watch/live/?v=624417365098720&ref=watch_permalink | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> 18. marca 2021 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici zastavil trestné stíhanie v súvislosti s diplomovou prácou. Uznesenie uvádza „Skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.“<ref name="dennikn-policia-zastavila-trestne-stihanie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia zastavila trestné stíhanie v | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2317913/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-18 | dátum prístupu = 2021-03-27 }}</ref> Proti rozhodnutiu je možné odvolanie.<ref name="dennikn-policia-zastavila-trestne-stihanie"/> === Homofóbna rétorika === Kollár v roku [[2017]] publikoval na [[Facebook]]u príspevok týkajúci sa [[LGBT]] osôb spolu s fotografiou, na ktorej boli muži v obojkoch a pridal k tomu komentár: „Oni patria do ústavu, a nie na ulicu. Vždy to boli úchyláci a nemali tú diagnózu nikdy vylúčiť.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kollár sa za svoj homofóbny výrok ospravedlniť nemieni. Pokrytecké, tvrdí Sulík | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/644639-kollar-sa-za-svoj-homofobny-vyrok-ospravedlnit-nemieni-pokrytecke-tvrdi-sulik/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-23 | dátum prístupu = 2023-02-06}}</ref> Za svoje homofóbne výroky bol dvakrát (2015 — 2. miesto a 2017) nominovaný na anticenu Homofób roka, ktorú vyhlasuje Inštitút ľudských práv. V roku 2020 bol opäť nominovaný, ale následne bol z výberu vylúčený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlasujte v ankete Homofób roka 2017|url=https://www.ludskeprava.sk/homofob2017/|dátum vydania=2018-05-17|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlasujte v ankete Homofób roka 2015|url=https://www.ludskeprava.sk/homofob2015/|dátum vydania=2016-07-27|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slová sa nezhodujú so skutkami. Kollárovi odňali nomináciu na Homofóba roka|url=https://domov.sme.sk/c/22483810/borisovi-kollarovi-odnali-nominaciu-na-homofoba-roka.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> === Sexuálne návrhy maloletému drogovo závislému dievčaťu v resocializačnom zariadení === Od mája 2014 do októbra 2017 Boris Kollár sporadicky pomocou chatu komunikoval s maloletou klientkou resocializačného zariadenia Čistý deň. V dobe, keď komunikácia začala, dievča malo 15 rokov. Súčasťou komunikácie boli aj sexuálne návrhy zo strany Kollára napríklad: „Pomilujem si ťa“, „Chcem ťa“, alebo „Vyšukáme sa“. Kollár sa obhajoval, že o veku dievčaťa nevedel a že sa nikdy osobne nestretli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po stretnutí s Kočnerom upozornil Čistý deň na lascívneho poslanca, prihlásil sa Boris Kollár|url=https://dennikn.sk/700047/po-stretnuti-s-kocnerom-upozornil-cisty-den-na-lascivneho-poslanca-prihlasil-sa-boris-kollar/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-03-08|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK|meno=Matej|priezvisko=Dugovič}}</ref> === Sexuálna komunikácia s transrodovou modelkou === V roku 2020 unikla komunikácia Borisa Kollára s transrodovou modelkou [[Paris Nemec]]. Na Kollára sa zniesla kritika za jeho pokrytectvo, keďže sám dlhodobo odsudzuje LGBTI komunitu. V komunikácii s modelkou si nechal naposielať niekoľko nahých fotiek, obdivoval modelkin penis a viackrát sa vyjadril, že veľmi túži mať s ňou sexuálny pomer. Kollár sa v komunikácii vyjadril, že by chcel mať s modelkou orálny sex počas jazdy autom alebo pri varení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kollár po zverejnení lascívnych správ s transrodovou modelkou: Vydierateľný nie som, chcel som vedieť, kam zájde|url=https://dennikn.sk/2029571/kollar-po-zverejneni-lascivnych-sprav-s-transgender-modelkou-vydieratelny-nie-som-chcel-som-vediet-kam-zajde/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-09-07|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK|meno=Dušan|priezvisko=Mikušovič}}</ref> Pôvodne bol Kollár za túto komunikáciu nominovaný na anticenu Homofób roka, ale nominácia bola následne stiahnutá, keďže Kollár na rozdiel od svojich predošlých nominácii (2015, 2017) vlastne vyjadril pozitívny vzťah k členovi LGBTI komunity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slová sa nezhodujú so skutkami. Kollárovi odňali nomináciu na Homofóba roka|url=https://domov.sme.sk/c/22483810/borisovi-kollarovi-odnali-nominaciu-na-homofoba-roka.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> === Dopravná nehoda a neadekvátne správanie v nemocnici === V októbri 2020, keď bol na Slovensku pre [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiu ochorenia COVID-19]] zákaz vychádzania, bol Kollár účastníkom dopravnej nehody vo svojej služobnej limuzíne. Spolu s ním sa v aute viezla maskérka a bývalá finalistka Miss Universe Miroslava Fabušová. Po nehode bol Kollár na niekoľko dní hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala. Personál nemocnice sa sťažoval na sústavné „papalášske“ správanie Kollára a jeho priateliek: „Dámske návštevy nedodržiavali žiadne pravidlá ani hygienicko-epidemiologický režim. Po oddelení chodili bez ochranných prostriedkov,“ uviedla jedna opatrujúca zdravotná sestra. Personál nemocnice uviedol, že dámske návštevy chodili aj o druhej v noci a zostávali na izbe do rána. Aj napriek upozorneniam chodili Kollárove návštevy priamo do miestnosti sestier, kde majú počas služby osobné veci. Jedna z priateliek Kollára požadovala od personálu uvarenie čaju pre seba a sťažovala sa, keď jej nevyhovel. Priateľky používali kuchynský riad určený pre personál, osobné šálky, príbor a chladničku. Do sesterskej miestnosti chodili aj vtedy, keď sa rozprávali o diagnózach iných pacientov. Sestrám sa to nepáčilo, preto dochádzalo medzi nimi a Kollárovými priateľkami k výmene názorov. Postupom času sa vzťah medzi sestrami a Kollárovými priateľkami zhoršoval, preto vrchná sestra rázne zakročila. Napomenula aj Kollára, že takto to ďalej nemôže fungovať. Kollár sa rozčúlil a zavolal si riaditeľa, ktorému sa sťažoval na správanie personálu. Dve sestry, ktoré boli súčasťou konfliktu a vrchná sestra prišli o odmeny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kollára v nemocnici navštevujú priateľky, pochytili sa so sestrami|url=https://domov.sme.sk/c/22540952/nemocnicne-sestry-sa-stazuju-na-priatelky-borisa-kollara.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Krátko po hádkach bola z nemocnice odvolaná námestníčka pre ošetrovateľstvo (vedúca sestier).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po Kollárovej hádke v nemocnici končí šéfka sestier, líder Sme rodina to vidí takto {{!}} TVNOVINY.sk|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/125092-po-kollarovej-hadke-v-nemocnici-konci-sefka-sestier-lider-sme-rodina-to-vidi-takto|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=cs}}</ref> Zuzana Petková, šéfka nadácie Zastavme korupciu označila celú kauzu za „papalášizmus“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kollára v nemocnici navštevujú priateľky, pochytili sa so sestrami|url=https://domov.sme.sk/c/22540952/nemocnicne-sestry-sa-stazuju-na-priatelky-borisa-kollara.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Nemocnici bola následne udelená pokuta od Ministerstvo vnútra, ktoré je zriaďovateľom nemocnice, za to, že návštevy u Kollára na izbe povolili napriek ich plošnému zákazu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kollárove návštevy majú dohru. Nemocnica dostala pokutu|url=https://domov.sme.sk/c/22846111/kollarove-zakazane-navstevy-maju-dohru-nemocnica-dostala-pokutu.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> === Šírenie hoaxov a dezinformácií === V auguste 2016 na sociálnych sieťach Kollár šíril fotografiu, ktorá mala podľa jeho popisu pochádzať z Česka. Na návštevu Prahy v ten deň dorazila nemecká kancelárka [[Angela Merkelová]]. Z fotografie sa zdalo, že Merkelovú v Prahe vítali nadrozmernou postavou symbolu USA „Strýčka Sama“, ktorému trčala zo zadku postavička Merkelovej. „Takto ju vítajú v Česku,“ okomentoval to Kollár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boris Kollar - Takto ju vitaju v Cesku {{!}} Facebook|url=https://www.facebook.com/BorisKollarOfficial/photos/a.1513533445634392/1672407916413610/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> Fotografia, ale nemala nič spoločné s Prahou ani s utečeneckou krízou. Fotka v skutočnosti zachytáva demonštráciu z marca 2003 u Düsseldorfu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Príručka pre stredné školy: Klamstvá a konšpirácie|url=https://dennikn.sk/718059/prirucka-pre-stredne-skoly-klamstva-a-konspiracie/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2017-04-02|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Šnídl}}</ref> Fotka vyvolala desiatky nenávistných reakcií voči Angele Merkelovej, Kollár túto dezinformáciu nikdy neodstránil ani neuviedol na pravú mieru. V auguste [[2017]] šíril Kollár na Facebooku fotku s nenávistným statusom proti Dúhovému pochodu pričom príspevok uvádzal, že sa jedná o pochod v Prahe. Išlo ale fotku z Francúzska z roku 2015. Jeho komentár vyprovokoval desiatky nenávistných komentárov voči LGBTI komunite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boris Kollár šíri falošnú fotku s nenávistným statusom proti Dúhovému pochodu|url=https://www.omediach.com/hoaxy/11572-boris-kollar-siri-falosnu-fotku-s-nenavistnym-statusom-proti-duhovemu-pochodu|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref> V septembri 2022 Kollár v statuse na Facebooku zmienil, že [[Európska únia]] zlyhala, pretože vraj reguluje „ešte aj banány jak majú byť zakrivené a uhorky jak majú byť zakrivené“, ale nereguluje cenu energií. Jednalo sa o opakovanie známej dávno vyvrátenej dezinformácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boris Kollár znovu šíri stokrát vyvrátený hoax|url=https://www.dalito.sk/boris-kollar-znovu-siri-stokrat-vyvrateny-hoax/|dátum vydania=2022-09-29|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk|meno=Marián|priezvisko=Balázs}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V októbri 2022 Kollár na Facebooku napísal nenávistný status voči utečencom z Ukrajiny, v ktorom spojil agresívne správanie cudzinca pri policajnej kontrole zachytené na videu s utečencami z Ukrajiny. Kollár sa vyjadril, že Ukrajinci nerešpektujú policajný zbor, skáču Slovákom po hlave a nevážia si slovenskú pohostinnosť. Následne sa ukázalo, že cudzinec bol z Gruzínska. Kollár svoj status na sociálne sieti ponechal. Týmto sa mu podarilo vyprovokovať stovky nenávistných reakcií voči vojnovým utečencom z Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FBorisKollarOfficial%2Fposts%2Fpfbid0yu9gJaAV3R7c16NNCqJj1oBvNXHZovLHBkGFT5aYJTkCQXWpiBwPWSAc3SgJX6MQl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Boris Kollár šíril hoax, že na virálnom videu|url=https://dennikn.sk/minuta/3079198/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-10-27|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref> V Septembri 2015 Kollár na Facebooku zverejnil informáciu, že Európska únia zakázala zabíjačky s komentárom „To snad ani už pravda nieje, oni sa vážne zbláznili.“ Jednalo sa o další populárny hoax.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na pravou míru: Novinářské kachny mezi lety 2015 - 2020|url=https://czechia.representation.ec.europa.eu/na-pravou-miru-novinarske-kachny-mezi-lety-2015-2020-2019-02-12_cs|vydavateľ=czechia.representation.ec.europa.eu|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid0AVjVgV2s54GjB14vhmf4CbYBXAYrrJV5gHixyv7u71peBNsJGFz8JXeLRrdkDX6Rl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> Kollár často na Facebooku píše príspevky s dezinformačnými a proruskými zdrojmi ako napríklad nenávistný komentár od [[Daniel Bombic|Daniela Bombica]], známeho pod pseudonymom Danny Kollár, kde strašil „plánovanou islamskou inváziou“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FBorisKollarOfficial%2Fposts%2Fpfbid02n9qtwwuiLJg7eqaUPv2EUEBppZ1nYwHkfGw68efZsRLN49QpH5J8BhQphCdC2q38l|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk}}</ref>, proruský dezinfoweb Aeronet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FBorisKollarOfficial%2Fposts%2Fpfbid029UYJjR4rToUUof3sbAGCcwJKZjd7s7vWVvFmcxGf3rTVf6q8c3RkFpKEhzU36EGSl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk}}</ref> (pre svoju nebezpečnosť zablokovaný v Česku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NBÚ zablokoval najväčší proruský web na Slovensku Hlavné správy aj ich Armadnymagazin.sk|url=https://www.omediach.com/hoaxy/22440-nbu-zablokoval-najvaecsi-prorusky-web-na-slovensku-hlavne-spravy-aj-ich-armadnymagazin-sk|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref>, alebo proruský dezinfoweb Infovojna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fboris.kollar%2Fposts%2Fpfbid0vTMQdy5JnhnD72vK28Qd95jynasTUDmDJy28Zv7QK4BqyCFzJkRg7BkZpavvbg8sl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> Kollár bol viackrát hosťom v dezinformačných médiách (Slobodný vysielač, Rodolf Vasky a iné)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login/?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FBorisKollarOfficial%2Fposts%2Fpfbid0325fsZ5gdV3XBqQ72CQTN2eWqGeUvELTZeDLDnRsXrw1B9DKx3tUG3hjMcDV1kk6pl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk}}</ref> a tiež dlhodobo platil za pozitívne články o sebe a hnutí Sme rodina dezinformačným webom Hlavné správy a Hlavný denník.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sme rodina platila Hlavným správam a Hlavnému denníku desaťtisíce|url=https://domov.sme.sk/c/22937780/sme-rodina-platila-hlavnym-spravam-a-hlavnemu-denniku-desattisice.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Tieto weby boli pre svoju nebezpečnosť v roku 2022 dočasne štátom zablokované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NBÚ zablokoval najväčší proruský web na Slovensku Hlavné správy aj ich Armadnymagazin.sk|url=https://www.omediach.com/hoaxy/22440-nbu-zablokoval-najvaecsi-prorusky-web-na-slovensku-hlavne-spravy-aj-ich-armadnymagazin-sk|vydavateľ=Omediach.com|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=sk-SK}}</ref> Články neboli označené ako platená inzercia alebo platené PR.<ref name=":0" /> === Šírenie ruskej propagandy namierenej proti Ukrajine === Najmä v období 2015 – 2016 Kollár intenzívne šíril na svojom Facebooku ruské dezinformácie na pošpinenie Ruskom napadnutej a čiastočne okupovanej Ukrajiny a oslavu Ruska a ruskej invázie do Sýrie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid02rTPY6H7qVnp2cRjBUU2aoeWAj5jvosoYug5puwo8nSVPzDvncvHAYZHTB4uB6tUZl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid0s4LZVbAyrAhyKW4EcNPxmXGmshUyR7dJVsxWJJvMnnkUKtXjEhZCL6fJwuM8yxvCl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> Ako zdroje používal ruské média ako aj slovenské a české dezinformačné weby (Aeronet, Infovojna, AC24, Hlavne správy, Sputnik, Protiproud), zverejňoval propagandistické rozhovory s Vladimírom Putinom a Ramzanom Kadyrovom, vyjadroval im obdiv<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid0vMZinTiMRbaGPg4Rq31SMQGCxtfEmnSDhGjAsoKSqu1m6LriSeBZSHsrYnFXYKSjl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid02b3HaWGk4n54izsCjs9wXdqCrspy4SuyhitfCj36DiJuzm3B5eA8wLGgV8VuUnu1Ml|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref>, zdieľal propagačné videá ruskej armády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid0Rg5PuRbEVn45rREXEbQRLzr3AUqddipjHAPV3UTZdQYzxmMRq7DQ1jnfXzpnnZmzl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref>, hoaxy o masových hroboch na Donbase, ktoré pripisoval Ukrajinskej armáde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid02hUgAKCBWsTJvcNbjtsFFBhkChhEVkoRyvZZLJT5LN4WDESDbhx5ZU6An1XEKtRJol|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> Viackrát uviedol, že vysokí ukrajinskí predstavitelia páchajú na ukrajinskom obyvateľstve genocídu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/730258773725975|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-16|jazyk=sk}}</ref> K prístupu Ukrajiny do Európskej únie sa vyjadril: „Ja takúto háveď v EU nechcem.“ V tom istom statuse nazval Ukrajincov fašistami a v komentári pod ním dodal, že páchajú na Ukrajine genocídu a nikto ho nepresvedčí o opaku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid02tk5bdkm7Jgx8K3Qk5n1YwXDnLHxNJpkapP3jk1hN1Yk3HXtfECSLVvNzpfqiP2ztl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> Šíril tiež konšpiráciu o zvrhnutí ukrajinského prezidenta Spojenými štátmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/boris.kollar/posts/pfbid02U1PPjJoqKFFEUgL5nGPFgeMabWia6owX3iTaoqVH6QLDnidSGgtnGmHbLKWVfx6cl|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> === Obvinenia z násilia na svojich partnerkách === V [[jún]]i [[2023]] bývalá partnerka Borisa Kollára Barbora Richterová rozposlala poslancom [[NR SR]] list, v ktorom Kollára obvinila, že ju v roku [[2012]] vo svojom dome na [[Florida|Floride]] fyzicky napadol.<ref name = "pravda2023">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Prípad Richterová: Kollár hovorí, prečo po údajnom útoku na dieťa nezavolal policajtov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/672488-pripad-richterova-vrcholi-kollar-vysvetlil-preco-po-udajnom-utoku-na-dietata-nezavolal-policajtov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-25 | dátum prístupu = 2023-07-08 }}</ref> Kollár priznal, že Richterovej dal facku, no podľa jeho slov to spravil preto, aby ochránil svoje dieťa, ktoré Richterová fyzicky týrala.<ref name = "pravda2023"/> Uviedol tiež, že by sa v podobnej situácii zachoval rovnako.<ref name = "jun2023">{{Citácia periodika | priezvisko = Marcišiak | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo Kollárovi prepáčili voliči zbitie ženy? Takto to vidí sociológ a politológ | periodikum = TV Noviny| odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/846968-preco-kollarovi-prepacili-volici-zbitie-zeny-takto-to-vidi-sociolog-a-politolog | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2023-07-08 }}</ref> Nezaradení poslanci zo strany [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] ako reakciu iniciovali mimoriadnu schôdzu, kde sa pokúsili Kollára odvolať z postu predsedu Národnej rady, no schôdzu sa nepodarilo otvoriť ani na štvrtý pokus.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kollár odvolávaniu nečelil, mimoriadnu schôdzu neotvorili ani na štyrikrát. Poslankyňa Mierna je šokovaná | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/673563-schodza-k-odvolavaniu-kollara-neotvorili-ani-v-stredu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-05 | dátum prístupu = 2023-07-08 }}</ref> == Osobný život == Kollár je slobodný a je otcom sedemnástich detí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boris Kollár: Matky vedia, čo moje deti chcú, ja to finančne zabezpečím | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/881706-boris-kollar-matky-vedia-co-moje-deti-chcu-ja-to-financne-zabezpecim | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-12-24 | dátum prístupu = 2018-08-02 }}</ref> Popri jeho boku sa pohybovali napríklad [[Petra Krištúfková]], moderátorka [[Zuzana Belohorcová]], moderátorka TV JOJ [[Stanka Pavolová]], herečka [[Karin Haydu]] alebo aj česká herečka [[Kateřina Brožová]].<ref name="aktuality-boris-kollar" /> Kollárove partnerky, s ktorými má aspoň jedno dieťa: # Stanka Horňáková – dcéra Alexandra # Ivana Barnová – dcéra Natália # [[Petra Krištúfková]] – dcéra Ester # Andrea Heringhová – dcéra Sara Zoe, syn Boris # Martina Sabbatini Štofaníková – syn Šimon Heliodor # [[Barbora Richterová]] – syn Artur, syn Aaron # Monika Ostrihoňová – dcéra Sára # Paula Simoes – syn Christian Alexander # [[Barbora Balúchová]] – syn Alexander Ján<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Už je známe pohlavie desiateho dieťaťa Borisa Kollára | url = https://doma.markiza.sk/clanok/1849878-uz-je-zname-pohlavie-desiateho-dietata-borisa-kollara | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2016-12-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> # Miroslava Martišková Jakubisová – syn Markus (* [[7. máj]] [[2020]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = markiza.sk, dg | odkaz na autora = | titul = Dieťa číslo 11! Boris Kollár je znova otcom, podobu so synom nezaprie | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.tvnoviny.sk/soubiz/2000874_dieta-cislo-11-boris-kollar-je-znova-otcom-podobu-so-synom-nezaprie | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-25 | dátum prístupu = 2020-06-25}}</ref> #Laura Vizváryová – syn Abner #Ľudmila Kudriová – dcéry Melisa a Larisa #Nikola Boboková – syn Noel #Vanessa Hrubovčáková – syn 24. októbra 2020 mal v Bratislave vážnu autonehodu. Bol prevezený do nemocnice a na druhý deň bolo oznámené, že si zlomil druhý krčný stavec. Okrem neho boli pri nehode zranené aj ďalšie tri osoby: Kollárov vodič, člen jeho ochranky a bývalá modelka Miroslava Fabušová. Kollár si pri nehode zlomil druhý krčný stavec, kľúčnu kosť a 27. októbra musel absolvovať operáciu. Celý mesiac bol Kollár práceneschopný a až do začiatku marca 2021 musel nosiť na krku fixovací golier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V prípade autonehody Borisa Kollára padlo obvinenie|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/614616-v-pripade-autonehody-borisa-kollara-padlo-obvinenie/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-01-25|dátum prístupu=2023-06-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=Hutko|meno=Dominik}}</ref> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="nrsr-boris-kollar">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. Boris Kollár | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=917 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-02 | miesto = Bratislava }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=917&CisObdobia=8 Boris Kollár] – poslanecký profil na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/boris-kollar Články týkajúce sa Borisa Kollára] na portáli teraz.sk TASR {{Predsedovia slovenských parlamentov}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Kollár, Boris}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici SME RODINA]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Predsedovia NR SR]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Absolventi Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici]] [[Kategória:Plagiátorské aféry]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 5s95jkbbs2bs1ut4xsyuz1n7kwnt9mn Diviacke kruhy 0 572977 8356753 7592654 2026-08-16T00:04:13Z Zuzana Stozicka 213164 Pridaný obrázok - pohľad na mokraď 8356753 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja | map1_locator = Žilinský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]] | municipality = Turčianske Teplice | established = 2001 | established1 = | established1_type = posledná novelizácia | category = [[chránený areál]] | name = Diviacke kruhy | image = | image_caption = | code = 1109 | management = Veľká Fatra | area = 0.019591 | commons = | lat_d = 48.8802778 | long_d = 18.8433333 }} [[Súbor:Diviacke kruhy.jpg|alt=Mokra´d uprostred polí|náhľad|Diviacke kruhy (CHA 1109), chránená mokraď uprostred polí]] '''Diviacke kruhy''' je [[chránený areál]] v správe štátnej ochrany prírody Veľká Fatra. Nachádza sa v katastrálnom území mesta [[Turčianske Teplice]] v [[okres Turčianske Teplice|okrese Turčianske Teplice]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[2001]] na rozlohe 1,9591 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: ''Ochrana genofondovej lokality močiarnych fytocenóz a zoocenóz, predovšetkým vodných vtákov, obojživelníkov, ale aj močiarnych druhov rastlín.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1109}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1109}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Zdroj == {{Preklad|cs|Diviacke kruhy|13547713}} {{Turčianska kotlina}} [[Kategória:Chránené areály na Slovensku]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Turčianske Teplice]] [[Kategória:Turčianske Teplice]] [[Kategória:Turčianska kotlina]] 24st9sjjymwihe9k5jbds22626k6x32 Mažarná 0 572987 8356751 8095104 2026-08-16T00:00:01Z Zuzana Stozicka 213164 Pridaný obrázok - pohľad dovnútra jaskyne. 8356751 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Žilinského kraja | map1_locator = Žilinský kraj | country = Slovensko | country_flag = 1 | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Martin (okres)|Martin]] | municipality = [[Blatnica (obec)|Blatnica]] | established = 1994 | established1 = 2009 | established1_type = posledná novelizácia | category = [[prírodná pamiatka]] | name = Mažarná | image = Mažarná2.jpg | image_caption = Vstup do jaskyne | code = 1180 | management = SSJ | commons = Mažarná | lat_d = 48.9398589 | long_d = 18.9605436 | range = Veľká Fatra }} [[Súbor:Mazarna jaskyna.jpg|alt=Jaskyňa Mažarná|náhľad|Jaskyňa Mažarná (PP 1180), pohľad dovnútra.]] '''Mažarná''' je jaskyňa a [[prírodná pamiatka]] v správe príspevkovej organizácie [[Správa slovenských jaskýň]]. Je dlhá približne 130 m. Našli sa tu pozostatky [[Medveď jaskynný|jaskynného medveďa]], stopy z doby bronzovej ([[kultúra s kanelovanou keramikou]]) a granáty z [[SNP]]<ref name=":0">Informačná tabuľa pred vstupom do jaskyne. Pozri commons.</ref>. Priestory jaskyne boli vytvorené priesakovými vodami, obohatenými o [[oxid uhličitý]], neskôr sa však rozširovali aj odrobovaním skalného masívu vplyvom mrazového zvetrávania. Zo 45 metrov dlhej vstupnej siene jaskyňa pokračuje dvomi smermi: smerom na juh Granátovou chodbou (pomenovanou podľa nálezov ručných granátov z obdobia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]) a na severovýchod Stĺpovou chodbou, ktorá je zdobená kvapľovými stĺpmi, [[Stalagmit|stalagmitmi]] a sintrovými misami. Za chodbou je pokračovanie do Jazierkovej siene.<ref name=":0" /> == Lokalita == Nachádza sa v katastrálnom území obce [[Blatnica (obec)|Blatnica]] v [[okres Martin|okrese Martin]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]]. Široký vchod do jaskyne sa nachádza pod záverečnou skalnou stenou žľabu vo Vápennej doline, v masíve [[Tlstá (vrch vo Veľkej Fatre)|Tlstej]].<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-121-velka-fatra-9-vydanie-2021-2/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-26 | jazyk = }}</ref> == Ochrana == Územie bolo vyhlásené v roku [[1994]] a naposledy novelizované v roku [[2009]]. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je jaskyňa, ktorá je prístupná návštevníkom s cieľom zotavovať sa a poznávať jej prírodné a historické hodnoty.''<ref>{{ŠZOCHČPSR|1180}}</ref> === Prístup === * po {{turistická značka|žltá}} značke z Blatnice do Vápennej doliny, ústie odtiaľ po {{turistická značka|modrá}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{ŠZOCHČPSR odkaz|1180}} * [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Mažarná|13547529}} [[Kategória:Prírodné pamiatky v Žilinskom kraji]] [[Kategória:Chránené územia v okrese Martin]] [[Kategória:Blatnica]] [[Kategória:Jaskyne na Slovensku]] [[Kategória:Veľká Fatra]] t3gk2sm44nu7kiiy4uhvs3swau0zxoj Portál:Astronómia/Obrázok týždňa/24 2016 100 573909 8356483 6282723 2026-08-15T12:59:56Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:Duplicate|Duplicate]]: [[File:The Flying Saucer protoplanetary disc around 2MASS J16281370-2431391.jpg]] → [[File:The Flying Saucer protoplanetary disc around 2MASS J16281370-2431391 (eso1604a).jpg]] Exact or scaled-down duplicate: [[c::File:The Flying Saucer protoplanetary disc around 2MASS J16281370-2431391 (eso1604a).jpg]] 8356483 wikitext text/x-wiki [[File:The Flying Saucer protoplanetary disc around 2MASS J16281370-2431391 (eso1604a).jpg|300px]] Mladá [[hviezda]] [[2MASS J16281370-2431391]] v hmlovinovom komplexe [[Ró Ophiuchi]]. Má okolo seba prekvapujúco studený [[protoplanetárny disk]] prezývaný ''Lietajúci tanier''. Disk pozorujeme zboku. Teplota jeho veľkých prachových častíc s priemerom okolo jedného milimetra zmeraná za pomoci [[rádioteleskop]]u [[ALMA]] dosahuje len -266°C, čo je iba sedem stupňov nad [[absolútna nula|absolútnou nulou]]. <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Portál Astronómia]]</noinclude> gkdackfolo8q3iqrkhmawvxnzt63end Marvel Studios 0 580504 8356812 8327963 2026-08-16T09:00:10Z KangDobyvatel 221808 aktualizácia 8356812 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Marvel Studios, LLC | Logo spoločnosti = Marvel Studios 2016 logo.svg | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = [[Limited liability company|LLC]] | IČO = | Odvetvie = [[Film]] | Založená = [[7. december]] [[1993]] | Zakladateľ = [[Avi Arad]], <br> [[ToyBiz]], <br> [[Marvel Entertainment Group]] | Sídlo = 500 S. Buena Vista Street, Burbank, [[Kalifornia]] | Štát sídla = Spojené štáty americké | Pôvod = | Vedenie = Kevin Feige (Prezident)<br />Louis D'Esposito (Co-prezident)<br />Victoria Alonso (vedúca výroby)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Donnelly| meno = Matt| autor = | odkaz na autora = | titul = Meet the Executive Avengers Who Help Kevin Feige Make Marvel Magic| url = https://variety.com/2019/film/features/victoria-alonso-louis-desposito-marvel-studios-kevin-feige-avengers-1203189857/| vydavateľ = variety.com| dátum vydania = 2019-04-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-26| miesto = | jazyk = eng}}</ref> | Územný rozsah = celosvetovo | Priemysel = filmový | Produkcia = [[Film]] | Aktíva = | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = [[Walt Disney|Walt Disney Studios]] | Dcérske spoločnosti = Marvel Music Marvel<br />Film Productions LLC, MVL<br />Development LLC MVL<br />Productions LLC | Vlastník = Marvel Entertainment, LLC | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://marvel.com/movies/ marvel.com/movies/] | Zánik = | Poznámka = }} '''Marvel Studios''' je [[Spojené štáty|americké]] [[Televízia (prenos)|televízne]] a [[film]]ové štúdio sídliace v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Bolo založené v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] materskou spoločnosťou [[Marvel Entertainment]], do ktorej tiež patrí vydavateľstvo [[komiks]]ov [[Marvel Comics]]. Produkuje hlavne filmové spracovania komiksov materskej spoločnosti. Patrí do divízie [[The Walt Disney Studios]] spoločnosti [[The Walt Disney Company]]. Jeho najúspešnejší film je druhý najzárobkovejší film histórie ''[[Avengers: Endgame]]'' so zárobkom $ 2,798 mld. Od roku 2008 Marvel Studios v rámci [[Marvel Cinematic Universe]] zverejnilo 37 filmov, od ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008) po ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' (2025), od roku 2021 osemnásť televíznych seriálov, od ''[[WandaVision]]'' (2021) po ''[[Marvel Studios#Wonder Man (2026)|Wonder Man]]'' (2026), a od roku 2022 dva televízne špeciály ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' (2022) a ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' (2022). Všetky tieto projekty na seba nadväzujú spolu s One-Shots produkovanými štúdiom. Televízne seriály produkované spoločnosťou Marvel Television taktiež potvrdzujú svoju spojitosť. Okrem [[Marvel Cinematic Universe]] sa Marvel Studios podieľalo aj na výrobe ďalších franšízových filmov s charakterom Marvelu, ktoré presiahli severoamerické tržby 1 miliardu dolárov, vrátane franšíz filmov [[X-Men]] a [[Spider-Man (film)|Spider-Man]]. Marvel Studios taktiež produkuje televízne seriály vysielané na [[Disney+]] a dohliada na produkciu zvyšných seriálov Marvel Television po ich začlenení do Marvel Studios. == Práva na postavy == V 90. rokoch Marvel Studios poskytlo licenciu na filmové práva na mnoho z ich postáv iným štúdiám, začínajúc s filmami X-Men, Fantastická štvorka, Spider-Man, Daredevil a neskôr Captain America, Iron Man, Thor, Hulk, Ant-Man, Wasp, Black Widow, Luke Cage, Pomstiteľ, Blade, Ghost Rider, Man-Thing, Čierny panter a Deadpool. Vo februári 2015 spoločnosti Marvel Studios a Sony Pictures Entertainment oznámili, že sa Spider-Man objaví v [[Marvel Cinematic Universe]]. Postava sa objaví v snímke ''Captain America: Občianska vojna'' a spoločnosť Sony vydá film ''Spider-Man: Návrat domov'' 7. júla 2017 s producentmi Feige a Pascalová. V rámci dohody bude spoločnosť Sony Pictures naďalej financovať, distribuovať, vlastniť a mať konečnú tvorivú kontrolu nad filmami Spider-Man. V júni 2015 Feige objasnil, že pôvodná dohoda spoločnosti Sony neumožňovala Spider-Manovi vystupovať v žiadnom z televíznych seriálov MCU, pretože bola „veľmi konkrétna ... s určitým povoleným počtom sem a tam“. V septembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosti Disney a Sony uzavreli novú dohodu, ktorá umožnila Spider-Manovi objaviť sa v treťom samostatnom filme (produkovanom spoločnosťou Marvel Studios a Feigeim) a budúcom filme Marvel Studios. Spoločnosť Disney údajne spolufinancovala 25% filmu výmenou za 25% zisky filmu v rámci novej dohody, pričom si ponechala obchodné práva na postavu. Nasledujúca tabuľka podrobne popisuje práva, ktoré sa spoločnosti Marvel vrátili, spolu so štúdiami, z ktorých sa vrátili, a rokom, v ktorom sa vrátili. {| class="wikitable" !Rok !Postava !Od štúdia !Poznámky / <abbr>Ref.</abbr> |- ! rowspan="2" |2005 |Čierny panter |Columbia Pictures |Práva na Čierneho pantera predtým vlastnili spoločnosti Columbia Pictures a Artisan Entertainment. |- |Iron Man |New Line Cinema | |- ! rowspan="3" |2006 |Thor |Columbia Pictures | |- |Čierna vdova |Lions Gate Entertainment | |- |Hulk |Universal Pictures |Filmové práva na Hulka sa vrátili do štúdia Marvel Studios z dielne Universal Studios po tom, čo sa nepodarilo vstúpiť do výroby pokračovania filmu Hulk z roku 2003 od Anga Leeho. Spoločnosť Universal si však ponecháva právo na prvé odmietnutie distribúcie budúcich samostatných filmov Hulk, aby sa práva vrátili spoločnosti Marvel ešte predtým, ako vypršia. |- ! rowspan="2" |2012 |Blade |New Line Cinema | |- |Daredevil |20th Century Fox/New Regency | |- ! rowspan="3" |2013 |Ghost Rider |Columbia Pictures | rowspan="2" | |- |Pomstiteľ |Lions Gate Entertainment |- |Luke Cage |Columbia Pictures | |- !2014 |Namor |Universal Pictures |V roku 2012 sa CCO spoločnosti Marvel Entertainment Joe Quesada domnieval, že Namorove práva sa vrátili spoločnosti Marvel, ale Feige v auguste 2013 uviedol, že to tak nie je. Feige neskôr v júli 2014 povedal, že Marvel Studios môže vytvoriť film Namor. V októbri 2018 Feige poznamenal, že postava sa môže objaviť v MCU, pričom štúdio stále rozhoduje o tom, ako túto postavu využije. |- !2016 |Ego |20th Century Fox |Spoločnosť 20th Century Fox dokázala zmeniť schopnosti Negasonic Teenage Warhead pre film ''Deadpool'' tak, že štúdiu Marvel Studios dala práva na Ega, ktorý sa objavuje v snímke ''Strážcovia Galaxie 2''. |- ! rowspan="3" |2019 |Fantastická štvorka |20th Century Fox/Constantin Film |V roku 1986 spoločnosť Constantin Film vlastnila práva na Fantastickú štvorku. Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |- |X-Men | rowspan="2" |20th Century Fox | rowspan="2" |Disney kúpilo spoločnosť 21st Century Fox. Dohoda bola dokončená 20. marca 2019. |} == Filmy == {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Prvá fáza|1. fáza / Phase One: Avengers Assembled]]</big> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2008<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2008 | Jon Favreau | Mark Fergus • Hawk Ostby • Art Marcum • Matt Holloway | 126 minút | $ 140 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='IRON MAN' IS SUMMER'S ROCKETMAN: Soars To $201 Mil Worldwide Weekend; “It Beat Will Smith And Jesus!”|url=https://deadline.com/2008/05/wkd-prediction-iron-man-a-strongman-5675/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Neuveriteľný Hulk]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Incredible Hulk'' | {{minivlajka|USA}} 13. jún 2008<br />{{minivlajka|Slovensko}} 17. júl 2008 | Louis Leterrier | Zak Penn | 112 minút | $ 150 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edward Norton vs Marvel, 'Hulk' Round 2|url=https://deadline.com/2008/04/edward-norton-vs-marvel-part-2-5515/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 2]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 29. apríl 2010<br />{{minivlajka|USA}} 7. máj 2010 | Jon Favreau | Justin Theroux | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor (film)|Thor]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 28. apríl 2011<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2011 | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller • Zack Stentz • Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="ThorCA" /> | $ 449 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prvý Avenger]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The First Avenger'' | {{minivlajka|USA}} 22. júl 2011<br />{{minivlajka|Slovensko}} 4. august 2011 | Joe Johnston | Christopher Markus • Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="ThorCA">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man’ Smaller Than ‘Thor’ & ‘Captain America’; ‘Trainwreck’ Second High For Judd Apatow – Sunday Final Update|url=https://deadline.com/2015/07/ant-man-trainwreck-amy-schumer-box-office-1201478786/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-11-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Pomstitelia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Avengers'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2012<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2012 | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='The Avengers' Makes Marvel A “Good Deal” For Disney, Not A Great One: Analyst|url=https://deadline.com/2012/05/the-avengers-makes-marvel-a-good-deal-for-disney-not-a-great-one-analyst-275767/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,521 mld.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Druhá fáza|2. fáza / Phase Two]]</big> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Iron Man 3]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. máj 2013<br />{{minivlajka|USA}} 3. máj 2013 | Shane Black | Drew Pearce • Shane Black | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013" /> | $ 1,216 mld.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2026-01-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Temný svet]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: The Dark World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. november 2013<br />{{minivlajka|USA}} 8. november 2013 | [[Alan Taylor]] | Christopher L. Yost • Christopher Markus • Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2013 Most Valuable Blockbuster – How The Minions Came To Rule Hollywood |url=https://deadline.com/2014/03/despicable-me-2-2013-most-profitable-movie-universal-705554/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: The Winter Soldier'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. apríl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 4. apríl 2014 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Captain America: Winter Soldier’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/captain-america-winter-soldier-profit-box-office-2014-1201390799/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy'' | {{minivlajka|Slovensko}} 31. júl 2014<br />{{minivlajka|USA}} 1. august 2014 | James Gunn | James Gunn • Nicole Perlmanová | 122 minút | $ 196 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 5 ‘Guardians Of The Galaxy’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/guardians-of-the-galaxy-profit-box-office-2014-1201391217/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Age of Ultron'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. apríl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 1. máj 2015 | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 4 ‘Avengers: Age Of Ultron’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/avengers-age-of-ultron-profit-2015-box-office-marvel-universe-1201725562/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,405 mld.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 16. júl 2015<br />{{minivlajka|USA}} 17. júl 2015 | Peyton Reed | Edgar Wright • Joe Cornish • Adam McKay • Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 14 ‘Ant-Man’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/ant-man-profit-box-office-2015-marvel-paul-rudd-1201723544/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Tretia fáza|3. fáza / Phase Three]]</big> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Občianska vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Captain America: Civil War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2016<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2016 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 147 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul==No. 8 ‘Captain America: Civil War’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/captain-america-civil-war-box-office-profit-2016-1202053411/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,155 mld.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 3. november 2016<br />{{minivlajka|USA}} 4. november 2016 | Scott Derrickson | Jon Spaihts • Scott Derrickson • C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 11 ‘Doctor Strange’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/doctor-strange-box-office-profit-2016-1202050530/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 2]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 2'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2017<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2017 | colspan=2 | James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Guardians Of The Galaxy Vol. 2’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/guardians-of-the-galaxy-vol-2-box-office-profit-2017-1202346285/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Návrat domov]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Homecoming'' | {{minivlajka|Slovensko}} 6. júl 2017<br />{{minivlajka|USA}} 7. júl 2017 | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein • John Francis Daley • Jon Watts •<br />Christopher Ford • Chris McKenna • Erik Sommers | 133 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 7 ‘Spider-Man: Homecoming’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/spider-man-homecoming-box-office-profit-2017-1202350621/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 881 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thor: Ragnarok]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2. november 2017<br />{{minivlajka|USA}} 3. november 2017 | Taika Waititi | Eric Pearson • Craig Kyle • Christopher L. Yost | 130 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 8 ‘Thor: Ragnarok’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/thor-ragnarok-box-office-profit-2017-1202349475/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 855 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther'' | {{minivlajka|Slovensko}} 15. február 2018<br />{{minivlajka|USA}} 16. február 2018 | Ryan Coogler | Joe Robert Cole • Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther’ Goes From Tentpole To Cultural Milestone: No. 2 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/black-panther-goes-from-tentpole-to-cultural-milestone-no-2-in-2018-most-valuable-blockbuster-tournament-1202587563/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,350 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Infinity War'' | {{minivlajka|Slovensko}} 26. apríl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 27. apríl 2018 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,052 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5.júl 2018<br />{{minivlajka|USA}} 6. júl 2018 | Peyton Reed | Chris McKenna • Erik Sommers • Paul Rudd • Andrew Barrer • Gabriel Ferrari | 118 minút | $ 162 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man And The Wasp’ Shrinks A Tick To $76M Opening, But Still 33% Bigger Than Original – Sunday Final|url=https://deadline.com/2018/07/ant-man-and-the-wasp-opening-box-office-overperform-marvel-1202422128/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref name="antman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 7. marec 2019<br />{{minivlajka|USA}} 8. marec 2019 | Anna Bodenová • Ryan Fleck | Anna Bodenová • Ryan Fleck • Geneva Robertsonová-Dworetová | 124 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Captain Marvel’ Skyrockets To No. 5 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/captain-marvel-movie-profits-2019-marvel-avengers-endgame-1202916060/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,131 mld.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Avengers: Endgame]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 25. apríl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 26. apríl 2019 | Anthony Russo • Joe Russo | Christopher Markus • Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Endgame’ Is No. 1 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament; How Its Billion-Dollar Opening Rocked Exhibition And Generated A $900M Profit|url=https://deadline.com/2020/04/avengers-endgame-movie-profits-one-year-anniversary-of-marvel-record-box-office-1202917380/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,799 mld.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Far From Home'' | {{minivlajka|Slovensko}} 4. júl 2019<br />{{minivlajka|USA}} 5. júl 2019 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 129 minút | $ 160 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: Far From Home’ Reps Sony’s Most Profitable Movie Of 2019: No. 8 In Deadline’s Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/spider-man-far-from-home-movie-profit-2019-avengers-endgame-marvel-1202915318/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,133 mld.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2026-01-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Štvrtá fáza|4. fáza / Phase Four]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 8. júl 2021<br />{{minivlajka|USA}} 9. júl 2021 | Cate Shortlandová | Eric Pearson | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref name="blackwidow">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2. september 2021<br />{{minivlajka|USA}} 3. september 2021 | Destin Daniel Cretton | David Callaham • Destin Daniel Cretton • Andrew Lanham | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. november 2021<br />{{minivlajka|USA}} 5. november 2021 | Chloé Zhaová | Chloé Zhaová • Patrick Burleigh • Ryan Firpo • Kaz Firpo | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Spider-Man: Bez domova]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: No Way Home'' |{{minivlajka|USA}} 17. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 20. január 2022 | Jon Watts | Chris McKenna • Erik Sommers | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: No Way Home’, Already In The Black From $1B WW Box Office, Could See Ultimate $600M+ Net Profit|url=https://deadline.com/2021/12/spider-man-no-way-home-profit-global-box-office-theatrical-windows-streamers-1234902097/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,921 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2025-07-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Doctor Strange in the Multiverse of Madness'' |{{minivlajka|Slovensko}} 5. máj 2022<br />{{minivlajka|USA}} 6. máj 2022 | Sam Raimi | Michael Waldron | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Doctor Strange In The Multiverse Of Madness’ Weaves Way To No. 4 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/doctor-strange-in-the-multiverse-of-madness-movie-profits-1235321384/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 956 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-09-11|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Thor: Láska a hrom]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Thor: Love and Thunder'' |{{minivlajka|Slovensko}} 7. júl 2022<br />{{minivlajka|USA}} 8. júl 2022 | Taika Waititi | Taika Waititi • Jennifer Kaytin Robinsonová | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love And Thunder’, Despite Not Swinging As Big A Hammer As ‘Ragnarok’, Still Profits As No. 9 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/thor-love-and-thunder-box-office-profits-1235317525/|dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 761 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2023-01-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Black Panther: Wakanda Forever'' |{{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2022<br />{{minivlajka|USA}} 11. november 2022 | Ryan Coogler | Ryan Coogler • Joe Robert Cole | 161 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther: Wakanda Forever’ Claws Way To No. 5 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/black-panther-wakanda-forever-box-office-profits-1235320190/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 859 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther: Wakanda Forever (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9114286/|dátum prístupu=2023-05-14|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Piata fáza|5. fáza / Phase Five]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. február 2023<br />{{minivlajka|USA}} 17. február 2023 | Peyton Reed | Jeff Loveness | 124 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp: Quantumania|url=https://marvel.fandom.com/wiki/Ant-Man_and_the_Wasp:_Quantumania|dátum prístupu=2022-08-31|vydavateľ=Fandom|jazyk=en}}</ref> | $ 476 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp: Quantumania (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10954600/|dátum prístupu=2023-05-14|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie 3]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2023<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2023 | colspan="2" | James Gunn | 150 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Guardians Of The Galaxy Vol. 3’: James Gunn’s Last Ride At Marvel, At No. 9, Is Disney’s Only Pic In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/04/guardians-of-the-galaxy-vol-3-profits-1235896787/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 846 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 3 (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6791350/|dátum prístupu=2023-09-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvels]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Marvels'' |{{minivlajka|Slovensko}} 9. november 2023<br />{{minivlajka|USA}} 10. november 2023 | Nia DaCostová | Nia DaCostová • Megan McDonnellová • Elissa Karasiková | 105 minút | $ 270 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Detonates Four Bombs In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/05/biggest-box-office-bombs-2023-lowest-grossing-movies-1235902825/|dátum prístupu=2025-02-15|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 206 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Marvels (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676048/|dátum prístupu=2024-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Deadpool a Wolverine]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Deadpool & Wolverine'' |{{minivlajka|Slovensko}} 25. júl 2024<br> {{minivlajka|USA}} 26. júl 2024 | Shawn Levy | Ryan Reynolds • Rhett Reese • Paul Wernick • Zeb Wells • Shawn Levy | 128 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Deadpool & Wolverine’: Disney’s First R-Rated MCU Title Claws Way To $400M Profit And No. 3 On 2024’s Most Valuable Blockbuster List|url=https://deadline.com/2025/04/deadpool-and-wolverine-movie-profits-1236379215/ |dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,338 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadpool & Wolverine (2024)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6263850/|dátum prístupu=2025-01-15|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]''<br /> {{minivlajka|USA}} ''Captain America: Brave New World'' | {{minivlajka|Slovensko}} 13. február 2025<br />{{minivlajka|USA}} 14. február 2025 | Julius Onah | Rob Edwards • Malcolm Spellman • Dalan Musson • Julius Onah • Peter Glanz | 118 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Calls ‘Captain America: Brave New World’ 4-Day At $100M Opening – Box Office Update|url=https://deadline.com/2025/02/box-office-captain-america-brave-new-world-1236289044/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 415 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Brave New World (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt14513804/|dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Thunderbolts*]]'' |{{minivlajka|Slovensko}} 1. máj 2025<br />{{minivlajka|USA}} 2. máj 2025 | Jake Schreier | Eric Pearson • Joanna Calová | 126 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Thunderbolts*’ Looks To Create Lightning And Fire Up Summer Box Office With $175M Global Opening – Preview | url = https://deadline.com/2025/04/thunderbolts-box-office-preview-1236380290/ | dátum prístupu = 2025-04-30 | vydavateľ = Deadline | jazyk = en}}</ref> | $ 382 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thunderbolts* (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt20969586/|dátum prístupu=2025-07-16|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|6. fáza / Phase Six]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Fantastic Four: First Steps'' | {{minivlajka|Slovensko}} 24. júl 2025<br />{{minivlajka|USA}} 25. júl 2025 | Matt Shakman | Josh Friedman • Eric Pearson • Jeff Kaplan • Ian Springer | 114 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Fantastic Four,’ Assemble: Director Matt Shakman on Casting Marvel’s First Family Without Auditions and ‘Corporate Pressures’ Not Being ‘My Burden to Shoulder’|url=https://variety.com/2025/film/news/fantastic-four-director-interview-matt-shakman-casting-auditions-1236461087/ |dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=Variety|jazyk=en}}</ref> | $ 522 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Fantastic Four: First Steps (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676052/|dátum prístupu=2026-01-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Spider-Man: Nový deň''<br />{{minivlajka|USA}} ''Spider-Man: Brand New Day'' | {{minivlajka|Slovensko}} 30. júl 2026<br />{{minivlajka|USA}} 31. júl 2026 | Destin Daniel Cretton | Chris McKenna • Erik Sommers | 145 minút | $ 225 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Look Out, Here Comes ‘Spider-Man: Brand New Day’: $465M WW Opening Set To Be 2nd-Biggest Ever For Sony – Box Office Preview | url = https://deadline.com/2026/07/spider-man-brand-new-day-box-office-projection-1237005824/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | vydavateľ = Deadline | jazyk = en}}</ref> | $ 1,753 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Brand New Day (2026)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt22084616/|dátum prístupu=2026-08-16|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |} === Pripravované filmy === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center; font-size:85%;" |- ! Film ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |<big>[[Marvel Cinematic Universe: Šiesta fáza|6. fáza / Phase Six]]</big> |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''Avengers: Zrod Doctora Dooma''<br />{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Doomsday'' |{{minivlajka|Slovensko}} 17. december 2026<br />{{minivlajka|USA}} 18. december 2026 | rowspan="2" | Anthony Russo • Joe Russo | rowspan="2" | Michael Waldron • Stephen McFeely • Chris McKenna • Erik Sommers | asi 165 minút<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hibberd | meno = James | titul = ‘Avengers: Doomsday’ Tickets to Go On Sale Next Week, Runtime Revealed (Exclusive) | periodikum = The Hollywood Reporter | url = https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/avengers-doomsday-tickets-theaters-runtime-1236647030/ | dátum = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-07-14 }}</ref> | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Avengers: Secret Wars'' |{{minivlajka|Slovensko}} 16. december 2027<br />{{minivlajka|USA}} 17. december 2027 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |Ďalšie filmy |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''X-Men'' |{{minivlajka|Slovensko}} 4. máj 2028<br />{{minivlajka|USA}} 5. máj 2028 | Jake Schreier | Michael Lesslie • Joanna Calová • Lee Sung Jin | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Ghost Rider'' |{{minivlajka|Slovensko}} 2028<br />{{minivlajka|USA}} 2028 | Shawn Levy | Jonathan Tropper | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Black Panther III'' |{{minivlajka|Slovensko}} 14. december 2028<br />{{minivlajka|USA}} 15. december 2028 | colspan="2" | Ryan Coogler | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Armor Wars'' | {{N/A}} | {{N/A}} | Yassir Lester | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Blade (film)|Blade]]'' | {{N/A}} | {{N/A}} | Eric Pearson | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- ! colspan="7" style="background-color:#ccccff; " |Neoznámené filmy |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Nova''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kroll | meno = Justin | titul = Michael Waldron Developing ‘Nova’ Movie At Marvel Studios | periodikum = Deadline Hollywood | url = https://deadline.com/2026/07/michael-waldron-nova-movie-marvel-studios-1236981012/ | dátum = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-07-14 }}</ref> | {{N/A}} | {{N/A}} | Michael Waldron | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''Shang-Chi 2'' | {{N/A}} | colspan="2" | Destin Daniel Cretton | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''UNTITLED MARVEL'' |{{minivlajka|Slovensko}} 27. júl 2028<br />{{minivlajka|USA}} 28. júl 2028 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''UNTITLED MARVEL'' |{{minivlajka|Slovensko}} 3. máj 2029<br />{{minivlajka|USA}} 4. máj 2029 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''UNTITLED MARVEL'' |{{minivlajka|Slovensko}} 12. júl 2029<br />{{minivlajka|USA}} 13. júl 2029 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} == Seriály == === Marvel Television seriály === {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |- ! Seriál ! colspan="2"| Séria ! Časti ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} |- ! rowspan="7" | {{minivlajka|Slovensko}} ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | style="background:#F77F00; width:1%;"| | 1 | 22 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 | rowspan="9" | [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | style="background:#9E1B1B; width:1%;"| | 2 | 22 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 |- | style="background:#BEBEBE; width:1%;"| | 3 | 22 | 29. september 2015 | 17. máj 2016 |- | style="background:#663F38; width:1%;"| | 4 | 22 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 |- | style="background:#322D39; width:1%;"| | 5 | 22 | 1. december 2017 | 18. máj 2018 |- | style="background:#25427D; width:1%;"| | 6 | 13 | 10. máj 2019 | 2. august 2019 |- | style="background:#73CDE2; width:1%;"| | 7 | 13 | 27. máj 2020 | 12. august 2020 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Agent Carter'' | style="background:#A6C5C8; width:1%;"| | 1 | 8 | 6. január 2015 | 24. február 2015 |- | style="background:#3F4B60; width:1%;"| | 2 | 10 | 19. január 2016 | 1. marec 2016 |- ! rowspan="3"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Daredevil''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Daredevil'' | style="background:#0A2252; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 10. apríl 2015 | rowspan="11" | [[Netflix]] |- | style="background:#395971; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 18. marec 2016 |- | style="background:#9E1E1D; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2"| 19. október 2018 |- ! rowspan="3" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Jessica Jones''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Jessica Jones'' | style="background:#B298D9; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 20. november 2015 |- | style="background:#242217; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 8. marec 2018 |- | style="background:#461447; width:1%;"| | 3 | 13 | colspan="2" |14. jún 2019 |- ! rowspan="2"| {{minivlajka|Slovensko}} ''Luke Cage''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Luke Cage'' | style="background:#3E290C; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 30. september 2016 |- | style="background:#D6A400; width:1%;"| | 2 | 13 | colspan="2"| 22. jún 2018 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''Iron Fist''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Iron Fist'' | style="background:#28464A; width:1%;"| | 1 | 13 | colspan="2"| 17. marec 2017 |- | style="background:#6A543F; width:1%;"| | 2 | 10 | colspan="2" |7. september 2018 |- ! {{minivlajka|Slovensko}} ''The Defenders''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Defenders'' | style="background:#969696; width:1%;" | | 1 | 8 | colspan="2" | 18. august 2017 |- ! {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Inhumans'' | style="background:#55A2AC; width:1%;"| | 1 | 8 | 26. september 2017 | 10. november 2017 | ABC |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko}} ''The Punisher''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel's The Punisher'' | style="background:#000000; width:1%;" | | 1 | 13 | colspan="2" | 17. november 2017 | rowspan="2" | Netflix |- | style="background:#2A2C27; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |18. január 2019 |- ! rowspan="3" |{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Runaways'' | style="background:#D8DAC5; width:1%;" | | 1 | 10 | 21. november 2017 | 9. január 2018 | rowspan="3" | Hulu |- | style="background:#5E4530; width:1%;" | | 2 | 13 | colspan="2" |21. december 2018 |- | style="background:#191970; width:1%;" | | 3 | 10 | colspan="2" |13. december 2019 |- ! rowspan="2" | {{minivlajka|USA}} ''Marvel's Cloak & Dagger'' | style="background:#766c6b; width:1%;" | | 1 | 10 | 7. jún 2018 | 2. august 2018 | rowspan="2" | Freeform |- | style="background:#0BB10D; width:1%;" | | 2 | 10 | 4. apríl 2019 | 30. máj 2019 |- !{{minivlajka|USA}} ''Marvel's Helstrom'' | style="background:#210000; width:1%;" | | 1 | 10 | colspan="2" |16. október 2020 | Hulu |} === Marvel Studios seriály === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="3" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra série !Finále série !Stanica |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff; |4. fáza / Phase Four |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[WandaVision]]'' | style="background:#B30E0E; width:1%;" | |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 15. január 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 5. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | rowspan="9" |[[Disney+]] |Jac Schaefferová | rowspan="9" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Falcon a Zimný vojak]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Falcon and the Winter Soldier'' |style="background:#814140; width:1%;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 19. marec 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 23. apríl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Malcolm Spellman |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#754925;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 9. jún 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 14. júl 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Michael Waldron |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#281C3A;" | |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 11. august 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 6. október 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 | A. C. Bradleyová |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' | style="background:#D3C743;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. november 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 22. december 2021<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jonathan Igla |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' | style="background:#979797;"| |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 30. marec 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|USA}} 4. máj 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |Jeremy Slater |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' | style="background:#334075;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 8. jún 2022<br />{{minivlajka|Slovensko}} 14. jún 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. júl 2022 |Bisha K. Aliová |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ja som Groot]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#54DA0A;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 10. august 2022 |Kirsten Leporeová |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''She-Hulk: Attorney at Law'' | style="background:#03AE09;" | |1 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 18. august 2022 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 13. október 2022 |Jessica Gaová |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff; |5. fáza / Phase Five |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Tajná invázia]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Secret Invasion'' | style="background:#7CA13C;" | |1 |6 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 21. jún 2023 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 26. júl 2023 | rowspan="10" |[[Disney+]] |Kyle Bradstreet | rowspan="10" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Ja som Groot]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''I Am Groot'' | style="background:#5A4B3A;" | |2 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 6. september 2023 |Kirsten Leporeová |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | style="background:#32332C;" | |2 |6 |{{minivlajka|USA}} 5. október 2023 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 6. október 2023 |{{minivlajka|USA}} 9. november 2023 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 10. november 2023 |Eric Martin |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#FF631A;" | |2 |9 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 22. december 2023 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 30. december 2023 |A. C. Bradleyová |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' | style="background:#B5B7B7;" | |1 |5 | colspan="2" |{{minivlajka|USA}} 9. január 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 10. január 2024 |Marion Dayreová • Amy Rardinová |- !{{minivlajka|Slovensko}}''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Agatha All Along'' | style="background:#634C8D;"| |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 18. september 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 19. september 2024 |{{minivlajka|USA}} 30. október 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 31. október 2024 |Jac Schaefferová |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Čo keby...?]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''What If...?'' | style="background:#39519C;" | |3 |8 |{{minivlajka|USA}} 22. decembra 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 23. decembra 2024 |{{minivlajka|USA}} 29. decembra 2024 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 30. decembra 2024 |Matthew Chauncey |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Váš priateľský sused Spider-Man (2025)|Váš priateľský sused Spider-Man]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | style="background:#B22222;" | |1 |10 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 29. januára 2025 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 19. februára 2025 |Jeff Trammel |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Daredevil: Znovuzrodenie|Daredevil: Znovuzrodenie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again'' | style="background:#800000;" | |1 |9 |{{minivlajka|USA}} 4. marec 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 5. marec 2025 |{{minivlajka|USA}} 15. apríl 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 16. apríl 2025 |Dario Scardapane |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' | style="background:#C9AE83;" | |1 |6 |{{minivlajka|USA}} 24. júna 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 25. júna 2025 |{{minivlajka|USA}} 1. júla 2025 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 2. júla 2025 |Chinaka Hodgeová |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff; |6. fáza / Phase Six |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Oči Wakandy (2025)|Oči Wakandy]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Eyes of Wakanda'' | style="background:#553C74;" | |1 |4 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 1. augusta 2025 | rowspan="9" |[[Disney+]] |Todd Harris | rowspan="4" |zverejnené |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Marvel Zombíci (2025)|Marvel Zombíci]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies'' | style="background:#E3DE3A;" | |1 |4 | colspan="2" |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 24. september 2025 |Bryan Andrews |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[Marvel Studios#Wonder Man (2026)|Wonder Man]]'' | style="background:#FDFD01;" | |1 |8 | colspan="2" |{{minivlajka|USA}} 27. januára 2026 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 28. januára 2026 |Andrew Guest |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Daredevil: Znovuzrodenie|Daredevil: Znovuzrodenie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again'' | style="background:#C2BBB8;" | |2 |8 |{{minivlajka|USA}} 24. marec 2026 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 25. marec 2026 |{{minivlajka|USA}} 5. mája 2026 <br /> {{minivlajka|Slovensko}} 6. mája 2026 |Dario Scardapane |- !{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} ''[[VisionQuest]]'' | style="background:#FFFFFF;" | |1 |8 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 14. októbra 2026 |{{N/A}} |Terry Matalas |postprodukcia |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Váš priateľský sused Spider-Man (2025)|Váš priateľský sused Spider-Man]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | style="background:#229EF1;" | |2 |{{N/A}} |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} január 2027 |{{N/A}} |Jeff Trammel |v produkcii |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Daredevil: Znovuzrodenie|Daredevil: Znovuzrodenie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Daredevil: Born Again'' | style="background:#000000;" | |3 |8 |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} marec 2027 |{{N/A}} |Dario Scardapane | rowspan="3" |vo vývoji |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Marvel Zombíci (2025)|Marvel Zombíci]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Marvel Zombies'' | style="background:#E3DE3A;" | |2 |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Marvel Studios#Váš priateľský sused Spider-Man (2025)|Váš priateľský sused Spider-Man]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | style="background:#E6E7EB;" | |3 |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |Jeff Trammel |} === ''WandaVision'' (2021) === Wanda Maximoffová a Vision žijú idylickým predmestským životom a snažia sa zakryť svoje schopnosti. Keď však začnú vstupovať do nových desaťročí a stretnú sa s televíznymi tropmi, pár má podozrenie, že veci nie sú také, akými sa zdajú. Do septembra 2018 spoločnosť Marvel Studios vyvíjala limitovanú sériu v hlavnej úlohe s [[Elizabeth Olsenová|Elizabeth Olsenovou]] / Wandou Maximovovou a Paulom Bettanym / Visionom so zameraním na ich vzťah. Scenár pre prvú epizódu napísal Jac Schaeffer a v januári 2019 pôsobil ako hlavný scenárista. Séria bola oficiálne oznámená a pomenovaná v apríli, čo potvrdili Olsenová a Bettany. Seriál skúma, odkiaľ pochádza Maximovová alias Scarlet Witch. Natáčanie sa začalo v novembri 2019 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios, pričom réžie seriálu sa ujal Matt Shakman. V marci 2020 však bolo natáčanie prerušené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo v [[Los Angeles]] od septembra 2020 až do novembra 2020. ''[[WandaVision]]'' bol prvým seriálom od štúdia Marvel Studios a prvý Marvel Studios seriál, ktorý debutoval na [[Disney+]]. Tento seriál taktiež ako prvý odštartoval 4. fázu MCU. Seriál mal americkú premiéru 15. januára 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 5. marca 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. ''[[WandaVision]]'' sa odohráva tri týždne po udalostiach ''[[Avengers: Endgame]]'' a priamo nadväzuje na film ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'', v ktorom sa taktiež objavila Wanda Maximovová. Teyonah Parrisová hrá dospelú verziu Moniky Rambeauovej, ktorá sa ako dieťa objavila vo filme ''Captain Marvel'', ktorú stvárnila Akira Akbarová, zatiaľ čo Randall Park a Kat Denningsová si v seriáli zopakovali MCU role Jimmy Wooa a Darcy Lewisovej. Evan Peters sa predstavuje ako Ralph Bohner, muž vydávajúci sa za Pietra Maximoffa, ktorý bol zabitý vo filme ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'', stvárnený Aaronom Taylor-Johnsonom. Bolo to prikývnutím na Petersovu úlohu ako Peter Maximoff vo filmovej ''[[X-Men]]'' sérii od [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. Do MCU bola predstavená aj organizácia S.W.O.R.D., predtým komiksový prvok vlastnený spoločnosťou [[20th Century Studios|20th Century Fox]]. V seriáli sa objavil ''Darkhold'', ktorý sa predtým objavil v televíznom seriáli ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' a ''Runaways'' s iným dizajnom. === ''Falcon a Zimný vojak'' (2021) === Sam Wilson a Bucky Barnes sa spojili v celosvetovom dobrodružstve, ktoré preverilo ich schopnosti a trpezlivosť. Do konca októbra 2018 bol Malcolm Spellman najatý ako hlavný scenárista v limitovanej sérii s Anthonym Mackiem ako Sam Wilson / Falcon a Sebastian Stan ako Bucky Barnes / Zimný vojak. Seriál bol oficiálne oznámený a pomenovaný v apríli 2019, pričom to potvrdili Mackie a Stan. Natáčanie sa začalo v októbri 2019 v [[Atlanta|Atlante]], pričom sériu režírovala Kari Skoglandová, avšak v marci 2020 bolo natáčanie pozastavené z dôvodu šíriacej sa pandémie [[COVID-19]]. Natáčanie pokračovalo začiatkom septembra 2020 skončilo koncom októbra 2020. ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' mal americkú premiéru 19. marca 2021 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 23. apríla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Štvrtý film ''[[Captain America]]'' je vo vývoji ako pokračovanie série. ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' sa odohráva šesť mesiacov po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]''. === ''Loki'' (2021-2023) === Po ukradnutí Teseraktu počas udalostí ''[[Avengers: Endgame]]'' je do záhadnej organizácie Time Variance Authority (Autorita časovej odchýlky) a ich strážcov času privedený časový variant Lokiho a je nútený napraviť niekoľko časových línií, ktoré prelomil pri cestovaní v čase meniacom ľudskú históriu a tým skončil uväznený v jeho vlastnom kriminálnom thrilleri. Do septembra 2018 vyvíjalo Marvel Studios limitovaný seriál s Tomom Hiddlestonom / Lokim, ktorý v novembri potvrdil výkonný riaditeľ Disney Bob Iger. Vo februári 2019 bol Michael Waldron prijatý do funkcie hlavného scenáristu a bolo potvrdené, že si Hiddleston zopakuje hlavnú rolu. Natáčanie sa začalo v januári 2020, ktoré však bolo v marci pozastavené kvôli pandémii [[COVID-19]]. Režisérkou seriálu bola Kate Herronová. Natáčanie pokračovalo v septembri 2020 v štúdiách Pinewood Atlanta Studios a skončilo sa v polovici decembra. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' mala americkú premiéru 9. júna 2021 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 14. júla 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Natáčanie druhej série sa začalo 13. júna 2022 v Pinewood Studios, [[Bedfordshire]] a trvalo do 15. októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Loki Season 2 Officially Begins Filming With New Set Photo Unveiled|dátum=2022-06-13|url=https://gamerant.com/loki-season-2-filming-new-set-photo/|dátum prístupu=2022-06-15|periodikum=GameRant|jazyk=en-US}}</ref> Druhá séria mala premiéru 5. októbra 2023 v USA a 6. októbra na Slovensku. Obsahovala šesť epizód, ktoré sa skončili 9. novembra 2023 v USA a 10. novembra na Slovensku. Prvá séria seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' a nadväzuje na film ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' (2022). === Čo keby...? (2021-2024) === ''[[Čo keby...?]]'' skúma, čo by sa stalo, keby sa významné momenty z [[Marvel Cinematic Universe]] udiali inak. Do marca 2019 vyvíjalo Marvel Studios animovaný antologický seriál založený na komiksovom koncepte ''What If'' s cieľom preskúmať, ako by sa zmenilo MCU, keby sa určité udalosti udiali inak, pričom nejde o kánon pre hlavný dej MCU. V júli bolo odhalené, že Jeffrey Wright narozpráva príbeh ako Uatu / The Watcher, pričom veľa hercov z týchto filmov má taktiež narozprávať svoje postavy. Hlasové natáčanie sa začalo nasledujúci mesiac s A.C. Bradleyom, ktorý pracoval ako hlavný scenárista a Bryanom Andrewsom, ktorý režíroval prvú sériu. Výroba pokračovala na diaľku počas pandémie [[COVID-19]], s pozastavením štúdiových prác. Prvá séria ''[[Čo keby...?]]'' mala americkú premiéru 11. augusta 2021 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 6. októbra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Druhá séria mala premiéru 22. decembra 2023 a pozostávala z deviatich epizód, ktoré vychádzali denne do 30. decembra 2023. Posledná tretia séria mala premiéru v decembri 2024. ''[[Čo keby...?]]'' sa odohráva po finále prvej série seriálu ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' a skúma rôzne vetviace sa časové línie novovytvoreného mnohovesmíru. V druhej sezóne, po vytvorení Strážcov mnohovesmíru, Pozorovateľ pokračuje v objavovaní podivnejších svetov, stretáva nových hrdinov a udržiava mnohovesmír v bezpečí. === ''Hawkeye'' (2021) === Keď sa Clint Barton po Lusknutí objaví v New Yorku, musí spolupracovať s mladou Kate Bishopovou, aby porazil nepriateľov Ronina a včas sa na Vianoce vrátil k svojej rodine. Do apríla 2019 vyvíjalo Marvel Studios limitovanú sériu v hlavnej úlohe s Jeremym Rennerom alias Clintom Bartonom / Hawkeyeom, ktorá by zahŕňala Bartona, ktorý odovzdá plášť postave Kate Bishopovej. Na Comic-Cone 2019 v San Diegu bola táto séria oficiálne oznámená s tým, že bude skúmať viac času Bartona ako vigilanta Ronina, pričom Jonathan Igla bol v septembri najatý ako hlavný scenárista, zatiaľ čo [[Hailee Steinfeldová]] uvažovala o stvárnení Bishopovej. Steinfeldovej rola bola potvrdená začiatkom decembra 2020, keď sa v [[New York (mesto)|New Yorku]] začalo natáčanie, pričom Rhys Thomas aj Bert & Bertie režírovali blok epizód. Natáčalo sa aj v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]], ktoré sa skončilo koncom apríla 2021. ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' mal americkú premiéru 24. novembra 2021 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 22. decembra 2021. Seriál mal slovenskú premiéru 14. júna 2022 na [[Disney+]]. K tomuto projektu vznikol spin-off seriál ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' (2024), v ktorom Alaqua Coxová si zopakovala rolu ako Maya Lopezová / Echo. ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' sa odohráva po udalostiach filmu ''[[Avengers: Endgame]]'' počas Vianoc 2024. Florence Pughová si zopakovala svoju úlohu Jeleny Belovej / Čiernej vdovy z filmu ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021) spolu s Lindou Cardellini, Bartonovou manželkou Laurou z predchádzajúcich filmov MCU. Vincent D'Onofrio stvárnil rolu Wilsona Fiska / Kingpina, ktorého postava sa predtým objavila v seriáli ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' od Marvel Television na Netflixe (2015–2018). === ''Moon Knight'' (2022) === Marc Spector, ktorý trpí [[Disociatívna porucha|disociatívnou poruchou]] identity, je vtiahnutý do smrtiacej vojny bohov so svojimi viacerými identitami. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že je vo vývoji seriál zameraný na Marca Spectora / [[Moon Knight]]a, s Jeremym Slaterom najatým v novembri 2019 ako hlavný scenárista. V januári 2021 bol [[Oscar Isaac]] potvrdený do hlavnej role. Natáčanie sa začalo koncom apríla 2021 v [[Budapešť|Budapešti]] a trvalo až do októbra 2021, pričom režisérmi epizód seriálu boli Mohamed Diab a duo Justin Benson a Aaron Moorhead. ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' mal americkú premiéru 30. marca 2022 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 4. mája 2022.<ref name="MoonKnightPremiere">{{Citácia periodika|titul= Tales From The Drafts: ‘Moon Knight’ Release Date Revealed|dátum=2022-01-14|url=https://onetakenews.wordpress.com/2022/01/14/moon-knight-release-revealed/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-01-14|jazyk=en-US}}</ref><ref name="MoonKnightFinale">{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Shows A-Z - moon knight on disney plus|url=http://www.thefutoncritic.com/showatch/moon-knight/listings/|dátum prístupu=2022-03-10|vydavateľ=The Futon Critic|jazyk=en}}</ref> Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. === ''Ms. Marvel'' (2022) === Kamala Khanová, fanúšička Avengerov, najmä Carol Danversovej, sa snaží zapadnúť, kým nezíska svoje vlastné schopnosti. Do augusta 2019 na podujatí D23 Expo, vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Kamalu Khanovú / Ms. Marvel, ktorej hlavnou autorkou bola Bisha K. Aliová. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Iman Vellaniová. Natáčanie sa začalo začiatkom novembra 2020 v štúdiu Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]]. Režisérom epizód seriálu boli Adil El Arbi a Bilall Fallah, Sharmeen Obaid-Chinoyová a Meera Menonová. Natáčalo sa aj v [[New Jersey]]. Posledná klapka padla začiatkom mája 2021 v Thajsku. Seriál ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' mal americkú premiéru 8. júna 2022 a obsahuje šesť epizód, ktoré sa skončili 13. júla 2022. Slovenská premiéra sa uskutočnila 14. júna 2022 na [[Disney+]]. Brie Larsonová si zopakovala úlohu ako Carol Danversová / Captain Marvel. Seriál ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' pokračoval vo filme ''[[Marvels]]'' (2023), v ktorom si zahrala Vellaniová. === ''Ja som Groot'' (2022-2023) === Každý krátky film sleduje Baby Groota, ako vyrastá v galaxii a vydáva sa na dobrodružstvá s novými a nezvyčajnými postavami, ktoré ho dostanú do problémov. V decembri 2020 štúdio Marvel Studios oznámilo, že vyvíja animovaný seriál ''[[Ja som Groot]]''. V novembri 2021 bolo oznámené, že je seriál v produkcii. ''[[Ja som Groot]]'' obsahuje päť krátkych filmov, ktoré mali premiéru 10. augusta 2022. Druhá séria mala premiéru 6. septembra 2023. === ''She-Hulk: Neuveriteľná právnička'' (2022) === Jennifer Waltersová má komplikovaný život ako slobodná tridsaťročná právnička, ktorá sa po transfúzii krvi od svojho bratranca Brucea Bannera stane 6-metrovou zelenou superhrdinkou She-Hulk. Na podujatí D23 Expo 2019 Marvel Studios oznámilo, že sa vyvíja seriál zameraný na Jennifer Waltersovú / She-Hulk. V novembri 2019 bola Jessica Gaová najatá ako hlavná scenáristka. V septembri 2020 bola do hlavnej úlohy obsadená Tatiana Maslanyová. Natáčanie sa začalo v polovici apríla 2021 v [[Los Angeles]] a v štúdiách Trilith Studios v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa koncom augusta 2021, pričom epizódy seriálu režírovali Kat Coirová a Anu Valiaová. ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' mal premiéru 18. augusta 2022 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 13. októbra 2022. Mark Ruffalo, Benedict Wong, Tim Roth a Charlie Cox si zopakovali svoje úlohy ako Bruce Banner / Hulk, Wong, Emil Blonsky / Abomination z filmu ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), a Matt Murdock / Daredevil. === ''Tajná invázia'' (2023) === V ''Tajnej invázii'' od Marvel Studios hrajú Samuel L. Jackson ako Nick Fury a Ben Mendelsohn ako Skrull Talos - postavy, ktoré sa prvýkrát stretli v ''Captain Marvel''. Séria o prelínajúcich sa udalostiach predstavuje frakciu Skrullov, ktorí menia podoby, a ktorí už roky infiltrujú planétu Zem. Do septembra 2020 vyvíjalo Marvel Studios seriál zameraný na Nicka Furyho, v hlavnej úlohe so [[Samuel L. Jackson|Samuelom L. Jacksonom]] a hlavným scenáristom Kyleom Bradstreetom. V decembri 2020 Marvel Studios odhalilo, že seriál má byť adaptovaný dejom z komiksu ''Secret Invasion''. Taktiež potvrdili návrat Jacksona a Bena Mendelsohna alias Talosa. Natáčanie sa začalo 1. septembra 2021 v [[Londýn]]e pod pracovným názvom ''Jambalaya'', pričom seriál režírovali Bezucha a Selim a Sylvaine Dufauxová a Remi Adefarasin pôsobili ako kameramani.<ref>{{Citácia periodika|titul= September 2021: London On Screen and Filming|dátum=2021-09-01|url=https://filmlondon.org.uk/latest/september-2021-london-on-screen-and-filming|periodikum=Film London|dátum prístupu=2022-09-11|jazyk=en-US}}</ref> Predtým sa očakávalo, že natáčanie začne v polovici augusta 2021. Jackson začal nakrúcať svoje scény 14. októbra po tom, čo už pracoval na MCU filme ''[[Marvels]]'' (2023), ktorý sa v tom istom čase natáčal v Londýne. Natáčanie prebiehalo vo [[West Yorkshire]] v [[Anglicko|Anglicku]]. 22. januára sa natáčalo v meste [[Leeds]], 24. januára v [[Huddersfield]]e a od 24. do 31. januára 2022 v [[Halifax]]e v [[Piece Hall]]. 28. februára 2022 sa natáčalo na stanici [[Liverpool Street]]. Natáčanie sa skončilo 25. apríla 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel's Secret Invasion Wraps Filming, Teases Nick Fury's New Organization|url=https://www.cbr.com/secret-invasion-wraps-filming-new-nick-fury-organization-logo-mcu/|vydavateľ=Comic Book Resources|dátum vydania=2022-04-25}}</ref> Seriál obsahuje šesť epizód a je dostupný na streamovanie od 21. júna 2023. Cobie Smuldersová, Martin Freeman a Don Cheadle sa vrátili ako Maria Hillová, Everett K. Ross a James "Rhodey" Rhodes. === ''Echo'' (2024) === Maya Lopezová sa po udalostiach v New Yorku vracia do svojho rodného mesta, kde sa musí vyrovnať so svojou minulosťou a zároveň sa znovu spojiť so svojimi indiánskymi koreňmi a prijať svoju rodinu a komunitu. Echo / Maya Lopezová sa prvýkrát objavila v seriáli ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]''. Natáčanie sa začalo 21. apríla 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa 26. augusta 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul=|dátum=2022-03-03|url=https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|periodikum=Central Casting|dátum prístupu=2022-03-03|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20220302235944/https://www.centralcasting.com/peachtreecity/|dátum archivácie=2022-03-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= |dátum=2022-04-16|url=https://www.georgia.org/industries/film-entertainment/georgia-film-tv-production/now-filming-georgia|periodikum=Georgia.org|dátum prístupu=2022-04-16|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Echo Star Alaqua Cox Celebrates Disney+ Show's First Day of Filming|dátum=2022-04-20|url=https://comicbook.com/marvel/news/echo-disney-plus-filming-start-alaqua-cox-celebrates//|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref> Seriál ''Echo'' obsahuje päť epizód, ktoré debutovali 9. januára 2024 v USA a 10. januára 2024 na Slovensku. ''Echo'' sa odohráva po udalostiach seriálu ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]''. Vincent D'Onofrio stvárnil rolu Wilsona Fiska / Kingpina, Zahn McClarnon ako William Lopez a Charlie Cox ako Daredevil / Matt Murdock. === ''Za všetkým hľadaj Agátu'' (2024) === Istý podozrivý mladík oslobodí neslávne známu bosorku Agátu Harknessovú spod kliatby. Bezmocnú a zraniteľnú Agátu zaujme mladíkova ponuka vydať sa legendárnou Cestou hrôz, na ktorej číhajú mnohé nástrahy a skúšky. Bosorka, ktorá prežije a Cestou hrôz zdarne prejde, získa to, čo jej najviac chýba. Spoločne so záhadným mladíkom založí Agáta nový koven a s ďalšími tromi bosorkami a jednou civilistkou sa vydajú Cestou hrôz. V októbri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja spinoff ku seriálu ''[[WandaVision]]''. V novembri 2021 bol oznámený oficiálny názov seriálu. Natáčanie sa začalo 17. januára 2023 s pracovným názvom ''My Pretty'' a trvalo do 28. mája 2023 v Atlante.<ref>{{Citácia periodika|titul= Exclusive: ‘Agatha: Coven of Chaos’ Working Title Revealed|dátum=2022-01-12|url=https://www.thecosmiccircus.com/exclusive-agatha-coven-of-chaos-working-title-revealed/|periodikum=Comic Circus|dátum prístupu=2022-10-03|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= 'WandaVision' Spinoff 'Agatha: Coven of Chaos' Begins Filming Next Week|dátum=2022-11-10|url=https://collider.com/agatha-coven-of-chaos-filming-start/|periodikum=Collider|dátum prístupu=2022-11-10|jazyk=en-US}}</ref> Emma Caulfieldová Fordová si zopakuje rolu Sarah Proctorovej / Dottie Jonesovej z ''WandaVision'' (2021). V novembri 2022 bol [[Joe Locke]] obsadený do neznámej role. Očakáva sa, že Sacha Baron Cohen sa v niektorých epizódach objaví ako Mephisto. Prvé dve epizódy mali premiéru 19. septembra 2024 a obsahuje deväť epizód, ktoré sa skončili 31. októbra 2024. === ''Váš priateľský sused Spider-Man'' (od 2025)=== Tento príbeh skúma pôvod Petra Parkera a jeho začiatky ako Spider-Man, zatiaľ čo Norman Osborn sa stáva jeho mentorom. V novembri 2021 bolo oznámené, že Marvel Studios vyvíja animovaný seriál ''Spider-Man: Freshman Year''. Seriál vyrozpráva príbeh Petera Parkera, ktorý začal svoj prvý rok na strednej škole. V júli 2022 bola potvrdená druhá séria s názvom ''Spider-Man: Sophomore Year''. V decembri 2023 bol seriál premenovaný na ''Váš priateľský sused Spider-Man''. Prvá séria začala 29. januára 2025 a skončila 19. februára 2025. Druhá séria bude mať premiéru v roku 2026. === ''Daredevil: Znovuzrodenie'' (od 2025) === V pôvodnom seriáli Marvelu ''Daredevil: Znovuzrodenie'' bojuje nevidomý advokát so zostrenými zmyslami Matt Murdock za spravodlivosť pomocou svojej právnickej firmy, zatiaľ čo bývalý mafiánsky boss Wilson Fisk sleduje svoje vlastné politické ciele v New Yorku. Identity oboch mužov sa začínajú odhaľovať, čo vedie k nevyhnutnému stretu oboch hlavných postáv. V marci 2022 bol oznámený reboot seriálu ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]''. V júli na podujatí Comic-Con v San Diegu bol odhalený oficiálny názov seriálu. Charlie Cox si zopakuje rolu Matta Murdocka. Natáčanie sa začalo koncom februára 2023 v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Seriál obsahuje osemnásť epizód, ktoré sú rozdelené do dvoch sérii. Prvá séria, ktorá obsahuje deväť epizód sa začala streamovať 5. marca 2025 a skončila 16. apríla. Druhá séria bude zverejnená v roku 2026. === ''Ironheart'' (2025) === V decembri 2020 spoločnosť Marvel Studios oznámila, že seriál zameraný na Riri Williamsovú / Ironheart bol vo vývoji v hlavnej úlohe s Dominique Thorneovou. Chinaka Hodgeová bola najatá ako hlavná scenáristka v apríli 2021. Natáčanie sa začalo 15. júna 2022 v [[Atlanta|Atlante]] a skončilo sa 3. novembra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= Update on Ironheart series about to film in Chicago|dátum=2022-10-14|url=https://reelchicago.com/article/update-on-ironheart-series-about-to-film-in-chicago/|periodikum=Reel Chicago|dátum prístupu=2022-10-15|jazyk=en-US}}</ref> [[Sacha Baron Cohen]] bol obsadený do role Mephista. V decembri 2023 bolo odhalené, že v roku 2024 seriál podstúpi niekoľkotýždňové pretáčky. Seriál ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' bude obsahovať šesť epizód. Seriál bude mať premiéru 24. júna 2025.<ref name="ironheart">{{Citácia periodika|titul=An MCU Show Shot In 2022 May Take 3 Years To Release On Disney+|dátum=2023-12-05|url=https://screenrant.com/mcu-ironheart-show-disney-plus-release-update/|periodikum=ScreenRant|dátum prístupu=2023-12-29|jazyk=en-US}}</ref> Riri Williamsová / Ironheart sa prvýkrát objavila vo filme ''Čierny Panter: Navždy Wakanda''.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominique Thorne's Riri Williams to Debut in Black Panther: Wakanda Forever (Exclusive)|dátum=2021-08-19|url=https://comicbook.com/marvel/news/black-panther-riri-williams-ironheart-mcu-debut-dominique-thorne/|periodikum=ComicBook.com|dátum prístupu=2022-01-16|jazyk=en-US}}</ref> === ''Oči Wakandy'' (2025)=== Séria rozpráva príbeh o wakandanských bojovníkoch, ktorí v priebehu histórie cestovali po svete, aby získali nebezpečné artefakty z vibránia. Vo februári 2021 bol odhalený vývoj dramatického seriálu vo Wakande od Ryana Cooglera, scenáristu a režiséra filmu ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' a jeho pokračovania, cez jeho spoločnosť Proximity Media. Premiéra ''Oči Wakandy'' je naplánovaná na Disney+. === ''Marvel Zombíci'' (2025)=== Nová generácia hrdinov bojuje proti zombíkom. ''Marvel Zombíci'' je pokračovaním reality predstavenej v seriáli ''[[Čo keby...?]]'' v epizóde ''Čo keby... zombíci?!'', ktorého produkciu oznámilo štúdio Marvel Studios v novembri 2021. Seriál bude prvým projektom s obsahom pre dospelé publikum. ''Marvel Zombíci'' bude obsahovať štyri epizódy a bude mať premiéru už čoskoro. === ''Wonder Man'' (2026)=== Po úspechu filmu ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' bolo v decembri 2021 odhalené, že Destin Daniel Cretton s Marvel Studios podpísal viacročnú zmluvu o vývoji televíznych projektov pre Disney+. V júni 2022 bolo odhalené, že seriál je v počiatočnom štádiu vývoja a má názov Wonder Man, ktorý sa sústreďuje na postavu Simona Williamsa / Wonder Mana. Natáčanie sa začalo v apríli 2023 s pracovným názvom ''Callback.'' V októbri 2022 bol [[Yahya Abdul-Mateen II]] obsadený do role Wonder Mana. [[Ben Kingsley]] si zopakuje rolu Trevora Slatteryho. Premiéra je stanovená na január 2026. === ''VisionQuest'' (2026) === Seriál sa sústreďuje na Visiona, ktorý sa pokúša získať späť svoju pamäť a ľudskosť. V októbri 2022 bolo odhalené, že druhý spin-off k seriálu ''WandaVision'' (2021) zameraný na postavu Visiona je vo vývoji s názvom ''Vision Quest''. Jac Schaefferová sa stala hlavnou scenáristkou a výkonnou producentkou, pričom Paul Bettany sa vráti do role Visiona. V seriáli sa objaví Ultron. Natáčanie sa očakáva začiatkom roku 2025. Seriál bude mať premiéru v roku 2026. == Špeciály == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |Seriál ! colspan="2" |Pôvodne vydané ! rowspan="2" |Réžia ! rowspan="2" |Scenár ! rowspan="2" |Stav |- !Premiéra !Stanica |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' <br /> {{minivlajka|USA}} Werewolf by Night |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 7. október 2022 | rowspan="3" |[[Disney+]] | Michael Giacchino | Heather Quinnová • Peter Cameron | rowspan="3" |vydané |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 25. november 2022 | colspan="2" | James Gunn |- !{{minivlajka|Slovensko}} ''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]''<br />{{minivlajka|USA}} ''The Punisher: One Last Kill'' |{{minivlajka|Slovensko}}{{minivlajka|USA}} 12. mája 2026 | Reinaldo Marcus Green | Jon Bernthal • Reinaldo Marcus Green |} === ''Vlkolak – Nočný lovec'' (2022) === Počas temnej a pochmúrnej noci sa z tieňov vynorí tajná skupina lovcov monštier, ktorí sa po smrti svojho vodcu zídu v strašidelnom sídle prastarého rodu. Pri podivnom a hrôzostrašnom pamätnom zhromaždení na počesť vodcovho života sú lovci vyzvaní k tajomnému a smrtonosnému súpereniu o mocnú relikviu. Čaká ich nočný lov, ktorý ich nakoniec privedie tvárou v tvár nebezpečnému monštru. V lete 2021 hľadalo štúdio hlavú úlohu do Halloweenskeho špeciálu. Natáčanie špeciálu sa začalo koncom marca v Atlante a skončilo sa koncom apríla 2022. ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' mal premiéru 7. októbra 2022.<ref>{{Citácia periodika|titul= ‘Werewolf By Night’ Production Update (Exclusive)|dátum=2022-02-25|url=https://onetakenews.com/2022/02/25/werewolf-by-night-production-exclusive/|periodikum=One Take News|dátum prístupu=2022-03-01|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf By Night Halloween Special May Have Already Wrapped Production|dátum=2022-04-23|url=https://comicbook.com/marvel/news/werewolf-by-night-mcu-halloween-special-wraps-filming/|periodikum=ComicBook.Com|dátum prístupu=2022-04-24|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul= Marvel's Werewolf by Night Halloween Special Kicks Off Production|dátum=2022-03-30|url=https://www.cbr.com/marvel-werewolf-by-night-halloween-special-starts-filming/|periodikum= Comic Book Resources|dátum prístupu=2022-03-31|jazyk=en-US}}</ref> === ''Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál'' (2022) === Strážcovia galaxie sa vydávajú na planétu Zem, aby pre Petera Quilla zohnali dokonalý a nezabudnuteľný vianočný darček. V decembri 2020 Marvel Studios oznámilo, že James Gunn napíše a zrežíruje nový televízny špeciál s filmom ''Strážcovia Galaxie'', pričom sa vráti hlavné obsadenie. Natáčanie sa začalo vo februári 2022 a prebiehalo počas výroby filmu ''Strážcovia Galaxie 3'' (2023). Natáčanie vianočného špeciálu sa skončilo koncom apríla 2022 a natáčanie ''Strážcov Galaxie 3'' sa skončilo začiatkom mája 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Natáčanie Strážcov Galaxie 3 sa končí|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1517549630510223362|dátum prístupu=2022-04-24|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definitely one of the best wrap gifts ever. Thanks @MarvelStudios! #GotGHolidaySpecial|url=https://twitter.com/JamesGunn/status/1518602824703102976|dátum prístupu=2022-04-25|vydavateľ=www.twitter.com}}</ref> ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' mal celosvetovú premiéru 25. novembra 2022 na [[Disney+]]. ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' sa odohráva medzi udalosťami ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022) a ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' (2023). == Koprodukčné filmy == {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 90%;" |- bgcolor="#B0C4DE" align="center" ! Rok ! Názov ! Réžia ! Distribúcia ! Rozpočet ! Zárobok<br /><small>(celosvetový)</small> |- | 1998 | ''Blade'' | Stephen Norrington | New Line Cinema | $45 miliónov | $131 183 530 |- | 2000 | ''X-Men'' | [[Bryan Singer]] | [[20th Century Fox]] | $75 miliónov | $296 339 528 |- | rowspan="2" | 2002 | ''Blade II'' | Guillermo del Toro | New Line Cinema | $54 miliónov | $155 010 032 |- | ''[[Spider-Man (film)|Spider-Man]]'' | Sam Raimi | [[Columbia Pictures]] | $140 miliónov | $825 025 036 |- | rowspan="3" | 2003 | ''Daredevil'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | 20th Century Fox | $78 miliónov | $179 179 718 |- | ''X2: X-Men United'' | Bryan Singer | $110 miliónov | $407 711 549 |- | ''Hulk'' | Ang Lee | [[Universal Studios|Universal Pictures]] | $137 miliónov | $245 285 165 |- | rowspan="3" | 2004 | ''Kat'' | Jonathan Hensleigh | Artisan Entertainment<br>Lionsgate | $15,5 miliónov | $54 700 105 |- | ''[[Spider-Man 2]]'' | Sam Raimi | Columbia Pictures | $200 miliónov | $788 976 453 |- | ''Blade: Trinity'' | David S. Goyer | New Line Cinema | $65 miliónov | $131 977 904 |- | rowspan="3" | 2005 | ''Elektra'' | Rob Bowman | 20th Century Fox | $43 miliónov | $56 995 646 |- | ''Man Thing'' | Brett Leonard | Lionsgate | $30 miliónov | $1 123 136 |- | ''Fantastická štvorka'' | Tim Story | rowspan="2" | 20th Century Fox | $100 miliónov | $333 535 934 |- | 2006 | ''X-Men: Posledný vzdor'' | Brett Ratner | $210 miliónov | $460 435 291 |- | rowspan="3" | 2007 | ''Ghost Rider'' | Mark Steven Johnson | rowspan="2" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $228 738 393 |- | ''[[Spider-Man 3]]'' | Sam Raimi | $258 miliónov | $894 983 373 |- | ''Fantastická štvorka: Silver Surfer'' | Tim Story | 20th Century Fox | $130 miliónov | $301 913 131 |- | 2008 |''Kat 2'' | Lexi Alexander | Lionsgate | $35 miliónov | $10 161 493 |- | 2009 | ''X-Men Origins: Wolverine'' | Gavin Hood | rowspan="2" | 20th Century Fox | $150 miliónov | $373 062 864 |- | 2011 | ''X-Men: Prvá trieda'' | Matthew Vaughn | $140–160 miliónov | $352 616 690 |- | rowspan="2" | 2012 | ''Ghost Rider 2'' | Mark Neveldine a Brian Taylor | rowspan="2" | Columbia Pictures | $57 miliónov | $132 563 930 |- | ''Amazing Spider-Man'' | Marc Webb | $230 miliónov | $757 930 663 |- | 2013 | ''[[Wolverine (film)|Wolverine]]'' | James Mangold | 20th Century Fox | $120 miliónov | $414 828 246 |- | rowspan="2" | 2014 | ''Amazing Spider-Man 2'' | Marc Webb | Columbia Pictures | $200–255 miliónov | $708 982 323 |- | ''X-Men: Budúca minulosť'' | Bryan Singer | rowspan="6" |20th Century Fox | $200 miliónov | $746 045 700 |- | 2015 | ''Fantastická štvorka'' | Josh Trank | $120 miliónov | $167 882 881 |- | rowspan="2" | 2016 | ''Deadpool'' | Tim Miller | $58 miliónov | $782 836 791 |- | ''X-Men: Apokalypsa'' | Bryan Singer | $178 miliónov | $543 934 105 |- | 2017 | ''Logan: Wolverine'' | James Mangold | $97–127 milliónov | $619 179 950 |- | rowspan="2" | 2018 | ''Deadpool 2'' | Tim Miller | $110 miliónov | $786 470 484 |- | ''Venom'' | Ruben Fleischer | Columbia Pictures | $100 milliónov | $856 085 151 |- | 2019 | ''X-Men: Dark Phoenix'' | Simon Kinberg | 20th Century Fox | $200 miliónov | $252 442 974 |- | 2020 | ''Noví mutanti'' | Josh Boone | 20th Century Studios | $67–80 miliónov | $49 169 594 |- | 2021 | ''Venom 2: Carnage prichádza'' | Andy Serkis | rowspan="5" | Columbia Pictures | $110 miliónov | $506 863 592 |- | 2022 | ''Morbius'' | Daniel Espinosa | $75 miliónov | $167 460 961 |- | rowspan="3" |2024 | ''Madame Web'' | S. J. Clarksonová | $80 miliónov | $100 498 764 |- | ''Venom: Posledný tanec'' | Kelly Marcelová | $120 miliónov | $478 937 618 |- | ''Lovec Kraven'' | J. C. Chandor | $130 miliónov | $62 076 533 |} == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == {{Portál|Film|Filmový}} * [[Marvel Comics]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Marvel Studios]] [[Kategória:Filmové štúdiá USA]] aprhon0v4tr1s5ubr9heq33q1gbmggp Kazarka pestrá 0 584478 8356835 8210528 2026-08-16T10:51:53Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Common_Shellduck_(Tadorna_tadorna)_(26499348215).jpg bol nahradený odkazom Common_Shelduck_(Tadorna_tadorna)_(26499348215).jpg. 8356835 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=kazarka pestrá| Obrázok=Common Shelduck (Tadorna tadorna) (26499348215).jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22680024/154560262 IUCN Red list 2020.1. Prístup 23. mája 2020]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]] nehodnotený<ref name="SOS2014" />)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Deuterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae| Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky= [[zúbkozobce]]|Rad po latinsky=Anseriformes| Čeľaď po slovensky= [[kačicovité]]|Čeľaď po latinsky=Anatidae| Rod po slovensky= [[kazarka]]|Rod po latinsky=Tadorna| Druh po slovensky=kazarka pestrá|Druh po latinsky=T. tadorna| Binomické meno=Tadorna tadorna| Klasifikátor1=[[Carl von Linné|Linnaeus]]| Dátum1=[[1758]]| Synonymá=hus morská,{{break}} húska pestrá| Obrázok2=TadornaTadornaIUCN.png| Titulok2=Mapa rozšírenia kazarky pestrej{{break}} <div style="display: inline-block; text-align: left;"> {{Legenda|#00FF00| Hniezdiaca, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#008000| Hniezdiaca, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}} {{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaca|border=1px solid #aaa}} <small>zostavil: BirdLife International and Handbook of the Birds of the World (2019) 2019. </small> </div>| |Obrázok1=Common Shelduck (Tadorna tadorna) (W1CDR0001430 BD7).ogg}} '''Kazarka pestrá''' (iné názvy '''hus morská''', '''húska pestrá'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | spoluautori = et al. | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = 6.XI.2015 | dátum prístupu = 23.10.2016 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref>; [[latinčina|lat.]] ''Tadorna tadorna'') je druh z čeľade [[kačicovité]]. Je rozšírená na bahnitom pobreží a v [[lagúna (voda)|lagúnach]] [[more|morí]] a [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] v južnej a západnej [[Palearktída|Palearktíde]]. Širi sa do vnútrozemia. Na [[Slovensko|Slovensku]] sa pravidelnejšie objavuje na [[jar]], menej na [[jeseň]] a v [[zima|zime]], v roku [[2006]] bolo zistené prvé hniezdenie v mokradi pri rieke [[Morava (rieka)|Morave]].<ref name="Tadorna2006">{{Citácia periodika | priezvisko = Prokop | meno = Dávid | priezvisko2 = Svetlík | meno2 = Ján | titul = Prvé zdokumentovanie hniezdenia húsky pestrej (Tadorna tadorna) na Slovensku / First documented breeding of the Shelduck (Tadorna tadorna) in Slovakia | periodikum = Tichodroma | ročník = 18 | číslo = 2006 | strany = 56 - 57 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/18/Tichodroma_18.56-57.pdf | dátum prístupu = 2018-09-16 }}</ref><ref name="FK7">{{Citácia periodika | priezvisko = Šrank | meno = Vladimír | titul = 7. správa Slovenskej faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 7th Report of the Slovak Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia | periodikum = Tichodroma | ročník = 19 | číslo = 2007 | strany = 163 - 166 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/Tichodroma_19.split/Tichodroma_19.163-166.pdf | dátum prístupu = 2018-09-16 }}</ref> V okolitých štátoch Slovenska už zahniezdila v [[Rakúsko|Rakúsku]], v [[Česko|Česku]] a v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name="RozsVtakovSK">{{Citácia knihy | priezvisko = Danko | meno = Štefan | priezvisko2 = Darolová | meno2 = Alžbeta | priezvisko3 = Krištín | meno3 = Anton | spoluautori = et al. | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku | rok = 2002 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | isbn = 80-224-0714-3 | kapitola = Húska pestrá | poznámka = autor druhu Štefan Danko | strany = 123 – 124 }}</ref> Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]][[File:Common Shelduck.ogv|thumb|Kazarka_pestrá]] kazarka pestrá patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], trend celkovej populácie je hodnotený ako stúpajúci. V niektorých oblastiach trend nie je známy, v [[Európa|Európe]] stavy narastajú.<ref name="IUCN" /> == Výskyt a stav na Slovensku == V rokoch mapovania od [[1980]] do [[1999]] bola v zime zistená na 2,80 % [[Atlas vtákov (mapovanie)|mapovacích kvadrátov]]. Odhadovaný počet zimujúcich jedincov 0 – 30. Ekosozologický status v roku [[1995]] ''Im'' – nezaradený migrant, resp. nehniezdič.<ref name="RozsVtakovSK" /> V rokoch [[1998]]<ref name="RozsVtakovSK" /> a [[2001]]<ref name="RL2001">{{Citácia knihy | priezvisko = Baláž | meno = Daniel | priezvisko2 = Marhold | meno2 = Karol | priezvisko3 = Urban | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky | miesto = Banská Bystrica | rok = 2001 | počet strán = 160 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf | isbn = 80-89035-05-1 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia) | strany = 150 - 153 | jazyk = Sk }}</ref> žiadny. V roku [[2014]] NA - (regionálne) nepríslušný. Kazarka pestrá je jeden z 15. nehodnotených druhov, z niektorého z nasledujúcich dôvodov: o ktorých pravidelnom hniezdení u nás existujú údaje z menej ako 10 posledných rokov, sú v štádiu rozširovania areálu, hniezdia alebo hniezdili u nás len sporadicky alebo ojedinele.<ref name="SOS2014">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html | vydavateľ = vtaky.sk | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="SOS2013">{{Citácia periodika | priezvisko = Demko | meno = Miroslav | priezvisko2 = Krištín | meno2 = Anton | priezvisko3 = Puchala | meno3 = Peter | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska | periodikum = Tichodroma | ročník = 25 | číslo = 2013 | strany = 69 - 78 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf | dátum prístupu = 2018-03-03 }}</ref><ref name="IUCNmetodika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jedlička | meno = Ladislav | priezvisko2 = Kocian | meno2 = Ľudovít | priezvisko3 = Kadlečík | meno3 = Ján | priezvisko4 = Feráková | meno4 = Viera | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2018-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia ''S'' – vyhovujúci ochranársky status.<ref name="RozsVtakovSK" /> Piata správa Faunistickej komisie pre ornitológiu konštatuje v roku [[2005]] že kazarke pestrej sa zvyšujú populácie v okolitých krajinách a preto sa na Slovensku v posledných rokoch každoročne objavuje<ref name="FK5">{{Citácia periodika | priezvisko = Karaska | meno = Dušan | titul = 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu | periodikum = Tichodroma | ročník = 17 | číslo = 2005 | strany = 117 - 122 | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/17/Tichodroma_17.3-142.117-122.pdf | dátum prístupu = 2018-09-16 }}</ref>, v roku [[2006]] sa podarilo doložiť hniezdenie.<ref name="FK7" /><ref name="Tadorna2006" /> Aktuálne výskyty a diskusie sú k dispozícii v zozname vzácnych a zriedkavých druhov vtákov databázového systému Birding Slovakia<ref name="birdingSK" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam pozorovaní vzácnych a zriedkavých druhov vtákov, databázový systém Birding Slovakia | url = http://www.birding.sk/index.php?option=com_observations2&id=48&view=records&species=48&Itemid=388&lang=sk | dátum prístupu = 16.9.2018 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180916203725/http://www.birding.sk/index.php?option=com_observations2&id=48&view=records&species=48&Itemid=388&lang=sk | dátum archivácie = 2018-09-16 }}</ref> alebo v zozname vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii<ref name="OnlineFK" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii, databázový systém Aves-Symfony | url = http://aves.vtaky.sk/sk/zoologyfk | dátum prístupu = 16.9.2018 | vydavateľ = [[Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko|SOS/BirdLife Slovensko]] | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. == Galéria == <gallery> 2014-04-18 Tadorna tadorna pair, Swallow Pond.jpg|Pár Tadorna_tadorna-pjt1.jpg|Za letu Shelducks (42458242862).jpg|[[Samica]] Tadorna_tadorna_MWNH_1969.JPG|[[Vajce]] Brandgans_Küken,_Borkum.JPG|Mláďatá Shelducks (42458242862).jpg|Mladý vták (biela škvrna na líci) Shelduck from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu </gallery> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Tadorna tadorna|commons=Tadorna tadorna|wikt=kazarka pestrá}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|kazarky pestrej|Tadorna|tadorna}} {{Eng icon}} * {{IBC|ID=comshe|Nadpis=Tadorna tadorna}} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Kačicovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] [[Kategória:Vtáky na Slovensku]] ab4p582xu1d86qp2qfeq84or9ale2ie Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2016 4 589095 8356735 7145122 2026-08-15T22:18:37Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356735 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 16. december 2016 - ''invivomagazin.sk'': [http://invivomagazin.sk/pomozte-skvalitnit-obsah-slovenskej-wikipedie-vyrazne-zaostavame-_523.html Pomôžte skvalitniť obsah slovenskej Wikipédie: Výrazne zaostávame] == September == * 28. september 2016 – ''lidovky.cz'': [http://www.lidovky.cz/lzivou-zapadni-propagandu-wikipedie-nahradi-v-rusku-jeji-statem-vedena-mutace-1hx-/zpravy-svet.aspx?c=A160927_161031_ln_zahranici_fas ‚Lživou západní propagandu‘ Wikipedie nahradí v Rusku její státem vedená mutace] == August == * 30. august 2016 – ''pcrevue.sk'': [http://www.pcrevue.sk/a/Wikimedia-Slovenska-republika-vyhlasuje-jubilejny--5--rocnik-sutaze Wikimedia Slovenská republika vyhlasuje jubilejný, 5. ročník súťaže] == Júl == * 30. júl 2016 – ''dotekomanie.cz'': [http://dotekomanie.cz/2016/07/aplikace-wikipedia-novy-kabat/ Aplikace Wikipedia má částečně nový kabát] == Jún == * 2. jún 2016 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/clanok/115204/na-papier-vytlacili-nemecku-wikipediu-cela-stoji-stvrt-miliona Na papier vytlačili nemeckú Wikipediu. Celá stojí štvrť milióna] == Máj == * 28. máj 2016 – ''art.ihned.cz'': [http://art.ihned.cz/c1-65310110-encyklopedie-papir-wikipedia-knizni-klub-academia Tištené encyklopie v době Wikipedie? Trh se zmenšil také v Česku, budoucnost mají oborové atlasy] * 27. máj 2016 – ''kultura.sme.sk'': [http://kultura.sme.sk/c/20175107/emilia-clarke-v-boji-o-moc-maju-slovo-aj-zeny.html Emilia Clarke: V boji o moc majú slovo aj ženy]: ''Keď ju pozvali na kasting do seriálu Hra o tróny z dielne HBO, príbeh o siedmych kráľovstvách Západozeme vôbec nepoznala. Všetko si naštudovala za dvadsaťštyri hodín - z Wikipédie.'' * 21. máj 2016 – ''komentare.sme.sk'': [http://komentare.sme.sk/c/20169635/google-porazil-diderota.html Google porazil Diderota]: *: ''Koncept spojenia ľudského poznania inšpiroval Jimmyho Walesa a Larryho Sangera k dnes najčastejšie používanej encyklopédii, ktorá sa volá Wikipédia. Už 15. januára 2001 spustili internetové stránky, ktorých cieľom je udržiavať najnovšie ľudské poznanie v prístupnej forme pre všetkých.'' *: ''Idea, že túto encyklopédiu môže dopĺňať prakticky ktokoľvek a v rôznych jazykoch a on-line a neustále, splodila čosi, čo je dnes azda najväčšou databázou informácií. Potrebných aj nepotrebných, informácií, ktoré často závisia od módy, fanúšikov, ochoty, ale nie od vedeckého poznania a kritického myslenia. Dnes sa 3,3 miliardy internetových ľudí pýta asi päťmiliárdkrát za deň na stránkach Googlu a Wikipédiu navštívi 16,5 miliardy používateľov mesačne.'' *:''V obidvoch prípadoch sa „otcovia zakladatelia“ spoliehali na to, že ľudia túžia po poznaní, overiteľných faktoch a racionalite.'' *:[[Martin Kasarda]], spisovateľ. Tlačené vydanie z 21. mája 2016, kritická príloha Fórum, 12 strana == Apríl == * 30. apríl 2016 – ''e15.cz'': [http://student.e15.cz/q-a/filosofie-je-i-pro-obycejne-lidi-ale-nema-se-nikomu-nutit-rika-filosof-jan-sokol-1290546 Filosofie je i pro „obyčejné lidi“, ale nemá se nikomu nutit, říká filosof Jan Sokol] * '''Perlička''' z knihy [[Caroline Kepnes]]: ''Skrytá těla'' (Domino, 2016, ISBN 978-80-7498-118-0), 3. kapitola: ''„Jo,“ potvrzuju. A je to velmi působivé. Hodil jsem tu vraždu na něj tak šikovně, že na stránce Wikipedie, na které je případ popsaný, vůbec nefiguruju.'' == Marec == * 23. marec 2016 – ''pcrevue.sk'': [http://www.pcrevue.sk/a/Druhy-rocnik-sutaze-WikiJar-strednej-a-vychodnej-Europy Druhý ročník súťaže WikiJar strednej a východnej Európy] * 23. marec 2016 – ''motherboard.vice.com'': [http://motherboard.vice.com/en_uk/read/the-brutal-edit-war-over-a-3d-printers-wikipedia-page-reprap The Brutal Edit War Over a 3D Printer’s Wikipedia Page] / [[:en:RepRap project]] * 14. marec 2016 – ''tech.sme.sk'': [http://tech.sme.sk/c/20116269/wikipedia-sa-bude-prihovarat-hovorenym-slovom.html Wikipédia sa bude prihovárať hovoreným slovom] * 2. marec 2016 – ''refresher.sk'': [http://refresher.sk/31854-Web-ktory-zachranil-referat-nejedneho-studenta-Ako-vlastne-vznikla-Wikipedia Web, ktorý zachránil referát nejedného študenta. Ako vlastne vznikla Wikipédia?] == Február == * 26. február 2016 – ''recode.net'': [http://recode.net/2016/02/26/lila-tretikov-has-resigned-from-executive-director-role-at-wikimedia/ Lila Tretikov Has Resigned From Executive Director Role at Wikimedia] * 15. február 2016 – ''thenextweb.com'': [http://thenextweb.com/google/2016/02/15/wikipedia-is-building-an-open-source-search-engine-but-its-pretty-controversial/ Wikipedia is building an open-source search engine – but it’s pretty confusing] * 12. február 2016 – ''sme.sk'': [https://profit.sme.sk/c/20340259/wikipedia-ako-symbol-otvoreneho-internetu-ma-15-rokov.html Wikipédia ako symbol otvoreného internetu má 15 rokov] * 10. február 2016 (prístup) – ''gnuband.org'': [http://gnuband.org/files/papers/wikipedia_gender_paper/massa_zelenkauskaite_gender_gap_wikipedia_cross_language_comparison.pdf Gender Gap in Wikipedia Editing: A Cross Language Comparison] * 3. február 2016 – ''zoznam.sk'': [http://dromedar.zoznam.sk/cl/100073/1525267/Wiki-miluje-pamiatky--Pozrite-si-najkrajsie-fotografie-pamiatok-v-znamej-verejnej-encyklopedii Wiki miluje pamiatky: Pozrite si najkrajšie fotografie pamiatok v známej verejnej encyklopédii] == Január == * 17. január 2016 – ''news.sky.com '': [http://news.sky.com/story/1624173/wikipedia-founders-warning-on-cyber-security Wikipedia Founder's Warning On Cyber Security] * 15. január 2016 – ''novinky.cz '': [http://www.novinky.cz/internet-a-pc/391908-internetova-encyklopedie-wikipedia-existuje-uz-15-let.html Internetová encyklopedie Wikipedia existuje už 15 let] * 15. január 2016 – ''itbiz.cz '':[http://www.itbiz.cz/zpravicky/wikipedia-ma-15-let-denne-ji-vyuzivaji-desitky-milionu-lidi Wikipedia má 15 let, denně ji využívají desítky milionů lidí] * '''Perlička''' – ''loudwire.com'': [http://loudwire.com/category/wikipedia-fact-or-fiction/ WIKIPEDIA: FACT OR FICTION?] / [[:en:Loudwire]] * '''Perlička''' – recenzia knihy ''Padesát odstínů šedé [Fifty Shades of Grey]'': [http://hintzu.otaku.cz/recenze/padesat-odstinu-hlouposti Padesát odstínů hlouposti] / ''36. Wikipedie – pan Grey dá slečně Steelové k podpisu smlouvu, aby vymezil jejich kopulační kontrakt. Bod po bodu jsou tam vyjmenovány pomůcky i praktiky, kterých se bude na naprosto nezkušené Aně dopouštět. Dodá jí k tomu i notebook a doporučí wikipedii. Na světě totiž neexistuje lepší zdroj poznání v oblasti sexu než právě tato encyklopedie.'' {{Úsmev|:D}} [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] k9v64acujlnbgicij5ynyt7rflo4v9t Milan Uhrík 0 602150 8356820 8354705 2026-08-16T09:27:47Z IronLiberty 280078 +lnk 8356820 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Uhrík | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasný | Úrad = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[2. júl]]a [[2019]] | Koniec obdobia = | Úrad2 = predseda [[REPUBLIKA|hnutia REPUBLIKA]] | Poradie2 = Súčasný | Začiatok obdobia2 = [[9. marec|9. marca]] [[2021]] | Úrad3 = podpredseda frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]] | Poradie3 = Súčasný | Začiatok obdobia3 = [[10. júl]]a [[2024]] | Poradie4 = Bývalý | Úrad4 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia4 = marec [[2016]] | Koniec obdobia4 = [[2. júl]]a [[2019]] | Predchodca4 = | Nástupca4 = [[Marián Chmelár]] | Poradie5 = Bývalý | Úrad5 = poslanec [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia5 = [[2017]] | Koniec obdobia5 = [[19. august]] [[2019]] | Predchodca5 = | Nástupca5 = [[Ondrej Šedivý]] | Dátum narodenia = {{dnv|1984|12|21}} | Miesto narodenia = [[Komjatice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Ľudová strana Naše Slovensko]] (2014 – 2021)<br>[[REPUBLIKA]] (od 2021) | Alma mater = [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Manželka = Zuzana Uhríková | Partnerka = | Deti = 2 | Webstránka = http://www.milanuhrik.sk | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Milan Uhrík''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[21. december]] [[1984]]) je slovenský politik, poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí poslanci EP 2019-2024 | url = http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-07-06 | miesto = | jazyk = |dátum archivácie=2023-04-07|url archívu=https://web.archive.org/web/20230407192929/http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html}}</ref>, predseda hnutia [[REPUBLIKA]]<ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REPUBLIKA | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121 | vydavateľ = Register politických strán a politických hnutí MV SR | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref> a podpredseda frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":42" /> Je bývalý poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Milan Uhrík, PhD. | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20170822221739/https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=947 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2017-08-22 | jazyk = }}</ref> za krajne pravicovú [[Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovú stranu Naše Slovensko]], riaditeľ úradu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]], vysokoškolský [[Pedagógia|pedagóg]] a manažér projektov z fondov [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name=":16" /> Médiami je označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík si porážku fašizmu pripomenul svojsky. Pri hrobe obetí, ktoré zabili bomby Sovietov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/L3BpaqM/uhrik-si-porazku-fasizmu-pripomenul-svojsky-pri-hrobe-obeti-ktore-zabili-bomby-sovietov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-09|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Ondruš: ĽSNS je nacistická strana, spoluprácu si neviem predstaviť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/511026-ondrus-lsns-je-nacisticka-strana-spolupracu-si-neviem-predstavit|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vznik a vývoj ĽSNS - Mladí proti fašizmu | url = https://www.mladiprotifasizmu.sk/vznik-a-vyvoj-lsns/ | dátum vydania = 2016-11-17 | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = |priezvisko=Mach|meno=Marek|vydavateľ=Mladí proti fašizmu}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kotleba je extrémista a má jít na 4 roky za mříže, rozhodl nepravomocně soud. Kvůli ‚nacistické‘ částce 1488 eur {{!}} Svět | url = https://www.lidovky.cz/svet/soud-prvni-instance-na-slovensku-uznal-kotlebu-vinnym-verdikt-neni-pravomocny.A201012_193858_ln_zahranici_liluj | vydavateľ = Lidovky.cz | dátum vydania = 2020-10-12 | dátum prístupu = 2026-06-12|priezvisko=ČTK|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kotlebovci sa znovu prihlásili k neonacistom, preveruje ich prokuratúra | url = https://www.sme.sk/domov/c/kotlebovci-sa-znovu-prihlasili-k-neonacistom-preveruje-ich-prokuratura | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-06-12 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cuprik|meno=Roman|titul=Kotlebovci sa znovu prihlásili k neonacistom, preveruje ich prokuratúra|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kotlebovci-sa-znovu-prihlasili-k-neonacistom-preveruje-ich-prokuratura|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> a podľa hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]].<ref name=":61" /><ref name=":74" /><ref name=":75" /> == Mladosť a vzdelanie == Milan Uhrík vyrastal v [[Komjatice|Komjaticiach]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]] v rodine miestneho podnikateľa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Májeková|meno=Mária|titul=V novom Obchodnom dome Centrum v Komjaticiach nájdu zákazníci všetko, čo potrebujú|periodikum=Žurnál z našich obcí|vydavateľ=Regionálne vydavateľstvo – Alena Jaššová|dátum=2020-10|ročník=V|číslo=3|strany=20-21|url=http://www.zurnaly.sk/doc/zurnalobci/202010_zurnalobci.pdf}}</ref> V roku [[2004]] zmaturoval na [[Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická Nitra|Strednej priemyselnej škole]] v [[Nitra|Nitre]] v odbore [[Automatizácia]].<ref name=":16" /> V rokoch 2005 až 2009 študoval na [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulte elektrotechniky a informatiky]] [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzity]] v [[Bratislava|Bratislave]] (FEI STU) pričom inžinierske štúdium absolvoval v programe Kybernetika a udáva, že súbežne absolvoval štúdium ekonomických predmetov na Ústave manažmentu STU.<ref name=":16" /> V rokoch 2009 až 2012 pokračoval v [[Doktorand|doktorandskom štúdiu]] na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU.<ref name=":16" /> V roku [[2007]] absolvoval stáž v [[Srbsko|Srbsku]] na Fakulte metalurgie a chémie na [[Univerzitet u Beogradu|Belehradskej univerzite]] a v roku 2008 stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v [[nemecko]]m [[Wismar]]e.<ref name=":16" /> V roku [[2012]] ukončil [[doktorandské štúdium]] na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave.<ref name=":16" /> Udáva tiež, že popri štúdiu v rokoch 2006 až 2008 pracoval vo viacerých spoločnostiach ako [[programátor]] [[Webová aplikácia|webových aplikácií]] a že v roku 2008 pracoval ako [[Investícia (manažment)|investičný]] analytik v [[Zürich]]u.<ref name=":16" /> V rokoch 2010 až 2015 udáva, že pôsobil ako [[vysokoškolský pedagóg]] a [[výskumník]] na [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej technickej univerzite v Bratislave]] a že v rokoch 2011 až 2014 pôsobil na tej istej univerzite ako [[Manažment (pracovníci)|manažér]] projektov z fondov [[Európska únia|EÚ]].<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Milan Uhrík , PhD. | url = https://www.milanuhrik.sk/#o-mne | vydavateľ = milanuhrik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Súbežne s týmito akademickými aktivitami mal v rokoch 2012 až 2015 pôsobiť vo viacerých medzinárodných [[softvér]]ových firmách ako IT manažér a programátor.<ref name=":16" /> V rokoch 2005 až 2015 bol držiteľom [[Oprávnenie prevádzkovať živnostenské podnikanie|živnostenského oprávnenia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výpis zo živnostenského registra | url = https://zrsr.sk/Detail/NMcRJAMnilBMQ_e9tZ4aeiEPr7qB6J2Pp760xxni_xg | url archívu = https://web.archive.org/web/20260719093253/https://zrsr.sk/Detail/NMcRJAMnilBMQ_e9tZ4aeiEPr7qB6J2Pp760xxni_xg | vydavateľ = zrsr.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum archivácie = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref><ref name=":16" /> == Politická kariéra == V rokoch 2010 až 2012 bol Uhrík členom [[Nová Generácia - združenie mladých|Novej Generácie]], mládežníckej organizácie strany [[SDKÚ-DS]].<ref name="kysel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Uhrík zatajil, že bol dva roky medzi prozápadnými mládežníkmi SDKÚ. Až potom otočil a prešiel k ĽSNS | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/tuamxYK/milan-uhrik-zatajil-ze-bol-dva-roky-medzi-prozapadnymi-mladeznikmi-sdku-az-potom-otocil-a-presiel-k-lsns/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2023-08-26 }}</ref> V tomto období mal Uhrík byť aj členom strany SDKÚ-DS, sám sa k tomu nevyjadruje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Naď | meno =Jaro | autor = | odkaz na autora = | titul = ĎALŠIE ZISTENIA: UHRÍK NEBOL IBA ČLENOM NOVEJ... | url = https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid035A1vLRLfdS9UfrUjYtFF5yeEXtnY95C1UJwe9GdUVEgPyUK9HdmzmbC7Mq1RmtVZl | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania =2023-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|komunálnych voľbách v novembri 2010]] neúspešne kandidoval za SDKÚ-DS za poslanca v obci [[Komjatice]]. Od roku [[2014]] začal aktívne pôsobiť v štruktúrach strany [[ĽSNS]].<ref name="kysel"/> [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|V parlamentných voľbách 5. marca 2016]] bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]], získal 10 568 preferenčných hlasov, čo mu vynieslo 5. miesto zo 14 zvolených poslancov za nacionalistickú stranu ĽSNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Bol členom Zahraničného výboru NR SR, kde ho v septembri 2017 nahradil [[Marian Kotleba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zahraničný výbor NR SR | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=144 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = }}</ref> Vo [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|voľbách do samosprávnych krajov v roku 2017]] neúspešne kandidoval na post predsedu [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] (NSK), pričom skončil skončil tretí so ziskom 15,36 %.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Za nitrianskeho župana kandiduje aj kotlebovec Uhrík|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/511313/za-nitrianskeho-zupana-kandiduje-aj-kotlebovec-uhrik/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-08-07|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kristek | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Belica ostáva županom aj po piatykrát! | url = https://www.nitrak.sk/clanky/124/belica-ostava-zupanom-aj-po-piatykrat | url archívu = https://web.archive.org/web/20230201004054/https://www.nitrak.sk/clanky/124/belica-ostava-zupanom-aj-po-piatykrat | vydavateľ = nitrak.sk | miesto = | dátum vydania = 2017-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2023-02-01 | jazyk = }}</ref> Bol však zvolený za poslanca NSK za volebný obvod č.3 ([[Nitra]]).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Voľby do VÚC 2017: Nitriansky kraj - konečné výsledky|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/532758/volby-do-vuc-nitriansky-kraj-vysledky/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-11-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Okrem [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] je jediným zvoleným krajským poslancom za svoju stranu.<ref name=vyhorela>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | titul = Ultrapravica vyhorela: Kotleba stratil 25-tisíc hlasov a prišiel o župu, strana získa len dvoch poslancov | url = https://dennikn.sk/930992/ultrapravica-vyhorela-kotleba-stratil-25-tisic-hlasov-a-prisiel-o-zupu-strana-asi-ziska-len-dvoch-zastupitelov/ | dátum vydania = 2017-11-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-10 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu 2019]] bol zvolený za [[Europoslanec|europoslanca]] za stranu [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref name=":76">{{Citácia periodika|priezvisko=Gabrižová|meno=Zuzana|autor=|odkaz na autora=|titul=Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku|periodikum=Euractiv|odkaz na periodikum=|url=https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/|url archívu=https://web.archive.org/web/20191015093102/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/infographic/konecne-vysledky-eurovolieb-2019-na-slovensku/|issn=1337-0235|vydavateľ=I – Europa|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-27|dátum prístupu=2026-07-21|dátum archivácie=2019-10-15}}</ref> Prekrúžkoval sa zo 14. miesta kandidátky na 1. miesto ziskom 42 779 preferenčných hlasov.<ref name=":76" /> 19. augusta 2019 sa vzdal [[mandát]]u poslanca NSK z dôvodu zvolenia za europoslanca.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík sa vzdal mandátu krajského poslanca|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=TASR|url=https://www.teraz.sk/regiony/milan-uhrik-sa-vzdal-mandatu-krajskeh/413622-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-19|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V januári 2021 Uhrík spolu s poslancami NR SR [[Milan Mazurek|Milanom Mazurekom]], Ondrejom Ďuricom, [[Miroslav Suja|Miroslavom Sujom]], Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS.<ref name=":56">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref><ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]].<ref name=":56" /><ref name=":57" /> V marci 2021 prevzal Uhrík s týmito odídencami hnutie [[HLAS ĽUDU]] (pôvodne [[Hnutie za demokraciu]]) od [[Peter Marček|Petra Marčeka]] a pretransformoval ho na hnutie [[REPUBLIKA]].<ref name="dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2303089/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2021-03-12 }}</ref><ref name=":57" /><ref name=":55" /> Dňa 9. marca 2021 bolo hnutie zaregistrované pod novým názvom a Uhrík sa stal jeho predsedom.<ref name="dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali" /><ref name=":57" /><ref name=":55" /> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách v roku 2023]] kandidoval na 1. mieste kandidátnej listiny hnutia Republika,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre parlamentné voľby 2023|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3456130/kandidatna-listina-strany-republika-pre-parlamentne-volby-2023/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kompletné výsledky parlamentných volieb 2023|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-01|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kompletne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Uhrík získal 104 269 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prieskum obľúbenosti alebo poradie najkrúžkovanejších poslancov: Fico a za ním? V rebríčku aj traja Kaliňákovia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/parlamentne-volby-2023/clanok/683460-prieskum-oblubenosti-alebo-poradie-najkruzkovanejsich-poslancov-fico-a-za-nim-v-rebricku-aj-traja-kalinakovia|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do európskeho parlamentu v roku 2024]] bol opätovne zvolený za poslanca.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kerekes|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Pozrite si, ako v eurovoľbách volili vaši susedia (výsledky za obce, účasť podľa okresov a koho voliči krúžkovali)|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4039195/pozrite-si-ako-v-eurovolbach-volili-vasi-susedia-vysledky-za-obce-okresy-a-dalsie-data/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre eurovoľby 2024|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3961740/kandidatna-listina-strany-republika-pre-eurovolby-2024/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-27|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Na kandidátke figuroval na prvom mieste a získal 133 949 preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? Poslanci s najviac krúžkami v eurovoľbách 2024|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/eurovolby-2024-ktori-kandidati-dostali-najviac-hlasov|dátum prístupu=2026-07-18|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref name=":0" /> Následne vstúpil do novovytvorenej politickej frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]] ({{V jazyku|eng|Europe of Sovereign Nations Group}}, ESN), v ktorej pôsobí ako podpredseda.<ref name=":42">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|dátum prístupu=2026-07-18|odkaz na autora=SITA}}</ref> V Európskom parlamente je členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/home | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = }}</ref> Od júla 2026 frakcia a politická strana ESN čelia formálnemu overovaciemu konaniu iniciovanému inštitúciami Európskej Únie pre podozrenie z porušovania základných hodnôt EÚ.<ref name=":43">{{Citácia periodika|priezvisko=Libayová|meno=Barbora|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Príbelský|meno2=Matej|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Europoslanci rozhodli o osude Mazurekovej a Uhríkovej európskej strany. Pre radikálny slovník jej hrozí vyšetrovanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/1SfqLZq/europoslanci-rozhodli-o-osude-mazurekovej-a-uhrikovej-europskej-strany-pre-radikalny-slovnik-jej-hrozi-vysetrovanie/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-07|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Helbich|meno=Juraj|autor=|odkaz na autora=|titul=Europarlament žiada preveriť stranu Európa suverénnych národov,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5442053/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-07|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parliament requests verification of ESN party’s compliance with EU values | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20260706IPR46306/parliament-requests-verification-of-esn-party-s-compliance-with-eu-values | vydavateľ = European Parliament | dátum vydania = 2026-07-07 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en}}</ref> Dôvodmi na začatie konania boli najmä [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a vyjadrenia namierené proti [[LGBT]] osobám predstaviteľov členských strán, výzvy na „remigráciu“, hanobenie menšín a kontakty niektorých členských strán s [[Rusko]]m.<ref name=":43" /><ref>{{Citácia periodika|titul=AfD-Europapartei ESN droht Verlust von Status und Millionen-Förderung|url=https://correctiv.org/aktuelles/afd/2026/06/05/eu-bericht-belastet-esn-partei-um-afd-mit-schweren-vorwuerfen/|periodikum=Correctiv|dátum=2026-06-05|dátum prístupu=2026-07-20|jazyk=de-DE|meno=Lena|priezvisko=Köpsell|vydavateľ=CORRECTIV – Research for Society}}</ref><ref name=":44">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík je klasický fašista, Fico zase kopíruje Orbána, tvrdí nemecký politik|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/7JoMA9o/uhrik-je-klasicky-fasista-fico-zase-kopiruje-orbana-tvrdi-nemecky-politik/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-13|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Správa explicitne citovala aj vyjadrenia Uhríka a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]].<ref name=":43" /><ref name=":44" /> == Pôsobenie v Európskom parlamente == === Hlasovanie v Európskom parlamente === V rokoch 2023 až 2025 zverejnil ''EUobserver'' a ''Novaja Gazeta Europe'' viaceré [[Analýza (rozbor)|analýzy]] hlasovaní poslancov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) pri rezolúciách týkajúcich sa [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Bielorusko|Bieloruska]] alebo [[Ľudské práva|ľudských práv]].<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopytok | meno = Vitovt | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Komin | meno2 = Mikhail | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Europe’s new pro-Kremlin bloc takes shape in the European Parliament | url = https://euobserver.com/17149/europes-new-pro-kremlin-bloc-takes-shape-in-the-european-parliament/ | vydavateľ = EUObeserver | miesto = | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref name=":59">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Avilova | meno = Olesya | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zayakin | meno2 = Andrey | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Komin | meno3 = Mikhail | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Putin’s ‘henchmen’ | url = https://novayagazeta.eu/en/articles/2023/02/27/putins-sidekicks-en | vydavateľ = Novaya Gazeta Europe | miesto = | dátum vydania = 2023-02-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en}}</ref><ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Кейсут | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Комин | meno2 = Михаил | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Смоляков | meno3 = Андрей | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Плетут Путину – 2 | url = https://novayagazeta.eu/articles/2024/06/06/pletut-putinu-2 | vydavateľ = Navaya Gazeta Europe | miesto = | dátum vydania = 2024-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = ru}}</ref> Niektoré [[Masmédium|médiá]] na základe nich označili skupinu, ktorá sa v hlasovaniach v prospech Rusku a Bielorusku umiestnila na prvých priečkach, medzi nimi aj Uhríka a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]], za najviac proruskú alebo za najväčších podporovateľov prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladímira Putina]] medzi poslancami EP.<ref name=":61">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":74">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Medzi top 20 proruských europoslancov patrí päť Slovákov. Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1022427/medzi-top-20-proruskych-europoslancov-patri-pat-slovakov-najvyraznejsim-podporovatelom-kremla-je-blaha|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":75">{{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarova|meno=Tamara|autor=|odkaz na autora=|titul=Päť slovenských europoslancov patrí medzi top 20 proruských v Európskom parlamente|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/pat-slovenskych-europoslancov-patri-medzi-top-20-proruskych-v-europskom-parlamente/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-27|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":60" /><ref name=":59" /> V analýze zameranej na [[Zoznam europoslancov SR (2019 – 2024)|9. volebné obdobie (2019{{--}}2024)]] autori analyzovali 30 hlasovaní, ktoré priamo súviseli s Ruskom.<ref name=":60" /> Uhrík 28-krát nepodporil hlasovanie proti Rusku, raz bol neprítomný a iba raz hlasoval proti Rusku.<ref name=":60" /> V analýze zameranej na extrémizmus v tomto volebnom období bol analyzovaný kontrolný balíček 83 hlasovaní.<ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Komin | meno = Mikhail | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Smolyakov | meno2 = Andrey | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Kopytok | meno3 = Vitovt | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Pro-Russian MEPs not to vote for this weekend | url = https://euobserver.com/21034/pro-russian-meps-not-to-vote-for-this-weekend/ | vydavateľ = EUObserver | miesto = | dátum vydania = 2024-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en}}</ref> Do balíčka boli napríklad zahrnuté [[Uznesenie (právo)|uznesenia]] týkajúce sa hodnotenia situácie s ochranou práv žien v [[Afganistan]]e, [[Sloboda|slobody]] nezávislých médií v [[Tadžikistan]]e či [[Sexuálne zneužívanie|sexuálneho násilia]].<ref name=":62" /> Podľa údajov nepodporil približne 96,3 % uznesení.<ref name=":62" /> V analýze zameranej na prvú časť [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|10. volebného obdobia (2024 – 2029)]] autori porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa Ruska a vojny proti Ukrajine a doplnili ich o ďalšie 3 hlasovania o Bielorusku (spolu 17 hlasovaní).<ref name=":58" /><ref name=":61" /> Podľa tejto analýzy Uhrík nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania nezúčastnil.<ref name=":58" /><ref name=":61" /> Uhrík na tieto výsledky reagoval vyjadrením, že je na svoje hlasovania hrdý, chce v nich pokračovať a že nehlasuje za Rusko ani za Ukrajinu, ale „za Slovensko a za zmier na našom kontinente“.<ref name=":61" /> === Kontroverzie týkajúce sa financovania asistentov (2025) === V lete 2025 slovenské [[Masmédium|médiá]] upozornili, že [[Europoslanec|europoslanci]] Uhrík a Milan Mazurek zamestnávajú z prostriedkov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) určených na asistentov viacerých členov a funkcionárov hnutia [[REPUBLIKA]] '''–''' Mariána Ďuriša, Michaelu Riapošovú a Ľubomíra Huďa a členov predsedníctva Jána Kecskésa a Lukáša Kopáča.<ref name=":94">{{Citácia periodika|priezvisko=Mihočková|meno=Eva|titul=Cez čiaru: Ako Európsky parlament živí Republiku aj Uhríkovu manželku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-30|issn=1335-4418|url=https://video.sme.sk/c/23511855/cez-ciaru-ako-europsky-parlament-zivi-republiku-aj-uhrikovu-manzelku.html|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":95">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Republiku živí aj europarlament Milan Uhrík a Milan Mazurek platia vlastných straníkov z peňazí EÚ|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/178016/milan-uhrik-a-milan-mazurek-platia-vlastnych-stranikov-z-penazi-eu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-02|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251002015134/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Uhríkova [[manželka]] figurovala u Mazureka ako osoba poverená vykonávaním platieb (tzv. paying agent), čo kritici označili za obchádzanie zákazu priameho zamestnávania [[Manželstvo|manželov]] europoslancov.<ref name=":94" /><ref name=":95" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251001131805/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Podľa kritikov tak dochádzalo k nepriamemu financovaniu straníckej štruktúry z prostriedkov EP, čo pravidlá parlamentu neumožňujú.<ref name=":94" /><ref name=":95" /> Uhrík tvrdenia odmietol a uviedol, že všetky [[Zmluva|zmluvy]] sú legálne a overené finančným oddelením EP.<ref name=":94" /><ref name=":95" /> == Súdne spory == === Súdne spory s Petrom Sabakom === [[Infektológia|Infektológ]] Peter Sabaka podal na Uhríka niekoľko samostatných [[Žaloba|žalôb]] na ochranu osobnosti za príspevky na sociálnych sieťach, ktoré podľa súdov obsahovali nepravdivé a hanlivé tvrdenia o jeho osobe najmä z obdobia [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]].<ref name=":45">{{Citácia periodika|priezvisko=Plávalová|meno=Barbora|titul=Uhrík prehral so Sabakom ďalší spor, musí zaplatiť šesťtisíc. Dezinfoweby sa už ospravedlnili|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-22|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/milan-uhrik-peter-sabaka-sud|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":46">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Infektológ Sabaka vyhral súd s Mazurekom. Odškodné už dostal, ospravedlnenie vymáha cez exekútora|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5080261/infektolog-sabaka-vyhral-sud-s-mazurekom-odskodne-uz-dostal-ospravedlnenie-vymaha-cez-exekutora/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-01-16|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Napríklad v príspevku z 22. septembra 2021 Uhrík tvrdil, že Sabaka dostal 28-tisíc eur ako „tichú odmenu“ za verejné schvaľovanie „nezmyselných covidových obmedzení“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Lekár Sabaka žiada od Uhríka a Mazureka 48-tisíc eur za ohováranie. Idem sa súdiť, už mám toho dosť, hovorí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dnv0g2s/lekar-sabaka-ziada-od-uhrika-a-mazureka-48-tisic-eur-za-ohovaranie-idem-sa-sudit-uz-mam-toho-dost-hovori/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-18|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kubalová|meno=Alexandra|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek a Uhrík očierňovali Sabaku, on chce 48 000 eur odškodné: Idem sa súdiť|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/mazurek-a-uhrik-ociernovali-sabaku-on-chce-48-000-eur-odskodne-idem-sa-sudit/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-18|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Súdy rozhodli v prospech Sabaka v niekoľkých prípadoch.<ref name=":46" /><ref name=":45" /> V marci 2024 Okresný súd v [[Nitra|Nitre]] nariadil Uhríkovi, aby sa Sabakovi verejne ospravedlnil a zaplatil mu 6 000 [[Euro|eur]] ako náhradu nemajetkovej ujmy pričom išlo už o piaty [[rozsudok]] v prospech Sabaku proti Uhríkovi.<ref name=":45" /> Uhrík sa proti rozhodnutiam odvolával.<ref name=":45" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Poloha|meno=Natanael Leo|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík klamal, rozhodol súd. Sabaka však od neho peniaze nedostane a nemusí sa dočkať ani ospravedlnenia|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/uhrik-klamal-rozhodol-sud-sabaka-vsak-od-neho-peniaze-nedostane-a-nemusi-sa-dockat-ani-ospravedlnenia/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> V auguste 2024 Uhrík na svojom [[Facebook]]u zverejnil ospravedlnenie za dva konkrétne príspevky z rokov 2021 a 2022.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík sa ospravedlnil doktorovi Petrovi Sabakovi za dva príspevky na sociálnej sieti počas pandémie covidu.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4168736/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-29|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šálek|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík sa ospravedlnil lekárovi Sabakovi, jeho príspevky na sociálnej sieti vraj obsahovali nepravdivé tvrdenia|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/uhrik-sa-ospravedlnil-lekarovi-sabakovi-jeho-prispevky-na-socialnej-sieti-vraj-obsahovali-nepravdive-tvrdenia/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-30|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> === Súdne spory s Pavlom Čekanom === V auguste 2021 zverejnil Uhrík na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] status, v ktorom smeroval svojich voličov proti [[Vedec|vedcovi]] [[Pavol Čekan|Pavlovi Čekanovi,]] ktoré vykreslil ako osobu, ktorá zbohatla na [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]].<ref name=":63">{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd nariadil Milanovi Uhríkovi, aby zmazal niekoľko tvrdení zo statusu o vedcovi Pavlovi Čekanovi, v ktorom ho označil za „biznismena s ľudským zdravím a strachom“.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2587764/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-26|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":64">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Zoznam s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Po Sabakovi sa do Uhríka pustil aj Čekan: Rozhodoval súd! Tvrdý ortieľ pre bývalého kotlebovca | url = https://www.topky.sk/cl/10/2204501/Po-Sabakovi-sa-do-Uhrika-pustil-aj-Cekan--Rozhodoval-sud--Tvrdy-ortiel-pre-byvaleho-kotlebovca | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2021-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Čekana označil za „biznismana s ľudským zdravím a strachom“ a tvrdil, že materská [[Obchodná spoločnosť (právo)|spoločnosť]] jeho firmy MultiplexDX môže odlievať peniaze do [[Daňový raj|daňových rajov]].<ref name=":63" /><ref name=":64" /> Čekan podal žalobu na ochranu [[Osobnosť|osobnosti]] a firmy.<ref name=":65">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd označil výroky poslanca Uhríka o vedcovi Pavlovi Čekanovi za klamstvo|periodikum=Noviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.noviny.sk/slovensko/639459-sud-oznacil-vyroky-poslanca-uhrika-o-vedcovi-pavlovi-cekanovi-za-klamstvo|issn=|vydavateľ=Slovenská produkčná|miesto=Bratislava|dátum=2021-10-26|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Okresný [[súd]] v [[Nitra|Nitre]] nariadil neodkladné opatrenie, ktorým Uhríkovi prikázal zmazať sporné časti statusu.<ref name=":63" /><ref name=":64" /> Súd konštatoval, že Uhríkove výroky boli založené na nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdeniach a že predstavujú neoprávnený zásah do práv Čekana a jeho spoločnosti.<ref name=":63" /><ref name=":64" /> Čekan v tejto súvislosti upozornil, že sú verejne dostupné [[Účtovná závierka|účtovné závierky]], podľa ktorých firma v roku 2020 nevyplatila materskej spoločnosti žiadne peniaze a zaplatila významné sumy na [[Odvod (platba)|odvodoch]] a [[Daň|daniach]].<ref name=":65" /><ref name=":64" /> Uhrík sa voči rozhodnutiu odvolal.<ref name=":66">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Uhrík má zmazať časti statusu o vedcovi Čekanovi, rozhodol súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/6PmpTOQ/uhrik-ma-zmazat-casti-statusu-o-vedcovi-cekanovi-rozhodol-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-06-08|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":67">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora =TASR | titul = Krajský súd rozhodol: Uhrík má zmazať časti statusu o vedcovi Čekanovi | url = https://plus7dni.pluska.sk/domov/krajsky-sud-rozhodol-uhrik-ma-zmazat-casti-statusu-vedcovi-cekanovi | vydavateľ = [[Plus 7 dní]] | miesto = | dátum vydania = 2022-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Krajský súd v Nitre v júni 2022 potvrdil rozhodnutie okresného súdu.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> Podľa tohto súdu cieľom príspevku nebola konštruktívna [[Kritika (činnosť)|kritika]], ale úmyselné zneváženie vedca, vyvolanie [[Nenávisť|nenávisti]] voči jeho osobe a poškodenie [[Povesť|povesti]] firmy.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> Uhrík bol povinný uhradiť trovy konania v plnom rozsahu.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> Čekan následne na sociálnej sieti vyzval Uhríka na verejné ospravedlnenie a uviedol, že „klamstvo a burcovanie nenávisti sa nesmie stať bežnou súčasťou verejného priestoru“.<ref name=":66" /><ref name=":67" /> == Kontroverzie spájané s prejavmi extrémizmu == === Vyvesenie čiernych zástav na úrade BBSK (2015) === Dňa 29. augusta 2015, v deň 71. výročia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] (SNP) boli na budove Úradu [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] (BBSK) v Banskej Bystrici vyvesené dve čierne [[Zástava|zástavy]] vedľa [[Vlajka Slovenska|štátnej vlajky]].<ref name=":77">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|priezvisko2=TASR|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=TASR|titul=Na župnom úrade viseli v deň osláv SNP čierne zástavy|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://my.sme.sk/banska-bystrica/c/na-zupnom-urade-viseli-v-den-oslav-snp-cierne-zastavy|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-08-29|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":78">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotleba vyvesil čierne zástavy. Išlo o vlajky za padlých v SNP, tvrdí kraj|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/366071-kotleba-na-vyrocie-snp-vyvesil-cierne-zastavy-kanik-poda-trestne-oznamenie|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V tom čase bol predsedom BBSK [[Marian Kotleba]] a Milan Uhrík pôsobil ako riaditeľ úradu kraja.<ref name=":78" /><ref name=":77" /> Uhríka v mene Úrad BBSK vysvetlil vyvesenie čiernych zástav ako prejav úcty a spomienky na padlých počas SNP.<ref name=":77" /><ref name=":78" /> Ešte v ten istý deň čierne zástavy z budovy odstránil [[Aktivizmus|aktivista]].<ref name=":77" /><ref name=":78" /> Vyvesenie zástav čelilo širokej kritike a poslanec [[Ľudovít Kaník]] z[[SDKÚ-DS]] vyhlásil, že ide o „pošliapavanie odkazu SNP a propagáciu fašizmu“<ref name=":77" /><ref name=":78" /> a podal [[trestné oznámenie]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Za čierne zástavy na budove úradu v Banskej Bystrici podal Kaník trestné oznámenie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/303426/za-cierne-zastavy-na-budove-uradu-v-banskej-bystrici-podal-kanik-trestne-oznamenie/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2015-09-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trestné oznámenie pre čierne zástavy odmietli, Kaník podal sťažnosť | url = https://www.netky.sk/clanok/trestne-oznamenie-pre-cierne-zastavy-odmietli-kanik-podal-staznost | vydavateľ = netky.sk | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2015-10-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Uhrík neskôr tvrdil, že zástavy vyvesil osobne Marian Kotleba a že v čase incidentu bol doma v [[Komjatice|Komjaticiach]].<ref name=":79">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Demagog.sk | odkaz na autora = | titul = Výrok 50332 | url = https://demagog.sk/vyrok/50332 | vydavateľ = demagog.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Toto jeho tvrdenie však nieje možné potvrdiť a otázka, kto vlajky vyvesil, zostala nezodpovedaná.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vražda|meno=Daniel|autor=|odkaz na autora=|titul=SNP: Kotleba vyvesil na úrad čierne vlajky|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/226559/snp-kotleba-vyvesil-urad-cierne-vlajky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-08-29|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":77" /><ref name=":79" /> === Vyjadrenia o Jozefovi Tisovi (2016, 2023) === Uhrík sa viackrát verejne vyjadril k osobe [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]], prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu (1939 – 1945)]].<ref name=":68">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkov alibizmus: Transporty Židov? Nie som historik. Tiso? Jediný skutočný prezident|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/934259-uhrikov-alibizmus-transporty-zidov-nie-som-historik-tiso-jediny-skutocny-prezident|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-27|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":69">{{Citácia periodika|priezvisko=Hanák|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík korigoval svoje výroky o holokauste, no opäť obhajoval prezidenta Tisa. Igor Matovič útočil na novinárov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Gws9hlw/milan-uhrik-korigoval-svoje-vyroky-o-holokauste-no-opat-obhajoval-prezidenta-tisa-igor-matovic-utocil-na-novinarov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-10|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":70">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kedysi to bola „polomafiánska strana“, ktorá položila štát. Dnes chce Uhrík so Smerom vládnuť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/parlamentne-volby-2023/clanok/673986-smer-je-polomafianska-strana-vyhlasoval-uhrik-teraz-pripusta-spolupracu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V auguste 2016, v čase keď pôsobil ako [[poslanec]] a podpredseda [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], Uhrík v rozhovore pre portál ''securitymagazin.cz'' uviedol: „Dr. Jozef Tiso bol doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident.“<ref name=":68" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Poništ | meno = Samuel | autor = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívny rozhovor s podpredsedom Ľudovej strany Naše Slovensko, Milanom Uhríkom | url = https://www.securitymagazin.cz/security/exkluzivny-rozhovor-s-podpredsedom-udovej-strany-nase-slovensko-milanom-uhrikom-1404052091.html | vydavateľ = Security magazin | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref name=":69" /> Obdobné vyjadrenie zopakoval v októbri 2016 aj v rozhovore pre ''Parlamentné listy'', kde povedal: „Bol to podľa našej mienky doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov."<ref name=":68" /><ref name=":69" /> V tom období strana ĽSNS otvorene sympatizovala s historickou revíziou Slovenského štátu a osobou Tisa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kerekes|meno2=Daniel|autor2=|odkaz na autora2=|titul=V menčestri a pri sliepkach nevie konkurovať Uhríkovi v obleku. Ako vyzerá Kotlebov úpadok|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3404567/v-mencestri-a-pri-sliepkach-nevie-konkurovat-uhrikovi-v-obleku-ako-vyzera-kotlebov-upadok/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-06-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The 2016 elections in Slovakia: a shock | url = https://cz.boell.org/en/2016/03/22/2016-elections-slovakia-shock | vydavateľ = Heinrich Böll Stiftung | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = en | priezvisko = Mesežnikov | meno = Grigorij | dátum vydania = 2016-03-22}}</ref> V júli 2023 v relácii V politike na ''[[TA3]]'' Uhrík svoje staršie vyjadrenia z roku 2016 o [[holokaust]]e označil za „nešťastné“ a uviedol, že holokaust odsudzuje.<ref name=":70" /><ref name=":71">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | autor = | odkaz na autora = SITA | titul = Uhrík označil výrok o holokauste za nešťastný, Tiso však podľa neho nebol vojnový zločinec | url = https://spravy.pozri.sk/clanok/uhrik-oznacil-vyrok-o-holokauste-za-nestastny-tiso-vsak-podla-neho-nebol-vojnovy-zlocinec/1568581 | vydavateľ = spravy.pozri.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-07-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Slovenský štát označil za [[Fašizmus|fašistický]] a priznal, že Tiso „urobil aj chyby“ a „posielal Židov do koncentračných táborov“, zároveň dodal, že „ktovie, či vedel, čo sa deje s tými ľuďmi v danom čase, pretože tu vládla nemecká propaganda.“<ref name=":70" /><ref name=":71" /> Vyhlásil tiež, že Tiso nebol [[Vojnový zločin|vojnovým zločincom]] a že súdny proces s ním bol podľa neho „spolitizovaný“.<ref name=":70" /><ref name=":71" /> V septembri 2023 v relácii na ''[[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]'' Uhrík uviedol, že Tiso v danom historickom období „robil, čo mohol“ a dodal, že robil chyby a negatíva, ale vďačíme mu za to, že nebolo Slovensko rozdelené.<ref name=":72">{{Citácia periodika|priezvisko=Sarvaš|meno=Andrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík v RTVS povedal, že Jozef Tiso v danom období „robil, čo mohol“.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3561873/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-10|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":69" /> Na otázku, či odsudzuje Slovenský štát ako fašistický, odpovedal, že odsudzuje „tie negatíva, ktoré sa stali“.<ref name=":72" /><ref name=":69" /> === Kontroverzie spájané s neonacizmom (2017) === Počas pôsobenia v [[Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovej strane Naše Slovensko]] (ĽSNS) bol Uhrík viackrát kritizovaný v súvislosti s [[Nacistická symbolika|neonacistickou symbolikou]] a sloganmi.<ref name=":48">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík naznačuje, že Kotlebove šeky 1488 neboli náhoda. Sám sa pri tom zamotáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/865516/uhrik-naznacuje-ze-kotlebove-seky-1488-neboli-nahoda-sam-sa-pri-tom-zamotava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-02-16|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":49">{{Citácia periodika|priezvisko=Cuprik|meno=Roman|titul=Uhrík kedysi šeky obhajoval, no rozpustenie sa mu asi vyhne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-04-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kotleba-lsns-rozpustenie-uhrik-zilinka-rogel|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Poláš|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=SITA|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=SITA|titul=Pre Uhríkove výroky v O 5 minút 12 padlo trestné oznámenie|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/pre-uhrikove-vyroky-5-minut-12-padlo-trestne-oznamenie|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-27|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> V marci 2017 podali poslanec strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Ondrej Dostál]] ako iniciátor, [[Viera Dubačová]], Lucia Štasselová a Juraj Petrovič spoločné [[trestné oznámenie]] na Uhríka za jeho výrok v relácii O 5 minút 12 na [[Rozhlas a televízia Slovenska|''RTVS'']] o „ochrane budúcnosti bielych detí“, ktorým mal podľa autorov oznámenia parafrázovať neonacistický slogan nazývaný ''Štrnásť slov'' [[Spojené štáty|amerického]] rasistu Davida Lanea.<ref name=":50" /><ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Milana Uhríka nebudú stíhať za výrok o budúcnosti bielych detí|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/431729-milana-uhrika-nebudu-stihat-za-vyrok-o-buducnosti-bielych-deti|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]] v júni 2017 trestné stíhanie odmietol začať, pretože nenašiel dôvod na trestné konanie.<ref name=":47" /> V tej istej relácii Uhrík odmietol jasne odpovedať na otázku týkajúcu [[Deportácia|deportáciíí]] slovenských [[Židia na Slovensku|občanov židovského pôvodu]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] do [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistických vyhladzovacích táborov]] a reagoval slovami „nie som [[historik]] a neviem, aké boli historické okolnosti“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď sa pokrytectvo skrýva za nevedomosť. Prečo Milan Uhrík a Erik Kaliňák nechcú hovoriť o fašizme a komunizme|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YGdKqHi/nie-su-historici-nechcu-sa-do-toho-montovat-co-milan-uhrik-a-erik-kalinak-nehovoria-o-fasizme-a-komunizme/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-01-16|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":68" /> Uhrík sa tiež vyjadroval k prípadu šekov so sumou 1488 eur, ktoré strana ĽSNS rozdala v roku 2017.<ref name=":48" /><ref name=":49" /> V marci 2017 uviedol, že výber tejto sumy nebol náhodný.<ref name=":48" /><ref name=":49" /> Neskôr tvrdil, že o neonacistickej symbolike čísla 1488 nevedel.<ref name=":48" /><ref name=":51">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Starkbauer | meno = Eduard | autor = | odkaz na autora = | titul = Uhrík prispel ĽSNS sumou 14 880 €, aj keď teraz tvrdí, že nacistickú symboliku nepoznal. Usvedčujú ho záznamy darcov | url = https://news.refresher.sk/143239-Uhrik-prispel-LSNS-sumou-14-880-EUR-aj-ked-teraz-tvrdi-ze-nacisticku-symboliku-nepoznal-Usvedcuju-ho-zaznamy-darcov | vydavateľ = news.refresher.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = }}</ref> Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentnými voľbami v roku 2016]] pre stranu vyrábal a distribuoval volebné noviny, pričom vo výročnej správe ĽSNS za rok 2016 uviedol, že hodnota jeho práce bola 14 880 eur.<ref name=":48" /><ref name=":51" /> Uhrík spájanie tejto sumy s neonacistickou symbolikou odmietol s tým, že „považuje za absurdné teraz podozrievať každého, kto niekedy zaplatil za niečo v sumách obsahujúcich čísla 14 a 88.“<ref name=":48" /> == Vzťahy s inými politickými stranami na Slovensku == === Vzťahy s Robertom Ficom a Smerom === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v roku 2023]], v ktorých hnutie [[REPUBLIKA]] neprekročilo hranicu zvoliteľnosti, začal Uhrík a jeho strana postupne otvárať tému možnej spolupráce so [[SMER – sociálna demokracia|Smerom]].<ref name=":80">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico a Uhrík v koalícii? Lákavá nevesta pre Smer. Volič bude mať problém vybrať si, hovorí politológ|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/781086-fico-a-uhrik-v-koalicii-lakava-nevesta-pre-smer-volic-bude-mat-problem-vybrat-si-hovori-politolog|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> K prvým verejným signálom zbližovania došlo už v auguste 2022, keď [[Robert Fico]] zverejnil video, v ktorom poďakoval hnutiu za takmer 50-tisíc [[podpis]]ov pod [[Petícia|petíciu]] za [[Referendum na Slovensku v roku 2023|referendum o predčasných voľbách]] a na záver si s Uhríkom verejne podal ruku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Janíková|meno=Zuzana|autor=|odkaz na autora=|titul=Ďakujeme strane Republika, povedal Fico. Jeho video s Uhríkom prekvapilo Slovákov|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/dakujeme-strane-republika-povedal-fico-jeho-video-s-uhrikom-prekvapilo-slovakov/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2022-08-18|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Viacerí politici Smeru ako napríklad [[Tibor Gašpar]] verejne uviedli, že si vedia predstaviť povolebnú spoluprácu s Republikou, alebo prehodnotili svoje vyhranené názory voči spolupráci so stranou pre extrémistické názory ako napríklad [[Monika Beňová]].<ref name=":80" /> Uhrík vtedy uviedol: „Vieme si predstaviť, že dokážeme presadiť spoločné témy, čo je s progresívcami, alebo matovičovcami nemožné“.<ref name=":80" /> Neskôr opakovane pripustil účasť vo vláde s Smer, aj keď sa vyjadril, že pre REPUBLIKU nie je „vysnívaným partnerom“.<ref name=":81">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Republika rokuje o spolupráci s SNS pri komunálnych voľbách. Smer nie je vysnívaným partnerom, tvrdí Uhrík|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96266487-republika-rokuje-o-spolupraci-s-sns-pri-komunalnych-volbach-smer-nie-je-vysnivanym-partnerom-tvrdi-uhrik|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-22|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":82">{{Citácia periodika|priezvisko=Vatrálová|meno=Monika|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík nevylúčil účasť na vláde s Robertom Ficom, Matovič v župných voľbách zrejme podporí Majerského|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/At4REKx/milan-uhrik-nevylucil-ucast-na-vlade-s-robertom-ficom-matovic-v-zupnych-volbach-zrejme-podpori-majerskeho/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":83">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Uhrík potvrdil rokovania s koaličnou SNS a odstrihol Kotlebu. Smer pre neho nie je vysnívaný partner|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/uhrik-potvrdil-rokovania-s-koalicnou-sns-a-odstrihol-kotlebu-smer-pre-neho-nie-je-vysnivany-partner/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-22|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V apríli 2026 v relácii Sobotné dialógy ''[[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]'' explicitne opäť nevylúčil účasť na piatej vláde [[Robert Fico|Roberta Fica]] načo mu [[Igor Matovič]] pripomenul, že Uhrík v minulosti označil Smer za [[Organizovaný zločin|mafiánsku]] stranu, ktorá ničí [[Slovensko]].<ref name=":82" /> === Vzťahy so SNS === Vo februári 2026 Uhrík potvrdil, že hnutie REPUBLIKA rokuje so Slovenskou národnou stranou (SNS) o úzkej spolupráci v nadchádzajúcich komunálnych voľbách.<ref name=":84">{{Citácia periodika|priezvisko=Lodová|meno=Frederika|autor=|odkaz na autora=|titul=S Milanom si nikto nesadne, tvrdil Andrej Danko. Dnes Republika ohlasuje úzku spoluprácu s národniarmi|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/tCm1w7q/s-milanom-si-nikto-nesadne-tvrdil-andrej-danko-dnes-republika-ohlasuje-uzku-spolupracu-s-narodniarmi/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-24|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":83" /> Cieľom rokovaní je podľa neho zabrániť prepadu „vlasteneckých“ hlasov.<ref name=":84" /><ref name=":83" /> Uhrík uviedol, že takáto spolupráca by mohla slúžiť aj ako test možného spoločného postupu v budúcich parlamentných voľbách.<ref name=":84" /><ref name=":83" /> === Vzťahy s inými politickými stranami === Uhrík vo februári 2026 uviedol, že má korektné vzťahy s [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratickým hnutím]] (KDH) a avizoval v prípade spolupráce ochotu otvárať s touto stranou kultúrno-etické témy, v ktorých vidí možný prienik.<ref name=":83" /><ref name=":81" /> Spoluprácu s [[Progresívne Slovensko|Progresívnym Slovenskom]] a spoločne s ním aj „progresívnymi silami“ v roku 2026 opakovane vylúčil.<ref name=":82" /><ref name=":83" /> == Politické aktivity na Slovensku == === Privítanie Nočných vlkov v Banskej Bystrici (2016) === V máji 2016, v rámci cesty ruského motorkárskeho klubu [[Noční vlci]] (prokremelského zoskupenia blízkeho Vladimírovi Putinovi, často označovaného za nástroj ruskej štátnej [[Propaganda|propagandy]] a [[Hybridná vojna|hybridného]] vplyvu<ref>{{Citácia periodika|titul=The Night Wolves: Evidence of Russian Sharp Power and Propaganda from the Victory Roads’ Itinerary|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/10758216.2023.2164864|periodikum=Problems of Post-Communism|dátum=2024-03-03|dátum prístupu=2026-08-11|ročník=71|číslo=2|strany=145–155|issn=1075-8216|doi=10.1080/10758216.2023.2164864|jazyk=en|meno=Jan|priezvisko=Kleiner|meno2=Miloš|priezvisko2=Gregor|meno3=Petra|priezvisko3=Mlejnková}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rubisová|meno=Ivana|titul=Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy|vydavateľ=[[Akadémia Policajného zboru v Bratislave]]|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8293-010-1|url=https://proflib.akademiapz.sk/webisnt/fulltext/publikacie/2024/Zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenska%20vo%C4%8Di%20hybridn%C3%BDm%20hrozb%C3%A1m.pdf}}</ref>) naprieč Európou pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny, navštívili členovia klubu aj [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]].<ref name=":162">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kotleba jako Hašek. Na počest Nočních vlků zavlála ruská vlajka - Echo24.cz|url=https://www.echo24.cz/a/inse8/kotleba-jako-hasek-na-pocest-nocnich-vlku-zavlala-ruska-vlajka|vydavateľ=www.echo24.cz|dátum vydania=2016-05-06|dátum prístupu=2026-08-11|jazyk=cs|priezvisko=}}</ref> Vtedajší predseda [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]] (BBSK) [[Marian Kotleba]] nechal na budove úradu BBSK vyvesiť ruskú vlajku ako symbolické privítanie motorkárov.<ref name=":162" /> Vtedajší hovorca BBSK Uhrík túto iniciatívu komentoval slovami: „Predstavitelia vlády ich vnímajú ako hrozbu, a to napriek tomu, že motorky boli vždy skôr symbolom slobody. My vnímame ako hrozbu skôr americké transportéry prechádzajúce po našich cestách a americké stíhačky lietajúce na našom nebi. Preto sme na úrade BBSK vyvesili ruskú zástavu.“<ref name=":162" /> === Kritika obrannej dohody s USA (2021{{--}}) === {{Pozri aj|Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických}} Uhrík patril k najvýraznejším kritikom [[Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických|obrannej dohody]] ({{V jazyku|eng|Defense Cooperation Agreement}}, DCA) medzi [[Slovensko]]m a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]],<ref name=":90">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Fico, Uhrík a Kotleba sa spoja na proteste proti zmluve s USA. Náš postoj nezmenia, znie z koalície|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/1jr5l0g/fico-uhrik-a-kotleba-sa-spoja-na-proteste-proti-zmluve-s-usa-nas-postoj-nezmenia-znie-z-koalicie/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-08|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref name=":91">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=V Bratislave sa konal protest proti obrannej dohode s USA. Pred americkou ambasádou sa zišli stovky ľudí|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/224411/foto-v-bratislave-sa-konal-protest-proti-obrannej-dohode-s-usa-pred-americkou-ambasadou-sa-zisli-stovky-ludi|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref name=":92">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uhrík, Mazurek i Kotleba hovoria o vlastizrade v súvislosti s dohodou s USA | url = https://www.tasrtv.sk/live/x87r6amtk-strany-republika-k-obrannej-dohode-s-usa/19998 | vydavateľ = [[TASR|tasrtv.sk]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}</ref> ktorá umožňuje ozbrojeným silám USA využívať dohodnuté vojenské zariadenia a priestory na Slovensku na účely výcviku a [[Logistika (vojenstvo)|logistickej]] podpory v rámci [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Budú na Slovensku cudzie základne? Kto by stíhal amerických vojakov? Preštudovali sme návrh obrannej zmluvy|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2671258/budu-na-slovensku-cudzie-zakladne-kto-by-stihal-americkych-vojakov-prestudovali-sme-navrh-obrannej-zmluvy/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-07|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Vláda odsúhlasila uzavretie obrannej dohody s USA|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/1274xyg/vlada-odsuhlasila-uzavretie-obrannej-dohody-s-usa/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-12|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref> Dňa 20. decembra 2021 prostredníctvom [[Vyhlásenie|vyhlásenia]] a spoločného [[Videonahrávka|videa]] so straníckymi kolegami Ondrejom Ďuricom, Jozefom Viktorínom a Mariánom Ďurišom vyzval vtedajšiu [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|vládu]], aby odmietla pripravovanú zmluvu a varoval, že dohoda by umožnila rozmiestnenie [[Spojené štáty|amerických]] [[bombardér]]ov a [[Raketa (zbraň)|rakiet]] namierených proti [[Rusko|Rusku]] a že Slovensko by mohlo byť „vtiahnuté do amerických konfliktov a vojen“ a stalo by sa „hračkou v rukách [[Pentagón (USA)|Pentagonu]] v ich ťažení proti Rusku“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vravíme NIE plánovaným americkým základniam a raketám na Slovensku! - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch | url archívu = https://web.archive.org/web/20220128081755/https://www.youtube.com/watch?v=mZTRkALDC0U | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | dátum archivácie = 2022-01-28 | jazyk = }}</ref> Podobnú kritiku adresoval aj prostredníctvom ďalších [[Masmédium|médií]] vrátane [[Interview (novinárstvo)|rozhovoru]] v ''Sputniku'' zverejnenom na druhý deň.<ref>{{Citácia periodika|titul=Uhrík: Slovensko nebude robiť Američanom baranidlo proti rusom!|periodikum=EXTRA plus|odkaz na periodikum=EXTRA plus|vydavateľ=Mayer Media|dátum=2021-12-22|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Milan Uhrík: Slovensko tu nie je na to, aby sme robili baranidlo USA proti Rusom|periodikum=Sputnik Česká republika|vydavateľ=Sputnik|dátum=2021-12-21|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref> Dňa 15. januára 2022 vystúpil na demonštrácii v [[Bratislava|Bratislave]] pred budovou americkej ambasády, ktorý zorganizoval [[Peter Marček]].<ref name=":93">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|priezvisko2=Kovalčík|meno2=Lukáš|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Harabin perlil na proteste: Američania budú na Slovensku dolovať mastenec|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/19000548-stovky-ludi-protestovali-v-centre-mesta-proti-dohode-s-usa-harabin-si-na-podiu-zakonspiroval-o-tom-ze-americania-na-slovensku-budu-tazit-nerastnu-surovinu|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-01-16|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref name=":91" /> Spolu s Uhríkom na pódiu vystúpili aj [[Štefan Harabin]], Ondrej Ďurica a niekoľko poslancov za ĽSNS.<ref name=":93" /><ref name=":91" /> Protestujúci odmietali prítomnosť amerických vojakov a prípadné zriadenie amerických základní na Slovensku.<ref name=":93" /><ref name=":91" /> Ďalšie, väčšie protesty sa konali dňa 8. februára 2022 pred budovou [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady]], kde už vystupovali ako hlavný rečníci Uhrík, [[Robert Fico]] a [[Marian Kotleba]].<ref name=":90" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Kern|meno2=Miro|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Odporcovia dohody s USA stupňujú tlak na poslancov cez protesty aj vyhrážky o vlastizrade|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2710058/odporcovia-dohody-s-usa-tlacia-na-poslancov-cez-protesty-pred-parlamentom-aj-vyhrazky-o-vlastizrade/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-07|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = TASR | titul = Fico sa spojil s Uhríkom a Kotlebom: Musíme byť celá opozícia jednotná, a preto tu stojím | url = https://plus7dni.pluska.sk/domov/fico-spojil-uhrikom-kotlebom-musime-byt-cela-opozicia-jednotna-preto-tu-stojim | vydavateľ = Plus 7 dní | miesto = | dátum vydania = 2022-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}</ref> Spolu s Mazurekom a Kotlebom zorganizoval v ten istý deň [[Tlačová konferencia|tlačovú konferenciu]], na ktorej dohodu označil za „parlamentom schválenú vlastizradu“ a kritizoval vládu za to, že zmluvu bola podľa neho pretlačená nasilu, a to aj médiami a [[Polícia|policajnými]] [[Obušok|obuškami]].<ref name=":92" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Uhrík, Mazurek a Kotleba po odsúhlasení dohody s USA: Vlastizrada|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/uhrik-mazurek-i-kotleba-hovoria-o-vlas/610799-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-09|dátum prístupu=2026-07-22}}</ref> === Konferencia proti globalizmu (máj 2023) === Na konci mája 2023 zorganizovalo hnutie [[REPUBLIKA|Republika]] v [[Bratislava|Bratislave]] medzinárodnú Konferenciu proti [[Globalizácia|globalizácii]].<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Die Welt”: AfD i Konfederacja na konferencji radykałów | url = https://www.dw.com/pl/die-welt-afd-i-konfederacja-na-konferencji-radyka%C5%82%C3%B3w-w-bratys%C5%82awie/a-66013235 | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl | priezvisko = Szymański | meno = Wojciech | dátum vydania = 2023-06-23}}</ref><ref name=":34">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doniesienia niemieckich mediów: Poseł z Polski na spotkaniu radykałów | url = https://wydarzenia.interia.pl/zagranica/news-konferencja-radykalow-w-bratyslawie-media-byl-na-niej-grzego,nId,6859749 | vydavateľ = https://wydarzenia.interia.pl | dátum vydania = 2023-06-23 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = PL | priezvisko = Zdrojewski | meno = Dawid}}</ref><ref name=":96">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konfederacja puszcza oko do AfD. Pomimo faktu, że niemiecka partia jest antypolska | url = https://tvn24.pl/plus/programy/fakty-o-swiecie | vydavateľ = TVN24 | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = pl | priezvisko = Loška | meno = Jakub}}</ref> Podujatie sa konalo „symbolicky“<ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=V deň začiatku Globsecu sa na Slovensku konala Konferencia proti globalizmu|periodikum=Hlavné Správy|url=|odkaz na periodikum=Hlavné správy|dátum=2023-05-30|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> v rovnakom čase ako [[Globsec]] a zúčastnili sa ho predstavitelia [[Pravicový extrémizmus|pravicových]] a [[Euroskepticizmus|euroskeptických]] strán z viacerých európskych krajín.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> Medzi účastníkmi boli okrem Uhríka, Mariána Ďuriša a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]] z hnutia Republika aj [[Poľsko|poľský]] poslanec Grzegorz Braun (Konfederácia), Roman Fritz (Konfederácia), [[Nemecko|nemecký]] poslanec Steffen Kotré ([[Alternatíva pre Nemecko|AfD]]), český poslanec Jiří Kobza ([[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]]), [[Belgicko|belgický]] poslanec Filip Dewinter (Vlaams Belang) a [[Rumunsko|rumunskí]] poslanci Adrian Axinia a Alexandru Nica (AUR).<ref name=":33" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AAESA en la conferencia contra el globalismo - Bratislava 2023 | url = https://aaesa.org/aaesa-en-la-conferencia-contra-el-globalismo-bratislava-2023/ | dátum vydania = 2023-11-01 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = es-ES | priezvisko = AAESA | vydavateľ = AAESA}}</ref><ref name=":35" /> Účastníci [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencie]] prijali spoločné vyhlásenie s názvom „Stojíme jednotne za Európou a proti globalizácii.“, v ktorom odmietli masovú [[Migrácia (sociológia)|migráciu]], „deštruktívne zelené politiky“, „digitálnu totalitu“ a federalizáciu [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name=":33" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Administrátor | odkaz na autora = | titul = Mimoriadne: Poslanci 7 štátov na Slovensku – Táto EÚ nie je Európa! | url = https://www.hnutie-republika.sk/mimoriadne-poslanci-7-statov-na-slovensku-tato-eu-nie-je-europa/ | vydavateľ = Hnutie Republika | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = }}</ref><ref name=":96" /> Nemecké ''Deutsche Welle'' podujatie opísalo ako stretnutie [[Pravicový extrémizmus|radikálnej pravice]] slúžiace na nadväzovanie medzinárodných kontaktov.<ref name=":33" /> Poľské ''TVN'' upozornilo v súvislosti s podujatím na Uhríkove členstvo v „neonacistickej“ ĽSNS a AfD označilo ako „protiukrajinskú a proputinovskú“ a kiritizovalo stranu, že „hrá aj protipoľskú kartu“.<ref name=":96" /> === Sympózium Bratislava – hlavné mesto mieru (jún 2024) === V dňoch 19. a 20. júna 2024 sa Uhrík zúčastnil [[Sympózium|sympózia]] s názvom Bratislava – hlavné mesto mieru, ktoré sa konalo v [[Hotel Carlton (Bratislava)|hoteli Carlton]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":21">{{Citácia periodika|priezvisko=Hoťka|meno=Daniel|titul=V Bratislave sa zišli proruskí politici. Diskutovali s Uhríkom a Blahom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/blaha-uhrik-grigorian-dodon-sympozium-bratislava|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=Dodon și-a făcut noi prieteni pro-ruși în UE, la Bratislava|url=https://moldova.europalibera.org/a/dodon-si-a-facut-noi-prieteni-pro-rusi-in-ue-la-bratislava/33003856.html|periodikum=Radio Europa Liberă|dátum=2024-06-21|dátum prístupu=2026-07-19|jazyk=ro|meno=Iurie|priezvisko=Rotari|meno2=Mircea|priezvisko2=Ţicudean}}</ref><ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blaha a Uhrík v Bratislave diskutovali s ruskými politikmi | url = https://www.bratislavak.sk/clanky/2981/blaha-a-uhrik-v-bratislave-diskutovali-o-mieri-podla-niektorych-islo-o-akciu-ruskych-tajnych-sluzieb | vydavateľ = Bratislavak.sk | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | meno = Martin | priezvisko = Kalužák}}</ref> Na podujatí vystúpil spolu s ďalším novozvoleným [[Europoslanec|europoslancom]] [[Ľuboš Blaha|Ľubošom Blahom]].<ref name=":21" /><ref name=":22" /><ref name=":23" /> Hlavným organizátorom podujatia a rečníkom bol Ašot Grigorian, ktorý sa prezentuje ako predseda [[Arménsko|arménskej]] komunity na [[Slovensko|Slovensku]] a spoluorganizátorom bola ruská organizácia Národná inštitúcia pre výskum rozvoja komunikácií (NIIRK).<ref name=":21" /><ref name=":22" /><ref name=":24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Братиславе прошел Международный симпозиум «Братислава – город Мира» с участием НИИРК | url = https://verelq.am/ru/node/146854 | vydavateľ = Verelq News | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-07-19 | meno = | priezvisko = | jazyk = ru}}</ref> Na podujatí vystúpil aj bývalý [[Moldavsko|moldavský]] prezident Igor Dodon, [[Ján Čarnogurský]], Alexander Rahr s prepojením na spoločnosť [[Gazprom]] a na diaľku vystúpil Milorad Dodik, barónka Caroline Cox či riaditeľ NIIRK<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Research and espionage: An institute staffed by Russian intelligence officers is recruiting students and scientists abroad | url = https://theins.press/en/society/271618 | vydavateľ = The Insider | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en | meno = Sergey | priezvisko = Kanev}}</ref> a bývalý generál [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]<ref name=":25" /> Vladislav Gasumjanov.<ref name=":21" /><ref name=":22" /> Sympózium sa venovalo otázkam mieru na Ukrajine, protiruským [[Sankcia (trest)|sankciám]], „konfliktu Západu s Ruskom“ a o miery a stabilite na [[Blízky východ|Blízkom východe]].<ref name=":21" /><ref name=":24" /> Uhrík vo svojom [[Angličtina|anglicky]] prednesenom vystúpení vyzval na otvorenú diskusiu o možnostiach [[mier]]ového riešenia a kritizoval politikov „posadnutých vojnou“.<ref name=":21" /> Viaceré médiá toto podujatie charakterizovali ako stretnutie proruských politikov.<ref name=":22" /><ref name=":21" /> Podujatie kritizoval bývalý diplomat a vtedajší poslanec NR SR [[Tomáš Valášek]] a europoslankyňa [[Ľubica Karvašová]] označila NIIRK za kryciu organizáciu bývalých agentov ruských [[Tajná služba|tajných služieb]],<ref name=":21" /><ref name=":23" /> čo podporuje aj [[investigatívna žurnalistika|investigatíva]] ''The Insider''.<ref name=":25" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cercetare și spionaj. Un institut rusesc plin cu ofițeri ai serviciilor secrete recrutează studenți și oameni de știință în străinătate | url = https://tvrinfo.ro/cercetare-si-spionaj-un-institut-rusesc-plin-cu-ofiteri-ai-serviciilor-secrete-recruteaza-studenti-si-oameni-de-stiinta-in-strainatate/ | dátum vydania = 2024-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = ro}}</ref> === Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií (marec 2025) === V marci 2025 predseda mimoparlamentného hnutia [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenské hnutie obrody]] (SHO) [[Róbert Švec]] vyzval Uhríka a hnutie [[REPUBLIKA]] na verejnú podporu [[Petícia|petície]] za vyhlásenie [[Referendum|referenda]], ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala [[Sankcia (trest)|sankcie]] [[Európska únia|Európskej únie]] voči [[Rusko|Rusku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":85">{{Citácia periodika|priezvisko=Martiška|meno=Roman|titul=Petícia SHO má 280-tisíci podpis! Švec vyzval Uhríka k činu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Uhrík v reakcii vo [[Videonahrávka|videu]] z 17. marca 2025 oznámil, že petíciu osobne podpísal a vyzval k podpore predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]].<ref name=":86">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Postoj|odkaz na autora=|titul=Danko sa pridal k Uhríkovi Chce predložiť uznesenie, ktorým vyzve Fica blokovať protiruské sankcie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/173715/andrej-danko-podporil-peticiu-na-vyhlasenie-referenda-o-zruseni-protiruskych-sankcii|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-11|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Podporujem referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií | url = https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260721201252/https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Danko následne oznámil, že s Uhríkom súhlasí v otázke sankcií a podporil petíciu tiež.<ref name=":86" /> Petíciu ďalej podporili [[Štefan Harabin]], Zoroslav Kollár, Pavla Slota, [[Ján Čarnogurský]], [[Peter Staněk]], [[Daniel Bombic]], Michala Ganovská, Mimi Šramová, Marek Šoun, Tibor Eliot Rostas a ďalší jednotlivci a organizácie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":85" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Švec verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] s tvrdením, že o nich bolo „dobre postarané“, a naznačil, že by sa k takýmto táborom malo vrátiť aj dnes.<ref name=":87">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Hnutie SHO je médiami spájané s otvorenými sympatiami k Slovenskému štátu, [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]] a s [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] a označované ako proruské.<ref name=":87" /><ref name=":88" /> Dlhodobo presadzuje vystúpenie Slovenska z [[Európska únia|EÚ]] a [[NATO]].<ref name=":87" /><ref name=":88" /><ref name=":89">{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=V Brezne sa boja zo zneužitia osobných údajov v prospech Ruska. Polícia začala trestné stíhanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Aqpl3qr/v-kauze-mozneho-falsovania-peticie-v-prospech-ruska-nastal-posun-ako-mohli-uniknut-data-obyvatelov-brezna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-19|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Petícia čelila vážnym podozreniam z falšovania [[podpis]]ov a aj prezidentská kancelária pri kontrole petičných hárkov zistila viacero anomálií.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Palác našiel v petícii za Rusko trikrát podpis vlastného zamestnanca. Tvrdí, že ju nepodpísal|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/podpisy-od-polovice-obyvatelov-brezna-peticia-proti-ruskym-sankciam-mohla-byt-zmanipulovana|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":89" /> Prezident [[Peter Pellegrini]] sa v júni 2025 rozhodol referendum nevyhlásiť pretože nespĺňa [[Ústava|ústavné]] podmienky na vyhlásenie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Prezident nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku. Neboli splnené podmienky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/referendum-o-stopnuti-sankcii-voci-rusku-nie-je-mozne-vyhlasit-uviedol-prezident|dátum prístupu=2026-07-21|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini nahnevá proruskú scénu: odmietol referendum o sankciách. Varoval pred podpismi vyrobenými AI|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4675501/pellegrini-nahneva-prorusku-scenu-odmietol-referendum-o-sankciach-varoval-pred-podpismi-vyrobenymi-ai/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> === Rozlúčková recepcia Igor Bratčikova (október 2025) === V októbri 2025 sa zúčastnil Uhrík rozlúčkovej recepcie [[Rusko|ruského]] [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] Igora Bratčikova po skončení jeho [[diplomat]]ickej misie na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá sa konala v priestoroch Hradnej reštaurácie na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]].<ref name=":36">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Odchádzajúci ruský veľvyslanec Bratčikov má podľa Danka tlmočiť v Moskve, že je tu národ, ktorý si ctí Ruskú federáciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/770706-odchadzajuci-rusky-velvyslanec-bratcikov-ma-podla-danka-tlmocit-v-moskve-ze-je-tu-narod-ktory-si-cti-rusku-federaciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":73">{{Citácia periodika|priezvisko=Pietová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský veľvyslanec Bratčikov končí vo funkcii, Danko mu venoval slová o priateľstve a otvorených dverách – VIDEO|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/rusky-velvyslanec-bratcikov-konci-vo-funkcii-danko-mu-venoval-slova-o-priatelstve-a-otvorenych-dverach-video/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-13|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Medzi účastníkmi podujatia boli podpredseda parlamentu [[Tibor Gašpar]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]), predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko]], europoslanec [[Ľuboš Blaha]] (Smer-SD), [[Štefan Harabin]], [[Ján Čarnogurský]], Ivan Ševčík (Strana vidieka), [[Anton Hrnko]] (SNS) či Matúš Alexa ([[Motorkári Slovenska – Brat za brata|Brat za Brata]]).<ref name=":36" /><ref name=":73" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fábryová | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Ruský veľvyslanec Igor Bratčikov na Slovensku končí. Na rozlúčke nechýbali Gašpar, Blaha ani Danko | url = https://news.refresher.sk/191213-FOTO-Rusky-velvyslanec-Igor-Bratcikov-na-Slovensku-konci-Na-rozlucke-nechybali-Gaspar-Blaha-ani-Danko | vydavateľ = news.refresher.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref> == Politické aktivity v zahraničí == === Protesty proti pandemickým obmedzeniam v Poľsku (august 2020) === V auguste 2020 sa Uhrík ako [[europoslanec]] za [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] spolu s poslancom NR SR [[Milan Mazurek|Milanom Mazurekom]] zúčastnil na proteste proti [[Pandémia|pandemickým]] obmedzeniam vo [[Varšava|Varšave]] na pozvanie [[Poľsko|poľskej]] strany Konfederácia Koruny Poľskej (KKP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakończyć Plandemię. Komarenko, Braun i inne znane twarze na proteście antyszczepionkowców w Warszawie | url = https://warszawa.naszemiasto.pl/zakonczyc-plandemie-komarenko-braun-i-inne-znane-twarze-na/ar/c1-7853027 | vydavateľ = Warszawa Nasze Miasto | dátum vydania = 2020-08-16 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | priezvisko = }}</ref><ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wizyta posłów ze Słowacji | url = https://konfederacjakoronypolskiej.pl/wizyta-poslow-ze-slowacji/ | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | vydavateľ = Konfederacja Korony Polskiej}}</ref> Uhrík vo svojom prejave trvrdil, že „politici strašia [[COVID-19|koronavírusom]], aby zakryli iné dôležité, skutočné problémy.“<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Relacja z protestu „Odwołujemy Plandemię” | url = https://konfederacjakoronypolskiej.pl/relacja-z-protestu-odwolujemy-plandemie/ | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | vydavateľ = Konfederacja Korony Polskiej}}</ref> Delegáciu sprevádzal [[novinár]]sky pár Lívia Garčalová (neskôr Pavlíková) a jej partner Dávid Pavlík z [[Dezinformácia|dezinformačného]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Dezinformačný Kulturblog končí, časť tímu chce pokračovať pod novou značkou|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/dezinformacny-kulturblog-konci-cast-timu-chce-pokracovat-pod-novou-znackou|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = kulturblog.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/744 | vydavateľ = [[Konšpirátori.sk]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | meno = Jakub | priezvisko = Drábik | odkaz na autora = Jakub Drábik}}</ref> portálu ''Kulturblog.sk'',<ref name=":26" /> ktorý bol úzko prepojený s ĽSNS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lívia, poklad slovenských extremistů. 18letá dívka sází na kartu "vyléčené liberálky" | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/livia-poklad-slovenskych-extremistu-18leta-divka-sazi-na-kar/r~69ccf5924e6111ea84c6ac1f6b220ee8/ | vydavateľ = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2020-02-14 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = cs | priezvisko = Krepindl | meno = Martin | priezvisko2 = Zuzánek | meno2 = Jakub}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bán|meno=Andrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Neskoro, hodnotí zásah NAKA proti Kulturblogu zástupca rodičov z gymnázia, kde študuje Lívia Garčalová|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2075349/neskoro-hodnoti-zasah-naka-proti-kulturblogu-zastupca-rodicov-z-gymnazia-kde-studuje-livia-garcalova/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-10-07|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Uhrík na zhromaždení organizovanom [[Antivax|protiočkovacím]] združením STOP-NOP vystúpil s prejavom spoločne s prezidentom KKP Grzegorzom Braunom a slovenská delegácia sa stretla aj s predstaviteľmi KKP.<ref name=":26" /><ref name=":27" /> === Stretnutie európskych populistov v Berlíne (september 2022) === V septembra 2022 sa Uhrík zúčastnil stretnutia [[Pravicový extrémizmus|pravicových]] [[Populizmus (politika)|populistov]], ktoré organizovala v [[Berlín]]e [[Nemecko|nemecká]] strana [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD).<ref name=":28">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sankcje na Rosję. Populiści chcą powrotu do normalności | url = https://www.dw.com/pl/sankcje-na-rosj%C4%99-populi%C5%9Bci-apeluj%C4%85-o-powr%C3%B3t-do-normalno%C5%9Bci/a-63246522 | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl | priezvisko = Szymański | meno = Wojciech | dátum vydania = 2022-09-26}}</ref><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skandaliczne zachowanie Brauna w Berlinie. Poseł Konfederacji domagał się zniesienia sankcji | url = https://www.wprost.pl/polityka/10876600/skandaliczne-zachowanie-brauna-w-berlinie-posel-konfederacji-domagal-sie-zniesienia-sankcji.html | vydavateľ = Wprost | dátum vydania = 2022-09-26 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grzegorz Braun wzywał w Berlinie do zniesienia sankcji wobec Rosji! "Bo nie będzie żadnego życia, jeśli nie powrócimy do 'business as usual'" | url = https://wpolityce.pl/ | vydavateľ = wPolityce.pl | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl}}</ref> Jedným z hlavných organizátorov a rečníkov bol poslanec [[Nemecký spolkový snem|Bundestagu]] Steffen Kotré z AfD.<ref name=":28" /><ref name=":29" /> Medzi zahraničnými hosťami boli [[Poľsko|poľský]] [[poslanec]] Grzegorz Braun z hnutia Konfederácia a [[Belgicko|belgický]] poslanec Reccino Van Lommel z Vlaams Belang.<ref name=":28" /><ref name=":29" /> Účastníci stretnutia kritizovali [[Sankcia (trest)|sankcie]] voči [[Rusko|Rusku]] a vyzvali na ich zrušenie, ktoré podľa nich prispievajú k energetickej kríze v [[Európa|Európe]].<ref name=":28" /><ref name=":29" /> Spoločne pripravili dokument s názvom „Zachrániť budúcnosť Európy“, v ktorom žiadali okrem iného zrušenie sankcií voči Rusku, ukončenie dotácií na [[Veterná energia|veternú]] a [[Slnečná energia|solárnu]] energiu a odstránenie „ideologického zdanenia“ [[Fosílne palivo|fosílnych palív]].<ref name=":28" /><ref name=":29" /> === Kontakty so sýrskym režimom (november 2022) === V novembri 2022 sa Milan Uhrík zúčastnil podujatia na [[Sýria|sýrskej]] ambasáde v [[Brusel]]i, kde sa vyfotil s predstaviteľmi sýrskeho režimu [[Baššár al-Asad|Bašára Asada]].<ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhrík a Mazurek sa v máji stretli s diplomatmi z Iránu, voličom to nepovedali|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4709163/uhrik-a-mazurek-sa-v-maji-stretli-s-diplomatmi-z-iranu-volicom-to-nepovedali/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-23|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":31">{{Citácia periodika|priezvisko=Čevelová|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzťahmi s Asadovým režimom sa zo slovenských strán chválila hlavne Republika.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/4349382/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-08|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Následne na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] uviedol, že „Sýria patrí k štátom, ktoré sa rozhodli udržať si korektné vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]] a odmietli americkú líniu eskalácie konfliktov“.<ref name=":31" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Dnes som mal česť navštíviť | url = https://www.facebook.com/story.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20260719175104/https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=745647856924764&id=100044386691134&rdid=iMejNXL2dZo5J86g | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2022-11-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum archivácie = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref> Asad bol dlhoročným spojencom Ruska a po páde svojho režimu v decembri 2024 získal v Rusku [[azyl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Assad is in Moscow after fleeing Syria and will be given asylum, Russian state media report | url = https://www.bbc.com/news/live/cwy8xzxe0w7t | vydavateľ = BBC News | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-GB | meno = Robert | priezvisko = Greenall | meno2 = with Barbara Plett | priezvisko2 = Usher | meno3 = Feras | priezvisko3 = Kilani}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nakhoul | meno = Samia | titul = Assad's final hours in Syria: Deception, despair and flight | url = https://www.reuters.com/world/middle-east/assads-final-hours-syria-deception-despair-flight-2024-12-13/ | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum prístupu = 2026-07-19 | vydavateľ = [[Reuters]] | priezvisko2 = Gebeily | meno2 = Maya | priezvisko3 = Hafezi | meno3 = Parisa | jazyk = en}}</ref> === Účasť na recepcii ruskej misie pri EÚ (jún 2023) === V júni 2023 sa Uhrík zúčastnil na recepcii organizovanej na stálej misii Ruskej federácie pri Európskej únii v [[Brusel]]i, ktorá sa podľa medzinárodnej investigatívy po nástupe nového vedúceho tejto misie Kirilla Logvinov zameriava na šírenie [[Propaganda|propagandy]] a [[Dezinformácia|dezinformácií]], organizovanie podujatí s [[diplomat]]mi z krajín nepriateľských voči Západu ako [[Čína]], [[Irán]], [[Sýria]], [[Venezuela]] či [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]] a diskusie o spolupráci namierenej proti [[Spojené štáty|Spojeným štátom]].<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruský špión s diplomatickým krytím operuje v Bruseli, hoci ho chceli vyhostiť. Na recepcii u neho bol aj Uhrík | url = https://www.icjk.sk/278/Rusky-spion-s-diplomatickym-krytim-operuje-v-Bruseli-hoci-ho-chceli-vyhostit-Na-recepcii-u-neho-bol-aj-Uhrik | vydavateľ = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | dátum prístupu = 2026-07-19 | priezvisko = Madleňák | meno = Tomáš | priezvisko2 = Bové | meno2 = Lars | priezvisko3 = kol}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lars Bové, Holger Roonemaa, Szabolcs Panyi, Tomáš Madleňák, Indrė Makaraitytė, Mattias Carlsson | odkaz na autora = | titul = Prie Rusijos atstovybės Briuselyje vairo – aukšto rango šnipas | url = https://www.lrt.lt/naujienos/lrt-tyrimai/5/2107878/prie-rusijos-atstovybes-briuselyje-vairo-auksto-rango-snipas | vydavateľ = lrt.lt | miesto = | dátum vydania = 2023-10-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = lt}}</ref> Misiu investigatíva charakterizuje ako „hniezdo špiónov“.<ref name=":17" /> Podujatie hostil Kirill Logvinov, ktorého investigatíva označila za dôstojníka [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|ruskej služby zahraničnej rozviedky]] (SVR).<ref name=":17" /><ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Sarvaš|meno=Andrej|autor=|odkaz na autora=|titul=Milan Uhrík sa v júni v Bruseli zúčastnil na recepcii, ktorú zorganizoval chargé d’affaires Ruska pri EÚ Kirill Logvinov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3642876/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-24|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> [[Belgicko|Belgická]] [[tajná služba]] sa ho v apríli 2022 pokúsila [[Vyhostenie|vyhostiť]], čomu z diplomatických dôvodov zabránila Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS).<ref name=":17" /><ref name=":18" /> Dňa 9. júna 2023 Uhrík z podujatia zverejnil na [[Facebook]]u príspevok, v ktorom uviedol, že „hľadá cestu k dialógu a mieru“ a že sa „obzvlášť dobre porozprával s Rusmi, Bielorusmi a Sýrčanmi“.<ref name=":17" /> Uhrík zverejnil aj pozvánku, ktorú dostal priamo od Longvinova.<ref name=":17" /> Neskôr svoju účasť odôvodnil tým, že išlo o oficiálne pozvanie na verejné diplomatické podujatie, ktoré prijal zo zdvorilosti, pričom uviedol, že sa s Logvinovom osobne nestretol.<ref name=":17" /><ref name=":18" /> Uhrík sa následne stretol s misiou aj v októbri 2024, decembri 2024 a januári 2026.<ref name=":32" /> === Cross-Continental Conservative Congress v Belehrade (november 2023) === V novembri 2023 vystúpili Milan Uhrík a Marián Ďuriš na medzinárodnej [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencii]] Cross-Continental Conservative Congress v [[srbsko]]m [[Belehrad]]e.<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Conservative Conference in Belgrade: CPAC's Little Brother | url = https://europeanconservative.com/articles/commentary/conservative-conference-in-belgrade-cpacs-little-brother/ | dátum vydania = 2023-11-11 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | meno = Filip | priezvisko = Gašpar | vydavateľ = European Conservative}}</ref><ref name=":38">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C-CCC Serbia Agenda | url = https://www.europarl.europa.eu/erpl-app-public/mep-documents/DAT/attachments/9/f90ed12d-d214-4e6a-8b85-16d514d44be5_1736775933219.pdf | dátum prístupu = 2026-07-19 | vydavateľ = Cross Continental Congress Conference | jazyk = en}}</ref> Podujatie organizovala [[Srbská ľudová strana]] (SLS) pod vedením Nenada Popovića v spolupráci s [[Spojené štáty|americkou]] organizáciou Republicans for National Renewal, ktorej zakladateľom je Mark Ivanyo.<ref name=":37" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cross-Continental Conservative Congress 2023 in Belgrade – Srpska narodna partija | url = https://srpskanarodnapartija.rs/en/cross-continental-conservative-congress-2023-in-belgrade/ | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | vydavateľ = Serbian People’s Party}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About | url = https://rnrenewal.org/about-us/ | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | vydavateľ = Republicans for National Renewal}}</ref> Na konferencie sa zúčastnili politici [[Nemecko|nemeckej]] strany [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] Petr Bystroň, Jurij Kofner a Harald Weyel, Nikola Zbořilová z [[Česko|českej]] strany [[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]], [[Španielsko|španielska]] poslankyňa Rocío de Meer zo strany Vox, [[Rakúsko|rakúsky]] [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslanec]] Harald Vilimsky z [[Slobodná strana Rakúska|FPÖ]], [[Francúzsko|francúzsky]] poslanec Thibaut François z [[Rassemblement national|RN]], [[Belgicko|belgický]] politik Filip Brusselmans z Vlaams Belang, [[Taliansko|taliansky]] politik Dimitri Coin zo strany Lega, [[Slovinsko|slovinský]] politik Andrej Poglajen či [[Srbsko|srbský]] politik Jovan Palalić zo [[Srbská ľudová strana|SLS]].<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = An Interview with Jovan Palalić on the Cross-Continental Conservative Congress | url = https://europeanconservative.com/articles/interviews/an-interview-with-jovan-palalic-on-the-cross-continental-conservative-congress/ | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-US | priezvisko = Semonsen | meno = Robert | vydavateľ = European Conservative}}</ref><ref name=":38" /> Z amerických účastníkov sa konferencie zúčastnili Mark Ivanyo, prezident [[New York (mesto)|newyorských]] mladých republikánov Gavin Wax, politik Jack Posobiec a komentátor Jake Hoffman.<ref name=":39" /><ref name=":38" /> Konferencia bola zameraná na výmenu skúseností medzi [[Konzervativizmus|konzervatívnymi]] a suverenistickými politickými silami, diskusiu o národnej [[Suverenita (právo)|suverenite]], tradičných hodnotách a kritiku [[Globalizácia|globalistických]] politík.<ref name=":37" /><ref name=":39" /><ref name=":38" /> === Angažovanie v ''Hlase Európy'' (2023{{--}}2024) === Uhrík sa zúčastnil minimálne dvoch panelových rozhovorov pre portál ''Hlas Európy'' ({{V jazyku|eng|Voice of Europe}}) v [[Štrasburg]]u.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neue Details im "Voice of Europe"-Skandal: Ungarns Rolle in Putins Medienmanipulation | url = https://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/innenpolitik/id_100566742/russische-einflussoperation-voice-of-europe-spuren-fuehren-nach-ungarn.html | vydavateľ = t-online | dátum vydania = 2025-02-09 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Mueller-Töwe | meno = Von Jonas}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nehézkesen számolt el az orosz hátterű propagandaoldal a Kásler miniszteri keretéből kapott pénzzel | url = https://hvg.hu/360/20240408_orosz-propagandahalozat-visegrad-post-kasler-miklos-elszamolas-voice-of-europe-ferenc-almassy | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2024-04-08 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = hu | priezvisko = András | meno = Dezső}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/705435-kremelska-propaganda-carnobursky-a-uhrik-napojenie-na-rusko-odmietaju-ironicky-kalinak-tazi-proti-novinarom|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Prvý sa uskutočnil v decembri 2023 a jeho účastníkmi boli [[Europoslanec|europoslanci]] Maximilian Krah ([[Alternatíva pre Nemecko|AfD]]), Jorge Buxadé (Vox) a Ladislav Ilčić (Hrvatski suverenisti).<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The EU must address its own issues before seeking new members: in EP in Strasbourg discussed Ukraine’s potential membership | url = https://www.voiceofeurope.com/the-eu-must-address-its-own-issues-before-seeking-new-members-in-ep-in-strasbourg-discussed-ukraines-potential-membership/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240517153743/https://www.voiceofeurope.com/the-eu-must-address-its-own-issues-before-seeking-new-members-in-ep-in-strasbourg-discussed-ukraines-potential-membership/ | vydavateľ = Voice of Europe | miesto = | dátum vydania = 2023-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-18 | dátum archivácie = 2024-05-17 | jazyk = en}}</ref> Diskusia sa venovala potenciálnemu členstvu [[Ukrajina|Ukrajiny]] v [[Európska únia|EÚ]] pričom Uhrík uviedol, že vstup Ukrajiny do EÚ by v súčasnosti zničil susedné krajiny.<ref name=":4" /> Moderoval ju šéfredaktor Visegrád Post Ferenc Almássy.<ref name=":4" /> Druhý panelový rozhovor sa konal vo februári 2024 a diskutovali v ňom spoločne s Uhríkom Patricia Chagnon ([[Rassemblement national|RN]]) a Matteo Gazzini (Forza Italia) o tom, či [[Čína]] predstavuje pre [[Západný blok|Západ]] väčšiu hrozbu než [[Rusko]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strasbourg EP discussion: China—not Russia—is the primary threat to the West | url = https://www.youtube.com/watch?v=P3c2Td0VKqk | url archívu = https://web.archive.org/web/20240330015227/https://www.youtube.com/watch?v=P3c2Td0VKqk | vydavateľ = Voice of Europe | miesto = Štrasburg | dátum vydania = 2024-02-13 | dátum aktualizácie = 2024-02-13 | dátum prístupu = 2026-07-18 | dátum archivácie = 2024-03-30 | jazyk = en}}</ref> [[Masmédium|Mediálnu]] pozornosť v súvislosti s ''Hlasom Európy'' vzbudila aj [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencia]] zorganizovaná v [[Praha|Prahe]] Milutinom Ilićom, asistentom poslanca Jaroslava Foldynu ([[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]]), prostredníctvom jeho spolku Geopolitikon, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia ''Hlasu Európy'' a na ktorej vystúpil Uhrík.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Pokorná|meno=Zdislava|autor=|odkaz na autora=|titul=Akci s Voice of Europe pořádal Foldynův asistent, peníze prý dal i Bystroň|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/1395730/denik-n-a-gazeta-wyborcza-konferenci-s-voice-of-europe-poradal-foldynuv-asistent-penize-pry-dal-i-bystron/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2024-04-09|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=cs}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Asistent Foldyny spoluorganizoval akci, na níž byli lidé z proruského webu {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/asistent-foldyny-spoluorganizoval-akci-na-niz-byli-lide-z-pr/r~98b2e0c0f64a11eebeca0cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje | dátum vydania = 2024-04-09 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs}}</ref> Na tejto konferencii okrem už spomenutých vystúpil aj Petr Bystroň (AfD), Zuzana Majerová (Trikolóra), Ivan David (SPD), Petr Drulák, László Toroczkai (Mi Hazánk) a Roman Fritz (Konfederacja Korony Polskiej).<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Rozhovor ''Hlasu Európy'' v decembri 2023 poskytol aj Uhríkov europoslanecký asistent Marián Ďuriš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = voiceofeurope.com/cs/ (8.1) | url = https://konspiratori.sk/stranka/1657 | vydavateľ = [[Konšpirátori.sk]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Strohm | meno = A | autor = | odkaz na autora = | titul = Who cares what so-called liberal critics and globalist warmongers mumble — Interview with Marian Duris, Foreign Policy Advisor to an MEP for Slovakia’s Republika party | url = https://www.voiceofeurope.com/who-cares-what-so-called-liberal-critics-and-globalist-warmongers-mumble-interview-with-marian-duris-foreign-policy-advisor-to-an-mep-for-slovakias-republika-party/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20240203223934/https://www.voiceofeurope.com/who-cares-what-so-called-liberal-critics-and-globalist-warmongers-mumble-interview-with-marian-duris-foreign-policy-advisor-to-an-mep-for-slovakias-republika-party/ | vydavateľ = Voice of Europe | miesto = | dátum vydania = 2023-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum archivácie = 2024-02-03 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Republiku živí aj europarlament Milan Uhrík a Milan Mazurek platia vlastných straníkov z peňazí EÚ|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/178016/milan-uhrik-a-milan-mazurek-platia-vlastnych-stranikov-z-penazi-eu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-02|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Hlas Európy bol podľa [[Česko|českej]] Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) a českej vlády súčasťou ruskej vplyvovej operácie zameranej na ovplyvňovanie [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Pokorná|meno=Zdislava|autor=|odkaz na autora=|titul=Peniaze prevážali v autách s diplomatickými značkami. Ako fungovala proruská sieť riadená z Prahy|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031904/peniaze-prevazali-v-autach-s-diplomatickymi-znackami-ako-fungovala-proruska-siet-riadena-z-prahy/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruská operace v Česku. Politici brojili proti Ukrajině, jejich síť rozprášila BIS {{!}} Aktuálně.cz | url = https://zpravy.aktualne.cz/domaci/bis-odhalila-ruskou-vlivovou-operaci-fialova-vlada-jeji-akte/r~9de642ceec3d11eeb2180cc47ab5f122/ | vydavateľ = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs | priezvisko = Horák | meno = Jan}}</ref> Mal byť riadený ukrajinským [[Oligarchia|oligarchom]] Viktorom Medvedčukom, blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], prostredníctvom Artema Marčevského.<ref name=":9" /><ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=Rozhovor mu dali Kaliňák aj Šimkovičová. Česi vypli web, cez ktorý sa Rusi snažia ovplyvniť eurovoľby|periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/domov/c/voice-of-europe-kalinak-simkovicova-cesko-bis|priezvisko=Kováč|meno=Peter|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-28|issn=1335-4418|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Operácia podľa českých [[Spravodajská služba|spravodajských služieb]] mala zahŕňať aj finančné stimuly v hotovosti alebo [[Kryptomena|kryptomene]] pre niektorých euroskeptických a [[Krajná pravica|krajne pravicových]] politikov v rôznych krajinách EÚ, aby šírili proruské naratívy.<ref name=":9" /><ref name=":10" /> V máji 2024 [[Európska únia]] uvalila na médium a niektoré osoby s ním priamo spojené [[Sankcia (trest)|sankcie]].<ref>{{Citácia periodika|titul=EU imposes sanctions on Voice of Europe, businessmen over Russian 'disinformation'|url=https://www.reuters.com/world/europe/eu-sanctions-voice-europe-related-businessmen-czech-ministry-says-2024-05-27/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=en-US|priezvisko=Lopatka|meno=Jan|odkaz na periodikum=Reuters|miesto=Praha|dátum=2024-05-27|priezvisko2=Hovet|meno2=Jason}}</ref><ref name=":9" /> Uhrík akékoľvek finančné odmeny za rozhovor odmietol a uviedol, že kritiku vníma ako súčasť antikampane pred voľbami do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":6" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Erik Kaliňák a Milan Uhrík sa objavili na portáli, cez ktorý chceli Rusi ovplyvniť eurovoľby (otázky a odpovede)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/DBsmGHz/erik-kalinak-a-milan-uhrik-sa-objavili-na-portali-cez-ktory-chceli-rusi-ovplyvnit-eurovolby-otazky-a-odpovede/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-02|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> Podľa nemeckého portálu t-online sa Uhrík mal objaviť aj neskôr v [[Bielorusko|bieloruskej]] televízii STV v relácií Nadie Sass, manželky Oleha Vološina.<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russische Agenten und AfD-Politiker: Propaganda-Show sendet aus Belarus | url = https://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/innenpolitik/id_100553588/-voice-of-europe-affaere-afd-politiker-bei-propaganda-show-in-belarus.html | vydavateľ = t-online | dátum vydania = 2024-12-26 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Mueller-Töwe | meno = Von Jonas}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AfD-Skandal um Schmiergeld und Spionage weitet sich aus – Putin-Spion in Bundestag | url = https://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/innenpolitik/id_100404822/afd-skandal-spitzenkandidaten-brachten-mutmasslichen-spion-des-kremls-in-bundestag.html | vydavateľ = t-online | dátum vydania = 2024-05-25 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Mueller-Töwe | meno = Von Jonas | priezvisko2 = Leister | meno2 = Annika}}</ref> Vološin mal na starosti v Medvedčukovom zoskupení okolo ''Hlasu Európy'' zahraničie<ref name=":9" /> a bol Spojenými štátmi v januári 2022 sankcionovaný ako osoba, ktorá koná na pokyn [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie]] (FSB).<ref name=":11" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Treasury Sanctions Russian-Backed Actors Responsible for Destabilization Activities in Ukraine | url = https://home.treasury.gov/news/press-releases/jy0562 | vydavateľ = U.S. Department of the Treasury | dátum vydania = 2026-06-23 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en}}</ref> === Stretnutie na podporu kandidatúry Romana Fritza (máj 2024) === Dňa 15. mája 2024 sa Uhrík zúčastnil v [[poľsko]]m meste [[Wodzisław Śląski]] predvolebného stretnutia organizovaného v súvislosti s kandidatúrou Romana Fritza, viceprezidenta Konfederacja Korony Polskiej (KKP), do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]].<ref name=":40">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grzegorz Braun przyjechał wozem strażackim, aby poprzeć Romana Fritza. Spotkanie Konfederacji w Wodzisławiu Śląskim | url = https://www.nowiny.pl/230611 | vydavateľ = nowiny.pl | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl | priezvisko = Kamczyk | meno = Fryderyk}}</ref><ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Roman Fritz w obronie normalności Polski i Europy | url = https://myslpolska.info/2024/05/19/roman-fritz-w-obronie-normalnosci-polski-i-europy/ | dátum vydania = 2024-05-19 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = pl-PL | priezvisko = Jastrzębski | meno = Łukasz | vydavateľ = Myśl Polska}}</ref> Stretnutie sa začalo modlitbou za premiéra [[Robert Fico|Roberta Fica]].<ref name=":40" /><ref name=":41" /> Hlavným vystupujúcim bol [[poslanec]] Grzegorz Braun, ktorý na miesto prišiel [[Hasičský a záchranný zbor|hasičským]] vozidlom.<ref name=":40" /><ref name=":41" /> Uhrík na stretnutí vystúpil s prejavom a podujatie predčasne opustil, pretože sa v ten istý deň odohral atentát na Fica.<ref name=":40" /> Vo svojom prejave tvrdil, že ten, kto strieľal na Fica, „bol členom organizácie Dúha.“<ref name=":40" /> Na stetnutí vystpili okrem Brauna aj ďalší predstavitelia KKP – Marta Czech, Justyna Krasowicz a Włodzimierz Skalik.<ref name=":40" /><ref name=":41" /> Medzi zahraničnými hosťami boli [[Rumunsko|rumunská]] senátorka Diana Șoșoacă zo stany S.O.S. Romania, Steffen Kotré a Peter Bystroňa z [[Nemecko|nemeckej]] strany [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]], Jánosa Argyelana z [[Maďarsko|maďarskej]] strany Mi Hazánk, Tomáš Szekeresa z [[Bulharsko|bulharského]] hnutia Odrodzenia a Jiří Kobza z [[Česko|českej]] strany [[Sloboda a priama demokracia (SPD)|SPD]].<ref name=":41" /><ref name=":40" /> === Stretnutia s iránskymi diplomatmi v Bruseli (máj 2025, jún 2026) === V máji 2025 sa Uhrík spolu s europoslancom Milanom Mazurekom stretol s [[irán]]skou [[diplomat]]ickou misiou pri [[Európska únia|Európskej únii]] v [[Brusel]]i, napriek tomu, že vystupujú ako zásadní odporcovia [[islam]]u.<ref name=":30" /><ref name=":32">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meetings - 10th parliamentary term {{!}} Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/en/197763/MILAN_UHRIK/all-meetings/10 | vydavateľ = European Parliament | dátum vydania = 2026-06-02 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en}}</ref> Uhrík ani Mazurek o tomto stretnutí neinformovali na svojich [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name=":30" /> Podľa ''Denníka N'' ide o súčasť širšieho vzoru zahraničných kontaktov predstaviteľov hnutia [[REPUBLIKA|Republika]].<ref name=":30" /> V tejto súvislosti ''Denník N'' pripomenul kauzu stretnutí [[Česko|českých]] politikov s iránskym veľvyslanectvom v približne rovnakom období a skutočnosť, že česká civilná kontrarozviedka BIS dlhodobo upozorňuje, že spravodajské aktivity Iránu predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre [[Európa|európske]] štáty.<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tajemství „íránských schůzek“ Turka, Konečné i Klause. Může dojít až na soud | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-tajemstvi-iranskych-schuzek-turka-konecne-i-klause-muze-dojit-az-na-soud-273725 | vydavateľ = Seznam zprávy | dátum vydania = 2025-04-09 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = cs | priezvisko = Nejedlý | meno = Matěj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výroční zpráva Bezpečnostní informační služby za rok 2020 | url = https://www.bis.cz/vyrocni-zpravy/vyrocni-zprava-bezpecnostni-informacni-sluzby-za-rok-2020-158d1414.html | vydavateľ = BIS | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum vydania = 2021-11-23 | jazyk = cs}}</ref> Ďalšie stretnutie Uhríka s diplomatmi Iránskeho režimu prebehlo v júni 2026 v Bruseli a s Iránskou ambasádou v auguste 2025 v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":32" /> === Návšteva Bieloruska (jún 2025) === V júni 2025 navštívil Uhrík spolu s manželkou Zuzanou Uhríkovou [[Bielorusko]].<ref name=":19">{{Citácia periodika|priezvisko=Odkladal|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Šéf Hnutia Republika spolu s manželkou natočili propagandistické video o „úspechoch“ Bieloruska|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/6M6iKwr/sef-hnutia-republika-spolu-s-manzelkou-natocili-propagandisticke-video-o-uspechoch-bieloruska/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-10|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MEP refutes West's falsehoods about Belarus | url = https://eng.belta.by/society/view/mep-refutes-wests-falsehoods-about-belarus-168661-2025/ | vydavateľ = BelTA | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en-EN}}</ref> Spoločne s ním pricestoval a vystúpil v bieloruskej Snemovni reprezentantov aj [[Česko|český]] [[europoslanec]] Ondrěj Dostál z koalície Stačilo!, ktorú v tom čase viedla predsedníčka [[Komunistická strana Čiech a Moravy|Komunistickej strany Čiech a Moravy]] Kateřina Konečná.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pospíchal|meno=Tobiáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Český europoslanec Ondřej Dostál (Stačilo!) navštívil Bělorusko|periodikum=Deník N|odkaz na periodikum=|url=https://denikn.cz/minuta/1753923/|issn=2571-1717|vydavateľ=N media|miesto=Praha|dátum=2025-06-06|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Гайдукевич: В Минске с визитом находятся евродепутаты из Чехии и Словакии | url = https://reform.news/gajdukevich-v-minske-s-vizitom-nahodjatsja-evrodeputaty-iz-chehii-i-slovakii | vydavateľ = reform.news | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = ru-RU | priezvisko = }}</ref> Návšteva vyvolala kritiku po tom, čo manželia zverejnili video prezentujúce pozitívny obraz bieloruskej [[Národné hospodárstvo|ekonomiky]], v ktorom tvrdili, že západné [[Sankcia (trest)|sankcie]] proti režimu [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandra Lukašenka]] v neúčinkujú alebo dokonca škodia skôr „Európe“.<ref name=":19" /> Uhríková vo videu, ktoré ''Aktuality.sk'' charakterizovali ako propagandistické na úvod vyhlásila: „Bieloruský trh sankciami nijako netrpí. Jediné, čo spravil, je že sa preorientoval na iné trhy, zatiaľ čo Európa si strieľa vlastne do kolena.“<ref name=":19" /> Oficiálne bieloruské [[Štatistika|štatistiky]] pritom podľa portálu ''Aktuality.sk'' ukazovali opačný obraz – krajina od roku 2023 evidovala chronický obchodný deficit a [[priemysel]]ná produkcia vykázala v apríli 2023 pokles o 5 %.<ref name=":19" /> Manželia navštívili [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodársku]] výstavu v [[Minsk]]u a podľa vlastných slov aj [[vidiek]], [[podnik]]y a [[Nemocnica|nemocnice]].<ref name=":19" /> Bieloruská štátna [[tlačová agentúra]] citovala Uhríka ktorý tvrdil, že nemá strach z kritiky návštevy Bieloruska a že takáto návšteva je „cestou k normalizácii vzťahov“.<ref name=":20" /> V rozhovore, ktorý počas návštevy poskytol pre štátnu televíziu STV tvrdil, že „prezident Zelenský má záujem o vojnu. Hlavne o spoluprácu so západnými spoločnosťami, ktoré chcú Ukrajine predať čo najviac zbraní, vybavenia, rakiet a tankov. Európski politici niekedy hovoria, že budeme bojovať do posledného Ukrajinca na Ukrajine.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Когда завершится украинский кризис и что думают простые европейцы о Беларуси? Интервью с депутатом ЕП Миланом Угриком | url = https://ctv.by/news/obshestvo/kogda-zavershitsya-ukrainskij-krizis-i-chto-dumayut-prostye-evropejcy-o-belarusi-intervyu-s-deputatom-ep-milanom-ugrikom | vydavateľ = ctv.by | dátum prístupu = 2026-07-19 | dátum vydania = 2025-06-08 | jazyk = by}}</ref> === Konferencia WHO – odísť alebo zostať? (november 2025) === V novembri 2025 sa Uhrík s manželkou zúčastnili [[Konferencia (veľká schôdza)|konferencie]] s názvom ({{V jazyku|pol|WHO – wyjść czy zostać?}}), ktorá sa konala v budove [[Poľsko|poľského]] [[Sejm]]u vo [[Varšava|Varšave]]. Podujatie organizoval poslanec Grzegorz Płaczek z Konfederácie v spolupráci s [[Skupina Európa suverénnych národov|frakciou ESN]].<ref name=":52">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Relacja z konferencji „WHO wyjść czy zostać?” – Europa Suwerennych Narodów Partia | url = https://esn-party.eu/pl/relacja-z-konferencji-who-wyjsc-czy-zostac/ | dátum vydania = 2025-11-27 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = pl-PL | vydavateľ = ESN Party}}</ref><ref name=":53">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WHO konferencja 2025 | url = https://grzegorzplaczek.pl/who2025/ | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = pl-PL}}</ref><ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “WHO – leave or stay?” – conference in the Polish parliament | url = https://esn-party.eu/conference-2025-who-enemy-or-friend-of-health/ | vydavateľ = esn-party.eu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Balaskova|meno=Eka|titul=„Skorumpovaná WHO“: Uhríkovci vo Varšave volali po odpore voči globalizmu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-11-24|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Konferencia sa venovala najmä zmenám v Medzinárodných zdravotníckych predpisoch, návrhu Pandemickej zmluvy [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] (WHO) a otázke vystúpenia z WHO.<ref name=":53" /><ref name=":53" /><ref name=":54" /> Uhrík vystúpil v paneli venovanom možnosti odchodu štátov z WHO spoločne s europoslankyňou Christine Anderson (AfD) a poslancom Grzegorzom Płaczkom (Konfederácia), pričom úvodnú prezentáciu mal publicista Jan Pospieszalski a panel moderoval Jerzy Karwelis z týždenníka ''Do Rzeczy''.<ref name=":53" /><ref name=":52" /> Medzi ďalšími rečníkmi a panelistami boli americký expert James Roguski, Patryk Ignaszczak z [[think tank]]u Ordo Iuris. Konferenciu otvorili Płaczek a europoslanec Marcin Sypniewski z Konfederácie.<ref name=":52" /><ref name=":53" /> === Save Europe Act (jún 2026) === V júni 2026 Uhrík podporil iniciatívu Save Europe Act, ktorú spustila [[Holandsko|holandská]] aktivistka Eva Vlaardingerbroek a [[Rakúsko|rakúsky]] [[Pravicový extrémizmus|extrémista]] Martin Sellner.<ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rechtsextremer Sellner und FPÖ-Abgeordnete Fürst machen gemeinsame Sache | url = https://www.profil.at/oesterreich/remigration-rechtsextremer-sellner-und-fpoe-abgeordnete-fuerst-machen-gemeinsame-sache/403167918 | vydavateľ = profil.at | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | priezvisko = Treichler | meno = Robert}}</ref><ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petici za „remigraci“ podepsalo téměř půl milionu... | url = https://www.forum24.cz/petici-za-remigraci-podepsalo-temer-pul-milionu-lidi-evropska-komise-ji-podle-tvurcu-odmitne | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs | priezvisko = Opatrný | meno = Adam | dátum vydania = 2026-07-01}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Navarro | meno = Michel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pongrácz | meno2 = Dániel Gábor | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = How the identitarian ‘remigration’ movement rebrands extremism | url = https://euobserver.com/221339/how-the-identitarian-remigration-movement-rebrands-extremism/ | vydavateľ = EU Observer | miesto = | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en}}</ref> Iniciatívu propagovali ľudia spojení s Remigračným Summitom, ktorého sa v máji 2026 zúčastnil [[Milan Mazurek]]<ref name=":14" /><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Bývalý šéf hraničnej stráže USA prišiel do Portugalska podporiť „boj proti ničeniu európskej kultúry“|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2026-05-31|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/svet/c/byvaly-sef-hranicnej-straze-usa-prisiel-do-portugalska-podporit-boj-proti-niceniu-europskej-kultury|dátum prístupu=2026-07-18|miesto=Bratislava|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Op de ‘Remigration Summit’ in Portugal is iedereen het met elkaar eens. ‘Noem ons racisten, het maakt ons niet meer uit’ | url = https://www.demorgen.be/nieuws/op-de-remigration-summit-in-portugal-is-iedereen-het-met-elkaar-eens-noem-ons-racisten-het-maakt-ons-niet-meer-uit~bff0189a/ | vydavateľ = De Morgen | dátum prístupu = 2026-07-17 | priezvisko = van Eerten | meno = Jurriaan | jazyk = nl}}</ref> a na Slovensku napríklad Lívia Pavlíková, členka strany [[REPUBLIKA|Republika]], ktorá za hnutie kandidovala vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladík z Turkova ministerstva míří na evropskou akci neonacistů. S projevem za Česko | url = https://hlidacipes.org/mladik-z-turkova-ministerstva-miri-na-evropskou-akci-neonacistu-s-projevem-za-cesko/ | dátum vydania = 2026-07-10 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs | meno = Vojtěch | priezvisko = Berger}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=„Lívia z Kulturblogu“ bude kandidovať v eurovoľbách za stranu Republika|periodikum=Startitup|odkaz na periodikum=|url=https://www.startitup.sk/livia-z-kulturblogu-bude-kandidovat-v-eurovolbach-za-stranu-republika/|issn=|vydavateľ=Startitup|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-03|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lívia Pavlíková | url = https://hanusovedni.sk/sk/speakers/749/livia-pavlikova/ | vydavateľ = hanusovedni.sk | dátum vydania = 2026-10-13 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = }}</ref> Iniciatíva okrem iného požaduje európsky rámec pre remigráciu, ktorý podľa organizátorov zahŕňa aj osoby s [[Migrácia (sociológia)|migračným]] pôvodom vrátane tých, ktorí už získali občianstvo členského štátu [[Európska únia|EÚ]].<ref name=":12" /><ref name=":14" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|titul=Bundesverwaltungsgericht: Pläne Martin Sellners zur „Remigration“ sind verfassungswidrig|url=https://correctiv.org/aktuelles/neue-rechte/2025/10/20/bundesverwaltungsgericht-plaene-martin-sellners-zur-remigration-sind-verfassungswidrig/|periodikum=Correctiv|dátum=2025-10-20|dátum prístupu=2026-07-18|jazyk=de-DE|meno=Justus von|priezvisko=Daniels|vydavateľ=CORRECTIV – Recherchen für die Gesellschaft}}</ref> [[Nemecko|Nemecký]] spolkový správny súd v júni 2025 označil Sellnerov koncept remigrácie za odporujúci [[Ľudská dôstojnosť|ľudskej dôstojnosti]] podľa nemeckej [[Ústava|ústavy]], keďže vychádza z [[Etnikum|etnickej]] hierarchie.<ref name=":15" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigrationskonzept verfassungsfeindlich | url = https://www.nd-aktuell.de/artikel/1194982.gescheitertes-compact-verbot-remigrationskonzept-verfassungsfeindlich.html | vydavateľ = nd-aktuell.de | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = de | meno = Sebastian | priezvisko = Weiermann | dátum vydania = 2025-10-24}}</ref> Niektoré investigatívne [[Masmédium|médiá]] a organizácie monitorujúce [[extrémizmus]] tento koncept remigrácie označujú za formu etnického čistenia alebo [[Rasizmus|rasistickú]] politiku zameranú na obnovenie etnickej a kultúrnej homogénnosti [[Európa|európskych]] krajín.<ref name=":14" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Greg Bovino Was the Star at a European Remigration Conference|url=https://www.wired.com/story/greg-bovino-was-the-star-at-a-european-remigration-conference/|periodikum=Wired|dátum=2026-06-03|dátum prístupu=2026-07-17|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=David|priezvisko=Gilbert}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Second Annual European Ethnic Cleansing Conference Looks to Trump for Inspiration | url = https://globalextremism.org/post/the-second-annual-european-ethnic-cleansing-conference/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When You Hear ‘Remigration,’ Know That It Means Ethnic Cleansing | url = https://talkingpointsmemo.com/cafe/when-you-hear-remigration-know-that-it-means-ethnic-cleansing | dátum vydania = 2026-07-07 | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = en-US | meno = Christopher | priezvisko = Mathias | vydavateľ = Talking Point Memo}}</ref> Medzi prvými signatármi boli predseda strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] [[Viktor Orbán]] a člen strany Balázs Orbán, [[Rakúsko|rakúska]] [[europoslankyňa]] strany [[Slobodná strana Rakúska|FPÖ]] Petra Stegerová a politička strany Susanne Fürstová, [[Poľsko|poľský]] europoslanec strany [[Právo a spravodlivosť|PiS]] Dominik Tarczyński, predseda poslaneckého klubu [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] v [[Durínsko|Durínsku]] Björn Höcke, predseda [[Španielsko|španielskej]] strany VOX Santiago Abascal, líder [[Francúzsko|francúzskeho]] hnutia Reconquête Eric Zemmour, [[Taliansko|taliansky]] europoslanec Roberto Vannacci či predseda [[Rumunsko|rumunskej]] strany AUR George Simion.<ref name=":13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mandát pre suverénnu, slobodnú a bezpečnú Európu | url = https://www.save-europe-act.com/sk/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260718113218/https://www.save-europe-act.com/sk/ | vydavateľ = Save Europe Act | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-18 | dátum archivácie = 2026-07-18 | jazyk = }}</ref> == Súkromný život == Milan Uhrík je ženatý so Zuzanou Uhríkovou.<ref name=":19" /> Majú spolu dve deti a žijú v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ing. Milan Uhrík, PhD. | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-uhrik/ | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | vydavateľ = Republika}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.milanuhrik.sk/ Osobná stránka Milana Uhríka] * [https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/home Oficiálna stránka Milana Uhríka v Európskom parlamente] {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2019 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Uhrík, Milan}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja]] [[Kategória:Absolventi Elektrotechnickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] i8pb55plpccw7tpwmblqbvkjh01sqmo Marvel Cinematic Universe 0 602249 8356811 8327899 2026-08-16T08:56:59Z KangDobyvatel 221808 aktualizácia 8356811 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Marvel Cinematic Universe logo.png|náhľad|Logo Marvel Cinematic Universe]] '''Marvel Cinematic Universe (MCU)''' je mediálna [[Franchising|franšíza]] a fiktívny svet, kde sa odohrávajú filmy, televízne seriály a vybrané komiksy so superhrdinami komiksového vydavateľstva [[Marvel Comics]]. Celovečerné snímky sú produkované filmovým štúdiom [[Marvel Studios]]. Prvým vydaným filmom bol ''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]'' (2008), ktorým sa odštartovala fáza 1. Za ním nasledovali snímky ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' (2008), ''[[Iron Man 2]] ''(2010), ''[[Thor (film)|Thor]]'' (2011), ''[[Captain America: Prvý Avenger]] ''(2011), ktoré spoločne viedli k poslednému filmu fázy 1, ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' (2012). Druhá fáza následne začala filmom ''[[Iron Man 3]] ''(2013), pokračovala snímkami ''[[Thor: Temný svet]]'' (2013), ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' (2014), ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' (2014), ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' (2015) a uzavretá bola filmom ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' (2015). Nasleduje fáza tretia, ktorej plány štúdio Marvel odhalilo na Comic-Cone 2014. Fázu 3 započal film ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' (2016), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' (2016), ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' (2017), ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Thor: Ragnarok]]'' (2017), ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' (2018), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Ant-Man a Wasp]]'' (2018), ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' (2019), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019) a prvé 3 fázy ukončila snímka ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019). Fázu 4, započal film ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' (2021), ktorý bol nasledovaný filmami ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' (2021), ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' (2021), ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021), ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' (2022), ''[[Thor: Láska a hrom]]'' (2022) a ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]'' (2022) tento snímok zároveň uzavrel 4. fázu. Fáza 5. započala filmami ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]'' (2023), ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' (2023), ''[[Marvels]]'' (2023), ''[[Deadpool a Wolverine]]'' (2024), ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]'' (2025) a ''[[Thunderbolts*]]'' (2025) tento snímok zároveň uzavrel 5. fázu. Fáza 6. započala filmami ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' (2025), ''[[Spider-Man: Nový deň]]'' (2026), ''[[Avengers: Zrod Doctora Dooma]]'' (2026) a ''[[Avengers: Secret Wars]]'' (2027). Filmy od Marvel Cinematic Universe sa dočkali ohlasu ako zo strany kritikov, tak aj fanúšikov komiksových predlôh. Franšíza ako celok sa radí na tretie miesto v zozname filmových franšíz s najväčším ročným obratom. Okrem filmov franšíza vydala vlastné komiksy, sériu krátkych filmov [[Marvel One-Shots]] a navyše sa už vysielajú či vysielali televízne seriály, ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' (2013-2020), ''[[Agent Carter]]'' (2015-2016), ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' (2015-2018), ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' (2015-2019), ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' (2016-2018), ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' (2017-2018), ''[[The Defenders]]'' (2017), ''[[Inhumans]]'' (2017), ''[[The Punisher]]'' (2017-2019), ''[[Runaways]]'' (2017-2019), ''[[Cloak & Dagger]]'' (2018-2019), ''[[Helstrom]]'' (2020), ''[[WandaVision]]'' (2021), ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' (2021), ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' (2021-2023), ''[[Čo keby...?]]'' (2021-2024), ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' (2021), ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' (2022), ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' (2022), ''[[Ja som Groot]]'' (2022-2023), ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' (2022), ''[[Tajná invázia]]'' (2023), ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' (2024), ''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]'' (2024), ''[[Váš priateľský sused Spider-Man]]'' (od 2025), ''[[Daredevil: Znovuzrodenie]]'' (od 2025), ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' (2025), ''[[Oči Wakandy]]'' (2025), ''[[Marvel Zombíci]]'' (2025) a ''[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]]'' (2026) a špeciály ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' (2022), ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' (2022) a ''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]'' (2026). == Filmy == Celovečerné filmy, ktoré tvoria jadro sveta a franšízy MCU, sú rozdelené do tzv. fáz. {| class="wikitable" style="width:100%; text-align:center;" |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 1. fáza / Phase One: Avengers Assembled |- ! [[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]] | Iron Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} | Jon Favreau | Mark Fergus<br>Hawk Ostby<br>Art Marcum<br>Matt Holloway | Avi Arad<br>Kevin Feige | 126 minút | $ 140 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='IRON MAN' IS SUMMER'S ROCKETMAN: Soars To $201 Mil Worldwide Weekend; “It Beat Will Smith And Jesus!”|url=https://deadline.com/2008/05/wkd-prediction-iron-man-a-strongman-5675/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 586 mil.<ref name="iron man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0371746/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Neuveriteľný Hulk]]'' | The Incredible Hulk | {{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} | Louis Leterrier | Zak Penn | Avi Arad<br>Gale Anne Hurdová<br>Kevin Feige | 112 minút | $ 150 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edward Norton vs Marvel, 'Hulk' Round 2|url=https://deadline.com/2008/04/edward-norton-vs-marvel-part-2-5515/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 265 mil.<ref name="the incredible hulk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Incredible Hulk (2008)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800080/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Iron Man 2]]'' | Iron Man 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} | Jon Favreau | Justin Theroux | rowspan=4| Kevin Feige | 125 minút | $ 200 mil.<ref name="iron man 2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 2 (2010)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1228705/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> | $ 624 mil.<ref name="iron man 2"/> |- ! ''[[Thor (film)|Thor]]'' | Thor | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} | [[Kenneth Branagh]] | Ashley Edward Miller<br>Zack Stentz<br>Don Payne | 114 minút | $ 150 mil.<ref name="ThorCA" /> | $ 449 mil.<ref name="thor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0800369/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' | Captain America: The First Avenger | {{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} | Joe Johnston | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 124 minút | $ 140 mil.<ref name="ThorCA">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man’ Smaller Than ‘Thor’ & ‘Captain America’; ‘Trainwreck’ Second High For Judd Apatow – Sunday Final Update|url=https://deadline.com/2015/07/ant-man-trainwreck-amy-schumer-box-office-1201478786/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 371 mil.<ref name="captain american the first avenger">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The First Avenger (2011)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0458339/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' | The Avengers | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} | colspan=2| [[Joss Whedon]] | 143 minút | $ 220 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='The Avengers' Makes Marvel A “Good Deal” For Disney, Not A Great One: Analyst|url=https://deadline.com/2012/05/the-avengers-makes-marvel-a-good-deal-for-disney-not-a-great-one-analyst-275767/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,521 mld.<ref name="marvels the avengers">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Avengers (2012)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0848228/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 2. fáza / Phase Two |- ! ''[[Iron Man 3]]'' | Iron Man 3 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} | Shane Black | Drew Pearce<br>Shane Black | rowspan=6| Kevin Feige | 131 minút | $ 200 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013" /> | $ 1,216 mld.<ref name="iron man 3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iron Man 3 (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1300854/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Temný svet]]'' | Thor: The Dark World | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} | [[Alan Taylor]] | Christopher Yost<br>Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 112 minút | $ 170 mil.<ref name="Deadline-MostProfitableMovies2013">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2013 Most Valuable Blockbuster – How The Minions Came To Rule Hollywood |url=https://deadline.com/2014/03/despicable-me-2-2013-most-profitable-movie-universal-705554/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 645 mil.<ref name="thor the dark world">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: The Dark World (2013)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1981115/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Zimný vojak]]'' | Captain America: The Winter Soldier | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 136 minút | $ 170 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Captain America: Winter Soldier’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/captain-america-winter-soldier-profit-box-office-2014-1201390799/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 714 mil.<ref name="captain america the winter soldier">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: The Winter Soldier (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1843866/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]'' | Guardians of the Galaxy | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} | James Gunn | James Gunn<br>Nicole Perlmanová | 122 minút | $ 196 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 5 ‘Guardians Of The Galaxy’ – 2014 Most Valuable Blockbuster Movie Tournament|url=https://deadline.com/2015/03/guardians-of-the-galaxy-profit-box-office-2014-1201391217/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 773 mil.<ref name="guardians of the galaxy">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy (2014)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2015381/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]'' | Avengers: Age of Ultron | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} | colspan=2| Joss Whedon | 141 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 4 ‘Avengers: Age Of Ultron’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/avengers-age-of-ultron-profit-2015-box-office-marvel-universe-1201725562/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,405 mld.<ref name="avengers age of ultron">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Age of Ultron (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2395427/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]'' | Ant-Man | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} | Peyton Reed | Edgar Wright<br>Joe Cornish<br>Adam McKay<br>Paul Rudd | 117 minút | $ 130 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 14 ‘Ant-Man’ – 2015 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2016/03/ant-man-profit-box-office-2015-marvel-paul-rudd-1201723544/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 519 mil.<ref name="ant man">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man (2015)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt0478970/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan=9 style="background-color:#ccccff;" | 3. fáza / Phase Three |- ! ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' | Captain America: Civil War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | rowspan=3| Kevin Feige | 147 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul==No. 8 ‘Captain America: Civil War’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/captain-america-civil-war-box-office-profit-2016-1202053411/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,155 mld.<ref name="captain america civil war">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Civil War (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3498820/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' | Doctor Strange | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} | Scott Derrickson | Jon Spaihts<br>Scott Derrickson<br>C. Robert Cargill | 115 minút | $ 165 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 11 ‘Doctor Strange’ Box Office Profits – 2016 Most Valuable Movie Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2017/03/doctor-strange-box-office-profit-2016-1202050530/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 678 mil.<ref name="doctor">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange (2016)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1211837/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie 2]]'' | Guardians of the Galaxy Vol. 2 | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} | colspan=2| James Gunn | 137 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 9 ‘Guardians Of The Galaxy Vol. 2’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/guardians-of-the-galaxy-vol-2-box-office-profit-2017-1202346285/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 864 mil.<ref name="guardians2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 2 (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3896198/|dátum prístupu=2021-07-31|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' | Spider-Man: Homecoming | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} | Jon Watts | Jonathan M. Goldstein<br>John Francis Daley<br>Jon Watts<br>Christopher Ford<br>Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 133 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 7 ‘Spider-Man: Homecoming’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/spider-man-homecoming-box-office-profit-2017-1202350621/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 881 mil.<ref name="spiderman">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Homecoming (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt2250912/|dátum prístupu=2025-02-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Ragnarok]]'' | Thor: Ragnarok | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} | Taika Waititi | Eric Pearson<br>Craig Kyle<br>Christopher Yost | rowspan=3| Kevin Feige | 130 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=No. 8 ‘Thor: Ragnarok’ Box Office Profits – 2017 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2018/03/thor-ragnarok-box-office-profit-2017-1202349475/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 855 mil.<ref name="thor3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Ragnarok (2017)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3501632/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]'' | Black Panther | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} | Ryan Coogler | Joe Robert Cole<br>Ryan Coogler | 134 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther’ Goes From Tentpole To Cultural Milestone: No. 2 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/black-panther-goes-from-tentpole-to-cultural-milestone-no-2-in-2018-most-valuable-blockbuster-tournament-1202587563/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,350 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt1825683/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' | Avengers: Infinity War | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 149 minút | $ 325 mil.<ref name="Avengers3-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Infinity War’ Is King Of Marvel Universe (For Now) – No. 1 In 2018 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2019/04/avengers-infinity-war-profit-box-office-2018-1202591380/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,052 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Infinity War (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154756/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Ant-Man a Wasp]]'' | Ant-Man and the Wasp | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} | Peyton Reed | Chris McKenna<br>Erik Sommers<br>Andrew Barrer<br>Gabriel Ferrari<br>Paul Rudd | Kevin Feige<br>Stephen Broussard | 118 minút | $ 162 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Ant-Man And The Wasp’ Shrinks A Tick To $76M Opening, But Still 33% Bigger Than Original – Sunday Final|url=https://deadline.com/2018/07/ant-man-and-the-wasp-opening-box-office-overperform-marvel-1202422128/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 623 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ant-Man and the Wasp (2018)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt5095030/|dátum prístupu=2021-07-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]'' | Captain Marvel | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} | Anna Bodenová<br>Ryan Fleck | Anna Bodenová<br>Ryan Fleck<br>Geneva Robertsonová-Dworetová | rowspan=2| Kevin Feige | 124 minút | $ 175 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Captain Marvel’ Skyrockets To No. 5 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/captain-marvel-movie-profits-2019-marvel-avengers-endgame-1202916060/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,131 mld.<ref name="captainmarvel">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain Marvel (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154664/|dátum prístupu=2021-10-22|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Endgame]]'' | Avengers: Endgame | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Christopher Markus<br>Stephen McFeely | 181 minút | $ 356 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Avengers: Endgame’ Is No. 1 In Deadline’s 2019 Most Valuable Blockbuster Tournament; How Its Billion-Dollar Opening Rocked Exhibition And Generated A $900M Profit|url=https://deadline.com/2020/04/avengers-endgame-movie-profits-one-year-anniversary-of-marvel-record-box-office-1202917380/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 2,799 mld.<ref name="Avengers4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Endgame (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt4154796/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' | Spider-Man: Far From Home | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 129 minút | $ 160 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: Far From Home’ Reps Sony’s Most Profitable Movie Of 2019: No. 8 In Deadline’s Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2020/04/spider-man-far-from-home-movie-profit-2019-avengers-endgame-marvel-1202915318/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,133 mld.<ref name="spiderman2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Far From Home (2019)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6320628/|dátum prístupu=2025-02-25|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 4. fáza / Phase Four |- ! ''[[Black Widow (film)|Black Widow]]'' | Black Widow | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} | Cate Shortlandová | Eric Pearson | Kevin Feige | 134 minút | $ 200 mil.<ref name="blackwidow-budget">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Black-Widow-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 380 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Widow (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt3480822/|dátum prístupu=2021-11-05|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]'' | Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} | Destin Daniel Cretton | David Callaham<br>Destin Daniel Cretton<br>Andrew Lanham | Kevin Feige<br>Jonathan Schwartz | 132 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel’s ‘Shang Chi’ Crushed Box Office Expectations. Will That Convince Disney to Keep ‘Eternals’ in Theaters?|url=https://www.variety.com/2021/film/box-office/marvel-shang-chi-box-office-eternals-disney-plus-1235056957/|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=variety.com|jazyk=en}}</ref> | $ 432 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9376612/|dátum prístupu=2021-12-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Eternals (film)|Eternals]]'' | Eternals | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} | Chloé Zhaová | Chloé Zhaová<br>Patrick Burleigh<br>Ryan Firpo<br>Kaz Firpo | Kevin Feige<br>Nate Moore | 157 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.the-numbers.com/movie/Eternals-(2021)|dátum prístupu=2021-12-20|vydavateľ=www.the-numbers.com|jazyk=en}}</ref> | $ 402 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eternals (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9032400/|dátum prístupu=2022-01-10|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' | Spider-Man: No Way Home | {{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | 148 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Spider-Man: No Way Home’, Already In The Black From $1B WW Box Office, Could See Ultimate $600M+ Net Profit|url=https://deadline.com/2021/12/spider-man-no-way-home-profit-global-box-office-theatrical-windows-streamers-1234902097/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,921 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: No Way Home (2021)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10872600/|dátum prístupu=2025-07-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]'' | Doctor Strange in the Multiverse of Madness | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} | Sam Raimi | Michael Waldron | Kevin Feige | 126 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Doctor Strange In The Multiverse Of Madness’ Weaves Way To No. 4 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/doctor-strange-in-the-multiverse-of-madness-movie-profits-1235321384/|dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 956 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doctor Strange in the Multiverse of Madness (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9419884/|dátum prístupu=2022-09-11|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thor: Láska a hrom]]'' | Thor: Love and Thunder | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} | Taika Waititi | Taika Waititi<br>Jennifer Kaytin Robinsonová | Kevin Feige<br>Brad Winderbaum | 119 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thor: Love And Thunder’, Despite Not Swinging As Big A Hammer As ‘Ragnarok’, Still Profits As No. 9 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/thor-love-and-thunder-box-office-profits-1235317525/|dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 761 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thor: Love and Thunder (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10648342/|dátum prístupu=2022-10-07|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]'' | Black Panther: Wakanda Forever | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} | Ryan Coogler | Ryan Coogler<br>Joe Robert Cole | Kevin Feige<br>Nate Moore | 161 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Black Panther: Wakanda Forever’ Claws Way To No. 5 In Deadline’s 2022 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2023/04/black-panther-wakanda-forever-box-office-profits-1235320190/ |dátum prístupu=2023-04-08|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 859 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Black Panther: Wakanda Forever (2022)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt9114286/|dátum prístupu=2023-02-23|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 5. fáza / Phase Five |- ! ''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]'' | ''Ant-Man and the Wasp: Quantumania'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} | Peyton Reed | Jeff Loveness | Kevin Feige<br>Stephen Broussard | 124 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How Much Quantumania Cost To Make & What Box Office It Needs For Success|url=https://screenrant.com/how-much-ant-man-wasp-quantumania-cost-to-make/|dátum prístupu=2023-02-17|vydavateľ=Screenrant|jazyk=en}}</ref> | $ 476 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Ant-Man and the Wasp: Quantumania (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10954600/|dátum prístupu=2023-05-06|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Strážcovia Galaxie 3]]'' | ''Guardians of the Galaxy Vol. 3'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} | colspan="2" | James Gunn | rowspan=2| Kevin Feige | 150 minút | $ 250 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Guardians Of The Galaxy Vol. 3’: James Gunn’s Last Ride At Marvel, At No. 9, Is Disney’s Only Pic In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/04/guardians-of-the-galaxy-vol-3-profits-1235896787/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 846 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Guardians of the Galaxy Vol. 3 (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6791350/|dátum prístupu=2023-09-02|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Marvels]]'' | ''The Marvels'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|09|11|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|10|11|2023}} | Nia DaCostaová | Nia DaCostaová<br>Megan McDonnellová<br>Elissa Karasiková | 105 minút | $ 270 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Detonates Four Bombs In Deadline’s 2023 Most Valuable Blockbuster Tournament|url=https://deadline.com/2024/05/biggest-box-office-bombs-2023-lowest-grossing-movies-1235902825/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 206 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Marvels (2023)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676048/|dátum prístupu=2024-02-14|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Deadpool a Wolverine]]'' | ''Deadpool & Wolverine'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|07|2024}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|07|2024}} | Shawn Levy | Ryan Reynolds<br>Rhett Reese<br>Paul Wernick<br>Zeb Wells<br>Shawn Levy | Kevin Feige<br>Lauren Shuler Donner<br>Ryan Reynolds<br>Shawn Levy | 128 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Deadpool & Wolverine’: Disney’s First R-Rated MCU Title Claws Way To $400M Profit And No. 3 On 2024’s Most Valuable Blockbuster List|url=https://deadline.com/2025/04/deadpool-and-wolverine-movie-profits-1236379215/ |dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 1,338 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadpool & Wolverine (2024)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt6263850/|dátum prístupu=2025-01-15|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]'' | ''Captain America: Brave New World'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|13|02|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|14|02|2025}} | Julius Onah | Rob Edwards<br>Malcolm Spellman<br>Dalan Musson<br>Julius Onah<br>Peter Glanz | Kevin Feige<br>Nate Moore | 118 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Disney Calls ‘Captain America: Brave New World’ 4-Day At $100M Opening – Box Office Update|url=https://deadline.com/2025/02/box-office-captain-america-brave-new-world-1236289044/ |dátum prístupu=2025-02-17|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 415 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Captain America: Brave New World (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt14513804/|dátum prístupu=2025-04-29|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Thunderbolts*]]'' | ''Thunderbolts*'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2025}} | Jake Schreier | Eric Pearson<br>Joanna Calová | Kevin Feige | 126 minút | $ 180 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Thunderbolts*’ Looks To Create Lightning And Fire Up Summer Box Office With $175M Global Opening – Preview|url=https://deadline.com/2025/04/thunderbolts-box-office-preview-1236380290/ |dátum prístupu=2025-04-30|vydavateľ=Deadline|jazyk=en}}</ref> | $ 382 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thunderbolts* (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt20969586/|dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | 6. fáza / Phase Six |- ! ''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]'' | ''The Fantastic Four: First Steps'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|24|07|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|25|07|2025}} | Matt Shakman | Josh Friedman<br>Eric Pearson<br>Jeff Kaplan<br>Ian Springer | Kevin Feige | 114 minút | $ 200 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘Fantastic Four,’ Assemble: Director Matt Shakman on Casting Marvel’s First Family Without Auditions and ‘Corporate Pressures’ Not Being ‘My Burden to Shoulder’|url=https://variety.com/2025/film/news/fantastic-four-director-interview-matt-shakman-casting-auditions-1236461087/ |dátum prístupu=2025-07-20|vydavateľ=Variety|jazyk=en}}</ref> | $ 522 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Fantastic Four: First Steps (2025)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt10676052/|dátum prístupu=2026-01-27|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Spider-Man: Nový deň]]'' | ''Spider-Man: Brand New Day'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|07|2026}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|31|07|2026}} | Destin Daniel Cretton | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová<br>Avi Arad<br>Rachel O'Connorová | 145 minút | $ 225 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Look Out, Here Comes ‘Spider-Man: Brand New Day’: $465M WW Opening Set To Be 2nd-Biggest Ever For Sony – Box Office Preview | url = https://deadline.com/2026/07/spider-man-brand-new-day-box-office-projection-1237005824/ | dátum prístupu = 2026-07-29 | vydavateľ = Deadline | jazyk = en}}</ref> | $ 1,753 mld.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spider-Man: Brand New Day (2026)|url=https://www.boxofficemojo.com/title/tt22084616/|dátum prístupu=2026-08-16|vydavateľ=www.boxofficemojo.com|jazyk=en}}</ref> |- ! ''[[Avengers: Zrod Doctora Dooma]]'' | ''Avengers: Doomsday'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|12|2026}}<ref name="Avengers5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: The Kang Dynasty|url=https://www.ufd.sk/filmy/avengersthekangdynasty|dátum prístupu=2025-03-09|vydavateľ=www.ufd.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20250415224503/https://www.ufd.sk/filmy/avengersthekangdynasty|dátum archivácie=2025-04-15}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|18|12|2026}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Michael Waldron<br>Stephen McFeely<br>Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Anthony Russo<br>Joe Russo | 165 minút | | |- ! ''TBA'' | ''[[Avengers: Secret Wars]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|12|2027}}<ref name="Avengers6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Avengers: Secret Wars|url=https://www.ufd.sk/filmy/avengerssecretwars|dátum prístupu=2025-03-09|vydavateľ=www.ufd.sk}}</ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2027}} | Anthony Russo<br>Joe Russo | Michael Waldron<br>Stephen McFeely | Kevin Feige<br>Anthony Russo<br>Joe Russo | | | |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | Ďalšie filmy |- ! ''TBA'' | ''X-Men'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2028}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2028}} | Jake Schreier | Michael Lesslie<br>Joanna Calová<br>Lee Sung Jin | rowspan=2| Kevin Feige | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Ghost Rider (film, 2028)|Ghost Rider]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} 2028<br>{{minivlajka|USA}} 2028 | Shawn Levy | Jonathan Tropper | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Black Panther III]]'' | {{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|12|2028}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|15|12|2028}} | colspan="2" | Ryan Coogler | Kevin Feige<br>Nate Moore | | | |- ! ''TBA'' | ''[[Armor Wars]]'' | | | Yassir Lester | rowspan=2| Kevin Feige | | | |- ! ''TBA'' | ''Blade'' | | | Eric Pearson | | | |- ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Kinopremiéra ! Réžia ! Scenár ! Producent ! Dĺžka ! Rozpočet ! Zárobok |} == Televízne seriály == Dej niektorých televíznych seriálov je čiastočne prepojený s celovečernými filmami, väčšinou sa však zaoberajú samostatnými témami. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" | Slovenský názov ! rowspan="2" | Pôvodný názov ! rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Showrunner ! rowspan="2" | Autor ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[American Broadcasting Company|ABC]] |- | rowspan="7" | ''[[Agenti S.H.I.E.L.D.]]'' | rowspan="7" | ''Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.'' | 1 | 22 | {{dts|24|09|2013}} | {{dts|13|05|2014}} | rowspan="7" | Jed Whedon<br>Maurissa Tancharoenová<br>Jeffrey Bell<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Littleton|meno=Cynthia|titul=ABC orders Marvel ‘S.H.I.E.L.D’ pilot|periodikum=Variety|dátum=2012-08-29|url=http://variety.com/2012/tv/news/abc-orders-marvel-s-h-i-e-l-d-pilot-1118058399/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Showrunners Maurissa Tancharoen and Jed Whedon Talk MARVEL’S AGENTS OF S.H.I.E.L.D., Their Two-Year Plan, Easter Eggs, and More|periodikum=Collider|dátum=2013-11-20|url=http://collider.com/maurissa-tancharoen-jed-whedon-agents-of-shield-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="7" | [[Joss Whedon]]<br>Jed Whedon<br>Maurissa Tancharoenová<ref>{{Citácia periodika|titul=Jed Whedon Makes Directorial Debut with Agents of SHIELD|periodikum=CBR|dátum=2017-02-15|url=http://www.cbr.com/jed-whedon-directorial-debut-agents-of-shield/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="10" |vydané |- | 2 | 22 | {{dts|23|09|2014}} | {{dts|12|05|2015}} |- | 3 | 22 | {{dts|29|09|2015}} | {{dts|17|05|2016}} |- | 4 | 22 | {{dts|20|09|2016}} | {{dts|16|05|2017}} |- | 5 | 22 | {{dts|01|12|2017}} | {{dts|18|05|2018}} |- | 6 | 13 | {{dts|10|05|2019}} | {{dts|02|08|2019}} |- | 7 | 13 | {{dts|27|05|2020}} | {{dts|12|08|2020}} |- | rowspan="3" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Agent Carter|Marvel's Agent Carter]]'' | 1 | 8 |{{dts|06|01|2015}} |{{dts|24|02|2015}} | rowspan="2" | Tara Buttersová<br>Michele Fazekasová<br>Chris Dingess<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Agent Carter’: Hayley Atwell reprises capable 1940s spy for Marvel TV show|periodikum=Hero Complex - movies, comics, pop culture - Los Angeles Times|dátum=2015-01-02|url=http://herocomplex.latimes.com/tv/agent-carter-hayley-atwell-reprises-capable-1940s-spy-for-marvel-tv-show/#/0|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Christopher Markus<br>Stephen McFeely<ref>{{Citácia periodika|titul=Exclusive: AGENT CARTER Co-Creator Christopher Markus on Peggy’s Past, Present, and Future {{!}} Nerdist|periodikum=Nerdist|dátum=2015-02-26|url=http://nerdist.com/exclusive-agent-carter-co-creator-christopher-markus-on-peggys-past-present-and-future/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20170219132215/http://nerdist.com/exclusive-agent-carter-co-creator-christopher-markus-on-peggys-past-present-and-future/|dátum archivácie=2017-02-19}}</ref> |- | 2 | 10 | {{dts|19|01|2016}} | {{dts|01|03|2016}} |- | ''[[Inhumans|Marvel's Inhumans]]'' | 1 | 8 | {{dts|29|09|2017}} | {{dts|10|11|2017}} | colspan="2" | Scott Buck<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Andreeva|meno=Nellie|titul=‘Marvel’s Inhumans’: ‘Hell On Wheels’ Anson Mount To Star As Black Bolt In ABC Series|periodikum=Deadline|dátum=2017-02-28|url=http://deadline.com/2017/02/marvels-inhumans-anson-mount-black-bolt-casting-abc-1202027526/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Netflix|Netflixu]] |- | rowspan="3" | ''[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Daredevil'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|10|04|2015}} | [[Steven S. DeKnight]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Steven S. DeKnight Joins 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/22578/steven_s_deknight_joins_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="3" | Drew Goddard<ref>{{Citácia periodika|titul=‘Daredevil’: Drew Goddard Says He’s Involved in Season 2|periodikum=Collider|dátum=2015-09-14|url=http://collider.com/daredevil-season-2-drew-goddard-says-hes-involved-talks-marvel-movies/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="13" |vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|03|2016}} | Doug Petrie<br>Marco Ramirez<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Netflix Orders a Second Season of 'Marvel's Daredevil'|url=https://news.marvel.com/tv/24478/netflix_orders_a_second_season_of_marvels_daredevil/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|19|10|2018}} | Erik Oleson |- | rowspan="3" | ''[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]]'' | rowspan="3" | ''Marvel's Jessica Jones'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|20|11|2015}} | rowspan="2" | Melissa Rosenbergová<ref>{{Citácia periodika|titul=Melissa Rosenberg to Oversee Marvel's Jessica Jones Series for Netflix|periodikum=The Hollywood Reporter|url=http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/melissa-rosenberg-oversee-marvels-jessica-655571|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> | rowspan="3" | Melissa Rosenbergová<ref>{{Citácia periodika|titul=Melissa Rosenberg to Oversee Marvel's Jessica Jones Series for Netflix|periodikum=The Hollywood Reporter|url=http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/melissa-rosenberg-oversee-marvels-jessica-655571|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|08|03|2018}} |- | 3 | 13 | colspan="2" | {{dts|14|06|2019}} | Melissa Rosenbergová<br>Scott Reynolds |- | rowspan="2" | ''[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Luke Cage'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|30|09|2016}} | colspan="2" rowspan="2" | Cheo Hodari Coker<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spangler|meno=Todd|titul=Netflix, Marvel Pick ‘Luke Cage’ Showrunner, Cheo Hodari Coker|periodikum=Variety|dátum=2015-03-31|url=https://variety.com/2015/digital/news/netflix-marvel-pick-luke-cage-showrunner-cheo-hodari-coker-1201463456/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|22|06|2018}} |- | rowspan="2" | ''[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's Iron Fist'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|03|2017}} | Scott Buck<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Scott Buck to Showrun the Netflix Original Series 'Marvel's Iron Fist'|url=https://news.marvel.com/tv/25516/scott_buck_to_showrun_the_netflix_original_series_marvels_iron_fist/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="2" | Scott Buck<ref name=":17" /> |- | 2 | 10 | colspan="2" | {{dts|07|09|2018}} | Raven Metzner<ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Otterson|meno=Joe|titul=‘Iron Fist’ Renewed for Season 2 at Netflix, Taps New Showrunner|periodikum=Variety|dátum=2017-07-22|url=http://variety.com/2017/tv/news/iron-fist-renewed-season-2-netflix-1202503174/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | ''[[The Defenders]]'' | ''Marvel's The Defenders'' | 1 | 8 | colspan="2" | {{dts|18|08|2017}} | colspan="2" | Marco Ramirez<ref>{{Citácia periodika|titul='The Defenders' EP Talks Juggling Four Heroes — and the 'Crisis' That Unites Them|periodikum=EW.com|dátum=2017-01-13|url=http://ew.com/tv/2017/01/13/defenders-marco-ramirez-interview/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> |- | rowspan="2" | ''[[The Punisher]]'' | rowspan="2" | ''Marvel's The Punisher'' | 1 | 13 | colspan="2" | {{dts|17|11|2017}} | rowspan="2" colspan="2" | Steve Lightfoot<ref>{{Citácia periodika|titul='Marvel's The Punisher' spin-off ordered by Netflix, Jon Bernthal to star|periodikum=EW.com|dátum=2016-04-29|url=http://ew.com/article/2016/04/29/punisher-marvel-netflix/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180620020932/http://www.ew.com/article/2016/04/29/punisher-marvel-netflix|dátum archivácie=2018-06-20}}</ref> |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|18|01|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Hulu]] |- | rowspan="4" style="text-align: center" |– | rowspan="3" | ''[[Runaways|Marvel's Runaways]]'' | 1 | 10 | {{dts|21|11|2017}} | {{dts|09|01|2018}} | rowspan="3" colspan="2" | Josh Schwartz<br>Stephanie Savage<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Marvel's Runaways Will Be The O.C. Of The MCU|url=http://comicbook.com/marvel/2017/07/30/marvels-runaways-hulu-marvel-cinematic-universe/|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=Marvel}}</ref> | rowspan="4" | vydané |- | 2 | 13 | colspan="2" | {{dts|21|12|2018}} |- | 3 | 10 | colspan="2" | {{dts|13|12|2019}} |- |''[[Helstrom|Marvel's Helstrom]]'' | 1 | 10 | colspan="2" | {{dts|16|10|2020}} | colspan="2" | Paul Zbyszewski |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Freeform|Freeformu]] |- | rowspan="2" style="text-align: center" |– | rowspan="2" | ''[[Cloak & Dagger|Marvel's Cloak & Dagger]]'' | 1 | 10 | {{dts|07|06|2018}} | {{dts|02|08|2018}} | rowspan="2" colspan="2" | Joe Pokaski<ref name="CaD-sr2">http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/freeforms-fraught-year-inside-rebranded-networks-chase-millennials-a-hit-show-945184</ref> | rowspan="2" |vydané |- | 2 | 10 | {{dts|04|04|2019}} | {{dts|30|05|2019}} |- ! colspan="9" style="background-color:#ccccff;" | seriály [[Disney+]] |- | style="text-align: center" | ''[[WandaVision]]'' | ''WandaVision'' | 1 | 9 | {{dts|15|01|2021}} | {{dts|05|03|2021}} | colspan="2" | Jac Schaefferová | rowspan="17" | vydané |- | style="text-align: center" | ''[[Falcon a Zimný vojak]]'' | ''The Falcon and the Winter Soldier'' | 1 | 6 | {{dts|19|03|2021}} | {{dts|23|04|2021}} | colspan="2" | Malcolm Spellman |- | rowspan="2" style="text-align: center" | ''[[Loki (seriál)|Loki]]'' | rowspan="2" | ''Loki'' | 1 | 6 | {{dts|09|06|2021}} | {{dts|14|07|2021}} | colspan="2" | Michael Waldron |- | 2 | 6 | {{dts|05|10|2023}} | {{dts|09|11|2023}} | colspan="2" | Eric Martin |- | rowspan="3" | ''[[Čo keby...?]]'' | rowspan="3" | ''What If...?'' | 1 | 9 | {{dts|11|08|2021}} | {{dts|06|10|2021}} | rowspan="2" colspan="2" | A. C. Bradleyová |- | 2 | 9 | {{dts|22|12|2023}} | {{dts|30|12|2023}} |- | 3 | 8 | {{dts|22|12|2024}} | {{dts|29|12|2024}} | colspan="2" | Matthew Chauncey |- | style="text-align: center" | ''[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]]'' | ''Hawkeye'' | 1 | 6 | {{dts|24|11|2021}} | {{dts|22|12|2021}} | colspan="2" | Jonathan Igla |- | ''[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]]'' | ''Moon Knight'' | 1 | 6 | {{dts|30|03|2022}} | {{dts|04|05|2022}} | colspan="2" | Jeremy Slater |- | ''[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]]'' | ''Ms. Marvel'' | 1 | 6 | {{dts|08|06|2022}} | {{dts|13|07|2022}} | colspan="2" | Bisha K. Aliová |- | rowspan="2" style="text-align: center" | ''[[Ja som Groot]]'' | rowspan="2" | ''I Am Groot'' | 1 | 5 | colspan="2" | {{dts|10|08|2022}} | colspan="2" rowspan="2" | Kirsten Leporeová |- | 2 | 5 | colspan="2" | {{dts|06|09|2023}} |- | ''[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]]'' | ''She-Hulk: Attorney at Law'' | 1 | 9 | {{dts|18|08|2022}} | {{dts|13|10|2022}} | colspan="2" | Jessica Gaová |- | ''[[Tajná invázia]]'' | ''Secret Invasion'' | 1 | 6 | {{dts|21|06|2023}} | {{dts|26|07|2023}} | colspan="2" | Kyle Bradstreet |- | ''[[Echo (seriál)|Echo]]'' | ''Echo'' | 1 | 5 | colspan="2" | {{dts|09|01|2024}} | colspan="2" | Marion Dayreová<br>Amy Rardinová |- | ''[[Za všetkým hľadaj Agátu]]'' | ''Agatha All Along'' | 1 | 9 | {{dts|18|09|2024}} | {{dts|30|10|2024}} | colspan="2" | Jac Schaefferová |- | rowspan="3" | ''[[Váš priateľský sused Spider-Man]]'' | rowspan="3" | ''Your Friendly Neighborhood Spider-Man'' | 1 | 10 | {{dts|29|01|2025}} | {{dts|19|02|2025}} | rowspan="3" colspan="2" | Jeff Trammel |- | 2 | | január 2027 | | produkcia |- | 3 | | | | vo vývoji |- | rowspan="3" | ''[[Daredevil: Znovuzrodenie]]'' | rowspan="3" | ''Daredevil: Born Again'' | 1 | 9 | {{dts|04|03|2025}} | {{dts|15|04|2025}} | rowspan="3" colspan="2" | Dario Scardapane | rowspan="2" | vydané |- | 2 | 8 | {{dts|24|03|2026}} | {{dts|05|05|2026}} |- | 3 | 8 | marec 2027 | | vo vývoji |- | ''[[Ironheart (seriál)|Ironheart]]'' | ''Ironheart'' | 1 | 6 | {{dts|24|06|2025}} | {{dts|01|07|2025}} | colspan="2" | Chinaka Hodgeová | rowspan="3" | vydané |- | ''[[Oči Wakandy]]'' | ''Eyes of Wakanda'' | 1 | 4 | colspan="2" | {{dts|01|08|2025}} | colspan="2" | Todd Harris |- | rowspan="2" | ''[[Marvel Zombíci]]'' | rowspan="2" | ''Marvel Zombies'' | 1 | 4 | colspan="2" | {{dts|24|09|2025}} | colspan="2" | Bryan Andrews |- | 2 | | | | | | vo vývoji |- | ''[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]]'' | ''Wonder Man'' | 1 | 8 | colspan="2" | {{dts|27|01|2026}} | colspan="2" | Andrew Guest | vydané |- | style="text-align: center" |– | ''[[VisionQuest]]'' | 1 | 8 | {{dts|14|10|2026}} | | colspan="2" | Terry Matalas | post-produkcia |} == Špeciály == {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! Réžia ! Scenár ! Stav |- | ''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' | ''Werewolf by Night'' | {{dts|07|11|2022}} | Michael Giacchino | Heather Quinnová<br>Peter Cameron | rowspan="3" | vydané |- | ''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' | ''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' | {{dts|25|11|2022}} | colspan="2" | James Gunn |- | ''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]'' | ''The Punisher: One Last Kill'' | {{dts|12|05|2026}} | Reinaldo Marcus Green | Jon Bernthal<br>Reinaldo Marcus Green |} == Krátke filmy == Krátke filmy v rámci série Marvel One-Shots boli vydané ako bonusy na BD edíciách celovečerných filmov. Dejovo s nimi súvisia a ukazujú drobné epizódy zo života niektorých postáv z týchto snímok. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! Réžia ! Scenár ! Produkcia ! Vydané s filmom |- | rowspan="9" style="text-align: center" |– | ''The Consultant'' | {{dts|13|09|2011}} | rowspan="2" | Leythum<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Not Brand Echh: Brand Conscious|url=http://marvel.com/news/movies/2011/8/2/16398/marvel_one-shots_expanding_the_cinematic_universe|dátum prístupu=2017-08-25|vydavateľ=News {{!}} Marvel.com|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="4" | Eric Pearson<ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=FIRST LOOK: Marvel's top-secret 'Avengers' short film 'Item 47'|periodikum=EW.com|dátum=2012-07-03|url=http://ew.com/article/2012/07/03/first-look-item-47/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20190522132042/https://ew.com/article/2012/07/03/first-look-item-47/|dátum archivácie=2019-05-22}}</ref><ref name=":23">{{Citácia periodika|titul=SDCC: Marvel Debuts Atwell's "Agent Carter One-Shot"|periodikum=CBR|dátum=2013-07-22|url=http://www.cbr.com/sdcc-marvel-debuts-atwells-agent-carter-one-shot/|dátum prístupu=2017-08-25|jazyk=en-US}}</ref> | rowspan="8" | Kevin Feige | ''[[Thor (film)|Thor]]'' |- | ''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' | {{dts|25|10|2011}} | ''[[Captain America: Prvý Avenger]]'' |- | ''Item 47'' | {{dts|25|09|2012}} | rowspan="2" | Louis D’Esposito<ref name=":22" /><ref name=":23" /> | ''[[Avengers: Pomstitelia]]'' |- | ''Agent Carter'' | digitálne: {{dts|03|09|2013}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|24|09|2013}} | ''[[Iron Man 3]]'' |- | ''All Hail the King'' | digitálne: {{dts|04|02|2014}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|25|02|2014}}  | colspan="2" | Drew Pearce<ref name="EW">http://ew.com/article/2014/01/09/marvel-one-shot-ben-kingsley-mandarin-all-hail-the-king/</ref> | ''[[Thor: Temný svet]]'' |- | ''Team Thor'' | digitálne: {{dts|28|08|2016}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|13|09|2016}}  | colspan="2" rowspan="3" | Taika Waititi | ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' |- | ''Team Thor: Part 2'' | digitálne: {{dts|14|02|2017}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|28|02|2017}}  | ''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]'' |- | ''Team Darryl'' | digitálne: {{dts|20|02|2018}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|06|03|2018}}  | ''[[Thor: Ragnarok]]'' |- | ''Peter's To-Do List'' | digitálne: {{dts|17|09|2019}}<br>na fyzickom médiu: {{dts|01|10|2019}}  | Jon Watts | Chris McKenna<br>Erik Sommers | Kevin Feige<br>Amy Pascalová | ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' |} == Web seriály == Doplnkové seriály vydávané prostredníctvom streamovacej služby [[YouTube]]. {| class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin-bottom: 10px;" ! rowspan="2" |Pôvodný názov ! rowspan="2" |Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" |Premiéra<br />{{minivlajka|USA}} ! rowspan="2" | Stav |- ! Prvá časť ! Posledná časť |- | rowspan="2" style="text-align:left" | ''[[WHIH Newsfront]]''<ref group="p.">''WHIH Newsfront'' je fiktívna spravodajská relácia zasadená do fiktívneho sveta MCU, ktorá bola využitá ako [[Vírusový marketing|virálna marketingová]] kampaň pre niektoré celovečerné filmy MCU. V niektorých filmoch a seriáloch MCU je fiktívna spravodajská televízna stanica WHIH World News predstavená ako kanál, ktorý informuje ľudí o veľkých udalostiach, ktoré sa v rámci fiktívneho sveta udiali. </ref> | 1 | 5 |{{dts|02|07|2015}} |{{dts|16|07|2015}} | rowspan="3" | vydané |- | 2 | 5 |{{dts|22|04|2016}} |{{dts|03|05|2016}} |- | style="text-align:left" |''[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot|Marvel's Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]]'' | 1 | 6 | colspan="2" |{{dts|13|12|2016}} |} == Chronologické zoradenie == Chronologické poradie všetkých '''filmov''', seriálov a ''krátkych filmov'' podľa toho v akom období sa odohrávajú. {| class="wikitable sortable static-row-numbers" style="width:100%;" ! Poradie ! Slovenský názov ! Pôvodný názov ! style="width: 180px;" | Premiéra ! Obdobie v príbehu |- !1 |[[Oči Wakandy]] |Eyes of Wakanda |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2025}} |1260 pred Kr. až 1896 |- !2 |'''[[Captain America: Prvý Avenger]]''' |'''Captain America: The First Avenger''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|07|2011}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|08|2011}} |marec 1942 až marec 1945 |- !3 |''Agent Carter'' |''Agent Carter'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2013}} |marec 1946 |- !4 |[[Agent Carter]] (1. séria) |Agent Carter (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|06|01|2015}} |apríl až máj 1946 |- !5 |[[Agent Carter]] (2. séria) |Agent Carter (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|01|2016}} |júl 1947 |- !6 |'''[[Captain Marvel (film)|Captain Marvel]]''' |'''Captain Marvel''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|03|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2019}} |jún 1995 |- !7 |'''[[Iron Man (film z roku 2008)|Iron Man]]''' |'''Iron Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2008}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2008}} |január až máj 2008 |- !8 |'''[[Iron Man 2]]''' |'''Iron Man 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|29|04|2010}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|05|2010}} |apríl až máj 2010 |- !9 |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor’s Hammer'' |''A Funny Thing Happened on the Way to Thor's Hammer'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|10|2011}} |máj 2010 |- !10 |'''[[Thor (film)|Thor]]''' |'''Thor''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2011}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2011}} |máj 2010 |- !11 |'''[[Neuveriteľný Hulk]]''' |'''The Incredible Hulk''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|06|2008}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|07|2008}} |apríl až júl 2010 |- !12 |''The Consultant'' |''The Consultant'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|09|2011}} |júl 2010 |- !13 |'''[[Avengers: Pomstitelia]]''' |'''The Avengers''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|05|2012}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|05|2012}} |máj 2012 |- !14 |''Item 47'' |''Item 47'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|25|09|2012}} |máj 2012 |- !15 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 1-7) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 1-7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |september až november 2013 |- !16 |'''[[Thor: Temný svet]]''' |'''Thor: The Dark World''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|11|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|11|2013}} |november 2013 |- !17 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 8-12) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 8-12) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |november až december 2013 |- !18 |'''[[Iron Man 3]]''' |'''Iron Man 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|05|2013}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|05|2013}} |december 2013 až január 2014 |- !19 |''All Hail the King'' |''All Hail the King'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|02|2014}} |2014 |- !20 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 13-16) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 13-16) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |marec až apríl 2014 |- !21 |'''[[Captain America: Zimný vojak]]''' |'''Captain America: The Winter Soldier''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|04|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2014}} |marec až apríl 2014 |- !22 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (1. séria, epizódy 17-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 1, episodes 17-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2013}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|04|2014}} |apríl 2014 |- !23 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 1-2) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 1-2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |2014 |- !24 |'''[[Strážcovia Galaxie (film)|Strážcovia Galaxie]]''' |'''Guardians of the Galaxy''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|31|07|2014}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|08|2014}} |2014 |- !25 |[[Ja som Groot]] (1. séria, epizóda 1) |I Am Groot (season 1, episode 1) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|10|08|2022}} |2014 |- !26 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizóda 3) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episode 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |2014 |- !27 |'''[[Strážcovia Galaxie 2]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 2''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2017}} |2014 |- !28 |[[Ja som Groot]] (1. séria, epizóda 2-5) |I Am Groot (season 1, episodes 2-5) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|10|08|2022}} |2014 |- !29 |[[Ja som Groot]] (2. séria) |I Am Groot (season 2) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|06|09|2023}} |2014 |- !30 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (1. séria) |Daredevil (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|04|2015}} |2014 |- !31 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (1. séria) |Jessica Jones (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|20|11|2015}} |január až marec 2015 |- !32 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 4-19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 4-19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |marec až apríl 2015 |- !33 |'''[[Avengers 2: Vek Ultrona]]''' |'''Avengers: Age of Ultron''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|04|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|01|05|2015}} |apríl 2015 |- !34 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (2. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 2, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|23|09|2014}} |apríl 2015 |- !35 |[[WHIH Newsfront]] (1. séria) |WHIH Newsfront (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|02|07|2015}} |júl 2015 |- !36 |'''[[Ant-Man (film)|Ant-Man]]''' |'''Ant-Man''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|07|2015}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|07|2015}} |august 2015 |- !37 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 1-3) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 1-3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |október 2015 |- !38 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 1-4) |Luke Cage (season 1, episodes 1-4) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |október 2015 |- !39 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (2. séria) |Daredevil (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|03|2016}} |október až november 2015 |- !40 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 5-6) |Luke Cage (season 1, episodes 5-6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |november 2015 |- !41 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 4-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 4-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |november 2015 |- !42 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (1. séria, epizódy 7-13) |Luke Cage (season 1, episodes 7-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|09|2016}} |november až december 2015 |- !43 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 9-10) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 9-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |december 2015 |- !44 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (1. séria) |Iron Fist (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|03|2017}} |február až marec 2016 |- !45 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 11-18) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 11-18) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |marec až apríl 2016 |- !46 |[[WHIH Newsfront]] (2. séria) |WHIH Newsfront (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|04|2016}} |apríl až máj 2016 |- !47 |[[The Defenders]] |The Defenders |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2017}} |máj 2016 |- !48 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizóda 19) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episode 19) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |jún 2016 |- !49 |'''[[Captain America: Občianska vojna]]''' |'''Captain America: Civil War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2016}} |máj až jún 2016 |- !50 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (3. séria, epizódy 20-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 3, episodes 20-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2015}} |jún 2016 |- !51 |'''[[Black Widow (film)|Black Widow]]''' |'''Black Widow''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|08|07|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|09|07|2021}} |jún 2016 |- !52 |'''[[Čierny panter (film)|Čierny panter]]''' |'''Black Panther''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|02|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|16|02|2018}} |jún 2016 |- !53 |[[Inhumans]] |Inhumans |{{minivlajka|USA}} {{dts|29|09|2017}} |2016 |- !54 |'''[[Spider-Man: Návrat domov]]''' |'''Spider-Man: Homecoming''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|07|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|07|07|2017}} |september 2016 |- !55 |[[The Punisher]] (1. séria) |The Punisher (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|11|2017}} |november až december 2016 |- !56 |'''[[Doktor Strange (film)|Doctor Strange]]''' |'''Doctor Strange''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|11|2016}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|04|11|2016}} |február 2016 až február 2017 |- !57 |[[Cloak & Dagger]] (1. séria) |Cloak & Dagger (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|06|2018}} |február až marec 2017 |- !58 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 1-8) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 1-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !59 |[[Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot]] |Agents of S.H.I.E.L.D.: Slingshot |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2016}} |apríl 2017 |- !60 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 9-12) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 9-12) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |apríl 2017 |- !61 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (2. séria) |Jessica Jones (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|03|2018}} |apríl až máj 2017 |- !62 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (4. séria, epizódy 13-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 4, episodes 13-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2016}} |máj 2017 |- !63 |[[Luke Cage (seriál)|Luke Cage]] (2. séria) |Luke Cage (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|06|2018}} |august až september 2017 |- !64 |[[Iron Fist (seriál)|Iron Fist]] (2. séria) |Iron Fist (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|07|09|2018}} |október 2017 |- !65 |[[Daredevil (televízny seriál)|Daredevil]] (3. séria) |Daredevil (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|10|2018}} |október 2017 |- !66 |[[Runaways]] (1. séria) |Runaways (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|11|2017}} |október 2017 |- !67 |[[Runaways]] (2. séria, epizóda 1) |Runaways (season 2, episode 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|12|2018}} |október 2017 |- !68 |[[Cloak & Dagger]] (2. séria) |Cloak & Dagger (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|04|2019}} |október až november 2017 |- !69 |[[Runaways]] (2. séria, epizódy 2-10) |Runaways (season 2, episodes 2-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|21|12|2018}} |november 2017 |- !70 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 1-4) |Runaways (season 3, episodes 1-4) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |november 2017 |- !71 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 1-10) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 1-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |Putovanie v čase (2091) |- !72 |'''[[Thor: Ragnarok]]''' |'''Thor: Ragnarok''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|11|2017}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|11|2017}} |november 2017 |- !73 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 11-13) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 11-13) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |december 2017 |- !74 |[[The Punisher]] (2. séria) |The Punisher (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|01|2019}} |2018 |- !75 |[[Jessica Jones (seriál)|Jessica Jones]] (3. séria) |Jessica Jones (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|14|06|2019}} |2018 |- !76 |'''[[Ant-Man a Wasp]]''' |'''Ant-Man and the Wasp''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|07|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|07|2018}} |apríl až máj 2018 |- !77 |[[Runaways]] (3. séria, epizódy 5-10) |Runaways (season 3, episodes 5-10) |{{minivlajka|USA}} {{dts|13|12|2019}} |máj 2018 |- !78 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (5. séria, epizódy 14-22) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 5, episodes 14-22) |{{minivlajka|USA}} {{dts|01|12|2017}} |máj 2018 |- !79 |'''[[Avengers: Nekonečná vojna]]''' |'''Avengers: Infinity War''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|26|04|2018}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|27|04|2018}} |máj 2018 |- !80 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (6. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|10|05|2019}} |január 2019 |- !81 |[[Agenti S.H.I.E.L.D.]] (7. séria) |Agents of S.H.I.E.L.D. (season 7) |{{minivlajka|USA}} {{dts|27|05|2020}} |Putovanie v čase (1931-1983) potom január 2019 až 2020 |- !82 |[[Helstrom]] |Helstrom |{{minivlajka|USA}} {{dts|16|10|2020}} |október až november 2020 |- !83 |'''[[Avengers: Endgame]]''' |'''Avengers: Endgame''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|04|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|04|2019}} |október 2023 |- !84 |[[Loki (seriál)|Loki]] (1. séria) |Loki (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|09|06|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Odohráva sa vo veľmi veľa časových obdobiach a aj v budúcnosti |- !85 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizódy 1-5) |What If...? (season 1, episodes 1-5) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !86 |[[Marvel Zombíci]] (1. séria) |Marvel Zombies (season 1) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|24|09|2025}} | |- !87 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizódy 6-8) |What If...? (season 1, episodes 6-8) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !88 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizóda 4) |What If...? (season 2, episode 4) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !89 |[[Čo keby...?]] (1. séria, epizóda 9) |What If...? (season 1, episode 9) |{{minivlajka|USA}} {{dts|11|08|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |Po otvorení mnohovesmíra v Loki (1. séria) |- !90 |[[WandaVision]] |WandaVision |{{minivlajka|USA}} {{dts|15|01|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |november 2023 |- !91 |'''[[Shang-Chi: Legenda o desiatich prsteňoch]]''' |'''Shang-Chi and the Legend of the Ten Rings''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|02|09|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|03|09|2021}} |marec až apríl 2024 |- !92 |[[Falcon a Zimný vojak]] |The Falcon and the Winter Soldier |{{minivlajka|USA}} {{dts|19|03|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |apríl 2024 |- !93 |''Peter's To-Do List'' |''Peter's To-Do List'' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|09|2019}} |jún 2024 |- !94 |'''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]''' |'''Spider-Man: Far From Home''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|03|07|2019}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|07|2019}} |jún až júl 2024 |- !95 |'''[[Eternals (film)|Eternals]]''' |'''Eternals''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|11|2021}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|11|2021}} |október 2024 |- !96 |'''[[Spider-Man: Bez domova]]''' |'''Spider-Man: No Way Home''' |{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|20|01|2022}} |júl až december 2024 |- !97 |'''[[Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva]]''' |'''Doctor Strange in the Multiverse of Madness''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|05|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|06|05|2022}} |november až december 2024 |- !98 |[[Hawkeye (seriál)|Hawkeye]] |Hawkeye |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|11|2021}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |december 2024 |- !99 |[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]] (epizódy 1-3) |She-Hulk: Attorney at Law (episodes 1-3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2022}} |2025 |- !100 |[[Moon Knight (seriál)|Moon Knight]] |Moon Knight |{{minivlajka|USA}} {{dts|30|03|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |apríl až máj 2025 |- !101 |'''[[Čierny Panter: Navždy Wakanda]]''' |'''Black Panther: Wakanda Forever''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|11|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|11|11|2022}} |máj 2025 |- !102 |[[Echo (seriál)|Echo]] |Echo |{{minivlajka|USA}} {{dts|09|01|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|10|01|2024}} |máj 2025 |- !103 |[[She-Hulk: Neuveriteľná právnička]] (epizódy 4-9) |She-Hulk: Attorney at Law (episodes 4-9) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|18|08|2022}} |jún až september 2025 |- !104 |[[Ms. Marvel (seriál)|Ms. Marvel]] |Ms. Marvel |{{minivlajka|USA}} {{dts|08|06|2022}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|06|2022}} |september 2025 |- !105 |[[Ironheart (seriál)|Ironheart]] (epizódy 1-2) |Ironheart (episodes 1-2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|06|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|06|2025}} |september 2025 |- !106 |'''[[Thor: Láska a hrom]]''' |'''Thor: Love and Thunder''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|07|07|2022}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|08|07|2022}} |október 2025 |- !107 |[[Ironheart (seriál)|Ironheart]] (epizódy 3-6) |Ironheart (episodes 3-6) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|06|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|06|2025}} |október 2025 |- !108 |''[[Vlkolak – Nočný lovec]]'' |''Werewolf by Night'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|07|10|2022}} |október až november 2025 |- !109 |''[[Strážcovia Galaxie: Sviatočný špeciál]]'' |''The Guardians of the Galaxy Holiday Special'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|25|11|2022}} |december 2025 |- !110 |'''[[Ant-Man a Wasp: Quantumania]]''' |'''Ant-Man and the Wasp: Quantumania''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|02|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|02|2023}} |júl 2026 |- !111 |'''[[Strážcovia Galaxie 3]]''' |'''Guardians of the Galaxy Vol. 3''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2023}} |2026 |- !112 |[[Tajná invázia]] |Secret Invasion |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|21|06|2023}} |október až november 2026 |- !113 |'''[[Marvels]]''' |'''The Marvels''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|09|11|2023}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|10|11|2023}} |november 2026 |- !114 |[[Loki (seriál)|Loki]] (2. séria) |Loki (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|05|10|2023}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|06|10|2023}} |Odohráva sa vo veľmi veľa časových obdobiach a aj v budúcnosti |- !115 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizódy 1-3) |What If...? (season 2, episodes 1-3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} | |- !116 |[[Čo keby...?]] (2. séria, epizódy 5-9) |What If...? (season 2, episodes 5-9) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2023}} | |- !117 |'''[[Deadpool a Wolverine]]''' |'''Deadpool & Wolverine''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|07|2024}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|26|07|2024}} |Deadpool (Earth-10005) ide na Earth-616/TVA/Void |- !118 |[[Za všetkým hľadaj Agátu]] |Agatha All Along |{{minivlajka|USA}} {{dts|18|09|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|19|09|2024}} |november 2026 |- !119 |[[Čo keby...?]] (3. séria) |What If...? (season 3) |{{minivlajka|USA}} {{dts|22|12|2024}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|23|12|2024}} | |- !120 |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (1. séria) |Daredevil: Born Again (season 1) |{{minivlajka|USA}} {{dts|04|03|2025}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|05|03|2025}} |december 2026 až apríl 2027 |- !121 |'''[[Captain America: Prekrásny nový svet]]''' |'''Captain America: Brave New World''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|13|02|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|14|02|2025}} |apríl 2027 |- !122 |'''[[Thunderbolts*]]''' |'''Thunderbolts*''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|01|05|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|02|05|2025}} |september 2027 |- !123 |'''[[Fantastická 4: Prvé kroky]]''' |'''The Fantastic Four: First Steps''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|24|07|2025}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|25|07|2025}} |február 1964 až február 1965 (Earth-828) |- !124 |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (2. séria) |Daredevil: Born Again (season 2) |{{minivlajka|USA}} {{dts|24|03|2026}}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|25|03|2026}} |október 2027 |- !125 |[[Wonder Man (seriál)|Wonder Man]] |Wonder Man |{{minivlajka|USA}} {{dts|27|01|2026}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|28|01|2026}} |apríl 2027 až september 2028 |- !126 |''[[Punisher: Posledné zúčtovanie]]'' |''The Punisher: One Last Kill'' |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} {{dts|12|05|2026}} |september 2028 |- !127 |'''[[Spider-Man: Nový deň]]''' |'''Spider-Man: Brand New Day''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|30|07|2026}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|31|07|2026}} |október 2028 |- ! colspan=8 style="background-color:#ccccff;" | Ešte nevydané |- ! |[[VisionQuest]] |VisionQuest |{{minivlajka|USA}} {{dts|14|10|2026}}<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|15|10|2026}} | |- ! |'''[[Avengers: Zrod Doctora Dooma]]''' |'''Avengers: Doomsday''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|17|12|2026}}<ref name="Avengers5"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|18|12|2026}} |2028 - 14 mesiacov po Thunderbolts* |- ! |[[Daredevil: Znovuzrodenie]] (3. séria) |Daredevil: Born Again (season 3) |{{minivlajka|Slovensko}} {{minivlajka|USA}} marec 2027 | |- ! |'''[[Avengers: Secret Wars]]''' |'''Avengers: Secret Wars''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|16|12|2027}}<ref name="Avengers6"></ref><br>{{minivlajka|USA}} {{dts|17|12|2027}} | |- ! |'''X-Men''' |'''X-Men''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|04|05|2028}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|05|05|2028}} | |- ! |'''[[Ghost Rider (film, 2028)|Ghost Rider]]''' |'''Ghost Rider''' |{{minivlajka|Slovensko}} 2028<br>{{minivlajka|USA}} 2028 | | |- ! |'''[[Black Panter III]]''' |'''Black Panter III''' |{{minivlajka|Slovensko}} {{dts|14|12|2028}}<br>{{minivlajka|USA}} {{dts|15|12|2028}} | |- ! |'''[[Armor Wars]]''' |'''Armor Wars''' | | |- ! |'''Blade''' |'''Blade''' | | |- ! |[[Marvel Zombíci]] (2. séria) |Marvel Zombies (season 2) | | |} Zdroje:<br> [https://www.thecomicboard.com/threads/marvel-cinematic-universe-timeline-part-5.15468/ The Comic Board: Marvel Cinematic Universe - Timeline (Part 5)]<br> [https://marvelcinematicuniverse.fandom.com/wiki/Timeline Marvel Cinematic Universe Wikia: Timeline]<br> == Poznámky == <references group="p." /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://marvelcinematicuniverse.wikia.com Marvel Cinematic Universe Wiki], marvelcinematicuniverse.wikia.com [[Kategória:Fiktívne vesmíry]] [[Kategória:Filmy Marvel Cinematic Universe]] 7u1yez1zmqrfldack0j3z1fhk36eq0l Leszek Soczewica 0 606287 8356814 8202953 2026-08-16T09:08:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356814 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Leszek Soczewica | Rodné meno = | Portrét = DOORSTEP BRATISLAVA SUMMIT 16 SEPTEMBER 2016 (29605098022) (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Podpis = | Úrad = Veľvyslanec [[Poľsko|Poľska]] na Slovensku | Poradie = 6. | Začiatok obdobia = november [[2015]] | Koniec obdobia = 2018 | Predchodca = [[Tomasz Chłoń]] | Nástupca = [[Krzysztof Strzałka]] | Dátum narodenia = {{dnv|1960|3|6}} | Miesto narodenia = [[Pionki]], [[Poľská ľudová republika|PLR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Vojenská technická univerzita]] | Profesia = vojak | Národnosť = | Vierovyznanie = | Manželka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Popis = }} '''Leszek Wincenty Soczewica''' (* [[6. marec]] [[1960]], [[Pionki]], [[Poľská ľudová republika|PLR]]) je poľský [[vojak]], [[diplomat]] a [[politik]], [[generálmajor]] v zálohe. V rokoch [[2015]] až [[2018]] pôsobil ako poľský [[veľvyslanec]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref name="cvamb"/> == Životopis == V roku [[1984]] absolvoval Fakultu kybernetiky Vojenskej technickej univerzity vo [[Varšava|Varšave]]. V roku [[1994]] absolvoval Naval Postgraduate School v [[Spojené štáty|USA]] a v roku [[2004]] NATO Defense College v [[Rím]]e. Bol riaditeľom Oddelenia vojenských zahraničných vecí Ministerstva národnej obrany Poľskej republiky. V rokoch [[1999]] až [[2002]] bol vojenským, leteckým a námorným pridelencom v [[Lisabon]]e a v rokoch [[2007]] až [[2011]] vo [[Washington, D.C.|Washingtone]]. V nasledujúcom roku sa stal šéfom Poľskej vojenskej misie v Dozornej komisii neutrálnych štátov v [[Kórejská republika|Južnej Kórei]] v ktorej pôsobil do roku [[2014]].<ref name="cvamb"/> V roku 2015 bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí Poľskej republiky.<ref name="polityka"/> Mal na starosti bezpečnostnú politiku a vzťahy s USA.<ref name="cvamb"/> == Veľvyslanec Poľska na Slovensku == [[Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave|Veľvyslancom na Slovensku]] bol od novembra 2015<ref name="rozhovor"/>. Svoje poverovacie listiny doručil 9. novembra 2015 prezidentovi [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]]. Za prioritu svojho pôsobenia vo funkcii Soczewica označil ''„ekonomickú a bezpečnostnú agendu“'' a spolu s prezidentom sa zhodli na ''„dôležitosti spolupráce vo formáte V4“''.<ref name="odovzdanie"/> V januári [[2017]] vyznamenal dvoch slovenských vojakov, plukovníka Rudolfa Pástora a majora Igora Červeňa vyznamenaním „Hviezda Afganistanu“ za účasť s poľskými vojakmi na misii ''Resolute Support'' v [[Afganistan]]e.<ref name="gov-slovenski-vojaci-dostali-vyznamenanie"/> Veľvyslancem bol do roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SOCZEWICA: Spolužitie s ľuďmi z iných krajín nie je tak zlé|url=http://www.teraz.sk/import/soczewica-spoluzitie-s-ludmi-z-inych-kra/334158-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-06-29|dátum prístupu=2019-03-22|priezvisko=|meno=|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="cvamb">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Veľvyslanec | url = http://www.bratyslawa.msz.gov.pl/sk/velvyslanectvo/velvyslanec/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17| vydavateľ = Veľvyslanectvo Poľskej republiky na Slovensku| miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="odovzdanie">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poverovacie listiny odovzdal prezidentovi poľský veľvyslanec| url = https://www.prezident.sk/article/poverovacie-listiny-odovzdal-prezidentovi-polsky-velvyslanec/| dátum vydania = 2015-11-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17| vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="polityka">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Wojsko w MSZ coraz mocniejsze. Gen. Soczewica wiceministrem| url = https://wpolityce.pl/polityka/207556-wojsko-w-msz-coraz-mocniejsze-gen-soczewica-wiceministrem| dátum vydania = 2017-08-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17| vydavateľ = Fratria Sp| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170918020846/https://wpolityce.pl/polityka/207556-wojsko-w-msz-coraz-mocniejsze-gen-soczewica-wiceministrem| dátum archivácie = 2017-09-18}}</ref> <ref name="rozhovor">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Wojcieszyńska| meno = Malgorzata | odkaz na autora = | titul = Leszek Soczewica: „Świat jest pełen wyzwań“ | url = http://www.polonia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1157:leszek-soczewica-wiat-jest-peen-wyzwa&catid=88:wywiad-miesica&Itemid=99| dátum vydania = 2017-08-01| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17| vydavateľ = polonia.sk| miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gov-slovenski-vojaci-dostali-vyznamenanie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí vojaci dostali vyznamenanie od poľského prezidenta | url = https://www.mod.gov.sk/39085-sk/slovenski-vojaci-dostali-vyznamenanie-od-polskeho-prezidenta/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2017-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Veľvyslanci Poľska na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Soczewica, Leszek}} [[Kategória:Poľskí diplomati]] [[Kategória:Poľskí generáli]] [[Kategória:Príslušníci Ozbrojených síl Poľskej republiky]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky]] [[Kategória:Veľvyslanci Poľska na Slovensku]] [[Kategória:Absolventi vysokých škôl v Poľsku]] kboszzdh2iz1ydvpebio1np2yl7hl7b Kapusta obyčajná hlávková 0 609817 8356498 8296137 2026-08-15T13:08:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356498 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Chou 1.jpg|náhľad|Kapusta obyčajná hlávková]] '''Kapusta obyčajná hlávková''' alebo '''hlávková kapusta''' (lat. ''Brassica oleracea var. capitata''; ďalšie názvy pozri nižšie) je [[taxón]] z druhu [[kapusta obyčajná]]. == Názvy== Slovenské názvy sú: '''kapusta obyčajná hlávková'''<ref name=FS>{{Citácia knihy | priezvisko = Goliašová | meno = Kornélia, ed. | priezvisko2 = Šípošová | meno2 = Helena | spoluautori = ed. | titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2002 | isbn = 80-224-0710-0 | počet strán = 835 | strany = 688 (a nasl.) }}.</ref>, '''kapusta hlávková'''<ref name=FS/>, '''hlávková kapusta'''<ref name=FS/>, '''[[kapusta]]'''<ref>kapusta. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Jarošová | meno = Alexandra, ed. | priezvisko2 = Buzássyová | meno2 = Klára, ed | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka H{{--}}L | odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2011 | isbn = 978-80-224-1172-1 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=kapusta&s=exact&c=gf06&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 1087 | strany = }}</ref><ref name=SReč>{{Citácia periodika | priezvisko = Martinka | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Martinka | titul = Cudzie názvy záhradných rastlín : názvy odrôd kapusty | periodikum = Slovenská reč | odkaz na periodikum = Slovenská reč | rok = 1941 | mesiac = október-november | ročník = 9 | číslo = 2-3 | strany = 66-67 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1941/2-3/sr1941-2-3-lq.pdf | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Turčiansky Svätý Martin | dátum prístupu = 5.12.2017 | issn = 1338-4279 }}</ref>; zriedkavo: '''[[kapusta obyčajná]]''' (v užšom zmysle)<ref> Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb [http://www.mpsr.sk/download.php?fID=9136 14 dostupné online] S. 14 </ref><ref>''Školský lexikón''. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 144 </ref>; ľudovo či nárečovo: ''zelé, zelie, zeľ''<ref name=SReč/><ref>zelie. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Peciar | meno = Štefan | odkaz na autora = Štefan Peciar | spoluautori = ed. | titul = Slovník slovenského jazyka V v{{--}}ž | odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar) | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | rok = 1965 | url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=zelie&s=exact&c=I3f3&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# | počet strán = 848 | strany = 591 }}</ref><ref name=EĽKS/>, zastarano: ''hlavatá kapusta, hlavičková kapusta'' <ref>kapusta. In: [[Anton Bernolák|BERNOLÁK, Anton]]. ''[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]''. [http://slovniky.korpus.sk/?d=bernolak dostupné online]</ref>. Výraz '''hlávková kapusta''' môže mať - ako vidno z textu tohto článku - tri významy: 1. kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata), 2. zriedkavo: Brassica olereacea convar. capitata (t.j. spravidla: kapusta obyčajná hlávková + hlávkový kel, čiže Brassica oleracea var. capitata + Brassica oleracea var. sabauda), 3. zriedkavo: biela hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. alba). Vedecké názvy sú: * ''Brassica oleracea'' var. ''capitata''<ref name=FS/> * ''Brassica oleracea'' skupina Capitata''<ref name=FS/> * ''Brassica oleracea'' convar. ''capitata''<ref name="ref1">{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 134{{--}}135 }}</ref><ref name=BL/> (Týmto vedeckým názvom sa v širšom zmysle označuje zoskupenie tvorené (najmä) hlávkovou kapustou a kelom hlávkovým - pozri nižšie) * ''Brassica oleracea'' convar. ''capitata'' var. ''capitata''<ref name=M/> * ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitata'' (convar. ''capitata'') var. ''capitata'' <ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref><ref>JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250 </ref>, * ''Brassica oleracea'' cv. group White Headed Cabbage + cv. group Red Headed Cabbage<ref> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref> * ''Brassica oleracea'' Skupina Capitata + Skupina Rubra + Skupina Pyramidalis <ref name="r1">Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/fr/Brassica_oleracea] a [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_(Common_names)], prístup 11. 12. 2017</ref> * ''Brassica oleracea'' Skupina White/Green Cabbage + Skupina Red Cabbage <ref>WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114</ref> * ''Brassica oleracea capitata''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Publications | meno = Derwent | autor = | odkaz na autora = | titul = Thesaurus of Agricultural Organisms | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 1990 | počet strán = 2368 | url = | isbn = 978-0-412-37290-2 | kapitola = | strany = 176| jazyk = }}</ref><ref name=M/> * ''Brassica oleracea'' ssp. ''oleracea'' convar. ''capitata''<ref name=FS/> * ''Brassica oleracea'' ssp. ''capitata laevis''<ref name=M/> * ''Brassica capitata'' ssp. ''capitata'' + ssp.'' orientalis'', čiže ''Brassica capitata'' okrem ssp. ''costata''<ref>BREŽNEV, D. D. et al. ''Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta''. Leningrad: Kolos, 1984. S. 50 </ref> * ''Brassica oleracea'' ssp. (alebo var.) ''capitata'' podskupina ''alba'' + podskupina ''rubra'' <ref>RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm] , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [https://web.archive.org/web/19990117034956/https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm]) </ref> * ''Brassica capitata''<ref>kapustovité. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Betina | meno = Vladimír | spoluautori = et al. | titul = Malá encyklopédia biológie | odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1975 | edícia = Malá encyklopédia | zväzok edície = | počet strán = 556 | strany = 216 }}</ref><ref name=M/> Pozor na zámenu s češtinou, kde "hlávková kapusta" či "kapusta hlávková" znamená hlávkový kel, čiže [[kapusta obyčajná kelová|kapustu obyčajnú kelovú]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39221/ |dátum prístupu=2017-11-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191209213915/https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39221/ |dátum archivácie=2019-12-09 }}</ref> ==Konvarieta capitata == Kapusta obyčajná hlávková/hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) v niektorých deleniach patrí spolu s hlávkovým kelom (Brassica oleracea var. sabauda) - a prípadne aj niektorým ďalším taxónom - do zoskupenia s vedeckým názvom Brassica oleracea convar. capitata. Toto zoskupenie sa úplne bežne v anglických textoch označuje ako (head) cabbage(s) a v nemeckých ako Kopfkohl(e), jeho slovenské meno '''hlávková kapusta (v najširšom zmysle)''' je naopak veľmi zriedkavé. Treba ale dodať, že v niektorých slovenských starších deleniach je názov "Brassica oleracea convar. capitata" (úplným) synonymom pre Brassica oleracea var. capitata, čiže len čisto pre kapustu obyčajnú hlávkovú bez hlávkového kelu. <ref name=M>{{Citácia knihy | priezvisko = Hanelt | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research | odkaz na autora2 = | titul = Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 3641 | url = | isbn = 978-3-540-41017-1 | kapitola = | strany = 1444| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Franke | meno = Elsa | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lieberei | meno2 = Reinhard | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Reisdorff | meno3 = Christoph | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Nutzpflanzen | vydanie = | vydavateľ = Georg Thieme Verlag | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 488 | url = | isbn = 978-3-13-151638-1 | kapitola = | strany =246 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UNECE STANDARD FFV-09 concerning the marketing and commercial quality control of HEADED CABBAGES 2017 EDITION | url = http://www.unece.org/fileadmin/DAM/trade/agr/standard/fresh/FFV-Std/English/09HeadedCabbage_2017.pdf | vydavateľ = unece.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005. pozri Čast B 0242020 (en, de, sk)</ref> Tento článok je len o kapuste obyčajnej hlávkovej (Brassica oleracea var. capitata), o keli hlávkovom pozri článok [[kapusta obyčajná kelová]], o systematike kapusty obyčajnej pozri [[kapusta obyčajná]]. ==Delenie == Kapusta obyčajná hlávková sa tradične delí na <ref name="ref1" /><ref>kapustovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''. s. 1826.</ref><ref name=FS/><ref>nariadenie 470/2008 Z. z.</ref><ref>nariadenie vlády č. 315/2007 Z. z.</ref><ref name=BL>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biolib - Profil taxonu | url = https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39215/ | vydavateľ = biolib.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191210000618/https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39215/ | dátum archivácie = 2019-12-10 }}</ref><ref name=EĽKS>kapusta. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1 | odkaz na titul = Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1995 | isbn = 80-224-0234-6 | počet strán = 484 | strany = 229 }}</ref><ref name=SReč/><ref>kapustovité. In: [[Encyclopaedia Beliana]] 8, S. 151</ref><ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 411, 551.</ref>: * forma/odroda biela (='''kapusta obyčajná hlávková biela''', '''kapusta hlávková biela''', '''kapusta biela''', '''biela hlávková kapusta''', '''hlávková kapusta biela''', '''biela kapusta'''; nevhodne: ''kapusta biela hlávková''; ľudovo zastarano: '''várová kapusta''', '''hlávkovica''', '''hlávková kapusta''' [v užšom zmysle]; lat. Brassica oleracea var. capitata f. alba, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) alba) - má svetlozelené alebo biele listy * forma/odroda červená (='''kapusta obyčajná hlávková červená''', '''kapusta hlávková červená''', '''kapusta červená''', '''červená hlávková kapusta''', '''hlávková kapusta červená''', '''červená kapusta'''; nevhodne: ''kapusta červená hlávková''; ľudovo zastarano: [[červenica]]; lat. Brassica oleracea var. capitata f. rubra, synonymum: Brassica oleracea convar. capitata var. (alebo f.) rubra) - má fialovočervené alebo modrozelené listy Niekedy sa ako samostatná skupina vydeľuje ešte '''kapusta špicatá''' (='''špicatá kapusta, kapusta hlávková špicatá, špicatá hlávková kapusta'''; lat. Brassica oleracea var. capitata f. pyramidalis), ktorá má zašpicatený tvar (ostatné dve skupiny kapusty obyčajnej hlávkovej sú potom teda guľaté). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://urgi.versailles.inra.fr/siregal/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl |dátum prístupu=2017-12-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220704214615/https://urgi.versailles.inra.fr/siregal/common/card.do?id=5028&dbName=common&className=genres.taxonomy.TaxonImpl |dátum archivácie=2022-07-04 }}</ref><ref>Nariadenie Komisie (ES) č. 634/2006 z 25. apríla 2006 , ktorým sa stanovuje obchodná norma pre hlávkovú kapustu a hlávkový kel a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1591/87</ref><ref>Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1119/2014 zo 16. októbra 2014 , ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005, pokiaľ ide o maximálne hladiny rezíduí benzalkóniumchloridu a didecyldimetylamóniumchloridu v určitých produktoch alebo na nich Text s významom pre EHP</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.bejo.sk/sk/sortiment/sortiment/zelenina.aspx?gewas=GROUP2562 | vydavateľ = bejo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171222053345/http://www.bejo.sk/sk/sortiment/sortiment/zelenina.aspx?gewas=GROUP2562 | dátum archivácie = 2017-12-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kapusta hlávková MURDOC F1 20s. SEMO | url = https://www.zahradkarskyobchod.sk/zelenina/1495-kapusta-hlavkova-murdoc-f1-20s-semo | vydavateľ = zahradkarskyobchod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180115124747/https://www.zahradkarskyobchod.sk/zelenina/1495-kapusta-hlavkova-murdoc-f1-20s-semo | dátum archivácie = 2018-01-15 }}</ref>. Helm (1963) zas rozdeľuje kapustu obyčajnú hlávkovú na dve neguľaté formy (f. subacuta a f. conica) a na guľatú formu (f. capitata). <ref>HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 [https://link.springer.com/article/10.1007/BF02136113 dostupné online], prístup 13. 12. 2017</ref> Okrem toho sa občas biela hlávková kapusta a červená hlávková kapusta (a prípadne aj špicatá kapusta) považujú za úplne samostatné taxóny, t. j. namiesto taxónu kapusta obyčajná hlávková daný systém obsahuje spomenuté dva (resp. tri) taxóny (napríklad pod názvom Brassica oleracea var. alba a Brassica oleracea var. rubra). <ref name="r1" /><ref> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref><ref>FAO: Codex Alimentarius, Vol. 2, Pesticide Residues in Foods, 1993</ref> ==Charakteristika == Pestuje sa ako listová zelenina vo viacerých kultivaroch. Je to dvojročná (na Slovensku jednoročná) nízka bylina. Stonka je zdužnatená a na vrchole má guľovitú kompaktnú hlávku tvorenú husto nakopenými listami. Okraje listov sú ploché, prekrývajú sa a sú pritlačené na seba. Listy sú pri kapuste bielej belasozelené, pri kapuste červenej modrozelené alebo fialovočervené.<ref name=FS/> ==Zloženie == Hlavné zložky jedlej časti kapusty červenej sú: voda (92 %), [[bielkovina|bielkoviny]] (1,5 %), [[sacharid]]y (3,5 %), balastné látky (2,5 %), minerálne látky (0,7 % -[[draslík]], [[vápnik]], [[horčík]], [[sodík]], [[zinok]] a [[železo]]) a [[tuk]]y (0,2 %). Z vitamínov obsahuje vitamín [[E]], [[Riboflavín|B2]], [[Tiamín|B1]], [[Kyselina listová|B9]], [[karotén]] a [[vitamín C]].<ref>Kohl. In: ''Lexikon der Biologie''. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref> ==Referencie== {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Zelenina}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Kapustovité]] 5588hcb91ildkudq1yz3ckgfenh8ybo Karl Habsburg 0 611843 8356522 8321916 2026-08-15T13:48:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356522 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Karl Habsburg | Rodné meno = | Popis osoby = politik, šľachtic a podnikateľ | Portrét = Karl Habsburg-Lothringen (2022).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Karl Habsburg v roku 2022 | Dátum narodenia = {{dnv|1961|1|11}} | Miesto narodenia = [[Starnberg]], [[Nemecko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Universität Salzburg | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = https://www.karlvonhabsburg.at | Poznámky = | Portál1 = Politika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Karl Habsburg''' alebo '''Karol Habsburský''' (nemecký krátky tvar: ''Karl Habsburg-Lothringen'' alebo ''Karl Habsburg'' alebo [tvar zákonom zakázaný v Rakúsku:] ''Karl von Habsburg'', dlhý tvar: ''Karl Thomas Robert Maria Franziskus Georg Bahnam Habsburg-Lothringen''; panovníckym menom známy ako [[arcivojvoda]] Karol Rakúsky<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Montgomery-Massingberd (ed.)|meno=Hugh|titul=Burke's Guide to the Royal Family|url=https://archive.org/details/burkesguidetoroy0000unse|vydanie=|vydavateľ=Burke's Peerage|miesto=Londýn|rok=1973|isbn=0-220-66222-3|strany=[https://archive.org/details/burkesguidetoroy0000unse/page/240 240]}}</ref>, * [[11. január]] [[1961]], [[Starnberg]], [[Nemecko]]) je príslušník bývalej vládnucej [[Habsburgovci|habsbursko-lotrinskej]] dynastie, bývalý rakúsky politik za Ľudovú stranu Rakúska (''Österreichische Volkspartei / ÖVP'') a od roku [[1984]] tiež agronóm a lesník. == Biografia == Narodil sa ako prvorodený syn bývalého rakúskeho, českého a uhorského korunného princa [[Otto von Habsburg|Otta]] a Reginy Sasko-Meiningenskej a ako vnuk posledného rakúskeho cisára, uhorského a českého kráľa [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola I.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RIS - Habsburgergesetz - Bundesrecht konsolidiert, Fassung vom 08.01.2018|url=http://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10000038|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=www.ris.bka.gv.at|jazyk=de}}</ref> Bol pokrstený ako arcivojvoda Karol Rakúsky.<ref>{{Citácia periodika|titul=Habsburgs Erbe zerfiel und erlebte dennoch eine Renaissance|periodikum=Die Presse|url=https://diepresse.com/home/innenpolitik/675151/Habsburgs-Erbe-zerfiel-und-erlebte-dennoch-eine-Renaissance?_vl_backlink=/home/politik/innenpolitik/index.do|dátum prístupu=2018-01-08|jazyk=de}}</ref> Karl dokončil základnú školu v Pöckingu a potom jazykovú strednú školu v Tutzingu oboch verejných školách.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karl von Habsburg: Biografie|url=http://www.karlvonhabsburg.at/biografie/|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=www.karlvonhabsburg.at|jazyk=de}}</ref> V roku [[1982]] začal študovať právo na Salzburskej univerzite. V akademickom roku 1984/85 ukončil rok zahraničného štúdia na Michiganskej štátnej univerzite, kde študoval právnu filozofiu.<ref name=":1" /> Od roku [[1986]] je predsedom Paneurópskeho hnutia [[Rakúsko|Rakúska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karl von Habsburg: Paneuropa|url=http://www.karlvonhabsburg.at/organisationen/paneuropa/|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=www.karlvonhabsburg.at|jazyk=de}}</ref> Okrem toho je zakladateľom a predsedom Paneurópskeho spolku Alpen-Adria. Je tiež najvyšším predstaviteľom Akademického krajinského spolku rakúskych katolíkov (''KÖL'') a ďalších organizácii. Popri svojej činnosti ako blízky spolupracovník salzburského krajského predsedu Haslauera bol v rokoch [[1996]] až [[1999]], po veľmi úspešnej predvolebnej kampani, poslancom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] za Rakúskou ľudovou stranu (''ÖVP''), kde sa zasadil najmä za práva menšín.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Martin|meno=Hans-Peter|titul=ÖSTERREICH: Gelber Stern|periodikum=Der Spiegel|dátum=1998-12-21|ročník=52|url=http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-8413493.html|dátum prístupu=2018-01-08}}</ref> Jeho politická kariéra skončila v súvislosti s tzv. „Darcovským World Vision škandálom“. Jednalo sa o prevod darovaných prostriedkov z World Vision na Paneurópske hnutie, vtedajším generálnym tajomníkom rakúskej pobočky Paneurópskej únie, Wolfgangom Kronesom. Ten bol následne odsúdený. Karl bol v tejto súvislosti obvinený niektorými novinármi z nedostatočného dohľadu nad svojím generálnym tajomníkom.<ref name=":0" /> Príjmy má ako mediálny podnikateľ v Holandsku, na Ukrajine, v Bulharsku a Rakúsku.<ref name=":1" /> Od roku [[2002]] je generálnym riaditeľom [[Organizácia nezastúpených štátov a národov|Organizácie nezastúpených štátov a národov]] (UNPO).<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UNPO: UNPO Steering Committee appoints Karl von Habsburg as the organizations new Director-General|url=http://www.unpo.org/article/132|dátum vydania=2010-09-03|dátum prístupu=2018-01-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20100903011451/http://www.unpo.org/article/132|dátum archivácie=2010-09-03}}</ref> Karl von Habsburg je od [[1. január]]a [[2007]] súčasná Hlava Habsbursko-lotrinského rodu (pretendent trónu). === Súkromný život === Od roku [[1981]] žil v Salzburgu a v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] sa presťahoval do mestečka [[Anif]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Salzbursko]], v okrese [[Salzburg-okolie]], kde žije 4 013 obyvateľov (31. 3. 2009). Býva vo vile „''Casa Austria''“ (predtým ''Villa Swoboda''). Dňa [[31. január]]a [[1993]] sa v [[Mariazell|Mariazelli]] oženil s Francescou Thyssen-Bornemiszovou (* [[7. jún]]a [[1958]] [[Lausanne]]), dcérou Hansa Heinricha Thyssen-Bornemisza de Kászon, s ktorou majú tri deti:<ref name=":2" /> # Eleonóru Jelenu (* [[28. február]]a [[1994]] Salzburg) # Ferdinanda Zvonimíra (* [[21. jún]]a [[1997]] Salzburg), dedič Habsbursko-lotrinskej dynastie a úspešný rakúsky automobilový pretekár. # Glóriu Máriu (* [[15. október|15. októbra]] [[1999]] Salzburg), ktorej krstnou mamou je Gloria, princezná Thurn-Taxis. V roku [[2013]] bol Karol so svojimi dcérami hosťom pravidelnej akcie s názvom „Audiencia u cisára Karola I.“ ktorá sa každoročne organizuje na zámku v [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav|Brandýse nad Labem]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Audience u císaře Karla I. v Brandýse nad Labem|url=http://audience-brandys.cz/|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=audience-brandys.cz|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20180103013033/http://audience-brandys.cz/|dátum archivácie=2018-01-03}}</ref> === Na Slovensku === V máji [[2012]] odovzdal v [[Bratislava|Bratislave]] ocenenia dvom novinárom z periodík, vychádzajúcich v jazykoch národnostných menšín.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vnuk kráľa Karla prvého - Karl von Habsburg navštívil Slovensko | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/13223/vnuk-krala-karla-prveho-karl-von-habsburg-navstivil-slovensko | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-25 | dátum prístupu = 2022-09-25}}</ref> V októbri [[2013]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] zúčastnil otvorenia výstavy ''Od Jastrabieho hradu po zjednotenú Európu (Habsburských 1000 rokov v hlavnom prúde)'' na [[Paneurópska vysoká škola|Paneurópskej vysokej škole]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave bol cisárov vnuk Karl von Habsburg | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/kultura/35833-v-bratislave-bol-cisarov-vnuk-karl-von-habsburg | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-08 | dátum prístupu = 2022-09-25}}</ref> V septembri [[2022]] sa v bratislavskom [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starom Meste]] zúčastnil slávnostného otvorenia [[Alej Márie Terézie|Aleje Márie Terézie]] pred budovou Základnej školy Matky Alexie na [[Palackého ulica (Bratislava)|Palackého ulici]]. Zástupcovia zriaďovateľa ZŠ Matky Alexie iniciovali petíciu za premenovanie Palackého ulice 1 na Námestie Márie Terézie, čomu však mestské zastupiteľstvo nevyhovelo. Starostka Starého Mesta [[Zuzana Aufrichtová]] sa následne rozhodla petícii čiastočne vyhovieť pomenovaním časti verejného priestoru po Márii Terézii. Namiesto Námestia Márie Terézie tak v lokalite vznikla Alej Márie Terézie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odhalili Alej Márie Terézie, pokrstil ju aj priamy potomok cisárovnej, Karl von Habsburg | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/73251-foto-stromoradie-na-palackeho-sa-po-novom-vola-alej-marie-terezie-pokrstil-ju-priamy-potomok-cisarovnej-karl-von-habsburg | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-07 | dátum prístupu = 2022-09-25}}</ref> == Tituly == Vo svojej vlasti nemá uznaný žiadny platný šľachtický či panovnícky titul, pretože tie boli v Rakúsku zrušené tzv. Habsburským zákonom, a tak tu môže užívať iba svoje občianske meno Karl Habsburg, alebo Karl Habsburg-Lothringen.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakousko zrušilo 92 let starý protihabsburský paragraf|url=http://zpravy.idnes.cz/rakousko-zrusilo-92-let-stary-protihabsbursky-paragraf-pi6-/zahranicni.aspx?c=A110617_081755_zahranicni_stf|dátum vydania=2011-06-17|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=iDNES.cz}}</ref> Z titulu Hlavy Habsbursko-lotrinskej dynastie je Karl veľmajstrom viacerých, pôvodne Rakúsko-Uhorských radov, ktoré sa po zrušení monarchie (1918) stali dynastickými.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karl von Habsburg: Ämter und Funktionen|url=http://www.karlvonhabsburg.at/taetigkeit/aemter-und-funktionen/|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=www.karlvonhabsburg.at|jazyk=de|url archívu=https://web.archive.org/web/20180108004011/http://www.karlvonhabsburg.at/taetigkeit/aemter-und-funktionen/|dátum archivácie=2018-01-08}}</ref> V roku [[2011]] ho pápež Benedikt XVI. Vo verejných vyhláseniach opakovane oslovil ako ''„Vaša Kráľovská Výsosť, arcivojvoda Karol Rakúsky“''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Benedikt XVI. würdigt Otto von Habsburg|periodikum=Katholischer Nachrichtendienst|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.kath.net/news/32263|dátum prístupu=2018-01-08}}</ref> Takisto viedenským arcibiskupom, kardinálom [[Christoph Schönborn|Christophom Schönbornom]] a pápežským nunciom v Rakúsku je tiež nazývaný arcivojvodom. Zo strany monarchistov je označovaný ako ''„Karl II. Rakúsky“'', ''„Károly V. Uhorský“'', alebo ''„Karel IV. Český“''. === Oslovenie === Karl má nárok na oslovenie a titul: ''„Jeho Cisárska a Kráľovská Výsosť, arcivojvoda Karl Rakúsky''“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Genealogisches Handbuch des Adels, Fürstliche Häuser, Band XVI|vydanie=|vydavateľ=C. A. Starke Verlag|miesto=|rok=2001|isbn=3-7980-0824-8|strany=87-90}}</ref> == Vyznamenania == === [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|okraj|22x22bod]] Habsbursko-lotrinské dynastické rady a rytierske rády === * [[Súbor:Order of the Golden Fleece ribbon bar.svg|okraj|22x22bod]] [[Rád Zlatého rúna]], [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajster]], člen od roku [[1961]].<ref name=":3" /> * [[Súbor:Ord.MariaTeresa-GC.png|okraj|22x22bod]] Vojenský rad Márie Terézie, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený. Oficiálne zanikol v roku [[1918]], bol udeľovaný až do roku [[1931]]. Posledný nositeľ radu Gottfried Banfield zomrel v roku [[1986]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=LOBKOWICZ|meno=František|titul=Encyklopedie řádů a vyznamenání|vydanie=druhé|vydavateľ=LIBRI|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-901579-9-8|strany=135}}</ref> * [[Súbor:Ord.S.Stef.Ungh._-_GC.png|okraj|22x22bod]] Kráľovský uhorský rad sv. Štefana, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený. * [[Súbor:Ord_Leopold-GC.png|okraj|22x22bod]] Cisársky kráľovský rad Leopoldov, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený. * [[Súbor:Ord.CoronaFerrea_-_GC.png|okraj|22x22bod]] Rad železnej koruny, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený. * [[Súbor:Ord.Franz.Joseph-GC.png|okraj|22x22bod]] Rad Františka Jozefa, titulárny veľmajster, rad nebol dlhšiu dobu udelený. * [[Súbor:St._Georgs-Orden_(Habsburg-Lothringen).png|okraj|22x22bod]] Rád sv. Juraja, veľmajster.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Georgs-Orden|meno=St.|titul=Die Ordensregierung: St. Georgs-Orden|url=http://www.georgsorden.at/struktur/die-ordensregierung/|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=www.georgsorden.at|jazyk=de}}</ref> Rád pôvodne založil uhorský kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]]. Mal chrániť kráľovstvo proti pohanom a ochraňovať katolícku vieru. Rád oživili v r. [[1926]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Georgs-Orden|meno=St.|titul=Geschichte: St. Georgs-Orden|url=http://www.georgsorden.at/geschichte/|dátum prístupu=2018-01-09|vydavateľ=www.georgsorden.at|jazyk=de}}</ref> Tento rád využíva Hlava Habsbursko-lotrinskej dynastie na oceňovanie osobností kultúrneho, spoločenského a politického života. Na rozdiel od vysoko prestížneho Rádu zlatého rúna, striktne určeného pre najvyššiu šľachtu a panovnícke rody, je Rád sv. Juraja určený širšej verejnosti. Medzi členmi tohto rádu sú tiež Slováci: [[Ján Čarnogurský]]<ref name=":4" /> a [[Oliver Andrásy|Oliver Andrássy]]. Rád je aktívny v [[Taliansko|Taliansku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Slovinsko|Slovinsku]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]] a na [[Bahamy|Bahamách]] (Komturstvo v [[Nassau]]).<ref name=":4" /> * [[Súbor:Ritterorden_-_St._Sebastianus.png|okraj|22x22bod]] Rytiersky rád svätého Sebastiána v Európe, veľmajster. Nový ''rytiersky'' rád, ktorý má podobný účel ako Rád sv. Juraja. Rád založil v roku [[1985]] [[Otto von Habsburg]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Krombholz|meno=Rene|titul=Schützenwesen - Ritterschaft|periodikum=Schützenwesen - Die europäische Gemeinschaft Historischer Schützen|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://schuetzenwesen.eu/verbandswesen/die-egs/ritterschaft.html|dátum prístupu=2018-01-08|jazyk=de-de|url archívu=https://web.archive.org/web/20180109180853/https://schuetzenwesen.eu/verbandswesen/die-egs/ritterschaft.html|dátum archivácie=2018-01-09}}</ref> Podľa medzinárodného práva je zakladanie nových dynastických rytierskych rádov pretendentmi trónov či Hlavami nevládnucich kráľovských rodov sporné. Obnova zaniknutých rádov a radov je však možná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=WebitectPRO!|titul=Principles involved in assessing the validity of Orders of Chivalry|url=http://www.icocregister.org/principles2006.htm|dátum prístupu=2018-01-08|vydavateľ=www.icocregister.org}}</ref> === Ostatné dynastické a štátne vyznamenania === * [[Súbor:Flag_of_the_Kingdom_of_the_Two_Sicilies_(1816).svg|okraj|22x22bod]] Dynastia Bourbon-Oboch Sicílií (bývalé [[Kráľovstvo oboch Sicílií]]){{--}}[[Súbor:Sacro_Militare_Ordine_Costantiniano_di_San_Giorgio.png|okraj|22x22bod]] Rád konštantiniánských rytierov sv. Juraja. * {{Minivlajka|Rakúsko|w}}{{--}}[[Súbor:Teutonic_Order_BAR.svg|okraj|22x22bod]] [[Rád nemeckých rytierov]], Čestný rytier od roku [[1992]]. * [[Súbor:Flag_of_the_Order_of_St._John_(various).svg|okraj|22x22bod]] [[Maltézsky rád]]{{--}}[[Súbor:SMOM-gs.svg|okraj|22x22bod]] Justičný veľkokríž („po práve“). * {{Minivlajka|Tonga|w}}{{--}}[[Súbor:The_Royal_Household_Order_of_Tonga.gif|okraj|22x22bod]] Rad kráľovskej domácnosti, veľkokríž – špeciálna trieda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Glittering Royal Events Message Board: Re: Coronation Guests - Decorations|url=http://members3.boardhost.com/Oranjes/msg/1436291943.html|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2018-01-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20150929125134/http://members3.boardhost.com/Oranjes/msg/1436291943.html|dátum archivácie=2015-09-29}}</ref>, [[Súbor:Coronation_Medal_04072015_(Tonga).gif|okraj|22x22bod]] Korunovačná medaila kráľa Tupoua VI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Glittering Royal Events Message Board: Re: Coronation Guests - Photos|url=http://members3.boardhost.com/Oranjes/msg/1436109916.html|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2018-01-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20150929101331/http://members3.boardhost.com/Oranjes/msg/1436109916.html|dátum archivácie=2015-09-29}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.karlvonhabsburg.at Oficiálna stránka] * [https://www.postoj.sk/114079/obavam-sa-ze-putin-pouzije-takticke-jadrove-zbrane Karl von Habsburg: Obávam sa, že Putin použije taktické jadrové zbrane], rozhovor v denníku Postoj (2022) * [https://www.georgsorden.at/ Rád sv. Juraja] * [https://www.ceskatelevize.cz/porady/11453913494-modra-krev/420235100191010/ Habsburkové] – 10. časť z 3. série dokumentárneho seriálu ČT ''Modrá krev'' (2023) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Habsburg, Karl}} [[Kategória:Rakúske osobnosti]] [[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]] [[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu (1994 – 1999)]] [[Kategória:Poslanci Európskeho parlamentu z Rakúska]] [[Kategória:Maltézski rytieri]] [[Kategória:Arcivojvodovia]] [[Kategória:Následníci trónu]] [[Kategória:Politici ÖVP]] [[Kategória:Pretendenti]] [[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]] 258ao5zvy7bi5g3tdaymnj2j5tlp1xs Majstrovstvá Európy v atletike 0 612616 8356604 8355544 2026-08-15T18:03:13Z Jetam2 30982 kat 8356604 wikitext text/x-wiki [[Súbor:European_Championships_in_Athletics.png|náhľad|Štáty, ktoré hostili európsky šampionát]] '''Majstrovstvá Európy v atletike''' sa prvýkrát uskutočnili v roku [[1934]] v [[Turín]]e. Od tej doby sa organizujú v štvorročných cykloch (s výnimkou obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a prelomu 60. a 70. rokov [[20. storočie|20. storočia]]) podobne ako [[Olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. V roku [[1978]] hostilo kontinentálny šampionát [[Československo|československé]] hlavné mesto [[Praha]]. Jubilejný dvadsiaty ročník sa konal v roku [[2010]] v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]]. Od roku 2010 sa európsky šampionát koná v dvojročných cykloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It's Helsinki! European Athletics awards 2012 European Athletics Championships to Finnish capital | url = https://www.european-athletics.com/home/news/helsinki-european-athletics-awards-2012-european-athletics-championships-finnish-capital-1265701 | vydavateľ = european-athletics.com | miesto = | dátum vydania = 2009-11-09 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> Usporiadateľom je [[Európska atletická asociácia]]. == Prehľad ročníkov == {| class="wikitable" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="text-align: left; font-size: 95%; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |+ ! width="20" |Poradie ! width="80" |Majstrovstvá ! width="100" |Mesto ! width="140" |Usporiadateľská krajina ! width="200" |Dátum konania ! width="175" |Miesto konania ! width="50" |Počet disciplín |- | 1. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1934|ME 1934]] (M) | [[Turín]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 7.{{--}}9. september [[1934]] | [[Stadio Olimpico di Torino|Stadio Benito Mussolini]] | 22 |- | rowspan="2" | 2. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1938|ME 1938]] (M) | [[Paríž]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | 3.{{--}}5. september [[1938]] | Stade Olympic de Colombes | rowspan="2" | 32 |- | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1938|ME 1938]] (Ž) | [[Viedeň]] | {{Minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Nemecko]] | 17.{{--}}18. september 1938 | [[Ernst-Happel-Stadion]] |- | 3. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1946|ME 1946]] | [[Oslo]] | {{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | 22.{{--}}25. august [[1946]] | Stadion Bislett | 33 |- | 4. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1950|ME 1950]] | [[Brusel]] | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | 23.{{--}}27. august [[1950]] | [[Heysel Stadium]] | 34 |- | 5. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1954|ME 1954]] | [[Bern (mesto)|Bern]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | 25.{{--}}29. august [[1954]] | Stadion Neufeld | 35 |- | 6. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1958|ME 1958]] | [[Štokholm]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | 19.{{--}}24. august [[1958]] | [[Olympijský štadión (Štokholm)|Olympijský štadión]] | 36 |- | 7. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1962|ME 1962]] | [[Belehrad]] | {{Minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia]] | 12.{{--}}16. september [[1962]] | Stadion JNA | 36 |- | 8. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1966|ME 1966]] | [[Budapešť]] | {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | 30. august{{--}}4. september [[1966]] | Népstadion | 36 |- | 9. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1969|ME 1969]] | [[Atény]] | {{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | 16.{{--}}21. september [[1969]] | Stadion Karaiskakis | 38 |- | 10. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1971|ME 1971]] | [[Helsinki]] | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | 10.{{--}}15. august [[1971]] | [[Olympijský štadión (Helsinky)|Olympijský štadión]] | 38 |- | 11. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1974|ME 1974]] | [[Rím]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 1.{{--}}8. september [[1974]] | [[Stadio Olimpico]] | 39 |- | 12. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1978|ME 1978]] | [[Praha]] | {{Minivlajka|Československo}} [[Česko-Slovensko|Československo]] | 29. august{{--}}3. september [[1978]] | [[Štadión Evžena Rošického]] | 40 |- | 13. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1982|ME 1982]] | [[Atény]] | {{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | 6.{{--}}12. september [[1982]] | [[Olympijský štadión (Atény)|Olympijský štadión]] | 41 |- | 14. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1986|ME 1986]] | [[Stuttgart]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 26. august{{--}}31. august [[1986]] | [[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckarstadion]] | 43 |- | 15. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1990|ME 1990]] | [[Split]] | {{Minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia]] | 26. august{{--}}2. september [[1990]] | [[Štadión Poljud]] | 43 |- | 16. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1994|ME 1994]] | [[Helsinki]] | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | 7.{{--}}14. august [[1994]] | [[Olympijský štadión (Helsinki)|Olympijský štadión]] | 44 |- | 17. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1998|ME 1998]] | [[Budapešť]] | {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | 18.{{--}}23. august [[1998]] | Štadión Ferenca Puskása | 46 |- | 18. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2002|ME 2002]] | [[Mníchov]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 6.{{--}}11. august [[2002]] | [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion Mníchov]] | 46 |- | 19. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2006|ME 2006]] | [[Göteborg]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | 7.{{--}}13. august [[2006]] | [[Ullevi]] | 47 |- | 20. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2010|ME 2010]] | [[Barcelona]] | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | 27. júl{{--}}1. august [[2010]] | Lluís Companys Olympic Stadium | 47 |- | 21. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2012|ME 2012]] | [[Helsinki]] | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | 27. jún{{--}}1. júl [[2012]] | [[Olympijský štadión (Helsinki)|Olympijský štadión]] | 42 |- | 22. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2014|ME 2014]] | [[Zürich]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | 12.{{--}}17. august [[2014]] | [[Letzigrund]] | 47 |- | 23. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2016|ME 2016]] | [[Amsterdam]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | 6.{{--}}10. júl [[2016]] | [[Olympijský štadión (Amsterdam)|Olympijský štadión]] | 44 |- | 24. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2018|ME 2018]] | [[Berlín]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 7.{{--}}12. august [[2018]] | [[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion Berlín]] | 48 |- | — | ME 2020 | [[Paríž]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | 26.{{--}}30. jún [[2020]]<br/>zrušené kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii koronavírusu]] | [[Stade de France]] | |- | 25. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2022|ME 2022]] | [[Mníchov]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 15.{{--}}21. august [[2022]] | [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion Mníchov]] | 48 |- | 26. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024|ME 2024]] | [[Rím]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 7.{{--}}12. jún [[2024]] | [[Stadio Olimpico]] | 47 |- | 27. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|ME 2026]] | [[Birmingham]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | 10.{{--}}16. august [[2026]] | [[Alexander Stadium]] | |- | 28. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2028|ME 2028]] | [[Chorzów]] | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | 3.{{--}}8. jún [[2028]] | [[Stadion Śląski]] | |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.european-athletics.com/home Oficiálna stránka] * [https://web.archive.org/web/20070613122355/http://www.european-athletics.org/index.php?option=com_content&task=view&id=203&Itemid=3 Databáza výsledkov na EAA] * [http://www.todor66.com/athletics/europe/index.html Databáza výsledkov na todor66.com] == Zdroj == {{Preklad|cs|Mistrovství Evropy v atletice|25439778}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike| ]] [[Kategória:Atletické súťaže v Európe]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Atletika]] rn3yqh5a7eungbi6948nuy8a704qzeq Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2017 4 614298 8356736 7145121 2026-08-15T22:18:43Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356736 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == Jún == * 21. jún 2017 – ''wired.com'': [https://www.wired.com/story/welcome-to-the-wikipedia-of-the-alt-right/ Welcome to the Wikipedia of the Alt-Right] → [[:en:Vox Day]] / na porovnanie [[:en:Jozef Tiso]] vs. článok [https://infogalactic.com/info/Jozef_Tiso Jozef Tiso na infogalactic] * 12. jún 2017 – ''svet.sme.sk'': [https://svet.sme.sk/c/20556821/turecki-studenti-sa-stazuju-erdoganovi-vratte-nam-wikipediu.html Tureckí študenti sa sťažujú Erdoganovi: Vráťte nám Wikipediu] * '''Perlička''' z knihy [[Peter May|Petra Maya]] '' Muž z ostrova Lewis'' (Nakladatelství Host, 2014, ISBN 978-80-7294-928-1), s. 29, štvrtá kapitola: ''Takzvané mumie z bažin jsou zachované lidské pozůstatky nalezené v rašeliništích severní Evropy, Velké Británie a Irska, četl na Wikipedii. Kombinace kyselého prostředí, nízkých teplot a nedostatku kyslíku umožňuje uchování kůže a orgánů v takovém stavu, že je v některých případech dokonce možné sejmout otisky prstů. /čítaj [[:cs:Mumie#Mumie z bažin]] a napr. [[:cs:Tollundský muž]]. == Máj == * 3. máj 2017 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/clanok/124869/cinska-vlada-hlada-20-tisic-ludi-ktori-vytvoria-nahradu-wikipedie Čínska vláda hľadá 20 tisíc ľudí, ktorí vytvoria náhradu Wikipédie] == Apríl == * 29. apríl 2017 – ''aktuality.sk'': [https://www.aktuality.sk/clanok/467529/turci-sa-na-wikipediu-nedostanu-vlada-ju-zablokovala/ Turci sa na Wikipédiu nedostanú, vláda ju zablokovala] → [[:en:Wikipedia blocked in Turkey]] * 25. apríl 2017 – ''medialne.etrend.sk'': [https://medialne.etrend.sk/internet/proti-fake-news-broji-aj-wikipedia-zaklada-vlastne-spravodajske-medium.html Proti fake news brojí aj Wikipédia, zakladá vlastné spravodajské médium] * 19. apríl 2017 – ''cnews.cz'': [https://www.cnews.cz/wikipedia-hleda-fotografy-diky-teto-aplikaci-se-muzete-na-encyklopedii-podilet-vy/ Wikipedia hledá fotografy. Díky této aplikaci se můžete na encyklopedii podílet i vy] * 13. apríl 2017 – ''technet.idnes.cz'': [http://technet.idnes.cz/burger-king-ovladl-digitalni-asistentku-fd7-/kratke-zpravy.aspx?c=A170413_153556_tec-kratke-zpravy_vse Burger King chtěl zneužít digitální asistentku. Výsledek se (ne)povedl] * 12. apríl 2017 – ''dsl.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=19637 Nová TV reklama úmyselne aktivuje smart zariadenia, Wikipedia firme zmarila plány] == Marec == * 2. marec 2017 – ''webmagazin.teraz.sk/technologie'': [http://webmagazin.teraz.sk/technologie/nekonecne-tiche-konflikty-wikipedia/7396-clanok.html Nekonečné tiché konflikty. Realita za Wikipédiou je doslova sci-fi] == Február == * 27. február 2017 – ''ceskatelevize.cz/ct24/veda'': [http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2045682-na-wikipedii-spolu-v-neviditelne-valce-bojuji-tisice-editoru-robotu Na Wikipedii spolu v neviditelné válce bojují tisíce editorů-robotů] * 26. február 2017 – ''svetandroida.cz'': [https://www.svetandroida.cz/wikipedia-mobil-201702 Jak číst encyklopedii Wikipedia v mobilu?] * 9. február 2017 – ''medialne.etrend.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet/wikipedia-si-zakazala-najvacsi-britsky-bulvar-uz-ho-nebude-pouzivat-ako-zdroj.html Wikipedia si zakázala najväčší britský bulvár, už ho nebude používať ako zdroj] viac tu: [https://www.theguardian.com/technology/2017/feb/08/wikipedia-bans-daily-mail-as-unreliable-source-for-website Wikipedia bans Daily Mail as 'unreliable' source] * '''Perlička''' z knihy [[Asne Seierstad]]ovej '' Jeden z nás: Príbeh o Nórsku'' (vydavateľstvo Absynt, 2016, ISBN 978-80-89845-30-9), s. 408: prvá časť, kapitola ''Keď je po všetkom'': ''Ako druhú požiadavku uviedol prístup k počítaču minimálne na osem hodín denne. Mohol to byť počítač bez pripojenia na internet, ale s tlačiarňou: „Som intelektuál, nie bojovník. Mojím poslaním je bojovať perom, hoci občas je potrebné siahnuť po meči.“ Ako tretiu vec požadoval prístup k Wikipédii.'' / z predbežného výsluchu [[Anders Behring Breivik|Andersa Behringa Breivika]] na ostrove [[Utøya]] po [[Útoky v Nórsku v roku 2011|teroristickom útoku]] [[22. júl]]a [[2011]]. == Január == * 23. január 2017 – ''strategie.hnonline.sk'': [https://strategie.hnonline.sk/media/896433-captain-slovakia "Captain Slovakia." Internet sa baví na Dankovi, zmenili mu profil na anglickej Wikipédii] → ''Medzi zaujímavosti na Wikipédii patria tiež jeho jazykové schopnosti. Na Dankovom oficiálnom profile sa uvádza, že hovorí plynule po rusky a nemecky, ale len poloplynule po slovensky.'' {{Úsmev|;)}} * 21. január 2017 – ''plauchova.blog.sme.sk'': [http://plauchova.blog.sme.sk/c/444918/sest-mytov-o-wikipedii-ktore-treba-vyvratit.html Šesť mýtov o Wikipédii, ktoré treba vyvrátiť] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] mrg7nu3j9nqs07zrqibh3ofyyfu428n Zoznam obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku 0 614900 8356750 8255650 2026-08-15T23:54:44Z ~2026-44871-49 302937 /* Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash & carry */ 8356750 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam obchodných reťazcov''' pôsobiacich na území [[Slovensko|Slovenska]]. Prvým supermarketom v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] bola MANA holandskej spoločnosti Ahold v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]]. Otvorený bol 6. júna [[1991]], o týždeň neskôr otvorili ďalší v [[Praha|Prahe]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Do prvního supermarketu v Česku jezdily zájezdy zvědavců. V Jihlavě stojí už 30 let| periodikum = Aktuálně.cz| odkaz na periodikum =| url = https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/supermarket-mana/r~b47fea18c44911eb98380cc47ab5f122/| issn =| vydavateľ = Economia| miesto = Praha| dátum = 2021-06-06| dátum prístupu = 2024-11-18| jazyk = cs}}</ref> Najdlhšie existujúci zahraničný potravinový reťazec na [[Slovensko|Slovensku]] je [[Billa]], ktorá svoj prvý supermarket otvorila 25. novembra [[1993]] v [[Trnava|Trnave]]. V roku 2005 sa Billa Slovensko spojila so sieťou potravín Delvita a v roku 2006 zase s M-Marketom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA oslavuje dvadsať rokov na Slovensku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/227633/billa-oslavuje-dvadsat-rokov-na-slovensku/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 26. apr. 2013 o 13:28| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Najstarší reťazec pôsobiaci na Slovensku [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] má počiatky už v roku [[1952]]. Pozostáva z 30 regionálnych [[Družstvo (ekonómia)|spotrebných družstiev]]. Vo forme v akej pôsobí dnes sa dostala v roku [[2002]] zlúčením ''Slovenského zväzu spotrebných družstiev'' a spoločnosti ''Coop Centrum''.<ref name="trend">{{Citácia periodika | priezvisko = Skačan| meno = Juraj| autor =| odkaz na autora =| titul = Toto sú najväčšie potravinové reťazce Slovenska. Zahraničným zdatne sekunduje jeden slovenský| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.trend.sk/biznis/toto-su-najvacsie-potravinove-retazce-slovenska-zahranicnym-zdatne-sekunduje-jeden-slovensky/8| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2024-07-08| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Prvý hypermarket na Slovensku otvorila spoločnosť [[Tesco]] v júni [[1999]] v [[Nitra|Nitre]]. Disponoval predajnou plochou 7 000 m².<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = OTS| odkaz na autora =| titul = Prvý hypermarket na Slovensku otvorilo Tesco pred 20 rokmi| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/prvy-hypermarket-na-slovensku-otvorilo/411828-clanok.html| issn =| vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-08-12| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Posledným zahraničným potravinárskym reťazcom, ktorý vstúpil na slovenský trh je [[Rusko|ruský]] diskontný reťazec [[Mere]], ktorý otvoril prvú predajňu v októbri [[2025]].<ref name="mere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruský supermarket potichu otvoril svoju prvú predajňu. Slovákov chce zlákať na nízke ceny | url = https://www.aktuality.sk/clanok/lft5a3s/novy-rusky-retazec-otvoril-prvy-supermarket-na-slovensku-ake-ma-ceny-a-ako-v-nom-vyzera/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-31 | jazyk = sk | priezvisko = Maxa | meno = Filip}}</ref> Podľa magazínu ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' je najziskovejším na Slovensku pôsobiacim reťazcom [[Lidl]], ktorý dosiahol v roku [[2022]] zisk 158 miliónov €. V roku [[2023]] [[Tržba|tržby]] v hodnote vyše 2 miliárd € a [[zisk]] v hodnote 160 miliónov €.<ref name="trend"/><ref name="lidl-finstat"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý| meno = Tomáš| autor =| odkaz na autora =| titul = Reťazce vlani zarobili 340 miliónov eur. Rekordérom bol opäť Lidl - Forbes| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum =| url = https://www.forbes.sk/retazce-vlani-zarobili-340-milionov-eur-rekorderom-bol-opat-lidl/| issn =| vydavateľ = Barecz & Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = 2023-09-04| dátum prístupu = 2024-11-18}}</ref> Zároveň je to reťazec s najkonzistnejším rastom tržieb a zisku spomedzi konkurentov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jendrál| meno = Marek| autor =| odkaz na autora = | titul = Rebríček najziskovejších obchodných reťazcov na Slovensku| url = https://kryptomagazin.sk/rebricek-najziskovejsich-obchodnych-retazcov-na-slovensku/| vydavateľ = kryptomagazin.sk| dátum vydania = 2023-09-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}</ref> == Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku == ===Reťazce s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom=== ====Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash & carry==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Biedronka logo.jpg|30x30bod|Biedronka logo]] |[[Biedronka]] |diskont | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.biedronka.sk/sk/predajne| vydavateľ = biedronka.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> | align="right" |22,56 {{Rast}} | align="right" | -27,86 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = dm drogerie markt, s.r.o.| url = https://finstat.sk/31393781| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugal}} [[Jerónimo Martins]] |- |- | align="center" |[[Súbor:BILLA LOGO.png|30x30bod|BILLA logo]] |[[Billa]] |supermarket | align="right" |181 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = BILLA| odkaz na autora =| titul = Predajne a otváracie hodiny| url = https://www.billa.sk/predajne| vydavateľ = billa.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |922,95 {{Rast}} | align="right" | -7,96 {{Pokles}} |2025<ref name="finstat-billa">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/31347037| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|GER}} [[REWE Group]] |- | align="center" |[[File:COOP Jednota Slovensko.png|30px|Coop Jednota logo]] |[[Coop Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |supermarket | align="right" |735 | 07/2026<ref name="coop-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní COOP Jednota| url = https://www.coop.sk/zoznam-nasich-predajni| vydavateľ = coop.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentovaný je počet supermarketov a supermarketov Tempo za celú skupinu.</ref> | align="right" |2 122,05 {{Rast}} | align="right" |28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa 2023 | url = https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | vydavateľ = coop.sk | dátum vydania = 2023-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240901220904/https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | dátum archivácie = 2024-09-01 }}</ref><ref group="pozn." name=":0">Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentované sú sčítané tržby a zisky za celú skupinu vrátane logistických centier.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Coop Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |supermarket | align="right" |36 |07/2026<ref name="predajne-fresh">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fresh | url = https://www.freshobchod.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Nájsť predajňu“ }}</ref> | align="right" |9,52 {{Rast}} | align="right" |5,77 {{Rast}} |2025<ref name="fresh=finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Potraviny FRESH s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/45601739| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">Prezentované sú ekonomické výsledky spoločnosti Potraviny FRESH s.r.o. prevádzkujúcej len supermarkety Fresh Plus, nie materskej spoločnosti LABAŠ s.r.o.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Labaš s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Kaufland_Deutschland.png|30x30bod|Kaufland logo]] |[[Kaufland]] |hypermarket | align="right" |88 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://predajne.kaufland.sk/servis/predajne.html| vydavateľ = predajne.kaufland.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Predajne a otváracie hodiny“ > „Zmeniť predajňu“}}</ref> | align="right" |1 845,72 {{Rast}} | align="right" |79,30 {{Pokles}} |2024<ref name="kaufland-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kaufland Slovenská republika v.o.s.| url = https://www.finstat.sk/35790164| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Klas logo.png|30x30bod|Klas logo]] |[[Klas (potraviny)|Klas]] |supermarket | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.iklas.sk/predajne/| vydavateľ = iklas.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | align="right" |11,56 {{Rast}} | align="right" |0,05 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DALTON, spol. s r.o. (Historický názov: Agentúra Dalton spol. s r.o.)| url = https://www.finstat.sk/31674453| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dalton spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Lidl-Logo.svg|30x30bod|Lidl logo]] |[[Lidl]] |supermarket | align="right" |183 |07/2026<ref name="predajne-lidl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lidl | url = https://www.lidl.sk/ | dátum prístupu = 2026-7-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Menu“ > „Hľadaj predajňu“ }}</ref> | align="right" |2 156,22 {{Rast}} | align="right" |103,63 {{Pokles}} |2024<ref name="lidl-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lidl Slovenská republika, s.r.o. (Historický názov: Lidl Slovenská republika, v.o.s.)| url = https://www.finstat.sk/35793783| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Logo METRO.svg|30x30bod|METRO logo]] |[[METRO Cash & Carry Slovakia|Metro Cash & Carry]] |veľkoobchod | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne| url = https://www.metro.sk/predajne| vydavateľ = metro.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241107133314/https://www.metro.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-07}}</ref> | align="right" |555,38 {{Rast}} | align="right" | -1,76 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = METRO Cash & Carry SR s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/45952671| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Metro AG]] |- | align="center" |[[Súbor:Milk-Agro logo.png|30x30bod|Milk-Agro logo]] |[[Milk-Agro]] |supermarket | align="right" |177 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = MILK-AGRO, spol. s r. o.| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.milkagro.sk/sk/predajne| vydavateľ = milkagro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |113,13 {{Pokles}} | align="right" | -0,62 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MILK-AGRO, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/17147786| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Milk-Agro spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:MIX Markt Logo.svg|30x30bod|Mix Markt logo]] |[[Mix Markt]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Ako nájsť najbližšiu predajňu Mix Markt?| url = https://www.mixmarkt.eu/sk/slovensko/obchody/?L=1| vydavateľ = mixmarkt.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |0,31 {{Rast}} | align="right" | -0,04 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mix Markt 42105 s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/54902436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2024| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-09| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Monolith Gruppe]] |- | align="center" |[[Súbor:Terno logo.png|30x30bod|Terno logo]] |[[Terno]] |supermarket | align="right" |134 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadať predajňu| url = https://terno.sk/sekcia/6-predajne| vydavateľ = terno.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113010712/https://terno.sk/sekcia/6-predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> | rowspan="2" align="right" |250,71 {{Rast}} | rowspan="2" align="right" | -0,11 {{Rast}} | rowspan="2" |2025<ref name="terno-finstat">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TERNO real estate s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/50020188| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref><ref>Terno a Kraj sú prevádzkované tou istou spoločnosťou, finančné výsledky sú uvedené pri reťazci Terno.</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Kraj potraviny logo.png|30x30bod|Kraj logo]] |[[Kraj (potraviny)|Kraj]] |supermarket | align="right" |30 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pradajne| url = https://krajpotravin.sk/predajne| vydavateľ = krajpotravin.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113070325/https://www.krajpotravin.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}</ref> |{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]] |- | rowspan="2" align="center" |[[Súbor:Tesco_logo.png|30x30bod|Tesco logo]] | rowspan="2" |[[Tesco]] |hypermarket | align="right" |66 | rowspan="2" |07/2026<ref name="tesco">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky obchody Tesco| url = https://www.tesco.sk/obchody/directory| vydavateľ = Tesco| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-17| miesto =| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" align="right" |1 747,95 {{Rast}} | rowspan="2" align="right" |25,51 {{Pokles}} | rowspan="2" |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TESCO STORES SR, a.s. (Historický názov: KMART SR a.s.)| url = https://www.finstat.sk/31321828| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" |{{flagicon|UK}} [[Tesco|Tesco PLC]] |- |supermarket | align="right" |70 |- class="sortbottom" |- | align="center" |[[Súbor:Yeme-Logo.svg|30x30bod|Yeme logo]] |[[Yeme]] |supermarket | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.yeme.sk/nase-predajne| vydavateľ = yeme.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |50,49 {{Rast}} | align="right" |0,00 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Slovenský potravinársky priemysel a.s.| url = https://www.finstat.sk/47793155| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Slovenský potravinársky priemysel a.s. |} ====Menšie potraviny a večierky==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" style="width: 4%" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" style="width: 11%" |Názov ! colspan="3" style="width: 27%" |Predajne ! colspan="3" style="width: 33%" |Ekonomika ! rowspan="2" style="width: 25%" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! style="width: 12%" |formát ! data-sort-type="number" style="width: 6%" |počet ! style="width: 9%" class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" style="width: 12%" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! style="width: 9%" class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:CBA Logo.svg|30x30bod|CBA logo]] |[[CBA]] |potraviny | align="right" |284 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = CBA SK, a.s.| odkaz na autora =| titul = Partneri| url = http://www.cbask.sk/sk/stranka/partneri| vydavateľ = cbask.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-17| miesto =| jazyk = |poznámka = Jednotlivé počty potravín prezentované v hlavných menu webových stránok partnerov.}}</ref><ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Prezentovaný je počet predajní za celú skupinu.</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejnené.</ref> |{{flagicon|HUN}} [[CBA Kereskedelmi Kft.]] |- | align="center" |[[Súbor:COOP Jednota Slovensko.png|30x30bod|Coop Jednota logo]] |[[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] |potraviny | align="right" |1 193 | 07/2026<ref name="coop-predajne"/> | align="right" | 2 122,05 {{Rast}} | align="right" | 28,71 {{Rast}} | 2025<ref name="coop-vyrocna" /><ref group="pozn." name=":0"/> |{{flagicon|Slovensko}} [[COOP Jednota Slovensko]] |- | align="center" |[[Súbor:Delia potraviny logo.png|30x30bod|Delia logo]] |[[Delia]] |večierka | align="right" |29 |07/2026<ref name="predajne-delia">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Delia | url = https://deliapotraviny.sk/#stores | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Predajne“ }}</ref> | align="right" |13,09 {{Rast}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2023<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Delia potraviny, s.r.o. (Historický názov: Unifood SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/44155981| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Cyprus}} [[Arca Capital]] |- | align="center" |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]] |[[FRESH]] |potraviny | align="right" |650 |07/2026<ref name="predajne-fresh"/> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť FRESH, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Slovensko}} LABAŠ s.r.o. |- | align="center" | |[[Malina (potraviny)|Malina]] |večierka | align="right" |21 |07/2026<ref name="predajne-malina">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malina | url = https://www.malina.sk | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou > „Prevádzky“}}</ref> | align="right" |8,59 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Malina, s.r.o.| url = https://finstat.sk/56070110| vydavateľ = FinStat| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-03| miesto = | jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Predajne Malina, s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Môj obchod logo.png|30x30bod|Môj obchod logo]] |[[Môj obchod]] |potraviny | align="right" |776 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.mojobchod.sk/Najdite-predajnu| vydavateľ = mojobchod.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |– | align="right" |– |–<ref group="pozn.">Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť METRO, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[METRO Group]] |- | align="center" |[[Súbor:Starý otec logo.png|30x30bod|Starý otec logo]] |[[Starý otec]]<ref group="pozn.">Niektoré predajne prevádzkované pod názvom Kukkonia Shop.</ref> |potraviny | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.staryotec.sk/predajne/| vydavateľ = staryotec.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,72 {{Rast}} | align="right" | -0,71 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Starý otec, a. s. (Historický názov: CWE-SK, a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36769371| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Starý otec, a. s. |- | align="center" |[[Súbor:Tesco_logo.png|30x30bod|Tesco logo]] |[[Tesco|Tesco Expres]] |potraviny | align="right" |43 |07/2026<ref name="tesco"/> | align="right" |1 747,95 {{Rast}} | align="right" |25,51 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TESCO STORES SR, a.s. (Historický názov: KMART SR a.s.)| url = https://www.finstat.sk/31321828| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|UK}} [[Tesco|Tesco PLC]] |} ====Drogérie==== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dm-drogerie-Logo.svg|30x30bod|dm logo]] |[[Dm-drogerie markt|dm]] | align="right" |167 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul =| url = https://www.mojadm.sk/store| vydavateľ = mojadm.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |491,65 {{Rast}} | align="right" |9,87 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dm drogerie markt, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31393781 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} [[Dm-drogerie markt]] |- |[[Súbor:101 Drogerie.png|30x30bod|101 Drogéria logo]] |[[101 Drogéria]] | align="right" |207 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní| url = https://101drogerie.sk/nase-predajne| vydavateľ = 101drogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |81,80 {{Pokles}} | align="right" | -2,84 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | url = https://finstat.sk/36246204 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Emil Krajčík, s.r.o. |- |[[Súbor:Teta drogerie logo.png|30x30bod|Teta drogérie logo]] |[[Teta drogérie]] | align="right" |222 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.tetadrogerie.sk/predajne/| vydavateľ = tetadrogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |100,73 {{Pokles}} | align="right" |0,07 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Teta drogérie SR s. r.o. | url = https://finstat.sk/35694254 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} Solvent ČR |- |[[Súbor:Hebe logo.png|30x30bod|hebe logo]] |[[hebe (drogéria)|hebe]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Obchody Hebe| url = https://www.hebe.com/sk/stores| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |2,94 {{Rast}} | align="right" |0,035 {{Rast}} | 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Hebe Slovensko s. r. o.| url = https://finstat.sk/55759068| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania = 2025| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Portugalsko}} Jerónimo Martins |- |[[Súbor:Logo Drogerie Mueller.svg|30x30bod|Müller logo]] |[[Müller (drogéria)|Müller]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Moja predajňa| url = https://www.mueller.sk/moja-predajna/| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |0,46 {{Rast}} | align="right" | -0,49 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mueller Drogérie Slovensko s. r. o. | url = https://finstat.sk/56354231 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Müller Ltd. & Co. KG |} ===Kníhkupectvá=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Panta Rhei Logo.jpg|30x30bod|Panta Rhei logo]] |[[Panta Rhei (kníhkupectvo)|Panta Rhei]] | align="right" |59 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Panta Rhei (59)| url = https://www.pantarhei.sk/predajne/| vydavateľ = pantarhei.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |46,82 {{Rast}} | align="right" | -0,02 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Panta Rhei, s.r.o. | url = https://finstat.sk/31443923 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Panta Rhei, s.r.o. |- |[[Súbor:Martinus.png|30x30bod|Martinus logo]] |[[Martinus]] | align="right" |20 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.martinus.sk/knihkupectva| vydavateľ = martinus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |52,32 {{Rast}} | align="right" |0,67 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martinus, s.r.o. | url = https://finstat.sk/45503249 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Martinus, s.r.o. |- | |[[Knihy pre každého]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy pre každého | url = https://www.knihyprekazdeho.sk/ | dátum prístupu = 2026-07-13 | poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Naše Predajne“ }}</ref> | align="right" |4,80 {{Rast}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KNIHY PRE KAŽDÉHO s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44918682 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} KNIHY PRE KAŽDÉHO s.r.o. |- | |[[Artforum]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.artforum.sk/| vydavateľ = artforum.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke > „Kníhkupectvá“}}</ref> | align="right" |1,23 {{Rast}} | align="right" |0,03 {{Rast}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ARTFORUM spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/35716584 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} ARTFORUM spol. s.r.o. |- | |[[Megabooks]] <small>(pôvodne Oxford Bookshop)</small> | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Megabooks| url = https://www.megabooks.sk/knihkupectva-megabooks| vydavateľ = megabooks.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |6,48 {{Rast}} | align="right" |0,24 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MEGABOOKS SK, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36699594 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} MEGABOOKS SK, spol. s r. o. |} ===Hobbymarkety=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:Bauhaus_logo.svg|40x40bod|Bauhaus logo]] |[[Bauhaus (podnik)|Bauhaus]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam všetkých odborných centier| url = https://www.bauhaus.sk/odborne-centra| vydavateľ = bauhaus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,00 {{Rast}} | align="right" | -2,07 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BAUHAUS odborné centrum pre dielňu, dom a záhradu k. s.| url = https://www.finstat.sk/47794437| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Švajčiarsko}} Bauhaus |- | align="center" |[[Súbor:Merkury Market.jpg|40x40bod|Merkury Market logo]] |[[Merkury Market]] | align="right" |21 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prevádzky| url = https://www.merkurymarket.sk/prevadzky/| vydavateľ = merkurymarket.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |235,91 {{Pokles}} | align="right" |9,40 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MERKURY SHOP s.r.o. (Historický názov: LAND MMSK s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/51231735| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Merkury Market |- | align="center" |[[Súbor:Hornbach_Logo_black.svg|40x40bod|Hornbach logo]] |[[Hornbach]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne HORNBACH| url = https://www.hornbach.sk/moja-predajna/predajne-hornbach/| vydavateľ = hornbach.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |168,09 {{Rast}} | align="right" |6,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = HORNBACH - Baumarkt SK spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35838949| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} [[Hornbach]] |- | align="center" |[[Súbor:Mountfield_logo.svg|40x40bod|Mountfield logo]] |[[Mountfield]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne a servisné centrá| url = https://www.mountfield.sk/predajne| vydavateľ = mountfield.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |49,15 {{Pokles}} | align="right" | -2,23 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mountfield SK, s.r.o. (Historický názov: MOUNTFIELD SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36377147| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Česko}} Mountfield |- | align="center" |[[Súbor:Obi.svg|40x40bod|OBI logo]] |[[OBI]] | align="right" |19 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky predajne OBI na Slovensku| url = https://www.obi.sk/predajna| vydavateľ = obi.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |218,00 {{Pokles}} | align="right" |7,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = OBI Slovakia s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/48258946| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Tengelmann |} ===Reťazce s nábytkom a bytovými doplnkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ |- ! data-sort-type="number" |počet ! class="unsortable" |k dátumu ! data-sort-type="number" |tržby <small>(mil. Eur)</small> ! data-sort-type="number" |zisk <small>(mil. Eur)</small> ! class="unsortable" |obdobie |- | align="center" |[[Súbor:ASKO - NÁBYTEK logo.svg|30x30bod|ASKO logo]] |[[ASKO Nábytok|ASKO]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne ASKO - NÁBYTOK| url = https://www.asko-nabytok.sk/nase-pobocky| vydavateľ = asko-nabytok.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |23,14 {{Pokles}} | align="right" | -4,70 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ASKO - NÁBYTOK, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35909790| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Porta Möbel |- | align="center" |[[Súbor:Ikea logo.svg|30x30bod|IKEA logo]] |[[IKEA]] | align="right" |1 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kde nájdete IKEA| url = https://www.ikea.com/sk/sk/stores/| vydavateľ = ikea.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref><ref group="pozn.">V počte nie sú zahrnuté plánovacie štúdiá v Košiciach a Žiline.</ref> | align="right" |144,76 {{Rast}} | align="right" |6,32 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = IKEA Bratislava, s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35849436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Holandsko}} Inter IKEA Systems<ref group="pozn.">IKEA je pôvodom švédský reťazec, spoločnosť však používa zložitú organizačnú štruktúru a časť zodpovedná za prevádzkovanie obchodného domu na Slovensku sídli v Holandsku.</ref> |- | align="center" |[[Súbor:Logo Kondela.svg|30x30bod|Kondela logo]] |[[Kondela]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Kondela| url = https://www.kondela.sk/nase-predajne/| vydavateľ = kondela.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |40,75 {{Pokles}} | align="right" |1,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = KONDELA s.r.o. (Historický názov: TEMPO KONDELA, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36409154| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} KONDELA s.r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Drevona logo.svg|30x30bod|Drevona logo]] |[[Drevona]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.drevona.sk/predajne/| vydavateľ = drevona.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |2,49 {{Pokles}} | align="right" | -0,42 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DREVONA MARKET s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/50443003| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DREVONA MARKET s. r. o. |- | align="center" |[[Súbor:Black Red White logo.svg|30x30bod|Black Red White logo]] |[[Black Red White]] | align="right" |0 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajná sieť | url = https://www.brw.sk/predajna-siet/| vydavateľ = brw.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |5,66 {{Pokles}} | align="right" | -1,20 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BLACK RED WHITE SLOVAKIA a.s. (Historický názov: LUTO SLOVAKIA a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36573175| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Poľsko}} Black Red White |- | align="center" |[[Súbor:Decodom logo.png|30x30bod|Kondela logo]] |[[Decodom]] | align="right" |11 |11/2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne - Decodom| url = https://www.decodom.sk/predajne| vydavateľ = decodom.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241214011742/https://www.decodom.sk/predajne| dátum archivácie = 2024-12-14}}</ref> | align="right" |29,79 {{Pokles}} | align="right" | -3,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DECODOM, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/36305073| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Slovensko}} DECODOM, spol. s r.o. |- | align="center" |[[Súbor:Jysk logo.svg|30x30bod|Jysk logo]] |[[Jysk|JYSK]] | align="right" |54 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://jysk.sk/predajne| vydavateľ = jysk.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |103,33 {{Rast}} | align="right" |16,22 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = JYSK s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35974133| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Dánsko}} Lars Larsen Group |- | align="center" |[[Súbor:Möbelix Logo.svg|30x30bod|Möbelix logo]] |[[Möbelix]] | align="right" |14 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Möbelix| url = https://www.moebelix.sk/predajne| vydavateľ = moebelix.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | rowspan="2" align="right" |114,55 {{Pokles}} | rowspan="2" align="right" | -0,22 {{Pokles}} | rowspan="2" |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = XLSK Nábytok s. r. o. (Historický názov: Kika Nábytok Slovensko, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/35883103| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:XXXLutz logo.svg|30x30bod|XXXLutz logo]] |[[XXXLutz]] | align="right" |6 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pobočky XXXLutz | url = https://www.xxxlutz.sk/pobocky | vydavateľ = xxxlutz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz |- | align="center" |[[Súbor:ScontoNabyteklogo.jpg|30x30bod|Sconto logo]] |[[SCONTO Nábytok|SCONTO]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne nábytku | url = https://www.sconto.sk/obchodne-domy | vydavateľ = sconto.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | align="right" |48,79 {{Rast}} | align="right" | -0,14 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SCONTO Nábytok s. r. o. (Historický názov: KRAFT NÁBYTOK s. r. o.) | url = https://www.finstat.sk/44731159 | vydavateľ = FinStat | dátum vydania = 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |{{Flagicon|Nemecko}} Krieger |- class="sortbottom" | colspan="2" |'''Celkom''' | align="right" |'''115''' | | align="right" |'''513,26''' | align="right" |'''13,66''' | | |} ===Reťazce so spotrebnou elektronikou=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:NAY logo.png|30x30bod|NAY logo]] |[[NAY]] | align="right" |57 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.nay.sk/predajne| vydavateľ = nay.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |410,81 {{Pokles}} | align="right" | -1,30 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NAY a.s. - historický názov: NAY Holding, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35739487 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} NAY, a. s. |- |[[Súbor:Planeo Elektro.png|30x30bod|Planeo logo]] |[[FAST PLUS|Planeo]] | align="right" |71 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam predajní| url = https://www.planeo.sk/predajne| vydavateľ = planeo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |158,61 {{Rast}} | align="right" | -0,50 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FAST PLUS, a.s. - historický názov: FAST PLUS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/35712783 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} FAST PLUS, a.s. |} ===Športové reťazce=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Intersport logo.svg|30x30bod|Intersport logo]] |[[Intersport]] | align="right" |38 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač predajní| url = https://www.intersport.sk/shops/| vydavateľ = intersport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Švajčiarsko}} INTERSPORT |- |[[Súbor:EXIsport.png|30x30bod|EXIsport logo]] |[[EXIsport]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše obchody| url = https://www.exisport.com/sk/predajne| vydavateľ = exisport.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |28,70 {{Rast}} | align="right" | -0,83 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PPG Group s.r.o. - historický názov: Simoza s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/51887819 | vydavateľ = www.finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} PPG Group s.r.o. |- |[[Súbor:Logo Sportisimo.png|30x30bod|Sportisimo logo]] |[[Sportisimo]] | align="right" |55 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = SPORTISIMO s. r. o.| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.sportisimo.sk/predajne/slovensko/| vydavateľ = sportisimo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |94,48 {{Pokles}} | align="right" |2,77 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPORTISIMO SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/44156979 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPORTISIMO s. r. o. |- |[[Súbor:Decathlon - logo (France, 2024).svg|30x30bod|Decathlon logo]] |[[Decathlon]] | align="right" |13 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.decathlon.sk/content/24-filialen-decathlon| vydavateľ = decathlon.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |96,15 {{Rast}} | align="right" |4,11 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decathlon SK s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/47658827 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Francúzsko}} Decathlon SK s. r. o. |- |[[Súbor:4F (company) logo.svg|30x30bod|4F logo]] |[[4F]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa s obchodmi| url = https://4fstore.sk/shop/map| vydavateľ = 4fstore.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,46 {{Pokles}} | align="right" |0,12 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OTCF SLOVAKIA s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50342363 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Poľsko}} OTCF S. A. |- | |[[Alpine Pro]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alpinepro.sk/predajne/| vydavateľ = alpinepro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |4,86 {{Pokles}} | align="right" | -1,21 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ALPINE PRO STORES s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36325716 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} ALPINE PRO STORES s.r.o. |- | |[[Sport Vision]] | align="right" |18 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.sportvision.sk/predajne| vydavateľ = sportvision.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |33,02 {{Rast}} | align="right" | -3,26 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BDS SPORT SK s. r. o. - historický názov: Sport Vision Slovakia s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/36661856 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Srbsko}} BDS SPORT SK s. r. o. |- | |[[HUDY]] | align="right" |2 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 33 predajní HUDY v Česku a na Slovensku| url = https://www.hudysport.sk/predajne| vydavateľ = hudysport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |1,27 {{Rast}} | align="right" |0,09 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 64 s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/54586321 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} 64 s.r.o. |} ===Reťazce s hračkami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dráčik logo.png|30x30bod|Dráčik logo]] |[[Dráčik (hračkárstvo)|Dráčik]] | align="right" |70 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Dráčik| url = https://www.dracik.sk/mapa-predajni/| vydavateľ = dracik.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk =}}</ref> | align="right" |65,43 {{Pokles}} | align="right" |1,50 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dráčik DIVI, s. r. o. - historický názov: TELEPHONE COMPANY, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/46118985 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Dráčik DIVI, s. r. o. |- | |[[Alltoys by Sparkys]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Alltoys.sk - všetko pre deti| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alltoys.sk/predajne/| vydavateľ = alltoys.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |10,43 {{Pokles}} | align="right" | -0,26 {{Pokles}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SPARKYS SK, s. r. o. - historický názov: ALLTOYS, spol. s r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31569323 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Česko}} SPARKYS SK, s. r. o. |- |[[Súbor:POMPO lg Color.jpg|30x30bod|Pompo logo]] |[[Pompo]] | align="right" |7 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prodejny| url = https://pompo.sk/prodejny/| vydavateľ = pompo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | | | |{{flagicon|Česko}} LAMA Toys a.s. |} ===Reťazce s liekmi a zdravotníckymi pomôckami=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! colspan="3" |Ekonomika ! rowspan="2" |Majiteľ alebo obchodná skupina |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu !tržby <small>(mil. Eur)</small> !zisk <small>(mil. Eur)</small> !obdobie |- |[[Súbor:Dr.Max logo.svg|30x30bod|Dr.Max logo]] |[[Dr.Max]] | align="right" |473 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lekárne| url = https://www.drmax.sk/lekarne| vydavateľ = drmax.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" | | align="right" | | |{{flagicon|Česko}} Česká lékárna holding |- |[[Súbor:BENU Logo.svg|30x30bod|BENU logo]] |[[BENU]] | align="right" |213 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam lekární BENU| url = https://www.benulekaren.sk/lekarne| vydavateľ = benulekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |20,87 {{Rast}} | align="right" |1,20 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BENU SK 77, s. r. o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/50741268 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Nemecko}} Phoenix Pharmahandel |- |[[Súbor:Schneider pharmacy logo.png|30x30bod|Schneider logo]] |[[Schneider lekáreň|Schneider]] | align="right" |23 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nájdite svoju lekáreň| url = https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| vydavateľ = schneider-lekaren.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241130231035/https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| dátum archivácie = 2024-11-30}}</ref> | align="right" |1,96 {{Pokles}} | align="right" |0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pharmacy, spol. s r.o. - historický názov: Kovoprojekta - Pharmacy, spoločnosť s ruče- ním obmedzeným Prešov - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31710018 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} Pharmacy, spol. s r.o. |- | |[[Vaša lekáreň]] | align="right" |325 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vaše lekárne| url = https://www.vasalekaren.sk/lekarne| vydavateľ = vasalekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |3,22 {{Rast}} | align="right" | -0,01 {{Rast}} |2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = vasalekaren.sk s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/52600157 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} vasalekaren.sk s.r.o. |- | |[[PLUS lekáreň]] | align="right" |650 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = PLUS Lekárne| url = https://pluslekaren.sk/lekarne/| vydavateľ = pluslekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| miesto =| jazyk =}}</ref> | align="right" |724,16 {{Rast}} | align="right" |1,72 {{Pokles}} |2024<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - historický názov: UNIPHARMA PRIEVIDZA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://finstat.sk/31625657 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-03 | priezvisko = }}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} UNIPHARMA |} ===Reťazce s rýchlym občerstvením=== {| class="wikitable sortable" ! rowspan="2" class="unsortable" |Logo ! rowspan="2" |Názov ! colspan="2" |Predajne ! rowspan="2" |Pôvod |- ! počet ! class="unsortable" |k dátumu |- |[[Súbor:McDonald's Golden Arches.svg|20x20bod|McDonald's logo]] |[[McDonald's]] | align="right" |58 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = McDonald's SK| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač reštaurácií| url = https://restauracie.mcdonalds.sk/| vydavateľ = restauracie.mcdonalds.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Burger King 2020.svg|20x20bod|Burger King logo]] |[[Burger King]] | align="right" |8 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Store count| url = https://www.amrest.eu/en/about-us/store-count| vydavateľ = amrest.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =en| poznámka = Pre zobrazenie počtu prevádzok je nutný výber štátu pod voľbou „Select country“ a značky pod „Select brand“.}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:KFC logo wordmark.svg|20x20bod|KFC logo]] |[[Kentucky Fried Chicken|KFC]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie| url = https://www.kfcslovakia.sk/restauracie| vydavateľ = kfcslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Subway 2016 logo.svg|20x20bod|Subway logo]] |[[Subway Restaurants|Subway]] | align="right" |5 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie Subway® na Slovensku| url = https://restaurants.subway.com/sk/slovensko| vydavateľ = restaurants.subway.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Pizza Hut international logo 2014.svg|20x20bod|Pizza Hut logo]] |[[Pizza Hut]] | align="right" |3 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pizza Hut Slovensko| url = https://www.pizzahut.sk| vydavateľ = pizzahut.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam reštaurácií na konci hlavnej stránky}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- |[[Súbor:Starbucks coffee wordmark.png|30x30bod|Starbucks logo]] |[[Starbucks]] | align="right" |17 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pobočky| url = https://www.starbucksslovakia.sk/sk/store-locator| vydavateľ = starbucksslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]] |- | |[[Regal Burger]] | align="right" |11 |07/2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa našich prevádzok| url = https://regalburger.com/restaurants| vydavateľ = regalburger.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-7-12| miesto =| jazyk =}}</ref> |{{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] |} == Poznámky == <references group="pozn."/> ==Referencie== {{Referencie|2}} ==Pozri aj== * [[Supermarket]] * [[Hypermarket]] * [[Obchodný dom]] [[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zoznamy|Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku]] mav5mg55cxxsbtig858sd4it61271vg Milan Mazurek 0 619147 8356831 8355315 2026-08-16T10:42:04Z IronLiberty 280078 +Spolupráca s Bombicom 8356831 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Mazurek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[24. október]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[3. september]] [[2019]] | Poradie3 = súčasný | Úrad3 = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2022]] | Koniec obdobia3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|1|24}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) <br> [[REPUBLIKA]] (od [[2021]]) | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 1 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[2024]] | Nástupca = | Predchodca = | Predchodca2 = Andrej Medvecký | Nástupca2 = Milan Špánik }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = | meno = Erik | priezvisko = Rédli|vydavateľ=[[Slovenská televízia a rozhlas]]}}</ref><ref name=":6" /> V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]].<ref name=":7">{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam zvolených poslancov Košického a Prešovského kraja | url = https://www.kosiceonline.sk/zoznam-zvolenych-poslancov-kosickeho-a-presovskeho-kraja | vydavateľ = kosiceonline.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-23 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2024]] je poslancom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> a dňa 22. januára 2025 bol prijatý za člena frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Europoslanec Mazurek vstúpil do frakcie Európa suverénnych národov. Stal sa tak jej druhým členom zo Slovenska|url=https://spravy.stvr.sk/2025/01/europoslanec-mazurek-vstupil-do-frakcie-europa-suverennych-narodov-stal-sa-tak-jej-druhym-clenom-zo-slovenska/|vydavateľ=Slovenská televízia a rozhlas|miesto=Bratislava|dátum vydania=2025-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-23|jazyk=}}</ref> [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] ho v roku 2019 právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia [[Národ|národa]], [[Rasa (človek)|rasy]] a [[Presvedčenie|presvedčenia]] kvôli jeho protirómským vyhláseniam, v dôsledku čoho prišiel o poslanecký [[Mandát (politika)|mandát]].<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref><ref name=":22">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd uznal Mazureka vinným, príde o mandát poslanca|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720599/sud-uznal-mazureka-vinnym-pride-o-mandat-poslanca/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Niektoré médiá ho označujú ako [[Neonacizmus|neonacista]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heková | meno = Tereza | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský neonacista a poslanec Milan Mazurek je trestně stíhaný kvůli jeho rasistickým výrokům o Romech | url = https://romea.cz/cz/zahranici/slovensky-neonacista-a-poslanec-milan-mazurek-je-trestne-stihany-kvuli-jeho-rasistickym-vyrokum-o-romech | url archívu = https://web.archive.org/web/20250425185334/https://romea.cz/cz/zahranici/slovensky-neonacista-a-poslanec-milan-mazurek-je-trestne-stihany-kvuli-jeho-rasistickym-vyrokum-o-romech | vydavateľ = romea.cz | miesto = | dátum vydania = 2017-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-04-25 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The Rise of Poland’s Far Right|url=https://www.foreignaffairs.com/articles/poland/2017-12-18/rise-polands-far-right|periodikum=Foreign Affairs|dátum=2017-12-18|dátum prístupu=2026-07-25|issn=0015-7120|jazyk=en-US|meno=Volha|priezvisko=Charnysh}}</ref> Podľa analýzy hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]].<ref name=":612">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":74">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Medzi top 20 proruských europoslancov patrí päť Slovákov. Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1022427/medzi-top-20-proruskych-europoslancov-patri-pat-slovakov-najvyraznejsim-podporovatelom-kremla-je-blaha|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":75">{{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarova|meno=Tamara|autor=|odkaz na autora=|titul=Päť slovenských europoslancov patrí medzi top 20 proruských v Európskom parlamente|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/pat-slovenskych-europoslancov-patri-medzi-top-20-proruskych-v-europskom-parlamente/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-27|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> == Životopis == Narodil sa 24. januára 1994 v [[Kežmarok|Kežmarku]].<ref name=":10" /> V rokoch 2009 až 2010 študoval na Strednej odbornej škole technickej v [[Poprad|Poprade]].<ref name=":10" /> V rokoch 2010 až 2014 študoval odbor právo a podnikanie na súkromnej strednej škole v Poprade.<ref name=":10" /> Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2022-02-04 | DátumPrístupu = 2022-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2022-02-04 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou }}</ref> najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa [[Curriculum vitae|životopisu]], ktorý uviedol v dotazníku [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] v roku 2015, pôsobil aj ako manažér [[Internetový obchod|internetového obchodu]] [[Česko|českej]] spoločnosti METABET s.r.o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiadosť Martina Turčeka o poskytnutie životopisu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Mazureka | url = https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/13470/ | dátum vydania = 2016-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-25 | vydavateľ = chcemvediet.sk/}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Turček|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Poslanci flákajú vypĺňanie životopisov. Mnohí smeráci svoju minulosť taja|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601173/poslanci-flakaju-vyplnanie-zivotopisov-mnohi-smeraci-svoju-minulost-taja/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-27|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><!--Zachránil som pôvodný link, pridal link dokazujúci, že Turček takéto žiadosti robil, aj konštatovačnie o eshope, ale nie je to podľa mňa pre wiki dosť a marginálna informačná hodnota--> Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 [[Euro|eur]] za porušenie podmienok pri [[Internet|internetovom]] predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok [[Reklamácia|reklamácie]].<ref>{{Citácia Harvard | Autor = cho | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = MAFRA Slovakia | DátumVydania = 2016-03-12 | DátumPrístupu = 2018-06-23 }}</ref> Mazurek sám písal falošné [[Recenzia (publicistický žáner)|recenzie]] na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.<ref name="benko">{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> V rokoch 2019 až 2021 absolvoval štúdium na súkromnej [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave|Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] v odbore ekonómia a manažment, kde získal bakalársky titul.<ref name=":10" /> == Pôsobenie v politike == === Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky (2016{{--}}2023) === Mazurek sa do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] dostal po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady]] v marci 2016 ako náhradník za Andreja Medveckého, ktorý bol zvolený za [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovú Stranu Naše Slovensko]] (ĽSNS), no ešte pred zložením [[Poslanecký sľub|poslaneckého sľubu]] sa [[Mandát (politika)|mandátu]] vzdal v súvislosti s trestným stíhaním za ublíženie na zdraví, keď bol spolu so svojím bratrancom obvinený z napadnutia a zbitia občana [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Obžalovaného poslanca ĽSNS Medveckého nahradí obdivovateľ Hitlera|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/obzalovany-medvecky-od-kotlebu-ako-poslanec-nenastupi|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Dvakrát odsúdený Kotlebov podpredseda Medvecký môže byť poslancom, aj keď zbil človeka a šoféroval opitý|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1703570/dvakrat-odsudeny-kotlebov-krajsky-predseda-medvecky-moze-byt-poslancom-aj-ked-zbil-cloveka-a-soferoval-opity/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-09|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> V parlamente pôsobil ako člen Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Milan Mazurek | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-06-22 }}</ref> V roku 2019 ho [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia [[Národ|národa]], [[Rasa (človek)|rasy]] a [[Presvedčenie|presvedčenia]] v dôsledku čoho prišiel o poslanecký [[Mandát (politika)|mandát]].<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /><ref name=":22" /><ref name=":17" /> Už v septembri 2020 nastúpil do Národnej rady SR ako poslanecký asistent Mariána Chmelára (ĽSNS).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek sa vracia do parlamentu, ako asistent ešte zarobí skoro 14-tisíc eur|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/729527/mazurek-sa-vracia-do-parlamentu-ako-asistent-este-zarobi-skoro-14-tisic-eur/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-10-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Mazurek na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda [[Rómovia|Rómom]]. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k [[Národnosť (predstupeň národa)|národnostnej]], [[Rasa (človek)|rasovej]] a [[Etnikum|etnickej]] nenávisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V januári 2021 Mazurek spolu s poslancami NR SR resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]], Ondrejom Ďuricom, [[Miroslav Suja|Miroslavom Sujom]], Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS.<ref name=":9">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref><ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]].<ref name=":9" /><ref name=":57" /> V marci 2021 prevzali títo odídenci hnutie [[HLAS ĽUDU]] od [[Peter Marček|Petra Marčeka]] a pretransformovali ho na hnutie [[REPUBLIKA]].<ref name="dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2303089/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2021-03-12}}</ref><ref name=":572">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REPUBLIKA | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121 | vydavateľ = Register politických strán a politických hnutí MV SR | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách v roku 2023]] kandidoval na 150. mieste kandidátnej listiny hnutia REPUBLIKA,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre parlamentné voľby 2023|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3456130/kandidatna-listina-strany-republika-pre-parlamentne-volby-2023/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref> ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kompletné výsledky parlamentných volieb 2023|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-01|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kompletne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024{{--}}2029) === Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] bol zvolený za poslanca za hnutie [[REPUBLIKA]] z 2. miesta kandidátky so 71 656 preferenčnými hlasmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? Poslanci s najviac krúžkami v eurovoľbách 2024|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/eurovolby-2024-ktori-kandidati-dostali-najviac-hlasov|dátum prístupu=2026-07-23|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre eurovoľby 2024|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3961740/kandidatna-listina-strany-republika-pre-eurovolby-2024/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-27|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref> Dňa 22. januára 2025 bol Mazurek prijatý za člena frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":8" /> Jej členom a podpredsedom bol od jej založenia v júli 2024 jeho stranícky kolega [[Milan Uhrík]].<ref name=":42">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|dátum prístupu=2026-07-18|odkaz na autora=SITA}}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|odkaz na autora=SITA}}</ref> Mazurek však nebol do frakcie prijatý bezprostredne po jej vzniku, čo vysvetľoval potrebou najprv sa lepšie spoznať s jej členmi.<ref name=":32" /> Podľa medializovaných informácií boli dôvodom jeho neskoršieho prijatia výhrady najsilnejšej strany frakcie [[Alternatíva pre Nemecko|Alternatívy pre Nemecko]] voči jeho predchádzajúcim vyjadreniam a obavy z reputačného rizika.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek vysvetľuje odmietnutie od frakcie extrémistov: Na Googli sú moje fotky bez vlasov a obvinenia, že popieram holokaust|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4110488/mazurek-vysvetluje-odmietnutie-od-frakcie-extremistov-na-google-su-moje-fotky-bez-vlasov-a-obvinenia-ze-popieram-holokaust/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-26|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref><ref name=":32" /> ==== Kontroverzie týkajúce sa financovania asistentov (2025) ==== V lete 2025 slovenské [[Masmédium|médiá]] upozornili, že [[Europoslanec|europoslanci]] Mazurek a [[Milan Uhrík]] zamestnávajú z prostriedkov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) určených na asistentov viacerých členov a funkcionárov hnutia [[REPUBLIKA]] '''–''' Mariána Ďuriša, Michaelu Riapošovú a Ľubomíra Huďa a členov predsedníctva Jána Kecskésa a Lukáša Kopáča.<ref name=":94">{{Citácia periodika|priezvisko=Mihočková|meno=Eva|titul=Cez čiaru: Ako Európsky parlament živí Republiku aj Uhríkovu manželku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-30|issn=1335-4418|url=https://video.sme.sk/c/23511855/cez-ciaru-ako-europsky-parlament-zivi-republiku-aj-uhrikovu-manzelku.html|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":95">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Republiku živí aj europarlament Milan Uhrík a Milan Mazurek platia vlastných straníkov z peňazí EÚ|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/178016/milan-uhrik-a-milan-mazurek-platia-vlastnych-stranikov-z-penazi-eu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-02|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251002015134/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Uhríkova [[manželka]] figurovala u Mazureka ako osoba poverená vykonávaním platieb (tzv. paying agent), čo kritici označili za obchádzanie zákazu priameho zamestnávania [[Manželstvo|manželov]] europoslancov.<ref name=":94" /><ref name=":95" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251001131805/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Podľa kritikov tak dochádzalo k nepriamemu financovaniu straníckej štruktúry z prostriedkov EP, čo pravidlá parlamentu neumožňujú.<ref name=":94" /><ref name=":95" /> ==== Hlasovanie v Európskom parlamente ==== V koncom roka 2025 zverejnili ''EUobserver'' a ''Novaja Gazeta Europe'' analýzu zameranú na prvú časť [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|10. volebného obdobia (2024 – 2029)]], v ktorej porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa [[Rusko|Ruska]] a vojny proti [[Ukrajina|Ukrajine]] a 3 hlasovania o [[Bielorusko|Bielorusku]] (spolu 17 hlasovaní).<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopytok | meno = Vitovt | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Komin | meno2 = Mikhail | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Europe’s new pro-Kremlin bloc takes shape in the European Parliament | url = https://euobserver.com/17149/europes-new-pro-kremlin-bloc-takes-shape-in-the-european-parliament/ | vydavateľ = EUObeserver | miesto = | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref name=":61">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Podľa tejto analýzy Mazurek nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania zdržal,<ref name=":58" /><ref name=":61" /> čím sa zaradil na čelo skupiny [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]], ktorú médiá charakterizujú ako najviac proruskú.<ref name=":612" /><ref name=":74" /><ref name=":75" /> == Súdne spory == === Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus (2017) === V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] (NAKA) trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii Debata na telefón [[Rádio Frontinus|''Rádia Frontinus'']] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Mazurek v [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasovom]] vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu [[Pokuta|pokutu]] vo výške 15 000 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}</ref> 3. septembra 2019 [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] v odvolacom konaní potvrdil rozsudok [[Krajský súd v Banskej Bystrici|Krajského súdu v Banskej Bystrici]] a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia [[Národ|národa]], [[Rasa (človek)|rasy]] či [[Presvedčenie|presvedčenia]]. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj [[Poslanec|poslanecký]] [[Mandát (politika)|mandát]]. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.<ref name=":22" /> Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /> === Súdny spor s Petrom Sabakom (2021) === V decembri 2021 Okresný súd [[Kežmarok]] rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc [[Euro|eur]], vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa [[Infektológia|infektológovi]] [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name="aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi">{{Citácia periodika | priezvisko =TASR | meno = | autor = | odkaz na autora =TASR | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sabaka vyhral súd s Mazurekom. 15-tisíc eur už má na účte, ospravedlnenie je v nedohľadne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/782360-sabaka-vyhral-sud-s-mazurekom-15-tisic-eur-uz-ma-na-ucte-ospravedlnenie-je-v-nedohladne|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Mazurek sa voči rozhodnutiu odvolal.<ref name=":11" /> V hlavnom konaní neskôr Krajský súd v [[Prešov|Prešove]] právoplatne potvrdil povinnosť zaplatiť 15 tisíc eur a verejne sa ospravedlniť.<ref name=":11" /> === Súdny spor so ''SME'' (2024) === V roku 2024 podal Mazurek na súd žalobu na ochranu osobnosti proti [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľstvu]] denníka ''[[SME]]''.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Mazurek so žalobou na ochranu osobnosti nepochodil. Dobré meno si zničil sám, odkázal mu sudca|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-30|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/mazurek-so-zalobou-na-ochranu-osobnosti-nepochodil|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Žiadal ospravedlnenie za komentár z októbra 2018, v ktorom komentátorka napísala, že Mazurek na [[Protest|proteste]] v júni 2015 v [[Bratislava|Bratislave]] hádzal dlažobné kocky na [[Arabi|arabskú]] rodinu a kričal urážky na ich [[náboženstvo]].<ref name=":12" /> Okresný súd Bratislava I žalobu zamietol.<ref name=":12" /> Sudca v odôvodnení uviedol, že Mazurek si dobré meno poškodil sám svojím správaním, a že nie je podstatné, či kamene skutočne hádzal.<ref name=":12" /> == Prejavy a pôsobenie spájané s extrémizmom == === Výrok na sociálnej sieti (2015) === Mazurek mal v roku 2015 na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] uviesť: "História je úplne prekrútená víťazmi a [[Chazari|Chazarmi]]. Neobhajujem žiadny režim, ale o [[Tretia ríša (propagandistický pojem)|Tretej ríši]] vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo [[Židia|Židov]]. O [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] sa učia samé klamstvá.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=HNonline.sk|odkaz na autora=|titul=Kotlebov poslanec tvrdil, že 6 miliónov mŕtvych židov je rozprávka. Možno myslel 8, hovorí Uhrík|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/tv/stare-sekcie/politika/594370-mazurek-tvrdil-ze-6-milionov-m-tvych-zidov-je-rozpravka-mozno-myslel-8-hovori-jeho-kolega|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-23|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Dvakrát odsúdený Kotlebov podpredseda Medvecký môže byť poslancom, aj keď zbil človeka a šoféroval opitý|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1703570/dvakrat-odsudeny-kotlebov-krajsky-predseda-medvecky-moze-byt-poslancom-aj-ked-zbil-cloveka-a-soferoval-opity/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-09|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> [[Policajný zbor|Polícia]] odmietla v tejto veci začať trestné stíhanie.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebovho poslanca nebudú stíhať za statusy o holokauste | url = https://tnlive.sk/domace/clanok/47262-kotlebovho-poslanca-nebudu-stihat-za-statusy-o-holokauste | vydavateľ = MARKÍZA - SLOVAKIA | miesto = | dátum vydania = 2016-05-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> === Incident na proteste proti islamizácii (2015) === Dňa 20. júna 2015 sa Mazurek zúčastnil na pochode proti [[Imigrácia|imigrácii]] a [[Islam|islamizácii]] s názvom „Stop islamizácii Európy“ v [[Bratislava|Bratislave]], ktorého hlavným organizátorom bol Lukáš Kopáč, neskorší asistent [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a člen hnutia [[REPUBLIKA]].<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Na koľký pokus by ste vedeli odsúdiť Hitlera? Kandidát Republiky to nedokázal ani po ôsmej otázke|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/DqCTZHj/na-kolky-pokus-by-ste-vedeli-odsudit-hitlera-kandidat-republiky-to-nedokazal-ani-po-osmej-otazke/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizátor protestu proti migrantom je sám ekonomický migrant|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/168834/organizator-protestu-proti-migrantom-je-sam-ekonomicky-migrant/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-06-24|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Polícia zatýkala na Hrade. Extrémisti napadli ľudí na cyklistických pretekoch|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/359074-v-bratislave-budu-demonstrovat-odporcovia-kvot-a-prijimania-utecencov|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Po jeho skončení sa časť účastníkov presunula k [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnej železničnej stanici]].<ref name=":13" /><ref name=":14" /> Tam skupina ľudí, vrátane Mazureka, konfrontovala rodinou zo [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], ktorá mala so sebou malé deti.<ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Dugovič|meno=Matej|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebov agresívny poslanec sa vzdal mandátu, nahradí ho ďalší, ktorý útočil na moslimskú rodinu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/402505/kotlebov-agresivny-poslanec-sa-vzdal-mandatu-nahradi-ho-dalsi-rasistickymi-recami/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-11|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":14" /> Mazurek bol na [[Videonahrávka|videonahrávke]] zachytený, ako [[Agresivita|agresívne]] a [[Vulgarizmus|vulgárne]] kričí na rodinu.<ref name=":13" /><ref name=":15" /><ref name=":14" /> Opakoval urážlivé heslá smerom k ich [[Náboženstvo|náboženstvu]] a pôvodu, následne z jeho skupiny začali na rodinu lietať kamene.<ref name=":15" /><ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek na nás zahučal a potom do nás vrazil ako tank, opisujú svedkovia koniec mítingu ĽSNS na Orave|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1758040/mazurek-na-nas-zahucal-a-potom-do-nas-vrazil-ako-tank-opisuju-svedkovia-koniec-mitingu-kotlebovcov-na-orave/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-02-14|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Rodina sa pred agresívnym davom ukrývala za [[Policajný zbor|policajným]] kordónom.<ref name=":15" /><ref name=":16" /> === Spolupráca s Danielom Bombicom (2019{{--}}2020) === Minimálne od roku 2019 Mazurek udržiaval blízke kontakty s [[Daniel Bombic|Danielom Bombicom]] (známym ako Danny Kollár),<ref name=":92">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Ako sa hádala „národná“ scéna: Uhrík vyhlásil, že extrémista Bombic môže byť na slobode vďaka peniazom od Kaliňáka|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4040560/ako-sa-hadala-narodna-scena-uhrik-vyhlasil-ze-extremista-bombic-moze-byt-na-slobode-vdaka-peniazom-od-kalinaka/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> influencerom spájaným s extrémizmom, [[Neonacizmus|neonacizmom]] a [[Antisemitizmus|antisemitizmom]],<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kiripolská|meno=Karolína|autor=|odkaz na autora=|titul=Investigatívne Centrum Jána Kuciaka|url=https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti|vydavateľ=Investigatívne centrum Jána Kuciaka|miesto=|dátum vydania=2025-01-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-08-15|jazyk=|priezvisko2=Pavlovičová,|meno2=Petra|priezvisko3=Kyjovský|meno3=Matej}}</ref> ktorý je stíhaný za extrémistické trestné činy, [[Kyberšikanovanie|kyberšikanu]] a šírenie nenávistných prejavov.<ref name=":33">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> V období pôsobenia v ĽSNS a pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]] sa Bombic objavoval v predvolebných materiáloch a videách predstaviteľov strany.<ref name=":92" /> Udržiaval blízke vzťahy najmä s Mazurekom a projektom ''Kulturblog'', ktorý slúžil na politickú propagáciu a prevádzkovali ho Mazurekovi poslaneckí asistenti Ján Pastuszek (trestne stíhaný<ref name=":24">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd údajne rozhodol, že Kulturblog sú extrémisti, a odsúdil Mazurekovho asistenta|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=Živé.sk|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/VASIltm/sud-udajne-rozhodol-ze-kulturblog-su-extremisti-a-odsudil-mazurekovho-asistenta/|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-02|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Republika slávila SNP, Mazurek písal o prvom prezidentovi. Jeho asistenta súdia za tričká s Tisom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YdXvDAT/kym-republika-slavila-snp-mazurek-pisal-o-prvom-prezidentovi-jeho-asistenta-sudia-za-tricka-s-tisom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-09-12|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref>) a Dávid Pavlík.<ref name=":82">{{Citácia periodika|priezvisko=Príbelský|meno=Matej|autor=|odkaz na autora=|titul=Známy extrémista prebehol k Smeru. Niekdajším spojencom z Republiky sa vysmieva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/lbG5XEO/znamy-extremista-prebehol-k-smeru-niekdajsim-spojencom-z-republiky-sa-vysmieva/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-25|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":92" /><ref name=":24" /> Bombic v ňom niekoľkokrát vystupoval ako hosť.<ref name=":92" /> Po odchode Uhríka a Mazureka z ĽSNS a založení hnutia REPUBLIKA ich vzťahy s Bombicom postupne ochladili a prerušili sa potom, ako začal spolupracovať so stranou Smer-SD.<ref name=":92" /><ref name=":23" /> === Vyjadrenia v súvislosti s obranou asistenta (2022) === V septembri 2022, krátko po oficiálnom pripomenutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] stranou Republika, Mazurek na sociálnych sieťach označil prívržencov [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] za „hrdých vlastencov“ a bránil svojho poslaneckého asistenta Jána Pastuszeka, ktorý bol súdený za predaj [[Tričko|tričiek]] s podobizňou Tisa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Republika slávila SNP, Mazurek písal o prvom prezidentovi. Jeho asistenta súdia za tričká s Tisom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YdXvDAT/kym-republika-slavila-snp-mazurek-pisal-o-prvom-prezidentovi-jeho-asistenta-sudia-za-tricka-s-tisom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-09-13|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurekovho asistenta a moderátora Kulturblogu obvinila NAKA z extrémizmu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/826223/mazurekovho-asistenta-a-moderatora-kulturblogu-naka-obvinila-z-extremizmu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-09-29|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> == Medzinárodné pôsobenie == === Účasť na pochode vo Varšave (2017) === V novembri 2017 sa Mazurek sa zúčastnil ultrapravicového Pochodu nezávislosti vo [[Varšava|Varšave]] ({{V jazyku|pol|Marsz Niepodległości}}), ktorý organizovali [[Poľsko|poľskí]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicoví]] aktivisti.<ref name=":19">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Łukasz Woźnicki, Michał Szaflarski, Paweł Kośmiński, Tomasz Urzykowski, Wojciech Karpieszuk, Paweł Wojciechowski|odkaz na autora=|titul=11 listopada. Jeden z największych Marszów Niepodległości w historii. Policja zatrzymała 45 aktywistów Obywateli RP|periodikum=Wyborcza|odkaz na periodikum=Gazeta Wyborcza|url=https://wyborcza.pl/7,75398,22634227,11-listopada-jeden-z-najwiekszych-marszow-niepodleglosci-w.html|issn=0860-908X|vydavateľ=Gazeta.pl|miesto=Varšava|dátum=2017-11-11|dátum prístupu=2026-07-25|url archívu=|jazyk=pl}}</ref><ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=Shemesh|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Na ultrapravicovom pochode vo Varšave niesli heslá „biele Poľsko“, prišiel aj Mazurek z ĽSNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/939595/na-ultrapravicovom-pochode-vo-varsave-niesli-hesla-biele-polsko-prisiel-aj-mazurek-z-lsns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-11-12|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":21">{{Citácia periodika|priezvisko=Kocejko-Szukalski|meno=Bartosz|titul=Roberto Fiore - faszysta, terrorysta, rycerz białej armii, nie "margines" lecz gwiazda Marszu Niepodległości|periodikum=OKO.Press|dátum=2017-11-16|issn=3072-1334|url=https://oko.press/roberto-fiore-faszysta-terrorysta-rycerz-bialej-europy-gwiazda-marszu-niepodleglosci-a-margines|dátum prístupu=2026-07-25|jazyk=pl|miesto=Varšava}}</ref> Vo svojom prejave vyhlásil: „Vy ste európsky zbor, bratia. Všetci islamisti nech vidia, že tu nie sú vítaní. Ochránime naše [[Slovania|slovanské]] ženy a deti. Ochránime [[Kresťanstvo|kresťanskú]] vieru. [[Boh]], česť a vlasť.“<ref name=":19" /><ref name=":20" /> Ľudia na pochode vykrikovali [[Rasizmus|rasistícké]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] i [[Homofóbia|homofóbne]] heslá.<ref name=":20" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = White nationalists call for ethnic purity at Polish demonstration | url = https://www.politico.eu/article/white-nationalists-call-for-ethnic-purity-at-polish-independence-day-march/ | vydavateľ = Politico | dátum vydania = 2017-11-12 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en-GB | priezvisko = Broniatowski | meno = Michał | priezvisko2 = Herszenhorn | meno2 = David M.}}</ref><ref name=":21" /> Na proteste sa zúčastnili aj ultrapravicový aktivista Tommy Robinson, taliansky [[Neofašizmus|neofašista]] Roberto Fiore a podľa ''OKO.Press'' aj ďalšie zahraničné organizácie „otvorene hlásajúce [[Neofašizmus|fašistickú ideológiu]]“.<ref name=":20" /><ref name=":21" /> === Remigračný summit (2026) === V máji 2026 sa Mazurek zúčastnil na druhom ročníku Remigration Summitu, ktorý sa konal 30. mája v [[Portugalsko|portugalskom]] Figueira da Foz.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Bývalý šéf hraničnej stráže USA prišiel do Portugalska podporiť „boj proti ničeniu európskej kultúry“|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2026-05-31|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/svet/c/byvaly-sef-hranicnej-straze-usa-prisiel-do-portugalska-podporit-boj-proti-niceniu-europskej-kultury|dátum prístupu=2026-07-18|miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigration Summit Portugal: Former US border chief among speakers at controversial event | url = https://www.portugalresident.com/portugals-controversial-far-right-summit-attracts-prominent-nationalists-including-former-us-border-chief/ | dátum vydania = 2026-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = Bruxo | vydavateľ = The Resident}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Second Annual European Ethnic Cleansing Conference Looks to Trump for Inspiration | url = https://globalextremism.org/post/the-second-annual-european-ethnic-cleansing-conference/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigration Summit 2026: Europe’s far right looks to ICE for inspiration | url = https://hopenothate.org.uk/2026/06/11/remigration-summit-ice/ | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = HOPE not hate}}</ref> Podujatie organizoval rakúsky [[Extrémizmus|extrémista]] Martin Sellner a bolo venované konceptu remigrácie – núteným hromadným [[Deportácia|deportáciám]] na základe [[Etnicita|etnicity]] z [[Európa|európskych]] krajín,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AfD, Vox mingle with ex-US Border Patrol chief, white nationalist leader at ‘remigration summit’ | url = https://www.politico.eu/article/afd-vox-mingle-with-ex-us-border-patrol-chief-white-nationalist-leader-at-remigration-summit/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-GB}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Greg Bovino Was the Star at a European Remigration Conference|url=https://www.wired.com/story/greg-bovino-was-the-star-at-a-european-remigration-conference/|periodikum=Wired|dátum=2026-06-03|dátum prístupu=2026-07-17|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=David|priezvisko=Gilbert}}</ref><ref name=":2" /> čo médium ''WIRED'' charakterizovalo ako [[rasizmus]] a projekt monitoriujúci extrémizmus GPAHE ako etnické čistky.<ref name=":2" /><ref name=":5" /> Mazurek v rámci prejavu vyhlásil, že „ľavičiari sú jednoducho škaredí“ a „my pravičiari vyzeráme oveľa lepšie“ pričom svoje vystúpenie zakončil zvolaním „white lives matters!“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Op de ‘Remigration Summit’ in Portugal is iedereen het met elkaar eens. ‘Noem ons racisten, het maakt ons niet meer uit’ | url = https://www.demorgen.be/nieuws/op-de-remigration-summit-in-portugal-is-iedereen-het-met-elkaar-eens-noem-ons-racisten-het-maakt-ons-niet-meer-uit~bff0189a/ | vydavateľ = De Morgen | dátum prístupu = 2026-07-17 | priezvisko = van Eerten | meno = Jurriaan | jazyk = nl}}</ref> Medzi ďalšími účastníkmi a rečníkmi boli [[Holandsko|holandská]] aktivistka Eva Vlaardingerbroek, propagátorka teórie „veľkej výmeny“,<ref name=":1" /> Dries Van Langenhove, dvakrát odsúdený za nenávistné prejavy,<ref name=":1" /> [[Nemecko|nemecká]] poslankyňa [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] Lena Kotré, kritička protiruských [[Sankcia (trest)|sankcií]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anklager AfD-politikere for landsforræderi | url = https://www.nettavisen.no/5-95-3091018 | vydavateľ = Nettavisen | dátum vydania = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = no | meno = Trond | priezvisko = Lepperød}}</ref>, [[Španielsko|španielska]] poslankyňa Vox Rocío de Meer, vnučka posledného [[Frankistické Španielsko|frankistického]] guvernéra [[Baleárske ostrovy|Baleárskych ostrovov]] Carlosa de Meer de Ribera, známeho represiami proti opozícii a obhajobou účastníkov neúspešného [[Puč|puču]] v roku 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = De Meer, la guerrera de Vox que cuelga vídeos neonazis y es agredida por los nacionalistas | url = https://www.elespanol.com/espana/politica/20200906/meer-guerrera-vox-cuelga-neonazis-agredida-nacionalistas/518448574_0.html | vydavateľ = El Español | dátum vydania = 2020-09-06 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = es}}</ref>, [[Francúzsko|francúzsky]] identitárny mysliteľ Jean-Yves Le Gallou, člen Reconquête, prezident [[Think tank|think tanku]] Polémia a spoluzakladateľ Inštitútu Iliade<ref>{{Citácia periodika|titul=Le théoricien de la « préférence nationale » livre ses Mémoires|url=https://www.lepoint.fr/debats/le-theoricien-de-la-preference-nationale-livre-ses-memoires-15-04-2025-2587415_2.php|periodikum=Le Point|dátum prístupu=2026-07-17|jazyk=fr|priezvisko=Camus|meno=Jean-Yves|dátum=2025-04-15}}</ref> či [[Spojené štáty|americkí]] VIP hostia ako bývalý veliteľ pohraničnej stráže Gregory Bovino, ktorý označil ako inšpiratívnu osobu generála [[Erwin Rommel|Erwina Rommela]]<ref name=":1" /> a biely nacionalista Jared Taylor.<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref name=":2" /> == Súkromný život == Žije v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]], kde vychováva svojho syna.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] lxlxv8a7tfwwg6hh8fsdh7wivpxxsm4 8356838 8356831 2026-08-16T11:04:22Z IronLiberty 280078 +Stretnutie s Krahom 8356838 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Mazurek | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = bývalý | Úrad = poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | Začiatok obdobia = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia = [[24. október]] [[2023]] | Začiatok obdobia2 = [[marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[3. september]] [[2019]] | Poradie3 = súčasný | Úrad3 = poslanec Zastupiteľstva [[Prešovský samosprávny kraj|Prešovského samosprávneho kraja]] | Začiatok obdobia3 = [[2022]] | Koniec obdobia3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1994|1|24}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] | Politická strana = [[ĽSNS]] (2015{{--}}2021) <br> [[REPUBLIKA]] (od [[2021]]) | Alma mater = [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 1 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad4 = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Poradie4 = Súčasný | Začiatok obdobia4 = [[2024]] | Nástupca = | Predchodca = | Predchodca2 = Andrej Medvecký | Nástupca2 = Milan Špánik }} [[Bakalár|Bc.]] '''Milan Mazurek''' (* [[24. január]] [[1994]], [[Kežmarok]]) je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] [[politik]], poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], médiami označovaný za [[Neonacizmus|neonacistu]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Petra Bárdyho: Mazurek je prvý certifikovaný nácek|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720644/komentar-petra-bardyho-mazurek-je-prvy-certifikovany-nacek/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = | meno = Erik | priezvisko = Rédli|vydavateľ=[[Slovenská televízia a rozhlas]]}}</ref><ref name=":6" /> V rokoch 2016 až 2023 (s prestávkou v rokoch 2019 až 2020) pôsobil ako poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]].<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bc. Milan Mazurek | url = https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/milan-mazurek/ | vydavateľ = hnutie-republika.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do parlamentu sa dostal ako člen strany [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]].<ref name=":7">{{Citácia Harvard | Priezvisko = Petková | Meno = Zuzana | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Ktorých neonacistov vytiahol Kotleba do parlamentu | URL = https://www.etrend.sk/ekonomika/ktorych-neonacistov-vytiahol-kotleba-do-parlamentu.html | Periodikum = [[Trend (slovenské periodikum)|TREND.sk]] | ISSN = 1336-2674 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = News and Media Holding | DátumVydania = 2016-03-06 | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> V januári [[2021]] odišiel zo strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]] a spolu s [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a ďalšími štyrmi poslancami založil stranu [[REPUBLIKA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = M. Uhrík založil hnutie Republika, prebral ho od P. Marčeka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-03-09 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Za túto stranu bol v roku [[2022]] zvolený za poslanca [[Prešovský kraj|Prešovského samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam zvolených poslancov Košického a Prešovského kraja | url = https://www.kosiceonline.sk/zoznam-zvolenych-poslancov-kosickeho-a-presovskeho-kraja | vydavateľ = kosiceonline.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-23 | jazyk = }}</ref> Od roku [[2024]] je poslancom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/cv | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | dátum vydania = 1994-01-24 | dátum prístupu = 2026-04-05 | jazyk = }}</ref> a dňa 22. januára 2025 bol prijatý za člena frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Europoslanec Mazurek vstúpil do frakcie Európa suverénnych národov. Stal sa tak jej druhým členom zo Slovenska|url=https://spravy.stvr.sk/2025/01/europoslanec-mazurek-vstupil-do-frakcie-europa-suverennych-narodov-stal-sa-tak-jej-druhym-clenom-zo-slovenska/|vydavateľ=Slovenská televízia a rozhlas|miesto=Bratislava|dátum vydania=2025-01-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-07-23|jazyk=}}</ref> [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] ho v roku 2019 právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia [[Národ|národa]], [[Rasa (človek)|rasy]] a [[Presvedčenie|presvedčenia]] kvôli jeho protirómským vyhláseniam, v dôsledku čoho prišiel o poslanecký [[Mandát (politika)|mandát]].<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odsúdený exposlanec ĽSNS Milan Mazurek zaplatil trest 10-tisíc eur | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1637054/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2019-11-04 }}</ref><ref name=":22">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek v parlamente končí, súd mu potvrdil vinu za rasistické reči v rádiu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":17">{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd uznal Mazureka vinným, príde o mandát poslanca|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/720599/sud-uznal-mazureka-vinnym-pride-o-mandat-poslanca/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-09-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Niektoré médiá ho označujú ako [[Neonacizmus|neonacista]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heková | meno = Tereza | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský neonacista a poslanec Milan Mazurek je trestně stíhaný kvůli jeho rasistickým výrokům o Romech | url = https://romea.cz/cz/zahranici/slovensky-neonacista-a-poslanec-milan-mazurek-je-trestne-stihany-kvuli-jeho-rasistickym-vyrokum-o-romech | url archívu = https://web.archive.org/web/20250425185334/https://romea.cz/cz/zahranici/slovensky-neonacista-a-poslanec-milan-mazurek-je-trestne-stihany-kvuli-jeho-rasistickym-vyrokum-o-romech | vydavateľ = romea.cz | miesto = | dátum vydania = 2017-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-04-25 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The Rise of Poland’s Far Right|url=https://www.foreignaffairs.com/articles/poland/2017-12-18/rise-polands-far-right|periodikum=Foreign Affairs|dátum=2017-12-18|dátum prístupu=2026-07-25|issn=0015-7120|jazyk=en-US|meno=Volha|priezvisko=Charnysh}}</ref> Podľa analýzy hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]].<ref name=":612">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":74">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Medzi top 20 proruských europoslancov patrí päť Slovákov. Najvýraznejším podporovateľom Kremľa je Blaha|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1022427/medzi-top-20-proruskych-europoslancov-patri-pat-slovakov-najvyraznejsim-podporovatelom-kremla-je-blaha|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":75">{{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarova|meno=Tamara|autor=|odkaz na autora=|titul=Päť slovenských europoslancov patrí medzi top 20 proruských v Európskom parlamente|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/pat-slovenskych-europoslancov-patri-medzi-top-20-proruskych-v-europskom-parlamente/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-27|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> == Životopis == Narodil sa 24. januára 1994 v [[Kežmarok|Kežmarku]].<ref name=":10" /> V rokoch 2009 až 2010 študoval na Strednej odbornej škole technickej v [[Poprad|Poprade]].<ref name=":10" /> V rokoch 2010 až 2014 študoval odbor právo a podnikanie na súkromnej strednej škole v Poprade.<ref name=":10" /> Podľa živnostenského registra podnikal v rokoch 2014 a 2019{{--}}2020<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Kežmarok, č. 730-14054 | URL = https://www.zrsr.sk/zr_fo.aspx | Miesto = [Bratislava] | Vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | DátumVydania = 2022-02-04 | DátumPrístupu = 2022-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Weisenbacher: Mazurekov návrat je pokus o zneváženie rozsudku | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/528175-je-to-pokus-o-znevazenie-rozsudku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-04 | dátum prístupu = 2022-02-04 | poznámky = spojenie Mazureka so živnosťou }}</ref> najmä v odvetví [[maloobchod]]u. Podľa [[Curriculum vitae|životopisu]], ktorý uviedol v dotazníku [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] v roku 2015, pôsobil aj ako manažér [[Internetový obchod|internetového obchodu]] [[Česko|českej]] spoločnosti METABET s.r.o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiadosť Martina Turčeka o poskytnutie životopisu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Mazureka | url = https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/13470/ | dátum vydania = 2016-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-25 | vydavateľ = chcemvediet.sk/}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Turček|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Poslanci flákajú vypĺňanie životopisov. Mnohí smeráci svoju minulosť taja|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/601173/poslanci-flakaju-vyplnanie-zivotopisov-mnohi-smeraci-svoju-minulost-taja/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-07-27|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><!--Zachránil som pôvodný link, pridal link dokazujúci, že Turček takéto žiadosti robil, aj konštatovačnie o eshope, ale nie je to podľa mňa pre wiki dosť a marginálna informačná hodnota--> Manažoval prevádzku internetového obchodu Electrocentrum. V marci 2016 ''[[Hospodárske noviny]]'' upozornili na množstvo negatívnych recenzií, ktoré tento obchod získal na portáli [[Heureka.sk]], vrátane urážlivých reakcií správcu obchodu, a tiež na skutočnosť, že obchod dostal od [[Slovenská obchodná inšpekcia|Slovenskej obchodnej inšpekcie]] pokutu 800 [[Euro|eur]] za porušenie podmienok pri [[Internet|internetovom]] predaji a 150 eur za nedodržanie podmienok [[Reklamácia|reklamácie]].<ref>{{Citácia Harvard | Autor = cho | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = "Ďakujeme, že si neobjednáte." E-shop spojený s Kotlebovým poslancom útočil na vlastných zákazníkov | URL = https://slovensko.hnonline.sk/593730-dakujeme-ze-si-neobjedn%C3%A1te-e-shop-spojeny-s-kotlebovym-poslancom-utocil-na-vlastnych-zakaznikov | Periodikum = [[Hospodárske noviny|HNonline.sk]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = MAFRA Slovakia | DátumVydania = 2016-03-12 | DátumPrístupu = 2018-06-23 }}</ref> Mazurek sám písal falošné [[Recenzia (publicistický žáner)|recenzie]] na svoj obchod, aby zvyšoval jeho dôveryhodnosť.<ref name="benko">{{Citácia periodika | priezvisko = Benko | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime (odomykáme) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/22331365/mazurek-ma-inspiroval.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> V rokoch 2019 až 2021 absolvoval štúdium na súkromnej [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave|Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] v odbore ekonómia a manažment, kde získal bakalársky titul.<ref name=":10" /> == Pôsobenie v politike == === Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky (2016{{--}}2023) === Mazurek sa do [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] dostal po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbách do Národnej rady]] v marci 2016 ako náhradník za Andreja Medveckého, ktorý bol zvolený za [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudovú Stranu Naše Slovensko]] (ĽSNS), no ešte pred zložením [[Poslanecký sľub|poslaneckého sľubu]] sa [[Mandát (politika)|mandátu]] vzdal v súvislosti s trestným stíhaním za ublíženie na zdraví, keď bol spolu so svojím bratrancom obvinený z napadnutia a zbitia občana [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Obžalovaného poslanca ĽSNS Medveckého nahradí obdivovateľ Hitlera|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/obzalovany-medvecky-od-kotlebu-ako-poslanec-nenastupi|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Dvakrát odsúdený Kotlebov podpredseda Medvecký môže byť poslancom, aj keď zbil človeka a šoféroval opitý|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1703570/dvakrat-odsudeny-kotlebov-krajsky-predseda-medvecky-moze-byt-poslancom-aj-ked-zbil-cloveka-a-soferoval-opity/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-09|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> V parlamente pôsobil ako člen Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti [[Vojenské spravodajstvo|Vojenského spravodajstva]] a Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.<ref>{{Citácia Harvard | Rok = c2018 | Titul = Milan Mazurek | URL = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=7 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = c2018 | DátumPrístupu = 2018-06-22 }}</ref> V roku 2019 ho [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] právoplatne uznal vinným z prečinu hanobenia [[Národ|národa]], [[Rasa (človek)|rasy]] a [[Presvedčenie|presvedčenia]] v dôsledku čoho prišiel o poslanecký [[Mandát (politika)|mandát]].<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /><ref name=":22" /><ref name=":17" /> Už v septembri 2020 nastúpil do Národnej rady SR ako poslanecký asistent Mariána Chmelára (ĽSNS).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek sa vracia do parlamentu, ako asistent ešte zarobí skoro 14-tisíc eur|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/729527/mazurek-sa-vracia-do-parlamentu-ako-asistent-este-zarobi-skoro-14-tisic-eur/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-10-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady vo februári 2020]] opätovne kandidoval za poslanca na listine ĽSNS zo 150. miesta. So 65 921 hlasmi sa prekrúžkoval na 2. miesto a do parlamentu sa dostal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Kandidátna listina strany Kotlebovci ĽSNS pre parlamentné voľby 2020 | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1682119/kandidatna-listina-strany-kotlebovci-lsns-pre-parlamentne-volby-2020/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2020-02-24 }}</ref> Je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre sociálne veci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Mazurek | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=975&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po [[Útok v Spojenej škole vo Vrútkach|útoku v Spojenej škole vo Vrútkach]] z júna 2020, kde páchateľ usmrtil učiteľa a napadol deti, zverejnil Mazurek na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] status, podľa ktorého mal byť útočník „príslušníkom diskriminovanej menšiny“, teda [[Rómovia|Rómom]]. Polícia túto informáciu vyvrátila, Mazurekov status neskôr zmazala samotná sociálna sieť, no stihli ho zdieľať stovky ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mazurek má ďalší problém. Polícia začala trestné stíhanie pre status, v ktorom útočníka z Vrútok označil za Róma|url=https://www.aktuality.sk/clanok/828610/mazurek-ma-dalsi-problem-policia-zacala-trestne-stihanie-pre-status-v-ktorom-utocnika-z-vrutok-oznacil-za-roma/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]] uviedla, že v súvislosti so statusom vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k [[Národnosť (predstupeň národa)|národnostnej]], [[Rasa (človek)|rasovej]] a [[Etnikum|etnickej]] nenávisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA vedie trestné stíhanie pre Mazurekov status po útoku vo Vrútkach|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/565268-naka-vedie-trestne-stihanie-pre-mazurekov-status-po-utoku-vo-vrutkach/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk-SK}}</ref> V januári 2021 Mazurek spolu s poslancami NR SR resp. [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]], Ondrejom Ďuricom, [[Miroslav Suja|Miroslavom Sujom]], Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS.<ref name=":9">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ĽSNS sa štiepi, Uhrík, Mazurek, Ďurica či Suja odchádzajú po konflikte s Kotlebom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2241858/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-01-26 | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref><ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref> Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany [[Marian Kotleba|Mariana Kotlebu]].<ref name=":9" /><ref name=":57" /> V marci 2021 prevzali títo odídenci hnutie [[HLAS ĽUDU]] od [[Peter Marček|Petra Marčeka]] a pretransformovali ho na hnutie [[REPUBLIKA]].<ref name="dennikn-odidenci-od-kotlebu-uz-prevzali">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/2303089/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2021-03-12}}</ref><ref name=":572">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Uhríkova nová strana sa volá Republika. Odmieta byť klonom ĽSNS|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/872011/uhrikova-nova-strana-sa-vola-republika-odmieta-byt-klonom-lsns/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-09|dátum prístupu=2026-07-20}}</ref><ref name=":55">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = REPUBLIKA | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121 | vydavateľ = Register politických strán a politických hnutí MV SR | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref> V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných parlamentných voľbách v roku 2023]] kandidoval na 150. mieste kandidátnej listiny hnutia REPUBLIKA,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Denník N|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre parlamentné voľby 2023|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3456130/kandidatna-listina-strany-republika-pre-parlamentne-volby-2023/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref> ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Kompletné výsledky parlamentných volieb 2023|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-01|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kompletne-vysledky-parlamentnych-volieb-2023|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref> === Pôsobenie v Európskom parlamente (2024{{--}}2029) === Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024]] bol zvolený za poslanca za hnutie [[REPUBLIKA]] z 2. miesta kandidátky so 71 656 preferenčnými hlasmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Ktorí kandidáti dostali najviac hlasov? Poslanci s najviac krúžkami v eurovoľbách 2024|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/eurovolby-2024-ktori-kandidati-dostali-najviac-hlasov|dátum prístupu=2026-07-23|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kandidátna listina strany Republika pre eurovoľby 2024|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3961740/kandidatna-listina-strany-republika-pre-eurovolby-2024/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-04-27|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref> Dňa 22. januára 2025 bol Mazurek prijatý za člena frakcie [[Skupina Európa suverénnych národov|Európa suverénnych národov]].<ref name=":8" /> Jej členom a podpredsedom bol od jej založenia v júli 2024 jeho stranícky kolega [[Milan Uhrík]].<ref name=":42">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|dátum prístupu=2026-07-18|odkaz na autora=SITA}}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Uhrík bol zvolený za podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-11|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/uhrik-bol-zvoleny-za-podpredsedu-frakcie-europa-suverennych-narodov|odkaz na autora=SITA}}</ref> Mazurek však nebol do frakcie prijatý bezprostredne po jej vzniku, čo vysvetľoval potrebou najprv sa lepšie spoznať s jej členmi.<ref name=":32" /> Podľa medializovaných informácií boli dôvodom jeho neskoršieho prijatia výhrady najsilnejšej strany frakcie [[Alternatíva pre Nemecko|Alternatívy pre Nemecko]] voči jeho predchádzajúcim vyjadreniam a obavy z reputačného rizika.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek vysvetľuje odmietnutie od frakcie extrémistov: Na Googli sú moje fotky bez vlasov a obvinenia, že popieram holokaust|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4110488/mazurek-vysvetluje-odmietnutie-od-frakcie-extremistov-na-google-su-moje-fotky-bez-vlasov-a-obvinenia-ze-popieram-holokaust/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-26|dátum prístupu=2026-07-23}}</ref><ref name=":32" /> ==== Kontroverzie týkajúce sa financovania asistentov (2025) ==== V lete 2025 slovenské [[Masmédium|médiá]] upozornili, že [[Europoslanec|europoslanci]] Mazurek a [[Milan Uhrík]] zamestnávajú z prostriedkov [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] (EP) určených na asistentov viacerých členov a funkcionárov hnutia [[REPUBLIKA]] '''–''' Mariána Ďuriša, Michaelu Riapošovú a Ľubomíra Huďa a členov predsedníctva Jána Kecskésa a Lukáša Kopáča.<ref name=":94">{{Citácia periodika|priezvisko=Mihočková|meno=Eva|titul=Cez čiaru: Ako Európsky parlament živí Republiku aj Uhríkovu manželku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-30|issn=1335-4418|url=https://video.sme.sk/c/23511855/cez-ciaru-ako-europsky-parlament-zivi-republiku-aj-uhrikovu-manzelku.html|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":95">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Postoj|odkaz na autora=|titul=Republiku živí aj europarlament Milan Uhrík a Milan Mazurek platia vlastných straníkov z peňazí EÚ|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/178016/milan-uhrik-a-milan-mazurek-platia-vlastnych-stranikov-z-penazi-eu|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-07-02|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan UHRÍK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251002015134/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Uhríkova [[manželka]] figurovala u Mazureka ako osoba poverená vykonávaním platieb (tzv. paying agent), čo kritici označili za obchádzanie zákazu priameho zamestnávania [[Manželstvo|manželov]] europoslancov.<ref name=":94" /><ref name=":95" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti Milan MAZUREK | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | url archívu = https://web.archive.org/web/20251001131805/https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/249982/MILAN_MAZUREK/assistants | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | dátum archivácie = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Podľa kritikov tak dochádzalo k nepriamemu financovaniu straníckej štruktúry z prostriedkov EP, čo pravidlá parlamentu neumožňujú.<ref name=":94" /><ref name=":95" /> ==== Hlasovanie v Európskom parlamente ==== V koncom roka 2025 zverejnili ''EUobserver'' a ''Novaja Gazeta Europe'' analýzu zameranú na prvú časť [[Zoznam europoslancov SR (2024 – 2029)|10. volebného obdobia (2024 – 2029)]], v ktorej porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa [[Rusko|Ruska]] a vojny proti [[Ukrajina|Ukrajine]] a 3 hlasovania o [[Bielorusko|Bielorusku]] (spolu 17 hlasovaní).<ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopytok | meno = Vitovt | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Komin | meno2 = Mikhail | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Europe’s new pro-Kremlin bloc takes shape in the European Parliament | url = https://euobserver.com/17149/europes-new-pro-kremlin-bloc-takes-shape-in-the-european-parliament/ | vydavateľ = EUObeserver | miesto = | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref name=":61">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto sú najproruskejší europoslanci v celej Únii? V top rebríčku figurujú tí zo Smeru aj z Republiky. Som na to hrdý, tvrdí Uhrík (+ grafy)|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Q2tIFpT/kto-su-najproruskejsi-europoslanci-v-celej-unii-v-top-rebricku-figuruju-ti-zo-smeru-aj-z-republiky-som-na-to-hrdy-tvrdi-uhrik-grafy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Podľa tejto analýzy Mazurek nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania zdržal,<ref name=":58" /><ref name=":61" /> čím sa zaradil na čelo skupiny [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]], ktorú médiá charakterizujú ako najviac proruskú.<ref name=":612" /><ref name=":74" /><ref name=":75" /> == Súdne spory == === Odsúdenie za prejavy rasizmu v rádiu Frontinus (2017) === V januári 2017 začala [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru]] (NAKA) trestné stíhanie v súvislosti s Mazurekovými výrokmi na adresu [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] v relácii Debata na telefón [[Rádio Frontinus|''Rádia Frontinus'']] odvysielanej naživo 2. októbra 2016, kde pôvodne mal vystúpiť predseda ĽSNS [[Marian Kotleba]]. Poslanec Mazurek v [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasovom]] vysielaní okrem iného povedal, že „150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko“. Na tieto vyjadrenia nereagoval ani moderátor, v dôsledku čoho [[Rada pre vysielanie a retransmisiu]] udelila rádiu [[Pokuta|pokutu]] vo výške 15 000 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za výroky v rádiu obžalovali Mazureka pre hanobenie rasy|url=https://medialne.etrend.sk/radia/za-vyroky-v-radiu-obzalovali-mazureka-pre-hanobenie-rasy.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-09-03|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Mazurek v rádiu Frontinus [02.10.2016]|url=https://www.youtube.com/watch?v=jS-04ZZcAD8|dátum prístupu=2019-09-04|jazyk=sk}}</ref> 3. septembra 2019 [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]] v odvolacom konaní potvrdil rozsudok [[Krajský súd v Banskej Bystrici|Krajského súdu v Banskej Bystrici]] a uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia [[Národ|národa]], [[Rasa (človek)|rasy]] či [[Presvedčenie|presvedčenia]]. Rozhodnutím Mazurek automaticky stratil svoj [[Poslanec|poslanecký]] [[Mandát (politika)|mandát]]. Tiež mu súd zvýšil pokutu, ktorú musí zaplatiť, z 5- na 10-tisíc eur.<ref name=":22" /> Pokutu k 31. októbru 2019 zaplatil.<ref name="dennikn-odsudeny-exposlanec-lsns-milan-mazurek" /> === Súdny spor s Petrom Sabakom (2021) === V decembri 2021 Okresný súd [[Kežmarok]] rozhodol, že Mazurek musí zaplatiť odškodné 20 tisíc [[Euro|eur]], vymazať svoj príspevok a ospravedlniť sa [[Infektológia|infektológovi]] [[Peter Sabaka|Petrovi Sabakovi]]. Mazurek o Sabakovi šíril nepravdy na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name="aktuality-milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi">{{Citácia periodika | priezvisko =TASR | meno = | autor = | odkaz na autora =TASR | titul = Milan Mazurek má zaplatiť Petrovi Sabakovi odškodné za ohováranie, rozhodol súd | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eczzbpj/milan-mazurek-ma-zaplatit-petrovi-sabakovi-odskodne-za-ohovaranie-rozhodol-sud/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-29 | dátum prístupu = 2021-12-30 }}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Sabaka vyhral súd s Mazurekom. 15-tisíc eur už má na účte, ospravedlnenie je v nedohľadne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/782360-sabaka-vyhral-sud-s-mazurekom-15-tisic-eur-uz-ma-na-ucte-ospravedlnenie-je-v-nedohladne|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Mazurek sa voči rozhodnutiu odvolal.<ref name=":11" /> V hlavnom konaní neskôr Krajský súd v [[Prešov|Prešove]] právoplatne potvrdil povinnosť zaplatiť 15 tisíc eur a verejne sa ospravedlniť.<ref name=":11" /> === Súdny spor so ''SME'' (2024) === V roku 2024 podal Mazurek na súd žalobu na ochranu osobnosti proti [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľstvu]] denníka ''[[SME]]''.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Mazurek so žalobou na ochranu osobnosti nepochodil. Dobré meno si zničil sám, odkázal mu sudca|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-30|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/mazurek-so-zalobou-na-ochranu-osobnosti-nepochodil|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Žiadal ospravedlnenie za komentár z októbra 2018, v ktorom komentátorka napísala, že Mazurek na [[Protest|proteste]] v júni 2015 v [[Bratislava|Bratislave]] hádzal dlažobné kocky na [[Arabi|arabskú]] rodinu a kričal urážky na ich [[náboženstvo]].<ref name=":12" /> Okresný súd Bratislava I žalobu zamietol.<ref name=":12" /> Sudca v odôvodnení uviedol, že Mazurek si dobré meno poškodil sám svojím správaním, a že nie je podstatné, či kamene skutočne hádzal.<ref name=":12" /> == Prejavy a pôsobenie spájané s extrémizmom == === Výrok na sociálnej sieti (2015) === Mazurek mal v roku 2015 na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]] uviesť: "História je úplne prekrútená víťazmi a [[Chazari|Chazarmi]]. Neobhajujem žiadny režim, ale o [[Tretia ríša (propagandistický pojem)|Tretej ríši]] vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo [[Židia|Židov]]. O [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] sa učia samé klamstvá.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=HNonline.sk|odkaz na autora=|titul=Kotlebov poslanec tvrdil, že 6 miliónov mŕtvych židov je rozprávka. Možno myslel 8, hovorí Uhrík|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/tv/stare-sekcie/politika/594370-mazurek-tvrdil-ze-6-milionov-m-tvych-zidov-je-rozpravka-mozno-myslel-8-hovori-jeho-kolega|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-23|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":18">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Dvakrát odsúdený Kotlebov podpredseda Medvecký môže byť poslancom, aj keď zbil človeka a šoféroval opitý|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1703570/dvakrat-odsudeny-kotlebov-krajsky-predseda-medvecky-moze-byt-poslancom-aj-ked-zbil-cloveka-a-soferoval-opity/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-01-09|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> [[Policajný zbor|Polícia]] odmietla v tejto veci začať trestné stíhanie.<ref name=":18" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebovho poslanca nebudú stíhať za statusy o holokauste | url = https://tnlive.sk/domace/clanok/47262-kotlebovho-poslanca-nebudu-stihat-za-statusy-o-holokauste | vydavateľ = MARKÍZA - SLOVAKIA | miesto = | dátum vydania = 2016-05-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = }}</ref> === Incident na proteste proti islamizácii (2015) === Dňa 20. júna 2015 sa Mazurek zúčastnil na pochode proti [[Imigrácia|imigrácii]] a [[Islam|islamizácii]] s názvom „Stop islamizácii Európy“ v [[Bratislava|Bratislave]], ktorého hlavným organizátorom bol Lukáš Kopáč, neskorší asistent [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a člen hnutia [[REPUBLIKA]].<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Na koľký pokus by ste vedeli odsúdiť Hitlera? Kandidát Republiky to nedokázal ani po ôsmej otázke|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/DqCTZHj/na-kolky-pokus-by-ste-vedeli-odsudit-hitlera-kandidat-republiky-to-nedokazal-ani-po-osmej-otazke/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-03|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Organizátor protestu proti migrantom je sám ekonomický migrant|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/168834/organizator-protestu-proti-migrantom-je-sam-ekonomicky-migrant/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-06-24|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":14">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Polícia zatýkala na Hrade. Extrémisti napadli ľudí na cyklistických pretekoch|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/359074-v-bratislave-budu-demonstrovat-odporcovia-kvot-a-prijimania-utecencov|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Po jeho skončení sa časť účastníkov presunula k [[Bratislava hlavná stanica|Hlavnej železničnej stanici]].<ref name=":13" /><ref name=":14" /> Tam skupina ľudí, vrátane Mazureka, konfrontovala rodinou zo [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], ktorá mala so sebou malé deti.<ref name=":13" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Dugovič|meno=Matej|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebov agresívny poslanec sa vzdal mandátu, nahradí ho ďalší, ktorý útočil na moslimskú rodinu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/402505/kotlebov-agresivny-poslanec-sa-vzdal-mandatu-nahradi-ho-dalsi-rasistickymi-recami/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2016-03-11|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":14" /> Mazurek bol na [[Videonahrávka|videonahrávke]] zachytený, ako [[Agresivita|agresívne]] a [[Vulgarizmus|vulgárne]] kričí na rodinu.<ref name=":13" /><ref name=":15" /><ref name=":14" /> Opakoval urážlivé heslá smerom k ich [[Náboženstvo|náboženstvu]] a pôvodu, následne z jeho skupiny začali na rodinu lietať kamene.<ref name=":15" /><ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurek na nás zahučal a potom do nás vrazil ako tank, opisujú svedkovia koniec mítingu ĽSNS na Orave|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1758040/mazurek-na-nas-zahucal-a-potom-do-nas-vrazil-ako-tank-opisuju-svedkovia-koniec-mitingu-kotlebovcov-na-orave/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-02-14|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> Rodina sa pred agresívnym davom ukrývala za [[Policajný zbor|policajným]] kordónom.<ref name=":15" /><ref name=":16" /> === Spolupráca s Danielom Bombicom (2019{{--}}2020) === Minimálne od roku 2019 Mazurek udržiaval blízke kontakty s [[Daniel Bombic|Danielom Bombicom]] (známym ako Danny Kollár),<ref name=":92">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Ako sa hádala „národná“ scéna: Uhrík vyhlásil, že extrémista Bombic môže byť na slobode vďaka peniazom od Kaliňáka|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4040560/ako-sa-hadala-narodna-scena-uhrik-vyhlasil-ze-extremista-bombic-moze-byt-na-slobode-vdaka-peniazom-od-kalinaka/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> influencerom spájaným s extrémizmom, [[Neonacizmus|neonacizmom]] a [[Antisemitizmus|antisemitizmom]],<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Kiripolská|meno=Karolína|autor=|odkaz na autora=|titul=Investigatívne Centrum Jána Kuciaka|url=https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti|vydavateľ=Investigatívne centrum Jána Kuciaka|miesto=|dátum vydania=2025-01-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-08-15|jazyk=|priezvisko2=Pavlovičová,|meno2=Petra|priezvisko3=Kyjovský|meno3=Matej}}</ref> ktorý je stíhaný za extrémistické trestné činy, [[Kyberšikanovanie|kyberšikanu]] a šírenie nenávistných prejavov.<ref name=":33">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> V období pôsobenia v ĽSNS a pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]] sa Bombic objavoval v predvolebných materiáloch a videách predstaviteľov strany.<ref name=":92" /> Udržiaval blízke vzťahy najmä s Mazurekom a projektom ''Kulturblog'', ktorý slúžil na politickú propagáciu a prevádzkovali ho Mazurekovi poslaneckí asistenti Ján Pastuszek (trestne stíhaný<ref name=":24">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Súd údajne rozhodol, že Kulturblog sú extrémisti, a odsúdil Mazurekovho asistenta|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=Živé.sk|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/VASIltm/sud-udajne-rozhodol-ze-kulturblog-su-extremisti-a-odsudil-mazurekovho-asistenta/|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-02|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Republika slávila SNP, Mazurek písal o prvom prezidentovi. Jeho asistenta súdia za tričká s Tisom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YdXvDAT/kym-republika-slavila-snp-mazurek-pisal-o-prvom-prezidentovi-jeho-asistenta-sudia-za-tricka-s-tisom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-09-12|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref>) a Dávid Pavlík.<ref name=":82">{{Citácia periodika|priezvisko=Príbelský|meno=Matej|autor=|odkaz na autora=|titul=Známy extrémista prebehol k Smeru. Niekdajším spojencom z Republiky sa vysmieva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/lbG5XEO/znamy-extremista-prebehol-k-smeru-niekdajsim-spojencom-z-republiky-sa-vysmieva/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-25|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":92" /><ref name=":24" /> Bombic v ňom niekoľkokrát vystupoval ako hosť.<ref name=":92" /> Po odchode Uhríka a Mazureka z ĽSNS a založení hnutia REPUBLIKA ich vzťahy s Bombicom postupne ochladili a prerušili sa potom, ako začal spolupracovať so stranou Smer-SD.<ref name=":92" /><ref name=":23" /> === Vyjadrenia v súvislosti s obranou asistenta (2022) === V septembri 2022, krátko po oficiálnom pripomenutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] stranou Republika, Mazurek na sociálnych sieťach označil prívržencov [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] za „hrdých vlastencov“ a bránil svojho poslaneckého asistenta Jána Pastuszeka, ktorý bol súdený za predaj [[Tričko|tričiek]] s podobizňou Tisa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Republika slávila SNP, Mazurek písal o prvom prezidentovi. Jeho asistenta súdia za tričká s Tisom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/YdXvDAT/kym-republika-slavila-snp-mazurek-pisal-o-prvom-prezidentovi-jeho-asistenta-sudia-za-tricka-s-tisom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-09-13|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Mazurekovho asistenta a moderátora Kulturblogu obvinila NAKA z extrémizmu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/826223/mazurekovho-asistenta-a-moderatora-kulturblogu-naka-obvinila-z-extremizmu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2020-09-29|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref> === Stretnutie s Maximilianom Krahom (2025) === Začiatkom augusta 2025 Mazurek na sociálnych sieťach zverejnil video zo stretnutia s nemeckým [[Europoslanec|europoslancom]] Maximilianom Krahom ([[Alternatíva pre Nemecko|AfD]]).<ref name=":25">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Kontroverzné video s pištoľou na stole: Milan Mazurek privítal na Slovensku nemeckého politika|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/30hj4bW/kontroverzne-video-s-pistolou-na-stole-milan-mazurek-privital-na-slovensku-nemeckeho-politika/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-02|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":26">{{Citácia periodika|priezvisko=Weissová|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|titul=Nemec z kontroverzného Mazurekovho videa je podozrivý, že bol na výplatnej páske Kremľa|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4779486/nemec-z-kontroverzneho-mazurekovho-videa-je-podozrivy-ze-bol-na-vyplatnej-paske-kremla/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-05|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Ten je známy väzbami na Rusko a vplyvové prostredie oligarchu Viktora Medvedčuka blízkeho [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírovi Putinovi]].<ref name=":26" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Propaganda-Leak: Arbeiteten Maximilian Krah und Dieter Dehm mit Russland? | url = https://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/innenpolitik/id_101264180/leak-arbeiteten-maximilian-krah-und-dieter-dehm-mit-russland-.html | vydavateľ = T-online | dátum vydania = 2026-05-22 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = de | priezvisko = Müller-Töwe | meno = Jonas | priezvisko2 = Wienand | meno2 = Lars | priezvisko3 = Leister | meno3 = Annika}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia suspected of funneling funds to Germany's AfD party for pro-Russian messaging | url = https://euromaidanpress.com/2024/03/31/russia-suspected-of-funneling-funds-to-germanys-afd-party-for-pro-russian-messaging/ | dátum vydania = 2024-03-31 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = en-US | meno = Yuri | priezvisko = Zoria | vydavateľ = Euromaidan Press}}</ref> Vo videu je na stole viditeľná strelná zbraň, v pozadí sa hrajú deti a politici si pripíjajú surovým mliekom.<ref name=":25" /><ref name=":26" /> Mazurek video okomentoval slovami „Čo progresívci nenávidia najviac?“ a vo videu uviedol, že ide o tri veci, ktoré liberáli najviac nenávidia – deti, zbraň a surové mlieko.<ref name=":25" /><ref name=":26" /> Video vyvolalo kritiku kvôli manipulácii so zbraňou v prítomnosti detí.<ref name=":26" /> Mazurek následne uviedol, že zbraň bola prázdna, predtým skontrolovaná a použila sa len ako kulisa.<ref name=":26" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontroverzné video M. Mazureka so strelnou zbraňou vyvolalo rozruch. Odborník upozornil na správnu manipuláciu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/08/video-europoslanca-so-strelnou-zbranou-vyvolalo-rozruch-odbornik-upozornil-aj-na-spravnu-manipulaciu/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-08-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> == Medzinárodné pôsobenie == === Účasť na pochode vo Varšave (2017) === V novembri 2017 sa Mazurek sa zúčastnil ultrapravicového Pochodu nezávislosti vo [[Varšava|Varšave]] ({{V jazyku|pol|Marsz Niepodległości}}), ktorý organizovali [[Poľsko|poľskí]] [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicoví]] aktivisti.<ref name=":19">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Łukasz Woźnicki, Michał Szaflarski, Paweł Kośmiński, Tomasz Urzykowski, Wojciech Karpieszuk, Paweł Wojciechowski|odkaz na autora=|titul=11 listopada. Jeden z największych Marszów Niepodległości w historii. Policja zatrzymała 45 aktywistów Obywateli RP|periodikum=Wyborcza|odkaz na periodikum=Gazeta Wyborcza|url=https://wyborcza.pl/7,75398,22634227,11-listopada-jeden-z-najwiekszych-marszow-niepodleglosci-w.html|issn=0860-908X|vydavateľ=Gazeta.pl|miesto=Varšava|dátum=2017-11-11|dátum prístupu=2026-07-25|url archívu=|jazyk=pl}}</ref><ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=Shemesh|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Na ultrapravicovom pochode vo Varšave niesli heslá „biele Poľsko“, prišiel aj Mazurek z ĽSNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/939595/na-ultrapravicovom-pochode-vo-varsave-niesli-hesla-biele-polsko-prisiel-aj-mazurek-z-lsns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-11-12|dátum prístupu=2026-07-25}}</ref><ref name=":21">{{Citácia periodika|priezvisko=Kocejko-Szukalski|meno=Bartosz|titul=Roberto Fiore - faszysta, terrorysta, rycerz białej armii, nie "margines" lecz gwiazda Marszu Niepodległości|periodikum=OKO.Press|dátum=2017-11-16|issn=3072-1334|url=https://oko.press/roberto-fiore-faszysta-terrorysta-rycerz-bialej-europy-gwiazda-marszu-niepodleglosci-a-margines|dátum prístupu=2026-07-25|jazyk=pl|miesto=Varšava}}</ref> Vo svojom prejave vyhlásil: „Vy ste európsky zbor, bratia. Všetci islamisti nech vidia, že tu nie sú vítaní. Ochránime naše [[Slovania|slovanské]] ženy a deti. Ochránime [[Kresťanstvo|kresťanskú]] vieru. [[Boh]], česť a vlasť.“<ref name=":19" /><ref name=":20" /> Ľudia na pochode vykrikovali [[Rasizmus|rasistícké]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] i [[Homofóbia|homofóbne]] heslá.<ref name=":20" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = White nationalists call for ethnic purity at Polish demonstration | url = https://www.politico.eu/article/white-nationalists-call-for-ethnic-purity-at-polish-independence-day-march/ | vydavateľ = Politico | dátum vydania = 2017-11-12 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en-GB | priezvisko = Broniatowski | meno = Michał | priezvisko2 = Herszenhorn | meno2 = David M.}}</ref><ref name=":21" /> Na proteste sa zúčastnili aj ultrapravicový aktivista Tommy Robinson, taliansky [[Neofašizmus|neofašista]] Roberto Fiore a podľa ''OKO.Press'' aj ďalšie zahraničné organizácie „otvorene hlásajúce [[Neofašizmus|fašistickú ideológiu]]“.<ref name=":20" /><ref name=":21" /> === Remigračný summit (2026) === V máji 2026 sa Mazurek zúčastnil na druhom ročníku Remigration Summitu, ktorý sa konal 30. mája v [[Portugalsko|portugalskom]] Figueira da Foz.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Bývalý šéf hraničnej stráže USA prišiel do Portugalska podporiť „boj proti ničeniu európskej kultúry“|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2026-05-31|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/svet/c/byvaly-sef-hranicnej-straze-usa-prisiel-do-portugalska-podporit-boj-proti-niceniu-europskej-kultury|dátum prístupu=2026-07-18|miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigration Summit Portugal: Former US border chief among speakers at controversial event | url = https://www.portugalresident.com/portugals-controversial-far-right-summit-attracts-prominent-nationalists-including-former-us-border-chief/ | dátum vydania = 2026-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | meno = Michael | priezvisko = Bruxo | vydavateľ = The Resident}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Second Annual European Ethnic Cleansing Conference Looks to Trump for Inspiration | url = https://globalextremism.org/post/the-second-annual-european-ethnic-cleansing-conference/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = Global Project Against Hate and Extremism}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remigration Summit 2026: Europe’s far right looks to ICE for inspiration | url = https://hopenothate.org.uk/2026/06/11/remigration-summit-ice/ | dátum vydania = 2026-06-11 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-US | priezvisko = | vydavateľ = HOPE not hate}}</ref> Podujatie organizoval rakúsky [[Extrémizmus|extrémista]] Martin Sellner a bolo venované konceptu remigrácie – núteným hromadným [[Deportácia|deportáciám]] na základe [[Etnicita|etnicity]] z [[Európa|európskych]] krajín,<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AfD, Vox mingle with ex-US Border Patrol chief, white nationalist leader at ‘remigration summit’ | url = https://www.politico.eu/article/afd-vox-mingle-with-ex-us-border-patrol-chief-white-nationalist-leader-at-remigration-summit/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = en-GB}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|titul=Greg Bovino Was the Star at a European Remigration Conference|url=https://www.wired.com/story/greg-bovino-was-the-star-at-a-european-remigration-conference/|periodikum=Wired|dátum=2026-06-03|dátum prístupu=2026-07-17|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=David|priezvisko=Gilbert}}</ref><ref name=":2" /> čo médium ''WIRED'' charakterizovalo ako [[rasizmus]] a projekt monitoriujúci extrémizmus GPAHE ako etnické čistky.<ref name=":2" /><ref name=":5" /> Mazurek v rámci prejavu vyhlásil, že „ľavičiari sú jednoducho škaredí“ a „my pravičiari vyzeráme oveľa lepšie“ pričom svoje vystúpenie zakončil zvolaním „white lives matters!“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Op de ‘Remigration Summit’ in Portugal is iedereen het met elkaar eens. ‘Noem ons racisten, het maakt ons niet meer uit’ | url = https://www.demorgen.be/nieuws/op-de-remigration-summit-in-portugal-is-iedereen-het-met-elkaar-eens-noem-ons-racisten-het-maakt-ons-niet-meer-uit~bff0189a/ | vydavateľ = De Morgen | dátum prístupu = 2026-07-17 | priezvisko = van Eerten | meno = Jurriaan | jazyk = nl}}</ref> Medzi ďalšími účastníkmi a rečníkmi boli [[Holandsko|holandská]] aktivistka Eva Vlaardingerbroek, propagátorka teórie „veľkej výmeny“,<ref name=":1" /> Dries Van Langenhove, dvakrát odsúdený za nenávistné prejavy,<ref name=":1" /> [[Nemecko|nemecká]] poslankyňa [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]] Lena Kotré, kritička protiruských [[Sankcia (trest)|sankcií]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anklager AfD-politikere for landsforræderi | url = https://www.nettavisen.no/5-95-3091018 | vydavateľ = Nettavisen | dátum vydania = 2026-06-12 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = no | meno = Trond | priezvisko = Lepperød}}</ref>, [[Španielsko|španielska]] poslankyňa Vox Rocío de Meer, vnučka posledného [[Frankistické Španielsko|frankistického]] guvernéra [[Baleárske ostrovy|Baleárskych ostrovov]] Carlosa de Meer de Ribera, známeho represiami proti opozícii a obhajobou účastníkov neúspešného [[Puč|puču]] v roku 1981<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = De Meer, la guerrera de Vox que cuelga vídeos neonazis y es agredida por los nacionalistas | url = https://www.elespanol.com/espana/politica/20200906/meer-guerrera-vox-cuelga-neonazis-agredida-nacionalistas/518448574_0.html | vydavateľ = El Español | dátum vydania = 2020-09-06 | dátum prístupu = 2026-07-17 | jazyk = es}}</ref>, [[Francúzsko|francúzsky]] identitárny mysliteľ Jean-Yves Le Gallou, člen Reconquête, prezident [[Think tank|think tanku]] Polémia a spoluzakladateľ Inštitútu Iliade<ref>{{Citácia periodika|titul=Le théoricien de la « préférence nationale » livre ses Mémoires|url=https://www.lepoint.fr/debats/le-theoricien-de-la-preference-nationale-livre-ses-memoires-15-04-2025-2587415_2.php|periodikum=Le Point|dátum prístupu=2026-07-17|jazyk=fr|priezvisko=Camus|meno=Jean-Yves|dátum=2025-04-15}}</ref> či [[Spojené štáty|americkí]] VIP hostia ako bývalý veliteľ pohraničnej stráže Gregory Bovino, ktorý označil ako inšpiratívnu osobu generála [[Erwin Rommel|Erwina Rommela]]<ref name=":1" /> a biely nacionalista Jared Taylor.<ref name=":4" /><ref name=":3" /><ref name=":2" /> == Súkromný život == Žije v [[Spišská Belá|Spišskej Belej]], kde vychováva svojho syna.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (2024 – 2029)}} {{DEFAULTSORT:Mazurek, Milan}} [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Poslanci Prešovského samosprávneho kraja]] rs9pz04sx9e89d51ssedl4166pt2304 Ladislav Borbély 0 619288 8356772 7877417 2026-08-16T06:14:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356772 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Ladislav Borbély | foto = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1955|5|14}} | miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Česko-Slovensko]] | štát = | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | štát úmrtia = | výška = | pozícia = | súčasný klub = | klubové číslo = | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = | kluby = | zápasy(góly) = | reprezentačné roky = | národné mužstvo = | reprezentačné zápasy(góly) = | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ladislav Borbély''' (* [[14. máj]] [[1955]], [[Trenčín]]) je bývalý [[Slovensko|slovenský]] [[Futbal|futbalista]]. Po skončení aktívnej kariéry pôsobí ako futbalový komentátor [[Slovenská televízia|slovenskej televízie]]. Bol predsedom trénersko-metodickej komisie [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]], vydal knihy ''Defenzívna moderna'' a dvojdielnu knihu ''Ofenzívna moderna''. V rokoch 2019 až 2022 viedol ako hlavný tréner reprezentáciu Slovenska v malom futbale. Na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] vyštudoval psychológiu a na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|FTVŠ UK]] odbor futbalový tréner.<ref name="uk-absolvent" /> == Futbalová kariéra == V [[Česko-slovenská futbalová liga|československej lige]] hral za [[FK Dukla Banská Bystrica|Duklu Banská Bystrica]], [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]] a [[1. FC Košice|ZŤS Košice]]. == Ligová bilancia == {| class="wikitable" !Ročník !Zápasy !Góly !Klub |- align="center" |[[1. československá futbalová liga 1978/79]] |13 |1 |[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] |- align="center" |[[1. československá futbalová liga 1979/80]] |5 |0 |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] |- align="center" |[[1. československá futbalová liga 1980/81]] |7 |0 |[[1. FC Košice|ZŤS Košice]] |- align="center" |[[1. slovenská národná futbalová liga 1981/1982]] |4 |0 |[[1. FC Košice|ZŤS Košice]] |- align="center" |- align="center" |'''SPOLU 1. liga''' |'''25''' |'''1 ''' |- |} == Literatúra == * Jindřich Horák, Lubomír Král: Encyklopédia nášho futbalu – Libri 1997 * Luboš Jeřábek: Československý futbal v číslach a faktoch – Olympia 1991 * [[Ľubomír Dávid]], [[Ladislav Grünner|Ladislav Grunner]], Juraj Hrivnák, [[Jozef Kšiňan]], Jindřich Pejchar: Futbal 81/82 – ročenka == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="uk-absolvent">Ladislav Borbély In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ladislav+Borbely | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-13 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180626192223/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ladislav+Borbely | dátum archivácie = 2018-06-26 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://soccerdatabase.eu/player/265083/ Player History]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://sport.sme.sk/c/7282666/borbely-keby-som-zmenil-slovnik-dopadnem-ako-brazilia.html Borbély: Keby som zmenil slovník, dopadnú Ako Brazília] * [http://msport.aktuality.sk/c/139315/ladislav-borbely-dupluje-mame-problem-s-utocnikmi/ Ladislav Borbély dupľuje: "Máme problém s útočníkom"] == Zdroj == {{Preklad|cs|Ladislav Borbély|15801383}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Borbély, Ladislav}} [[Kategória:Česko-slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči MFK Košice]] [[Kategória:Hráči FK Dukla Banská Bystrica]] [[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Slovenskí športoví komentátori]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] aqwe3c522nhwl5hklie905vzvhpqt98 Laborec (knieža) 0 624185 8356770 8353848 2026-08-16T05:57:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356770 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník | dynastia = | dátum úmrtia = | dátum narodenia = | manželka = | matka = ''neznáma'' | meno = Laborec | miesto narodenia = ''neznáme'' | miesto úmrtia = pri rieke [[Sviržava]] | nástupca = | obrázok = Habura plastika Laborec.jpg | otec = | panovanie = | popis = socha kniežaťa Laborca v obci [[Habura]] | potomstvo = | predchodca = | titul = knieža }} '''Laborec''' ({{vjz|rue|Лаборець}}, {{vjz|ukr|Лаборець}}; * aj † v [[9. storočie|9. storočí]]) bol legendárny [[knieža]] ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu [[Bieli Chorváti|Bielych Chorvátov]] žijúcich medzi riekami [[Tisa]] a [[Dunaj]]. Základom obrany tohto štátu bol [[hrad]] na mieste terajšieho [[Užhorodský hrad|užhorodského zámku]] (castrum Hung). Podľa stredovekých povestí na ňom vládol práve knieža Laborec. == Životopis == Predpokladá sa, že v priebehu 9. storočia opevnený [[Užhorodský hrad]] patriaci kniežaťu Laborcovi, sa postupne zmenil na rannofeudálnu osadu (na území dnešného [[Užhorod|Užhorodu]]), ktorá sa stala centrom nového [[Slovania|slovanského]] kniežatstva. Historici predpokladajú, že knieža Laborec vládol v čase panovania [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] vo [[Veľká Morava|Veľkomoravskej ríši]] (871{{--}}894), [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olega Múdreho]] v [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] (879{{--}}912) a [[Simeon I. (Bulharsko)|Simeona I.]] v [[Prvá bulharská ríša|Bulharskom cárstve]] (893{{--}}927). Existuje predpoklad, že knieža Laborec sa  podriadil Svätoplukovi a platil mu dane. Rovnako Simeon, rozširujúc svoju moc na sever, sa snažil si ho podriadiť. Meno kniežaťa Laborca sa prvýkrát objavuje v uhorskej kronike [[Anonymus Bele regis notarius|Anonyma]] ([[Anonymova kronika|Gesta Hungarorum]]) z [[12. storočie|12. storočia]]. V nej sa uvádza, že v roku [[896]] sa knieža Laborec postavil proti útokom uhorských kmeňov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Forward|meno=Jean S.|titul=Endangered Peoples of Europe: Struggles to Survive and Thrive|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|rok=2001|isbn=9780313310065|url=https://books.google.com.ua/books?id=8p3P1u_xmEEC&pg=PA132&dq=prince+laborec&hl=uk&ei=9XPeTqbnBMKgOruYjKwJ&sa=X&oi=book_result&ct=result#v=onepage&q=prince%20laborec&f=false|poznámka=Google-Books-ID: 8p3P1u_xmEEC|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul R.|titul=Our people: Carpatho-Rusyns and their descendants in North America|vydavateľ=Bolchazy-Carducci Publishers|rok=2005-07-30|isbn=9780865166110|url=https://books.google.co.uk/books?ei=MmneTsicGY348QOm7dzNBA&ct=result&hl=uk&id=rnMOAQAAMAAJ&dq=Prince+Laborec&q=Laborec#search_anchor|poznámka=Google-Books-ID: rnMOAQAAMAAJ|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Dmitriĭ Ivanovich|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan Ivanovich|titul=Uzhgorod and Mukachevo: A Guide|vydavateľ=Raduga Publ.|rok=1987|isbn=9785050011862|url=https://books.google.co.uk/books?id=jOBBAAAAYAAJ&q=Prince+Laborec&dq=Prince+Laborec&hl=uk&ei=MmneTsicGY348QOm7dzNBA&sa=X&oi=book_result&ct=result|poznámka=Google-Books-ID: jOBBAAAAYAAJ|jazyk=en}}</ref> Vojská [[Starí Maďari|uhorských]] kmeňov zišli z [[Verecký priesmyk|Vereckého priesmyku]], odkiaľ sa najskôr presunuli do [[Mukačevo|Mukačeva]] (v tej dobe označovaného maďarským názvom Munkács). Z Mukačeva postúpili smerom na západ, kde dobyli [[Užhorodský hrad]]. Uhri mali značnú prevahu, a tak Laborec so svojim vojskom musel ustúpiť. Z hradu vyhnali a napokon zabili knieža Laborca.<ref name=":1322">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Chrbtom k horám|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=Eva Eddy|ilustrátori=Stanislav Kurimai|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=UNIVERSUM|miesto=Prešov|rok=2016|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=593|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Formovanie štátov v strednej Európe|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=68, 69|zväzok=|typ zväzku=|url=|isbn=978-80-89046-97-3|doi=|id=|poznámka=|jazyk=}}</ref> Laborec zároveň poslal svojich poslov, aby povolali ľudí na pomoc. Bolo však neskoro – v boji zahynulo veľa vojakov a Laborca zabili pri rieke [[Laborec|Sviržava]]. Anonymova kronika obsahuje text o kniežati Laborcovi (text preložil [[Vasiľ Hadžega]]):{{citát|Knieža Álmos so svojou družinou prišiel k pevnosti Hung, aby ju dobyli. Keď začal stavať tábor pri múroch, vtedy veliteľ tejto pevnosti, ktorého volali Laborec a v ich jazyku bol knieža, dal sa na útek a chcel sa dostať do opevnenia Zemlum (Zemplínsky hrad na Zemplíne, predpokladá sa, že v súčasných Michalovciach). Vojaci ho prenasledovali a pri rieke Sviržava ho chytili a tam ho na povraz obesili. Od toho dňa rieku nazvali jeho menom Laborec. Vtedy knieža Álmos so svojimi ľuďmi vošiel do pevnosti Hung, obetoval bohom veľké obete a hodovali 4 dni.}} Kronika sa zachovala až do 18. storočia, kedy ju uhorskí učenci využívali ako dôveryhodný zdroj o pôvode [[Starí Maďari|Uhrov]]. Historici skúmajúci kroniku ([[Gyula Kristó]], [[Ferenc Makk]]...) spochybňujú jej dôveryhodnosť – skôr sa prikláňajú k postoju, že ide o [[Anonymus (anonymný autor)|Anonymov]] literárny opis reálnych udalostí doplnený o viacero [[Mýtus|mýtických]] prvkov.<ref name=":1322" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kristó|meno=Gyula|titul=Korai magyar történeti lexikon (9-14. század)|miesto=Budapešť|rok=1994|isbn=963-05-6722-9|url archívu=https://antikva.hu/lexikon/korai-magyar-torteneti-lexikon-9-14-szazad|priezvisko2=Engel|odkaz na autora2=|priezvisko3=Makk|meno3=Ferenc|jazyk=hu|meno2=Pál}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Köpeczi|meno=Béla|titul=History of Transylvania|vydavateľ=Akadémiai Kiadó|miesto=Budapešť|isbn=0-88033-497-5|priezvisko2=Makkai|meno2=László|priezvisko3=Mócsy|meno3=András|poznámka=ďalší autori: Zoltán Szász, Gábor Barta|jazyk=en|url=http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/}}</ref> V regióne hornej [[Tisa|Tisy]], ktorá v tom čase patrila k [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], ale skutočne existovali kmeňoví vodcovia, ktorí boli porazení počas maďarských vpádov do strednej Európy.<ref>Laborets'. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Magocsi | meno = Paul Robert | odkaz na autora = | priezvisko2 = Pop | meno2 = Ivan | odkaz na autora2 = | spoluautori = eds. | titul = Encyclopedia of Rusyn history and culture | url = https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago | odkaz na titul = | vydanie text = Rev. and. expanded ed. | miesto = Toronto; Buffalo; London | vydavateľ = University of Toronto Press | rok = 2005 | isbn = 0-8020-3566-3 | počet strán = | strany = [https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/265 265] }}</ref> == Odraz v literatúre == [[Rusíni|Karpatskorusínski]] a [[Ukrajinci|ukrajinskí]] spisovatelia v období 19. a 20. storočia vytvorili literárny obraz legendárneho kniežaťa Laborca ako pravdepodobného vodcu [[Bieli Chorváti|Bielych Chorvátov]] usídlených v oblasti [[Karpaty|Karpát]].<ref name=":1322" /> Existujú o ňom [[Legenda|legendy]] a [[Pieseň|piesne]]. Užhorodský historik [[19. storočie|19. storočia]] [[Michal Lučkaj]] o kniežati Laborcovi povedal slovenskému spisovateľovi [[Bohuslav Nosák|Bohuslavovi Nosákovi-Nezabudovovi]], ktorý neskôr napísal prvú historickú povesť v [[Rusínčina|rusínskom]] jazyku ''Laborec (Laborec – rusynska povisť)''. Knieža Laborec bol témou umeleckých diel aj ďalších spisovateľov: [[Anatolij Kralickij]] v roku 1863 vydal [[Romantizmus (literatúra)|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Kňaz Laborec'' (po slovensky ''Knieža Laborec''), ktorá sa zároveň považuje za najvýznamnejšie dielo v jeho tvorbe. Ako ideu diela prezentoval svoj názor, že boj za slobodu národa bol v tej dobe nevyhnutný''.<ref name=":02422">{{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Anatolij Kralický{{--}}Tvorba|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=[[Prešovská univerzita v Prešove|Vydavateľstvo Prešovskej univerzity]]|miesto=Prešov|rok=2019|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=440|prílohy=|edícia=Rusínska klasika|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=14, 35|zväzok=|typ zväzku=|url=https://www.unipo.sk/public/media/35202/Kralickij-18.02.2020-LR.pdf|isbn=978-80-555-2344-6|doi=|id=|poznámka=|jazyk=rue}}</ref>'' [[Eugenij Fencik]] v roku 1879 napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Tragédia|tragédiu]] (hoci autor ju prezentoval ako drámu) ''Pokorenije Užhoroda'' (po slovensky ''Dobytie Užhorodu''), ktorá vychádza z romantizovaného obrazu kniežaťa Laborca. Tragédia opisuje príchod [[Starí Maďari|uhorských kmeňov]] do Karpát a boj knieža Laborca a jeho družiny pri obrane hradu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Jevgenij Fencyk – Tvorba|vydanie=1.|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2021|isbn=978-80-555-2878-6|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|strany=21, 22|edícia=Rusínska klasika|url=https://www.unipo.sk/public/media/42933/Fencik_Tvory.2021.pdf|jazyk=rue|kapitola=Od romantizma do realizma}}</ref> [[Marijka Pidhirianka]] ''–'' ''Kňaz Laborec'' (po slovensky ''Knieža Laborec''). [[Vasyľ Stepanovyč Grendža-Donskyj]] ''–'' ''Kňaz Laborec'' (po slovensky ''Knieža Laborec).'' [[Petro Volodymyrovyč Uhľarenko]] v roku 1971 napísal [[román]] s [[Romantizmus|romantickými]] prvkami ''Kňaz Laborec'' (po slovensky ''Knieža Laborec''), ktorého dej sa sústreďuje na knieža Laborca ako osobu, ako aj na jeho nezhody s družinou aj s protivníkmi. Román podáva obraz aj o tábore [[Álmoš (náčelník)|Álmoša]], jeho manželky Irmy a syna Arpáda, obraz vodcov [[Pečenehovia|Pečenehov]] (Lalau, Kamal, Batir, Achun, Chalila). V románe sa nachádzajú aj obrazy [[Kyjevská Rus|kyjevských]] kniežat [[Askoľd|Askoľda]] a [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igora I.]], bulharského vazala Salana aj obce [[Mikulčice]]. [[Kornylo Romanovyč Zaklynskyj]] ''– Perekaz pro Kňaza Laborcja'' (po slovensky ''Povesť o kniežati Laborcovi''), <ref name=":1242">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralickyj|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]|miesto=Prešov|rok=1984|isbn=|strany=74|jazyk=uk|počet strán=256}}</ref>... == Odraz v kultúre == V Užhorode je po kniežati Laborcovi pomenované jedno z námestí. 7. mája 2016 na kamennom múre Užhorodského hradu bol odhalený pamätník kniežaťu Laborcovi ako zakladateľovi mesta na rieke [[Uh]] a [[Užhorodský hrad|Užhorodského hradu]]. Pamätník vyrobený z bronzu má podobu zviazaného kniežaťa, čo symbolicky znázorňuje jeho tragický osud. Socha kniežaťa Laborca je umiestnená nad obcou [[Habura]] (v chotári susednej dediny Čertižné je žriedlo rieky Laborec).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Objavujme.sk|url=http://objavujme.sk/uloha/1555/07-socha-laborec|vydavateľ=objavujme.sk|dátum prístupu=2019-01-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20181108025724/http://objavujme.sk/uloha/1555/07-socha-laborec|dátum archivácie=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://archiv.podvihorlatskenoviny.sk/wp-content/uploads/24_2013.pdf |dátum prístupu=2018-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181108224450/http://archiv.podvihorlatskenoviny.sk/wp-content/uploads/24_2013.pdf |dátum archivácie=2018-11-08 }}</ref> Je vysoká vyše päť metrov a stojí na takmer dvojmetrovom podstavci z prírodného kameňa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socha kniežaťa Laborec - Habura {{!}} Severovýchod.sk|url=https://www.severovychod.sk/vylet/socha-kniezata-laborec-habura|vydavateľ=Severovychod.sk|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk}}</ref> Autorom bronzovej sochy je akademický sochár [[Ján Ťapák]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Habure odhalili vyÅ¡e päťmetrovú sochu kniežaÅ¥a Laborca|url=https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/7280299/v-habure-odhalili-vyse-patmetrovu-sochu-kniezata-laborca.html|vydavateľ=hornyzemplin.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> V podstavci pod sochou sa nachádza schránka so zeminou zo 106 rusínskych obcí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=rastislav.palus@gmail.com|meno=Code: Jaromír Kužma, e-mail: kuzma@jarek.sk; Design: Rastislav Paluš, e-mail:|titul=Medzilaborce a okolie ::: Mikroprojekt: ,,Cestou ikon zo Sanoku do Humenného“ ::: Projekty financované EÚ ::: Samospráva mesta ::: Mesto Humenné ::: www.humenne.sk|url=https://www.humenne.sk/Samosprava-mesta/Projekty-financovane-EU/Mikroprojekt-Cestou-ikon-zo-Sanoku-do-Humenneho/Medzilaborce-a-okolie/?mes=7&rok=2018|dátum prístupu=2018-11-08|vydavateľ=www.humenne.sk}}</ref> čo symbolizuje jednotu [[Rusíni|Rusínov]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Vasyľ Pačovskŷj: Kňaz´ Laborec´ 18. 2. 2016|periodikum=rusyn FM|url=https://www.rusyn.fm/archiv/vasyl-pacovskyj-knaz-laborec-18-2-2016/|dátum prístupu=2018-11-07|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kňaz' Laborec' 23. 1. 2018|periodikum=rusyn FM|url=https://www.rusyn.fm/archiv/knaz-laborec-23-1-2018/|dátum prístupu=2018-11-07|jazyk=sk-SK}}</ref> V júli 2017 darovala nadácia Drevený kostolík Habura repliku sochy kniežaťa Laborca [[Múzeum rusínskej kultúry|Múzeu rusínskej kultúry]] v [[Prešov|Prešove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=29.číslo 58.ročníka Podvihorlatských novín - článok o darovaní sochy Múzeu rusínskej kultúry v Prešove. |url=http://archiv.podvihorlatskenoviny.sk/wp-content/uploads/29_2017.pdf |dátum prístupu=2018-11-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181108224654/http://archiv.podvihorlatskenoviny.sk/wp-content/uploads/29_2017.pdf |dátum archivácie=2018-11-08 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knieža Laborec | url = https://www.geocaching.com/geocache/GC5JWV8_knieza-laborec?guid=95eda98f-3b9e-45cd-baf8-d1a083b053b9 | dátum prístupu = 2018-11-01 | vydavateľ = Geocaching | dátum vydania = 2015-08-01}} * {{preklad|rue|Князь Лаборець|98829|ru|Лаборец (князь)|74109565|en|Laborec (ruler)|787016088|uk|Князь Лаборець|23676979}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 9. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 9. storočí]] [[Kategória:Rusíni]] [[Kategória:Kniežatá]] [[Kategória:Podkarpatská Rus]] [[Kategória:Veľká Morava]] [[Kategória:Osobnosti z Užhorodu]] [[Kategória:Legendárni vládcovia]] pivv5irhqefz8gfz873a1hurvizs58z Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2018 4 626876 8356737 7145120 2026-08-15T22:18:49Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356737 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 27. december 2018 – ''[[Denník N]]'': [https://dennikn.sk/1335180/editor-wikipedie-konspiracne-media-ako-zdroje-odstranujeme-kotlebov-clanok-sme-zamkli/ Editor Wikipédie: Konšpiračné médiá ako zdroje odstraňujeme, Kotlebov článok sme zamkli] == Október == * 12. október 2018 – ''[[Hospodárske noviny]]'' (finweb.HNonline.sk): [https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1823978-everipedia-prinesie-oslobodenie-od-cenzury Zakladateľ Wikipedie pre HN: Príde veľká expanzia Everipedie​, prinesie oslobodenie od cenzúry] == August == * 14. august 2018 – ''[[Nature]]'': [https://www.nature.com/articles/d41586-018-05947-8 Why we’re editing women scientists onto Wikipedia] (Prečo do Wikipédie prispievame informáciami o ženách vedkyniach) * 13. august 2018 – ''Aktuality.sk'': [https://www.aktuality.sk/clanok/613962/sluzila-kalinakovi-aj-pociatkovi-teraz-chce-kontrolovat-tendre/ Slúžila Kaliňákovi aj Počiatkovi. Teraz chce kontrolovať dôležité tendre] – aj s citáciou správcu [[Redaktor:Teslaton|Teslatona]] v [[Diskusia s redaktorom:Globaldipl|diskusii s redaktorom Globaldipl]] vo veci článku o [[Svetlana Gavorová|Svetlane Gavorovej]] * 10. august 2018 – ''[[Denník N]]'' (techbox.dennikn.sk): [https://techbox.dennikn.sk/umela-inteligencia-doplna-wikipediu-a-pomaha-odstranovat-rodovu-nerovnost/ Umelá inteligencia dopĺňa Wikipédiu a pomáha odstraňovať rodovú nerovnosť] * 9. august 2018 – ''[[Respekt]]'' (respekt.cz): [https://www.respekt.cz/denni-menu/jaktoze-v-dobe-postfakticke-stale-existuje-wikipedie Denní menu: Jaktože v době postfaktické stále existuje Wikipedie] * 8. august 2018 – ''The Verge'' (theverge.com): [https://www.theverge.com/2018/8/8/17663544/ai-scientists-wikipedia-primer AI spots 40,000 prominent scientists overlooked by Wikipedia] (Umelá inteligencia objavila 40 000 popredných vedcov, ktorých Wikipédia prehliadla) * 7. august 2018 – ''The Atlantic'' (theatlantic.com): [https://www.theatlantic.com/technology/archive/2018/08/jeongpedia/566897/ Wikipedia, the Last Bastion of Shared Reality] (WIkipédia, posledná bašta zdieľanej reality) == Júl == * 3. júl 2018 – ''Denník N'' (dennikn.sk/minuta): [https://dennikn.sk/minuta/1170393/ Talianska Wikipédia zablokovala svoje stránky na protest proti novej smernici EÚ o autorskom práve, o ktorej bude vo štvrtok hlasovať europarlament. Uvádza, že ak návrh prejde, vážne to ohrozí otvorenosť internetu aj existenciu samotnej Wikipédie.] Pozri bližšie: [https://it.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Comunicato_3_luglio_2018 Wikipedia:Comunicato 3 luglio 2018] == Jún == * 27. jún 2018 – ''HistoryWeb'' (historyweb.dennikn.sk): [http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/slovenska-ludova-kultura-na-wikipedii-ozila Slovenská ľudová kultúra na Wikipédii ožila] – článok o [[Wikipédia:WikiEdit Slovenská ľudová kultúra|WikiEdite Slovenská ľudová kultúra]] == Apríl == * 28. apríl 2018 – ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' (etrend.sk): [https://www.etrend.sk/ekonomika/ked-sa-wikipedia-hneva-nemci-dostali-trest-za-zmazanie-textu-o-rasizme.html Keď sa Wikipédia hnevá: Nemci dostali trest za zmazanie textu o rasizme] * 24. apríl 2018 – ''Root.cz'' (root.cz): [https://www.root.cz/zpravicky/kazda-wiki-se-za-ctyri-roky-vycerpa-a-pocet-prispevatelu-zacne-klesat/ Každá wiki se za čtyři roky vyčerpá a počet přispěvatelů začne klesat] * 23. apríl 2018 – ''inSmart' (insmart.cz): [https://insmart.cz/wikipedie-nahledy-stranek-uzivatelum-unsnadni-cteni/ Wikipedie přidala náhledy stránek, uživatelům usnadní čtení] * 23. apríl 2018 – ''Živé.sk'' (zive.sk): [https://www.zive.sk/clanok/131820/novy-softver-pocitac-ako-na-dlani-vylepsujeme-pracu-s-wikipedia/ Nový softvér: Počítač ako na dlani, vylepšujeme prácu s Wikipedia] → [http://www.wikiwand.com/ wikiwand] * 19. apríl 2018 – ''cnews.cz'': [https://www.cnews.cz/wikipedia-previews-nahledy Wikipedia našla způsob, jak vás chytit a nepustit. Říká mu „králičí nora“] == Marec == * 16. marec 2018 – ''[[:en:Slate (magazine)|Slate]]'' (slate.com/technology): [https://slate.com/technology/2018/03/why-the-wikipedia-page-for-st-patrick-is-so-good.html The Wikipedia Page for St. Patrick Is Surprisingly Good] [Článok o sv. Patrikovi na Wikipédii je prekvapivo dobrý] * 16. marec 2018 – ''techbyte.sk'': [https://www.techbyte.sk/2018/03/youtube-videach-konspiracnymi-teoriami-zobrazovat-clanky-wikipedie/ YouTube začne pri videách s konšpiračnými teóriami zobrazovať články z Wikipédie] == Február == * 28. február 2018 – ''Fiči.sk'' (fici.sme.sk): [https://fici.sme.sk/c/20770674/na-wikipedii-sa-objavil-znevazujuci-text-o-janovi-kuciakovi-so-sialenymi-konspiraciami.html Na Wikipedii sa objavil znevažujúci text o Jánovi Kuciakovi so šialenými konšpiráciami], plus zmienka v [https://domov.sme.sk/c/20770605/minuta-po-minute-minister-kultury-madaric-sa-chysta-podat-demisiu.html Minúta po minúte na domov.sme.sk, 17:14] * 27. február 2018 – ''PC Revue'' (pcrevue.sk): [https://www.pcrevue.sk/a/Google-uci-umelu-inteligenciu-pisat-reserse-a-clanky-do-Wikipedie Google učí umelú inteligenciu písať rešerše a články do Wikipédie] * 19. február 2018 – ''touchIT'' (touchit.sk): [https://touchit.sk/wikipedia-zero-ukoncuje-bezplatny-pristup-k-informaciam/154651 Wikipedia Zero ukončuje bezplatný prístup k informáciám] * február 2018 – ''ITlib'' (itlib.cvtisr.sk): Klimíček, J., [http://itlib.cvtisr.sk/buxus/docs/26_wikipedie%20ve%20vedecke.pdf Wikipedie ve vědecké knihovně v Olomouci] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] ffbxllaix6lwnm9ky2ygcb7otckp9uy Róbert Švec 0 627683 8356818 8257154 2026-08-16T09:24:27Z IronLiberty 280078 +lnk 8356818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Róbert Švec | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = Švec.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Róbert Švec v RTVS | Poradie = súčasný | Úrad = predseda strany [[Slovenské Hnutie Obrody]] | Začiatok obdobia = [[15. máj]]a [[2019]] | Koniec obdobia = | Predchodca = ''Strana vznikla'' | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1976|8|21}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] <small>(od 2019)</small> | Alma mater = [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavská univerzita]] | Profesia = politik | Národnosť = slovenská | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Róbert Švec''' (* [[21. august]] [[1976]], [[Nitra]]) je slovenský [[Nacionalizmus|nacionalistický]] politik a predseda občianskeho združenia [[Slovenské Hnutie Obrody]]. Od roku [[2019]] je predseda politickej strany [[Slovenské Hnutie Obrody]], ktorá je označovaná médiami ako extrémistická a spájaná s otvorenými sympatiami k [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]], [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] a proruskými postojmi.<ref name=":87">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kreslo pre kandidáta: Róbert Švec | url = https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/kreslo-pre-kandidata/899862-kreslo-pre-kandidata-robert-svec | vydavateľ = joj24.noviny.sk | dátum vydania = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2019: Kto je Róbert Švec | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/657618/prezidentske-volby-2019-kandidati-kto-je-robert-svec/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Prezidentské voľby | dátum prístupu = 2021-01-26 }}</ref> Dlhodobo presadzuje vystúpenie Slovenska z [[Európska únia|EÚ]] a [[NATO]].<ref name=":87" /><ref name=":88" /><ref name=":89">{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|autor=|odkaz na autora=|titul=V Brezne sa boja zo zneužitia osobných údajov v prospech Ruska. Polícia začala trestné stíhanie|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/Aqpl3qr/v-kauze-mozneho-falsovania-peticie-v-prospech-ruska-nastal-posun-ako-mohli-uniknut-data-obyvatelov-brezna/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-12-19|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V rokoch [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]]<ref name="netky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby 2019: Róbert Švec | url = http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum vydania = 16.1.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-30 | vydavateľ = Netky | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190130162453/http://www.netky.sk/clanok/prezidentske-volby-2019-robert-svec | dátum archivácie = 2019-01-30 }}</ref> a [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]] kandidoval ako nezávislý kandidát na prezidenta SR.<ref name="vyhovel" /> == Životopis == Švec sa narodil v Nitre, vyštudoval politológiu na [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzite]] v [[Trnava|Trnave]].<ref name="netky"/> == Politická kariéra == Švec sa s kolegami z občianskeho združenia Slovenské Hnutie Obrody dlhodobo popri politickej činnosti venuje sociálnym aktivitám (projekt Staráme sa) a ochrane životného prostredia (projekt Nebuď sviňa). Občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody vydáva noviny Právo Národa, do ktorých Švec pravidelne prispieva svojimi komentármi a článkami. Hlási sa podľa vlastných slov k odkazu [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra,]] ktorého zároveň považuje za najväčšiu osobnosť slovenských dejín.{{Bez citácie}} Mediálnu pozornosť si vyslúžil svojimi výrokmi o optimalizácii obyvateľstva, keď okrem iného hovoril o tom, že „po páde súčasného dekadentného režimu prebehne radikálna optimalizácia v mediálnej oblasti, aby naša mládež nevyrastala pod vplyvom úpadkovej kultúry a bulváru.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc|url=https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2016-09-28|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Benčík}}</ref> === Kandidatúry na prezidenta SR === Koncom mája 2018 Švec oznámil, že sa rozhodol kandidovať ako nezávislý kandidát s podporou jeho [[Slovenské Hnutie Obrody|SHO]] vo [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|voľbách prezidenta SR v roku 2019]]. [[28. január]]a [[2019]] odovzdal viac než 18 000 podpisov potvrdzujúcich jeho kandidatúru na prezidenta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Róbert Švec odovzdal podpisy, uchádza sa o post prezidenta| url = https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/500061-robert-svec-odovzdal-podpisy-uchadza-sa-o-post-prezidenta/ | dátum vydania = 28.1.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-30| vydavateľ = [[Pravda]]| miesto = | jazyk = sk}}</ref> V prvom kole volieb v marci [[2019]] získal Švec 6 567 hlasov (0,30 % hlasov, 11. miesto spomedzi kandidátov) a do druhého kola nepostúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby prezidenta Slovenskej republiky | url = https://volby.statistics.sk/prez/prez2019/sk/data01.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Švec 12.februára 2024 podal žalobu na predsedu parlamentu [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. Švec bol presvedčený, že predseda parlamentu (a zároveň kandidát na prezidenta) porušil jeho práva, keď odmietol Švecovu kandidatúru a zároveň dokument podpísal podpredseda parlamentu, [[Peter Žiga]]. Dôvodom odmietnutia kandidatúry bolo nedosiahnutie predpísaného množstva 15 tisíc hlasov. [[Najvyšší správny súd Slovenskej republiky|Najvyšší správny súd]] Švecovej žiadosti vyhovel a umožnil mu kandidovať.<ref name="vyhovel">{{Citácia periodika|titul=Róbert Švec môže kandidovať na prezidenta, súd vyhovel žalobe podanej na Pellegriniho|periodikum=SITA|miesto=Bratislava|dátum=2024-02-17|url=https://sita.sk/robert-svec-moze-kandidovat-na-prezidenta-sud-vyhovel-zalobe-podanej-na-pellegriniho-ktory-vraj-zneuziva-politicku-moc/|dátum prístupu=2024-02-25}}</ref> 20. marca sa počas diskusie kandidátov na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] kandidatúry vzdal v prospech [[Štefan Harabin|Štefana Harabina]], aby „prispel k tomu, aby sa prezidentom stal vlastenecký kandidát“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Švec v diskusii prezidentských kandidátov oznámil odstúpenie z volieb, podporil Harabina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23299110/robert-svec-volby-prezidentske-odstupenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-03-23}}</ref> V prvom kole volieb získal 1 876 (0,08 %) platných hlasov a skončil na poslednom, 11. mieste.<ref name="teraz-volby-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/volby-2024 | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-30 }}</ref> === Založenie strany SHO a voľby do NR SR 2020 === Po prezidentských voľbách v máji [[2019]] založil Švec politickú stranu [[Slovenské Hnutie Obrody (politická strana)|Slovenské Hnutie Obrody]], ktorej sa stal predsedom. V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] kandidoval ako líder kandidátky SHO. Strana však získala len 1 966 hlasov (0,06 % platných hlasov, 20. miesto) a žiaden mandát nezískala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Kontroverzie == Švec verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] s tvrdením, že o nich bolo „dobre postarané“, a naznačil, že by sa k takýmto táborom malo vrátiť aj dnes.<ref name=":87" /><ref name=":88" /> Švec je niektorými autormi považovaný za [[Neofašizmus|neofašistu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Once in the Shadows, Europe’s Neo-Fascists Are Re-emerging (Published 2017)|url=https://www.nytimes.com/2017/03/19/world/europe/europe-neo-fascist-revival-slovakia.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-03-19|dátum prístupu=2020-11-01|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Rick|priezvisko=Lyman}}</ref> Najkontroverznejšie sú jeho rasistické - antisemitské a antirómske citáty a neonacistické poznámky o "optimalizácii" počtu nežiaducich ľudí na jeho sociálnych sieťach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blog N: Kandelábre nebudeme používať iba na osvetlenie ulíc | url = https://dennikn.sk/blog/570034/kandelabre-nebudeme-pouzivat-iba-na-osvetlenie-ulic/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = sk-SK | meno = Ján | priezvisko = Benčík}}</ref> == Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií == V roku 2025 [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenské hnutie obrody]] (SHO) organizovalo petíciu za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala [[Sankcia (trest)|sankcie]] [[Európska únia|Európskej únie]] voči [[Rusko|Rusku]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> V marci Švec vyzval [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a hnutie [[REPUBLIKA]] na verejnú podporu tejto petície.<ref name=":85">{{Citácia periodika|priezvisko=Martiška|meno=Roman|titul=Petícia SHO má 280-tisíci podpis! Švec vyzval Uhríka k činu|periodikum=Hlavný denník|vydavateľ=VERBINA|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Uhrík v reakcii petíciu osobne podpísal a vyzval k podpore predsedu SNS [[Andrej Danko|Andreja Danka]], ktorý ju podporil tiež.<ref name=":86">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Postoj|odkaz na autora=|titul=Danko sa pridal k Uhríkovi Chce predložiť uznesenie, ktorým vyzve Fica blokovať protiruské sankcie|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|url=https://www.postoj.sk/173715/andrej-danko-podporil-peticiu-na-vyhlasenie-referenda-o-zruseni-protiruskych-sankcii|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-11|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Uhrík | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Podporujem referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií | url = https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20260721201252/https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/videos/3681735515458142/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | dátum archivácie = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Petíciu ďalej podporili [[Štefan Harabin]], Zoroslav Kollár, Pavol Slota, [[Ján Čarnogurský]], [[Peter Staněk]], [[Daniel Bombic]], Michala Ganovská, Mimi Šramová, Marek Šoun, Tibor Eliot Rostas a ďalší jednotlivci a organizácie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":85" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Petícia čelila vážnym podozreniam z falšovania [[Podpis|podpisov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Katuška|meno=Michal|titul=Palác našiel v petícii za Rusko trikrát podpis vlastného zamestnanca. Tvrdí, že ju nepodpísal|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-06|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/podpisy-od-polovice-obyvatelov-brezna-peticia-proti-ruskym-sankciam-mohla-byt-zmanipulovana|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":89" /> Prezident [[Peter Pellegrini]] sa v júni 2025 rozhodol referendum nevyhlásiť, pretože podľa neho nespĺňalo [[Ústava|ústavné]] podmienky na vyhlásenie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Prezident nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku. Neboli splnené podmienky|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/referendum-o-stopnuti-sankcii-voci-rusku-nie-je-mozne-vyhlasit-uviedol-prezident|dátum prístupu=2026-07-21|odkaz na autora=TASR}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini nahnevá proruskú scénu: odmietol referendum o sankciách. Varoval pred podpismi vyrobenými AI|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4675501/pellegrini-nahneva-prorusku-scenu-odmietol-referendum-o-sankciach-varoval-pred-podpismi-vyrobenymi-ai/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-04|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Švec, Róbert}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Absolventi Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2019)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2024)]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] 5as2xozd065fuska6vrjxfebs3mdz9r Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj 0 631480 8356547 8314492 2026-08-15T15:41:59Z ~2026-44596-38 302907 Пролетарии всех стран, соединяйтесь! 8356547 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] súčasný prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Владимир Зеленский (53700301709).jpg | Popis portrétu = Zelenskyj v roku 2024 | Podpis = Autograph-VolodymyrZelensky.svg | Poradie = 2. | Úrad = diktátor Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešné [[Rusko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = Väznica Rostov nad Donom | Politická strana = NSDAP | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = pornoherec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partnerka = | Deti = Olexandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = }} '''Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|''Володимир Олександрович Зеленський''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] diktátor (2019{{--}}súčasnosť),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním pornoherec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == === Raná kariéra === Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. Vo veku 16 rokov zložil jazykovú skúšku [[Test of English as a Foreign Language|TOEFL]] vo vtedajšom [[Dnipro|Dnipropetrovsku]] a dostal štipendium na štúdium v Izraeli, kam však nešiel, pretože mu to otec nedovolil. V roku [[2000]] Zelenskyj na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste získal titul v odbore právo, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Зеленский.jpg|thumb|left|Zelenskyj v [[Praha|Prahe]] v roku 2009]] V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a jeho dvoch pokračovaniach, ďalej vo filme ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a jeho dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandidoval v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kandidatúra a politické názory === [[Súbor:Debates of Petro Poroshenko and Vladimir Zelensky (2019-04-19) 06.jpg|thumb|left|Diskusia ukrajinských prezidentských kandidátov [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a Volodymyra Zelenského]] [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa plánoval pokúsiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbase]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bol považovaný za kandidáta, ktorý bude presadzovať mierové riešenie konfliktu s Ruskom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> === Začiatok výkonu funkcie prezidenta === [[Súbor:Volodymyr Zelensky and Donald Trump.jpg|thumb|Zelenskyj na stretnutí s [[prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], 25. september 2019]] Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. Zelenskyj sa pokúšal pred začiatkom [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] o nadviazanie rozhovorov s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putinom]], ktorý však nereagoval.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj odmietol tvrdenia, že Ukrajina pre Rusko predstavuje hrozbu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-odmietol-tvrdenia-ze-ukrajin/614302-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Ako neskôr priznal pre americké noviny [[Washington Post]], informácie o očakávanej ruskej invázii mal už dlhšie z vlastných zdrojov ako aj od západných krajín. S poradcami však vyhodnotili situáciu tak, že invázia nie je istá a upokojovanie vlastných občanov zabráni prvotnej [[Panika|panike]], ktorá by mohla spôsobiť kritické ekonomické aj vojenské oslabenie krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina pred hrozbou invázie nevarovala ľudí zámerne, tvrdí Zelenskyj | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/ukrajina-pred-hrozbou-invazie-nevarovala-ludi-zamerne-tvrdi-zelenskyj/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Ruská invázia na Ukrajinu === [[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 71.jpg|thumb|left|Zelenskyj v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]] po znovudobytí regiónu [[Ukrajina|Ukrajinou]], 4. apríl 2022]] Ruské vojská napokon [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajinu napadli]] v skorých ranných hodinách [[24. február]]a [[2022]]. Zelenskyj napriek ohrozeniu zostal v Kyjeve aj v kritických prvých dňoch po invázii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Som v Kyjeve, neschovávam sa, nebojím sa vás, odkázal Zelenskyj Rusom | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/145818-som-v-kyjeve-neschovavam-sa-nebojim-sa-vas-odkazal-zelenskyj-rusom | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Odmietol aj ponuky západných krajín na evakuáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kačmár | meno = Rastislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj neodchádza, no musí rátať aj s tým najhorším. Vládnuť by mohol aj z exilu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2758205/zelenskyj-neodchadza-no-musi-ratat-aj-s-tym-najhorsim-vladnut-by-mohol-aj-z-exilu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Pre západné krajiny naopak vydal vyhlásenie, že ''potrebuje muníciu, nie odvoz''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, vh, TASR, ČTK, SITA, sh, er | odkaz na autora = | titul = Pokračujúci konflikt na Ukrajine sledujeme online aj počas soboty | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/pokracujuci-konflikt-na-ukrajine-sledujeme-online-aj-pocas-soboty/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zelenskyj počas ruskej invázie získal celosvetové uznanie ako vojnový vodca Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Segal | meno = Edward | autor = | odkaz na autora = | titul = As Ukraine Resists Russian Invasion, Zelensky Demonstrates These Leadership Lessons | url = https://www.forbes.com/sites/edwardsegal/2022/03/01/as-ukraine-resists-russian-invasion-zelenskyy-demonstrates-these-leadership-lessons/?sh=5cae081f3837 | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas prvého roka bojov viackrát navštívil vojská na fronte. V máji 2022 Charkov, v novembri 2022 oslobodený Cherson, v decembri 2022 Sloviansk a Bachmut.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Prezident Zelenskyj navštívil ukrajinských vojakov v Bachmute | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/12/prezident-zelenskyj-navstivil-ukrajinskych-vojakov-v-bachmute/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa [[21. december|21. decembra]] [[2022]] navštívil USA, stretol sa s prezidentom [[Joe Biden|Bidenom]] a vystúpil aj v Kongrese. V období vrcholiacej ruskej vzdušnej ofenzívy proti ukrajinskej infraštruktúre dostali Ukrajinci od USA prísľub dodávok protilietadlového systému [[MIM-104 Patriot|Patriot]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Zelenskyj je na ceste do Washingtonu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/12/ukrajinsky-prezident-zelenskyj-je-na-ceste-do-washingtonu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[8. február]]a [[2023]] navštívil [[Spojené kráľovstvo]], kde sa stretol s predsedom vlády [[Rishi Sunak|Sunakom]] aj kráľom [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karolom III.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj neohlásene navštívil Britániu, na letisku ho privítal Sunak | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/02/zelenskyj-neohlasene-navstivil-britaniu-na-letisku-ho-privital-sunak/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Následne pokračoval do Paríža, kde sa stretol s prezidentom [[Emmanuel Macron|Macronom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = French President Macron hosts Ukrainian leader Zelensky in Paris | url = https://www.rfi.fr/en/europe/20230208-britain-promises-more-support-for-ukraine-as-zelensky-addresses-uk-parliament | vydavateľ = rfi.fr | dátum vydania = 2023-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúceho dňa v Bruseli vystúpil v Európskom parlamente, kde poďakoval za poskytnutú pomoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj v europarlamente poďakoval za podporu a vyzval na ďalšiu pomoc | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/02/zelenskyj-v-europarlamente-podakoval-za-podporu-a-vyzval-na-dalsiu-pomoc/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Slovensko navštívil prvýkrát od začiatku invázie 7. júla 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj v Bratislave: Nerozumiem, ako môže mať niekto proruské názory | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23191350/zelenskyj-volodymyr-ukrajina-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2024-02-02 }}</ref> == Osobný život == [[Súbor:Volodymyr Zelenskyy voted in parliamentary elections (2019-07-21) 05.jpg|náhľad|Volodymyr Zelenskyj s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] počas parlamentných volieb 21. júla 2019]] Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Od roku [[2003]] je ženatý. S manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Olexandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220313181229/http://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum archivácie = 2022-03-13 }}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> * {{SVK|w}} – [[Rad Bieleho dvojkríža|Rad Bieleho dvojkríža I. Triedy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka Zuzana Čaputová dostala od Volodymyra Zelenského najvyššie ukrajinské štátne vyznamenanie | url = https://www.aktuality.sk/clanok/jqD5pFf/prezidentka-zuzana-caputova-dostala-od-volodymyra-zelenskeho-najvyssie-ukrajinske-statne-vyznamenanie/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum prístupu = 2024-05-19 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Fenwick | meno = Gallagher | autor = | odkaz na autora = | titul = Volodymyr Zelenskyj : Ukrajina v krvi | vydanie = 1 | vydavateľ = Euromedia Group | miesto = Praha | rok = 2022 | počet strán = 212 | url = | isbn = 978-80-242-8343-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Rudenko | meno = Serhij | autor = | odkaz na autora = | titul = Volodymyr Zelenskyj : muž, ktorý píše dejiny | vydanie text = Prvé slovenské vyd. | vydavateľ = Lindeni | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 334 | url = | isbn = 978-80-566-3043-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Olexandrovyč}} [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Nositelia Radu Vitolda Veľkého]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] s7jfj2supqwmvnbwwbmze6lo10fukav 8356548 8356547 2026-08-15T15:48:02Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44596-38|~2026-44596-38]] ([[User_talk:~2026-44596-38|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8314492 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] súčasný prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Владимир Зеленский (53700301709).jpg | Popis portrétu = Zelenskyj v roku 2024 | Podpis = Autograph-VolodymyrZelensky.svg | Poradie = 6. | Úrad = prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partnerka = | Deti = Olexandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = }} '''Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|''Володимир Олександрович Зеленський''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident (2019{{--}}súčasnosť),<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == === Raná kariéra === Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. Vo veku 16 rokov zložil jazykovú skúšku [[Test of English as a Foreign Language|TOEFL]] vo vtedajšom [[Dnipro|Dnipropetrovsku]] a dostal štipendium na štúdium v Izraeli, kam však nešiel, pretože mu to otec nedovolil. V roku [[2000]] Zelenskyj na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste získal titul v odbore právo, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Зеленский.jpg|thumb|left|Zelenskyj v [[Praha|Prahe]] v roku 2009]] V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a jeho dvoch pokračovaniach, ďalej vo filme ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a jeho dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandidoval v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Kandidatúra a politické názory === [[Súbor:Debates of Petro Poroshenko and Vladimir Zelensky (2019-04-19) 06.jpg|thumb|left|Diskusia ukrajinských prezidentských kandidátov [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a Volodymyra Zelenského]] [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa plánoval pokúsiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbase]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bol považovaný za kandidáta, ktorý bude presadzovať mierové riešenie konfliktu s Ruskom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> === Začiatok výkonu funkcie prezidenta === [[Súbor:Volodymyr Zelensky and Donald Trump.jpg|thumb|Zelenskyj na stretnutí s [[prezident Spojených štátov|americkým prezidentom]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], 25. september 2019]] Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. Zelenskyj sa pokúšal pred začiatkom [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] o nadviazanie rozhovorov s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putinom]], ktorý však nereagoval.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj odmietol tvrdenia, že Ukrajina pre Rusko predstavuje hrozbu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-odmietol-tvrdenia-ze-ukrajin/614302-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Ako neskôr priznal pre americké noviny [[Washington Post]], informácie o očakávanej ruskej invázii mal už dlhšie z vlastných zdrojov ako aj od západných krajín. S poradcami však vyhodnotili situáciu tak, že invázia nie je istá a upokojovanie vlastných občanov zabráni prvotnej [[Panika|panike]], ktorá by mohla spôsobiť kritické ekonomické aj vojenské oslabenie krajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina pred hrozbou invázie nevarovala ľudí zámerne, tvrdí Zelenskyj | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/ukrajina-pred-hrozbou-invazie-nevarovala-ludi-zamerne-tvrdi-zelenskyj/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Ruská invázia na Ukrajinu === [[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 71.jpg|thumb|left|Zelenskyj v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]] po znovudobytí regiónu [[Ukrajina|Ukrajinou]], 4. apríl 2022]] Ruské vojská napokon [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ukrajinu napadli]] v skorých ranných hodinách [[24. február]]a [[2022]]. Zelenskyj napriek ohrozeniu zostal v Kyjeve aj v kritických prvých dňoch po invázii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Som v Kyjeve, neschovávam sa, nebojím sa vás, odkázal Zelenskyj Rusom | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/145818-som-v-kyjeve-neschovavam-sa-nebojim-sa-vas-odkazal-zelenskyj-rusom | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-28 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Odmietol aj ponuky západných krajín na evakuáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kačmár | meno = Rastislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj neodchádza, no musí rátať aj s tým najhorším. Vládnuť by mohol aj z exilu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2758205/zelenskyj-neodchadza-no-musi-ratat-aj-s-tym-najhorsim-vladnut-by-mohol-aj-z-exilu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Pre západné krajiny naopak vydal vyhlásenie, že ''potrebuje muníciu, nie odvoz''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, vh, TASR, ČTK, SITA, sh, er | odkaz na autora = | titul = Pokračujúci konflikt na Ukrajine sledujeme online aj počas soboty | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/pokracujuci-konflikt-na-ukrajine-sledujeme-online-aj-pocas-soboty/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Zelenskyj počas ruskej invázie získal celosvetové uznanie ako vojnový vodca Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Segal | meno = Edward | autor = | odkaz na autora = | titul = As Ukraine Resists Russian Invasion, Zelensky Demonstrates These Leadership Lessons | url = https://www.forbes.com/sites/edwardsegal/2022/03/01/as-ukraine-resists-russian-invasion-zelenskyy-demonstrates-these-leadership-lessons/?sh=5cae081f3837 | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas prvého roka bojov viackrát navštívil vojská na fronte. V máji 2022 Charkov, v novembri 2022 oslobodený Cherson, v decembri 2022 Sloviansk a Bachmut.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Prezident Zelenskyj navštívil ukrajinských vojakov v Bachmute | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/12/prezident-zelenskyj-navstivil-ukrajinskych-vojakov-v-bachmute/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Dňa [[21. december|21. decembra]] [[2022]] navštívil USA, stretol sa s prezidentom [[Joe Biden|Bidenom]] a vystúpil aj v Kongrese. V období vrcholiacej ruskej vzdušnej ofenzívy proti ukrajinskej infraštruktúre dostali Ukrajinci od USA prísľub dodávok protilietadlového systému [[MIM-104 Patriot|Patriot]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident Zelenskyj je na ceste do Washingtonu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/12/ukrajinsky-prezident-zelenskyj-je-na-ceste-do-washingtonu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[8. február]]a [[2023]] navštívil [[Spojené kráľovstvo]], kde sa stretol s predsedom vlády [[Rishi Sunak|Sunakom]] aj kráľom [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karolom III.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj neohlásene navštívil Britániu, na letisku ho privítal Sunak | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/02/zelenskyj-neohlasene-navstivil-britaniu-na-letisku-ho-privital-sunak/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Následne pokračoval do Paríža, kde sa stretol s prezidentom [[Emmanuel Macron|Macronom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = French President Macron hosts Ukrainian leader Zelensky in Paris | url = https://www.rfi.fr/en/europe/20230208-britain-promises-more-support-for-ukraine-as-zelensky-addresses-uk-parliament | vydavateľ = rfi.fr | dátum vydania = 2023-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Nasledujúceho dňa v Bruseli vystúpil v Európskom parlamente, kde poďakoval za poskytnutú pomoc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj v europarlamente poďakoval za podporu a vyzval na ďalšiu pomoc | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/02/zelenskyj-v-europarlamente-podakoval-za-podporu-a-vyzval-na-dalsiu-pomoc/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Slovensko navštívil prvýkrát od začiatku invázie 7. júla 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj v Bratislave: Nerozumiem, ako môže mať niekto proruské názory | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23191350/zelenskyj-volodymyr-ukrajina-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2024-02-02 }}</ref> == Osobný život == [[Súbor:Volodymyr Zelenskyy voted in parliamentary elections (2019-07-21) 05.jpg|náhľad|Volodymyr Zelenskyj s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] počas parlamentných volieb 21. júla 2019]] Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Od roku [[2003]] je ženatý. S manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Olexandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20220313181229/http://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum archivácie = 2022-03-13 }}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> * {{SVK|w}} – [[Rad Bieleho dvojkríža|Rad Bieleho dvojkríža I. Triedy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka Zuzana Čaputová dostala od Volodymyra Zelenského najvyššie ukrajinské štátne vyznamenanie | url = https://www.aktuality.sk/clanok/jqD5pFf/prezidentka-zuzana-caputova-dostala-od-volodymyra-zelenskeho-najvyssie-ukrajinske-statne-vyznamenanie/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum prístupu = 2024-05-19 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Fenwick | meno = Gallagher | autor = | odkaz na autora = | titul = Volodymyr Zelenskyj : Ukrajina v krvi | vydanie = 1 | vydavateľ = Euromedia Group | miesto = Praha | rok = 2022 | počet strán = 212 | url = | isbn = 978-80-242-8343-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Rudenko | meno = Serhij | autor = | odkaz na autora = | titul = Volodymyr Zelenskyj : muž, ktorý píše dejiny | vydanie text = Prvé slovenské vyd. | vydavateľ = Lindeni | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 334 | url = | isbn = 978-80-566-3043-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Olexandrovyč}} [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Nositelia Radu Vitolda Veľkého]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] hydv7kfnffnmmwxnkej7js2lruawrd5 Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Valtice) 0 631796 8356697 8297677 2026-08-15T21:04:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356697 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Kostol Nanebovzatia Panny Márie | Druh kostola = rímskokatolícky kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Valtice - Kirche.JPG | Popis obrázka = celkový pohľad na severnú prednú fasádu kostola | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Česko | Spolkový štát typ = Historická krajina | Spolkový štát = Morava | Kraj typ = Kraj | Kraj = [[Juhomoravský kraj|Juhomoravský]] | Okres typ = Okres | Okres = [[Okres Břeclav|Břeclav]] | Mesto = [[Valtice]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.740998 | Zemepisná dĺžka = 16.757329 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = 21. jún 1671 | Svätiteľ = biskup Jošt z Pasova | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = Giovani Giacomo Tencalla | Architekt1 = Ondřej Erna | Architekt2 = | Sloh = barok | Sloh1 = | Výstavba = 1631 - 1671 | Založenie = | Dokončenie = 1671 | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = 48 | Výška = 34 | Šírka = 28 | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 2 | Výška najvyššej veže = 60 | Kapacita = 3000 | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Nanebovzatia Panny Márie''' je [[barok]]ový [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] zo 17. storočia nachádzajúci sa na Námestí Slobody v centre mesta [[Valtice]] v [[Okres Břeclav|okrese Břeclav]] v [[Juhomoravský kraj|juhomoravskom kraji]] v [[Česko|Česku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="jizni-morava.cz"/><ref name="kudyznudy.cz"/><ref name="valtice.cz">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=valtice.cz |url=http://www.valtice.cz/default.aspx?id=113 |dátum prístupu=2019-04-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190417193444/http://www.valtice.cz/default.aspx?id=113 |dátum archivácie=2019-04-17 }}</ref><ref name="turistika.cz"/><ref name="hrady.cz"/> == Charakteristika a dejiny == Kostol bol postavaný v rokoch 1631 - 1671 za vlády kniežaťa Karla Eusebia z Lichtenštajnska.<ref name="jizni-morava.cz"/><ref name="kudyznudy.cz"/><ref name="hrady.cz"/><ref name="valtice.cz"/><ref name="turistika.cz"/> Stavbe sa nevyhli nepríjemnosti. Práce na výzdobe museli byť zastavené po tom, čo sa 23. októbra 1638 zrútila klenba kupoly. Po tejto udalosti od stavby odstúpil architekt Giovani Giacomo Tencalla a vedenie prevzal Ondřej Erna. Zistilo sa, že príčina zrútenia bolo prehnité podporné lešenie. V roku 1643 bola dokončená strecha. Stavba bola neskôr ešte niekoľkokrát prerušená v dôsledku vpádu Švédov a Turkov až bola napokon dokončená v roku 1671.<ref name="kudyznudy.cz"/><ref name="valtice.cz"/><ref name="turistika.cz"/> Kostol je postavený v slohu raného baroka a dosahuje impozantných rozmerov. Samotná hlavná budova je dlhá až 48 metrov, široká 28 metrov a dosahuje výšky až 34 metrov. Budova má dve veže. ktoré siahajú do výšky až 60 metrov.<ref name="hrady.cz">[https://www.hrady.cz/index.php?OID=3293&PARAM=11&tid=6690&pos=450 hrady.cz]</ref><ref name="jizni-morava.cz"/><ref name="kudyznudy.cz"/><ref name="valtice.cz"/><ref name="turistika.cz"/> Objem zastavaného priestoru je tiež obdivuhodný, keďže dosahuje až 41 200 m³ a radí tak z tohto hľadiska kostol k najväčším na Morave.<ref name="valtice.cz"/> Budova je dielom dvoch architektov, Giovaniho Giacoma Tencallu a Ondřeja Ernu, ktorý stavbu dokončil.<ref name="jizni-morava.cz"/><ref name="kudyznudy.cz"/><ref name="valtice.cz"/><ref name="turistika.cz">[https://www.turistika.cz/mista/valtice-kostel-nanebevzeti-panny-marie/detail turistika.cz]</ref> Kostol má kapacitu 3000 osôb.<ref name="valtice.cz"/> Kostol bol vysvätený 21. júna 1671 biskupom Joštom z Pasova.<ref name="valtice.cz"/> Na priečelí kostola je latinský nápis, ktorý v preklade znamená: "Karol Eusebius, knieža z Lichtenštajnska, vojvoda mikulovský, opavský a krnovský"<ref name="kudyznudy.cz"/><ref name="turistika.cz"/><ref name="hrady.cz"/> Výzdoba interiéru kostola je dielom predovšetkým talianských umelcov.<ref name="jizni-morava.cz">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=jizni-morava.cz |url=https://www.jizni-morava.cz/objekt/31361-farni-kostel-nanebevzeti-panny-marie-valtice |dátum prístupu=2019-04-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190428031252/https://www.jizni-morava.cz/objekt/31361-farni-kostel-nanebevzeti-panny-marie-valtice |dátum archivácie=2019-04-28 }}</ref><ref name="kudyznudy.cz">[https://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Kostel-Nanebevzeti-Panny-Marie-Valtice.aspx kudyznudy.cz]</ref><ref name="turistika.cz"/> V kostole sa nachádza vzácny barokový organ z 18. storočia, ktorý je dielom významného viedenskéo výrobcu organov J. Henckeho. Organ bol v roku 1994 zreštaurovaný.<ref name="jizni-morava.cz"/><ref name="turistika.cz"/> == Galéria == <gallery> NanebevzetiPMarie06.jpg|Celkový pohľad na kostol z Námestia Slobody NanebevzetiPMarie03.jpg|Pohľad na kostol z areálu Valtického zámku NanebevzetiPMarie08.jpg|Detailný pohľad na jednu z veží kostola </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Česku|Valtice]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Juhomoravskom kraji]] [[Kategória:Architektúra z 1671]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Nanebovzatiu Panny Márie|Valtice]] [[Kategória:Barokové kostoly v Česku]] [[Kategória:Stavby vo Valticiach]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii v Česku|Valtice]] [[Kategória:Kostoly v okrese Břeclav]] niui7vuk1vecihhahybd047oifa9miz Kostol Ružencovej Panny Márie (Kranj) 0 632185 8356707 8297698 2026-08-15T21:14:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356707 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | Názov kostola = Ružencový kostol v Kranji | Druh kostola = rímskokatolícky kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = KRNJ-RoznovenskaCerkev03.jpg | Popis obrázka = pohľad na kostol od arkád vybudovaných [[Jože Plečnik|Jože Plečnikom]] | Patrocínium = | Patrocínium poznámka = | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovinsko | Spolkový štát typ = Hist. tradičný región | Spolkový štát = Gorenjska | Kraj typ = | Kraj = | Okres typ = Občina | Okres = [[Kranj (občina)|Kranj]] | Mesto = [[Kranj]] | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 46.237505 | Zemepisná dĺžka = 14.3552797 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = Kresťanstvo | Cirkev typ = | Cirkev = Rímskokatolícka cirkev/Macedónska pravoslávna cirkev | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = | Dekanát typ = | Dekanát = | Farnosť typ = | Farnosť = | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Architekt1 = | Architekt2 = | Sloh = gotika | Sloh1 = | Výstavba = 16. storočie | Založenie = | Dokončenie = | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Počet lodí = | Počet poschodí = | Počet kupol = | Počet veží = 1 | Výška najvyššej veže = | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 lokátor = | Web = | Commons = Our Lady of the Rosary Church (Kranj) | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = }} '''Kostol Ružencovej Panny Márie''' ({{slv|''Cerkev Rožnovenske Matere božje''}}), známy aj ako '''Ružencový kostol''' ({{slv|''Rožnovenska cerkev''}}) je budova stredovekého kostola zo začiatku 16. storočia nachádzajúca sa v historickom centre mesta [[Kranj]] nazývanom Pungert v [[Kranj (občina)|občine Kranj]] v historickom tradičnom regióne [[Gorenjska]] v [[Slovinsko|Slovinsku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="kam.si"/><ref name="zupnija-kranj.rkc.si"/><ref name="arhiv.gorenjskiglas.si"/> == Dejiny a charakteristika == Kostol bol postavený v prvej dekáde 16. storočia nad bývalou mestskou bránou, ktorá sa nachádzala v mestských hradbách.<ref name="kam.si"/><ref name="zupnija-kranj.rkc.si"/><ref name="burger.si">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=burger.si |url=http://www.burger.si/Kranj/SLORoznoVenska.htm |dátum prístupu=2019-05-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190504215514/http://www.burger.si/Kranj/SLORoznoVenska.htm |dátum archivácie=2019-05-04 }}</ref> Bol postavený v neskorogotickom slohu.<ref name="arhiv.gorenjskiglas.si"/> Okolo kostola býval cintorín, kde sa pochovávali najchudobnejší obyvatelia mesta. V krypte kostola sa naopak pochovávali až do konca 18. storočia príslušníci šľachty (predovšetkým z hradu Khieslstein) a duchovenstvo.<ref name="kam.si"/><ref name="arhiv.gorenjskiglas.si"/> V období reformácie bol kostol odňatý rímskokatolíckej cirkvi a slúžil nejaký čas ako protestantský kostol.<ref name="kam.si"/><ref name="burger.si"/> Prvýkrát bol kostol renovovaný v 17. storočí.<ref name="arhiv.gorenjskiglas.si"/> Ku koncu 19. storočia bol kostol druhýkrát renovovaný a čiastočne stratil svoj stredoveký vzhľad. Interiér kostola bol v roku 1889 vymaľovaný maľbami v podobe ružencov a výjavmi z bitky pri Lepante medzi habsburskými a osmanskými vojskami, kde údajne Ružencová Panna Mária dopomohla víťazstvu katolíckych vojsk.<ref name="kam.si">[https://www.kam.si/kranj---roznovenska-cerkev/ kam.si]</ref><ref name="arhiv.gorenjskiglas.si">[http://arhiv.gorenjskiglas.si/article/20080326/C/303269972/prenavljajo-roznovensko-cerkev arhiv.gorenjskiglas.si]</ref><ref name="zupnija-kranj.rkc.si">[http://zupnija-kranj.rkc.si/o-zupniji/podruznice zupnija-kranj.rkc.si]</ref> Autorkou malieb je Matija Bradaška.<ref name="zupnija-kranj.rkc.si"/> <ref name="arhiv.gorenjskiglas.si"/> Po druhej svetovej vojne bolo okolie kostola reštaurované svetoznámym slovinským architektom [[Jože Plečnik|Jože Plečnikom]]. Pri kostole tak pribudli napríklad kamenné schodisko, fontána, alebo arkády.<ref name="kam.si"/> V roku 2008 prebehla zatiaľ posledná reštaurácia kostola v cene približne 100 000 eur.<ref name="arhiv.gorenjskiglas.si"/> Chrámové sviatky sú dva, 7. október na sviatok Ružencovej Panny Márie a 26. júl pri príležitosti sviatku [[Joachim (svätec)|Joachima]] a [[Anna (svätica)|Anny]], rodičov Panny Márie.<ref name="zupnija-kranj.rkc.si"/> V dnešnej dobe je kostol majetkom rímskokatolíckej cirkvi, slávia sa tu chrámové sviatky, ale je prepožičaný do užívania aj veriacim macedónskej pravoslávnej cirkvi.<ref name="zupnija-kranj.rkc.si"/><ref name="arhiv.gorenjskiglas.si"/> == Zaujímavosť == * Kostol bol spočiatku zasvätený Zvestovaniu Panne Márii, až neskôr bol zasvätený Ružencovej Panne Márii.<ref name="kam.si"/> == Galéria == <gallery> KRNJ-RoznovenskaCerkev02.jpg|Pohľad ku kostolu od hradieb KRNJ-RoznovenskaCerkev01.jpg|Detailný pohľad na vrchnú časť veže kostola </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Stavby v Kranji]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Slovinsku]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Slovinsku]] [[Kategória:Kostoly zasvätené Panne Márii Ružencovej]] [[Kategória:Gotické kostoly v Slovinsku]] 01mbwlrem91o9plx36sjwhfxw34v92l Krstové kúpania 0 633185 8356757 7894723 2026-08-16T00:50:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356757 wikitext text/x-wiki [[Súbor:RIAN_archive_842747_Baptism_of_Jesus_celebrated_in_Tatarstan.jpg|náhľad|Mních sa kúpe v blízkosti múru kláštora Raifa Matky Božej počas sviatku Pána. 19. január 2011]] '''Krstové kúpania''' ({{vjz|rus|крещенские купания}}) sú ľudovou tradíciou 19. januára v pravoslávny sviatok krstu Pána ({{vjz|rus|Крещения Господня alebo Водокрещи}}; podľa pravoslávneho kalendára to je 6. január), ktorá existuje v [[Rusko|Rusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v niektorých iných štátoch a je spojená s ponáraním sa a kúpaním v prierube ľadu nazývanej aj jordán (rus. иордани) alebo v otvorenej vode. == História == Spisovateľ Apollon Korinfskij (rus. Аполлон Коринфский) vo svojej knihe ''Ľudové Rusko. Legendy, povery, zvyky a príslovia ruského ľudu po celý rok'' vydanej v roku 1901, uvádza: <blockquote>„''Krstové mrazy v januári sa oprávnene považujú za najkrutejšie <...> Ale napriek chladu má ľud oddávna zvyk kúpať sa vtedy v ľadovej prierube. Kúpu sa aj tí, ktorí sa už počas Vianoc kajali a očistili sa od hriechov v svätenej vode; prosto sa kúpu - „pre zdravie“. To však v skutočnosti zďaleka neplatí vždy.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Страница:Народная Русь (Коринфский).pdf:ВТ/135 — Викитека|url=https://ru.wikisource.org/wiki/%D0%A1%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B0:%D0%9D%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0%D1%8F_%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%8C_(%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B8%D0%BD%D1%84%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9).pdf:%D0%92%D0%A2/135|vydavateľ=ru.wikisource.org|dátum prístupu=2019-05-22}}</ref></blockquote> V piatej kapitole románu Nikolaja Leskova ''Duchovenstvo'' (rus. Соборяне) je v „Jemnej knihe kňaza Tuberozova“ zmienka o kúpaní sa domovníčky Plodomasovej v prierube ľadu 6. januára 1838 na sviatok krstu Pána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lib.ru/Классика: Лесков Николай Семенович. Соборяне|url=http://az.lib.ru/l/leskow_n_s/text_1872_soboryne.shtml|vydavateľ=az.lib.ru|dátum prístupu=2019-05-24}}</ref> <blockquote>„''7. januára. Pani Plodomasová sa včera okúpala v prierube ľadu v tom, čo mala oblečené. Bol prekvapený! Spýtal sa: Robievate to stále? Povedala: Vždy. To je ale zvláštna guráž! Zdá sa, že ja by som z takého kúpeľa nevyšiel živý.''“</blockquote> Podľa oznámenia v petrozavodských novinách 10. januára 1870: <blockquote>„''Na sviatok krstu Pána... tam bol poriadny mráz. <...> Veľa záujemcov sa po požehnaní vody vykúpalo v jordani<...> Tieto kúpania sa opakujú každý rok bez ohľadu na akýkoľvek mráz a tento zvyk je rozšírený po celej gubernii. Naši ľudia sú na to takí zvyknutí, že zimné kúpania nie sú už vôbec zvláštnosťou. Opakujú sa počas celej zimy každý týždeň.''“<ref>{{Citácia knihy|titul=Петрозаводск. Kn. 2: 1803-1903|url=https://books.google.sk/books?id=4iYjAQAAMAAJ&pg=PA52&dq=%22%D0%98%D0%B7+%D1%81%D0%BE%D0%BE%D0%B1%D1%89%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%8F+%D0%B2+%D0%B3%D0%B0%D0%B7%D0%B5%D1%82%D0%B5+%D0%BE+%D0%BA%D1%80%D0%B5%D1%89%D0%B5%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8%D1%85+%D0%BA%D1%83%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%8F%D1%85+10+%D1%8F%D0%BD%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8F+1870+%D0%B3.%22&redir_esc=y&hl=sk|vydavateľ=Карелия|rok=2001|jazyk=ru|poznámka=Google-Books-ID: 4iYjAQAAMAAJ}}</ref></blockquote> Kniha ''Príručka pre cirkevných miništrantov (rus. Настольная книгa для священно-церковно-служителей) od S. V. Bulgakova z roku 1892 obsahuje priame odsúdenie takýchto kúpaní:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Священник: Нельзя связывать купания в проруби с церковными обычаями|url=https://rg.ru/2017/01/19/sviashchennik-nelzia-sviazyvat-kupaniia-v-prorubi-s-cerkovnymi-obychaiami.html|vydavateľ=Российская газета|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=ru}}</ref> <blockquote>„''Na niektorých miestach je v tento deň zvykom kúpať sa v rieke (kúpu sa najmä tí, ktorí sa počas [[Vianoce|Vianoc]] príliš nesnažili, sporili sa atď., poverčivo pripisujúc takému kúpaniu očistnú silu pre zbavenie sa hriechov. Taký zvyk nemožno uznať ako napodobňovanie príkladu ponárania sa Spasiteľa do vody, ani príkladu palestínskych veriacich kúpajúcich sa odveky v rieke Jordán. Na východe je to pre veriacich bezpečné, pretože tam nie je taká zima a také mrazy, aké máme my u nás. Na prospech takého zvyku nemôže byť ani viera v ozdravnú a očistnú moc vody posvätenej cirkvou v deň krstu Spasiteľa, pretože kúpanie v zime znamená žiadať od Boha zázrak alebo úplné zanedbanie svojho života a zdravia!''“</blockquote> Na krstové kúpania v rieke Sungari v medzivojnovom Charbine spomína kňaz Mikuláš Paderin: <blockquote>„''Trochu stranou, v špeciálne vyrobenej prierube v ľade, sa desiatky ľudí - mladých aj starších – ponárajú do posvätenej vody s vierou v jej posilňujúci a hojivý účinok voči chorobám. Tento deň bol považovaný za skutočne celomestský sviatok a za svedectvo pravoslávnej oslavy viery.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В рассеянии|url=https://www.pravmir.ru/v-rasseyanii/|vydavateľ=www.pravmir.ru|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=ru-RU}}</ref></blockquote> Krstové kúpania sa stali témou diskusie v Sovietskom zväze potom, čo bol 19. februára 1949 v novinách ''Pravda'' publikovaný fejtón ''Saratovský kúpeľ'' od Ivana Rjabova,<ref>{{Citácia knihy|titul=О публицистике и публицистах|url=https://books.google.sk/books?id=HjIWAQAAIAAJ&pg=PA52&dq=%22%D0%A1%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%82%D0%BE%D0%B2%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F+%D0%BA%D1%83%D0%BF%D0%B5%D0%BB%D1%8C%22&redir_esc=y|vydavateľ=Изд-во Ленинградского университета.|rok=1964|jazyk=ru|poznámka=Google-Books-ID: HjIWAQAAIAAJ|meno=Ленинград|priezvisko=Университет}}</ref> kde charakterizuje masové krstové kúpanie veriacich 19. januára toho roku v Saratove ako „pornografický obrad“ (niektorí sa kúpali neoblečení), „výsmech ľudí“, „obrad diktovaný idiotizmom života v minulosti“ a vo fejtóne boli uvedené aj mená a priezviská „obetí“ obradu. Okrem toho boli zástupcovia miestnych úradov priamo obvinení z podpory „divokého obradu“: „Tak ako nebolo hanbou krajanov Černyševského ísť za fanatikom a tmárom, aby pomáhali zintenzívniť divokosť obradov jazyčníctva pre pohanského boha ''Jarilu!'' <...> Občania tohoto veľkého univerzitného a priemyselného mesta sú pobúrení tým, čo sa stalo na ľade rieky Volga v deň cirkevného sviatku.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Почему запретили крестный ход — Виленский Вестник — Литовский курьер|url=http://old.kurier.lt/?r=1&a=84|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2014-12-17|dátum prístupu=2019-05-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20141217135325/http://old.kurier.lt/?r=1&a=84|dátum archivácie=2014-12-17}}</ref> Docent ekonomickej univerzity I. F. Lomov pri diskusii o tomto fejtóne na schôdzi základnej organizácie strany uviedol: „V deň krstu Pána sa ľudia kúpali každý rok a nikdy sa o tom nepísalo a teraz je o tom celý článok v novinách ''Pravda''. Pravdepodobne sa začal meniť vzťah ľudí k náboženstvu.“ Kňaz Migunov z Romanovského rajónu povedal: „Aj u mňa sa v rieke kúpalo asi 20 ľudí, ale nikto neochorel. <...>. Osoby uvedené v článku sú falošné a tomu, že sa kúpalo aj trojročné dievčatko, neverím!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.bogoslov.ru/text/373897.html |dátum prístupu=2019-05-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170220011721/http://www.bogoslov.ru/text/373897.html |dátum archivácie=2017-02-20 }}</ref> Kniha ''O žurnalistike a publicistoch'' vydaná v roku 1964 uvádza, že „prípad, ktorý tvoril základ fejtónu Rjabova, je výnimočný“.<ref>{{Citácia knihy|titul=О публицистике и публицистах|url=https://books.google.sk/books?id=HjIWAQAAIAAJ&pg=PA52&dq=%22%D1%81%D0%BB%D1%83%D1%87%D0%B0%D0%B9,+%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%88%D0%B8%D0%B9+%D0%B2+%D0%BE%D1%81%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%83+%D1%84%D0%B5%D0%BB%D1%8C%D0%B5%D1%82%D0%BE%D0%BD%D0%B0+%D0%A0%D1%8F%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D0%B0,+%D0%B8%D1%81%D0%BA%D0%BB%D1%8E%D1%87%D0%B8%D1%82%D0%B5%D0%BB%D0%B5%D0%BD%22&redir_esc=y|vydavateľ=Изд-во Ленинградского университета.|rok=1964|jazyk=ru|poznámka=Google-Books-ID: HjIWAQAAIAAJ|meno=Ленинград|priezvisko=Университет}}</ref> Ako píše server ''gazeta.ru'': „masové vstupy do prierub začali kedysi v 80. rokoch 20. storočia, keď za oživil aj masový záujem o cirkev. A pritom to bolo akoby disidentské gesto, keď v sprievode kráčali do chrámu na Veľkú noc, do prieruby sa ponorili na sviatok ''Zjavenia pána'' — a aj takto sa vysmiali bezbožnému štátu. Podľa kňaza ''Vladimíra Vigiljanského'': „Ani v historickej literatúre o starom Rusku, ani v spomienkach na predrevolučné Rusko som nečítal, že niekde cez sviatok Zjavenia pána ľudia kdesi prerúbali ľad a kúpali sa tam.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Не вытащить из проруби|url=https://www.gazeta.ru/comments/2017/01/19_e_10482827.shtml|vydavateľ=Газета.Ru|dátum prístupu=2019-05-22}}</ref>[[Súbor:Vladimir_Putin_visited_the_St_Nilus_Stolobensky_Monastery_(2018-01-19)_08.jpg|náhľad|Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] na krstovom kúpaní na jazere [[Seliger]] 19. januára 2018]] V januári 2016 pravoslávny duchovný Vitalij Šinkar z Moldavska povedal: „Dnes visia vo všetkých pútnických centrách a v kláštoroch reklamy, na ktorých je červeným napísané: „kúpanie v prameňoch“. Čo to znamená a aké výhody to prináša, nikto naozaj nevie, ale táto tradícia sa začína postupne šíriť aj mimo Ruska. Raz som videl, ako sa autobus plný ruských pútnikov zastavil pri prameni svätého Athanasiusa na hore Athos a všetci muži bežali, aby sa doňho ponorili nahí. Okolo prechádzali Gréci, pre ktorých to bola, samozrejme, zvláštna skúsenosť. A po zhliadnutí takejto ruskej reality sme aj u nás v Moldavsku a v ďalších krajinách tiež začali s tým ponáraním sa a kúpaním.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=В прорубь на Крещение? А зачем?|url=https://www.pravmir.ru/v-prorub-na-kreshhenie-a-zachem/|vydavateľ=www.pravmir.ru|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=ru-RU}}</ref> Pri krstových kúpaniach v jordani (rus. иордани) v [[Kazachstan]]e sa spolu so Slovanmi kúpu aj domorodé osoby vyznávajúce islam. 19. januára 2016 bol podľa niektorých správ počet Kazachov, ktorí sa kúpali v prierube v [[Astana|Astane]], vyšší ako počet Slovanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Ну и что, что я мусульманин": в Астане люди разных религий отметили Крещение нырянием в прорубь|url=https://www.nur.kz/1017596-nu-chto-chto-ya-musulmanin-v-astane-lyud.html?|vydavateľ=NUR.KZ - Свежие новости Казахстана.|dátum vydania=2016-01-20|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=ru|priezvisko=NUR.KZ}}</ref> V priebehu rokov sa stále viac a viac Rusov kúpe v prierube: ak sa v roku 2011 ešte nikdy nezúčastnilo tohto obradu 80 % respondentov, v roku 2018 to už bolo len 73 %. V tomto istom roku 15 % respondentov vyjadrilo svoju pripravenosť zúčastniť sa krstového kúpania. Prevládajú medzi nimi muži (24 %), mladí ľudia od 25 do 34 rokov (21 %), obyvatelia stredných a malých miest (20 %), ale aj ženy (9 %), ale respondenti vo veku 60 a viac rokov pre to prejavujú menšie nadšenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Пресс-выпуск|url=https://wciom.ru/index.php?id=236&uid=116646|vydavateľ=wciom.ru|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=ru}}</ref> == Kritika == Biskup Melekeskij a čerdaklinský Diodorus (Isaev) nepožehnali veriacich diecézy, aby sa vykúpali v deň krstu Pána v prierube. Odsúdili tradíciu krstového kúpania ako život ohrozujúcu a bez vzťahu k cirkvi:<ref name="ridus.ru">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ульяновский епископ назвал крещенские купания балаганом|url=https://www.ridus.ru/news/242082|vydavateľ=Ридус|dátum prístupu=2019-05-22|jazyk=ru|priezvisko=Ридус}}</ref> <blockquote>„''Po tom, ako prebehne krásne požehnanie vody, sa začína zvláštna udalosť: ľudia sa vyzliekajú a začnú sa náhliť do prieruby. Zodpovedne vyhlasujem: nikto z tých, čo sa ponárajú do prieruby, nezíska v žiadnom prípade nejaké odpustenie hriechov - aj keď to je posvätená voda. Ak by to tak bolo, bol by som prvý, kto by sa šiel okúpať do prieruby. Odpustenie hriechov dostávame od Pána pod podmienkou, že vyjadríme úprimné pokánie a zmeníme svoje životy. A nie zato, že niekto z vás vliezol do prieruby, potom z nej vyšiel a prípadne si aj hrkol vodku na oslávenie toho, že sa okúpal. Aké odpustenie hriechov? Odpusťte mi, ale k cirkvi nemá tento obrad žiadny vzťah.''“</blockquote> Podľa duchovného Georgija Mitrofanova: „''... pre drvivú väčšinu tých, ktorí prichádzajú do kostolov na vonkajší rituál zbožnosti, by som dokonca povedal, že krása je stále alfou a omegou cirkevného života. Načo sú napríklad tieto teologicky nezmyselné a morálne rúhavé krstové kúpania? V radoch týchto kúpajúcich sa nikoho takého nenájdete''“.<ref name="ridus.ru"/> 19. januára 2018 sa kyzylský a tuvinský biskup Feophan (Kim) ponoril do prieruby spolu s primátorom Tuvy Šolbanom Kara-oolom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Глава Тувы на Крещение по традиции окунулся в прорубь на Вавилинском затоне вместе с архиепископом Феофаном - Официальный портал Республики Тыва|url=http://gov.tuva.ru/press_center/news/society/34796/|vydavateľ=gov.tuva.ru|dátum prístupu=2019-05-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20190410140726/http://gov.tuva.ru/press_center/news/society/34796/|dátum archivácie=2019-04-10}}</ref> == Svätenie vody == {{hlavný článok|Svätenie vody}} Svätenie vody ({{vjz|rus|водокрещи|''vodokrešči''}}) je deň v ľudovom kalendári Slovanov pripadajúci na 6. (19.) január, ktorý je jedným z najväčších výročných sviatkov Slovanov. V tento deň sa končia Vianoce, prebieha svätenie vodných nádrží (napr. rybníkov), konajú sa ponárania a kúpania v prierube ľadu a začínajú sa prípravy na zimnú svadobnú sezónu. Vo východoslovanskej tradícii sa jeho najdôležitejšou časťou javí večer pred samotným sviatkom. U južných Slovanov okrem tohto predvečera môžu byť sviatkami aj iné okolité dni, napr. deň Jána Krstiteľa pripadajúci na 7.(20.) január. Slovania verili, že sviatku dáva zvláštnu silu to, ak sú nádrže vody plné. Najdôležitejšou udalosťou dňa sviatku je svätenie vody, preto sa v jednej z nádrží vody vyseká v ľade prieruba a kňaz vykoná svätenie vody. Na konci obradu sa ľudia modlia. == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|ru|Крещенские купания|99135695}} * obsah odseku Svätenie vody – {{Preklad|ru|Водокрещи|99247909}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://www.gazeta.ru/comments/2017/01/19_e_10482827.shtml#page2 Не вытащить из проруби] (rus.) (slov. Nevyťahovať z prieruby) *[https://www.ridus.ru/news/242082.html Ульяновский епископ назвал крещенские купания балаганом] (rus.) (slov. Uľjanovský biskup nazval krstové kúpanie fraškou) *[https://ngzt.ru/posts/kreschenskie-kupaniya-kupeli-v-ekaterinburge-pravila-kupaniya-v-prorubi Крещение в Екатеринбурге: правила купания в проруби и список купелей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190524212942/https://ngzt.ru/posts/kreschenskie-kupaniya-kupeli-v-ekaterinburge-pravila-kupaniya-v-prorubi |date=2019-05-24 }} (rus.) (slov. Krst v Jekaterinburgu: pravidlá kúpania v prierube) * http://www.pravmir.ru/pochemu-ya-protiv-kreshhenskix-kupanij/ * http://www.pravmir.ru/kreshhenie-i-kupanie-otvety-na-voprosy/ * http://www.aif.ru/society/religion/1423084 * http://www.pravoslavie.ru/76594.html * https://ria.ru/religion_question/20150116/1042912132.html * https://tvernews.ru/news/167409/ * http://www.pravoslavie.ru/20397.html * http://www.pravmir.ru/v-prorub-na-kreshhenie-a-zachem/ [[Kategória:Krst]] [[Kategória:Tradície]] [[Kategória:Ruské sviatky]] [[Kategória:Slovanské sviatky]] tm8kiiu60rmm4s0168vqqj0ug876c2u Modernizmus vo svete (literatúra) 0 633488 8356564 8309357 2026-08-15T17:40:26Z Nelliette 31909 Nelliette premiestnil stránku [[Modernizmus (literatúra)]] na [[Modernizmus vo svete (literatúra)]]: Neobsahuje slovenský modernizmus 8309357 wikitext text/x-wiki '''Modernizmus''' v [[Literatúra|literatúre]] je smer, ktorý sa začal presadzovať na konci [[19. storočie|19. storočia]] a začiatku [[20. storočie|20. storočia]], hlavne v Európe (tam hlavne v próze) a Spojených štátoch (skôr v poézii). V próze je charakterizovaný rozbitím klasickej formy realistického rozprávania, v poézii dôrazom na subjekt a jeho sebavyjadrenie. Významnou témou je izolácia jednotlivca a hranice reality a sna. Veľký vplyv na rozvoj literárneho modernizmu mala [[psychoanalýza]] a učenie filozofov ako [[Henri Bergson]] a [[Friedrich Nietzsche]]. ==Predstavitelia a smery== Za klasikov modernizmu v literatúre sú považovaní prozaici [[Franz Kafka]] ([[Proces (román)|Proces]], Zámek), [[James Joyce]] ([[Odyseus|Odysseus]]), [[Virginia Woolfová]] (Pani Dallowayová), [[Marcel Proust]] ([[Hľadanie strateného času]]), [[Robert Musil]] (Muž bez vlastností) a [[Jaroslav Hašek|Jaroslav Hašek]] (Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny). V dráme vynikli [[Samuel Beckett|Samuel Beckett]] ([[Čakanie na Godota]]), [[Luigi Pirandello]] (Šesť postáv hľadá autora), [[Friedrich Dürrenmatt]] (Návšteva starej dámy), [[Eugène Ionesco]] (Plešatá speváčka) a [[Bertolt Brecht|Bertold Brecht]] ([[Matka Guráž a jej deti|Matka guráž a jej deti]]). V poézii sa stali významnými [[Ezra Pound]], [[Walt Whitman]], [[Rainer Maria Rilke]] a [[Thomas Stearns Eliot]]. Na modernizmus nadväzuje [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgarda]], ktorá je niekedy vnímaná ako jeho súčasť, inokedy skôr ako samostatný fenomén. Pojem modernizmus má vysokú mieru všeobecnosti a rozpadá sa na veľa smerov, napríklad [[expresionizmus]], [[impresionizmus]], [[symbolizmus]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], [[absurdná dráma]] či [[civilizmus]], v širšom poňatí aj [[dadaizmus]], [[futurizmus]] a [[surrealizmus]]. Za neskorý modernizmus sú niekedy označovaní predstavitelia francúzskeho [[Nový román|nového románu]]. Za predchodcov modernizmu, teda predstaviteľov starších smerov, ktorí určitými aspektami svojho diela naznačovali modernistické experimentovanie a subjektivizmus, bývajú označovaní [[Anton Pavlovič Čechov]], [[August Strindberg]], [[Henrik Ibsen]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fjodor Michajlovič Dostojevskij]], [[Gustave Flaubert]], [[Guy de Maupassant]], [[Charles Baudelaire]], [[Stéphane Mallarmé]], [[Maurice Maeterlinck]] či [[Jean Nicolas Arthur Rimbaud|Arthur Rimbaud]].             U niektorých autorov je však hranica neostrá. Proti modernizmu sa programovo vymedzuje literárna postmoderna, ktorá sa tvrdohlavo vracia k niektorým klasickým rozprávacím modelom, ale zároveň odmieta klasickú realistickú schému a dilemu formy často reflektuje priamo v texte ([[Umberto Eco]], [[Milan Kundera]] a i.). ==Česká literatúra== V dejinách českej literatúry je pojem modernizmus zviazaný predovšetkým so signatármi [[Manifest českej moderny|Manifestu českej moderny]] [[Josef Svatopluk Machar]], [[Antonín Sova]], [[Otakar Březina]]), tzv. anarchistickými buričmi ([[Viktor Dyk]], [[Fráňa Šrámek]], [[Petr Bezruč]]), dekadentmi ([[Arnošt Procházka]], [[Jiří Karásek ze Lvovic]], [[Karel Hlaváček]]) a katolíckou modernou ([[Xaver Dvořák]], neskôr [[Jakub Deml]]). Všetci títo autori sú však prepojení skôr generačne než štýlom či témou. ==Ďalší autori spájaní s modernizmom== [[Guillaume Apollinaire]], [[Tadeusz Borowski]], [[André Breton]], [[Michail Bulgakov]], [[Joseph Conrad]], [[Cena Alfreda Döblina|Alfred Döblin]], [[Edward Morgan Forster]], [[William Faulkner]], [[André Gide]], [[Knut Hamsun]], [[Ernest Hemingway]], [[Hermann Hesse]], [[Arthur Koestler]], [[David Herbert Lawrence]], [[Thomas Mann]], [[Katherine Mansfieldová]], [[Filippo Tommaso Marinetti]], [[Gertrude Steinová]], [[Italo Svevo]], [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]], [[Wystan Hugh Auden]], [[Konstantinos Kavafis]], [[Blaise Cendrars]], [[Robert Desnos]], [[Paul Éluard]], [[Odysseas Elytis]], [[Stefan George]], Max Jacob, [[Federico García Lorca]], [[Wilfred Owen]], [[Octavio Paz]], [[Giorgos Seferis]], [[Wallace Stevens]], [[Dylan Thomas]], [[Tristan Tzara]], [[Paul Valéry]], [[William Carlos Williams]], [[William Butler Yeats]], [[Edward Albee]], [[Jean Anouilh]], [[Antonin Artaud]], [[Jean Genet]], [[Alfred Jarry]], [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij|Vladimir Majakovskij]], [[Arthur Miller]], [[Seán O'Casey]], [[Eugene O’Neill|Eugene O'Neill]], [[John Osborne]], [[Erwin Piscator]], [[George Bernard Shaw]], [[John Millington Synge]], [[Ernst Toller]], [[Frank Wedekind]], [[Thornton Wilder]], [[Stanisław Ignacy Witkiewicz]]. ==Bibliografia== * HILSKÝ Martin: ''Modernisté'', Praha, Torst 1995. * MOLDANOVÁ, Dobrava. ''Česká literatura v období modernismu: 1890-1918''. Ústí nad Labem: Nakladatelství Pedagogické fakulty, 1993. == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroj== {{Preklad|cs|Modernismus (literatura)|17048468}} {{portál|Literatúra|Literárny}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Literatúra 20. storočia]] [[Kategória:Modernizmus]] [[Kategória:Literárne obdobia]] 9mpj02numxri8nwysy5rfymexwk3me3 Lenka Šóošová 0 634962 8356800 8218986 2026-08-16T08:26:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356800 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Lenka Šóošová | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Lenka Šóošová.jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1976|5|12}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = umelecká maskérka, moderátorka | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Manžel = Richard Raiman (2018 -) | Deti = Richard, Ronald | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Lenka Šóošová''' (* [[12. máj]] [[1976]], [[Bratislava]]<ref name=Aktuality>Lenka Šoóšová [online]. In: ''Aktuality.sk'' 2010-07-29 [cit. 2019-07-04]. [https://www.aktuality.sk/clanok/177302/lenka-soosova/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190704203818/https://www.aktuality.sk/clanok/177302/lenka-soosova/ |date=2019-07-04 }}.</ref>) je slovenská televízna [[Moderátor (povolanie)|moderátorka]]. Absolvovala stredoškolské štúdium v odbore umelecký maskér.<ref name=Aktuality/> Šesť rokov<ref>Lenka Šoóšová [online]. In: ''Feminity.zoznam.sk'' (Bratislava : frogfoot). c2019 [cit. 2019-07-04]. [https://feminity.zoznam.sk/profil/1007/lenka-soosova Dostupné online].</ref>{{lepší zdroj}} pôsobila ako maskérka v [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]], následne prijala ponuku stať sa moderátorkou v súkromnej [[TV Markíza]], kde pôsobí do súčasnosti.<ref name=Aktuality/> Moderátorsky sa podieľa na príprave relácie ''[[Teleráno]]'', v minulosti moderovala tiež súťažnú reality šou o varení ''Bez servítky'', športovo-súťažnú reality šou ''Wipeout - Súboj národov'' a účinkovala v humoristickej relácii ''Kredenc''.<ref>Lenka Šóošová [online]. In: ''[[Česko-Slovenská filmová databáza]]'' (Praha : POMO Media Group). 2018 [cit. 2019-07-04]. [https://www.csfd.cz/tvurce/69626-lenka-soosova/ Dostupné online].</ref> V roku 2018 sa zosobášila s Richardom Raimanom, ktorý je jej partnerom od roku 2006 a s ktorým má dvoch synov, Richarda a Ronalda.<ref>Lenka Šóošová bola nádherná nevesta. Takto vyzerala jej svadba [online]. In: ''TVnoviny.sk'' (Bratislava : MARKÍZA - SLOVAKIA,). 2019-01-10 [cit. 2019-07-04]. [http://www.tvnoviny.sk/soubiz/1950087_lenka-soosova-bola-nadherna-nevesta-takto-vyzerala-jej-svadba Dostupné online].</ref>{{lepší zdroj}}<ref>Lenka Šóošová má krásnu rodinku. Pozrite, akého má nádherného synčeka [online]. In: ''Peepl.sk'' ([s. l.] : [s. n.]). 2018 [cit. 2019-07-04]. [https://peepl.sk/lenka-soosova-ma-krasnu-rodinku-pozrite-akeho-ma-nadherneho-synceka/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190704203814/https://peepl.sk/lenka-soosova-ma-krasnu-rodinku-pozrite-akeho-ma-nadherneho-synceka/ |date=2019-07-04 }}.</ref>{{lepší zdroj}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *{{Csfd meno|id=69626|meno=Lenka Šóošová}} *{{imdb meno|id=4325401|meno=Lenka Šóošová}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šóošová, Lenka}} [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] amo7np9ld6o8pl2b6b362hc3ch7o4t2 Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2019 4 644206 8356738 7972845 2026-08-15T22:18:55Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356738 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 26. december 2019 – ''webnoviny'': [https://www.webnoviny.sk/vacsina-ustavnych-sudcov-rozhodla-ze-zablokovanie-wikipedie-v-turecku-bolo-protiustavne/ Väčšina ústavných sudcov rozhodla, že zablokovanie Wikipedie v Turecku bolo protiústavné] == November == * 6. november 2019 – ''iRozhlas.cz'': [https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-vladimir-putin-velka-ruska-encyklopedie-wikipedie-alternativa-k-wikipedii_1911061128_luk Prezident Putin navrhl vytvořit ruskou alternativu k Wikipedii. ‚Bude nabízet hodnověrné informace.‘] * '''Okrajovo''': 15. november 2019 – ''[[SME|Svet.SME.sk]]'': [https://svet.sme.sk/c/22261139/britske-osobnosti-volby-bojkot-labouristi-antisemitizmus.html Britské osobnosti vyzvali na bojkot labouristov pre antisemitizmus]. Medzi signatármi textu sú spisovateľ špionážnych románov [[John Le Carré]]<sup>([[:en:John Le Carré|en]])</sup>, zakladateľ internetovej encyklopédie ''[[Wikipédia|Wikipédie]]'' [[Jimmy Wales]] či herec [[Tom Holland]]<sup>([[:en:Tom Holland (actor)|en]])</sup>. == Október == * 30. október 2019 – ''[[ČT24]]'': [https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2963879-cau-facebooku-zakladatel-wikipedie-oznamil-pripravu-alternativni-socialni-site „Čau, Facebooku.“ Zakladatel Wikipedie oznámil přípravu alternativní sociální sítě] {{Citát|Krátce po půlnoci (zhruba v době, kdy se poslední zbývajíci člen Petersonovy rodiny učil z Wikipedie, jak uvázat oprátku) se Marcy Maitlandová vzbudila výkřiky vycházejícími z pokoje starší dcery.<br>(...)<br>Navlékl si smyčku kolem krku a utáhl ji, až mu uzel spočinul pod čelistí, jak to uváděla Wikipedie (i s názornou ilustrací). Jenže žádné křupnutí se neozvalo. Ve Wikipedii zřejmě přehlédl, že ke zlomení vazu metrákového chlapa je zapotřebí určitého propadu. Místo umírání se tak začal škrtit.|z románu [[Stephen King|Stephena Kinga]] ''Outsider'' (2018) v českom preklade Ivana Němečka<ref>citované podľa: {{Citácia Harvard | Priezvisko = King | Meno = Stephen | OdkazNaAutora = Stephen King | Rok = 2018 | Titul = Outsider | Vydanie = 1. | Miesto = Praha | Vydavateľ = Beta | Počet strán = 430 | ISBN = 978-80-7593-050-7 | Strany = }}, kapitola 3, str. 157; kapitola 5, str. 162</ref>|300|Georgia|100}} == September == * 6. september 2019 – ''Živé.sk'' (Martin Hodás): [https://zive.aktuality.sk/clanok/142349/wikipedia-miluje-pamiatky-ludi-prosi-o-ich-fotografie Wikipédia miluje pamiatky, ľudí prosí o ich fotografie] * 8. september 2019 – ''Živé.sk'' (Adam Harmada): [https://zive.aktuality.sk/clanok/142378/wikipedia-v-europe-nefungovala-dovodom-bol-ddos-utok/ Wikipédia v Európe nefungovala. Dôvodom bol DDoS útok] * 9. september 2019 ** 12:59 – ''O médiách.com'': [https://www.omediach.com/internet/16221-wikimedia-slovensko-spustila-sutaz-wiki-miluje-pamiatky Wikimedia Slovensko spustila súťaž Wiki miluje pamiatky] ** ''[[Quark|Quark.sk]]'': [https://www.quark.sk/wiki-miluje-pamiatky_2019/ Wiki miluje pamiatky 2019] * 26. september 2019 – ''[[SME]]'' (TASR): [https://svet.sme.sk/c/22221839/kremel-chce-vytvorit-rusku-alternativu-wikipedie.html Kremeľ chce ruskú alternatívu Wikipedie za dve miliardy rubľov] {{Citát|Na druhou stranu jsem cítila, že můj nezájem o bohatství je ideologicky zdravý. Ověřila jsem si na Wikipedii, že pokud by se hrubý světový produkt rozdělil rovným dílem mezi všechny, činil by průměrný roční příjem 16 100 dolarů. Neviděla jsem žádný důvod, politický ani ekonomický, abych vydělávala víc.|z románu [[Sally Rooneyová|Sally Rooneyovej]]<sup>([[:en:Sally Rooney|en]])</sup> ''Rozhovory s přáteli'' (2019) v českom preklade Radky Šmahelovej<ref>citované podľa: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Rooneyová | Meno = Sally | OdkazNaAutora = | Rok = | Titul = Rozhovory s přáteli | Vydanie = 1. | Miesto = Praha | Vydavateľ = [[Argo (nakladateľstvo)|Argo]] | Počet strán = 283 | ISBN = 978-80-257-2812-3 | Strany = }}</ref>|300|Georgia|100}} == Máj == * '''Zaujímavosť''': 10. máj 2019 – ''[[Ťažký týždeň s Janom Gorduličom]]'', [https://www.youtube.com/watch?v=ml6Gtiv0Ntg Ako Kotlebovi stranu nezrušili]{{--}}definícia [[Fašizmus|fažizmu]] z Wikipédie (06:54) * 15. máj 2019 ** 10:20 – ''TA3.com'': [https://www.ta3.com/clanok/1155006/wikipedia-v-cine-skoncila-zablokovali-ju-vo-vsetkych-jazykoch.html Wikipedia v Číne skončila, zablokovali ju vo všetkých jazykoch] ** 20:35 – ''[[Hospodárske noviny|Stratégie.HNonline.sk]]'': [https://strategie.hnonline.sk/media/1941821-cina-zablokovala-wikipediu-v-krajine-su-nepristupne-aj-facebook-twitter-ci-instagram Čína zablokovala Wikipediu. V krajine sú neprístupné aj Facebook, Twitter či Instagram] * 23. máj 2019 ** 8:10 – ''[[TA3|TA3.com]]'': [https://www.ta3.com/clanok/1155751/wikipedia-je-v-turecku-zakazana-autori-sa-brania-zalobou.html Wikipédia je v Turecku zakázaná, autori sa bránia žalobou] ** 19:20 – ''svet.sme.sk'': [https://svet.sme.sk/c/22128385/wikipedia-podala-na-europsky-sud-staznost-na-turecko-za-jej-blokovanie.html Wikipedia podala na európsky súd sťažnosť na Turecko za jej blokovanie] == Marec == {{Citát|„Existuje jedna stránka na Wikipedii.“ Gudlaugur se znovu začervenal, takže vypadal ještě mladší. „O islandských vraždách“.<br>Huldar zvedl obočí. „Vytvořil jsi ji ty?“ zeptal se trochu posměšně.<br>„Ne. Jenom jsem tě na ni chtěl upozornit. Ušetříš si čas, když si zkontroluješ jména obětí vražd na Islandu tam.“|úryvok z e-knihy [[Yrsa Sigurðardóttir|Yrsy Sigurðardóttir]]<sup>([[:en:Yrsa Sigurðardóttir|en]])</sup> ''Černá díra'' (2018) v českom preklade Ondřeja Duhu<ref>Citované podľa: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Sigurðardóttir | Meno = Yrsa | OdkazNaAutora = | Rok = 2018 | Titul = Černá díra | Vydanie = | Miesto = V Praze | Vydavateľ = Nakladatelství Metafora | ISBN = 978-80-735-9557-9 }}, loc 275 of 5155, první kapitola</ref><br>čítaj: [[:en:Category:People murdered in Iceland|Category:People murdered in Iceland]]|300|Georgia|100}} * marec 2019 – [https://katedrakomunikacie.sk/prezidentske-volby-2019-daily/ Analýza prezidentských volieb 2019 na webe ''Katedra komunikácie''] * 19. marec 2019 ** 12:04 – ''[[Živé.sk]]'' (Martin Hodás): [https://zive.azet.sk/clanok/138954/slovenska-wikipedia-chysta-protest-na-den-prestane-fungovat/ Slovenská Wikipedia chystá protest, na deň prestane fungovať] ** 21:19 – ''[[Denník N|Denník N.sk]]'' (Filip Struhárik): [https://dennikn.sk/1416180/wikipedia-bude-vo-stvrtok-na-protest-nedostupna/ Wikipédia bude vo štvrtok na protest nedostupná] ** 22:01 – ''TVNoviny.sk'' (kc): [http://www.tvnoviny.sk/zaujimavosti/1959318_slovenska-wikipedia-bude-vo-stvrtok-na-protest-nedostupna Slovenská Wikipedia bude vo štvrtok na protest nedostupná] * 20. marec 2019 ** ''PC Revue'': [https://www.pcrevue.sk/a/Slovenska-Wikipedia-nebude-21--marca-dostupna-na-protest-proti-europskej-smernici-o-autorskom-prave Slovenská Wikipédia nebude 21. marca dostupná na protest proti európskej smernici o autorskom práve] ** ''United Life'': [http://www.unitedlife.sk/slovenska-wikipedia-sa-vypne-na-protest-proti-smernici-eu-o-autorskom-prave/ Slovenská Wikipedia sa vypne na protest proti smernici EÚ o autorskom práve] ** 08:47 – ''O médiách.com'' (Miroslava Kernová): [https://www.omediach.com/internet/15254-slovenska-a-ceska-wikipedia-vo-stvrtok-na-protest-nebudu-dostupne Slovenská a česká Wikipédia vo štvrtok na protest nebudú dostupné] ** 12:59 (aktual. 13:57) – ''EURACTIV.sk'' (Lucia Yar): [https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/platformy-vypinaju-weby-mladi-masovo-protestuju-nova-legislativa-o-copyrighte-je-na-dosah/ Platformy vypínajú weby, mladí masovo protestujú: Nová legislatíva o copyrighte je na dosah] ** 14:40 – ''The Slovak Spectator'': [https://spectator.sme.sk/c/22079741/slovak-wikipedia-to-shut-down-eu-copyright-directive.html Prepare for the shutdown of Slovak Wikipedia] („Pripravte sa na vypnutie slovenskej Wikipédie“) ** ca 16:00 – ''Interez.sk'' (Matej Mensatoris): [https://www.interez.sk/zabudnite-na-wikipediu-zajtra-kvoli-protestu-nebude-fungovat/ Zabudnite na Wikipédiu. Zajtra kvôli protestu nebude fungovať] ** 17:22 – ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend.sk]]'' (Marián Biel): [https://www.etrend.sk/technologie/wikipedia-nebude-fungovat-cely-den-protestuje-proti-smernici-eu.html Wikipedia nebude fungovať celý deň. Protestuje proti smernici EÚ] ** 17:55 – ''Topky.sk'': [https://www.topky.sk/cl/10/1780453/Protest-proti-okliesteniu-slobody-na-internete--Slovenska-Wikipedia-bude-zajtra-nedostupna- Protest proti okliešteniu slobody na internete: Slovenská Wikipédia bude zajtra nedostupná!] * 21. marec ** ''PC Revue'': [https://www.pcrevue.sk/a/Slovenska-Wikipedia-nebude-21--marca-dostupna-na-protest-proti-europskej-smernici-o-autorskom-prave Slovenská Wikipédia nebude 21. marca dostupná na protest proti európskej smernici o autorskom práve] ** ''Relife'': [https://relife.sk/slovenska-wikipedia/ Ak píšeš referát Wikipédia ti dnes nepomôže] ** ''TechByte'' (Lukáš Zachar): [https://www.techbyte.sk/2019/03/slovenska-wikipedia-prestala-fungovat-dovodom-eu/ Študenti pozor: Slovenská Wikipedia prestala fungovať, dôvodom je EÚ] ** ''TouchIT'' (Peter Hupka): [https://touchit.sk/slovenska-wikipedia-je-dnes-nedostupna-je-sloboda-na-internete-v-ohrozeni/225217 Slovenská Wikipedia je dnes nedostupná. Je sloboda na internete v ohrození?] ** 11:57 – ''Noviny.sk'' [[TV JOJ]] (ar): [https://www.noviny.sk/slovensko/424388-na-wikipediu-sa-dnes-nespoliehajte-cely-den-bude-na-protest-vypnuta Na Wikipédiu sa dnes nespoliehajte. Celý deň bude na protest vypnutá] ** 12:10 – ''[[Pravda (slovenský denník)|vat.Pravda.sk]]'' (Tomáš Švec): [https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/506225-slovenska-wikipedia-dnes-nefunguje-editori-protestuju-proti-europskej-smernici/ Slovenská Wikipédia dnes nefunguje. Editori protestujú proti európskej smernici] ** 13:16 – ''[[SME|Tech.SME.sk]]'' (Renáta Zelná): [https://tech.sme.sk/c/22080527/slovensku-wikipedia-dnes-nefunguje-preco-ju-vypli.html Slovenská Wikipedia dnes nefunguje. Prečo ju vypli?] ** ca 15:00 – ''emefka.sk'' (strhi): [https://emefka.sk/wikipedia-a-dalsie-weby-su-dnes-mimo-prevadzky-dovodom-je-velky-boj-o-buducnost-internetu/ Wikipédia a ďalšie weby sú dnes mimo prevádzky. Dôvodom je veľký boj o budúcnosť internetu!] ** Na sociálnej sieti [[Facebook]]: *** 11:46 – stránka ''[[Zomri]]'': [https://www.facebook.com/zomriofficial/posts/2307239189555331 Na margo vypnutej Wikipédie...] *** 19:25 – stránka ''Dominik Hatiar • Mladí za lepšiu Európu'': [https://www.facebook.com/DominikHatiar/videos/571461103361100 Podporujem Wikipédiu, smernica EÚ ohrozuje slobodu mladých a otvorený internet] * 28. marec ** ''O médiách.com'' (Miroslava Kernová): [https://www.omediach.com/hoaxy/15340-wikipedia-dala-na-ciernu-listinu-desiatky-slovenskych-konspiracnych-webov Wikipédia dala na čiernu listinu desiatky slovenských konšpiračných webov] * 30. marec ** ''[[iDNES.cz]]'': [https://www.idnes.cz/technet/internet/larry-sanger-zakladatel-spoluzakladatel-wikipedia-debaty-online-argumentace-nupedia.A190328_160226_sw_internet_pka Lidé nevědí, jak na internetu argumentovat, varuje zakladatel Wikipedie] (rozhovor s [[Larry Sanger|Larrym Sangerom]]) == Január == * 25. január 2019 – ''Živé.sk'' (Adam Obšitník): [https://zive.azet.sk/clanok/137842/wikipedia-ziskala-od-google-stedru-dotaciu-aj-technologicku-pomoc Wikipédia získala od Google štedrú dotáciu aj technologickú pomoc] {{Citát|Tridsať rokov som zasvätil bobovému športu a nikdy som nepodvádzal. Som čistý. Ak chcete poznať môj príbeh, otvorte si Wikipediu a tam uvidíte, čo všetko som urobil pre tento šport.|Alexandr Jurjevič Zubkov<sup>([[:en:Alexandr Zubkov|en]])</sup>, ruský bobista reprezentant, na [[Zimné olympijské hry 2014|ZOH 2014 v Soči]], ktorého [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]] obvinil z dopingu<ref>Citované podľa: {{Citácia Harvard | Autor = SITA | OdkazNaAutora = | Rok = 2019 | Titul = Rozhodol o tom súd. Rus je olympijským víťazom, ale iba na území svojej krajiny | URL = https://sport.sme.sk/c/22026829/zubkov-je-olympijskym-sampionom-iba-na-uzemi-ruska.html | Noviny = [[SME]] | DátumVydania = 2019-01-11 | DátumPrístupu = 2019-03-20 }}</ref>|300|Georgia|100}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] kklbsa4jpchbloapggizne5m6ejrmuh Srećko Mustagrudić 0 646701 8356540 7762743 2026-08-15T14:54:08Z ~2026-44629-06 302903 /* Životopis */ 8356540 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Srećko Mustagrudić | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[14. september]] [[1952]] | Miesto narodenia = [[Mostar]], [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] | Dátum úmrtia = {{duv|2020|3|9|1952|9|14}} | Miesto úmrtia = [[Piešťany]], [[Slovensko]] | Bydlisko = [[Piešťany]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Bosniaci|bosnianska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = podnikateľ, zberateľ umeleckých diel, galerista | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = Javorka Mustagrudić | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Ing. '''Srećko Lola Mustagrudić''', v slovenčine prepis aj '''Srečko Mustagrudič''' (* [[14. september]] [[1952]], [[Mostar]] – † [[9. marec]] [[2020]], [[Piešťany]]) bol [[Bosna a Hercegovina|bosniansko]]-[[Slovensko|slovenský]] podnikateľ, galerista a významný balkánsky zberateľ umeleckých diel, dlhodobo pôsobiaci v Piešťanoch. Bol označovaný za najvýznamnejšieho mostarského zberateľa umenia, [[Zberateľstvo|zberateľstvu]] sa venoval viac než 50 rokov.<ref name="povratak"/> == Životopis == Narodil sa v Mostare vo vtedajšej [[Juhoslovanská federatívna ľudová republika|Juhoslávii]]. Bol [[moslim (vyznávač islamu)|moslim]], avšak považoval sa za kozmopolitného človeka, jeho manželka Javorka Mustagrudić bola kresťanka chorvátskej etnicity.<ref name="kronika"/> Jeho strýkom bol známy bosniansky maliar [[Mustafa Ico Voljevica]]. Väčšina jeho obrazov bola počas vojny zničená, ďalšie sa Mustagrudićovi podarilo zozbierať a neskôr vystaviť. Kvôli vojne v bývalej Juhoslávii Mustagrudićovci emigrovali začiatkom 90. rokov 20. storočia na Slovensko, kde sa usadili v [[Piešťany|Piešťanoch]].<ref name="pnky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Po dlhej chorobe zomrel Srečko Mustagrudič | url = https://www.pnky.sk/aktuality/po-dlhej-chorobe-zomrel-srecko-mustagrudic/ | vydavateľ = pnky.sk | dátum vydania = 2020-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Slovensko dorazil v júli 1993, potom, čo kvôli bombardovaniu zhorel ich rodinný dom aj so zbierkou 860 obrazov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zosnulého Srečka Mustagrudiča pripomína dokumentárny film | url = https://www.zpiestan.sk/spravy/zosnuleho-srecka-mustagrudica-pripomina-dokumentarny-film/ | vydavateľ = zpiestan.sk | dátum prístupu = 2020-03-11 | miesto = Piešťany | jazyk = }}</ref> V roku [[1998]] si v Piešťanoch od mesta prenajal bývalý fotoateliér. Tu v roku [[1999]] otvoril galériu Café Art Gallery, ktorá sa stala na prelome tisícročí hlavným miestom výstav v meste.<ref name="pic">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = KIOS s.r.o. {{!}} Radlinského 40a {{!}} SK - 921 01 Piešťany {{!}} Slovakia | titul = Ing. Mustagrudič Srečko | url = http://www.pic-piestany.sk/o-meste/vyznamne-osobnosti/detaily/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0122453 | vydavateľ = pic-piestany.sk | dátum prístupu = 2020-03-10 | miesto = Piešťany | jazyk = }}</ref> Usiloval sa o popularizáciu [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] na Slovensku a naopak, ako aj o zbližovanie moslimov a kresťanov.<ref name="kronika">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.piestany.sk/e_download.php?file=data/editor/189sk_11.pdf&original=Kronika_2006-2010.pdf | vydavateľ = piestany.sk | dátum prístupu = 2020-03-10 | miesto = Piešťany | jazyk = }}</ref> V priebehu svojho vyše dvadsaťročného pôsobenia v úlohe galeristu a organizátora výstav spolupracoval so [[Slovenský paralympijský výbor|Slovenským paralympijským výborom]] a jeho predsedom [[Ján Riapoš|Jánom Riapošom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Slovensky paralympisky vybor | titul = Róbert Rubint - obrazy „Môj svet" | url = https://spv.sk/novinky/aktuality/spv/robert-rubint-obrazy-8222-moj-svet | dátum prístupu = 2020-03-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181201172327/https://spv.sk/novinky/aktuality/spv/robert-rubint-obrazy-8222-moj-svet | dátum archivácie = 2018-12-01 }}</ref> Okrem svojej Café Art Gallery organizoval výstavy aj v iných mestách SR či Bosny a Hercegoviny.<ref name="pic"/> V Piešťanoch zorganizoval okrem iného výstavy fotografií bývalého ministra zahraničných vecí [[Pavol Demeš|Pavla Demeša]] či vtedajšieho prezidenta SR, [[Rudolf Schuster|Rudolfa Schustera]].<ref name="pic"/> V septembri [[2006]] pripravil v rodnom Mostare podujatie ''Dni Piešťan'' spojené s viacerými výstavami, vrátane obrazov svojho strýka Voljevicu. Jeho posledná veľká výstava, ''Povratak anđela'' (Návrat anjela), opäť aj s Voljevevicovými obrazmi, sa konala v júni [[2019]] v [[Sarajevo|Sarajeve]] za účasti veľvyslanca SR v Bosne a Hercegovine [[Martin Kačo|Martina Kača]], Riapoša, ministerky kultúry SR [[Ľubica Laššáková|Ľubice Laššákovej]] či bývalého predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]].<ref name="povratak">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mustagrudićev Povratak anđela grandiozno spušta zastore Mostarskoga proljeća | url = https://www.bljesak.info/kultura/slikarstvo/mustagrudicev-povratak-andela-grandiozno-spusta-zastore-mostarskoga-proljeca/273994 | vydavateľ = bljesak.info | dátum prístupu = 2020-03-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="kern">{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | priezvisko2 = Gehrerová | meno2 = Ria | titul = Fico sa našiel, tvrdí, že bol v Bosne, jazdil po Slovensku a nikam neodchádza (+video) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1492683/fico-sa-nasiel-bol-vraj-v-bosne-a-nikam-neodchadza-video/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-07 | dátum prístupu = 2020-03-10 }}</ref> Mustagrudić v tom čase odmietol, že by Fica na výstavu osobne pozval.<ref name="kern"/> Mustagrudić zomrel 9. marca 2020 po dlhej ťažkej chorobe. Pohreb sa konal 14. marca 2020 na Bratislavskom cintoríne v Piešťanoch. == Osobný život == Mustagrudić bol ženatý, mal dve dcéry.<ref name="povratak"/> == Ocenenia == * Cena primátora mesta Piešťany (2000, 2004)<ref name="pnky"/><ref name="pic"/> * Vyznamenanie ministra zahraničných vecí SR [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí<ref name="kern"/> == Referencie == <references /> {{DEFAULTSORT:Mustagrudić, Srećko}} [[Kategória:Osobnosti z Mostaru]] [[Kategória:Bosnianske osobnosti v kultúre]] l5uqzuch0xnhsi6231dffyqk3s74wcv Famke Janssenová 0 652702 8356690 8140308 2026-08-15T20:54:32Z ~2026-44587-36 302875 /* */ 8356690 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Famke Janssenová | fotka = Famke Janssen by Gage Skidmore 2.jpg | veľkosť fotky = 220px | celé meno = Famke Beumer Janssenová | dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1964|11|5}} | miesto narodenia = [[Amstelveen]], [[Holandsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, scenáristka a režisérka | roky pôsobenia = 1992 - súčasnosť | manžel = Kip Williams (1995{{--}}r. 2000) | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | Oscar = | Zlatý glóbus = | BAFTA Awards = }} '''Famke Janssenová''' ({{vjz|nld|Famke Beumer Janssen}}; * [[5. november]] [[1964]], [[Amstelveen]], [[Holandsko]]) je holandská [[Herec|herečka]], [[režisér]]ka, [[scenár]]istka a bývalá módna modelka. Je známa aj vďaka svojej úlohe Jean Grey/Dark Phoenix vo sérií filmov ''[[X-Men]]'', alebo z [[James Bond|Bondovky]] Golden Eye. == Životopis == Famke Beumer Janssenová sa narodila v roku [[1964]] v Amstelveene v [[Holandsko|Holandsku]]. Má dve sestry, režisérku Antoinette Beumerovú a herečku Marjolein Beumerovú. Po rozvode rodičov si sestry zmenili priezvisko na Beumer. Okrem rodnej holandčiny hovorí Janssenová anglicky a francúzsky. Po maturite študovala na univerzite v Amsterdame rok ekonómiu a na začiatku 90. rokov sa študovala na [[Columbia University in the City of New York|Columbia University]]. == Kariéra == V roku [[1995]] sa Janssenová objavila v prvom filme o [[James Bond (filmy)|Jamesovi Bondovi]], kde hrala po boku [[Pierce Brosnan|Pierceho Brosnana]], ''GoldenEye''. Janssenová sa predstavila ako zvodná femme fatale, Xenia Onatopp. Koncom 90. rokov hrala vo filmoch ako ''[[Fakulta (film)|Faculty]]'', ''Deep Rising'' a ''[[Dom hrôzy (film)|House na Haunted Hill]]''. V roku [[2000]] si zahrala superhrdinku Dr. Jean Gray vo filme od Marvel Studios, ''[[X-Men]]''. Svoju rolu si zopakovala aj v druhej časti, v roku [[2003]]. Za túto úlohu získala cenu [[Saturn Award]] za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe. Tiež sa pripojila k hereckému obsadeniu televízneho seriálu ''Nip / Tuck'' ako Ava Moore. V roku [[2011]] natočila Janssen drámu ''Bringing Up Bobby''. Napísala aj scenár k filmu, v ktorom hrali [[Milla Jovovichová|Milla Jovovič]], [[Bill Pullman]] a [[Marcia Crossová|Marcia Cross]]. V roku [[2013]] hrala zápornú postavu Muriel v dobrodružnom filme ''[[Janko a Marienka: Lovci čarodejníc|Hansel & Gretel: Witch Hunters]]''. V roku [[2019]] pôsobila ako porotkyňa filmového festivalu Tribeca. == Osobný život == Janssenová bola vydatá v rokoch [[1995]] až [[2000]] za spisovateľa a režiséra Kipa Williamsona. [[28. január]]a [[2008]] bola na protikorupčnej konferencii [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v Nusa Dua na [[Bali (ostrov)|Bali]] vymenovaná za veľvyslankyňu pre integritu Úradu OSN pre drogy a kriminalitu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0000463}} * {{csfd meno|id=1839}} == Zdroj == {{Preklad|en|Famke Janssen|963255565}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Janssenová, Famke}} [[Kategória:Holandskí herci]] [[Kategória:Herečky, ktoré hrali Bond girls]] rri2iuqpquyp0lu8nsdnb19arc35zfo Kašeľ 0 655256 8356546 8239460 2026-08-15T15:37:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356546 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Coughing icon.svg|náhľad|Kašeľ]] '''Kašeľ''' je fyziologický obranný mechanizmus na odstránenie hlienov a cudzieho materiálu z [[Dýchacie cesty|dýchacích ciest]]. Je vyvolaný podráždením [[Receptor (fyziológia)|receptorov]], ktoré sa nachádzajú pod výstelkou ([[epitel]]om) dýchacích ciest aj v iných lokalitách. Zakašľanie začína hlbokým nádychom, pokračuje uzatvorením [[Hlasivky|hlasivkovej]] štrbiny, nasleduje intenzívny, hlasitý výdych s náhlym otvorením hlasivkovej štrbiny. Občas zakašle aj zdravý človek, ale častý a intenzívny kašeľ je príznakom ochorenia, najčastejšie postihujúceho dýchacie cesty a [[pľúca]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Vondra|meno=Vladimír|titul=PŘÍČINY KAŠLE A JEJICH LÉČBA|periodikum=Interní medicína pro praxi|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2003|ročník=|číslo=4|strany=195 - 198|issn=|url=http://www.solen.cz/pdfs/int/2003/04/09.pdf|dátum prístupu=7.9.2020}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|edícia=3., přeprac. a dopl. vyd|titul=Vnitřní lékařství|url=https://www.worldcat.org/oclc/124087026|vydavateľ=Karolinum|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-7262-431-8|priezvisko=Klener, Pavel|meno=|vydanie=|strany=38-39}}</ref> == Patofyziologický mechanizmus == Kašeľ  je  zložitý reflexný dej, spúšťaný následkom dráždenia receptorov tusigénnych zón v sliznici dýchacích ciest od hrtana až po priedušky. Tieto receptory sú uložené pod epitelom a reagujú na mechanické, tepelné, chemické podnety a na zápalovú reakciu v okolí. Ďalšie sú v oblasti vnútorného a vonkajšieho [[Ucho|ucha]], prínosových dutinách, ale aj v [[pažerák]]u, [[osrdcovník]]u (perikarde) a [[Pohrudnica|pohrudnici]]. Podráždenie je spracované v centre pre kašeľ v [[Predĺžená miecha|predĺženej mieche]], odkiaľ sú impulzy vedené blúdivým nervom, bráničnými a spinálnymi nervami do hrtana a dýchacích svalov. Po impulze dôjde k rýchlemu nadýchnutiu a niekoľkým za sebou idúcim prudkým výdychom, čo je spôsobené súčasným zmrštením expiračných svalov, svalov brušného lisu a pomocných dýchacích svalov. Kašeľ je sčasti ovplyvniteľný vôľou.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Chovanová|meno=Viera|titul=DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKA KAŠĽA, MUKOLYTIKÁ A EXPEKTORANCIÁ|periodikum=Via practica|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2005|ročník=2|číslo=1|strany=34 - 36|issn=|url=http://www.solen.sk/pdf/Chovanova.pdf|dátum prístupu=7.9.2020|url archívu=https://web.archive.org/web/20180329121845/http://www.solen.sk/pdf/Chovanova.pdf|dátum archivácie=2018-03-29}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kašel (pediatrie) – WikiSkripta|url=https://www.wikiskripta.eu/w/Ka%C5%A1el_(pediatrie)|vydavateľ=www.wikiskripta.eu|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> == Klinické delenie, druhy kašľa == Rozoznávajú sa dva hlavné typy kašľa – vlhký a suchý. Pri vlhkom (produktívnom) kašli dochádza k vykašliavaniu [[hlien]]u, ktorý sa v dýchacích cestách tvorí vo väčšom množstve, napríklad v dôsledku [[zápal]]u, prípadne iného obsahu v dýchacích cestách, napr. krvi alebo hnisu. Druhým typom je kašeľ suchý (neproduktívny), pri ktorom nie je pri vykašliavaný žiadny tekutý obsah z dýchacích ciest. Je spôsobený iným dráždením receptorov, napríklad v rámci [[Alergia|alergickej]] reakcie, vdýchnutím dráždivých látok alebo dráždením receptorov mimo dýchacích ciest. Z praktických dôvodov sa kašeľ delí na akútny - náhle vznikajúci kašeľ, ktorý trvá krátko a chronický, dlhšie trvajúci. Za taký sa považuje, ak trvá dlhšie ako 8 týždňov u dospelých a 4 týždne u detí.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Koťátko|meno=Petr|titul=DIFERENCIÁLNÍ DIAGNOSTIKA A LÉČBA KAŠLE V DĚTSKÉM VĚKU|periodikum=Pediatrie pro praxi|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Solen|miesto=|dátum=2008|ročník=9|číslo=5|strany=309 - 314|issn=|url=https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2008/05/09.pdf|dátum prístupu=7.9.2020|priezvisko2=Magner|meno2=Martin}}</ref> == Príčiny == Akútny kašeľ u detí býva spôsobený najčastejšie [[Infekcia|infekciou]] horných a dolných dýchacích ciest. Časté sú infekcie [[vírus]]ové. Niekedy je vyvolávaný zatekaním hlienov z nosohltana pri [[Nádcha|nádche]]. Závažným ochorením malých detí je akútny zápal hrtanu - [[laryngitída]], tiež väčšinou vírusová. Menej časté, ale závažné príčiny sú vdýchnutie cudzieho telesa alebo dráždivých látok a [[priedušková astma]] (ako tzv. kašľový ekvivalent bronchiálnej astmy). U dospelých býva akútny kašeľ tiež príznakom opuchu pľúc pri [[Srdcové zlyhanie|srdcovom zlyhaní]] alebo [[Výšková choroba|výškovej chorobe]], [[Pľúcna embólia|pľúcnej embólie]] alebo [[Zápal pohrudnice|zápalu pohrudnice]]. Chronický kašeľ môže byť zriedkavo aj dôsledkom vrodeného ochorenia u dieťaťa (napr. [[primárna ciliárna diskinéza|primárna ciliárna dyskinéza]], [[cystická fibróza]] pľúc), vyskytuje však skôr u dospelých, veľakrát ako príznak [[Chronická obštrukčná choroba pľúc|chronickej obštrukčnej choroby pľúc]], ďalej alergických ochorení, najmä prieduškovej astmy, vnútrohrudných [[nádor]]ov alebo pľúcnych metastáz nádorov, [[Bronchiektázie|bronchiektázii]], systémových ochorení s postihnutím pľúc a [[Pneumokonióza|pneumokonióz]] ([[azbestóza]], [[silikóza]]), infekčných ochorení (napr. [[tuberkulóza]], [[čierny kašeľ]]). Kašeľ môže byť aj následkom ochorení mimo dýchacích orgánov, napríklad ochorení srdca, spojených so srdcovým zlyhávaním alebo hypertenziou v pľúcnom obehu, [[Gastroezofageálny reflux|gastroezofageálneho refluxu]] (prienik žalúdočného obsahu do pažeráka)  alebo je nie zriedkavým nežiaducim účinkom liekov, najmä antihypertenzív z často využívanej skupiny ACE inhibítorov. Vyskytujú sa aj prípady neurotického - psychogénneho, úmyselného kašľa.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":4" /> == Diagnostika == [[Súbor:Pertussis.jpg|náhľad|Úporný kašeľ a modravé sliznice u pacienta s čiernym kašľom (pertussis)]] Diagnostickým vodítkom pre skúseného lekára sú už okolnosti, kedy kašeľ prichádza (chlad, znečistený vzduch, možná prítomnosť [[alergén]]ov), jeho charakter - suchý, dráždivý, alebo s vykašliavaním, vzhľad vykašľaného obsahu - spúta, príznaky infekcie ([[horúčka]], nádcha). Dôležité je základné vyšetrenie horných dýchacích ciest - [[nosohltan]]a a posluchový nález na pľúcach (príznaky [[Bronchitída|bronchitídy]], príznaky cudzieho telesa v dolných dýchacích cestách). Alarmujúce sú príznaky dychovej nedostatočnosti a dusenia (zmodranie - [[cyanóza]], vťahovanie medzirebrových priestorov pri nádychu, predĺžený výdych s pískaním). Býva dôležité zistiť, za akých okolností  záchvat kašľa vzniká - napr. chladné, znečistené, alergizujúce prostredie, stresová situácia, fyzická námaha. V prípade, že základné vyšetrenie nepostačuje na stanovenie diagnózy, alebo vedie k podozreniu na závažné ochorenie, je nevyhnutné využiť pomocné vyšetrenia. Na poprednom mieste bývajú zobrazovacie vyšetrenia vnútrohrudných orgánov. [[Röntgen]]ové vyšetrenie hrudníka často postačuje k zisteniu zápalových a zhubných ochorení, prípadne zlyhávania srdca, často je však potrebné vyšetrenie [[Počítačová tomografia|počítačovou tomografiou]] (CT), ktoré poskytuje oveľa viac informácii. Zvláštne postavenie získalo vyšetrenie počítačovou tomografiou s vysokým rozlíšením (HRCT - high-resolution CT), a to v diagnostike difúznych ochorení pľúc. Ďalšou skupinou vyšetrení sú funkčné vyšetrenia pľúc (napríklad spirometria). [[Bronchoskopia|Bronchoskopické vyšetrenie]] umožňuje priamy pohľad na sliznicu [[Priedušnica|priedušnice]] a [[Prieduška|priedušiek]] s možnosťou odberu vzoriek na histologické vyšetrenie, prípadne aj s odstránením cudzieho obsahu  Biochemické, hematologické, serologické a mikrobiologické vyšetrenia vzoriek krvi a sekrétu z dýchacích ciest majú význam v prvej línii diagnostiky infekčných chorôb, neinfekčných ochorení dýchacích orgánov, ale aj pri hľadaní príčin kašľa mimo dýchacích orgánov, za pomoci špecialistov z rôznych odborov medicíny. Odhaduje sa, že napriek rozsiahlemu vyšetrovaniu približne v jednej desatine prípadov sa príčinu kašľa nepodarí určiť.<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name=":4" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Unexplained cough in the adult|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20172266/|periodikum=Otolaryngologic Clinics of North America|dátum=2010-02|dátum prístupu=2020-09-07|ročník=43|číslo=1|strany=167–180, xi–xii|issn=1557-8259|doi=10.1016/j.otc.2009.11.009|poznámky=PMID 20172266|meno=Richard S.|priezvisko=Irwin}}</ref> == Komplikácie == Úporný kašeľ nie je len obťažujúci, ale môže aj spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. [[Novorodenec|Novorodenci]] a [[Kojenec|kojenci]], ktorí nevedia hlieny vysmrkať a vypľuť, môžu mať problémy s príjmom potravy, [[Zvracanie|zvracať]] prehltnuté hlieny a v krajnom prípade táto situácia končí závažnou [[Dehydratácia organizmu|dehydratáciou]]. U dospelých zvýšený vnútrohrudný tlak môže zhoršiť návrat krvi zo žilového systému do srdca a spôsobiť až bezvedomie (tusigénna synkopa), alebo navodiť [[poruchy srdcového rytmu]], dokonca zlyhanie srdca u pacientov s kardiálnym ochorením. Skôr nepríjemnou komplikáciou môže byť únik moča (inkontinencia) pri záchvate kašľa, iné mechanické komplikácie sú však závažné: [[pneumothorax]] (poranenie pľúc s únikom vzduchu do hrudníka), [[Emfyzém pľúc|emfyzém]] (rozdutie) pľúc, poranenie ciev s krvácaním, zlomeniny [[Rebro|rebier]] u veľmi starých pacientov s [[Osteoporóza|osteoporózou]].<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":4" /> Za epidemiologickú komplikáciu kašľa je možné označiť prenos nákazy respiračnými infekčnými ochoreniami prostredníctvom kvapôčkovej infekcie. V prevažnej väčšine je kašeľ krátkodobý a ustane v priebehu niekoľkých dní. Pri prechodnom, miernom kašli väčšinou nie je potrebný zásah lekára. Ak kašeľ trvá dlhšie (t.j. viac ako 3 týždne), je veľmi silný, spojený s vykašliavaním krvi, sprevádzaný pocitom dusenia, bolesťami alebo príznakmi závažnej infekcie, je lekárske vyšetrenie a odborná liečba nevyhnutná. Liečba kašľa pri infekčnom ochorení dýchacích ciest je založená na pokojovom režime a zvýšenom príjme tekutín. V každom prípade je odporúčané nefajčiť a vyhnúť sa zadymenému či ináč znečistenému prostrediu. Optimálnym postupom je vyliečiť ochorenie, ktoré je príčinou kašľa, toto však spravidla trvá nejaký čas alebo niekedy nie je dosiahnuteľné. Preto býva potrebné podľa možnosti liečiť aj samotný kašeľ. Aj v tomto smere však bývajú možnosti obmedzené. Treba si uvedomiť, že kašeľ je mechanizmus, ktorým sa telo zbavuje škodlivín v dýchacích cestách a jeho utlmenie môže spôsobiť predĺženie a dokonca zhoršenie základného ochorenia pacienta. Pri produktívnom kašli je účelná liečba liekmi zo skupiny [[Mukolytíkum|mukolytík]] - expektorancii, čo sú lieky, ktoré skvapalňujú hlieny a uľahčujú ich vykašľanie. Hoci ide väčšinou o bezpečné lieky, dostupné aj bez lekárskeho predpisu, táto liečba môže mať aj nežiaduce dôsledky. Najmä u malých detí a starých ťažko chorých pacientov môže viesť k tvorbe veľkého množstva kvapalného sekrétu, ktorý takýto pacienti paradoxne nedokážu vykašľať.  Do tejto skupiny patria  nasledujúce lieky: * acetylcystein, ktorý skvapalňuje hlien redukciou disulfidických väzieb v bielkovinách, ktoré sú jeho súčasťou. * ambroxol, ktorý má okrem mukolytického aj sekretomotorický účinok - urýchľuje sekréciu hlienu, podporuje tvorbu [[surfaktant]]u a tiež  aktivuje [[riasinkový epitel]] dýchacích ciest, ktorý transportuje hlien. Tiež znižuje hyperreaktivitu priedušiek. * bromhexin je prekurzor, ktorý sa v organizme metabolizuje na ambroxol. * erdostein je najúčinnejšie mukolytikum, ktoré tiež znižuje priľnavosť [[Baktérie|baktérii]]. * guajfenezín je najpoužívanejšie liečivo, okrem iného má aj slabé anxiolytické a spazmolytické účinky * prírodné prípravky - brečtan, prvosienka, divozel S výnimkou acetylcysteínu majú uvedené lieky aj priaznivý protizápalový účinok, ktorý týmto spôsobom znižuje intenzitu zápalovej stimulácie receptorov tusigénnych zón podobne, ako bežné protizápalové lieky zo skupiny analgetík - antipyretík (acetylsalicylová kyselina, ibuprofén) - a nakoniec aj vdychovanie suchého chladného vzduchu - „zdravého“ podľa ľudovej tradície. Čiastočne teda pôsobia aj ako lieky, tlmiace kašeľ - antitusiká. [[Antitusikum|Antitusiká]] - lieky tlmiace kašeľ majú miesto hlavne v liečbe dráždivého, suchého kašľa. Tlmia podnety na kašeľ, takže pri nevhodnom použití zabraňujú vykašľaniu hlienov z dýchacích ciest a môžu tak zhoršiť priebeh ochorenia. Rozdeľujú sa na kodeínové a nekodeínové, čomu zhruba zodpovedá aj delenie na centrálne a periférne pôsobiace. Centrálne antitusiká tlmia centrum kašľa v predĺženej mieche: * kodeín je derivát morfínu so silným antitusickým účinkom. Je tiež silné analgetikum, vyvoláva však [[Zápcha (medicína)|zápchu]], môže spôsobiť [[Retencia moča|retenciu moča]], útlm dychového centra a môže byť návykový. Nie je vhodný pre liečbu detí. * etylmorfín je derivát kodeínu * folkodin má silnejší antitusický účinok a menšie riziko závislosti, ako kodeín. * dextrometorfán je syntetický preparát bez analgetického účinku, rizika útlmu dýchania a návykovosti. Periférne antitusiká tlmia reflexné zóny v dýchacích cestách. Používa sa butamirát, čo je preparát s centrálnymi aj periférnymi účinkami a tiež s miernym bronchodilatačným účinkom, teda rozširuje priedušky. Takýto bronchodilatačný účinok využívajú aj iné lieky, napríklad sympatikomimetiká pri liečbe prieduškovej astmy, kde je kašeľ jedným z vedúcich príznakov. Butamirát je indikovaný aj pre liečbu dráždivého kašľa u detí. Je dostupný aj v kombinácii s guajfenezínom, čo je mierne expektorans a sekretomotorikum. (Ale ich kombinácia je nelogická. Butamirát tlmí podnety na kašeľ, Guajfenezín skvapaľňuje hlieny, ale keďže je znížený vykašliavací reflex, môže dôjsť k nebezpečnému nahromadeniu hlienov v DC, čo predstavuje vhodné prostredie pre rozvoj mikroorganizmov, čo môže viesť k zhoršeniu už akútneho stavu. Výnimka - začiatok ochorenia, ak je prítomný prevažne suchý kašeľ s občasným vykašliavaním)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Je vhodne užívať súbežne expektoranciá s antitusikom? - poradna|url=https://www.benulekaren.sk/detail-dotazu-poradny/je-vhodne-uzivat-subezne-expektorancia-s-antitusikom-kc5kr|vydavateľ=BENULEKAREN.sk|dátum prístupu=2023-05-21|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Liečba chrípky a prechladnutia – tvojlekárnik|url=https://www.tvojlekarnik.sk/liecba/prechladnutie-a-chripka/chripka-a-prechladnutie/liecba-chripky-a-prechladnutia/|dátum prístupu=2023-05-21|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230521190608/https://www.tvojlekarnik.sk/liecba/prechladnutie-a-chripka/chripka-a-prechladnutie/liecba-chripky-a-prechladnutia/|dátum archivácie=2023-05-21}}</ref> Napriek ich popularite, mnoho klinických štúdii nepreukázalo klinický efekt antitusík u detí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humánne lieky|url=https://www.adc.sk/databazy/humanne-lieky|vydavateľ=ADC.sk|dátum prístupu=2020-09-07|jazyk=sk}}</ref>.<ref name=":2" /><ref name=":3" /><ref name=":4" /> V lekárňach je v súčasnosti dostupných tiež mnoho preparátov s kombináciou mukolytických, sekretomotorických a antitusických účinkov, mnohé s prídavkom liečiv rastlinného pôvodu. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Kašeľ|wikt=kašeľ|wikt_štítok=kašeľ}} [[Kategória:Reflexy]] [[Kategória:Symptómy]] [[Kategória:J00-J99 Choroby dýchacej sústavy]] 5fl466hrrgnuaqx21ya4aqfrunn4bkv Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8356782 8356100 2026-08-16T07:02:54Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8356782 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q164930|Q164930]] | | [[Darina Laščiaková]] | data-sort-value="1931" | 1931-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | slovenská rozhlasová redaktorka, etnografka a speváčka (1931 – 2026) | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | [[Tvrdošín]] | | |- | [[:d:Q18285|Q18285]] | [[Súbor:Zhu Rongji in 2000.jpg|center|75px]] | [[Ču Žung-ťi]] | data-sort-value="1928" | 1928-10-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | čínsky politik (1928 – 2026) | [[politik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>[[štátnik]]<br/>''[[:d:Q2285706|head of government]]'' | ''[[:d:Q508368|Vice Premier of the State Council of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q4122271|Premier of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q17281242|mayor of Shanghai]]''<br/>''[[:d:Q20046316|member of the Politburo of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q17281246|Secretary of the Shanghai Committee of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q42327067|member of the Politburo Standing Committee of the Chinese Communist Party]]'' | [[Čína]]<br/>[[Čínska republika (1912 – 1949)]] | ''[[:d:Q174091|Čchang-ša]]'' | [[Peking]] | |- | [[:d:Q1039358|Q1039358]] | [[Súbor:Vladimir-Paral-2014.jpg|center|75px]] | [[Vladimír Páral]] | data-sort-value="1932" | 1932-08-10 | data-sort-value="2026" | 2026-08-09 | český prozaik a satirik (1932 – 2026) | ''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q18844224|science fiction writer]]''<br/>[[Vedecko-výskumný pracovník|výskumník]]<br/>[[redaktor]]<br/>''[[:d:Q12144794|prozaik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]'' | | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q1715702|Q1715702]] | [[Súbor:Langa Francisco.jpg|center|75px]] | [[Júlio Duarte Langa]] | data-sort-value="1927" | 1927-10-27 | data-sort-value="2026" | 2026-08-03 | mozambický rímskokatolícky kňaz, emeritný biskup a kardinál (1927 – 2026) | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''<br/>[[biskup]] | ''[[:d:Q137439271|Roman Catholic Bishop of Xai-Xai]]''<br/>[[Kardinál-kňaz]]<br/>[[Kardinál]] | [[Mozambik]] | ''[[:d:Q318299|Xai-Xai]]'' | [[Maputo]] | |- | [[:d:Q250315|Q250315]] | [[Súbor:Anthony John Patrick Kenny.jpg|center|75px]] | [[Anthony Kenny]] | data-sort-value="1931" | 1931-03-16 | data-sort-value="2026" | 2026-08-03 | anglický filozof (1931 – 2026) | [[filozof]]<br/>[[kňaz]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Liverpool]] | | |- | [[:d:Q189984|Q189984]] | [[Súbor:Franco baresi panini card 1979.jpg|center|75px]] | [[Franco Baresi]] | data-sort-value="1960" | 1960-05-08 | data-sort-value="2026" | 2026-07-31 | taliansky futbalista (1960 – 2026) | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Taliansko]] | [[Travagliato]] | [[Rozzano]] | |- | [[:d:Q963523|Q963523]] | [[Súbor:Monty Roberts Equitana Germany1 (cropped).JPG|center|75px]] | [[Monty Roberts]] | data-sort-value="1935" | 1935-05-14 | data-sort-value="2026" | 2026-07-31 | americký cvičiteľ koni (1935 – 2026) | ''[[:d:Q16831721|etológ]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>''[[:d:Q15980158|spisovateľ literatúry faktu]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q864380|životopisec]]''<br/>''[[:d:Q466640|cvičiteľ koní]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q488125|Salinas]]'' | ''[[:d:Q822559|Solvang]]'' | |- | [[:d:Q220010|Q220010]] | [[Súbor:WP2016 GlenHansard FFM.jpg|center|75px]] | [[Glen Hansard]] | data-sort-value="1970" | 1970-04-21 | data-sort-value="2026" | 2026-07-29 | írsky pesničkár, spevák a herec (1970 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q2914170|pouličný umelec]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Írsko]] | [[Dublin]] | [[Dublin]] | |- | [[:d:Q982784|Q982784]] | [[Súbor:Kavinsky 2.jpg|center|75px]] | [[Kavinsky]] | data-sort-value="1975" | 1975-07-31 | data-sort-value="2026" | 2026-07-28 | francúzsky hudobník, producent, DJ a herec (1975 – 2026) | [[Dídžej|diskotekár]]<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spevák]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>[[hudobný producent]] | | [[Francúzsko]] | [[10. obvod (Paríž)|10. obvod]] | [[18. obvod (Paríž)|18. obvod]] | ''[[:d:Q1092090|Saint-Vincent Cemetery]]'' |- | [[:d:Q3566375|Q3566375]] | [[Súbor:Milan Knížák.jpg|center|75px]] | [[Milan Knížák]] | data-sort-value="1940" | 1940-04-19 | data-sort-value="2026" | 2026-07-26 | český výtvarník, performer, hudobník a pedagóg (1940 – 2026) | [[umelec]]<br/>[[dizajnér]]<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[básnik]]<br/>[[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>[[učiteľ]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q780596|kurátor]]''<br/>''[[:d:Q10774753|performer]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>[[architekt]]<br/>''[[:d:Q11455387|návrhár nábytku]]''<br/>''[[:d:Q3501317|módny návrhár]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q15977927|umelecký pedagóg]]''<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q10694573|textilný výtvarník]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>''[[:d:Q130213361|mixed-media artist]]'' | ''[[:d:Q63206317|directeur de la galerie nationale de Prague]]'' | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Plzeň]] | [[Praha]] | |- | [[:d:Q12044106|Q12044106]] | [[Súbor:Pavel Jungwirth (2018) III.jpg|center|75px]] | [[Pavel Jungwirth]] | data-sort-value="1966" | 1966-05-20 | data-sort-value="2026" | 2026-07-23 | český fyzikálny chemik, univerzitný pedagóg a popularizátor vedy (1966 – 2026) | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[fyzik]]<br/>''[[:d:Q15143191|popularizátor vedy]]'' | | [[Česko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q109595960|Q109595960]] | | [[Kaylee Hottleová]] | data-sort-value="2008" | 2008-03-17 | data-sort-value="2026" | 2026-07-21 | americká herečka (2008 – 2026) | [[Herectvo|herec]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Atlanta]] | ''[[:d:Q14692012|Ijamsville]]'' | |- | [[:d:Q152832|Q152832]] | [[Súbor:Kevin keegan panini card (cropped).jpg|center|75px]] | [[Kevin Keegan]] | data-sort-value="1951" | 1951-02-14 | data-sort-value="2026" | 2026-07-20 | anglický futbalista a tréner (1951 – 2026) | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]''<br/>''[[:d:Q18814623|autobiograf]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q2339006|Armthorpe]]'' | | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] mav57tavo417ubmp5j9izpcfu1duyvz Zoznam prezidentov Maďarska 0 660522 8356787 8355037 2026-08-16T07:46:46Z ~2026-45048-68 302958 8356787 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of the President of Hungary.svg|náhľad|Vlajka maďarského prezidenta]] Toto je '''zoznam prezidentov [[Maďarsko|Maďarska]]'''. == [[Súbor:Flag of Hungary (1919).svg|50px|border|border]] Maďarská republika rád (1919) == '''Politické strany:''' {{legend2|#FF0000|[[Maďarská socialistická strana|MSZP]]|border=1px solid #AAAAAA}} {|class="wikitable sortable" width="100%" border="1" style="text-align:center" |- ! width="1%" | ! width="1%" | # ! width="1%" | Portrét ! width="15%"| Meno prezidenta ! width="15%"| Nástup do úradu ! width="15%"| Odchod z úradu |- | bgcolor="#FF0000" | | '''1.''' | [[Súbor:Garbai Sándor.JPG|100px]] | [[Sándor Garbai]] | [[21. marec]] [[1919]] | [[1. august]] [[1919]] |} == [[Súbor:Flag_of_Hungary_(1915-1918,_1919-1946).svg|50px|border]] Prvá maďarská republika (1919{{--}}1920) == '''Politické strany:''' {{legend2|#CD5C5C|[[Magyarországi Szociáldemokrata Párt|MSZDP]]|border=1px solid #AAAAAA}} {{legend2|#4682B4|[[Keresztény Nemzeti Egyesülés Pártja|KNEP]]|border=1px solid #AAAAAA}} {{legend2|#C0C0C0|''[[Nezávislý]]''|border=1px solid #AAAAAA}} {|class="wikitable sortable" width="100%" border="1" style="text-align:center" |- ! width="1%" | ! width="1%" | # ! width="1%" | Portrét ! width="15%"| Meno prezidenta ! width="15%"| Nástup do úradu ! width="15%"| Odchod z úradu |- | bgcolor="#CD5C5C" | | '''1.''' | [[Súbor:Peidl Gyula.jpg|100px]] | [[Gyula Peidl]] | [[1. august]] [[1919]] | [[6. august]] [[1919]] |- | bgcolor="#C0C0C0" | | '''2.''' | [[Súbor:Joseph August of Austria (1872-1962) in 1917.jpg|100px]] | [[Ágost József]] | [[7. august]] [[1919]] | [[23. august]] [[1919]] |- | bgcolor="#4682B4" | | '''3.''' | [[Súbor:István Friedrich Hungarian Prime Minister.jpg|100px]] | [[István Friedrich]] | [[23. august]] [[1919]] | [[24. november]] [[1919]] |- | bgcolor="#4682B4" | | '''4.''' | [[Súbor:KárolyHuszar1919.jpg|100px]] | [[Károly Huszár]] | [[24. november]] [[1919]] | [[1. marec]] [[1920]] |} == [[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg|50px|border]] Maďarské kráľovstvo (1920{{--}}1946) == '''Politické strany:''' {{legend2|#D2691E|[[Nyilaskeresztes Párt – Hungarista Mozgalom|NYKP]]|border=1px solid #AAAAAA}} {{legend2|#C0C0C0|''[[Nezávislý]]''|border=1px solid #AAAAAA}} {|class="wikitable sortable" width="100%" border="1" style="text-align:center" |- ! width="1%" | ! width="1%" | # ! width="1%" | Portrét ! width="15%"| Meno prezidenta ! width="15%"| Nástup do úradu ! width="15%"| Odchod z úradu |- | bgcolor="#C0C0C0" | | '''1.''' | [[Súbor:Horthy Miklós kormányzó.jpg|100px]] | [[Miklós Horthy]] | [[1. marec]] [[1920]] | [[16. október]] [[1944]] |- | bgcolor="#D2691E" | | '''2.''' | [[Súbor:Ferenc Szálasi.jpg|100px]] | [[Ferenc Szálasi]] | [[16. október]] [[1944]] | [[27. marec]] [[1945]] |- | bgcolor="#C0C0C0" | | '''3.''' | [[Súbor:Béla Miklós de Dálnok 1944.jpg|100px]] | [[Béla Miklós]] | [[21. december]] [[1944]] | [[25. január]] [[1945]] |- | bgcolor="#C0C0C0" | | '''4.''' | colspan="2" | '''[[Nemzeti Főtanács]]''' | [[26. január]] [[1945]] | [[1. február]] [[1946]] |} == [[Súbor:Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957; 1-2 aspect ratio).svg|50px|border]] Druhá maďarská republika (1946{{--}}1949) == '''Politické strany:''' {{legend2|#808000|[[Független Kisgazda-, Földmunkás- és Polgári Párt|FKgP]]|border=1px solid #AAAAAA}}→ {{legend2|#FF0000|[[Maďarská robotnícka strana|MDP]]|border=1px solid #AAAAAA}} {|class="wikitable sortable" width="100%" border="1" style="text-align:center" |- ! width="1%" | ! width="1%" | # ! width="1%" | Portrét ! width="15%"| Meno prezidenta ! width="15%"| Nástup do úradu ! width="15%"| Odchod z úradu |- | bgcolor="#808000" | | '''1.''' | [[Súbor:Tildy Zoltán-MTI 1946.jpg|100px]] | [[Zoltán Tildy]] | [[1. február]] [[1946]] | [[3. august]] [[1948]] |- | bgcolor="#FF0000" | | '''2.''' | [[Súbor:Szakasits Árpád 1949.jpg|100px]] | [[Árpád Szakasits]] | [[3. august]] [[1948]] | [[23. august]] [[1949]] |} == [[Súbor:Flag of Hungary.svg|50px|border]] Maďarská ľudová republika (1949{{--}}1989) == '''Politické strany:''' {{legend2|#FF0000|[[Maďarská robotnícka strana|MDP]]|border=1px solid #AAAAAA}}→ {{legend2|#FF0000|[[Maďarská socialistická robotnícka strana|MSZMP]]|border=1px solid #AAAAAA}} {|class="wikitable sortable" width="100%" border="1" style="text-align:center" |- ! width="1%" | ! width="1%" | # ! width="1%" | Portrét ! width="15%"| Meno prezidenta ! width="15%"| Nástup do úradu ! width="15%"| Odchod z úradu |- | bgcolor="#FF0000" | | '''1.''' | [[Súbor:Szakasits_Árpád_1949.jpg|100px]] | [[Árpád Szakasits]] | [[23. august]] [[1949]] | [[8. máj]] [[1950]] |- | bgcolor="#FF0000" | | '''2.''' | [[Súbor:Rónai_Sándor_(crop).jpg|100px]] | [[Sándor Rónai]] | [[8. máj]] [[1950]] | [[14. august]] [[1952]] |- | bgcolor="#FF0000" | | '''3.''' | [[Súbor:Dobi_István_1948-06.jpg|100px]] | [[István Dobi]] | [[14. august]] [[1952]] | [[14. apríl]] [[1967]] |- | bgcolor="#FF0000" | | '''4.''' | [[Súbor:Pál_Losonczi.jpg|100px]] | [[Pál Losonczi]] | [[14. apríl]] [[1967]] | [[25. jún]] [[1987]] |- | bgcolor="#FF0000" | | '''5.''' | [[Súbor:Németh_Károly_-Fortepan.jpg|100px]] | [[Károly Németh]] | [[25. jún]] [[1987]] | [[29. jún]] [[1988]] |- | bgcolor="#FF0000" | | '''6.''' | [[Súbor:Straub_F._Brunó2.jpg|100px]] | [[Brunó F. Straub]] | [[29. jún]] [[1988]] | [[23. október]] [[1989]] |} == [[Súbor:Flag of Hungary.svg|50px|border]] Maďarsko (od 1989) == '''Politické strany:''' {{legend2|#DE2922|[[Maďarská socialistická strana|MSZP]]|border=1px solid #AAAAAA}} {{legend2|#0087DC|[[Zväz slobodných demokratov|SZDSZ]]|border=1px solid #AAAAAA}} {{legend2|#FF8C00|[[Fidesz_–_Maďarský_občiansky_zväz|Fidesz]]|border=1px solid #AAAAAA}} {{legend2|#C0C0C0|''[[Nezávislý politik|Nezávislý]]''|border=1px solid #AAAAAA}} {{legend2|#88e8ff|[[Strana rešpektu a slobody|TISZA]]|border=1px #AAAAAA}} {|class="wikitable sortable" border="1" style="text-align:center" |- ! width="1%" | ! width="1%" | # ! width="1%" | Portrét ! width="15%"| Meno prezidenta ! width="15%"| Nástup do úradu ! width="15%"| Odchod z úradu |- | bgcolor="#DE2922" | | rowspan="1" | '''-''' | rowspan="1" | [[Súbor:Szűrös_Mátyás_(Heti_Válasz).JPG|100px]] | [[Mátyás Szűrös]] | [[23. október]] [[1989]] | [[2. máj]] [[1990]] |- | rowspan="3" bgcolor="#0087DC" | | rowspan="2" | '''1.''' | rowspan="3" | [[Súbor:GönczÁrpád.jpg|100px]] | rowspan="3" | [[Árpád Göncz]] | [[2. máj]] [[1990]] | [[3. august]] [[1990]] |- | [[3. august]] [[1990]] | [[4. august]] [[1995]] |- | '''2.''' | [[4. august]] [[1995]] | [[4. august]] [[2000]] |- | bgcolor="#C0C0C0" | | rowspan="1" | '''3.''' | rowspan="1" | [[Súbor:Ferenc_Mádl.jpg|100px]] | [[Ferenc Mádl]] | [[4. august]] [[2000]] | [[4. august]] [[2005]] |- | bgcolor="#C0C0C0" | | rowspan="1" | '''4.''' | rowspan="1" | [[Súbor:Laszlo_Solyom-1-cropped.jpg|100px]] | [[László Sólyom]] | [[5. august]] [[2005]] | [[5. august]] [[2010]] |- | bgcolor="#FF8C00" | | rowspan="1" | '''5.''' | rowspan="1" | [[Súbor:SchmittPal-2011-01_EuropaPont.jpg|100px]] | [[Pál Schmitt]] | [[6. august]] [[2010]] | [[2. apríl]] [[2012]] |- | bgcolor="#FF8C00" | | rowspan="1" | '''-''' | rowspan="1" | [[Súbor:László_Kövér_Senate_of_Poland_01.JPG|100px]] | [[László Kövér]] | [[2. apríl]] [[2012]] | [[9. máj]] [[2012]] |- | rowspan="2" bgcolor="#FF8C00" | | '''6.''' | rowspan="2" | [[Súbor:Ader_Janos.jpg|100px]] | rowspan="2" | [[János Áder]] | [[10. máj]] [[2012]] | [[10. máj]] [[2017]] |- | '''7.''' | [[10. máj]] [[2017]] | [[10. máj]] [[2022]] |- | bgcolor="#FF8C00" | | '''8.''' | [[Súbor:Katalin Novák in 2017 (cropped).jpg|100px]] | [[Katalin Nováková]] | [[10. máj]] [[2022]] | [[10. február]] [[2024]] |- | bgcolor="#FF8C00" | | '''9.''' | [[Súbor:Sulyok Tamás hivatalos portréja.jpg |100px]] | [[Tamás Sulyok]] | [[5. marec]] [[2024]] | [[20. júl]] [[2026]] |- | bgcolor="#88e8ff | | '''-''' |[[Súbor:Ágnes Forsthoffer.jpg |100px]] |[[Ágnes Forsthoffer]] |[[20. júl]] [[2026]] |[[19. august]] [[2026]] |- |bgcolor="#C0C0C0"| |'''10.''' |[[Súbor:András Baka (cropped).png |100px]] |[[András Baka]] |[[19. august]] [[2026]] | '''-''' |} [[Kategória:Politika v Maďarsku]] [[Kategória:Maďarské zoznamy|Prezidenti]] [[Kategória:Prezidenti Maďarska| ]] == Zdroj == {{preklad|hu|Magyarország államfőinek listája|23369025|}} ifv9im2i7xrvtu75he5wr2zp3etqbge Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2020 4 660906 8356739 7146834 2026-08-15T22:19:02Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356739 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == November == * 2. november 2020 – ''[[WIRED]]'': [https://www.wired.com/story/the-senate-race-that-could-be-pivotal-for-america-and-wikipedia/ The Senate Race That Could be Pivotal for America—and Wikipedia] == Október == * 27. október 2020 – ''Slate'': (Stephen Harrison) [https://slate.com/technology/2020/10/theresa-greenfield-iowa-senate-race-wikipedia-page.html Why Did It Take So Long for the Democratic Senate Candidate in Iowa to Get a Wikipedia Page?] * 26. október 2020 – ''[[WIRED]]'': [https://www.wired.com/story/wikipedias-plan-to-resist-election-day-misinformation/ Wikipedia's Plan to Resist Election Day Misinformation] * 22. október 2020 – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/najnovsie/who-a-wikipedia-zacali-spolupracu-zame/502260-clanok.html WHO a Wikipedia začali spoluprácu zamernú na informovanie o COVID-19] * 9. október 2020 – ''Slate'': [https://slate.com/technology/2020/10/sushant-singh-rajput-suicide-wikipedia-conspiracy-theories.html The Wikipedia Battle Over the Tragic Death of a Bollywood Star] == September == * 25. september 2020 – ''[[TOUCHIT|TouchIT]]'' (Peter Hupka): [https://touchit.sk/wikipedia-dostava-po-10-rokoch-prvu-zmenu-dizajnu/310305 Wikipedia dostáva po 10 rokoch prvú zmenu dizajnu] == Jún == * 12. jún 2020 – ''[[ČT24]]'': [https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3117512-wikipedie-zaziva-rozmach-diky-pandemii-kazdy-mesic-na-ni-pribude-deset-milionu-uprav Wikipedie zažívá rozmach díky pandemii. Každý měsíc na ní přibude deset milionů úprav] == Máj == * 24. máj 2020 – ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' (Tomáš Švec): [https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/552423-wikipedia-bude-mat-nove-pravidla-maju-zabranit-toxickemu-chovaniu/ Wikipédia bude mať nové pravidlá. Majú zabrániť ‘toxickému správaniu’] * 24. máj 2020 – ''webnoviny.sk'': [https://www.webnoviny.sk/wikipedia-zacina-bojovat-proti-toxickemu-spravaniu-planuje-zaviest-nove-pravidla/ Wikipedia chce bojovať proti „toxickému správaniu“, plánuje zaviesť nové pravidlá] == Január == * 16. január 2020 – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/zahranicie/sud-v-ankare-rozhodol-o-zruseni-bloko/440889-clanok.html Turecko bolo jedinou krajinou na svete okrem Číny, ktorá úplne zablokovala prístup ku všetkým jazykovým verziám Wikipédie.] * 16. január 2020 – ''[[Denník N]]'' (Kirill Ščeblykin): [https://dennikn.sk/1719317/do-stredy-nemal-ani-stranku-na-wikipedii-dnes-je-ruskym-premierom-kto-je-michail-misustin/ Do stredy nemal ani stránku na Wikipédii, dnes je ruským premiérom. Kto je Michail Mišustin?] * 15. január 2020 – ''fici.sme.sk'' (Tomáš Karľa): [https://fici.sme.sk/c/22302154/wikipedia-vznikla-pred-19-rokmi-co-o-nej-viete-kviz.html Wikipédia vznikla pred 19 rokmi. Otestujte sa, čo o nej viete] * 10. január 2020 – ''medialne.etrend.sk'': [https://medialne.etrend.sk/internet/domena-org-je-na-predaj-kritici-sa-obavaju-ze-to-poskodi-neziskovky.html Doména .org je na predaj. Kritici sa obávajú, že to poškodí neziskovky] Jedna z členiek novej neziskovej organizácie, ktorá je tiež generálnou riaditeľkou materskej firmy Wikipédie, Katherine Maherová agentúre Reuters povedala, že je potrebné, aby na internete bolo miesto zastupujúce verejný záujem… [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] qhlxgsr8nkzj9s0u65qkc91940a83wf Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2006 4 661175 8356627 7145610 2026-08-15T19:07:25Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356627 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} * 18. december 2006 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=3096 Čo ľudia hľadali na Internete v 2006]. [http://www.google.com/press/zeitgeist2006.html Google: kompletný zoznam najvyhľadávanejších výrazov] * 18. december 2006 – ''SME'': [http://www.sme.sk/c/3056811/Time-Osobnostou-roka-ste-VY-na-internete.html Time: Osobnosťou roka ste VY na internete]. [http://www.sme.sk/c/3056849/Svet-najviac-zmenil-internet-a-Vy.html Svet najviac zmenil internet a Vy]. * 13. december 2006 – ''inet.sk'': [http://www.inet.sk/clanok/4297/wikipedia-ponukne-bezplatny-hosting- Wikipedia ponúkne bezplatný hosting] * 27. november 2006 – Blog ''depi.sk'': [http://www.depi.sk/2006/11/27/wikipedia-dostupna-na-cd/ Wikipédia dostupná na CD] * 20. november 2006 – ''Neviditelný pes'': [http://neviditelnypes.zpravy.cz/internet-ceska-wikipedie-ma-50-000-hesel-dsg-/p_spolecnost.asp?c=A061119_221917_p_spolecnost_wag INTERNET: Česká Wikipedie má 50 000 hesel] * 7. november 2006 – ''PC Space'': [https://web.archive.org/web/20070929174121/http://www.pcspace.sk/content/view/386/26/ Americká CIA sa inšpiruje Wikipediou] * 6. november 2006 – ''DSL.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=2852 Wikipedia s problémami, plagiátorstvom a vírusmi] * 5. november 2006 – ''zive.sk'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/27116/wikipedia-ako-siritel-rizikovych-kodov/ <!-- http://www.zive.sk/h/Spravy/AR.asp?ARI=119994 --> Wikipedia ako šíriteľ rizikových kódov] * november 2006 – ''FIIT STU'': [https://web.archive.org/web/20210119182814/http://147.175.149.126/TeamProject/2006/team22/download/Virtualna_Ucebnica23.doc <!-- http://www2.dcs.elf.stuba.sk/TeamProject/2006/team22/download/Virtualna_Ucebnica23.doc --> Tímový projekt Virtuálna učebnica : 2.1.2 Wikipedia – The Free Encyklopedia] * 31. október 2006 – ''Veľká Epocha'': [https://web.archive.org/web/20070629195831/http://www.velkaepocha.sk/content/view/1420/40/ Zakladatel Wikipedie říká: Svoboda nakonec zvítězí] * 21. október 2006 – ''Einfo.sk'': [https://web.archive.org/web/20070110133135/http://www.einfo.sk/content/view/359/117/ Wikipédia – slobodná a otvorená encyklopédia] * 20. september 2006 – ''Živé.sk'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/26424/citizendium-wikipedia-bez-negativ/ <!-- http://www.zive.sk/text/ar.asp?ARI=119294 --> Citizendium: Wikipédia bez negatív] * 3. august 2006 – ''lupa.cz'': [https://web.archive.org/web/20060818223223/https://fflog.blog.lupa.cz/0608/stephen-colbert-a-wikialita Stephen Colbert a Wikialita] * 18. júl 2006 – ''medialne.sk'': [https://www.trend.sk/technologie/internetova-encyklopedia-znizuje-naskok-konkurencie <!-- http://www.etrend.sk/71914/zaujmove-oblasti/technologie/internetova-encyklopedia-znizuje-naskok-konkurencie --> Internetová encyklopédia znižuje náskok konkurencie] * 24. jún 2006 – ''sme.sk'': [http://www.sme.sk/c/2778203/digitalny-fetis-tupeho-maoistickeho-kolektivizmu.html Digitálny fetiš tupého maoistického kolektivizmu] * 6. jún 2006 – ''SME Blog'' (Patrik Lučan): [https://web.archive.org/web/20070707215935/http://lucan.blog.sme.sk/c/50785/Projekt-Wikipedia-ako-zdielat-poznatky-s-celym-ludstvom.html Projekt Wikipedia – ako zdieľať poznatky s celým ľudstvom] * 6. máj 2006 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/clanky/tydenni-revize-internetove-pripojeni-jako-vec-verejna/ Týdenní revize: internetové připojení jako věc veřejná] * 26. apríl 2006 – ''Reflex'': [https://web.archive.org/web/20060509055654/http://www.reflex.cz/Clanek23522.html Lidé z planety Wiki] * 18. apríl 2006 – ''Root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/cenzurovane-clanky-z-wikipedie-zverejneny/ Cenzurované články z Wikipedie zveřejněny] * 12. apríl 2006 – ''itapa.sk'': [https://web.archive.org/web/20070927082143/http://www.itapa.sk/index.php?ID=1428 Rýchly, rýchlejší, Wikipedia] <!-- * 7. apríl 2006 – centrum obchodu [http://www.centrumobchodu.com/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=28 Wikipédia, internetová encyklopédia] --> * 3. apríl 2006 – ''Root.cz'': [http://www.root.cz/zpravicky/april-na-wikipedii/ Apríl na Wikipedii] * 13. marec 2006 – ''profiblog.textpattern.sk'': [https://web.archive.org/web/20060526210730/http://profiblog.textpattern.sk/clanky/budovanie-spaetnych-odkazov-wikipedia Budovanie spätných odkazov – Wikipédia] * 6. marec 2006 – ''IT News'': [https://web.archive.org/web/20071014054603/http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=39767 Wikipedia v iPode] * 2. marec 2006 – ''Veľká Epocha'': [https://web.archive.org/web/20070701055805/http://www.velkaepocha.sk/content/view/57/41/ Anglická Wikipédia prekročila hranicu 1.000.000 článkov] * 2. marec 2006 – ''Živé'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/23675/anglicka-wikipedia-zaznamenala-milionty-clanok/ <!-- http://www.zive.sk/h/Bleskovky/AR.asp?ARI=116512 --> Anglická Wikipedia zaznamenala miliónty článok] * 2. marec 2006 – ''Živě'': [https://www.zive.cz/bleskovky/anglicka-wikipedia-ma-jiz-milion-zaznamu/sc-4-a-129459/default.aspx <!-- http://www.zive.cz/h/Bleskovky/AR.asp?ARI=128459 --> Anglická Wikipedia má již milion záznamů] * 2. február 2006 – ''iDnes'': [http://technet.idnes.cz/tec_checktech.asp?r=tec_checktech&c=A060201_183635_tec_checktech_cti Poradci politiků vylepšují své šéfy na Wikipedii] * 21. január 2006 – ''Živé'': [https://web.archive.org/web/20070927050600/http://www.zive.sk/h/Spravy/AR.asp?ARI=115929 Súd dočasne vypol nemeckú Wikipediu, môže ísť o precedens?] * 18. január 2006 – ''changenet.sk'': [http://www.changenet.sk/?section=blok&autor=25244&x=153265&cat=14666 Národná identita v internetovom veku] * 16. január 2006 – ''IT News'': [https://web.archive.org/web/20071007024628/http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=38282 Wikipedia má 5 rokov a plány do budúcnosti] * 13. január 2006 – ''Hospodárske noviny'': [https://dennik.hnonline.sk/podniky-a-trhy/188542-vojna-encyklopedii-na-internete-trva <!-- http://hnonline.sk//2-17596600-k0E000_detail-66 --> Vojna encyklopédií na internete trvá] * 12. január 2006 – ''Pravda'': [https://web.archive.org/web/20071211190505/http://www.tvojepeniaze.sk/sk_pitb.asp?r=sk_pitb&c=A060112_152243_sk_pitb_p17 Wikipédia slávi päť rokov existencie] * 11. január 2006 – ''IT News'': [https://web.archive.org/web/20071007024645/http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=38197 Wikipediu v Číne vypli] * 9. január 2006 – ''IT News'': [https://web.archive.org/web/20060721155307/http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=38151 Dochádzajú Wikipedii peniaze?] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] dcomtjh0rx8wyfva2qse3b8wo1p24kd Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2008 4 661176 8356629 7145135 2026-08-15T19:07:38Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356629 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} * 23. december 2008 – ''zive.cz/Bleskovky'': [http://www.zive.cz/Bleskovky/Wikipedia-vola-na-pomoc-potrebujeme-jeste-2-000-000-dolaru/sc-4-a-145008/default.aspx Wikipedia volá na pomoc: potřebujeme ještě 2 000 000 dolarů] * 10. december 2008 – ''mediálne.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet/sprava.php?sprava=9681 Britom Wikipedia opäť funguje. Strážca internetového poriadku si to s detským pornom rozmyslel] * 8. december 2008 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/zpravicky/spolkovy-archiv-venoval-wikipedii-fotografie/ Spolkový archiv věnoval Wikipedii 100 000 historických snímků] * 8. december 2008 – ''technet.idnes.cz'': [http://technet.idnes.cz/cenzura-uderila-na-wikipedii-kvuli-nahemu-devcatku-od-kapely-scorpions-138-/sw_internet.asp?c=A081208_133809_sw_internet_kuz Cenzura udeřila na Wikipedii kvůli nahému děvčátku od kapely Scorpions] * 18. november 2008 – ''SME, počítače'': [http://pocitace.sme.sk/c/4181837/nemecky-poslanec-ktory-na-sude-ziadal-zablokovanie-wikipedie-sa-ospravedlnil.html Nemecký poslanec, ktorý na súde žiadal zablokovanie Wikipedie, sa ospravedlnil] * 16. november – ''zahranicni.ihned.cz'': [http://zahranicni.ihned.cz/c1-30398250-poslanec-nechal-uzavrit-nemeckou-wikipedii-kvuli-sve-biografii Poslanec nechal zavřít německou Wikipedii. Kvůli své biografii] * 13. november – ''pctuning.tyden.cz'': [http://pctuning.tyden.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=12009&Itemid=96 Knol vs Wikipedia - kdo s koho?] * 16. október – ''eMag.cz'': [http://www.emag.cz/wikipedia-na-serverech-uz-jen-s-ubuntu/ Wikipedia na serverech už jen s Ubuntu] * 13. október – ''SWMag.cz'': [http://www.swmag.cz/novinka/104/servery-wikipedie-budou-bezet-pod-ubuntu/ Servery Wikipedie budou běžet pod Ubuntu] * 30. september – ''itnews.sk'': [http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=56480 Deletionpedia: Wikipedia má vlastný odpadkový kôš] * 29. august – ''eMag.cz'': [http://www.emag.cz/slovenska-wikipedie-presahla-hranici-100-tisic-clanku/ Slovenská Wikipedie přesáhla hranici 100 tisíc článků] * 28. august – ''mediálne.sk'': [http://medialne.etrend.sk/internet/sprava.php?sprava=8553 Slovenská Wikipédia má stotisíc článkov] * 19. august – ''Marketér.sk'': [http://marketer.hnonline.sk/c1-26532830-slovenska-wikipedia-sa-blizi-k-hranici-100-000-clankov Slovenská Wikipedia sa blíži k hranici 100 000 článkov] * 15. júl – ''itnews.sk'': [http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=55259 Na vine nezvládnutých skúšok je vraj Wikipedia] * 8. júl – ''Marketér.sk'': [http://marketer.hnonline.sk/c1-25901160-wikipedia-otvorila-kniznicu-ludskej-genetiky Wikipédia otvorila knižnicu ľudskej genetiky] * 14. jún – ''Novinky.cz'': [http://www.novinky.cz/clanek/142498-boj-o-pomlcku-mezi-ceskem-a-slovenskem-pokracuje-na-wikipedii.html Boj o pomlčku mezi Českem a Slovenskem pokračuje na Wikipedii] * 12. máj 2008 – ''hnonline.sk'': [http://hnonline.sk/c1-24675930-wikipedia-sa-stava-ucebnou-pomockou Wikipédia sa stáva učebnou pomôckou] * 11. máj 2008 – ''ČeskéNoviny.cz '': [http://www.ceskenoviny.cz/magazin/zajimavosti/index_view.php?id=311963 Slavné encyklopedie chtějí vzdorovat Wikipedii] * 4. máj 2008 – ''.týždeň'' (19/2008): [http://www.tyzden.sk/sk/fenomen/sen_o_kolektivnej_mudrosti.php Sen o kolektívnej múdrosti] * 27. marec 2008 – ''hnonline.sk'': [http://hn.hnonline.sk/c1-23589350-wikipedia-prisla-k-milionom Wikipedia prišla k miliónom] * 25. marec 2008 – ''hnonline.sk'': [http://hn.hnonline.sk/c1-23527140-wikipedia-nema-jasnu-buducnost Wikipedia nemá jasnú budúcnosť] * 23. január 2008 – ''hnonline.sk'': [http://digi.hnonline.sk/c1-23337805-wikipedia-co-si-o-nej-myslia-slovenski-akademici Wikipédia. Čo si o nej myslia slovenskí akademici?] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] g4kqzw31goyxoidjf1qlrquxl7z5kgc Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2010 4 661177 8356632 7145137 2026-08-15T19:07:59Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356632 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} * 2. november 2010 – ''ceskamedia.cz'': [http://www.ceskamedia.cz/article.html?id=354843 MÉDIA: Wikipedia otevře do několika měsíců pobočku v Indii] * 29. otóber 2010 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/typicky-strazca-vedomosti-wikipedie-muz-styridsiatnik-lavicovy-liberal/sc-4-a-290768/default.aspx Typický „strážca vedomostí“ Wikipédie: Muž, štyridsiatnik, ľavicový liberál] * 10. október 2010 – ''extrawindows.cnews.cz'': [http://extrawindows.cnews.cz/microsoft-pomaha-rozsirovat-wikipedii Microsoft pomáhá rozšiřovat Wikipedii] * 9. október 2010 – ''hnonline.sk'': [http://hnonline.sk/c1-46949770-svajciarska-nadacia-udelila-cenu-zakladatelovi-wikipedie Švajčiarska nadácia udelila cenu zakladateľovi Wikipédie] * 4. október 2010 – ''computerworld.cz'': [http://computerworld.cz/software/automaticky-nastroj-by-mel-snizit-vandalismus-na-wikipedii-7779 Automatický nástroj by měl snížit vandalismus na Wikipedii] * 2. október 2010 – ''sme.sk'': [http://www.sme.sk/c/5574231/nie-je-vsetko-na-webe.html Nie je všetko na webe] /"perla" z článku: ''...je...Wikipédia v angličtine výrazne kvalitnejším a dôveryhodnejším zdrojom informácií ako Wikipédia v češtine či slovenčine - v menších jazykoch jednoducho chýba dostatočné množstvo dobrovoľníkov, ktorí by písali texty a najmä dokázali chyby v nich objavovať dostatočne rýchlo."'' * 19. august 2010 – ''rozhlas.cz'': [http://www.rozhlas.cz/zpravy/blizkyvychod/_zprava/izraelske-pravicove-skupiny-kritizuji-wikipedii-pry-poskozuje-izrael--772682 Izraelské pravicové skupiny kritizují Wikipedii. Prý poškozuje Izrael] * 4. august 2010 – ''tyden.cz'': [http://www.tyden.cz/rubriky/media/internet/fbi-se-chce-soudit-s-wikipedii-kvuli-pouzitemu-znaku_177350.html FBI se chce soudit s Wikipedií. Kvůli použitému znaku] * 15. júl 2010 – ''cnews.cz'': [http://www.cnews.cz/google-pomuze-s-prekladem-clanku-wikipedie Google pomůže s překladem článků Wikipedie] * 7. júl 2010 – ''swmag.cz'': [http://www.swmag.cz/novinka/1185/wikipedia-mela-problemy-vypadla-elektrina-v-datovem-centru/ Wikipedia měla problémy, vypadla elektřina v datovém centru] * 17. máj 2010 – ''pocitace.sme.sk'': [http://pocitace.sme.sk/c/5378591/wikipedia-bude-prehladnejsia.html Wikipedia bude prehľadnejšia] * 17. máj 2010 – ''zive.sk'': [http://www.zive.sk/spoluzakladatel-wikipedie-podla-svojich-slov-nekonci/sc-4-a-288202/default.aspx Spoluzakladateľ Wikipedie podľa svojich slov nekončí] * 15. máj 2010 – ''digitalne.centrum.cz'': [http://digitalne.centrum.cz/wikipedia-da-miliony-za-to-aby-byla-objektivni/ Wikipedia dá miliony za to, aby byla objektivní] * 14. máj 2010 – ''dsl.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=9158 Wikipedia nasadila nový dizajn] * 12. máj 2010 – ''euractiv.sk'': [http://www.euractiv.sk/informacna-spolocnost/clanok/euromyty-uz-prebera-aj-wikipedia-015093 Euromýty už preberá aj Wikipédia] * 9. máj 2010 – ''pcworld.cz'': [http://pcworld.cz/download/freeware-wikitaxi-10214 Freeware: WikiTaxi je Wikipedia offline] * 28. apríl 2010 – ''blog.wikimedia.org'': [http://blog.wikimedia.org/2010/04/28/wikimedia-foundation-responds-to-fox-news/ Wikimedia Foundation responds to Fox News] * 27. apríl 2010 – ''foxnews.com'': [http://www.foxnews.com/scitech/2010/04/27/wikipedia-child-porn-larry-sanger-fbi/ Wikipedia Distributing Child Porn, Co-Founder Tells FBI] * 31. marec 2010 – ''tyden.cz'': [http://www.tyden.cz/rubriky/media/internet/exministryne-si-ve-sve-knize-pomohla-textem-z-wikipedie_163991.html Exministryně si ve své knize pomohla textem z Wikipedie] * 28. marec 2010 – ''zive.sk/spravy'': [http://www.zive.sk/spravy/wikipedia-pozmeni-svoju-tvar/sc-30-a-287409/default.aspx Wikipedia pozmení svoju tvár] * 27. marec 2010 – ''dsl.sk'': [http://www.dsl.sk/article.php?article=8925 Wikipedia od apríla zmení dizajn] * 18. marec 2010 – ''m-journal.cz'': [http://www.m-journal.cz/cs/aktuality/ova:-na-wikipedii-chybi-dulezity-videoobsah__s288x6399.html OVA: Na Wikipedii chybí důležitý videoobsah] * 18. február 2010 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/zpravicky/ceska-wikipedie-ma-pres-150-000-clanku/ Česká Wikipedie má přes 150 000 článků] * 17. február 2010 – ''zive.sk/Bleskovky'': [http://www.zive.sk/google-daroval-wikipedii-dva-miliony-dolarov/sc-4-a-286761/default.aspx Google daroval Wikipedii dva milióny dolárov] * 10. január 2010 – ''spravy.pravda.sk'': [http://spravy.pravda.sk/co-sa-ne-dostalo-do-wikipedie-dgq-/sk_domace.asp?c=A100110_140903_sk_domace_p29 Čo sa (ne)dostalo do Wikipedie] * 10. január 2010 – ''spravy.pravda.sk'': [http://spravy.pravda.sk/papierove-encyklopedie-zapadaju-prachom-uz-devat-rokov-pja-/sk_domace.asp?c=A100110_135910_sk_domace_p29 Papierové encyklopédie zapadajú prachom už deväť rokov] * 6. január 2010 – ''sme.sk'': [http://www.sme.sk/c/5179581/nasa-policia-sa-dostala-do-wikipedie-cnn-aj-bbc.html Naša polícia sa dostala do wikipédie, CNN aj BBC] * 5. január 2010 – ''lupa.cz'': [http://www.lupa.cz/zpravicky/uzivatele-wikipedie-ji-darovali-7-5-milionu-dolaru/ Uživatelé Wikipedie jí darovali 7,5 milionu dolaru za necelých osm týdnů] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] ievjtvz3hlvzbgruaukcqdyine1i9x9 Klára Orgovánová 0 669760 8356561 7761749 2026-08-15T17:37:18Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356561 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Klára Orgovánová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská klinická psychologička | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1956|04|13}} | Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity, zakladateľka a programová riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti, klinická psychologička | Známa vďaka = | Alma mater = Filozofická fakulta [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] so sídlom v Prešove (dnes [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofická fakulta]] [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity v Prešove]]) | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Klára Orgovánová''' (* [[13. apríl]] [[1956]], [[Prešov]])<ref name="tasr-2019-stur" /> je slovenská klinická [[psychológ|psychologička]] [[Rómovia na Slovensku|rómskej národnosti]]. Pôsobila ako splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity. Založila Nadáciu pre rómske dieťa a nadáciu InfoRoma. Bola programovou riaditeľkou [[Nadácia otvorenej spoločnosti|Nadácie otvorenej spoločnosti]]. Je členkou Medzinárodného výboru pre práva menšín v [[Londýn]]e a členkou rómskeho poradného výboru pri organizácií Projekt etnických vzťahov.<ref name="amariluma">Orgovánová, Klára, PhDr. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Amari Luma : rómska internetová encyklopédia | url = http://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/orgovanova-klara-phdr/ | vydavateľ = Romano kher – Rómsky dom | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-26 | miesto = }}</ref> == Životopis == Spolu s bratom Jánom a sestrou Editou sa narodila v Prešove v rodine Jána Orgována.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Keď telefonoval Ján Orgován, doberali si ho, či je to kvetinárstvo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/ked-telefonoval-jan-orgovan-doberali-si-/330574-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-12 | dátum prístupu = 2021-08-27}}</ref> Pôvodne chcela byť lekárkou, v roku [[1983]] však ukončila štúdium klinickej psychológie na [[Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] so sídlom v Prešove.<ref name="tasr-2019-stur" /> === Pôsobenie v psychológii === V rokoch [[1983]]{{--}}[[1990]] pôsobila Klára Orgovánová ako atestovaná klinická psychologička v psychiatrickej liečebni v [[Prešov|Prešove]].<ref name="amariluma"/> === Pôsobenie v neziskovom sektore a štátnej správe === V roku [[1991]] založila Nadáciu pre rómske dieťa. Od roku [[1991]] do roku [[1993]] bola taktiež poradkyňou pre národnosti na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády SR]] na Sekcii pre národnosti a ľudské práva. Od roku [[1993]] do roku [[2001]] pôsobila ako programová riaditeľka [[Nadácia otvorenej spoločnosti|Nadácie otvorenej spoločnosti]] v Bratislave.<ref name="amariluma"/> V rámci Nadácie otvorenej spoločnosti koordinovala projekty zamerané na Rómov a vzťahy medzi nimi a majoritnou populáciou.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Demeš | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Nadácia otvorenej spoločnosti : Open Society Foundation : 20 rokov činnosti v prospech Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Nadácia otvorenej spoločnosti | miesto = Bratislava | rok = 2014 | url = https://osf.sk/wp-content/uploads/2015/02/OSF-20-rokov-cinnosti.pdf#page=38 | isbn = 978-80-89571-09-3 | kapitola = | strany = 38 | počet strán = 82}}</ref> V roku [[1994]] založila Nadáciu InfoRoma, ktorá sa venuje budovaniu informačného, dokumentačného a knižného fondu rómskych reálií.<ref name="romainstitute">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nadácia INFOROMA|url=http://www.romainstitute.sk/sk/o-nadacii-inforoma/|dátum prístupu=2021-08-16|vydavateľ=Rómsky inštitút|url archívu=https://web.archive.org/web/20210816195309/http://www.romainstitute.sk/sk/o-nadacii-inforoma/|dátum archivácie=2021-08-16}}</ref> V rokoch [[2001]]{{--}}[[2007]] bola Klára Orgovánová splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity. Počas jej pôsobenia vo funkcii splnomocnenkyne sa podieľala na pripravovaní koncepcie terénnej sociálnej práce, na rozšírení programu asistentov učiteľa a vybudovaní obecných nájomných bytov nižšieho štandardu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pýtajte sa splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity Kláry Orgovánovej | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/469-pytajte-sa-splnomocnenkyne-vlady-sr-pre-romske-komunity-klary-orgovanovej/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2004-02-26 | dátum prístupu = 2021-08-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210816195315/https://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/469-pytajte-sa-splnomocnenkyne-vlady-sr-pre-romske-komunity-klary-orgovanovej/ | dátum archivácie = 2021-08-16 }}</ref> Od roku [[2008]] je riaditeľkou [[Rómsky inštitút|Rómskeho inštitútu]]. Taktiež je členkou Medzinárodného výboru pre práva menšín v Londýne (''Minority Rights Group'') a členkou rómskeho poradného výboru pri organizácií Projekt etnických vzťahov (''Project of Ethnic Relations'' – PER) v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]] v [[Spojené štáty|USA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Klára Orgovánová|url=http://www.romainstitute.sk/sk/klara-orgovanova/|dátum prístupu=2021-08-16|vydavateľ=Rómsky inštitút|url archívu=https://web.archive.org/web/20210816195314/http://www.romainstitute.sk/sk/klara-orgovanova/|dátum archivácie=2021-08-16}}</ref> == Ocenenia == * [[2019]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] I. triedy od [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta SR]] [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd.<ref name="tasr-2019-stur">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident udelil 30 osobnostiam vyznamenania, trom in memoriam | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-udelil-30-osobnostiam-vyznamen/371120-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-08 | dátum prístupu = 2021-08-27}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.tyzden.sk/casopis/4889/majte-nas-uz-konecne-radi/ Majte nás už konečne radi] – rozhovor v časopise .týždeň (2009) * [https://romovia.sme.sk/c/6812792/klara-orgovanova-cely-zivot-som-zalubena.html Klára Orgovánová: Celý život som zaľúbená] – rozhovor v denníku SME (2013) {{DEFAULTSORT:Orgovánová, Klára}} [[Kategória:Slovenskí psychológovia]] [[Kategória:Splnomocnenci vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra I. triedy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Osobnosti z Prešova]] 0fzde5ko2m03q0uzhx1hzq1zow2zwt6 MŠK Spartak Medzilaborce 0 670236 8356557 8355310 2026-08-15T16:34:45Z Bazinga.ml 142704 Drobná úprava. 8356557 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = MŠK Spartak Medzilaborce | obrázok = [[Obrázok:MŠK Spartak - logo.jpg|190px]] | celýnázov = Mestský športový klub Spartak Medzilaborce | prezývka = | založený = 1922 | rozpustený = | štadión = | kapacita = | majiteľ = mesto [[Medzilaborce]] | vzor_lp1 = | vzor_t1 = _tottenham2324h | vzor_pp1 = | vzor_tr1 = | vzor_po1 = | ľavéplece1 = | telo1 = FFFAF0 | pravéplece1 = FFFAF0 | trenírky1 = 000080 | ponožky1 = 000080 | vzor_lp2 = | vzor_t2 = | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_po2 = | ľavéplece2 = 00008B | telo2 = 00008B | pravéplece2 = 00008B | trenírky2 = 00008B | ponožky2 = 00008B | vzor_lp3 = | vzor_t3 = | vzor_pp3 = | vzor_tr3 = | ľavéplece3 = FFFAF0 | telo3 = FF0000 | pravéplece3 = FFFAF0 | trenírky3 = FF0000 | ponožky3 = FF0000 | vzor_po3 =}} '''MŠK Spartak Medzilaborce''' je [[Slovensko|slovenský]] [[Futbal|futbalový]] klub sídliaci v meste [[Medzilaborce]], bol založený v roku 1922. V súčasnosti je účastníkom [[4. liga|Majstrovstva regiónu IV. liga]] Východ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ {{!}} Východoslovenský futbalový zväz |url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/3966/tabulky/ |vydavateľ=sportnet.sme.sk |dátum prístupu=2022-08-30 |jazyk= |dátum aktualizácie=2022-08-22}}</ref> == História == V roku 1922 vzniklo mužstvo s názvom ''AFK Medzilaborce<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Horák|meno=Jindřich|titul=Encyklopedie našeho fotbalu|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=1997|isbn=80-85983-22-2|priezvisko2=Král|meno2=Lubomír|jazyk=cs|poznámka=počet strán: 702|vydanie=1}}</ref>'' vďaka založeniu [[Československá obec sokolská|Sokolskej organizácie]] v meste, ktorá organizovala miestne akadémie, oslavy, kultúrno-spoločenské a športové podujatia. Historicky prvé mužstvo bolo zložené z [[Česi|českých]] dôstojníkov, úradníkov a financov, ktorí už mali pri príchode do Medzilaboriec skúsenosti s aktívnou futbalovou činnosťou. Ako ihrisko pre potreby tréningov slúžila trochu rovnejšia plocha pri rieke [[Laborec]] za železničnou stanicou v časti mesta zvanej [[Podňagovčík]]. Klub sa v roku 1922 zúčastnil majstrovstiev Východoslovenskej župy v II. okrsku (košického okrsku), kedy skončil na poslednom 8.mieste.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cepko | meno = Vladimír | titul = Futbal v prihraničnom mestečku začali rozvíjať Česi. Dnes má klub sto rokov | url = https://www.rusyn.sk/futbal-v-prihranicnom-mestecku-zacali-rozvijat-cesi-dnes-ma-klub-sto-rokov/ | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2022-07-03 | vydavateľ = Rusíni Slovensk}}</ref> Hoci na účasť v súťaži neboli vytvorené podmienky, futbaloví nadšenci z mesta a z okolia organizovali príležitostné nesúťažné stretnutia, do čoho sa zapájali aj mladí muži a chlapci.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Protivňák|meno=Vladimír|titul=Publikácia k oslavám 100. výročia futbalu v Medzilaborciach (1922 - 2022)|vydanie=1|vydavateľ=Mestský úrad v Medzilaborciach|miesto=Medzilaborce|rok=2022|strany=6, 13, 40, 60, 69}}</ref> [[Súbor:AFK Medzilaborce.jpg|vľavo|náhľad|Káder mužstva zo začiatku 30. rokov.]] Aj keď prvá účasť v súťaži zaznamenala neúspešný výsledok, mala dopad na širokú verejnosť – vzbudila záujem o šport u miestnych obyvateľov. Autormi myšlienky obnoviť činnosť futbalového klubu v Medzilaborciach boli Emil Andrejkovič, František Psota a Jaroslav Myšička. V roku 1930 tak vznikol klub ''ŠK Rusj Medzilaborce''{{--}}inšpiráciou pre názov sa stal klub [[ŠK Rusj Užhorod]] nachádzajúci sa na vtedajšej [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Prevažnú časť hráčov tvorili učitelia s [[Rusíni|rusínskym]] pôvodom. Mužstvo sa potrebovalo vysporiadať so zložitou ekonomickou situáciou{{--}}nedostatok finančných prostriedkov neumožňoval zakúpenie základnej výbavy pre futbalistov. Výstroj si preto museli zakúpiť hráči sami a iba určitú časť prostriedkov tvorili milodary od židovských obchodníkov a vybrané vstupné{{--}}prvé ozajstné dresy si zakúpili až v roku 1929. Domáce zápasy sa uskutočňovali pri vodnom toku smerom na Borov. Mužstvo sa zúčastňovalo iba priateľských zápasov{{--}}vzhľadom na to, že si klub nemohol dovoliť cestu vlakom, hrával zápasy iba s mužstvami z okresov [[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)|Zemplínskej župy]]. V roku 1937 sa zapojilo aj do východoslovenskej futbalovej súťaže, k čomu napomáhala športová sekcia ''Spoločnosti Alexandra Duchnoviča''. Pod vplyvom postupného nástupu [[HSĽS]] k moci počas roka 1938 sa nevyhnutnou podmienkou pre účasť v krajskej súťaží stala zmena názvu na ''ŠK HG Medzilaborce'' (odvodený od [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]). Keďže väčšina členov klubu odmietla splniť túto podmienku, mužstvo až do konca druhej svetovej vojny malo zákaz hrať v súťažiach.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Počas tohto obdobia medzilaboreckí futbalisti hrávali len príležitostné priateľské zápasy proti klubom z okolitých miest ([[Stropkov]], [[Svidník]], [[Humenné]], [[Vranov nad Topľou]], [[Michalovce]]).<ref name=":0" /> Po vojne bola opätovne založená telovýchovná jednota [[Československá obec sokolská|Sokol]]. U obyvateľov mesta sa znovu prejavil záujem o futbal, a tak sa príležitostne usporadúvali zápasy v rámci okresu. Aby sa mohol futbal hrávať, národný výbor ŠK Rusj povolil 11. júla 1947 tzv. prosbopisnú zbierku v celom okrese Medzilaboriec na organizovanie športu. V rokoch 1945 až 1948 v meste pôsobil futbalový oddiel Živnostenského spoločenstva podporovaný podnikom RSD (Roľnícke strojové družstvo), vďaka čomu sa mužstvo ''ŠK Rusj Medzilaborce'' medzi rokmi 1946 až 1949 zúčastňovalo krajského majstrovstva v rámci Východoslovenskej futbalovej župy. Klub finančne podporovali miestni obchodníci. Vstupné pre divákov bolo v hodnote dobrovoľnej sumy. V roku 1952 v Medzilaborciach vznikla dobrovoľná športová organizácia. Keďže pracovné príležitosti v meste sa orientovali hlavne na drevársku výrobu a na lesníctvo, klub prijal názov ''DŠO Tatran Medzilaborce'', čím sa zvýraznila spolupráca s miestnymi podnikmi v drevospracujúcom priemysle a v lesníctve. Klub odohral prvý medzinárodný zápas 9. mája 1956 proti [[Poľsko|poľskému]] mužstvu ''[[Stal Sanok|KS Stal Sanok]]'', pričom na domácom ihrisku prehral 3:5. Zároveň sa uskutočnil aj zápas žiakov mestských a okolitých škôl [[Medzilaborce|Medzilaboriec]] a [[Sanok|Sanoku]]{{--}}išlo o jedno z prvých stretnutí v rámci mládežníckeho futbalu, keďže sa táto kategória ešte v tej dobe neorganizovala.<ref name=":0" /> Obe mužstvá následne začali intenzívnu spoluprácu zameranú na rozvoj rôznych vekových kategórií v rámci klubov. 22. júla toho istého roku DŠO Tatran Medzilaborce absolvoval proti KS Stal Sanok svoj prvý zápas v zahraničí, v ktorom podľahol 5:10. V roku 1958 došlo k ďalšej zmene názvu na ''DŠO Lokomotíva Medzilaborce''. Výbor a vedenie dobrovoľnej športovej organizácie nadviazali kontakt so závodom ''Transporta'', vďaka čomu sa začali vytvárať telovýchovné objekty a zariadenia. Počas 60. rokov sa vďaka rozšíreniu výroby závodu ''Transporta'' zlepšili podmienky pre mužstvo, keď sa skvalitnili materiálne a priestorové podmienky pre klub. Došlo k oploteniu ihriska (1964), k zhotoveniu konštrukcie tribúny (1966), k úprave hracej plochy a k dokončeniu tribúny so sociálnymi zariadeniami (1968){{--}}v plnej prevádzke bola pre mužstvo na využívanie uvedená v roku 1969.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|titul=Od AFK Meteor po MŠK Spartak|vydanie=1|vydavateľ=Tlačiareň svidnícka|miesto=Svidník|rok=2023|isbn=978-80-89755-93-6|strany=295|kapitola=Kým rozhodca zapískal}}</ref> Zlepšenie materiálnych podmienok na štadióne podnietilo rozšírenie pôsobnosti mužstva aj do kategórie dorastencov a žiakov. Podpora zo strany závodu ''Transporta'' podnietila to, že 19. mája 1963 nastala zmena názvu na ''TJ Spartak Transporta Medzilaborce''. Mužstvo (vtedy ešte pod názvom ''DŠO Lokomotíva Medzilaborce'') prvýkrát v sezóne 1961/62 štartovalo aj v súťaži dorastu. Dorastencov, ktorí sa zúčastnili I. A triedy oblastnej súťaže, trénoval Andrej Basarab. Výsledkom popularizácie futbalu medzi mladou generáciou bolo zaradenie družstiev žiakov do súťaží od ročníku 1969/70 (prvým [[Tréner|trénerom]] sa stal Michal Lutaš). Od roku 1963 sa v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]] každoročne organizuje Festival kultúry a športu. Súčasťou programu je aj futbalový [[turnaj]], ktorého sa okrem medzilaboreckého klubu zúčastňujú aj ďalšie mužstvá zo [[Slovensko|Slovenska]], z [[Poľsko|Poľska]], z [[Ukrajina|Ukrajiny]], z [[Česko|Česka]], zo [[Srbsko|Srbska]] a z [[Maďarsko|Maďarska]]. Keď došlo k zmene názvu miestneho závodu ''Transporta'' na ''Mostáreň'', klub prijal nový názov ''TJ Spartak Mostáreň Medzilaborce''.<ref name=":0" /> V 60. rokoch existovalo aj B-mužstvo Medzilaboriec{{--}}prvýkrát v sezóne 1961/62 štartovalo v okresnej súťaži, kde pôsobilo až do sezóny 1964/1965, kedy bolo na dlhé obdobie zrušené. [[Súbor:TJ Spartak Medzilaborce - 1978-79.jpg|náhľad|208x208bod|Káder mužstva v sezóne 1978/79.]] Najúspešnejším obdobím v histórii futbalového klubu sú 70.roky. K skvalitneniu podmienok prispelo aj vybudovanie nového [[Továreň|závodu]] ''Jablonecké sklárne'' v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]].<ref name=":0" /> Došlo k rekonštrukcii ústredného kúrenia v zázemí štadióna (1970), k zriadeniu tréningového ihriska (1971) a k rekonštrukcii hlavnej hracej plochy, keď bol položený nový trávnik (1975). V roku 1971 vznikla prvá oficiálna vlajka klubu, kde sa vyskytovali 3 farby{{--}}modrá, biela a žltá, ktorých variácie sa postupom času menili. Tvoril ju názov klubu a v strede sa nachádzal kruh obsahujúci nepravidelný geometrický tvar s písmenom symbolizujúcim názov závodu. Predpokladom zlepšenia výsledkov bolo vedenie kategórií dorastencov a žiakov. Zlepšenie podmienok viedlo k tomu, aby mužstvá dospelých aj dorastu v roku 1972 v svojich kategóriách postúpili do krajských majstrovstiev. Mužstvo dospelých v sezóne 1971/72 skončilo na 1. mieste I. A triedy, a tak postúpilo do krajskej súťaže (''hráči'': Pavel Lukáčik st., Pavel Hoč, Michal Vaco, Michal Hetteš, MUDr. Ladislav Unoka, Ladislav Naščák, Peter Jalč, Emil Halajčík, Peter Čerevka, Vladimír Filipovič, Milan Hodor, Pavel Hnatič, Pavel Gejdoš, Pavel Cepko, Martin Kováč, Michal Rebej, Karol Mazanec, Mikuláš Vladykanin, Alexander Bochyn; ''tréner'': Ján Mycio; ''predseda výboru FO TJ Medzilaborce'': Jozef Ledida). Najlepším strelcom sa stal Pavel Cepko so 17 gólmi. Zároveň do krajských majstrovstiev postúpil aj dorast. Najúspešnejším strelcom bol Jaroslav Mazanec (29 gólov). Úspešné výsledky dorasteneckého mužstva vedeného trénerom Jozefom Loziakom sa stali dôvodom, prečo najlepší hráči prenikali priamo do mužstva dospelých (Dušan Papiak, Andrej Demjanovič, Ivan Bochin, Viktor Bochin, Milan Gabria, Leonid Kocurišin, Vladimír Belej, Michal Hrišo, Peter Zozuľák, Pavel Piršč, Michal Hetteš, Slavomír Serečun, Michal Zjatik, Víťazoslav Lukačik...). Klub pred sezónou 1973/74 zmenil názov na ''TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce'', keď závod ''Mostáreň'' bol pričlenený k národnému podniku ''Vihorlat'' v Snine.<ref name=":0" /> Počas sezóny 1976/77 ''TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce'' postúpil do finále krajskej časti [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenského pohára]], v ktorom prehral s [[FK Poprad|''TJ Vagónkou Poprad'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FK Poprad | url = https://fkpoprad.sk/o-fk-poprad/historia-popradskeho-futbalu/ | dátum prístupu = 2021-07-15 | jazyk = sk-SK | url archívu = https://web.archive.org/web/20190816164138/https://fkpoprad.sk/o-fk-poprad/historia-popradskeho-futbalu/ | dátum archivácie = 2019-08-16}}</ref> Vyvrcholenie obdobia predstavuje postup dospelých do [[Slovenská národná futbalová liga|celoslovenskej súťaže]]{{--}}divízie východ po víťazstve v majstrovstvách kraja 1978/79 (''hráči'': Michal Brecik, Pavel Lukačik st., Štefan Gajdoš, Roman Martončík, Štefan Vasilenko, Martin Kováč, Michal Kulík, Dušan Žigo, Vladimír Gaľ, Michal Ninčák, Michal Rebej, Dušan Papiak, Karol Mazanec, Pavel Cepko, Pavel Suško, Vladimír Kusko, Peter Riško, Andrej Kurečka, [[Vladimír Cepko]], Michal Zozuľák, Jozef Gajda, Ivan Moroz; ''tréner'': Dušan Kriak; ''predseda výboru TJ Spartak Medzilaborce'': [[Pavel Dupkanič]]).<ref name=":1" /> Výsledok v sezóne 1978/79 predstavuje najúspešnejšiu sezónu v histórii klubu. Pri tejto príležitosti vedenie klubu prihlásilo do súťaže aj mužstvo mladšieho dorastu, ktoré počas 11-ročnej existencie pôsobilo v krajských súťažiach, a tak vytváralo mládežnícku základňu. V súvislosti s postupom vedenie klubu získalo financie, ktoré investovalo do ďalšieho zlepšenia materiálnych podmienok{{--}}zakúpilo vybavenie do novej práčovne, kvalitnejšie druhy výstroja. Klub odohral ročník 1979/80 v divízii východ, a tak sa historicky prvýkrát zúčastnil v súťaži riadenej Slovenským futbalovým zväzom{{--}}v konečnom hodnotení sa umiestnil na 4. mieste. V rokoch 1971{{--}}97 mužstvo používalo vlajku obsahujúcu názov klubu Spartak Medzilaborce a v strede nepravidelný geometrický tvar a znak s písmenom M symbolizujúci závody ''Transporta'', ''Mostáreň'' a ''Vihorlat''. Klub zaznamenal na začiatku 80. rokov prepad kvôli generačnej výmene kádru a následkom straty možnosti udržať kvalitných hráčov{{--}}v priebehu 2 sezón vypadol z divízie východ celoslovenskej súťaže až do I. A triedy. V sezóne 1988/89 dorastenecké mužstvo po 17 rokoch vypadlo z najvyššej krajskej súťaže. [[Súbor:Štadión - 5.fotka.jpg|vľavo|náhľad|Štadión v Medzilaborciach.]] Úpadok 2 nosných podnikov v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]{{--}}''Vihorlat'' a ''Jablonecké sklárne'' mal nepriaznivý vplyv na ''TJ Spartak Medzilaborce'', keď postupom času sa musela vzdať svojich prevádzok a budov, aby sa vysporiadala s negatívnou finančnou situáciou. Aj napriek tomu telovýchovná jednota zanikla, v októbri 1997 ju nahradil nový subjekt{{--}}''ŠK Štart Medzilaborce'', hoci sezónu 1997/98 klub dohral ešte pod názvom ''TJ Spartak Medzilaborce''.<ref name=":0" /> Nepriaznivá ekonomická situácia, ktorá podnecovala ľudí k vysťahovaniu sa z mesta, mala za následok aj odchod viacerých hráčov z mužstva. Preto 90. roky medzilaboreckého futbalu charakterizujú stagnácia a nestabilita, čo sa prejavilo veľkým pohybom hráčov i trénerov. Káder mužstva sa ustálil až na konci 90. rokov, kedy v sezóne 1999/2000 klub dosahoval značnú streleckú efektivitu{{--}}v jesennej časti sa nachádzal na vedúcej prvej pozícii. Napriek tomu sa mužstvo umiestnilo na konečnom 2. mieste pri zhodnom počte bodov s víťazom ročníka{{--}}s Bardejovskou Novou Vsou, čo predstavuje najúspešnejší výsledok klubu počas 90. rokov.<ref name=":1" /> V júli 1992 sa v Medzilaborciach usporiadal I. ročník Pohára podnikateľov, kedy sa odohralo doteraz jediné mestské derby (TJ Spartak Medzilaborce odohral zápas s klubom ŠkM Medzilaborce). Mužstvo v roku 1996 za pomoci funkcionárov [[Rusínska obroda|Rusínskej obrody]] vytvorilo medzinárodný kontakt so [[Srbsko|srbským]] (bývalým [[Juhoslávia (1943 – 1992)|juhoslovanským]]) klubom{{--}}''[[SD Rusin Ruski Krstur]]''. V rokoch 1997 až 2002 ŠK Štart Medzilaborce v meste organizoval [[turnaj]] o pohár riaditeľa Labstroja, ktorý sa uskutočňoval počas letnej prípravy na sezónu. Medzi rokmi 1997 a 2001 vychádzal [[bulletin]] informujúci o [[Hráč|hráčoch]], [[Tréner|tréneroch]] či [[Súper|súperoch]]{{--}}pripravovali ho Miroslav Zozuľák, Slavomír Čerevka a Peter Ledida. Klub od roku 1997 používa modrobielu vlajku s okrúhlym znakom v strede obsahujúcim futbalovú loptu, do ktorej je umiestnený [[erb]] Medzilaboriec, a biely kruh, kde je umiestnený názov klubu v modrej farbe. Autorom grafického návrhu je [[Vladimír Cepko]]. Klub v roku 1999 prvýkrát usporiadal Spartak Cup{{--}}turnaj žiakov v halovom futbale. Konal sa v zimnom období. V roku 2002 vedenie klubu usporiadalo oslavy 80. výročia futbalu v Medzilaborciach{{--}}zorganizovalo slávnostné zhromaždenie v miestnom Dome kultúry. Na oslavách prebehlo ocenenie bývalých hráčov, trénerov a funkcionárov, ktorým ocenenie odovzdávali vtedajší primátor mesta Mirko Kaliňák a predseda ''ŠK Štart Medzilaborce'' Štefan Dura. V období po roku 2000 mužstvo zaznamenávalo striedanie výkonov. Zúčastňovalo sa súťaží na krajskej aj na okresnej úrovni. V dôsledku vypadnutia zo [[4. liga|IV. ligy]] skupiny sever v sezóne 2002/03 sa vedenie klubu ''ŠK Štart Medzilaborce'' dohodlo s klubom ''[[ŠK Futura Humenné|HFC Humenné]]'' na fúzii spočívajúcej na princípe, že medzilaborecké mužstvo vytvorí preňho [[farmárske mužstvo]] a bude súťažiť pod hlavičkou ''HFC Humenné B'', pričom značku ''ŠK Štart'' prevzalo mužstvo z [[Volica|Volice]]. V nastávajúcom ročníku sa však problémy v klube prehlbovali vzhľadom na nestabilné zloženia mužstva, keď sa obmenilo až 47 hráčov. Vedenie humenského klubu sa však rozhodlo, že svoje farmárske mužstvo neprihlási do V. ligy. V dôsledku toho medzilaborecký klub zostúpil do okresnej ligy, hoci v V. lige dosiahol 2. priečku. Mužstvu vo Volici sa pod názvom ''ŠK Štart'' nedarilo{{--}}v sezóne malo disciplinárne problémy a na konci vypadlo z V. ligy pri konečnej pozícii 15. miesta. Medzilaborecký klub dosiahol cieľ, ktorý si po určitej reorganizácii vo vedení (predsedom klubu sa stal Alexander Černega) do sezóny 2004/05 zaumienil{{--}}postúpil do V. ligy. Po sezóne sa zúčastnil I. ročníka Superpohára ObFZ Humenné, v ktorom získal prvé miesto po finále s Radvaňou nad Laborcom. V nasledujúcom ročníku obsadil 2. miesto vo vyššej súťaži a vďaka reorganizačnej zmene súťaží klub postúpil do IV. ligy, čím dosiahol hlavný cieľ nového vedenia{{--}}návrat do IV. ligy.<ref name=":1" /> V týchto rokoch klub trénoval Alojz Špak, ktorého v sezóne 2006/07 vymenil [[Víťazoslav Lukačik]]. Klub pred ročníkom 2007/08 prešiel pod správu mesta, čím nadobudol názov ''MŠK Spartak Medzilaborce''. Vedenie pred začiatkom sezóny 2006/07 zriadilo prípravky a od ďalšej sezóny vytvorilo mužstvo mladších žiakov, ktoré sa zúčastňujú pravidelných súťaží. Klub prežíval problematické obdobie v nasledujúcej sezóne, na konci ktorej opäť vypadlo do V. ligy. Pod vedením trénera Víťazoslava Lukačika v sezóne 2008/09 zaznamenal prvé miesto v konečnej tabuľke. Následne do roku 2012 spĺňal svoj hlavný cieľ{{--}}udržiaval sa v 4. lige. Pred sezónou 2012/13 došlo k reorganizácií futbalových súťaží na Slovensku, dôsledkom čoho MŠK Spartak Medzilaborce bolo preradené do V. ligy. Bolo vybudované aj malé ihrisko s umelou trávou v areáli futbalového štadióna. Za účelom, aby klub disponoval hráčskou základňou, vedenie klubu v ročníku 2011/12 nasadilo aj B-mužstvo, ktoré účinkovalo v III. triede okresnej súťaže. V sezóne 2012/13 klub zaznamenal úspech, keď mužstvo dorastencov pod vedením Jaroslava Hriša obsadilo 1. miesto v IV. lige. V sobotu 8. septembra 2012 mesto zorganizovalo oslavy pri príležitosti 90. výročia organizovaného futbalu v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]. Medzi hostí na oslavách patrili napríklad [[Jozef Plachý]], [[Karol Polák (športový komentátor)|Karol Polák]] či [[Ladislav Mochnanský]]. Mužstvo na oslavách získalo čestnú plaketu od SFZ, od VsFZ a od ObFZ, ktorú slávnostne prebral vtedajší primátor Medzilaboriec a predseda futbalového klubu{{--}}[[Ivan Solej]]. Pri ceremónii došlo k oceneniu najvýznamnejších bývalých hráčov, trénerov a funkcionárov klubu. [[Vladimír Cepko]] ako autor knihy, Ivan Solej v pozícii predsedu futbalového klubu, Anna Lukačiková a Dávid Guba slávnostne pokrstili publikáciu venovanú histórii MŠK Spartak Medzilaborce od Vladimíra Cepka{{--}}''90 rokov futbalu v Medzilaborciach''. Na oslavách internacionáli Medzilaboriec odohrali zápas s výberom východoslovenských mužstiev, ktorý sa skončil remízou 4:4.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Škuba | meno = Marián | titul = 90 rokov futbalu v Medzilaborciach | url = https://www.futbalvsfz.sk/?clanky&gid=694 | dátum vydania = 2012-09-12 | dátum prístupu = 2024-07-25 | vydavateľ = Východoslovenský futbalový zväz | miesto = Košice}}</ref> [[Súbor:Spartak_2021_2022.jpg|náhľad|242x242bod|Káder mužstva v sezóne 2021/22.]] Od ročníka 2014/15 klub štartuje v IV. lige skupiny sever dospelých riadenou VsFZ. Od roku 2012 prebiehalo skvalitnenie materiálnych podmienok klubu.<ref name=":1" /> V rokoch 2014 a 2015 za pomoci eurofondov došlo k celkovej rekonštrukcii štadióna. Počas leta 2018 bol nainštalovaný centrálny zavlažovací systém trávnika. Vydarený výsledok klub zaznamenal v sezóne 2017/18, keď dorastenecké mužstvo pod vedením Vladimíra Gavulu zvíťazilo v III. lige skupiny šarišsko-dukelskej. Klub zaznamenal veľký úspech v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupe]] 2019/20, keď postúpil až do 4. kola, kde ho na medzilaboreckom ihrisku vyradil [[MFK Dukla Banská Bystrica]] po prehre 1:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK SPARTAK Medzilaborce - *MFK Dukla Banská Bystrica {{!}} Slovnaft Cup 4. kolo | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/490287/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2024-07-25 | jazyk = sk | dátum vydania = 2019-09-25}}</ref> Mužstvo v sezóne 2019/20 dosiahlo uspokojivý výsledok v podobe 5. miesta v jesennej časti súťaže IV. ligy sever VsFZ. V dôsledku pandémie [[COVID-19|Covid-19]], ktorá priniesla určité obmedzenia do oblasti športu, zväz anuloval výsledky jarnej časti súťaže. Pre klub v posledných rokov predstavuje najvýznamnejšiu sezónu ročník 2021/22, keď s prichádzajúcim 100. výročím dosahoval výsledky s postupovými ambíciami{{--}}v jesennej časti sa klub nachádzal na 4. mieste. S cieľom čo najlepšej prípravy pred jarnou časťou mužstvo absolvovalo prípravné zápasy s Humenným, so Sninou a s Bardejovom. Klub na konci sezóny skončil na postupovom 5. mieste<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makó | meno = Imrich | titul = Bratia Lukáčikovci poslali postupový darček aj otcovi do neba | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/spravy/medzilaborce-bratia-lukacikovci-poslali-postupovy-darcek-aj-otcovi-do-neba/ | dátum prístupu = 2024-07-25 | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum vydania = 2022.06-24 | poznámka = rozhovor s Víťazoslavom Lukačikom}}</ref> (''hráči'': René Vodilka, Mario Mulík, Kevin Mikita, Daniel Krajník, Ľuboslav Pankovčin, Ladislav Harakaľ, Kamil Pavlík, Matej Piňko, Jakub Mihalič, Miroslav Porvazník, Juraj Fečo, Pavol Bunda, Matúš Zavacký, Vladislav Višňovský, Dávid Slíž, Tomáš Chripák, Pavol Hrehovčík, Adrián Sabo, Marián Veselý, Peter Poľák, Jakub Tarča, Tomáš Roháč, Maroš Čeremeta, Tomáš Štec, Róbert Potoma, Vladimír Gavula; ''tréner'': [[Víťazoslav Lukačik]]; ''asistent trénera'': Róbert Potoma; ''manažér klubu'': Pavel Lukačik; ''predseda futbalového klubu'': Vladislav Višňovský). Na základe reorganizácie súťaží v rámci VsFZ sa vytvárala od ročníka 2022/23 nová súťaž{{--}}Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ, kam postupovalo štyri až päť mužstiev. Úspešný výsledok zaznamenali aj starší žiaci, ktorí pod vedením Pavla Lukačika zvíťazili v 3. lige starších žiakov. 2. júla 2022 mesto [[Medzilaborce]] zorganizovalo oslavy pri príležitosti 100. výročia organizovaného futbalu v Medzilaborciach. Program sa začal príhovorom [[Vladislav Višňovský|Vladislava Višňovského]] ako primátora mesta a predsedu futbalového klubu, príhovor mali aj hostia{{--}}[[Dušan Galis]], [[Alexander Galajda]] a [[Richard Havrilla]]. V rámci ceremónie prebehlo ocenenie 68 bývalých hráčov, trénerov a funkcionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cepko | meno = Vladimír | titul = Oslava futbalovej storočnice v Medzilaborciach | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/spravy/oslava-futbalovej-storocnice-v-medzilaborciach/ | dátum vydania = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2024-07-25 | vydavateľ = sportnet.sme.sk}}</ref> Medzi hostí patrili bývalí slovenskí futbaloví reprezentanti patriaci do [[Klub ligových kanonierov|Klubu ligových kanonierov]] ([[Ladislav Petráš]], [[Dušan Galis]], [[Vladimír Kinder]], [[Ondrej Krištofík]], [[Ľubomír Orabinec]], [[Stanislav Šesták]], [[Martin Obšitník]], [[Vladislav Zvara]], [[Jozef Kožlej]], [[Pavol Diňa]], [[Róbert Semeník]] a [[Tomáš Medveď]]). Po odovzdaní ocenení odohrali internacionáli Medzilaboriec zápas proti výberu internacionálov Klubu ligových kanonierov, v ktorom internacionáli Klubu ligových kanonierov zvíťazili 5:4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dedina | meno = Daniel | titul = Medzilaborce oslavovali. Niekdajšie hviezdy spomínali múzeum i krásny kraj | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-msk-spartak-medzilaborce-storocnica-oslava-internacionali-slovensko/?_gl=1*1mmdxs8*_ga*Nzk5MDE5NjM0LjE2OTU1NDI1OTM.*_ga_G700V8QCTX*MTcyMTkxNDQ3NC4xLjAuMTcyMTkxNDQ3NC4wLjAuMA.. | dátum vydania = 2022-07-03 | dátum prístupu = 2024-07-25 | vydavateľ = sportnet.sme.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Oslava futbalovej storočnice v Medzilaborciach|periodikum=Podvihorlatské noviny|miesto=Michalovce|dátum=2022-07-06|ročník=63|číslo=27|strany=24|url=https://www.podvihorlatskenoviny.sk/index.php/2022/07/08/oslava-futbalovej-storocnice-v-medzilaborciach/|dátum prístupu=2024-07-25|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|url archívu=https://web.archive.org/web/20240725171120/https://www.podvihorlatskenoviny.sk/index.php/2022/07/08/oslava-futbalovej-storocnice-v-medzilaborciach/|dátum archivácie=2024-07-25}}</ref> == Medzinárodné pôsobenie == Klub odohral prvé zápasy na medzinárodnej úrovni až v povojnovom období. Svoju prvú medzinárodnú prezentáciu zaznamenal 9. máj 1956, keď vedenie klubu do [[Medzilaborce|Medzilaboriec]] pozvalo ''[[KS Stal Sanok]]''. Zápas sa skončil prehrou domácich 3:5. Obe mužstvá následne začali intenzívnu spoluprácu zameranú na rozvoj rôznych vekových kategórií v rámci klubov. 22. júla 1956 sa uskutočnila odveta v [[Sanok|Sanoku]], čo predstavuje prvý zápas mužstva v zahraničí{{--}}DŠO Tatran Medzilaborce prehrali 5:10. S mužstvom zo Sanoku odohral odvtedy veľa zápasov v rámci prípravy aj turnajov, a to vrátane zápasu internacionálov medzi klubmi v roku 2001 pri príležitosti 45. výročia prvého medzinárodného stretnutia. Kontakt nadviazal aj s mestom [[Dębica]]{{--}}v tom istom roku klub odobral dva medzinárodné zápasy s klubom KS Wisloka Dębica. Počas 60. a 70. rokov dochádzalo ku kontaktu s klubmi zo [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] ([[Perečín]], [[Rachiv]], [[Berehovo]]). Klub odohral viacero stretnutí s [[Česko|českými]] klubmi ([[Čáslavice]], [[Třebíč]], [[Náměsť nad Oslavou]], [[Dačice]]). V rámci prípravy pred sezónami odohral zápasy s mužstvami z miest a obcí v [[Poľsko|Poľsku]] ([[Przemyśl]], [[Sanok]], [[Krosno]], [[Zarszyn]], [[Kolbuszowa Dolna]], [[Kolbuszowa]], [[Kozienice]], [[Stalowa Wola]], [[Jaslo]], [[Polna]], [[Gmina Boguchwała]], [[Dębica]], [[Zelmer Rzeszów]]), na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Kyjev]],<ref group="pozn.">Klub odohral v roku 1997 prípravný zápas s kyjevským klubom [[Oboloň (futbalový klub, 1992)|Oboloň]], ktorý existoval medzi rokmi 1992 až 2012.</ref> [[Rachiv]], [[Berehovo]]). Mužstvo od 50. rokov rozvíja vzťahy s poľským klubom ''[[KS Stal Sanok]]'' za účelom obojstranného rozvoja, od 70. rokov aj na úrovni mládežníckeho futbalu. V rámci medzinárodnej spolupráce sa v júny 1975 v oboch mestách uskutočnili zápasy na úrovni dorastu ''TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce'' v spolupráci s poľským klubom. Počas 80. rokov TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce párkrát absolvoval medzinárodný futbalový turnaj{{--}}''Puchar prezesa ZKS'' (po slovensky ''Pohár o predsedu ZKS''), na ktorom sa zúčastnili mužstva dospelých, dorastu, žiakov a internacionálov. Žiacke mužstvá medzi sebou odohrali prvý zápas v roku 1987 na turnaji v [[Kalinov (okres Medzilaborce)|Kalinove]]. Klub v lete 1976 absolvoval tréningové sústredenie v poľskom stredisku Dzwirzyno pri Baltskom mori, kde sa nachádzalo rekreačné sídlo ''KS Stal Sanoku''. Mužstvo v roku 1995 vytvorilo na základe kontaktov [[Rusínska obroda|Rusínskej obrod]]<nowiki/>y medzinárodný kontakt s [[Juhoslávia (1943 – 1992)|juhoslovanským]] (v súčasnosti [[Srbsko|srbským]]) klubom{{--}}''[[SD Rusin Ruski Krstur]]''. V auguste prvýkrát klub vycestoval do vtedajšej Juhoslávie, kde v obci [[Ruski Krstur]] odohral dve prípravné stretnutia. V roku 1998 pri príležitosti 75. výročia založenia klubu v Ruskom Krsture sa klub zapojil do turnaja žiakov a dorastencov. Počas leta o 10 rokov neskôr pri príležitosti 85. výročia založenia klubu v Ruskom Krsture sa MŠK Spartak Medzilaborce zúčastnili výročného turnaja. Kontakt medzi oboma klubmi pokračuje aj v súčasnosti. Klub absolvuje od roku 1963 športový turnaj v rámci Festivalu kultúry a športu usporadúvanom mestom [[Medzilaborce]]. Okrem slovenských klubov sa ho zúčastňujú aj zahraničné. Prvým klubom zo zahraničia bolo v roku 1964 mužstvo Polonia Przemyśl. Turnaj doteraz absolvovali mužstvá z [[Poľsko|Poľska]] (Sanok, MUKS Sokoł Kolbuszowa Dolna, Izolator Gmina Boguchwala, Kozienice), z [[Ukrajina|Ukrajiny]] (Kartonik Rachiv, Chimik Perečín, Kyjev), z [[Maďarsko|Maďarska]] (SBTC Kazinczbarcsika), z [[Česko|Česka]] (BOPO Třebíč, Náměsť nad Oslavou), zo [[Srbsko|Srbska]] (SD Rusin Ruski Krstur) aj z [[Bielorusko|Bieloruska]] (Lokomotíva Brest).<ref name=":1" /> Rekordne vysoký výsledok na futbalovom turnaji dosiahol ''ŠK Štart Medzilaborce'' v júni 2004, keď vyhral nad Náměstím nad Oslavou 14:0. == Organizované turnaje == V meste [[Medzilaborce]] sa pod záštitou klubu organizovalo viacero turnajov: * '''''Festivalový turnaj''''' je každoročný futbalový turnaj, ktorý sa koná ako súčasť športového programu Festivalu kultúry a športu v Medzilaborciach. Prvýkrát sa uskutočnil v roku 1963 pri príležitosti 10. výročia Slovenského národného povstania. Okrem mužstiev zo [[Slovensko|slovenských]] miest ([[Stropkov]], [[Snina]], [[Humenné]], [[Vranov nad Topľou]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Svidník]], [[Bardejov]], [[Trebišov]], [[Stará Ľubovňa]], [[Kežmarok]], [[Bardejovská Nová Ves]] a [[Raslavice]]) sa ho zúčastnili mužstvá z miest a obcí v [[Poľsko|Poľsku]] ([[Sanok]], [[Kolbuszowa Dolna]], [[Kozienice]]), v [[Česko|Česku]] ([[Náměšť nad Oslavou]], [[Třebíč]]), na [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Perečín]], [[Rachiv]], [[Berehovo]]), v [[Maďarsko|Maďarsku]] ([[Kazincbarcika]]), v [[Bielorusko|Bielorusku]] ([[Brest]]) a v [[Srbsko|Srbsku]] ([[Ruski Krstur]]). Po pandémii Covid-19 sa zmenila jeho štruktúra na odohratie majstrovského zápasu.<ref name=":0" /> * '''''Turnaj o pohár riaditeľa Labstroja''''' bol futbalový turnaj, ktorý vznikol z podpory medzilaboreckého futbalu zo strany závodu Labstroj. Iniciátormi myšlienky turnaju bol Leonid Kocurišin a Štefan Dura, tretím zakladateľom bol Tibor Javorský. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1997, organizoval sa každoročne počas leta ako súčasť prípravy na sezónu. Víťaz získaval putovnú trofej. Posledný krát sa konal v roku 2002 pri príležitosti 80. výročia organizovaného futbalu v Medzilaborciach. * '''''Spartak Cup''''' bol žiacky halový turnaj, ktorý klub organizoval v rokoch 1999 až 2004 ako súčasť prípravy v zimnom prechodnom období. Uskutočňoval sa v priestoroch telocvične Strojárenského odborného učilišťa Vihorlat. Do turnaja sa okrem medzilaboreckého mužstva zapojili aj kluby: [[ŠK Futura Humenné|HFC Humenné]], [[Spartak Snina]], [[MŠK Tesla Stropkov|Tesla Stropkov]], [[1. FK Svidník|FK Drustav Svidník]], [[Partizán Bardejov]] a [[MFK Vranov nad Topľou|Bukóza Vranov nad Topľou]]. Dôvodom zrušenia turnaja boli nepostačujúce podmienky priestorov. * '''''Futbalový turnaj Kalinov''''' bol futbalový turnaj určený pre kategóriu starších žiakov. Odohrával sa na počesť oslobodenia prvej obce na území Československa v septembri 1944. Prvýkrát sa uskutočnil v septembri 1974 pri 30. výročí oslobodenia. Usporadúval sa s finančnou podporou [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. Okrem futbalových klubov sa ho zúčastňovali výbery slovenskej reprezentácie, Východoslovenského kraja, Stredoslovenského kraja, severnej Moravy, Východočeského kraja, Zakarpatskej oblasti, Rzeszówskeho vojvodstva, humenského okresu. Poslednýkrát sa konal v roku 1993 vzhľadom na problémy s financovaním. Odvtedy sa turnaj zorganizoval iba raz v roku 2014, kedy vznikla zo strany MŠK Spartak Medzilaborce, mesta [[Medzilaborce]] a obce [[Kalinov]] iniciatíva obnoviť turnaj. == Najvýraznejšie osobnosti == * '''''Emil Andrejkovič''''' patril medzi troch hlavných iniciátorov obnoviť futbalovú činnosť klubu v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]. * '''''František Psota''''' patril medzi troch hlavných iniciátorov obnoviť futbalovú činnosť klubu v Medzilaborciach. * '''''Jaroslav Myšička''''' patril medzi troch hlavných iniciátorov obnoviť futbalovú činnosť klubu v Medzilaborciach. * '''''Vasiľ Holenda''''' sa v klube angažoval ako aktívny hráč, funkcionár a neskôr aj kronikár{{--}}v 50. a v 60. rokoch spracoval futbalovú kroniku klubu vedenú od roku 1958 do roku 1964, kde hodnotil situáciu v klube a výkony hráčov. Zároveň zachytil aj informácie o klube z medzivojnového obdobia. Kroniku sa však nepodarilo publikovať knižne{{--}}jeho zápisy sa objavili až v roku 2019. Po druhej svetovej vojne v roku 1946 s Petrom Džuganom obnovil činnosť mužstva ŠK Rusj Medzilaborce a 2 roky ho spravoval. Na pozícii predsedu klubu pôsobil aj od apríla 1957 do konca roku 1958. Následne sa stal tajomníkom klubu. * '''''Peter Džugan''''' sa počas medzivojnového obdobia ako jeden z prvých miestnych futbalových nadšencov angažoval v klube ako brankár, tréner a funkcionár{{--}}ako prvý v histórii klubu bol trénerom. Po druhej svetovej vojne v roku 1946 obnovil činnosť mužstva ŠK Rusj Medzilaborce a 2 roky ho spravoval. Počas existencie DŠO Tatranu Medzilaborce viedol tréningový proces klubu. * '''''Ivan Klec''''' spravoval činnosť klubu ŠK Rusj Medzilaborce od roku 1947. * '''''Peter Smetana''''' od roku 1953 ešte stále ako aktívny hráč pôsobil ako predseda Okresného výboru pre telovýchovu a šport a ako funkcionár DŠO Tatranu Medzilaborce. V sezóne 1966/67 sa na 2 roky stal trénerom klubu. * '''''Vojtech Baran''''' sa zaradil medzi úspešných strelcov mužstva v 50. rokoch, keď klub pôsobil v III. triede Zemplín. Zúčastnil sa prvého medzinárodného zápasu s ''[[KS Stal Sanok]]'' 9. mája 1956 ako kapitán. Patril do kádra mužstva vo víťaznej sezóne 1957/58. Na začiatku 60. rokov pôsobil aj ako tréner{{--}}na pozíciu nastúpil počas sezón 1960/61, 1961/62 a 1963/64, keď v sezónach klub zaznamenával nepriaznivé výsledky. Ako tréner pokračoval v ročníku 1968/69. V 70. rokoch pôsobil ako člen futbalového výboru TJ Spartak, v rokoch 1993 až 1996 ako predseda futbalového klubu. * '''''Michal Bochin''''' pôsobil v medzilaboreckom klube počas obdobia 50. 60. rokov. Patril do kádra mužstva vo víťaznej sezóne 1957/58. * '''''Jozef Mihalič''''' najskôr pôsobil ako hráč v klube od 50. rokov až do sezóny 1964/65. Do mužstva nastúpil v dorasteneckom veku. Následne sa stal funkcionárom klubu. * '''''Andrej Mochnáč''''' sa angažoval v klube ako hráč. Prvýkrát pôsobil ako tréner v sezóne 1953/54. Na trénerskú pozíciu sa vrátil do sezóny 1958/59, keď mužstvo začalo účinkovať vo vyššej súťaži I. A triedy Prešovského kraja. Ďalej pôsobil ako tréner aj v sezónach 1961/62 a 1965/66. Na konci 60. rokov zastával aj funkciu predsedu vedenia futbalového oddielu TJ Spartak. Spolu s Pavlom Dupkaničom inicioval výzvu smerom k vedeniu štátu, vďaka čomu TJ Spartak získal dotáciu vo výške 1,8 milióna Kčs určených na výstavbu tribúny a jej sociálneho vybavenia. * '''''Andrej Basarab''''' sa angažoval v klube najskôr ako hráč v 50. rokoch{{--}}patril do kádra mužstva vo víťaznom ročníku 1957/58. Ako prvý trénoval mužstvo dorastencov v sezóne 1961/62. * '''''Štefan Varga''''' sa v klube angažoval ako hráč, tréner, lekár. Pôsobil v ročníku 1957/58 ako tréner DŠO Lokomotíva Medzilaborce, keď mužstvo zvíťazilo v súťaži I. B triedy Zemplín. V súťaží dosiahlo konečné prvé miesto vďaka lepšiemu skóre, keďže malo zhodný počet bod so Sokolom Malčice a s Iskrou Vranov nad Topľou. Patril do výboru FO TJ Medzilaborce v úspešnej sezóne 1971/72. Zastával funkciu predsedu futbalového oddielu TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce (v období zahrňujúcom sezónu 1978/79, keď mužstvo vyhralo majstrovstvá kraja, a tak postúpilo do celoslovenskej futbalovej súťaže – do východnej divízie), neskôr TJ Spartak Transporta Medzilaborce. * '''''Michal Dimun''''' pôsobil ako útočník mužstva v rokoch 1959 až 1970. Zároveň popri hráčskej činnosti zastával pozíciu trénera mužstva v sezónach 1960/61, 1964/65. * '''''Michal Koropčák''''' zastával pozíciu predsedu TJ Spartak Transporta Medzilaborce od roku 1963. * '''''Jozef Gabáni''''' zastával pozíciu predsedu futbalového oddielu TJ Spartak Transporta Medzilaborce od roku 1963. * '''''Jozef Sivák''''' prvýkrát vstúpil do mužstva dospelých na začiatku sezóny 1963/64. * '''''Emil Kavčkák''''' zastával pozíciu predsedu klubu 60. rokoch. Počas jeho pôsobnosti došlo k skvalitneniu technických podmienok štadióna{{--}}dokončila sa tribúna a zaviedla sa lepšia starostlivosť o hraciu plochu. * '''''Vasiľ Chomča''''' pôsobil počas 60. rokov v klube ako funkcionár. Za jeho pôsobnosti došlo k dokončenie tribúny so štandardným vybavením. Spravoval činnosť klubu ŠK Rusj Medzilaborce od roku 1947. * '''''Milan Winkler''''' pôsobil ako tréner A-mužstva v sezónach 1969/70 a 1970/71. V tej dobe priniesol nové prvky do tréningové procesu, čo predstavovalo určitý predpoklad pre úspechy dosiahnuté v 70. rokoch. * '''''Pavel Hoč''''' prvýkrát vstúpil do mužstva dospelých na začiatku sezóny 1963/64. Ako stredopoliar bol súčasťou kádra až do sezóny 1974/75. Patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1971/72 vyhrali I. A triedu. * '''''Pavel Cepko''''' prvýkrát vstúpil do mužstva dospelých na začiatku sezóny 1963/64. Už v dorasteneckom veku hral v kategórii dospelých. Patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1971/72 vyhrali I. A triedu. Stal sa najlepším strelcom ročníka{{--}}zaznamenal 17 gólov. Pôsobil v klube až do sezóny 1976/77. * '''''Ladislav Unoka''''' patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1971/72 vyhrali I. A triedu. V klube pôsobil aj ako lekár mužstva. * '''''Michal Lutaš''''' sa ujal miesta trénera mužstva žiakov v sezóne 1969/70, čím reagoval na zvyšovanie popularizácie futbalu medzi vtedajšou mládežou v meste. V roku 1975 viedol ako tréner mužstvo dorastencov pri priateľských zápasov s [[KS Stal Sanok|''KS Stal Sanok'']]. V úspešnej sezóne 1971/72 zastával pozíciu predsedu futbalového oddielu. Pôsobil aj ako tréner mužstva dospelých v ročníku 1982/83 a v jesennej časti sezóny 1983/84, keď nahradil Vladimíra Žídeka. Práve pod jeho vedením sa podarilo klub vrátiť do krajskej súťaže. * '''''[[Vladimír Cepko]]''''' pôsobil v klube ako hráč, tréner, funkcionár a archivár. Napísal 2 publikácie venujúce sa histórii klubu{{--}}''90 rokov futbalu v Medzilaborciach'' z roku 2012 a ''Od AFK Meteor po MŠK Spartak'' z roku 2023.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tóth | meno = Štefan | titul = Od AFK Meteor po MŠK Spartak v knižnej podobe | url = https://vsfz.sk/VsFZ/articles/443 | dátum prístupu = 2023-08-28 | vydavateľ = Východoslovenský futbalový zväz | dátum vydania = 2023-08-06 | miesto = Košice}}</ref> Ako hráč pôsobil na pozícii brankára. Do mužstva nastúpil v roku 1970 ako žiak. Patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1978/79 vyhrali majstrovstvá kraja, a tak postúpili do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie. Pôsobil ako tréner starších žiakov. Úspešnými sezónami pod jeho vedením sú ročník 1982/83, keď zvíťazili v okresnej lige, 1988/89, keď žiaci dosiahli víťazstvo v III. lige, 1999/00, keď vyhrali III. ligu. Trénoval mužstvo žiakov aj v sezóne 2006/07, 2007/08 a 2008/09, kedy žiaci vyhrali najskôr IV. ligu a následne III. ligu. Počas ročníka 1994/95 na pozícii trénera mužstva dospelých nahradil Michala Derca, ale v ďalšej sezóne na funkciu rezignoval. V roku 1997 vytvoril grafický návrh súčasnej vlajky klubu. * '''''František Babják''''' trénoval klub v jesennej časti sezóny 1971/72, keď sa v mužstve vytvorila silná stredná generácia hráčov. Mužstvo pod jeho vedením malo počas sezóny postupové ambície. * '''''Ján Mycio''''' pôsobil ako tréner mužstva od zimnej prípravy počas sezóny 1971/72 a v jesennej časti sezóny 1972/73. V jesennej časti sezóny 1972/73 viedol družstvo k postupu do krajskej súťaže, kde sa klub prebojoval prvýkrát v svojej 50-ročnej histórii. * '''''Michal Heteš''''' dosiahol ako tréner s družstvom dorastencov úspech v sezóne 1971/72, keď zvíťazili v súťaži I. triedy{{--}}skupiny D, čím postúpili do krajských majstrovstiev dorastu. Od jarnej časti sezóny 1972/73 trénoval aj mužstvo dospelých, pri ktorých zostal až ročníka 1975/76. Počas zimnej prestávky sa ujal funkcie vo futbalovom oddiele TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce. Začiatkom 80. rokov sa stal trénerom mužstva dospelých, kedy cieľom bola konsolidácia upadajúcich výsledkov mužstva. * '''''[[Pavel Dupkanič]]''''' sa v pozícii predsedu miestnej telovýchovnej jednoty medzi rokmi 1973 až 1991 pričinil o presadenie klubu na medzinárodnej úrovni pri spolupráci s poľským mužstvom ''[[KS Stal Sanok]]''. Spolu s Andrejom Mochnáčom inicioval výzvu smerom k vedeniu štátu, vďaka čomu TJ Spartak získal dotáciu vo výške 1,8 milióna Kčs určených na výstavbu tribúny a jej sociálneho vybavenia. Zastával funkciu predsedu ''TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce'' v sezóne 1978/79, keď klub postúpil do celoslovenskej súťaže{{--}}divízie východ. * '''''Alexander Bochyn''''' patril medzi odchovancov medzilaboreckého futbalového klubu. V mužstve dospelých pôsobil s určitými prestávkami v 70. rokoch{{--}}hral už v dorasteneckom veku. Zaradil sa k najlepším strelcom v tej doby a k najvýraznejším hráčom v histórii klubu. Za svoje výkony získal prezývku „laborecký Pelé“. Patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1971/72 vyhrali I. A triedu. * '''''Martin Kováč''''' patril medzi úspešných hráčov klubu zo 70. rokov a odchovancov medzilaboreckého futbalu. Zaradil sa medzi hráčov TJ Spartak Medzilaborce pri oboch postupoch počas 70. rokov. Pri postupe do krajských majstrovstiev v ročníku 1971/72 ako druhý najúspešnejší hráč nastrieľal 13 gólov. Počas sezóny 1978/79, keď klub vyhral majstrovstvá kraja, a tak postúpil do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie, v pozícii kapitána zaznamenal 9 gólov. Svoju kariéru v klube ukončil pred jarnou časťou sezóny 1981/82. V sezóne 1989/90 sa stal trénerom mužstva dospelých, z pozície odišiel počas zimnej časti ročníka 1990/91, keď mužstvo získalo iba 6 bodov. * '''''Michal Brecik''''' v klube pôsobil v rokoch 1971 až 1974 a nepretržite počas sezón 1977/78 až 1992/93. Zaradil sa medzi hráčov dorasteneckého mužstva, keď pod vedením Michala Hetteša postúpili do krajských majstrovstiev dorastu. Patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1978/79 vyhrali majstrovstvá kraja, a tak postúpili do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie. V nasledujúcom ročníku 1979/80 strelil historicky prvý gól Medzilaboriec v súťaži na republikovej úrovni. * '''''Dušan Kriak''''' sa stal trénerom mužstva ''TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce'' v sezóne 1977/78. Pri svojom nástupe si za cieľ trojročného plánu stanovil postup do divízie. Cieľ sa naplnil po víťazstve v majstrovstvách kraja 1978/79 pri postupe do celoslovenskej súťaže{{--}}divízie východ. * '''''Michal Rebej''''' pôsobil ako hráč v klube už v 70. rokoch. Patril do kádru v oboch víťazných ročníkoch, keď mužstvo zvíťazilo v I. A triede v sezóne 1971/72 aj o 7 rokov neskôr pri postupe do divízie východ. * '''''Pavel Lukačik st.''''' patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1978/79 vyhrali majstrovstvá kraja, a tak postúpili do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie. Trénerom mužstva dospelých sa stal na začiatku sezóny 1988/89. Predtým už viedol dorastenecké mužstvo. * '''''Štefan Vasilenko''''' prišiel do TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce v zime 1976. Patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1978/79 vyhrali majstrovstvá kraja, a tak postúpili do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie. * '''''Dušan Papiak''''' pôsobil ako hráč v klube už v 70. rokoch{{--}}patril do kádru vo víťaznej sezóne 1978/79, keď mužstvo postúpilo do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie. Svoje pôsobenie ukončil po jesennej časti sezóny 1991/92. V klube sa ešte angažoval do leta 1993. * '''''Vladimír Kusko''''' patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1978/79 vyhrali majstrovstvá kraja, a tak postúpili do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie. Zaznamenal v nej 4 góly. Zaradil sa medzi nosných hráčov mužstva počas 80. rokov. V klube odohral poslednú sezónu v ročníku 1992/93. * '''''Pavel Suško''''' vstúpil do mužstva v roku 1976. Svoj strelecký potenciál prejavil v nasledujúcej sezóne, keď zaznamenal 16 gólov. Patril medzi hráčov, ktorí v sezóne 1978/79 vyhrali majstrovstvá kraja, a tak postúpili do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie{{--}}strelil 2 góly v rozhodujúcom zápase proti Moldave nad Bodvou, vďaka ktorým sa potvrdil postup do divízie východ. Zároveň v postupovom ročníku sa stal najlepším hráčom klubu, keď strelil 19 gólov. * '''''Pavel Suško''''' zastával pozíciu hlásateľa v klube viac ako 40 rokov. Počas 60. rokov pôsobil aj ako aktívny hráč mužstva. Po ukončení aktívnej hráčskej kariéry sa stal funkcionárom vo výbore TJ Spartak, kde dostal pozíciu dopisovateľa. Do súkromného archívu zdokumentoval informácie, ktoré sa stali podkladom pre zhotovenie kroník o histórii mužstva. * '''''Leonid Kocurišin''''' prvýkrát ako hráč nastúpil do mužstva dospelých ešte v dorasteneckom veku v sezóne 1982/83. Trénerskú kariéru v klube začal počas ročníku 1995/96, odkedy 5 sezón pôsobil na pozícii trénera mužstva dospelých. Za jeho pôsobenia sa mužstvo udržiavalo v IV. lige skupiny sever{{--}}najúspešnejší výsledok dosiahol v ročníku 1999/00 s umiestnením na 2. mieste. Funkcie trénera sa z osobných dôvodov vzdal krátkom pred koncom sezóny 2001/02. Trénoval mužstvo dospelých ešte aj v jesennej časti ročníka 2014/15. * '''''Dušan Kováč''''' patril k nosným hráčom mužstva počas 80. rokov. * '''''[[Víťazoslav Lukačik]]''''' prvýkrát hral v mužstve dospelých v sezóne 1988/89, kde pôsobil až do konca jesene 1992. Do mužstva sa však v jari opäť vrátil. Po víťaznej sezóne 2004/05 získal ocenenie v ankete týždenníka ''Pod Vihorlatom''{{--}}''Jedenástka sezóny 2004/2005''. V priebehu ročníka 2006/07, keď v IV. ligy skupiny sever mužstvo figurovalo na poslednej priečke, nahradil Alojza Špaka na pozícii trénera a zároveň sa stal aj predsedom klubu. Úspešná sezóna bola 2008/09, keď pod jeho vedením sa mužstvo vrátil do IV. ligy. V nasledujúcej sezóne hral za klub, ale v jari po odchode Miroslava Kovaľa sa stal hrajúcim trénerom. V ročníkoch 2010/11 až 2013/14 zastával funkciu predsedu klubu. Od zimnej prestávky počas sezóny 2010/11 prevzal aj pozíciu trénera mužstva dospelých, na ktorej s krátkou prestávkou v roku 2014 pôsobil až do konca jesennej časti sezóny 2022. Najväčší úspech ako tréner počas tohto obdobia s klubom dosiahol v ročníku 2021/2022, keď v IV. ligy skupiny sever mužstvo získalo 5. miesto znamenajúce postup do novovytváranej súťaže{{--}}Majstrovsto regiónu IV. liga východ. Aj napriek úspešnému výsledku sa po jesennej časti v sezóne 2022/23 sa vzdal pozície trénera mužstva. S výnimkou krátkych prestávok v rokoch 2009, 2010 a 2014 pôsobil 15 rokov ako tréner od roku 2007, čím sa stal najdlhšie pôsobiacim trénerom pri družstve dospelých. Popri činnosti pri mužstve dospelých aj aktívne hral a trénoval mládežnícke mužstvá. Zároveň patrí medzi hráčov, ktorí za Medzilaborce odohrali najviac zápasov. * '''''Pavel Lukačik''''' prvýkrát hral v mužstve dospelých v sezóne 1990/91. Strelil prvý gól mužstva v treťom tisícročí na jar 2001 v zápase proti Sačurovu. Zároveň sa stal najlepším strelcom IV. ligy skupiny sever, keď zaznamenal celkovo 26 gólov, a tak zvíťazil v ankete Najlepší športovec okresu Medzilaborce. Neskôr sa stal súčasťou manažmentu klubu. V niektorých zápasoch počas sezóny 2020/21 figuroval ako tréner mužstva dospelých. Patril do manažmentu klubu v úspešnom ročníku 2021/22, kedy navyše aj ako tréner dosiahol víťazstvo v 3. lige starších žiakov. * '''''Gabriel Lukačik''''' sa stal hráčom v klube na jar 2008. Patril k najkomplexnejším hráčom v histórii klubu. Následne od sezóny 2011/12 stál na pozícii predsedu klubu. V jesennej časti sezóny 2010/11 bol trénerom mužstva dospelých. * '''''[[Vladimír Protivňák]]''''' sa v januári 1991 stal predsedom ''TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce'', pozíciu zastával do apríla 1995. Pričinil sa o zriadenie školského športového strediska, ktoré fungovalo do roku 2003 s podporou zo strany [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]]. * '''''Michal Derco''''' sa stal trénerom mužstva dospelých pred sezónou 1991/92. * '''''Jozef Lazorčík''''' stál na pozícii vedúceho mužstva na začiatku milénia a zároveň v roku 2002 trénoval mužstvo dospelých po odchode Leonida Kocurišina. Funkcie trénera sa vzdal po nepriaznivých prehrách v úvode sezóny 2002/03. * '''''Alojz Špak''''' sa prvýkrát ako tréner mužstva dospelých angažoval v jarnej časti ročníka 2000/01. Na pozíciu sa vrátil v sezóne 2002/03, keď mužstvo dosahovalo neúspešné výsledky, a na tejto pozícii zotrval až do roku 2006. Mužstvo počas tohto obdobia zažívalo určitú krízu{{--}}prepad až do okresnej ligy. Úspechom jeho pôsobenia je návrat do IV. ligy v roku 2006. V sezóne 2004/05 pod jeho vedením dosiahlo 1. miesto v okresnej lige, čo doplnil zisk trofeje Jozefa Škubu za víťazstvo v Superpohári ObFZ Humenné. * '''''Vladimír Gavula''''' patrí medzi najvýraznejších hráčov po roku 2000. Po víťaznej sezóne 2004/05 bol ocenený v ankete týždenníka ''Pod Vihorlatom''{{--}}''Jedenástka sezóny 2004/2005''. Od roku 2008 nepretržite pôsobil v klube MŠK Spartak Medzilaborce. V ročníku 2016/17 sa stal trénerom žiakov a neskôr aj dorastencov. Ako tréner mužstva dorastencov dosiahol víťazstvo v III. lige skupiny šarišsko-dukelskej v sezóne 2017/18. V úspešnej sezóne 2021/22 sa stal najúspešnejším strelcom klubu, keď strelil 8 gólov. Po sezóne ukončil hráčsku činnosť, pôsobí ako tréner mužstva dospelých. * '''''Michal Černega''''' sa stal najlepším strelcom mužstva v postupovej sezóne 2004/05, keď nastrieľal 13 gólov. * '''''Alexander Černega''''' zastával funkciu predsedu futbalového klubu v rokoch 2004 až 2006. Za jeho pôsobenia (pod vplyvom určitých organizačných zmien) mužstvo dospelých postúpilo z okresnej ligy do IV. ligy. * '''''Jaroslav Hrišo''''' sa stal najúspešnejším strelcom mužstva v postupovej sezóne 2008/09, keď nastrieľal 25 gólov. V pozícii trénera dorasteneckého mužstva v ročníku 2012/13 dosiahol víťazstvo v IV. lige. * '''''[[Ivan Solej]]''''' ako primátor Medzilaboriec zastával v rokoch 2010 až 2014 pozíciu predsedu futbalového klubu MŠK Spartak Medzilaborce. Za jeho pôsobenia v roku 2014 došlo k rekonštrukcii tribúny, a tak aj k skvalitneniu materiálnych podmienok pre klub. * '''''[[Vladislav Višňovský]]''''' ako primátor Medzilaboriec zastáva od roku 2014 pozíciu predsedu futbalového klubu MŠK Spartak Medzilaborce. Najväčším úspechom klubu počas jeho pôsobenia predstavuje postup v ročníku 2021/2022 z 5. miesta v IV. lige skupiny sever do Majstrovstva regiónu IV. liga východ. * '''''Ján Kaprál''''' ako miestny podnikateľ bol podporovateľom a predsedom klubu MŠK Spartak Medzilaborce. * '''''Róbert Potoma''''' patrí medzi dlhoročných hráčov v klube. V úspešnej sezóne 2021/22 ako hráč zastával aj pozíciu asistenta trénera mužstva dospelých. V roku 2023 sa stal jeho trénerom. * '''''Štefan Gajdoš''''' ako bývalý dorastenecký reprezentant patril do mužstva v sezóne 1978/79, keď postúpil do celoslovenskej futbalovej súťaže{{--}}do východnej divízie. V pozícii záložníka počas ročníka, kedy klub vyhral majstrovstvá kraja, zaznamenal 8 gólov. * '''''René Guba''''' vstúpil do MŠK Spartak Medzilaborce v roku 2009 na ročné hosťovanie. V klube pod vedením Víťazoslava Lukačika pôsobil 12 rokov. == Názvy klubu == *1922{{--}}AFK Medzilaborce *1930{{--}}ŠK Rusj Medzilaborce *1952{{--}}DŠO Tatran Medzilaborce *1957{{--}}DŠO Lokomotíva Medzilaborce *1962{{--}}TJ Spartak Transporta Medzilaborce *1966{{--}}TJ Spartak Mostáreň Medzilaborce *1973{{--}}TJ Spartak Vihorlat Medzilaborce *1997{{--}}ŠK Štart Medzilaborce *2007{{--}}MŠK Spartak Medzilaborce == Prehľad umiestnení == === Dospelí === {| class="wikitable" | colspan="5" |dospelí |- |sezóna |súťaž |umiestnenie |tréner |počet bodov |- |1922/23 |majstrovstvá Východoslovenskej župy – II. okrsok |8.miesto |Peter Džugan |2 |- |1923/24 | colspan="3" rowspan="15" |Mužstvo sa v sezónach 1923/24 až 1936/37 nezúčastňovalo súťaží. | |- |1924/25 | |- |1925/26 | |- |1926/27 | |- |1927/28 | |- |1928/29 | |- |1929/30 | |- |1930/31 | |- |1931/32 | |- |1932/33 | |- |1933/34 | |- |1934/35 | |- |1935/36 | |- |1936/37 | |- |1937/38 | |- |1938/39 | colspan="3" rowspan="8" |Mužstvo v období vojnového [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] malo zákaz zúčastňovať sa súťaží. | |- |1939/40 | |- |1940/41 | |- |1941/42 | |- |1942/43 | |- |1943/44 | |- |1944/45 | |- |1945/46 | |- |1946/47 | |.miesto | | |- |1947/48 |III. trieda Zemplín |.miesto | | |- |1948/49 |III. trieda Zemplín |.miesto | | |- |1949/50 |III. trieda Zemplín |.miesto |Stanislav Pekarovič | |- |1950/51 |III. trieda Zemplín |.miesto | | |- |1951/52 |III. trieda Zemplín |.miesto | | |- |1952/53 | |.miesto | | |- |1953/54 | |.miesto |Peter Džugan, Andrej Mochnáč | |- |1954/55 | |.miesto | | |- |1955/56 |krajská súťaž |6. miesto | |25 |- |1956/57 | colspan="4" |Vzhľadom na zmenu systému sezóny líg v Československu sa výsledok v ročníku neuvádza. |- |1957/58 |I. B trieda Zemplín |1.miesto |Štefan Varga |54 |- |1958/59 |I.A trieda Prešovského kraja |11. miesto |Andrej Mochnáč |21 |- |1959/60 |I.A trieda Prešovského kraja |8. miesto |František Babják |24 |- |1960/61 |I.A trieda |10.miesto |Michal Dimun, Vojtech Baran |17 |- |1961/62 |I.A trieda B: okresná súťaž |11. miesto |Andrej Mochnáč, Vojtech Baran |A: 20 B: |- |1962/63 |I.A trieda |9. miesto |Vojtech Baran |25 |- |1963/64 |I.A trieda B: okresná súťaž |A: 10. miesto B: 3.miesto |A:Peter Štefunka, Vojtech Baran B: |A: 25 B: |- |1964/65 |A: I.A trieda B: okresná súťaž |A: 10. miesto B: 11. miesto |Anton Geletka, Michal Dimun, Andrej Tarča | |- |1965/66 |I.A trieda |4.miesto |Andrej Mochnáč | |- |1966/67 |I.A trieda |6.miesto |Peter Smetana | |- |1967/68 |I.A trieda |8.miesto |Peter Smetana | |- |1968/69 |I.A trieda |5.miesto |Vojtech Baran | |- |1969/70 |I.A trieda |.miesto |Milan Winkler | |- |1970/71 |I.A trieda |.miesto |Milan Winkler | |- |1971/72 |I.A trieda |1.miesto |František Babják, Ján Mycio |38 |- |1972/73 |majstrovstvá kraja |11.miesto |Ján Mycio, Michal Hetteš | |- |1973/74 |majstrovstvá kraja |11.miesto |Michal Hetteš | |- |1974/75 |majstrovstvá kraja |10.miesto |Michal Hetteš | |- |1975/76 |majstrovstvá kraja |11.miesto |Michal Hetteš | |- |1976/77 |majstrovstvá kraja |11.miesto |Štefan Gerzanič Andrej Mochnáč Vasiľ Smetana | |- |1977/78 |majstrovstvá kraja |4.miesto |Dušan Kriak | |- |1978/79 |majstrovstvá kraja |1.miesto |Dušan Kriak |40 |- |1979/80 |divízia východ |4.miesto |Dušan Kriak |23 |- |1980/81 |divízia východ |12.miesto |Dušan Kriak | |- |1981/82 |majstrovstvá kraja |14.miesto |Michal Hetteš | |- |1982/83 |I.A trieda |4.miesto |Michal Hetteš, Michal Lutaš | |- |1983/84 |majstrovstvá kraja |12.miesto |Vladimír Žídek, Michal Lutaš, Mikuláš Kaskó | |- |1984/85 |krajské majstrovstvá |7.miesto |Mikuláš Kaskó |30 |- |1985/86 |majstrovstvá kraja |7.miesto |Mikuláš Kaskó, Jozef Štafura | |- |1986/87 |krajské majstrovstvá |8.miesto |Jozef Štafura | |- |1987/88 |I.A trieda skupina východ |10.miesto |Jozef Štafura, Pavol Bakalár | |- |1988/89 |I.A trieda skupina východ |11.miesto |Pavel Lukáčik st. | |- |1989/90 |IV. liga východoslovenského kraja |11.miesto |Martin Kováč | |- |1990/91 |IV. liga východoslovenského kraja |.miesto |Martin Kováč Vladimír Cepko (poverený) |20 |- |1991/92 |IV. liga východoslovenského kraja |8.miesto |Michal Derco | |- |1992/93 |IV. liga východoslovenského kraja |7.miesto |Michal Derco Ján Chochoľák | |- |1993/94 |IV. liga východoslovenského kraja |3.miesto |Ján Chochoľák | |- |1994/95 |IV. liga východoslovenského kraja |7.miesto |Ján Chochoľák Michal Derco Vladimír Cepko | |- |1995/96 |IV. liga skupiny sever |11. miesto |Vladimír Cepko Leonid Kocurišin | |- |1996/97 |IV. liga skupiny sever |6.miesto |Leonid Kocurišin | |- |1997/98 |IV. liga skupiny sever |6.miesto |Leonid Kocurišin | |- |1998/99 |IV. liga skupiny sever |4.miesto |Leonid Kocurišin | |- |1999/00 |IV. liga skupiny sever |2.miesto |Leonid Kocurišin |59 |- |2000/01 |IV. liga skupiny sever |5.miesto |Leonid Kocurišin Alojz Špak | |- |2001/02 |IV. liga skupiny sever |9. miesto |Leonid Kocurišin Jozef Lazorčík | |- |2002/03 |IV. liga skupiny sever |15.miesto |Jozef Lazorčík Alojz Špak | |- |2003/04 |V. liga |2. miesto |Alojz Špak | |- |2004/05 |okresná liga |1. miesto |Alojz Špak |61 |- |2005/06 |V. liga |2.miesto |Alojz Špak | |- |2006/07 |IV. liga |.miesto |Alojz Špak Víťazoslav Lukáčik | |- |2007/08 |IV. liga |.miesto |Víťazoslav Lukáčik | |- |2008/09 |V. liga – skupina severovýchod |1.miesto |Víťazoslav Lukáčik |71 |- |2009/10 |IV. liga |4.miesto |Miroslav Kovaľ Víťazoslav Lukačik | |- |2010/11 |IV. liga |5.miesto |Gabriel Lukáčik Víťazoslav Lukačik | |- |2011/12 |IV. liga B: III.trieda |A:5.miesto B:.miesto |Víťazoslav Lukačik | |- |2012/13 |A: V. liga sever VSZF B: IX. liga |A: 5.miesto B: 2.mesto |Víťazoslav Lukačik | |- |2013/14 |V. liga sever VsFZ |13.miesto |Víťazoslav Lukačik | |- |2014/15 |IV. liga sever VsFZ |4.miesto |Andrej Čirák Leonid Kocurišin Víťazoslav Lukačik |48 |- |2015/16 |IV. liga sever VsFZ |9.miesto |Víťazoslav Lukačik |41 |- |2016/17 |IV. liga sever VsFZ |7.miesto |Víťazoslav Lukačik |44 |- |2017/18 |IV. liga sever VsFZ |9.miesto |Víťazoslav Lukačik |36 |- |2018/19 |IV. liga sever VsFZ |6.miesto |Víťazoslav Lukačik |41 |- |2019/20 |IV. liga sever VsFZ |5.miesto |Víťazoslav Lukačik |26 |- |2020/21 |IV. liga sever VsFZ |7.miesto |Víťazoslav Lukačik |26 |- |2021/22 |IV. liga sever VsFZ |5.miesto |Víťazoslav Lukačik |55 |- |2022/23 |Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ |9.miesto |Víťazoslav Lukačik Róbert Potoma |45 |- |2023/24 |Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ |11.miesto |Róbert Potoma Víťazoslav Lukačik |35 |- |2024/25 |Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ |15.miesto |Víťazoslav Lukačik Róbert Potoma Pavel Lukačik Tomáš Opiela |18 |- |2025/26 |Majstrovstvo regiónu IV. liga Východ |10.miesto |Pavel Lukačik Vladimír Gavula |24 |} == Tréneri == V histórii MŠK Spartak Medzilaborce na poste trénera mužstva dospelých pôsobilo celkovo 37 trénerov. Väčšina z nich pochádzala z [[Medzilaborce|Medzilaboriec]] a malo za sebou pôsobenie v klube ako hráči. Niektorí z nich vykonávali svoji činnosť aj ako hrajúci tréneri: {| class="wikitable" |meno |roky pôsobenia |- |Michal Dimun |1960 1965 |- |Vojtech Baran |1961 1962 – 1964 1968 – 1969 |- |Peter Štefunka |1963 |- |Anton Geletka |1964 |- |Andrej Tarča |1965 |- |Ján Mycio |1972 |- |Vasiľ Smetana |1977 |- |Michal Lutaš |1983 |- |Vladimír Žídek |1983 |- |Pavel Bakalár |1988 |- |Vladimír Cepko |1991 1995 |- |Jozef Lazorčík |2002 |- |Miroslav Kovaľ |2009 |- |Gabriel Lukáčik |2010 |- |Andrej Čirák |2014 |- |Stanislav Pekarovič |1949 – 1950 |- |Andrej Mochnáč |1953 – 1954 1958 – 1959 1961 – 1962 1965 – 1966 1977 |- |Štefan Varga |1957 – 1958 1962 – 1963 |- |František Babják |1959 – 1960 1971 |- |Peter Smetana |1966 – 1968 |- |Milan Winkler |1969 – 1971 |- |Michal Hetteš |1973 – 1976 1981 – 1982 |- |Štefan Gerzanič |1976 – 1977 |- |Dušan Kriak |1977 – 1981 |- |Mikuláš Kaskó |1984 – 1985 |- |Jozef Štafura |1985 – 1987 |- |Pavel Lukáčik st. |1988 – 1989 |- |Martin Kováč |1989 – 1990 |- |Michal Derco |1991 – 1992 1995 |- |Ján Chochoľák |1992 – 1994 |- |Leonid Kocurišin |1995 – 2002 2014 |- |Víťazoslav Lukáčik |2007 – 2022 |- |Peter Džugan |1922 – 1923, 1953 |- |Alojz Špak |2001, 2002 – 2006 |- |Andrej Savuľák | |- |Ivan Dacej | |- |Peter Galajda | |- |Štefan Vasilenko | |- |Róbert Potoma | |- |Tomáš Opiela | |} Ako tréneri dorasteneckých mužstiev od roku 1961 pôsobili: Andrej Basarab, Anton Geletka, Jozef Ledida, Vasiľ Smetana, Michal Lutaš, Michal Pirník, Michal Heteš, Jozef Loziak, Pavel Lukačik st., Pavel Hnatič, Emil Halajčík, Dušan Kováč, Gregor Rim, Michal Hrišo, Jozef Lazorčík, Slavomír Čerevka, Leonid Kocurišin, Ivan Žulevič, [[Víťazoslav Lukačik]], Jaroslav Hrišo, Vladimír Gavula a Vladislav Kvaska. Ako tréneri mladších a starších žiakov od roku 1969 pôsobili: Michal Lutaš, Jaroslav Dřízga, Jozef Ledida, Michal Pirník, Jozef Loziak, Anton Geletka, Jozef Lapišák, [[Vladimír Cepko]], [[Víťazoslav Lukačik]], Pavel Lukačik ml., Gabriel Lukačik, Vladimír Gavula, Lukáš Grib a René Vodilka. == Vedenie == Vo vedení klubu ako predsedovia od roku 1922 pôsobili: Peter Džugan, Vasiľ Vojtko, Peter Smetana, Jozef Gabáni, Vasiľ Holenda, Ivan Klec, Andrej Mochnáč, Michal Husťak, Vojtech Baran, Michal Lutaš, Emil Kavčák, Andrej Tarča, Štefan Varga, Jozef Ledida, Ivan Gondor, Jozef Loziak, Alexander Čerevka, Jozef Mihalič, Štefan Dura, Alexander Černega, Adrián Kaliňák, [[Víťazoslav Lukačik]], Gabriel Lukačik, Ján Kaprál, [[Ivan Solej]] a [[Vladislav Višňovský]]. == Výskum historického vývoja == Historický vývoj MŠK Spartaka Medzilaborce zaznamenávali viacerí autori v nasledujúcich publikáciách: * '''''90 rokov futbalu v Medzilaborciach''''' je publikácia [[Vladimír Cepko|Vladimíra Cepka]] vydaná v roku 2012 pri príležitosti deväťdesiateho výročia založenia futbalového klubu v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]].<ref name=":2" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medzilaborský futbal slávil 90 rokov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/medzilaborsky-futbal-slavil-90-rokov/ | dátum vydania = 2012-09-13 | dátum prístupu = 2024-09-21 | vydavateľ = Sportnet}}</ref> Charakterizuje historický vývoj klubu a obsahuje aj vyjadrenia bývalých hráčov, trénerov a funkcionárov. V úvode obsahuje príhovor vtedajšieho primátora mesta Medzilaborce{{--}}[[Ivan Solej|Ivana Soleja]]. * '''''Od AFK Meteor po MŠK Spartak''''' je publikácia [[Vladimíra Cepka]] vydaná v roku 2023 pri príležitosti stého výročia začiatku futbalu v Medzilaborciach v roku 2022. Kronika podáva obraz o historickom vývoji klubu počas 100 rokov existencie. Obsahuje štatistické údaje, faktografické údaje a vyjadrenia významných osobností počas histórie klubu{{--}}hráčov, trénerov a funkcionárov. V úvode obsahuje príhovory vtedajšieho 1. viceprezidenta Slovenského futbalového zväzu{{--}}[[Richard Havrilla|Richarda Havrillu]] a v tom období pôsobiaceho primátora mesta Medzilaborce{{--}}[[Vladislav Višňovský|Vladislava Višňovského]].<ref name=":3" /> * '''''Storočnica medzilaboreckého futbalu 1922 – 2022''''' je publikácia [[Vladimír Protivňák|Vladimíra Protivňáka]] vydaná v roku 2022 pri príležitosti stého výročia začiatku futbalu v Medzilaborciach. Charakterizuje historický vývoj klubu prostredníctvom fotogalérie. == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * {{Citácia knihy |priezvisko=Horák |meno=Jindřich |titul=Encyklopedie našeho fotbalu |vydanie=1. |vydavateľ= |miesto= |rok= |isbn=978-808-598-322-7 |strany= |jazyk=cs |počet strán=701 |meno2=Lubomír |priezvisko2=Král}} * {{Citácia knihy |priezvisko=Pajtaš |meno=Ivan |titul=Chemlon, do toho! |vydanie=1. |vydavateľ=Tlačiareň svidnícka |miesto= |rok=2007 |isbn=978-80-969-6551-9 |strany= |jazyk= |počet strán=}} * {{Citácia knihy |priezvisko=Cepko |meno=Vladimír |titul=90 rokov futbalu v Medzilaborciach |vydanie=1. |vydavateľ=Mestský úrad, Medzilaborce |miesto=Medzilaborce |rok=2012 |isbn=978-80-971068-2-9 |strany= |jazyk= |počet strán=143}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Cepko|meno=Vladimír|titul=Od AFK Meteor po MŠK Spartak|vydanie=1|vydavateľ=Tlačiareň svidnícka|miesto=Svidník|rok=2023|isbn=978-80-89755-93-6|poznámka=447 strán}} * regionálny denník ''Východoslovenské noviny'' vydávaný v rokoch 1958 až 1989. * denník ''Slovenský východ'' vydávaný v rokoch 1919 až 1937. * [[Denník šport]]. * týždenník ''TIP.'' * regionálny týždenník ''Podvihorlatské noviny'' vydávaný od roku 1960. * regionálny týždenník ''Pod Vihorlatom''. * [http://www.futbalvsfz.sk/?kluby&gid=39 MŠK Spartak Medzilaborce] na stránke Východoslovenského futbalového zväzu. * {{Citácia elektronického dokumentu |titul=MŠK Spartak Medzilaborce |url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/msk-spartak-medzilaborce/ |dátum prístupu=2022-04-07 |poznámka=Informácie o futbalom mužstve MŠK Spartak Medzilaborce na portáli Sportnet - Futbalnet |dátum aktualizácie=2022-06-19 |vydavateľ=Sportnet (SME)}} * {{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Cepko |meno=Vladimír |titul=Futbal v prihraničnom mestečku začali rozvíjať Česi. Dnes má klub sto rokov |url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-msk-spartak-medzilaborce-storocnica-najpamatnejsie-momenty/ |dátum vydania=2022-06-01 |dátum prístupu=2022-07-04 |vydavateľ=Sportnet (SME)}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Medzilaborce]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]] [[Kategória:Kluby 4. ligy]] o0k750wl3u5m3ilrsu1xztt4yepx153 Mestská hromadná doprava v Snine 0 673897 8356796 8242986 2026-08-16T08:05:35Z Ablervases 176649 8356796 wikitext text/x-wiki '''Mestská hromadná doprava (MHD) v Snine je od 1. júla 2026 počas letných prázdnin dočasne úplne zrušená'''. Mesto sa tak rozhodlo z dôvodu minimálneho využívania autobusov v letnom období a ukončenia zmluvy s doterajším dopravcom.<ref>https://www.snina.sk/zivot-v-meste/mhd/</ref> V meste je zriadená 1 linka, na ktorej premával autobus značky [[SOR Libchavy|SOR]].<ref>https://imhd.sk/transport/popis-typu-vozidla/916/Snina</ref> Linka premáva v čase 05:15 – 14:42 hod. Do roku [[2023]] premávala aj linka 2, ktorá bola z dôvodu uzatvorenia biokúpaliska Sninské rybníky a následného nedostatku cestujúcich zrušená. S ukončením prevádzky tejto linky prestala MHD premávať počas sobôt, nedieľ a štátných sviatkov, od 7/2026 MHD v Snine nepremáva s najväčšou pravdepodobnosťou až do 1.9.2026. V minulosti MHD zabezpečovali [[SAD Humenné]], [[Marcela Galandová - GAMECO|GAMECO]], [[František Merga - Motocentrum Snina|Motocentrum Snina]] a [[Ejzatour]]. == Linky (súčasnosť): == {|class="wikitable sortable text-center" |- ! rowspan="2" | Linka ! colspan="2" | Trasa |- ! Začiatok ! Koniec |- | style="background-color:#808080; color: #ffffff;" | {{Big|1}} | Družba | Partizánska ulica |} == Vozidlový park SAD Humenné (1990-2002): == {| class="wikitable" |+ !Typ vozidla !EČV !Fotografia !Rok výroby !Počet vozidiel !Zaradenie !Poznámky |- |'''Ikarus 280.08/A''' |HN 88-50 | |1989 |1 |1989 - 2002: '''- MHD Snina''' |Vozidlo jazdilo aj na prímestskej linke Snina - Zemplínske Hámre. |- |'''Spolu:''' | | | |1 | | |} == Vozidlový park Ejzatour (2005-2012) == {| class="wikitable" |+ !Typ vozidla !EČV !Fotografia !Rok výroby !Počet vozidiel ! colspan="2" |Vlastnosti vozidla ! colspan="2" |Linka !Zaradenie !Poznámky |- ! ! ! ! ! !<abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> !<abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|18px]]</abbr> !1. !2. ! ! |- |'''Karosa B 732.1652''' |SV-851AJ | |1990 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2005-2007: '''- MHD Snina''' |Vozidlo predtým jazdilo v DP mesta Žiliny. Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/6896 |- |'''Karosa B 732.1654''' |SV-851AJ<sup>II</sup> | |1993 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2007-2011: '''- MHD Snina''' |Vozidlo dovezené z Česka. EČV prenesené z '''Karosy B 732.1652''' |- |'''Karosa LC 736.00''' |SV-850AJ | |1985 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | - |2011-2012: '''-MHD Snina''' |Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/6895 |- |'''Mercedes-Benz Sprinter Mk1 FL''' |SV-966AM | |2003 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] | - |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2006-2011: '''-Záložné vozidlo pre MHD Snina''' 2011-2012: '''- MHD Snina na linke 2''' | |- |'''Spolu:''' | | | |4 |0/4 |2/4 | | | | |} == Vozidlový park Marcela Galandová - GAMECO (2012 - 2018) == {| class="wikitable" |+ !Typ vozidla !EČV !Fotografia !Rok výroby !Počet vozidiel ! colspan="2" |Vlastnosti vozidla ! colspan="2" |Linka !Zaradenie !Poznámky |- ! ! ! ! ! !<abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> !<abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|18px]]</abbr> !1. !2. ! ! |- |'''Neoplan N 4416 Centroliner''' |SV-288AV | |1999 |1 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2012-2014: '''-MHD Snina''' |Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/17534 |- |'''SOR B 9,5''' |SV-367AZ | |1998 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2014-2018: '''-MHD Snina''' |Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/1182 |- |'''SOR C 9,5''' |SV-419BD | |2001 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] | [[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2016-2017: '''-MHD Snina''' |Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/9691 |- |'''Spolu:''' | | | |3 |1/3 |1/3 | | | | |} == Vozidlový park František Merga - Motocentrum Snina (2018-2019): == {| class="wikitable" |+ !Typ vozidla !EČV !Fotografia !Rok výroby !Počet vozidiel ! colspan="2" |Vlastnosti vozidla ! colspan="2" |Linka !Zaradenie !Poznámky |- ! ! ! ! ! !<abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> !<abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|18px]]</abbr> !1. !2. ! ! |- |'''Karosa B 732.1660''' |SV-417BH | |1996 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2018-2019: '''-MHD Snina''' |Odpredané do Česka ako historické vozidlo. Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/981 |- |'''Spolu:''' | | | |1 |0/1 |0/1 | | | | |} S dopravcom bola rozviazaná zmluva pre nevyhovujúce podmienky vozidla. == Vozidlový park Ejzatour (2019-2026): == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" ! rowspan="2" | Typ vozidla !EČV ! rowspan="2" | Fotografia ! rowspan="2" | Rok výroby ! rowspan="2" | Počet vozidiel ! colspan="2" | Vlastnosti vozidla !Zaradenie: ! rowspan="2" | Poznámky |- ! ! <abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! <abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|18px]]</abbr> ! |- | style="text-align:left" | [[MAN NL 263]] |SV-969BI | | [[1999]] | 1 | [[Súbor:Black check.svg|15px]] | [[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |''Máj 2019 - Január 2023 :'' '''MHD Snina''' ''Január 2023 - September'' ''2023'' ''':''' '''Výpomoc ako Náhradná autobusová doprava ZSSK na menších výlukách v Košickom a Prešovskom kraji.''' ''September 2023 - December 2023 :'' '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' ''December 2023 - do vyradenia :'' '''MHD Snina''' | <u>Zaradený:</u> Máj 2019 <u>Vyradený:</u> Apríl 2024 '''Viac o vozidle:''' https://evidencia-dopravcov.eu/voz/26302# |- |'''Mercedes-Benz Sprinter Mk1 FL''' |SV-966AM | |2003 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |''December 2006 - Február 2012 :'' '''MHD Snina (Linka 2)''' ''Február 2012 - Máj 2019 :'' '''Zájazdy''' ''Máj 2019 - August 2021:'' '''MHD Snina (Linka 2''' ''August 2021 - September 2023 :'' '''- MHD Snina (Linka 1 a 2) počas školských prázdnin''' '''- Výpomoc ako Náhradná autobusová doprava ZSSK na menších výlukách v Košickom a Prešovskom kraji.''' ''September 2023 - December 2024 :'' '''- Záložné vozidlo pre MHD Snina''' '''-Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' |<u>Zaradený:</u> December 2006 <u>Vyradený:</u> December 2024 (predaný) '''Viac o vozidle:''' https://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?iddopravce=846&trakce=autobus&znacka=Mercedes-Benz&ntyp=Sprinter&typ=Sprinter+Mk1+FL |- |'''MAN Lions City M''' |SV-544BR | |2010 |1 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |''Január 2023 - December 2023:'' '''MHD Snina''' ''December 2023 - Apríl 2024 :'' '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' ''Apríl 2024 :'' '''MHD Snina''' ''Máj 2024 :'' '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' ''Jún 2024 - Apríl 2026 :'' '''MHD Snina''' |<u>Zaradený:</u> Január 2023 <u>Vyradený:</u> - '''Viac o vozidle:''' https://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?iddopravce=846&trakce=autobus&znacka=MAN&ntyp=Lions+City&typ=Lions+City+M |- |'''MAN A20 Lions City Ü''' |AA-326FY | |2009 |1 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |''Marec 2024 - Máj 2024 :'' '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' ''Máj 2024 :'' '''MHD Snina''' Jún 2024 - 10.3.2025 : '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' Od 4/2026: '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri menších výlukách v Prešovskom a Košickom kraji.''' |<u>Zaradený:</u> Marec 2024 <u>Vyradený:</u> Marec 2025 Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?iddopravce=846&trakce=autobus&znacka=MAN&ntyp=Lions+City&typ=A20+Lions+City+%C3%9C Vozidlo bolo v období 3/2025-4/2026 vyradené, v roku 2026 opravené. |- |'''Setra S 315 UL''' |KT 3789H AA-533OU | |2003 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |''Február 2024 - 10.Október 2024 :'' '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' ''10.Október 2024 :'' '''MHD Snina (12:30-14:42)''' ''11.Október 2024 :'' '''MHD Snina (05:15 - 08:08)''' 12. Október 2024 - 12/2025 : '''Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' |''<small>Prenajatý</small> <small>u Ejzatour :</small>'' Február 2024 - November 2024 (KT 3789H) ''Ejzatour :'' <u>Zaradený:</u> November 2024 <u>Vyradený:</u> December 2025 (AA-533OU) Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?iddopravce=846&trakce=autobus&znacka=Setra&ntyp=S+315&typ=S+315+UL |- |'''Mercedes-Benz Bus Design Sprinter Mk3 Comfort''' |SV-TOUR3 | |2024 |1 |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Apríl 2025 - Apríl 2026 '''Záložné vozidlo MHD''' |<u>Zaradený:</u> Apríl 2025 Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/38736 |- |'''Mercedes-Benz O 510 Tourino''' |SV-553BC | |2005 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Január 2016 - September 2023: '''- Zájazdy''' '''- Výpomoc ako Náhradná autobusová doprava ZSSK na menších výlukách v Košickom a Prešovskom kraji.''' September 2023 - December 2025: '''- Náhradná autobusová doprava ZSSK pri veľkej elektrifikácií trate Humenné - Bánovce nad Ondavou.''' Január 2026: '''- MHD Snina''' Február 2026 - súčasnosť: '''- Zájazdy''' |<u>Zaradený:</u> Január 2016 Viac o vozidle: https://evidencia-dopravcov.eu/voz/19983 Zaskakovanie za SV-544BR kvôli jeho poruche. |- ! style="text-align:left" | Spolu ! ! ! ! 7 ! 4/7 ! 5/7 ! ! |} == Vozidlový park František Merga - Motocentrum Snina (4-5/2026) == {| class="wikitable" !Typ vozidla: !EČV: !Fotografia: !Rok výroby: !Počet vozidiel: ! colspan="2" |Vlastnosti vozidla: !Zaradenie: !Poznámky: |- ! ! ! ! ! !<abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> !<abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|18px]]</abbr> ! ! |- |'''SOR LH 12''' |SV-292BP | |2007 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Október 2022 - súčasnosť: '''- Zájazdy''' 4/2026-29.5.2026: '''- MHD Snina''' | |- |'''Iveco Midys''' |SV-722BE | |2006 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2017-súčasnosť: '''Autoškolské vozidlo/Zájazdy''' 4/2026-29.5.2026: '''MHD Snina''' |Vozidlo slúži aj ako autoškolské. |- |Spolu: | | | |2 |0/2 |2/2 | | |} == Vozidlový park SAD Humenné (1.6.2026-30.6.2026) == {| class="wikitable" |+ !Typ vozidla: !EČV: !Fotografia: !Rok výroby: !Počet vozidiel: ! colspan="2" |Vlastnosti vozidiel: !Zaradenie: !Poznámky: |- ! ! ! ! ! !<abbr title="Nízkopodlažné vozidlo">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> !<abbr title="Vozidlo vybavené klimatizáciou">[[Súbor:Snowflake icon (bold).svg|18px]]</abbr> ! ! |- |'''SOR C10,5''' |HE-376BC | |2008 |1 |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |2008-6/2026: '''-Prímestská doprava''' 6/2026: '''-MHD Snina''' | |- |Spolu: | - | - | - |1 |0/1 |1/1 | - | - |} == Referencie == {{referencie}} {{MHD na Slovensku}} [[Kategória:Mestská hromadná doprava na Slovensku|Snina]] [[Kategória:Doprava v Snine]] kg1zqqlcro1miynmz1wrmev0m6unyu4 Olivia Rodrigo 0 675865 8356798 8253564 2026-08-16T08:21:49Z ~2026-44807-87 302961 /* */ 8356798 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Olivia Rodrigo | Obrázok = Glasto2025-546 (cropped 2).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Olivia Rodrigo (2025) | Popis umelca = americká speváčka, skladateľka a herečka | Celé meno = | Rodné meno = Olivia Isabel Rodrigo | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|2003|02|20}} | Miesto narodenia = [[Murrieta]], [[Kalifornia]], [[USA]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = | Pôsobenie = | Žáner = [[pop]], [[pop rock]], [[indie pop]], alternatívny pop | Hrá na nástrojoch = [[klavír]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[2015]]{{--}}súčasnosť | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = Chris{{Break}}Jennifer, rod. Lee | Súrodenci = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Taylor Swift]], [[Lorde]], [[Billie Eilish]] | Hudobný vydavateľ = [[Geffen Records]], [[Interscope Records]] | Webstránka = }} '''Olivia Isabel Rodrigo''' (* [[20. február]] [[2003]], [[Murrieta]], [[Kalifornia]], [[USA]])<ref>{{Citácia periodika|titul=Clipped From The Californian|url=https://www.newspapers.com/clip/67591301/the-californian/|periodikum=The Californian|miesto=Temecula, California|dátum=2003-03-30|dátum prístupu=2022-01-19|strany=14}}</ref> je americká [[Pesničkár|speváčka-skladateľka]] a [[Herec|herečka]]. Do povedomia sa dostala hlavnou úlohou v televíznych seriáloch [[The Walt Disney Company|Disney]] ''Bizaardvark'' a ''[[High School Musical (séria)|High School Musical: The Musical: The Series]]''. V roku 2021 vydala svoj debutový singel „[[Vodičský preukaz (pieseň)|Drivers License]]“, ktorý zlomil rekord v hranosti na [[Stríming|streamingových]] platformách a stal sa jednou z najpredávanejších skladieb roka. Rodrigovej debutový štúdiový album ''[[Kyslé (album)|Sour]]'' (2021) obsadil prvú priečku celosvetových rebríčkov a získal uznanie kritikov. Bola nominovaná na 7 cien [[Grammy Award|Grammy]], vrátane [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|najlepšieho nováčika]], [[Cena Grammy za album roka|albumu roka]] za ''Sour'' a [[Cena Grammy za nahrávku roka|nahrávky roka]] a [[Cena Grammy za pieseň roka|piesne roka]] za „Drivers License“. == Raný život == Olivia Isabel Rodrigo sa narodila [[20. február|20. februára]] [[2003]] v meste [[Murrieta]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] učiteľke Jennifer a rodinnému terapeutovi Chrisovi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Article clipped from The Californian|url=https://www.newspapers.com/article/the-californian/67591301/|periodikum=The Californian|miesto=Temecula, California|dátum=2003-03-30|dátum prístupu=2024-04-27|strany=14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = All About Olivia Rodrigo's Parents, Chris and Jennifer | url = https://people.com/all-about-olivia-rodrigo-parents-7967213 | vydavateľ = Peoplemag | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en}}</ref><ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Olivia Rodrigo: ‘I’m a teenage girl. I feel heartbreak and longing really intensely’|url=https://www.theguardian.com/music/2021/may/07/olivia-rodrigo-im-a-teenage-girl-i-feel-heartbreak-and-longing-really-intensely|periodikum=The Guardian|dátum=2021-05-07|dátum prístupu=2024-04-27|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Laura|priezvisko=Snapes}}</ref> Ako jedináčik<ref name=":0" /> vyrastala v susednej [[Temecula|Temecule]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = License to Thrive: Olivia Rodrigo Zooms Ahead After 2021’s Biggest Breakout Hit | url = https://www.billboard.com/music/pop/olivia-rodrigo-billboard-cover-story-interview-2021-9571723/ | dátum vydania = 2021-05-13 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US | meno = Andrew | priezvisko = Unterberger}}</ref> Rodrigo sa narodila s polovičnou hluchotou na ľavé ucho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olivia Rodrigo Is So Over Heartbreak | url = https://www.rollingstone.com/music/music-features/olivia-rodrigo-guts-vampire-lyrics-meaning-1234819181/ | dátum vydania = 2023-09-12 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US | meno = Angie | priezvisko = Martoccio}}</ref> Rodrigo je filipínska Američanka;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olivia Rodrigo {{!}} Asian Pacific American Heritage Month {{!}} Disney Channel | url = https://www.youtube.com/watch?v=U7RKXA7l36k | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OLIVIA RODRIGO OF DISNEY’S “BIZAARDVARK” CHATS ABOUT ACTING, SINGING, HER FILIPINO FAMILY AND SKATEBOARDING | url = https://caamedia.org/blog/2018/01/19/olivia-rodrigo-of-disneys-bizaardvark-chats-about-acting-singing-her-filipino-family-and-skateboarding/ | dátum vydania = 2018-01-19 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US | priezvisko = momo | url archívu = https://web.archive.org/web/20210109143036/https://caamedia.org/blog/2018/01/19/olivia-rodrigo-of-disneys-bizaardvark-chats-about-acting-singing-her-filipino-family-and-skateboarding/ | dátum archivácie = 2021-01-09 }}</ref> zatiaľ čo jej matka má [[Nemecko|nemecké]] a [[Írsko|írske]] korene,<ref name=":0" /> ona sama uviedla, že jej prastarý otec z otcovej strany emigroval z [[Filipíny|Filipín]] ako tínedžer a že jej rodina dodržiava filipínske tradície a kuchyňu.<ref name=":1" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Five cool facts about chart topper Olivia Rodrigo|url=https://www.bbc.com/newsround/55962001|periodikum=BBC Newsround|dátum=2021-02-06|dátum prístupu=2024-04-27|jazyk=en-GB}}</ref> Vyrastala na obľúbenej [[Alternatívny rock|alternatívnej rockovej]] hudbe svojich rodičov, ako napr. na kapelách [[No Doubt]], [[Pearl Jam]], [[White Stripes]] a [[Green Day]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Disney to ‘Drivers License’: Inside Olivia Rodrigo’s Musical Journey to Become the Voice of Her Generation | url = https://variety.com/2021/music/news/olivia-rodrigo-drivers-license-sour-high-school-musical-1235038112/ | dátum vydania = 2021-08-11 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US | meno = Ellise | priezvisko = Shafer}}</ref> Rodrigo navštevovala základnú školu Lisy J. Mailsovej v Murriete a zúčastňovala sa na jej mimoškolskom programe hudobného divadla.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Murrieta’s Olivia Rodrigo: An American Girl Success Story - Inland Empire Sports & News | url = http://iesportsnews.com/murrietas-olivia-rodrigo-an-american-girl-success-story/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-11-12 | dátum prístupu = 2024-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20191112081906/http://iesportsnews.com/murrietas-olivia-rodrigo-an-american-girl-success-story/ | dátum archivácie = 2019-11-12 }}</ref> V piatich rokoch ju rodičia prihlásili na hodiny spevu k Jennifer Dustmanovej, ktorá začala Rodrigo prihlasovať na rôzne miestne spevácke súťaže.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olivia Rodrigo Is in the Driver's Seat | url = https://www.elle.com/culture/celebrities/a36133166/olivia-rodrigo-drivers-license-profile/ | vydavateľ = ELLE | dátum vydania = 2021-04-26 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> Na podnet Dustmanovej ju rodičia zapísali na hodiny [[Herectvo|herectva]].<ref name=":6" /><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olivia Rodrigo Songs, Albums, Reviews, Bio & More | url = https://www.allmusic.com/artist/olivia-rodrigo-mn0003556388 | vydavateľ = AllMusic | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en}}</ref> Vo veku 9 rokov začala navštevovať hodiny [[Klavír|klavíra]].<ref name=":6" /><ref name=":9" /> Rodrigo sa prvýkrát začala zaujímať o písanie piesní po tom, ako začala počúvať [[country]] piesne [[Taylor Swiftová|Taylor Swift]],<ref name=":3" /> a vo veku 12 rokov už hrala na [[Gitara|gitare]].<ref name=":9" /> V roku [[2010]], keď mala sedem rokov, sa prvýkrát objavila na obrazovke v reklame na [[Old Navy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olivia Rodrigo’s first commercial for Old Navy | url = https://www.youtube.com/watch?v=_AoEniMyeJE | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = sk-SK}}</ref> V roku [[2015]], vo veku dvanásť rokov, Rodrigo debutovala ako herečka stvárnením hlavnej úlohy [[Grace Thomas]] vo filme [[An American Girl: Grace Stirs Up Success]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Amazon Orders 4 ‘American Girl’ Live-Action Specials | url = https://variety.com/2016/digital/news/amazon-american-girl-live-action-specials-1201693567/ | dátum vydania = 2016-02-01 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US | meno = Todd | priezvisko = Spangler}}</ref> Rok navštevovala školu Dorothy McElhinney Middle School v Murriete, kým sa po získaní hereckej úlohy v seriáli [[Bizaardvark]] na [[Disney Channel]] v roku [[2016]] nepresťahovala do [[Los Angeles]];<ref name=":5" /> odvtedy sa až do maturity v roku [[2021]] vzdelávala doma.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olivia Rodrigo Shares Cap and Gown Graduation Photos: 'Bye High School' | url = https://people.com/music/olivia-rodrigo-shares-graduation-cap-and-gown-photos-bye-high-school/ | vydavateľ = Peoplemag | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en}}</ref> Hlavnú úlohu postavy Paige Olvera, gitaristky, stvárňovala tri série.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bizaardvark | url = https://www.wdtvpress.com/disneychannel/shows/bizaardvark/bios/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-03-30 | dátum prístupu = 2024-04-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190330165430/https://www.wdtvpress.com/disneychannel/shows/bizaardvark/bios/ | dátum archivácie = 2019-03-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Disney Channel Greenlights Tween Music Comedy Series ‘Bizaardvark’ (EXCLUSIVE) | url = https://variety.com/2015/tv/news/bizaardvark-disney-channel-series-olivia-rodrigo-madison-hu-1201616350/ | dátum vydania = 2015-10-16 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US | meno = Elizabeth | priezvisko = Wagmeister}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Bizaardvark’ Renewed For Second Season By Disney Channel | url = https://deadline.com/2016/12/bizaardvark-renewed-second-season-disney-channel-1201871158/ | dátum vydania = 2016-12-15 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US | meno = Denise | priezvisko = Petski}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Did Olivia Rodrigo Become Famous? – Berklee Online | url = https://online.berklee.edu/takenote/how-did-olivia-rodrigo-become-famous/ | vydavateľ = Berklee Online Take Note | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> Vo [[Február 2019|februári]] [[2019]] bola obsadená do hlavnej úlohy Nini Salazar-Roberts v seriáli [[High School Musical: The Musical: The Series]] od [[Disney+]], ktorý mal premiéru v [[November 2019|novembri]] toho istého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'High School Musical' series assembles a main cast ready to 'Bop to the Top' | url = https://ew.com/tv/2019/02/15/high-school-musical-series-cast/ | vydavateľ = EW.com | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en}}</ref> Rodrigo bola za svoj výkon chválená,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The cast of Disney+'s High School Musical reboot are already stars | url = https://www.avclub.com/the-cast-of-disney-s-high-school-musical-reboot-are-alr-1839459992 | vydavateľ = The A.V. Club | dátum vydania = 2019-11-04 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = High School Musical: The Musical Review: The Series Has Its Head in the Game | url = https://comicbook.com/tv-shows/news/high-school-musical-the-musical-the-series-review-disney-plus/ | vydavateľ = TV Shows | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en}}</ref> pričom Joel Keller z magazínu [[Decider]] ju opísal ako "mimoriadne magnetickú".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'High School Musical: The Musical' Review On Disney Plus: Stream It Or Skip It? | url = https://decider.com/2019/11/08/high-school-musical-the-musical-the-series-disney-plus-stream-it-or-skip-it/ | dátum vydania = 2019-11-08 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> Pre seriál Rodrigo napísala a zahrala propagačný singel „[[All I Want (singel Olivie Rodrigo)|All I Want]]“, ktorý vyšiel v novembri 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 'HSMTMTS': Olivia Rodrigo Sings 'All I Want' Acoustic, Teases Season 2 | url = https://www.etonline.com/hsmtmts-star-olivia-rodrigo-sings-all-i-want-on-ukulele-and-teases-season-2-exclusive-149411 | vydavateľ = Entertainment Tonight | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> Na konci tretej série šou opustila, aby sa mohla sústrediť na svoju hudobnú kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olivia Rodrigo's Exit on "High School Musical: The Musical: The Series" Made a Thoughtful Nod to "Drivers License" | url = https://www.seventeen.com/celebrity/movies-tv/a40753944/olivia-rodrigo-not-returning-high-school-musical-the-musical-the-series/ | vydavateľ = Seventeen | dátum vydania = 2022-09-15 | dátum prístupu = 2024-04-27 | jazyk = en-US}}</ref> == Kariéra == === 2020 – súčasnosť: Hudobná kariéra === Olivia v roku 2020 podpísala s [[Interscope Records]] a [[Geffen Records]] nahrávaciu zmluvu, v ktorej si vyjednala vlastníctvo master nahrávok.<ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo: ‘I’m a teenage girl. I feel heartbreak and longing really intensely’|url=http://www.theguardian.com/music/2021/may/07/olivia-rodrigo-im-a-teenage-girl-i-feel-heartbreak-and-longing-really-intensely|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2021-05-07|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en}}</ref> Debutový singel „Drivers License“ vydala 8. januára 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.interscope.com/artists/olivia-rodrigo|vydavateľ=www.interscope.com|dátum prístupu=2022-01-19}}</ref> Na streamingovej platforme [[Spotify]] sa stal historicky prvou piesňou, ktorá v priebehu 7 dní od vydania dosiahla 80 miliónov prehratí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Reset A Very Important Spotify Record With Her Latest Smash Single|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2021/05/31/olivia-rodrigo-reset-a-very-important-spotify-record-with-her-latest-smash-single/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en|meno=Hugh|priezvisko=McIntyre}}</ref> Singel debutoval na vrchole rebríčka [[Billboard Hot 100]]<ref name="DriversLicense_US_Number1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo’s ‘Drivers License’ Debuts at No. 1 on Billboard Hot 100|url=https://www.billboard.com/pro/olivia-rodrigo-drivers-license-number-one-hot-100-debut/|dátum vydania=2021-01-19|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Gary|priezvisko=Trust|meno2=Gary|priezvisko2=Trust}}</ref> a prvenstvo dosiahol aj v mnohých ďalších krajinách.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo's Debut Single 'Drivers License' Has Already Made Streaming History|url=https://musicfeeds.com.au/news/olivia-rodrigos-debut-single-drivers-license-has-already-made-streaming-history/|vydavateľ=Music Feeds|dátum vydania=2021-01-13|dátum prístupu=2022-01-19}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo’s ‘Drivers License’ Hits No. 1 Across Major Streaming Platforms, Earns Praise From Taylor Swift|url=https://variety.com/2021/music/news/olivia-rodrigo-drivers-license-spotify-apple-music-amazon-taylor-swift-1234882800/|dátum vydania=2021-01-11|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Ellise|priezvisko=Shafer|meno2=Ellise|priezvisko2=Shafer}}</ref> Rodrigová to označila za „najšialenejší týždeň v živote“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Olivia Rodrigo’s ‘Drivers License’ Hit No. 1 in a Week. Here’s How.|url=https://www.nytimes.com/2021/01/19/arts/music/olivia-rodrigo-drivers-license.html|periodikum=The New York Times|dátum=2021-01-19|dátum prístupu=2022-01-19|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Joe|priezvisko=Coscarelli}}</ref> Nasledoval singel „Deja Vu“, ktorý debutoval na ôsmom mieste rebríčka Billboard Hot 100,<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bruno Mars & Anderson .Paak, as Silk Sonic, Top Billboard Hot 100 With ‘Leave the Door Open’|url=https://www.billboard.com/pro/silk-sonic-leave-the-door-open-number-one-hot-100/|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Gary|priezvisko=Trust|meno2=Gary|priezvisko2=Trust}}</ref> čím sa stala prvým umelcom, ktorý debutoval svojimi prvými dvoma singlami v prvej desiatke rebríčka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Makes History on Streaming Songs Chart|url=https://www.billboard.com/pro/olivia-rodrigo-streaming-songs-chart-record-deja-vu/|dátum vydania=2021-04-15|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Kevin|priezvisko=Rutherford|meno2=Kevin|priezvisko2=Rutherford}}</ref> Tretí singel „[[Good 4 U]]“ sa stal jej druhým singlom, ktorý debutoval na vrchole rebríčka Hot 100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Scores Second Billboard Hot 100 No. 1 With Debut of ‘Good 4 U’|url=https://www.billboard.com/pro/olivia-rodrigo-good-4-u-number-one-debut-hot-100/|dátum vydania=2021-05-24|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Gary|priezvisko=Trust|meno2=Gary|priezvisko2=Trust}}</ref><ref>{{Cite news|date=May 14, 2021|title=Olivia Rodrigo releases new song 'good 4 u' for debut album 'SOUR'|url=https://news.abs-cbn.com/entertainment/05/14/21/olivia-rodrigo-releases-new-song-good-4-u-for-debut-album-sour|access-date=May 17, 2021}}</ref> Jej debutový štúdiový album ''Sour'' vyšiel 21. mája 2021 a získal uznanie hudobných kritikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sour by Olivia Rodrigo|url=https://www.metacritic.com/music/sour/olivia-rodrigo|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en}}</ref><ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Why Olivia Rodrigo’s “Good 4 U” Is Rock’s First Hot 100 No. 1 in Years|url=https://slate.com/culture/2021/05/olivia-rodrigo-good-4-u-billboard-number-1.html|vydavateľ=Slate Magazine|dátum vydania=2021-05-29|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en|meno=Chris|priezvisko=Molanphy}}</ref> ''D''ebutoval na vrchole [[Billboard 200]] a strávil na ňom celkovo päť týždňov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo’s ‘Sour’ Returns to No. 1 on Billboard 200 Albums Chart After Vinyl Release|url=https://www.billboard.com/pro/olivia-rodrigo-sour-returns-number-one-billboard-200-albums-chart-2/|dátum vydania=2021-08-29|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Keith|priezvisko=Caulfield|meno2=Keith|priezvisko2=Caulfield}}</ref> ''Variety'' Rodrigovú nazval „hlasom svojej generácie“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=From Disney to ‘Drivers License’: Inside Olivia Rodrigo’s Musical Journey to Become the Voice of Her Generation|url=https://variety.com/2021/music/news/olivia-rodrigo-drivers-license-sour-high-school-musical-1235038112/|dátum vydania=2021-08-11|dátum prístupu=2022-01-21|jazyk=en-US|meno=Ellise|priezvisko=Shafer|meno2=Ellise|priezvisko2=Shafer}}</ref> a v decembri ju ''[[Time (týždenník)|Time]]'' vyhlásil za zabávača roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Is TIME's 2021 Entertainer of the Year|url=https://time.com/entertainer-of-the-year-2021-olivia-rodrigo/|vydavateľ=Time|dátum prístupu=2022-01-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20211210000714/https://time.com/entertainer-of-the-year-2021-olivia-rodrigo/|dátum archivácie=2021-12-10}}</ref> V USA a [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bol ''Sour'' tretím resp. štvrtým najpredávanejším albumom za rok 2021.<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taylor Swift Claims Four Of The 10 Bestselling Albums Of 2021 As Adele Dominates|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2022/01/06/taylor-swift-claims-four-of-the-10-bestselling-albums-of-2021-as-adele-dominates/|vydavateľ=Forbes|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en|meno=Hugh|priezvisko=McIntyre}}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Official Top 40 biggest albums of 2021|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/the-official-top-40-biggest-albums-of-2021__34858/|vydavateľ=www.officialcharts.com|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en}}</ref> ''Sour'' a „Drivers License“ sa tiež stali celosvetovo najpočúvanejším albumom resp. skladbou na Spotify.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bad Bunny most-streamed artist on Spotify for second year running|url=https://www.theguardian.com/music/2021/dec/01/bad-bunny-most-streamed-artist-on-spotify-for-second-year-running|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2021-12-01|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en}}</ref> Vo februári 2022 obdržala svoju prvú [[Brit Awards|Brit Award]] v kategórii najlepšia medzinárodná pieseň za skladbu „Good 4 U“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adele wins big at the Brits!|url=https://www.bbc.com/newsround/60314969|vydavateľ=CBBC Newsround|dátum vydania=2022-02-09|dátum prístupu=2022-02-17|jazyk=en-GB}}</ref> == Hudobné vplyvy == Ako svoje hlavné hudobné vzory Rodrigová uvádza [[Taylor Swiftová|Taylor Swift]] a [[Lorde]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Crashes Into Adulthood|url=https://www.wmagazine.com/culture/olivia-rodrigo-drivers-license-sour-interview|vydavateľ=W Magazine|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en}}</ref> pričom sama sa označuje za najväčšiu fanúšičku Taylor Swift „na celom svete“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Woke Up to Taylor Swift’s Comment About ‘Drivers License’: ‘I Just About Died’|url=https://www.billboard.com/music/music-news/olivia-rodrigo-taylor-swift-drivers-license-comment-reaction-9511463/|dátum vydania=2021-01-14|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Heran|priezvisko=Mamo|meno2=Heran|priezvisko2=Mamo}}</ref> Medzi jej ďalšie vzory patria [[Alanis Morissettová|Alanis Morissette]], [[Kacey Musgraves]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo talks debut album SOUR, being inspired by Alanis Morissette|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/olivia-rodrigo-talks-debut-album-sour-being-inspired-by-alanis-morissette-taylor-swift-and-kacey-musgraves__32951/|vydavateľ=www.officialcharts.com|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en}}</ref> [[Fiona Apple]], [[St. Vincent]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Talks New Music, Old Gossip, & Breaking The Disney Mold|url=https://www.nylon.com/entertainment/olivia-rodrigo-sour-disney-lyrics|vydavateľ=Nylon|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en|meno=Maria|priezvisko=Sherman}}</ref> [[Cardi B]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Says Cardi B Inspires Her ‘Honest’ Songwriting: ‘I’m So In Love With Her’|url=https://www.billboard.com/music/pop/olivia-rodrigo-cardi-b-honest-songwriting-apple-music-interview-9559751/|dátum vydania=2021-04-20|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Heran|priezvisko=Mamo|meno2=Heran|priezvisko2=Mamo}}</ref> a [[Gwen Stefani]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olivia Rodrigo Sent Gwen Stefani, Kim Kardashian & More Celebs This ‘Sour’ Swag Box|url=https://www.billboard.com/music/pop/olivia-rodrigo-sour-box-joe-jonas-kim-kardashian-celebrities-9578792/|dátum vydania=2021-06-05|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en-US|meno=Katie|priezvisko=Atkinson|meno2=Katie|priezvisko2=Atkinson}}</ref> [[Súbor:President_Joe_Biden_and_Olivia_Rodrigo.jpg|vpravo|náhľad|Rodrigo pózuje s americkým prezidentom Joeom Bidenom v kampani propagujúcej očkovanie proti COVID-19]] Rodrigová sa vyjadrila, že jej prioritou je skladanie piesní a nemá záujem byť „najväčšou popovou hviezdou, aká kedy žila“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='We have to nurture each other': how Olivia Rodrigo and Gen Z reinvented the power ballad|url=http://www.theguardian.com/music/2021/feb/19/olivia-rodrigo-drivers-license-gen-z-reinvented-the-power-ballad|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2021-02-19|dátum prístupu=2022-01-19|jazyk=en}}</ref> == Osobný život == 13. júla 2021 sa Rodrigová zapojila do kampane [[Biely dom|Bieleho domu]], v ktorej vyzýva mladých ľudí v USA, aby sa dali zaočkovať proti ochoreniu [[COVID-19]]. V Bielom dome diskutovala s prezidentom [[Joe Biden|Joeom Bidenom]], viceprezidentkou [[Kamala Harrisová|Kamalou Harrisovou]] a hlavným poradcom prezidenta pre boj s koronavírusom, [[Anthony Fauci|Anthonym Faucim]].<ref name=":4">{{Cite news|last=Klein|first=Betsy|date=July 13, 2021|title=Pop star Olivia Rodrigo coming to the White House to promote vaccines|url=https://www.cnn.com/2021/07/13/politics/olivia-rodrigo-white-house/index.html|access-date=July 14, 2021|publisher=[[CNN]]}}</ref><ref>{{Cite news|title=Olivia Rodrigo partners with the White House to promote vaccines|url=https://www.today.com/video/olivia-rodrigo-partners-with-the-white-house-to-promote-vaccines-116766789786|access-date=July 15, 2021}}</ref><ref>{{Cite news|date=July 14, 2021|title=Olivia Rodrigo boosts White House youth vaccine push|url=https://apnews.com/article/olivia-rodrigo-visits-white-house-vaccines-07aeaeb169aa7daed999dd48d57e06a0|access-date=July 15, 2021}}</ref> == Diskografia == === Albumy === {| class="wikitable" !Názov !Podrobnosti |- !''[[SOUR]]'' | * Vydané: 21. mája 2021<ref>{{cite web|url=https://music.apple.com/us/album/sour/1560734944|title=Sour by Olivia Rodrigo on Apple Music|agency=[[Apple Music]]|date=2022-04-16}}</ref> * Vydavateľstvo: [[Geffen Records|Geffen]], [[Interscope Records|Interscope]] * Formát: CD, digitálny download, streaming, vinyl |- !''[[GUTS]]'' | * Vydané: 8. septembra 2023 * Vydavateľstvo: [[Geffen Records|Geffen]] * Formát: CD, digitálny download, streaming, vinyl |} == Referencie == {{reflist|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}} * {{imdb meno|id=7111120|meno=Olivia Rodrigo}} * {{csfd meno|id=342932|meno=Olivia Rodrigo}} == Zdroj == {{Preklad|en|Olivia Rodrigo|1065747707}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rodrigo, Olivia}} [[Kategória:Speváčky USA]] [[Kategória:Popové speváčky USA]] [[Kategória:Herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Osobnosti USA filipínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kalifornie]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] 5xcgdvru8vntooksg3t2z6kn606af37 Nikaragujské národné futbalové mužstvo 0 678280 8356470 8319329 2026-08-15T12:23:32Z ~2026-43997-35 302384 Aktualizácia článku 8356470 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{NIC}} Nikaragua|vzor_tr1=_nca24h|Tréner=[[Juan Cruz Real]]|Najviac štartov=[[Josué Quijano]] (108)|Najlepší strelec=[[Juan Barrera]] (26)|Kód FIFA=NIC|Rebríček FIFA=131. miesto <small>(20. júl 2026)</small>|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=92. miesto (December 2015)|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=193. miesto (Máj 2001)|vzor_lp1=_nca24h|vzor_t1=_nca24h|vzor_pp1=_nca24h|Konfederácia=[[CONCACAF]]|ľavéplece1=FFFFFF|vzor_po1=_nca24h|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=0B0FA8|ponožky1=FFFFFF|Prvý zápas={{SLV|f|1}} 9-0 Nikaragua {{NIC}} <br/> ([[San Salvador]], [[Salvádor]]; 1. máj 1929)|Najvyššia výhra={{TCA|f|1}} 0-7 Nikaragua {{NIC}} <br/> ([[San Cristóbal]], [[Dominikánska republika]]; 27. marec 2021)|Najvyššia prehra={{HON|f|1}} 10-0 Nikaragua {{NIC}} <br/> ([[San José]], [[Kostarika]]; 13. marec 1946) <br/> {{NED}} [[Curacao]] 11-1 Nikaragua {{NIC}} <br/> ([[Guatemala (mesto)|Guatremala]], [[Guatemala (štát)|Guatemala]]; 2. marec 1950)|Kontinentálne majstrovstvá=[[Zlatý pohár CONCACAF]]|Štarty MR=5|Prvá účasť MR=[[Majstrovstvá CONCACAF 1963|1963]]|Najlepší výsledok MR=Šieste miesto ([[Majstrovstvá CONCACAF 1967|1967]])|Znak=Nicaragua Football Crest.png|veľkosť znaku=200px|ponožky2=000080|trenírky2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|ľavéplece2=FFFFFF|vzor_po2=_nca24a|vzor_tr2=_nca24a|vzor_pp2=_nca24a|vzor_t2=_nca24a|vzor_lp2=_nca24a}} '''Nikaragujské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Nikaragua|Nikaraguu]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Zlatý pohár CONCACAF]]. == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1931]]. Nikaragua sa nikdy nekvalifikovala na [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]. Na [[Zlatý pohár CONCACAF|Zlatom pohári CONCACAF]] sa predstavili päťkrát. Ich najväčší úspech je šieste miesto v roku [[Majstrovstvá CONCACAF 1967|1967]]. [[12. jún|12. júna]] [[2023]] bola Nikaragua diskvalifikovaná za neoprávnený štart Uruguajčana Richarda Rodrigueza v zápasoch [[Liga národov CONCACAF 2022/2023|Ligy Národov CONCACAF 2022/23.]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nicaragua banned from 2023 Gold Cup for fielding ineligible player | url = https://www.cbssports.com/soccer/news/nicaragua-banned-from-2023-gold-cup-for-fielding-ineligible-player/ | vydavateľ = CBS Sports | dátum vydania = 2023-06-13 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en}}</ref> Nikarague bol odobraný vybojovaný postup do elitnej Ligy A (toto miesto pripadlo [[Národné futbalové mužstvo Trinidadu a Tobaga|Trinidadu a Tobago]]) a tím vylúčili z nadchádzajúceho [[Zlatý pohár CONCACAF 2023|Zlatého pohára CONCACAF 2023.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Concacaf Disciplinary Committee decision regarding Nicaragua and the Eligibility of Players | url = https://www.concacaf.com/news/concacaf-disciplinary-committee-decision-regarding-nicaragua-and-the-eligibility-of-players | vydavateľ = Concacaf | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en | priezvisko = Concacaf}}</ref> == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | colspan="2" rowspan="3" |Neboli členom FIFA |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] | colspan="2" rowspan="11" |''Bez účasti'' |- |{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{DEU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] | colspan="2" rowspan="9" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |- |{{USA}} {{CAN}} {{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] |- |{{PRT}} {{ESP}} {{MAR}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]] | colspan="2" rowspan="2" |TBD |- |{{SAU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]] |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x''' Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Zlatý pohár CONCACAF == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- ! colspan="3" |Majstrovstvá CONCACAF |- |{{SLV}} 1963 |Ôsme miesto |8. miesto |- |{{GTM}} 1965 | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{HON}} 1967 |Šieste miesto |6. miesto |- |{{CRC}} 1969 | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{TTO}} 1971 | colspan="2" rowspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{HTI}} 1973 |- |{{MEX}} 1977 | colspan="2" rowspan="4" |''Bez účasti'' |- |{{HON}} 1981 |- |1985 |- |1989 |- ! colspan="3" |Zlatý pohár CONCACAF |- |{{USA}} 1991 | colspan="2" rowspan="9" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{MEX}} {{USA}} 1993 |- |{{USA}} 1996 |- |{{USA}} 1998 |- |{{USA}} 2000 |- |{{USA}} 2002 |- |{{MEX}} {{USA}} 2003 |- |{{USA}} 2005 |- |{{USA}} 2007 |- |{{USA}} 2009 |Skupinová fáza |11. miesto |- |{{USA}} 2011 | colspan="2" rowspan="3" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2013|2013]] |- |{{CAN}} {{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2015|2015]] |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2017|2017]] | rowspan="2" |Skupinová fáza |10. miesto |- |{{CRC}} {{JAM}} {{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2019|2019]] |15. miesto |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2021|2021]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{USA}} {{CAN}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2023|2023]] | colspan="2" |''Diskvalifikovaní'' <ref name=":0" /> |- |{{CAN}} {{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2025|2025]] | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |2027 | colspan="2" |TBD |- !Celkom | colspan="2" |Účasti – '''5x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == [[Liga národov CONCACAF]] == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Divízia !Postup, zostup zotrvanie !Umiestnenie |- |[[Liga národov CONCACAF 2019-20|2019-20]] |B |Zotrvanie |23. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2022-23|2022-23]] |B |Zotrvanie |DSQ<ref name=":0" /> |- |[[Liga národov CONCACAF 2023/2024|2023-24]] |B |Postup |17. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2024/2025|2024-25]] |A |Zotrvanie |10. miesto |- |2026-27 |A | colspan="2" |TBD |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == https://www.fifa.com/es/about-fifa/associations/NCA == Zdroj == {{Preklad|en|Nicaragua national football team|1075739304}} {{Členovia CONCACAF}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Nikaragujské národné družstvá]] dmkx291542ga44t1su8f6rvcjffo6r4 Kategória:Atletika v Lotyšsku 14 679688 8356583 7345866 2026-08-15T17:52:10Z Jetam2 30982 kat 8356583 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Šport v Lotyšsku]] [[Kategória:Atletika podľa štátu|Lotyšsko]] [[Kategória:Atletika v Európe|Lotyšsko]] iio5pvi5g4r2k23l6yu0un4ltzl8817 Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2021 4 682066 8356740 7453747 2026-08-15T22:19:08Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356740 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 5. december 2021 – ''infosecurity.sk'' (Matúš Bučko): [https://infosecurity.sk/dezinfo/wikipedia-celi-dezinformaciam-o-covid-19-a-klimatickych-zmenach/ Wikipédia čelí dezinformáciám o Covid-19 a klimatických zmenách] == November == * 29. november 2021 – ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'' (Michal Lukáč): [https://www.postoj.sk/93610/wikipedia-chce-vymazat-stranku-o-vrazdach-spachanych-komunistickymi-rezimami Wikipédia chce vymazať stránku o vraždách spáchaných komunistickými režimami] == September == * 1. september 2021 – ''slate.com'' (Stephen Harrison): [https://slate.com/technology/2021/09/wikipedia-human-language-wikifunctions.html Wikipedia Is Trying to Transcend the Limits of Human Language] == Marec == * 26. marec 2021 – ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' (Tomáš Švec): [https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/582278-wikipedia-bude-od-velkych-firiem-vyberat-poplatky-za-pristup-k-encyklopedii/ Wikipédia bude od veľkých firiem vyberať poplatky za prístup k encyklopédii] * 2. marec 2021 – ''slate.com'' (Stephen Harrison): [https://slate.com/technology/2021/03/wikipedia-code-of-conduct-harassment.html The Tensions Behind Wikipedia’s New Code of Conduct] == Január == * 16. január 2021 – ''[[Denník N]]'' (Dominika Píhová): [https://dennikn.sk/2227757/nie-je-perfektna-ale-to-ziadna-encyklopedia-wikipedia-oslavuje-20-rokov-netreba-sa-za-nu-hanbit/ Nie je perfektná, ale to žiadna encyklopédia. Wikipédia oslavuje 20 rokov, netreba sa za ňu hanbiť] * 15. január 2021 – ''Živě'' (Karel Kilián): [https://www.zive.cz/clanky/wikipedie-slavi-20-let-muzeme-ji-verit-podivejte-se-na-nektere-omyly-a-chyby/sc-3-a-207928/default.aspx Wikipedie slaví 20 let. Můžeme jí věřit? Podívejte se na některé omyly a chyby] * 15. január 2021 – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/magazin/wikipedia-najvacsia-internetova-en/520288-clanok.html Wikipédia, najväčšia internetová encyklopédia, vznikla pred 20 rokmi] * 12. január 2021 – ''topky.sk'': [https://www.topky.sk/cl/100313/2037129/Na-Wikipedii-vycinal-skriatok--Slovenske-celebrity-s-upravenymi-profilmi--Zo-Separa-vrah-a-Cibulkova-- Na Wikipedii vyčíňal škriatok: Slovenské celebrity s upravenými profilmi. Zo Separa vrah a Cibulková…!] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 7j8wn0ii7icqci48hcjqfwfbrfs7c58 Les Charlots 0 684395 8356809 8243000 2026-08-16T08:48:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356809 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Les Charlots | Obrázok = Les Charlots dancing Sanremo festival 1974.webp | Veľkosť obrázku = 230px | Popis obrázku = Les Charlots (zľava: Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus a Jean-Guy Fechner) na festivale v [[Sanremo]] [[1974]]. | Bývalí členovia = (†) [[Gérard Rinaldi]]<br /b>(†) [[Gérard Filippelli]]<br /b>(†) [[Jean Sarrus]]<br /b>[[Luis Rego]]<br /b>(†) [[Richard Bonnot]]<br /b>(†) Jacques Dautriche<br /b>(†) Donald Rieubon<br /b>William Olivier | Členovia skupiny = [[Jean-Guy Fechner]] | Hudobný vydavateľ = Disques Vogue, Disques Barclay, Vogue International | Roky pôsobenia = [[1965]]{{--}}[[1997]], [[2007]]{{--}}[[2012]], od roku [[2014]] | Žáner = [[rock]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Krajina pôvodu = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Iné názvy = Les Problèmes | Webstránka = {{url|http://www.lescharlotsintime.sitew.fr}} | Portál 1 = Film | Portál 2 = Francúzsko | Portál 3 = Ľudia }} [[Súbor:Antoine 1964.jpg|náhľad|Spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]], ktorého skupina Les Problèmes podporila pri jeho začiatkoch.]] [[Súbor:Brutos2.JPG|náhľad|Taliansky kvintet [[Brutos]] vrátane [[Aldo Maccione|Alda Maccioneho]] (vpravo), inšpiroval Les Problèmes s nápadom premeniť sa na komediálnu skupinu.]] [[Súbor:Les veilles fripouilles.jpg|náhľad|[[Jean Sarrus]] (uprostred) spolu s [[Alain Turban|Alainom Turbanom]] (vľavo) a [[Gilles Dreu|Gillesom Dreuom]] (vpravo) na hudobnom festivale v roku [[2017]].]] '''Les Charlots''' [le ʃarlɔ]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'alphabet phonétique international [API] (2)|url=https://apprendre.tv5monde.com/fr/aides/lalphabet-phonetique-international-api-2|vydavateľ=Apprendre le français avec TV5MONDE|dátum prístupu=2023-06-07|jazyk=fr}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots pronunciation in French|url=https://www.howtopronounce.com/french/les-charlots|vydavateľ=www.howtopronounce.com|dátum prístupu=2023-08-20|jazyk=en}}</ref> (v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] '''Les Problèmes''') je [[Francúzsko|francúzska]] populárna [[Rock|rocková]], [[Pop (hudobný žáner)|popová]] a [[Komédia|komediálna]] [[Skupina (sociológia)|skupina]] pôsobiaca najmä v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80.]] rokoch [[20. storočie|20. storočia]], ktorej hlavnými členmi boli: [[Gérard Rinaldi]], [[Gérard Filippelli]], [[Jean Sarrus]], [[Jean-Guy Fechner]], [[Luis Rego]] a [[Richard Bonnot]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.fdb.cz/lidi/20245-les-charlots.html|vydavateľ=FDb.cz|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=cs|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Discography - Download Albums in Hi-Res|url=https://www.qobuz.com/gb-en/interpreter/les-charlots/55667|vydavateľ=Qobuz|dátum prístupu=2023-01-21|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots {{!}} OSOBNOSTI.cz|url=https://www.hudebniskupiny.cz/les-charlots|vydavateľ=HUDEBNISKUPINY.cz|dátum prístupu=2023-04-06|jazyk=cs|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Du micro à l'écran – Les Charlots, une certaine idée de la France|url=https://www.lepoint.fr/pop-culture/du-micro-a-l-ecran-les-charlots-une-certaine-idee-de-la-france-21-08-2020-2388473_2920.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2020-08-21|dátum prístupu=2023-09-21|jazyk=fr}}</ref> Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu tuláka, ktorú hrá [[Charlie Chaplin]], ide ale aj o slangový výraz pre klaunov, šaškov, bláznov či idiotov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hvězdy francouzské kinematografie - Les Charlots|url=http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-12-02|dátum prístupu=2022-07-14|url archívu=https://web.archive.org/web/20081202101113/http://www.francouzskyfilm.cz/herci/charlots.html|dátum archivácie=2008-12-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots – Francouzský film|url=https://francouzskyfilm.cz/les-charlots/|vydavateľ=francouzskyfilm.cz|dátum prístupu=2023-05-26}}</ref> Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej [[Taliansko|talianskej]] skupiny [[Brutos]] a anarchistickým humorom [[Bratia Marxovci|bratov Marxovcov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes — “Je Ne Vois Rien”/”I See Nothing”: Brace for the Obscure (60s rock)! — November 6, 2023|url=https://bracefortheobscure60srock.com/2023/11/06/les-problemes-je-ne-vois-rien-i-see-nothing-brace-for-the-obscure-60s-rock-november-6-2023/|dátum vydania=2023-11-06|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=en|priezvisko=georgefishman2}}</ref> Za svoju slávu vďačia najmä svojim [[Paródia|parodicko]]-[[Komik|komickým]] piesňam ''Les Nouilles'' ([[1967]]), ''Merci patron'' ([[1971]]) alebo ''L'Apérobic'' ([[1983]]) a taktiež populárnym filmom zo [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] ako napr.: ''[[Bažanti (film)|Bažanti]]'' ([[1971]]), ''[[Blázni zo štadióna]]'' ([[1972]]), ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' ([[1973]]) a ''[[Bažanti idú do boja]]'' ([[1974]]) v réžii [[Claude Zidi|Claudea Zidiho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Фильмы с участием комик-группы Шарло список|url=https://topspiski.com/filmy-komik-gruppy-sharlo/|vydavateľ=ТОП списки|dátum vydania=2021-04-23|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=ru-RU|priezvisko=spisok}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tony Frank {{!}} Les CHARLOTS|url=https://www.tonyfrank.fr/artists/Les-CHARLOTS|vydavateľ=Tony Frank|dátum prístupu=2022-08-16|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Search|url=https://www.last.fm/search?q=Les+Charlots|vydavateľ=Last.fm|dátum prístupu=2023-04-06|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Biography, Songs, & Albums|url=https://www.allmusic.com/artist/les-charlots-mn0000900033/biography|vydavateľ=AllMusic|dátum prístupu=2023-08-10|jazyk=en}}</ref> Les Charlots sú v histórii [[Francúzska kinematografia|francúzskej]] [[Kinematografia|kinematografie]] ojedinelý, pretože sú jedinou hudobnou skupinou, ktorá sa dostala na vrchol filmovej slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=créer un forum : LES CHARLOTS.FR|url=https://les5charlots.forumactif.org/|vydavateľ=les5charlots.forumactif.org|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On savait rire : LES CHARLOTS|url=https://www.youtube.com/watch?v=KWLD61zLY6M|dátum vydania=2022-04-29|dátum prístupu=2025-11-28|priezvisko=The Royal Imperial Green Rabbit Company}}</ref> == História skupiny == === Začiatky kapely === V roku [[1963]] sa dvaja kamaráti, [[spevák]] [[Gérard Rinaldi]] a [[Basgitarista|bas-gitarista]] [[Jean Sarrus]], ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval [[Džez|jazzu]] a hre na [[akordeón]]. Jean Sarrus ešte udržiaval kontakty s basgitaristom [[Ronnie Bird|Ronnie Birdom]] a [[Dick Rivers|Dickom Riversom]]. V roku [[1964]] sa k nim pridal [[gitarista]] [[Luis Rego]], o rok neskôr gitarista a [[zvukový manažér]] [[Gérard Filippelli]] i [[bubeník]] [[Donald Rieubon]]. V polovici šesťdesiatych rokoch skupina často sprevádzala speváka [[Antoine (spevák)|Antoina]] a [[Hudobník|hudobníka]] [[Pascal Danel|Pascala Danela]] pri jeho vystúpeniach či koncertoch. Antoina podporili pri dvoch jeho najväčších hitoch ''Les Elucubrations d'Antoine'' (Antoinove lukubácie) a ''Je Dis ce que je pense, je vis comme je veux'' (Hovorím, čo si myslím, žijem ako chcem). V roku [[1965]] bol Luis Rego na dovolenke v [[Portugalsko|Portugalsku]] (vo svojej rodnej krajine), kde ho počas [[António de Oliveira Salazar|Salazarovho]] režimu na niekoľko mesiacov uväznili za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň ''Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique'' (Balada pre Luisa Rega, politického väzňa) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku [[1965]] dočasne nastúpil gitarista [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]], ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu ''Le pays des Merveilles'' (Krajina zázrakov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sullivan - artiste - sa discographie sur B&M|url=https://www.bide-et-musique.com/artist/7811.html|vydavateľ=www.bide-et-musique.com|dátum prístupu=2022-12-25}}</ref> Koncom roka [[1965|65]] bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil [[William Olivier]]. Na konci roku [[1965]] sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom, pozície bubeníka sa teda zhostil [[Jean-Guy Fechner]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Que sont devenus les Charlots ? [Diaporama] - Télé Star|url=https://www.telestar.fr/culture/que-sont-devenus-les-charlots-diaporama-71329|vydavateľ=www.telestar.fr|dátum vydania=2015-04-03|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr|priezvisko=Telestar.fr}}</ref> Časom sa skupina z Les Problèmes premenovala na Les Charlots.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hervé Vilard, 51 ans, après en avoir fini avec Capri et vécu mille aventures, revient faire son Cirque d'Hiver. La chansonnette du mal-aimé.|url=https://www.liberation.fr/portrait/1998/02/27/herve-vilard-51-ans-apres-en-avoir-fini-avec-capri-et-vecu-mille-aventures-revient-faire-son-cirque-_228349/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Mathieu|priezvisko=Lindon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS - biographie - discographie - hit singles|url=https://www.laurentpons.com/charlots.htm|vydavateľ=www.laurentpons.com|dátum prístupu=2022-11-22}}</ref> Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Les Charlots" : la vie actuelle des membres du groupe iconique|url=https://amomama.fr/185369-les-charlots-la-vie-actuelle-des-membres.html|vydavateľ=amomama.fr|dátum vydania=2019-12-12|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr|meno=ETEME ONGUENE Jeanne|priezvisko=Christelle}}</ref> Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots, la paillardise assumée|url=https://www.lepoint.fr/editos-du-point/sebastien-le-fol/les-charlots-la-paillardise-assumee-07-08-2021-2438134_1913.php|vydavateľ=Le Point|dátum vydania=2021-08-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Florent|priezvisko=Barraco}}</ref> V druhej polovici šesťdesiatych rokoch mali veľa turné po [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Taliansko|Taliansku]] či [[Quebec|Québecu]], ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: [[Johnny Hallyday]], [[Jacques Dutronc]], [[Jane Birkinová|Jane Birkin]], [[Claude François]], [[Françoise Hardyová|Françoise Hardy]], [[Jane Birkinová|Jane Birkin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Les Charlots" in Toutes Catégories|url=https://picclick.fr/?q=Les+Charlots|vydavateľ=PicClick FR|dátum prístupu=2023-08-20|jazyk=fr}}</ref>, [[Aimable Pluchard|Aimable]] alebo [[Sylvie Vartanová|Sylvie Vartan]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Télé française années 70... et autres|url=https://tele70france.blogspot.com/search?q=Les+CHARLOTS|vydavateľ=tele70france.blogspot.com|dátum prístupu=2023-01-30|jazyk=fr}}</ref> Spolu so skupinou [[Téléphone]] sa stali jednou z dvoch francúzskych kapiel, ktoré začali koncert [[The Rolling Stones|Rolling Stones]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Problèmes... Avant Les Charlots|url=https://www.rockmadeinfrance.com/encyclo/les-problemes/9134/|dátum vydania=2013-05-19|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR|priezvisko=Hervé}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Quiz Les Charlots {{!}} Quiz sur nos célèbres charlots|url=https://sk.topquizz.com/quiz/Les-Charlots-236691|vydavateľ=sk.topquizz.com|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20221005180906/https://sk.topquizz.com/quiz/Les-Charlots-236691|dátum archivácie=2022-10-05}}</ref> Časopis Rolling Stone ich v roku [[1968]] označil za najlepších francúzskych rockových muzikantov. Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa Les Charlots začali objavovať v komediálnych vystúpeniach vo francúzskej [[Televízia (prenos)|televízii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On savait rire : LES CHARLOTS|url=https://www.youtube.com/watch?v=KWLD61zLY6M|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=sk-SK}}</ref>, najmä v epizódach [[Satira|satirickej]] televíznej rozprávky ''Les Shadoks'' s hercom [[Jean Yanne|Jeanom Yanneom]] a v populárnom [[Sitkom|sitkome]] ''Les Saintes Chéries''. V priebehu roku [[1969]] nahrali cover album piesní [[Boris Vian|Borisa Viana]]. Medzi ich významné podujatia patrilo vystupovanie v [[Koncert|koncertných sálach]] a [[Kabaret|kabaretoch]] na [[Avenue des Champs-Élysées|Champs-Élysées]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pour une réhabilitation des Charlots|url=https://www.nouvelobs.com/les-internets-vous-parlent/20120302.OBS2794/pour-une-rehabilitation-des-charlots.html|vydavateľ=L'Obs|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=On savait rire : LES CHARLOTS|url=https://www.youtube.com/watch?v=KWLD61zLY6M|dátum prístupu=2023-10-12|jazyk=sk-SK}}</ref> === Preslávenie skupiny vo filme === [[Producent (umenie)|Producent]] [[Michel Ardan]] bol prvý, ktorý vnukol skupine myšlienku hrať vo filme, potom čo videl svoje [[deti]] smiať sa pri sledovaní Les Charlots v televízii. V roku [[1970]] sa ukázali vo [[Videoklip|videoklipe]] songu ''Sois érotique'', kde vystupovali ako komické [[Transvestizmus|transvestiti]]. Pre zvyšujúcu sa popularitu skupiny, sa [[režisér]] [[Philippe Clair]] rozhodol nakrútiť prvý film ''La Grande Java'' v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom [[Francis Blanche|Francisom Blancheom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Grande Java - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/la-grande-java.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-12-30|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> Vo filme hrali piatich členov rugbyového tímu, ktorému manažér ukradol peniaze. Film nebol príliš dobrý najmä preto, že Les Charlots neboli hercami, ale aj pre ich nedorozumenia s režisérom Philippom Clairom (často považovaným za jedného z najhorších francúzskych režisérov vôbec). Napriek tomu film zaznamenal prekvapivo obrovský úspech, s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov vo francúzskych [[Kino|kinách]], odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku [[1971]] sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit ''Merci patron'' (Ďakujem šéfovi), ktorý vydali na svojom novom albume ''Charloteries''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.melody.tv/artiste/les-charlots/|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr-FR}}</ref> Pieseň predstavuje v komickej a sarkastickej podobe tému vykorisťovania pracovníkov ich zamestnávateľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci patron – Les Glottes Rebelles|url=https://www.lesglottesrebelles.com/merci-patron/|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=fr-FR}}</ref> Skladba sa stala opakujúcou sa hymnou odborárov počas demonštrácií, štrajkov a okupácií tovární v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Merci patron' des Charlots, une chanson communiste sur l'humour des fils d'ouvriers…|url=https://www.rtbf.be/article/merci-patron-des-charlots-une-chanson-communiste-sur-l-humour-des-fils-d-ouvriers-10096264|vydavateľ=RTBF|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=fr}}</ref> Počas toho istého roka s nimi režisér [[Claude Zidi]] (s ktorým budú mať ešte tri režijné spolupráce) natočil film ''Bažanti'' s vojnovou tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'Alligatographe: Les bidasses en folie|url=http://alligatographe.blogspot.com/2017/03/bidasses-folie-charlots-zidi.html|dátum vydania=2017-03-07|dátum prístupu=2022-12-29|priezvisko=Alligator}}</ref> S takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme ''[[Aristomačky]]'' [[Walt Disney|Walta Disneyho]]. V [[December|decembri]] [[1971]] sa Luis Rego, člen kvinteta, rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - la biographie par Nanarland|url=https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom [[Christian Fechner|Christianom Fechnerom]], bratom Jeana-Guya Fechnera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décès de Gérard Rinaldi|url=https://fr.news.yahoo.com/actualite/d%C3%A9c%C3%A8s-g%C3%A9rard-rinaldi-103000016.html|vydavateľ=Yahoo News|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=fr-FR|url archívu=https://web.archive.org/web/20230409143234/https://fr.news.yahoo.com/actualite/d%C3%A9c%C3%A8s-g%C3%A9rard-rinaldi-103000016.html|dátum archivácie=2023-04-09}}</ref> Ten nahradil Michela Ardana a postaral sa tak o kvalitnú produkciu ich filmov. Z vlastnej iniciatívy si vytvoril produkčnú spoločnosť [[Les Films Christian Fechner]] (FCF), ktorá od jej vzniku čiastočne produkovala všetky jeho filmy. V sedemdesiatom druhom natočili [[Šport|športovú]] [[Komédia|komédiu]] ''Blázni zo štadióna'' v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film ''Bažanti idú do Španielska'' po boku režiséra [[Jean Girault|Jeana Girauda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Font L'espagne Film Complet|url=https://tyreece-wolf.blogspot.com/2021/03/les-charlots-font-lespagne-film-complet.html|dátum prístupu=2022-12-21|jazyk=id|url archívu=https://web.archive.org/web/20221221185127/https://tyreece-wolf.blogspot.com/2021/03/les-charlots-font-lespagne-film-complet.html|dátum archivácie=2022-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti jedou do Španělska {{!}} 1972 {{!}} TV Program|url=https://tv-program.aktuality.sk/film/bazanti-jedou-do-spanelska/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2023-04-06|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref> Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Les Fous Du Stade : Les fous du stade en VOD et en téléchargement sur myCANAL|url=https://saintpetersweet.blogspot.com/2021/03/les-charlots-les-fous-du-stade-les-fous.html|dátum prístupu=2022-12-27|jazyk=id|url archívu=https://web.archive.org/web/20221227182719/https://saintpetersweet.blogspot.com/2021/03/les-charlots-les-fous-du-stade-les-fous.html|dátum archivácie=2022-12-27}}</ref> V roku [[1973]] hrali vo filme Clauda Zidiho ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' s hercom [[Michel Galabru|Michelom Galabruom]], skupina považuje tento film za ich najlepší.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le Grand Bazar - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/le-grand-bazar.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-12-22|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le Grand Bazar ou la sacralisation des Charlots | url = https://www.cinecomedies.com/dossiers/le-grand-bazar-ou-la-sacralisation-des-charlots/ | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-02-08 | jazyk = fr-FR | meno = Jérémie | priezvisko = Imbert}}</ref> S komikom [[Pierre Richard|Pierrom Richardom]] sa stretli pri natáčaní ľahkovážnej komédie ''Neviem nič, ale poviem všetko'', kde si skupina zahrala iba malú (desať sekundovú) úlohu vojakov na konci filmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=fr|url archívu=https://web.archive.org/web/20230408152649/http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|dátum archivácie=2023-04-08}}</ref> [[17. jún|17. júna]] 1973 sa s [[Albert Uderzo|Albertom Uderzom]] stretli na [[Korzika|Korzike]], aby spoločne zhodnotili dvadsiatu knihu o [[Asterix (postava)|Asterixovi]] a [[Obelix|Obelixovi]] (''Asterix na Korzike'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images|url=https://www.gettyimages.fi/photos/les-charlots?assettype=image&phrase=Les%20Charlots&sort=mostpopular&license=rf,rm|vydavateľ=www.gettyimages.fi|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> Tiež vydali albumy ''En vadrouille'' (Na cestách) a ''Au pays des pesetas et d'autres aventures'' (V krajine divov a iných dobrodružstiev), ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Tiež mali dočinenia s populárnym [[Moderátor (reaktor)|moderátorom]] a [[Žurnalista|žurnalistom]] [[Philippe Bouvard|Philippom Bouvardom]] v spoločnej televíznej šou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les charlots hi-res stock photography and images|url=https://www.alamy.com/stock-photo/les-charlots.html|vydavateľ=Alamy|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en|meno=Alamy|priezvisko=Limited}}</ref> Objavili sa aj v reklame na brusle, kde korčuľovali na slávnom námestí [[Palais de Chaillot]], neďaleko [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]]. V roku [[1974]] členovia Les Charlots účinkovali v prvej francúzskej rockovej opere ''La Révolution française'' (Francúzska revolúcia), ktorá vyšla v predchádzajúcom roku ako dvojalbum. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok{{--}}historickú komédiu ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (2 diely) a aj vojnový film ''Bažanti idú do boja''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Film Bažanti idú do boja online (1974) - SFD.sk|url=https://www.sfd.sk/film-1974/bazanti-idu-do-boja|dátum prístupu=2023-04-18|jazyk=sk}}</ref>, ktorý nadväzuje na film ''Bažanti''. Historická komédia vyniká akčnými bitkami a perfektnou výpravou, obohatenou o náročné a úchvatné kostýmy.<ref>http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/csg/?repo=sfurepo&key=3089906773</ref> Všetky tieto tri filmy, najmä film ''Bažanti idú do boja,'' zaznamenávajú solídne príjmy a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej [[Európa|Európe]], ale aj vo [[Východný blok|Východnom bloku]], [[India|Indii]] či [[Kanada|Kanade]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Комик-группа Шарло, фильмография 15 фильмов, купить на дисках почтой или скачать|url=https://www.visionary.ru/product_1391.html|vydavateľ=www.visionary.ru|dátum prístupu=2022-11-26|url archívu=https://web.archive.org/web/20221126213713/https://www.visionary.ru/product_1391.html|dátum archivácie=2022-11-26}}</ref> Za svoju kariéru vydala skupina mnoho piesní, ale skladba ''Hénin-Liétard'' jednoznačne patrí medzi ich najosobnejšiu z ich tvorby. Téma trojminútovej piesne pojednáva o presťahovaní sa z malebnej dedinky do nehostinného a obrovského Paríža.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paroles Hénin Liétard par Les Charlots - Paroles.net (lyrics)|url=https://www.paroles.net/les-charlots/paroles-henin-lietard|vydavateľ=www.paroles.net|dátum prístupu=2022-12-18}}</ref> Na začiatku roku [[1975]] Christian Fechner dal ponuku [[Louis de Funès|Louis de Funèsovi]] na spoločný film ''Merci patron'' (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva po sebe idúce [[Infarkt|infarkty]] a preto sa film nerealizoval. Podľa scenára od [[Michel Audiard|Michela Audiarda]] sa v komédii mali Les Charlots objaviť v úlohe nespokojných pracovníkov, ktorí chcú uniesť svojho šéfa (Louisa de Funèsa). Netreba zabudnúť na neprehliadnuteľný film ''Čo je veľa, to je veľa'' od herca a režiséra [[Didier Kaminka|Didiera Kaminky]], ktorého súčasťou bol aj pár minútový výstup skupiny ako robotníkov hľadajúcich prácu. Taktiež sa vo filme v menších úlohách objavili títo populárni herci: [[Claude Jade]], [[Jean Carmet]], [[Daniel Prévost]], [[Daniel Gélin]], prekvapivo ale aj Pierre Richard v krátkej úlohe policajta Henriho. Pieseň ''Mon ami tango'' (Môj tango priateľ) napísali talianski textári [[Mario Panzeri]], [[Lorenzo Pilat]] a [[Daniele Pace]] pre Les Charlots, následne bola spolu s ďalšími 11 songami súčasťou albumu ''Ce Soir J'attends Valéry'' (Dnes večer čakám na Valéryho). Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom [[Yvan Chiffre|Yvanom Chyffreom]] sa rozhodli napísať bláznivý scenár pre nový film so skupinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti z kapely Les Charlots jsou i po sedmdesátce usměvavými optimisty. Dva z kolegů je však již opustili|url=https://www.tvguru.cz/bazanti-z-kapely-les-charlots-jsou-i-po-sedmdesatce-usmevavymi-optimisty-dva-z-kolegu-je-vsak-jiz-opustili/|dátum vydania=2021-12-15|dátum prístupu=2022-11-26|priezvisko=Majka}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Film s pomerne vysokým rozpočtom sa volá ''[[Bozky z Hongkongu]]'' a je to paródia na akčné filmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Que sont-ils devenus ? Les Charlots|url=https://www.indyblaveleblog.com/que-sont-ils-devenis-les-charlots|vydavateľ=www.indyblaveleblog.com|dátum prístupu=2023-01-21|jazyk=fr}}</ref> V [[Angličtina|angličtine]] je film známy pod názvom ''From Hong Kong with Love'', čím nepriamo odkazuje na druhú „oficiálnu“ [[James Bond (filmy)|bondovku]] ''[[James Bond: Srdečné pozdravy z Ruska|Srdečné pozdravy z Ruska]]'' (''From Russia with Love'') s [[Sean Connery|Connerym]] v postave [[James Bond|Jamesa Bonda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=From Hong Kong With Love - Rotten Tomatoes|url=https://www.rottentomatoes.com/m/bons_baisers_de_hong_kong_1975|vydavateľ=www.rottentomatoes.com|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en}}</ref> Vo filme skupina neochotne nahradila nedávno zosnulého agenta [[James Bond|007]], aby vyšetrila záhadné zmiznutie britskej kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]], ktorú uniesol istý zloduch Marthy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bons baisers de Hong Kong|url=http://www.memoiresdeguerre.com/2021/03/bons-baisers-de-hong-kong.html|vydavateľ=Mémoires de Guerre|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr|meno=M&eacute;moires de|priezvisko=Guerre}}</ref> Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách ([[Francúzsko]], [[Anglicko|Veľká Británia]], [[Španielsko]] a [[Čína]]) za účasti zväčša anglosaských hercov ako napr.: [[Mickey Rooney]], [[Clifton James]], [[Bernard Lee]] ale aj s prekvapivou účasťou [[David Tomlinson|Davida Tomlinsona]] v úlohe Sira Johna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Résultats de recherche {{!}} INA|url=https://www.ina.fr/recherche|vydavateľ=ina.fr|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref> Pred začiatkom natáčania museli členovia skupiny oprášiť svoju angličtinu, aby sa v scénach natáčaných v [[Hongkong|Hongkongu]] vôbec vedeli dorozumieť. Cesta do Hongkongu bola pre nich príležitosťou navštíviť mýtické [[Ópium|ópiové brlohy]], pre Rinaldiho to ale nedopadlo najrúžovejšie, pretože sa tam dostal do [[Kóma|kómy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bons Baisers de Hong Kong - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/bons-baisers-de-hong-kong.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-12-22|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> Film sa vo Francúzsku považuje za dosť rozporuplný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny vstupov. V ich filmoch sa často objavili herci: [[Paul Préboist]], [[André Badin]], [[Gérard Croce]] či [[Pierre Gualdi]]. V máji 1976 boli hviezdami [[Festival de Cannes|filmového festivalu v Cannes]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : "Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !" (VIDEO)|url=https://www.programme-tv.net/news/musique/272662-exclu-les-charlots-anciens-collaborateurs-dantoine-les-fans-de-johnny-nous-agressaient-on-etait-oblige-de-se-payer-des-gardes-du-corps-video/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=fr|meno=Jade|priezvisko=Olivier}}</ref> Toho roku štvorica vydala ich posledný spoločný album ''Nouvelle Cuvée'' (Nové víno), ktorého predný obal bol inšpirovaný britskou rockovou skupinou [[Queen (skupina)|Queen]]. V tom istom roku skupina dostáva od režiséra a scenáristu [[Bertrand Blier|Bertranda Bliera]] ponuku na drámu ''Charlots Charlottes''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hommage à Gérard Filipelli|url=http://www.cinecomedies.com/news/evenements/hommage-a-gerard-filipelli/|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2023-01-08|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L’essentiel : le nouvel album des Charlots !|url=https://www.senioractu.com/L-essentiel-le-nouvel-album-des-Charlots-_a13804.html|vydavateľ=Senioractu.com : le magazine des seniors|dátum prístupu=2023-08-10|jazyk=fr|priezvisko=Senioractu.com}}</ref> Po prečítaní scenára sa Fechnerovi dej a téma filmu vôbec nepozdáva, nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Dej filmu sleduje kapelu prostredníctvom jej koncertov, galavečerov a zobrazuje sentimentálny život jej členov, záver končí smrťou skupiny počas boja na [[Diskotéka|diskotéke]]. Producent a jeho asistent [[Claude Berri]] boli presvedčení, že by sa skupina nemala púšťať do drámy a mala by zostať pri komédii. Fechner už raz spolupracoval s Blierom na [[Erotický film|erotickej]] komédii ''Osudové ženy'' (''Calmos''), ale pri záverečnej realizácii filmu sa s ním zásadne nezhodol, čo tiež prispelo k tomu, že film bol v kinách prepadákom. Najmä Sarrus a Rinaldi spolu s tlačovým atašé [[André Bézu]] za každú cenu trvajú na realizácii filmu, aj bez Fechnerovej spolupráce. Fechner sa cíti byť členmi skupiny podvedený a rozhodne sa kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde, ktorý vyhráva Fechner a Berri. Znechutený a sklamaný Fechner sa rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou, ktorej úspechy riadil už päť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LA FIDÉLITÉ – LES CHARLOTS / CLAUDE ZIDI|url=https://leschroniquesdecliffhanger.com/2023/03/16/la-fidelite-les-charlots-claude-zidi/|dátum vydania=2023-03-16|dátum prístupu=2023-08-10|jazyk=fr-FR|meno=Jean-Philippe|priezvisko=Certa}}</ref> Na toto rozhodnutie zareaguje v [[Jún|júni]] aj člen kvarteta, brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý s neistotami skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu ''Bažanti na ďalekom západe'' (''Les Charlots au Far West''), kde mal hrať aj americký herec [[John Wayne]]. Vo [[Western|westernovom]] príbehu potrebuje istý [[kovboj]] (John Wayne) preniesť svoj [[dobytok]] cez [[púšť]], o pomoc musí požiadať mladých pomocníkov (Les Charlots). Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v [[Mexiko|Mexiku]] a vo filmových štúdiách [[Studios de Billancourt]]. === Skupina v trio zostave === Skupina sa zrazu stáva triom, bez producenta i manažéra a s menšími súdnymi dlhmi. Pomerne rýchlo ([[25. november|25. novembra]] [[1976]]) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť [[Choucroute International Production]], ktorá desať rokov produkovala ich filmy, albumy aj koncerty. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú{{--}}ako napr.: ''Bažanti vo vesmíre'' (''Les Charlots dans l'espace'' ([[1977]])) alebo ''Bažanti na cestách'' (''Les Bidasses en vadrouille'' ([[1979]])). Nakrútili však filmy ako ''Nech žije sloboda!'' ([[1978]]), ktorého jedna štvrtina deja sa odohrávala v [[Maroko|marockej]] [[Púšť|púšti]] a bizardno-absurdnú komédiu ''Bažanti v delíriu'' ([[1979]]) s [[Charles Gérard|Charlesom Gérardom]]. Vo filme ''Nech žije sloboda'' sa prvýkrát stretli s vtedy začínajúcou speváčkou a bývalou [[Modelka|modelkou]] [[Dani (speváčka)|Dani]]. Vo Francúzsku mali obe komédie slabší úspech. V roku [[1979]] sa trio objavilo vo svojej prvej [[Divadelná hra|divadelnej hre]] ''La Cuisine des Anges'' (Kuchyňa anjelov), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa traja „bažanti“ zamerali na nové piesne a albumy, čo bolo pre nich veľkým prínosom. Počas roka [[1980]] si sami napísali scenár k filmu ''Bažanti kontra Dracula'', ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich predošlými filmami bol veľký neúspech.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Film : LES CHARLOTS, FILM TRAILLER, THEATRE DU CONGO - YouTube|url=https://childcarehelena.blogspot.com/2021/03/les-charlots-film-les-charlots-film.html|dátum prístupu=2022-12-25|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20221221185127/https://childcarehelena.blogspot.com/2021/03/les-charlots-film-les-charlots-film.html|dátum archivácie=2022-12-21}}</ref> V [[Horor|hororovej]] [[Komédia|komédii]] sa vydali za [[Dracula (román)|Drakulom]] do [[Transylvánia|Transylvánie]], aby zachránili Philovu milenku Ariane, ktorá sa stala jeho obeťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Contre Dracula - Jean Sarrus Movies Age Biography - Seule une femme comme sa mère était en mesure d'utiliser tous ses pouvoirs lui exilir.|url=https://keithaa-bleak.blogspot.com/2021/04/les-charlots-contre-dracula-jean-sarrus.html|dátum prístupu=2022-12-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20221222182759/https://keithaa-bleak.blogspot.com/2021/04/les-charlots-contre-dracula-jean-sarrus.html|dátum archivácie=2022-12-22}}</ref> O tri roky neskôr dostali ponuku na film ''Návrat bažantov'' ([[1983]]), ktorého dej sa odohrával počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots se vracejí|url=https://www.kafe.cz/celebrity/les-charlots-se-vraceji-24697.html|vydavateľ=Kafe.cz|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=cs}}</ref> Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit ''L'Apérobic'', ktorý bol súčasťou albumu ''C'est trop… c'est trop !''. Ich triumfom je popová pieseň ''C'est trop… c'est trop !'', ktorá bola populárna obzvlášť u [[Mladistvý|tínedžerov]]. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme ''Nebezpečné známosti'' ([[1984]]), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Finančne prispeli aj do [[Organizácia (podnik)|organizácie]] [[UNICEF]], ktorá je zameraná na pomoc deťom v núdzi. Po desiatich rokoch (od poslednej spolupráce) dostali od Claude Zidiho ponuku na ich 15. film ''Majstri gagov'' (''Les Rois du gag'') s [[Michel Serrault|Michelom Serraultom]]. Po následných nezhodách s režisérom sa Les Charlots odmietli vo filme zúčastniť. Zidi sa rozhodol prepísať scenár a film ponúkol vtedy začínajúcim komikom [[Thierry Lhermitte|Lhermitteovi]] a [[Gérard Jugnot|Jugnotovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Rois du gag ou l’art de la comédie selon Claude Zidi | url = https://www.cinecomedies.com/dossiers/les-rois-du-gag-ou-lart-de-la-comedie-selon-claude-zidi/ | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-08 | jazyk = fr-FR | meno = Jérémie | priezvisko = Imbert}}</ref> Časom sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. Keď už ich filmy neboli také úspešné, tak ich Antenne 2 požiadala, aby spolu s [[Désirée Nosbuschová|Désirée Nosbusch]] usporiadali varietnú show ''Demain c'est dimanche'' (Zajtra je nedeľa). Produkovaný [[Gérard Lanvin|Gérardom Lauvinom]] a vysielaný v [[Sobota|sobotu]] večer nahrádzajúc šou ''Champs-Élysées'' sa vyskytnú v programe, ktorý bude trvať 4 mesiace (od septembra do decembra [[1985]]) a bude mať iba 9 častí. V polovici osemdesiatych rokoch naspievali upravenú verziu hitu ''Toute première fois'' (Po prvýkrát) od speváčky [[Jeanne Mas]]. Ich posledný spoločný [[štúdiový album]] ''[[Parod'Hit Parade]]'' bola zmeska parodovaných piesní od známych umelcov ([[Serge Gainsbourg]], [[Marc Lavoine]], [[Michel Jonasz]], [[Bibie]] alebo aj skupiny [[Chagrin d'amour]]). Na konci roka [[1986]] pre pocit márnosti a straty času opustil Gérard Rinaldi skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v [[Dabing|dabingu]] a [[Televízia (prenos)|televízii]]. === Skupina bez hlavného speváka === Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka [[Richard Bonnot|Richarda Bonnota]], čím zreformovali skupinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=L'aventure des Charlots se poursuit à Blesle pour Jean Sarrus|url=https://www.lamontagne.fr/blesle-43450/loisirs/l-aventure-des-charlots-se-poursuit-a-blesle-pour-jean-sarrus_11906279/|vydavateľ=www.lamontagne.fr|dátum vydania=2016-05-10|dátum prístupu=2022-12-03|meno=Centre|priezvisko=France}}</ref> V nasledujúcich rokoch trio nahralo niekoľko ďalších piesní vrátane ''Pour pas qu'l'amour Capote'' (Lebo nie takú lásku Capote), napísanej pre kampaň na zvýšenie povedomia o [[Aids|AIDS]]. Bohužiaľ nemali dostatok materiálu a príležitosti na výrobu nového albumu. Podľa fanúšikov skupina bez Rinaldiho okamžite rozpoznateľného hrubého hlasu (nahradeného Bonnotovým) znela takmer ako cover kapela. Zatiaľ čo sa Rinaldimu darilo vo svojej sólovej kariére, napríklad hraním v [[Dráma|dráme]] ''Zostup do pekla'' (''Descente aux enfers'') po boku [[Sophie Marceau]] a [[Claude Brasseur|Claude Brasseura]] alebo v komédii ''Šialený život Gérarda Floqueho'' (''La Vie dissolue de Gérard Floque'') režiséra [[Georges Lautner|Georgesa Lautnera]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CINEFICHES : Cinéma, DVD,|url=http://www.cinefiches.com/cv.php?id_cv=27563&nom=RINALDI+G%25E9rard|vydavateľ=www.cinefiches.com|dátum prístupu=2023-04-03}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, tak Les Charlots postupne upadali do neznáma. Sarrusa, Filippelliho, Rega a Rieubona (bývalých členov skupiny Les Problèmes) pozval v roku [[1988]] Ich starý priateľ spevák [[Antoine (spevák)|Antoine]] do [[Olympia (Paríž)|Olympie]], aby hrali na jeho najnovšom albume ''Antoine Retrouve Les Problèmes'' (Antoine a Les Problèms zase spolu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli, membre du groupe Les Charlot, est mort à 78 ans|url=https://www.francetvinfo.fr/culture/musique/chanson-francaise/gerard-filippelli-membre-du-groupe-les-charlot-est-mort-a-78-ans_4354191.html|vydavateľ=Franceinfo|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=fr-FR}}</ref> Aby Antoineho ešte viac spropagovali tak s ním odohrali zopár koncertov na pódiách. Bolo to prvýkrát, čo Les Charlots vystupovali pod názvom ''Les Problèmes'' od roku [[1966]]. Pozvaný bol aj Rinaldi, ale natáčal svoj hitový [[televízny seriál]] ''[[Marc et Sophie]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - Marc et Sophie ▷ SUPERLOUSTIC.COM|url=https://www.superloustic.com/playlist/gerard-rinaldi-marc-et-sophie/|dátum vydania=2016-12-12|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr-FR|meno=El|priezvisko=Loustico}}</ref> a nechcel sa zúčastniť nahrávania albumu. Po niekoľkých rokoch úspešnej spolupráce medzi skupinou a Johnny Hallydayom sa po Rinaldiho odchode prestali vídať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Interview avec Jean Sarrus (Les Charlots) : "Les fans de Johnny Hallyday venaient pour nous frapper et pour nous tondre à la fin du concert."|url=https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum vydania=2016-04-07|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr-FR|priezvisko=Nathalie|url archívu=https://web.archive.org/web/20220215130903/https://www.vacarm.net/interview-entretien/interview-avec-jean-sarrus-les-charlots-les-fans-de-johnny-hallyday-venaient-pour-nous-frapper-et-pour-nous-tondre-a-la-fin-du-concert/|dátum archivácie=2022-02-15}}</ref> V roku [[1992]] Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvýkrát (s nevôľou) režíroval ich nový film ''Le Retour des Charlots'', ktorého značná časť deja sa odohrávala v [[Portugalsko|Portugalsku]]. Žiadny režisér sa nechcel projektu chopiť, preto nakoniec celá réžia padla na samotného Sarrusa, čo pre film nebola dobrá voľba, pretože Sarrus nemal vôbec žiadne skúsenosti s réžiou. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho a tiež pre slabšie gagy a nelogický scenár. V kinách film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov čo bola úplná katastrofa (!!!). Na filmovom [[Plagát|plagáte]] bola tvár Richarda Bonnota zámerne rozmazaná, aby sa vytvoril zmätok s populárnejším Rinaldim, ktorý vo filme nebol. Jean-Guy Fechner bol požiadaný, aby sa objavil vo filme, ale konflikt v plánovaní nakoniec zabránil opätovnému stretnutiu. Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia ''La roue tourne'' (Koleso sa točí), ktoré prichádza na pomoc hercom a herečkám vo finančnej núdzi. Čím ďalej tým viac bol ich [[humor]] nepopulárny a trpkejší, mali problém zaujať veľké publikom, príčinou bola absencia Rinaldiho. V roku [[1997]] sa pre nízku popularitu skupina rozpadla. === Reformácia ako duo kapela === V roku [[2007]] sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. Bolo to prvýkrát po dvadsiatich rokoch čo sa Rinaldi a Sarrus spoločne stretli a zmierili sa po konfliktoch z osemdesiatych rokoch. Vystúpili na nostalgickom turné ''Age Tendre et Têtes de Bois'' (Nežný vek a drevené hlavy), kde spievali zmesi najväčších hitov skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Le nouveau cinéphile: Gérard Rinaldi est décédé...|url=https://lenouveaucinephile.blogspot.com/2012/03/gerard-rinaldi-est-decede.html|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2023-04-09|meno=Nico|priezvisko=N}}</ref> Na koncertoch zvykli spolupracovať s francúzskymi umelcami vrátane [[Patrick Sébastien|Patricka Sébastiena]]. Na tomto turné a albume Rinaldi a Sarrus nehrali na žiadne hudobné nástroje, iba spievali. Vydali album coververzií svojich hitov zo [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] s názvom ''Les Charlots 2008''. V [[Nedeľa|nedeľu]] [[6. apríl|6. apríla]] [[2008]] sa všetci pôvodný členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) stretli a boli hosťami [[Michel Drucker|Michela Druckera]] v jeho známej televíznej šou ''[[Vivement dimanche]]'', kde obšírne hovorili o svojej kariére.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - Vivement Dimanche 6 avril 2008|url=https://www.youtube.com/watch?v=5l4meZHLENs|dátum prístupu=2022-12-30|jazyk=sk-SK}}</ref> Bolo to prvýkrát od Regovho odchodu v roku [[1971]], keď sa všetci piati členovia skupiny spoločne stretli a vzájomne sa videli. Duo skončilo na začiatku roka [[2012]] pre zdravotné problémy Gérara Rinaldiho, ktorý o pár mesiacov skonal.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This is heavy...!: Téma: Bažanti (R.I.P. Gérard Rinaldi)|url=http://prokrastinacepopkulturou.blogspot.com/2012/03/tema-bazanti-rip-gerard-rinaldi.html|dátum vydania=sobota 3. března 2012|dátum prístupu=2022-11-26|priezvisko=Unknown}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi : l'acteur et chanteur des Charlots est décédé - Cinéma, film, bidasses en folie|url=http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-03-04|dátum prístupu=2022-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20120304223806/http://www.premiere.fr/Cinema/News-Cinema/Gerard-Rinaldi-l-acteur-et-chanteur-des-Charlots-est-decede-3159568|dátum archivácie=2012-03-04}}</ref> Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka 2012 sa mal nakrúcať film ''Veľký bazár 2'' s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu ''Définitivement Charlots'' (Koniec Charlotov), ktorá rozpráva o dobrodružstvách a histórii skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Bažanti“ z kapely Les Charlots baví diváky již více než 50 let, dva z nich už však nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/bazanti-z-kapely-les-charlots-bavi-divaky-jiz-vice-nez-50-let-dva-z-nich-uz-vsak-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2022-12-27|dátum prístupu=2022-12-27|meno=Eliška|priezvisko=Kryštofová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus - Définitivement Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=NiRxALK1TRQ|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=sk-SK}}</ref> V [[November 2012|novembri]] [[2012]] je vydaná detským vydavateľstvom [[Grrr... Art (vydavateľstvo)|Grrr... Art]]. === Les Charlots ako trio === Pre Sarrusovú iniciatívu (ktorý sa vždy snažil udržať ducha kapely nažive) sa v roku [[2014]] kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font Trazegnies|url=https://www.lavenir.net/regions/charleroi/2013/02/05/les-charlots-font-trazegnies-GGKKNBQA6FBHPKVTEWJQC6DZF4/|vydavateľ=lavenir.net|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Thomas|priezvisko=Leodet}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Группа "Шарло" – 53 года на волне успеха.|url=https://dzen.ru/a/XTWHYW9fbwCt10kf|vydavateľ=Дзен {{!}} Блогерская платформа|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=ru}}</ref> Pôvodne sa mal do tria vrátiť aj Filippelli, ten ale považoval skupinu bez Rinaldiho za zbytočnú a tak pozvanie odmietol. Odohrali svoj <abbr>prvý koncert</abbr> [[26. september|26. septembra]] 2014 na festivale ''Generácia 80/90'' v [[Belgicko|belgickom]] [[Marbehan|Marbehane]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots à Grâce-Hollogne: «Les Gauff’, nos fils spirituels»|url=https://lameuse.sudinfo.be/440132/article/2019-09-20/les-charlots-grace-hollogne-les-gauff-nos-fils-spirituels|vydavateľ=Édition digitale de Liège|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr}}</ref> Za prítomnosti skupiny mali 3 dni otvorenú vlastnú výstavou, ktorou súčasťou bolo aj premietanie ich filmov, ako aj s účasťou [[Ginette Rinaldi|Ginette Rinaldiovej]], ktorá prišla na počesť svojho manžela Gérarda Rinaldiho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exposition sur le monde des Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=36ipDsPbvtk|dátum prístupu=2022-12-28|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots font le festival - Interview des Charlots !! Télésambre 1 mars 2013 !|url=https://www.youtube.com/watch?v=IhuyGkEtAMY|dátum prístupu=2022-12-29|jazyk=sk-SK}}</ref> Na žiadosť priaznivcov sa skupina rozhodla dať si vyrobiť vlastné reklamné predmety vrátane tričiek, čiapok, [[Pero (nástroj na písanie)|pier]] alebo balónikov s ich fotkami. Na začiatku roka [[2021]] skupina účinkovala vo svojom dokumente [https://www.youtube.com/watch?v=On1y5IrbkcI ''Les Charlots Intime''], ktorého režisérom sa stal ich [[fanúšik]] [[Maxime Delavant]]. Bohužiaľ [[30. marec|30. marca]] [[2021]] zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na [[Zhubný nádor|rakovinu]], čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi|url=https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum vydania=2021-05-02|dátum prístupu=2022-11-05|meno=Jiří|priezvisko=Kučera|url archívu=https://web.archive.org/web/20220719183755/https://www.tvguru.cz/z-puvodnich-bazantu-je-nazivu-jen-polovina-dva-nejoblibenejsi-clenove-les-charlots-jiz-bohuzel-nejsou-mezi-nami/|dátum archivácie=2022-07-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La fin des Charlots : ce qui est arrivé à Jean Sarrus, Luis Rego et Jean-Guy Fechner|url=https://amomama.fr/254078-la-fin-des-charlots-ce-qui-est-arriv-jea.html|vydavateľ=amomama.fr|dátum vydania=2021-04-01|dátum prístupu=2022-12-28|jazyk=fr|meno=Jacques|priezvisko=Ronny}}</ref> V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. V roku [[2023]] (pri príležitosti ich 60-ročnej kariéry) vydali ich nový 10-skladbový album, ktorého obsahom sú nové piesne spievané počas živých vystúpení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus présente le nouvel album des Charlots, exclu Marianne Mélodie|url=https://www.youtube.com/watch?v=KJkgcvU3Tbw|dátum prístupu=2023-10-16|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Charlots sur scène à Courcelles aux Fééries de Noël pour le tout dernier concert de leur longue carrière | url = https://www.dhnet.be/regions/charleroi/2023/11/19/les-charlots-sur-scene-a-courcelles-aux-feeries-de-noel-pour-le-tout-dernier-concert-de-leur-longue-carriere-GFO7XPVL6FCO5NIW63YS4E22AQ/ | vydavateľ = DHnet | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-08 | jazyk = fr | meno = Thomas | priezvisko = LEODET}}</ref> Maxime Delavant sa po úspechu prvého dokumentu rozhodol natočiť druhý, ktorý chce zverejniť na svojom oficiálnom [[YouTube]] kanále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maxime Delavant DA|url=https://www.facebook.com/people/Maxime-Delavant-DA/100029105693264/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-28|jazyk=sk}}</ref> Podľa Jeana Sarrusa by sa mala skupina v najbližších rokoch zúčastniť aj natáčania zopár televíznych relácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus, le retour d’un Charlot en folie|url=http://www.cinecomedies.com/dossiers/jean-sarrus-le-retour-dun-charlot-en-folie/|dátum vydania=2022-08-19|dátum prístupu=2022-11-13|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref> Skupina [[8. december|8. decembra]] [[2023]] vydala skladbu ''Les Charlots{{--}}Temps Pourri''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Charlots - Temps Pourri (Clip Officiel) | url = https://www.youtube.com/watch?v=l4QnLzXn7vI | dátum prístupu = 2024-01-13 | jazyk = sk-SK}}</ref> Na rok [[2024]] mali zorganizované podujatia na festivaloch so skupinou [[Les Forbans]]. === Les Charlots v aktuálnej zostave === Po smrti Jeana Sarrusa sa členmi skupiny stalo duo Jeana-Guy Fechner a Richard Bonnot.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jean Sarrus, membre fondateur des Charlots, est mort à 79 ans|url=https://www.lemonde.fr/disparitions/article/2025/02/19/jean-sarrus-membre-fondateur-des-charlots-est-mort-a-79-ans_6554562_3382.html|dátum=2025-02-19|dátum prístupu=2025-02-27|jazyk=fr|periodikum=Le Monde}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Jean Sarrus, un inénarrable Charlot|url=https://www.lefigaro.fr/cinema/mort-de-jean-sarrus-un-inenarrable-charlot-20250219|vydavateľ=Le Figaro|dátum vydania=2025-02-19|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=fr}}</ref> Zoskupenie vydržalo až do úmrtia Richarda Bonnota, ktorý zomrel [[28. október]] [[2025]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Richard Bonnot : l’ancien membre du groupe "Les Charlots" est décédé à l’âge de 67 ans|url=https://www.midilibre.fr/2025/10/31/mort-de-richard-bonnot-lancien-membre-du-groupe-les-charlots-est-decede-a-lage-de-77-ans-13025249.php|vydavateľ=midilibre.fr|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Richard Bonnot, membre des Charlots, est mort à 67 ans|url=https://www.lefigaro.fr/cinema/richard-bonnot-membre-des-charlots-est-mort-a-67-ans-20251030|vydavateľ=Le Figaro|dátum vydania=2025-10-30|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=fr}}</ref> == Členovia skupiny == [[Súbor:Les Charlots playing Sanremo festival 1974.webp|náhľad|Les Charlots na festivale v Sanreme v marci [[1974]].]] === Aktuálni členovia === * [[Jean-Guy Fechner]] ([[1966]]{{--}}[[1976]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]], (od roku [[2014]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] === Bývalí členovia === * (†) [[Gérard Rinaldi]] ([[1965]]{{--}}[[1986]]){{--}}[[Spevák|spev]], [[saxofón]], [[akordeón]] a výnimočne aj [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbka]], ([[2007]]{{--}}[[2012]]){{--}}[[Spevák|spev]] * (†) [[Gérard Filippelli|Gérard „Phil“ Filippelli]] ([[1965]]{{--}}[[1997]]){{--}}[[gitara]] a [[sprievodný spev]] * (†) [[Jean Sarrus]] ([[1965]]{{--}}[[1997]]){{--}}[[basová gitara]] a [[sprievodný spev]], ([[2007]]{{--}}[[2012]]){{--}}[[basová gitara]] a [[Spevák|spev]], ([[2014]]{{--}}[[2025]]){{--}}[[basová gitara]] a [[Spevák|spev]] * [[Luis Rego]] ([[1965]]{{--}}[[1971]]){{--}}[[rytmická gitara]], [[klavír]], [[sprievodný spev]] a výnimočne aj [[Harmonika (hudobný nástroj)|harmonika]] a [[flauta]] * (†) [[Richard Bonnot]] ([[1987]]{{--}}[[1997]]){{--}}[[Spevák|spev]] a [[klavír]], ([[2014]]{{--}}[[2025]]){{--}}[[Spevák|spev]] * (†) [[Jacques Dautriche|Jacques „Sullivan“ Dautriche]] ([[1965]]){{--}}[[basová gitara]] a [[sprievodný spev]] * (†) [[Donald Rieubon]] ([[1965]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] * [[William Olivier]] ([[1965]]{{--}}[[1966]]){{--}}[[Bicí nástroj|bicie]] a [[sprievodný spev]] === Časová os členov === <timeline> ImageSize = width:1500 height:370 PlotArea = left:110 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = dd/mm/yyyy Period = from:01/01/1963 till:01/01/2027 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:vocals value:red legend:Spev id:Bvocals value:pink legend:Sprievodný_spev id:guitar value:green legend:Gitara id:bass value:blue legend:Basová_gitara id:lguitar value:purple legend:Rytmická_gitara id:drums value:orange legend:Bicie id:piano value:claret legend:Klavír id:saxophone value:yellow legend:Saxofón id:Lines value:black legend:Albumy id:Lines2 value:gray(0.45) legend:Filmy id:Lines3 value:gray(0.70) legend:Dokumenty id:Lines4 value:gray(0.90) legend:Vivement_Dimanche Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:2 start:1963 ScaleMinor = increment:1 start:1964 BarData = bar:Jean text:"(†) Jean Sarrus" bar:Phil text:"(†) Gérard Filippelli" bar:Gérard text:"(†) Gérard Rinaldi" bar:Richard text:"(†) Richard Bonnot" bar:Jean-Guy text:"Jean-Guy Fechner" bar:Luis text:"Luis Rego" bar:Jacques text:"(†) Jacques Dautriche" bar:Donald text:"Donald Rieubon" bar:William text:"William Olivier" PlotData= width:15 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:bass bar:Jean from:01/01/1963 till:01/01/1997 color:Bvocals width:4 bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:bass bar:Jean from:01/04/2007 till:01/12/2011 color:vocals width:4 bar:Jean from:01/02/2014 till:19/02/2025 color:bass bar:Jean from:01/02/2014 till:19/02/2025 color:vocals width:4 bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:guitar bar:Phil from:01/01/1965 till:01/01/1997 color:Bvocals width:4 bar:Phil from:01/04/2008 till:01/05/2008 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:vocals bar:Gérard from:01/01/1963 till:01/12/1986 color:saxophone width:4 bar:Gérard from:01/04/2007 till:01/01/2012 color:vocals bar:Richard from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:vocals bar:Richard from:01/01/1987 till:01/01/1997 color:Piano width:4 bar:Richard from:01/02/2014 till:25/10/2025 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:drums bar:Jean-Guy from:01/06/1966 till:01/06/1976 color:Bvocals width:4 bar:Jean-Guy from:01/04/2008 till:01/05/2008 color:vocals bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/11/2025 color:drums bar:Jean-Guy from:01/02/2014 till:01/11/2025 color:Bvocals width:4 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:lguitar bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/01/1964 till:01/05/1965 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:lguitar bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/09/1965 till:01/12/1971 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/10/1982 till:01/12/1982 color:lguitar bar:Luis from:01/10/1982 till:01/12/1982 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/12/1987 till:01/03/1988 color:lguitar bar:Luis from:01/12/1987 till:01/03/1988 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/12/1987 till:01/03/1988 color:Piano width:8 bar:Luis from:01/10/1991 till:01/12/1991 color:lguitar bar:Luis from:01/10/1991 till:01/12/1991 color:Bvocals width:3 bar:Luis from:01/04/2008 till:01/05/2008 color:vocals bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:bass bar:Jacques from:01/05/1965 till:01/09/1965 color:Bvocals width:4 bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:drums bar:Donald from:01/01/1965 till:01/10/1965 color:Bvocals width:4 bar:Donald from:01/12/1987 till:01/02/1988 color:drums bar:Donald from:01/12/1987 till:01/02/1988 color:Bvocals width:4 bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:drums bar:William from:01/10/1965 till:01/06/1966 color:Bvocals width:4 LineData = at:01/01/1966 color:black layer:back at:01/01/1967 color:black layer:back at:01/01/1968 color:black layer:back at:01/01/1969 color:black layer:back at:01/01/1970 color:black layer:back at:01/08/1970 color:lines2 layer:back at:01/01/1971 color:black layer:back at:15/12/1971 color:lines2 layer:back at:01/01/1972 color:black layer:back at:26/09/1972 color:lines2 layer:back at:14/12/1972 color:lines2 layer:back at:01/01/1973 color:black layer:back at:06/09/1973 color:lines2 layer:back at:06/12/1973 color:lines2 layer:back at:13/02/1974 color:lines2 layer:back at:13/03/1974 color:lines2 layer:back at:11/12/1974 color:lines2 layer:back at:01/01/1975 color:black layer:back at:04/06/1975 color:lines2 layer:back at:17/12/1975 color:lines2 layer:back at:01/01/1976 color:black layer:back at:01/01/1977 color:black layer:back at:01/02/1978 color:lines2 layer:back at:24/10/1979 color:lines2 layer:back at:17/12/1980 color:lines2 layer:back at:01/01/1983 color:black layer:back at:02/02/1983 color:lines2 layer:back at:08/02/1984 color:lines2 layer:back at:01/01/1985 color:black layer:back at:01/01/1986 color:black layer:back at:01/01/1988 color:black layer:back at:17/06/1992 color:lines2 layer:back at:01/01/2005 color:lines3 layer:back at:01/01/2008 color:black layer:back at:06/04/2008 color:lines4 layer:back at:03/04/2021 color:lines3 layer:back at:20/08/2023 color:black layer:back at:01/01/2024 color:lines3 layer:back </timeline> == Filmografia == Zdroje:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Les Charlots - Saga — The Movie Database (TMDB)|url=https://www.themoviedb.org/collection/188133-les-charlots-saga?language=sk-SK|vydavateľ=themoviedb.org|miesto=|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2025-11-28|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les Charlots {{!}} Movies and Filmography | url = https://www.allmovie.com/artist/les-charlots-p229897 | vydavateľ = AllMovie | dátum prístupu = 2023-04-03 | jazyk = en}}</ref> === Celovečerné filmy === * [[1970]]: (''La Grande Java''), réžia [[Philippe Clair]] * [[1971]]: [[Bažanti (film)|''Bažanti'']] <!-- / ''Blázniví bažanti'' / ''Bažanti idú do sveta'' --> (''Les Bidasses en folie''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''[[Blázni zo štadióna]]'' <!-- / ''Bažanti na Olympijských hrách'' --> (''Les Fous du stade''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1972]]: ''Bažanti idú do Španielska'' (''Les Charlots font l'Espagne''), réžia [[Jean Girault]] * [[1973]]: ''[[Veľký bazár (film)|Veľký bazár]]'' (''Le Grand Bazar''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1973]]: ''[[Neviem nič, ale poviem všetko]]'' (''Je sais rien, mais je dirai tout''), réžia [[Pierre Richard]]{{--}}Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' (''Les Quatre Charlots mousquetaires''), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2.: Len počkaj kardinál!'' / ''Štyria sluhovia a kardinál'' (''À nous quatre, Cardinal !'' / ''Les Charlots en folie ! <abbr>2<sup>e</sup></abbr> round : À nous quatre, Cardinal !''), réžia [[André Hunebelle]] * [[1974]]: [[Bažanti idú do boja|''Bažanti idú do boja'']] <!-- <small>/ ''Záložky idú do vojny''</small> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots Compilation filmy {{!}} FILMTORO|url=https://filmtoro.cz/serie/les-charlots-compilation|vydavateľ=Filmtoro - filmy online, s titulky či českým dabingem a v HD kvalitě|dátum prístupu=2023-04-21|jazyk=cs|priezvisko=Filmtoro}}</ref>--> (''Les bidasses s'en vont en guerre''), réžia [[Claude Zidi]] * [[1975|1975:]] ''Čo je veľa, to je veľa'' (''Trop c'est trop''), réžia [[Didier Kaminka]]{{--}}Les Charlots sa vo filme objavia iba v [[Cameo rola|cameo úlohe]] * [[1975]]: ''[[Bozky z Hongkongu]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi herec - SFD.sk|url=https://www.sfd.sk/film/gerard-rinaldi|vydavateľ=www.sfd.sk|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=sk}}</ref> (''Bons baisers de Hong Kong''), (''From Hong Kong with Love'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hong Kong Cinemagic - Bons Baisers de Hong-Kong|url=http://www.hkcinemagic.com/en/movie.asp?id=8185&showmovfullcast=1|vydavateľ=www.hkcinemagic.com|dátum prístupu=2023-04-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20230404104209/http://www.hkcinemagic.com/en/movie.asp?id=8185&showmovfullcast=1|dátum archivácie=2023-04-04}}</ref>, réžia [[Yvan Chiffre]] * [[1978]]: ''Nech žije sloboda!'' <!-- / ''Bažanti a cudzinecká légia'' --> (''Et vive la liberté !''), réžia [[Serge Korber]]{{--}}pôvodná idea od [[Gérard Oury|Gérarda Ouryho]] * [[1979]]: <!-- ''Blúznenie bažantov'' / ''Bažanti v delíriu'' --> (''Les Charlots en délire''), réžia [[Alain Basnier]] * [[1980]]: ''Bažanti kontra Dracula'' (''Les Charlots contre Dracula''), réžia [[Jean-Pierre Desagnat]] <small>a [[Jean-Pierre Vergne]]</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots contre Dracula - Fiche Film - La Cinémathèque française|url=http://cinema.encyclopedie.films.bifi.fr/index.php?pk=48005|vydavateľ=cinema.encyclopedie.films.bifi.fr|dátum prístupu=2023-04-04}}</ref> * [[1983]]: ''Návrat bažantov'' (''Le Retour des bidasses en folie''), réžia [[Michel Vocoret]] * [[1984]]: ''Bažanti{{--}}Nebezpečné známosti'' (''Charlots Connection''), réžia [[Jean Couturier]] * [[1992]]: (''Le Retour des Charlots''), réžia [[Jean Sarrus]] === Nezrealizované filmy === * [[1971]]: [[Doslovný preklad|dosl.]] ''Veľká mafia'' (''La Grande Maffia''), réžia [[Philippe Clair]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Grande Maffia - la chronique de Nanarland|url=https://www.nanarland.com/chroniques/comedies-nanardes/comedies-pouet-pouet/la-grande-maffia.html|vydavateľ=www.nanarland.com|dátum prístupu=2022-11-22|jazyk=fr|priezvisko=Nanarland}}</ref> * [[1975]]: dosl. ''Ďakujem šéfe'' (''Merci Patron''), réžia [[Jean Girault]] / [[Claude Zidi]]{{--}}pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Merci Patron Les Charlots et Louis de Funès Projet abandonné|url=https://www.youtube.com/watch?v=qfgPl0LojdA|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1976]]: <!-- Bažanti Bažantíci --> (''Charlots Charlottes''), réžia [[Denis Amar]] / [[Bertrand Blier]]{{--}}scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charlots Charlottes Bertrand Blier|url=https://www.youtube.com/watch?v=Jo-84m0tTY0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1976]]: dosl. ''Bažanti na ďalekom západe'' (''Les Charlots au Far West''), réžia [[Claude Zidi]]{{--}}po odchode producenta nikto film neinicioval<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Guy Fechner parle d'un projet d'un western comique avec les charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=7cAdUZoyzns|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Projet de film avec John Wayne "Les Charlots au Far-West"|url=https://www.youtube.com/watch?v=h62tHiNJBMQ|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1977]]: dosl. ''Bažanti vo vesmíre'' (''Les Charlots dans l'espace''), réžia [[Guy Lux]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots parlent de Guy Lux|url=https://www.youtube.com/watch?v=_xR2fnIJu_M|dátum prístupu=2022-11-13|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1979]]: dosl. ''Bažanti na cestách'' (''Les Bidasses en vadrouille''), réžia [[Michel Ardan]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina [[Martin Circus]] * [[1980]]: scenár od [[Jean-Jacques Beineix|Jeana-Jacquesa Beineixa]] odmietnutý Les Charlots * [[1985]]: ''Majstri gagov'' (''Les Rois du gag''), réžia [[Claude Zidi]]{{--}}po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci [[Thierry Lhermitte]] a [[Gérard Jugnot]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Rois du Gag Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=qizZqYM8RM0|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1985]]: (''Les Rois de la resquille''), réžia [[Bernard Launois]]{{--}}scenár odmietnutý Les Charlots * [[1985]]: (''Les Charlots à l’Élysée''){{--}}kvôli nezhodám sa film nenatočil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Christian Ardan parle du film Les Charlots à l'Elysée|url=https://www.youtube.com/watch?v=6W68ZHNgU6Q|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[2012]]: dosl. ''Veľký bazár 2'' (''Le Grand Bazar 2''){{--}}kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil === TV relácie === * [[1968]]: (''Les Shadoks''), réžia [[Luc Favory]] * [[1969]]: (''L'homme qui venait du Cher''), réžia [[Pierre Desfons]] * [[1970]]: dosl. ''Svätúškovia'' (''Les saintes chéries : Eve et son premier client''), réžia [[Jean Becker]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les saintes chéries : Eve et son premier client|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=7260#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en}}</ref> * [[1970]]: (''La Lucarne magique : féérie contemporaine''), réžia [[Pierre Desfons]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Lucarne magique : féérie contemporaine|url=http://php88.free.fr/bdff/image_film.php?ID=13648#haut&p=film|vydavateľ=php88.free.fr|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=en}}</ref> * [[1971]]: (''Cadet Rousselle''), réžia [[Georges Barrier]] * [[1975]]{{--}}[[1976]]: (''Système 2''), réžia [[Georges Barrier]] * [[1975]]: (''Les rendez-vous du dimanche''), réžia [[Guy Séligmann]] a [[Jacques Brialy]] * [[1979]]: (''Palmarès''), réžia [[Georges Barrier]] * [[1983]]: dosl. ''Honba za pokladom'' (''La Chasse aux trésors''), réžia [[Guy Job]] a [[Patrick Gandrey-Réty]]{{--}}šou navrhnutá [[Jacques Antoine|Jacquesom Antoinom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots refont "La Chasse aux trésors"|url=https://www.youtube.com/watch?v=F-dyLLMMsIA|dátum prístupu=2022-08-31|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[1983]]{{--}}[[1984]]: (''L'école des fans''), réžia [[Jean-Louis Cap]] a [[Gérard Thomas]] * [[1983]]{{--}}[[1986]]: (''Champs-Elysées''), réžia [[Jean-Pierre Spiero]], [[Mathias Ledoux]] a [[Dirk Sanders]] * [[1985]]: dosl. ''Zajtra je nedeľa'' (''Demain c'est dimanche''), réžia [[Georges Barrier]] a [[Guy Job]] * [[2006]]: (''Les Années bonheur''), réžia [[Bernard Gonner]] * [[2008]]: dosl. ''Nech žije víkend'' (''Vivement dimanche''), réžia [[Dominique Colonna]]{{--}}šou s moderátorom [[Michel Drucker|Michelom Druckerom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - Vivement Dimanche - Partie 1 - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/x51mux|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2008-04-12|dátum prístupu=2022-08-31|jazyk=en}}</ref> * [[2008]]{{--}}[[2011]]: dosl. ''Šťastné roky'' (''Les années bonheur''), réžia [[Bernard Gonner]] === Divadelné predstavenia === * [[1978]]: dosl. ''Kuchyňa anjelov'' (''La Cuisine des Anges''), réžia [[Francis Joffo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La Cuisine des anges / 1978-1979 / Saisons / Accueil / Mémoires Célestins / Racine - Célestins, Théâtre de Lyon|url=http://www.memoire.celestins-lyon.org/index.php/Saisons/1978-1979/La-Cuisine-des-anges|vydavateľ=www.memoire.celestins-lyon.org|dátum prístupu=2022-10-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20221021193520/http://www.memoire.celestins-lyon.org/index.php/Saisons/1978-1979/La-Cuisine-des-anges|dátum archivácie=2022-10-21}}</ref> * Les Charlots si zahrali s komikom [[Coluche|Colucheom]] v niekoľkých krátkych divadelných hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Watch – výsledky hľadania|url=https://www.facebook.com/watch/search/?q=les%20charlots|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-03}}</ref> === Dokumenty === * [[2021]]: ''Les Charlots Intime'' * [[2024]]: ''Les Charlots en folie'' == Diskografia == === Štúdiové albumy === {{Stĺpce|2| * [[1966]]: ''Antoine rencontre Les Problèmes''{{--}}(album opätovne vydatý v roku [[1995]]) * [[1967]]: ''Charlow-up'' * [[1968]]: ''Caf'Conc'Charlots'' * [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian'' * [[1970]]: ''Charlotissimo'' * [[1971]]: ''Charloteries'' * [[1972]]: ''En vadrouille'' * [[1973]]: ''Au pays des pesetas et d'autres aventures'' * [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry'' / ''Alors… raconte “Le Dîner du President”'' * [[1976]]: ''Nouvelle Cuvée'' * [[1977]]: ''Et ta sœur'' * [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !'' * [[1985]]: ''Fesse en rut majeur : les Charlots interdits'' * [[1986]]: ''[[Parod'Hit Parade]]'' * [[1988]]: ''Antoine Retrouve Les Problèmes''{{--}}Antoinov album, na ktorom skupina slúžila iba ako sprievod * [[2008]]: ''Les Charlots 2008'' (2 CD tituly s 11 bonusmi) * [[2023]]: ''Y'a pas d'âge pour...'' (10-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení)<ref>https://www.mariannemelodie.fr/charlots-y-a-pas-d-age-pour-p3254547</ref><ref>https://www.youtube.com/playlist?list=OLAK5uy_noEEIwsrCvAFljzIPQZ9c4Hy43FXS2ku8</ref><ref>YouTube documentaire Interview des charlots{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=3QGbksY07SE2022}}</ref> }} === Živé albumy === {{Stĺpce|2| * [[1967]]: ''Les Charlots à l'Olympia'' * [[1969]]: ''Il Etait Une Fois à l'Olympia'' * [[1972]]: ''Les Charlots{{--}}Olympia 72'' * [[1984]]: ''4. Festival du Rire de Rochefort''{{--}}(Les Charlots predvádzajú na pódiu to najlepšie zo svojej tvorby so sériou komických efektov.) }} === EP a single<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Encyclopédisque - Recherche|url=http://www.encyclopedisque.fr/recherche.html?rd=Les+Charlots#resultat|vydavateľ=www.encyclopedisque.fr|dátum prístupu=2022-12-21}}</ref> === {{Stĺpce|2| * [[1965]]: ''Je ne vois rien'' / ''Il suffirait d’un rien'' / ''Si c’est la nuit'' / ''Passe ton chemin'' (Les Problèmes) * [[1966]]: ''Ballade à Luis Rego, prisonnier politique'' / ''Pop jerk'' / ''On s’en fout'' / ''Pas adieu'' (Les Problèmes) * [[1966]]: ''Je dis ce que je pense et je vis comme je veux'' (Antoine) / ''Contre-élucubrations problématiques'' (Antoine) / ''Ce monde existe'' / ''Dodécaphonie'' (Les Problèmes) * [[1966]]: ''Je dis n’importe quoi, je fais tout ce qu’on me dit'' / ''Quand je pense à toi'' / ''Psychose'' (toujours) / ''Pas de problèmes'' * [[1966]]: ''Aventures à la télévision : Elle a gagné le yoyo en bois du Japon avec la ficelle du même métal'' / ''Charlots pub’s'' / ''Der Noël von Scharlots'' / ''Elle avait du poil au ventre'' * [[1967]]: ''Les Plaies-bois'' / ''Les Cha cha typiques'' / ''Cet été c'était toi'' / ''L'Amour avec toé'' * [[1967]]: ''Hey Max'' / ''Mange ta soupe Herman'' / ''Gros bébé'' (Touch mabadah cébonot bichidi) / ''Albert'' (alebo ''la Triste et Lamentable Histoire d’un contractuel'', ktorého príkladný život je stále vzorom tejto svetovej spoločnosti) * [[1967]]: ''Paulette la reine des paupiettes'' / ''Si tous les hippies avaient des clochettes'' / ''J'ai oublié bon bouchoir'' / ''Les Nouilles'' * [[1967]]: ''Berry Blues'' / ''Viens Bobonne'' / ''TVA TVA'' (À moi d'payer) / ''Necro-bossa'' * [[1968]]: ''Je chante en attendant que ça sèche'' / ''Say what I say'' / ''Je suis trop beau'' / ''Y'a plus d'vodka'' * [[1968]]: ''Je m'énerve'' / ''Aspirine Tango'' / ''Le Clown'' (Je deviendrai roi) / ''Gustine oh ! Gustine'' * [[1968]]: ''Sur la route de Pen'zac'' / ''Le Sheik'' / ''Le Trompette en bois'' / ''Il m'a vu nue'' * [[1968]]: ''Tu finiras sur les planches'' / ''Sur la commode'' / ''Dure de la feuille'' / ''Les Jardins de l'Alhambra'' * [[1968]]: ''Les disques d'or de la chanson : Je dis n’importe quoi, je fais tout ce qu’on me dit'' / ''Cet été, c’était toi'' / ''Paulette, la reine des paupiettes'' / ''Hey, Max'' * [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian : Fais-moi mal Johnny'' / ''On n'est pas là pour se faire engueuler'' / ''Le Cinématographe'' / ''La Java des chaussettes à clous'' * [[1969]]: ''Les Charlots chantent Boris Vian : J'suis snob'' / ''L'Ame slave'' * [[1969]]: ''Le Pauvre Mec'' / ''Saint-Rock'' * [[1969]]: ''Il était une fois dans le Sud'' (Luis Rego a Gérard Rinaldi) / ''Rock à la Marie'' (Luis Rego a Gérard Rinaldi) * [[1970]]: ''Derrière chez moi'' / ''C'est la fin de l'été'' * [[1970]]: ''Sois érotique'' / ''Hbibi Diali'' (Maroquineries) * [[1971]]: ''Merci Patron'' / ''Berrystock'' * [[1971]]: ''Ouvre la f’nêtre'' / ''Les Gardiens de phare'' * [[1971]]: ''L'Allumeuse de vrais berbères'' / ''Au pas cadencé'' * [[1971]]: ''Joli, le monde est joli'' * [[1972]]: ''Ah ! les fraises et les framboises'' / ''Sous les bananiers'' * [[1972]]: ''Au pays des pesetas'' / ''Histoire drôle''{{--}}(piesne z filmu ''Les Charlots font l'Espagne'') * [[1972]]: ''Si tu n'veux pas payer d'impôts... cach' ton piano'' (coververzia piesne z roku [[1921]], Cachov tonový klavír od [[Albert Willemetz|Alberta Willemetza]] a [[Maurice Yvain|Mauricea Yvaina]], spievaný najmä [[Alexandre Dréan|Alexandrom Dréanom]], potom [[Dranem|Dranemom]]) / ''Tu sens la menthe'' * [[1972]]: ''Les Bravos de la chanson : Paulette, la reine des paupiettes'' / ''Derrière chez moi'' * [[1973]]: ''Music-boutique'' / ''J'irai revoir la Normandie'' * [[1973]]: ''Paroles, paroles, joli motard'' / ''Hénin-Liétard'' * [[1973]]: ''Youpi, c’est la vie'' / ''J’ai mon plan'' * [[1974]]: ''La Marche des Mousquetaires'' / ''La Ballade des valets''{{--}}(piesne z filmu ''Les Quatre Charlots mousquetaires'') * [[1974]]: ''La Ballade de Constance'' (spieva Gérard Rinaldi a [[Josephine Chaplin]]) / ''Mon ami Tango''{{--}}(piesne z filmu ''À nous quatre, Cardinal'') * [[1974]]: ''Le Chou farci'' / ''J'bois plus d'eau'' * [[1975]]: ''Ce soir j'attends Valéry'' / ''Alors… raconte'' * [[1976]]: ''From Hong Kong with love'' / ''Georges Super Star'' (spieva [[Mickey Rooney]]){{--}}(piesne z filmu ''Bons baisers de Hong Kong'') * [[1976]]: ''Les Colorants'' / ''M. le percepteur'' * [[1976]]: ''La Biguine au biniou'' / ''Y'en a pas deux comme toi'' * [[1977]]: ''Histoire merveilleuse'' / ''Touch mabadah cébonot bichidi (Gros bébé)'' * [[1977]]: ''Thème d'Omar'' (instrumental) / ''Et vive la liberté !'' (instrumental){{--}}(skladby z filmu ''Et vive la liberté'') * [[1978]]: ''Rio'' / ''En Amérique'' * [[1979]]: ''Ouille, ça fait mal'' / ''À l'ANPE'' * [[1981]]: ''T'es à l'usine, Eugène'' (Confidence sur le reggae) / ''Moi envie de faire tee-pee'' * [[1982]]: ''Chagrin d'labour'' / ''L'Islam classé X'' * [[1983]]: ''C'est trop… c'est trop !'' / ''L'Abbé rock'' * [[1983]]: ''L'Apérobic'' / ''Réflexions napoléoniennes sur un objet usuel de la vie en exil'' (La Table) * [[1984]]: ''Yodoloï'' / ''Le Grand Cacatoes des Indes'' * [[1984]]: ''Vamos a trabajar'' / ''Ça boogie-woogait'' * [[1985]]: ''Ah ! viens !'' (s účasťou [[Nicole Croisille]] alias Debbie Stoockett) / ''Neurochimie mon amour'' (Coït à Tokyo) * [[1986]]: ''Toot toot première fois'' / ''Station Barbès'' * [[1988]]: ''Antoine retrouve Les Problèmes'' (''Qu'est-ce qui ne tourne pas rond ?'' / ''Élucubrations 88'') * [[1988]]: ''Pour pas qu'l'amour capote'' (B-strana dosky je venovaná profesorovi [[Jean-Claude Chermann|Chermannovi]], spoluobjaviteľovi vírusu [[Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti|HIV]]) * [[1991]]: ''La Pétanque'' / ''La Pétanque'' (instrumental) * [[2008]]: ''T'as les sixties'' / ''Le Blues du fumeur'' / ''Sonnez les trompettes'' * [[2015]]: ''Charlots Forever'' (špeciálny titul, ktorý zložil Alain Turban a naspieval Jean Sarrus na oslavu 50. výročia Charlotovcov) }} === Kompilácie === {{Stĺpce|2| * [[1967]]: ''Chansons'' * [[1972]]: ''Les Grands Succès (Greatest Hits)'' * [[1973]]: ''12 succès des Charlots'' * [[1974]]: ''12 chansons + 4'' * [[1977]]: ''Histoire merveilleuse'' * [[1977]]: ''Le Double Disque d'or des Charlots'' * [[1984]]: ''Nouvelle Édition'' * [[1984]]: ''Programme plus'' * [[1994]]: ''Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux'' * [[1999]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 1'' * [[2000]]: ''Les Charlots, anthologie vol. 2'' * [[2003]]: ''Les Essentiels'' * [[2006]]: ''Paulette, la reine des paupiettes'' * [[2011]]: ''Les Charlots, l'essentiel, 2CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti [[Sylvie Loeillet]] a [[Herbert Léonard|Herberta Léonarda]]) * [[2012]]: ''Les Charlots, Best Of, 3CD'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2014]]: ''Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2015]]: ''Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD + 1CD de Bezu'' (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) * [[2016]]: ''Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD'' + [[Kompaktný disk| CD]] so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda) }} === Spolupráca === {{Stĺpce|2| * [[1966]]: ''Comme le vent'' od [[Christine Delaroche]]{{--}}neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom * [[1967]]: ''Des garçons faciles'' od [[Clothilde]]{{--}}ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue * [[1970]]: ''Je t’aime…normal'' a ''Super-Gangsters'' od Jean a Janet (Jean Sarrus a [[Janet Woollacott]]){{--}}dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim * [[1970]]: [[11. január|11. januára]] [[1970]] v programe ''Un incertain sourire'' na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami ''La Complainte de Peruggia'' a ''Elle est retrouvée, la Joconde'' (repríza programu na kanáli Melody v [[august 2017|auguste]] [[2017]]) * [[1973]]: ''La Révolution française'' od [[Claude-Michel Schönberg]]{{--}}''Serment de Talleyrand'' (12 júl 1789) a ''Fête de la Fédération'' (Talleyrand) * [[2011]]: ''Et maintenant… quelque chose de différent'' existuje verzia ''Le Chou farci'' na pódiu v podaní Les Charlots a [[Eddy Mitchell|Eddyho Mitchella]] }} == Fakty a zaujímavosti o skupine == * Podľa člena skupiny [[Jean-Guy Fechner|Jeana-Guya Fechnera]] na film ''Blázni zo štadióna'' prišlo v [[India|Indii]] do kín viac ako 50 miliónov divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion|url=https://www.dailymotion.com/video/xuj35|vydavateľ=Dailymotion|dátum vydania=2006-12-23|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=en}}</ref> * Počas sovietskej éry prišlo na film ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' okolo 56 600 000 divákov čím sa stal 1. najúspešnejším francúzskym filmom v [[Sovietsky zväz|ZSSR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Яндекс|url=https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=2219B3DFFB8C95A8749A98A152E63B1FE4E574FB7C44437B695D26D7DB908C06&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNjA0OTg__1b1e2c92cee328c1ec1b27145327f933&t=2/1661460789/f2d831fde65ccd1bba4310659c299216&u=3c684664-5ff3e11d-27c51918-12cbb6ec&s=91956664b63bfd2cb6997755d9bc2bf8|vydavateľ=www.kinopoisk.ru|dátum prístupu=2022-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20220825210703/https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=2219B3DFFB8C95A8749A98A152E63B1FE4E574FB7C44437B695D26D7DB908C06&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNjA0OTg__1b1e2c92cee328c1ec1b27145327f933&t=2/1661460789/f2d831fde65ccd1bba4310659c299216&u=3c684664-5ff3e11d-27c51918-12cbb6ec&s=91956664b63bfd2cb6997755d9bc2bf8|dátum archivácie=2022-08-25}}</ref> * Počas sovietskej éry prišlo na komédiu ''Bažanti idú do boja'' vyše 50 miliónov divákov čím sa stala 3. najúspešnejším francúzskym filmom v [[Sovietsky zväz|ZSSR]] po mušketierovke ''Zorro'' s [[Alain Delon|Alainom Delonom]], ktorá obsadila druhé miesto.<ref>{{Citácia knihy|titul=Liste des plus gros succès du box-office en URSS|url=https://fr.wikipedia.org/w/index.php?title=Liste_des_plus_gros_succ%C3%A8s_du_box-office_en_URSS&oldid=194389202|rok=2022-06-09|jazyk=fr|poznámka=Page Version ID: 194389202}}</ref> * Vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov. * Podľa programu [[StudioCanal|Canal+]] (histoires de cinéma) odvysielaného [[11. máj|11. mája]] [[2010]] sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu. * Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti ([[Česko]] a [[Slovensko]]), 5 matti ([[Taliansko]]), The Crazy Boys ([[Anglicko|Veľká Británia]]), Die tollen Charlots ([[Nemecko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Filmografie Les Charlots|url=https://www.fernsehserien.de/les-charlots/filmografie|vydavateľ=fernsehserien.de|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=de|meno=imfernsehen GmbH & Co|priezvisko=KG}}</ref>, Locos ([[Španielsko]]), Шарло ([[Rusko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Французская комик-группа "Шарло"///Les Charlots {{!}} VK|url=https://vk.com/les_charlots|vydavateľ=vk.com|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en}}</ref> alebo ལེ་ཤར་ལོ། ([[Tibet (autonómna oblasť)|Tibet]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - L'essentiel|url=https://www.facebook.com/LESCHARLOTS2021|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-03|jazyk=sk}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lafoliedescharlots|url=http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|vydavateľ=SiteW.com|dátum prístupu=2022-12-30|jazyk=fr|url archívu=https://web.archive.org/web/20230408152649/http://www.lafoliedescharlots.com.sitew.com/|dátum archivácie=2023-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.facebook.com/people/LES-CHARLOTS/100063655242436/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-04-02|jazyk=sk}}</ref> * [[Piatok]] [[2. marec|2. marca]] [[2012]] zomrel člen skupiny [[Gérard Rinaldi]] vo veku 69 rokoch v zdravotnom stredisku [[Fontenay-lès-Briis]] ([[Essonne (departement)|Essonne]]) na rakovinu lymfatického systému.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi|url=https://www.super.cz/9440-zemrela-hvezda-francouzske-komedie-bazanti-gerard-rinaldi.html|vydavateľ=www.super.cz|dátum prístupu=2022-07-19|jazyk=cs|priezvisko=Seznam.cz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Julie Arnold (Marc & Sophie) réagit à la mort de Gérard Rinaldi - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-08-24|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média|url archívu=https://web.archive.org/web/20230130233534/https://www.voici.fr/news-people/actu-people/julie-arnold-marc-sophie-reagit-a-la-mort-de-gerard-rinaldi-442098|dátum archivácie=2023-01-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ADIEU A GERARD RINALDI (LES CHARLOTS) - CINETOM|url=http://www.cinetom.fr/archives/2012/03/03/23661283.html|vydavateľ=www.cinetom.fr|dátum vydania=2012-03-03|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Gérard Rinaldi : Ses amis Jean Sarrus et Herbert Léonard témoignent|url=https://www.purepeople.com/article/mort-de-gerard-rinaldi-ses-amis-jean-sarrus-et-herbert-leonard-temoignent_a97274/1|vydavateľ=www.purepeople.com|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hommage à Gérard RINALDI|url=http://jambambois.centerblog.net/353-hommage-a-gerard-rinaldi|vydavateľ=Centerblog|dátum vydania=2012-03-02|dátum prístupu=2022-11-26|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Gérard Rinaldi : les Charlots, des comiques subversifs ? - le Plus|url=https://leplus.nouvelobs.com/contribution/356789-mort-de-gerard-rinaldi-les-charlots-des-comiques-subversifs.html|vydavateľ=leplus.nouvelobs.com|dátum prístupu=2022-12-03|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La mort d'un "Charlot", Gérard Rinaldi|url=https://www.francetvinfo.fr/culture/cinema/la-mort-d-039-un-quot-charlotquot-gerard-rinaldi_3325179.html|vydavateľ=Franceinfo|dátum vydania=2012-12-10|dátum prístupu=2022-12-18|jazyk=fr-FR}}</ref> * Aby Rinaldimu vzdali poctu tak sa [[12. marec|12. marca]] o 19:00 zišli jeho priatelia a rodina v [[Théâtre de la Michodière]] v [[Paríž|Paríži]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Funérailles Mort : Gérard RINALDI : avis de décès|url=https://www.avis-de-deces.com/deces-celebrites/449/Gerard-Rinaldi|vydavateľ=www.avis-de-deces.com|dátum prístupu=2022-11-22}}</ref> * „Je to pre mňa stále veľmi bolestivé. Po tridsiatich siedmich rokoch, čo sme spolu žili, si myslím, že Gérard bol skvelým mužom.“{{--}}povedala jeho manželka [[Ginette Rinaldi]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=La veuve de Gérard Rinaldi parle de son décès en 2012 : "Je ne ferai jamais son deuil"|url=https://amomama.fr/137020-grard-rinaldi-nous-a-quitts-il-y-a-7-ans.html|vydavateľ=amomama.fr|dátum vydania=2021-03-02|dátum prístupu=2022-12-09|jazyk=fr|meno=Michael Markus|priezvisko=Mvondo}}</ref> * [[Gérard Filippelli]] zomrel na rakovinu v nemocnici [[Argenteuil (mesto)|Argenteuil]] [[30. marec|30. marca]] [[2021]], vo veku 78 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé|url=https://www.dhnet.be/medias/musique/2021/03/30/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-les-charlots-est-decede-FAN7EYIV6NFIJIGKCM43XGNM5U/|vydavateľ=DHnet|dátum prístupu=2022-07-15|jazyk=fr|meno=La|priezvisko=Rédaction}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo]|url=https://www.charentelibre.fr/culture-et-loisirs/cinema/mort-du-grand-echalas-des-charlots-l-acteur-gerard-filippelli-video-5856466.php|vydavateľ=CharenteLibre.fr|dátum prístupu=2022-07-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filippelli : C'était un drôle de charlot ! - France Dimanche|url=https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|vydavateľ=www.francedimanche.fr|dátum prístupu=2022-08-24|url archívu=https://web.archive.org/web/20220707185202/https://www.francedimanche.fr/actualites/gerard-filippelli-c-etait-un-drole-de-charlot|dátum archivácie=2022-07-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mort de Gérard Filipelli : que deviennent Jean Sarrus, Luis Rego et Jean-Guy Fechner, les autres membres des Charlots ? - Voici|url=https://www.voici.fr/news-people/actu-people/mort-de-gerard-filipelli-que-deviennent-jean-sarrus-luis-rego-et-jean-guy-fechner-les-autres-membres-des-charlots-700661|vydavateľ=Voici.fr|dátum prístupu=2022-09-05|jazyk=fr|meno=Prisma|priezvisko=Média}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=24385|url=https://janelle64.skyrock.com/3341011522-24385.html|vydavateľ=Skyrock|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2022-09-02|jazyk=fr|priezvisko=janelle64|url archívu=https://web.archive.org/web/20220902120600/https://janelle64.skyrock.com/3341011522-24385.html|dátum archivácie=2022-09-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, ancien membre du groupe Les Charlots, est mort à 78 ans|url=https://actu.fr/ile-de-france/paris_75056/gerard-filipelli-ancien-membre-du-groupe-les-charlots-est-mort-a-78-ans_40670703.html|vydavateľ=actu.fr|dátum prístupu=2022-11-11|jazyk=fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Death of the great stakes of the Charlots, the actor Gérard Filippelli|url=https://www.tellerreport.com/life/2021-03-31-death-of-the-great-stakes-of-the-charlots--the-actor-g%C3%A9rard-filippelli.HkXNglzfHu.html|vydavateľ=www.tellerreport.com|dátum prístupu=2022-12-18|jazyk=en|priezvisko=Anonym}}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Philov pohreb sa konal v najväčšom súkromí, jeho telo bolo spopolnené v [[Krematórium|krematóriu]] [[Saint-Ouen-l’Aumône|Saint-Ouen-l'Aumône]]. * Pri dopravnej nehode v roku [[1970]] zomrela manželka Gérarda Filippelliho.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert|url=https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum vydania=2020-12-12|dátum prístupu=2022-07-25|meno=Jiří|priezvisko=Kučera|url archívu=https://web.archive.org/web/20220727151333/https://www.tvguru.cz/gerard-filipelli-vrchni-komediant-z-bazantu-slavi-78-narozeniny-v-den-kdy-mu-zemrela-zena-musel-odehrat-koncert/|dátum archivácie=2022-07-27}}</ref> * Skupina vydala celkovo 17 [[Štúdiový album|štúdiových albumov]] a napísala viac ako 300 piesní vo [[Francúzština|francúzštine]], [[Angličtina|angličtine]] a [[Taliančina|taliančine]].<ref name=":3" /> * Z celého počtu 15 filmov v hlavnej úlohe s Les Charlots, bolo do [[Čeština|češtiny]] [[Dabing|nadabovaných]] 12 filmov a do [[Slovenčina|slovenčiny]] iba 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dabingová Databáze - DabDB|url=https://dabdb.cz/search/?text=ba%C5%BEanti|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> * Niektoré ich filmy vyšli skôr na [[DVD]] v Česku ako vo Francúzsku. * Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Phil Lipelli - Bažanti - POSTAVY.cz|url=https://www.postavy.cz/phil-lipelli/|vydavateľ=www.postavy.cz|dátum prístupu=2022-08-31}}</ref> * Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali, aby si spolu zadžemovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande des Charlots, est décédé à l'âge de 78 ans|url=https://www.cnews.fr/culture/2021-03-31/gerard-filipelli-membre-de-la-celebre-bande-des-charlots-est-decede-lage-de-78|vydavateľ=CNEWS|dátum prístupu=2022-08-23|jazyk=fr}}</ref> * Ani jeden z členov skupiny pôvodne nemal v úmysle stať sa hercom a nemyslel si, že ich spoločná filmová kariéra vydrží. * Podľa Rinaldiho (šéfa skupiny) sa stali ich filmy známe po celom svete najmä vďaka tomu, že ste nepotrebovali hovoriť po francúzsky, aby ste pochopili zápletky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi {{!}} Site officiel {{!}} Secavi|url=http://secavi.free.fr/gr/#six|vydavateľ=secavi.free.fr|dátum prístupu=2023-04-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20230409143237/http://secavi.free.fr/gr/#six|dátum archivácie=2023-04-09}}</ref> * Jean-Guy Fechner vlastní pôsobivú zbierku bicích nástrojov. * V roku [[1997]] Gérard Filippelli odišiel z verejného života, no stále bol hudobníkom a filantropom. Pracoval so znevýhodnenými deťmi a učil ich základy hrania na gitaru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«C’était l’insouciance et la gentillesse» : le dernier des Charlots pleure son ami Phil|url=https://www.leparisien.fr/culture-loisirs/cinema/cetait-linsouciance-et-la-gentillesse-le-dernier-des-charlots-pleure-son-ami-phil-31-03-2021-7JI7CFWTJNC4PIBCPHRTWCKSD4.php|vydavateľ=leparisien.fr|dátum vydania=2021-03-31|dátum prístupu=2022-12-04|jazyk=fr-FR|meno=Par Éric Bureau Le 31 mars 2021|priezvisko=à 22h22}}</ref> * Kvôli mnohým finančným problémom sa v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] [[Jean Sarrus]] nakrátko stal televíznym moderátorom v relácii o [[Country|country hudbe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean SARRUS, la mémoire des Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=3qEjRnYIGWc|dátum prístupu=2022-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref> * V roku [[1964]] si Filippelli v [[Châteauroux|Chateauroux]] kúpil od amerického vojaka zosilňovač za 500 [[Francúzsky frank|frankov]], aby sa zdokonalil v hre na gitaru. * Gérard, ktorý rozprával svoj príbeh prostredníctvom rozhovorov, priznáva, že jeho najlepšou spomienkou bola cesta do Indie. S prekvapením tam zistil, že sú skutočnými hviezdami až do tej miery, že ich verejné vystúpenia vyvolali nepokoje. * Luis Rego sa rozhodol opustiť Les Charlots, pretože sa obával, že jeho sláva bude navždy spojená s kapelou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les bidasses s’en vont en guerre (C8) : découvrez pourquoi Luis Rego a refusé de jouer dans le film…|url=https://www.programme-tv.net/news/cinema/298467-les-bidasses-sen-vont-en-guerre-c8-decouvrez-pourquoi-luis-rego-a-refuse-de-jouer-dans-le-film/|vydavateľ=www.programme-tv.net|dátum vydania=2022-04-10|dátum prístupu=2022-09-17|jazyk=fr|meno=Emilie|priezvisko=Lopez}}</ref> * Filippelli vo svojich sedemdesiatich rokoch oznámil: „Kde nie je Sarrus tam nie je Les Charlots.“ * Keď Luis Rego definitívne opustil skupinu, tak si zahral v mnohých významných francúzskych komédiách{{--}}''Neviem nič, ale poviem všetko'' ([[1973]]), ''Náhradník'' ([[1975]]), ''Dovolenka po francúzsku'' ([[1978]]) alebo ''Pomsta opereného hada'' ([[1984]]). Napriek odchodu z Les Charlots sa Rego objavil v dvoch filmoch zo skupinou (''Návrat bažantov'' ([[1983]]) a ''Le Retour des Charlots'' ([[1992]])), kde hral iba vedľajšiu úlohu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les CHARLOTS|url=https://en.notrecinema.com/communaute/stars/stars.php3?staridx=20284|vydavateľ=notreCinema.com|dátum prístupu=2022-11-11|jazyk=en}}</ref> * Jean Sarrus je autorom dvoch životopisných kníh a to ''100% Charlots'' ([[2004]]) a ''Définitivement Charlots'' ([[2012]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JEAN SARRUS : " UNE HEURE AVEC..." JEAN SARRUS, à l'occasion de la sortie de son autobiographie " definitivement charlots" François Joyeux reçoit dans " Une heure Avec... " le comédien, musicien et auteur : Jean Sarrus|url=http://www.yvelinesradio.com/infos_all/affichage_all_01_489716576612_24742.html|vydavateľ=www.yvelinesradio.com|dátum prístupu=2022-11-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20221105113533/http://www.yvelinesradio.com/infos_all/affichage_all_01_489716576612_24742.html|dátum archivácie=2022-11-05}}</ref> * Ich najpredávanejším albumom bol ''Charloteries'' s viac než milión predanými kusmi. * Celková minutáž ich filmov je 1 267 minút, to znamená že priemerná dĺžka jedného filmu je zhruba 85 minút. Ich časovo najdlhší film je ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' s celkovou dĺžkou 110 minút a najkratší je ich posledný film s iba 77 minútami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Социальная сеть Одноклассники. Общение с друзьями в ОК. Ваше место встречи с одноклассниками|url=https://ok.ru/|vydavateľ=Одноклассники {{!}} OK.ru|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=ru}}</ref> * Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou ''Bažanti v delíriu'' si skupina skladala hudbu sama. * O niekoľko rokov neskôr Filippelli žartom vyhlásil: „ten posledný film s Richardom Bonnotom bol len vtip, nebolo to nič iné ako príležitosť ísť na dovolenku.“ * V [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] boli módnym vzorom francúzskej [[Mládež|mládeže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Film Star Postcards: Les Charlots|url=https://filmstarpostcards.blogspot.com/2012/05/les-charlots.html|dátum vydania=2012-05-14|dátum prístupu=2022-12-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots "Fan Club Officiel"|url=https://fr-ca.facebook.com/people/Les-Charlots-Fan-Club-Officiel/100063840241291/|vydavateľ=fr-ca.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=fr}}</ref> * Od roku [[1970]] až po rok [[1992]] si spolu zahrali v hlavnej úlohe v 15 filmoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.allocine.fr/personne/fichepersonne_gen_cpersonne=76546.html|vydavateľ=AlloCiné|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr|priezvisko=AlloCine}}</ref>, z ktorých sa 5 natáčalo aj mimo územia Francúzska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FILM DIMENTICATI (O DIMENTICABILI): Cinque matti allo stadio (1972)|url=https://teoremacinema.com/film-dimenticati-e-dimenticabili-cinque-matti-allo-stadio-1972/|dátum vydania=2021-04-01|dátum prístupu=2022-12-09|jazyk=it-IT|meno=Bepi|priezvisko=Vigna|url archívu=https://web.archive.org/web/20221209191909/https://teoremacinema.com/film-dimenticati-e-dimenticabili-cinque-matti-allo-stadio-1972/|dátum archivácie=2022-12-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi {{!}} Filmová místa.cz|url=https://www.filmovamista.cz/osoba/zobraz?id=9364-Gerard-Rinaldi|vydavateľ=www.filmovamista.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> * Ich najchybnejším filmom je ''Veľký bazár''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Erreurs de Films - Films avec Jean-Sarrus|url=https://www.erreursdefilms.com/voir-les-films-avec-Jean-Sarrus.html|vydavateľ=www.erreursdefilms.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> * V komédii ''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' je možné v 23 minúte zbadať v pozadí [[kamión]], film sa ale odohráva v [[17. storočie|17 storočí]]. * Po rokoch Filippelli povedal{{--}}„Ak ste fanúšikom Les Charlots, bude najlepšie, ak nebudete pozerať naše posledné filmy.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots au bout du Phil|url=https://www.youtube.com/watch?v=tkn47a4YMis|dátum prístupu=2022-12-31|jazyk=sk-SK}}</ref> * Herečka [[Josiane Balasko]] v roku [[1998]] zverila Jeanovi Sarrusovi krátku ale komplikovanú úlohu opravára v jej filme ''Un grand cri d'amour''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus|url=https://www.unifrance.org/annuaires/personne/128040/jean-sarrus|vydavateľ=www.unifrance.org|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref> * V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu [[Pif (komiks)|Pif]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pif Gadget avec Les Charlots|url=https://www.youtube.com/watch?v=cndPd53sDZA|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=sk-SK}}</ref> * [[Lino Ventura]] raz videl jednu komédiu s Les Charlots a povedal: „Už filmom vôbec nerozumiem!“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=«Les Bidasses s’en vont en guerre»: l’insouciant Charlot|url=https://www.telecablesat.fr/33/cinema/les-bidasses-s-en-vont-en-guerre-l-insouciant-charlot.html|vydavateľ=Télécâble Sat Hebdo|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=fr}}</ref> * Jean Sarrus a Gérard Filippelli sú jediní členovia, ktorí sa objavili v každom z 15 filmov kapely. Gérard Rinaldi sa objavil v 14 z nich, Jean-Guy Fechner v 9, Luis Rego v 4 a Richard Bonnot iba v 1. * Okrem Gérarda Filippelliho (Phil) si Charlotovci ponechávajú svoje krstné mená vo všetkých svojich filmoch, okrem dvojdielnej série o ''Štyroch sluhoch a štyroch mušketieroch'', kde hrajú komorníkov mušketierov a majú mená z pôvodného románu od [[Alexandre Dumas starší|Alexandra Dumasa st.]] V ''La Grande Java'' od Philippa Claira sa iba Gérard Rinaldi nevolá Gérard, ale Philippot, snúbenec Kouglofovej dcéry. * Vo Francúzsku ešte stále nie sú tri filmy vydané na DVD a to ''La Grande Java'', ''À nous quatre, Cardinal'' a ''Et vive la liberté''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots : 4 comédies cultes en coffret DVD|url=http://www.cinecomedies.com/news/dvd-bluray/les-charlots-4-comedies-cultes-en-coffret-dvd/|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2023-01-08|jazyk=fr-FR|meno=Jérémie|priezvisko=Imbert}}</ref> * Krátko pred začiatkom natáčania komédie ''Bažanti idú do boja'' si pri nehode na motorke Jean Sarrus zlomil nohu. Výsledkom toho je, že všetky scény vo filme kde Jean skáče, uteká alebo bicykluje, predvádza kaskadérsky dvojník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=[Film] Les Bidasses s’en vont en Guerre, de Claude Zidi (1974)|url=https://www.darksidereviews.com/film-les-bidasses-sen-vont-en-guerre-de-claude-zidi-1974/|dátum vydania=2022-01-15|dátum prístupu=2022-09-17|jazyk=fr-FR|priezvisko=Cherycok}}</ref> * Niektoré ich komédie boli dokonca vydané aj vo verzii knižného [[Komiks|komiksu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Používateľ Les... - Les charlots " C'est trop, c'est trop "|url=https://www.facebook.com/186532641748539/photos/a.186561771745626/1512813405787116/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk}}</ref> * Gérard Rinaldi vysvetlil, že by sa nikdy nechcel vrátiť do svojich 20 rokoch. „Povedzme, že keby som mal opäť 20 rokov a vedel by som to čo viem dnes, nerobil by som to čo robím. Smeroval by som ku kariére vo vede.“ Povedal a odhalil svoju vášeň pre vedu vrátane [[Astronómia|astronómie]] a [[Astrofyzika|astrofyziky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Décès. Gérard Rinaldi, pilier des Charlots et voix familière du petit écran, est mort vendredi.. Les Charlots perdent leur figure emblématique|url=https://www.bienpublic.com/loisirs/2012/03/04/les-charlots-perdent-leur-figure-emblematique|vydavateľ=www.bienpublic.com|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=FR-fr}}</ref> * Luis Rego, ktorý sa už vo svojich 17 rokoch odsťahoval z [[Lisabon|Lisabonu]] do Francúzska (kde žije doteraz), márne pokúšal žiadať o francúzsku štátnu príslušnosť. Hovorí, že podľa jeho informácii je jediným Portugalcom, ktorý žije vo Francúzsku už desaťročia a ktorému bola odopretá francúzska štátna príslušnosť. Má obnoviteľné 10-ročné povolenie k pobytu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Rego : peut-être le seul portugais à n'avoir jamais obtenu la nationalité française|url=https://www.radiofrance.fr/franceinter/podcasts/d-ici-d-ailleurs/luis-rego-peut-etre-le-seul-portugais-a-n-avoir-jamais-obtenu-la-nationalite-francaise-5301297|vydavateľ=France Inter|dátum vydania=2016-05-06|dátum prístupu=2022-12-17|jazyk=fr}}</ref> * Gérard Rinaldi študoval na gymnáziu [[Lycée Charlemagne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=phtoto de gérard rinaldi|url=http://gerardrinaldiparchoumilameo.wifeo.com/gerard-rinaldi-au-fil-des-annees.php|vydavateľ=gerardrinaldiparchoumilameo.wifeo.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GERARD RINALDI ENFANT|url=https://horreursmusicales.over-blog.com/2021/01/gerard-rinaldi-enfant.html|vydavateľ=HORREURS MUSICALES|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr|meno=Ringard|priezvisko=Willycat}}</ref> Neskôr váhal medzi vysokou školou žurnalistiky a Národnou školou civilného letectva, aby sa stal pilotom lietadla, nakoniec ale zostal hudobníkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GERARD RINALDI|url=http://www.cinestranger.com/2015/02/gerard-rinaldi.html|vydavateľ=ACTERIEUR DU CINEMA|dátum prístupu=2022-12-03|jazyk=fr|priezvisko=cinestranger}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - CinéArtistes.com|url=http://www.cineartistes.com/fiche-G%25E9rard+Rinaldi.html|vydavateľ=www.cineartistes.com|dátum prístupu=2023-04-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20230406165603/http://www.cineartistes.com/fiche-G%E9rard+Rinaldi.html|dátum archivácie=2023-04-06}}</ref> * Ich obľúbencom bol aj [[politik]] [[Georges Pompidou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LesCharlots.fr|url=https://www.facebook.com/people/LesCharlotsfr/100041017072779/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2022-10-21|jazyk=sk}}</ref> * Komédia ''Bažanti kontra Dracula'' sa odohráva v [[Rumunsko|Rumunsku]] pri čom sa natáčala vo Francúzsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LES CHARLOTS|url=https://www.facebook.com/people/LES-CHARLOTS/100063655242436/|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=sk}}</ref> * Na jednom koncerte Sarrus povedal [[Mick Jagger|Mickovi Jaggerovi]], že ak chcú, Rolling Stones môžu zahrať ''Paulette la Reine des Paupiettes''. Jagger zdvorilo odmietol. * Podľa jedného z členov skupiny, Gérarda Filippelliho, sa nápad na pieseň ''Merci Patron'' zrodil, keď sa skupina vracala z galavečera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mot-clé - Merci patron - La Tengo Editions|url=http://www.la-tengo.com/index.php?tag/Merci%20patron|vydavateľ=www.la-tengo.com|dátum vydania=2022-12-22|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=fr|priezvisko=webaviz.com}}</ref> * Speváčka a tanečníčka [[Janet Woollacott]] niekoľko rokov žila s Jeanom Sarrusom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janette Woollacott, grand amour et seule femme de Claude François, est morte|url=https://www.purepeople.com/article/janette-woollacott-grand-amour-et-seule-femme-de-claude-francois-est-morte_a91235/1|vydavateľ=www.purepeople.com|dátum prístupu=2022-12-27|jazyk=fr}}</ref> * Najvyšší z členov skupiny je Richard Bonnot a najnižší zas Luis Rego. * [[Jacques Dautriche]], ktorý v skupine pôsobil iba jeden rok, zomrel [[1. september|1. septembra]] [[2013]] vo svojich 70 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jacques Dautriche|url=https://www.choisirunfilm.fr/personne/jacques-dautriche-173138.htm|vydavateľ=www.choisirunfilm.fr|dátum prístupu=2022-11-17}}</ref> * Bývalý člen skupiny Les Problèmes [[William Olivier]] medzi rokmi [[1974]]{{--}}[[1978]] spolupracoval s Les Charlots na ich filmoch ako hudobný aranžér. * Po odchode [[Donald Rieubon|Donalda Rieubona]] na vojenskú službu sa do skupiny Les Charlots nevrátil. Neskôr hral v skupinách: Le Musical College ([[1968]]), Martin Circus ([[1970]]), Labyrinthe ([[1970]]{{--}}[[1973]]), Tartempion ([[1973]]), Visitors ([[1974]]) a tiež chvíľu pri spevákovi [[Nino Ferrer]]. * [[Richard Bonnot]] sa po odchode zo skupiny na krátko stal televíznym moderátorom v [[Saint-Tropez]], tiež bol hviezdnym hostiteľom v šou ''Rendez-vous de l'été'' (Letné stretnutie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=charlot. Richard Bonnot, Charlot de 1986 à 1996, se dévoile seul en scène avec « Chansons pour elles ».. Bonnot, seul sans sa bande|url=https://www.lejsl.com/pays-charolais/2012/10/07/bonnot-seul-sans-sa-bande|vydavateľ=www.lejsl.com|dátum prístupu=2022-09-30|jazyk=FR-fr}}</ref> * Pri premietaní ich filmu ''Le Retour des Charlots'' bol Richard Bonnot jediným prítomným divákom zo skupiny. * Rinaldi bol aj dosť známym dabérom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi|url=https://mubi.com/cast/gerard-rinaldi|vydavateľ=MUBI|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=en}}</ref>, prepožičal svoj hlas hercom ako [[David Suchet]], [[Ben Kingsley]], [[Dustin Hoffman]], [[Steve Martin]], [[Burt Reynolds]], [[John Malkovich]], [[Kelsey Grammer]] ale aj postavám (Kent Brockman, Seymour Skinner, [[Clancy Wiggum]], [[Montgomery Burns|Charles Montgomery Burns]] a šašo Krusty) z animovaného seriálu [[Simpsonovci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi nous a quittés ! Infos - AlloDoublage.com, le site référence du doublage français.|url=http://www.allodoublage.com/news/breve.php?val=89_gerard+rinaldi+nous+quittes|vydavateľ=www.allodoublage.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots ne rient pas|url=https://www.liberation.fr/cinema/2012/03/02/les-charlots-ne-rient-pas_800170/|vydavateľ=Libération|dátum prístupu=2022-12-09|jazyk=fr}}</ref> * V značnom počte ich filmov sa objavil aj herec [[Jacques Seiler]] (napr. postava [[Seržant (hodnosť)|seržanta]] Belleca alebo [[Gróf|grófa]] Rocheforta), ktorému v komédiách dosť často zvykli robiť napriek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=tollen Charlots - Die Trottel von der 3. Kompanie, Die – italo-cinema.de|url=https://www.italo-cinema.de/item/tollen-charlots-die-trottel-von-der-3-kompanie|vydavateľ=www.italo-cinema.de|dátum prístupu=2022-12-18|jazyk=de-de|url archívu=https://web.archive.org/web/20221218144655/https://www.italo-cinema.de/item/tollen-charlots-die-trottel-von-der-3-kompanie|dátum archivácie=2022-12-18}}</ref> * Koncom [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych]] rokov zvykol Rinaldi často vystupovať s vtedy začínajúcim [[Christian Clavier|Christianom Clavierom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prihlásenie na Facebook|url=https://www.facebook.com/login.php?next=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgerardrinaldi%2Fmentions|vydavateľ=Facebook|dátum prístupu=2023-04-09|jazyk=sk}}</ref> * Vo filme ''Veľký bazár 2'' mali hrať všetci piati pôvodní členovia skupiny ale aj Michel Galabru vo svojich deväťdesiatich rokoch. * Bonnot, ktorý sa objavil v najmenej úspešnom zo všetkých ich filmov a sotva si pamätal na svoje príspevky k posledným piesňam, nie je fanúšikmi Les Charlots považovaný za skutočného člena skupiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=charlot. Richard Bonnot, Charlot de 1986 à 1996, se dévoile seul en scène avec « Chansons pour elles ».. Bonnot, seul sans sa bande|url=https://www.lejsl.com/edition-de-montceau-les-mines/2012/09/12/bonnot-seul-sans-sa-bande|vydavateľ=www.lejsl.com|dátum prístupu=2022-12-24|jazyk=FR-fr}}</ref> * V šiestich ich filmoch sa v cameo role objavil aj ich producent Christian Fechner. * Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria ''Merci Patron'', ''L'Apérobic'', ''C'est trop… c'est trop !'', ''Joli, le monde est joli'', ''Derrière chez moi'', ''Si tu ne veux pas payer d’impots'', ''Chagrin d’labour'', ''Paulette la reine des paupiettes'', ''Albert'', ''Sois érotique'' ale aj hit ''Les Nouilles''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.discogs.com/artist/576638-Les-Charlots|vydavateľ=Discogs|dátum prístupu=2022-08-03|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internet Archive: Digital Library of Free & Borrowable Books, Movies, Music & Wayback Machine|url=https://archive.org/search?query=Les+Charlots|vydavateľ=archive.org|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Les Charlots" in Toutes Catégories|url=https://picclick.fr/?q=Les+Charlots|vydavateľ=PicClick FR|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=fr}}</ref> == Návštevnosť == {| class="wikitable sortable mw-collapsible" |+Počty vstupov do kín !# !Film !{{FRA}} Francúzsko<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY|url=http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|vydavateľ=www.boxofficestory.com|dátum prístupu=2023-04-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20240229114747/http://www.boxofficestory.com/box-office-les-charlots-c24555678|dátum archivácie=2024-02-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Recherches - JP Box-Office|url=https://www.jpbox-office.com/search.php|vydavateľ=www.jpbox-office.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> !{{RUS}} Rusko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Яндекс|url=https://www.kinopoisk.ru/showcaptcha?cc=1&mt=A2450BF372C58945B0F6AD80ED42276944D6992131935550AD90149E78261DA8EDD9&retpath=aHR0cHM6Ly93d3cua2lub3BvaXNrLnJ1L2ZpbG0vNTczMjkvZGF0ZXM__a62f533fcdf6a7453809ff0ecb5b0ac6&t=2/1680521033/f117fd875bd753de49b70c79343d4b54&u=3b555e68-639daa15-b32a6df0-ae2b72ee&s=e781b0fe03bbccafb6447db1d9087da1|vydavateľ=www.kinopoisk.ru|dátum prístupu=2023-04-03}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Жерар Ринальди|url=https://www.kino-teatr.ru/kino/acter/m/euro/72015/bio/|vydavateľ=Кино-Театр.Ру|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> !{{ESP}} Španielsko<ref name=":4" /> |- |1. |(''La Grande Java'') |3 385 636 |N/A |N/A |- |2. |''Bažanti'' |7 460 911 |N/A |743 428 |- |3. |''Blázni zo štadióna'' |5 744 270 |N/A |504 064 |- |4. |''Bažanti idú do Španielska'' |4 162 897 |N/A |N/A |- |5. |''Veľký bazár'' |3 913 477 |45 000 000 |N/A |- |6. |''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' |2 190 139 |56 100 000 |N/A |- |7. |''Štyria sluhovia a štyria mušketieri'' ''2.: Len počkaj kardinál!'' |1 386 200 |N/A |N/A |- |8. |''Bažanti idú do boja'' |4 154 509 |50 100 000 |N/A |- |9. |''Bozky z Hongkongu'' |2 859 962 |N/A |243 116 |- |10. |''Nech žije sloboda!'' |1 277 646 |N/A |N/A |- |11. |''Les Charlots en délire'' |1 103 094 |N/A |N/A |- |12. |''Bažanti kontra Dracula'' |555 878 |N/A |N/A |- |13. |''Návrat bažantov'' |1 106 593 |N/A |N/A |- |14. |''Bažanti{{--}}Nebezpečné známosti'' |578 239 |N/A |N/A |- |15. |(''Le Retour des Charlots'') |15 883 |N/A |N/A |} == TV vysielanie ich filmov na Slovensku a v Česku == Pravidelne ich filmy (''Bažanti'', ''Bažanti idú do boja'', ''Veľký bazár'' a ''Blázni zo štadióna'') vysielajú na slovenskej [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=RTVSOfficial - YouTube|url=https://www.youtube.com/@RTVSOfficial|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti {{!}} Telkáč.sk|url=https://telkac.zoznam.sk/hladaj?squery=Ba%C5%BEanti|vydavateľ=telkac.zoznam.sk|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots|url=https://www.tv-archiv.sk/-les-charlots|vydavateľ=www.tv-archiv.sk|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=sk}}</ref> V Česku ich často dávajú na [[ČT1]] a [[ČT2]], taktiež ale aj na [[TV Nova|Nove]], [[TV Prima|Prime]] a Barrandove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots - výsledky vyhledávání {{!}} Česká televize|url=https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/hledani/|vydavateľ=www.ceskatelevize.cz|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti|url=https://prima.iprima.cz/tema/bazanti|vydavateľ=Prima|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Les Charlots {{!}} Kinobox.cz|url=https://www.kinobox.cz/osobnosti/167143-les-charlots|vydavateľ=www.kinobox.cz|dátum prístupu=2023-04-03|jazyk=cs}}</ref> Ich komédie zvyknú dávať cez [[Letné prázdniny|letné]] a [[Zimné prázdniny|zimné]] prázdniny. == Dabing == {| class="wikitable sortable mw-collapsible" |+<u>Tabuľka dabingu</u> !# !Herec !Spätý CZ dabér !Zdroj !Spätý SK dabér !Zdroj |- |1. |Gérard Rinaldi |[[Petr Štěpánek (herec)|Petr Štěpánek]] a [[Marek Libert]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?f=69&t=6296|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Rinaldi - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6296-gerard-rinaldi/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |[[Stanislav Král]] |<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bažanti - Nech žije sloboda! / Et vive la liberté!|url=https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=122&t=10533|vydavateľ=www.dabingforum.sk|dátum prístupu=2022-11-13|jazyk=sk}}</ref> |- |2. |Gérard „Phil“ Filippelli |[[Viktor Preiss]], [[Pavel Trávníček]] a [[Mário Kubec]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=6298|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gérard Filipelli - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6298-gerard-filipelli/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |[[Peter Kočiš]] |<ref name=":0" /> |- |3. |Jean Sarrus |[[Jiří Štěpnička]] a [[Petr Burian]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=6297|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean Sarrus - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6297-jean-sarrus/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |[[Martin Zatovič]] |<ref name=":0" /> |- |4. |Jean-Guy Fechner |[[Petr Oliva]] a [[Marek Holý]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean-Guy Fechner - Dabingforum.cz|url=https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=6299|vydavateľ=dabingforum.cz|dátum prístupu=2022-11-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jean-Guy Fechner - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/6299-jean-guy-fechner/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |<ref name="vs" group="pozn.">Do slovenčiny neboli nadabované filmy v ktorých hral Jean-Guy Fechner.</ref> | |- |5. |Luis Rego |[[Petr Svoboda (herec)|Petr Svoboda]] a [[Jan Maxián]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Luis Rego - DabDB|url=https://dabdb.cz/osoba/11629-luis-rego/|vydavateľ=dabdb.cz|dátum prístupu=2023-04-03}}</ref> |<ref name="vs2" group="pozn.">Do slovenčiny neboli nadabované filmy v ktorých hral Luis Rego.</ref> | |} == Galéria == <gallery> Súbor:Gérard Rinaldi Identité années 1960.jpg|Rinaldi v roku [[1960]]. Súbor:Identite-LuisRego-1967.jpg|Rego v roku [[1967]]. Súbor:Gérard Filippelli, Phil des Charlots, 1967.png|Filippelli v roku [[1967]]. Súbor:Luis Rego.jpg|Luis Rego na prahu sedemdesiatky. </gallery> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Sarrus | meno = Jean | odkaz na autora = Jean Sarrus | titul = Définitivement Charlots | vydanie = 1 | vydavateľ = Grrr...Art Éditions | miesto = Francúzsko | rok = 2012 | isbn = 978-2365920148 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 373 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sarrus | meno = Jean | odkaz na autora = Jean Sarrus | titul = 100% Charlots : Autobiographie | vydanie = 1 | vydavateľ = Ramsay | miesto = Francúzsko | rok = 2004 | isbn = 2841147193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 356 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sarrus | meno = Jean | odkaz na autora = Jean Sarrus | priezvisko2 = Mainguené | meno2 = Sandra | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Eho | meno3 = Jérôme | odkaz na autora3 = | titul = La grande blanchisserie | vydanie = 1 | vydavateľ = GRRR | miesto = Francúzsko | rok = 2021 | isbn = 2365921477 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 356 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }} * [https://books.google.fr/books?id=c214Ioxho1gC&pg=PT207&lpg=PT207&dq=Les+Charlots+dans+l%27espace+de+Guy+Lux&source=bl&ots=6EHgJUb0Nu&sig=Ft9YjZuTti1S8lyzTDCUeMkOYHs&hl=fr&sa=X&ved=0ahUKEwjTibqx-5TRAhVM7hoKHXzLCoUQ6AEINTAE#v=onepage&q&f=false ''Les Charlots''] v [[Google knihy|Google Livres]] {{Fra icon}} == Pozri aj == * [[Martin Circus]] * [[Triangle]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=744110}} * {{Imdb meno|id=0153273}} * {{Fdb meno|id=2376}} * {{Kinobox meno|id=167143}} * [https://www.nanarland.com/personnalites/acteurs/les-acteurs-connotes/les-charlots.html Les Charlots] na Nanarland {{Fra icon}} * [https://www.discogs.com/fr/artist/576638-Les-Charlots?srsltid=AfmBOor7CJINvAVqVL9-8eyVAPKWiM5ljuzY_S0XdIjQgwMWsSVzMm2C Les Charlots] v [[Discogs]] {{Eng icon}} * [https://www.ina.fr/recherche?q=les+charlots&espace=1&media=1&sort=pertinence&order=desc Les Charlots] v [[Institut national de l'audiovisuel|INA]] {{Fra icon}} * [https://www.facebook.com/p/LesCharlotsfr-100041017072779/ Oficiálna Facebook stránka] == Zdroj == * Zdroje slovenských názvov filmov sú zo stránky ČSFD.sk. {{Les Charlots}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Charlots}} [[Kategória:Les Charlots| ]] [[Kategória:Francúzske rockové hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzske popové hudobné skupiny]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1965]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 1997]] [[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2011]] [[Kategória:Francúzski komici]] [[Kategória:Chlapčenské hudobné skupiny]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] 8wdxyp35u73hgffna9yg2dwecs65dbf Kryoskopia 0 688116 8356758 7474354 2026-08-16T01:15:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356758 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Freezing point depression and boiling point elevation.svg|náhľad|350x350bod|Roztoky (svetlomodrá) majú nižšie teploty tuhnutia a vyššie teploty varu, než čisté rozpúšťadlá (tmavomodrá). Táto zmena súvisí so zmenou [[Chemický potenciál|chemického potenciálu]], ktorý sa mení po rozpustení látky v rozpúšťadle.]] '''Kryoskopia''' je [[Fyzikálna chémia|fyzikálne chemická]] metóda, ktorá umožňuje stanovenie [[Molárna hmotnosť|molárnej hmotnosti]] látky na základe zmeny [[Bod topenia|bodu tuhnutia]] roztoku.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kryoskopické stanovenie mólových hmotností|url=http://www.posterus.sk/?p=8243|dátum prístupu=2022-10-06}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Szabo|meno=Erik|titul=Stanovenie molárnej hmotnosti gáfru kryoskopicky|url=https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kfz/laboratorne-cvicenia/Kryoskopia_1.9.2017.pdf|dátum prístupu=2022/10/06|vydavateľ=Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave}}</ref><ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Morovská Turoňová|meno=Andrea|titul=Praktické cvičenia z fyzikálnej chémie|vydavateľ=Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|miesto=Košice|rok=2020|isbn=978-80-8152-935-1|strany=10-13|priezvisko2=Oriňaková|meno2=Renáta|priezvisko3=Kaľavský|meno3=František|url=https://unibook.upjs.sk/img/cms/2020/pf/prakticke-cvicenia-z-fyzikalnej-chemie.pdf|url archívu=https://web.archive.org/web/20221006214621/https://unibook.upjs.sk/img/cms/2020/pf/prakticke-cvicenia-z-fyzikalnej-chemie.pdf|dátum archivácie=2022-10-06}}</ref><ref name=":12">{{Citácia knihy|priezvisko=Bína|meno=Jaroslav|titul=Malá encyklopédia chémie|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|kapitola zborník=kryoskopia|strany=394}}</ref> Bod tuhnutia [[Roztok|roztoku]] je totižto iný, než je bod tuhnutia čistého [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadla]], na základe čoho je možné zistiť [[Látkové množstvo|množstvo látky]] v roztoku a z toho i molárnu hmotnosť tejto látky. V minulosti šlo o významnú metódu určovania molárnej hmotnosti látok.<ref name=":0" /> Podobnou metódou, ktorá namiesto zmeny bodu tuhnutia využíva [[bod varu]], je [[ebulioskopia]]. == Princíp == Zmena teploty tuhnutia či teploty varu roztoku patrí medzi [[Koligatívna vlastnosť|koligatívne vlastnosti roztokov]]. To znamená, že táto zmena nie je závislá na druhu látky, ktorá je rozpustená v roztoku a nezávisí teda na jej veľkosti alebo napríklad [[Elektrický náboj|náboji]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Zmena teploty tuhnutia je spojená so zmenou [[Chemický potenciál|chemického potenciálu]] roztoku oproti čistému rozpúšťadlu.<ref name=":1" /> Pri teplote tuhnutia sa chemické potenciály [[Tuhá látka|tuhej]] a [[Kvapalné skupenstvo|kvapalnej]] fáze rovnajú. Pridaním rozpustenej látky k rozpúšťadlu dochádza k posunu chemického potenciálu, čo má za následok zníženie teploty topenia.<ref name=":1" /> Po rozpustení látky v čistom rozpúšťadle teda dôjde k zníženiu teploty tuhnutia, čo sa označuje ako [[kryoskopické zníženie]].<ref name=":0" /><ref name=":2" /> Zmena teploty tuhnutia roztoku je [[Lineárna funkcia|lineárne závislá]] na [[Koncentrácia|koncentrácii]] látky, respektíve jej množstve v roztoku:<ref name=":0" /><ref name=":2" /> :<math>\Delta T_K = K_{kr} \tilde{m}</math> kde ''ΔT<sub>K</sub>'' je zmena teploty tuhnutia (v [[Kelvin|Kelvinoch]]), ''K<sub>kr</sub>'' je [[kryoskopická konštanta]], ktorá je daná pre konkrétne rozpúšťadlo, a ''m̃'' je [[molalita]].<ref name=":0" /> Po vyjadrení molality možno vzorec previesť do podoby<ref name=":0" /><ref name=":1" /> :<math>\Delta T_K = \frac{K_{kr}}{Mm_{roz}}m_A = am_A</math> z ktorého je vidieť, že zmena teploty tuhnutia je závislá na hmotnosti látky, ''m<sub>A</sub>''. Závislosť je lineárna a jej smernica je ''a''.<ref name=":0" /> Pomocou smernice je možné následne zistiť molárnu hmotnosť látky, a to pomocou vzorca :<math>M = \frac{K_{kr}}{am_{roz}}</math> Tieto vzťahy platia len pre dostatočne zriedené roztoky,<ref name=":1" /><ref name=":2" /> pre ktoré platí [[Raoultov zákon]].<ref name=":2" /> Z predposledného vzorca je takisto možné molárnu hmotnosť vyjadriť priamo ako<ref name=":12" /> <math>M =K_{kr} \frac{m_A}{\Delta T_K m_{roz}}</math> === Meranie teploty === Jednou z dôležitých súčastí kryoskopie je presné meranie teploty, na čo sa kedysi používali rôzne [[Teplomer|teplomery]] (napr. [[Beckmannov teplomer]]), aktuálne sa bežne používajú rôzne iné detektory.<ref name=":0" /> Počas kryoskopie sa roztok chladí až kým nedôjde k [[Fázová premena|fázovej premene]]. Pri chladení roztoku teda teplota roztoku stále klesá až do momentu, kedy dôjde k fázovej premene ([[Tuhnutie|tuhnutiu]] roztoku), kedy sa zmena teploty zastaví a jej hodnota je konštantná. Táto teplota sa označuje ako teplota tuhnutia a jej meranie je základom kryoskopie.<ref name=":1" /> V niektorých prípadoch môže dôjsť k zníženiu až pod teplotu topenia (napr. v čistom rozpúšťadle alebo pri nedostatočnom miešaní), čím vzniká [[podchladená kvapalina]]. V takých prípadoch potom vznikajú (alebo možno vyvolať) [[Nukleačné centrum|nukleačné centrá]], v ktorých začne tuhnutie roztoku. Následne dochádza k stuhnutiu celého roztoku a ustanovení teploty na skutočnej teplote tuhnutia.<ref name=":1" /> == Použitie == Typickým použitím kryoskopie je stanovenie molárnej hmotnost látky. Jej použitie je však obmedzené na dobre [[Rozpustnosť|rozpustné]] látky (pre konkrétne použité rozpúšťadlo), [[Prchavosť|neprchavé]] látky a látky, u ktorých v roztoku nedochádza k [[Disociácia (chémia)|disociácii]] a asociácii.<ref name=":0" /> Ak u látky dochádza k disociácii, je i tak možné stanoviť molárnu hmotnosť, ale je nutné vedieť, na koľko častí látka disociuje (napr. NaCl disociuje na Na<sup>+</sup> a Cl<sup>-</sup>, takže zmena teploty tuhnutia je dvojnásobná oproti látkam, ktoré nedisociujú).<ref name=":1" /> Naopak, ak u látky dochádza k asociácii, je možné zistiť mieru tvorby asociácie (napríklad u [[Kyselina benzoová|kyseliny benzoovej]] dochádza k tvorbe [[Dimér (chémia)|dimérov]], takže je možné stanoviť mieru dimerizácie na koncentrácii kyseliny). Okrem toho sa kryoskopia využíva v prístrojoch na meranie [[Osmotický tlak|osmotického tlaku]], [[Osmometer|osmometroch]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Portál|Chémia}}{{Referencie}} [[Kategória:Fyzikálna chémia]] jikffkv27k393jvayrqcqdwff5j5dwy Kryoskopická konštanta 0 688117 8356759 7447653 2026-08-16T01:15:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356759 wikitext text/x-wiki '''Kryoskopická konštanta''', označovaná '''''K<sub>kr</sub>''''' alebo '''''K<sub>k</sub>''''', popisuje vplyv [[Molalita|molality]] rozpustenej látky na zmenu [[Teplota topenia|teploty tuhnutia]] [[Rozpúšťadlo|rozpúšťadla]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Morovská Turoňová|meno=Andrea|titul=Praktické cvičenia z fyzikálnej chémie|vydavateľ=Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|miesto=Košice|rok=2020|isbn=978-80-8152-935-1|strany=10-13|priezvisko2=Oriňaková|meno2=Renáta|priezvisko3=Kaľavský|meno3=František|url=https://unibook.upjs.sk/img/cms/2020/pf/prakticke-cvicenia-z-fyzikalnej-chemie.pdf|url archívu=https://web.archive.org/web/20221006214621/https://unibook.upjs.sk/img/cms/2020/pf/prakticke-cvicenia-z-fyzikalnej-chemie.pdf|dátum archivácie=2022-10-06}}</ref> Vďaka nej sa dá vyjadriť závislosť medzi týmito veličinami: :<math>\Delta T_K = i K_{kr} \tilde{m} </math> kde ''ΔT<sub>K</sub>'' je zmena teploty tuhnutia (v [[Kelvin|Kelvinoch]]), ''i'' je [[van 't Hoffov faktor]], ktorý popisuje, na koľko častí sa látka disociuje v roztoku, a ''m̃'' je [[molalita]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kryoskopické stanovenie mólových hmotností|url=http://www.posterus.sk/?p=8243|dátum prístupu=2022-10-06}}</ref> Vzťah platí len pre zriedené roztoky.<ref name=":2"/> Kryoskopická konštanta má rozmer K mol<sup>-1</sup> kg.<ref name=":2" /><ref name=":0" /> == Hodnota == Kryoskopická konštanta je vlastnosťou daného rozpúšťadla.<ref name=":0" /> Je možné ju spočítať podľa vzťahu<ref name=":2" /><ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Szabo|meno=Erik|titul=Stanovenie molárnej hmotnosti gáfru kryoskopicky|url=https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/chem/kfz/laboratorne-cvicenia/Kryoskopia_1.9.2017.pdf|dátum prístupu=2022/10/06|vydavateľ=Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave}}</ref> :<math>K_{kr} = \frac{R \cdot M_{roz} \cdot T^{2}}{\Delta_\mathrm{top}H}</math> kde ''R'' je [[plynová konštanta]], ''M<sub>roz</sub>'' je [[molárna hmotnosť]] rozpúšťadla, ''T'' je [[teplota tuhnutia]] rozpúšťadla a ''Δ<sub>top</sub>H'' je [[skupenské teplo topenia]] rozpúšťadla.<ref name=":0" /> Tento vzťah vychádza z rovnosti [[Chemický potenciál|chemického potenciálu]] pevnej a kvapalnej fázy pri bode tuhnutia, kedy je molárna Gibbsova energia fázovej premeny rovná nule.<ref name=":1" /> Rôzne látky majú rôzne kryoskopické konštanty: {| class="wikitable" !Rozpúšťadlo !''K<sub>kr</sub>'' (K mol<sup>-1</sup> kg) |- |voda |1,855<ref name=":0" /> |- |''p''-xylén |4,31<ref name=":1" /> |- |benzén |5,12<ref name=":0" /> |} == Využitie v kryoskopii == Pomocou [[Kryoskopia|kryoskopie]] je možné určiť [[Molárna hmotnosť|molárnu hmotnosť]] látky, pokiaľ je známa kryoskopická konštanta. Zmena teploty tuhnutia patrí medzi [[Koligatívna vlastnosť|koligatívne vlastnosti roztokov]], takže táto zmena nie je závislá na druhu rozpustenej látky, len na jej množstve (resp. množstve častíc rozpustených v roztoku). Podobnou metódou ku kryoskopii je [[ebulioskopia]], v ktorej sa používa [[ebulioskopická konštanta]]. == Referencie == {{Portál|Chémia}} {{Referencie}} [[Kategória:Fázové prechody]] [[Kategória:Termodynamické vlastnosti]] jsnjhwhtdlefszpd2go55rpnhnt4hvz Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2022 4 692893 8356741 7532596 2026-08-15T22:19:14Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356741 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == November == * 1. november 2022 – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/zahranicie/v-rusku-pokutovali-wikimediu-za-obsah-t/671484-clanok.html V Rusku pokutovali Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine] == Október == * 24. október 2022 – ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'' (Juraj Valach): [https://www.postoj.sk/117025/preco-uz-mozeme-brat-slobodnu-internetovu-encyklopediu-celkom-vazne Wikipédia : Prečo už môžeme brať slobodnú internetovú encyklopédiu celkom vážne] * 20. október 2022 – ''[[SITA Slovenská tlačová agentúra|webnoviny.sk]]'': [https://www.webnoviny.sk/na-wikipedii-odhalili-siet-redaktorov-ktori-upravovali-clanky-o-vojne-na-ukrajine-v-prospech-ruska/ Na Wikipedii odhalili sieť redaktorov, ktorí upravovali články o vojne na Ukrajine v prospech Ruska] == September == * 16. september 2022 – ''[[iDNES.cz]]'' (Roman Všetečka): [https://www.idnes.cz/technet/software/facebook-umela-inteligence-wikipedie-strojove-uceni-kontrola-fakta-meta-ai-nlu.A220915_150139_software_vse Majitel Facebooku chce umělou inteligencí kontrolovat Wikipedii] == August == * 27. august 2022 – ''Seznam Zprávy'' (Pavel Kasík): [https://www.seznamzpravy.cz/clanek/tech-technologie-internet-rus-ci-ukrajinec-ceska-wikipedie-bojuje-o-breznevovu-narodnost-212366 Rus, či Ukrajinec? Na české Wikipedii se válčí o Brežněvovu národnost] * 25. august 2022 – ''[[iDNES.cz]]'' (Miroslava Sloupová): [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-encyklopedie-runiversialis.A220825_103338_zahranicni_misl Rusové spustili svou Wikipedii. Bez války a škodlivého „liberálního“ obsahu] * 23. august 2022 – ''Živě.cz'' (Lukáš Václavík): [https://www.zive.cz/clanky/novy-vzhled-wikipedie-2022/sc-3-a-218040/default.aspx Wikipedie po 12 letech změní tvář. Takhle bude vypadat] == Júl == * 14. júl 2022 – ''Brainee'' (Michal Čiernik): [https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/svet/96030298-nikdy-uplne-nedoveruj-wikipedii-cinanka-si-z-nej-spravila-vlastny-historicky-roman-vymyslela-si-cele-dejiny Nikdy úplne nedôveruj Wikipédii. Číňanka si z nej spravila vlastný historický román, vymyslela si celé dejiny] == Jún == * 16. jún 2022 – ''[[Denník N]]'' (Alžbeta Kyselicová): [https://dennikn.sk/2895713/rusi-sa-tu-v-rustine-mozu-stale-docitat-o-zverstvach-v-buci-ako-sa-wikipedia-sa-brani-ruskej-cenzure/ Rusi sa tu v ruštine môžu stále dočítať o zverstvách v Buči. Ako sa Wikipedia bráni ruskej cenzúre] * 13. jún 2022 – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/zahranicie/wikipedia-sa-odvolala-voci-verdiktu-ru/640467-clanok.html Wikipédia sa odvolala voči verdiktu ruského súdu o odstránení článkov] == Máj == * 23. máj 2022 – ''deník.cz'' (Olga Tušicová): [https://olomoucky.denik.cz/pocitace-a-mobily/wikipedie-v-cesku-20-let.html Kde nezabere babo raď, pomůže Wikipedie: Jak funguje, jak je na tom v Česku] * 5. máj 2022 – ''[[Živé.sk]]'' (Martin Kováč): [https://zive.aktuality.sk/clanok/1JHVyyZ/putinovi-sa-nepaci-ako-wikipedia-pise-o-vojne-na-ukrajine-opat-si-chce-spravit-vlastnu-s-kontrolovanym-obsahom/ Putinovi sa nepáči, ako Wikipedia píše o vojne na Ukrajine. Opäť si chce spraviť vlastnú, s kontrolovaným obsahom] * 5. máj 2022 – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/zahranicie/ceska-wikipedia-oslavuje-20-rokov-svo/631274-clanok.html Česká Wikipédia oslavuje 20 rokov svojej existencie] * 3. máj 2022 – ''[[Živé.sk]]'' (Adam Harmada): [https://zive.aktuality.sk/clanok/pntM6z3/wikipedia-rusi-prijimanie-prispevkov-v-kryptomenach-kvoli-podvodom-aj-ekologii/ Wikipédia ruší prijímanie príspevkov v kryptomenách. Kvôli podvodom aj ekológii] == Marec == * 15. marec 2022 – ''vosveteit.sk'' (Martin Borko): [https://vosveteit.sk/jeden-z-najvyznamnejsich-editorov-ruskej-wikipedia-bol-zatknuty-upravoval-clanky-o-vojne-na-ukrajine/ Jeden z najvýznamnejších editorov ruskej Wikipédia bol zatknutý. Upravoval články o vojne na Ukrajine] * 4. marec 2022 – [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (Tomáš Švec): [https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/618920-rusko-sa-vyhraza-zablokovanim-wikipedie-prekaza-mu-clanok-o-umrtiach-ukrajinskych-civilistov/ Rusko sa vyhráža zablokovaním Wikipédie. Prekáža mu článok o úmrtiach ukrajinských civilistov] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] p6l96k2t6rx373b86uk26ylmdsn9mjy Samuel Mráz 0 699353 8356497 8335627 2026-08-15T13:06:38Z Alexis Nemec 211349 8356497 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista|meno=Samuel Mráz|dátum narodenia={{dnv|1997|5|13}}|miesto narodenia=[[Malacky]]|štát=[[Slovensko]]|výška=183 cm|pozícia=útočník|súčasný klub=[[Volos FC|Volos]]|mládežnícke kluby=ŠK Malacky{{break}}TJ Záhoran Kostolište{{break}}[[FK Senica]]|mládežnícke roky=2003-2007{{break}}2007-2009{{break}}2009-2014|kluby=[[FK Senica]]{{break}}[[MŠK Žilina]]{{break}}[[Empoli FC|Empoli]]{{break}}→[[FC Crotone|Crotone]]{{break}}→[[Brøndby IF|Brøndby]]{{break}}→[[Zagłębie Lubin]]{{break}}[[Spezia Calcio|Spezia]]{{break}}→[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]{{break}}→[[CD Mirandés|Mirandés]]{{break}}→[[Anorthosis Famagusta]]{{break}}[[Volos FC|Volos]]|roky=2014-2016{{break}}2017-2018{{break}}2018-2021{{break}}2019{{break}}2019-2020{{break}}2020-2021{{break}}2021-2023{{break}}2021-2022{{break}}2022-2023{{break}}2023{{break}}2023-|zápasy(góly)=63 (5){{break}}45 (23){{break}}{{0}}6 (1){{break}}{{0}}5 (1){{break}}22 (4){{break}}27 (2){{break}}{{0}}2 (0){{break}}19 (7){{break}}11 (0){{break}}19 (6){{break}}{{0}}0 (0)|národné mužstvo={{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U17]]<br/>{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]<br/>{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]<br/>{{SVK|f|1}}|reprezentačné roky=2013<br/>2015-2016<br/>2017-2018<br/>2018-|reprezentačné zápasy(góly)=3 (0)<br/>6 (1)<br/>6 (4)<br/>4 (1)|pkupdate=9. 7. 2023}} '''Samuel Mráz''' (* [[13. máj]] [[1997]], [[Malacky]]) je slovenský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste útočníka v gréckom klube [[Volos FC]]. == Klubová kariéra == Vyrastal v mládežníckych tímoch ŠK Malacky, TJ Záhoran Kostolište a neskôr sa pripojil k [[FK Senica]]. === FK Senica === Mráz debutoval za Senicu [[12. apríl]]a [[2014]] pri výhre 2:1 nad [[AS Trenčín]]. 30. júna podpísal zmluvu so Senicou do konca sezóny 2016/17. === MŠK Žilina === [[31. január]]a [[2017]] prestúpil do [[MŠK Žilina]]. V jarnej časti [[Fortuna liga 2016/2017|Fortuna ligy 2016/17]] odohral 11 zápasov v ktorých strelil dva góly a so Žilinou sa tešil z majstrovského titulu. V sezóne 2017/18 sa stal najlepším strelcom [[Fortuna liga 2017/2018|Fortuna ligy]] keď v 32 zápasoch strelil 19 gólov. === Empoli === [[19. júl]]a [[2018]] Mráz prestúpil k nováčikovi [[Serie A]] k [[Empoli FC|Empoli]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najlepší strelec Fortuna ligy je oficiálne hráčom Serie A. Mráz posilní nováčika|url=https://sportweb.pravda.sk/futbal/zahranicne-ligy/clanok/475654-najlepsi-strelec-fortuna-ligy-je-oficialne-hracom-serie-a-mraz-posilni-novacika/|vydavateľ=Športweb.sk|dátum vydania=2018-07-03|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Pri svojom debute [[26. august]]a [[2018]] proti [[FC Janov]] skóroval no jeho tím prehral 1:2. Na jeseň neskôr odohral ešte päť zápasov. ==== Hosťovanie v Crotone ==== [[30. január]]a [[2019]] bol Mráz poslaný na polročné hosťovanie do [[FC Crotone]] v [[Serie B]]. Za klub prvýkrát nastúpil [[10. február]]a proti [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]. Svoj jediný gól za klub strelil [[26. február]]a pri víťazstve 3:0 nad [[Palermo F.C.|Palermom]]. ==== Hosťovanie v Brøndby ==== V auguste 2019 bol Mráz poslaný na hosťovanie do dánskeho klubu [[Brøndby IF]] v [[Superligaen]]. V klube debutoval [[1. september|1. septembra]] pri prehre 0:1 s [[FC Midtjylland]]. ==== Hosťovanie v Zagłębie Lubin ==== Dňa 13. augusta 2020 sa Mráz pripojil k poľskému klubu [[Zagłębie Lubin]] v [[Ekstraklasa|Ekstraklase]] na ročné hosťovanie s opciou na kúpu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mráz sa možno ďalších štartov za Empoli nedočká, poslali ho do Poľska|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/samuel-mraz-smeruje-z-fc-empoli-na-hostovanie-do-polska/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=sk}}</ref> Debutoval [[21. august]]a pri víťazstve 2:1 nad [[Lech Poznań]]. Svoj prvý gól za klub strelil [[7. december|7. decembra]] pri remíze 1:1 s [[Piast Gliwice]]. === Spezia Calcio === Po skončení hosťovania v Poľsku sa Mráz pripojil k [[Spezia Calcio]] v [[Serie A]] a podpísal trojročnú zmluvu. Za klub debutoval [[13. august]]a v [[Coppa Italia]] pri víťazstve 3:1 nad [[Pordenone Calcio|Pordenone]]. V Serie A debutoval [[23. august]]a pri remíze 2:2 s [[Cagliari Calcio|Cagliari]]. ==== Hosťovanie v Slovane Bratislava ==== Dňa 2. septembra 2021 bol Mráz poslaný na ročné hosťovanie do [[ŠK Slovan Bratislava]] s následnou opciou na trvalý prestup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mráz bude hrať opäť Fortuna ligu, Slovan ho získal na hosťovanie|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/fortuna-liga-samuel-mraz-slovan-bratislava-spezia-hostovanie/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=sk}}</ref> V Slovane debutoval [[12. september|12. septembra]] pri remíze 1:1 s [[DAC Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]]. V sezóne odohral dokopy 28 zápasov z toho 19 vo [[Niké liga|Niké lige]] a strelil 7 gólov (z toho 5 v lige). ==== Hosťovanie v Mirandés ==== [[1. september|1. septembra]] [[2022]] bol Mráz poslaný na sezónne hosťovanie do španielskeho klubu [[CD Mirandés]] v [[Segunda División]]. V tíme predčasne skončil [[24. január]]a [[2023]]. ==== Hosťovanie v Anorthosis Famagusta ==== 24. januára bol Mráz poslaný na ďalšie hosťovanie tentokrát do cyperského klubu [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nechytil sa ani v Slovane, ani v Španielsku. Mráz bude hľadať formu na Cypre|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-samuel-mraz-hostovanie-anorthosis-famagusta-cyprus/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=sk}}</ref> V druhom zápase za klub [[2. február]]a proti [[Omonia Nikózia]] strelil hattrick a jeho tím zvíťazil 4:1. === Volos FC === [[7. júl]]a [[2023]] Mráz prestúpil do gréckeho klubu [[Volos FC]] v [[Grécka Superliga|gréckej superlige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mráz prestúpil zo Spezie do gréckeho Volos FC|url=https://www.teraz.sk/sport/mraz-prestupil-zo-spezie-do-greckeho/726824-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-07-07|dátum prístupu=2023-07-09|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Mráz hral za mládežnícke tímy Slovenska do 17, 19 a 21 rokov. V seniorskej reprezentácii [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenska]] debutoval [[16. október|16. októbra]] [[2018]] v priateľskom zápase proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] (remíza 1:1). == Štatistiky == === Klubové === ''K 9. júlu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |[[FK Senica]] |2013/14 | rowspan="4" |[[Niké liga|Corgoň liga]] |8 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |8 |0 |- |2014/15 |15 |1 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |17 |1 |- |2015/16 |21 |2 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |22 |2 |- |2016/17 |19 |2 |1 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |20 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !63 !5 !4 !1 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !67 !6 |- | rowspan="3" |[[MŠK Žilina]] |2016/17 | rowspan="2" |[[Niké liga|Fortuna liga]] |11 |2 |1 |2 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |12 |4 |- |2017/18 |32 |19 |5 |0 |1'''<sup>1</sup>''' |0 |2'''<sup>3</sup>''' |2 |40 |21 |- ! colspan="2" |Celkom !43 !21 !6 !2 !1 !0 !2 !2 !52 !25 |- |[[Empoli FC|Empoli]] |2018/19 |[[Serie A]] |6 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |6 |1 |- |[[FC Crotone|Crotone]] (hosť.) |2018/19 |[[Serie B]] |5 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |5 |1 |- |[[Brøndby IF|Brøndby]] (hosť.) |2019/20 |[[Superligaen]] |22 |4 |2 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |24 |5 |- |[[Zagłębie Lubin]] (hosť.) |2020/21 |[[Ekstraklasa]] |27 |2 |2 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |29 |3 |- |[[Spezia Calcio]] |2021/22 |[[Serie A]] |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |3 |0 |- |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] (hosť.) |2021/22 |[[Niké liga|Fortuna liga]] |19 |7 |3 |1 |6'''<sup>2</sup>''' |1 | colspan="2" |― |28 |9 |- |[[CD Mirandés|Mirandés]] (hosť.) |2022/23 |[[Segunda División]] |11 |0 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |13 |0 |- |[[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] (hosť.) |2022/23 |[[Prvá divízia (Cyprus)|Prvá divízia]] |19 |6 |2 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |21 |6 |- ! colspan="3" |Celkovo !217 !47 !22 !6 !7 !1 !2 !2 !248 !56 |} ;Poznámky :'''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] :'''<sup>2</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] :'''<sup>3</sup>''' Play-off o Európsku ligu UEFA === Medzinárodné === ''K 9. júlu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |{{SVK|f}} |2018 |1 |0 |- |2019 |2 |1 |- |2022 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !4 !1 |} == Úspechy == '''MŠK Žilina''' * [[Niké liga|Fortuna liga]]: [[Fortuna liga 2016/2017|2016/17]] '''ŠK Slovan Bratislava''' * [[Niké liga|Fortuna liga]]: [[Fortuna liga 2021/2022|2021/22]] '''Individuálne''' * Najlepší strelec [[Fortuna liga 2017/2018|Fortuna ligy 2017/18]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/samuel-mraz/profil/spieler/243225 Samuel Mráz] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Mráz, Samuel}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK Senica]] [[Kategória:Hráči MŠK Žilina]] [[Kategória:Hráči Empoli FC]] [[Kategória:Hráči FC Crotone]] [[Kategória:Hráči Brøndby IF]] [[Kategória:Hráči Zagłębie Lubin]] [[Kategória:Hráči Spezia Calcio]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Hráči CD Mirandés]] [[Kategória:Hráči Anorthosis Famagusta]] [[Kategória:Hráči Volos FC]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči Ekstraklasy]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Malaciek]] [[Kategória:Hráči Superligaen]] [[Kategória:Hráči Gréckej Superligy]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] 1jp7u76kl9l3madxi39mluhvs0aysif Redaktor:Martingazak 2 699366 8356525 8356094 2026-08-15T13:56:34Z Martingazak 234259 /* Stredoveké Uhorsko */ 8356525 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nemecké represálie v Kežmarku]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Vypálenie obce Livovská Huta]], [[Partizánska nemocnica v Livove]], [[Partizánsky lazaret v Livove]] # [[Nemecké represálie v Ľubici]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Nemecké represálie v Poprade]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké represálie v Prešove]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] 2j8udb5faqhgn0x57hrfr4j8u52s3lk Milan Ristovski 0 699588 8356484 8308902 2026-08-15T13:00:14Z Alexis Nemec 211349 8356484 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Milan Ristovski | dátum narodenia = {{dnv|1998|4|8}} | miesto narodenia = [[Skopje]] | štát = [[Severné Macedónsko]] | výška = 188 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] | klubové číslo = 77 | mládežnícke kluby = [[FK Rabotnički Skopje|Rabotnički]]{{break}}[[HNK Rijeka]] | mládežnícke roky = 2010-2016{{break}}2016-2018 | kluby = [[FK Rabotnički Skopje|Rabotnički]]{{break}}[[HNK Rijeka]]{{break}}→ [[NK Krško|Krško]]{{break}}→ [[FC Nitra]]{{break}}→ [[Spartak Trnava]]{{break}}[[Spartak Trnava]]{{break}}[[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] | roky = 2014-2017{{break}}2017-2021{{break}}2018-2019{{break}}2019-2020{{break}}2021{{break}}2021-2023{{break}}2024- | národné mužstvo = {{MKD}} [[Severomacedónske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Severné Macedónsko U17]]<br/>{{MKD}} [[Severomacedónske národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Severné Macedónsko U18]]<br/>{{MKD}} [[Severomacedónske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Severné Macedónsko U19]]<br/>{{MKD}} [[Severomacedónske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Severné Macedónsko U21]]{{break}}{{MKD|f|1}} | zápasy(góly) = 29{{0}}(1)<br/>{{0}}7{{0}}(0)<br/>16{{0}}(2)<br/>27 (11)<br/>12{{0}}(5)<br/>72 (12)<br/>19 (0) | reprezentačné roky = 2014{{break}}2014{{break}}2016{{break}}2018-2020{{break}}2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}2 (1)<br/>{{0}}1 (1)<br/>{{0}}2 (0)<br/>16 (2)<br/>24 (4) | pkupdate = 1. 09. 2024 }} '''Milan Ristovski''' (* [[8. máj]] [[1998]], [[Skopje]], [[Severné Macedónsko]]) je severomacedónsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste útočníka v českom klube Bohemians Praha. == Klubová kariéra == === Rabotnički Skopje === Ristovski vyrastal v mládežníckom tíme [[FK Rabotnički Skopje]] kde debutoval už vo veku 16 rokov. Svoj debut si pripísal [[22. november|22. novembra]] [[2014]] pri výhre 4:0 nad [[FK Bregalnica Štip|Bregalnica Štip]]. Svoj jediný gól za klub si pripísal [[28. február]]a [[2016]] pri výhre 2:1 nad [[FK Metallurg Skopje|Metallurg Skopje]]. === HNK Rijeka === [[19. júl]]a [[2017]] sa pripojil k chorvátskemu klubu [[HNK Rijeka]]. V tíme hrával aj za mládežnícky tím. V seniorskom tíme debutoval [[10. december|10. decembra]] [[2017]] proti [[NK Slaven Belupo|Slaven Belupo]] (výhra 2:0). ==== Hosťovanie v NK Krško ==== Dňa [[10. júl]]a [[2018]] bol poslaný na ročné hosťovanie v slovinskom klube [[NK Krško]]. V klube debutoval [[22. júl]]a pri prehre 0:2 s tímom [[NK Domžale]]. Svoj prvý gól strelil [[16. august]]a pri remíze 1:1 s tímom [[NK Triglav Kranj]]. ==== Hosťovanie v FC Nitra ==== Po ročnom hosťovaní v Slovinsku bol Ristovski poslaný na ročné hosťovanie do slovenského klubu [[FC Nitra]]. Debutoval [[21. júl]]a [[2019]] pri prehre 0:1 s [[MFK Ružomberok]]. V sezóne odohral 27 zápasov a strelil 11 gólov a bol tak druhým najlepším strelcom ligy v sezóne 2019/20.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nitra s ďalším víťazstvom, proti Seredi opäť hviezdil Ristovski|url=https://www.sport7.sk/149102/nitra-s-dalsim-vitazstvom-proti-seredi-opat-hviezdil-ristovski|vydavateľ=Šport7.sk|dátum vydania=2019-11-09|dátum prístupu=2023-07-15|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> === Spartak Trnava === Po roku v Nitre sa vrátil do [[HNK Rijeka]] kde strávil jesennú časť sezóny 2020/21. V januári [[2021]] bol poslaný na polročné hosťovanie do [[Spartak Trnava|Spartaka Trnavy]]. V klube debutoval proti [[20. február]]a práve proti [[FC Nitra]] (výhra 1:0). Na jar odohral 12 zápasov v ktorých strelil 5 gólov. Dňa [[15. júl]]a 2021 spečatila prestup Ristovskeho za nezverejnenú sumu ale má ísť o najdrahší prestup v histórii klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najdrahší prestup v histórii Spartaka Trnava, v tíme zostáva účastník EURO 2020|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/milan-ristovski-spartak-trnava-posila-prestup-fortuna-liga-2021-2022/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-07-15|jazyk=sk}}</ref> So Spartakom podpísal trojročný kontrakt. S tímom sa tešil z dvoch víťazstiev v Slovnaft Cupe v sezónach 2021/22 a 2022/23.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spartak Trnava obhájil triumf v Slovnaft Cupe, proti Slovanu predviedol skvelý obrat|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-fc-spartak-trnava-sk-slovan-bratislava-vysledok-finale-slovnaft-cup-2022-2023/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-07-15|jazyk=sk}}</ref> == Medzinárodná kariéra == Ristovski hrával v mládežníckych kategóriách Severného Macedónsko. V seniorskej reprezentácii [[Macedónske národné futbalové mužstvo|Severného Macedónska]] debutoval v priateľskom zápase [[24. jún]]a [[2021]] proti [[Kazašské národné futbalové mužstvo|Kazachstanu]] (výhra 4:0), v zápase strelil aj svoj prvý gól v reprezentácii. Ristovski bol členom kádra Severného Macedónska na [[EURO 2020|EURE 2020]], ktoré sa hralo v lete 2021. Na turnaji si zahral jeden zápas proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]], v ktorom nastúpil v 86. minúte za [[Visar Musiliu|Visara Musiliu]]. == Štatistiky == === Klubové === ''K 15. júlu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[FK Rabotnički Skopje|Rabotnički]] |2014/15 | rowspan="3" |[[Prvá macedónska futbalová liga|Prva liga]] |6 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |6 |0 |- |2015/16 |18 |1 | colspan="2" |― |1'''<sup>1</sup>''' |0 | colspan="2" |― |19 |1 |- |2016/17 |5 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |5 |0 |- !Celkom ! !29 !1 ! colspan="2" |― !1 !0 ! colspan="2" |― !30 !1 |- | rowspan="4" |[[HNK Rijeka]] |2017/18 | rowspan="3" |[[Prva HNL]] |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |1 |0 |- |2018/19 |3 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |3 |0 |- |2020/21 |3 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !7 !0 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !7 !0 |- |[[NK Krško]] (hosť.) |2018/19 |[[Slovinská prvá liga|Prva liga]] |16 |2 |3 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |18 |2 |- |[[FC Nitra]] (hosť.) |2019/20 |[[Niké liga|Fortuna liga]] |27 |11 |3 |3 | colspan="2" |― |2'''<sup>2</sup>''' |1 |32 |15 |- |[[Spartak Trnava]] (hosť.) |2020/21 | rowspan="4" |[[Niké liga|Fortuna liga]] |12 |5 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |13 |5 |- | rowspan="4" |[[Spartak Trnava]] |2021/22 |30 |8 |7 |3 |4'''<sup>3</sup>''' |0 | colspan="2" |― |41 |11 |- |2022/23 |28 |3 |7 |1 |3'''<sup>3</sup>''' |0 | colspan="2" |― |38 |4 |- |2023/24 |13 |1 |1 |0 |7<sup>3</sup> |0 |― | |21 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !84 !17 !16 !4 !14 !0 ! colspan="2" |― !92 !20 |- ! colspan="3" |Celkovo !146 !20 !21 !7 !8 !0 !2 !1 !177 !38 |} ;Poznámky :'''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] :'''<sup>2</sup>''' Baráž o Fortuna Ligu :'''<sup>3</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 15. júlu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |{{MKD|f}} |2021 |8 |2 |- |2022 |7 |1 |- |2023 |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !18 !3 |} == Úspechy == '''Spartak Trnava''' * [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]: 2021/22, 2022/23 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/milan-ristovski/profil/spieler/344968 Milan Ristovski] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Ristovski, Milan}} [[Kategória:Severomacedónski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Rabotnički Skopje]] [[Kategória:Hráči NK Rijeka]] [[Kategória:Hráči NK Krško]] [[Kategória:Hráči FC Nitra]] [[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Osobnosti zo Skopje]] [[Kategória:Hráči Hrvatski nogometni liga]] [[Kategória:Hráči PrvaLiga]] 8cvjczs2xx2grnp8erpqlqlbvaimacu Július Szöke 0 700283 8356492 8355259 2026-08-15T13:03:56Z Alexis Nemec 211349 8356492 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Július Szöke | dátum narodenia = {{dnv|1995|8|1}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | štát = [[Slovensko]] | výška = 183 cm | pozícia = stredopoliar | súčasný klub = [[ŠK Slovan Bratislava]] | klubové číslo = 37 | mládežnícke kluby = MŠK Rimavská Sobota{{break}}[[FK Železiarne Podbrezová]] | mládežnícke roky = 2007-2010{{break}}2010-2012 | kluby = [[FK Železiarne Podbrezová]]{{break}}→[[MFK Ružomberok]]{{break}}→[[ViOn Zlaté Moravce]]{{break}}[[Šachťor Karagandy FC|Šachťor Karagandy]]{{break}}[[FC Šachťor Soligorsk|Šachťor Soligorsk]]{{break}}[[Hapoel Ironi Kirjat Šmona FC|Ironi Kirjat Šmona]]{{break}}[[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] | roky = 2012-2016{{break}}2014{{break}}2014-2015{{break}}2016-2017{{break}}2018-2021{{break}}2022{{break}}2022- | zápasy(góly) = {{0}}30 (1)<br/>{{0}}{{0}}8 (0)<br/>{{0}}21 (0)<br/>{{0}}55 (5)<br/>101 (6)<br/>{{0}}14 (0)<br/>{{0}}31 (2) | národné mužstvo = {{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]<br/>{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]] | reprezentačné roky = 2013-2014{{break}}2015 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6 (1)<br/>{{0}}{{0}}1 (0) | pkupdate = 3. 8. 2023 }} '''Július Szöke''' (* [[1. august]] [[1995]], [[Hnúšťa]]) je slovenský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste stredopoliara v slovenskom klube ŠK Slovan Bratislava == Klubová kariéra == === Železiarne Podbrezová === Szöke vyrastal v mládežníckom tíme [[FK Železiarne Podbrezová|Železiarne Podbrezová]]. Za A-tím debutoval [[20. júl]]a [[2012]] v [[2. liga|2. lige]] pri víťazstve 1:0 nad [[Partizán Bardejov]]. Svoj prvý gól za klub strelil [[18. máj]]a [[2013]] pri víťazstve 4:0 nad [[TJ Baník Ružiná]]. V sezóne 2012/13 odohral za Podbrezovú 12 zápasov. ==== Hosťovanie v Ružomberku ==== V januári [[2014]] odišiel Szöke na polročné hosťovanie do [[MFK Ružomberok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Liptove majú cieľ pohárovú Európu napriek odchodu strelca Lačného|url=https://www.teraz.sk/sport/v-liptove-cielom-poharova-europa-nap/75189-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2014-02-25|dátum prístupu=2023-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Prvý zápas odohral [[15. marec|15. marca]] proti [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskej Strede]] (prehra 0:2). ==== Hosťovanie v Zlatých Moravciach ==== Po hosťovaní v Ružomberku bol Szöke poslaný na hosťovanie do [[ViOn Zlaté Moravce]] do konca sezóny 2014/15. Dňa [[19. júl]]a si pripísal prvý štart za Zlaté Moravce pri remíze 1:1 s [[MFK Ružomberok]]. V sezóne odohral za ViOn 22 zápasov (21 v lige). === Návrat do Podbrezovej === Po návrate zo Zlatých Moraviec strávil Szöke jesennú časť sezóny 2015/16 v Podbrezovej. === Šachťor Karagandy === V marci [[2016]] prestúpil Szöke do kazašského klubu [[Šachťor Karagandy FK|Šachťor Karagandy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Szöke si Kazachstan pochvaľuje: Do Premier League ho zavolal Vukušič, aby zastavil Aršavina|url=https://www.futbalovysvet.sk/clanok/20354/szoke-si-kazachstan-pochvaluje-zavolal-ho-vukusic-aby-branil-arsavina|vydavateľ=Futbalový svet|dátum vydania=2016-05-19|dátum prístupu=2023-08-03|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> V klube debutoval [[12. marec|12. marca]] pri prehre 1:2 s [[FC Astana|Astanou]]. Prvýkrát skóroval [[16. október|16. októbra]] pri víťazstve 2:1 nad [[FC Zhetysu|Zhetysu]]. Szöke sa s Karagandy úspešne zachránil v najvyššej kazašskej súťaži a v sezóne 2016 odohral 29 zápasov v ktorých strelil tri góly. V sezóne 2017 odohral za Karagandy 29 zápasov v ktorých strelil tri góly. === Šachťor Soligorsk === V januári [[2018]] sa Szöke pripojil k bieloruskému klubu [[FC Šachťor Soligorsk|Šachťor Soligorsk]] ako voľný hráč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Szőke vymenil Kazachstan za Bielorusko|url=https://mynovohrad.sme.sk/c/20746566/szoke-vymenil-kazachstan-za-bielorusko.html|vydavateľ=mynovohrad.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-03|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> V Soligorsku debutoval [[11. marec|11. marca]] v štvrťfinále bieloruského poháru proti [[FC Dnepr Mogilev|Dnepr Mogilev]] (výhra 3:1). V bieloruskej futbalovej lige ([[Vyšejšaja Liha]]) debutoval [[31. marec|31. marca]] pri remíze 0:0 s [[FC Dynamo Brest|Dynamom Brest]]. Prvý gól za Soligorsk strelil [[17. jún]]a pri výhre 4:0 nad [[FC Luch Minsk (2012)|Luch Minsk]]. V sezóne 2018 odohral v lige 28 zápasov. Dňa [[26. máj]]a [[2019]] sa s tímom tešil zo zisku bieloruského poháru. Jeho tím zvíťazil vo finále nad [[FK Vitebsk|Vitebskom]] 2:0, Szöke však vo finále nehral. V sezóne 2020 sa Szöke stal so Soligorskom majstrom Bieloruska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Július Szöke oslavuje so Šachťorom Soligorsk titul: A teraz túžim po Rusku! {{!}} FutbalPortal.sk|url=https://www.futbalportal.net/?q=clanok/julius-szoke-oslavuje-so-sachtorom-soligorsk-titul-a-teraz-tuzim-po-rusku/46660|vydavateľ=www.futbalportal.net|dátum prístupu=2023-08-03}}</ref> a tento úspech zopakovali aj v sezóne 2021. Počas pôsobenia v Soligorsku patril Szöke medzi najdrahších hráčov v Bielorusku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patrí k najdrahším hráčom v Bielorusku. Július Szöke sníva o ruskej Premier league|url=https://www.slovenski-futbalisti.sk/patri-k-najdrahsim-hracom-v-bielorusku-julius-szoke-sniva-o-ruskej-premier-league|vydavateľ=slovenskifutbalisti.sk|dátum prístupu=2023-08-03|jazyk=sk|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20230803133557/https://www.slovenski-futbalisti.sk/patri-k-najdrahsim-hracom-v-bielorusku-julius-szoke-sniva-o-ruskej-premier-league|dátum archivácie=2023-08-03}}</ref> === Ironi Kirjat Šmona === V januári [[2022]] odišiel Szöke ako voľný hráč do izraelského klubu [[Hapoel Ironi Kirjat Šmona FC|Hapoel Ironi Kirjat Šmona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hnúšťan Szőke bude hrať v Izraeli - vobraze.sk|url=https://vobraze.sk/sport/hnustan-szoke-bude-hrat-v-izraeli/|dátum vydania=2021-12-02|dátum prístupu=2023-08-03|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> V klube debutoval [[8. január]]a pri víťazstve 6:2 nad [[Hapoel Nof HaGalil F.C.|Hapoel Nof HaGalil]]. === Aris Limassol === Po polroku v Izraeli prestúpil Szöke do cyperského klubu [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] kde podpísal dvojročnú zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bude pôsobiť na Cypre. Szöke odchádza z Izraela|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-julius-szoke-prestup-aris-limassol-cyperska-liga-2022-2023/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-03|jazyk=sk}}</ref> Za Aris debutoval [[26. júl]]a v prvom zápase druhého predkola [[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|Konferenčnej ligy UEFA 2022/23]] proti [[Neftči Baku PFK|Neftči Baku]] (výhre 2:0). V cyperskej [[Prvá divízia (Cyprus)|Prvej divízii]] debutoval [[28. august]]a v mestskom derby proti [[AEL Limassol FC|AEL Limassol]]. Svoj prvý gól strelil [[24. február]]a pri remíze 1:1 s [[Pafos FC|Pafos]]. S Arisom Limassol sa v sezóne 2022/23 stal po prvýkrát v histórii klubu majstrom ligy. Szöke sa po dvoch majstrovských titulov v Bielorusku tešil z titulu aj na Cypre. == Štatistiky == === Klubové === ''K 3. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[FK Železiarne Podbrezová|Železiarne Podbrezová]] |2012/13 | rowspan="2" |[[2. liga]] |12 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |12 |1 |- |2013/14 |8 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |8 |1 |- |2015/16 |[[Niké liga]] |10 |0 |0 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |10 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !30 !2 !0 !0 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !30 !2 |- |[[MFK Ružomberok]] (hosť.) |2013/14 | rowspan="2" |[[Niké liga]] |8 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |9 |0 |- |[[ViOn Zlaté Moravce]] (hosť.) |2014/15 |27 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |28 |0 |- | rowspan="3" |[[Šachťor Karagandy FK|Šachťor Karagandy]] |2016 | rowspan="2" |[[Premjer Ligasy]] |29 |3 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | colspan="2" |― |29 |3 |- |2017 |26 |2 |3 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |29 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !55 !5 !3 !1 ! colspan="2" |― ! colspan="2" |― !58 !6 |- | rowspan="5" |[[FC Šachťor Soligorsk|Šachťor Soligorsk]] |2018 | rowspan="4" |[[Vyšejšaja Liha]] |28 |2 |3 |0 |4'''<sup>1</sup>''' |0 | colspan="2" |― |35 |2 |- |2019 |26 |1 |4 |0 |5'''<sup>1</sup>''' |0 | colspan="2" |― |35 |1 |- |2020 |24 |2 |5 |1 |1'''<sup>1</sup>''' |0 |0 |0 |30 |3 |- |2021 |23 |1 |4 |0 |4'''<sup>2 3</sup>''' |0 |1'''<sup>4</sup>''' |0 |32 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !101 !6 !16 !1 !14 !0 !1 !0 !137 !7 |- |[[Hapoel Ironi Kirjat Šmona FC|Ironi Kirjat Šmona]] |2021/22 |[[Ligat ha Al]] |14 |0 |1 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― | | |- | rowspan="3" |[[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] |2022/23 | rowspan="2" |[[Prvá divízia (Cyprus)|Prvá divízia]] |31 |2 |1 |0 |2'''<sup>3</sup>''' |0 | colspan="2" |― |34 |2 |- |2023/24 |0 |0 |0 |0 |2'''<sup>2</sup>''' |0 |1<sup>'''5'''</sup> |0 |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !31 !2 !1 !0 !4 !0 !1 !0 !37 !2 |- ! colspan="3" |Celkovo !256 !18 !23 !2 !18 !0 !2 !0 !299 !20 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] : '''<sup>4</sup>''' Bieloruský Superpohár : '''<sup>5</sup>''' Cyperský Superpohár == Úspechy hráča == '''Šachťor Soligorsk''' * [[Vyšejšaja Liha]]: 2020, 2021 * [[Bieloruský pohár]]: 2018/19 * [[Bieloruský Superpohár]]: 2021 '''Aris Limassol''' * [[Prvá divízia (Cyprus)|Prvá divízia]]: 2022/23 * [[Cyperský Superpohár]]: 2023 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.transfermarkt.com/julius-szoke/profil/spieler/289156 Július Szöke] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Szöke, Július}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FO ŽP Šport Podbrezová]] [[Kategória:Hráči MFK Ružomberok]] [[Kategória:Hráči FC ViOn Zlaté Moravce]] [[Kategória:Hráči Šachťor Karagandy]] [[Kategória:Hráči Šachťor Soligorsk]] [[Kategória:Hráči Hapoel Ironi Kirjat Šmona]] [[Kategória:Hráči Aris Limassol]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Hráči Vyšejsaha Liha]] [[Kategória:Hráči Ligat ha’Al]] [[Kategória:Hráči Premier Ligasy]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] ph33f8p5ijxuq30hqkzr7srvmtg73ct Ivan Schranz 0 700340 8356495 8086553 2026-08-15T13:05:06Z Alexis Nemec 211349 8356495 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista|meno=Ivan Schranz|dátum narodenia={{dnv|1993|9|13}}|miesto narodenia=[[Bratislava]]|štát=[[Slovensko]]|výška=185 cm|pozícia=útočník / krídelník|súčasný klub=[[SK Slavia Praha]]|klubové číslo=26|mládežnícke kluby=[[Inter Bratislava]]{{break}}Akadémia Jozefa Vengloša|mládežnícke roky=1998-2007{{break}}2008-2010|kluby=[[FC Petržalka|Petržalka]]{{break}}[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]{{break}}→[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]{{break}}[[Dukla Praha]]{{break}}[[AEL Limassol FC|AEL Limassol]]{{break}}[[SK Dynamo České Budějovice|České Budějovice]]{{break}}[[FK Jablonec|Jablonec]]{{break}}[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]|roky=2010-2011{{break}}2012-2017{{break}}2015{{break}}2017-2019{{break}}2019{{break}}2019-2020{{break}}2020-2021{{break}}2021-|zápasy(góly)=31 (6)<br/>97 (21)<br/>{{0}}0 (0)<br/>40 (8)<br/>{{0}}7 (0)<br/>30 (9)<br/>28 (13)<br/>48 (15)|národné mužstvo={{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]<br/>{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]<br/>{{SVK|f|1}}|reprezentačné roky=2010-2012{{break}}2012-2014{{break}}2020-|reprezentačné zápasy(góly)={{0}}9 (0)<br/>10 (4)<br/>16 (3)|pkupdate=5. 8. 2023}} '''Ivan Schranz''' (* [[13. september]] [[1993]], [[Bratislava]]) je slovenský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste útočníka alebo krídelníka v českom klube [[SK Slavia Praha]]. == Klubová kariéra == Schranz vyrastal v mládežníckom tíme [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] a neskôr pôsobil v akadémii Jozefa Vengloša. So seniorskou kariérou začal v druholigovom klube [[FC Petržalka]]. === Spartak Trnava === V januári [[2012]] sa Schranz pripojil k [[Spartak Trnava|Spartaku Trnava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novopečený „bílý andel“ Schranz: „Veľkí hráči v tíme sú motiváciou!“|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/novopeceny-bily-andel-schranz-velki-hraci-v-time-su-motivaciou-2023052107320329802|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2012-01-05|dátum prístupu=2023-08-05|priezvisko=}}</ref> V klube debutoval [[5. máj]]a v zápase proti [[MFK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] (výhra 2:0). V zostávajúcej sezóne 2011/12 ešte odohral dva zápasy pričom strelil aj premiérový gól v poslednom kole sezóny proti [[FC Nitra]] (výhra 2:0). V sezóne 2012/13 dostal väčší priestor zväčša ako náhradník. Dokopy odohral 26 zápasov a strelil päť gólov. ==== Hosťovanie v Sparte Praha ==== Vo februári [[2015]] odišiel Schranz na ročné hosťovanie do českého klubu [[AC Sparta Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Schranz z Trnavy odišiel na ročné hosťovanie do pražskej Sparty|url=https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/344898-schranz-z-trnavy-odisiel-na-rocne-hostovanie-do-prazskej-sparty/|vydavateľ=Športweb.sk|dátum vydania=2015-02-07|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}</ref> Za Spartu debutoval [[17. marec|17. marca]] v prvom zápase štvrťfinále [[Pohár FAČR|Pohára FAČR]] proti [[FK Jablonec|Jabloncu]] (výhra 2:1), v odvete však prehrali 0:2 a v pohári skončili. Schranz však veľa priestoru nedostal a okrem dvoch zápasov v pohári už do žiadneho zápasu nezasiahol a tak sa na vlastnú žiadosť po polroku vrátil do Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Schranz sa teší z návratu, Spartu berie ako dobrú skúsenosť {{!}} Netky.sk|url=https://www.netky.sk/clanok/schranz-sa-tesi-z-navratu-spartu-berie-ako-dobru-skusenost|vydavateľ=www.netky.sk|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=sk}}</ref> === Návrat do Trnavy === Sezónu 2015/16 začal v [[Spartak Trnava|Spartaku Trnava]]. Táto sezóna bola v Spartaku najlepšia čo sa týka individuálnej stránky. Odohral 25 zápasov v ktorých strelil osem gólov. V poslednom kole sezóny dňa [[20. máj]]a proti [[ViOn Zlaté Moravce|Zlatým Moravciam]] strelil dva góly pri víťazstve 3:2, pre Schranza to bol prvý dvojgólový zápas. === Dukla Praha === V júli [[2017]] prestúpil do českého klubu [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FK Dukla Praha {{!}} Do Dukly zamířila první letní posila, Ivan Schranz|url=https://www.fkdukla.cz/clanek.asp?id=4866|vydavateľ=www.fkdukla.cz|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=cs}}</ref> Dňa [[29. júl]]a debutoval v tíme pri prehre 0:2 s [[Viktoria Plzeň|Viktoriou Plzeň]]. Prvýkrát skóroval [[20. august]]a pri remíze 2:2 s [[FK Jablonec|Jabloncom]]. V sezóne neskôr pridal ešte tri góly a dokopy odohral 27 zápasov z toho 25 v lige. V sezóne 2018/19 sa Schranz presadil už v druhom kole v zápase proti [[FK Teplice|Tepliciam]] pri prehre 2:5. Gólové maximum z minulej sezóny stihol vyrovnať ešte v jesennej časti [[Fortuna:liga|Fortuna:ligy]]. === AEL Limassol === V januári [[2019]] Schranz prestúpil do cyperského klubu [[AEL Limassol FC|AEL Limassol]] ako voľný hráč a podpísal zmluvu na 1,5 roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pôsobili spolu v Spartaku, ku Godálovi putuje na Cyprus aj Schranz|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/ivan-schranz-prestupil-z-dukly-praha-do-ael-limassol/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=sk}}</ref> V klube debutoval [[9. február]]a v zápase proti [[Apollon Limassol FC|Apollonu Limassol]] (remíza 0:0). Prvýkrát skóroval [[27. február]]a v odvetnom zápase štvrťfinále [[Cyperský pohár|Cyperského pohár]] proti [[Ermis Aradippou FC|Ermisu]], bolo z toho víťazstvo 3:2 a v súčte oboch zápasov postúpili do semifinále po výsledku 7:2. S Limassolom neskôr pohár vyhral keď vo finále zdolali [[APOEL FC|APOEL]] 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO Limassol horel! Slovenskí „Cyperčania“ sa tešili z pohára|url=https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/limassol-horel-tesili-sa-slovenski-cypercania-z-pohara-2023050617105338716|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2019-05-26|dátum prístupu=2023-08-05|priezvisko=}}</ref> === SK Dynamo České Budějovice === Po polroku na Cypre sa Schranz vrátil do Česka kde sa stal novou posilou [[SK Dynamo České Budějovice|Dynama České Budějovice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Schranz sa stal novou posilou Dynama České Budějovice|url=https://www.teraz.sk/sport/schranz-sa-stal-novou-posilou-dynama-ce/403341-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-06-24|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=sk|priezvisko=}}</ref> Za tím debutoval [[20. júl]]a pri víťazstve 2:0 nad [[1. FC Slovácko|Slováckom]]. Prvýkrát skóroval hneď v ďalšom zápase pri remíze 2:2 so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]]. Dňa [[19. október|19. októbra]] strelil dva góly pri víťazstve 3:1 nad [[Sigma Olomouc|Sigmou Olomouc]]. V sezóne 2019/20 odohral dokopy 33 zápasov a strelil 10 gólov a pridal šesť asistencií. === FK Jablonec === Po vydarenej sezóne v Budějoviciach Schranz zamieril v lete [[2020]] do [[FK Jablonec|Jablonca]]. Za klub debutoval dňa [[23. august]]a pri víťazstve 1:0 nad [[FK Pardubice|Pardubicami]]. Prvýkrát skóroval [[12. september|12. septembra]] pri víťazstve 2:0 nad [[Baník Ostrava|Baníkom Ostrava]]. O päť dní neskôr dňa [[17. september|17. septembra]] strelil dva góly v druhom predkole [[Európska liga UEFA 2020/2021|Európskej ligy UEFA 2020/21]] proti [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskej Strede]] no na postup to nestačilo pretože jeho tím prehral 3:5 po predĺžení a v Európskej lige skončili. Do konca roka 2020 mal Schranz dokopy už osem gólov z toho šesť v lige. Počas celej sezóny odohral za Jablonec 30 zápasov v ktorých strelil 16 gólov. === SK Slavia Praha === Po ďalšej vydarenej sezóne Schranz prestúpil k úradujúcemu českému majstrovi, [[SK Slavia Praha|Slavii Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Schranz stihol pred EURO životný prestup: Slavii Praha sa upísal na tri roky|url=https://sport24.pluska.sk/futbal/prestupy/ivan-schranz-stihol-pred-euro-zivotny-prestup-slavii-praha-upisal-tri-roky|vydavateľ=sport24.pluska.sk|dátum vydania=2021-06-08|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=sk}}</ref> S tímom podpísal trojročnú zmluvu. Za Slaviu debutoval [[25. júl]]a pri víťazstve 1:0 nad [[FC Fastav Zlín|Zlínom]]. O päť dní neskôr sa tešil z prvých gólov v klube keď zaznamenal hattrick proti [[FK Teplice|Tepliciam]] pri víťazstve 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=VIDEO Úžasný výkon slovenského útočníka: Schranz hetrikom rozstrieľal Teplice|url=https://sportky.zoznam.sk/c/271055/|vydavateľ=Športky.sk|dátum vydania=2021-07-30|dátum prístupu=2023-08-05|jazyk=sk}}</ref> Dňa [[16. september|16. septembra]] skóroval v zápase proti [[1. FC Union Berlin|Unionu Berlín]] pri víťazstve 3:1 v skupinovej fáze [[Európska konferenčná liga UEFA 2022/2023|Európskej konferenčej ligy UEFA 2021/22]]. V Konferenčnej lige sa so Slaviou dostal až do štvrťfinále. V úvodnej sezóne odohral 44 zápasov vo všetkých súťažiach v ktorých strelil 13 gólov. V sezóne 2022/23 sa so Slaviou tešil zo zisku [[Pohár FAČR|Pohára FAČR]] keď vo finále zdolali mestského rivala [[AC Sparta Praha|Spartu Praha]] 2:0. == Medzinárodná kariéra == Schranz reprezentoval Slovensko v kategóriách do 19 a 21 rokov. Za seniorskú reprezentáciu debutoval [[4. september|4. septembra]] [[2020]] pri prehre 1:3 s [[České národné futbalové mužstvo|Českom]] v [[Liga národov UEFA 2020/2021|Lige národov UEFA 2020/21]], v zápase strelil aj svoj prvý gól v reprezentácii. Schranz bol nominovaný na [[EURO 2020]] no kvôli zraneniu kolena na turnaji neštartoval. == Štatistiky == === Klubové === ''K 5. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="7" |[[Spartak Trnava]] |2011/12 | rowspan="6" |[[Fortuna liga]] |3 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |3 |1 |- |2012/13 |21 |4 |3 |1 |2'''<sup>1</sup>''' |0 |26 |5 |- |2013/14 |24 |2 |3 |0 | colspan="2" |― |27 |2 |- |2014/15 |9 |2 |1 |0 |8'''<sup>1</sup>''' |2 |18 |4 |- |2015/16 |22 |8 |1 |0 |2'''<sup>1</sup>''' |0 |25 |8 |- |2016/17 |18 |4 |1 |1 |6'''<sup>1</sup>''' |1 |25 |6 |- ! colspan="2" |Celkom !97 !21 !9 !2 !18 !3 !124 !26 |- |[[AC Sparta Praha]] (hosť.) |2014/15 | rowspan="3" |[[Fortuna:liga]] |0 |0 |2 |0 | colspan="2" |― |2 |0 |- | rowspan="3" |[[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] |2017/18 |25 |4 |2 |0 | colspan="2" |― |27 |4 |- |2018/19 |15 |4 |3 |1 | colspan="2" |― |18 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !40 !8 !5 !1 ! colspan="2" |― !45 !9 |- |[[AEL Limassol FC|AEL Limassol]] |2018/19 |[[Prvá divízia (Cyprus)|Prvá divízia]] |7 |0 |5 |1 | colspan="2" |― |12 |1 |- |[[SK Dynamo České Budějovice|Dynamo České Budějovice]] |2019/20 | rowspan="2" |[[Fortuna:liga]] |30 |9 |3 |1 | colspan="2" |― |33 |10 |- |[[FK Jablonec|Jablonec]] |2020/21 |28 |13 |1 |1 |1'''<sup>1</sup>''' |2 |30 |15 |- | rowspan="4" |[[SK Slavia Praha]] |2021/22 | rowspan="3" |[[Fortuna:liga]] |29 |10 |1 |0 |14'''<sup>2</sup>''' '''<sup>1 3</sup>''' |3 |44 |13 |- |2022/23 |22 |5 |2 |0 |7'''<sup>3</sup>''' |2 |31 |7 |- |2023/24 |2 |0 |0 |0 |0 |0 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !53 !15 !3 !0 !21 !5 !79 !20 |- ! colspan="3" |Celkovo !255 !66 !28 !6 !40 !10 !323 !82 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 5. augustu 2023'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{SVK|f}} |2020 |4 |1 |- |2021 |9 |2 |- |2022 |3 |0 |- |2023 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !17 !3 |} == Úspechy hráča == '''AEL Limassol''' * [[Cyperský pohár]]: 2018/19 '''SK Slavia Praha''' * [[Pohár FAČR]]: 2022/23 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == *[https://www.transfermarkt.com/ivan-schranz/profil/spieler/108416 Ivan Schranz] na transfermarkt.com == Zdroj == {{Preklad|en|Ivan Schranz|1167954977}} {{Slovenský futbal na ME 2020}} {{DEFAULTSORT:Schranz, Ivan}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]] [[Kategória:Hráči AC Sparta Praha]] [[Kategória:Hráči FK Dukla Praha]] [[Kategória:Hráči AEL Limassol]] [[Kategória:Hráči SK Dynamo České Budějovice]] [[Kategória:Hráči FK Jablonec]] [[Kategória:Hráči SK Slavia Praha]] [[Kategória:Hráči FC Petržalka 1898]] [[Kategória:Hráči 1. českej futbalovej ligy]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] fxuwwgdemnopk5blp3x7ywsrp5cl3lv Redaktor:Martingazak:pieskovisko 2 703944 8356506 8356327 2026-08-15T13:21:21Z Martingazak 234259 /* */ Preklep 8356506 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli, mučili viac ako 120 povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Poprad ]] --> s23ps7h3gdxjd9dvmdiyfil4c1vpwkg 8356510 8356506 2026-08-15T13:26:21Z Martingazak 234259 /* Represálie */ 8356510 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli, mučili viac ako 120 povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== V druhej polovici septembra 1944 sa z Kežmarku do Prešova presunul štáb nemeckého operačného oddielu SiPo na východnom Slovensku, od polovice októbra označovaného ako [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]. Jeho veliteľom bol od 25. septembra 1944 SS-Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, od 28. októbra 1944 SS-Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe. V Prešove vznikol aj oporný bod oddielu pod velením SS-Hauptsturmführerа Rudolfa Voigtländera. Pôsobili tu tiež nemecké Poľné veliteľstvo 239 (Feldkommandantur 239) a ďalšie jednotky Wehrmachtu a Waffen-SS, ktoré sa spolu so Zvláštnym oddielom z.b.V. 27 podieľali na protipartizánskych akciách vrátane vypálenia obcí spolupracujúcich s partizánmi a vraždením ich obyvateľov. Pri ústupe nemeckých vojsk sa [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] presúval na západ. Po sovietskom bombardovaní Prešova 20. decembra 1944, pri ktorom boli zničené budova štábu oddielu a väznica na Konštantínovej ulici, sa štáb dočasne usídlil v hoteli Morava v Tatranskej Lomnici, kde zotrval do 2. januára 1945. Od 21. septembra 1944 pôsobil v Prešove aj POHG, ktorý mal v prvej polovici januára 1945 približne 281 príslušníkov. Spolu so žandármi spolupracoval s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Vládny komisár mesta, veliteľ žandárstva a ďalší predstavitelia ľudáckeho a nacistického režimu zostavovali zoznamy komunistov, Židov a ďalších nežiaducich občanov, na základe ktorých veliteľ Zvláštneho oddielu z.b.V. 27 nariadil zatýkanie. Prešovčanov postihli represálie v podobe mučenia, týrania, väznenia a popráv. Len 17. decembra 1944 bolo v Prešove zatknutých 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, ďalší zahynuli pri bombardovaní väznice a iných budov 20. decembra 1944. {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Poprad ]] --> 19gawrzee1q9zxlmdgd5pb9l6g6by7s 8356514 8356510 2026-08-15T13:31:13Z Martingazak 234259 /* Represálie */ 8356514 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli, mučili viac ako 120 povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== V druhej polovici septembra 1944 sa z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov]]a presunul štáb nemeckého operačného oddielu SiPo na východnom Slovensku, od polovice októbra označovaného ako [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]. Jeho veliteľom bol od 25. septembra 1944 SS-Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, od 28. októbra 1944 SS-Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe. V Prešove vznikol aj oporný bod oddielu pod velením SS-Hauptsturmführerа Rudolfa Voigtländera. Pôsobili tu tiež nemecké Poľné veliteľstvo 239 a ďalšie jednotky [[Wehrmacht]]u a Waffen-SS, ktoré sa spolu so [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] podieľali na protipartizánskych akciách vrátane vypáľovania obcí spolupracujúcich s partizánmi a vraždenia ich obyvateľov. Pri ústupe nemeckých vojsk sa [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] presúval na západ. Po sovietskom bombardovaní Prešova 20. decembra 1944, pri ktorom boli zničené budova štábu oddielu a väznica na Konštantínovej ulici, sa štáb dočasne usídlil v hoteli Morava v Tatranskej Lomnici, kde zotrval do 2. januára 1945. Od 21. septembra 1944 pôsobil v Prešove aj POHG, ktorý mal v prvej polovici januára 1945 približne 281 príslušníkov. Spolu so žandármi spolupracoval s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Vládny komisár mesta, veliteľ žandárstva a ďalší predstavitelia ľudáckeho a nacistického režimu zostavovali zoznamy komunistov, Židov a ďalších nežiaducich občanov, na základe ktorých veliteľ Zvláštneho oddielu z.b.V. 27 nariadil zatýkanie. Prešovčanov postihli represálie v podobe mučenia, týrania, väznenia a popráv. Len 17. decembra 1944 bolo v Prešove zatknutých 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, ďalší zahynuli pri bombardovaní väznice a iných budov 20. decembra 1944. {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Poprad ]] --> 8acufc70rvawogvky5tvqgsf2cqdzd1 8356517 8356514 2026-08-15T13:34:48Z Martingazak 234259 /* Represálie */ 8356517 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli, mučili viac ako 120 povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== V druhej polovici septembra 1944 sa z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov]]a presunul štáb nemeckého operačného oddielu SiPo na východnom Slovensku, od polovice októbra označovaného ako [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]. Jeho veliteľom bol od [[25. septembra|25. septembra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, od [[28. október|28. októbra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe. V [[Prešov]]e vznikol aj oporný bod oddielu pod velením SS-Hauptsturmführerа Rudolfa Voigtländera. Pôsobili tu tiež nemecké Poľné veliteľstvo 239 a ďalšie jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré sa spolu so [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] podieľali na protipartizánskych akciách vrátane vypáľovania obcí spolupracujúcich s partizánmi a vraždenia ich obyvateľov. Pri ústupe nemeckých vojsk sa [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] presúval na západ. Po sovietskom bombardovaní Prešova 20. decembra 1944, pri ktorom boli zničené budova štábu oddielu a väznica na Konštantínovej ulici, sa štáb dočasne usídlil v hoteli Morava v Tatranskej Lomnici, kde zotrval do 2. januára 1945. Od 21. septembra 1944 pôsobil v Prešove aj POHG, ktorý mal v prvej polovici januára 1945 približne 281 príslušníkov. Spolu so žandármi spolupracoval s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Vládny komisár mesta, veliteľ žandárstva a ďalší predstavitelia ľudáckeho a nacistického režimu zostavovali zoznamy komunistov, Židov a ďalších nežiaducich občanov, na základe ktorých veliteľ Zvláštneho oddielu z.b.V. 27 nariadil zatýkanie. Prešovčanov postihli represálie v podobe mučenia, týrania, väznenia a popráv. Len 17. decembra 1944 bolo v Prešove zatknutých 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, ďalší zahynuli pri bombardovaní väznice a iných budov 20. decembra 1944. {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Poprad ]] --> tjnlyzr3jdixm26esqg2nrsunn0ld2u 8356520 8356517 2026-08-15T13:41:15Z Martingazak 234259 /* Represálie */ 8356520 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli, mučili viac ako 120 povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== V druhej polovici septembra 1944 sa z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov]]a presunul štáb nemeckého operačného oddielu SiPo na východnom Slovensku, od polovice októbra označovaného ako [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]. Jeho veliteľom bol od [[25. septembra|25. septembra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, od [[28. október|28. októbra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe. V [[Prešov]]e vznikol aj oporný bod oddielu pod velením SS-Hauptsturmführerа Rudolfa Voigtländera. Pôsobili tu tiež nemecké Poľné veliteľstvo 239 a ďalšie jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré sa spolu so [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] podieľali na protipartizánskych akciách vrátane vypáľovania obcí spolupracujúcich s partizánmi a vraždenia ich obyvateľov.<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} Pri ústupe nemeckých vojsk sa [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] presúval na západ. Po sovietskom bombardovaní Prešova 20. decembra 1944, pri ktorom boli zničené budova štábu oddielu a väznica na Konštantínovej ulici, sa štáb dočasne usídlil v hoteli Morava v Tatranskej Lomnici, kde zotrval do 2. januára 1945. Od 21. septembra 1944 pôsobil v Prešove aj POHG, ktorý mal v prvej polovici januára 1945 približne 281 príslušníkov. Spolu so žandármi spolupracoval s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Vládny komisár mesta, veliteľ žandárstva a ďalší predstavitelia ľudáckeho a nacistického režimu zostavovali zoznamy komunistov, Židov a ďalších nežiaducich občanov, na základe ktorých veliteľ Zvláštneho oddielu z.b.V. 27 nariadil zatýkanie. Prešovčanov postihli represálie v podobe mučenia, týrania, väznenia a popráv. Len 17. decembra 1944 bolo v Prešove zatknutých 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, ďalší zahynuli pri bombardovaní väznice a iných budov 20. decembra 1944.<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Poprad ]] --> 5f8bghwetgnb9iehyd3p4kmjqq5o62z 8356523 8356520 2026-08-15T13:49:09Z Martingazak 234259 /* Represálie */ Final 8356523 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli, mučili viac ako 120 povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== V druhej polovici septembra 1944 sa z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov]]a presunul štáb nemeckého operačného oddielu SiPo na východnom Slovensku, od polovice októbra označovaného ako [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]. Jeho veliteľom bol od [[25. septembra|25. septembra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, od [[28. október|28. októbra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe. V [[Prešov]]e vznikol aj oporný bod oddielu pod velením SS-Hauptsturmführerа Rudolfa Voigtländera. Pôsobili tu tiež nemecké Poľné veliteľstvo 239 a ďalšie jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré sa spolu so [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] podieľali na protipartizánskych akciách vrátane vypáľovania obcí spolupracujúcich s partizánmi a vraždenia ich obyvateľov.<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} Pri ústupe nemeckých vojsk sa [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] presúval na západ. Po [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]], pri ktorom boli zničené budova štábu oddielu a väznica na Konštantínovej ulici, sa štáb dočasne usídlil v hoteli Morava v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]], kde zotrval do [[2. január]]a [[1945]]. Od [[21. september|21. septembra]] [[1944]] pôsobil v [[Prešov]]e aj [[POHG]], ktorý mal v prvej polovici januára [[1945]] približne 281 príslušníkov. Spolu so žandármi spolupracoval s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Vládny komisár mesta, veliteľ žandárstva a ďalší predstavitelia ľudáckeho a nacistického režimu zostavovali zoznamy komunistov, Židov a ďalších nežiaducich občanov, na základe ktorých veliteľ Zvláštneho oddielu z.b.V. 27 nariadil zatýkanie. [[17. december|17. decembra]] [[1944]] bolo v [[Prešov]]e zatknutých 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, ďalší zahynuli pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní bombardovaní väznice a iných budov]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Poprad ]] --> jk19pw5j20tk8hv6bv8u55qylau04np 8356524 8356523 2026-08-15T13:52:31Z Martingazak 234259 /* */ 8356524 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli a mučili povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== V druhej polovici septembra 1944 sa z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov]]a presunul štáb nemeckého operačného oddielu SiPo na východnom Slovensku, od polovice októbra označovaného ako [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]. Jeho veliteľom bol od [[25. septembra|25. septembra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, od [[28. október|28. októbra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe. V [[Prešov]]e vznikol aj oporný bod oddielu pod velením SS-Hauptsturmführerа Rudolfa Voigtländera. Pôsobili tu tiež nemecké Poľné veliteľstvo 239 a ďalšie jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré sa spolu so [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] podieľali na protipartizánskych akciách vrátane vypáľovania obcí spolupracujúcich s partizánmi a vraždenia ich obyvateľov.<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} Pri ústupe nemeckých vojsk sa [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] presúval na západ. Po [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]], pri ktorom boli zničené budova štábu oddielu a väznica na Konštantínovej ulici, sa štáb dočasne usídlil v hoteli Morava v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]], kde zotrval do [[2. január]]a [[1945]]. Od [[21. september|21. septembra]] [[1944]] pôsobil v [[Prešov]]e aj [[POHG]], ktorý mal v prvej polovici januára [[1945]] približne 281 príslušníkov. Spolu so žandármi spolupracoval s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Vládny komisár mesta, veliteľ žandárstva a ďalší predstavitelia ľudáckeho a nacistického režimu zostavovali zoznamy komunistov, Židov a ďalších nežiaducich občanov, na základe ktorých veliteľ Zvláštneho oddielu z.b.V. 27 nariadil zatýkanie. [[17. december|17. decembra]] [[1944]] bolo v [[Prešov]]e zatknutých 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, ďalší zahynuli pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní bombardovaní väznice a iných budov]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Poprad ]] --> nm28lnis2w3zcv71srmx4p3sycfuwlv Matúš Šutaj Eštok 0 705441 8356817 8160423 2026-08-16T09:23:46Z IronLiberty 280078 +lnk 8356817 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Matúš Šutaj Eštok | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik a politik | Portrét = Matus-Sutaj-Estok-portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = [[Zoznam ministrov vnútra Slovenskej republiky|22.]] | Úrad = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|minister vnútra SR]] | Začiatok obdobia = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Ľudovít Ódor]]<br>([[ad interim|poverený riadením]]) | Nástupca = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = 2. | Úrad2 = predseda [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | Začiatok obdobia2 = [[1. júna]] [[2024]] | Predchodca2 = [[Peter Pellegrini]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia3 = [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[2023]] | Prezident3 = | Premiér3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|02|04}} | Miesto narodenia = [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] (do 2020)<br />[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] (od 2020) | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = Kresťanstvo | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Matúš Šutaj Eštok''' (* [[4. február]] [[1987]], [[Budkovce (okres Michalovce)|Budkovce]])<ref name="vlada-cv"/><ref name="nrsr-8" /><ref name="uk-absolvent" /> je [[Slováci|slovenský]] [[právnik]] a [[politik]]. Od októbra [[2023]] je [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|ministrom vnútra]] vo [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Roberta Fica]].<ref name="minv-cv" /> == Životopis == V roku [[2011]] absolvoval magisterské štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Matúš Šutaj Eštok. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = http://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Od roku [[2012]] bol právnikom na jej rektoráte. Od roku [[2014]] pôsobil v [[Správa štátnych hmotných rezerv|Správe štátnych hmotných rezerv]] ako právnik. V rokoch 2014 až [[2016]] bol riaditeľom odboru vnútornej správy [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu]]. V roku [[2016]] bol poradcom podpredsedu vlády. V rokoch 2016 až [[2018]] bol generálnym tajomníkom služobného úradu Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Od septembra 2018 bol vedúci Úradu vlády SR.<ref name="vlada-cv"/><ref name="minv-cv"/> == Politická kariéra == === Poslanec NR SR 2020-2023 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] kandidoval z 10. miesta za stranu SMER-SD, za ktorú bol s 5 049 hlasmi zvolený za poslanca Národnej rady SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2020 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> Počas [[Vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021|vlády Igora Matoviča]], [[vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023|Eduarda Hegera]] a [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája 2023|Ľudovíta Ódora]] bol v opozícii. V novembri 2020 sa pridal na kandidátku novovzniknutej strany [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]] [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS–SD]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Praus | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini jednotka, Fico dvojka. Glváč na kandidátke Smeru nie je, Blahu vytiahli vysoko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22270037/pellegrini-jednotka-fico-dvojka-viacero-poslancov-v-popredi-aka-je-kandidatka-smeru.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> Za novú stranu kandidoval z 10. miesta v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v septembri 2023]]. Vo voľbách získal 27 093 hlasov a bol zvolený do parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zvolení poslanci do NR SR 2023 (KOMPLETNÉ VÝSLEDKY) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky/poslanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-12-02 }}</ref> === Minister vnútra SR 2023 - súčasnosť === Do úradu [[Minister vnútra Slovenskej republiky|ministra vnútra Slovenskej republiky]] bol vymenovaný [[25. október|25. októbra]] [[2023]] v [[Štvrtá vláda Roberta Fica|štvrtej vláde Roberta Fica]].<ref name="minv-novym-ministrom"/> ==== Odvolanie prezidenta Policajného zboru a vymenovanie jeho nástupcu ==== [[10. október|10. októbra]] [[2023]] vtedajší prezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]] [[Štefan Hamran]] oznámil, že ku koncu mesiaca vo funkcii skončí, ak sa [[Robert Fico]] ujme moci. Fico deň po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách]] vyhlásil, že Hamrana spolu so špeciálnym prokurátorom [[Daniel Lipšic|Danielom Lipšicom]] odvolá z ich funkcií.<ref name="dennikn-hamran-skonci"/> Nový minister vnútra Šutaj Eštok odvolal Hamrana z funkcie tri dni pred Hamranovým plánovaným odchodom do civilu a preradil ho na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v [[Poprad]]e.<ref name="sme-minister-vnutra-odvolal"/><ref name="dennikn-novy-minister-vnutra-odvolal"/> Hamranovým nástupcom bol plk. [[Rastislav Polakovič]].<ref name="minv-odvolal"/><ref name="sme-minister-vnutra-odvolal"/><ref name="dennikn-novy-minister-vnutra-odvolal"/> [[15. november|15. novembra]] [[2023]] Šutaj Eštok za prezidenta Policajného zboru dočasne vymenoval plk. [[Ľubomír Solák|Ľubomíra Soláka]].<ref name="minv-solak"/> 29. novembra po Solákovom vypočutí Výborom na obranu a bezpečnosť NR SR Šutaj Eštok oznámil, že Soláka vymenuje za prezidenta PZ natrvalo.<ref name="pravda-povedie-solak"/> Šutaj Eštok po svojom nástupe tiež zrušil funkcie prvého viceprezidenta a viceprezidenta polície a zriadil novú pozíciu viceprezidenta pre migráciu.<ref name="aktuality-kandidat"/> ==== Hlasovanie o nedôvere ==== [[22. november|22. novembra]] [[2023]] prebehlo v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade Slovenskej republiky]] hlasovanie o vyslovení nedôvery Šutajovi Eštokovi. Za návrh hlasovalo len 61 zo 136 prítomných poslancov, pričom na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Návrh na odvolanie ministra podali opozičné strany [[Progresívne Slovensko]] (PS), [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[SLOVENSKO (politické hnutie)|hnutia Slovensko]], [[ZA ĽUDÍ|Za ľudí]], [[Kresťanská únia|KÚ]], ktoré tvrdili, že minister porušil zákon tým, keď nekomunikoval s úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pri rozhodnutí o postavení vyšetrovateľov mimo služby, pričom títo mali status chráneného oznamovateľa. Kritizovala tiež opatrenia na slovensko-maďarských hraniciach, ktoré opozícia považuje za divadlo.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Opozícia podala návrh na odvolanie ministra vnútra z funkcie|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-podala-navrh-na-odvolanie-min/756194-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-22|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Minister vnútra Šutaj Eštok ostáva vo funkcii, poslanci ho neodvolali|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/minister-vnutra-sutaj-estok-ostava-v/757755-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> ==== Vystúpenie v relácii Daniela Bombica ==== V marci [[2024]] vystúpil v internetovej relácii trestne stíhaného extrémistu [[Daniel Bombic|Daniela Bombica]] s pseudonymom Danny Kollár, ktorý je medzinárodne hľadanou osobou a súd vo Veľkej Británii rozhoduje o jeho vydaní na Slovensko. Reláciu spolumoderuje Judita Laššáková, bývalá asistentka europoslanca za Kotlebovu [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] [[Miroslav Radačovský|Miroslava Radačovského]] a súčasná kandidátka strany SMER-SD do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|júnových eurovolieb]]. Účasť ministra vnútra SR v relácii extrémistu, medzi ktorého aktivity patril aj doxing ([[kyberšikanovanie|kyberšikana]] založená na zverejňovaní osobných informácií) zameraný na policajtov, lekárov a ďalšie osoby, kritizovali napr. bývalý prezident Policajného zboru [[Jaroslav Spišiak]] ([[Progresívne Slovensko|PS]]) alebo exminister spravodlivosti [[Viliam Karas]] ([[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pastorek | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Šutaj Eštok diskutoval s Danielom Bombicom : Minister vnútra vystúpil v relácii hľadaného extrémistu | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/149395/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanus | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra u Bombica : Matúš Šutaj Eštok sa zbláznil | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/149411/matus-sutaj-estok-sa-zblaznil | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kellöová | meno = Laura | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra vystúpil v debate so stíhaným Slovákom, na ktorého sú zatykače. S jeho názormi sa nezhodujem, reagoval Šutaj Eštok | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/wJXUNsv/minister-vnutra-vystupil-v-debate-so-stihanym-slovakom-na-ktoreho-su-zatykace-s-jeho-nazormi-sa-nezhodujem-reagoval-sutaj-estok/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref> ==== Predseda strany HLAS – Sociálna demokracia ==== Začiatkom [[jún]]a [[2024]] bol Matúš Šutaj Eštok vymenovaný ako predseda strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Nahradil tak zakladateľa strany a novozvoleného [[Prezident Slovenskej republiky|prezidenta Slovenskej republiky]] [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]]. V tajnom hlasovaní bolo 750 prítomných delegátov, 725 delegátov hlasovalo za, 15 delegátov hlasovali proti a 10 delegátov sa zdržalo. Po nástupe sa so stranou usiluje o post [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedu NRSR]]. ==== Prehra súdneho sporu s Čurillovcami ==== V statuse na [[Facebook|Facebooku]] Eštok prirovnal policajtov okolo Jána Čurillu k vrahovi [[Mikuláš Černák|Mikulášovi Černákovi]]. Keď ho policajti zažalovali, neprevzal si elektronickú poštu a nereagoval na výzvy súdu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister Šutaj Eštok má na krku exekútora. Čurillovcom dlhuje cez stotisíc a verejné ospravedlnenie | url = https://www.aktuality.sk/clanok/TSQRJjV/minister-sutaj-estok-prehral-sud-s-curillovcami-nepreberal-postu-musi-zaplatit-desattisice-eur-a-ospravedlnit-sa/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2025-11-11 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> Práve jeho ministerstvo vnútra má v kompetencii prevádzku elektronickej pošty, ktorú si sám neprevzal. Po vydaní rozsudku nevyužil ani možnosť podať opravný prostriedok, súdny spor teda prehral a rozsudok sa v novembri 2025 stal právoplatným.<ref name=":0" /> Navyše, každému zo šiestich policajtov musí zaplatiť 15-tisíc eur, čo je spolu 90-tisíc eur, a verejne sa im ospravedlniť. Pre jeho neplatenie sa dostal do exekúcie a exekútor zablokoval jeho súkromný účet. Eštok sa stal prvým ministrom v histórii Slovenska, ktorý sa ocitol v exekúcii.<ref name=":0" /> V novembri toho istého roku Správny súd zrušil rozhodnutie Matúša Šutaja Eštoka postaviť vyšetrovateľa z tímu Čurillovcov Pavla Ďurku mimo službu. Súd zároveň skonštatoval, že Šutaj Eštok postavením Ďurku mimo službu porušil zákon. Ide o prvé rozhodnutie súdu v prípade policajtov postavených mimo službu. Ministerstvo vnútra mu má zároveň Ďurkovi vyplatiť ušlú mzdu za dva roky. Správny súd mal za to, že obvinenie za úmyselný trestný čin nemôže byť jediným dôvodom na postavenie policajta mimo službu. Postavenie mimo službu je prípustné, ak by zotrvaním v službe došlo k ohrozeniu dôležitých záujmov štátnej služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Policajt z Čurillovho tímu sa vráti do práce. Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon | url = https://www.sme.sk/domov/c/policajt-z-curillovho-timu-sa-vrati-do-prace-sutaj-estok-podla-sudu-porusil-zakon | vydavateľ = www.sme.sk | dátum prístupu = 2025-11-19 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyšetrovateľ Ďurka sa môže vrátiť do práce, Šutaj Eštok podľa súdu porušil zákon | url = https://dennikn.sk/minuta/4978007/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2025-11-19 | dátum prístupu = 2025-11-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> Advokát Pavla Ďurku sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril, že traja poslanci strany HLAS v parlamente predkladajú návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov, ktorý má pripraviť o ochranu skupinu „Čurillovcov“ aj všetkých ostatných oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to dokonca retroaktívne. Zároveň podľa advokáta ministerstvo vnútra zaslalo žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti svojej zamestnankyne, čím sa malo snažiť o zmarenie pojednávania. Súd túto žiadosť neuznal a spomínaná zamestnankyňa sa na pojednávaní osobne zúčastnila, hoci len dva dni pred ním jej bolo vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti. == Referencie == {{Referencie|refs= <ref name="nrsr-8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1069&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="vlada-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="minv-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?matus-sutaj-estok | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="minv-novym-ministrom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým ministrom vnútra je Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=novym-ministrom-vnutra-je-matus-sutaj-estok | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="dennikn-hamran-skonci">{{Citácia periodika | priezvisko = Prušová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď sa Fico ujme moci, policajný prezident končí. Hamran na odvolanie nebude čakať, odíde sám | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3602291/ked-sa-fico-ujme-moci-policajny-prezident-konci-hamran-na-odvolanie-nebude-cakat-odide-sam/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> <ref name="sme-minister-vnutra-odvolal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra Šutaj Eštok odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23236922/minister-vnutra-sutaj-estok-odvolal-policajneho-prezidenta-stefana-hamrana | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-26 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> <ref name="dennikn-novy-minister-vnutra-odvolal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový minister vnútra odvolal policajného prezidenta Hamrana | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3647666 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-26 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> <ref name="minv-solak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra vymenoval do dočasnej funkcie prezidenta PZ Ľubomíra Soláka | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-vnutra-vymenoval-do-docasnej-funkcie-prezidenta-pz-lubomira-solaka | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="pravda-povedie-solak">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Políciu povedie Solák, od ministra si vyžiadal voľné ruky. Chce byť hovorcom policajtov, chystá aj personálne zmeny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/690234-lubomir-solak-docasne-povereny-policajny-prezident-policia-sr/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> <ref name="minv-odvolal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odvolal prezidenta PZ Štefana Hamrana | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-vnutra-matus-sutaj-estok-odvolal-prezidenta-pz-stefana-hamrana | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="aktuality-kandidat">{{Citácia periodika | priezvisko = Dömeová | meno = Annamária | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidát na policajného prezidenta Ľubomír Solák: Verejnosť vnímala len NAKA. Chcem vrátiť policajtov do ulíc | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/EzNlGRm/kandidat-na-policajneho-prezidenta-lubomir-solak-verejnost-vnimala-len-naka-chcem-vratit-policajtov-do-ulic-spravy/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2023-12-01 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/ Matúš Šutaj Eštok] na webe Úradu vlády SR * [https://www.teraz.sk/tag/matus-sutaj-estok Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/matus-sutaj-estok/ Spravodajstvo týkajúce sa Matúša Šutaja Eštoka] na portáli agentúry SITA {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Ministri vnútra Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šutaj Eštok, Matúš}} [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Politici Hlasu]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Ministri vnútra Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] e1ylzi176imh2lp4qg4e0rglhvqlp0g Kerwin Mathews 0 706718 8356554 8255863 2026-08-15T16:19:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356554 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | dátum úmrtia = {{dúv|2007|7|5|1926|1|8}} | meno = Kerwin Mathews | fotka = KerwinJackGiantKiller.JPG | komentár = Kerwin Mathews v roku [[1962]]. | dátum narodenia = [[8. január]] [[1926]] | miesto narodenia = [[Seattle]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]] | miesto úmrtia = [[San Francisco]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | povolanie = herec | roky pôsobenia = [[1954]]{{--}}[[1978]] | národnosť = americká | štát pôsobenia = {{USA}} [[USA]] | priateľ = Tom Nicoll {{Small|([[1961]]{{--}}[[2007]]; jeho smrť)}} | rodičia = Frances L Crall Mathews {{Small|(otec)}} | deti = | veľkosť fotky = 230px }} '''Kerwin Mathews''' (* [[8. január]] [[1926]], [[Seattle]]{{--}}† [[5. júl]] [[2007]], [[San Francisco]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[Herectvo|herec]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews | url = https://www.virtual-history.com/movie/person/18525/kerwin-mathews#google_vignette | vydavateľ = www.virtual-history.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en}}</ref> == Životopis == Po absolvovaní [[Stredná škola|strednej školy]] v Janesville a univerzity Beloit vo [[Wisconsin (štát)|Wisconsine]] sa stal učiteľom a neskôr sa vydal na hereckú dráhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OBITUARIES FOR YOUR EYES ONLY | url = https://www.for-your-eyes-only.com/Site/KMathews_obit.html | vydavateľ = www.for-your-eyes-only.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226175942/https://www.for-your-eyes-only.com/Site/KMathews_obit.html | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref> Pre verejnosť bol známy najmä z dobrodružných [[fantasy]] [[Rozprávka|rozprávok]]: ''[[Sindibádove dobrodužstvá]]'' ([[1958]]), ''[[The 3 Worlds of Gulliver]]'' ([[1960]]) alebo ''[[Jack the Giant Killer]]'' ([[1962]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sinbad Actor Kerwin Mathews Dies At 81 - Towleroad Gay News | url = https://www.towleroad.com/2007/07/sinbad-actor-ke/ | dátum vydania = 2007-07-13 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews - Rotten Tomatoes | url = https://www.rottentomatoes.com/celebrity/kerwin_mathews | vydavateľ = www.rottentomatoes.com | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews, Cinema’s Sexy Sinbad | url = https://gr8erdays.com/2018/01/08/kerwin-mathews-cinemas-sexy-sinbad/ | dátum vydania = 2018-01-08 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226175941/https://gr8erdays.com/2018/01/08/kerwin-mathews-cinemas-sexy-sinbad/ | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref> Od roku [[1961]] žil s partnerom [[Tom Nicoll|Tomom Nicollom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews & Tom Nicoll | url = https://elisa-rolle.livejournal.com/2178908.html | dátum vydania = 2015-01-08 | dátum prístupu = 2023-12-26 | priezvisko = elisa_rolle}}</ref> V [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokoch]] si dvakrát zahral agenta [[OSS 117 (filmová séria)|OSS 117]] vo filmoch{{--}}''[[OSS 117 se déchaîne]]'' ([[1963]]) a ''[[Tajný agent v Bangkoku]]'' ([[1964]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews at Brian's Drive-In Theater | url = http://www.briansdriveintheater.com/kerwinmathews.html | vydavateľ = www.briansdriveintheater.com | dátum prístupu = 2023-12-26}}</ref> Mal hrať aj v ďalších filmoch série, no pre vysoký požadovaný honorár tvorcovia vybrali radšej iného. V roku [[1978]] skončil s herectvom a otvoril si obchod s oblečením. Zomrel v spánku prirodzenou smrťou vo veku osemdesiat jedna rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MORT DE KERWIN MATHEWS {{!}} Le coin du cinéphage | url = https://www.lecoinducinephage.com/2007/07/mort-de-kerwin-mathews/ | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kerwin Mathews – Movies & Autographed Portraits Through The Decades | url = https://liambluett.com/2010/kerwin-mathews/ | dátum vydania = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2023-12-26 | jazyk = en-US | priezvisko = Liam | url archívu = https://web.archive.org/web/20231226110450/https://liambluett.com/2010/kerwin-mathews/ | dátum archivácie = 2023-12-26 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=49139|meno=Kerwin Mathews}} * {{Imdb meno|id=0558663|meno=Kerwin Mathews}} * {{Fdb meno|id=22771|meno=Kerwin Mathews}} * {{Kinobox meno|id=22771|meno=Kerwin Mathews}} {{OSS 117 filmy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mathews, Kerwin}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Osobnosti USA druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Príslušníci United States Air Force]] [[Kategória:LGBT osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti zo Seattlu]] [[Kategória:OSS 117]] pzc7n65veq3aipihne23itbw6o0rdn4 Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2023 4 708266 8356742 7780833 2026-08-15T22:19:20Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356742 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == December == * 11. december 2023 – ''Vědavýzkum.cz'': [https://vedavyzkum.cz/podcasty/jednicky-a-nuly/jednicky-a-nuly-proc-je-wikipedie-tak-uspesna Jedničky a nuly: Proč je Wikipedie tak úspěšná?] (podcast) * 6. december 2023 – ''[[Aktuality.sk]]'': [https://www.aktuality.sk/clanok/lMuaWRH/najnavstevovanejsie-stranky-na-wikipedii-v-roku-2023/ Najnavštevovanejšie stránky na Wikipédii v roku 2023] == Október == * 27. otóber 2023 – ''Techfeed.cz'' (Michal Fortyn): [https://techfeed.cz/clanek/studie-ai-muze-vylepsit-spolehlivost-odkazu-wikipedie-hdsuy7 Studie: AI může vylepšit spolehlivost odkazů Wikipedie] * 24. október 2023 – ''REFRESHER'' (Samuel Barienčík): [https://refresher.sk/146992-Elon-Musk-trolluje-Wikipediu-Ponuka-im-miliardu-ak-si-zmenia-nazov-na-vulgarnu-slovnu-hracku Elon Musk trolluje Wikipédiu. Ponúka im miliardu, ak si zmenia názov na vulgárnu slovnú hračku] == August == * 3. august 2023 – ''[[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]]'': [https://sita.sk/vtechnologiach/rusko-udelilo-spolocnostiam-apple-a-wikipedia-statisicove-pokuty-za-falosne-informacie-o-vojne-na-ukrajine/ Rusko udelilo spoločnostiam Apple a Wikipedia miliónové pokuty za „falošné informácie“ o vojne na Ukrajine] == Júl == * 24. júl 2023 – ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' (Tomáš Švec): [https://vat.pravda.sk/komunikacia/clanok/675557-rusko-sa-izoluje-spustilo-vlastnu-verziu-wikipedie-bez-zmienky-o-vojne-na-ukrajine Rusko sa izoluje. Spustilo vlastnú verziu Wikipédie bez zmienky o vojne na Ukrajine] == Máj == * 9. máj 2023 – ''Živě.cz'' (Jakub Čížek): [https://www.zive.cz/clanky/wikipedie-je-nervozni-z-ai-chatboti-a-to-jak-jim-verime-by-ji-mohli-znicit/sc-3-a-222137/default.aspx Wikipedie je nervózní z AI. Chatboti a to, jak jim věříme, by ji mohli zničit] == Apríl == * 27. apríl 2023 – ''[[Živé.sk]]'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/wLxdpj9/wikipedia-je-na-ruskych-sudoch-doslova-v-kurze-dalsia-pokuta-za-clanok-o-vojne/ Wikipedia je na ruských súdoch doslova „v kurze“: Ďalšia pokuta za článok o vojne] * 20. apríl 2023 – ''[[TOUCHIT|TouchIT]]'' (Michal Reiter): [https://touchit.sk/pouzivate-wikipediu-mozete-pomoct-jej-fungovaniu-do-buducna/498211 Používate Wikipédiu? Môžete pomôcť jej fungovaniu do budúcna] == Február == * 18. február 2023 – ''[[Česká televize]]'': [https://www.ceskatelevize.cz/porady/10150778447-historie-cs/223411058220003/ Historie.cs : Wikipedie, dvacetiletý vševěd] * 7. február 2023 – ''[[Root.cz]]'' (Petr Krčmář): [https://www.root.cz/zpravicky/pakistan-odblokoval-wikipedii-zasahnout-musel-predseda-vlady/ Pákistán odblokoval Wikipedii, zasáhnout musel předseda vlády] * 4. február 2023 – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/najnovsie/pakistan-zablokoval-wikipediu-pre-udajn/692177-clanok.html Pakistan zablokoval Wikipediu pre údajný bohorúhačský obsah] == Január == * 19. január 2023 – ''Živě.cz'' (Karel Kilián): [https://www.zive.cz/clanky/wikipedie-si-k-narozeninam-nadelila-novy-vzhled-typograficke-peklo-zamrzlo/sc-3-a-220344/default.aspx Wikipedie si k narozeninám nadělila nový vzhled. Typografické peklo zamrzlo] * 19. január 2023 – ''[[Root.cz]]'' (Petr Krčmář): [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-ma-po-deseti-letech-novy-vzhled-na-desktopu/ Wikipedie má po deseti letech nový vzhled na desktopu] * 9. január 2023 – ''Český rozhlas'' (Marcel Faltys): [https://wave.rozhlas.cz/saudska-arabie-zatkla-dva-adminy-wikipedie-lidskopravni-organizace-varuji-pred-8906154 Saúdská Arábie zatkla dva adminy Wikipedie. Lidskoprávní organizace varují před cenzurou.] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] 7o7x3gst1fgtnw48mjgi7aauho8s5yx Redaktor:Fillos X./Citáty 2 710930 8356687 8203190 2026-08-15T20:46:23Z Fillos X. 212061 Doplnenie citátov. 8356687 wikitext text/x-wiki <!-- Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Citáty slávnych osobností: Najväčšia zbierka citátov a myšlienok|url=http://citaty-slavnych.sk/|vydavateľ=Citaty-slavnych.sk|dátum prístupu=2023-11-04|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Svoboda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 15 inšpirujúcich francúzskych citátov – Jazykovevzdelavanie.sk | url = https://www.jazykovevzdelavanie.sk/2021/11/15-inspirujucich-francuzskych-citatov/ | dátum vydania = 2021-11-19 | dátum prístupu = 2024-01-05 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Martin}}</ref> --> {{Citát|Život je premárnený dar, pokiaľ ho človek neprežil, tak ako po ňom túžil.|[[Mihai Eminescu]] (z filmu ''[[Posledná adresa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Vojna je masaker zúbožených ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú v prospech tých, ktorí sa poznajú ale vzájomne sa nemasakrujú.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Návrat bažantov]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Umelec vidí to, čo ostatní len letmo zachytia.|[[Leonardo da Vinci]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Najlepšiu vecou na svete je splniť si svoje vlastné túžby a sny.|[[Luc Besson]] (z dokumentu ''[[Luc Besson – Nepochopený]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Za dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil, než z tých, ktoré si urobil.|[[Mark Twain]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Tento príbeh je celkom pravdivý, pretože som si ho od začiatku až dokonca vymyslel.|[[Boris Vian]] (z filmu ''[[I ako Ikaros]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Buďte sami sebou. Svet uctieva unikátnosť.|[[Jean Cocteau]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Kde slová zlyhajú, hudba prehovorí.|[[Hans Christian Andersen]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Kultúra je to, čo málo ľudí dostane, mnoho ľudí šíri a čo málo ľudí má.|[[Karl Kraus]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Každý génius má v sebe trochu šialenstva.|[[Aristoteles]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Žiaden človek nie je tak bohatý, aby si mohol kúpiť svoju vlastnú minulosť.|[[Oscar Wilde]] (z filmu ''[[Lovec hláv]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Keď má človek šaržu žije sa mu lepšie.|[[Gérard Filippelli]] (z filmu ''[[Bažanti idú do boja]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Príliš veľa som si toho v živote prežil nieto aby nikomu dôveroval.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Bojovník (film)|Bojovník]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Přišel za mnou řek, a ten mi řek, abych mu řek, kolik je v řecku řeckých řek a ja mu řek že nejsem řek abych mu řek kolik je v řecku řeckých řek.|[[Gérard Rinaldi]] (z filmu ''[[Bažanti idú do Španielska]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Čas je našim priateľom aj nepriateľom.|?|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Koko ráda Kaki, Kaki chce i Kiki, Koko nekdy avokádo, potom kuká Kuku kluku jeji ruka, kine Kiki, ta chce taky i kluk v kaki, Koko má však dosti Kiki radši Kaki nežli Kiki ať je tu i ten kluk v kaki a tak Kiki, Koko, kaki jedou sobje koupit kaki, Koko ríka dej mi Kaki, ten kluk v Kaki hladí Kiki utrhnu ti taky, Kaki kdyš mi necháš Kiki zopakuj si mily Kaki ja sem Koko co má kaki kdyš si Kiki vezme Kaki nezbude nic pre Kaki.|[[Vincent Lindon]] (z filmu ''[[Študentka]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Keď bude zoťatý posledný strom, keď bude otrávená posledná rieka a ulovené posledné zviera, až potom pochopíte, že peniaze sa zjesť nedajú.|indiánske príslovie (z filmu ''[[Indián (film)|Indián]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Lepšie je konať ako hovoriť.|[[Alfred de Musset]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Pre odvážne srdce nie je nič nemožné.|[[Georges Bernanos]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Polopravdy neexistujú.|[[Jacques Cœur]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Sverepý šakaly zavila zavili na biely mesiac.|[[František Kovářík]] (z filmu ''[[„Marečku, podejte mi pero!“]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Vo veľkej duši sa skrýva veľký človek.|[[Blaise Pascal]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Ak sa človek háda s blbcom viac ako pól minúty, hádajú sa už dvaja blbci.|[[Jan Werich]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Každý človek je sám a všetci kašlú na všetko a naše bolesti sú opusteným ostrovom.|[[Albert Cohen]] (z filmu ''[[Cesta rozmaznaného dieťaťa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Schopnosť duše je nesmrteľná, šťastie spočíva vo vzájomnosti, optimista sa bude usilovať potešiť tých, ktorým chce urobiť radosť.|[[Louis de Funès]] (z dokumentu ''[[Bláznivé dobrodružstvá Louisa de Funésa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Tým že im predávame zbrane im predsa ešte nehovoríme aby strieľali.|[[generál Poizerot]] (z filmu ''[[Neviem nič ale poviem všetko]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Človeka nemožno hodnotiť iba podľa názorov ale hlavne podľa činov.|?|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Nech si pindá, my sme na to zvyknutý.|[[Josef Hlinomaz]] (z filmu ''[[Jáchyme, hoď ho do stroje!]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Zas už niečo.|[[František Filipovský]] (z filmu ''[[Což takhle dát si špenát]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Zatracená skurvená práca...|[[Vladimír Hrabánek]] (z filmu ''[[Srdečný pozdrav zo zemegule]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Nedovoľ negatívnym ľudom aby brali tvoju pozitívnu energiu.|?|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Nikdy nehovor nikdy.|?|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Životy máme dva a druhý začne vtedy keď si uvedomíme, že máme iba jeden.|[[Linh-Dan Pham]] (z filmu ''[[Asterix a Obelix: Ríša stredu]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Ak to bolo mienené ako vtip moc srandy v tom nevyhľadávam.|z filmu ''[[Hlavička (film)|Hlavička]]''|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|V svetlej žiary, lampy unavené, v poduškách mäkkých nasiaknutých vôňou, vábivo lakujú mňa tak ako démon zla, z duše mojej úbohej zaváňa kľud a mier, a čistá nevinnosť spojená s neresťou dodáva pôvabu všetkým im premenám...|žandári (z filmu ''[[Žandár a mimozemšťania]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Vytrvalosť vedie k úspechu...|?|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Všetko sa raz robí po prvýkrát.|[[Roger Moore]] (z filmu ''[[James Bond: Muž so zlatou zbraňou|Muž so zlatou zbraňou]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Každý je otrokom svojej vášne.|[[Adolfo Celi]] (z filmu ''[[James Bond: Thunderball|Thunderball]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|To čo ti zločin nezaplatí, poctivosť ti nevynahradí.|[[Philippe Noiret]] (z filmu ''[[Prehnitý proti prehnitým]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Len príď ty oceán temný ako duša moja a zvlň tvojich tesktným, stendých a zúfalosť moju dobre pozná.|[[Jean-Paul Belmondo]] (z filmu ''[[Muž z Acapulca]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Dni, týždne strácajú sa a miznú v diaľke, čas nevracia nič lásky ani ideáli, radosť sa vždycky v srdci strieda zo smútkom, príď noci odmieňajú hrany, dni prchajú, ja zostávam.|[[Anny Duperey]] (z filmu ''[[V znamení Monte Christa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Volám sa Bond, James Bond. / Vodku s martíny, pretrepať nemiešať.|[[James Bond]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Človek je šťastný podľa toho čomu sa venuje.|? (z filmu ''?'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Bol som najbohatším mužom na svete, zlato ma zničilo, zlato.|[[Blaise Cendrars]] (z filmu ''[[Zdochlinári]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|A potešencom za úsvitu spatril telo nepriateľa, ležať pod stromom.|[[William Blake]] (z filmu ''[[Telo môjho nepriateľa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Ráno som s potešením uvidel svojho nepriateľa pod stromom, odpočívať v pokoji.|[[William Blake]] (z filmu ''[[Telo môjho nepriateľa]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Stačí sa dotknúť spravodlivosti aby človek zistil, že žiadna neexistuje.|[[Alain Delon]] (z filmu ''[[Zločin (film)|Zločin]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Filmový ateliér nie je pre mňa múzeum Louvre ani francúzsky inštitút nie je to ani budova zo stenami, stropom a kolajnicami, štúdio je pre mňa pracovný nástroj k zhmotnení snov.|[[Alexander Trauner]] (z dokumentu ''[[Čas štúdia Boulogne-Billancourt]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Matematiku sme objavili či vymysleli?|z dokumentu ''?'' (?)|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Je rasizmus vrodený či naučený?|[[Joseph Losey]] (z dokumentu ''[[Čas štúdia Boulogne-Billancourt]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Myslel som, že za mňa hovoria činy?|[[Jean Marais]] (z filmu ''[[Fantomas]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Keď balí dievča je to James Bond, no samozrejme doma pripomína skôr bačkoru.|[[Sophie Marceau]] (z filmu ''[[Veselá Veľká noc]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Nesahaj na to špunte.|[[Jean Lefebvre]] (z filmu ''[[Návrat siedmej roty]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Keď popisujem zlodeja koní, nehovorím že kradnúť sa nemá, to je vec súdu nie moja.|[[Anton Pavlovič Čechov]] (z filmu ''[[Sicílsky klan]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Ľudia rúbu stromy aby mohli stavať blázince a v nich sedia ľudia, ktorí sa zbláznili z toho, že už nikdy neuvidia stromy. / Vyrúbate stromy, aby ste si postavili prístrešky pre ľudí, ktorí sa zbláznili z toho, že už nikdy neuvidia stromy.|[[James Thurber]] (z filmu ''[[Idiot v Paríži]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Apríl roku 1941, nemecká orlica zaťala svoje spáry do Francúzska rodisko otca modernej chirurgie Ambroisa Parého do Francúzska, ktoré žila zo spomienok na Slavkovské slnko taktiež poznala prach od Waterloo. Francúzi obvykle tak žoviálny a veselí padli na kolená, sú pokorený, trpia.|[[Jean Négroni]] (z filmu ''[[Dedko sa dal na odboj]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Je úplne zbytočné sa pýtať, či má alebo nemá život zmysel. Má taký aký mu dáme.|[[Seneca]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Petrovi, jedinečnému inšpektorovi, Clouseau. / Venované Petrovi, jedinému pravému inšpektorovi Clouseau.|predslov (z filmu ''[[Stopa Ružového pantera]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Teraz už teda všetci vieme, že i naša civilizácia je smrteľná.|[[Paul Valéry]] (z filmu ''[[Nenapraviteľní]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Pero mojej tety sa nenachádza vo výťahu mojej babičky, klobúk môjho otca je menší ako záhrada môjho strýka, ale hlavne všetky maselničky sa raz vymaselníčkujú.|[[Gérard Rinaldi]] (z filmu ''[[Bažanti idú do Španielska]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Jedným z najväčších problémov ľudstva je zabúdanie.|? (z odovzdávania cien Slnka v sieti)|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Pre teba pane sveta ráno svitá, len pre teba ráno slnko vpláva na nebo, a spev vtákov svojim spevom víta, zázrak, ktorý by sa nestal bez teba, nech obzor rozžiari sa ranným jasom, aj básnik spieva hoc i s falošným hlasom.|[[Diana Rigg]] (z filmu ''[[James Bond: V tajnej službe Jej veličenstva|V tajnej službe Jej veličenstva]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Dámi a páni, akákoľvek podobnosť so známymi alebo fiktívnymi skutočnosťami a osobami je vec obyčajnej náhody.|[[Richard M. Dixon]] (z filmu ''[[Bozky z Hongkongu]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Človek si uvedomí to čo má až keď to stráca.|(z prejavu)|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Minulosť je naša budúcnosť.|?|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Normálny je ten človek, ktorý si šialenstvo stráži vo svojom vnútri.|[[Paul Valéry]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať.|[[Antoine de Saint-Exupéry]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Je potrebné si priať smrť, aby sme vedeli, aké dobré je žiť.|[[Alexandre Dumas starší]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Náš život je čudne jednoduchý, na svete niet inej povinnosti ako inteligencie, iného osudu ako lásky a iného znaku dobra ako krásy.|[[Emmanuelle Arsan]] (z filmu ''[[Emmanuelle V]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Všetko je pravda, no nič z toho nie je pravdepodobné.|[[Antoine Rivaroli]] (z filmu ''[[Notre-Dame v plameňoch]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Keď má človek nádej, čas nič neznamená.|[[Gualtiero Tumiati]] (z filmu ''[[Gróf Monte-Christo (film z roku 1954)|Gróf Monte-Christo]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Rozdiel medzi šialenstvom a genialitou sa meria len a len úspechom.|[[Jonathan Pryce]] (z filmu ''[[James Bond: Zajtrajšok nikdy nezomiera|Zajtrajšok nikdy nezomiera]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Nemá zmysel žiť ak necítime, že žijeme.|[[Sophie Marceau]] (z filmu ''[[James Bond: Jeden svet nestačí|Jeden svet nestačí]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Vo vnútri každého starého človeka je mladík, ktorý premýšľa čo sa do čerta stalo.|[[Groucho Marx]] (z filmu ''[[Daj si pohov, mladý!]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Ak sa ľuďom venuješ stokrát ti to vrátia.|[[Mylène Demongeot]] (z filmu ''[[Daj si pohov, mladý!]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Kráľ nemá priateľov, iba poddaných a nepriateľov.|[[Louis Garrel]] (z filmu ''[[Traja mušketieri: D’Artagnan]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Záleží na ľuďoch, nie na miestach.| (z filmu ''[[Hercule Poirot (seriál)|Hercule Poirot]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Všetka ľudská múdrosť spočíva v slovách: čakať a dúfať!|[[Pierre Niney]] (z filmu ''[[Gróf Monte Christo (film z roku 2024)|Gróf Monte Christo]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Odpustenie je to najkrajšie z pomsty.| (z filmu ''[[Pan učitel vrací úder]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Lakomosť je jediná necnosť, ktorá nič nestojí.| (z filmu ''[[Túžba po zlate]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Ako každý majetok, ktorý je získaný neprávom nikdy neposlúži.| (z filmu ''[[Túžba po zlate]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Dosť už veľkých slov, tie totiž skutočnú skromnosť vždy len uvádzajú do rozpakov.|[[André Falcon]] (z filmu ''[[Hlava alebo orol]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Láska, hoci je príjemná, poteší ešte viac spôsobmi, akými sa prejavuje, než sama sebou.|[[François de La Rochefoucauld (spisovateľ)|François de La Rochefoucauld]] (z filmu ''[[Nemravné príbehy]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Počúval len svoju odvahu, ktorá mu nič nepovedala, a dával si pozor, aby nezasiahol.|[[Jules Renard]] (z filmu ''[[Odvahu a nohy na ramena]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Vysmiať sa všetkému je jedinou zbraňou proti nešťastiu.|[[Sebastien Japrisot]] (z filmu ''[[Podivné zahrady]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Keď ho vyslovíte, už tu nie je (ticho).|[[Roberto Benigni]] (z filmu ''[[Život je krásny (film z roku 1997)|Život je krásny]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Keď tomu veríte, čo by som vám to vyvracal?|[[Felix Holzmann]]|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Skromnosť je tá najhoršia podoba ješitnosti.|<!-- [[François de La Rochefoucauld]] -->[[Charles Gray]] (z filmu ''[[James Bond: Diamanty sú večné|Diamanty sú večné]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Najväčším hriechom je neaktívnosť.|neznámy autor|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Očakávate, že prehovorím? Nie pán Bond, očakávam, že zomriete!|[[Gert Fröbe]] (z filmu ''[[James Bond: Goldfinger|Goldfinger]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Múdry človek je ten, čo o všetkom pochybuje, zatiaľ čo hlupák si je sám sebou istý.|Charlene (z filmu ''[[La revanche d'Emmanuelle]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Ikara zatvoril Mínos do labyrintu, zo zajatia unikol vďaka krídlam, ktoré si vyrobil a prilepil si ich voskom na chrbát. Počas letu sa ale tak nebezpečne priblížil slnku, že vosk sa začal topiť. Ikaros stratil krídla a zrútil sa do mora, ktoré teraz nesie jeho meno. Význam všetkých mýtov je samozrejme nutné odvodiť z folklóru. Pokiaľ považujeme slnko za symbol pravdy, tak si Ikaros spálil krídla, pretože sa až moc priblížil veľkej pravde.|(z filmu ''[[I ako Ikaros]]'')|http://sk.wikiquote.org}} {{Citát|Nezohnal som nikde svätenú vodu, tak som kúpil obyčajný benzín.|[[Jean-Paul Belmondo]] (z filmu ''[[Policajt alebo Darebák]]'')|http://sk.wikiquote.org}} [[Kategória:Redaktor:Fillos X.]] e03vbxbztzza8qsj5jnq56qloc8k9cb Lamine Yamal 0 715937 8356779 8254944 2026-08-16T06:52:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356779 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Lamine Yamal | popis = Yamal v roku 2026 | celé meno = Lamine Yamal Nasraoui Ebana | dátum narodenia = {{dnv|2007|07|13}} | miesto narodenia = [[Mataró]] | štát = [[Španielsko]] | výška = 178 cm | pozícia = kridelník | súčasný klub = [[FC Barcelona]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2012{{--}}2013<br>2014{{--}}2023 | mládežnícke kluby = C.F. La Torreta<br>[[FC Barcelona]] | roky = 2023{{--}} | kluby = [[FC Barcelona]] | zápasy(góly) = {{0}}73{{0}}(14) | národné mužstvo = {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 15 rokov|Španielsko U15]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Španielsko U16]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Španielsko U17]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Španielsko U19]]<br>{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] | reprezentačné roky = 2021<br>2022<br>2022{{--}}2023<br>2022<br>2023{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}20{{0}}{{0}}(8)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}20{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 6. jún 2025 | nmupdate = 6. jún 2025 }} '''Lamine Yamal Nasraoui Ebana''' (* [[13. júl]] [[2007]], [[Mataró]], [[Španielsko]]), známy ako '''Yamal''', je španielsky profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá na pozícii krídelníka za španielsky klub [[FC Barcelona]] a za [[španielske národné futbalové mužstvo]]. == Klubová kariéra == === Barcelona === Lamine Yamal bol už od útleho detstva považovaný za jedného z najväčších talentov akadémie Barcelony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal shows shades of Messi | url = https://www.marca.com/en/football/barcelona/2019/12/28/5e072c5722601dbe358b45a6.html | vydavateľ = MARCA in English | dátum vydania = 2019-12-28 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El noi de 15 anys que ja entrena amb el Barça de Xavi | url = https://www.ccma.cat/esport3/el-noi-de-15-anys-que-ja-entrena-amb-el-barca-de-xavi/noticia/3182562/ | vydavateľ = 3Cat | dátum vydania = 2022-09-04 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = ca | priezvisko = esport3}}</ref> Yamal bol prvýkrát povolaný do A-tímu pred začiatkom sezóny 2022/23.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Julián Araujo, un ‘tapado’ para el lateral derecho | url = https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20220831/1001859973/julian-araujo-tapado-lateral-derecho.html | vydavateľ = Mundo Deportivo | dátum vydania = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = es}}</ref> Yamal bol v septembri 2022 vybraný trénerom [[Xavi|Xavim]], aby trénoval s prvým tímom spolu s ďalšími mladíkmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Barcelona: Wird Lamine Yamal (15) der nächste Lionel Messi? | url = https://sportbild.bild.de/fussball/la-liga/primera-division/fc-barcelona-wird-lamine-yamal-15-der-naechste-lionel-messi-81228506.sport.html | vydavateľ = sportbild.bild.de | dátum vydania = 2022-09-05 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = de}}</ref> V prvom tíme debutoval 29. apríla 2023, keď v 83. minúte nahradil [[Gavi (futbalista)|Gaviho]] pri výhre 4:0 nad [[Real Betis|Realom Betis]] v La Lige a stal sa najmladším hráčom, ktorý kedy nastúpil za prvý tím Barcelony vo veku 15 rokov, 9 mesiacov a 16 dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 15-Year-Old FC Barcelona Prodigy Lamine Yamal Smashes Youngest Appearance Maker Record | url = https://www.forbes.com/sites/tomsanderson/2023/04/29/15-year-old-prodigy-lamine-yamal-smashes-fc-barcelona-youngest-appearance-maker-record/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | meno = Tom | priezvisko = Sanderson}}</ref> Vo svojej prvej sezóne medzi dospelými vyhral s klubom [[La Liga 2022/2023|ligový titul v La Lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal enters the history of LaLiga after the Barça title | url = https://www.fcbarcelonanoticias.com/en/players/lamine-yamal-enters-the-history-of-laliga-after-the-barca-title_292382_102.html | vydavateľ = FCBN | dátum vydania = 2023-05-15 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230822070119/https://www.fcbarcelonanoticias.com/en/players/lamine-yamal-enters-the-history-of-laliga-after-the-barca-title_292382_102.html | dátum archivácie = 2023-08-22 }}</ref> ==== Sezóna 2023/24 ==== V základnej zostave Barcelony sa prvýkrát objavil 20. augusta 2023 pri víťazstve 2:0 nad [[Cádiz CF|Cádizom]] a opäť tak vo veku 16 rokov a 38 dní prekonal klubový rekord. 8. októbra strelil jeho prvý gól proti Granade pri remíze 2:2, a tiež sa stal najmladším hráčom ktorý dal gól v La Lige vo veku 16 rokov a 87 dní. ==== Sezóna 2024/25 ==== 18. augusta 2024 v prvom zápase sezóny [[La Liga 2024/2025|La Ligy 2024/25]], Yamal asistoval [[Robert Lewandowski|Lewandowskemu]] pri vyrovnávaní skóre Barcelony proti [[Valencia CF|Valencii]], no Lewandowski v druhom polčase premenil penaltu a pomohol tak zápas ukončiť víťazne 2:1. 24. augusta v nasledujúcom zápase proti [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] strelil Yamal svoj prvý gól sezóny pri ďalšom víťazstve 2:1. 19. septembra strelil Yamal svoj prvý gól v Lige majstrov UEFA, keď vyrovnal v prehre 2:1 s Monakom, počas úvodného zápasu novoformovanej ligovej fázy Ligy majstrov. Stal sa tak druhým najmladším strelcom v histórii Ligy majstrov vo veku 17 rokov a 68 dní, za spoluhráčom [[Ansu Fati|Ansu Fatim]], ktorý skóroval vo veku 17 rokov a 40 dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal makes history again | url = https://www.fcbarcelona.com/en/football/first-team/news/4122787/lamine-yamal-makes-history-again | vydavateľ = www.fcbarcelona.com | dátum prístupu = 2025-06-26 | jazyk = en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Yamal lamin dostal 1. septembra 2023 premiérovú pozvánku do [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielskej reprezentácie]] ako najmladší hráč v histórii. Tréner [[Luis de la Fuente]] ho nominoval k nadchádzajúcim zápasom kvalifikácie majstrovstiev Európy proti [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsku]] a [[Cyperské národné futbalové mužstvo|Cypru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 16-year-old Barcelona talent subject to "suffocating pressure" during international selection decision | url = https://www.football-espana.net/2023/09/01/16-year-old-barcelona-talent-subject-to-suffocating-pressure-during-international-selection-decision | vydavateľ = Football España | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en | meno = John | priezvisko = Menzies}}</ref> Stal sa najmladším hráčom, ktorý dal gól za španielsku reprezentáciu 8. septembra 2023 pri výhre 7:1 proti Gruzínsku vo veku 16 rokov a 56 dní. 7. júna 2024 bol vybraný do 26-členného kádra pre [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. 15. júna debutoval na európskom šampionáte proti [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsku]] a stal sa najmladším hráčom na turnaji vo veku 16 rokov a 338 dní, čím prekonal doterajší rekord Poliaka [[Kacper Kozłowski|Kacpera Kozłowského]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Optus Sport | url = https://sport.optus.com.au/news/uefa-euro-2024/os75853/lamine-yamal-breaks-record-youngest-euro-player | vydavateľ = sport.optus.com.au | dátum prístupu = 2024-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240708171327/https://sport.optus.com.au/news/uefa-euro-2024/os75853/lamine-yamal-breaks-record-youngest-euro-player | dátum archivácie = 2024-07-08 }}</ref> Počas zápasu proti Chorvátsku sa stal aj najmladším hráčom, ktorý si pripísal asistenciu. V osemfinále proti [[Gruzínske národné futbalové mužstvo|Gruzínsku]] sa stal najmladším hráčom, ktorý sa objavil vo vyraďovacej fáze, čím prekonal rekord [[Jude Bellingham|Juda Bellinghama]] a navyše pridal ďalšiu asistenciu pri víťazstve 4:1. Vo štvrťfinále proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] pri víťazstve 2:1 opäť prispel na gól dôležitou asistenciou. 9. júla strelil Yamal prvý gól Španielska v semifinále proti [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsku]] a stal sa tak najmladším strelcom v histórii Eura, štyri dni pred svojimi 17. narodeninami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain's Lamine Yamal nets sizzling goal, becomes youngest goal scorer in UEFA Euro history | url = https://www.usatoday.com/story/sports/soccer/2024/07/09/lamine-yamal-goal-spain-euro-2024/74342111007/ | vydavateľ = USA TODAY | dátum prístupu = 2024-07-10 | jazyk = en-US | meno = Jesse | priezvisko = Yomtov}}</ref> Yamal nastúpil aj na finálový zápas proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]], ktoré Španielsko vyhralo 2:1 v riadnom hracom čase. Stal sa tak najmladším hráčom, ktorý hral finálový zápas Majstrovstiev Európy, a najmladším hráčom, ktorý vyhral Majstrovstvá Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lamine Yamal sets new record as youngest player to feature at a UEFA European Championship {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/euro2024/news/0255-0d9f33ac425a-2e8c3765087b-1000--lamine-yamal-sets-new-record-as-youngest-player-to-feature-a/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum vydania = 2024-07-14 | dátum prístupu = 2024-07-15 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Osobný život == Lamine Yamal sa narodil v španielskom [[Mataró]] [[Maroko|marockému]] otcovi a matke z [[Rovníková Guinea|Rovníkovej Guiney]], ale väčšinu mladosti strávil v Barcelone. == Úspechy == === Klubové === '''Barcelona''' * [[La Liga]]: [[La Liga 2022/2023|2022/23]], [[La Liga 2024/2025|2024/25]] * [[Copa del Rey]]: 2024/25 * [[Supercopa de España]]: [[Supercopa de España 2025|2024/25]] === Reprezentačné === '''Španielsko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale]]: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]] * [[Majstrovstvá sveta vo futbale]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] === Individuálne === * [[Kopa Trophy]]: [[Zlatá lopta 2024|2024]] * Hráč mesiaca La Liga U23: August 2023, August 2024, Február 2025 * Hráč sezóny La Liga U23: 2023/4 * Vychádzajúca hviezda Globe Soccer Awards: 2024 * Najlepší strelec Majstrovstiev Európy do 17 rokov: 2023 * Tím turnaja Majstrovstiev Európy do 17 rokov: 2023 * Gól mesiaca La Ligy: Marec 2024 * Hráč mesiaca La Liga: September 2024 * The Best FIFA Mužská 11: 2024 * IFFHS Tím roka: 2024 * IFFHS UEFA Tím roka: 2024 * IFFHS Tím roka do 20 rokov: 2024 * IFFHS UEFA Tím roka do 20 rokov: 2023, 2024 * JBL Ballon D’or == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Lamine Yamal|1233696915}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Yamal, Lamine}} [[Kategória:Španielski futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2024]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] qkjftjuv3007ycln50lomt6pmqvq3yi Kategória:Športové podujatia v Birminghame 14 716112 8356763 8070213 2026-08-16T04:20:17Z Feriontly17x17x7 228747 preklep 8356763 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Športové podujatia v Anglicku| Birmingham]] [[Kategória:Športové podujatia podľa mesta|Birmingham]] [[Kategória:Športové podujatia v Spojenom kráľovstve podľa mesta|Birmingham]] [[Kategória:Šport v Birminghame|Podujatia]] l9qm6um334pv5tmxg2ngdapl9dzfs92 Svatanňa na Hončarivci 0 718188 8356804 8197244 2026-08-16T08:42:48Z Bazinga.ml 142704 Bazinga.ml premiestnil stránku [[Svataňňa na Hončarivci]] na [[Svatanňa na Hončarivci]] 8197244 wikitext text/x-wiki {{presunúť|Svatanňa na Hončarivci}} {{Infobox Kniha|Názov=Podivné pytačky|Originálny názov=Svatanňa na Hončarivci|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Komédia|sociálna komédia]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1836]]|Literárny druh=[[Dráma|dráma]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}} '''''Svatanňa na Hončarivci''''' (po slovensky ''Podivné pytačky'')<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry | url = https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html | vydavateľ = pis.sk | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref> je spoločenská [[komédia]] [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]]. Dielo bolo prvýkrát publikované v roku 1836 v meste [[Charkov]] – divadelná hra vtedy mala veľmi krátky rozsah (vydanie tvorilo iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovianenko neskôr dielo v značnej miere prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste [[Moskva]] vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo komédiu v už rozšírenej verzii (96-stranovej) ako súčasť zbierky [[Dráma|dramatických]] diel Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, čo bolo už po smrti autora.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svatanňa na Hončarivci. Vystavy | url = https://md-eksperiment.org/post/20160717-svatannya-na-goncharivci-vistavi | dátum vydania = 2016-07-17 | dátum prístupu = 2022-08-16 | vydavateľ = Mižnarodnyj portal Eksperyment: kuľtura, osvita ta nauka (radio) | jazyk = uk}}</ref> Dielo sa zakladá na tom, že iba šťastná náhoda môže chudobnú dievčinu zachrániť pre nešťastnou láskou s bohatým hlupákom.<ref>{{Citácia knihy|titul=H. F- Kvitka-Osnov'ianenko - vybrani tvory|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1983|strany=9|edícia=Škiľna biblioteka|jazyk=uk|kapitola=Peršyj prozajik novoji ukrajinskoji literatury}}</ref> == Dej == {{spoiler}} Dej sa odohráva v meste Charkov – v časti Hončarivka. Odarka Škurat sa háda so svojím manželom Prokopom, pretože ten pije. Zanedlho k nim prichádza Kandzjuba a navrhuje im vydať ich dcéru Uľanku za jeho syna Stecka. Odarka a jej manžel sú najskôr proti, lebo všetci vedia, že Stecka nemá všetkých päť pohromade. Keď si však uvedomia, aký je bohatý, súhlasia. Avšak samotná Uľanka odmieta takéto manželstvo, keďže miluje Oleksija, ale on je nevoľník. Oleksij vie, že Uľanu chcú vydať za hlupáka nasilu. Aby sa Stecko vzdal dievčiny, Oleksij ho bije. Stecko však nesúhlasí, lebo sa veľmi bojí otca. Pomocou ľsti Oleksijovho strýka sa Uľana vydá za Oleksija a Stecko dostane košom. {{endspoiler}} == Postavy == * '''''Prokip Škurat''''' je hlava rodiny Škuratovcov. * '''''Odarka''''' je manželka Prokipa Škurata. * '''''Uľana''''' je pekná dcéra Prokipa a Odarky Škuratovcov. * '''''Oleksij''''' je nevoľník a kováč. * '''''Pavlo Kandzjuba''''' je malomeštiak spod Charkova. * '''''Stecko''''' je syn malomeštiaka Kandzjubu. * '''''Osyp Skoryk''''' je vyslúžilý vojak. * '''''Tymiš''''' je malomeštiak z oblasti Zajikivka. * '''''Dievčatá''''' sú kamarátky Uľany. == Jazyk == Základom literárneho jazyka v dielach Hryhorija Kvitku-Osnovianenka sa stalo [[Slobodnoukrajinské nárečie|charkovské nárečie]] [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Okrem toho používa veľa starých cirkevných slovanizmov, hlavne keď sa rozpráva o cirkvi, o živote v cirkvi alebo pri dialógoch popov. Hryhorij Kvitka-Osnovianenko často obohacuje dialógy, kde vystupujú Moskovčania, výraznými moskovskými slovami (veši, vor, zvožčik, jaščik..).<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=H. Kvitka-Osnov'janenko – Vybrani tvory|vydavateľ=Hoverľa|miesto=New York|rok=1954|strany=219|jazyk=uk|url=https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Vybrani_tvory_vyd_1954.pdf?PHPSESSID=6ead1819e91f8968877c9480dddf28a2|kapitola=Mova}}</ref> == Vydanie == Hryhorij Kvitka-Osnovianenko dokončil text na prvé vydanie v roku 1835. [[Cenzúra]] povolila vydanie diela v máji 1835. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste [[Charkov]]{{--}}[[Divadelná inscenácia|divadelná hra]] bola vtedy úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovianenko neskôr vo výraznej miere prerobil a doplnil divadelnú hru. Dielo vyšlo aj v posmrtnej zbierke jeho dramatických diel, akú vydalo Vydavnyctvo Paňka Kuliša v meste Moskva v roku 1862. V súčasnosti je podpis jedného z vydaní divadelnej hry ''Svatanňa na Hončarivci'' (po slovensky ''Podivné pytačky'') uchovaný v ''[[Instytut literatury imeni Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytuti literatury imenie Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny]], viddil rukopysiv''. '''So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ruštine:''' * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje: malorosijska opera v trox dijach|miesto=Charkov|rok=1836|url=http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/00002297.pdf|strany=16|jazyk=ru|poznámka=28 strán|url archívu=https://web.archive.org/web/20201014045728/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/00002297.pdf|dátum archivácie=2020-10-14}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera|miesto=Peterburg|rok=1862|url=https://books.google.sk/books?id=J2vFH8DR72MC&printsec=frontcover&hl=uk&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|strany=159 — 256|jazyk=ru|vydavateľ=Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova|poznámka=336 strán}} '''So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ukrajinčine:''' * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.|rok=1913|url=http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002857.pdf|strany=344 – 427|jazyk=uk|vydavateľ=Prosvita|kapitola=Svatanňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach|zväzok=2.|miesto=Ľvov|poznámka=552 strán|url archívu=https://web.archive.org/web/20201014033500/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002857.pdf|dátum archivácie=2020-10-14}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji|rok=1919|url=http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Jersey City|vydanie=3.|vydavateľ=Svoboda|poznámka=75 strán|url archívu=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|dátum archivácie=2018-10-03}}* * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory|url=|strany=3 – 68|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Kyjev|vydanie=|vydavateľ=Raďanska škola|poznámka=244 strán|kapitola=Svatanňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach|rok=1950}} == Inscenácie == Divadelné predstavenie vytvorené na základe divadelnej hry bolo prvýkrát uvedené v meste [[Charkov]] v lete 1836. Postavy stvárnil herecký súbor [[Ludwik Młotkowski|Ľudviha Jurijovyča Mlotkovského]] (postavu Stecka stvárnil [[Karpo Trochymovyč Solenyk]]). Predstavenie sa neskôr stalo stálou súčasťou repertoára mnohých hereckých súborov. Premiéra komédie ''Podivné pytačky'' sa uskutočnila 4. novembra 2000 premiéru v [[Divadlo Alexandra Duchnoviča|Divadle Alexandra Duchnoviča]] v Prešove. Inscenáciu režíroval [[Vasiľ Turok]]. Podľa vyjadrenia režiséra Stecko predstavuje analógiu ''[[Kubo (Jozef Hollý)|Kuba]]''{{--}}hlavnú postavu z rovnomennej veselohry [[Jozef Holly|Jozefa Hollého]].<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry | url = https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html | vydavateľ = pis.sk | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989 (Zborník vedeckých a vedecko-populárnych príspevkov I.)|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove - Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|isbn=978-80-8068-867-7|strany=142|url=https://www.unipo.sk/public/media/26865/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf}}</ref> == Odvodené diela == ==== Filmové verzie ==== * '''''Svatanňa na Hončarivci''''' (po slovensky ''Podivné pytačky'') je ukrajinsko-sovietsky čiernobiely televízny film/film-divadelné predstavenie z roku 1958 vytvorený na motívy divadelnej hry ''Svatanňa na Hončarivci'', ktorý vytvorilo filmové štúdio [[Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmiv imeni Oleksandra Dovženka]], ktorého režisérom bol I[[hor Fedorovyč Zemhano]].<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svatanňa na Hončarivci. 1958 rik | url = https://md-eksperiment.org/post/20160512-svatannya-na-goncharivci-1958-rik | dátum vydania = 2016-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-31 | vydavateľ = Meždunarodnyj kuľturnyj portal Eksperiment | jazyk = uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svatannja na Hončarivci | url = https://ua.kinorium.com/725600/ | dátum prístupu = 2022-10-31 | vydavateľ = Kinorium | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * ''[https://web.archive.org/web/20201014055629/https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Svatannia_na_Honcharivtsi_vyd_1928.djvu?PHPSESSID=e9ae1f09fd27b9ccda8fdfa707bfd48a Svatanňa na Hončarivci]'' na stránke chtyvo.org (Ľvov, 1928) * {{Citácia knihy|priezvisko=Hončar|meno=Oleksij Ivanovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko{{--}}Seminarij|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2. (doplnené)|typ vydania=|vydavateľ=Holovne izdateľstvo izdateľskoho ob'iednaňňa Vyšča škola|miesto=Kyjev|rok=1974|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=224|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=|typ zväzku=|url=|isbn=|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Zubkov|meno=Serhij Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko{{--}}Žyťťa i tvorčisť|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1978|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=368|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=|typ zväzku=|url=|isbn=|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk}} * {{Preklad|uk|Сватання на Гончарівці (п'єса)|33845777}} [[Kategória:Ukrajinské divadelné hry]] [[Kategória:Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]] ac1o6ezh6mcufbjf55lgsog5yw85t2w 8356806 8356804 2026-08-16T08:44:10Z Bazinga.ml 142704 Odstránenie šablóny. 8356806 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha|Názov=Podivné pytačky|Originálny názov=Svatanňa na Hončarivci|Pôvodný jazyk=[[Ukrajinčina|ukrajinčina]]|Autor=[[Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko]]|Literárny žáner=[[Komédia|sociálna komédia]]|Dátum 1. vydania originálu=[[1836]]|Literárny druh=[[Dráma|dráma]]|Literárny smer=[[sentimentalizmus]], [[realizmus]]|Literárne obdobie=[[Nová ukrajinská literatúra]]}} '''''Svatanňa na Hončarivci''''' (po slovensky ''Podivné pytačky'')<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry | url = https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html | vydavateľ = pis.sk | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref> je spoločenská [[komédia]] [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]]. Dielo bolo prvýkrát publikované v roku 1836 v meste [[Charkov]] – divadelná hra vtedy mala veľmi krátky rozsah (vydanie tvorilo iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovianenko neskôr dielo v značnej miere prerobil a doplnil. V roku 1862 v meste [[Moskva]] vydavateľstvo Pantelejmona Olexandrovyča Kuliša vydalo komédiu v už rozšírenej verzii (96-stranovej) ako súčasť zbierky [[Dráma|dramatických]] diel Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, čo bolo už po smrti autora.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svatanňa na Hončarivci. Vystavy | url = https://md-eksperiment.org/post/20160717-svatannya-na-goncharivci-vistavi | dátum vydania = 2016-07-17 | dátum prístupu = 2022-08-16 | vydavateľ = Mižnarodnyj portal Eksperyment: kuľtura, osvita ta nauka (radio) | jazyk = uk}}</ref> Dielo sa zakladá na tom, že iba šťastná náhoda môže chudobnú dievčinu zachrániť pre nešťastnou láskou s bohatým hlupákom.<ref>{{Citácia knihy|titul=H. F- Kvitka-Osnov'ianenko - vybrani tvory|vydavateľ=Moloď|miesto=Kyjev|rok=1983|strany=9|edícia=Škiľna biblioteka|jazyk=uk|kapitola=Peršyj prozajik novoji ukrajinskoji literatury}}</ref> == Dej == {{spoiler}} Dej sa odohráva v meste Charkov – v časti Hončarivka. Odarka Škurat sa háda so svojím manželom Prokopom, pretože ten pije. Zanedlho k nim prichádza Kandzjuba a navrhuje im vydať ich dcéru Uľanku za jeho syna Stecka. Odarka a jej manžel sú najskôr proti, lebo všetci vedia, že Stecka nemá všetkých päť pohromade. Keď si však uvedomia, aký je bohatý, súhlasia. Avšak samotná Uľanka odmieta takéto manželstvo, keďže miluje Oleksija, ale on je nevoľník. Oleksij vie, že Uľanu chcú vydať za hlupáka nasilu. Aby sa Stecko vzdal dievčiny, Oleksij ho bije. Stecko však nesúhlasí, lebo sa veľmi bojí otca. Pomocou ľsti Oleksijovho strýka sa Uľana vydá za Oleksija a Stecko dostane košom. {{endspoiler}} == Postavy == * '''''Prokip Škurat''''' je hlava rodiny Škuratovcov. * '''''Odarka''''' je manželka Prokipa Škurata. * '''''Uľana''''' je pekná dcéra Prokipa a Odarky Škuratovcov. * '''''Oleksij''''' je nevoľník a kováč. * '''''Pavlo Kandzjuba''''' je malomeštiak spod Charkova. * '''''Stecko''''' je syn malomeštiaka Kandzjubu. * '''''Osyp Skoryk''''' je vyslúžilý vojak. * '''''Tymiš''''' je malomeštiak z oblasti Zajikivka. * '''''Dievčatá''''' sú kamarátky Uľany. == Jazyk == Základom literárneho jazyka v dielach Hryhorija Kvitku-Osnovianenka sa stalo [[Slobodnoukrajinské nárečie|charkovské nárečie]] [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Okrem toho používa veľa starých cirkevných slovanizmov, hlavne keď sa rozpráva o cirkvi, o živote v cirkvi alebo pri dialógoch popov. Hryhorij Kvitka-Osnovianenko často obohacuje dialógy, kde vystupujú Moskovčania, výraznými moskovskými slovami (veši, vor, zvožčik, jaščik..).<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=H. Kvitka-Osnov'janenko – Vybrani tvory|vydavateľ=Hoverľa|miesto=New York|rok=1954|strany=219|jazyk=uk|url=https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Vybrani_tvory_vyd_1954.pdf?PHPSESSID=6ead1819e91f8968877c9480dddf28a2|kapitola=Mova}}</ref> == Vydanie == Hryhorij Kvitka-Osnovianenko dokončil text na prvé vydanie v roku 1835. [[Cenzúra]] povolila vydanie diela v máji 1835. Dielo bolo prvýkrát vydané v roku 1836 v meste [[Charkov]]{{--}}[[Divadelná inscenácia|divadelná hra]] bola vtedy úplne krátkou (mala iba 16 strán). Hryhorij Kvitka-Osnovianenko neskôr vo výraznej miere prerobil a doplnil divadelnú hru. Dielo vyšlo aj v posmrtnej zbierke jeho dramatických diel, akú vydalo Vydavnyctvo Paňka Kuliša v meste Moskva v roku 1862. V súčasnosti je podpis jedného z vydaní divadelnej hry ''Svatanňa na Hončarivci'' (po slovensky ''Podivné pytačky'') uchovaný v ''[[Instytut literatury imeni Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytuti literatury imenie Tarasa Ševčenka NAN Ukrajiny]], viddil rukopysiv''. '''So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ruštine:''' * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje: malorosijska opera v trox dijach|miesto=Charkov|rok=1836|url=http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/00002297.pdf|strany=16|jazyk=ru|poznámka=28 strán|url archívu=https://web.archive.org/web/20201014045728/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/00002297.pdf|dátum archivácie=2020-10-14}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatannja na Hončarivci: malorossijska opera|miesto=Peterburg|rok=1862|url=https://books.google.sk/books?id=J2vFH8DR72MC&printsec=frontcover&hl=uk&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|strany=159 — 256|jazyk=ru|vydavateľ=Izdanije Odesskago knigoprodavca A. S. Velikanova|poznámka=336 strán}} '''So scénickými poznámkami a s opisom postáv v ukrajinčine:''' * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Tvory Hryhorija Kvitky-Osnovjanenka u 2 t.|rok=1913|url=http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002857.pdf|strany=344 – 427|jazyk=uk|vydavateľ=Prosvita|kapitola=Svatanňa na hončarivci: ukrajinska opereta na trjox djijach|zväzok=2.|miesto=Ľvov|poznámka=552 strán|url archívu=https://web.archive.org/web/20201014033500/http://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002857.pdf|dátum archivácie=2020-10-14}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hrycko|titul=Svatanje na Hončarivci: ukrajinska opereta na 3 diji|rok=1919|url=http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|strany=|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Jersey City|vydanie=3.|vydavateľ=Svoboda|poznámka=75 strán|url archívu=https://web.archive.org/web/20181003141346/http://elib.nplu.org/object.html?id=9472|dátum archivácie=2018-10-03}}* * {{Citácia knihy|priezvisko=Kvitka-Osnovjanenko|meno=Hryhir|titul=Hryhir Kvitka-Osnovjanenko. Dramatyčni tvory|url=|strany=3 – 68|jazyk=uk|zväzok=|miesto=Kyjev|vydanie=|vydavateľ=Raďanska škola|poznámka=244 strán|kapitola=Svatanňa na Hončarivci: malorosijska opera v 3 dijach|rok=1950}} == Inscenácie == Divadelné predstavenie vytvorené na základe divadelnej hry bolo prvýkrát uvedené v meste [[Charkov]] v lete 1836. Postavy stvárnil herecký súbor [[Ludwik Młotkowski|Ľudviha Jurijovyča Mlotkovského]] (postavu Stecka stvárnil [[Karpo Trochymovyč Solenyk]]). Predstavenie sa neskôr stalo stálou súčasťou repertoára mnohých hereckých súborov. Premiéra komédie ''Podivné pytačky'' sa uskutočnila 4. novembra 2000 premiéru v [[Divadlo Alexandra Duchnoviča|Divadle Alexandra Duchnoviča]] v Prešove. Inscenáciu režíroval [[Vasiľ Turok]]. Podľa vyjadrenia režiséra Stecko predstavuje analógiu ''[[Kubo (Jozef Hollý)|Kuba]]''{{--}}hlavnú postavu z rovnomennej veselohry [[Jozef Holly|Jozefa Hollého]].<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry | url = https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html | vydavateľ = pis.sk | dátum prístupu = 2022-06-02}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989 (Zborník vedeckých a vedecko-populárnych príspevkov I.)|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove - Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|isbn=978-80-8068-867-7|strany=142|url=https://www.unipo.sk/public/media/26865/Rusinska-kultura-a-skolstvo.pdf}}</ref> == Odvodené diela == ==== Filmové verzie ==== * '''''Svatanňa na Hončarivci''''' (po slovensky ''Podivné pytačky'') je ukrajinsko-sovietsky čiernobiely televízny film/film-divadelné predstavenie z roku 1958 vytvorený na motívy divadelnej hry ''Svatanňa na Hončarivci'', ktorý vytvorilo filmové štúdio [[Nacionaľna kinostudija chudožnich fiľmiv imeni Oleksandra Dovženka]], ktorého režisérom bol I[[hor Fedorovyč Zemhano]].<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svatanňa na Hončarivci. 1958 rik | url = https://md-eksperiment.org/post/20160512-svatannya-na-goncharivci-1958-rik | dátum vydania = 2016-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-31 | vydavateľ = Meždunarodnyj kuľturnyj portal Eksperiment | jazyk = uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svatannja na Hončarivci | url = https://ua.kinorium.com/725600/ | dátum prístupu = 2022-10-31 | vydavateľ = Kinorium | jazyk = uk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * ''[https://web.archive.org/web/20201014055629/https://shron3.chtyvo.org.ua/Kvitka-Osnovianenko/Svatannia_na_Honcharivtsi_vyd_1928.djvu?PHPSESSID=e9ae1f09fd27b9ccda8fdfa707bfd48a Svatanňa na Hončarivci]'' na stránke chtyvo.org (Ľvov, 1928) * {{Citácia knihy|priezvisko=Hončar|meno=Oleksij Ivanovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko{{--}}Seminarij|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2. (doplnené)|typ vydania=|vydavateľ=Holovne izdateľstvo izdateľskoho ob'iednaňňa Vyšča škola|miesto=Kyjev|rok=1974|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=224|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=|typ zväzku=|url=|isbn=|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk}} * {{Citácia knihy|priezvisko=Zubkov|meno=Serhij Dmytrovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Hryhorij Kvitka-Osnov'ianenko{{--}}Žyťťa i tvorčisť|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=|typ vydania=|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1978|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=368|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=|typ zväzku=|url=|isbn=|doi=|id=|poznámka=|jazyk=uk}} * {{Preklad|uk|Сватання на Гончарівці (п'єса)|33845777}} [[Kategória:Ukrajinské divadelné hry]] [[Kategória:Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]] nxgrg6pkd1thgutp80mo845iz37dfiz Redaktor:Martingazak:TODO 2 722199 8356527 8356099 2026-08-15T14:01:43Z Martingazak 234259 /* Nesmie byť najobsiahlejšou Encyklopédiou SNP tá Plevzova! */ 8356527 wikitext text/x-wiki =Nesmie byť najobsiahlejšou Encyklopédiou SNP tá Plevzova!= # 154. divizia ## precan nemci 573 # Represalie v Banovciach # Represalie v Ksinnej # evakuacia nemcov precan nemci 336 # Zingorova brigada # Zvazok Chruscov Sadilenko # oddiel Thalman # oddiel Petrov # oddiel Vpred # Sukajev # Lubochna⁴⁶ # Deportacie Nemcov # Letisko Zolna # Letisko Velka Luka # Proces s Demokratickou stranou - Obuch, Ursiny # Proces s Demokratickou stranou - Bugar, Kempny # Proces s banderovcami # Presovska vzbura https://emefka.sk/stovku-obchodov-vyrabovali-desiatky-muzov-prisli-o-zivot-presovska-vzbura-patri-k-temnym-a-prehliadanym-kapitolam-slovenskych-dejin/ ==Represalie 26== * Bačkov vyp. * Brusnica vyp. * Bunetice * Durdos * Giraltovce * Hazlin * Henclova * Hermanovce nad Toplou * Hostovice * Jakusovce vyp. * Jankovce * [[Nemecké represálie v Kežmarku|Kežmarok]] * Korunkova vyp. * [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|Košice]] * Krislovce vyp. * [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku|Lendak]] * Levoca * Lipniky * Liptovska Teplicka vyp. * [[Vypálenie obce Livovská Huta|Livovská Huta]] vyp. * [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubica]] * Lukacovce vyp. * Matiaska vyp. * [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovce]] * Mlynceky * [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela|Nalepkovo]] * Nizna Sitnica vyp. * Ohradzany vyp. * Pcoline vyp. * Petrovce vyp. * [[Nemecké represálie v Poprade|Poprad]] * [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom|Poruba pod Vihorlatom]] * Potocky * [[Nemecké represálie v Prešove|Prešov]] * Remetske Hamre * '''Spisska Nova Ves''' 3 * Spisska Stara Ves * '''Stara Lubovna''' 4 * Strba * [[Tokajícka tragédia|Tokajik]] * [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici|Veľká Lomnica]] * Velke Ozorovce vyp. * Velky Slavkov * Vikartovce * [[Vypálenie obce Vinné|Vinné]] * Vysoke Tatry * Zavada vyp. * [[Čapajev (partizánsky zväzok)#Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani|Zlatá Baňa]] *--- * Abelova * '''Balaze''' 5 * Banska Bela * '''Banska Bystrica''' 6 * '''Banska Stiavnica''' 7 * Bansky Studenec * Bartosova Lehotka * Blatnica * Bobrovec * Bravacovo * [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezno]] * Brusno * Budina * Bytca * Bziny * Cicmany * Cierna Lehota Roznava * [[Boj o Čierny Balog|Čierny Balog]] * Dacov Lom * Demanovska dolina * Dobsina * '''Dolna Lehota''' - Krpacovo ! 8 * Domaniza * '''Donovaly''' 9 * Drabsko * Drazkovce * Dunajov * Fackov * Folkusova * Galovany * Gemersky sad * Habovka * Halic * Harmanec * '''Hiadel''' 10 * Hodrusa Hamre * Hontianske Nemce * '''Horna Micina''' 11 * Horna Stubna * Hrinova * Hronec * Hronska Breznica * Hrustin * Hubova * Ilija * Istebne * Jasenovo * [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] * [[Masaker v Kľakovskej doline|Klak]] * Klastor pod Znievom * Klenovec * Kociha * Kostany nad Turcom * [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčová]] * Kraskovo * Krasno nad Kysucou * '''Kremnica''' 12 * [[Masaker v Kremničke|Kremnicka]] * [[Nemecké represálie v Krupine|Krupina]] * [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Vypálenie obce Kvačany|Kvačany]] * Lestiny * Likavka * Lipovec * Liptovska Luzna * Liptovska Osada * Liptovska Porubka * Liptovske Beharovce * Liptovsky Mikulas * '''Liskova''' 13 * '''Lom nad Rimavicou''' 14 * Lopej * Lubela * Lubietova * Lucky * Lukovistia * '''Martin''' 15 * [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|Priekopa]] * Medzibrod * Mostenica * Mosovce * '''Motycky''' 16 * Muran * Necpaly * Nemce * [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemecka]] * Nizna Boca * Ocova * Oravsky Biely Potok * Osadka * Osrblie * [[Masaker v Kľakovskej doline|Ostry Grun]] * Partizanska Lupca * Petrovce * Pila * Podkonice * Podturen * Pohronsky Bukovec * Poniky * Pravica * '''Priechod''' 17 * Prochot * Radostka * Radzovce * Rajceka Lesna * Rajecke Teplice * Rakova * Rakovnica * Revuca * [[Nemecké represálie v Ružomberku|Ružomberok]] * [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] * Sklabinsky Podzamok * Sklene * Slovenska Lupca * [[Vypálenie obce Smrečany|Smrecany]] * Stara Bystrica * Strelniky * Teplicka nad Vahom * [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|Tisovec]] * [[Nemecké represálie v Turčeku|Turcek]] * Tvrdosin * Valaska * Velke Pole * Vlkolinec * Vrutky * [[Semetešská tragédia|Vysoka nad Kysucou]] * Zavada * Zazriva * Zuberec * [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] * Zvolenska Slatina * Ziar * Ziar nad Hronom * '''Zilina''' 18 * '''Banovce nad Bebravou''' 19 * Beckov * Belusa * Bobot * '''Bratislava''' 20 * Brezova pod Bradlom * Bzince pod Javorinou * Cimenna * Cab * Cernik * '''Cierna Lehota''' 21 * Dolany * Dolna Suca * Dolne Vestenice * Domaniza * Drietoma * [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|Dubnica nad Váhom]] * Handlova * Hodrusa Hamre * Horna Suca * Horna Ves * Horne Nastice * Hostie * Chtelnica * Chvojnica * Chyborany * Klacno * Komarno * '''Ksinna''' 22 * Ladce * Lazany * [[Vypálenie osady Mladoňov|Lazy pod Makytou]] * Ludanice * Lutov * Myjava * '''Nemcice''' 23 * Nemecky * Nimnica * Nitra * Nitrianske Pravno * Nitrianko Rudno * Novaky * [[Boženko (partizánska brigáda)|Nová Lehota]] * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Nove Mesto nad Vahom]] * Nove Zamky * Omsenie * Partizanske * '''Petržalka''' 24 * Pezinok * Piestany * '''Plavecky Mikulas''' 25 * [[Boženko (partizánska brigáda)|Podhradie]] * Povazska Bystrica * [[Boženko (partizánska brigáda)|Prasice]] * Precin * Pribeta * Prievidza * Pruzina * Rudnianska Lehota * Rybany * Senica * Sered * '''Slatina''' 26 * Slazany * Soblahov * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Stara Tura]] * [[Šípkovské inferno|Sipkov]] * Surany * Tajna * Topolcany * Topolcianky * '''Topolniky''' 27 * [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčín]] * Trencianske Teplice * Uhrovec * Uhrovske Podhradie * Urmince * Valaska Bela * Vinodol * Zariecie * Zemianske Kostolany * Zlate Moravce * Zlatniky * Zlatno * Zitna Radisa ==Banovce/Cibislavka== Toho dňa pri Omastinej príslušníci zväzku Ján Žižka po neľudskom mučení zavraždili T. Rybára z neďalekých Dolných Ozoroviec pre neoprávnené podozrenie, že spolupracuje s nemeckým vojskom.350 Okrem neho tu predtým, v presne nezistenom čase v októbri alebo v novembri, zavraždili aj lesníka H. Cigáneka z Uhrovca a jeho syna, lebo lesník bol nemeckej národnosti a mal na povale nemeckú zástavu. O niekoľko dní nato zabili aj jeho manželku.351 Vraj na odvetu na podnet lesníkovej dcéry koncom novembra v Bánovciach nad Bebravou, v miestnej časti Cibislávka, nemeckí vojaci zastrelili 12 Omastinčanov, ktorí podporovali partizánov.352 Partizáni pri Omastinej zavraždili aj mäsiara z Diviackej Novej Vsi.353 ==Ruzomberok, Jegorov== 30. a 31. augusta pri Bielom Potoku veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel dal postrieľať desiatky civilistov z Ružomberka, ktorí boli Nemci alebo boli pokladaní za Nemcov pre ich mená, ako aj Nemcov zajatých pri Liptovskom Mikuláši. Medzi nimi bolo aj niekoľko žien. Na vraždách sa podieľali príslušníci Tretieho oddielu 1. Stalinovej brigády, možno aj príslušníci Nálepkovej brigády i brigády Jánošík. Medzi vrahmi bola aj sovietska partizánka Antonina (hovorovo Toňa, jej meno sa komolilo ako Soňa, Taňa, Tatiana) Fadejevna Linkevičová (vyd. Nikolajevová), ktorá pôsobila v tejto partizánskej brigáde ako zdravotníčka. V civilnom živote bola učiteľkou. Údajne jej matku a brata zabili nemeckí vojaci. Vystúpila aj v banskobystrickom povstaleckom rozhlase. V povstaleckej propagande sa táto vrahyňa oslavovala. 61 A MSNP, Z XII, S 329/64 a S 31/69; SNA, f. S, š. 425; VHA, ZSP, ŠZX- 314 a ŠZX- 337; VHA, KOS, i. j. 253; CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 139 a i. 3, i. j. 79; Štrelinger, Peter: Povedali, že je vrah. In: Slovenská republika, 27. 8. 1994; Komai, Ľ: Deň pred vypuknutím povstania v Ružomberku. In: Slovenské ozveny č. 29/1991; dátum smrti uvedený podľa výskumu Vladimíra Macku; Cíger Hronský, Jozef: Svet na Trasovisku. Martin 1991, s. 251. Veliteľom Tretieho oddielu bol Nikolaj Belov, veliteľom 1. Stalinovej brigády bol Alexej Jegorov, veliteľom Nálepkovej brigády bol Michal Sečanský, veliteľom brigády Jánošík bol Ernest (Arnošt) Bielik. Miloš Vesel bol nositeľom mnohých vyznamenaní, napr. v r. 1945 mu bol udelený Rad SNP I. triedy, Československý vojnový kríž 1939, Za zásluhy, v r. 1965 Rad červenej hviezdy, v r. 1991 in memoriam Rad M. R. Štefánika III. tr. a hodnosť generálmajora. Antonina Linkevičová dostala sovietske vyznamenanie Za bojové zásluhy. Asi začiatkom roka 1945 veliteľ brigády Jánošík Ernest (Arnošt) Bielik pod Kráľovou hoľou pri Liptovskej Tepličke dal zastreliť okolo 25 zajatých maďarských vojakov, lebo jeden z nich ušiel z partizánskeho tábora.425 425 A MSNP, Z XII, S 747/58 a S 187/62; A MSNP, f. IV. š. 7b, 13/70; tt9rebiben3pjpzm18rbeqfdy3hh9x4 8356528 8356527 2026-08-15T14:02:15Z Martingazak 234259 /* Nesmie byť najobsiahlejšou Encyklopédiou SNP tá Plevzova! */ Doplnene 8356528 wikitext text/x-wiki =Nesmie byť najobsiahlejšou Encyklopédiou SNP tá Plevzova!= # 154. divizia ## precan nemci 573 # Represalie v Banovciach # Represalie v Ksinnej # evakuacia nemcov precan nemci 336 # Zingorova brigada # Zvazok Chruscov Sadilenko # oddiel Thalman # oddiel Petrov # oddiel Vpred # Sukajev # Lubochna⁴⁶ # Deportacie Nemcov # Letisko Zolna # Letisko Velka Luka # Proces s Demokratickou stranou - Obuch, Ursiny # Proces s Demokratickou stranou - Bugar, Kempny # Proces s banderovcami # Presovska vzbura https://emefka.sk/stovku-obchodov-vyrabovali-desiatky-muzov-prisli-o-zivot-presovska-vzbura-patri-k-temnym-a-prehliadanym-kapitolam-slovenskych-dejin/ ==Represalie 25== * Bačkov vyp. * Brusnica vyp. * Bunetice * Durdos * Giraltovce * Hazlin * Henclova * Hermanovce nad Toplou * Hostovice * Jakusovce vyp. * Jankovce * [[Nemecké represálie v Kežmarku|Kežmarok]] * Korunkova vyp. * [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|Košice]] * Krislovce vyp. * [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku|Lendak]] * Levoca * Lipniky * Liptovska Teplicka vyp. * [[Vypálenie obce Livovská Huta|Livovská Huta]] vyp. * [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubica]] * Lukacovce vyp. * Matiaska vyp. * [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovce]] * Mlynceky * [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela|Nalepkovo]] * Nizna Sitnica vyp. * Ohradzany vyp. * Pcoline vyp. * Petrovce vyp. * [[Nemecké represálie v Poprade|Poprad]] * [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom|Poruba pod Vihorlatom]] * Potocky * [[Nemecké represálie v Prešove|Prešov]] * Remetske Hamre * '''Spisska Nova Ves''' 3 * Spisska Stara Ves * '''Stara Lubovna''' 4 * Strba * [[Tokajícka tragédia|Tokajik]] * [[Nemecké represálie vo Veľkej Lomnici|Veľká Lomnica]] * Velke Ozorovce vyp. * Velky Slavkov * Vikartovce * [[Vypálenie obce Vinné|Vinné]] * Vysoke Tatry * Zavada vyp. * [[Čapajev (partizánsky zväzok)#Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani|Zlatá Baňa]] *--- * Abelova * '''Balaze''' 5 * Banska Bela * '''Banska Bystrica''' 6 * '''Banska Stiavnica''' 7 * Bansky Studenec * Bartosova Lehotka * Blatnica * Bobrovec * Bravacovo * [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezno]] * Brusno * Budina * Bytca * Bziny * Cicmany * Cierna Lehota Roznava * [[Boj o Čierny Balog|Čierny Balog]] * Dacov Lom * Demanovska dolina * Dobsina * '''Dolna Lehota''' - Krpacovo ! 8 * Domaniza * '''Donovaly''' 9 * Drabsko * Drazkovce * Dunajov * Fackov * Folkusova * Galovany * Gemersky sad * Habovka * Halic * Harmanec * '''Hiadel''' 10 * Hodrusa Hamre * Hontianske Nemce * '''Horna Micina''' 11 * Horna Stubna * Hrinova * Hronec * Hronska Breznica * Hrustin * Hubova * Ilija * Istebne * Jasenovo * [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] * [[Masaker v Kľakovskej doline|Klak]] * Klastor pod Znievom * Klenovec * Kociha * Kostany nad Turcom * [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčová]] * Kraskovo * Krasno nad Kysucou * '''Kremnica''' 12 * [[Masaker v Kremničke|Kremnicka]] * [[Nemecké represálie v Krupine|Krupina]] * [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Vypálenie obce Kvačany|Kvačany]] * Lestiny * Likavka * Lipovec * Liptovska Luzna * Liptovska Osada * Liptovska Porubka * Liptovske Beharovce * Liptovsky Mikulas * '''Liskova''' 13 * '''Lom nad Rimavicou''' 14 * Lopej * Lubela * Lubietova * Lucky * Lukovistia * '''Martin''' 15 * [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|Priekopa]] * Medzibrod * Mostenica * Mosovce * '''Motycky''' 16 * Muran * Necpaly * Nemce * [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemecka]] * Nizna Boca * Ocova * Oravsky Biely Potok * Osadka * Osrblie * [[Masaker v Kľakovskej doline|Ostry Grun]] * Partizanska Lupca * Petrovce * Pila * Podkonice * Podturen * Pohronsky Bukovec * Poniky * Pravica * '''Priechod''' 17 * Prochot * Radostka * Radzovce * Rajceka Lesna * Rajecke Teplice * Rakova * Rakovnica * Revuca * [[Nemecké represálie v Ružomberku|Ružomberok]] * [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] * Sklabinsky Podzamok * Sklene * Slovenska Lupca * [[Vypálenie obce Smrečany|Smrecany]] * Stara Bystrica * Strelniky * Teplicka nad Vahom * [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|Tisovec]] * [[Nemecké represálie v Turčeku|Turcek]] * Tvrdosin * Valaska * Velke Pole * Vlkolinec * Vrutky * [[Semetešská tragédia|Vysoka nad Kysucou]] * Zavada * Zazriva * Zuberec * [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] * Zvolenska Slatina * Ziar * Ziar nad Hronom * '''Zilina''' 18 * '''Banovce nad Bebravou''' 19 * Beckov * Belusa * Bobot * '''Bratislava''' 20 * Brezova pod Bradlom * Bzince pod Javorinou * Cimenna * Cab * Cernik * '''Cierna Lehota''' 21 * Dolany * Dolna Suca * Dolne Vestenice * Domaniza * Drietoma * [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|Dubnica nad Váhom]] * Handlova * Hodrusa Hamre * Horna Suca * Horna Ves * Horne Nastice * Hostie * Chtelnica * Chvojnica * Chyborany * Klacno * Komarno * '''Ksinna''' 22 * Ladce * Lazany * [[Vypálenie osady Mladoňov|Lazy pod Makytou]] * Ludanice * Lutov * Myjava * '''Nemcice''' 23 * Nemecky * Nimnica * Nitra * Nitrianske Pravno * Nitrianko Rudno * Novaky * [[Boženko (partizánska brigáda)|Nová Lehota]] * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Nove Mesto nad Vahom]] * Nove Zamky * Omsenie * Partizanske * '''Petržalka''' 24 * Pezinok * Piestany * '''Plavecky Mikulas''' 25 * [[Boženko (partizánska brigáda)|Podhradie]] * Povazska Bystrica * [[Boženko (partizánska brigáda)|Prasice]] * Precin * Pribeta * Prievidza * Pruzina * Rudnianska Lehota * Rybany * Senica * Sered * '''Slatina''' 26 * Slazany * Soblahov * [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Stara Tura]] * [[Šípkovské inferno|Sipkov]] * Surany * Tajna * Topolcany * Topolcianky * '''Topolniky''' 27 * [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčín]] * Trencianske Teplice * Uhrovec * Uhrovske Podhradie * Urmince * Valaska Bela * Vinodol * Zariecie * Zemianske Kostolany * Zlate Moravce * Zlatniky * Zlatno * Zitna Radisa ==Banovce/Cibislavka== Toho dňa pri Omastinej príslušníci zväzku Ján Žižka po neľudskom mučení zavraždili T. Rybára z neďalekých Dolných Ozoroviec pre neoprávnené podozrenie, že spolupracuje s nemeckým vojskom.350 Okrem neho tu predtým, v presne nezistenom čase v októbri alebo v novembri, zavraždili aj lesníka H. Cigáneka z Uhrovca a jeho syna, lebo lesník bol nemeckej národnosti a mal na povale nemeckú zástavu. O niekoľko dní nato zabili aj jeho manželku.351 Vraj na odvetu na podnet lesníkovej dcéry koncom novembra v Bánovciach nad Bebravou, v miestnej časti Cibislávka, nemeckí vojaci zastrelili 12 Omastinčanov, ktorí podporovali partizánov.352 Partizáni pri Omastinej zavraždili aj mäsiara z Diviackej Novej Vsi.353 ==Ruzomberok, Jegorov== 30. a 31. augusta pri Bielom Potoku veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel dal postrieľať desiatky civilistov z Ružomberka, ktorí boli Nemci alebo boli pokladaní za Nemcov pre ich mená, ako aj Nemcov zajatých pri Liptovskom Mikuláši. Medzi nimi bolo aj niekoľko žien. Na vraždách sa podieľali príslušníci Tretieho oddielu 1. Stalinovej brigády, možno aj príslušníci Nálepkovej brigády i brigády Jánošík. Medzi vrahmi bola aj sovietska partizánka Antonina (hovorovo Toňa, jej meno sa komolilo ako Soňa, Taňa, Tatiana) Fadejevna Linkevičová (vyd. Nikolajevová), ktorá pôsobila v tejto partizánskej brigáde ako zdravotníčka. V civilnom živote bola učiteľkou. Údajne jej matku a brata zabili nemeckí vojaci. Vystúpila aj v banskobystrickom povstaleckom rozhlase. V povstaleckej propagande sa táto vrahyňa oslavovala. 61 A MSNP, Z XII, S 329/64 a S 31/69; SNA, f. S, š. 425; VHA, ZSP, ŠZX- 314 a ŠZX- 337; VHA, KOS, i. j. 253; CDAHOU, f. 166, i. 2, i. j. 139 a i. 3, i. j. 79; Štrelinger, Peter: Povedali, že je vrah. In: Slovenská republika, 27. 8. 1994; Komai, Ľ: Deň pred vypuknutím povstania v Ružomberku. In: Slovenské ozveny č. 29/1991; dátum smrti uvedený podľa výskumu Vladimíra Macku; Cíger Hronský, Jozef: Svet na Trasovisku. Martin 1991, s. 251. Veliteľom Tretieho oddielu bol Nikolaj Belov, veliteľom 1. Stalinovej brigády bol Alexej Jegorov, veliteľom Nálepkovej brigády bol Michal Sečanský, veliteľom brigády Jánošík bol Ernest (Arnošt) Bielik. Miloš Vesel bol nositeľom mnohých vyznamenaní, napr. v r. 1945 mu bol udelený Rad SNP I. triedy, Československý vojnový kríž 1939, Za zásluhy, v r. 1965 Rad červenej hviezdy, v r. 1991 in memoriam Rad M. R. Štefánika III. tr. a hodnosť generálmajora. Antonina Linkevičová dostala sovietske vyznamenanie Za bojové zásluhy. Asi začiatkom roka 1945 veliteľ brigády Jánošík Ernest (Arnošt) Bielik pod Kráľovou hoľou pri Liptovskej Tepličke dal zastreliť okolo 25 zajatých maďarských vojakov, lebo jeden z nich ušiel z partizánskeho tábora.425 425 A MSNP, Z XII, S 747/58 a S 187/62; A MSNP, f. IV. š. 7b, 13/70; 623ow4l9q46jexl1dvytfuyoz8wwvii Kamila Beregszásziová 0 722382 8356469 8255797 2026-08-15T12:18:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 5 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356469 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|neencyklopedický text, superlatívy}} {{Infobox Futbalista | meno = Kamila Beregszásziová | foto = Kamila Beregszásziová - Slovenská ženská futbalová reprezentantka 2001.jpg | popis = | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1980|5|3}} | miesto narodenia = [[Košice]] | štát = [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | výška = 170 cm | pozícia = útočníčka | súčasný klub = | klubové číslo = 8 | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = | roky = 1995{{--}}2001 | kluby = [[Olympia Košice]] | zápasy(góly) = 120{{0}}(131) | reprezentačné roky = 1996 – 1997 <br />1996 – 2001 | národné mužstvo = {{SVK}} [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 18 rokov|Slovensko WU18]]<br />{{SVK}} [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}5 {{0}}(2)<br />{{0}}32 (18) | pkupdate = | nmupdate = | portál1 = Košice }} '''Kamila Beregszásziová''' (* [[3. máj]] [[1980]], [[Košice]]) je bývalá slovenská [[futbalistka]], ktorá debutovala v [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskej reprezentácii]] už ako 16-ročná a vo svojom druhom zápase nastúpila proti úradujúcim majsterkám sveta z [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórska]].<ref name="Reprezentantka - Ženy A">{{Cite web|url=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654f9286dc8b72382766db/kamila.beregszasziova/?sectionId=|title=Kamila Beregszásziová|website=futbalsfz.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Špinner|meno=Vladimír|autor = | odkaz na autora = |titul=V Olympii zažiarila hviezdička| periodikum = Korzo | odkaz na periodikum = Korzo | vydavateľ = Košice: Medes, 1994-1998 | miesto = Košice | dátum = 1997 | číslo = 34 |ročník = 4 }}</ref><ref>{{Cite web |last= sme.sk|title= Mať krásnych šestnásť a byť reprezentantkou v kolektívnom športe u dospelých i junioriek nie je každodenná udalosť.|url= https://www.sme.sk/c/2080764/predsudkom-uz-odzvonilo-spytali-sme-sa-kamily-beregszasziovej-hracky-kosickej-olympie-a-reprezentantky-slovenska-vo-futbale.html}}</ref> V roku 2001 sa umiestnila na 20. mieste v historicky prvom ročníku ankety [[ Hráč roka FIFA 2001|FIFA o najlepšiu futbalistku sveta]] na základe hlasovania, čím sa stala prvou slovenskou hráčkou, ktorá sa v tejto ankete umiestnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | vydavateľ = a1801.g.akamai.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2004-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.fifamuseum.com/en/stories/stories/the-best-fifa-football-awards-a-brief-history/|title=The Best FIFA Football Awards – A Brief History|language=en|accessdate=2026-04-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230915021242/https://www.fifamuseum.com/en/stories/stories/the-best-fifa-football-awards-a-brief-history/|archivedate=2023-09-15}}</ref><ref>{{cite news |title=FIFA MAGAZINE – Louis Figo – FIFA World Player of the Year 2001 |work=Šport |publisher=Published bimonthly by Fédération Internationale de Football Association |location=Zurich, Switzerland |date=February 2002 |issue=71}}</ref><ref>{{Cite web |last= www.socceramerica.com|title=Hamm takes FIFA player of the year award|url=https://www.socceramerica.com/8672/hamm-takes-fifa-player-of-the-year-award}}</ref> Hráčsku kariéru krátko nato ukončila začiatkom roka 2002 vo veku 21 rokov.<ref>{{Cite web |last= korzar.sme.sk|title= Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka!|url=https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html}}</ref> == Klubová kariéra == Na klubovej úrovni pôsobila Kamila Beregszásziová za slovenský klub [[Olympia Košice]] potom, čo jej talent objavil v roku [[1995]] známy kanonier [[Česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]] [[Alojz Martinček]], držiteľ streleckého rekordu [[Česko-slovenská futbalová liga|československej ligy]]. V rokoch [[1995]] až [[2001]] strelila počas šesť a pol sezóny v [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku]] 131 gólov. V slovenskej najvyššej súťaži debutovala v [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|sezóne 1995/1996]] v drese Olympie Košice [[26. august]]a [[1995]] proti [[TJ Skloplast Trnava|Trnave]] vo veku pätnástich rokov. Beregszásziová strelila svoj prvý ligový gól za Olympiu Košice vo veku 15 rokov proti [[Čadca|Čadci]].<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien. Olympia Košice - Čadca 5:1, 2. október 1995|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:267ab418-59f2-478e-aaaa-710a855d2c54}}</ref> V tejto [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|sezóne]] strelila 13 gólov v osemnástich zápasoch. Jej dobrý ťah na bránku a nos na góly sa prejavili, keď sa jej ako 16-ročnej podarilo postupne streliť svoj prvý [[Hetrik|hetrik (3 góly)]],<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien. Olympia Košice - Spišská Nová Ves 5:1, 29. máj 1995|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:267ab418-59f2-478e-aaaa-710a855d2c54}}</ref> gólový poker (4 góly)<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Olympia Košice - DFC Ilava 11:0, 16. september 1996|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> a tiež 6 gólov v jednom zápase pri výhre 8:0 nad [[Ilava|Ilavou]]. V tejto [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|sezóne]] to bolo najviac gólov strelených v jednom ligovom zápase v [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej súťaži]], v poradí ako druhá futbalistka v histórii tejto súťaže strelila 6 gólov v jednom zápase po Jiřine Dzúrovej zo Slávie Holíč.<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.DFC Ilava- Olympia Košice 0:8, 11. november 1996|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> Okrem toho vynikla aj pri reprezentovaní „Výberu mesta [[Košice]]“ ako stredoškoláčka na celoslovenskom finále Majstrovstiev Slovenska vo futbale stredných škôl (SAŠŠ), ktorý vyhrala bez prehry a získala titul ''Školský majster Slovenka'' i vystrieľala titul najlepšej strelkyne.<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= Mužnejší i nežnejšie nenašli premožiteľov|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:c3f3717c-2cfd-449b-a72e-03416089873a}}</ref> Vďaka svojim výkonom bola povolaná do [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorského národného tímu]] a na konci roka 1996 sa dostala aj do [[Jedenástka roka ženy (anketa)|najlepšej jedenástky Slovenska]], iba 16-ročná juniorka, čím sa stala najmladšou útočníčkou, ktorá toto ocenenie získala. Vo [[február]]i [[1997]], vo veku 16 rokov si Beregszásziovú všimol aj veľký klub, najmä AC Sparta Praha na VII. ročníku medzinárodného halového turnaja v malom futbale žien Stoma Cup ’97 v [[Hradec Králové|Hradci Králové]]. Beregszásziová si z turnaja odniesla cenu pre najsympatickejšiu hráčku celého turnaja.<ref>{{Cite web |last= ceskadigitalniknihovna.cz|title= VII. ročník medzinárodného halového turnaja vo futbale žien Stoma Cup ’97 v Hradci Králové|url=https://ceskadigitalniknihovna.cz/uuid/uuid:b0607edd-df68-11ed-a3b0-00155d01210b}}</ref> Vo finálovom turnaji sezóny [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/1999]]  strelila vyrovnávajúci gól proti [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]], čím prispela k zisku 2. miesta pre Olympiu Košice (vicemajster Slovenska). Spomedzi všetkých hráčok, ktoré obliekli dres [[Olympia Košice|Olympie Košice]] počas jej histórie, sa iba jednej podarilo streliť viac ako sto gólov a zaradiť sa tak do ''Klubu ligových kanonierok''. Dňa [[7. apríl]]a [[2001]] strelila v [[1. slovenská futbalová liga žien|ligovom zápase]] proti [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] svoj jubilejný 100. a 101. gól , čím výrazne prispela k víťazstvu svojho tímu 2:1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor |odkaz na autora = | titul = Svoj stý ligový gól brala Kamila Beregszásziová úplne samozrejme | https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-11-28 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Olympia skončila v tejto sezóne [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] druhá v lige a Beregszásziová zohrala kľúčovú úlohu v jej úspechu, keď strelila 20. gólov, čím sa dostala aj na striebornú priečku v rebríčku najlepších ligových strelkýň. Stala sa najlepšou strelkyňou Olympie od svojho príchodu v lete 1995, teda šesť a pol sezóny po sebe: [[1. slovenská futbalová liga žien 1995/1996|1995/96]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1997/1998|1997/98]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] a [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]], v najvyššej celoslovenskej súťaži skončila trikrát strieborná [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|1996/97]], [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] a raz bronzová v sezóne [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]]. Svoj posledný zápas v kariére odohrala v drese [[Olympia Košice]] na domácom ihrisku [[24. november|24. novembra]] [[2001]] proti [[1. FC Tatran Prešov (ženy)| Prešov]]u, v ktorom strelila aj svoj posledný ligový [[gól]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Prešovská myš uhryzla košickú mačku a postupuje spolu s ňou | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4676152/presovska-mys-uhryzla-kosicku-macku-a-postupuje-spolu-s-nou.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-11-28 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Z pohľadu strelených gólov sa stala najlepšou klubovou strelkyňou v histórii [[Olympia Košice|Olympie Košice]], keď zaznamenala 131. gólov. Klubovú kariéru tak uzavrela ako rekordérka klubu. Popri pôsobení v klube študovala na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]].<ref name="sme-2001-04-20">{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Svoj stý ligový gól brala Kamila Beregszásziová úplne samozrejme | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700606/svoj-sty-ligovy-gol-brala-kamila-beregszasziova-uplne-samozrejme.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-04-20 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> <div style="border-left:3px solid #ccc;color:#444 ; padding-left:12px; margin:12px 0 30px; font-style:italic; line-height:1.4;"> „Jedenásť ženských futbalových mien na Slovensku?! Dámy, nehnevajte sa, jedenásť vašich mien nepoznám. Viem napríklad, kto je v Košiciach Beregszásziová.“ <br><br> <span style="font-size:90%;">— [[Szilárd Németh]], 18.12.2000.<ref>{{Cite web |url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:57e33ee8-9274-4e0a-895f-ac3c00d43005 |title=V Ružomberku vyhlásili jedenástku roka 2000, talent roka 2000 a trénera roka 2000}}</ref></span> </div> == Reprezentačná kariéra == Beregszásziová debutovala skôr v [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskom národnom tíme]] ako v juniorskom,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Špinner|meno=Vladimír|autor = | odkaz na autora = |titul=V Olympii zažiarila hviezdička| periodikum = Korzo | odkaz na periodikum = Korzo | vydavateľ = Košice: Medes, 1994-1998 | miesto = Košice | dátum = 1997 | číslo = 34 |ročník = 4 }}</ref> keď hrala [[14. august]]a [[1996]] dokonca v základnej zostave kvalifikačného zápasu na Majstrovstvá Európy 1997 proti [[Fínsko|Fínsku]] čím sa vo veku 16 rokov (presnejšie 16 a 103 dní) stala v tom čase najmladšou hráčkou, ktorá nastúpila v súťažnom zápase v histórii národného tímu.<ref>{{Cite web |last=UEFA.com |title=Finland-Slovakia {{!}} Women's European Qualifiers 1997 |url=https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/51982--finland-vs-slovakia/ |access-date=2024-11-20 |website=UEFA.com |language=en}}</ref> Svoj druhý kvalifikačný zápas na Majstrovstvá Európy 1997 odohrala proti úradujúcim majsterkám sveta z [[Nórsko|Nórska]] 31. augusta 1996 v Leviciach vo veku 16 rokov.<ref>{{Cite web | last = dikda.snk.sk | title = A star shone in Olympia | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:a961475a-1f52-4c4f-9f32-9cea82bec207 }}</ref><ref>{{Cite web | last = dikda.snk.sk | title = Zlepšenie nielen podľa výsledku | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:b12bf90b-274c-400e-b363-36f253db1a57 }}</ref> Následne nastúpila aj v play-off zápase kvalifikácie na Majstrovstvá Európy 1997 proti Belgicku (28. septembra 1996, Michalovce).<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Nie sme bez šance!|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:dd788913-dd06-4419-90ef-87e800ea4962}}</ref><ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Bude aspoň koniec dobrý?|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:91f5170e-741c-4930-ac72-fcda103f013d}}</ref><ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title=Elitná skupina bez Slovenska|url= https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:17bf80cc-812e-44c5-828f-43b95c38edef}}</ref> Po svojom debute v mladom veku hrala za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] nepretržite v rokoch [[1996]] až [[2001]] v priateľských a kvalifikačných zápasoch na Euro žien 1997 a kvalifikácie na Majstrovstvá sveta žien 1999 (UEFA), v kvalifikácii na EURO žien 2001 a kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003 (UEFA). Svoj prvý gól za národný tím strelila ako tínedžerka [[2. september|2. septembra]] [[1997]], keď strelila gól na 2:0 v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 1999 proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], gól ktorý strelila vo veku 17 rokov 122 dní, jej vyniesol rekord najmladšej strelkyne v súťažných zápasoch v histórii seniorského národného tímu. Vďaka tomuto gólu sa podieľala na historicky najvyššom víťazstve Slovenska v [[Šaľa|Šali]] v zápase s Bosnou a Hercegovinou 11:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko WA - Bosna a Hercegovina WA, 11:0, 02.09.1997, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250125133001/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087 | dátum archivácie = 2025-01-25 }}</ref> Svoj prvý „double“ v drese seniorského národného tímu zaznamenala [[1. apríl]]a [[1998]] pri víťazstve 4:0 nad [[Izrael]]om.<ref>{{Cite web|title=Izrael WA- Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 1999 Kvalifikácia|url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087|website=futbalsfz.sk|language=sk|accessdate=2025-01-06|archiveurl=https://web.archive.org/web/20250125180745/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087|archivedate=2025-01-25}}</ref> Čím sa stala najlepšou strelkyňou Slovenska v sieti Izraela, proti ktorému strelila celkovo 4 góly v 5 zápasoch (dva v Bat Jame, [[1. apríl]]a [[1998]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 1999 víťazstvom 4:0) a dva v apríli 2000 v Nitre, v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy 2001 víťazstvom 4:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko WA - Izrael WA {{!}} Majstrovstvá Európy - ženy, 2001 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250125125516/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087 | dátum archivácie = 2025-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://mediamanager.ws/media/pages/f/futbalsfz.sk/2024/04/05-04-2024-press-kit-slovensko-wa-izrael-wa-kvalifika-cia-me-2025-liga-b-1.pdf | vydavateľ = mediamanager.ws | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[1. máj]]a [[1998]] pri víťazstve 7:0 proti [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] v kvalifikačnom zápase Majstrovstiev sveta vo futbale žien 1999, už v 2. minúte po úvodnom hvizde zápasu, strelila ako prvá najrýchlejší gól v histórii [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]].<ref>{{Cite web|title=Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 1999 Kvalifikácia|url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087|website=futbalsfz.sk|language=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2003 strelila [[16. august]]a [[2001]] štyri góly v jednom zápase proti Bosne a Hercegovine.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri Góly Zaznamenala Beregszasziova | url = https://archive.org/details/Styri-Goly-zaznamenala-beregszasziova | vydavateľ = | dátum vydania = 2001-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = | miesto = | jazyk = }}{{nedostupný zdroj}}</ref> Bola najlepšou hráčkou zápasu. Stala sa tak prvou hráčkou v histórii, ktorá za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] strelila „gólový poker“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kamila Berekšaziova postigla četiri gola | url = https://archive.org/details/kamila-bereksaziova-postigla-cetiri-gola_202411 | vydavateľ = | dátum vydania = 2001-08-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = | miesto = | jazyk = }}{{nedostupný zdroj}}</ref> V rokoch [[1996]] až [[2001]] strelila v drese [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenského národného tímu]] 13 gólov v 21 kvalifikačných zápasoch. V kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy žien 2001 proti Bielorusku ( 5. august 2000, Stropkov) strelila dva góly a prispela k víťazstvu Slovenska 6:1 pred 3 200 divákmi. <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensky zvíťazili|periodikum=Podduklianske noviny|vydavateľ=Svidník: Jupiter, 35/2002|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-08|ročník=1|číslo=23|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:776c1030-8188-423f-ad43-1c8e27cabc4c}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul="Naložili" im|periodikum=Korzár-Smer dnes|vydavateľ=Bratislava: Petit Press, 1999-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-07|ročník=8|číslo=181|strany=II|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> Celkovo odohrala za Slovensko 32 zápasov a strelila 18 gólov, s priemerom 0,56 gólu na zápas.<ref name="auto6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Svoj posledný reprezentačný zápas odohrala [[13. október|13. októbra]] [[2001]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta žien 2003 proti Turecku, v ktorom Slovensko zvíťazilo 3:0, pričom sa podieľala na góle vybojovaním [[Pokutový kop|pokutového kopu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turecko WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá sveta - ženy, 2003 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0b6503b220013182418/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251007233143/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0b6503b220013182418/?sectionId=7087 | dátum archivácie = 2025-10-07 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská reprezentácia sa v Turecku bude spoliehať i na Košičanky | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4681363/slovenska-reprezentacia-sa-v-turecku-bude-spoliehat-i-na-kosicanky.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-10-13 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Počas kariéry nebola nikdy vylúčená a zaznamenala iba jedno napomenutie [[Žltá karta|žltou kartou]] v kvalifikačnom zápase proti [[Rumunsko|Rumunsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rumunsko WA - Slovensko WA {{!}} Majstrovstvá Európy - ženy  2001 Kvalifikácia {{!}} Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a4540ec0410012fa50bd/?sectionId=7087#prehlad | dátum prístupu = 2025-01-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250125091348/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a4540ec0410012fa50bd/?sectionId=7087#prehlad | dátum archivácie = 2025-01-25 }}</ref> Reprezentačnú kariéru uzavrela s bilanciou 32 zápasov a 18 gólov.<ref name="auto6" /> == Ukončenie kariéry == V decembri 2001 sa Beregszásziová umiestnila na 20. mieste v historicky prvom ročníku ankety  [[Hráč roka FIFA 2001  |FIFA o najlepšiu futbalistku sveta ]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf | vydavateľ = a1801.g.akamai.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2004-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2002 bola zároveň zaradená medzi hráčky ocenené v ankete  [[Jedenástka roka ženy (anketa) |Jedenástka roka Slovenska ]] za rok 2001.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Kto z hráčok Olympie zaboduje v Jedenástke roka?'' | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4670580/kto-z-hracok-olympie-zaboduje-v-jedenastke-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ''Futbal: V Žiline slávnostne vyhlásili Ženskú jedenástku roka 2001'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-ziline-slavnostne-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2001/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Krátko po vyhlásení ankety, v marci 2002 oznámila ukončenie hráčskej kariéry v klube aj v reprezentácii bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Svoje rozhodnutie potvrdila slovami: ''“Moje rozhodnutie je definitívne, týka sa Olympie i reprezentácie“.'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka! | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-03-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Napriek tomu bola ešte v apríli 2002 nominovaná do [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskej reprezentácie žien]] na kvalifikačný zápas o Majstrovstvá sveta 2003.<ref>{{Cite web |last= dn721509.ca.archive.org|title= Nominácia reprezentačného družstva žien na kvalifikačné stretnutie MS 2003|url=https://archive.org/details/nominacia-reprezentacneho-druzstva-zien-na-kvalifikacne-stretunie-ms-2003}}</ref> Jej odchod bol vnímaný ako výrazná strata. Tréner Olympie Košice Miroslav Pilčík uviedol:'' “Žiaľ , chýba nám strelec, odchodom Kamily Beregszásziovej sa nám stratila útočná sila. Kamila bola Kamila - mali z nej rešpekt aj hráčky súpera, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Mňa osobne veľa mrzí, že skončila s futbalom. “.''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia s dvanástkou hráčok na Pohronie, so štvorgólovým prídelom do Košíc | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4656781/olympia-s-dvanastkou-hracok-na-pohronie-so-stvorgolovym-pridelom-do-kosic.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-05-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> Podobne sa vyjadril aj tréner [[MŠK Žilina (ženy)|Vix-u Žilina]]  Ladislav Németh, podľa ktorého sa ''“Beregszásziová bude ťažko nahrádzať.'' “<ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= Bytčianske Noviny|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:b3298abf-df69-4f51-a396-83dd0db592cc}}</ref> Kariéru ukončila vo veku 21 rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Olympia pred štartom jarnej časti: bez Beregszásziovej, bez Pilčíka! | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4663269/olympia-pred-startom-jarnej-casti-bez-beregszasziovej-bez-pilcika.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-03-22 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref>  === Medzinárodné góly === Beregszásziová za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú reprezentáciu]] odohrala 32 zápasov, vrátane priateľských, v ktorých strelila 18 gólov, v priemere 0,56 gólu na zápas. V 21 oficiálnych zápasoch v seniorskej reprezentácii strelila 13 gólov, v priemere 0,61 gólu na zápas. ''K zápasu odohranému [[13. október|13. októbra]] [[2001]], proti'' {{flagicon|Turecko}} ''[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecku]]'' <ref name="auto6"/> {{col-begin}} {| class="wikitable" style="text-align:center |+ Vystúpenia a góly podľa národného tímu a ročníka<ref name="auto6" /> ! rowspan="2" scope="col" |Národný tím ! rowspan="2" scope="col" |Rok ! colspan="2" scope="colgroup" |Kvalifikačný ! colspan="2" scope="colgroup" |Priateľský ! colspan="2" scope="colgroup" |Celkom ! rowspan="2" scope="col" |Góly/Zápasy |- ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly |- |- |rowspan="12" scope="rowgroup" |{{flagicon|SVK}} Slovensko |1996 |4 |0 |0 |0 !4 !0 |0 |- |1997 |2 |1 |1 |0 !3 !1 |0,3 |- |1998 |5 |3 |4 |1 !9 !4 |0,4 |- |1999 |1 |0 |0 |0 !1 !0 |0 |- |2000 |5 |5 |1 |0 !6 !5 |0,83 |- |2001 |4 |4 |5 |4 !8 !8 |1 |- !Spolu !21 !13 !11 !5 !32 !18 !0,56 |- |} {{col-end}} Slovensko je uvedené ako prvé, stĺpec skóre označuje skóre po každom góle tímu Kamily Beregszásziovej. === Zápasy a góly podľa súťaže === ''K zápasu odohranému [[13. október|13. októbra]] [[2001]], proti'' {{flagicon|Turecko}} ''[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecku]]'' <ref name="auto6" /> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center ; width:400px;" |+Zápasy a góly podľa súťaže<ref name="auto6" /> ! scope="col" |Rozdelenie ! scope="col" |Zápasy ! scope="col" |Góly |- ! scope="row" |Priateľské |11 |5 |- ! scope="row" |Majstrovstvá Európy – kvalifikácia |10 |5 |- ! scope="row" |Majstrovstvá sveta – kvalifikácia |11 |8 |- !Celkom !32 !18 |} Kompletná chronológia vystúpení a gólov za reprezentáciu – Slovensko:<ref name="auto6" /> {| class="wikitable sortable" style="width:100%; table-layout; margin-top:0; text-align; font-size:85%; line-height:1.25;" |- ! style="width:4%; background:#007FFF; color:white;" | # ! style="width:10%; background:#007FFF; color:white;" | Dátum ! style="width:13%; background:#007FFF; color:white;" | Mesto ! style="width:17%; background:#007FFF; color:white;" | Domáci ! style="width:17%; background:#007FFF; color:white;" | Výsledok ! style="width:17%; background:#007FFF; color:white;" | Hosťujúci ! style="width:18%; background:#007FFF; color:white;" | Typ zápasu ! style="width:6%; background:#007FFF; color:white;" | Góly ! style="width:20%; background:#007FFF; color:white;" | Poznámky</span> |- style="background:white" |1 |align=center| 14.08.1996 || [[Kauniainen]] ||align=right| [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|FIN}} ||align="center"| 2:1 ||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 skupina A]] </small> || – || debut |- style="background:white" |2 |align=center| 31.08.1996 ||[[Levice]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:4 ||align=left| {{flagicon|NOR}} [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]|| <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 skupina A]] </small> || – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Zlepšenie nielen podľa výsledku|periodikum=Bratislava: Šport Press|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-03|ročník=50|číslo=205|strany=13|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:00e33155-9e97-472c-b6b9-dbbe78124a75}}</ref> |- style="background:white" |3 |align=center| 07.09.1996 ||[[Aalst]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]{{flagicon|BEL}} ||align="center"| 3:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 play–off]]</small> || – || |- style="background:white" |4 |align=center| 28.09.1996 ||[[Michalovce]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 1:2 ||align=left| {{flagicon|BEL}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 1997 play–off]] </small> || – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Nie sme bez šance!|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-10|ročník=50|číslo=211|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:dd788913-dd06-4419-90ef-87e800ea4962}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bude aspoň koniec dobrý?|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-10|ročník=50|číslo=227|strany=13|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:91f5170e-741c-4930-ac72-fcda103f013d}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Elitná skupina bez Slovenska|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1996-09-30|ročník=50|číslo=228|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:17bf80cc-812e-44c5-828f-43b95c38edef}}</ref> |- style="background:white; height:36px;" |5 |align=center| 31.03.1997 ||[[Nový Sad|Nový Sad]] ||align=right|[[Juhoslávia]] {{flagicon|YUG}}||align="center"| 1:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || – || |- style="background:white" |/ |align=center| 07.05.1997||[[Štúrovo]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 2:1 ||align=left| {{flagicon|CZE}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || || <small>povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 26.06.1997||[[Dubnica]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 1:0 ||align=left| {{flagicon|BLR}}[[Bielorusko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1997]]</small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 27.06.1997|| [[Trenčín]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|YUG}}[[Juhoslávia]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1997]]</small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 29.06.1997 || [[Trebatice]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 || align=left|{{flagicon|UKR}} [[ Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo |Ukrajina]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1997]]</small> || ||<small> povolaná na zápas/zranená</small> |- style="background:white" |6 |align=center| 02.09.1997 || [[Šaľa]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 11:0 ||align=left| {{flagicon|BIH}}[[Bosna a Hercegovina]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]] </small> || 1 || |- style="background:white" |7 |align=center| 13.09.1997 || [[Câmpina]] ||align=right|[[Rumunsko]] {{flagicon|ROU}} ||align="center"| 1:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || |- style="background:white" |/ |align=center| 05.10.1997|| [[Neulengbach]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|AUT}}||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| || <small>povolaná do WA aj do U18 </small> |- style="background:white" |/ |align=center| 22.10.1997 || [[Trenčín]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 4:0 ||align=left| {{flagicon|HUN}}[[Maďarsko]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || ||<small> povolaná do WA aj do U18 </small> |- style="background:white" |8 |align=center| 01.04.1998 || [[Bat Jam]] ||align=right|[[Izrael]] {{flagicon|ISR}} ||align="center"| 0:4 ||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || 2 || |- style="background:white" |9 |align=center| 26.04.1998 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]{{flagicon|SVK}} ||align="center"| 1:1 ||align=left| {{flagicon|ROU}}[[Rumunsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || |- style="background:white" |10 |align=center| 01.05.1998 || [[Hrasnica (Ilidža)|Hrasnica]] ||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|BIH}} ||align="center"| 0:7 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || 1 || |- style="background:white" |11 |align=center| 13.05.1998 || [[Prešov]]||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 5:0 ||align=left| {{flagicon|ISR}} [[Izrael]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || <ref>{{Citácia periodika|titul=Päťgólová nádielka nevyjadruje prevahu|periodikum=Korzár|vydavateľ=Košice: PN, 1998-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1998-05-14|ročník=1|číslo=76|strany=15|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:0ce81d4c-0893-4e2f-a3fd-1362c21656b3}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pred svojim posledným zápasom v kvalifikácii na MS 1999 majú Slovenky skóre 33:2!|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=1998-05-15|ročník=52|číslo=110|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:af6a1b7e-beeb-4d7a-bcff-b7da97c1e6cd}}</ref> |- style="background:white" |12 |align=center| 03.06.1998 ||[[Bük]]||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|HUN}}||align="center"| 3:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 1999 ]]</small> || – || |- style="background:white; height:36px;" |13 |align=center| 29.07.1998|| [[Trenčín]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 2:2 ||align=left| {{flagicon|ISR}} [[Izrael]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1998]]</small> || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ŽENY A – S Izraelom pred dvomi desaťročiami 4 vysoké kvalifikačné víťazstvá | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-s-izraelom-pred-dvomi-desatrociami-4-vysoke-kvalifikacne-vitazstva/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-07-30|ročník=52|číslo=175|strany=4 | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:169758c9-89e6-426f-8603-3bfb5257936c}}</ref> |- style="background:white; height:36px;" |14 |align=center| 30.07.1998 || [[Dubnica]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|TUR}} ||align="center"| 0:4 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1998]]</small> || 1 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TÜRKİYE SLOVAKYA - Milli Maçlar Detay Sayfası TFF | url = https://www.tff.org/Default.aspx?pageID=440&macID=4118 | vydavateľ = tff.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998, Turecko -Slovensko 0:4, 307.1998, Dubnica|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-07-31|ročník=52|číslo=176|strany=4| url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:bfa9f4d6-4b77-4b49-96fb-81080e7a2f3a}}</ref> |- style="background:white; height:36px;" |15 |align=center| 01.08.1998 || [[Púchov]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|AUT}}[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Žatevný pohár 1998]]</small> || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austria - Women - International Results | url = https://www.rsssf.org/tableso/oost-wom-intres.html | vydavateľ = rsssf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Žatevný pohár 1998|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-08-03|ročník=52|číslo=178|strany=4|url=https://https/|dátum prístupu=2025-04-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358|dátum archivácie=2020-06-25}}</ref> |- style="background:white" |16 |align=center| 29.08.1998 || [[Brezová pod Bradlom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|SUI}}[[ Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo| Švajčiarsko]] || <small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| – ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Zlyhali sme v koncovke|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1998-08-31|ročník=52|číslo=201|strany=4|url=https://https/|dátum prístupu=2025-04-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358|dátum archivácie=2020-06-25}}</ref> |- style="background:white" |/ |align=center| 11.06.1999 || [[Mszana Dolna ]] ||align=right|[[ Poľské národné ženské futbalové družstvo | Poľsko]] {{flagicon|POL}} ||align="center"| 3:1 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| || <small>nepovolaná na zápas</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 15.08.1999 || [[Blansko ]] ||align=right|[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] {{flagicon|CZE}} ||align="center"| 6:0 || align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| ||<small> nepovolaná na zápas</small> |- style="background:white" |/ |align=center| 04.09.1999 || [[Kuressaare]] || align=right| [[Estónsko]] {{flagicon|EST}} ||align="center"| 0:4 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> ||- ||<small> nepovolaná na zápas</small> |- style="background:white" |/ |align=center|07.10.1999 || [[Molodečno]] || align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|BLR}} ||align="center"| 1:0 || align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]]</small> ||- ||<small> povolaná na zápas/nehrala</small> |- style="background:white" |17 |align=center| 16.11.1999 || [[Bat Jam]] ||align=right|[[Izrael]] {{flagicon|ISR}} ||align="center"| 0:5 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]|| <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> ||- || |- style="background:white" |18 |align=center| 25.04.2000 || [[Nitra]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 4:0 ||align=left| {{flagicon|ISR}} [[Izrael ]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]]</small> || 2 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Suverénne víťazstvo Sloveniek|periodikum=Šport|vydavateľ=Bratislava: Šport Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-04-26|ročník=54|číslo=96|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:85563822-1265-4c77-8f2b-e5bff8a29f81}}</ref> |- style="background:white" |19 |align=center| 18.05.2000 ||[[Câmpina]] ||align=right|[[Rumunsko]] {{flagicon|ROU}} ||align="center"| 4:1 ||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> || – ||{{žltá karta|24}} |- style="background:white" |20 |align=center| 15.06.2000 ||[[Myjava]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 0:3||align=left| {{flagicon|ROU}}[[Rumunsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> || – || |- style="background:white" |21 |align=center| 05.08.2000||[[Stropkov]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 6:1 || align=left|{{flagicon|BLR}}[[Bielorusko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]] </small> || 2 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensky zvíťazili|periodikum=Podduklianske noviny|vydavateľ=Svidník: Jupiter, 35/2002|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-08|ročník=1|číslo=23|strany=12|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:776c1030-8188-423f-ad43-1c8e27cabc4c}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul="Naložili" im|periodikum=Korzár-Smer dnes|vydavateľ=Bratislava: Petit Press, 1999-2000|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2000-08-07|ročník=8|číslo=181|strany=II|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> |- style="background:white" |22 |align=center| 29.08.2000 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}}||align="center"| 3:1 ||align=left| {{flagicon|EST}}[[Estónsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy 2001]]</small> || 1 || |- style="background:white ; height:36px;" |23 |align=center| 27.09.2000 ||[[San G. di Nogaro]] ||align=right|[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]] {{flagicon|ITA}} ||align="center"| 2:1||align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> ||- || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Italy - Women - International Results - Details 1994-2024 | url = https://www.rsssf.org/tablesi/ital-wom-intres-det.html | vydavateľ = rsssf.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |24 |align=center| 14.04.2001 ||[[Dekani]] ||align=right|[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] {{flagicon|SVN}} ||align="center"| 0:8 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] ||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| 2 || <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovinsko - Slovensko 0:8 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovinsko-slovensko-08/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-14 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |25 |align=center| 15.04.2001||[[Koper]] ||align=right| [[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]]{{flagicon|SVN}}||align="center"| 1:4 ||align=left|{{flagicon|SVK}} [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || 2 || <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = V nominácii opäť štyri východniarky | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4700056/v-nominacii-opat-styri-vychodniarky.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-04-25 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref name="sme-2001-04-15">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovenky aj v odvete proti Slovinsku víťazne| periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovenky-aj-v-odvete-proti-slovinsku-vitazne/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-15 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |26 |align=center| 26.04.2001|| [[Zrenjanin ]]||align=right| [[Juhoslávia]] {{flagicon|YUG}}||align="center"| 0:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small> || – ||<ref name="sme-2001-04-29">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal: Juhoslávia - Slovensko 2:2 v druhom priateľskom stretnutí žien | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-juhoslavia-slovensko-22-v-druhom-priatelskom-stretnuti-zien/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-29 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref name="sme-2001-04-26">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal-ženy: Slovenské reprezentantky remizovali v Juhoslávii 0:0 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-zeny-slovenske-reprezentantky-remizovali-v-juhoslavii-00/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-04-26 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white ; height:36px;" |27 |align=center| 29.04.2001 ||[[Subotica]] ||align=right|[[Juhoslávia]] {{flagicon|YUG}} ||align="center"| 2:2 || align=left|{{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| – ||<ref name="sme-2001-04-29" /> |- style="background:white; height:36px;" |28 |align=center| 29.07.2001 ||[[Żywiec|Żywiec]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|POL}} ||align="center"| 2:0 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small> [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien|Priateľský]] </small>|| – ||<ref name="sme-2001-07-29">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Futbal: Poľsko- Slovensko 2:0 v priateľskom zápase žien | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-polsko-slovensko-20-v-priatelskom-zapase-zien/ | miesto = Bratislava | dátum = 2001-07-29 | dátum prístupu = 2025-09-02 }}</ref> |- style="background:white" |29 |align=center| 16.08.2001 || [[Zavidovići]]||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|BIH}} ||align="center"| 0:7 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]]</small>|| 4 ||<ref>{{Citácia periodika|titul=Víťazný kvalifikačný úvod|periodikum=Nový DEŇ|vydavateľ=Bratislava: Republika, 1999-2004|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-08-18|ročník=3|číslo=191|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:89594a27-95ba-42e5-a443-ddf3b742ffeb}}</ref> |- style="background:white" |30 |align=center| 08.09.2001 || [[Mahiľov]] ||align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|BLR}} ||align="center"| 3:2 ||align=left| {{flagicon|SVK}}[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]]</small> || – || |- style="background:white" |31 |align=center| 29.09.2001 || [[Žiar nad Hronom]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|SVK}} ||align="center"| 0:2 ||align=left| {{flagicon|HUN}}[[Maďarsko]] || <small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]] </small> || – || |- style="background:white" |32 |align=center| 13.10.2001 || [[Istanbul]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|TUR}}||align="center"|0:3||align=left| {{flagicon|SVK}} [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]||<small>[[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta|Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta 2003]] </small>|| – || <ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenkám na rozdiel od mužov turecký med nezhorkol|periodikum=Košický denník Korzár|vydavateľ=Košice: Petit Press|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-10-16|ročník=4|číslo=238|strany=VI|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f2f7f85a-acdc-4c39-8bef-698b8a806fe0}}</ref> |- !Celkom ! !Zápasy !32 ! !Góly !18 ! ! |} == Ocenenie == === Hráč === [[Olympia Košice]] {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien|1. slovenská futbalová liga žien]]: *{{Strieborná medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|1998/99]] <ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Konečná tabuľka, 30. jún 1999|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:e6754c7d-345c-4099-a919-d0ddbe8b2448}}</ref> *{{Strieborná medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|2000/01]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhárané posledné kolo sa odrazilo aj na zápase výberu Východu a výberu Západu | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4694023/rozharane-posledne-kolo-sa-odrazilo-aj-na-zapase-vyberu-vychodu-a-vyberu-zapadu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2001-06-14 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> *{{Bronzová medaila}} : [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|1999/00]] <ref>{{Cite web | last = korzar.sme.sk | title = Bronz (3. miesto) 1999/2000 | url = https://https/ | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-06-13 | dátum prístupu = 2025-01-17 | accessdate = 2025-02-04 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20200625000000/https://https//udn.com/news/story/121424/4659358 | archivedate = 2020-06-25 }}</ref> === Individuálne [[Medzinárodná futbalová federácia|medzinárodné]] === * {{flagicon|FIFA}} [[Hráč roka FIFA 2001]] : '''20. miesto''' <ref name=":2"/> === Individuálne [[Slovenský futbalový zväz|národné]] === * {{flagicon|SVK}}[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 1996 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka roka SR 1996 - ženy | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/jedenastka-roka-zeny/95 | vydavateľ = futbalportal.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{flagicon|SVK}}[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 1999 <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hulin|meno=Ladislav|autor = | odkaz na autora = |titul=''Jedenástka roka SR 1999 - ženy''| periodikum = Smer dnes-Korzár | vydavateľ = Petit Press|  miesto = Bratislava | dátum = 2000-17-01 | číslo = 8 |ročník 12 | ISSN 1335-5708 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 2000 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hulin | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Jedenástka roka SR 2000 - ženy'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/6805/zenska-futbalova-jedenastka-roka-2000.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-01-29 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka ]]: 2001 <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Staško | meno = Mojmír | autor = | odkaz na autora = | titul = ''Kto z hráčok Olympie zaboduje v Jedenástke roka?'' | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/c/4670580/kto-z-hracok-olympie-zaboduje-v-jedenastke-roka.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ''Futbal: V Žiline slávnostne vyhlásili Ženskú jedenástku roka 2001'' | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-v-ziline-slavnostne-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2001/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * {{flagicon|SVK}} Najlepšia strelkyňa finálového turnaja o majstra Slovenska v 1. lige žien 1998/99 - 4 góly * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 1998/1999|Druhá najlepšia strelkyňa]] v 1. slovenskej futbalovej lige žien 1998/99 (20 gólov) <ref>{{Cite web |last= dikda.snk.sk|title= 1.liga žien.Konečná tabuľka, 30. jún 1999|url=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:e6754c7d-345c-4099-a919-d0ddbe8b2448}}</ref> * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 1999/2000|Tretia najlepšia strelkyňa]]  v 1. slovenskej futbalovej lige žien 1999/00 (18 gólov) * {{flagicon|SVK}} [[1. slovenská futbalová liga žien 2000/2001|Druhá najlepšia strelkyňa]] v 1. slovenskej futbalovej lige žien 2000/01 (20 gólov) === Rekordy === <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-01-17 }}</ref> * Najmladšia hráčka, ktorá debutovala za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (16 rokov a 103 dní) v tom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = UEFA.com | odkaz na autora = | titul = ''Fínsko WA vs Slovensko WA 2:1, 14.08.1996 | url = https://www.uefa.com/womenseuropeanqualifiers/match/51982--finland-vs-slovakia/| vydavateľ = uefa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najmladšia hráčka, ktorá strelila v jednom zápase 6 gólov v [[1. slovenská futbalová liga žien 1996/1997|najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku]] (16 rokov a 190 dní).<ref name=>{{Citácia periodika|titul=''1. liga žien|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1996-11-11|ročník=50|číslo=263''|strany=9|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:cad192b1-83d4-4f96-8204-79d260d41f6c?page=uuid:169189ee-905d-459d-9996-6510f3a3f3d9}}</ref> * Prvá najmladšia útočníčka, ktorá sa dostala do ankety [[Jedenástka roka ženy (anketa)|najlepšej slovenskej futbalovej Jedenástky roka]] (16 rokov).<ref name="auto2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedenástka roka SR 1996- ženy | url = https://www.futbalportal.net/?q=clanok/jedenastka-roka-zeny/95 | vydavateľ = futbalportal.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Najmladšia hráčka ([[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|a doposiaľ jediná pred dosiahnutím 18. roku života)]], ktorá strelila gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (17 rokov a 122 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=''Slovensko WA - Bosna a Hercegovina WA 11:0, 02.09.1997, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a62a503b22001318241b/?sectionId=7087}}''</ref> * Prvá hráčka, ktorá strelila gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú futbalovú reprezentáciu do 18 rokov]] v historicky prvom priateľskom zápase proti [[Česko|Česku]] (17 rokov a 128 dní).<ref>{{Cite web |title= Česká republika U18- Slovensko U18 {{!}} 8. 9. 1997 16:00, Přátelská utkání, Brumov, Brumov - Česká republika |url=https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/204|website=fotbal.cz|language=cs}}</ref> * Najmladšia hráčka ([[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|a doposiaľ jediná pred dosiahnutím 18. roku života)]], ktorá strelila 2 góly v jednom zápase za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase (17 rokov a 332 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=''Izrael WA - Slovensko WA 0:4, 01.04.1998, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a6980ec0410012fa50c1/?sectionId=7087''}}</ref> * Prvá hráčka, ktorá strelila najrýchlejší gól za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorskú slovenskú futbalovú reprezentáciu]] v súťažnom zápase, v 2. minúte (17 rokov a 363 dní) v tom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA 0:7, 01.05.1998, Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 1999 v USA. Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a7480413420013b98add/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Jediná neplnoletá ([[tínedžer]]ka) hráčka, ktorá  má na svojom konte [[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|zapísané 4 góly]] za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorský národný tím]] v súťažných zápasoch. Svoj štvrtý gól strelila vo veku (17 rokov a 363 dní). * Prvá (a doposiaľ najmladšia) hráčka, ktorá strelila [[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch|4 góly v jednom zápase]] vrátane „čistého [[hetrik]]u“ za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|seniorský národný tím]] v súťažnom zápase (21 rokov a 105 dní).<ref>{{Citácia periodika|titul=Víťazný kvalifikačný úvod|periodikum=Nový DEŇ|vydavateľ=Bratislava: Republika, 1999-2004|miesto=Slovenská národná knižnica v Martine|dátum=2001-08-18|ročník=3|číslo=191|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:89594a27-95ba-42e5-a443-ddf3b742ffeb}}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bosna a Hercegovina WA - Slovensko WA 0:7, 16.08.2001,  Kvalifikácia o postup na Majstrovstvá sveta 2003 v USA. Slovenský futbalový zväz | url = https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241209022422/https://futbalsfz.sk/zapas/6022a0220413420013b98ad8/?sectionId=7087 | dátum archivácie = 2024-12-09 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/1122253/ Kamila Beregszásziová] na webe denníka ''SME'' * [https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html 20. miesto v ankete FIFA Women's World Player 2001] (archív) * [https://web.archive.org/web/20040914205842/http://a1801.g.akamai.net/f/1801/2004/3d/www.fifa.com/events/playergala/2001/results/wp2001pw.pdf 20. miesto v ankete FIFA World Player 2001] (pdf, archív) * [https://web.archive.org/web/20121007005713/http://www.fifa.com/worldfootball/statisticsandrecords/players/player=191877/index.html FIFA:191877] (archív) *[https://www.flickr.com/photos/203113019@N03/55218018150/ Slovensko – Nórsko (kvalifikácia ME 1997 )] *[https://www.flickr.com/photos/203113019@N03/55246053156/in/datetaken-public/ Gól Kamily Beregszásziovej proti Bielorusku (kvalifikácia ME 2001 ,2000)] {{DEFAULTSORT:Beregszásziová, Kamila}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenské futbalistky]] h6nkm3vb856010nk057qtgy2q3vy62t Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2024 4 724034 8356743 8017623 2026-08-15T22:19:27Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356743 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == November == * 13. november 2024 – ''Wired.cz'' (Darek Šmíd): [https://www.wired.cz/clanky/wikipedii-muzete-verit-dokud-ji-budou-tvorit-lide-rika-cto-wikimedia-foundation Wikipedii můžete věřit, dokud ji budou tvořit lidé, říká CTO Wikimedia Foundation] == Jún == * 25. jún 2024 – ''[[Živé.sk]]'' (Lucia Kobzová): [https://zive.aktuality.sk/clanok/0wtzmXL/wikipedia-ma-problemy-s-rodovou-nerovnostou-skupina-zien-sa-to-rozhodla-vyriesit/ Wikipédia má problémy s rodovou nerovnosťou. Skupina žien sa to rozhodla vyriešiť] * 23. jún 2024 – ''Živě.cz'' (Lukáš Václavík): [https://www.zive.cz/clanky/wikipedie-vyslysela-uzivatele-a-meni-design-na-vyber-jsou-tri-velikosti-pisma-a-vratilo-se-typograficke-peklo/sc-3-a-228722 Wikipedie vyslyšela uživatele a mění design. Na výběr jsou tři velikosti písma a vrátilo se typografické peklo] == Máj == * 30. máj 2024 – ''[[Živé.sk]]'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/kAxJjO3/co-je-uz-raz-na-internete-nikdy-nezmizne-je-to-mytus-ukazuje-studia/ Čo je už raz na internete, nikdy nezmizne? Je to mýtus, ukazuje štúdia] * 2. máj 2024 – ''Živě.cz'' (Lukáš Václavík): [https://www.zive.cz/clanky/wikipedie-chce-vice-videa-usnadnuje-jeho-nahravani-ale-youtube-to-porad-neni/sc-3-a-227926 Wikipedie chce více videa. Usnadňuje jeho nahrávání, ale YouTube to pořád není] == Apríl == * 18. apríl 2024 – ''Info.cz'' (Ladislav Nagy): [https://www.info.cz/zpravodajstvi-a-komentare/vedeni-rovna-se-moc-wikipedia-ukoncila-eru-encyklopedii-ma-ale-i-stinne-stranky Vědění rovná se moc. Wikipedia ukončila éru encyklopedií, má ale i stinné stránky] * 13. apríl 2024 – ''[[Živé.sk]]'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/hbgQsRM/konflikt-na-ukrajine-zasiahol-aj-wikipediu-pri-bachmute-padol-spravca-jej-ruskojazycnej-sekcie/ Konflikt na Ukrajine zasiahol aj Wikipediu: Pri Bachmute padol správca jej ruskojazyčnej sekcie] == Marec == * 11. marec 2024 – ''[[Český rozhlas]]'' (Jakub Lucký): [https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/na-wikipedii-je-vice-clanku-o-fotbale-nez-o-zenach-zmenit-se-pokousi-britska_2403112323_van Na Wikipedii je více článků o fotbale než o ženách. Změnit se to pokouší britská vědkyně] == Január == * 15. január 2024 – ''Vosveteit.sk'' (Martin Borko): [https://vosveteit.zoznam.sk/rusko-spustilo-svoju-wikipediu-s-vlastnou-pravdou/ Rusko spustilo svoju Wikipédiu s „vlastnou“ pravdou] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] ogxjkv2ro20mhdmuwucx8kuids9ba7u Vincent Price 0 724261 8356807 7974278 2026-08-16T08:45:17Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Vincent_Price_in_House_on_Haunted_Hill_(cropped).jpg bol odstránený, pretože ho Yann na Commons zmazal. 8356807 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Vincent Price | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = v roku 1959 | celé meno = Vincent Leonard Price Jr. | dátum narodenia = [[27. máj]] [[1911]] | miesto narodenia = [[St. Louis]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = {{duv|1993|10|25|1911|5|27}} | miesto úmrtia = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | prezývky = | povolanie = herec, historik, zberateľ umenia, kuchár | roky pôsobenia = [[1935]]{{--}}[[1992]] | manžel = | manželka = Edith Barrett {{small|(1938 – r. 1948)}}<br> Mary Grant {{small|(1949 – r. 1973)}}<br> Coral Browne {{small|(1974– 1991; jej smrť)}} | priateľ = | priateľka = | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Vincent Price''' (vl. menom ''Vincent Leonard Price Jr.'', * [[27. máj]] [[1911]], [[St. Louis]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[25. október]] [[1993]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) bol americký filmový, televízny a divadelný [[Herectvo|herec]], ktorý účinkoval vo viac ako 100 filmoch. Je najviac známy vďaka svojim úlohám v hororových filmoch z 50. a 60. rokov 20. storočia, a dodnes je považovaný za jedného z priekopníkov tohto žánru. Jeho kariéra však zahŕňala aj [[Film noir|filmy noir]], trilery, drámy a prevažne čierne komédie. Price získal dve hviezdy na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]], jednu za prácu vo filme a jednu za prácu v televízii. == Detstvo a mladosť == Vincent Leonard Price Jr. sa narodil 27. mája 1911 v [[St. Louis]], [[Missouri (štát USA)|Missouri]], ako najmladší zo štyroch detí Vincenta Leonarda Pricea, prezidenta National Candy Company, a jeho manželky Marguerite Cobb. Jeho starý otec vynašiel prvý kypriaci prášok na báze vínneho kameňa, ktorý rodine priniesol bohatstvo. Price mal waleský a anglický pôvod a bol potomkom Peregrina Whitea, prvého dieťaťa narodeného v koloniálnom Massachusetts na lodi Mayflower. [[Súbor:Vincentprice.jpg|vľavo|náhľad|Price v roku 1942.]] Študoval na St. Louis Country Day School a neskôr absolvoval [[Yale University]], kde získal titul z angličtiny a vedľajšie zameranie na dejiny umenia. Po roku učenia sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Courtauld Institute of Art v Londýne, no nakoniec ho zlákalo divadlo. Profesionálne debutoval v [[Londýn|Londýne]] v roku [[1935]], a neskôr si zahral rolu princa Alberta v hre Victoria Regina, ktorá ho preslávila na Broadwayi. Spolupracoval aj s [[Orson Welles|Orsonom Wellesom]] a účinkoval v niekoľkých významných divadelných produkciách, vrátane Gas Light. == Kariéra == Price začínal ako charakterový herec. Debutoval v roku [[1938]] vo filme ''Service de Luxe'' a etabloval sa úlohou vo filme ''Laura'' z roku [[1944]], kde hral po boku [[Gene Tierney]]. Jeho prvý horor bol ''Tower of London'' (1939), kde si zahral po boku [[Boris Karloff|Borisa Karloffa]]. Známy sa stal aj ako zloduch vo [[Film noir|filmoch noir]], ako ''The Web'' (1947) a ''The Bribe'' (1949). V roku [[1950]] si zahral v komédii ''Champagne for Caesar'', ktorú Price považoval za jednu zo svojich obľúbených úloh. V 50. rokoch sa preslávil hororovými úlohami, napríklad ako vražedný sochár vo filme ''House of Wax'' (1953), prvom 3D filme, ktorý sa dostal medzi najziskovejšie filmy roka. Zahrali si s ním aj [[Carolyn Jonesová|Carolyn Jones]], [[Charles Bronson]], [[Phyllis Kirk]] a [[Paul Picerni]]. Neskôr nasledovali filmy ''The Mad Magician'' (1954), ''The Fly'' (1958) a jeho pokračovanie ''Return of the Fly'' (1959). V roku [[1959]] účinkoval vo dvoch známych filmoch [[William Castle|Williama Castlea]] – ''Dom hrôzy'' a ''The Tingler''. Objavil sa aj v rozhlasovej dráme ''Three Skeleton Key'', príbehu o majáku obliehanom hordou potkanov. [[Súbor:Morris Stoloff, Vincent Price, Anita Ekberg 1958.jpg|vľavo|náhľad|257x257bod|Price (v strede) spoločne s [[Morris Stoloff|Morrisom Stoloffom]] (vľavo) a [[Anita Ekbergová|Anitou Ekberg]] (vpravo) v roku 1958, na udeľovaní cien Academy Awards.]] V 60. rokoch Price dosiahol úspech v nízkorozpočtových filmoch, spolupracujúc s [[Roger Corman|Rogerom Cormanom]] a [[American International Pictures]]. Jeho úspech začal filmom ''House of Usher'' z roku [[1960]], ktorý zarobil viac ako 2 milióny dolárov a spustil sériu adaptácií diel [[Edgar Allan Poe|Edgara Allana Poea]], ako napríklad ''The Pit and the Pendulum'' (1961) či ''The Masque of the Red Death'' (1964). Price sa objavoval aj v televíznych reláciách, vrátane opakujúcej sa úlohy zloducha Eggheada v seriáli ''Batman'' (1966–1967). Bol pravidelným hosťom v [[Hollywood Squares]] a účinkoval v seriáloch ako ''The Red Skelton Show'' a ''Get Smart''. V roku [[1973]] hral po boku hercov ako [[Diana Rigg]], [[Milo O'Shea]] a [[Coral Browne]] vo filme ''Krvavé divadlo''. Počas 70. rokov sa Price venoval najmä naratívnej a hlasovej práci. Poskytol monológ pre skladbu [[Alice Cooper|Alice Coopera]] ''The Black Widow'' (1975) a účinkoval v TV špeciáli ''Alice Cooper: The Nightmare''. Od roku [[1977]] stvárňoval [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]] v divadelnej hre ''Diversions and Delights'', ktorú považoval za jednu zo svojich najlepších rolí. V roku [[1982]] Price poskytol sekvenciu hovoreného slova v piesni [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]] „Thriller“. O rok neskôr si zahral vo filme ''House of the Long Shadows'' s [[Christopher Lee]], [[Peter Cushing]] a [[John Carradine]], s ktorými pracoval už skôr, ale toto bolo prvýkrát, čo sa všetci spojili. Jednou z jeho posledných veľkých úloh a obľúbených bola úloha profesora Ratigana vo filme ''The Great Mouse Detective'' od Walta Disneyho z roku [[1986]]. V roku [[1987]] si zahral s [[Bette Davisová|Bette Davis]], [[Lillian Gish]] a [[Ann Sothern]] vo filme ''The Whales of August''. Jeho herecký výkon vo filme mu vyniesol nomináciu na ocenenie [[Independent Spirit Awards|Independent Spirit Award]] za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Od roku [[1981]] do roku [[1989]] Price hostil televízny seriál PBS ''Mystery!''. Bol celoživotným fanúšikom horských dráh a v roku [[1987]] narozprával tridsaťminútový dokument o histórii horských dráh a zábavných parkov. Jeho poslednou významnou filmovou prácou bola úloha vynálezcu vo filme [[Tim Burton|Tima Burtona]] ''Nožnicovoruký Edward'' z roku [[1990]]. == Súkromný život == Price bol trikrát ženatý. S prvou manželkou [[Edith Barrett]] mal syna Vincenta Barretta Pricea. Druhá manželka, [[Mary Grant]], mu porodila dcéru Victoriu, ktorá sa neskôr stala inšpiratívnou rečníčkou. Jeho treťou manželkou bola austrálska herečka [[Coral Browne]], s ktorou žil až do jej smrti. V mladosti mal Price [[Antisemitizmus|antisemitské názory]] a krátko obdivoval [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], no neskôr sa stal [[Liberalizmus|liberálom]] pod vplyvom intelektuálov ako [[Dorothy Parker]]. Počas [[Mccarthizmus|mccarthizmu]] za svoje protinacistické postoje bol zaradený na šedú listinu, a neskôr otvorene vystupoval proti predsudkom, [[Rasizmus|rasizmu]] a náboženskej neznášanlivosti. Ako demokrat slúžil v Rade pre indiánske umenie a podporoval [[LGBT|LGBTQ+]] práva, pričom sa zapojil do kampaní proti diskriminácii [[Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti|HIV/AIDS]]. Bol veľkou oporou svojej dcére Victorii, keď sa priznala k svojej sexuálnej orientácii. [[Súbor:Vincent Price (252976625).jpg|náhľad|238x238bod|Price v roku 1989.]] Price bol vášnivý gurmán a so svojou druhou manželkou Mary napísal niekoľko kuchárskych kníh: A Treasury of Great Recipes (1965), Mary and Vincent Price Present a National Treasury of Cookery (1967), Mary and Vincent Price's Come into the Kitchen Cook Book: A Collector's Treasury of America's Great Recipes (1969) a Cooking Price-Wise with Vincent Price (1971). == Zdravie a úmrtie == Price trpel chronickou obštrukčnou chorobou pľúc a [[Parkinsonova choroba|Parkinsonovou chorobou]]. Jeho symptómy boli obzvlášť závažné počas natáčania filmu ''Nožnicovoruký Edward'', čo si vyžadovalo skrátenie jeho natáčacieho plánu. Jeho choroba tiež prispela k jeho odchodu z ''Mystery!'' v roku [[1989]]. Price zomrel vo veku 82 rokov na rakovinu pľúc 25. októbra [[1993]] vo svojom dome v [[Los Angeles]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Jeho pozostatky boli spopolnené a jeho popol rozptýlený pri pláži Nicholas Canyon neďaleko Point Dume v [[Malibu (Kalifornia)|Malibu]]. == Stopy v kinematografii == Price je považovaný za majstra hororu a všestranného herca. Po jeho smrti v roku [[1993]] produkovala stanica ''A&E'' v roku [[1997]] dokumentárny film ''Vincent Price: The Versatile Villain''. Múzeum klasických filmov ''Witch's Dungeon'' vystavuje voskové repliky jeho ikonických postáv z filmov. [[Tim Burton]] mu vzdal poctu stop-motion filmom ''Vincent'', ktorý narátoroval priamo Price. Price bol parodovaný v populárnom seriáli [[Simpsonovci]] a objavil sa aj v skečoch v [[Saturday Night Live]]. Jeho dcéra Victoria vydala podrobnú biografiu v roku [[1999]] a v roku [[2011]] sa v St. Louis konala oslava jeho 100. narodenín. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Imdb meno|id=0001637|meno=Vincent Price}} * {{Csfd meno|id=885|meno=Vincent Price}} == Zdroj == {{Preklad|en|Vincent Price|1270120284}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Price, Vincent}} [[Kategória:Divadelní herci USA]] [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Dabingoví herci USA]] [[Kategória:Autori kuchárskych kníh]] [[Kategória:Osobnosti zo St. Louis]] [[Kategória:Osobnosti USA waleského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA anglického pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Yale University]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Aktivisti za ľudské práva]] son5j77wnpcqg96s2v0fsd1ql11wtrd Kvadrat 500 0 729028 8356762 8227253 2026-08-16T02:59:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356762 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Kvadrat 500 | native_name = Квадрат 500 | other_name = | category = umelecká galéria <!-- *** Image *** --> | image = Kvadrat500-Sofia04.jpg | image_caption = pohľad na prednú fasádu budovy  <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Sofia (oblasť)|Sofia]] | region_type = Oblasť | district = [[Sofia (okres)|Sofia]] | commune_type = Mesto | commune = [[Sofia]] | municipality_type = Rajón | municipality = [[Triadica (Sofia)|Sredec]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =41| lat_s =46 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =20| long_s =04 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = [[Friedrich Schwanberg]] | style = [[neoklasicizmus]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1883]] | date = [[28. máj]] [[2015]] | date_type = Otvorenie galérie | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = zachovalý,{{break}}reštaurovaný | free_type = Stav | free1 = galéria | free1_type = Využitie <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = National Gallery for Foreign Art | statistics = | statistics_type = | website = https://nationalgallery.bg/bg/visiting/kvadrat-500/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Kvadrat 500''' ({{vjz|bul|Квадрат 500}}),<ref name="ref1">{{Citácia knihy |autor= KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana |titul = Enciklopedija Sofia |miesto = Sofia |vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud" |rok = 2017 |počet strán = 420 |isbn = 978-954-8104-36-4 |strany = 175{{--}}176}}</ref> alebo '''Národná galéria Kvadrat 500''' ({{vjz|bul|Национална галерия Квадрат 500|''Nacionalna galerija Kvadrat 500''}})<ref name="ref2">{{Citácia knihy |autor= RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar; TULEŠKOV, Nikolaj |titul = Sofia{{--}}architekturni zabeležitelnosti |miesto = Sofia |vydavateľ = Izdatelstvo "Direct services" |rok = 2017 |počet strán = 180 |isbn = 978-954-8931-51-9 |strany = 87}}</ref><ref name="nationalgallery.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Националната галерия | odkaz na autora = | titul = Национална галерия Квадрат 500 | url = https://nationalgallery.bg/bg/visiting/kvadrat-500/ | vydavateľ = nationalgallery.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="visitsofia.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Национална галерия „Квадрат 500“ | url = https://www.visitsofia.bg/bg/cityinfrastructure/%D0%BA%D0%B0%D0%BA%D0%B2%D0%BE-%D0%B4%D0%B0-%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%B5%D1%82%D1%8F/%D0%B3%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D0%B8%D0%B8-%D0%B8-%D0%B8%D0%B7%D0%BB%D0%BE%D0%B6%D0%B1%D0%B5%D0%BD%D0%B8-%D0%B7%D0%B0%D0%BB%D0%B8/%D0%BD%D0%B0%D1%86%D0%B8%D0%BE%D0%BD%D0%B0%D0%BB%D0%BD%D0%B0-%D0%B3%D0%B0%D0%BB%D0%B5%D1%80%D0%B8%D1%8F-%D0%BA%D0%B2%D0%B0%D0%B4%D1%80%D0%B0%D1%82-500 | vydavateľ = visitsofia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> je budova [[Múzeum|galérie]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorá sa nachádza v meste [[Sofia]], v [[Sofia (oblasť)|Sofijskej oblasti]], v západnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ref1"/><ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> Je jedným z objektov bulharskej [[Národná galéria (Bulharsko)|Národnej galérie]].<ref name="ref1"/> == Historické názvy == Budova bola v minulosti známa ako '''Štátna tlačiareň''' ({{vjz|bul|Държавна печатница|''Dăržavna pečatnica''}}) a neskôr ako '''Národná galéria zahraničného umenia''' ({{vjz|bul|Национална галерия за чуждестранно изкуство|''Nacionalna galerija za čuždestranno izkustvo''}}).<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="ref1"/> == Lokalita == [[Súbor:Kvadrat500-Sofia03.jpg|Celkový pohľad na budovu zo severozápadu|náhľad|vľavo]] Budova galérie Kvadrat 500 leží v centrálnej časti Sofie na námestí „Sv. Aleksandăr Nevski“ ({{vjz|bul|площад „Св. Александър Невски“|''ploštad „Sv. Aleksandăr Nevski“''}}, doslova ''námestie svätého [[Alexander Nevský|Alexandra Nevského]]'')<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> za budovou [[Chrám svätého Alexandra Nevského (Sofia)|Chrámu svätého Alexandra Nevského]].<ref name="visitsofia.bg" /> == Dejiny budovy == Dejiny budovy sa začali [[31. máj]]a [[1880]], kedy bulharské Národné zhromaždenie odhlasovalo návrh premiéra [[Petko Stojčov Karavelov|Petka Karavelova]] na založenie Štátnej tlačiarne.<ref name="nationalgallery.bg" /> Výstavba budovy následne prebehla v rokoch [[1881]]{{--}}[[1883]].<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> V roku [[1944]] bola budova poškodená v dôsledku bombardovania<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> a následne bola opravená na konci [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]].<ref name="nationalgallery.bg" /> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov 20. storočia]]<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="https://xn--e1aabhzcw.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://xn--e1aabhzcw.bg/%D0%B8%D0%BD%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D1%80%D0%BD%D0%B8-%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D0%B8/%D0%BA%D0%B2%D0%B0%D0%B4%D1%80%D0%B0%D1%82-500-%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%8F-%D1%81%D0%B3%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B0-%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BD%D0%B8-%D0%B8%D0%B7%D0%BA%D1%83%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%BE-%D0%BF%D0%B5%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BD%D0%BE-%D0%B4%D0%B5%D0%BB%D0%BE-%D1%82%D0%B5%D1%85%D0%BD%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%BE-%D0%BE%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%B7%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B5 | vydavateľ = https://xn--e1aabhzcw.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> bola budova prestavaná a zmodernizovaná podľa projektu [[architekt]]a [[Nikola Nikolov (architekt)|Nikolu Nikolova]] a začala slúžiť ako Národná galéria zahraničného umenia.<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="https://xn--e1aabhzcw.bg" /> Jej oficiálne otvorenie prebehlo [[5. november|5. novembra]] [[1985]].<ref name="bg-guide.org">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Национална галерия за чуждестранно изкуство | url = https://www.bg-guide.org/bg/obekti/pregled/nacionalna-galeriq-za-chuzhdestranno-izkustvo | vydavateľ = bg-guide.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240519142837/https://www.bg-guide.org/bg/obekti/pregled/nacionalna-galeriq-za-chuzhdestranno-izkustvo | dátum archivácie = 2024-05-19 }}</ref> Od roku [[1999]] sa začala rozvíjať myšlienka vybudovať nový komplex s muzeálnymi funkciami, ktorý by zahŕňal aj vedľajšiu budovu.<ref name="nationalgallery.bg" /> Verejnú súťaž návrhov vyhral v roku [[2010]] architekt Janko Apostolov.<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="ref2"/> Projekt rekonštrukcie bol následne zrealizovaný v rokoch [[2012]]{{--}}[[2014]]. Rekonštruovaný objekt bol pod súčasným názvom oficiálne otvorený pre verejnosť [[28. máj]]a [[2015]] za prítomnosti vtedajšieho premiéra [[Bojko Borisov|Bojka Borisova]] a ďalších členov vlády.<ref name="nationalgallery.bg" /> == Charakteristika budovy == Budova bola postavená podľa projektu [[Viedeň|viedenského]] [[architekt]]a [[Friedrich Schwanberg|Friedricha Schwanberga]]. Autorom prestavby v je [[architekt]] [[Nikola Nikolov (architekt)|Nikola Nikolov]].<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> Je postavená v [[Neoklasicizmus|neoklasicistickom]] slohu.<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> Ide o veľkú masívnu budovu s dvomi symetrickými krídlami, ktorá je v centrálnej časti zvýšená.<ref name="ref2"/><ref name="nationalgallery.bg" /> V rámci obnovy budovy v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] boli na fasáde vybudované výklenky pre sochy, ktoré pre budovu zhotovil Ľubomir Dimitrov.<ref name="https://xn--e1aabhzcw.bg" /> == Národná galéria Kvadrat 500 == Kvadrat 500 je najväčším a najvýznamnejším z objektov bulharskej Národnej galérie.<ref name="ref1"/> Expozícia je usporiadaná v 28 sálach na štyroch poschodiach. Vystavuje takmer 2 000 diel zo zbierky Národného múzejného komplexu, ktorú tvorí dokopy viac ako 42 000 položiek.<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="sofia-art-galleries.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Национална галерия „Квадрат 500“ | url = https://sofia-art-galleries.com/item/natsionalna-galeriya-kvadrat-500/ | vydavateľ = sofia-art-galleries.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Polovica vystavených diel je od bulharských autorov. Druhá polovica predstavuje umenie z Európy, Ázie, [[Afrika|Afriky]] a Ameriky.<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="sofia-art-galleries.com" /> Bulharská časť obsahuje diela predstavujúce bulharské umenie z polovice [[19. storočie|19. storočia]] a z [[20. storočie|20. storočia]].<ref name="nationalgallery.bg" /><ref name="ref1"/> Väčšina zahraničnej časti zbierky bola zostavená v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]]. Predstavuje predovšetkým európske umenie z 15.{{--}}20. storočia a ukážky z Ázie, Afriky a Ameriky.<ref name="nationalgallery.bg" /> Zo zahraničných exponátov sú najvýznamnejšie napríklad kolekcie francúzskych malieb a plastík z konca 19. a začiatku 20. storočia, kolekcia keramiky z klasickej periódy [[Mayovia|mayskej]] civilizácie (obdobie medzi 200 pred Kr. a 900 po Kr.), kolekcia afrických figúr a masiek z 18.{{--}}19. storočia, alebo kolekcia [[Japonsko|japonských]] a indických miniatúr.<ref name="ref1"/> == Galéria == <gallery> Kvadrat500-Sofia06.jpg|pohľad na prednú západnú fasádu budovy Kvadrat500-Sofia05.jpg|pohľad na južné krídlo budovy State Printing House (National Gallery for Foreign Art), Sofia, Bulgaria (4516847519).jpg|budova na historickej fotografii zhotovenej okolo roku 1890 Gallery interior.JPG|z interiéru The Fuji from the mountains of Totomi.jpg|z expozície japonského umenia Dogon mask 1.jpg|z expozície afrického umenia Buddhist manuscript NGFA.jpg|z expozície budhistického umenia </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:National Gallery for Foreign Art}} [[Kategória:Stavby v Sofii]] [[Kategória:Architektúra z 1883]] [[Kategória:Galérie v Bulharsku]] [[Kategória:Neoklasicistické stavby v Bulharsku]] bcfd0qchrprjqp5hk779uqyaqyea6fs NF (raper) 0 729601 8356827 8312664 2026-08-16T10:30:14Z ~2026-44822-57 302974 /* */ 8356827 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|strojový preklad}} {{Infobox Hudobný umelec|Meno=NF|Obrázok=NF photo 2016.jpg|Celé meno=Nathan John Feuerstein|Dátum narodenia={{dnv|1991|3|30}}|Miesto narodenia=[[Gladwin]], [[Michigan]] [[Spojené štáty|USA]]|Pôsobenie=raper, spevák, skladateľ, hudobný producent|Žáner=[[hip-hop]], kresťanský hip-hop, [[rap]]|Hrá na nástroje=|Hudobný vydavateľ=[[Capitol Records|Capitol]], [[Capitol Christian Music Group|Capitol CMG]], [[Caroline Records|Caroline]], [[Virgin Records|Virgin]], Xist, NF Real Music|Webstránka={{url|https://www.nfrealmusic.com}}|Roky pôsobenia=2010 – súčasnosť|Deti=2|Manželka=Bridgette Doremus (2018)}} '''Nathan John Feuerstein''' (* [[30. marec]] [[1991]], [[Gladwin]], [[Michigan]] [[Spojené štáty|USA]]), známy pod iniciálami '''NF''' (štylizovanými ako '''ИF'''), je americký raper, spevák, skladateľ a hudobný producent.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Songs, Albums, Reviews, Bio & More {{!}} AllMusic | url = https://www.allmusic.com/artist/nf-mn0003282827 | vydavateľ = AllMusic | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> Vydal tri EP, ''I'm Free'' (2012),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I’m Free (EP) by NF | url = https://genius.com/albums/Nf/Im-free-ep | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> eponymné EP v roku 2014 u vydavateľstva [[Capitol Records|Capitol CMG]] a ''Fear'' (2025). Jeho druhý a zároveň prvý štúdiový album u veľkého vydavateľstva, ''[[Mansion]]'', bol vydaný 31. marca 2015. Jeho tretí štúdiový album, ''[[Therapy Session]]'', bol vydaný 22. apríla 2016 a umiestnil sa na 12. mieste v americkom rebríčku [[Billboard 200]]. Jeho albumy získali niekoľko ocenení, medzi ktoré patrí cena [[Gospel Music Association]] [[Dove Award]] za rapový/hip-hopový album roka (''Therapy Session'') v roku 2016 a cena za rapovú/hip-hopovú nahranú pieseň roka (''Oh Lord'') v roku 2017. NF dosiahol v roku 2017 mainstreamovú popularitu s albumom ''[[Perception]]''; album sa umiestnil na prvom mieste v amerických rebríčkoch a získal platinový certifikát, zatiaľ čo jeho tretí singel „Let You Down“ sa dostal na dvanáste miesto v americkom rebríčku ''Billboard'' Hot 100 a medzinárodne sa umiestnil v prvej desiatke. Podobný komerčný úspech dosiahol aj s ďalším albumom ''[[The Search (album)|The Search]]'' (2019). Album Clouds vyšiel v roku 2021. Feuersteinov najnovší album ''[[Hope]]'', vydaný 7. apríla 2023, mal tiež komerčný úspech a umiestnil sa na 2. mieste v americkom rebríčku ''Billboard'' 200. == Skorý život == Nathan John Feuerstein sa narodil v [[Gladwin|Gladwine]] v [[Michigan|Michigane]] 30. marca 1991.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Songs, Albums, Reviews, Bio & More {{!}} AllMusic | url = https://www.allmusic.com/artist/nf-mn0003282827 | vydavateľ = AllMusic | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> Je najstarší z troch detí a má dve sestry. Jeho rodičia sa rozviedli a vychovávala ho matka, až kým si ho otec nemusel vziať, pretože jeho a jednu z jeho sestier zneužíval jej priateľ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = บล็อกรวมวัยรุ่นที่สนใจเกมคาสิโน ข่าวบอล ให้ท่านได้อ่านฟรี - thesoundopinion.com | url = https://www.thesoundopinion.com | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US}}</ref> Jeho matka zomrela v roku 2009 na predávkovanie opioidmi, čo viedlo k tomu, že jej venoval pieseň „How Could You Leave Us“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF pens heartbreaking song to his mom who died from overdose | url = http://rapzilla.com/rz/features/13239-nf-pens-heartbreaking-song-to-his-mom-who-died-from-overdose | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-04-21 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180421020031/http://rapzilla.com/rz/features/13239-nf-pens-heartbreaking-song-to-his-mom-who-died-from-overdose | dátum archivácie = 2018-04-21 }}</ref> V roku 2009 absolvoval strednú školu Gladwin a bol členom školského basketbalového tímu. NF začal svoju kariéru na festivale výtvarných umení, ktorý organizoval Connection Church v Cantone v Michigane.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How NF Became the First Hip-Hop Artist on Capitol CMG | url = http://www.rapzilla.com/rz/features/story/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-11-02 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171102020205/http://www.rapzilla.com/rz/features/story/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | dátum archivácie = 2017-11-02 }}</ref> == Kariéra == Feuerstein uviedol, že počas detstva bol pre neho hip hop únikom. Nahrával piesne na [[Karaoke|karaoke automate]], pričom inštrumentálne skladby nahrával na jeden mikrofón a svoje rýmy na druhý. 29. novembra 2010 Feuerstein nezávisle vydal svoj debutový štúdiový album ''Moments'' pod svojím skutočným menom. 2. augusta 2011 vydal svoj debutový singel „Alone“. Na piesni spolupracovali skladateľ a producent [[Tommee Profitt]] a Brooke Griffith. V roku 2012 Feuersteinova tvorba upútala pozornosť vydavateľstva Xist Music. 2. mája 2012 vydal svoje debutové rozšírené album ''I'm Free'' s produkciou od Profitta. Zoznam skladieb pozostával z deviatich skladieb vrátane „Alone“. EP obsahovalo aj exkluzívnu verziu „Alone“ so Seanom Simmondsom. Xist naznačoval vydanie rovnomenného rozšíreného albumu ''[[NF (EP)|NF]]'', ale Feuerstein sa po spore s vydavateľstvom rozišiel a produkcia ''NF'' bola odložená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Songs, Albums, Reviews, Bio & More {{!}} AllMusic | url = https://www.allmusic.com/artist/nf-mn0003282827 | vydavateľ = AllMusic | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How NF Became the First Hip-Hop Artist on Capitol CMG | url = http://www.rapzilla.com/rz/features/story/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-11-02 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171102020205/http://www.rapzilla.com/rz/features/story/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | dátum archivácie = 2017-11-02 }}</ref> Napriek tomu NF zaradilo pieseň „Only One“ so Shuree Williamsovou do kompilačného albumu vydavateľstva ''Move Vol 1''. 4. novembra 2013 vydal singel „Beautiful Addiction“. V piesni sa opäť objavil Profitt a vokály poskytli Brady Schmitz a Danielle Swift. Feuerstein podpísal zmluvu so spoločnosťou [[Capitol Christian Music Group]] v roku 2014, ešte pred vydaním EP NF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How NF Became the First Hip-Hop Artist on Capitol CMG | url = http://www.rapzilla.com/rz/features/story/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-11-02 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171102020205/http://www.rapzilla.com/rz/features/story/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | dátum archivácie = 2017-11-02 }}</ref> Tento projekt bol jeho prelomovým vydaním v rebríčku ''[[Billboard]]'', keďže sa umiestnil v rebríčku [[Christian Albums]] na 12. mieste, v rebríčku [[Top Gospel Albums]] na 4. mieste a v rebríčku [[Top Rap Albums]] na 15. mieste.<ref>http://www.billboard.com/files/index/artistindex_08_23_2014.pdf</ref> Toto rozšírené vydanie recenzovali Jesus Freak Hideout a New Release Tuesday, kde získalo dve tri a pol hviezdičky. ''[[CCM Magazine|Časopis CCM]]'' recenzoval EP a udelil mu štyri hviezdičky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF - 'NF' album review | url = https://www.ccmmagazine.com/reviews/nf-nf-album-review/ | dátum vydania = 2014-10-15 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Matt | priezvisko = Conner}}</ref> Jeho prvý štúdiový album ''[[Mansion]]'' bol vydaný 31. marca 2015 vydavateľstvom Capitol CMG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jesusfreakhideout.com: NF, "Mansion" Review | url = https://www.jesusfreakhideout.com/cdreviews/Mansion.asp | vydavateľ = www.jesusfreakhideout.com | dátum prístupu = 2025-05-04}}</ref> „Intro“, hlavný singel z albumu ''Mansion'', je súčasťou videohry [[Madden NFL|Madden NFL 16]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christian rapper receives placement on 'Madden NFL 16' soundtrack | url = https://rapzilla.com/2015-08-nf-receives-placement-on-madden-nfl-16-soundtrack/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2015-08-25 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = David | priezvisko = Daniels}}</ref> Piesne od NF sa hrali na [[ESPN]], [[VH1]], [[Showtime]], v relácii [[Chicago P.D]]. na [[NBC]], v relácii ''[[Grimm]]'', v [[Shades of Blue|''Shades of Blue'']], v trailere k aktualizácii [[Apex Legends]] a v trailere k finále sezóny seriálu ''[[Empire]]'' na stanici [[Fox]]. Jeho videoklip k piesni „Intro“ mal premiéru na domovskej stránke MTV.com a video sa objavilo aj na [[MTVU]], [[AbsolutePunk]], [[2DOPEBOYZ]], Raps & Hustles a The College Dropouts. Piesne od NF „I Just Wanna Know“ a „Real“ boli vydané 8. apríla 2016 a 22. apríla 2016, ako single z jeho druhého štúdiového albumu ''[[Therapy Session]]'', ktorý vyšiel 22. apríla 2016. „Warm Up“ bola vydaná ako nealbumový singel 8. septembra 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Releases New Single 'Warm Up' | url = https://rapzilla.com/2016-09-nf-releases-new-single-warm-up/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2016-09-09 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Justin | priezvisko = Sarachik}}</ref> 6. októbra 2017 vydal NF svoj tretí štúdiový album s názvom ''[[Perception]]''.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Rapper NF Tops the Chart With ‘Perception’|url=https://www.nytimes.com/2017/10/16/arts/music/nathan-feuerstein-nf-perception-tom-petty-billboard.html|periodikum=The New York Times|dátum=2017-10-16|dátum prístupu=2025-05-04|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Ben|priezvisko=Sisario}}</ref> Album debutoval na 1. mieste v rebríčku ''[[Billboard 200]]'', čím sa stal jeho prvým albumom na vrchole rebríčka a druhým umelcom v roku 2017, ktorý vydal album na 1. mieste bez toho, aby sa umiestnil v rebríčku [[Billboard Hot 100|Hot 100]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Scores First No. 1 Album on Billboard 200 Chart With ‘Perception’ | url = https://www.billboard.com/pro/nf-first-no-1-album-billboard-200-chart-perception/ | dátum vydania = 2017-10-16 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Keith | priezvisko = Caulfield}}</ref> Nasledujúci týždeň sa jeho prvým singlom „Let You Down“ stal singel v rebríčku Hot 100 a debutoval na 87. mieste. Stal sa z neho pomalý hit, ktorý dosiahol vrchol na 12. mieste po 17 týždňoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Billboard Hot 100™ | url = https://www.billboard.com/charts/hot-100/2018-02-17/ | dátum vydania = 2013-01-02 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | priezvisko = tolsen}}</ref> Po úspechu albumu ''Perception'' oznámil, že v polovici roka 2018 začne koncertovať s rappermi [[Logic (rapper)|Logicom]] a [[Kyle (hudobník)|Kyleom]]. Album získal platinovú platňu – predalo sa ho viac ako 1 000 000 kusov – od RIAA 11. januára 2019. Jeho pieseň „Destiny“ je súčasťou videohry ''[[MLB|MLB The Show 18]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MLB The Show 18: Aaron Judge's Cover, Latest Trailers and Soundtrack | url = https://bleacherreport.com/articles/2766136-mlb-the-show-18-aaron-judges-cover-latest-trailers-and-soundtrack | vydavateľ = bleacherreport.com | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> V roku 2018 vydal NF 19. januára nealbumový singel „No Name“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF - No Name music video - Rapzilla | url = https://rapzilla.com/2018-01-nf-no-name-music-video/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-03-30 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190330032423/https://rapzilla.com/2018-01-nf-no-name-music-video/ | dátum archivácie = 2019-03-30 }}</ref> Neskôr vydal pieseň „Why“, prvý singel pred jeho štvrtým štúdiovým albumom. 30. mája 2019 vydal titulnú skladbu albumu „The Search“. Neskôr vydal ďalšie dva single, „When I Grow Up“ 27. júna a „Time“ 12. júla. Album ''[[The Search (album)|The Search]]'' bol vydaný 26. júla. 3. decembra 2019 vydal Feuerstein singel „Paid My Dues“, ako aj hudobné video k tejto piesni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Stands Up For Himself in Surprise New Single and Music Video "PAID MY DUES" | url = https://musicmayhemmagazine.com/nf-stands-up-for-himself-in-surprise-new-single-and-music-video-paid-my-dues/ | vydavateľ = Music Mayhem | dátum vydania = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Andrew | priezvisko = Wendowski}}</ref> V októbri 2020 sa NF vrátil s nealbumovým singlom „Chasing_(Demo)“ po tom, čo zdieľal jeho úryvok online. V piesni účinkuje 15-ročná austrálska fanúšička Mikayla Sippel, ktorá nahrala jej cover verziu, čo inšpirovalo NF k oficiálnemu vydaniu piesne po tom, čo bola jej verziou „ohromená“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Features 15-Year-Old Fan On New Song "Chasing_(Demo)" | url = https://www.hotnewhiphop.com/288988-nf-features-15-year-old-fan-on-new-song-chasing-demo-new-song | vydavateľ = HotNewHipHop | dátum vydania = 2020-10-13 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Zidel}}</ref> 18. februára 2021 vydal NF singel „Clouds“ spolu s hudobným videom a oznámil vydanie svojho mixtape s rovnakým názvom, ktorého vydanie bolo naplánované na 26. marca 2021. Mixtape obsahoval skladbu „Paid My Dues“, ako aj hosťujúce vystúpenia rapperov Hopsina (Lost/LOST) a Tech N9ne (Trust/TRUST),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Announces New Mixtape With "CLOUDS" Single | url = https://www.hotnewhiphop.com/314948-nf-announces-new-mixtape-with-clouds-single-new-song | vydavateľ = HotNewHipHop | dátum vydania = 2021-02-18 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Zidel}}</ref> po ktorom nasledoval tretí singel „Lost“ s [[Hopsin|Hopsinom]], ktorý bol vydaný 11. marca 2021. 26. marca 2021 bol vydaný ''[[Clouds (Mixtape)]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = x.com | url = https://x.com/nfrealmusic/status/1375298189021052929 | vydavateľ = X (formerly Twitter) | dátum prístupu = 2025-05-04}}</ref> Po ročnej hudobnej neprítomnosti vydal NF 16. februára 2023 singel „[[Hope (pieseň NF)|Hope]]“, čím oznámil svoj piaty štúdiový album s rovnakým názvom. Ďalší singel s názvom „Motto“ vydal 9. marca 2023. Album ''[[Hope]]'' bol vydaný 7. apríla 2023 spolu s videoklipom k singlu „Happy“.<ref>https://x.com/nfrealmusic/status/1626306991130812416</ref> == Umelecká tvorba == Feuerstein pripisuje [[Eminem|Eminema]] ako svojho hlavného vplyvu v hip hope a tvrdí, že v určitom okamihu počúval len to. Feuerstein tiež pripisuje [[Adele]] a [[Ed Sheeran|Eda Sheerana]] ako vplyvy na jeho hudobný štýl a inštrumentálne zložky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real Talk with NF - New Album HOPE, Mental Health, Music Industry (Jam FM Radio Exclusive) | url = https://www.youtube.com/watch?v=odYhgOxfM3I | dátum vydania = 2023-04-11 | dátum prístupu = 2025-05-04 | priezvisko = Lowkey Deep}}</ref> Štýl NF bol tiež prirovnávaný k [[Logic (rapper)|Logicovi]] a [[Machine Gun Kelly (hudobník)|Machine Gun Kellymu]]. Hoci svoju hudobnú výchovu našiel v kresťanskom hip-hope, Feuerstein poprel svoje označenie za kresťanského rappera a povedal: „Som kresťan, ale nerobím kresťanskú hudbu. Neoslovíte každého len s jedným uhlom pohľadu. Píšem o veciach, s ktorými sa skutočne zaoberám. Nemusíte byť kresťan, aby ste sa s nimi stotožnili.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF and His Style are not the Future of Christian Hip-Hop, Please {{!}} Jam the Hype | url = https://jamthehype.com/nf-style-not-future-christian-hip-hop-please/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2019-03-30 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190330010520/https://jamthehype.com/nf-style-not-future-christian-hip-hop-please/ | dátum archivácie = 2019-03-30 }}</ref> V roku 2013 sa Feuerstein objavil na albume ''Royal Flush'' kresťanského hip-hopového umelca [[Flame (rapper)|Flamea]] v skladbe „Start Over“. V roku 2015 mu jeho účasť v skladbe „Til the Day I Die“ z albumu ''This Is Not a Test'' od [[TobyMac|TobyMaca]] a v skladbe „The One With My Friends“ z albumu Marty For President priniesla slávu a uznanie v žánri kresťanského hip-hopu. Feuersteinova spolupráca s [[Futuristic (rapper)|Futuristic]] z roku 2017 s názvom „Epiphany“ posunula jeho kariéru v sekulárnom hip hopovom priemysle.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How NF Became the First Hip-Hop Artist on Capitol CMG | url = http://www.rapzilla.com/rz/features/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-09-15 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170915160257/http://www.rapzilla.com/rz/features/8841-how-nf-became-the-1st-hip-hop-artist-on-capitol-cmg | dátum archivácie = 2017-09-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Music: tobyMac - Til The Day I Die ft. NF | url = https://rapzilla.com/2015-07-tobymac-til-the-day-i-die-ft-nf/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2015-07-16 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | priezvisko = Steven}}</ref> == Tour == * Therapy Session Tour (2017)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Announces 2017 Therapy Session Tour Dates | url = https://rapzilla.com/2017-01-nf-announces-2017-therapy-session-tour-dates/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2017-01-20 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Justin | priezvisko = Sarachik}}</ref> * Perception Tour (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Announces 2018 'Perception' Tour Dates and Preorder | url = https://rapzilla.com/2017-10-nf-announces-2018-perception-tour-dates-and-preorder/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2017-10-09 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Justin | priezvisko = Sarachik}}</ref> * Perception World Tour (2018)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Announces 'Perception' World Tour | url = https://rapzilla.com/2017-12-nf-announces-perception-world-tour/ | vydavateľ = Rapzilla | dátum vydania = 2017-12-08 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Justin | priezvisko = Sarachik}}</ref> * The Search Tour (2019)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Announces 2020 Dates for 'The Search' Tour - Rapzilla | url = https://rapzilla.com/2019-09-nf-announces-2020-dates-the-search-tour/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2025-05-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220531121541/https://rapzilla.com/2019-09-nf-announces-2020-dates-the-search-tour/ | dátum archivácie = 2022-05-31 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Kicks Off "The Search" Tour + Live Debuted TEN New Songs! | url = https://www.setlist.fm/news/09-19/nf-kicks-off-the-search-tour-live-debuted-ten-new-songs-33d6b0dd | vydavateľ = setlist.fm | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en}}</ref> * Clouds Tour (2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF - Nate Feuerstein Tour Dates & Concert Tickets | url = https://concertfix.com/tours/nf-nate-feuerstein | vydavateľ = ConcertFix | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en | priezvisko = ConcertFix}}</ref> * Hope Tour (2023–24)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF Announces ‘HOPE TOUR’ | url = https://www.livenationentertainment.com/2023/03/nf-announces-hope-tour/ | dátum vydania = 2023-03-30 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Valeska | priezvisko = Thomas | url archívu = https://web.archive.org/web/20230507215658/https://www.livenationentertainment.com/2023/03/nf-announces-hope-tour/ | dátum archivácie = 2023-05-07 }}</ref> == Osobný život == === Rodina a vzťahy === Feuerstein začal randiť s Bridgette Doremusovou v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How did NF met Wife Bridgette Feuerstein? When did they Marry? | url = https://celebsuburb.com/rapper-nfs-wife-bridgette-doremus-relationship-first-meet-marriage/ | vydavateľ = CelebSuburb | dátum vydania = 2020-04-05 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | priezvisko = Rhyss}}</ref> Zosobášili sa v septembri 2018 po troch rokoch randenia. Ich prvé dieťa, syn, sa narodil v auguste 2021. Ich druhé dieťa, dcéra, sa narodila v decembri 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NF And Wife Bridgette Welcome Second Child: "One Of The Most Magical Days Of My Life" | url = https://musicmayhemmagazine.com/nf-and-wife-bridgette-welcome-second-child-one-of-the-most-magical-days-of-my-life/ | vydavateľ = Music Mayhem | dátum vydania = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-US | meno = Andrew | priezvisko = Wendowski}}</ref> === Duševné zdravie === Feuersteinovi diagnostikovali [[Obsesívno-kompulzívna porucha|OCD (obsedantno-kompulzívnu poruchu)]] po turné ''[[Perception]]'' v roku 2018. Po turné prezradil, že sa duševne necíti dobre, a prihlásil sa na terapiu, kde mu bola diagnóza stanovená. Feuerstein má tiež v minulosti [[Depresia (psychológia)|depresie]] a [[Úzkosť|úzkosti]]. Feuerstein bol veľmi otvorený o svojom duševnom zdraví a svoje boje premieta do svojej hudby. Rozprávanie o duševnom zdraví a osobných problémoch je to, čo robí jeho hudbu príťažlivou pre jeho fanúšikovskú základňu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rapper NF: "I was having a mental breakdown. I was questioning my life. I was questioning everything" | url = https://www.nme.com/features/music-interviews/nf-i-was-having-a-mental-breakdown-i-was-questioning-my-life-i-was-questioning-everything-2546348 | dátum vydania = 2019-09-11 | dátum prístupu = 2025-05-04 | jazyk = en-GB | meno = Will | priezvisko = Lavin}}</ref> Vo svojom najnovšom albume ''[[Hope]]'' Feuerstein tvrdil, že jeho OCD mu sťažila produkciu albumu, pričom ''Hope'' trvalo viac ako rok a pol, kým ho vytvoril. Stal sa fixovaným na hudbu, čo mu sťažilo vytvorenie piesne, ktorá by sa mu páčila. V dôsledku toho sa Feuerstein poradil s terapeutom špecializujúcim sa na OCD.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Real Talk with NF - New Album HOPE, Mental Health, Music Industry (Jam FM Radio Exclusive) | url = https://www.youtube.com/watch?v=odYhgOxfM3I | dátum vydania = 2023-04-11 | dátum prístupu = 2025-05-04 | priezvisko = Lowkey Deep}}</ref> == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''Moments'' (2010) * ''[[Mansion]]'' (2015) * [[Therapy Session|''Therapy Session'']] (2016) * ''[[Perception]]'' (2017) * [[The Search (album)|''The Search'']] (2019) * ''[[Hope]]'' (2023) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Osobnosti z Michiganu]] [[Kategória:Reperi USA]] [[Kategória:Hiphopoví speváci USA]] [[Kategória:Hudobní producenti USA]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Hiphopoví hudobní producenti]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Interpreti Capitol Records]] e16izn6l5w9w2u4tozvkut56gn9g7e8 Žiga Frelih 0 729704 8356482 8211234 2026-08-15T12:59:40Z Alexis Nemec 211349 8356482 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Žiga Frelih | dátum narodenia = {{dnv|1998|02|06}} | miesto narodenia = [[Ľubľana]] | štát = [[Slovinsko]] | výška = 1,97 m | pozícia = [[brankár]] | súčasný klub = [[FC Spartak Trnava]] | klubové číslo = 1 | mládežnícke roky = | roky = 2015-2016 <br /> 2015-2016<br />2016-2017<br />2017-2019 <br /> 2019-2020 <br /> 2020-2021<br />2021-2022<br />2022 <br /> 2023 <br />2023-2024 <br />2024- | kluby = [[Bravo]]<br />→ [[NK Celje]]<br />[[Domžale]]<br />[[Krško]]<br />[[NK Inter Zaprešić|Inter Zaprešić]]<br />[[NK Olimpija Ľubľana|Olimpija Ľubľana]]<br />[[Gil Vicente]]<br />→ [[G.D. Chaves]]<br />[[CD Mirandés|Mirandés]]<br />[[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]]<br />[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] | zápasy(góly) = 19 (0)<br />{{0}}0 (0)<br />{{0}}0 (0)<br />17 (0)<br />22 (1)<br />36 (0)<br />19 (0)<br />{{0}}0 (0)<br />{{0}}1 (0)<br />18 (0)<br />53 (0) | reprezentačné roky = 2019 | národné mužstvo = Slovinsko U21 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}5 (0) | pkupdate = 28. február 2026 }} '''Žiga Frelih''' (* [[6. február]] [[1998]], [[Ľubľana]], [[Slovinsko]]) je slovinský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hrá za slovenský klub [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] ako [[brankár]]. == Klubová kariéra == Frelih je odchovancom mládežníckeho tímu Bravo a svoju seniorskú kariéru začal v slovinskej tretej divízii v roku 2015. Neskôr pôsobil ako náhradný brankár v kluboch Celje a Domžale. Frelih prestúpil do Krška v roku 2017 a svoj prvý seniorský zápas zaň odohral 16. augusta 2017 v zápase Slovinského futbalového pohára s Ilirijou 1911, ktorý sa skončil remízou 0:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ilirija vs. Krško - 16 August 2017 - Soccerway | url = https://int.soccerway.com/matches/2017/08/16/slovenia/cup/ilirija/nk-krko/2476133/ | vydavateľ = int.soccerway.com | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = en}}</ref> Svoj debut v najvyššej divízii za Krško absolvoval 8. apríla 2018 v zápase proti Olimpiji Ľubľana, ktorý sa skončil prehrou 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krško vs. Olimpija - 8 April 2018 - Soccerway | url = https://int.soccerway.com/matches/2018/04/08/slovenia/1-snl/nk-krko/nk-olimpija-ljubljana/2474862/ | vydavateľ = int.soccerway.com | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = en}}</ref> V roku 2019 Frelih prestúpil do chorvátskeho klubu Inter Zaprešić.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vratar Krškega bo kariero nadaljeval na Hrvaškem - Novica - Nogomania | url = https://www.nogomania.com/Novica/Vratar-Krskega-bo-kariero-nadaljeval-na-Hrvaskem | vydavateľ = www.nogomania.com | dátum prístupu = 2025-05-07}}</ref> Tam strelil svoj prvý gól v kariére pri remíze 2:2 s Istrou 4. októbra 2019 v 92. minúte zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiga Frelih zabil gol v 94. minuti in svoji ekipi priigral remi! - Novica - Nogomania | url = https://www.nogomania.com/Novica/Ziga-Frelih-zabil-gol-v-94-minuti-in-svoji-ekipi-priigral-remi | vydavateľ = www.nogomania.com | dátum prístupu = 2025-05-07}}</ref> Po tom, čo si tam vyslúžil miesto v základnej zostave, sa vrátil do Slovinska a v auguste 2020 podpísal zmluvu s Olimpijou Ľubľana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Olimpijo prihaja Žiga Frelih | url = http://www.nkolimpija.si/v-olimpijo-prihaja-ziga-frelih-news | vydavateľ = NK Olimpija | dátum prístupu = 2025-05-07 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V klube zostal jeden rok, kým mu v júli 2021 nerozviazala zmluva z dôvodu údajného porušenia disciplinárnych pravidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olimpija se je razšla z vratarjem Žigo Frelihom | url = https://www.rtvslo.si/sport/nogomet/prva-liga/olimpija-se-je-razsla-z-vratarjem-zigo-frelihom/588975 | vydavateľ = rtvslo.si | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = sl | meno = | priezvisko = }}</ref> V septembri 2021 Frelih podpísal trojročnú zmluvu s klubom [[Gil Vicente F.C.|Gil Vicente]] z Primeira Ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žiga Frelih je našel rešitev za svojo kariero, branil bo v tujini - Novica - Nogomania | url = https://www.nogomania.com/Novica/Ziga-Frelih-je-nasel-resitev-za-svojo-kariero-branil-bo-v-tujini | vydavateľ = www.nogomania.com | dátum prístupu = 2025-05-07}}</ref> 1. augusta 2022 bol požičaný do Chavesu,<ref>{{Citácia periodika|titul=Guarda-redes Ziga Frelih deixa o Gil Vicente, mas continua na Liga Bwin|url=https://www.ojogo.pt/futebol/1a-liga/chaves/noticias/guarda-redes-ziga-frelih-deixa-o-gil-vicente-mas-continua-na-liga-bwin-15064052.html|periodikum=O Jogo|dátum=2022-08-01|dátum prístupu=2025-05-07|jazyk=pt-PT|meno=|priezvisko=}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ale koncom mesiaca klub opustil kvôli osobným problémom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Desp. Chaves: Ziga Frelih na porta de saída por problemas pessoais | url = https://maisfutebol.iol.pt/desp-chaves/ziga-frelih/desp-chaves-ziga-frelih-na-porta-de-saida-por-problemas-pessoais | vydavateľ = Maisfutebol | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = en}}</ref> a následne zrušil zmluvu s Gil Vicente. Dňa 3. februára 2023 sa Frelih presťahoval do Španielska a bol oznámený v Segunda División v klube CD Mirandés.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ziga Frelih, refuerzo para la portería jabata | url = https://www.cdmirandes.com/noticias/ziga-frelih-refuerzo-para-la-porteria-jabata | vydavateľ = www.cdmirandes.com | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = es}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Frelih bol mládežníckym reprezentantom Slovinska, predtým reprezentoval slovinský tím do 21 rokov. V marci 2021 bol povolaný na tréning so seniorským tímom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frelih: "Veliko sem se naučil od Jana Oblaka" | url = https://sportklub.n1info.si/nogomet/frelih-veliko-sem-se-naucil-od-jana-oblaka/ | vydavateľ = Sportklub | dátum vydania = 2021-04-03 | dátum prístupu = 2025-05-07 | jazyk = sl-SI | meno = Sport | priezvisko = Klub}}</ref> == Referencia == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Frelih, Žiga}} [[Kategória:Slovinskí futbalisti]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] [[Kategória:Hráči NK Celje]] [[Kategória:Hráči NK Krško]] [[Kategória:Hráči NK Inter Zaprešić]] [[Kategória:Hráči NK Olimpija Ljubljana]] [[Kategória:Hráči CD Mirandés]] [[Kategória:Hráči MFK Zemplín Michalovce]] [[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]] [[Kategória:Hráči Liga Portugal]] [[Kategória:Osobnosti z Ľubľany]] [[Kategória:Hráči PrvaLiga]] ee5bul7s4la5zl0hnfe2t66m5qy6a7j Mária Kožuchová 0 733374 8356622 8098389 2026-08-15T18:55:12Z Kozuchova 267610 Pridanie ocenenia - zlata medaila sv. Gorazda s citaciou 8356622 wikitext text/x-wiki {{wikifikovať}} {{Infobox Vedec | Meno = Mária Kožuchová | Rodné meno = Varhoľová | Portrét = | Profesia = vysokoškolská pedagogička | Polia pôsobnosti = [[pedagogika]] | Známy vďaka = Koncepcie primárneho technického vzdelávania, tvorba kurikulárnych dokumentov a učebníc, výskum v oblasti bádateľsky orientovanej výučby | Významné práce = | Vedecké pôsobenie = PdF UK v Bratislave (od 1979), PdF KU v Ružomberku (2012-2016) | Počet citácií = 131<ref name="researchgate"/> | Alma mater = [[Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Pedagogická fakulta UPJŠ v Prešove]]<ref name="rusynsk"/> <br> [[Univerzita Komenského v Bratislave]]<ref name="rusynsk"/> <br> [[Masarykova univerzita]] v Brne (predtým Filozofická fakulta UJEP v Brne)<ref name="rusynsk"/> | Akademický titul = prof., PhDr., CSc. | Vedecká hodnosť = CSc. (1988), doc. (1997), prof. (2005) | Významní profesori = | Významní študenti = | Vplyvy = | Ovplyvnil = | AutorBot = | AutorZoo = | Ocenenia = [[Zlatá medaila Univerzity Komenského v Bratislave|Zlatá medaila PdF UK]] (2010)<ref name="zivotopis"/> <br> [[Pamätná medaila Univerzity Komenského]] (2009)<ref name="zivotopis"/> <br> Strieborná medaila PdF UK v Bratislave (2006)<ref name="zivotopis"/> <br> Strieborná medaila UCM v Trnave (2013)<ref name="zivotopis"/> <br> Verejné poďakovanie rektorátu UK (2022)<ref name="zivotopis"/> <br> Ďakovný list NIVAM a MŠVVaš SR<ref name="nivam"/> | Dátum narodenia = {{dnv|1950|07|05}}<ref name="rusynsk"/> | Miesto narodenia = [[Malý Lipník (obec)|Malý Lipník]], [[Česko-Slovensko]]<ref name="rusynsk"/> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Národnosť = rusínska<ref name="rusynsk"/> | Štátna príslušnosť = [[Slovenská republika|slovenská]]<ref name="zivotopis"/> | Miesto pobytu = | Manžel = Ing. Igor Kožuch<ref name="rusynsk"/> | Deti = dcéra Eva a syn Michal<ref name="rusynsk"/> | Príbuzní = | Podpis = | Webstránka = {{url|https://www.fedu.uniba.sk/en/faculty-structure/departments/department-of-pre-primary-and-primary-education/staff/|Profil na PdF UK}} {{url|https://orcid.org/0000-0002-3508-3382|ORCID profil}} {{url|https://www.researchgate.net/profile/Maria-Kozuchova|ResearchGate profil}} | E-mail = | Údaje = | Poznámky = }} prof. PhDr. '''Mária Kožuchová''', CSc. (rod. '''Varhoľová'''; * [[5. júl]] [[1950]], [[Malý Lipník (obec)|Malý Lipník]])<ref name="rusynsk"/> je slovenská vysokoškolská pedagogička rusínskej národnosti,<ref name="rusynsk"/> profesorka v odbore teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy.<ref name="zivotopis"/> Patrí medzi popredných odborníkov na teóriu a prax technického vzdelávania na primárnom stupni na Slovensku.<ref name="rusynsk"/> Je autorkou a spoluautorkou stoviek odborných publikácií a viac ako 15 titulov učebníc pre základné školy.<ref name="rusynsk"/><ref name="zivotopis"/> Dlhodobo spolupracuje s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM) na tvorbe celoštátnych kurikulárnych dokumentov.<ref name="zivotopis"/><ref name="nivam"/> == Osobný život == Mária Kožuchová sa narodila 5. júla 1950 v Malom Lipníku v rodine Jána a Verony Varhoľovcov.<ref name="rusynsk"/> Vyrastala v rusínskom prostredí, ku ktorému sa celý život hrdo hlási a ktoré formovalo jej hodnoty.<ref name="rusynsk"/> Jej manželom je Igor Kožuch.<ref name="rusynsk" /> == Vzdelanie a akademické hodnosti == Mária Kožuchová absolvovala magisterské štúdium v rokoch 1974 až 1977 na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove v odbore učiteľstvo pre 1. – 5. ročník ZDŠ.<ref name="rusynsk"/> V roku 1980 získala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave titul doktora filozofie (PhDr.) v odbore pedagogika.<ref name="zivotopis"/> Následne si v rokoch 1983 – 1985 rozšírila kvalifikáciu o štúdium psychopédie.<ref name="zivotopis"/> Vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.) v odbore pedagogika získala v roku 1988 na Filozofickej fakulte UJEP v Brne (dnes [[Masarykova univerzita]] v Brne).<ref name="zivotopis"/> V roku 1997 sa habilitovala za docentku (doc.) v odbore pedagogika na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.<ref name="zivotopis"/> Inauguračné konanie za profesorku (prof.) úspešne absolvovala v roku 2005 na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove v odbore teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy.<ref name="zivotopis"/> == Profesijná dráha == Svoju pedagogickú kariéru začala v roku 1969 ako asistentka 1. stupňa na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove.<ref name="zivotopis"/> V rokoch 1977 – 1979 pôsobila ako učiteľka na základnej škole v Jarovniciach (okres Sabinov), kde získala neoceniteľné skúsenosti pri práci s rómskymi žiakmi, čo formovalo jej ďalšiu kariéru a empatický prístup k vzdelávaniu všetkých detí bez rozdielu.<ref name="rusynsk"/> Od roku 1979 pôsobí na Univerzite Komenského.<ref name="zivotopis"/> Najprv na Pedagogickej fakulte so sídlom v Trnave a od roku 1986 v Bratislave, kde prešla pozíciami od odbornej asistentky, cez docentku (1997) až po profesorku (2005).<ref name="zivotopis"/> V rokoch 2012 až 2016 pôsobila na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, odkiaľ sa v roku 2017 vrátila späť na Pedagogickú fakultu UK v Bratislave.<ref name="zivotopis"/> V súčasnosti je profesorkou na Katedre predprimárnej a primárnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.<ref name="feduuniba"/> Počas svojej akademickej kariéry zastávala viacero riadiacich funkcií, vrátane zástupkyne vedúcej katedry, vedúcej Katedry elementárnej pedagogiky a riaditeľky ústavu.<ref name="zivotopis"/> V rokoch 2003 – 2020 bola garantkou študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika, vrátane doktorandského štúdia.<ref name="zivotopis"/> Počas 12 rokov pôsobila aj ako hlavná garantka magisterského a doktorandského štúdia pre primárnu pedagogiku.<ref name="feduuniba"/> == Vedecká a publikačná činnosť == Hlavnou oblasťou jej záujmu je teória a prax vzdelávania so špecializáciou na technické vzdelávanie, všeobecná didaktika, psychodidaktika a špeciálna pedagogika.<ref name="zivotopis"/> Aktívne sa venuje aj problematike bádateľsky orientovanej výučby a rozvoju sebaregulácie žiakov.<ref name="feduuniba"/> Mnohé jej vedecké práce sú indexované v prestížnych databázach ako Web of Science a Scopus.<ref name="feduuniba"/> Bola tiež zapojená do medzinárodných projektov UNESCO.<ref name="feduuniba"/> K decembru 2024 má 131 citácií podľa portálu ResearchGate.<ref name="researchgate"/> === Tvorba kurikula a učebníc === Ako členka predmetových komisií pri Štátnom pedagogickom ústave (dnes NIVAM) sa od roku 1990 podieľa na tvorbe koncepcií a inovácií vzdelávania na 1. stupni ZŠ.<ref name="zivotopis"/><ref name="nivam"/> Je autorkou alebo spoluautorkou približne 15 až 16 titulov učebníc pre základné školy, ktoré vzišli z celoštátnych konkurzov.<ref name="rusynsk"/> Medzi najznámejšie patria učebnice a pracovné zošity vlastivedy, prvouky a dopravnej výchovy.<ref name="zivotopis"/><ref name="rusynsk"/><ref name="megaknihy"/><ref name="martinus"/> Pripravila aj nespočetné metodické príručky a pracovné zošity k svojim učebniciam.<ref name="rusynsk"/> === Publikačná činnosť === Jej publikačná činnosť zahŕňa podľa životopisu 343 výstupov a podľa portálu rusyn.sk až 350.<ref name="zivotopis"/><ref name="rusynsk"/> Je autorkou alebo spoluautorkou vedeckých monografií, článkov v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch.<ref name="zivotopis"/> Napísala 11 monografií, z ktorých šesť si našlo cestu k čitateľom v zahraničí v anglickom jazyku.<ref name="rusynsk"/> Mnohé z jej publikácií sú indexované v databázach Web of Science a Scopus.<ref name="feduuniba"/><ref name="researchgate"/> ResearchGate uvádza 37 publikácií so 10 723 prečítaniami a 131 citáciami.<ref name="researchgate"/> Zúčastnila sa na viacerých medzinárodných grantoch, predovšetkým s UNESCO s výskumnými tímami z významných európskych univerzít.<ref name="feduuniba"/> V súčasnosti je hlavným riešiteľom projektu VEGA 1/0033/22 "Bádateľsky orientovaná výučba v matematike, prírodných vedách a technickom vzdelávaní".<ref name="researchgate"/><ref name="feduuniba"/> Je spoluautorkou projektu VEGA 1/0550/22 „Súčasný stav, trendy a výzvy v technickom vzdelávaní na nižšom a vyššom sekundárnom stupni v kontexte dištančného vzdelávania“<ref name="feduuniba"/> a projektu KEGA 026UK-4/2022 „Koncepcia konštruktivizmu a rozšírenej reality v STEM vzdelávaní (CEPENSAR)“.<ref name="feduuniba"/> Jej práca bola tiež podporená projektmi VEGA č. 1/0443/18 a APVV-15-0378 pre „Kurikulum primárneho vzdelávania“<ref name="kurikulum"/> a bola hlavnou riešiteľkou projektu KEGA 3379 „Elektronická učebnica didaktika technickej výchovy“.<ref name="kega"/> ==== Výber z knižnej tvorby ==== {| class="wikitable" |+ Výber z knižnej tvorby |- ! Názov ! Spoluautori (ak sú) ! Vydavateľstvo ! Rok ! ISBN |- | ''Rozvoj technickej tvorivosti'' | Kožuchová, M. | Univerzita Komenského | 1995 | 80-223-0967-2 |- | ''Fenomén techniky vo výchove a vzdelávaní v základnej škole'' | Kožuchová, M. | Univerzita Komenského | 1997 | 80-223-1135-9 |- | ''Obsahová dimenzia technickej výchovy so zameraním na predškolskú a elementárnu edukáciu'' | Kožuchová, M. | Univerzita Komenského | 2003 | 80-223-1747-0 |- | ''Badatelský přístup v technickém vzdělávání: teorie a výsledky výzkumu'' | Dostál, J. a Kožuchová, M. | Univerzita Palackého | 2016 | 978-80-244-4913-5 |- | ''Inquiry-oriented teaching in technical education: theory and research'' | Kožuchová, M., Severini, E. a Koreňová, L. | STS Science Centre; KEY Publishing | 2024 | 978-1-908235-28-2 |- | ''Kurikulum primárneho vzdelávania'' | Mária Kožuchová a kolektív | Univerzita Komenského | 2019 | 9788022347679 |- | ''Pedagogika voľného času detí'' | Mária Kožuchová, Ivan Čavojský | Univerzita Komenského | 2021 | 978-80-223-5162-1 |} == Ocenenia a uznania == Za svoju vedeckú a pedagogickú činnosť získala viacero ocenení:<ref name="zivotopis"/> * ''Strieborná medaila PdF UK v Bratislave'' (2006) * ''Pamätná medaila Univerzity Komenského'' (2009)<ref name="zivotopis"/> * ''Zlatá medaila PdF UK v Bratislave'' (2010)<ref name="zivotopis"/> * ''Strieborná medaila UCM v Trnave'' (2013)<ref name="zivotopis"/> * ''Verejné poďakovanie rektorátu UK'' za výrazné úspechy a angažovanosť v oblasti primárnej pedagogiky (2022)<ref name="zivotopis"/> * ''Ďakovný list'' od Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za pôsobenie v Ústrednej komisii pre predprimárne a primárne vzdelávanie<ref name="nivam"/> * Zlatá medaila sv. Gorazda, najvyššie morálne ocenenie rezortu školstva (2026) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PROF. MÁRIA KOŽUCHOVÁ ZÍSKALA ZLATÚ MEDAILU SV. GORAZDA | url = https://www.fedu.uniba.sk/detail-aktuality/back_to_page/pedagogicka-fakulty-univerzity-komenskeho/article/prof-maria-kozuchova-ziskala-zlatu-medailu-sv-gorazda/ | vydavateľ = www.fedu.uniba.sk | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Referencie == <references> <ref name="rusynsk">{{Citácia Harvard | Priezvisko = Jancura | Meno = Vladimír | Titul = Profesorka Mária Kožuchová: Život vpísaný do stoviek kníh a tisícok sŕdc | URL = https://www.rusyn.sk/profesorka-maria-kozuchova-zivot-vpisany-do-stoviek-knih-a-tisicok-srdc/ | Periodikum = rusyn.sk | Dátum = 2020-07-25 | Dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> <ref name="zivotopis">Zdroj: Profesijný životopis prof. PhDr. Márie Kožuchovej, CSc. z 10.2.2025.</ref> <ref name="feduuniba">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fedu.uniba.sk/en/faculty-structure/departments/department-of-pre-primary-and-primary-education/staff/ | názov = Prof. PhDr. Mária Kožuchová, CSc. | vydavateľ = Pedagogická fakulta UK v Bratislave | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> <ref name="researchgate">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.researchgate.net/profile/Maria-Kozuchova | názov = Maria Kozuchova | vydavateľ = ResearchGate | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> <ref name="nivam">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.nivam.sk/aktuality/dakujeme-za-spolupracu-v-ustrednych-komisiach-2022-2024/ | názov = Ďakujeme za spoluprácu v Ústredných komisiách 2022-2024 | vydavateľ = NIVAM | dátum = 2024-06-25 | dátum prístupu = 2025-07-08 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="megaknihy">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.megaknihy.sk/609164__maria-kozuchova | názov = Mária Kožuchová | vydavateľ = Megaknihy.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> <ref name="martinus">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.martinus.sk/authors/maria-kozuchova | názov = Mária Kožuchová | vydavateľ = Martinus.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> <ref name="kurikulum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Kožuchová | meno1 = Mária | titul = Kurikulum primárneho vzdelávania | vydavateľ = UNIVERZITA KOMENSKÉHO BRATISLAVA | rok = 2019 | isbn = 9788022347679}}</ref> <ref name="kega">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.portalvs.sk/sk/prehlad-projektov/kega/3379 | názov = Prehľad projektov KEGA: Elektronická učebnica didaktika technickej výchovy | vydavateľ = PortalVS.sk | dátum prístupu = 2025-07-08}}</ref> </references> == Externé odkazy == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Jancura | Meno = Vladimír | Titul = Profesorka Mária Kožuchová: Život vpísaný do stoviek kníh a tisícok sŕdc | URL = https://www.rusyn.sk/profesorka-maria-kozuchova-zivot-vpisany-do-stoviek-knih-a-tisicok-srdc/ | Periodikum = rusyn.sk | Dátum = 2020-07-25 | Dátum prístupu = 2025-07-08}} – biografický článok * {{url|https://www.fedu.uniba.sk/en/faculty-structure/departments/department-of-pre-primary-and-primary-education/staff/|Profil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave}} * {{url|https://orcid.org/0000-0002-3508-3382|ORCID profil}} * {{url|https://www.researchgate.net/profile/Maria-Kozuchova|Profil na ResearchGate}} {{DEFAULTSORT:Kožuchová, Mária}} [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedci]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Prešovskej univerzity v Prešove]] [[Kategória:Absolventi Masarykovej univerzity]] [[Kategória:Slovenské osobnosti rusínskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Malého Lipníka]] junhpcd3utfsa1puf42rl36oro4agpx HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/26 0 733901 8356559 8204169 2026-08-15T17:13:45Z Peter 51345 269569 8356559 wikitext text/x-wiki {{presunúť|HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/26]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2025/2026|data2=23–4–12–27|popis3=Skóre doma|data3=12–3–6–12|popis4=Skóre vonku|data4=11–1–6–15|popis5=Strelené góly|data5=172|popis6=Inkasované góly|data6=190|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Bjorkstrand]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=[[Tomáš Starosta]]|popis1=Poradie|data1=11.|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=[[Filip Ahl]]|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}} '''Sezóna 2025/2026''' bola pre '''HK Dukla Trenčín''' 60. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 33. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]]. == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna: 3–1–1–2 (doma: 1–0–1–1; vonku: 2–1–0–1)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |12. august | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |0–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|1}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |22. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |2–0–0–1 |- |style="background: #ffe5b4;" |4 |style="background: #ffe5b4;" |29. august | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" | |style="background: #ffe5b4;" |2–0–1–1 |- | style="background: #ccffcc;" |5 | style="background: #ccffcc;" |30. august | style="background: #ccffcc;" |[[Vienna Capitals|Vienna]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |3–0–1–1 |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |2. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |3–0–1–2 |- | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |5. september | style="background: #cae9f5;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" | | style="background: #cae9f5;" |3–1–1–2 |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 3–2–0–2 (doma: 2–1–0–1; vonku: 1–1–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |12. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 852 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153020/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |14. september | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |SN | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |3 134 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153026/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |3 | style="background: #cae9f5;" |16. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #cae9f5;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |2 039 | style="background: #cae9f5;" |1–2–0–0 | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153031/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |19. september | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 276 | style="background: #ccffcc;" |2–2–0–0 | style="background: #ccffcc;" |10 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153039/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 027 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153042/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |26. september | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 119 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–2 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153052/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 978 | style="background: #ccffcc;" |3–2–0–2 | style="background: #ccffcc;" |13 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153053/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 1–0–4–4 (doma: 1–0–3–1; vonku: 0–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |style="background: #ffe5b4;" |1 |style="background: #ffe5b4;" |3. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |4 098 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–1–2 |style="background: #ffe5b4;" |14 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153064/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-03}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |2 |style="background: #ffe5b4;" |5. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 912 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–2–2 |style="background: #ffe5b4;" |15 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153066/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-05}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |10. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 068 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–3–2 |style="background: #ffe5b4;" |16 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153075/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-10}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |12. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 576 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–3 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153079/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-12}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 246 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–4 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153086/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-17}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 632 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–5 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153092/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. október | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 349 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–4–5 |style="background: #ffe5b4;" |17 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153097/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-24}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |26. október | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 782 | style="background: #ccffcc;" |4–2–4–5 | style="background: #ccffcc;" |20 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153105/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |31. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 056 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–6 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153108/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-01}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 5–0–0–3 (doma: 3–0–0–1; vonku: 2–0–0–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |2. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 120 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–7 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153118/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-02}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |14. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 634 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–8 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153119/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-14}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |16. november | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |5 981 | style="background: #ccffcc;" |5–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |23 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153130/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |18. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 421 | style="background: #ccffcc;" |6–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |26 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153132/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 130 | style="background: #ffd6d6;" |6–2–4–9 | style="background: #ffd6d6;" |26 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153141/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |6 | style="background: #ccffcc;" |23. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 211 | style="background: #ccffcc;" |7–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |29 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153145/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-23}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 956 | style="background: #ccffcc;" |8–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |32 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153158/stats|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk|dátum prístupu=2025-11-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |30. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 606 | style="background: #ccffcc;" |9–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |35 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153164/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 2–1–3–4 (doma: 1–1–2–1; vonku: 1–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |5. december | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|5|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 122 | style="background: #ccffcc;" |10–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |38 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153169/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |7. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 277 | style="background: #ffd6d6;" |10–2–4–10 | style="background: #ffd6d6;" |38 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153177/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |12. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |3 782 |style="background: #ffe5b4;" |10–2–5–10 |style="background: #ffe5b4;" |39 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153181/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. december | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 121 | style="background: #ccffcc;" |11–2–5–10 | style="background: #ccffcc;" |42 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153186/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-15}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 721 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–11 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153192/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. december | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 270 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–12 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153199/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 632 |style="background: #ffe5b4;" |11–2–6–12 |style="background: #ffe5b4;" |43 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153203/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |26. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |10 055 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–6–13 | style="background: #ffd6d6;" |43 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153211/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |9 | style="background: #cae9f5;" |28. december | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |4 506 | style="background: #cae9f5;" |11–3–6–13 | style="background: #cae9f5;" |45 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153216/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-29}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |30. december | style="background: #ffe5b4;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 663 |style="background: #ffe5b4;" |11–3–7–13 |style="background: #ffe5b4;" |46 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153222/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-31}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 1–0–1–7 (doma: 0–0–0–5; vonku: 1–0–1–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |3. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 922 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–7–14 | style="background: #ffd6d6;" |46 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153288/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |2 | style="background: #ffe5b4;" |5. január | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |1 681 | style="background: #ffe5b4;" |11–3–8–14 | style="background: #ffe5b4;" |47 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153292/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |9. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 821 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–15 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153323/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |11. január | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Valent | style="background: #ffd6d6;" |2 045 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–16 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153333/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |16. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 536 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–17 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153334/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |18. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 816 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–18 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153345/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |23. január | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 153 | style="background: #ccffcc;" |12–3–8–18 | style="background: #ccffcc;" |50 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153347/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |25. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 985 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–19 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153356/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |30. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 438 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–20 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153360/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 2–0–2–4 (doma: 1–0–0–2; vonku: 1–0–2–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffe5b4;" |1 | style="background: #ffe5b4;" |1. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |2 743 | style="background: #ffe5b4;" |12–3–9–20 | style="background: #ffe5b4;" |51 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153367/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |6. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|7|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 345 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–21 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153372/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |7. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 035 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–22 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153379/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. február | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 870 | style="background: #ccffcc;" |13–3–9–22 | style="background: #ccffcc;" |54 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153386/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |15. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 736 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–23 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153389/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |20. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 512 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–24 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153399/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |7 | style="background: #ffe5b4;" |22. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Junca | style="background: #ffe5b4;" |1 732 | style="background: #ffe5b4;" |13–3–10–24 | style="background: #ffe5b4;" |55 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153400/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |27. február | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 610 | style="background: #ccffcc;" |14–3–10–24 | style="background: #ccffcc;" |58 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153411/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 1–0–0–2 (doma: 0–0–0–1; vonku: 1–0–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |1. marec | style="background: #ffd6d6;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |902 | style="background: #ffd6d6;" |14–3–10–25 | style="background: #ffd6d6;" |58 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153413/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |6. marec | style="background: #ccffcc;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Valent | style="background: #ccffcc;" |1 318 | style="background: #ccffcc;" |15–3–10–25 | style="background: #ccffcc;" |61 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153422/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |8. marec | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 487 | style="background: #ffd6d6;" |15–3–10–26 | style="background: #ffd6d6;" |61 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153426/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} === Baráž o udržanie === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Baráž o udržanie: 8–1–2–1 (doma: 4–1–1–0; vonku: 4–0–1–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |27. marec | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 718 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153298/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |29. marec | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #cae9f5;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |1 696 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153301/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-31}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |2. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 889 | style="background: #ccffcc;" |2–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153303/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-03}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |5. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|7}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 282 | style="background: #ccffcc;" |3–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153304/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |7. apríl | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 622 | style="background: #ffd6d6;" |3–1–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |11 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153307/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |6 |style="background: #ffe5b4;" |10. apríl | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|5|6}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Skalica|Skalica]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |1 244 |style="background: #ffe5b4;" |3–1–1–1 |style="background: #ffe5b4;" |12 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153309/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |12. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |821 | style="background: #ccffcc;" |4–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |15 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153310/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |14. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |693 | style="background: #ccffcc;" |5–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |18 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153313/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |9 | style="background: #ccffcc;" |17. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 187 | style="background: #ccffcc;" |6–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |21 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153315/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |19. apríl | style="background: #ffe5b4;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |369 |style="background: #ffe5b4;" |6–1–2–1 |style="background: #ffe5b4;" |22 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153316/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |21. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |431 | style="background: #ccffcc;" |7–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |25 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153319/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |12 | style="background: #ccffcc;" |25. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |310 | style="background: #ccffcc;" |8–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |28 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153321/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}} [[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]] ksprj70386zde4vjd259pbmdsb52wb2 8356599 8356559 2026-08-15T17:57:16Z Peter 51345 269569 8356599 wikitext text/x-wiki {{presunúť|HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/26]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2025/2026|data2=23–4–12–27|popis3=Skóre doma|data3=12–3–6–12|popis4=Skóre vonku|data4=11–1–6–15|popis5=Strelené góly|data5=172|popis6=Inkasované góly|data6=190|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Bjorkstrand]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=[[Tomáš Starosta]]|popis1=Poradie|data1=11.|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=[[Filip Ahl]]|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}} '''Sezóna 2025/2026''' bola pre '''HK Dukla Trenčín''' 60. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 33. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]]. == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna: 3–1–1–2 (doma: 1–0–1–1; vonku: 2–1–0–1)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |12. august | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |0–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|1}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |22. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |2–0–0–1 |- |style="background: #ffe5b4;" |4 |style="background: #ffe5b4;" |29. august | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" | |style="background: #ffe5b4;" |2–0–1–1 |- | style="background: #ccffcc;" |5 | style="background: #ccffcc;" |30. august | style="background: #ccffcc;" |[[Vienna Capitals|Vienna]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |3–0–1–1 |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |2. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |3–0–1–2 |- | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |5. september | style="background: #cae9f5;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" | | style="background: #cae9f5;" |3–1–1–2 |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 3–2–0–2 (doma: 2–1–0–1; vonku: 1–1–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |12. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 852 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153020/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |14. september | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |SN | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |3 134 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153026/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |3 | style="background: #cae9f5;" |16. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #cae9f5;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |2 039 | style="background: #cae9f5;" |1–2–0–0 | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153031/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |19. september | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 276 | style="background: #ccffcc;" |2–2–0–0 | style="background: #ccffcc;" |10 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153039/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 027 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153042/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |26. september | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 119 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–2 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153052/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 978 | style="background: #ccffcc;" |3–2–0–2 | style="background: #ccffcc;" |13 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153053/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 1–0–4–4 (doma: 1–0–3–1; vonku: 0–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |style="background: #ffe5b4;" |1 |style="background: #ffe5b4;" |3. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |4 098 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–1–2 |style="background: #ffe5b4;" |14 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153064/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-03}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |2 |style="background: #ffe5b4;" |5. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 912 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–2–2 |style="background: #ffe5b4;" |15 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153066/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-05}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |10. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 068 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–3–2 |style="background: #ffe5b4;" |16 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153075/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-10}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |12. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 576 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–3 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153079/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-12}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 246 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–4 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153086/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-17}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 632 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–5 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153092/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. október | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 349 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–4–5 |style="background: #ffe5b4;" |17 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153097/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-24}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |26. október | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 782 | style="background: #ccffcc;" |4–2–4–5 | style="background: #ccffcc;" |20 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153105/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |31. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 056 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–6 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153108/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-01}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 5–0–0–3 (doma: 3–0–0–1; vonku: 2–0–0–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |2. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 120 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–7 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153118/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-02}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |14. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 634 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–8 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153119/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-14}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |16. november | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |5 981 | style="background: #ccffcc;" |5–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |23 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153130/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |18. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 421 | style="background: #ccffcc;" |6–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |26 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153132/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 130 | style="background: #ffd6d6;" |6–2–4–9 | style="background: #ffd6d6;" |26 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153141/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |6 | style="background: #ccffcc;" |23. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 211 | style="background: #ccffcc;" |7–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |29 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153145/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-23}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 956 | style="background: #ccffcc;" |8–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |32 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153158/stats|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk|dátum prístupu=2025-11-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |30. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 606 | style="background: #ccffcc;" |9–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |35 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153164/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 2–1–3–4 (doma: 1–1–2–1; vonku: 1–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |5. december | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|5|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 122 | style="background: #ccffcc;" |10–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |38 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153169/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |7. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 277 | style="background: #ffd6d6;" |10–2–4–10 | style="background: #ffd6d6;" |38 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153177/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |12. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |3 782 |style="background: #ffe5b4;" |10–2–5–10 |style="background: #ffe5b4;" |39 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153181/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. december | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 121 | style="background: #ccffcc;" |11–2–5–10 | style="background: #ccffcc;" |42 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153186/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-15}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 721 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–11 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153192/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. december | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 270 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–12 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153199/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 632 |style="background: #ffe5b4;" |11–2–6–12 |style="background: #ffe5b4;" |43 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153203/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |26. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |10 055 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–6–13 | style="background: #ffd6d6;" |43 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153211/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |9 | style="background: #cae9f5;" |28. december | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |4 506 | style="background: #cae9f5;" |11–3–6–13 | style="background: #cae9f5;" |45 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153216/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-29}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |30. december | style="background: #ffe5b4;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 663 |style="background: #ffe5b4;" |11–3–7–13 |style="background: #ffe5b4;" |46 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153222/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-31}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 1–0–1–7 (doma: 0–0–0–5; vonku: 1–0–1–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |3. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 922 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–7–14 | style="background: #ffd6d6;" |46 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153288/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |2 | style="background: #ffe5b4;" |5. január | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |1 681 | style="background: #ffe5b4;" |11–3–8–14 | style="background: #ffe5b4;" |47 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153292/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |9. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 821 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–15 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153323/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |11. január | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Valent | style="background: #ffd6d6;" |2 045 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–16 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153333/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |16. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 536 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–17 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153334/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |18. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 816 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–18 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153345/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |23. január | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 153 | style="background: #ccffcc;" |12–3–8–18 | style="background: #ccffcc;" |50 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153347/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |25. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 985 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–19 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153356/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |30. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 438 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–20 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153360/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 2–0–2–4 (doma: 1–0–0–2; vonku: 1–0–2–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffe5b4;" |1 | style="background: #ffe5b4;" |1. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |2 743 | style="background: #ffe5b4;" |12–3–9–20 | style="background: #ffe5b4;" |51 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153367/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |6. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|7|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 345 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–21 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153372/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |7. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 035 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–22 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153379/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. február | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 870 | style="background: #ccffcc;" |13–3–9–22 | style="background: #ccffcc;" |54 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153386/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |15. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 736 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–23 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153389/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |20. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 512 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–24 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153399/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |7 | style="background: #ffe5b4;" |22. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Junca | style="background: #ffe5b4;" |1 732 | style="background: #ffe5b4;" |13–3–10–24 | style="background: #ffe5b4;" |55 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153400/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |27. február | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 610 | style="background: #ccffcc;" |14–3–10–24 | style="background: #ccffcc;" |58 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153411/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 1–0–0–2 (doma: 0–0–0–1; vonku: 1–0–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |1. marec | style="background: #ffd6d6;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |902 | style="background: #ffd6d6;" |14–3–10–25 | style="background: #ffd6d6;" |58 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153413/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |6. marec | style="background: #ccffcc;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Valent | style="background: #ccffcc;" |1 318 | style="background: #ccffcc;" |15–3–10–25 | style="background: #ccffcc;" |61 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153422/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |8. marec | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 487 | style="background: #ffd6d6;" |15–3–10–26 | style="background: #ffd6d6;" |61 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153426/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} === Baráž o udržanie === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Baráž o udržanie: 8–1–2–1 (doma: 4–1–1–0; vonku: 4–0–1–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |27. marec | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 718 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153298/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |29. marec | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #cae9f5;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |1 696 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153301/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-31}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |2. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 889 | style="background: #ccffcc;" |2–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153303/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-03}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |5. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|7}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 282 | style="background: #ccffcc;" |3–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153304/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |7. apríl | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 622 | style="background: #ffd6d6;" |3–1–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |11 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153307/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |6 |style="background: #ffe5b4;" |10. apríl | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|5|6}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Skalica|Skalica]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |1 244 |style="background: #ffe5b4;" |3–1–1–1 |style="background: #ffe5b4;" |12 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153309/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |12. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |821 | style="background: #ccffcc;" |4–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |15 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153310/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |14. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |693 | style="background: #ccffcc;" |5–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |18 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153313/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |9 | style="background: #ccffcc;" |17. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 187 | style="background: #ccffcc;" |6–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |21 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153315/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |19. apríl | style="background: #ffe5b4;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |369 |style="background: #ffe5b4;" |6–1–2–1 |style="background: #ffe5b4;" |22 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153316/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |21. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |431 | style="background: #ccffcc;" |7–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |25 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153319/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |12 | style="background: #ccffcc;" |25. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |310 | style="background: #ccffcc;" |8–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |28 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153321/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}}{{KLÍČŘAZENÍ:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} [[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]] 286f3j6rll9lfwkti4v07omfj7cjs3v 8356600 8356599 2026-08-15T17:58:02Z Peter 51345 269569 8356600 wikitext text/x-wiki {{ZOBRAZOVANÝNADPIS:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} {{presunúť|HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} {{Infobox|zahlavie=[[HK Dukla Trenčín]] [[Tipsport liga 2025/2026|2025/2026]]|stylZahlavia=background:#cfcfcf|popisObrazka=Logo|stylHlavicky=background:#cfcfcf|popis2=Skóre 2025/2026|data2=23–4–12–27|popis3=Skóre doma|data3=12–3–6–12|popis4=Skóre vonku|data4=11–1–6–15|popis5=Strelené góly|data5=172|popis6=Inkasované góly|data6=190|hlavicka7=Informácie o tíme|popis8=Generálny manažér|data8=[[Eduard Hartmann]]|popis9=Tréner|data9=[[Todd Bjorkstrand]]|popis10=[[Kapitán (ľadový hokej)|Kapitán]]|data10=[[Tomáš Starosta]]|popis1=Poradie|data1=11.|popis11=[[Kapit%C3%A1n (%C4%BEadov%C3%BD hokej)#N%C3%A1hradn%C3%AD_kapit%C3%A1ni|Náhradní kapitáni]]|data11=[[Filip Ahl]]|stylPopisu=font-size:95%|stylDat=font-size:95%|popis12=Štadión|data12=[[Zimný štadión Pavla Demitru]]}} '''Sezóna 2025/2026''' bola pre '''HK Dukla Trenčín''' 60. sezónou od svojho založenia 19. januára 1962 a 33. sezónou ako člen [[Tipsport liga|najvyššej slovenskej hokejovej ligy]]. == Harmonogram a výsledky == === Predsezóna === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="9" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="9" |'''Predsezóna: 3–1–1–2 (doma: 1–0–1–1; vonku: 2–1–0–1)''' |- | colspan="9" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |12. august | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|5|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |0–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |14. august | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|0|1}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–1 |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |22. august | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[TH Unia Oświęcim|Oświęcim]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |2–0–0–1 |- |style="background: #ffe5b4;" |4 |style="background: #ffe5b4;" |29. august | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" | |style="background: #ffe5b4;" |2–0–1–1 |- | style="background: #ccffcc;" |5 | style="background: #ccffcc;" |30. august | style="background: #ccffcc;" |[[Vienna Capitals|Vienna]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |3–0–1–1 |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |2. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[PSG Berani Zlín|Zlín]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |3–0–1–2 |- | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |5. september | style="background: #cae9f5;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" | | style="background: #cae9f5;" |3–1–1–2 |} === Základná časť === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''September: 3–2–0–2 (doma: 2–1–0–1; vonku: 1–1–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |12. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 852 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153020/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |14. september | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |SN | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |3 134 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153026/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |3 | style="background: #cae9f5;" |16. september | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #cae9f5;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |2 039 | style="background: #cae9f5;" |1–2–0–0 | style="background: #cae9f5;" |7 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153031/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |19. september | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 276 | style="background: #ccffcc;" |2–2–0–0 | style="background: #ccffcc;" |10 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153039/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. september | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 027 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153042/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |26. september | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 119 | style="background: #ffd6d6;" |2–2–0–2 | style="background: #ffd6d6;" |10 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153052/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. september | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|0}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 978 | style="background: #ccffcc;" |3–2–0–2 | style="background: #ccffcc;" |13 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153053/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-09-28}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Október: 1–0–4–4 (doma: 1–0–3–1; vonku: 0–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- |style="background: #ffe5b4;" |1 |style="background: #ffe5b4;" |3. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |4 098 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–1–2 |style="background: #ffe5b4;" |14 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153064/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-03}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |2 |style="background: #ffe5b4;" |5. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 912 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–2–2 |style="background: #ffe5b4;" |15 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153066/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-05}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |10. október | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 068 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–3–2 |style="background: #ffe5b4;" |16 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153075/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-10}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |12. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 576 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–3 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153079/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-12}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 246 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–4 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153086/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-17}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. október | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 632 | style="background: #ffd6d6;" |3–2–3–5 | style="background: #ffd6d6;" |16 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153092/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. október | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |1 349 |style="background: #ffe5b4;" |3–2–4–5 |style="background: #ffe5b4;" |17 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153097/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-24}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |26. október | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 782 | style="background: #ccffcc;" |4–2–4–5 | style="background: #ccffcc;" |20 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153105/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-10-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |31. október | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 056 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–6 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153108/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-01}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''November: 5–0–0–3 (doma: 3–0–0–1; vonku: 2–0–0–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |2. november | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 120 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–7 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153118/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-02}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |14. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|0}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 634 | style="background: #ffd6d6;" |4–2–4–8 | style="background: #ffd6d6;" |20 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153119/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-14}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |16. november | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |5 981 | style="background: #ccffcc;" |5–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |23 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153130/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |18. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 421 | style="background: #ccffcc;" |6–2–4–8 | style="background: #ccffcc;" |26 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153132/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |21. november | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 130 | style="background: #ffd6d6;" |6–2–4–9 | style="background: #ffd6d6;" |26 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153141/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-21}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |6 | style="background: #ccffcc;" |23. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 211 | style="background: #ccffcc;" |7–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |29 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153145/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-11-23}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |28. november | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 956 | style="background: #ccffcc;" |8–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |32 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Rysy, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153158/stats|vydavateľ=www.hockeyslovakia.sk|dátum prístupu=2025-11-28}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |30. november | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 606 | style="background: #ccffcc;" |9–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |35 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153164/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''December: 2–1–3–4 (doma: 1–1–2–1; vonku: 1–0–1–3)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |5. december | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|5|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 122 | style="background: #ccffcc;" |10–2–4–9 | style="background: #ccffcc;" |38 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153169/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |7. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 277 | style="background: #ffd6d6;" |10–2–4–10 | style="background: #ffd6d6;" |38 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153177/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |3 |style="background: #ffe5b4;" |12. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |3 782 |style="background: #ffe5b4;" |10–2–5–10 |style="background: #ffe5b4;" |39 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153181/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. december | style="background: #ccffcc;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |2 121 | style="background: #ccffcc;" |11–2–5–10 | style="background: #ccffcc;" |42 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Nitra, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153186/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-15}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |17. december | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 721 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–11 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153192/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |19. december | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 270 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–5–12 | style="background: #ffd6d6;" |42 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153199/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |7 |style="background: #ffe5b4;" |21. december | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 632 |style="background: #ffe5b4;" |11–2–6–12 |style="background: #ffe5b4;" |43 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HKM a.s {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153203/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |26. december | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |10 055 | style="background: #ffd6d6;" |11–2–6–13 | style="background: #ffd6d6;" |43 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153211/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-26}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |9 | style="background: #cae9f5;" |28. december | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #cae9f5;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Hrenák | style="background: #cae9f5;" |4 506 | style="background: #cae9f5;" |11–3–6–13 | style="background: #cae9f5;" |45 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153216/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-29}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |30. december | style="background: #ffe5b4;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|4|3}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |2 663 |style="background: #ffe5b4;" |11–3–7–13 |style="background: #ffe5b4;" |46 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153222/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2025-12-31}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Január: 1–0–1–7 (doma: 0–0–0–5; vonku: 1–0–1–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |3. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |3 922 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–7–14 | style="background: #ffd6d6;" |46 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153288/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-04}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |2 | style="background: #ffe5b4;" |5. január | style="background: #ffe5b4;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |1 681 | style="background: #ffe5b4;" |11–3–8–14 | style="background: #ffe5b4;" |47 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153292/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |9. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 821 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–15 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153323/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-11}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |4 | style="background: #ffd6d6;" |11. január | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Valent | style="background: #ffd6d6;" |2 045 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–16 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} VLCI ŽILINA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153333/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |16. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 536 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–17 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Poprad a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153334/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |18. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|6}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |2 816 | style="background: #ffd6d6;" |11–3–8–18 | style="background: #ffd6d6;" |47 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC SLOVAN Bratislava, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153345/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |23. január | style="background: #ccffcc;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|2}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 153 | style="background: #ccffcc;" |12–3–8–18 | style="background: #ccffcc;" |50 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153347/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |8 | style="background: #ffd6d6;" |25. január | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 985 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–19 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153356/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-01-25}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |9 | style="background: #ffd6d6;" |30. január | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 438 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–8–20 | style="background: #ffd6d6;" |50 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC Košice s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153360/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Február: 2–0–2–4 (doma: 1–0–0–2; vonku: 1–0–2–2)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffe5b4;" |1 | style="background: #ffe5b4;" |1. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Hrenák | style="background: #ffe5b4;" |2 743 | style="background: #ffe5b4;" |12–3–9–20 | style="background: #ffe5b4;" |51 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Rysy, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153367/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-03}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |2 | style="background: #ffd6d6;" |6. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HKM Zvolen|Zvolen]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|7|3}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |1 345 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–21 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HKM a.s vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153372/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |7. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HK Nitra|Nitra]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 035 | style="background: #ffd6d6;" |12–3–9–22 | style="background: #ffd6d6;" |51 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Nitra, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153379/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |13. február | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 870 | style="background: #ccffcc;" |13–3–9–22 | style="background: #ccffcc;" |54 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153386/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |15. február | style="background: #ffd6d6;" |[[HC MONACObet Banská Bystrica|Banská Bystrica]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Hrenák | style="background: #ffd6d6;" |2 736 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–23 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC ‘05 BANSKÁ BYSTRICA, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153389/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |6 | style="background: #ffd6d6;" |20. február | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ffd6d6;" |[[Vlci Žilina|Žilina]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 512 | style="background: #ffd6d6;" |13–3–9–24 | style="background: #ffd6d6;" |54 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. VLCI ŽILINA, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153399/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffe5b4;" |7 | style="background: #ffe5b4;" |22. február | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Poprad|Poprad]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |PP | style="background: #ffe5b4;" |Junca | style="background: #ffe5b4;" |1 732 | style="background: #ffe5b4;" |13–3–10–24 | style="background: #ffe5b4;" |55 | style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Poprad a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153400/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |27. február | style="background: #ccffcc;" |[[HC Slovan Bratislava|Bratislava]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|3}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |4 610 | style="background: #ccffcc;" |14–3–10–24 | style="background: #ccffcc;" |58 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC SLOVAN Bratislava, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153411/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Marec: 1–0–0–2 (doma: 0–0–0–1; vonku: 1–0–0–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- |style="background: #e0dcdc;" |'''#''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' |style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' |style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ffd6d6;" |1 | style="background: #ffd6d6;" |1. marec | style="background: #ffd6d6;" |[[HK 32 Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|4|2}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |902 | style="background: #ffd6d6;" |14–3–10–25 | style="background: #ffd6d6;" |58 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš, a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153413/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |2 | style="background: #ccffcc;" |6. marec | style="background: #ccffcc;" |[[HK Dukla Ingema Michalovce|Michalovce]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|6}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Valent | style="background: #ccffcc;" |1 318 | style="background: #ccffcc;" |15–3–10–25 | style="background: #ccffcc;" |61 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub Dukla Ingema Michalovce vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153422/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |3 | style="background: #ffd6d6;" |8. marec | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|2|3}} | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Košice|Košice]] | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 487 | style="background: #ffd6d6;" |15–3–10–26 | style="background: #ffd6d6;" |61 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC Košice s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153426/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-26}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} === Baráž o udržanie === {| width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" | colspan="11" style="background: #ffd404;" | |- | colspan="11" |'''Baráž o udržanie: 8–1–2–1 (doma: 4–1–1–0; vonku: 4–0–1–1)''' |- | colspan="11" style="background: #581424;" | |- | style="background: #e0dcdc;" |'''#''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Dátum''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Doma''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Výsledok''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Vonku''' | style="background: #e0dcdc;" |'''PP''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Brankár''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Návštevnosť''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Skóre''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Body''' | style="background: #e0dcdc;" |'''Ref.''' |- | style="background: #ccffcc;" |1 | style="background: #ccffcc;" |27. marec | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 718 | style="background: #ccffcc;" |1–0–0–0 | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153298/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref> |- | style="background: #cae9f5;" |2 | style="background: #cae9f5;" |29. marec | style="background: #cae9f5;" |Trenčín | style="background: #cae9f5;" |{{Ku|2|1}} | style="background: #cae9f5;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #cae9f5;" |PP | style="background: #cae9f5;" |Junca | style="background: #cae9f5;" |1 696 | style="background: #cae9f5;" |1–1–0–0 | style="background: #cae9f5;" |5 | style="background: #cae9f5;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153301/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-03-31}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |3 | style="background: #ccffcc;" |2. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|2|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |1 889 | style="background: #ccffcc;" |2–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153303/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-03}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |4 | style="background: #ccffcc;" |5. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|7}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |2 282 | style="background: #ccffcc;" |3–1–0–0 | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153304/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-05}}</ref> |- | style="background: #ffd6d6;" |5 | style="background: #ffd6d6;" |7. apríl | style="background: #ffd6d6;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ffd6d6;" |{{Ku|3|1}} | style="background: #ffd6d6;" |Trenčín | style="background: #ffd6d6;" | | style="background: #ffd6d6;" |Junca | style="background: #ffd6d6;" |1 622 | style="background: #ffd6d6;" |3–1–0–1 | style="background: #ffd6d6;" |11 | style="background: #ffd6d6;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153307/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |6 |style="background: #ffe5b4;" |10. apríl | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|5|6}} | style="background: #ffe5b4;" |[[HK Skalica|Skalica]] |style="background: #ffe5b4;" |PP |style="background: #ffe5b4;" |Junca |style="background: #ffe5b4;" |1 244 |style="background: #ffe5b4;" |3–1–1–1 |style="background: #ffe5b4;" |12 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153309/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-10}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |7 | style="background: #ccffcc;" |12. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Junca | style="background: #ccffcc;" |821 | style="background: #ccffcc;" |4–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |15 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HC 19 Humenné {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153310/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-12}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |8 | style="background: #ccffcc;" |14. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|4|1}} | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |693 | style="background: #ccffcc;" |5–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |18 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. Presov Hockey a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153313/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |9 | style="background: #ccffcc;" |17. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|1|5}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |1 187 | style="background: #ccffcc;" |6–1–1–1 | style="background: #ccffcc;" |21 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HK Skalica, s.r.o. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153315/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-17}}</ref> |- |style="background: #ffe5b4;" |10 |style="background: #ffe5b4;" |19. apríl | style="background: #ffe5b4;" |[[HC 19 Humenné|Humenné]] | style="background: #ffe5b4;" |{{Ku|3|2}} | style="background: #ffe5b4;" |Trenčín |style="background: #ffe5b4;" |SN |style="background: #ffe5b4;" |Hrenák |style="background: #ffe5b4;" |369 |style="background: #ffe5b4;" |6–1–2–1 |style="background: #ffe5b4;" |22 |style="background: #ffe5b4;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} HC 19 Humenné vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153316/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |11 | style="background: #ccffcc;" |21. apríl | style="background: #ccffcc;" |[[HC Prešov|Prešov]] | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|3|4}} | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |431 | style="background: #ccffcc;" |7–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |25 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Presov Hockey a.s. vs. Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153319/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |- | style="background: #ccffcc;" |12 | style="background: #ccffcc;" |25. apríl | style="background: #ccffcc;" |Trenčín | style="background: #ccffcc;" |{{Ku|6|3}} | style="background: #ccffcc;" |[[HK Skalica|Skalica]] | style="background: #ccffcc;" | | style="background: #ccffcc;" |Hrenák | style="background: #ccffcc;" |310 | style="background: #ccffcc;" |8–1–2–1 | style="background: #ccffcc;" |28 | style="background: #ccffcc;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Súťaže a štatistiky {{!}} Tipsport liga {{!}} Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. vs. HK Skalica, s.r.o. {{!}} HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1131/tipsport-liga/match/153321/stats | vydavateľ = www.hockeyslovakia.sk | dátum prístupu = 2026-04-27}}</ref> |} '''''Legenda:''''' {| | style="background: #ccffcc;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra (3 body) |- | style="background: #cae9f5;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Výhra po predĺžení/nájazdoch (2 body) |- | style="background: #ffe5b4;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra po predĺžení/nájazdoch (1 body) |- | style="background: #ffd6d6;" |&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; |Prehra (0 bodov) |} == Referencie == {{Portál|Ľadový hokej|Hokejový}} {{Referencie}}{{KLÍČŘAZENÍ:HK Dukla Trenčín v sezóne 2025/2026}} [[Kategória:Sezóny HK Dukla Trenčín]] bl9uleutkoxg98kl0u5j8xl3iy293m1 Róbert Mazáň 0 736737 8356493 8102179 2026-08-15T13:04:37Z Alexis Nemec 211349 8356493 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Róbert Mazáň | foto = Róbert Mazáň (cropped).jpg | popis = Mazáň v roku 2023 | dátum narodenia = {{dnv|1994|2|9}} | miesto narodenia = [[Trenčín]] | štát = [[Slovensko]] | výška = 180 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[FK Chebăr|Chebăr]] | mládežnícke roky = -2008<br>2008-2013 | mládežnícke kluby = OFK Drietoma<br>[[AS Trenčín]] | roky = 2010-2013<br>2014<br>2015-2016<br>2015-2016<br>2016-2018<br>2018-2020<br>2019<br>2019-2020<br>2020-2021<br>2021<br>2021-2022<br>2022-2024<br>2024<br>2025 | kluby = [[AS Trenčín]]<br>[[FK Senica|Senica]]<br>[[Podbeskidzie Bielsko-Biała|Bielsko-Biała]]<br>→ [[MŠK Žilina]]<br>[[MŠK Žilina]]<br>[[Celta Vigo]]<br>→ [[FBC Unione Venezia|Venezia]]<br>→ [[CD Tenerife|Tenerfie]]<br>[[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]]<br>[[MFK Karviná|Karviná]]<br>[[AEL Limassol]]<br>[[FK Chebăr|Chebăr]]<br>[[FK Panevėžys|Panevėžys]]<br>[[FK Chebăr|Chebăr]] | zápasy(góly) = {{0}}57{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}29{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}17{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}30{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}25{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}41{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}31{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(1) | národné mužstvo = {{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Slovensko U17]]<br>{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Slovensko U19]]<br>{{SVK}} [[Slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Slovensko U21]]<br>{{SVK|f|1}} | reprezentačné roky = 2011<br>2011-2014<br>2013-2017<br>2017-2020 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}9{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}11{{0}}{{0}}(0) }} '''Róbert Mazáň''' (* [[9. február]] [[1994]], [[Trenčín]]) je slovenský profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii obrancu v [[bulharsko]]m klube [[FK Chebăr|Chebăr]]. == Hráčska kariéra == === AS Trenčín === S futbalom začal Mazáň v tíme OFK Drietoma. Neskôr sa dostal do mládežníckeho tímu [[AS Trenčín]]. V A-tíme debutoval [[19. november|19. novembra]] [[2011]] pri prehre s [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dunajskou Stredou]]. Dňa [[20. máj]]a [[2012]] strelil svoj prvý gól v tíme pri výhre 3:2 nad [[ViOn Zlaté Moravce]]. === FK Senica === Vo februári 2014 prestúpil Mazáň do [[FK Senica]] kde podpísal zmluvu do roku 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = archive.ph | url = http://www.corgonliga.sk/clanok/2728/robert-mazan-na-dva-roky-do-senice | vydavateľ = archive.ph | dátum prístupu = 2025-09-19 | url archívu = https://archive.today/20140202141129/http://www.corgonliga.sk/clanok/2728/robert-mazan-na-dva-roky-do-senice | dátum archivácie = 2014-02-02 }}</ref> Do konca sezóny 2013/14 odohral za Senicu dokopy 13 zápasov. S tímom sa dostal do semifinále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupu]]. === Podbeskidzie Bielsko-Biała === V januári 2015 prestúpil Mazáň do poľského klubu [[Podbeskidzie Bielsko-Biała]] v [[Ekstraklasa|Ekstraklase]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mazáň má zo Senice namierené do poľského tímu Bielsko-Biala | url = https://www.teraz.sk/sport/mazan-ma-zo-senice-namierene-do-pol/116305-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2015-01-23 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> Dňa [[29. apríl]]a debutoval v klube pri prehre 0:2 s [[Lech Poznań]]. V klube sa výraznejšie nepresadil. A v jari 2015 odohral iba päť zápasov. === MŠK Žilina === V júli [[2015]] bol Mazáň poslaný na hosťovanie do [[MŠK Žilina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žilina získala novú posilu, do obrany prichádza Róbert Mazáň | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zilina-ziskala-novu-posilu-do-obrany-prichadza-robert-mazan/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = sk}}</ref> V klube debutoval [[2. august]]a pri výhre 4:1 na ihrisku [[Spartak Myjava|Spartaka Myjavy]]. Dňa [[27. august]]a bol pri prehre 0:1 na ihrisku [[Athletic Club|Athletic Bilbao]] v odvete 4. predkola [[Európska liga UEFA 2015/2016|Európskej ligy UEFA]]. Po domácej výhre 3:2 sa zrodila remíza 3:3 v dvojzápase no vďaka viac streleným gólom na ihrisku súpera postúpil do skupinovej fázy španielsky celok. V prvej sezóne odohral za klub 21 zápasov. Po sezóne na hosťovaní si Žilina uplatnila opciu na Mazáňa a stal sa tak oficiálne hráčom klubu. Dňa [[6. máj]]a [[2017]] strelil Mazáň svoj prvý gól za klub pri výhre 3:2 nad [[FK Senica]]. V sezóne 2016/17 odohral za klub 14 zápasov kvôli zraneniu. S tímom sa tešil zo zisku titulu. === Celta Vigo === V januári 2018 prestúpil Mazáň do španielskeho klubu [[Celta Vigo]] kde sa pripojil k slovenskému kolegovi [[Stanislav Lobotka|Stanislavovi Lobotkovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prestupová bomba - Mazáň za Lobotkom! | url = https://www.nikeliga.sk/clanok/387-prestupova-bomba-mazan-za-lobotkom | vydavateľ = Niké liga | dátum prístupu = 2025-09-19}}</ref> V klube debutoval [[3. február]]a pri prehre 1:2 s [[Deportivo Alavés]]. V klube sa nedokázal výraznejšie presadiť a do konca sezóny 2017/18 odohral iba dva zápasy. V sezóne 2018/19 sa prvýkrát predstavil v drese Celty až [[22. december|22. decembra]] na štadióne [[Camp Nou]] pri prehre 0:2 s [[FC Barcelona|Barcelonou]]. ==== Hosťovanie vo Venezii a na Tenerife ==== Na konci januára [[2019]] bol Mazáň poslaný na hosťovanie do [[FBC Unione Venezia|Venezie]] v [[Serie B]] do konca sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Celte Vigo ostal už iba Lobotka, Mazáň ide na hosťovanie do Talianska | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/robert-mazan-ide-na-hostovanie-do-fc-venezia/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = sk}}</ref> V klube debutoval [[24. február]]a pri prehre 0:1 s [[AS Livorno Calcio|Livornom]]. Po návrate z Benátok bol Mazáň v júli [[2019]] poslaný na hosťovanie do [[CD Tenerife]] v [[Segunda División]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obranca Róbert Mazáň si našiel nový klub. Ostáva ale v Španielsku | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/tenerife-celta-vigo-obranca-robert-mazan-si-nasiel-novy-klub-ostava-ale-v-spanielsku-2023050609143381525 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2019-07-24 | dátum prístupu = 2025-09-19 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> V klube debutoval [[25. august]]a pri výhre 3:2 s [[CD Numancia]]. Dňa [[15. september|15. septembra]] strelil prvý gól v klube pri výhre 4:0 na ihrisku [[Albacete Balompié]]. === Pôsobenie v Česku === V septembri 2020 prestúpil Mazáň do českého klubu [[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odmítl Benfiku i Atalantu, teď je v Mladé Boleslavi. České kluby se zásobují ve španělské lize - Sport.cz | url = https://www.sport.cz/clanek/fotbal-ceska-1-liga-odmitl-benfiku-i-atalantu-ted-je-v-mlade-boleslavi-ceske-kluby-se-zasobuji-ve-spanelske-lize-1662227 | vydavateľ = www.sport.cz | dátum vydania = 2020-09-11 | dátum prístupu = 2025-09-19 | jazyk = cs}}</ref> V klube debutoval [[13. september|13. septembra]] pri prehre 1:2 s [[Viktoria Plzeň]]. Dňa [[9. február]]a [[2021]] prestúpil do [[MFK Karviná]]. O päť dní neskôr debutoval v klube pri prehre 3:4 so [[AC Sparta Praha|Spartou Praha]]. === AEL Limassol === V júli [[2021]] prestúpil Mazáň do cyperského klubu [[AEL Limassol]]. V klube debutoval [[22. júl]]a pri výhre 1:0 nad [[KF Vllaznia]] v prvom zápase druhého predkola [[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|Konferenčnej ligy]]. V lige debutoval [[13. september|13. septembra]] pri výhre 4:0 nad [[Pafos FC|Pafosom]]. V sezóne 2021/22 odohral dokopy vo všetkých súťažiach 33 zápasov. === Chebăr === V septembri [[2022]] sa Mazáň pripojil k nováčikovi bulharskej ligy [[FK Chebăr]] [[Pazardžik (mesto)|Pazardžik]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Хебър се подсили с още трима чужденци - По света и у нас - БНТ Новини|url=https://bntnews.bg/news/hebar-se-podsili-s-oshte-trima-chuzhdenci-1206819news.html|periodikum=bntnews.bg|dátum prístupu=2025-09-19|jazyk=bg}}</ref> V klube debutoval [[10. september|10. septembra]] pri prehre 0:1 s [[Cherno More]]. === Panevežys === Po roku a pol v Bulharsku prestúpil Mazáň v zime 2024 do litovského klubu [[FK Panevėžys|Panevėžys]]. S klubom si zahral v predkolách [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/25]]. Dňa [[9. júl]]a nastúpil do prvého zápasu prvého predkola Ligy majstrov a prispel dvoma asistenciami k výhre 3:0 nad [[HJK Helsinki]]. Po dvojzápase jeho tím zvíťazil 4:1 a postúpil do druhého predkola. === Návrat do Chebăru === Po roku v Litve sa Mazáň vrátil do [[FK Chebăr|Chebăru]] v [[Părva liga]]. Dňa [[10. marec|10. marca]] [[2025]] strelil v klube prvý gól v sezóne 2024/25 pri prehre 1:6 so [[Septemvri Sofia]]. == Reprezentačná kariéra == Mazáň hrával v mládežníckych kategóriách Slovenska do 17, 19 aj 21 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[8. október|8. októbra]] [[2017]] pri výhre 3:0 nad [[Maltské národné futbalové mužstvo|Maltou]] v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K19. septembru 2025'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[AS Trenčín]] |2011/12 | rowspan="3" |[[Niké liga]] |7 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |7 |1 |- |2012/13 |30 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |30 |0 |- |2013/14 |18 |0 | colspan="2" |― |3'''<sup>2</sup>''' |0 |21 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !55 !1 ! colspan="2" |― !3 !0 !58 !1 |- | rowspan="3" |[[FK Senica]] |2013/14 | rowspan="2" |[[Niké liga]] |11 |0 |2 |0 | colspan="2" |― |13 |0 |- |2014/15 |18 |0 |1 |0 | colspan="2" |― |19 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !29 !0 !3 !0 ! colspan="2" |― !32 !0 |- |[[Podbeskidzie Bielsko-Biała]] |2014/15 |[[Ekstraklasa]] |2 |0 |3 |0 | colspan="2" |― |5 |0 |- |[[MŠK Žilina]] (hosť.) |2015/16 | rowspan="3" |[[Niké liga]] |17 |0 |4 |0 |1'''<sup>2</sup>''' |0 |22 |0 |- | rowspan="3" |[[MŠK Žilina]] |2016/17 |13 |1 |1 |0 | colspan="2" |― |14 |1 |- |2017/18 |17 |0 |1 |0 |2'''<sup>1</sup>''' |0 |20 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !47 !1 !6 !0 !3 !0 !56 !1 |- | rowspan="3" |[[Celta Vigo]] |2017/18 | rowspan="2" |[[La Liga]] |2 |0 |0 |0 | colspan="2" |― |2 |0 |- |2018/19 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |― |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !3 !0 !1 !0 ! colspan="2" |― !4 !0 |- |[[FBC Unione Venezia|Venezia]] (hosť.) |2018/19 |[[Serie B]] |7 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |7 |0 |- |[[CD Tenerife]] (hosť.) |2019/20 |[[Segunda División]] |11 |1 |1 |0 | colspan="2" |― |12 |1 |- |[[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]] |2020/21 | rowspan="2" |[[Fortuna:liga]] |13 |0 |1 |0 | colspan="2" |― |14 |0 |- |[[MFK Karviná]] |2020/21 |9 |0 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |9 |0 |- |[[AEL Limassol]] |2021/22 |[[Prvá divízia (Cyprus)|Prvá divízia]] |25 |0 |4 |0 |4'''<sup>3</sup>''' |0 |33 |0 |- | rowspan="3" |[[FK Chebăr|Chebăr]] |2022/23 | rowspan="2" |[[Părva liga]] |21 |0 |1 |0 | colspan="2" |― |22 |0 |- |2023/24 |20 |1 |2 |0 | colspan="2" |― |22 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !41 !1 !3 !0 ! colspan="2" |― !44 !1 |- |[[FK Panevėžys|Panevėžys]] |2024 |[[A Lyga]] |31 |0 | colspan="2" |― |8'''<sup>1 2 3</sup>''' |0 |39 |0 |- |[[FK Chebăr|Chebăr]] |2024/25 |[[Părva liga]] |10 |1 | colspan="2" |― | colspan="2" |― |10 |1 |- ! colspan="3" |Celkovo !283 !5 !21 !0 !18 !0 !322 !5 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Európska konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 19. septembru 2025'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{SVK|f}} |2017 |2 |0 |- |2018 |4 |0 |- |2019 |2 |0 |- |2020 |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !11 !0 |} == Úspechy == '''MŠK Žilina''' * [[Niké liga]]: 2016/17 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/robert-mazan/profil/spieler/181619 Róbert Mazáň] na transfermarkt.com {{DEFAULTSORT:Mazáň, Róbert}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FK AS Trenčín]] [[Kategória:Hráči FK Senica]] [[Kategória:Hráči Podbeskidzie Bielsko-Biała]] [[Kategória:Hráči MŠK Žilina]] [[Kategória:Hráči Celta de Vigo]] [[Kategória:Hráči Venezia FC]] [[Kategória:Hráči CD Tenerife]] [[Kategória:Hráči FK Mladá Boleslav]] [[Kategória:Hráči MFK Karviná]] [[Kategória:Hráči AEL Limassol]] [[Kategória:Hráči FK Chebăr]] [[Kategória:Hráči FK Panevežys]] [[Kategória:Hráči 1. českej futbalovej ligy]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Ekstraklasy]] [[Kategória:Hráči Prvej ligy (Bulharsko)]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] i9ppazdr2bx5cre9gcwhpso4a0f3u15 Keizó Obuči 0 741689 8356550 8175105 2026-08-15T15:50:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356550 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Keizó Obuči | Rodné meno = | Popis osoby = politik | Portrét = Keizo Obuchi 19980730.jpg | Popis portrétu = Keizó Obuči v roku 1998 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Zoznam predsedov vlád Japonska|predseda vlády Japonska]] | Začiatok obdobia = [[30. júl]] [[1998]] | Panovník = [[Akihito]] | Koniec obdobia = [[5. apríl]] [[2000]] | Predchodca = [[Rjútaró Hašimoto]] | Nástupca = [[Joširó Mori]] | Poradie2 = | Úrad2 = Predseda [[Liberálno-demokratická strana (Japonsko)|Liberálno-demokratickej strany]] | Začiatok obdobia2 = [[24. júl]] [[1998]] | Koniec obdobia2 = [[5. apríl]] [[2000]] | Predchodca2 = [[Rjútaró Hašimoto]] | Nástupca2 = [[Joširó Mori]] | Premiér2 = | Poradie3 = | Úrad3 = Minister zahraničných vecí | Začiatok obdobia3 = [[11. september]] [[1997]] | Koniec obdobia3 = [[30. júl]] [[1998]] | Predchodca3 = | Nástupca3 = | Premiér3 = [[Rjútaró Hašimoto]] | Poradie4 = | Úrad4 = Hlavný tajomník kabinetu | Začiatok obdobia4 = [[6. november]] [[1987]] | Koniec obdobia4 = [[3. jún]] [[1989]] | Predchodca4 = | Nástupca4 = | Premiér4 = [[Noboru Takešita]] | Dátum narodenia = [[25. máj]] [[1937]] | Miesto narodenia = [[Nakanojó]], prefektúra [[Gunma (prefektúra)|Gunma]], [[Japonské cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|2000|05|14|1937|06|25}} | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Liberálno-demokratická strana (Japonsko)|Liberálno-demokratická strana]] | Alma mater = Univerzita Waseda | Profesia = politik | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Chizuko Onoová | Deti = 3 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Keizó Obuči''' ({{jpn|小渕 恵三}}, * [[25. jún]] [[1937]], [[Nakanojó]], prefektúra [[Gunma (prefektúra)|Gunma]], [[Japonské cisárstvo]] – † [[14. máj]] [[2000]]) bol [[Japonsko|japonský]] [[politik]]. Bol [[Predseda vlády|predsedom vlády]] Japonska v rokoch [[1998]] až [[2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obuchi, Keizo | url = https://www.enciklopedija.hr/ | vydavateľ = Hrvatska enciklopedija | dátum prístupu = 2025-12-18 | jazyk = hr | meno = | priezvisko = }}</ref> Obuči sa narodil v [[Gunma (prefektúra)|prefektúre Gunma]], vyštudoval Univerzitu Waseda a v roku [[1963]] bol prvýkrát zvolený do Národného zhromaždenia, čím sa stal jedným z najmladších zákonodarcov v japonskej histórii. Postupoval v radoch [[Liberálno-demokratická strana (Japonsko)|Liberálno-demokratickej strany]], v rokoch [[1979]] až [[1980]] pôsobil ako riaditeľ Agentúry pre rozvoj Okinawy. V rokoch [[1987]] až [[1989]] pôsobil ako hlavný tajomník kabinetu pod vedením [[Noboru Takešita|Noboru Takešitu]] a bol to on, kto v roku 1989 formálne oznámil smrť cisára [[Hirohito|Hirohita]] a následne názov nového [[Obdobie Heisei|obdobia Heisei]] nového cisára [[Akihito|Akihita]]. V rokoch [[1997]] až [[1998]] ho vtedajší premiér [[Rjútaró Hašimoto]] menoval vo svojom kabinete ministrom zahraničných vecí a viedol rozhovory s Ruskom ohľadom [[Kurilské ostrovy|Kurilských ostrovov]], pričom Japonsko a Rusko vedú [[Spor o Kurilské ostrovy|územný spor]] o štyri najjužnejšie Kurilské ostrovy. V roku [[1998]] Hašimoto odstúpil z funkcie predsedu LDP, keď strana stratila väčšinu v Hornej snemovni a Obuči bol menovaný za jeho nástupcu. Keď parlament vymenoval nového premiéra, Obuči sa stal len druhým kandidátom LDP, ktorý nezískal podporu Hornej snemovne. Japonská ústava však stanovuje, že ak sa obe komory nedokážu dohodnúť na voľbe [[Predseda vlády|premiéra]], voľba Snemovne reprezentantov sa považuje za voľbu parlamentu. Vďaka veľkej väčšine LDP v dolnej komore bol Obuči [[30. júl|30. júla]] [[1998]] formálne menovaný za premiéra nového kabinetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Keizo Obuchi Prime Minister of Japan | url = http://japan.kantei.go.jp/profile/chrono/chrono.html | vydavateľ = japan.kantei.go.jp | dátum prístupu = 2025-12-18}}</ref> Obuči sa počas svojho funkčného obdobia pokúsil uzavrieť mierovú zmluvu s Ruskom, aby formálne ukončil [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], a pokúsil sa oživiť stagnujúcu japonskú ekonomiku zvýšením [[Verejné výdavky|verejných výdavkov]] a znížením [[Daň z príjmov|daní z príjmov]]. Venoval úsilie odstránenia následkov výbuchu [[Stratovulkán|stratovulkánu]] [[Usu]] na ostrove [[Hokkaido]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ЗНАКОМЬТЕСЬ ЯПОНИЯ (ПОЛИТИКА) | url = http://www.japantoday.ru/znakjap/politik/029_02.shtml | vydavateľ = www.japantoday.ru | dátum prístupu = 2025-12-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071028003724/http://www.japantoday.ru/znakjap/politik/029_02.shtml | dátum archivácie = 2007-10-28 }}</ref> Obuči utrpel [[1. apríl]]a [[2000]] ťažkú [[Cievna mozgová príhoda|mozgovú príhodu]] a upadol do [[Kóma|kómy]] v tokijskej univerzitnej nemocnici. Keď bolo jasné, že sa už nikdy nepreberie, [[5. apríl]]a ho na poste predsedu vlády nahradil [[Joširó Mori]]. Obuči zomrel [[14. máj]]a vo veku 62 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lenta.ru: В мире: Скончался бывший премьер-министр Японии Кейдзо Обути | url = http://lenta.ru/world/2000/05/14/obuchi/ | vydavateľ = lenta.ru | dátum prístupu = 2025-12-18}}</ref> Na štátnom pohrebe sa zúčastnili zahraniční funkcionári zo 156 krajín, medzi nimi [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[Kofi Annan]], [[Prezident Spojených štátov|americký prezident]] [[Bill Clinton]] a juhokórejský prezident [[Kim Dae-jung]]. Obuči bol od roku [[1999]] nositeľom [[Rad peruánskeho slnka|Radu peruánskeho slnka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nositelia Radu peruánskeho slnka | url = https://cde.gestion2.e3.pe/doc/0/0/1/5/2/152563.pdf | dátum vydania = 2002-04-25 | dátum prístupu = 2025-12-30 | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí Peru | url archívu = https://ghostarchive.org/archive/20221009/https://cde.gestion2.e3.pe/doc/0/0/1/5/2/152563.pdf | dátum archivácie = 2022-10-09 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Keizō Obuchi|1317001892}} {{Predsedovia vlády Japonska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Obuči, Keizó}} [[Kategória:Japonskí politici]] [[Kategória:Členovia Snemovne reprezentantov (Japonsko)]] [[Kategória:Predsedovia vlády Japonska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí Japonska]] [[Kategória:Osobnosti z Nakanojó]] [[Kategória:Laureáti Radu peruánskeho slnka]] jt6kv10v8a0uerk4htetc892x7w0w2e Laura Arcolinová 0 742724 8356784 8168021 2026-08-16T07:18:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356784 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Laura Arcolinová | Rodné meno = | Popis osoby = slovenská tanečnica, trénerka a porotkyňa | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Laura Arcolinová v roku 2022 | Dátum narodenia = [[cirka|ca]] [[1986]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = [[tanec|tanečnica]] | Aktívne roky = [[1999]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Na VC Slovnaftu víťazili domáci tanečníci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/na-vc-slovnaftu-vitazili-domaci-tanecnici | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1999-11-15 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref>{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Massimo Arcolin (od 2023) | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Laura Arcolinová'''<ref name="pravda-2024" /> (rod. Zmajkovičová;<ref name="pravda-2024" /> * [[cirka|ca]] [[1986]], [[Bratislava]])<ref name="r2003">{{Citácia periodika | titul = Tanečníci otvorili v Rači sezónu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/bratislava/c/tanecnici-otvorili-v-raci-sezonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2003-09-09 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref><ref name="sme-2011" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Najlepšia slovenská tanečnica prezradila, čo nemá na tanci rada: Keď raz skončím, toto mi fakt chýbať nebude! | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/719874-najlepsia-slovenska-tanecnica-prezradila-co-nema-na-tanci-rada-ked-raz-skoncim-toto-mi-fakt-chybat-nebude/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2026-01-19}}</ref> je [[Slovensko|slovenská]] [[tanec|tanečnica]], trénerka a porotkyňa v oblasti [[spoločenský tanec|spoločenského tanca]]. Špecializuje sa na [[latinskoamerický tanec|latinskoamerické tance]]. Patrí medzi najúspešnejšie slovenské tanečnice na medzinárodnej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = World DanceSport Federation | titul = Laura Zmajkovicova | url = https://www.worlddancesport.org/Athletes/Laura-Zmajkovicova-8ef51948-7302-428d-8303-9e14012875d4#discipline=&tab=general | dátum prístupu = 2026-01-18 | vydavateľ = worlddancesport.org}}</ref> Počas svojej kariéry získala viacero národných a medzinárodných titulov v amatérskych aj profesionálnych kategóriách. Na jar 2026 bude súčasťou poroty [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]] na [[TV Markíza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Porota Let’s Dance je odhalená: K známym legendám sa pripájajú majstri svojho remesla | url = https://www.markiza.sk/relacie/let-s-dance/clanok/1013613-porota-let-s-dance-je-odhalena-k-znamym-legendam-sa-pripajaju-majstri-svojho-remesla | dátum vydania = 2026-02-06 | dátum prístupu = 2026-02-06 | vydavateľ = TV Markíza}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vávra | meno = Radovan | titul = Svetová tanečnica aj známy český šoumen: Let’s Dance predstavuje novú porotu | url = https://medialne.trend.sk/televizia/svetova-tanecnica-aj-znamy-cesky-soumen-let-dance-predstavuje-novu-porotu | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-02-07 | vydavateľ = Medialne.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalko | meno = Rastislav | titul = Veľké odhalenie Let’s Dance: Porotu posilní svetová tanečnica aj známy Čech | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/96263842-velke-odhalenie-let-s-dance-porotu-posilni-svetova-tanecnica-aj-znamy-cech | dátum vydania = 2026-02-07 | dátum prístupu = 2026-02-07 | vydavateľ = Strategie.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Arcolinová priznáva, že bude prísna porotkyňa: 10 bodov dá iba v tomto prípade | url = https://www.markiza.sk/relacie/let-s-dance/clanok/1013083-laura-arcolinova-priznava-ze-bude-prisna-porotkyna-10-bodov-da-iba-v-tomto-pripade | dátum vydania = 2026-02-09 | dátum prístupu = 2026-02-09 | vydavateľ = TV Markíza}}</ref> Od roku [[2014]] súťaží v páre so svojím tanečným partnerom a manželom Massimom Arcolinom, s ktorým reprezentuje Taliansko.<ref name="wds-massimo-arcolin">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Massimo Arcolin – profil športovca (WDSF) | url = https://www.worlddancesport.org/Athletes/Massimo-Arcolin-79163516-eaca-428e-9de1-9e140120297f#discipline=&tab=general | vydavateľ = World Dance Sport Federation | prístup = 18. január 2026 | jazyk = en}}</ref> V roku [[2025]] získali v Budapešti titul majstrov sveta v kategórii ShowDance profesionálov, čím potvrdili svoj status v rámci profesionálneho tanečného športu.<ref name="wds-massimo-arcolin" /> == Život == Narodila sa v Bratislave a v devätnástich rokoch sa kvôli tancu presťahovala do Dánska. Neskôr sa spolu s vtedajším tanečným partnerom presunula do Holandska a potom do Belgicka. Počas angažmánu v tanečnom súbore Burn The Floor vystupovali v Austrálii, Číne, USA, Japonsku aj vo viacerých európskych krajinách. Po skončení turné sa vrátila na Slovensko, ale už po roku dostala pracovnú ponuku z tanečnej školy v Bostone, USA. V roku [[2010]] sa presťahovala do Hongkongu, ale v poslednom období trávi stále viac času opäť na Slovensku.<ref name="markiza-2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jeden z najúspešnejších párov si povie áno. Svadba bude trvať tri dni | url = https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/850015-jeden-z-najuspesnejsich-parov-si-povie-ano-svadba-bude-trvat-tri-dni | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-20 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 jej bolo na podujatí organizovanom pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku udelené ocenenie Národnho integračného centra za reprezentáciu Slovenska na medzinárodných podujatiach - Slovenská misia tanca vo svete. V roku [[2023]] sa vydala za svojho tanečného partnera Massima Arcolina.<ref name="markiza-2023" /> == Juniorská a amatérska kariéra == Laura Arcolinová začala s tanečným športom vo veku ôsmich rokov v tanečnom klube [[Interklub MADIT Bratislava]], kde absolvovala základnú tanečnú prípravu. Počas juniorských a mládežníckych rokov reprezentovala [[Slovenský zväz tanečných športov|Slovenský zväz tanečného športu]] na majstrovstvách sveta a Európy so svojím prvým tanečným partnerom Romanom Šipkovským.<ref name="SipkovskyWDSF">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Roman Šipkovský – profil športovca (WDSF) | url = https://www.worlddancesport.org/Athletes/Roman-Sipkovsky-df03b505-8739-4302-8037-9e140125950d#discipline=&tab=general | vydavateľ = World Dance Sport Federation | prístup = 18. január 2026 | jazyk = en}}</ref> V devätnástich rokoch odišla do zahraničia, kde s novým tanečným partnerom z Holandska reprezentovala túto krajinu v amatérskej kategórii Svetového tanečného športového zväzu (WDSF). Počas svojej kariéry získala deväť titulov majsterky Slovenska: * 1× majsterka Slovenska juniorov v latinskoamerických tancoch<ref name="r2003"/> * 2× majsterka Slovenska juniorov v štandardných tancoch * 1× majsterka Slovenska juniorov v desiatich tancoch * 1× majsterka Slovenska mládeže v štandardných tancoch * 2× majsterka Slovenska mládeže v latinskoamerických tancoch * 1× majsterka Slovenska mládeže v desiatich tancoch * 1× majsterka Slovenska profesionálov v latinskoamerických tancoch (2010, titul získaný s holandským partnerom) V roku [[2008]] pôsobila v medzinárodnom tanečnom súbore ''Burn the Floor,'' s ktorým vystupovala v Austrálii, Číne, Európe, Japonsku a Spojených štátoch amerických. Po návrate na súťažný parket získala viacero medzinárodných titulov, vrátane titulu majsterky Holandska amatérov v latinskoamerických tancoch a majsterky regiónu Benelux v roku [[2009]].<ref name="danceplaza-vysledky">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky páru – DancePlaza.com | url = http://www.danceplaza.com/index.tpl?style=results&action=view&what=22918&couple=49121 | vydavateľ = DancePlaza.com | prístup = 18. január 2026 | jazyk = en | dátum prístupu = 2026-01-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131007222618/http://www.danceplaza.com/index.tpl?style=results&action=view&what=22918&couple=49121 | dátum archivácie = 2013-10-07 }}</ref> == Profesionálna kariéra == V roku [[2010]] prešla medzi profesionálov a opäť reprezentovala Slovensko.<ref name="danceplaza-vysledky" /> V nasledujúcom roku sa prebojovala do semifinále prestížnej súťaže ''Blackpool Dance Festival''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blackpool Dance Festival | url = https://blackpooldancefestival.com | dátum prístupu = 2026-01-18 | vydavateľ = Blackpool Dance Festival}}</ref> Následne sa presťahovala do Hongkongu, kde pôsobila ako trénerka a inštruktorka tanca. Od roku [[2014]] tvorí tanečný pár s talianskym tanečníkom Massimom Arcolinom a reprezentujú Taliansko. Spolu získali viacero úspechov: * 3× majstri Talianska profesionálov v latinskoamerických tancoch (2014, 2016, 2017) * víťazstvo na Asian Open v Tokiu (2024) * víťazstvá na All England Championships (2022, 2023, 2025) * 4× vicemajstri Európy profesionálov v latinskoamerických tancoch (2022{{--}}2025) * 2× vicemajstri sveta profesionálov v latinskoamerických tancoch (2024,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Professional Latin Championship | url = https://www.worlddanceorganisation.com/wdo_results/world-professional-latin-championship-3/ | dátum prístupu = 2026-01-18 | vydavateľ = World Dance Organisation}}</ref> 2025) * majstri sveta profesionálov v latinskoamerickej showdance (2025)<ref name="wdowc">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WDO World Champions | url = https://www.worlddanceorganisation.com/wdo-world-champions/ | dátum prístupu = 2026-01-18 | vydavateľ = World Dance Organisation}}</ref> == Hlavné športové úspechy == {| class="wikitable" ! Súťaž ! Roky ! Umiestnenie |- | Majstrovstvá sveta profesionálov | 2019 | finalista |- | Majstrovstvá Európy profesionálov | 2019, 2018, 2017, 2016 | finalista |- | Majstrovstvá sveta profesionálov | 2023, 2022 | 3. miesto |- | Svetový ranking profesionálov | 2024 | 1. miesto |- | Majstrovstvá Európy profesionálov | 2025, 2024, 2023, 2022 | 2. miesto |- | Majstrovstvá sveta profesionálov | 2025, 2024 | 2. miesto |- | Majstrovstvá sveta profesionálov – Show Dance | 2025 | 1. miesto |} == Odborná činnosť == Popri aktívnej súťažnej kariére sa Laura Arcolinová venuje aj trénerskej a pedagogickej činnosti v oblasti spoločenského tanca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New Zealand dancers attending the Asia Open Dance Tour 2024 – NZBDC Newsletter, marec 2024 | url = https://www.nzdancesportcouncil.com/post/new-zealand-dancers-attending-the-asia-open-dance-tour-2024-nzbdc-newsletter-march-2024 | vydavateľ = New Zealand DanceSport Council | prístup = 18. január 2026 | jazyk = en}}</ref> Pôsobí ako lektorka tanečných workshopov a seminárov na Slovensku aj v zahraničí. Absolvovala skúšky ISTD (The Imperial Society of Teachers of Dancing)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Imperial Society of Teachers of Dancing | url = https://www.istd.org/home/ | dátum prístupu = 2026-01-18 | vydavateľ = Imperial Society of Teachers of Dancing}}</ref> a obdržala certifikát učiteľa tanca. Laura Arcolinová je podľa oficiálneho registra Slovenského zväzu tanečného športu aj licencovanou rozhodkyňou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Zmajkovičová – profil rozhodkyne (SZTS) | url = https://szts.ksis.eu/rozhodca.php?meno=Laura%20Zmajkovičová&mesto= | vydavateľ = Slovenský zväz tanečného športu | prístup = 18. január 2026 | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == V médiách == Laura Arcolinová sa objavila v rozhovoroch a reportážach v slovenských médiách, kde hovorila o svojej tanečnej kariére a pôsobení na medzinárodnej úrovni. Medzi najvýznamnejšie mediálne výstupy patria rozhovory pre spravodajské a spoločenské médiá, ktoré sa venovali jej úspechom na svetových súťažiach a profesionálnemu pôsobeniu v zahraničí.<ref name="tvnoviny-hviezda">{{Citácia periodika | priezvisko = Tužáková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Hviezda svetových parketov Laura Arcolinová: Tancom komunikujem so svetom (rozhovor) | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/986872-hviezda-svetovych-parketov-laura-arcolinova-tancom-komunikujem-so-svetom-rozhovor | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-12 | dátum prístupu = 2026-01-19 }}</ref><ref name="sme-2011">{{Citácia periodika | priezvisko = Pavlíková | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Laura Zmajkovičová: Tancom vyjadrujem svoje emócie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/zena/c/laura-zmajkovicova-tancom-vyjadrujem-svoje-emocie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-02-25 | dátum prístupu = 2026-01-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Reflex, Tamara Eliašová | odkaz na autora = | titul = Tancom vyrážajú dych. Laura Zmajkovičová a jej partner Massimo patria medzi svetovú špičku | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/848168-tancom-vyrazaju-dych-laura-zmajkovicova-a-jej-partner-massimo-patria-medzi-svetovu-spicku | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-16 | dátum prístupu = 2026-01-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gáfrik | meno = Zdeno | autor = | odkaz na autora = | titul = Krása na parkete sa nezaobíde bez bolesti, priznáva najlepšia slovenská tanečnica. Arcolinová žije v Hongkongu s Talianom, spolu kraľujú svetu tanca | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zena.pravda.sk/ludia/clanok/719356-na-vrchole-nie-su-vzdy-najtalentovanejsi-hovori-najlepsia-slovenska-tanecnica-laura-arcolinova-mat-talent-je-pekne-ale-tvrda-dri/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-03 | dátum prístupu = 2026-01-19 }}</ref><ref name="pravda-2024">{{Citácia periodika | priezvisko = Gáfrik | meno = Zdeno | autor = | odkaz na autora = | titul = Na vrchole nie sú vždy najtalentovanejší. Tvrdá drina vyhráva, hovorí najlepšia slovenská tanečnica Laura Arcolinová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zena.pravda.sk/ludia/clanok/721445-na-vrchole-nie-su-vzdy-najtalentovanejsi-tvrda-drina-vyhrava-hovori-najlepsia-slovenska-tanecnica-laura-arcolinova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-24 | dátum prístupu = 2026-01-19 }}</ref><ref name="tvnoviny-hviezda" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tanečnica na Let's Dance prehovorila o svadbe. V lete sa vydáva! | url = https://www.markiza.sk/relacie/let-s-dance/clanok/705939-svadba-v-lets-dance-laura-zmajkovicova-prezradila-detaily | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = }}</ref> Vystúpenia Laury Arcolinovej a jej partnera Massima Arcolina sú dostupné aj verejne, v posledných ročníkoch ich mohli vidieť diváci aj v rámci tanečnej šou [[TV Markíza|televízie Markíza]] [[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let's Dance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laura a Massino - Rumba | url = https://www.markiza.sk/relacie/let-s-dance/video-ukazka/12973-laura-a-massino-rumba | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľké hviezdy v Let’s Dance | url = https://www.markiza.sk/relacie/let-s-dance/clanok/703105-velke-tanecne-hviezdy-v-let-s-dance | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Laura Zmajkovičová a Massimo Arcolin | url = https://skpodcasty.sk/podcasty/trochu-inak-s-adelou/epizoda/laura-zmajkovicova-a-massimo-arcolin/ | vydavateľ = skpodcasty.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-19 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.worlddancesport.org/Athletes/Laura-Zmajkovicova-8ef51948-7302-428d-8303-9e14012875d4 Laura Zmajkovičová] na stránkach World DanceSport Federation * [https://creators.spotify.com/pod/profile/trochu-inak/episodes/Laura-Zmajkoviov-a-Massimo-Arcolin-e1t1aod Záznam rozhovoru] z relácie ''Trochu inak s Adelou'' (2023) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Arcolinová, Laura}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenské tanečnice]] 3e7vb34zjf7bfdhyxr261vlcdsy5kl5 Jonáš Karásek 0 742733 8356821 8238350 2026-08-16T09:33:24Z ~2026-44817-17 302966 /* Životopis */ 8356821 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jonáš Karásek | Popis osoby = slovenský režisér a grafický dizajnér | Portrét = /Users/jonaskarasek/Jonas/my stuff/moje dokumenty a foto/filip/jonas 2.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1976|6|4}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] | Profesia = režisér, grafický dizajnér, art director, scenárista | Aktívne roky = [[2010]]{{--}}súč. | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} '''Jonáš Karásek''' (* [[4. jún]] [[1976]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[režisér]], [[grafický dizajnér]] a [[filmár]]. Za svoju kariéru natočil päť celovečerných [[Filmové dielo|filmov]] a viac ako 250 [[Reklama|reklám]]. Tri z jeho filmov boli ocenené slovenskou filmovou cenou [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]. Karásek je kreatívnym riaditeľom štúdia GunPowder, ktoré vzniklo v roku [[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AWⒶRDS | url = https://www.gunpowder.sk/about/ | vydavateľ = gunpowder.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = W✆RK | url = https://www.jonaskarasek.com/about/ | vydavateľ = jonaskarasek.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karásek, Jonáš, 1976- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0093941-Karasek-Jonas-1976/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = GunPowder, s. r. o. | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=145093&SID=2&P=0 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref> == Životopis == Po štúdiu aplikovaného dizajnu absolvoval Karásek odbor priemyselného dizajnu na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] v Bratislave. Ako grafický dizajnér a art director (umelecký režisér) neskôr pracoval v reklamných spoločnostiach vo [[Viedeň|Viedni]], v [[Sydney]] či v Bratislave. Je tvorcom desiatok ocenených reklám, ktorým prepožičal svoj osobitý štýl a rukopis, založený na atraktívnej vizuálnej stránke a dynamickom strihu. Spolupracoval so značkami ako [[RedBull]], [[Marlboro]], [[OMV]], [[Galéria Belveder]], [[Johnnie Walker]], [[Orange Slovensko|Orange]] alebo [[Alfa Romeo]]. Je víťazom súťaže Аčko o najlepší [[videoklip]] (pre [[Jana Kirschner|Janu Kirschner]]), finalistom súťaže Billboard roka či The Global Awards New York 08. Karásek je aj tvorcom videoklipov, skečov a [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] hraných filmov pre rôzne slovenské osobnosti. Film ''[[Kandidát]]'' ([[2013]]) je filmárovým režisérskym celovečerným debutom, ku ktorému režíroval aj videoklip (hlavná filmová skladba) s účasťou repera [[Vec (raper)|Vec]]. Ako filmár nakrútil shorts projekty ''The Swan'' a ''Game'' (z roku [[2017]]) a celovečerné filmy, vrátane [[Triler|trilerov]] ''[[DOGG]]'' (2017) a ''[[Amnestie]]'' ([[2019]]). Medzi Karáskové novšie snímky, zo začiatku [[20. roky 21. storočia|20. rokov]] [[21. storočie|21. storočia]] patria čierne [[Komédia|komédie]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' ([[2023]]) a ''[[Dream Team (film)|Dream Team]]'' ([[2026]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jonáš Karásek — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/person/1833050-jonas-karasek?language=sk-SK | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jonáš Karásek | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/106036/jonas-karasek | vydavateľ = filmovyprehled.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251206060524/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/106036/jonas-karasek | dátum archivácie = 2025-12-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = HN | odkaz na autora = | titul = Tvár slovenskej reklamy: Jonáš Karásek | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/blogy/751703-tvar-slovenskej-reklamy-jonas-karasek | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref> == Ocenenia == === [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] === * [[2014]]: ''Kandidát'' (najlepšia réžia) * 2014: ''Kandidát'' (najlepší hraný film) * [[2020]]: ''Amnestia'' (najlepšia réžia) * 2020: ''Amnestia'' (najlepší hraný film) * [[2024]]: ''Invalid'' (cena divákov) * 2024: ''Invalid'' (najlepšia réžia) * 2024: ''Invalid'' (najlepší hraný film) == Filmografia == {{Filmografia}} === Režisér === * [[2013]]: ''[[Kandidát (film z roku 2013)|Kandidát]]'' * [[2014]]: ''Moje povstanie.sk'' ([[Televízny film|TV film]]) * [[2017]]: ''[[DOGG]]'' * 2017: ''The Swan'' ([[krátkometrážny film]]) * 2017: ''Die Game'' (krátkometrážny film) * [[2019]]: ''[[Amnestie]]'' * [[2023]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' * [[2025]]: ''[[Dream Team (film)|Dream Team]]'' * [[2027]]: ''[[Svet podľa Adama]]''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Tvorcovia kultovej komédie Invalid nakrúcajú Svet podľa Adama|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/tvorcovia-kultovej-komedie-invalid-nakr/972513-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-23|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.jonaskarasek.com/ Oficiálny web] * {{Csfd meno|id=93391}} * {{Imdb meno|id=6014039}} * {{Fdb meno|id=462632}} * {{Kinobox meno|id=1574941}} * [https://www.boogiefilms.com/project/jonas-karasek Boogiefilms] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Karásek, Jonáš}} [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí režiséri hudobných videí]] [[Kategória:Slovenskí grafici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 5rxm4ei6setjw50ehlkwtypsmfzsegx 8356822 8356821 2026-08-16T09:34:52Z ~2026-44817-17 302966 8356822 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jonáš Karásek | Popis osoby = slovenský režisér a grafický dizajnér | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1976|6|4}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] | Profesia = režisér, grafický dizajnér, art director, scenárista | Aktívne roky = [[2010]]{{--}}súč. | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} '''Jonáš Karásek''' (* [[4. jún]] [[1976]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[režisér]], [[grafický dizajnér]] a [[filmár]]. Za svoju kariéru natočil päť celovečerných [[Filmové dielo|filmov]] a viac ako 250 [[Reklama|reklám]]. Tri z jeho filmov boli ocenené slovenskou filmovou cenou [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]. Karásek je kreatívnym riaditeľom štúdia GunPowder, ktoré vzniklo v roku [[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AWⒶRDS | url = https://www.gunpowder.sk/about/ | vydavateľ = gunpowder.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = W✆RK | url = https://www.jonaskarasek.com/about/ | vydavateľ = jonaskarasek.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karásek, Jonáš, 1976- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0093941-Karasek-Jonas-1976/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = GunPowder, s. r. o. | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=145093&SID=2&P=0 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref> == Životopis == Po štúdiu aplikovaného dizajnu absolvoval Karásek odbor priemyselného dizajnu na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] v Bratislave. Ako grafický dizajnér a art director (umelecký režisér) neskôr pracoval v reklamných spoločnostiach vo [[Viedeň|Viedni]], v [[Sydney]] či v Bratislave. Je tvorcom desiatok ocenených reklám, ktorým prepožičal svoj osobitý štýl a rukopis, založený na atraktívnej vizuálnej stránke a dynamickom strihu. Spolupracoval so značkami ako [[RedBull]], [[Marlboro]], [[OMV]], [[Galéria Belveder]], [[Johnnie Walker]], [[Orange Slovensko|Orange]] alebo [[Alfa Romeo]]. Je víťazom súťaže Аčko o najlepší [[videoklip]] (pre [[Jana Kirschner|Janu Kirschner]]), finalistom súťaže Billboard roka či The Global Awards New York 08. Karásek je aj tvorcom videoklipov, skečov a [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] hraných filmov pre rôzne slovenské osobnosti. Film ''[[Kandidát]]'' ([[2013]]) je filmárovým režisérskym celovečerným debutom, ku ktorému režíroval aj videoklip (hlavná filmová skladba) s účasťou repera [[Vec (raper)|Vec]]. Ako filmár nakrútil shorts projekty ''The Swan'' a ''Game'' (z roku [[2017]]) a celovečerné filmy, vrátane [[Triler|trilerov]] ''[[DOGG]]'' (2017) a ''[[Amnestie]]'' ([[2019]]). Medzi Karáskové novšie snímky, zo začiatku [[20. roky 21. storočia|20. rokov]] [[21. storočie|21. storočia]] patria čierne [[Komédia|komédie]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' ([[2023]]) a ''[[Dream Team (film)|Dream Team]]'' ([[2026]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jonáš Karásek — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/person/1833050-jonas-karasek?language=sk-SK | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jonáš Karásek | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/106036/jonas-karasek | vydavateľ = filmovyprehled.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251206060524/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/106036/jonas-karasek | dátum archivácie = 2025-12-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = HN | odkaz na autora = | titul = Tvár slovenskej reklamy: Jonáš Karásek | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/blogy/751703-tvar-slovenskej-reklamy-jonas-karasek | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref> == Ocenenia == === [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] === * [[2014]]: ''Kandidát'' (najlepšia réžia) * 2014: ''Kandidát'' (najlepší hraný film) * [[2020]]: ''Amnestia'' (najlepšia réžia) * 2020: ''Amnestia'' (najlepší hraný film) * [[2024]]: ''Invalid'' (cena divákov) * 2024: ''Invalid'' (najlepšia réžia) * 2024: ''Invalid'' (najlepší hraný film) == Filmografia == {{Filmografia}} === Režisér === * [[2013]]: ''[[Kandidát (film z roku 2013)|Kandidát]]'' * [[2014]]: ''Moje povstanie.sk'' ([[Televízny film|TV film]]) * [[2017]]: ''[[DOGG]]'' * 2017: ''The Swan'' ([[krátkometrážny film]]) * 2017: ''Die Game'' (krátkometrážny film) * [[2019]]: ''[[Amnestie]]'' * [[2023]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' * [[2025]]: ''[[Dream Team (film)|Dream Team]]'' * [[2027]]: ''[[Svet podľa Adama]]''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Tvorcovia kultovej komédie Invalid nakrúcajú Svet podľa Adama|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/tvorcovia-kultovej-komedie-invalid-nakr/972513-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-23|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.jonaskarasek.com/ Oficiálny web] * {{Csfd meno|id=93391}} * {{Imdb meno|id=6014039}} * {{Fdb meno|id=462632}} * {{Kinobox meno|id=1574941}} * [https://www.boogiefilms.com/project/jonas-karasek Boogiefilms] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Karásek, Jonáš}} [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí režiséri hudobných videí]] [[Kategória:Slovenskí grafici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] g5offuubxuszjud228liai6dyxzbyeb 8356824 8356822 2026-08-16T10:10:57Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44817-17|~2026-44817-17]] ([[User_talk:~2026-44817-17|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8238350 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jonáš Karásek | Popis osoby = slovenský režisér a grafický dizajnér | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{SVK}} [[Slovensko]] | Dátum narodenia = {{Dnv|1976|6|4}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] | Profesia = režisér, grafický dizajnér, art director, scenárista | Aktívne roky = [[2010]]{{--}}súč. | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Film | Portál2 = Slovensko | Portál3 = }} '''Jonáš Karásek''' (* [[4. jún]] [[1976]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[režisér]], [[grafický dizajnér]] a [[filmár]]. Za svoju kariéru natočil päť celovečerných [[Filmové dielo|filmov]] a viac ako 250 [[Reklama|reklám]]. Tri z jeho filmov boli ocenené slovenskou filmovou cenou [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]]. Karásek je kreatívnym riaditeľom štúdia GunPowder, ktoré vzniklo v roku [[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AWⒶRDS | url = https://www.gunpowder.sk/about/ | vydavateľ = gunpowder.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = W✆RK | url = https://www.jonaskarasek.com/about/ | vydavateľ = jonaskarasek.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karásek, Jonáš, 1976- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0093941-Karasek-Jonas-1976/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = GunPowder, s. r. o. | titul = Obchodný register na internete | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=145093&SID=2&P=0 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref> == Životopis == Po štúdiu aplikovaného dizajnu absolvoval Karásek odbor priemyselného dizajnu na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|VŠVU]] v Bratislave. Ako grafický dizajnér a art director (umelecký režisér) neskôr pracoval v reklamných spoločnostiach vo [[Viedeň|Viedni]], v [[Sydney]] či v Bratislave. Je tvorcom desiatok ocenených reklám, ktorým prepožičal svoj osobitý štýl a rukopis, založený na atraktívnej vizuálnej stránke a dynamickom strihu. Spolupracoval so značkami ako [[RedBull]], [[Marlboro]], [[OMV]], [[Galéria Belveder]], [[Johnnie Walker]], [[Orange Slovensko|Orange]] alebo [[Alfa Romeo]]. Je víťazom súťaže Аčko o najlepší [[videoklip]] (pre [[Jana Kirschner|Janu Kirschner]]), finalistom súťaže Billboard roka či The Global Awards New York 08. Karásek je aj tvorcom videoklipov, skečov a [[Krátkometrážny film|krátkometrážnych]] hraných filmov pre rôzne slovenské osobnosti. Film ''[[Kandidát]]'' ([[2013]]) je filmárovým režisérskym celovečerným debutom, ku ktorému režíroval aj videoklip (hlavná filmová skladba) s účasťou repera [[Vec (raper)|Vec]]. Ako filmár nakrútil shorts projekty ''The Swan'' a ''Game'' (z roku [[2017]]) a celovečerné filmy, vrátane [[Triler|trilerov]] ''[[DOGG]]'' (2017) a ''[[Amnestie]]'' ([[2019]]). Medzi Karáskové novšie snímky, zo začiatku [[20. roky 21. storočia|20. rokov]] [[21. storočie|21. storočia]] patria čierne [[Komédia|komédie]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' ([[2023]]) a ''[[Dream Team (film)|Dream Team]]'' ([[2026]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jonáš Karásek — The Movie Database (TMDB) | url = https://www.themoviedb.org/person/1833050-jonas-karasek?language=sk-SK | vydavateľ = themoviedb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jonáš Karásek | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/106036/jonas-karasek | vydavateľ = filmovyprehled.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251206060524/https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/106036/jonas-karasek | dátum archivácie = 2025-12-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = HN | odkaz na autora = | titul = Tvár slovenskej reklamy: Jonáš Karásek | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/news/blogy/751703-tvar-slovenskej-reklamy-jonas-karasek | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-01-10 | dátum prístupu = 2026-01-08 }}</ref> == Ocenenia == === [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] === * [[2014]]: ''Kandidát'' (najlepšia réžia) * 2014: ''Kandidát'' (najlepší hraný film) * [[2020]]: ''Amnestia'' (najlepšia réžia) * 2020: ''Amnestia'' (najlepší hraný film) * [[2024]]: ''Invalid'' (cena divákov) * 2024: ''Invalid'' (najlepšia réžia) * 2024: ''Invalid'' (najlepší hraný film) == Filmografia == {{Filmografia}} === Režisér === * [[2013]]: ''[[Kandidát (film z roku 2013)|Kandidát]]'' * [[2014]]: ''Moje povstanie.sk'' ([[Televízny film|TV film]]) * [[2017]]: ''[[DOGG]]'' * 2017: ''The Swan'' ([[krátkometrážny film]]) * 2017: ''Die Game'' (krátkometrážny film) * [[2019]]: ''[[Amnestie]]'' * [[2023]]: ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' * [[2025]]: ''[[Dream Team (film)|Dream Team]]'' * [[2027]]: ''[[Svet podľa Adama]]''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Tvorcovia kultovej komédie Invalid nakrúcajú Svet podľa Adama|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/magazin/tvorcovia-kultovej-komedie-invalid-nakr/972513-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-23|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.jonaskarasek.com/ Oficiálny web] * {{Csfd meno|id=93391}} * {{Imdb meno|id=6014039}} * {{Fdb meno|id=462632}} * {{Kinobox meno|id=1574941}} * [https://www.boogiefilms.com/project/jonas-karasek Boogiefilms] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Karásek, Jonáš}} [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí režiséri hudobných videí]] [[Kategória:Slovenskí grafici]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] ra1repz1j3584pkk6rhhishwhks0g4m Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív 2025 4 743155 8356744 8208843 2026-08-15T22:19:44Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] pomocou použitia HotCat 8356744 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Napísali o Wikipédii/Archív/Index}} {{RIGHTTOC}} == September == * 16. september – ''[[Živé.sk]]'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/o4WyZ7u/koniec-wikipedie-ako-ju-pozname-elon-spusta-projekt-ktory-ju-ma-nahradit/ Musk vyhlásil vojnu Wikipédii. Chystá náhradu, ktorá ju má zničiť] == Jún == * 12. jún – ''[[Root.cz]]'' (Petr Krčmář): [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-po-odporu-redaktoru-pozastavuje-tvorbu-souhrnu-generovanych-umelou-inteligenci/ Wikipedie po odporu redaktorů pozastavuje tvorbu souhrnů generovaných umělou inteligencí] == Máj == * 1. máj – ''Wired.cz'': [https://www.wired.cz/news-beat/wikipedie-zacne-pouzivat-umelou-inteligenci Wikipedie začne používat umělou inteligenci : &#91;Technologií však nechce nahradit lidské editory a dobrovolné přispěvatele&#93;] == Apríl == * 7. apríl 2025 – ''[[Živé.sk]]'': [https://zive.aktuality.sk/clanok/o4WyZ7u/koniec-wikipedie-ako-ju-pozname-elon-spusta-projekt-ktory-ju-ma-nahradit/ Wikipédia je na pokraji preťaženia. AI roboti by nás mohli pripraviť o voľný prístup k vedomostiam] == Marec == * 18. marec 2025 – ''[[Rádio Regina]]'' ([[Janka Bleyová]]) [https://reginazapad.stvr.sk/clanky/ludia/396110/ako-sa-stat-wikipedianom Ako sa stať wikipediánom?] == Február == * 10. február 2025 – ''[[Root.cz]]'' (Jan Fikar): [https://www.root.cz/zpravicky/wikitok-wikipedie-pro-zavysele-na-socialnich-sitich/ WikiTok - Wikipedie pro závislé na sociálních sítích] == Január == * 24. január 2025 – ''[[.týždeň]]'' (Bibiána Kristína Danitová): [https://www.tyzden.sk/spolocnost/118100/pred-24-rokmi-sa-zrodila-wikipedia-dnes-je-nasou-odpovedou-takmer-na-vsetky-nase-otazky/ Pred 24 rokmi sa zrodila Wikipédia. Dnes je našou odpoveďou takmer na všetky naše otázky] * 12. január 2025 – ''[[Root.cz]]'' (Jan Fikar): [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-pomohla-odhalit-tri-typy-zvidavosti/ Wikipedie pomohla odhalit tři typy zvídavosti] * 1. január 2025 – ''[[Seznam.cz]]'' (Pavel Kasík): [https://www.seznamzpravy.cz/clanek/tech-ai-umela-inteligence-technicka-sefka-wikipedie-varuje-pozor-na-ai-brecku-chtejte-vzdycky-zdroj-266593 Varování z Wikipedie: Pozor na AI břečku] [[Kategória:Wikipédia:Archív napísali o Wikipédii]] nou1rjyd23jndicr0oq2uxrh9flvw7j Africký pohár národov žien 2026 0 746163 8356646 8351877 2026-08-15T19:36:36Z Lekvarnička 262477 8356646 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj | názov turnaja = Africký pohár národov žien | rok = 2026 | iné názvy = | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | usporiadateľ = Maroko | usporiadateľ2 = | usporiadateľ3 = | usporiadateľ4 = | mesto = | dátum = 25. júl{{--}}16. august 2026 | počet tímov = 16 | počet konfederácií = 1 | počet štadiónov = 6 | počet miest = 2 | víťaz = | počet víťazstiev = | druhý = | tretí = | počet zápasov = | počet gólov = | návštevnosť = | najlepší strelec = | hráč = | predchádzajúci = [[Africký pohár národov žien 2024|2024]] | nasledujúci = [[Africký pohár národov žien 2028|2028]] | portál 1 = Afrika }} '''Africký pohár národov žien 2026''' (taktiež známy ako '''WAFCON 2026''') je 16. ročník [[Africký pohár národov žien|Afrického pohára národov]], medzinárodného turnaja ženských tímov v Afrike. Turnaj sa koná tretíkrát za sebou v [[Maroko|Maroku]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wafcon 2026: Morocco to face Algeria, Nigeria get Zambia in group draw | url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/cg7yj2pe9e4o | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Pôvodne mal mať turnaj 12 súťažiacich tímov. [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] sa ale po skončení kvalifikácie rozhodol rozšíriť turnaj na 16 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAN Féminine 2026 : La CAF repêche quatre équipes pourtant éliminées | url = https://www.africatopsports.com/2025/11/04/can-feminine-2026-la-caf-repeche-quatre-equipes-pourtant-eliminees/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = fr-FR | meno = Edinam Franck | priezvisko = Defly }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Turnaj tiež slúži ako kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|Majstrovstvá sveta 2027]]. Najlepšie štyri tímy sa kvalifikujú priamo a dva tímy postúpia do interkontinentálneho play-off. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Africký pohár národov žien 2026}} [[Súbor:2026 Women's Africa Cup of Nations qualification.png|náhľad|{{Legenda|#008000|Kvalifikovaný tím}}{{Legenda|#f8c51e|Nekvalifikovaný tím}}{{Legenda|#000000|Tím, ktorý nesúťažil, alebo odstúpil}}{{Legenda|#cccccc|Nie je člen CAF}}]] Maroko ako usporiadateľ sa kvalifikovalo automaticky. 38 tímov [[Konfederácia afrického futbalu|CAF]] súťažilo v dvoch kvalifikačných kolách, ktoré mali určiť zvyšných 11 tímov kvalifikovaných na Africký pohár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations 2026: 38 Nations Begin the Road to Glory in Morocco | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/totalenergies-caf-women-s-africa-cup-of-nations-2026-38-nations-begin-the-road-to-glory-in-morocco/ | vydavateľ = TotalEnergies CAF Women’s Africa Cup of Nations 2026: 38 Nations Begin the Road to Glory in Morocco | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> Čad mal mať debut v kvalifikácii, ale odstúpil pred prvým kolom kvôli finančným problémom. Kongo odstúpilo pred prvým zápasom prvého kola kvôli nedostatočnej príprave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WAFCON Qualifiers: Malawi through to next round after Congo confirm exit | url = https://www.panafricafootball.com/post/wafcon-qualifiers-malawi-through-to-next-round-after-congo-confirm-exit/ | vydavateľ = www.panafricafootball.com | dátum vydania = 2025-02-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-ZA | url archívu = https://web.archive.org/web/20250806193557/https://www.panafricafootball.com/post/wafcon-qualifiers-malawi-through-to-next-round-after-congo-confirm-exit/ | dátum archivácie = 2025-08-06 }}</ref> 3. novembra 2025 CAF oznámil rozšírenie počtu tímov na Africkom pohári z 12 na 16 tímov. Keďže sa kvalifikácia už skončila, najlepšie štyri tímy podľa rebríčka FIFA zo 7. augusta 2025, ktoré prehrali v druhom kole kvalifikácie, sa kvalifikovali na turnaj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CAN Féminine 2026 : La CAF repêche quatre équipes pourtant éliminées | url = https://www.africatopsports.com/2025/11/04/can-feminine-2026-la-caf-repeche-quatre-equipes-pourtant-eliminees/ | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = fr-FR | meno = Edinam Franck | priezvisko = Defly }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zo 16 tímov, 9 súťažilo aj v roku 2024. Botswana, Konžská demokratická republika a Tunisko sa nekvalifikovali. Kapverdy a Malawi majú debut na turnaji.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/en/tournaments/womens/womensworldcup/brazil-2027/articles/qualified-teams-womens-africa-cup-of-nations-2026 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2026-03-13}}</ref> {{-}} === Kvalifikované tímy === {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ ! rowspan="2" |{{Tooltip|Po.|Poradie}} ! rowspan="2" |Tím ! rowspan="2" width=200px |Spôsob kvalifikácie ! rowspan="2" |Dátum kvalifikácie ! colspan="4" |Účasti na Africkom pohári ! rowspan="2" |Najlepší výsledok ! rowspan="2" |{{Tooltip|FIFA|Poradie v Rebríčku FIFA}} |- !Spolu !Prvá !Posledná !Po sebe |- |1. |align=left|{{MAR|fz|1}} |Usporiadateľ |17. október 2024 |5 |1998 | rowspan="3"|2024 |3 |align=left|2. miesto ('''2022''', '''2024''') |66. |- |2. |align=left|{{ZMB|fz|1}} | rowspan="11"|Víťazné tímy 2. kola kvalifikácie |26. október 2025 |5 |2014 |4 |align=left|3. miesto (2022) |64. |- |3. |align=left|{{TZA|fz|1}} | rowspan="10"|28. október 2025 |3 |2010 |2 |align=left|Skupinová fáza (2010, 2024) |121. |- |4. |align=left|{{MWI|fz|1}} |1 | colspan="4"|Debut |153. |- |5. |align=left|{{ALG|fz|1}} |4 |2004 |rowspan="3"|2024 |2 |align=left|Štvrťfinále (2024) |73. |- |6. |align=left|{{NGA|fz|1}} |14 |1998 |14 |align=left|'''Majsterky''' (1998, 2000, 2002, 2004, 2006, 2010, 2014, 2016, 2018, 2024) |37. |- |7. |align=left|{{GHA|fz|1}} |12 |1998 |2 |align=left|2. miesto (1998, 2002, 2006) |62. |- |8. |align=left|{{BFA|fz|1}} |2 | colspan="2" align="center" |2022 |1 |align=left|Skupinová fáza (2022) |118. |- |9. |align=left|{{KEN|fz|1}} |2 | colspan="2" align="center" |2016 |1 |align=left|Skupinová fáza (2016) |133. |- |10. |align=left|{{RSA|fz|1}} |14 |1998 |2024 |14 |align=left|'''Majsterky''' (2022) |55. |- |11. |align=left|{{CPV|fz|1}} |1 |colspan="4"|Debut |119. |- |12. |align=left|{{SEN|fz|1}} |4 |2012 |2024 |3 |align=left|Štvrťfinále (2022, 2024) |81. |- |13. |align=left|{{CMR|fz|1}} |rowspan="4"|Najlepšie tímy spomedzi porazených tímov 2. kola kvalifikácie, podľa Rebríčka ženských tímov FIFA<br>(zo 7. augusta 2025) |rowspan="4"|3. november 2025 |13 |1998 |2022 |1 |align=left|2. miesto (2004, 2014, '''2016''') |70. |- |14. |align=left|{{nowrap|{{CIV|fz|1}}}} |3 |2012 |2014 |1 |align=left|3. miesto (2014) |72. |- |15. |align=left|{{MLI|fz|1}} |9 |2002 |2024 |2 |align=left|4. miesto (2018) |85. |- |16. |align=left|{{EGY|fz|1}} |3 |1998 |2016 |1 |align=left|Skupinová fáza (1998, 2016) |101. |} == Dejiská == 15. januára 2026 boli oznámené dva štadióny v [[Rabat (mesto)|Rabate]] a po jednom v mestách [[Casablanca]] a [[Fez]], na ktorých sa mali hrať zápasy turnaja.<ref name=":2" /> Avšak v júni 2026 CAF zverejnil kompletný zoznam zápasov, v ktorom Fez už nefiguruje. Namiesto toho boli určené štyri štadióny v Rabate a dva v Casablance.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.cafonline.com/media/ad0fitva/wafcon_26_fixtures.pdf |titul=wafcon_26_fixtures |vydavateľ=www.cafonline.com}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ Dejiská Afrického pohára národov žien 2026 ! colspan="2" |[[Rabat (mesto)|Rabat]] ! [[Casablanca]] |- |Moulay El Hassan Stadium |Al Medina Stadium |Larbi Zaouli Stadium |- |Kapacita: 22 000 |Kapacita: 18 000 |Kapacita: 18 600 |- |[[Súbor:Moulay El Hassan stadium.jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Al Barid Stadium (Nov 25).jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Larbi Zaouli Stadium 2024.jpg|stred|250px]] |- |Rabat Olympic Stadium |Prince Moulay Abdellah Stadium |Moulay Rachid Stadium |- |Kapacita: 21 000 |Kapacita: 69 500 |Kapacita: 5 000 |- |[[Súbor:Olympic Stadium, Rabat (10).jpg|stred|250px]] |[[Súbor:Moulay Abdellah Stadium.jpg|stred|250px]] | |} == Losovanie == Losovanie sa uskutočnilo 15. januára 2026. 16 tímov bolo rozdelených do 4 košov podľa poradia FIFA ženských tímov z 11. decembra 2025. Usporiadateľská krajina mala automaticky pozíciu A1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final Draw for the TotalEnergies CAF Women’s AFCON 2026 to be held on 15 January in Rabat where CAF will also announce remaining CAF Awards 2025 Women’s Category winners | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/final-draw-for-the-totalenergies-caf-women-s-afcon-2026-to-be-held-on-15-january-in-rabat-where-caf-will-also-announce-remaining-caf-awards-2025-women-s-category-winners/ | vydavateľ = Final Draw for the TotalEnergies CAF Women’s AFCON 2026 to be held on 15 January in Rabat where CAF will also announce remaining CAF Awards 2025 Women’s Category winners | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WATCH LIVE: TotalEnergies CAF Women's Africa Cup of Nations Morocco 2026 Final Draw | url = https://www.cafonline.com/caf-womens-africa-cup-of-nations/news/watch-live-totalenergies-caf-womens-africa-cup-of-nations-morocco-2026-final-draw/ | vydavateľ = WATCH LIVE: TotalEnergies CAF Women's Africa Cup of Nations Morocco 2026 Final Draw | dátum prístupu = 2026-03-13 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kôš 1 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |rowspan=5| !Kôš 2 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |rowspan=5| !Kôš 3 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |rowspan=5| !Kôš 4 !{{Tooltip|FIFA|Poradie v rebríčku FIFA}} |- |{{MAR|fz|1}} |66. |{{ZMB|fz|1}} |65. |{{SEN|fz|1}} |81. |{{CPV|fz|1}} |119. |- |{{NGA|fz|1}} |34. |{{CMR|fz|1}} |70. |{{MLI|fz|1}} |85. |{{TZA|fz|1}} |121. |- |{{RSA|fz|1}} |55. |{{CIV|fz|1}} |72. |{{EGY|fz|1}} |101. |{{KEN|fz|1}} |133. |- |{{GHA|fz|1}} |62. |{{ALG|fz|1}} |73. |{{BFA|fz|1}} |118. |{{MWI|fz|1}} |153. |} == Skupinová fáza == === Skupina A === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{MAR|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=5|ig=0|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{ALG|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=4|ig=1|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{SEN|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=1|ig=2}} {{turnaj|por=4|tím={{KEN|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=0|ig=7}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Maroko}} |{{Minivlajka|Alžírsko}} |{{Minivlajka|Senegal}} |{{Minivlajka|Keňa}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=26. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka|Južná Afrika}} Akhona Makalima|mužstvo1={{ALG|fz|2}}|mužstvo2={{SEN|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022778|góly1={{gól|42|p}} Dafeur<br/>{{gól|88}} Bethi}} {{Futbalbox3|dátum=26. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|4|0}}|rozhodca={{minivlajka|Togo}} Vincentia Amedome|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{KEN|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|3|0}}|góly1={{gól|19}} Ouzraoui<br/>{{gól|29}} Atiq<br/>{{gól|32}} {{gól|47}} Jraïdi|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022773}} ---- {{Futbalbox3|dátum=30. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Nigéria}} Yemisi Akintoye|mužstvo1={{SEN|fz|2}}|mužstvo2={{KEN|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|góly1={{gól|35}} Mbengue|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022776}} {{Futbalbox3|dátum=30. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Kamerun}} Aline Guimbang Etong|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022774|góly1={{gól|84}} Mssoudy}} ---- {{Futbalbox3|dátum=3. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|0}}|rozhodca={{minivlajka|Uganda}} Shamirah Nabadda|mužstvo1={{SEN|fz|2}}|mužstvo2={{MAR|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022775|polčas={{ku|0|0}}}} {{Futbalbox3|dátum=3. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|2}}|rozhodca={{minivlajka|Guinea}} Aïssatou Kanté|mužstvo1={{KEN|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022777|polčas={{ku|0|2}}|góly2={{gól|14}} Dafeur<br/>{{gól|23}} Bendris}} === Skupina B === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{CIV|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=8|ig=4|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{RSA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=4|ig=4|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{BFA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=3|ig=6}} {{turnaj|por=4|tím={{TZA|fz|1}}|v=1|r=0|p=2|sg=4|ig=5}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Južná Afrika}} |{{Minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} |{{Minivlajka|Burkina}} |{{Minivlajka|Tanzánia}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=27. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka|Egypt}} Shahenda El Maghrabi|mužstvo1={{RSA|fz|2}}|mužstvo2={{TZA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022771|góly1={{gól|45+2}} Mbane|góly2={{gól|37}} Msewa<br/>{{gól|87}} Ubamba}} {{Futbalbox3|dátum=27. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|4|1}}|rozhodca={{minivlajka|Keňa}} Josephine Wanjiku|mužstvo1={{CIV|fz|2}}|mužstvo2={{BFA|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|3|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022767|góly1={{gól|7|p}} Elloh<br/>{{gól|16}} {{gól|23}} Konan<br/>{{gól|56}} Ouédraogo|góly2={{gól|60}} Congo}} ---- {{Futbalbox3|dátum=31. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|2|2}}|rozhodca={{minivlajka|DR Kongo}} Rachel Zihindula|mužstvo1={{RSA|fz|2}}|mužstvo2={{CIV|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|2}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022770|góly1={{gól|71}} Kgatlana<br/>{{gól|90+9}} Magaia|góly2={{gól|18}} {{gól|36}} <br/> Sery}} {{Futbalbox3|dátum=31. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|rozhodca={{minivlajka|Mauritánia}} Yacine Samassa|mužstvo1={{BFA|fz|2}}|mužstvo2={{TZA|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022768|góly1={{gól|43}} Kabré<br/>{{gól|80}} B. Sawadogo|góly2={{gól|62}} Mnunka}} ---- {{Futbalbox3|dátum=4. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|1}}|rozhodca={{minivlajka|Kamerun}} Aline Guimbang Etong|mužstvo1={{BFA|fz|2}}|mužstvo2={{RSA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022772|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|21}} Kgatlana}} {{Futbalbox3|dátum=4. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka|Namíbia}} Antsino Twanyanyukwa|mužstvo1={{TZA|fz|2}}|mužstvo2={{CIV|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022769|polčas={{ku|0|1}}|góly2={{gól|44}} Ouédraogo<br/>{{gól|68|p}} Konan|góly1={{gól|90+9|p}} Msewa}} === Skupina C === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{MWI|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=7|ig=5|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{NGA|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=9|ig=5|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{ZMB|fz|1}}|v=2|r=0|p=1|sg=8|ig=2}} {{turnaj|por=4|tím={{EGY|fz|1}}|v=0|r=0|p=3|sg=3|ig=15}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Nigéria}} |{{Minivlajka|Zambia}} |{{Minivlajka|Egypt}} |{{Minivlajka|Malawi}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=28. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|6|0}}|rozhodca={{minivlajka|Uganda}} Shamirah Nabadda|mužstvo1={{ZMB|fz|2}}|mužstvo2={{EGY|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022783|góly1={{gól|25|p}} Nachula<br/>{{gól|60|p}} {{gól|63}} {{gól|87}} {{gól|90+6}} B. Banda<br/>{{gól|90+2}} Phiri}} {{Futbalbox3|dátum=28. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|3}}|rozhodca={{minivlajka|Rwanda}} Aline Umutoni|mužstvo1={{NGA|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022781|góly1={{gól|90+2|p}} Ajibade<br/>{{gól|90+9}} Kanu|góly2={{gól|73}} {{gól|90+5}} Te. Chawinga <br/>{{gól|79}} Ta. Chawinga}} ---- {{Futbalbox3|dátum=1. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|3}}|rozhodca={{minivlajka|Burkina}} Awa Ilboudo|mužstvo1={{EGY|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|2}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022779|góly1={{gól|71}} Hassan|góly2={{gól|35}} Kadzere<br/>{{gól|45+2}} Chinzimu<br/>{{gól|68}} Te. Chawinga}} {{Futbalbox3|dátum=1. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Keňa}} Josephine Wanjiku|mužstvo1={{NGA|fz|2}}|mužstvo2={{ZMB|fz|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022780|góly1={{gól|8}} Oshoala}} ---- {{Futbalbox3|dátum=5. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|6}}|rozhodca={{minivlajka|Rwanda}} Aline Umutoni|mužstvo1={{EGY|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022784|polčas={{ku|1|2}}|góly1={{gól|45+10|p}} {{gól|84}} Ghaz|góly2={{gól|21|p}} Oshoala<br/>{{gól|45+2}} Monday<br/>{{gól|57}} Kanu <br/>{{gól|81|p}} Ucheibe <br/>{{gól|90+1|p}} Ajibade<br/>{{gól|90+9}} Omewa}} {{Futbalbox3|dátum=5. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|2}}|rozhodca={{minivlajka|Togo}} Vincentia Amedome|mužstvo1={{MWI|fz|2}}|mužstvo2={{ZMB|fz|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022782|polčas={{ku|0|2}}|góly1={{gól|72}} Ta. Chaŵinga|góly2={{gól|2}} B. Banda<br/>{{gól|37}} Chilufya}} === Skupina D === {| | {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{CMR|fz|1}}|v=2|r=1|p=0|sg=4|ig=2|pozadie=#ccffcc|poznámka=rowspan=2{{!}}Vyraďovacia<br>fáza}} {{turnaj|por=2|tím={{GHA|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=3|ig=2|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím={{MLI|fz|1}}|v=1|r=1|p=1|sg=5|ig=5}} {{turnaj|por=4|tím={{CPV|fz|1}}|v=0|r=1|p=2|sg=3|ig=6}} |} | {| class="wikitable" style="text-align:center;" |{{Minivlajka|Ghana}} |{{Minivlajka|Kamerun}} |{{Minivlajka|Mali}} |{{Minivlajka|Kapverdy}} |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |- |: |: |: |: |} |} {{Futbalbox3|dátum=29. júl 2026|čas=18:00|skóre={{ku|2|0}}|rozhodca={{minivlajka|Maroko}} Zouleikha Harmasse|mužstvo1={{GHA|fz|2}}|mužstvo2={{CPV|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|0}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022791|góly1={{gól|6}} Boaduwaa<br/>{{gól|54|vl.,}} Vieira}} {{Futbalbox3|dátum=29. júl 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|rozhodca={{minivlajka|Namíbia}} Antsino Twanyanyukwa|mužstvo1={{CMR|fz|2}}|mužstvo2={{MLI|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022787|góly1={{gól|14}} {{gól|73|p}} Ngah Manga|góly2={{gól|30|p}} A. Traoré}} ---- {{Futbalbox3|dátum=2. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|0|1}}|rozhodca={{minivlajka|Egypt}} Shahenda El Maghrabi|mužstvo1={{GHA|fz|2}}|mužstvo2={{CMR|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022790|góly2={{gól|19|p}} Ngah Manga}} {{Futbalbox3|dátum=2. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|3|2}}|rozhodca={{minivlajka|Sierra Leone}} Aminata Fullah|mužstvo1={{MLI|fz|2}}|mužstvo2={{CPV|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022788|góly1={{gól|29}} Koné<br/>{{gól|50}} F. Niakaté<br/>{{gól|79}} F. Diarra|góly2={{gól|36}} Pereira<br/>{{gól|88}} Kelly}} ---- {{Futbalbox3|dátum=6. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|1}}|rozhodca={{minivlajka|Južná Afrika}} Akhona Makalima|mužstvo1={{MLI|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022788|polčas={{ku|0|1}}|góly1={{gól|50}} Diabaté|góly2={{gól|45+3}} Badu}} {{Futbalbox3|dátum=6. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|1|1}}|rozhodca={{minivlajka|Maroko}} Zakia El Grini|mužstvo1={{CPV|fz|2}}|mužstvo2={{CMR|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022789|polčas={{ku|0|1}}|góly1={{gól|50}} Moreir|góly2={{gól|28}} Mendoua}} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off8 | RD1-infoA = 8. august – | RD1-tím1 = {{MAR|fz|1}} | RD1-skóre1 =2 | RD1-tím2 = {{RSA|fz|1}} | RD1-skóre2 =1 | RD1-infoB = 9. august – | RD1-tím3 = {{CMR|fz|1}} | RD1-skóre3 =1 | RD1-tím4 = {{NGA|fz|1}} | RD1-skóre4 =0 | RD1-infoC = 8. august – | RD1-tím5 = {{CIV|fz|1}} | RD1-skóre5 =1 | RD1-tím6 = {{ALG|fz|1}} | RD1-skóre6 =2 | RD1-infoD = 9. august – | RD1-tím7 = {{MWI|fz|1}} | RD1-skóre7 =2 | RD1-tím8 = {{GHA|fz|1}} | RD1-skóre8 =1 | RD2-infoA = 12. august – | RD2-tím1 = {{MAR|fz|1}} | RD2-skóre1 =0 (1) | RD2-tím2 = {{CMR|fz|1}} ([[Penaltový rozstrel|p.]]) | RD2-skóre2 =0 (3) | RD2-infoB = 12. august – | RD2-tím3 = {{ALG|fz|1}} | RD2-skóre3 =1 | RD2-tím4 = {{MWI|fz|1}} | RD2-skóre4 =3 | RD3-infoA = 16. august – | RD3-tím1 = {{CMR|fz|1}} | RD3-skóre1 = | RD3-tím2 = {{MWI|fz|1}} | RD3-skóre2 = | RD4-infoA = 15. august – | RD4-tím1 = {{MAR|fz|1}} | RD4-skóre1 =1 (2) | RD4-tím2 = {{ALG|fz|1}} | RD4-skóre2 =1 (3) }} {{Play-off2x2 | RD1 = Play-in pre interkontinentálne play-off | RD1-info = 13. august – | RD1-tím1 = {{nič|fz|1}} | RD1-tím2 = {{nič|fz|1}} | RD2 = Play-in pre interkontinentálne play-off | RD2-info = 13. august – | RD2-tím1 = {{nič|fz|1}} | RD1-skóre1 = | RD2-tím2 = {{nič|fz|1}} | RD1-skóre2 = |RD1-team1={{RSA|fz|1}}|RD2-team1={{CIV|fz|1}}|RD1-team2={{NGA|fz|1}}|RD2-team2={{GHA|fz|1}}|RD1-score1=2|RD1-score2=1|RD2-score1=1|RD2-score2=2}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox3|dátum=8. august 2026|mužstvo1={{CIV|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|čas=18:00|skóre={{ku|1|2}}|polčas={{ku|1|0}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022800|rozhodca={{minivlajka|Uganda}} Shamirah Nabadda|góly1={{gól|29}} Konan|góly2={{gól|58}} Khiri<br/>{{gól|64}} Ould Braham}} ----{{Futbalbox3|dátum=8. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|1|0}}|rozhodca={{minivlajka|Keňa}} Josephine Wanjiku|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{RSA|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022798|góly1={{gól|31}} Ouzraoui<br/>{{gól|51|p}} Aït El Ha|góly2={{gól|67}} Kgatlana}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. august 2026|mužstvo1={{CMR|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|čas=18:00|skóre={{ku|1|0}}|polčas={{ku|1|0}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022797|rozhodca={{minivlajka|Namíbia}} Antsino Twanyanyukwa|góly1={{gól|19}} Nyadjou}} ----{{Futbalbox3|dátum=9. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|polčas={{ku|1|1}}|štadión=Al Medina Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|rozhodca={{minivlajka|}}|góly1={{gól|12}} Te. Chawinga<br/>{{gól|79}} Kadzere|góly2={{gól|7}} Boye-Hlorkah|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290915/400022799|mužstvo1={{MWI|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}}} === Semifinále === {{Futbalbox3|dátum=12. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|3}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290913/400022796|rozhodca={{minivlajka|Nigéria}} Eunice Akintoye|mužstvo1={{ALG|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|polčas={{ku|0|2}}|góly1={{gól|60}} Adjabi|góly2={{gól|33}} {{gól|76}} Ta. Chaŵinga<br/>{{gól|45+1}} Te. Chaŵinga}} ----{{Futbalbox3|dátum=12. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|0|0}} ([[Predĺženie|po p.]])|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290913/400022795|rozhodca={{minivlajka|Togo}} Vincentia Amedome|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{CMR|fz|1}}|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|0}}|stav={{ku|1|3}}|góly1=Aït El Haj {{Pengól}}<br/>Chapelle {{Pennep}}<br/>Atiq {{Pennep}}<br/>Ouzraoui {{Pennep}}|góly2={{Pengól}} Ngah Manga<br/>{{Pennep}} Mendoua<br/>{{Pengól}} Rose<br/>{{Pengól}} Nyadjou}} === Play-in === {{Futbalbox3|dátum=13. august 2026|čas=18:00|skóre={{ku|1|2}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022785|rozhodca={{minivlajka|Južná Afrika}} Akhona Makalima|mužstvo1={{CIV|fz|2}}|mužstvo2={{GHA|fz|1}}|štadión=Larbi Zaouli Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|1|0}}|góly1={{gól|4|p}} Konan|góly2={{gól|59}} Marfo<br/>{{gól|72|p}} Bonsu}}{{Futbalbox3|dátum=12. august 2026|čas=21:00|skóre={{ku|2|1}}|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290908/400022786|rozhodca={{minivlajka|Kamerun}} Aline Guimbang A Etong|mužstvo1={{RSA|fz|2}}|mužstvo2={{NGA|fz|1}}|štadión=Moulay Rachid Stadium, [[Casablanca]]|polčas={{ku|0|0}}|góly1={{gól|56}} Kgatlana<br/>{{gól|77}} Jane|góly2={{gól|90+3|p}} Ucheibe}} === O 3. miesto === {{Futbalbox3|dátum=15. august 2026|štadión=Rabat Olympic Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|skóre={{ku|1|1}} ([[Predĺženie|po p.]])|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290911/400022793|rozhodca={{minivlajka|}}|čas=18:00|mužstvo1={{MAR|fz|2}}|mužstvo2={{ALG|fz|1}}|polčas={{ku|0|0}}|góly1={{gól|37}} Azraf|góly2={{gól|83}} Boussaha|stav={{ku|3|2}}|penalty1=Redouaniv {{Pennep}}<br/>Nakkach {{Pengól}}<br/>Boutiebi {{Pengól}}<br/>Mourtaji {{Pennep}}<br/>Badri {{Pennep}}|penalty2={{Pengól}} Dafeur<br/>{{Pennep}} Braham<br/>{{Pengól}} Bekhaled<br/>{{Pennep}} Khezami<br/>{{Pengól}} Belloumou}} === Finále === {{Futbalbox3|dátum=16. august 2026|štadión=Moulay El Hassan Stadium, [[Rabat (mesto)|Rabat]]|skóre=vs|správa=https://www.fifa.com/en/match-centre/match/521/290907/290912/400022794|rozhodca={{minivlajka|}}|čas=20:00|mužstvo1={{CMR|fz|2}}|mužstvo2={{MWI|fz|1}}}} == Kvalifikované tímy na MS 2027 == {| class="wikitable" |+ !Tím !Kvalifikovaný dňa !Predchádzajúce účasti |- | align="left" |{{ALG|fz|1}} |8. august 2026 |0 (debut) |- | align="left" |{{MAR|fz|1}} |8. august 2026 |1 ([[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]]) |- | align="left" |{{CMR|fz|1}} |9. august 2026 |2 ([[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]]) |- | align="left" |{{MWI|fz|1}} |9. august 2026 |0 (debut) |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Women's Africa Cup of Nations|1342651304}} [[Kategória:Futbalové súťaže v Afrike]] [[Kategória:Medzinárodné ženské futbalové súťaže]] [[Kategória:Športové podujatia v Maroku]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:2026 v Maroku]] 7fypr8grmg0dlow999481nwclyvhynz Liga majstrov UEFA 2026/2027 0 751698 8356665 8355814 2026-08-15T20:15:06Z Ready2Ride 298352 8356665 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Metropolitano Stadium]] v [[Madrid|Madride]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov) |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartuje 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium|štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/ |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2025-05-20 |dátum prístupu=2025-09-30 |jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastní 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizuje domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League |url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] <sup>[pozn. RUS]</sup> a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] <sup>[pozn. LIE]</sup>) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získajú miesta v skupinovej fáze, ak sa nekvalifikujú do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), budú mať po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemôžu. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2025 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňovala prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | align="center" |, | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 | |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 | |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 | |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 | |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 | |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 | |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 | |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 | <small><sup>[RUS]</sup></small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="10" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 | |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 | |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 | |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 | |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small><sup>[LIE]</sup></small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska <sup>[pozn. RUS]</sup> a Lichtenštajnska <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže<br/>o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpil do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shakhtar earn automatic place in 2026/27 league phase thanks to Champions League rebalancing |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a2-1fdbe8841243-cc2d911740ee-1000--what-happens-if-the-uefa-champions-league-winners-have-also-/ |publisher=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-11 |dátum prístupu=2026-05-11 |jazyk=en-US}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sporting CP secure Champions League league phase berth following Aston Villa's Europa League triumph | url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a2-1fdbe897bb7f-131fc631688c-1000--what-happens-if-the-uefa-europa-league-winners-have-also/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-25 |dátum prístupu=2026-05-25 |jazyk=en-US}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * <sup>LM</sup> : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])<sup> [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]</sup></small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])<sup> [[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]</sup></small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlétitco Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} |} Poznámky: * <sup>LIE</sup> '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA v tejto sezóne]]. * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}} </ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2026 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events | url = https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2026-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all | vydavateľ = Union of European Football Associations | dátum = 2025-12-15 | dátum prístupu = 2025-12-24 | jazyk = en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2026 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 na [[Metropolitano Stadium]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df9860a261-5068e9b6c51c-1000--uefa-champions-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne FC|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df98635dbd-bd0f9ed2d71e-1000--uefa-champions-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|0|9}}''' | align="left" |{{SRB}} '''[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]]''' {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|4|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}} <small>({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[NEC Nijmegen|NEC]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|5|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{FRA}} '''[[Olympique Lyonnais|Lyon]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-2133e87717bc-9913021d47f2-1000--uefa-champions-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 18. a 19. augusta a odvetné zápasy 25. a 26. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. Porazené tímy budú presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |- | align="right" |[[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="center" |<small>18.{{--}}19. august</small> | align="center" |<small>25.{{--}}26. august</small> |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.92|long=4.48|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.433333|long=5.483333|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.208889|long=3.224167|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Galatasaray SK|Galatasaray]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.0158|long=37.8028|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.466944|long=9.19|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=45.816667|long=9.083333|label=[[Como 1907|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0875|long=14.421389|label=[[SK Slavia Praha|Slávia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34|long=12.375|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.513889|long=7.465278|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=48.7775|long=9.18|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.6278|long=3.0583|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8333|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8567|long=2.3522|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=51.533333|long=-0.133333|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=52.5|long=-1.88|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4072|long=-2.9917|label=[[Manchester United FC|United]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=53.48|long=-2.25|label=[[Manchester City FC|City]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=39.937778|long=-0.101389|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Real Madrid CF|Real]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4169|long=-3.7033|label=[[Atlético Madrid|Atlético]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.15|long=-8.6108|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=37.39|long=-5.99|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} }} |} [[Como 1907|Como]] sa vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych súťaží prvýkrát a bude debutovať priamo v skupinovej fáze. A minimálne jeden debutant vzíde aj zo zápasu baráže o skupinovú fázu medzi [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] a [[Sabah FK|Sabah]], keďže ani jeden z nich sa doteraz nikdy neobjavil v skupinovej fáze Ligy majstrov. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Klubový koeficient UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; <sup>LM</sup> označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov. ​​Como sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnilo žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto nebolo zaradené do rebríčka; jeho koeficient 19,989 zodpovedá 20 % koeficientu talianskeho zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3/4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> <sup>[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]</sup><br/>'''KK UEFA: 132,000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 100,750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''KK UEFA: 71,000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 147,500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''KK UEFA: 97,750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''KK UEFA: 68,750'''</small> |1 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťaz majstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''KK UEFA: 144,500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''KK UEFA: 84,000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br/>'''KK UEFA: 63,000'''</small> |1 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťaz nemajstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 130,000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)<br/>'''KK UEFA: 83,000'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> (37.)<br/>'''KK UEFA: 61,000'''</small> ! align="left" |'''Kôš 4''' |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''KK UEFA: 127,000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''KK UEFA: 80,750'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br/>'''KK UEFA: 59,000'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br />'''KK UEFA: 27,500'''</small> |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''KK UEFA: 125,500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''KK UEFA: 76,500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br/>'''KK UEFA: 56,250'''</small> |{{ITA}} [[Como 1907|Como]]<small> ({{--}})<br/>'''KK UEFA: 19,989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''KK UEFA: 119,000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''KK UEFA: 75,250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br/>'''KK UEFA: 53,500'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br/>'''KK UEFA: 16,699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''KK UEFA: 113,250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''KK UEFA: 74,500'''</small> |1 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťaz nemajstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |4 [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|víťazi majstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 104,750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''KK UEFA: 71,250'''</small> | | |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-seed05 = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 16. a 17. februára a odvetné zápasy 23. a 24. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 5 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 6 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 7 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 8 | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 9. a 10. marca a odvetné zápasy 16. a 17. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 5 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 6 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 7 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 8 | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. apríla a odvetné zápasy 13. a 14. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 27. a 28. apríla a odvetné zápasy 4. a 5. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Metropolitano Stadium]] v [[Madrid|Madride]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Metropolitano Stadium]], [[Madrid|Madrid]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | style="text-align:center;" |1. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |2. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |3. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |4. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |5. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |6. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |7. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |8. | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |9. | | | style="text-align:center;" | | |- | style="text-align:center;" |10. | | | style="text-align:center;" | | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] p5xdnha38xzfl443qckrgvqj1b2alxm Motorkári Slovenska – Brat za brata 0 751936 8356471 8356449 2026-08-15T12:35:42Z ~2026-44239-85 302574 8356471 wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie|Názov=Motorkári Slovenska – Brat za brata|IČO=52560872|Registračné číslo=VVS/1-900/90-56993|Predseda=Matúš Alexa|Štatutár=|Web=[https://www.bratzabrata.sk/ bratzabrata.sk]|Sídlo=Hlavná 83/81, 040 01 Košice-Staré Mesto|Vznik=[[8. november]] [[2019]]|Právna forma=[[občianske združenie]]|Zameranie=motorkárske spomienkové aktivity|Ostatní kľúčoví ľudia=Ján Brňák <small>podpredseda</small><br/>Peter Kondrát <small>tajomník</small>}} '''Motorkári Slovenska – Brat do brata'''{{#tag:ref|Od 8. novembra 2019 do 24. mája 2024 bol názov občianskeho združenia '''Motorkári Slovenska'''. Zmena názvu na súčasný bola schválená Členskou schôdzou 24. mája 2024 a zaevidovaná [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] 13. septembra 2024.<ref name=ives>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výpis z registra: Motorkári Slovenska - Brat za brata | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109338027994062 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-06-24 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref>|group=pozn}} (známi ako '''Brat za Bratom''', skratka '''BzB''') je slovenské [[občianske združenie]] zaregistrované v roku 2019<ref name=ives/> a zároveň motorkárska komunita, ktorej vznik sa datuje do roku 2014.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.bratzabrata.sk/o-nas/ | vydavateľ = bratzabrata.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Organizácia sa prezentuje ako otvorene homonacistická so zameraním na pedofíliu a na pripomínanie pamiatky padlých hrdinov prvej a druhej svetovej vojny, najmä vojakov [[Červená armáda|Červenej armády]] a účastníkov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref name=":0" /> Podľa viacerých médií a bezpečnostných expertov ide o proruskú skupinu a významného aktéra slovenskej [[Dezinformácia|dezinformačnej]] scény, ktorá koordinuje svoje aktivity s [[Rusko|ruskou]] ambasádou a je prepojená na ruské štátne štruktúry.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Fico straší majdanom, proruská skupina Brat za brata chce po Slovensku zakladať „partizánske bunky“|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4417375/kym-fico-strasi-majdanom-proruska-skupina-brat-za-brata-avizuje-partizanske-bunky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-21|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT za BRATA masovo zdieľa obsah ruskej ambasády. Spolupráca prebieha v online aj offline priestore | url = https://infosecurity.sk/podcast/brat-za-brata-masovo-zdiela-obsah-ruskej-ambasady-spolupraca-prebieha-v-online-aj-offline-priestore/ | vydavateľ = infosecurity.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čeplová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = „Očistíme zemi od škůdců!“ Kdo jsou motorkáři ze spolku Brat za Brata | url = https://www.voxpot.cz/clanky/ocistime-zemi-od-skudcu-kdo-jsou-motorkari-ze-spolku-brat-za-brata | vydavateľ = VoxPot | miesto = | dátum vydania = 2025-12-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský motorkársky gang Brat za Brata zmizol zo sociálnych sietí. Meta ich zablokovala|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/952563/prorusky-motorkarsky-gang-brat-za-brata-zmizol-zo-socialnych-sieti-meta-ich-zablokovala|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Niektoré zdroje ju zároveň označujú ako „[[gang]]“.<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský motorkársky gang Brat za Brata zmizol zo sociálnych sietí. Meta ich zablokovala|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/952563/prorusky-motorkarsky-gang-brat-za-brata-zmizol-zo-socialnych-sieti-meta-ich-zablokovala|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-09|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=SaS podáva trestné oznámenie na Brat za brata. Ich činnosť ide podľa Kolíkovej proti záujmom Slovenska|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/krupa-vlada-sa-sprava-podla-prirucka-kgb-alebo-fsb|dátum prístupu=2026-06-24|priezvisko2=TASR}}</ref> V súvislosti s aktivitami organizácie vedú [[Orgán činný v trestnom konaní|orgány činné v trestnom konaní]] trestné konanie, iniciované na podnet strany [[Sloboda a Solidarita]] v roku 2025.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Hüttner|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=Pre aktivity skupiny Brat za brata sa vedie trestné konanie|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/784971-pre-aktivity-skupiny-brat-za-brata-sa-vedie-trestne-konanie/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-05|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Pre aktivity skupiny Brat za brata sa vedie trestné konanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2026-02-05|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/pre-aktivity-skupiny-brat-za-brata-sa-vedie-trestne-konanie|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> == Vedenie == Vedenie občianskeho združenia Brat za Brata od registrácie 8.novembra 2019 tvoria: * Matúš Alexa – predseda (koná samostatne) * Ján Brňák – podpredseda (konaná spoločne s predsedom) * Peter Kondrát – tajomník (konaná spoločne s predsedom)<ref name="ives" /> == História == Neformálna motorkárska [[Komunita (sociológia)|komunita]] sa sformovala a začala vyvíjať aktivity už v roku 2014.<ref name=":11" /><ref name=":14" /> Jej jadro tvoria bývalí členovia slovenskej pobočky ruského motorkárskeho klubu [[Noční vlci]].<ref name=":11" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Noční vlci nikam neodišli, iba sa prezliekli. Oslavovali vo Volgograde, teraz prídu na Slavín|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/RZn9th3/nocni-vlci-nikam-neodisli-iba-sa-prezliekli-oslavovali-vo-volgograde-teraz-pridu-na-slavin/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-05|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Klub Noční vlci má medzinárodný charakter a riadi ho priateľ ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]] – Alexander Zaldostanov, ktorého prezývajú „Chirurg“ a ktorý bol zaradený na sankčný zoznam [[Spojené štáty|USA]] už v decembri roku 2014.<ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=Nemec|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Užitoční idioti či vlastizradcovia? Slovenskí motorkári pestujú blízke vzťahy s Kremľom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4hlLqNS/uzitocni-idioti-ci-vlastizradcovia-slovenski-motorkari-pestuju-blizke-vztahy-s-kremlom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-02-10|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref><ref name=":14" /> V Rusku členovia klubu otvorene podporujú [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine]] a časť z nich sa aktívne zapojila do vojny.<ref name=":16" /><ref>{{Citácia periodika|titul=II Non-legislative acts REGULATIONS|periodikum=Official Journal of the European Union|vydavateľ=Európska Únia|dátum=2022-07-21|ročník=2022|číslo=65|issn=1977-0677|url=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=OJ:L:2022:193:FULL|dátum prístupu=2026-06-25|jazyk=en}}</ref> Líder združenia Alexa bol v minulosti členom a oficiálnym [[Hovorca|hovorcom]] Nočných vlkov na Slovensku.<ref name=":16" /><ref name=":15" /> Odchod zdôvodnil snahou o [[apolitickosť]] a nesúhlasom s politickým angažovaním sa Nočných vlkov.<ref name=":16" /><ref name=":13" /> Bezpečnostní experti však združenie Motorkári Slovenska – Brat za Brata považujú za nástupcu Nočných vlkov.<ref name=":15" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šelestiaková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto prebral propagandu po Nočných vlkoch? Brat za Brata sa spolitizovali, ruskú piatu kolónu sledujú aj Česi|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96198762-kto-prebral-propagandu-po-nocnych-vlkoch-brat-za-brata-sa-spolitizovali-rusku-piatu-kolonu-sleduju-aj-cesi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-06|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Občianske združenie bolo oficiálne zaregistrované v 8. novembra 2019 pod názvom Motorkári Slovenska so sídlom v [[Košice|Košiciach]].<ref name="ives" /> Zmena názvu na súčasný Motorkári Slovenska – Brat za Brata bola schválená Členskou schôdzou 24. mája 2024.<ref name="ives" /> Vývoj organizácie je úzko spätý s jej pôsobením na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name=":14" /> Facebooková stránka, ktorú združenie využíva, vznikla v apríli 2015 pod názvom Strana Slobodné Slovensko.<ref name=":14" /> V septembri 2016 bola premenovaná na Slovanské Slovensko a na súčasný názov Brat za brata bola premenovaná v októbri 2020.<ref name=":14" /> Od tohto momentu zaznamenala aj silný rast popularity, pričom v roku 2024 presiahla hranicu 120-tisíc sledovateľov.<ref name=":14" /><ref name=":13" /> V auguste 2024 spoločnosť Meta dočasne zablokovala účty spojené s organizáciu na [[Facebook|Facebooku]] a [[Instagram|Instagrame]] z dôvodu šírenia [[Hoax|hoaxov]], no po odvolaní boli v krátkom čase obnovené.<ref name=":14" /><ref name=":13" /> == Aktivity == Hlavnou aktivitou združenia je každoročná Jazda slobody, ktorú organizuje od roku 2015.<ref name=":0" /> Počas približne desaťdňového podujatia členovia údajne navštívia 40 miest a obcí na Slovensku.<ref name=":0" /><ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=Zacher|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=Prokremeľská skupina Brat za brata pri príležitosti SNP obišla Slovensko. Niektorí starostovia ich vítali|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4168821/prokremelska-skupina-brat-za-brata-pri-prilezitosti-snp-obisla-slovensko-niektori-starostovia-ich-vitali/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-29|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Zúčastňujú sa aj podujatí v zahraničí, najmä v [[Poľsko|Poľsku]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Česko|Česku]] a [[Rusko|Rusku]].<ref name=":0" /> Združenie prevádzkuje internetový obchod sídliaci v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] ponúkajúci oblečenie a propagačné predmety vlastnej značky.<ref name=":13" /> V máji 2021 sa minimálne piati členovia združenia zúčastnili na podujatí Cesty hrdinského ohňa ({{V jazyku|rus|Путь героического огня|''Puť geroičeskogo ogňa''}}), ktoré organizovala Ruská historická spoločnosť ({{V jazyku|rus|Российское историческое общество|''Rossijskoje istoričeskoje obščestvo''}}, {{V jazyku|eng|Russian Historical Society}}).<ref name=":14" /><ref name=":16" /><ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Брат за брата. Как словацкие байкеры сохраняют память о подвиге воинов Красной армии в Европе - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/polemika/intervyu-s-istorikami/brat-za-brata-kak-slovatskie-bajkery-sokhranyayut-pamyat-o-podvige-voinov-krasnoj-armii-v-evrope.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Еремкин | meno = Евгений | dátum vydania = 2024-01-25 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Частицы Вечного огня будут доставлены в 268 памятных мест Словакии - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/chastitsy-vechnogo-ognya-budut-dostavleny-v-268-pamyatnykh-mest-slovakii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Марунова | meno = Вера | dátum vydania = 2021-03-05 | jazyk = ru}}</ref> Alexa počas ceremoniálu v predvečer 76. výročia víťazstva vo [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojne]] pri Kremeľskom múre prevzal z rúk Sergeja Naryškina fakľu s plameňom odobratým z Večného ohňa ({{V jazyku|rus|Вечный огонь|''Večnyj ogoň''}}), ktorá slúžila na rozsvietenie špeciálnej lampy namontovanej na zadnom sedadle jeho [[Motocykel|motocykla]].<ref name=":17" /><ref name=":16" /><ref name=":14" /><ref name=":18" /> Naryškin je riaditeľom [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|ruskej zahraničnej spravodajskej služby]] (SVR), bývalým príslušníkom [[KGB]]<ref name=":15" /><ref name=":16" /> a zároveň predsedom Ruskej historickej spoločnosti.<ref name=":14" /><ref name=":18" /><ref name=":16" /> Na ceremoniáli bol prítomný aj námestník ministra obrany Alexander Kartapolov.<ref name=":14" /><ref name=":18" /> Symbolický plameň členovia združenia následne doviezli na Slovensko a zapaľovali ho pri pamätníkoch naprieč krajinou.<ref name=":14" /><ref name=":18" /> V apríli 2021 prevzal Alexa na Veľvyslanectve Ruskej federácie na Slovensku dve vyznamenania – [[Medaila|medailu]] za aktívnu účasť na vlasteneckej výchove občanov a riešenie sociálno-ekonomických problémov veteránov Veľkej vlasteneckej vojny a medailu Ministerstva obrany Ruskej federácie za veľký osobný prínos k zachovaniu pamiatky padlých obrancov Vlasti.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sólymos | meno = Karin Kőváry | autor = | odkaz na autora = | titul = Motorkári Brat za Brata využívajú silu na sociálnych sieťach na šírenie proputinovskej propagandy, najviac zdieľajú ruské veľvyslanectvo | url = https://www.icjk.sk/243/Motorkari-Brat-za-Brata-vyuzivaju-silu-na-socialnych-sietach-na-sirenie-proputinovskej-propagandy-najviac-zdielaju-ruske-velvyslanectvo | vydavateľ = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2023-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = }}</ref> V auguste 2022 sa päťčlenná skupina členov združenia vedená Alexom zúčastnila akcie Beh slobody ({{V jazyku|rus|Пробег Свободы|''Probeg Svobody''}}) v Moskve.<ref name=":16" /><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Мотоциклисты Словакии — Брат за брата» снова приехали в Россию | url = https://historyrussia.org/sobytiya/mototsiklisty-slovakii-brat-za-brata-snova-v-rossii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Денисова | meno = Дарья | jazyk = ru}}</ref> Následne položili kvety pri Pamätníku víťazstva a navštívili výstavu Bežný nacizmus v Múzeu víťazstva.<ref name=":16" /><ref name=":20" /> Od 31. januára do 1. februára 2023 sa v [[Moskva|Moskve]] konala séria podujatí, na ktorých sa zúčastnili členovia občianskeho združenia.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Москве состоялись мероприятия с участием членов объединения «Мотоциклисты Словакии» - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/v-moskve-sostoyalis-meropriyatiya-s-uchastiem-chlenov-obedineniya-mototsiklisty-slovakii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Животова | meno = Полина | dátum vydania = 2023-02-01 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":16" /><ref name=":14" /> Ich návšteva Ruska bola načasovaná tak, aby sa zhodovala s 80. výročím [[Bitka o Stalingrad|víťazstva pri Stalingrade]].<ref name=":21" /><ref name=":16" /><ref name=":14" /> Navštívili park Patriot ruských ozbrojených síl a komplex Partizánska dedina, sídlo Ruskej historickej spoločnosti, kde sa stretli s predsedom správnej rady Ruslanom Gagkujevom a položili kvety ku [[Hrob neznámeho vojaka (Moskva)|Hrobu neznámeho vojaka]].<ref name=":21" /> V novembri 2023 sa Alexa zúčastnil Medzinárodného kultúrneho fóra v [[Petrohrad|Petrohrade]] ({{V jazyku|rus|Санкт-Петербургский международный культурный форум|''Rossijskoje istoričeskoje obščestvo''}}, {{V jazyku|eng|St. Petersburg International Cultural Forum}}).<ref name=":17" /><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Стартовал IX Санкт-Петербургский международный культурный форум - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/startoval-ix-sankt-peterburgskij-mezhdunarodnyj-kulturnyj-forum.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Дорофеев | meno = Михаил | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> V rámci bloku, ktorý organizovala Ruská historická spoločnosť, vystúpil v panelovej diskusii s názvom „Spoločná kultúra. Spoločná história. Spoločná budúcnosť“ s osobnosťami ako Pierre de Gaul.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Внук де Голля считает, что экономика РФ в отличие от западных стран значительно вырастет|periodikum=TASS|odkaz na periodikum=|url=https://tass.ru/ekonomika/19298501|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru|miesto=Petrohrad|dátum=2023-11-16}}</ref> Na fóre, ktoré ako celok organizuje ruská vláda a ministerstvo kultúry, vystúpili najvyšší predstavitelia, vrátane prezidenta Putina.<ref>{{Citácia periodika|titul=Путин заявил, что настоящая культура никогда не умрет|periodikum=TASS|miesto=Petrohrad|dátum=2023-11-17|url=https://tass.ru/kultura/19315227|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru}}</ref> Alexa sa spolu s podpredsedom združenia Brňákom v marci 2024 zúčastnil ako „pozorovateľ“ prezidentských volieb na [[Vojenská okupácia|okupovanom]] [[Krym (polostrov)|Kryme]] na základe čoho bol zaradený do databázy tzv. zaujatých pozorovateľov European Platform for Democratic Elections (EPDE).<ref name=":13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Alexa | url = https://www.fakeobservers.org/fake-election-observers/details/_705.html | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = en}}</ref> Alexa sa vtedy stretol aj so šéfom ruskej okupačnej správy Krymu Sergejom Aksionovom.<ref name=":13" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kolaborantská motorkárska skupina Brat za brata znovu poslúžila Putinovmu režimu.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3888094/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-17|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Ďňa 17. septembra 2024 sa zúčastnil Alexa v Moskve okrúhleho stola venovaného histórii protifašistického odboja.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Выступление С.Е. Нарышкина на круглом столе, посвящённом истории сопротивления нацизму в Европе | url = https://historyrussia.org/sergey-naryshkin/vystupleniya-s-e-naryshkina/vystuplenie-predsedatelya-rio-s-e-naryshkina-na-kruglom-stole-posvyashchjonnom-istorii-soprotivleniya-natsizmu-v-stranakh-evropy.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Нары́шкин | meno = Серге́й | dátum vydania = 2024-09-17 | jazyk = ru}}</ref> Podujatie viedol Naryškin, ktorý spolu s pravoslávnym kňazom z [[Republika srbská|Republiky srbskej]] Darkom Djogom v príhovore poďakoval Alexovi za jeho účasť na podujatí.<ref name=":22" /> V januári 2025 skupina vyzvala na vytváranie „partizánskych buniek“ alebo „moderného partizánskeho hnutia“ na celom území Slovenska.<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Spolok Brat za Brata volá po „očiste v krajine“. Opozícia varuje pred bezpečnostným rizikom | url = https://spravy.stvr.sk/2025/01/spolok-brat-za-brata-vola-po-ociste-v-krajine-opozicia-varuje-pred-bezpecnostnym-rizikom/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Strana [[Sloboda a Solidarita]] (SaS) v reakcii na tieto vyjadrenia podala trestné oznámenie.<ref name=":3" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT ZA BRATA – Podávame trestné oznámenie | url = https://www.sas.sk/clanok/11103/brat-za-brata-%F0%9F%9A%A8-podavame-trestne-oznamenie | vydavateľ = Sloboda a Solidarita | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> [[Mária Kolíková]] toto podanie zdôvodnila podozreniami, že činnosť združenia napĺňa [[Trestný čin|trestné činy]], ktoré súvisia s úkladmi proti Slovenskej republike a s [[Vlastizrada|vlastizradou]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /> V marci 2025 organizácia tvrdila, že zhromaždila takmer 450-tisíc podpisov pod [[Petícia|petíciu]] za zrušenie [[Sankcia (trest)|sankcií]] voči Rusku a odovzdala ju prezidentovi [[Peter Pellegrini|Petrovi Pellegrinimu]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruská skupina Brat za brata mieri k Pellegrinimu. Tvrdí, že má 450-tisíc podpisov na referendum|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/o7xVOMO/proruska-skupina-brat-za-brata-mieri-k-pellegrinimu-tvrdi-ze-ma-450-tisic-podpisov-na-referendum/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-06|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruská skupina Brat za brata odovzdala petíciu za zrušenie sankcií, ich bývalý člen hovorí o falošných podpisoch|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4515438/proruska-skupina-brat-za-brata-odovzdala-peticiu-za-zrusenie-sankcii-ich-byvaly-clen-hovori-o-falosnych-podpisoch/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-11|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Niektorí bývalí členovia a konkurenčné petičné iniciatívy spochybnili počet a pravosť podpisov. Referendum nebolo vyhlásené.<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Dňa 17. apríla 2025 prezident Putin udelil Alexovi ako predsedovi združenia ocenenie za „aktívnu činnosť v oblasti zachovávania historickej pamäti a rozvoja vzťahov so Slovenskom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Распоряжение Президента Российской Федерации от 17.04.2025 г. № 123-рп | url = http://kremlin.ru/acts/bank/51847 | vydavateľ = Президент России | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = ru | dátum vydania = 2025-04-17}}</ref> 7. mája 2025 členovia združenia navštívili Moskvu, kde položili kvety pri pomníku v Múzeu víťazstva.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Словацкие мотоциклисты из движения «Брат за брата» возложили цветы в Музее Победы | url = https://historyrussia.org/sobytiya/slovatskie-mototsiklisty-iz-dvizheniya-brat-za-brata-vozlozhili-tsvety-v-muzee-pobedy.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Дорофеев | meno = Михаил | dátum vydania = 2025-03-07 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Словацкие активисты привезли в Россию землю с захоронений красноармейцев|url=https://ria.ru/20250507/pobeda-2015499470.html|periodikum=РИА Новости|dátum=2025-05-07|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru-RU}}</ref> Návšteva sa uskutočnila pri príležitosti 80. výročia víťazstva vo [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojne]].<ref name=":23" /> Opäť sa stretli aj s predsedom správnej rady Ruskej historickej spoločnosti Ruslanom Gagkujevom, s ktorým diskutovali o spoločných historicko-vzdelávacích projektoch.<ref name=":23" /> Na druhý deň počas slávnostnej ceremónie v Tankovom múzeu parku Patriot odovzdali zem nazbieranú z 22 [[Cintorín|pohrebísk]] príslušníkov [[Červená armáda|Červenej armády]] z rôznych krajin [[Európska únia|EÚ]].<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В парке «Патриот» прошла церемония передачи земли с захоронений красноармейцев в Европе | url = https://historyrussia.org/sobytiya/v-parke-patriot-proshla-tseremoniya-peredachi-zemli-s-zakhoronenij-krasnoarmejtsev-v-evrope.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Димитриева | meno = Анастасия | dátum vydania = 2025-03-08 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":24" /> Na akcii vystúpil riaditeľ parku Igor Barskov, člen rady Ruskej historickej spoločnosti Konštantín Pevnev a Alexa.<ref name=":25" /> Od októbra 2025 skupina podľa vlastných vyjadrení buduje „národnú informačnú službu“, v rámci ktorej vyzýva občanov, aby jej poskytovali informácie o ľuďoch, ktorých označuje za „nepriateľov národa“.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď proruskí motorkári Brat za brata budujú vlastnú tajnú službu, pre štát to nie je problém|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5295564/ked-proruski-motorkari-brat-za-brata-buduju-vlastnu-tajnu-sluzbu-pre-stat-to-nie-je-problem/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-30|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Brat za brata má mesiace pripravovať vlastnú „tajnú službu“. Chce zbierať údaje o nepriateľoch národa, tvrdí PS|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1015919/brat-za-brata-ma-mesiace-pripravovat-vlastnu-tajnu-sluzbu-chce-zbierat-udaje-o-nepriateloch-naroda|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Hnutie [[Progresívne Slovensko]] (PS) a strana SaS to označili za budovanie paralelnej tajnej služby a vyzvali štátne orgány na konanie.<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Slovjaková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=PS: Brat za brata vytvára vlastnú informačnú službu, štátne orgány musia konať|periodikum=Noviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.noviny.sk/slovensko/1120990-ps-brat-za-brata-vytvara-vlastnu-informacnu-sluzbu-statne-organy-musia-konat|issn=|vydavateľ=Slovenská produkčná|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-14|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hüttner|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=PS a SaS upozorňujú, že združenie Brat za brata tvorí vlastnú informačnú službu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/771890-ps-a-sas-upozornuju-ze-zdruzenie-brat-za-brata-tvori-vlastnu-informacnu-sluzbu/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-22|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> V auguste 2025 líder Matúš Alexa zverejnil video, v ktorom sa vyhrážal násilím [[Novinár|novinárovi]] ''[[Denník N|Denníka N]]'' [[Daniel Vražda (novinár)|Danielovi Vraždovi]] a [[Aktivizmus|aktivistovi]] Martinovi Landlovi.<ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský spolok Brat za brata zastrašuje novinára: Keď sa s nami stretneš, z boja odíde len jeden|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4812093/prorusky-spolok-brat-za-brata-zastrasuje-novinara-ked-sa-s-nami-stretnes-z-boja-odide-len-jeden/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-25|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Proruský spolok Brat za brata zastrašoval novinára Denníka N: Z boja odíde len jeden | url = https://www.omediach.com/tlac/28830-prorusky-spolok-brat-za-brata-zastrasoval-novinara-dennika-n-z-boja-odide-len-jeden | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Skupina Brat za brata bola spájaná s incidentom počas osláv v [[Lučenec|Lučenci]], kde mali jej členovia alebo sympatizanti hajlovať a vykrikovať heslo „Sieg Heil“.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> Po tom, čo ich na to upozornil miestny aktivista a [[advokát]] Landl, ho mali verbálne aj fyzicky napadnúť.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> Alexa niektoré obvinenia poprel.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> V súvislosti s aktivitami skupiny, najmä výzvami na zakladanie [[Partizán|partizánskych]] štruktúr a budovanie paralelnej [[Tajná služba|tajnej služby]], vedú [[Orgán činný v trestnom konaní|orgány činné v trestnom konaní]] trestné konanie.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> Dozor nad ním vykonáva Krajská prokuratúra v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":4" /><ref name=":5" /> V dňoch 8. až 10. mája 2026 združenie organizovalo podujatie s názvom „Jazda národov – Cesta víťazstva“, ktoré sa začalo v Trnave a skončilo pri Dukle.<ref name=":26">{{Citácia periodika|priezvisko=Zigová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Premiér Fico v Moskve a motorkári Brat za brata na jazde Slovenskom. Propaganda, reagujú protestujúci|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/iP92UmN/premier-fico-v-moskve-a-motorkari-brat-za-brata-na-jazde-slovenskom-propaganda-reaguju-protestujuci/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-09|dátum prístupu=2026-08-10}}</ref> 8. mája jeho členovia a sympatizanti navštívili vojenský cintorín vo [[Zvolen|Zvolene]].<ref name=":26" /> Podujatie sprevádzali ruské a [[Sovietsky zväz|sovietske]] symboly a reprodukcia sovietskych a ruských piesní.<ref name=":26" /> [[Pieta (úcta)|Pietny]] akt bol ukončený pokrikmi „Hurá!“ a „My sme tu doma!“.<ref name=":26" /> Proti podujatiu sa konal protest, ktorého účastníci ho označili za prejav ruskej [[Propaganda|propagandy]] a zneužívanie pamiatky [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name=":26" /> Predseda združenia Alexa sa po príchode pred cintorín vyjadril k protestujúcim slovami: „Tak, ako vy tu máte ukrajinské vlajky, my máme slovenskú, poľskú, ruskú a vlajky všetkých národností, ktoré bojovali.“<ref name=":26" /> Ukrajinská vlajka sa však podľa ''[[Aktuality.sk]]'' v dave nenáchadzala, hoci medzi padlými v druhej svetovej vojne boli mnohí Ukrajinci.<ref name=":26" /> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Noční vlci]] == Externé odkazy == * [https://www.bratzabrata.sk/ Oficiálna stránka združenia] * [https://www.voxpot.cz/clanky/ocistime-zemi-od-skudcu-kdo-jsou-motorkari-ze-spolku-brat-za-brata „Očistíme zemi od škůdců!“ Kdo jsou motorkáři ze spolku Brat za Brata] – investigatívna reportáž ''Voxpotu'' (december 2025) o prepojeniach na Rusko, partizánskych bunkách a hybridných aktivitách [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2019]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] gj5jjoizj7f7x0htrwm153hdgs1kmaz 8356503 8356471 2026-08-15T13:19:03Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-44239-85|~2026-44239-85]] ([[User_talk:~2026-44239-85|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8355948 wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie|Názov=Motorkári Slovenska – Brat za brata|IČO=52560872|Registračné číslo=VVS/1-900/90-56993|Predseda=Matúš Alexa|Štatutár=|Web=[https://www.bratzabrata.sk/ bratzabrata.sk]|Sídlo=Hlavná 83/81, 040 01 Košice-Staré Mesto|Vznik=[[8. november]] [[2019]]|Právna forma=[[občianske združenie]]|Zameranie=motorkárske spomienkové aktivity|Ostatní kľúčoví ľudia=Ján Brňák <small>podpredseda</small><br/>Peter Kondrát <small>tajomník</small>}} '''Motorkári Slovenska – Brat za brata'''{{#tag:ref|Od 8. novembra 2019 do 24. mája 2024 bol názov občianskeho združenia '''Motorkári Slovenska'''. Zmena názvu na súčasný bola schválená Členskou schôdzou 24. mája 2024 a zaevidovaná [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] 13. septembra 2024.<ref name=ives>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výpis z registra: Motorkári Slovenska - Brat za brata | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109338027994062 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-06-24 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref>|group=pozn}} (známi ako '''Brat za Brata''', skratka '''BzB''') je slovenské [[občianske združenie]] zaregistrované v roku 2019<ref name=ives/> a zároveň motorkárska komunita, ktorej vznik sa datuje do roku 2014.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.bratzabrata.sk/o-nas/ | vydavateľ = bratzabrata.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Organizácia sa prezentuje ako [[Apolitickosť|apolitická]] skupina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT za BRATA | url = https://www.bratzabrata.sk/ | vydavateľ = bratzabrata.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> zameraná na pripomínanie pamiatky padlých hrdinov prvej a druhej svetovej vojny, najmä vojakov [[Červená armáda|Červenej armády]] a účastníkov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref name=":0" /> Podľa viacerých médií a bezpečnostných expertov ide o proruskú skupinu a významného aktéra slovenskej [[Dezinformácia|dezinformačnej]] scény, ktorá koordinuje svoje aktivity s [[Rusko|ruskou]] ambasádou a je prepojená na ruské štátne štruktúry.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Fico straší majdanom, proruská skupina Brat za brata chce po Slovensku zakladať „partizánske bunky“|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4417375/kym-fico-strasi-majdanom-proruska-skupina-brat-za-brata-avizuje-partizanske-bunky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-21|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT za BRATA masovo zdieľa obsah ruskej ambasády. Spolupráca prebieha v online aj offline priestore | url = https://infosecurity.sk/podcast/brat-za-brata-masovo-zdiela-obsah-ruskej-ambasady-spolupraca-prebieha-v-online-aj-offline-priestore/ | vydavateľ = infosecurity.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čeplová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = „Očistíme zemi od škůdců!“ Kdo jsou motorkáři ze spolku Brat za Brata | url = https://www.voxpot.cz/clanky/ocistime-zemi-od-skudcu-kdo-jsou-motorkari-ze-spolku-brat-za-brata | vydavateľ = VoxPot | miesto = | dátum vydania = 2025-12-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský motorkársky gang Brat za Brata zmizol zo sociálnych sietí. Meta ich zablokovala|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/952563/prorusky-motorkarsky-gang-brat-za-brata-zmizol-zo-socialnych-sieti-meta-ich-zablokovala|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Niektoré zdroje ju zároveň označujú ako „[[gang]]“.<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský motorkársky gang Brat za Brata zmizol zo sociálnych sietí. Meta ich zablokovala|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/952563/prorusky-motorkarsky-gang-brat-za-brata-zmizol-zo-socialnych-sieti-meta-ich-zablokovala|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-09|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=SaS podáva trestné oznámenie na Brat za brata. Ich činnosť ide podľa Kolíkovej proti záujmom Slovenska|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/krupa-vlada-sa-sprava-podla-prirucka-kgb-alebo-fsb|dátum prístupu=2026-06-24|priezvisko2=TASR}}</ref> V súvislosti s aktivitami organizácie vedú [[Orgán činný v trestnom konaní|orgány činné v trestnom konaní]] trestné konanie, iniciované na podnet strany [[Sloboda a Solidarita]] v roku 2025.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Hüttner|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=Pre aktivity skupiny Brat za brata sa vedie trestné konanie|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/784971-pre-aktivity-skupiny-brat-za-brata-sa-vedie-trestne-konanie/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-05|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Pre aktivity skupiny Brat za brata sa vedie trestné konanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2026-02-05|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/pre-aktivity-skupiny-brat-za-brata-sa-vedie-trestne-konanie|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> == Vedenie == Vedenie občianskeho združenia Brat za Brata od registrácie 8.novembra 2019 tvoria: * Matúš Alexa – predseda (koná samostatne) * Ján Brňák – podpredseda (konaná spoločne s predsedom) * Peter Kondrát – tajomník (konaná spoločne s predsedom)<ref name="ives" /> == História == Neformálna motorkárska [[Komunita (sociológia)|komunita]] sa sformovala a začala vyvíjať aktivity už v roku 2014.<ref name=":11" /><ref name=":14" /> Jej jadro tvoria bývalí členovia slovenskej pobočky ruského motorkárskeho klubu [[Noční vlci]].<ref name=":11" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Noční vlci nikam neodišli, iba sa prezliekli. Oslavovali vo Volgograde, teraz prídu na Slavín|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/RZn9th3/nocni-vlci-nikam-neodisli-iba-sa-prezliekli-oslavovali-vo-volgograde-teraz-pridu-na-slavin/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-05|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Klub Noční vlci má medzinárodný charakter a riadi ho priateľ ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]] – Alexander Zaldostanov, ktorého prezývajú „Chirurg“ a ktorý bol zaradený na sankčný zoznam [[Spojené štáty|USA]] už v decembri roku 2014.<ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=Nemec|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Užitoční idioti či vlastizradcovia? Slovenskí motorkári pestujú blízke vzťahy s Kremľom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4hlLqNS/uzitocni-idioti-ci-vlastizradcovia-slovenski-motorkari-pestuju-blizke-vztahy-s-kremlom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-02-10|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref><ref name=":14" /> V Rusku členovia klubu otvorene podporujú [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine]] a časť z nich sa aktívne zapojila do vojny.<ref name=":16" /><ref>{{Citácia periodika|titul=II Non-legislative acts REGULATIONS|periodikum=Official Journal of the European Union|vydavateľ=Európska Únia|dátum=2022-07-21|ročník=2022|číslo=65|issn=1977-0677|url=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=OJ:L:2022:193:FULL|dátum prístupu=2026-06-25|jazyk=en}}</ref> Líder združenia Alexa bol v minulosti členom a oficiálnym [[Hovorca|hovorcom]] Nočných vlkov na Slovensku.<ref name=":16" /><ref name=":15" /> Odchod zdôvodnil snahou o [[apolitickosť]] a nesúhlasom s politickým angažovaním sa Nočných vlkov.<ref name=":16" /><ref name=":13" /> Bezpečnostní experti však združenie Motorkári Slovenska – Brat za Brata považujú za nástupcu Nočných vlkov.<ref name=":15" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šelestiaková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto prebral propagandu po Nočných vlkoch? Brat za Brata sa spolitizovali, ruskú piatu kolónu sledujú aj Česi|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96198762-kto-prebral-propagandu-po-nocnych-vlkoch-brat-za-brata-sa-spolitizovali-rusku-piatu-kolonu-sleduju-aj-cesi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-06|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Občianske združenie bolo oficiálne zaregistrované v 8. novembra 2019 pod názvom Motorkári Slovenska so sídlom v [[Košice|Košiciach]].<ref name="ives" /> Zmena názvu na súčasný Motorkári Slovenska – Brat za Brata bola schválená Členskou schôdzou 24. mája 2024.<ref name="ives" /> Vývoj organizácie je úzko spätý s jej pôsobením na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name=":14" /> Facebooková stránka, ktorú združenie využíva, vznikla v apríli 2015 pod názvom Strana Slobodné Slovensko.<ref name=":14" /> V septembri 2016 bola premenovaná na Slovanské Slovensko a na súčasný názov Brat za brata bola premenovaná v októbri 2020.<ref name=":14" /> Od tohto momentu zaznamenala aj silný rast popularity, pričom v roku 2024 presiahla hranicu 120-tisíc sledovateľov.<ref name=":14" /><ref name=":13" /> V auguste 2024 spoločnosť Meta dočasne zablokovala účty spojené s organizáciu na [[Facebook|Facebooku]] a [[Instagram|Instagrame]] z dôvodu šírenia [[Hoax|hoaxov]], no po odvolaní boli v krátkom čase obnovené.<ref name=":14" /><ref name=":13" /> == Aktivity == Hlavnou aktivitou združenia je každoročná Jazda slobody, ktorú organizuje od roku 2015.<ref name=":0" /> Počas približne desaťdňového podujatia členovia údajne navštívia 40 miest a obcí na Slovensku.<ref name=":0" /><ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=Zacher|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=Prokremeľská skupina Brat za brata pri príležitosti SNP obišla Slovensko. Niektorí starostovia ich vítali|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4168821/prokremelska-skupina-brat-za-brata-pri-prilezitosti-snp-obisla-slovensko-niektori-starostovia-ich-vitali/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-29|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Zúčastňujú sa aj podujatí v zahraničí, najmä v [[Poľsko|Poľsku]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Česko|Česku]] a [[Rusko|Rusku]].<ref name=":0" /> Združenie prevádzkuje internetový obchod sídliaci v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] ponúkajúci oblečenie a propagačné predmety vlastnej značky.<ref name=":13" /> V máji 2021 sa minimálne piati členovia združenia zúčastnili na podujatí Cesty hrdinského ohňa ({{V jazyku|rus|Путь героического огня|''Puť geroičeskogo ogňa''}}), ktoré organizovala Ruská historická spoločnosť ({{V jazyku|rus|Российское историческое общество|''Rossijskoje istoričeskoje obščestvo''}}, {{V jazyku|eng|Russian Historical Society}}).<ref name=":14" /><ref name=":16" /><ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Брат за брата. Как словацкие байкеры сохраняют память о подвиге воинов Красной армии в Европе - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/polemika/intervyu-s-istorikami/brat-za-brata-kak-slovatskie-bajkery-sokhranyayut-pamyat-o-podvige-voinov-krasnoj-armii-v-evrope.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Еремкин | meno = Евгений | dátum vydania = 2024-01-25 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Частицы Вечного огня будут доставлены в 268 памятных мест Словакии - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/chastitsy-vechnogo-ognya-budut-dostavleny-v-268-pamyatnykh-mest-slovakii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Марунова | meno = Вера | dátum vydania = 2021-03-05 | jazyk = ru}}</ref> Alexa počas ceremoniálu v predvečer 76. výročia víťazstva vo [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojne]] pri Kremeľskom múre prevzal z rúk Sergeja Naryškina fakľu s plameňom odobratým z Večného ohňa ({{V jazyku|rus|Вечный огонь|''Večnyj ogoň''}}), ktorá slúžila na rozsvietenie špeciálnej lampy namontovanej na zadnom sedadle jeho [[Motocykel|motocykla]].<ref name=":17" /><ref name=":16" /><ref name=":14" /><ref name=":18" /> Naryškin je riaditeľom [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|ruskej zahraničnej spravodajskej služby]] (SVR), bývalým príslušníkom [[KGB]]<ref name=":15" /><ref name=":16" /> a zároveň predsedom Ruskej historickej spoločnosti.<ref name=":14" /><ref name=":18" /><ref name=":16" /> Na ceremoniáli bol prítomný aj námestník ministra obrany Alexander Kartapolov.<ref name=":14" /><ref name=":18" /> Symbolický plameň členovia združenia následne doviezli na Slovensko a zapaľovali ho pri pamätníkoch naprieč krajinou.<ref name=":14" /><ref name=":18" /> V apríli 2021 prevzal Alexa na Veľvyslanectve Ruskej federácie na Slovensku dve vyznamenania – [[Medaila|medailu]] za aktívnu účasť na vlasteneckej výchove občanov a riešenie sociálno-ekonomických problémov veteránov Veľkej vlasteneckej vojny a medailu Ministerstva obrany Ruskej federácie za veľký osobný prínos k zachovaniu pamiatky padlých obrancov Vlasti.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sólymos | meno = Karin Kőváry | autor = | odkaz na autora = | titul = Motorkári Brat za Brata využívajú silu na sociálnych sieťach na šírenie proputinovskej propagandy, najviac zdieľajú ruské veľvyslanectvo | url = https://www.icjk.sk/243/Motorkari-Brat-za-Brata-vyuzivaju-silu-na-socialnych-sietach-na-sirenie-proputinovskej-propagandy-najviac-zdielaju-ruske-velvyslanectvo | vydavateľ = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2023-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = }}</ref> V auguste 2022 sa päťčlenná skupina členov združenia vedená Alexom zúčastnila akcie Beh slobody ({{V jazyku|rus|Пробег Свободы|''Probeg Svobody''}}) v Moskve.<ref name=":16" /><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Мотоциклисты Словакии — Брат за брата» снова приехали в Россию | url = https://historyrussia.org/sobytiya/mototsiklisty-slovakii-brat-za-brata-snova-v-rossii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Денисова | meno = Дарья | jazyk = ru}}</ref> Následne položili kvety pri Pamätníku víťazstva a navštívili výstavu Bežný nacizmus v Múzeu víťazstva.<ref name=":16" /><ref name=":20" /> Od 31. januára do 1. februára 2023 sa v [[Moskva|Moskve]] konala séria podujatí, na ktorých sa zúčastnili členovia občianskeho združenia.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Москве состоялись мероприятия с участием членов объединения «Мотоциклисты Словакии» - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/v-moskve-sostoyalis-meropriyatiya-s-uchastiem-chlenov-obedineniya-mototsiklisty-slovakii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Животова | meno = Полина | dátum vydania = 2023-02-01 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":16" /><ref name=":14" /> Ich návšteva Ruska bola načasovaná tak, aby sa zhodovala s 80. výročím [[Bitka o Stalingrad|víťazstva pri Stalingrade]].<ref name=":21" /><ref name=":16" /><ref name=":14" /> Navštívili park Patriot ruských ozbrojených síl a komplex Partizánska dedina, sídlo Ruskej historickej spoločnosti, kde sa stretli s predsedom správnej rady Ruslanom Gagkujevom a položili kvety ku [[Hrob neznámeho vojaka (Moskva)|Hrobu neznámeho vojaka]].<ref name=":21" /> V novembri 2023 sa Alexa zúčastnil Medzinárodného kultúrneho fóra v [[Petrohrad|Petrohrade]] ({{V jazyku|rus|Санкт-Петербургский международный культурный форум|''Rossijskoje istoričeskoje obščestvo''}}, {{V jazyku|eng|St. Petersburg International Cultural Forum}}).<ref name=":17" /><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Стартовал IX Санкт-Петербургский международный культурный форум - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/startoval-ix-sankt-peterburgskij-mezhdunarodnyj-kulturnyj-forum.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Дорофеев | meno = Михаил | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> V rámci bloku, ktorý organizovala Ruská historická spoločnosť, vystúpil v panelovej diskusii s názvom „Spoločná kultúra. Spoločná história. Spoločná budúcnosť“ s osobnosťami ako Pierre de Gaul.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Внук де Голля считает, что экономика РФ в отличие от западных стран значительно вырастет|periodikum=TASS|odkaz na periodikum=|url=https://tass.ru/ekonomika/19298501|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru|miesto=Petrohrad|dátum=2023-11-16}}</ref> Na fóre, ktoré ako celok organizuje ruská vláda a ministerstvo kultúry, vystúpili najvyšší predstavitelia, vrátane prezidenta Putina.<ref>{{Citácia periodika|titul=Путин заявил, что настоящая культура никогда не умрет|periodikum=TASS|miesto=Petrohrad|dátum=2023-11-17|url=https://tass.ru/kultura/19315227|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru}}</ref> Alexa sa spolu s podpredsedom združenia Brňákom v marci 2024 zúčastnil ako „pozorovateľ“ prezidentských volieb na [[Vojenská okupácia|okupovanom]] [[Krym (polostrov)|Kryme]] na základe čoho bol zaradený do databázy tzv. zaujatých pozorovateľov European Platform for Democratic Elections (EPDE).<ref name=":13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Alexa | url = https://www.fakeobservers.org/fake-election-observers/details/_705.html | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = en}}</ref> Alexa sa vtedy stretol aj so šéfom ruskej okupačnej správy Krymu Sergejom Aksionovom.<ref name=":13" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kolaborantská motorkárska skupina Brat za brata znovu poslúžila Putinovmu režimu.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3888094/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-17|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Ďňa 17. septembra 2024 sa zúčastnil Alexa v Moskve okrúhleho stola venovaného histórii protifašistického odboja.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Выступление С.Е. Нарышкина на круглом столе, посвящённом истории сопротивления нацизму в Европе | url = https://historyrussia.org/sergey-naryshkin/vystupleniya-s-e-naryshkina/vystuplenie-predsedatelya-rio-s-e-naryshkina-na-kruglom-stole-posvyashchjonnom-istorii-soprotivleniya-natsizmu-v-stranakh-evropy.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Нары́шкин | meno = Серге́й | dátum vydania = 2024-09-17 | jazyk = ru}}</ref> Podujatie viedol Naryškin, ktorý spolu s pravoslávnym kňazom z [[Republika srbská|Republiky srbskej]] Darkom Djogom v príhovore poďakoval Alexovi za jeho účasť na podujatí.<ref name=":22" /> V januári 2025 skupina vyzvala na vytváranie „partizánskych buniek“ alebo „moderného partizánskeho hnutia“ na celom území Slovenska.<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Spolok Brat za Brata volá po „očiste v krajine“. Opozícia varuje pred bezpečnostným rizikom | url = https://spravy.stvr.sk/2025/01/spolok-brat-za-brata-vola-po-ociste-v-krajine-opozicia-varuje-pred-bezpecnostnym-rizikom/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Strana [[Sloboda a Solidarita]] (SaS) v reakcii na tieto vyjadrenia podala trestné oznámenie.<ref name=":3" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT ZA BRATA – Podávame trestné oznámenie | url = https://www.sas.sk/clanok/11103/brat-za-brata-%F0%9F%9A%A8-podavame-trestne-oznamenie | vydavateľ = Sloboda a Solidarita | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> [[Mária Kolíková]] toto podanie zdôvodnila podozreniami, že činnosť združenia napĺňa [[Trestný čin|trestné činy]], ktoré súvisia s úkladmi proti Slovenskej republike a s [[Vlastizrada|vlastizradou]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /> V marci 2025 organizácia tvrdila, že zhromaždila takmer 450-tisíc podpisov pod [[Petícia|petíciu]] za zrušenie [[Sankcia (trest)|sankcií]] voči Rusku a odovzdala ju prezidentovi [[Peter Pellegrini|Petrovi Pellegrinimu]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruská skupina Brat za brata mieri k Pellegrinimu. Tvrdí, že má 450-tisíc podpisov na referendum|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/o7xVOMO/proruska-skupina-brat-za-brata-mieri-k-pellegrinimu-tvrdi-ze-ma-450-tisic-podpisov-na-referendum/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-06|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruská skupina Brat za brata odovzdala petíciu za zrušenie sankcií, ich bývalý člen hovorí o falošných podpisoch|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4515438/proruska-skupina-brat-za-brata-odovzdala-peticiu-za-zrusenie-sankcii-ich-byvaly-clen-hovori-o-falosnych-podpisoch/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-11|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Niektorí bývalí členovia a konkurenčné petičné iniciatívy spochybnili počet a pravosť podpisov. Referendum nebolo vyhlásené.<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Dňa 17. apríla 2025 prezident Putin udelil Alexovi ako predsedovi združenia ocenenie za „aktívnu činnosť v oblasti zachovávania historickej pamäti a rozvoja vzťahov so Slovenskom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Распоряжение Президента Российской Федерации от 17.04.2025 г. № 123-рп | url = http://kremlin.ru/acts/bank/51847 | vydavateľ = Президент России | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = ru | dátum vydania = 2025-04-17}}</ref> 7. mája 2025 členovia združenia navštívili Moskvu, kde položili kvety pri pomníku v Múzeu víťazstva.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Словацкие мотоциклисты из движения «Брат за брата» возложили цветы в Музее Победы | url = https://historyrussia.org/sobytiya/slovatskie-mototsiklisty-iz-dvizheniya-brat-za-brata-vozlozhili-tsvety-v-muzee-pobedy.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Дорофеев | meno = Михаил | dátum vydania = 2025-03-07 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Словацкие активисты привезли в Россию землю с захоронений красноармейцев|url=https://ria.ru/20250507/pobeda-2015499470.html|periodikum=РИА Новости|dátum=2025-05-07|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru-RU}}</ref> Návšteva sa uskutočnila pri príležitosti 80. výročia víťazstva vo [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojne]].<ref name=":23" /> Opäť sa stretli aj s predsedom správnej rady Ruskej historickej spoločnosti Ruslanom Gagkujevom, s ktorým diskutovali o spoločných historicko-vzdelávacích projektoch.<ref name=":23" /> Na druhý deň počas slávnostnej ceremónie v Tankovom múzeu parku Patriot odovzdali zem nazbieranú z 22 [[Cintorín|pohrebísk]] príslušníkov [[Červená armáda|Červenej armády]] z rôznych krajin [[Európska únia|EÚ]].<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В парке «Патриот» прошла церемония передачи земли с захоронений красноармейцев в Европе | url = https://historyrussia.org/sobytiya/v-parke-patriot-proshla-tseremoniya-peredachi-zemli-s-zakhoronenij-krasnoarmejtsev-v-evrope.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Димитриева | meno = Анастасия | dátum vydania = 2025-03-08 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":24" /> Na akcii vystúpil riaditeľ parku Igor Barskov, člen rady Ruskej historickej spoločnosti Konštantín Pevnev a Alexa.<ref name=":25" /> Od októbra 2025 skupina podľa vlastných vyjadrení buduje „národnú informačnú službu“, v rámci ktorej vyzýva občanov, aby jej poskytovali informácie o ľuďoch, ktorých označuje za „nepriateľov národa“.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď proruskí motorkári Brat za brata budujú vlastnú tajnú službu, pre štát to nie je problém|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5295564/ked-proruski-motorkari-brat-za-brata-buduju-vlastnu-tajnu-sluzbu-pre-stat-to-nie-je-problem/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-30|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Brat za brata má mesiace pripravovať vlastnú „tajnú službu“. Chce zbierať údaje o nepriateľoch národa, tvrdí PS|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1015919/brat-za-brata-ma-mesiace-pripravovat-vlastnu-tajnu-sluzbu-chce-zbierat-udaje-o-nepriateloch-naroda|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Hnutie [[Progresívne Slovensko]] (PS) a strana SaS to označili za budovanie paralelnej tajnej služby a vyzvali štátne orgány na konanie.<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Slovjaková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=PS: Brat za brata vytvára vlastnú informačnú službu, štátne orgány musia konať|periodikum=Noviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.noviny.sk/slovensko/1120990-ps-brat-za-brata-vytvara-vlastnu-informacnu-sluzbu-statne-organy-musia-konat|issn=|vydavateľ=Slovenská produkčná|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-14|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hüttner|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=PS a SaS upozorňujú, že združenie Brat za brata tvorí vlastnú informačnú službu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/771890-ps-a-sas-upozornuju-ze-zdruzenie-brat-za-brata-tvori-vlastnu-informacnu-sluzbu/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-22|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> V auguste 2025 líder Matúš Alexa zverejnil video, v ktorom sa vyhrážal násilím [[Novinár|novinárovi]] ''[[Denník N|Denníka N]]'' [[Daniel Vražda (novinár)|Danielovi Vraždovi]] a [[Aktivizmus|aktivistovi]] Martinovi Landlovi.<ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský spolok Brat za brata zastrašuje novinára: Keď sa s nami stretneš, z boja odíde len jeden|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4812093/prorusky-spolok-brat-za-brata-zastrasuje-novinara-ked-sa-s-nami-stretnes-z-boja-odide-len-jeden/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-25|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Proruský spolok Brat za brata zastrašoval novinára Denníka N: Z boja odíde len jeden | url = https://www.omediach.com/tlac/28830-prorusky-spolok-brat-za-brata-zastrasoval-novinara-dennika-n-z-boja-odide-len-jeden | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Skupina Brat za brata bola spájaná s incidentom počas osláv v [[Lučenec|Lučenci]], kde mali jej členovia alebo sympatizanti hajlovať a vykrikovať heslo „Sieg Heil“.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> Po tom, čo ich na to upozornil miestny aktivista a [[advokát]] Landl, ho mali verbálne aj fyzicky napadnúť.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> Alexa niektoré obvinenia poprel.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> V súvislosti s aktivitami skupiny, najmä výzvami na zakladanie [[Partizán|partizánskych]] štruktúr a budovanie paralelnej [[Tajná služba|tajnej služby]], vedú [[Orgán činný v trestnom konaní|orgány činné v trestnom konaní]] trestné konanie.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> Dozor nad ním vykonáva Krajská prokuratúra v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":4" /><ref name=":5" /> V dňoch 8. až 10. mája 2026 združenie organizovalo podujatie s názvom „Jazda národov – Cesta víťazstva“, ktoré sa začalo v Trnave a skončilo pri Dukle.<ref name=":26">{{Citácia periodika|priezvisko=Zigová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Premiér Fico v Moskve a motorkári Brat za brata na jazde Slovenskom. Propaganda, reagujú protestujúci|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/iP92UmN/premier-fico-v-moskve-a-motorkari-brat-za-brata-na-jazde-slovenskom-propaganda-reaguju-protestujuci/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-09|dátum prístupu=2026-08-10}}</ref> 8. mája jeho členovia a sympatizanti navštívili vojenský cintorín vo [[Zvolen|Zvolene]].<ref name=":26" /> Podujatie sprevádzali ruské a [[Sovietsky zväz|sovietske]] symboly a reprodukcia sovietskych a ruských piesní.<ref name=":26" /> [[Pieta (úcta)|Pietny]] akt bol ukončený pokrikmi „Hurá!“ a „My sme tu doma!“.<ref name=":26" /> Proti podujatiu sa konal protest, ktorého účastníci ho označili za prejav ruskej [[Propaganda|propagandy]] a zneužívanie pamiatky [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name=":26" /> Predseda združenia Alexa sa po príchode pred cintorín vyjadril k protestujúcim slovami: „Tak, ako vy tu máte ukrajinské vlajky, my máme slovenskú, poľskú, ruskú a vlajky všetkých národností, ktoré bojovali.“<ref name=":26" /> Ukrajinská vlajka sa však podľa ''[[Aktuality.sk]]'' v dave nenáchadzala, hoci medzi padlými v druhej svetovej vojne boli mnohí Ukrajinci.<ref name=":26" /> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Noční vlci]] == Externé odkazy == * [https://www.bratzabrata.sk/ Oficiálna stránka združenia] * [https://www.voxpot.cz/clanky/ocistime-zemi-od-skudcu-kdo-jsou-motorkari-ze-spolku-brat-za-brata „Očistíme zemi od škůdců!“ Kdo jsou motorkáři ze spolku Brat za Brata] – investigatívna reportáž ''Voxpotu'' (december 2025) o prepojeniach na Rusko, partizánskych bunkách a hybridných aktivitách [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2019]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] 17lo03t12r4un5e0fa0qx4t1hgkbrol 8356507 8356503 2026-08-15T13:22:24Z Pe3kZA 39673 Zamkol stránku „[[Motorkári Slovenska – Brat za brata]]“: Nadmerný vandalizmus ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 13:22, 22. august 2026 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 13:22, 22. august 2026 (UTC))) 8355948 wikitext text/x-wiki {{Infobox Občianske združenie|Názov=Motorkári Slovenska – Brat za brata|IČO=52560872|Registračné číslo=VVS/1-900/90-56993|Predseda=Matúš Alexa|Štatutár=|Web=[https://www.bratzabrata.sk/ bratzabrata.sk]|Sídlo=Hlavná 83/81, 040 01 Košice-Staré Mesto|Vznik=[[8. november]] [[2019]]|Právna forma=[[občianske združenie]]|Zameranie=motorkárske spomienkové aktivity|Ostatní kľúčoví ľudia=Ján Brňák <small>podpredseda</small><br/>Peter Kondrát <small>tajomník</small>}} '''Motorkári Slovenska – Brat za brata'''{{#tag:ref|Od 8. novembra 2019 do 24. mája 2024 bol názov občianskeho združenia '''Motorkári Slovenska'''. Zmena názvu na súčasný bola schválená Členskou schôdzou 24. mája 2024 a zaevidovaná [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] 13. septembra 2024.<ref name=ives>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výpis z registra: Motorkári Slovenska - Brat za brata | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542109338027994062 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2026-06-24 | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref>|group=pozn}} (známi ako '''Brat za Brata''', skratka '''BzB''') je slovenské [[občianske združenie]] zaregistrované v roku 2019<ref name=ives/> a zároveň motorkárska komunita, ktorej vznik sa datuje do roku 2014.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.bratzabrata.sk/o-nas/ | vydavateľ = bratzabrata.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Organizácia sa prezentuje ako [[Apolitickosť|apolitická]] skupina<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT za BRATA | url = https://www.bratzabrata.sk/ | vydavateľ = bratzabrata.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> zameraná na pripomínanie pamiatky padlých hrdinov prvej a druhej svetovej vojny, najmä vojakov [[Červená armáda|Červenej armády]] a účastníkov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref name=":0" /> Podľa viacerých médií a bezpečnostných expertov ide o proruskú skupinu a významného aktéra slovenskej [[Dezinformácia|dezinformačnej]] scény, ktorá koordinuje svoje aktivity s [[Rusko|ruskou]] ambasádou a je prepojená na ruské štátne štruktúry.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Kým Fico straší majdanom, proruská skupina Brat za brata chce po Slovensku zakladať „partizánske bunky“|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4417375/kym-fico-strasi-majdanom-proruska-skupina-brat-za-brata-avizuje-partizanske-bunky/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-21|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT za BRATA masovo zdieľa obsah ruskej ambasády. Spolupráca prebieha v online aj offline priestore | url = https://infosecurity.sk/podcast/brat-za-brata-masovo-zdiela-obsah-ruskej-ambasady-spolupraca-prebieha-v-online-aj-offline-priestore/ | vydavateľ = infosecurity.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čeplová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = „Očistíme zemi od škůdců!“ Kdo jsou motorkáři ze spolku Brat za Brata | url = https://www.voxpot.cz/clanky/ocistime-zemi-od-skudcu-kdo-jsou-motorkari-ze-spolku-brat-za-brata | vydavateľ = VoxPot | miesto = | dátum vydania = 2025-12-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský motorkársky gang Brat za Brata zmizol zo sociálnych sietí. Meta ich zablokovala|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/952563/prorusky-motorkarsky-gang-brat-za-brata-zmizol-zo-socialnych-sieti-meta-ich-zablokovala|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Niektoré zdroje ju zároveň označujú ako „[[gang]]“.<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kéry|meno=Šimon|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský motorkársky gang Brat za Brata zmizol zo sociálnych sietí. Meta ich zablokovala|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/952563/prorusky-motorkarsky-gang-brat-za-brata-zmizol-zo-socialnych-sieti-meta-ich-zablokovala|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-09|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=SaS podáva trestné oznámenie na Brat za brata. Ich činnosť ide podľa Kolíkovej proti záujmom Slovenska|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-27|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/krupa-vlada-sa-sprava-podla-prirucka-kgb-alebo-fsb|dátum prístupu=2026-06-24|priezvisko2=TASR}}</ref> V súvislosti s aktivitami organizácie vedú [[Orgán činný v trestnom konaní|orgány činné v trestnom konaní]] trestné konanie, iniciované na podnet strany [[Sloboda a Solidarita]] v roku 2025.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Hüttner|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=Pre aktivity skupiny Brat za brata sa vedie trestné konanie|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/784971-pre-aktivity-skupiny-brat-za-brata-sa-vedie-trestne-konanie/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-05|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Pre aktivity skupiny Brat za brata sa vedie trestné konanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2026-02-05|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/pre-aktivity-skupiny-brat-za-brata-sa-vedie-trestne-konanie|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> == Vedenie == Vedenie občianskeho združenia Brat za Brata od registrácie 8.novembra 2019 tvoria: * Matúš Alexa – predseda (koná samostatne) * Ján Brňák – podpredseda (konaná spoločne s predsedom) * Peter Kondrát – tajomník (konaná spoločne s predsedom)<ref name="ives" /> == História == Neformálna motorkárska [[Komunita (sociológia)|komunita]] sa sformovala a začala vyvíjať aktivity už v roku 2014.<ref name=":11" /><ref name=":14" /> Jej jadro tvoria bývalí členovia slovenskej pobočky ruského motorkárskeho klubu [[Noční vlci]].<ref name=":11" /><ref name=":15">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Noční vlci nikam neodišli, iba sa prezliekli. Oslavovali vo Volgograde, teraz prídu na Slavín|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/RZn9th3/nocni-vlci-nikam-neodisli-iba-sa-prezliekli-oslavovali-vo-volgograde-teraz-pridu-na-slavin/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-05-05|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Klub Noční vlci má medzinárodný charakter a riadi ho priateľ ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]] – Alexander Zaldostanov, ktorého prezývajú „Chirurg“ a ktorý bol zaradený na sankčný zoznam [[Spojené štáty|USA]] už v decembri roku 2014.<ref name=":16">{{Citácia periodika|priezvisko=Nemec|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Užitoční idioti či vlastizradcovia? Slovenskí motorkári pestujú blízke vzťahy s Kremľom|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/4hlLqNS/uzitocni-idioti-ci-vlastizradcovia-slovenski-motorkari-pestuju-blizke-vztahy-s-kremlom/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-02-10|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref><ref name=":14" /> V Rusku členovia klubu otvorene podporujú [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine]] a časť z nich sa aktívne zapojila do vojny.<ref name=":16" /><ref>{{Citácia periodika|titul=II Non-legislative acts REGULATIONS|periodikum=Official Journal of the European Union|vydavateľ=Európska Únia|dátum=2022-07-21|ročník=2022|číslo=65|issn=1977-0677|url=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=OJ:L:2022:193:FULL|dátum prístupu=2026-06-25|jazyk=en}}</ref> Líder združenia Alexa bol v minulosti členom a oficiálnym [[Hovorca|hovorcom]] Nočných vlkov na Slovensku.<ref name=":16" /><ref name=":15" /> Odchod zdôvodnil snahou o [[apolitickosť]] a nesúhlasom s politickým angažovaním sa Nočných vlkov.<ref name=":16" /><ref name=":13" /> Bezpečnostní experti však združenie Motorkári Slovenska – Brat za Brata považujú za nástupcu Nočných vlkov.<ref name=":15" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šelestiaková|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto prebral propagandu po Nočných vlkoch? Brat za Brata sa spolitizovali, ruskú piatu kolónu sledujú aj Česi|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96198762-kto-prebral-propagandu-po-nocnych-vlkoch-brat-za-brata-sa-spolitizovali-rusku-piatu-kolonu-sleduju-aj-cesi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-06|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Občianske združenie bolo oficiálne zaregistrované v 8. novembra 2019 pod názvom Motorkári Slovenska so sídlom v [[Košice|Košiciach]].<ref name="ives" /> Zmena názvu na súčasný Motorkári Slovenska – Brat za Brata bola schválená Členskou schôdzou 24. mája 2024.<ref name="ives" /> Vývoj organizácie je úzko spätý s jej pôsobením na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]].<ref name=":14" /> Facebooková stránka, ktorú združenie využíva, vznikla v apríli 2015 pod názvom Strana Slobodné Slovensko.<ref name=":14" /> V septembri 2016 bola premenovaná na Slovanské Slovensko a na súčasný názov Brat za brata bola premenovaná v októbri 2020.<ref name=":14" /> Od tohto momentu zaznamenala aj silný rast popularity, pričom v roku 2024 presiahla hranicu 120-tisíc sledovateľov.<ref name=":14" /><ref name=":13" /> V auguste 2024 spoločnosť Meta dočasne zablokovala účty spojené s organizáciu na [[Facebook|Facebooku]] a [[Instagram|Instagrame]] z dôvodu šírenia [[Hoax|hoaxov]], no po odvolaní boli v krátkom čase obnovené.<ref name=":14" /><ref name=":13" /> == Aktivity == Hlavnou aktivitou združenia je každoročná Jazda slobody, ktorú organizuje od roku 2015.<ref name=":0" /> Počas približne desaťdňového podujatia členovia údajne navštívia 40 miest a obcí na Slovensku.<ref name=":0" /><ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=Zacher|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=Prokremeľská skupina Brat za brata pri príležitosti SNP obišla Slovensko. Niektorí starostovia ich vítali|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4168821/prokremelska-skupina-brat-za-brata-pri-prilezitosti-snp-obisla-slovensko-niektori-starostovia-ich-vitali/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-29|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Zúčastňujú sa aj podujatí v zahraničí, najmä v [[Poľsko|Poľsku]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Česko|Česku]] a [[Rusko|Rusku]].<ref name=":0" /> Združenie prevádzkuje internetový obchod sídliaci v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] ponúkajúci oblečenie a propagačné predmety vlastnej značky.<ref name=":13" /> V máji 2021 sa minimálne piati členovia združenia zúčastnili na podujatí Cesty hrdinského ohňa ({{V jazyku|rus|Путь героического огня|''Puť geroičeskogo ogňa''}}), ktoré organizovala Ruská historická spoločnosť ({{V jazyku|rus|Российское историческое общество|''Rossijskoje istoričeskoje obščestvo''}}, {{V jazyku|eng|Russian Historical Society}}).<ref name=":14" /><ref name=":16" /><ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Брат за брата. Как словацкие байкеры сохраняют память о подвиге воинов Красной армии в Европе - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/polemika/intervyu-s-istorikami/brat-za-brata-kak-slovatskie-bajkery-sokhranyayut-pamyat-o-podvige-voinov-krasnoj-armii-v-evrope.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Еремкин | meno = Евгений | dátum vydania = 2024-01-25 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Частицы Вечного огня будут доставлены в 268 памятных мест Словакии - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/chastitsy-vechnogo-ognya-budut-dostavleny-v-268-pamyatnykh-mest-slovakii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Марунова | meno = Вера | dátum vydania = 2021-03-05 | jazyk = ru}}</ref> Alexa počas ceremoniálu v predvečer 76. výročia víťazstva vo [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojne]] pri Kremeľskom múre prevzal z rúk Sergeja Naryškina fakľu s plameňom odobratým z Večného ohňa ({{V jazyku|rus|Вечный огонь|''Večnyj ogoň''}}), ktorá slúžila na rozsvietenie špeciálnej lampy namontovanej na zadnom sedadle jeho [[Motocykel|motocykla]].<ref name=":17" /><ref name=":16" /><ref name=":14" /><ref name=":18" /> Naryškin je riaditeľom [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|ruskej zahraničnej spravodajskej služby]] (SVR), bývalým príslušníkom [[KGB]]<ref name=":15" /><ref name=":16" /> a zároveň predsedom Ruskej historickej spoločnosti.<ref name=":14" /><ref name=":18" /><ref name=":16" /> Na ceremoniáli bol prítomný aj námestník ministra obrany Alexander Kartapolov.<ref name=":14" /><ref name=":18" /> Symbolický plameň členovia združenia následne doviezli na Slovensko a zapaľovali ho pri pamätníkoch naprieč krajinou.<ref name=":14" /><ref name=":18" /> V apríli 2021 prevzal Alexa na Veľvyslanectve Ruskej federácie na Slovensku dve vyznamenania – [[Medaila|medailu]] za aktívnu účasť na vlasteneckej výchove občanov a riešenie sociálno-ekonomických problémov veteránov Veľkej vlasteneckej vojny a medailu Ministerstva obrany Ruskej federácie za veľký osobný prínos k zachovaniu pamiatky padlých obrancov Vlasti.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sólymos | meno = Karin Kőváry | autor = | odkaz na autora = | titul = Motorkári Brat za Brata využívajú silu na sociálnych sieťach na šírenie proputinovskej propagandy, najviac zdieľajú ruské veľvyslanectvo | url = https://www.icjk.sk/243/Motorkari-Brat-za-Brata-vyuzivaju-silu-na-socialnych-sietach-na-sirenie-proputinovskej-propagandy-najviac-zdielaju-ruske-velvyslanectvo | vydavateľ = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2023-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = }}</ref> V auguste 2022 sa päťčlenná skupina členov združenia vedená Alexom zúčastnila akcie Beh slobody ({{V jazyku|rus|Пробег Свободы|''Probeg Svobody''}}) v Moskve.<ref name=":16" /><ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = «Мотоциклисты Словакии — Брат за брата» снова приехали в Россию | url = https://historyrussia.org/sobytiya/mototsiklisty-slovakii-brat-za-brata-snova-v-rossii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Денисова | meno = Дарья | jazyk = ru}}</ref> Následne položili kvety pri Pamätníku víťazstva a navštívili výstavu Bežný nacizmus v Múzeu víťazstva.<ref name=":16" /><ref name=":20" /> Od 31. januára do 1. februára 2023 sa v [[Moskva|Moskve]] konala séria podujatí, na ktorých sa zúčastnili členovia občianskeho združenia.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Москве состоялись мероприятия с участием членов объединения «Мотоциклисты Словакии» - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/v-moskve-sostoyalis-meropriyatiya-s-uchastiem-chlenov-obedineniya-mototsiklisty-slovakii.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Животова | meno = Полина | dátum vydania = 2023-02-01 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":16" /><ref name=":14" /> Ich návšteva Ruska bola načasovaná tak, aby sa zhodovala s 80. výročím [[Bitka o Stalingrad|víťazstva pri Stalingrade]].<ref name=":21" /><ref name=":16" /><ref name=":14" /> Navštívili park Patriot ruských ozbrojených síl a komplex Partizánska dedina, sídlo Ruskej historickej spoločnosti, kde sa stretli s predsedom správnej rady Ruslanom Gagkujevom a položili kvety ku [[Hrob neznámeho vojaka (Moskva)|Hrobu neznámeho vojaka]].<ref name=":21" /> V novembri 2023 sa Alexa zúčastnil Medzinárodného kultúrneho fóra v [[Petrohrad|Petrohrade]] ({{V jazyku|rus|Санкт-Петербургский международный культурный форум|''Rossijskoje istoričeskoje obščestvo''}}, {{V jazyku|eng|St. Petersburg International Cultural Forum}}).<ref name=":17" /><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Стартовал IX Санкт-Петербургский международный культурный форум - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/startoval-ix-sankt-peterburgskij-mezhdunarodnyj-kulturnyj-forum.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Дорофеев | meno = Михаил | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> V rámci bloku, ktorý organizovala Ruská historická spoločnosť, vystúpil v panelovej diskusii s názvom „Spoločná kultúra. Spoločná história. Spoločná budúcnosť“ s osobnosťami ako Pierre de Gaul.<ref name=":19" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Внук де Голля считает, что экономика РФ в отличие от западных стран значительно вырастет|periodikum=TASS|odkaz na periodikum=|url=https://tass.ru/ekonomika/19298501|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru|miesto=Petrohrad|dátum=2023-11-16}}</ref> Na fóre, ktoré ako celok organizuje ruská vláda a ministerstvo kultúry, vystúpili najvyšší predstavitelia, vrátane prezidenta Putina.<ref>{{Citácia periodika|titul=Путин заявил, что настоящая культура никогда не умрет|periodikum=TASS|miesto=Petrohrad|dátum=2023-11-17|url=https://tass.ru/kultura/19315227|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru}}</ref> Alexa sa spolu s podpredsedom združenia Brňákom v marci 2024 zúčastnil ako „pozorovateľ“ prezidentských volieb na [[Vojenská okupácia|okupovanom]] [[Krym (polostrov)|Kryme]] na základe čoho bol zaradený do databázy tzv. zaujatých pozorovateľov European Platform for Democratic Elections (EPDE).<ref name=":13" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Matúš Alexa | url = https://www.fakeobservers.org/fake-election-observers/details/_705.html | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = en}}</ref> Alexa sa vtedy stretol aj so šéfom ruskej okupačnej správy Krymu Sergejom Aksionovom.<ref name=":13" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kolaborantská motorkárska skupina Brat za brata znovu poslúžila Putinovmu režimu.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3888094/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-17|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Ďňa 17. septembra 2024 sa zúčastnil Alexa v Moskve okrúhleho stola venovaného histórii protifašistického odboja.<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Выступление С.Е. Нарышкина на круглом столе, посвящённом истории сопротивления нацизму в Европе | url = https://historyrussia.org/sergey-naryshkin/vystupleniya-s-e-naryshkina/vystuplenie-predsedatelya-rio-s-e-naryshkina-na-kruglom-stole-posvyashchjonnom-istorii-soprotivleniya-natsizmu-v-stranakh-evropy.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Нары́шкин | meno = Серге́й | dátum vydania = 2024-09-17 | jazyk = ru}}</ref> Podujatie viedol Naryškin, ktorý spolu s pravoslávnym kňazom z [[Republika srbská|Republiky srbskej]] Darkom Djogom v príhovore poďakoval Alexovi za jeho účasť na podujatí.<ref name=":22" /> V januári 2025 skupina vyzvala na vytváranie „partizánskych buniek“ alebo „moderného partizánskeho hnutia“ na celom území Slovenska.<ref name=":3" /><ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Spolok Brat za Brata volá po „očiste v krajine“. Opozícia varuje pred bezpečnostným rizikom | url = https://spravy.stvr.sk/2025/01/spolok-brat-za-brata-vola-po-ociste-v-krajine-opozicia-varuje-pred-bezpecnostnym-rizikom/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Strana [[Sloboda a Solidarita]] (SaS) v reakcii na tieto vyjadrenia podala trestné oznámenie.<ref name=":3" /><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = BRAT ZA BRATA – Podávame trestné oznámenie | url = https://www.sas.sk/clanok/11103/brat-za-brata-%F0%9F%9A%A8-podavame-trestne-oznamenie | vydavateľ = Sloboda a Solidarita | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> [[Mária Kolíková]] toto podanie zdôvodnila podozreniami, že činnosť združenia napĺňa [[Trestný čin|trestné činy]], ktoré súvisia s úkladmi proti Slovenskej republike a s [[Vlastizrada|vlastizradou]].<ref name=":3" /><ref name=":6" /> V marci 2025 organizácia tvrdila, že zhromaždila takmer 450-tisíc podpisov pod [[Petícia|petíciu]] za zrušenie [[Sankcia (trest)|sankcií]] voči Rusku a odovzdala ju prezidentovi [[Peter Pellegrini|Petrovi Pellegrinimu]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruská skupina Brat za brata mieri k Pellegrinimu. Tvrdí, že má 450-tisíc podpisov na referendum|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/o7xVOMO/proruska-skupina-brat-za-brata-mieri-k-pellegrinimu-tvrdi-ze-ma-450-tisic-podpisov-na-referendum/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-06|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruská skupina Brat za brata odovzdala petíciu za zrušenie sankcií, ich bývalý člen hovorí o falošných podpisoch|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4515438/proruska-skupina-brat-za-brata-odovzdala-peticiu-za-zrusenie-sankcii-ich-byvaly-clen-hovori-o-falosnych-podpisoch/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-11|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Niektorí bývalí členovia a konkurenčné petičné iniciatívy spochybnili počet a pravosť podpisov. Referendum nebolo vyhlásené.<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Dňa 17. apríla 2025 prezident Putin udelil Alexovi ako predsedovi združenia ocenenie za „aktívnu činnosť v oblasti zachovávania historickej pamäti a rozvoja vzťahov so Slovenskom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Распоряжение Президента Российской Федерации от 17.04.2025 г. № 123-рп | url = http://kremlin.ru/acts/bank/51847 | vydavateľ = Президент России | dátum prístupu = 2026-06-27 | jazyk = ru | dátum vydania = 2025-04-17}}</ref> 7. mája 2025 členovia združenia navštívili Moskvu, kde položili kvety pri pomníku v Múzeu víťazstva.<ref name=":23">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Словацкие мотоциклисты из движения «Брат за брата» возложили цветы в Музее Победы | url = https://historyrussia.org/sobytiya/slovatskie-mototsiklisty-iz-dvizheniya-brat-za-brata-vozlozhili-tsvety-v-muzee-pobedy.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Дорофеев | meno = Михаил | dátum vydania = 2025-03-07 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|titul=Словацкие активисты привезли в Россию землю с захоронений красноармейцев|url=https://ria.ru/20250507/pobeda-2015499470.html|periodikum=РИА Новости|dátum=2025-05-07|dátum prístupu=2026-06-27|jazyk=ru-RU}}</ref> Návšteva sa uskutočnila pri príležitosti 80. výročia víťazstva vo [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojne]].<ref name=":23" /> Opäť sa stretli aj s predsedom správnej rady Ruskej historickej spoločnosti Ruslanom Gagkujevom, s ktorým diskutovali o spoločných historicko-vzdelávacích projektoch.<ref name=":23" /> Na druhý deň počas slávnostnej ceremónie v Tankovom múzeu parku Patriot odovzdali zem nazbieranú z 22 [[Cintorín|pohrebísk]] príslušníkov [[Červená armáda|Červenej armády]] z rôznych krajin [[Európska únia|EÚ]].<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В парке «Патриот» прошла церемония передачи земли с захоронений красноармейцев в Европе | url = https://historyrussia.org/sobytiya/v-parke-patriot-proshla-tseremoniya-peredachi-zemli-s-zakhoronenij-krasnoarmejtsev-v-evrope.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum prístupu = 2026-06-27 | priezvisko = Димитриева | meno = Анастасия | dátum vydania = 2025-03-08 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":24" /> Na akcii vystúpil riaditeľ parku Igor Barskov, člen rady Ruskej historickej spoločnosti Konštantín Pevnev a Alexa.<ref name=":25" /> Od októbra 2025 skupina podľa vlastných vyjadrení buduje „národnú informačnú službu“, v rámci ktorej vyzýva občanov, aby jej poskytovali informácie o ľuďoch, ktorých označuje za „nepriateľov národa“.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Zdút|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď proruskí motorkári Brat za brata budujú vlastnú tajnú službu, pre štát to nie je problém|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5295564/ked-proruski-motorkari-brat-za-brata-buduju-vlastnu-tajnu-sluzbu-pre-stat-to-nie-je-problem/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-30|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Brat za brata má mesiace pripravovať vlastnú „tajnú službu“. Chce zbierať údaje o nepriateľoch národa, tvrdí PS|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1015919/brat-za-brata-ma-mesiace-pripravovat-vlastnu-tajnu-sluzbu-chce-zbierat-udaje-o-nepriateloch-naroda|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> Hnutie [[Progresívne Slovensko]] (PS) a strana SaS to označili za budovanie paralelnej tajnej služby a vyzvali štátne orgány na konanie.<ref name=":9" /><ref name=":10" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Slovjaková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=PS: Brat za brata vytvára vlastnú informačnú službu, štátne orgány musia konať|periodikum=Noviny.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.noviny.sk/slovensko/1120990-ps-brat-za-brata-vytvara-vlastnu-informacnu-sluzbu-statne-organy-musia-konat|issn=|vydavateľ=Slovenská produkčná|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-14|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hüttner|meno=Robert|autor=|odkaz na autora=|titul=PS a SaS upozorňujú, že združenie Brat za brata tvorí vlastnú informačnú službu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/771890-ps-a-sas-upozornuju-ze-zdruzenie-brat-za-brata-tvori-vlastnu-informacnu-sluzbu/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-22|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref> V auguste 2025 líder Matúš Alexa zverejnil video, v ktorom sa vyhrážal násilím [[Novinár|novinárovi]] ''[[Denník N|Denníka N]]'' [[Daniel Vražda (novinár)|Danielovi Vraždovi]] a [[Aktivizmus|aktivistovi]] Martinovi Landlovi.<ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruský spolok Brat za brata zastrašuje novinára: Keď sa s nami stretneš, z boja odíde len jeden|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4812093/prorusky-spolok-brat-za-brata-zastrasuje-novinara-ked-sa-s-nami-stretnes-z-boja-odide-len-jeden/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-08-25|dátum prístupu=2026-06-24}}</ref><ref name=":12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Proruský spolok Brat za brata zastrašoval novinára Denníka N: Z boja odíde len jeden | url = https://www.omediach.com/tlac/28830-prorusky-spolok-brat-za-brata-zastrasoval-novinara-dennika-n-z-boja-odide-len-jeden | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-24 | jazyk = }}</ref> Skupina Brat za brata bola spájaná s incidentom počas osláv v [[Lučenec|Lučenci]], kde mali jej členovia alebo sympatizanti hajlovať a vykrikovať heslo „Sieg Heil“.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> Po tom, čo ich na to upozornil miestny aktivista a [[advokát]] Landl, ho mali verbálne aj fyzicky napadnúť.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> Alexa niektoré obvinenia poprel.<ref name=":11" /><ref name=":12" /> V súvislosti s aktivitami skupiny, najmä výzvami na zakladanie [[Partizán|partizánskych]] štruktúr a budovanie paralelnej [[Tajná služba|tajnej služby]], vedú [[Orgán činný v trestnom konaní|orgány činné v trestnom konaní]] trestné konanie.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> Dozor nad ním vykonáva Krajská prokuratúra v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":4" /><ref name=":5" /> V dňoch 8. až 10. mája 2026 združenie organizovalo podujatie s názvom „Jazda národov – Cesta víťazstva“, ktoré sa začalo v Trnave a skončilo pri Dukle.<ref name=":26">{{Citácia periodika|priezvisko=Zigová|meno=Iva|autor=|odkaz na autora=|titul=Premiér Fico v Moskve a motorkári Brat za brata na jazde Slovenskom. Propaganda, reagujú protestujúci|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/iP92UmN/premier-fico-v-moskve-a-motorkari-brat-za-brata-na-jazde-slovenskom-propaganda-reaguju-protestujuci/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-05-09|dátum prístupu=2026-08-10}}</ref> 8. mája jeho členovia a sympatizanti navštívili vojenský cintorín vo [[Zvolen|Zvolene]].<ref name=":26" /> Podujatie sprevádzali ruské a [[Sovietsky zväz|sovietske]] symboly a reprodukcia sovietskych a ruských piesní.<ref name=":26" /> [[Pieta (úcta)|Pietny]] akt bol ukončený pokrikmi „Hurá!“ a „My sme tu doma!“.<ref name=":26" /> Proti podujatiu sa konal protest, ktorého účastníci ho označili za prejav ruskej [[Propaganda|propagandy]] a zneužívanie pamiatky [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name=":26" /> Predseda združenia Alexa sa po príchode pred cintorín vyjadril k protestujúcim slovami: „Tak, ako vy tu máte ukrajinské vlajky, my máme slovenskú, poľskú, ruskú a vlajky všetkých národností, ktoré bojovali.“<ref name=":26" /> Ukrajinská vlajka sa však podľa ''[[Aktuality.sk]]'' v dave nenáchadzala, hoci medzi padlými v druhej svetovej vojne boli mnohí Ukrajinci.<ref name=":26" /> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Noční vlci]] == Externé odkazy == * [https://www.bratzabrata.sk/ Oficiálna stránka združenia] * [https://www.voxpot.cz/clanky/ocistime-zemi-od-skudcu-kdo-jsou-motorkari-ze-spolku-brat-za-brata „Očistíme zemi od škůdců!“ Kdo jsou motorkáři ze spolku Brat za Brata] – investigatívna reportáž ''Voxpotu'' (december 2025) o prepojeniach na Rusko, partizánskych bunkách a hybridných aktivitách [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 2019]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] 17lo03t12r4un5e0fa0qx4t1hgkbrol 1. slovenská futbalová liga žien 2026/2027 0 751965 8356619 8238369 2026-08-15T18:36:35Z Lekvarnička 262477 8356619 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|sezóna=2026/2027|začiatok=15. august 2026|počet_mužstiev=10|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2026/2027|2. liga 2026/27]]|liga=1. slovenská futbalová liga žien}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2026/2027''' (názov podľa sponzora: '''Orange liga 2026/2027'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženský futbal chce na Slovensku ďalej rásť. Najvyššia súťaž ponesie názov mobilného operátora | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-najvyssia-zenska-sutaz-nazov-zmena-orange-liga-2026-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sk}}</ref>) je 34. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začne 15. augusta 2026. Z 2. ligy postúpil jej víťaz [[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] a tiež [[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Budúci ročník súťaže bez Bardejova, nahradí ho Banská Bystrica | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-buduci-rocnik-sutaze-bez-bardejova-nahradi-ho-banska-bystrica/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-06-25 | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> ktorý postúpil po neprihlásení tímu [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chaos v tradičnom klube. Vedenie poslalo prihlášku do ligy neskoro, hráčky z tímu odchádzajú | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-partizan-bardejov-prihlaska-termin-prva-liga-zeny-2026-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk}}</ref>{{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.385|long=18.394|label=[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.738611|long=19.156944|label=[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]|position=right}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2026/2027}} == Základná skupina == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |11:0 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |6:1 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''3.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2:0 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''4.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2:1 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |1:0 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''6.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |1:2 | align="center" |0 | align="center" |'''0''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |0:1 | align="center" |0 | align="center" |'''0''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |0:2 | align="center" |0 | align="center" |'''0''' |- | align="center" |'''9.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |1:6 | align="center" |0 | align="center" |'''0''' |- | align="center" |'''10.''' |[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |0:11 | align="center" |0 | align="center" |'''0''' |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Tabuľka ZS 2026/2027{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2026-2027/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" |+ ! ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|ZMO]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | | | | | | | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|11|0}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | ! align="center" |'''×''' | | | | | | | | |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | | ! align="center" |'''×''' | | | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | | |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | | | ! align="center" |'''×''' | | | | | | |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | | | | ! align="center" |'''×''' | | | | | |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | ! align="center" |'''×''' | | | align="center" | | |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | | | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | ! align="center" |'''×''' | | | |- ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] | | | | | | | ! align="center" |'''×''' | | |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|6}} | | | | | | ! align="center" |'''×''' | |- ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | | | | | | | | | ! align="center" |'''×''' |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] nydgevt8ocyj48lr4920zipgvt54wop Yan Diomande 0 752146 8356783 8249307 2026-08-16T07:07:17Z ~2026-44332-74 302700 /* */ 8356783 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Yan Diomande | foto = Yan Diomande Cote D'Ivoire v Ecuador 14 June 2026-17 (cropped).jpg | popis = Diomande v roku 2026 | dátum narodenia = {{dnv|2006|11|14}} | miesto narodenia = [[Abidjan]] | štát = [[Pobrežie Slonoviny]] | výška = 182 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[RB Leipzig]] | mládežnícke roky = 2022-2024 | mládežnícke kluby = DME Academy | roky = 2025<br>2025<br>2025- | kluby = [[CD Leganés|Leganés B]]<br>[[CD Leganés|Leganés]]<br>[[RB Leipzig]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}10{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}33{{0}}(12) | národné mužstvo = {{CIV}} [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny do 17 rokov|Pobrežie Slonoviny U17]]<br>{{CIV}} [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny do 23 rokov|Pobrežie Slonoviny U23]]<br>{{CIV|f|1}} | reprezentačné roky = 2022<br>2025-<br>2025- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(3) | pkupdate = 29. 06. 2026 }} '''Yan Diomande''' (* [[14. november]] [[2006]], [[Abidjan]], [[Pobrežie Slonoviny]]) je profesionálny futbalista z Pobrežia Slonoviny, ktorý hráva na pozícii útočníka v španielskom klube [[RB Leipzig|Real Madrid]] == Klubová kariéra == === Začiatky === Diomande sa narodil v [[Abidjan|Abidjane]]. V roku 2022 sa presťahoval do USA kde sa pripojil k DME Academy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Highlights from the 2023 DME Soccer Showcase | url = https://dmeacademy.com/diomande-players-that-dominated/ | dátum vydania = 2023-12-27 | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = en-US | meno = DME Sports | priezvisko = Academy}}</ref> === Leganés === Dňa [[27. november|27. novembra]] [[2024]] Diomande prestúpil do španielského klubu [[CD Leagnés]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El C.D. Leganés incorpora al atacante costamarfileño Yan Diomande, de 18 años de edad - C.D. Leganés - Web Oficial | url = https://www.cdleganes.com/noticias/el-cd-leganes-incorpora-al-atacante-costamarfileno-yan-diomande-de-18-anos-de-edad | vydavateľ = www.cdleganes.com | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = es}}</ref> Na začiatku hrával v rezerve. V klube debutoval [[29. marec|29. marca]] [[2025]] pri prehre 2:3 s [[Real Madrid CF|Realom Madrid]]. Dňa [[11. máj|11. mája]] dal prvý gól v klube pri výhre 3:2 nad [[RCD Espanyol|Espanyolom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com/soccer/match/_/gameId/705006/espanyol-leganes | vydavateľ = www.espn.com | dátum prístupu = 2026-06-29}}</ref> === RB Leipzig === V júli [[2025]] prestúpil Diomande do nemeckého klubu [[RB Leipzig]] kde podpísal päťročnú zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://rbleipzig.com/en/news/rb-leipzig-sign-laliga-prospect-yan-diomande-transfer-new-signing-2025-26-season | vydavateľ = rbleipzig.com | dátum prístupu = 2026-06-29}}</ref> V klube debutoval dňa [[16. august]] a pri svojom debute strelil gól pri výhre 4:2 nad [[SV Sandhausen]] v [[DFB-Pokal]]. V [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] prvýkrát skóroval dňa [[25. október|25. októbra]] pri výhre 6:0 nad [[FC Augsburg|Augsburgom]]. Dňa [[6. december|6. decembra]] strelil hetrik pri výhre 6:0 nad [[Eintracht Frankfurt|Frankfurom]]. V sezóne 2025/26 odohral 36 zápasov a strelil 13 gólov a pridal desať asistencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yan Diomande hat-trick powers RB Leipzig to 6-0 victory over Eintracht Frankfurt | url = https://www.bundesliga.com/en/bundesliga/news/rb-leipzig-eintracht-frankfurt-match-report-highlights-matchday-13-35095 | vydavateľ = bundesliga.com - the official Bundesliga website | dátum prístupu = 2026-06-29 | jazyk = en}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Diomande debutoval v seniorskej reprezentácii Pobrežia Slonoviny dňa [[10. október|10. októbra]] [[2025]] pri výhre 7:0 nad [[Seychelské národné futbalové mužstvo|Seychelami]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 – Afrika|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta 2026]]. V zápase strelil aj premiérový gól v reprezentácii. O štyri dni neskôr skóroval opäť pri výhre 3:0 nad [[Kenské národné futbalové mužstvo|Keňou]]. Diomande bol nominovaný na [[Africký pohár národov 2025]]. Na turnaji odohral päť zápasov a strelil jeden gól. S tímom skončili na turnaji vo štvrťfinále. Diomande bol zaradený do konečnej nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/fr/articles/liste-cote-d-ivoire-coupe-du-monde-2026 | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2026-06-29}}</ref> == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 29. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[CD Leganés|Leganés B]] |2024/25 |[[Tercera Federación]] |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" | |3 |0 |- |[[CD Leagnés|Leagnés]] |2024/25 |[[La Liga]] |10 |4 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |2 |- |[[RB Leipzig]] |2025/26 |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |33 |12 |3 |1 | colspan="2" |— |36 |13 |- ! colspan="3" |Celkovo !46 !14 !3 !1 !0 !0 !49 !15 |} ; === Medzinárodné === ''K 29. júnu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="2" |{{CIV|f}} |2025 |7 |2 |- |2026 |6 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !13 !3 |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/yan-diomande/profil/spieler/1390649 == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Yan Diomande|1361653217}} {{DEFAULTSORT|Diomande|Yan}} [[Kategória:Futbalisti Pobrežia Slonoviny]] [[Kategória:Hráči CD Leganés]] [[Kategória:Hráči RB Leipzig]] [[Kategória:Hráči v La Lige]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Futbaloví útočníci]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2025]] qbsmr1ziv72trqou4dtry2d99ubyio6 Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 0 752266 8356606 8305359 2026-08-15T18:05:07Z Jetam2 30982 kat 8356606 wikitext text/x-wiki '''Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch''' organizuje [[Európska plavecká liga]]. Prvé majstrovstvá Európy sa konali v roku [[1926]] v [[Budapešť|Budapešti]] v [[plávanie|plávaní]], [[Skoky do vody|skokoch do vody]] a vo [[Vodné pólo|vodnom póle]]. V súčasnosti sa konajú každé dva roky a zahŕňajú päť disciplín: [[plávanie]], [[skoky do vody]], [[synchronizované plávanie]], [[diaľkové plávanie]] a skokoch do vody z výšky. Ďiaľkové plávanie sa neorganizuje v rokoch, kedy sa koná [[Olympiáda (štyri roky)|olympiáda]]. Do roku 1999 patrilo medzi disciplíny i [[vodné pólo]], od roku 1999 má však samostatné [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle |majstrovstvá Európy]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = InterSportStats | url = https://intersportstats.com/competition_types/3 | vydavateľ = intersportstats.com | dátum prístupu = 2026-07-15}}</ref> == Miesta konania == {| class="wikitable" |+ Zoznam ročníkov majstrovstiev Európy v plaveckých športoch<ref name=":0" /> |- ! Rok ! Miesto ! Krajina ! Dátum |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1926|1926]] || [[Budapešť]] || {{Flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || 18. – 22. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1927|1927]] || [[Bologna]] || {{Flagicon|Italy}} [[Taliansko]] || 31. augusta – 4. septembra |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1931|1931]] || [[Paríž]] || {{Flagicon|France}} [[Francúzsko]] || 23. – 30. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1934|1934]] || [[Magdeburg]] || {{Flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || 12. – 19. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1938|1938]] || [[Londýn]] || {{Flagicon|United Kingdom}} [[Spojené kráľovstvo]] || 6. – 13. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1947|1947]] || [[Monte Carlo]] || {{Flagicon|Monaco}} [[Monako]] || 10. – 14. septembra |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1950|1950]] || [[Viedeň]] || {{Flagicon|Austria}} [[Rakúsko]] || 20. – 27. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1954|1954]] || [[Turín]] || {{Flagicon|Italy}} [[Taliansko]] || 31. augusta – 5. septembra |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1958|1958]] || [[Budapešť]] || {{Flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || 31. augusta – 6. septembra |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1962|1962]] || [[Lipsko]] || {{Flagicon|East Germany}} [[Nemecká demokratická republika]] || 18. – 25. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1966|1966]] || [[Utrecht]] || {{Flagicon|Netherlands}} [[Holandsko]] || 20. – 27. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1970|1970]] || [[Barcelona]] || {{Flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || 5. – 13. septembra |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1974|1974]] || [[Viedeň]] || {{Flagicon|Austria}} [[Rakúsko]] || 18. – 25. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1977|1977]] || [[Jönköping]] || {{Flagicon|Sweden}} [[Švédsko]] || 14. – 21. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1981|1981]] || [[Split]] || {{flagicon|YUG}} [[Juhoslávia]] || 4. – 12. septembra |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1983|1983]] || [[Rím]] || {{Flagicon|Italy}} [[Taliansko]] || 22. – 27. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1985|1985]] || [[Sofia]] || {{Flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || 4. – 11. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1987|1987]] || [[Štrasburg]] || {{Flagicon|France}} [[Francúzsko]] || 16. – 23. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1989|1989]] || [[Bonn]] || {{flagicon|NDR}} [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]|| 15. – 20. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1991|1991]] || [[Atény]] || {{Flagicon|Greece}} [[Grécko]] || 18. – 25. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1993|1993]] || [[Sheffield]] || {{Flagicon|United Kingdom}} [[Spojené kráľovstvo]] || 3. – 8. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1995|1995]] || [[Viedeň]] || {{Flagicon|Austria}} [[Rakúsko]] || 22. – 27. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1997|1997]] || [[Sevilla]] || {{Flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || 19. – 24. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 1999|1999]] || [[Istanbul]] || {{Flagicon|Turkey}} [[Turecko]] || 26. júla – 1. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2000|2000]] || [[Helsinky|Helsinki]] || {{Flagicon|Finland}} [[Fínsko]] || 3. – 9. júla |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2002|2002]] || [[Berlín]] || {{Flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || 29. júla – 4. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2004|2004]] || [[Madrid]] || {{Flagicon|Spain}} [[Španielsko]] || 5. – 16. mája |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2006|2006]] || [[Budapešť]] || {{Flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || 26. júla – 6. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2008|2008]] || [[Eindhoven]] || {{Flagicon|Netherlands}} [[Holandsko]] || 13. – 24. marca |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2010|2010]] || [[Budapešť]] || {{Flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || 4. – 15. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2012|2012]] || [[Debrecín]] <br /> [[Eindhoven]]|| {{Flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] <br />{{Flagicon|Netherlands}} [[Holandsko]] || 14. – 27. mája |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2014|2014]] || [[Berlín]] || {{Flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || 13. – 24. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2016|2016]] || [[Londýn]] || {{Flagicon|United Kingdom}} [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] || 9. – 22. mája |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2018|2018]] || [[Glasgow]] || {{Flagicon|United Kingdom}} [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] || 1. – 12. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2020|2020]] || [[Budapešť]] || {{Flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || 10. – 23. mája 2021 |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2022|2022]] || [[Rím]] || {{Flagicon|Italy}} [[Taliansko]] || 11. – 21. augusta |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2024|2024]] || [[Belehrad]] || {{Flagicon|Serbia}} [[Srbsko]] || 10. – 23. júna |- | [[Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch 2026|2026]] || [[Paríž]] || {{Flagicon|France}} [[Francúzsko]] || 31. júla – 16. augusta |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Plávanie]] * [[Synchronizované plávanie]] * [[Vodné pólo]] * [[Skoky do vody]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://europeanaquatics.org/ Oficiálna stránka Európskej plaveckej ligy] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Plávanie]] [[Kategória:Plávecké súťaže v Európe]] eqrsjqy2q01a5w3il2q1qxukn399gp4 Vozinha 0 752564 8356496 8348619 2026-08-15T13:05:35Z Alexis Nemec 211349 8356496 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Vozinha | foto = Vozinha Fifa World Cup 2026 Saudia Arabia vs Cabo Verde.jpg | popis = Vozinha v roku 2026 | celé meno = Josimar José Évora Dias | dátum narodenia = {{dnv|1986|6|3}} | miesto narodenia = [[Mindelo]] | štát = [[Kapverdy]] | výška = 189 cm | pozícia = brankár | roky = 2007 - 2011<br>2011 - 2012<br>2012 - 2015<br>2015<br>2015 - 2016<br>2016 - 2017<br>2017 - 2022<br>2022 - 2024<br>2024 - 2026 | kluby = [[Batuque Futebol Clube|Batuque]]<br>[[Club Sportivo Mindelense|Mindelense]]<br>[[Progresso Associação do Sambizanga|Progresso do Sambizanga]]<br>[[Club Sportivo Mindelense|Mindelense]]<br>[[FC Zimbru Chișinău|Zimbru Chișinău]]<br>[[Gil Vicente F.C.|Gil Vicente]]<br>[[AEL Limassol]]<br>[[AS Trenčín]]<br>[[G.D. Chaves|Chaves]] | zápasy(góly) = -<br>-<br>{{0}}51{{0}}{{0}}(0)<br>-<br>{{0}}26{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}28{{0}}{{0}}(0)<br>116{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}34{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}51{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{CPV|f|1}} | reprezentačné roky = 2012- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}94{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 10. 7. 2026 }} '''Josimar José Évora Dias''' známy ako '''Vozinha''' (* [[3. jún]] [[1986]], [[Mindelo]], [[Kapverdy]]) je kapverdský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii brankára. == Osobný život == === Začiatky na Kapverdách === Vozinha začal s futbalom až vo veku 21 rokov a to v klube [[Batuque Futebol Clube|Batuque]] kde pôsobil od roku 2007 až do roku 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Criolosports.com: Taça de Cabo Verde: Boavista no play-off final | url = https://criolosports.blogspot.com/2010/05/taca-de-cabo-verde-boavista-no-play-off.html | dátum vydania = 2010-05-26 | dátum prístupu = 2026-07-10 | priezvisko = Criolosports}}</ref> V roku [[2011]] prestúpil do [[CS Mindelese|Mindelese]]. === Progresso do Sambizanga === V roku 2012 podpísal zmluvu s angolským klubom [[Progresso Associação do Sambizanga|Progresso do Sambizanga]]. V klube debutoval [[18. marec|18. marca]] pri remíze 1:1 s [[CD Primeiro de Agosto|Primeiro de Agosto]]. === Zimbru Chișinău === V roku [[2015]] prestúpil do moldavského klubu [[FC Zimbru Chişinău|Zimbru Chişinău]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vozinha foi apresentado no FC Zimbru | url = https://dtudo1pouco.cv/vozinha-foi-apresentado-no-fc-zimbru/ | dátum vydania = 2015-07-07 | dátum prístupu = 2026-07-10 | jazyk = pt-PT | priezvisko = DTudo1Pouco}}</ref> V klube debutoval [[25. júl|25. júla]] pri výhre 1:0 nad [[FC Bălți|Bălți]]. V sezóne 2015/16 odohral 26 zápasov a v trinástich zápasoch vychytal čisté konto. === Gil Vicente === V auguste [[2016]] prestúpil do druholigového portugalského klubu [[Gil Vicente F.C.|Gil Vicente]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vozinha no Gil Vicente de Portugal | url = https://ilhas.li/aCzM | vydavateľ = Expresso das Ilhas | dátum prístupu = 2026-07-10 | jazyk = pt}}</ref> V klube debutoval pri prehre 0:1 s [[F.C. Vizela|Vizela]]. V sezóne odohral 29 zápasov. === AEL Limassol === V júni [[2017]] prestúpil do cyperského klubu [[AEL Limassol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vozinha assina pelo AEL Limassol | url = https://www.mundodosguardaredes.pt/vozinha-assina-pelo-ael-limassol/ | dátum vydania = 2017-06-05 | dátum prístupu = 2026-07-10 | jazyk = pt-PT}}</ref> V klube debutoval [[29. jún|29. júna]] pri výhre 4:0 nad [[St Joseph's FC|St Joseph's]] v prvom zápase prvého predkola [[Európska liga UEFA 2017/18|Európskej ligy UEFA 2017/18]]. V [[Cypriot First Division]] debutoval v derby pri výhre 1:0 nad [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]]. V sezóne 2017/18 odohral 32 zápasov v ktorých 17-krát vychytal čisté konto. Dňa [[22. máj|22. mája]] [[2019]] vychytal čisté konto nad [[APOEL FC|APOEL Nikózia]] vo finále [[Kypello Kyprou]]. === AS Trenčín === V auguste [[2022]] prestúpil Vozinha do [[AS Trenčín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vozinha deixa o Chipre e vai representar o AS Trencin da Eslováquia | url = https://ilhas.li/aLAB | vydavateľ = Expresso das Ilhas | dátum prístupu = 2026-07-10 | jazyk = pt}}</ref> V klube debutoval [[24. august|24. augusta]] pri výhre 14:0 nad [[FC Slovan Hlohovec|Slovanom Hlohovec]] v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupe]]. V [[Niké liga|Niké lige]] debutoval [[17. september|17. septembra]] pri prehre 0:2 nad [[FK Železiarne Podbrezová|Železiarne Podbrezová]]. V sezóne 2022/23 odohral 14 zápasov. V sezóne 2023/24 debutoval [[30. júl|30. júla]] pri výhre 2:1 nad [[FC Spartak Trnava|Spartakom Trnava]]. V sezóne 2023/24 odohral 25 zápasov a 13-krát vychytal čisté konto. === Chaves === V júli [[2024]] sa Vozinha vrátil do Portugalska kde podpísal zmluvu s tímom [[G.D. Chaves|Chaves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VOZINHA REFORÇA BALIZA TRANSMONTANA | url = https://gdchaves.pt/vozinha-reforca-baliza-transmontana/ | dátum vydania = 2024-07-02 | dátum prístupu = 2026-07-10 | jazyk = pt-PT | meno = Sérgio | priezvisko = Mota}}</ref> V klube debutoval [[10. august|10. augusta]] pri prehre 1:2 s [[Académico de Viseu FC|Académico de Viseu]]. V sezóne 2024/25 odohral 32 zápasov. == Reprezentačná kariéra == Vozinha debutoval v seniorskej reprezentácii [[Kapverdské národné futbalové mužstvo|Kapverd]] dňa [[8. september|8. septembra]] [[2012]] pri výhre 2:0 v kvalifikácii na [[Africký pohár národov 2013]]. Vozinha bol zaradený do konečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2013]]. Na turnaji odohral štyri zápasy. Kapverdy skončili na skončili vo štvrťfinále. Vozinha bol zaradený do konečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2015]]. Na turnaji odohral tri zápasy. Kapverdy skončili na turnaji v skupine. Vozinha bol zaradený do konečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2021]]. Na turnaji odohral tri zápasy. Kapverdy skončili na turnaji v osemfinále. Vozinha bol zaradený do konečnej nominácie na [[Africký pohár národov 2023]]. Na turnaji odohral päť zápasov. Kapverdy na turnaji skončili vo štvrťfinále. Vozinha vo veku 40 rokov sa dostal do nominácie na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026]]. Na turnaji odohral štyri zápasy a vychytal dvakrát čisté konto. Kapverdy skončili na turnaji v osemfinále po prehre s [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentínou]] 2:3 po predĺžení. == Osobný život == Krstné meno má na počesť brazílskeho obrancu [[Josimar|Josimara]], ktorý hrával za Brazíliu na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|MS 1986]]. Jeho prezývka Vozinha znamená v preklade "babička".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.fifa.com/pt/tournaments/mens/worldcup/canadamexicousa2026/articles/goleiro-cabo-verde-vozinha | vydavateľ = www.fifa.com | dátum prístupu = 2026-07-10}}</ref> Po debute na MS pri ktorom vychytal čisté konto pri remíze 0:0 so Španielskom získal Vozinha viac ako 17 miliónov followerov. Po MS sa stal najsledovanejším brankárom na tejto sociálnej sieti Instagram.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vozinha vai de 53 mil a mais de 1,5 milhão de seguidores após campanha da CazéTV na Copa de 2026 | url = https://www.estadao.com.br/esportes/copa-do-mundo/vozinha-vai-de-53-mil-a-mais-de-15-milhao-de-seguidores-apos-campanha-da-caze-tv-na-copa-de-2026/ | vydavateľ = Estadão | dátum prístupu = 2026-07-10 | jazyk = pt-br}}</ref> == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 10. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |[[Progresso Associação do Sambizanga|Progresso do Sambizanga]] |2012 | rowspan="3" |[[Girabola]] |15 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |0 |- |2013 |19 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |19 |0 |- |2014 |18 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |18 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !52 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !52 !0 |- |[[FC Zimbru Chişinău|Zimbru Chişinău]] |2015/16 |[[Divizia Națională]] |26 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |26 |0 |- |[[Gil Vicente F.C.|Gil Vicente]] |2016/17 |[[Liga Portugal 2]] |28 |0 | colspan="2" |— |1 |0 | colspan="2" |— |29 |0 |- | rowspan="6" |[[AEL Limassol]] |2017/18 | rowspan="5" |[[Cypriot First Division]] |35 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |6'''<sup>1</sup>''' |0 |41 |0 |- |2018/19 |13 |0 |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |18 |0 |- |2019/20 |23 |0 |2 |0 | colspan="2" |— |2'''<sup>1</sup>''' |0 |27 |0 |- |2020/21 |34 |0 |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |39 |0 |- |2021/22 |11 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |4'''<sup>2</sup>''' |0 |15 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !113 !0 !12 !0 ! colspan="2" |— !12 !0 !137 !0 |- | rowspan="3" |[[AS Trenčín]] |2022/23 | rowspan="2" |[[Niké liga]] |9 |0 |5 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |14 |0 |- |2023/24 |25 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |25 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !34 !0 !5 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !39 !0 |- | rowspan="3" |[[G.D. Chaves|Chaves]] |2024/25 | rowspan="2" |[[Liga Portugal 2]] |32 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |32 |0 |- |2025/26 |19 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |19 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !51 !0 !0 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !51 !0 |- ! colspan="3" |Celkovo !304 !0 !17 !0 !1 !0 !12 !0 !334 !0 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 10. júlu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="15" |{{CPV|f}} |2012 |2 |0 |- |2013 |10 |0 |- |2014 |6 |0 |- |2015 |10 |0 |- |2016 |6 |0 |- |2017 |6 |0 |- |2018 |2 |0 |- |2019 |4 |0 |- |2020 |3 |0 |- |2021 |7 |0 |- |2022 |3 |0 |- |2023 |8 |0 |- |2024 |10 |0 |- |2025 |9 |0 |- |2026 |8 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !94 !45 |} == Úspechy == '''CS Mindelense''' * [[Campeonato Caboverdiano de Futebol]]: 2015 '''AEL Limassol''' * [[Kypello Kyprou]]: 2018/19 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.playmakerstats.com/player/vozinha/291276/career * https://www.transfermarkt.com/vozinha/profil/spieler/242277 == Zdroj == {{Preklad|de|Vozinha|268554399}} [[Kategória:Kapverdskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Zimbru Chișinău]] [[Kategória:Hráči Gil Vicente]] [[Kategória:Hráči AEL Limassol]] [[Kategória:Hráči FK AS Trenčín]] [[Kategória:Hráči GD Chaves]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2026]] [[Kategória:Futbaloví brankári]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2013]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2015]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2021]] [[Kategória:Hráči Afrického pohára národov 2023]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] l4zv5ys4cjtspuot5n7wwlqpe3g8y8k Lacoste – Chaussure 0 752763 8356771 8246639 2026-08-16T06:10:44Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Reklama | Názov = Lacoste – Chaussure | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Iný názov = Lacoste – Chaussures de tenis | Agentúra = DJW | Klient = | Trh = topánky | Jazyk = [[Francúzština|francúzsky]] | Štát = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Čas trvania = cca 30 [[Sekunda|sekúnd]]<ref name="vs" group="pozn.">Pri rôznych zostrihoch mala reklama inú minutáž.</ref> | Produkt = [[Lacoste (spoločnosť)|Lacoste]] | Dátum vydania = [[1985]] | Slogan = | Produkčná spoločnosť = Transcontinentale | Rozpočet = | Ocenenia = | Réžia = [[Just Jaeckin]] | Scenár = | Produkcia = | Kamera = | Strih = | Hudba = | Umelecké vedenie = | Obsadenie = David Schnitzer (hráč tenisu)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = David Schnitzer, Lacoste 1985 Directed by Just Jaeckin {{!}} Male Model Retro | url = https://www.facebook.com/uomoclassico/videos/1052587759578633/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = }}</ref> | Predchádzajúca = | Nasledujúca = | Commons = | Webstránka = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} [[Súbor:Lacoste logo.jpg|náhľad|Logo francúzskej značky.]] '''Lacoste – Chaussure''' alebo '''Lacoste – Chaussures de tenis'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LACOSTE : CHAUSSURES DE TENNIS | url = https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/publicite/pub3784047089/lacoste-chaussures-de-tennis | vydavateľ = ina.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = }}</ref> je [[Francúzsko|francúzska]] televízna [[reklama]] z roku [[1985]] s dĺžkou cez 30 [[Sekunda|sekúnd]], ktorú režíroval filmár [[Just Jaeckin]]. Reklama propaguje športové [[tenisky]] od spoločnosti [[Lacoste (spoločnosť)|Lacoste]]. Segment bol natočený vo [[Francúzština|francúzštine]] pod taktovkou agentúry DJW.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &#x5B;Lacoste&#x5D; Chaussure Lacoste, 1985 - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=RvUjuGPfDmY | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2023-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = }}</ref> V reklame hrá aj model David Schnitzer. == Vznik == Just Jaeckin je známy aj ako [[režisér]] rôznych reklám. V októbri [[1968]], keď sa v [[Televízia (prenos)|televízii]] vysielali prvé reklamné [[Spot|spoty]] na značky, režíroval prvú televíznu reklamu pre značku Dim, v ktorej bolo vidno [[Noha (časť končatiny)|nohy]] mladého [[Dievča|dievčaťa]]. Neskôr Jaeckin pracoval aj pre ďalšie firmy, ako napríklad [[Gini]], [[Perrier]], [[Elseve]] či [[Boursin (podnik)|Boursin]]. Pod produkciou Transcontinentale bol v roku [[1985]] na réžiu segentu vybraný Jaeckin. Nakrúcanie sa odohrávalo na [[Tenisový kurt|tenisovom kurte]] za účasti jedného modela a viacerých [[Modelka|modeliek]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &#x5B;Lacoste&#x5D; Chaussure Lacoste, 1985 | url = https://madparis.fr/Lacoste-Chaussure-Lacoste-1985 | vydavateľ = madparis.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250427225857/https://madparis.fr/Lacoste-Chaussure-Lacoste-1985 | dátum archivácie = 2025-04-27 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marques et personnages de la Publicité | url = https://madparis.fr/marques-et-personnages | vydavateľ = madparis.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251027022047/https://madparis.fr/marques-et-personnages | dátum archivácie = 2025-10-27 }}</ref><ref name=":0" /> == Dej == V tejto reklame značky Lacoste z roku [[1985]] hrá skupina ľudí [[tenis]], ktorá je oblečená v kompletnej výstroji Lacoste. Na týchto záberoch je na každom z doplnkov a odevov viditeľný ikonický malý [[Crocodylus|krokodíl]] firmy. Záver končí [[Animácia (film)|animáciou]] 2 krokodílov na bielom pozadí (loga značky).<ref name=":1" /><ref name=":0" /> == Odozva == Išlo o najznámejšiu spoluprácu medzi režisérom a odevnou spoločnosťou Lacoste. == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Imdb film|id=43622010}} * [https://www.ina.fr/ina-eclaire-actu/publicite/pub3784047089/lacoste-chaussures-de-tennis Video záznam] v [[Institut national de l'audiovisuel|INA]] {{Just Jaeckin}} [[Kategória:Reklamy]] [[Kategória:Reklamy režírované Justom Jaeckinom]] [[Kategória:Vzniklo v 1985]] 2rg6x5jw4jnq26mpyy1p4tuz01ynw0u Kratina (kanál) 0 752780 8356747 8247469 2026-08-15T23:35:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8356747 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Kratina | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = | district = [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] | district1 = | commune = | municipality = [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Šúr (geomorfologická časť)|Šúr]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Pod Válkom</nowiki> | source_elevation = cca 132 | source_lat_d = 48.2082 | source_long_d = 17.1979 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Vajnorský potok]] | mouth_elevation = cca 128 | mouth_lat_d = 48.2142 | mouth_long_d = 17.2148 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-15-780--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Malého Dunaja|Malý Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Kratina'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]]. Je pravostranným prítokom [[Vajnorský potok|Vajnorského potoka]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1,5 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v severozápadnej časti [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]], v jej [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Šúr (geomorfologická časť)|Šúr]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-14 | miesto = Bratislava}}</ref>, na západnom okraji [[Vajnory|Vajnôr]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|132}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lokalite Pod Válkom<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.211481,17.203058,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-14 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, v blízkosti [[Cesta II. triedy 106 (Slovensko)|cesty II/106]], tečie severovýchodným smerom, sledujúc západný okraj intravilánu. Opúšťa [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickú časť]] [[Šúr (geomorfologická časť)|Šúr]]<ref name=GP/>, križuje miestnu cestu a pokračuje rovinatým územím okrajom poľnohospodársky využívaných polí, lemovaný nesúvislým pobrežným porastom.<ref name=mcz/> V oblasti Pod Hájom<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> sa mierne stáča na východ a oddeľujúc oblasť Koncové<ref name=mcz/>, smeruje do lokality Štrkové. Severne od [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnôr]], neďaleko [[Diaľnica D4 (Slovensko)|diaľnice D4]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|128}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Vajnorský potok|Vajnorského potoka]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.21481&y=48.21425&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Kratina pramení a preteká iba katastrom [[Bratislava|Bratislavy]] a jej časti [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]], patriacej do okresu [[Bratislava III (okres)|Bratislava III]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.211252,17.206649,16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-14 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Šúr (geomorfologická časť)]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.21481&y=48.21425&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Čiernej vody (Malý Dunaj)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Bratislava III]] [[Kategória:Vajnory]] i77pnkfy1qhob7rk8ixoggxzukxvvh6 Európska liga UEFA 2026/2027 0 753429 8356667 8356126 2026-08-15T20:15:17Z Ready2Ride 298352 8356667 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Európska liga UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Commerzbank-Arena_(Haupttribüne).JPG |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]] vo [[Frankfurt|Frankfurte]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>9. júl 2026 – 27. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>16. september 2026 – 26. máj 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;25+11<br/>''Celkovo:''&nbsp;45+31 (z najmenej 40 zväzov) |predchádzajúci=[[Európska liga UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Európska liga UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Európska liga UEFA 2026/2027''' je 56. sezónou druhej európskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 18. sezónou od jej premenovania z Pohára UEFA na [[Európska liga UEFA|Európsku ligu UEFA]]. [[Aston Villa FC|Aston Villa]] sa ako víťaz z predchádzajúcej sezóny automaticky kvalifikovala do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|skupinovej fázy Ligy majstrov]] a nemôže obhájiť svoj titul, pretože nový formát neumožňuje klubom sa od úrovne skupinovej fázy presunúť z [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] do Európskej ligy. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Európskej ligy UEFA 2026/2027 zúčastní 76 tímov z najmenej 40 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA.<ref name="regulations">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Europa League, 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Europa-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-01 |dátum prístupu=2026-03-01 |jazyk=en-US}}</ref> * Víťaz [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026]] získa miesto v skupinovej fáze (ak sa nekvalifikuje do Ligy majstrov alebo Európskej ligy prostredníctvom umiestnenia v domácej lige). * Zväzy na 1. – 12. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 13. – 33. mieste (okrem Ruska) <sup>[pozn. RUS]</sup> majú po jednom tíme. * Tímy vyradené v kvalifikačných kolách a v baráži o skupinovú fázu [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Ligy majstrov UEFA 2026/2027]] (okrem prvého kvalifikačného kola) budú presunuté do Európskej ligy. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Európsku ligu UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref name="country coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Európskej ligy, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Ligy majstrov UEFA * <sup>KL</sup> : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Konferenčnej ligy UEFA {| |+'''Poradie zväzov pre Európsku ligu UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="12" align="center" |2 |<small>+1 <sup>[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]</sup></small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | rowspan="6" align="center" |1 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 |<small>+2 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 |<small><sup>[RUS]</sup></small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | rowspan="3" align="center" |0 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="19" align="center" |0 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 35%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola ! style="width: 20%" |Tímy presunuté<br/>z Ligy majstrov |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(12 tímov) | valign="top" | * 12 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 21.{{--}}33. mieste (okrem Ruska) <sup>[pozn. RUS]</sup> | valign="top" | | valign="top" | |- ! colspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(18 tímov) | valign="top" | * 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 16.{{--}}20. mieste * 6 tímov z 3. miesta zo zväzov na 7.{{--}}12. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 6. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z prvého kvalifikačného kola | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(26 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | | valign="top" | * 12 porazených tímov z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov (majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(14 tímov) | valign="top" | * 3 víťazi domáceho pohára zo zväzov na 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | * 9 víťazov z druhého kvalifikačného kola | valign="top" | * 2 porazené tímy z druhého kvalifikačného kola Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 5 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 8.{{--}}12. mieste | valign="top" | * 13 víťazov z tretieho kvalifikačného kola | valign="top" | * 6 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov (majstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * Víťaz [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]] * 7 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 1.{{--}}7. mieste * 5 tímov z 5. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste | valign="top" | * 12 víťazov z baráže o skupinovú fázu | valign="top" | * 5 porazených tímov z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (majstrovská vetva) * 4 porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) * 2 porazené tímy z baráže o skupinovú fázu Ligy majstrov (nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy | valign="top" | |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále | valign="top" | |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz pohára zväzu na 16. mieste (Dánsko) vstúpil do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa]]) kvalifikoval do Ligy majstrov prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťazi domáceho pohára zo zväzov na 17. – 20. mieste (Švajčiarsko, Izrael, Cyprus, Švédsko) vstúpili do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 3., 4., 5. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo boli presunuté z Ligy majstrov, sú označené horným indexom: * <sup>KL</sup> : Víťaz Konferenčnej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>VP</sup> : Víťazi domáceho pohára * <sup>LM</sup> : Presun z Ligy majstrov ** <sup>BS MV/NV</sup> : Porazené tímy z baráže o skupinovú fázu (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** <sup>K3 MV/NV</sup> : Porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** <sup>K2 MV/NV</sup> : Porazené tímy z druhého kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) Tretie kvalifikačné kolo bolo rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Európskej ligy UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="6" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<small><sup> [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|KL]]</sup></small> |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]<small> ([[Premier League 2025/2026|6.]])</small> |{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]<small> ([[Premier League 2025/2026|7.]])</small> |{{ITA}} [[AC Miláno|Milan]]<small> ([[Serie A 2025/2026|5.]])</small> |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]<small> ([[Serie A 2025/2026|6.]])</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]<small><sup> [[Copa del Rey 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]<small> ([[La Liga 2025/2026|6.]])</small> |{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|5.]])</small> |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|6.]])</small> |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|5.]])</small> |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|6.]])</small> |{{NED}} [[AZ Alkmaar|AZ]]<small><sup> [[KNVB Cup 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]<small><sup> [[Taça de Portugal 2025/2026|VP]]</sup></small> |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |- |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS MV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]) |([[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|LM BS NV]]) |- |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]</sup></small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]</sup></small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]</sup></small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 NV]]</sup></small> |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž o skupinovú fázu]] |{{BEL}} [[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|3.]])</small> |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|3.]])<sup> [CZE]</sup></small> |{{TUR}} [[Trabzonspor|Trabzonspor]]<small><sup> [[Ziraat Türkiye Kupası|VP]]</sup></small> |{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]]<small><sup> [[NM Cup 2025|VP]]</sup></small> |- |{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]]<small><sup> [[Kypello Elladas 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]</sup></small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]</sup></small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]</sup></small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]</sup></small> |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]</sup></small> |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|LM K3 MV]]</sup></small> | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |- |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 MV]]</sup></small> |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|3.]])</small> |{{POL}} [[Jagiellonia Białystok|Jagiellonia Białystok]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|3.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]</sup></small> |- |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|LM K2 NV]]</sup></small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] |{{NED}} [[FC Twente|Twente]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|4.]])</small> |{{POR}} [[SL Benfica|Benfica]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|4.]])</small> |{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|4.]])<sup> [CZE]</sup></small> |- |{{TUR}} [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|4.]])</small> |{{NOR}} [[Tromsø IL|Tromsø]]<small> ([[Eliteserien 2025|3.]])</small> |{{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]]<small><sup> [[Pokalen 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]]<small><sup> [[Schweizer Cup 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]<small><sup> [[Gvia HaMedina 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]<small><sup> [[Cyperský pohár 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{SWE}} [[Hammarby IF|Hammarby IF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] |{{CRO}} [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|2.]])</small> |{{SRB}} [[FK Vojvodina|Vojvodina]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|2.]])</small> |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]<small><sup> [[Ukrajinský pohár 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]<small><sup> [[Magyar Kupa 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]]<small> ([[Liga I 2025/2026|2.]])</small> |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]]<small><sup> [[Slovnaft Cup 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]]<small><sup> [[Pokal Nogometne zveze Slovenije 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]<small><sup> [[Kupa na Bălgarija 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{AZE}} [[Karabach FK|Qarabağ]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|2.]])</small> |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|2.]])</small> |{{MDA}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]<small><sup> [[Cupa Moldovei 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]]<small><sup> [[Bikarkeppni karla 2025|VP]]</sup></small> |} |} Súťaže sa zúčastňujú dva tímy, ktoré nehrajú najvyššiu národnú ligu: [[SCU Torreense|Torreense]] ([[Liga Portugal 2 2026/2027|2. liga]]) a [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] ([[1. deild karla 2026|2. liga]]). Poznámky: * <sup>CZE</sup> '''Česko''': Do baráže o skupinovú fázu sa ako víťaz [[Pohár FAČR|Českého pohára]] pôvodne kvalifikovala [[MFK Karviná|Karviná]], ale tá bola neskôr diskvalifikovaná pre zapojenie sa do škandálu s manipuláciou zápasov. [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]], ktorá sa pôvodne kvalifikovala do druhého kvalifikačného kola, následne postúpila do baráže o skupinovú fázu a z Konferenčnej ligy ju nahradil presunutý [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]. Miesto Hradca Králové v Konferenčnej lige potom obsadil [[FK Jablonec|Jablonec]].<!--<ref>https://disciplinary.uefa.com/02a7-210235a9ffb1-94d355b2f32c-1000/</ref>--><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=MFK Karviná ineligible to participate in UEFA club competitions and replacements |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-2102415476f1-9ae4d180640b-1000--mfk-karvina-ineligible-to-participate-in-uefa-club-competiti/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-02 |dátum prístupu=2026-07-03 |jazyk=en-US}}</ref> * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022-02-28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný.<ref name=circular>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Circular Letter No49: Men’s international match calendar and access list for the 2026/27 season |url=https://editorial.uefa.com/resources/029d-1ea02fc38447-640d13cb2154-1000/20250901_circular_2025_49_en.zip |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-01 |dátum prístupu=2026-04-22 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem finále, ktoré sa bude hrať v stredu, sú jednotlivé zápasy naplánované najmä na štvrtky, hoci výnimočne sa môže hrať aj v utorok alebo stredu kvôli kolidujúcim zápasom. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |9. júl 2026 |16. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |23. júl 2026 |30. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |6. august 2026 |13. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |20. august 2026 |27. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |28. august 2026 | colspan="2" |16. – 17. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |15. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |22. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |5. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |26. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |10. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |21. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |28. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále | rowspan="1" |29. január 2027 |18. február 2027 |25. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |11. marec 2027 |18. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |– |8. apríl 2027 |15. apríl 2027 |- |Semifinále |29. apríl 2027 |6. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |26. máj 2027, [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df98688ab5-6d1e6644990c-1000--uefa-europa-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 9. júla a odvetné zápasy 16. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do druhého kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]'''{{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Karabach FK|Qarabağ]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |'''[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]] | align="center" |{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]]''' {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[FK Vojvodina|Vojvodina]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a6-20df986c481c-c6f50cdfcae5-1000--uefa-europa-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 23. júla a odvetné zápasy 30. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do nemajstrovskej vetvy [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Hammarby IF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[Karabach FK|Qarabağ]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Tromsø IL|Tromsø]] {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{CZE}} '''[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[FC Twente|Twente]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{CYP}} '''[[Pafos FC|Pafos]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Šerif Tiraspoľ|Sheriff Tiraspol]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC St. Gallen|St. Gallen]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | align="left" |{{POR}} '''[[SL Benfica|Benfica]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[PAOK FC|PAOK]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-211a52dae2c1-7f4984de0afd-1000--uefa-europa-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4., 5. a 6. augusta a odvetné zápasy 11., 13. a 14. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Konferenčnej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{CYP}} '''[[AC Omonia|Omonia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[Kuopion Palloseura|KuPS]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |'''[[Lech Poznań]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|5|0}} |- | align="right" |'''[[FC Thun|Thun]]''' {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}''' | align="left" |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[FC Hradec Králové|Hradec Králové]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|0|2}}''' | align="left" |{{TUR}} '''[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Jagiellonia Białystok]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[PAOK FC|PAOK]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{BEL}} '''[[RSC Anderlecht|Anderlecht]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |'''[[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}'''<sup> a)</sup> | align="left" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|3}} |- | align="right" |'''[[SL Benfica|Benfica]]''' {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|7|2}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|6|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|3|1}} |- | align="right" |'''[[Ferencvárosi TC|Ferencváros]]''' {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |} Poznámky: * <sup>a)</sup> : Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe vymenené, pretože Red Bull Arena v Salzburgu hostila 12. augusta 2026 Superpohár UEFA. == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a7-2133e89302a0-0f089a6fa056-1000--uefa-europa-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 20. augusta a odvetné zápasy 27. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. Porazené tímy budú presunuté do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Skupinovú fázu|skupinovej fázy Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Trabzonspor|Trabzonspor]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] {{ROU}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Sint-Truidense VV|Sint-Truiden]] {{BEL}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] {{SRB}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{NOR}} [[Lillestrøm SK|Lillestrøm]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Jagiellonia Białystok]] {{POL}} | align="center" |Zápas 6 | align="left" |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |Zápas 7 | align="left" |{{AUT}} [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FK Kajrat Almaty|Kairat]] {{KAZ}} | align="center" |Zápas 8 | align="left" |{{BEL}} [[RSC Anderlecht|Anderlecht]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[SL Benfica|Benfica]] {{POR}} | align="center" |Zápas 9 | align="left" |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] {{TUR}} | align="center" |Zápas 10 | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Lech Poznań]] {{POL}} | align="center" |Zápas 11 | align="left" |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |{{GRE}} [[OFI Kréta|OFI]] | align="center" |Zápas 12 | align="left" |{{BUL}} [[PFK CSKA Sofija|CSKA Sofia]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |} == Skupinová fáza == {| class="wikitable" style="border: none; background: transparent; width: 100%; border-collapse: collapse;" |- style="vertical-align: top; border: none; background: transparent;" | style="border: none; padding-right: 0px; width: 210px;" | {{LocMap+|Benelux|width=205|float=left|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Európskej ligy UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]] |places= {{LocMap~|Benelux|lat=50.8177|long=4.3291|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Benelux|lat=52.612778|long=4.742222|label=[[AZ Alkmaar|AZ]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.038056|long=7.001944|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=bottom}} }} | style="border: none;" | {{LocMap+|Európa|float=none|width=690|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Európskej ligy UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=47.046111|long=15.454444|label=[[SK Sturm Graz|Sturm]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.8177|long=4.3291|label=[[Royale Union Saint-Gilloise|Union SG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=50.03042|long=14.28182|label=[[AC Sparta Prague|Sparta]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.735278|long=-1.838333|label=[[AFC Bournemouth|Bournemouth]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=51.3770|long=-0.0957|label=[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=54.906|long=-1.381|label=[[Sunderland AFC|Sunderland]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=43.2697|long=5.3958|label=[[Olympique de Marseille|Marseille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.107385|long=-1.712821|label=[[Stade Rennais FC|Rennes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=51.038056|long=7.001944|label=[[Bayer 04 Leverkusen|Leverkusen]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=49.2386|long=8.8885|label=[[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=37.9461|long=23.6644|label=[[Olympiakos FC|Olympiakos]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.109444|long=7.641111|label=[[Juventus FC|Juventus]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.484461|long=9.147675|label=[[AC Miláno|Milan]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.612778|long=4.742222|label=[[AZ (futbalový klub)|AZ]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=42.211842|long=-8.739711|label=[[Celta de Vigo|Celta Vigo]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=43.30138|long=-1.97362|label=[[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=39.7487793|long=-8.8154989|label=[[SCU Torreense|Torreense]]|position=right}} }} |} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], [[Sunderland AFC|Sunderland]] a [[SCU Torreense|Torreense]] si odkrútia svoje prvé zápasy od zavedenia skupinovej fázy. Bournemouth, Sunderland a Torreense sa prvýkrát predstavia vo veľkej súťaži UEFA alebo v skupinovej fáze, pričom Bournemouth a Torreense sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikujú do európskych súťaží. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Klubový koeficient UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový. Bournemouth, Sunderland a Torreense sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnili žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto neboli zaradené do rebríčka; ich koeficient 23,903 zodpovedá 20 % koeficientu anglického, resp. 14,633 zodpovedá 20 % koeficientu portugalského zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1/2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2/3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3/4''' |- |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen|Bayer Leverkusen]]<small> (9.)<br/>'''KK UEFA: 105,000'''</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]]<small> (43.)<br/>'''KK UEFA: 57,000'''</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> (64.)<br/>'''KK UEFA: 38,250'''</small> |{{ENG}} [[Sunderland AFC|Sunderland]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 23,903'''</small> |- |{{ITA}} [[Juventus FC|Juventus]]<small> (25.)<br />'''KK UEFA: 72,250'''</small> |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Marseille]]<small> (48.)<br/>'''KK UEFA: 54,000'''</small> |{{FRA}} [[Stade Rennais FC|Rennes]]<small> (66.)<br/>'''KK UEFA: 35,000'''</small> |{{ESP}} [[Celta de Vigo|Celta Vigo]]<small> (104.)<br/>'''KK UEFA: 19,409'''</small> |- |{{ITA}} [[AC Miláno|Milan]]<small> (30.)<br/>'''KK UEFA: 66,000'''</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> (54.)<br/>'''KK UEFA: 48,000'''</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> (79.)<br/>'''KK UEFA: 28,000'''</small> |{{GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim|TSG Hoffenheim]]<small> (112.)<br />'''KK UEFA: 18,580'''</small> |- |{{NED}} [[AZ (futbalový klub)|AZ]]<small> (35.)<br />'''KK UEFA: 62,875'''</small> | |{{ENG}} [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]]<small> (86.)<br/>'''KK UEFA: 23,903'''</small> |{{POR}} [[SCU Torreense|Torreense]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 14,633'''</small> |- |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> (36.)<br />'''KK UEFA: 62,250'''</small> | |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]]<small> ({{--}})<br/>'''KK UEFA: 23,903'''</small> | |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-seed05 = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 18. februára a odvetné zápasy 25. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 5 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 6 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 7 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 8 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 11. marca a odvetné zápasy 18. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 5 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 6 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 7 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 8 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 8. apríla a odvetné zápasy 15. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 29. apríla a odvetné zápasy 6. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 26. mája 2027 na [[Deutsche Bank Park|Waldstadion]] v [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. máj]] [[2026]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Deutsche Bank Park|Waldstadion]], [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly |- | style="text-align:center;" |1 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9 | | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10 | | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Europa League|1366478557}} {{Zoznam sezón Európskej ligy UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Európska liga UEFA]] 6dz3ti115ijc5fx65dq7xi20o04mjyz Wikipédia:Wiki miluje film/2026 4 753484 8356675 8355389 2026-08-15T20:28:52Z Jetam2 30982 pravidlá 8356675 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wiki Loves Film logo without link.png|náhľad|Logo projektu Wiki miluje film]] '''Wiki miluje film''' je projekt občianskeho združenia [[Wikipédia:Wikimedia Slovensko|Wikimedia Slovensko]] nadväzujúci na medzinárodnú výzvu [[:meta:Wiki Loves Film|Wiki Loves Film]]. <!-- Partnerom projektu je artové kino [[Edison Filmhub]]. --> Cieľom výzvy je zlepšovanie a aktualizácia existujúcich článkov, vytváranie nových článkov a nahrávanie fotiek a videí o [[Filmové dielo|filme]] a [[Kinematografia|kinematografii]]. Na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] sa výzva koná od 15. augusta do 30. septembra 2026, súťažná časť zahŕňa tvorbu nových článkov. Traja autori najlepších príspevkov budú ocenení vecnými cenami – vstupenkami do kina [[Edison Filmhub]], mesačným predplatným platformy Edisonline a knižnými publikáciami z produkcie [[Slovenský filmový ústav|Slovenského filmového ústavu]]. == O čom písať? == * jednotlivé filmy, seriály * ich tvorcovia (herci, herečky, režiséri, scenáristi) * filmoví experti (kritici, filmoví teoretici) a ich profesie všeobecne (kameramani, strihači) * filmový priemysel, produkcia a technika * filmové organizácie, filmové festivaly, filmové školy, filmové štúdiá * filmové pojmy, žánre či kategórie (napr. ''film noir'') * kinematografia štátov, regiónov či časových období * dejiny filmu == Pravidlá súťaže == * Článok musí byť nový a založený v časovom rozmedzí 15. august 2026 až 30. september 2026. * Článok sa musí týkať filmovej témy. * Článok musí mať najmenej 3000 bytov a zároveň najmenej 300 slov. * Článok musí obsahovať [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]] [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivých zdrojov]], dodržovať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a ďalšie pravidlá Wikipédie. * Článok v čase ukončenia súťaže nemôže obsahovať žiadne upozorňovacie šablóny ({{tl|Urgentne upraviť}}, {{tl|Významnosť}}, {{tl|Bez zdroja}}, a iné). == Prihlasovanie == * Do slovenskej časti sa nové články prihlasujú nástrojom Fountain: {{Klikateľné tlačidlo|Prihláste článok do súťaže|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wiki-miluje-film-2026|typ=progressive|typ2=primary}} * Do medzinárodnej časti súťaže sa prihlasuje hashtagom '''#wikifilm''' v zhrnutí úprav a články musia mať najmenej 5000 bytov a zároveň najmenej 500 slov. Hashtag bude použitý na slovenskú štatistiku v medzinárodnej časti súťaže. Presnejšie pravidlá medzinárodnej časti sú [[:meta:Wiki Loves Film/Rules|na tomto odkaze]]. [[Kategória:Wiki miluje film|2026]] js827py8t69imwxkxu9bclwpthi5fyp Grigoris Kastanos 0 753656 8356487 8355685 2026-08-15T13:01:19Z Alexis Nemec 211349 8356487 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Grigoris Kastanos | foto = Grigoris Kastanos (crop).jpg | popis = Kastanos v roku 2015 | dátum narodenia = {{dnv|1998|1|30}} | miesto narodenia = [[Sotira]] | štát = [[Cyprus]] | výška = 176 cm | pozícia = ofenzívny stredopoliar | súčasný klub = [[Hellas Verona]] | mládežnícke roky = 2007-2011<br>2011-2014<br>2014-2017 | mládežnícke kluby = [[Onisilos Sotira]]<br>[[Enosis Neon Paralimni FC|Enosis Neon Paralimni]]<br>[[Juventus FC|Juventus]] | roky = 2017-2021<br>2017<br>2017-2018<br>2018-2019<br>2019-2020<br>2020-2021<br>2021-2022<br>2022-2025<br>2024-2025<br>2025-<br>2026 | kluby = [[Juventus FC|Juventus]]<br>→ [[Delfino Pescara 1936|Pescara]]<br>→ [[SV Zulte Waregam|Zulte Waregam]]<br>[[Juventus FC|Juventus U23]]<br>→ [[Delfino Pescara 1936|Pescara]]<br>→ [[Frosinone Calcio|Frosinone]]<br>→ [[US Salernitana 1919|Salernitana]]<br>[[US Salernitana 1919|Salernitana]]<br>→ [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]<br>[[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]<br>→ [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}29{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}24{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}34{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}54{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}15{{0}}{{0}}(3) | národné mužstvo = {{CYP}} [[Cyperské národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Cyprus U16]]<br>{{CYP}} [[Cyperské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Cyprus U17]]<br>{{CYP}} [[Cyperské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Cyprus U21]]<br>{{CYP|f|1}} | reprezentačné roky = 2013<br>2013-2014<br>2015<br>2015- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}80{{0}}{{0}}(9) | pkupdate = 2. 8. 2026 }} '''Grigoris Kastanos''' (* [[30. január]] [[1998]], [[Sotira]], [[Cyprus]]) je cyperský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii ofenzívneho stredopoliara v talianskom klube [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]. == Klubová kariéra == === Juventus === Kastanos začal s futbalom na Cypre. V roku 2014 prešiel do akadémie [[Juventus FC|Juventusu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juventus, Kastanos: "Il mio sogno? Giocare accanto a Pirlo" | url = https://archivio.tuttomercatoweb.com/2015/juventus-kastanos-il-mio-sogno-giocare-accanto-a-pirlo-667054 | vydavateľ = TUTTOmercatoWEB | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = it}}</ref> ==== Hosťovanie v Pescare ==== V januári [[2017]] bol Kastanos poslaný na hosťovanie do [[Delfino Pescara 1936|Pescary]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grīgorīs Kastanos è biancazzurro! {{!}} PESCARA Calcio 1936 | url = https://www.pescaracalcio.com/grigoris-kastanos-biancazzurro/ | dátum vydania = 2017-01-19 | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = it-IT}}</ref> Dňa [[28. január|28. januára]] debutoval v tíme pri prehre 0:3 s [[Inter Miláno]]. Počas hosťovania v klube odohral dokopy osem zápasov. ==== Hosťovanie v Zulte Waregam ==== V júni [[2017]] bol Kastanos poslaný na hosťovanie do belgického klubu [[SV Zulte Waregam|Zulte Waregam]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Juventus send Kastanos on loan to Zulte Waregem|url=https://gianlucadimarzio.com/en/juventus-send-kastanos-on-loan-to-zulte-waregem|periodikum=Gianluca Di Marzio|dátum prístupu=2026-08-02|jazyk=en|meno=Gianluca Di|priezvisko=Marzio}}</ref> V klube debutoval [[14. september|14. septembra]] pri prehre 1:5 s [[OGC Nice]] v skupinovej fáze [[Európska liga UEFA 2017/18|Európskej ligy UEFA 2017/18]]. V [[Jupiler League]] odohral počas hosťovania jeden zápas a v januári [[2018]] bol stiahnutý z hosťovania. === Návrat do Juventusu === Kastanos po návrate z Belgicka hrával prevažne v rezervnom tíme do 23 rokov. Dňa [[13. apríl|13. apríla]] [[2019]] debutoval za klub pri prehre 1:2 so [[S.P A.L.]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La festa è della Spal, 2-1 in rimonta alla Juve | url = https://sport.sky.it/calcio/serie-a/2019/04/13/spal-juventus-risultato-gol | vydavateľ = sport.sky.it | dátum vydania = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = it | meno = Sky | priezvisko = Sport}}</ref> ==== Druhé hosťovanie v Pescare ==== V auguste [[2019]] bol Kastanos poslaný na hosťovanie do [[Delfino Pescara 1936|Pescary]] kde už pôsobil na jar 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grigoris Kastanos è un nuovo giocatore #BiancAzzurro {{!}} PESCARA Calcio 1936 | url = https://www.pescaracalcio.com/grigoris-kastanos-e-un-nuovo-giocatore-biancazzurro/ | dátum vydania = 2019-08-22 | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = it-IT}}</ref> Dňa [[1. september|1. septembra]] debutoval za klub po návrate pri výhre 4:2 nad [[Nuovo Pordenone 2024 FC ASD|Pordenone]]. Počas sezóny 2019/20 odohral za klub 26 zápasov, ==== Hosťovanie vo Frosinone ==== V septembri [[2020]] bol Kastanos poslaný na hosťovanie do [[Frosinone Calcio|Frosinone]] v [[Serie B]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFFICIALE: Frosinone, dalla Juventus arriva il prestito di Kastanos | url = https://archivio.tuttomercatoweb.com/archivio-2020/ufficiale-frosinone-dalla-juventus-arriva-il-prestito-di-kastanos-1431602 | vydavateľ = TUTTOmercatoWEB | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = it}}</ref> V klube debutoval [[26. september|26. septembra]] pri prehre 0:2 s [[Empoli FC|Empoli]]. Dňa [[4. január|4. januára]] Kastanos skóroval prvýkrát v klube pri prehre 1:2 so [[SPAL]]. Počas sezóny odohral za klub 34 zápasov a strelil dva góly. === Salernitana === V auguste [[2021]] bol Kastanos poslaný na hosťovanie do [[US Salernitana 1919|Salernitany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kastanos alla Salernitana, è ufficiale: i dettagli sul prestito dalla Juve U23 | url = https://www.juventusnews24.com/kastanos-ufficiale-salernitana-prestito-juventus-under-23-ultime-notizie/ | dátum vydania = 2021-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = it-IT | meno = Redazione | priezvisko = JuventusNews24}}</ref> V klube debutoval [[16. august|16. augusta]] pri výhre 2:0 nad [[Reggina Calcio|Reggina]] v [[Coppa Italia]]. V [[Serie A]] za klub debutoval pri remíze 2:2 s [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]] dňa [[22. september|22. septembra]]. Proti rovnakému súperovi dňa [[9. január|9. januára]] strelil gól pri výhre 2:1. Počas sezóny odohral dokopy 29 zápasov. Po sezóne sa Kastanos vrátil do klub už natrvalo a podpísal s tímom štvorročný kontrakt.<ref>{{Citácia periodika|titul=Grigoris Kastanos è un nuovo giocatore della Salernitana - U.S. Salernitana 1919|url=https://salernitana.it/news/grigoris-kastanos-e-un-nuovo-giocatore-della-salernitana/|periodikum=U.S. Salernitana 1919|dátum=2022-08-02|dátum prístupu=2026-08-02|jazyk=it-IT|priezvisko=Dotnext|url archívu=https://web.archive.org/web/20250120093549/https://salernitana.it/news/grigoris-kastanos-e-un-nuovo-giocatore-della-salernitana/|dátum archivácie=2025-01-20}}</ref> === Hellas Verona === V júli [[2024]] bol Kastanos poslaný na hosťovanie do [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]] s podmienečnou povinnosťou kúpy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grigoris Kastanos is a new Yellow-Blue midfielder! | url = https://www.hellasverona.it/en/news/grigoris-kastanos-is-a-new-yellow-blue-midfielder | vydavateľ = www.hellasverona.it | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[10. august|10. augusta]] pri prehre 1:2 s [[AC Cesena|Cesena]] v [[Coppa Italia]]. O osem dní neskôr debutoval v klube pri výhre 3:0 nad [[SSC Neapol]]. Dňa [[20. september|20. septembra]] strelil svoj prvý gól v klube pri prehre 2:3 s [[Torino FC]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 28 zápasov za klub. Po sezóne sa natrvalo stal hráčom klubu. Počas prvej polovici sezóny 2025/26 odohral za klub iba osem zápasov aj vinou menších zranení. ==== Hosťovanie v Aris Limassol ==== V januári [[2026]] bol Kastanos poslaný na hosťovanie do [[Aris Limassol FC|Aris Limassol]]. V klube debutoval [[9. február|9. februára]] pri prehre 0:1 s [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] a vôbec prvýkrát odohral zápas doma na Cypre. Dňa [[8. marec|8. marca]] skóroval Kastanos pri výhre 4:0 nad [[Enosis Neon Paralimni FC|Enosis Neon Paralimni]]. == Reprezentačná kariéra == Kastanos debutoval v seniorskej reprezentácii Cypru pri prehre 0:5 s Belgickom dňa [[28. marec|28. marca]] [[2015]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2016]]. Dňa [[13. október|13. októbra]] [[2018]] strelil Kastanos svoj prvý gól v reprezentácii pri prehre 1:2 s [[Bulharské národné futbalové mužstvo|Bulharskom]] v [[Liga národov UEFA 2018/2019|Lige národov UEFA 2018/19]]. Dňa [[14. november|14. novembra]] [[2020]] strelil dva góly pri výhre 2:1 nad [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxemburskom]] v [[Liga národov UEFA 2020/2021|Lige národov UEFA 2020/21]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 2. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Ostatné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Delfino Pescara 1936|Pescara]] (hosť.) |2016/17 |[[Serie A]] |8 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |8 |0 |- |[[SV Zulte Waregam|Zulte Waregam]] (hosť.) |2017/18 |[[Jupiler League]] |1 |0 | colspan="2" |— |3'''<sup>1</sup>''' |0 | colspan="2" |— |4 |0 |- |[[Juventus FC|Juventus]] |2018/19 |[[Serie A]] |1 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |1 |0 |- |[[Juventus FC|Juventus U23]] |2018/19 |[[Serie C]] |29 |3 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |31 |3 |- |[[Delfino Pescara 1936|Pescara]] (hosť.) |2019/20 | rowspan="2" |[[Serie B]] |24 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |2'''<sup>2</sup>''' |0 |26 |0 |- |[[Frosinone Calcio|Frosinone]] (hosť.) |2020/21 |34 |2 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |36 |2 |- |[[US Salernitana 1919|Salernitana]] (hosť.) |2021/22 | rowspan="3" |[[Serie A]] |27 |1 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |29 |1 |- | rowspan="3" |[[US Salernitana 1919|Salernitana]] |2022/23 |28 |2 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |29 |2 |- |2023/24 |26 |3 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |28 |3 |- ! colspan="2" |Celkom !81 !6 !5 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !86 !6 |- |[[Hellas Verona FC|Hellas Verona]](hosť.) |2024/25 | rowspan="2" |[[Serie A]] |27 |1 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |28 |1 |- | rowspan="2" |[[Hellas Verona FC|Hellas Verona]] |2025/26 |6 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |8 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !33 !1 !3 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !34 !1 |- |[[Aris Limassol FC|Aris Limassol]] |2025/26 |[[Cypriot First Division]] |15 |3 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |3 |- ! colspan="3" |Celkovo !226 !15 !8 !0 !3 !0 !2 !0 !239 !15 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Serie B]] play-out === Medzinárodné === ''K 2. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="12" |{{CYP|f}} |2015 |2 |0 |- |2016 |4 |0 |- |2017 |8 |0 |- |2018 |5 |1 |- |2019 |4 |0 |- |2020 |8 |2 |- |2021 |12 |0 |- |2022 |8 |0 |- |2023 |9 |1 |- |2024 |7 |3 |- |2025 |9 |1 |- |2026 |4 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !80 !9 |} == Úspechy hráča == '''Juventus''' * [[Serie A]]: 2018/19 == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/grigoris-kastanos/profil/spieler/298635 == Referncie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Grigoris Kastanos|1358295344}} {{DEFAULTSORT|Kastanos|Grigoris}} [[Kategória:Cyperskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Pescara Calcio]] [[Kategória:Hráči Juventus FC]] [[Kategória:Hráči SV Zulte Waregam]] [[Kategória:Hráči Frosinone Calcio]] [[Kategória:Hráči US Salernitana]] [[Kategória:Hráči Hellas Verona FC]] [[Kategória:Hráči Aris Limassol]] [[Kategória:Hráči Serie A]] [[Kategória:Hráči Jupiler League]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] 8aoimrxjqsh3zuol63iz081oof00m8k Erik Hrnčiarik 0 753725 8356698 8256783 2026-08-15T21:04:53Z ~2026-44729-94 302931 precizovanie 8356698 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za rok 2019 a 2025.<ref name=":0" /> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachaniť barokovú studnu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] lu1ot8030adw2h8veshuudtbncy0k8n 8356702 8356698 2026-08-15T21:09:00Z Pe3kZA 39673 /* Dielo */ gram. 8356702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za rok 2019 a 2025.<ref name=":0" /> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachrániť barokovú studňu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] 1xak66zqhla6r4tgsrvetfjua9ez82e 8356768 8356702 2026-08-16T05:45:26Z Erik Hrnčiarik 302933 doplnenen foto 8356768 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Erik Hrnciarik.jpg|náhľad|310x310bod|Erik Hrnčiarik]] {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za rok 2019 a 2025.<ref name=":0" /> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachrániť barokovú studňu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] k575zvaccy7ii3jv6d3rivta20fcx88 8356769 8356768 2026-08-16T05:46:03Z Erik Hrnčiarik 302933 8356769 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Erik Hrnciarik.jpg|náhľad|310x310bod|Erik Hrnčiarik]] {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za rok 2019 a 2025.<ref name=":0" /> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachrániť barokovú studňu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] l1stax3ce6wx5369kzx86254jglk72k 8356773 8356769 2026-08-16T06:16:36Z Scholastikos 174170 d. 8356773 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = Erik Hrnciarik.jpg | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za rok 2019 a 2025.<ref name=":0" /> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachrániť barokovú studňu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] kzmfdlowr44foe8t2dgmdy6slx937uf 8356774 8356773 2026-08-16T06:24:36Z Scholastikos 174170 8356774 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = Erik Hrnciarik.jpg | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019, 2024) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za roky 2019<ref name=":0" /> a 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hrnčiarik | meno = Erik | titul = Katedra klasickej archeológie získala dve prestížne ceny | url = https://www.truni.sk/news/katedra-klasickej-archeologie-ziskala-dve-prestizne-ceny | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum prístupu = 2026-08-16 }} </ref> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachrániť barokovú studňu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] h57t3mymfn0fkpie7spprzrshhoejmd 8356775 8356774 2026-08-16T06:29:42Z Scholastikos 174170 8356775 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = Erik Hrnciarik.jpg | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019, 2024) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za roky 2019<ref name=":0" /> a 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hrnčiarik | meno = Erik | titul = Katedra klasickej archeológie získala dve prestížne ceny | url = https://www.truni.sk/news/katedra-klasickej-archeologie-ziskala-dve-prestizne-ceny | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum prístupu = 2026-08-16 }} </ref> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachrániť barokovú studňu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} == Projekt == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] 9hrfbm1avmvsac7tzr4cmob3vo0kumw 8356776 8356775 2026-08-16T06:33:10Z Scholastikos 174170 8356776 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = Erik Hrnciarik.jpg | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|1978|12|03}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = [[Slováci|slovenská]] | štátna príslušnosť = | alma mater = [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave]], [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] | zamestnanie = [[vysokoškolský pedagóg]], [[Dekan (vysoká škola)|dekan]] | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manžel = | manželka = | partner = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = ''Römisches Kulturgut in der Slowakei'' (2013), ''Katalóg VI. Rímske zbierk''y (2012), Römische Glasgefässe aus der Slowakei (2009) | významné ocenenia = Cena mesta Trnava (2018), Cena časopisu Pamiatky a múzeá (2019, 2024) | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = Slovensko | portál2 = }} [[Docent|Doc.]] [[Doktor (PhD.)|Dr. phil.]] '''Erik Hrnčiarik''' (* [[3. december]] [[1978]], [[Banská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiaik: životopis | url = https://www.truni.sk/sites/default/files/zivotopis_hrnciarik_maj-2024.pdf | dátum prístupu = 2026-08-02 | vydavateľ = Filozofická fakulta TU | miesto = Trnava | dátum vydania = 2024-05-22}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[Archeológia|archeológ]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Od roku 2018 zastáva post [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]].<ref name="FFTU" /><ref name=":1" /> Podieľal sa na viacerých významných archeologických výskumoch na území Slovenska. Špecializuje sa na klasickú a rímsku provinciálnu archeológiu. Je autorom troch monografií.<ref name="FFTU" /> V roku 2018 získal Cenu mesta [[Trnava]] a je tiež držiteľom Ceny časopisu ''Pamiatky a múzeá'' za roky 2019<ref name=":0" /> a 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hrnčiarik | meno = Erik | titul = Katedra klasickej archeológie získala dve prestížne ceny | url = https://www.truni.sk/news/katedra-klasickej-archeologie-ziskala-dve-prestizne-ceny | vydavateľ = Trnavská univerzita v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2025-11-24 | dátum prístupu = 2026-08-16 }} </ref> == Život == Erik Hrnčiarik sa narodil v roku [[1978]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Stredoškolské vzdelanie získal na [[Gymnázium Jána Chalupku|Gymnáziu Janka Chalupku]] v [[Brezno|Brezne]] (1997).<ref name=":0" /> V rokoch 1997 až 2002 študoval [[Klasická archeológia|klasickú archeológiu]] na [[Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity]]. [[Doktorand|Doktorandské štúdium]] absolvoval v rokoch 2003 až 2006 na [[Albert-Ludwigs-Universität Freiburg|Albert-Ludwigs-Universität]] vo Freiburgu v [[Nemecko|Nemecku]]. Od roku 2006 pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave pôsobí ako pedagóg od roku 2006. Vedie tiež archeologický výskum Katedry klasickej archeológie. V novembri 2016 sa [[Habilitácia|habilitoval]] na Trnavskej univerzite v Trnave v odbore klasická archeológia.<ref name=FFTU>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik | url = https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2018 bol zvolený za dekana trnavskej filozofickej fakulty. Na túto pozíciu bol opätovne zvolený aj v rokoch 2022<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Erik Hrnčiarik pokračuje ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/34190-erik-hrnciarik-pokracuje-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej-univerzity/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> a 2026.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doc. Erik Hrnčiarik pokračuje v treťom funkčnom období ako dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | url = https://www.truni.sk/news/doc-erik-hrnciarik-pokracuje-v-tretom-funkcnom-obdobi-ako-dekan-filozofickej-fakulty-trnavskej | vydavateľ = Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Jeho tretí mandát by sa mal skončiť v roku 2030.<ref name=":1" /> V roku 2023 neúspešne kandidoval na funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Trnavská univerzita v Trnave|Trnavskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zverejnenie výsledkov z voľby kandidáta/kandidátky na funkciu rektora Trnavskej univerzity v Trnave 2023-2027 | url = https://www.truni.sk/news/volba-rektora-oktober-2023 | vydavateľ = [[Trnavská univerzita v Trnave]] | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> == Dielo == Vo svojom výskume sa Hrnčiarik venuje [[Minojská kultúra|minojskému]], [[Mykénska kultúra|mykénskemu]], [[Etruskovia|etruskému]] a [[Rímske umenie|rímskemu umeniu]] a architektúre. Osobitné skúsenosti má s výskumom kostenej industrie, antického skla a rímskych importov na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]]. Venoval sa aj archeológii a dejinám [[Trnava|Trnavy]], osobitne so zameraním na jej architektúru.<ref name="FFTU" /> V Trnave sa v roku 2008 ako gestor podieľal pri objavení [[karner]]a, najstaršej sakrálnej stavby v Trnave. Neskôr bol členom tímu pracujúcom na obnove bývalého [[Gymnázium Jána Hollého|Gymnázia Jána Hollého,]] kde sa mu podarilo objaviť a zachrániť barokovú studňu. Od roku 2015 sa podieľal na odkrývaní pozostatkov Dolnej brány stredovekej Trnavy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozkopával Trnavu, objavoval jej minulosť, teraz ho za to ocenili | url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/25866-rozkopaval-trnavu-objavoval-jej-minulost-teraz-ho-za-to-ocenili/ | vydavateľ = Trnavský hlas | miesto = Trnava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V roku 2023 objavil výskum realizovaný pod jeho vedením pozostatky zaniknutého gotického [[Kostol svätého Ulricha|Kostola svätého Ulricha]] v Trnave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archeológovia objavili počas výskumu v centre Trnavy stredoveký kostolík | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230403042 | vydavateľ = TK KBS | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2023-04-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Vedie záchranný archeologický výskum počas rekonštrukcie NKP Kaštieľ v Rusovciach, počas ktorého sa mu podarilo objaviť dva unikátne rímske akvadukty. Oba možno považovať za jedinečné nálezy na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Zábojníková|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Archeológ Hrnčiarik: Akvadukt v Rusovciach plnil väčšie priestory, možno kúpele, kde sa mohol kúpať aj Marcus Aurelius|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4520711/archeolog-erik-hrnciarik-akvadukt-v-rusovciach-musel-plnit-vacsie-priestory-teoreticky-to-mohli-byt-kupele-kde-sa-mohol-kupat-aj-cisar-marcus-aurelius/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-14|dátum prístupu=2026-08-02}}</ref> '''Najvýznamnejšie publikácie<ref name="FFTU" />''' * HRNČIARIK, Erik. ''Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei''. Teil I, II. Universitätsforschungen zur Prähistorischen Archäologie 222 / 2013. Bonn. * HRNČIARIK, Erik. ''Katalóg VI. Rímske zbierky: rímske kostené výrobky v zbierkach Podunajského múzea v Komárne''. Komárno: Podunajské múzeum v Komárno, 2012. * HRNČIARIK, Erik. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. In: ''Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied''. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2009. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hrnčiarik, Erik}} [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Slovenskí archeológovia]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Absolventi Albert-Ludwigs-Universität Freiburg]] [[Kategória:Dekani Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave]] 11wn8lshen6z7bwwezj7jzln1rcudha Mattias Käit 0 753778 8356481 8257216 2026-08-15T12:58:54Z Alexis Nemec 211349 8356481 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Mattias Käit | foto = Mattias Kait - Petrolul Ploiesti vs Rapid Bucuresti, 13 August 2022.jpg | popis = Käit v roku 2022 | dátum narodenia = {{dnv|1998|06|29}} | miesto narodenia = [[Tallinn]] | štát = [[Estónsko]] | výška = {{m|187|m}} | pozícia = záložník | súčasný klub = [[FC Thun|Thun]] | klubové číslo = 14 | mládežnícke roky = 2006{{--}}2014<br>2014{{--}}2017 | mládežnícke kluby = [[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]]<br>[[Fulham FC|Fulham]] | roky = 2017{{--}}2019<br>2018<br>2019{{--}}2021<br>2021<br>2022{{--}}2025<br>2025{{--}} | kluby = [[Fulham FC|Fulham]]<br>→ [[Ross County FC|Ross County]]<br>[[NK Domžale]]<br>[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<br>[[FC Rapid Bukurešť|Rapid Bukurešť]]<br>[[FC Thun|Thun]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}42{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}99{{0}}{{0}}(6)<br>{{0}}29{{0}}{{0}}(2) | národné mužstvo = {{EST}} [[Estónske národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Estónsko U16]]<br>{{EST}} [[Estónske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Estónsko U17]]<br>{{EST}} [[Estónske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Estónsko U19]]<br>{{EST}} [[Estónske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Estónsko U21]]<br>{{EST}} [[Estónske národné futbalové mužstvo do 23 rokov|Estónsko U23]]<br>{{EST|f|1}} | reprezentačné roky = 2012<br>2013{{--}}2014<br>2015<br>2015{{--}}2016<br>2016<br>2016{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}16{{0}}(14)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}64{{0}}(11) | pkupdate = 3. 8. 2026 }} '''Mattias Käit''' (* [[29. jún]] [[1998]], [[Tallinn]], [[Estónsko]]) je estónsky profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii stredopoliara vo švajčiarskom klube [[FC Thun|Thun]]. == Klubová kariéra == === Fulham === Käit začal s futbalom v estónskom klube [[FCI Levadia Tallinn|Levadia Tallinn]]. V roku 2014 prestúpil do akadémie anglického tímu [[Fulham FC|Fulham]]. V júli [[2015]] podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Levadia noormängija Mattias Käit siirdus Fulhami akadeemiasse | url = https://sport.err.ee/57114/levadia-noormangija-mattias-kait-siirdus-fulhami-akadeemiasse | vydavateľ = ERR | dátum vydania = 2014-07-10 | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = et | priezvisko = ERR}}</ref> ==== Hosťovanie v Ross County ==== V januári [[2018]] bol Käit poslaný na hosťovanie do škótskeho klubu [[Ross County FC|Ross County]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ross County FC {{!}} DEADLINE DAY {{!}} Midfielder Mattias Kait checks in from Fulham FC | url = http://www.rosscountyfootballclub.co.uk/news/archive/deadline-day-mattias-kait-checks-in-from-fulham-fc/ | vydavateľ = www.rosscountyfootballclub.co.uk | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[3. február|3. februára]] pri výhre 4:1 nad [[Dundee United FC|Dundee United]]. Počas polročného hosťovania odohral v klube šesť zápasov. === NK Domžale === V júni [[2019]] po skončení zmluvy vo [[Fulham FC|Fulhame]] odišiel Käit do slovinského klubu [[NK Domžale]] kde podpísal trojročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uue koduklubi leidnud Mattias Käit käib Konstantin Vassiljevi jälgedes | url = https://sport.err.ee/952958/uue-koduklubi-leidnud-mattias-kait-kaib-konstantin-vassiljevi-jalgedes | vydavateľ = ERR | dátum vydania = 2019-06-16 | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = et | priezvisko = ERR}}</ref> V klube debutoval [[11. júl|11. júla]] pri výhre 4:3 nad [[Balzan FC]] v prvom zápase prvého predkola [[Európska liga UEFA 2019/2020|Európskej ligy UEFA 2019/20]]. O tri dni neskôr debutoval v lige pri remíze 2:2 s [[NK Rudar Velenje|Rudar Velenje]]. Dňa [[22. júl|22. júla]] strelil svoj prvý gól v klube pri výhre 2:1 nad [[NK Triglav Kranj]]. V sezóne 2019/20 odohral dokopy 20 zápasov. Dňa [[15. júl|15. júla]] [[2021]] skóroval Käiť pri remíze 1:1 so [[FC Swift Hesperange|Swift Hesperange]] v prvom zápase prvého predkola [[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|Konferenčnej ligy UEFA 2021/22]]. === Bodø/Glimt === V septembri [[2021]] prestúpil Käit do nórskeho klubu [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eurosport is not available in your region | url = https://www.eurosport.no/geoblocking.shtml | vydavateľ = www.eurosport.no | dátum prístupu = 2026-08-03}}</ref> V klube debutoval [[22. september|22. septembra]] pri výhre 2:1 nad [[Alta IF]] v [[NM Cup|NM Cupe]]. Tento zápas bol jediný v ktorom Käit nastúpil v sezóne 2021. === Rapid Bukurešť === V januári [[2022]] prestúpil Käit do rumunského klubu [[FC Rapid Bukurešť|Rapid Bukurešť]] kde podpísal kontrakt do roku 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MATTIAS KÄIT ESTE NOUL MIJLOCAȘ AL RAPIDULUI | url = https://www.fcrapid.ro/mattias-kait-este-noul-mijlocas-al-rapidului/ | dátum vydania = 2022-01-18 | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = ro-RO | meno = Alexandru | priezvisko = Paraschiv}}</ref> V klube debutoval [[22. január|22. januára]] pri prehre 0:1 s [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]. Dňa [[1. marec|1. marca]] strelil svoj prvý gól v klube pri prehre 2:3 s [[FC U Craiova 1948|U Craiova 1948]]. Do konca sezóny odohral za klub 18 zápasov a strelil dva góly. === Thun === V júli [[2025]] prestúpil Käiť do švajčiarskeho klubu [[FC Thun|Thun]], ktorý bol nováčikom [[Swiss Super League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Transfer Mattias Käit | url = https://www.fcthun.ch/de/news/2025/transfer-mattias-kaeit | vydavateľ = FC Thun | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = de}}</ref> V klube debutoval [[27. júl|27. júla]] pri výhre 2:1 nad [[FC Lugano]]. Dňa [[25. január|25. januára]] strelil Käit svoj prvý gól v klube pri výhre 4:1 nad [[BSC Young Boys]]. Dňa [[14. marec|14. marca]] skóroval Käit pri výhre 5:1 nad [[Grasshopper Club Zürich]]. Počas sezóny odohral Käit 30 zápasov a s tímom prekvapivo ovládli ligu a získali titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Der Thuner Meistertitel ist &quot;unglaublich und unbeschreiblich&quot; | url = https://www.sarganserlaender.ch/artikel/der-thuner-meistertitel-ist-unglaublich-und-unbeschreiblich | vydavateľ = www.sarganserlaender.ch | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = de-CH}}</ref> == Reprezentačná kariéra == Käit reprezentoval Estónsko v kategórii do 16, 17, 19, 21 a 23 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[6. január|6. januára]] [[2016]] pri remíze 1:1 so [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédskom]] v prípravnom zápase. Svoje prvé dva góly v reprezentácii strelil [[7. október|7. októbra]] [[2016]] pri výhre 4:0 nad [[Gibraltárske národné futbalové mužstvo|Gibraltárom]] v kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 3. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Ross County FC|Ross County]](hosť.) |2017/18 |[[Scottish Premiership]] |6 |0 |0 |0 |0 |0 |6 |0 |- | rowspan="4" |[[NK Domžale]] |2019/20 | rowspan="3" |[[Prva slovenska nogometna liga|PrvaLiga]] |15 |1 |1 |0 |4'''<sup>1</sup>''' |0 |20 |1 |- |2020/21 |22 |0 |4 |0 | colspan="2" |— |26 |0 |- |2021/22 |5 |0 |0 |0 |6'''<sup>2</sup>''' |1 |11 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !42 !1 !5 !0 !10 !1 !57 !2 |- |[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |2021 |[[Eliteserien]] |0 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |1 |0 |- | rowspan="5" |[[FC Rapid Bukurešť|Rapid Bukurešť]] |2021/22 | rowspan="4" |[[Superliga României]] |18 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |18 |2 |- |2022/23 |31 |2 |2 |0 | colspan="2" |— |33 |2 |- |2023/24 |23 |0 |3 |0 | colspan="2" |— |26 |0 |- |2024/25 |27 |2 |3 |0 | colspan="2" |— |30 |2 |- ! colspan="2" |Celkom !99 !6 !8 !0 ! colspan="2" |— !107 !6 |- | rowspan="3" |[[FC Thun]] |2025/26 | rowspan="2" |[[Swiss Super League]] |26 |2 |1 |0 | colspan="2" |— |27 |2 |- |2025/26 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !26 !2 !1 !0 !0 !0 !27 !2 |- ! colspan="3" |Celkovo !173 !9 !15 !0 !10 !1 !198 !10 |} '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[Konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 3. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="11" |{{EST|f}} |2016 |2 |2 |- |2017 |10 |2 |- |2018 |4 |1 |- |2019 |10 |0 |- |2020 |5 |0 |- |2021 |8 |3 |- |2022 |6 |0 |- |2023 |9 |0 |- |2024 |2 |0 |- |2025 |8 |3 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !64 !11 |} == Úspechy hráča == '''Bodø/Glimt''' * [[Eliteserien]]: 2021 '''Thun''' * [[Swiss Super League]]: 2025/26 '''Individuálne''' * Estónsky futbalista roka: 2016, 2017 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/mattias-kait/profil/spieler/205227 == Zdroj == {{Preklad|en|Mattias Käit|1356258388}} {{DEFAULTSORT:Käit, Mattias}} [[Kategória:Estónski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Fulham FC]] [[Kategória:Hráči Ross County FC]] [[Kategória:Hráči NK Domžale]] [[Kategória:Hráči FK Bodø/Glimt]] [[Kategória:Hráči FC Thun]] [[Kategória:Hráči Scottish Premiership]] [[Kategória:Hráči Eliteserien]] [[Kategória:Hráči Superliga României]] [[Kategória:Hráči Švajčiarskej superligy]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Osobnosti z Tallinnu]] [[Kategória:Hráči Rapid Bukurešť]] [[Kategória:Hráči PrvaLiga]] 3li34kch0l5c8yfpr1shnweba6lvxwo Konferenčná liga UEFA 2026/2027 0 753913 8356668 8356127 2026-08-15T20:15:31Z Ready2Ride 298352 8356668 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Konferenčná liga UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Vodafone Park.jpg |veľkosť obrázka=375px| popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Beşiktaş Stadium|Beşiktaş Stadium]] v [[Istanbul|Istanbule]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 27. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>15. október 2026 – 2. jún 2027| počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;24+12<br/>''Celkovo:''&nbsp;111+54 (z 54 zväzov) |predchádzajúci=[[Konferenčná liga UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Konferenčná liga UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Konferenčná liga UEFA 2026/2027''' je 6. sezónou tretej európskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy UEFA]] organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Víťaz súťaže sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA 2027/2028|Európskej ligy UEFA 2027/2028]], pokiaľ sa nekvalifikuje do [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]] alebo Európskej ligy prostredníctvom umiestnenia v domácej lige. [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] sa ako víťaz z predchádzajúcej sezóny automaticky kvalifikoval do [[Európska liga UEFA 2026/2027#Skupinová fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]] a nemôže obhájiť svoj titul, pretože nový formát neumožňuje klubom sa od úrovne skupinovej fázy presunúť z [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] do Konferenčnej ligy. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027 zúčastní 165 tímov z 54 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA: <ref name="regulations">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Conference League, 2025/26 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Conference-League-2025/26-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 12. mieste majú po jednom tíme. * Zväzy na 13. – 33. mieste a 51. – 55. mieste (okrem Ruska)<sup> [pozn. RUS]</sup> majú po dva tímy. * Zväzy na 34. – 50. mieste majú po tri tímy (okrem Lichtenštajnska, ktoré má jeden).<sup> [pozn. LIE]</sup> * 15 tímov vyradených z [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|Ligy majstrov UEFA 2026/2027]] a 41 tímov vyradených z [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] bude presunutých do Konferenčnej ligy. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Konferenčnú ligu UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref name="country coefficients">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-06-01 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Konferenčnej ligy, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesta pre tímy presunuté z Ligy majstrov UEFA * <sup>EL</sup> : Dodatočné/uvoľnené miesta pre tímy presunuté z/do Európskej ligy UEFA {| |+'''Poradie zväzov pre Konferenčnú ligu UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="12" align="center" |1 | |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | rowspan="6" align="center" |2 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 |<small>+2 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |2 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | align="center" |0 |<small><sup>RUS</sup></small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="7" align="center" |2 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 |<small>+2 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 |<small>+2 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]], [[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 |<small>+2 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | rowspan="3" align="center" |3 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="19" align="center" |0 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 |<small><sup>LIE</sup></small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 |<small>+1 <sup>[[Európska liga UEFA 2026/2027|EL]]</sup></small> |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 |<small>+1 <sup>[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|LM]]</sup></small> |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="2" style="width: 25%" | ! style="width: 18%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 21%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola ! style="width: 18%" |Tímy presunuté<br/>z Ligy majstrov ! style="width: 18%" |Tímy presunuté<br/>z Európskej ligy |- ! colspan="2" |Prvé kvalifikačné kolo<br/>(52 tímov) | valign="top" | * 11 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 45.{{--}}55. mieste * 21 tímov z 2. miesta zo zväzov na 34.{{--}}55. mieste (okrem Lichtenštajnska)<sup> [pozn. LIE]</sup> * 20 tímov z 3. miesta zo zväzov na 30.{{--}}50. mieste (okrem Lichtenštajnska)<sup> [pozn. LIE]</sup> | valign="top" | | valign="top" | | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(98 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | | valign="top" | * 12 porazených tímov z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov | valign="top" | |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(86 tímov) | valign="top" | * 11 víťazov domáceho pohára zo zväzov na 34.{{--}}44. mieste * 17 tímov z 2. miesta zo zväzov na 16.{{--}}33. mieste (okrem Ruska)<sup> [pozn. RUS]</sup> * 16 tímov z 3. miesta zo zväzov na 13.{{--}}29. mieste (okrem Ruska)<sup> [pozn. RUS]</sup> * 9 tímov zo 4. miesta zo zväzov na 7.{{--}}15. mieste * 1 tím z 5. miesta zo zväzu na 6. mieste | valign="top" | * 26 víťazov z prvého kvalifikačného kola | valign="top" | | valign="top" | * 6 porazených tímov z prvého kvalifikačného kola Európskej ligy |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(60 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 6 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) | valign="top" | * 2 porazené tímy z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov<sup> [pozn. LM K1]</sup> | valign="top" | |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(52 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 43 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 9 porazených tímov z druhého kvalifikačného kola Európskej ligy |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(48 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 6 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(38 tímov) | valign="top" | * 5 tímov zo 6. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste<br/>(z Anglicka víťaz Ligového pohára) | valign="top" | * 26 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 7 porazených tímov z tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 5 víťazov z baráže o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 19 víťazov z baráže o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) | valign="top" | | valign="top" | * 12 porazených tímov z baráže o skupinovú fázu Európskej ligy |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy | valign="top" | | valign="top" | |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže o osemfinále | valign="top" | | valign="top" | |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťazi pohára zo zväzov na 38.{{--}} 44. mieste (Fínsko, Kazachstan, Faerské ostrovy, Malta, Severné Írsko, Litva a Lichtenštajnsko) vstúpili do druhého kvalifikačného kola namiesto prvého kvalifikačného kola. * V dôsledku zodpovedajúcich zmien v predvolenom zozname prístupových práv do Ligy majstrov bolo o presun jedného porazeného tímu z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov do druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy (majstrovská vetva) menej, takže jeden presunutý tím mal na ceste do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) voľno. Keďže sa víťaz [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov]] kvalifikoval do Ligy majstrov prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * V dôsledku zodpovedajúcich zmien v predvolenom zozname prístupových práv do Ligy majstrov bolo o presun jedného porazeného tímu z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov do druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy (majstrovská vetva) menej (celkovo teda o dva tímy menej), takže jeden presunutý tím mal na ceste do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva) voľno (celkovo teda dva tímy). === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola:: * 2., 3., 4., 5. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo boli presunuté z Ligy majstrov alebo Európskej ligy, sú označené horným indexom: * <sup>VP</sup> : Víťazi domáceho pohára * <sup>VZ</sup> : Víťazi základnej časti domácej ligy * <sup>VB</sup> : Víťazi domácej baráže o Konferenčnú ligu na konci sezóny * <sup>LM</sup> : Presun z Ligy majstrov ** <sup>K1</sup> : Porazené tímy z prvého kvalifikačného kola * <sup>EL</sup> : Presun z Európskej ligy ** <sup>BS</sup> : Porazené tímy z baráže o skupinovú fázu ** <sup>K3 MV/NV</sup> : Porazené tímy z tretieho kvalifikačného kola (majstrovská/nemajstrovská vetva) ** <sup>K2</sup> : Porazené tímy z druhého kvalifikačného kola ** <sup>K1</sup> : Porazené tímy z prvého kvalifikačného kola <ref name="multi-club ownership">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Update on multi-club ownership cases for admission to the 2025/26 UEFA club competitions |url=https://www.uefa.com/news-media/news/029a-1e1f6cbd9ca1-f7e573c4c485-1000--update-on-multi-club-ownership-cases-for-admission-to-the-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-07-03 |dátum prístupu=2025-07-03 |jazyk=en-US}}</ref> Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |- |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |- |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |([[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|EL BS]]) |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž o skupinovú fázu]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]</sup></small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]</sup></small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]</sup></small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]</sup></small> |- |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]</sup></small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 MV]]</sup></small> | colspan="2" | |- ! rowspan="3" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{ENG}} [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]]<small> ([[Premier League 2025/2026|8.]])</small> |{{ITA}} [[Atalanta BC|Atalanta]]<small> ([[Serie A 2025/2026|7.]])</small> |{{ESP}} [[Getafe CF|Getafe]]<small> ([[La Liga 2025/2026|7.]])</small> |{{GER}} [[SC Freiburg|SC Freiburg]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|7.]])</small> |- |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|7.]])</small> |{{SCO}} [[Rangers FC|Rangers]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]</sup></small> |{{GRE}} [[PAOK FC|PAOK]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]</sup></small> |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]</sup></small> |- |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]</sup></small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]</sup></small> |{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]</sup></small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|EL K3 NV]]</sup></small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> | colspan="2" | |- ! rowspan="3" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{NED}} [[FC Twente|Twente]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |{{NOR}} [[Tromsø IL|Tromsø]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |{{DEN}} [[FC Midtjylland|Midtjylland]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |- |{{SWE}} [[Hammarby Fotboll|Hammarby IF]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |{{CRO}} [[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |{{UKR}} [[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> |- |{{MDA}} [[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Druhé kvalifikačné kolo|EL K2]]</sup></small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="18" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |- |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small><sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|LM K1]]</sup></small> |- ! rowspan="15" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{SRB}} [[FK Vojvodina|Vojvodina]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]</sup></small> |{{ROU}} [[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]</sup></small> |{{SVK}} [[MŠK Žilina|Žilina]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]</sup></small> |{{SLO}} [[NK Aluminij|Aluminij]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]</sup></small> |- |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]</sup></small> |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]]<small><sup> [[Európska liga UEFA 2026/2027#Prvé kvalifikačné kolo|EL K1]]</sup></small> |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]]<small><sup> [[Eredivisie 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{POR}} [[SC Braga|Braga]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|4.]])</small> |- |{{BEL}} [[KAA Gent|Gent]]<small><sup> [[Belgická Pro League 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{CZE}} [[FK Jablonec|Jablonec]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|5.]])<sup> [CZE]</sup></small> |{{TUR}} [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|5.]])</small> |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]]<small> ([[Eliteserien 2025|4]])</small> |- |{{GRE}} [[Panathinaikos FC|Panathinaikos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Wien]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]]<small><sup> [[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{SCO}} [[Motherwell FC|Motherwell]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|4.]])</small> |- |{{SCO}} [[Hibernian FC|Hibernian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|5.]])</small> |{{POL}} [[Raków Częstochowa|Raków Częstochowa]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|4.]])</small> |{{POL}} [[GKS Katovice|GKS Katowice]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|5.]])</small> |{{DEN}} [[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|3.]])</small> |- |{{DEN}} [[FC København|Copenhagen]]<small><sup> [[Superligaen 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{SUI}} [[FC Lugano|Lugano]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{SUI}} [[FC Sion|Sion]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ISR}} [[Bejtar Jerušalajim|Beitar Jerusalem]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ISR}} [[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|4.]])</small> |{{CYP}} [[AEK Larnaka FC|AEK Larnaca]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|2.]])</small> |{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|3.]])</small> |{{SWE}} [[GAIS|GAIS]]<small> ([[Allsvenskan 2025|3.]])</small> |- |{{SWE}} [[IFK Göteborg|IFK Göteborg]]<small> ([[Allsvenskan 2025|4.]])</small> |{{CRO}} [[NK Varaždin|Varaždin]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|3.]])</small> |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|4.]])</small> |{{SRB}} [[FK Partizan|Partizan]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|3.]])</small> |- |{{SRB}} [[FK Železničar Pančevo|Železničar Pančevo]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|4.]])</small> |{{UKR}} [[FC LNZ Cherkasy|LNZ Cherkasy]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|2.]])</small> |{{UKR}} [[FC Polissya Zhytomyr|Polissya Zhytomyr]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|3.]])</small> |{{HUN}} [[FC Paksi|Paks]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|3.]])</small> |- |{{HUN}} [[Debreceni VSC|Debrecen]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|4.]])</small> |{{ROU}} [[CFR Cluj|CFR Cluj]]<small> ([[Liga I 2025/2026|3.]])</small> |{{ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]]<small><sup> [[Liga I 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{SVK}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|3.]])</small> |{{SLO}} [[FC Koper|Koper]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|2.]])</small> |{{SLO}} [[NK Bravo|Bravo]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|3.]])</small> |{{BUL}} [[FK CSKA 1948 Sofia|CSKA 1948]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorets Razgrad]]<small><sup> [[Părva liga 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{AZE}} [[Neftçi PFK|Neftçi]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|4.]])<sup> [AZE]</sup></small> |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|3.]])</small> |{{MDA}} [[FC Zimbru Chişinău|Zimbru Chișinău]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|3.]])</small> |- |{{ISL}} [[Valur (futbalový klub)|Valur]]<small> ([[Besta deild karla 2025|2.]])</small> |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]]<small><sup> [[Kup Bosne i Hercegovine 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{ARM}} [[FC Noah|Noah]]<small><sup> [[Arménsky pohár 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{LAT}} [[FK Auda|Auda]]<small><sup> [[Lotyšský futbalový pohár 2025|VP]]</sup></small> |- |{{KOS}} [[KF Dukagjini|Dukagjini]]<small><sup> [[Kupa e Kosovës 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{FIN}} [[Helsingin Jalkapalloklubi|HJK]]<small><sup> [[Suomen cup 2025|VP]]</sup></small> |{{KAZ}} [[FK Tobol|Tobol]]<small><sup> [[Kazašský pohár 2025|VP]]</sup></small> |{{FRO}} [[Havnar Bóltfelag|HB]]<small> ([[Betrideildin 2025|2.]])</small> |- |{{MLT}} [[Valletta FC|Valletta]]<small><sup> [[Maltská futbalová trofej 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{NIR}} [[Coleraine FC|Coleraine]]<small><sup> [[Pohár írskeho futbalového zväzu 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{LTU}} [[FK Panevėžys|Panevėžys]]<small><sup> [[Pohár litovskej futbalovej federácie 2025|VP]]</sup></small> |{{LIE}} [[FC Vaduz|Vaduz]]<small><sup> [[Liechtensteiner Cup 2025/2026|VP]]</sup></small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="13" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="13" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{AZE}} [[Zira FK|Zira]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|5.]])<sup> [AZE]</sup></small> |{{IRL}} [[Bohemian FC|Bohemians]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|4.]])</small> |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|4.]])</small> |{{ISL}} [[UMF Stjarnan|Stjarnan]]<small> ([[Besta deild karla 2025|3.]])</small> |- |{{BIH}} [[FK Sarajevo|Sarajevo]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|3.]])</small> |{{BIH}} [[FK Velež Mostar|Velež Mostar]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ARM}} [[FC Pjunik Jerevan|Pjunik]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ARM}} [[FC Alashkert|Alashkert]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|4.]])</small> |- |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]]<small> ([[Virslīga 2025|2.]])</small> |{{LAT}} [[FK Liepāja|Liepāja]]<small> ([[Virslīga 2025|3.]])</small> |{{KOS}} [[KF Malisheva|Malisheva]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|2.]])</small> |{{KOS}} [[KF Ballkani|Ballkani]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|3.]])</small> |- |{{FIN}} [[FC International Turku|Inter Turku]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|2.]])</small> |{{FIN}} [[Tampereen Ilves|Ilves]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|3.]])</small> |{{KAZ}} [[FK Astana|Astana]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|2.]])</small> |{{KAZ}} [[FC Yelimay|Yelimay]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|4.]])</small> |- |{{FRO}} [[NSÍ Runavík|NSÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|3.]])</small> |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]]<small> ([[Betrideildin 2025|4.]])</small> |{{MLT}} [[Marsaxlokk FC|Marsaxlokk]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|2.]])</small> |{{MLT}} [[Hamrun Spartans FC|Hamrun Spartans]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|3.]])</small> |- |{{NIR}} [[Glentoran FC|Glentoran]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|3.]])</small> |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]]<small><sup> [[NIFL Premierhsip 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{LTU}} [[FC Hegelmann|Hegelmann]]<small> ([[A Lyga 2025|2.]])</small> |{{LTU}} [[FK Žalgiris|Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|3.]])</small> |- |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|FCI Levadia]]<small> ([[Meistriliiga 2025|2.]])</small> |{{EST}} [[Nõmme Kalju FC|Nõmme Kalju]]<small> ([[Meistriliiga 2025|3.]])</small> |{{EST}} [[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]]<small> ([[Meistriliiga 2025|4.]])</small> |{{ALB}} [[Dinamo City|Dinamo City]]<small><sup> [[Kupa e Shqipërisë 2025/2026|VP]]</sup></small> |- |{{ALB}} [[AF Elbasani|Elbasani]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|2.]])</small> |{{ALB}} [[KF Vllaznia|Vllaznia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|3.]])</small> |{{MNE}} [[FK Mornar Bar|Mornar]]<small><sup> [[Kup Crne Gore 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{MNE}} [[OFK Petrovac|Petrovac]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|3.]])</small> |- |{{MNE}} [[FK Dečić|Dečić]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|4.]])</small> |{{LUX}} [[FC Differdange 03|Differdange 03]]<small><sup> [[Coupe de Luxembourg 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{LUX}} [[US Mondorf-les-Bains|Mondorf-les-Bains]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|3.]])</small> |{{LUX}} [[FC UNA Strassen|UNA Strassen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|4.]])</small> |- |{{WAL}} [[Caernarfon Town FC|Caernarfon Town]]<small><sup> [[Cwpan Cymdeithas Pêl-droed Cymru 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{WAL}} [[Connah's Quay Nomads FC|Connah's Quay Nomads]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|2.]])</small> |{{WAL}} [[Penybont FC|Penybont]]<small><sup> [[Cymru Premier 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |{{GEO}} [[FC Dila Gori|Dila Gori]]<small><sup> [[Gruzínsky pohár 2025|VP]]</sup></small> |- |{{GEO}} [[FC Torpedo Kutaisi|Torpedo Kutaisi]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|3.]])</small> |{{GEO}} [[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|4.]])</small> |{{MKD}} [[FK Sileks Kratovo|Sileks]]<small><sup> [[Kup na Makedonija 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{BLR}} [[FK BATE|BATE Borisov]]<small><sup> [[Kubak Belarusi 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|2.]])</small> |{{AND}} [[Atlètic Club d'Escaldes|Atlètic Club d'Escaldes]]<small><sup> [[Copa Constitució 2026|VP]]</sup></small> |{{AND}} [[FC Santa Coloma|FC Santa Coloma]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|4.]])<sup> [AND]</sup></small> |- |{{GIB}} [[St Joseph's FC|St Joseph's]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |{{GIB}} [[Europa FC|Europa]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|3.]])</small> |{{SMR}} [[SP La Fiorita|La Fiorita]]<small><sup> [[Coppa Titano 2025/2026|VP]]</sup></small> |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]]<small><sup> [[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026#Baráž o účasť v Konferenčnej lige|VB]]</sup></small> |} |} Poznámky: * <sup>LM K1</sup> '''Liga majstrov''': Vzhľadom na to, že sa víťaz Ligy majstrov kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige a Rusko má pozastavenú účasť v európskych súťažiach aj v sezóne 2026/2027, v skupinovej fáze Ligy majstrov sa uvoľnili dve miesta. Keďže do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) postúpilo o dva porazené tímy menej, boli z prvého kvalifikačného kola Ligy majstrov vyžrebované dva porazené tímy, ktoré dostali voľnú kartu na postup do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva). * <sup>AND</sup> '''Andorra''': Do prvého kvalifikačného kola sa z druhého miesta v [[Primera Divisió 2025/2026|Primera Divisió]] v sezóne 2025/2026 kvalifikoval tím [[UE Santa Coloma|UE Santa Coloma]], ale nezískal licenciu UEFA. Z tretieho miesta ho nahradil tím [[Rànger's FC Andorra|Rànger's]], ktorý však tiež nezískal licenciu UEFA. Až zo štvrtého miesta ho nahradil tím FC Santa Coloma.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Inter, Atlètic Escaldes i FC Santa Coloma disputaran Europa la temporada vinent (Inter, Atlètic Escaldes and FC Santa Coloma will play in Europe next season) |url=https://www.altaveu.com/actualitat/esport/inter-atletic-escaldes-fc-santa-coloma-disputaran-europa-temporada-vinent_76365_102.html |vydavateľ=Altaveu |autor=Marc Escolà |dátum=2026-05-23 |dátum prístupu=2026-06-03 |jazyk=ca}}</ref> * <sup>AZE</sup> '''Azerbajdžan''': Do druhého kvalifikačného kola sa z tretieho miesta v [[Premyer Liqası 2025/2026|Premyer Liqası]] v sezóne 2025/2026 kvalifikoval tím [[Turan Tovuz|Turan Tovuz]], ale UEFA ho vyradila z dôvodu manipulácie so zápasmi v minulosti zo strany hráčov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA removes Azerbaijani club from Conference League for past match-fixing case |url=https://apnews.com/article/uefa-conference-league-matchfixing-azerbaijan-turan-d8eb45a5cf435c9abd6d997d7bf585e3 |vydavateľ=Associated Press |dátum=2026-06-03 |dátum prístupu=2026-06-03 |jazyk=en-US}}</ref> V dôsledku toho sa na jeho miesto v súťaži zo štvrtého miesta presunul tím Neftçi, a následne tak z piateho miesta postúpil aj tím Zira. * <sup>CZE</sup> '''Česko''': Do druhého kvalifikačného kola sa pôvodne kvalifikoval [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]], ale po diskvalifikácii [[MFK Karviná|Karvinej]] pre účasť v škandále s manipuláciou so zápasmi postúpil do Európskej ligy. * <sup>LIE</sup> '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Liechtensteiner Cup]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA v tejto sezóne]]. * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}} </ref> == Harmonogram == {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |9. júl 2026 |16. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |23. júl 2026 |30. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |6. august 2026 |13. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |20. august 2026 |27. august 2026 |- | rowspan="6" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="6" |28. august 2026 | colspan="2" |15. október 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |22. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |5. november 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |26. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |10. december 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |17. december 2026 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále | rowspan="1" |15. január 2027 |18. február 2027 |25. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |11. marec 2027 |18. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |– |8. apríl 2027 |15. apríl 2027 |- |Semifinále |29. apríl 2027 |6. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |2. jún 2027, [[Beşiktaş_Stadium|Beşiktaş Stadium]], [[Istanbul|Istanbul]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a6-20df98709704-bdef1bc28610-1000--uefa-conference-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístup=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7., 8. a 9. júla a odvetné zápasy 14., 15. a 16. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do druhého kvalifikačného kola. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[FK Velež Mostar|Velež Mostar]]''' {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{MDA}} [[FC Milsami Orhei|Milsami Orhei]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |'''[[Bohemian FC|Bohemians]]''' {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[St Joseph's FC|St Joseph's]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |'''[[Dinamo City|Dinamo City]]''' {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Astana|Astana]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|4|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Connah's Quay Nomads FC|Connah's Quay Nomads]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Ballkani|Ballkani]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |'''[[Zira FK|Zira]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{GEO}} [[FC Torpedo Kutaisi|Torpedo Kutaisi]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FC Differdange 03|Differdange 03]] {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Tampereen Ilves|Ilves]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]''' {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}}<small> ({{ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{MKD}} [[FK Sileks Kratovo|Sileks]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Liepāja|Liepāja]]''' {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|3|1}}'''<sup> a)</sup> | align="left" |{{MNE}} [[FK Dečić|Dečić]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[AF Elbasani|Elbasani]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}}<small> ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BLR}} '''[[FK BATE|BATE Borisov]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Glentoran FC|Glentoran]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{LAT}} '''[[FK RFS|RFS]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Atlètic Club d'Escaldes|Atlètic Club d'Escaldes]]''' {{AND}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}'''<sup> a)</sup> | align="left" |{{MNE}} [[FK Mornar Bar|Mornar]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[US Mondorf-les-Bains|Mondorf-les-Bains]] {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[OFK Petrovac|Petrovac]] {{MNE}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Žalgiris|Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Caernarfon Town FC|Caernarfon Town]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|0|10}}''' | align="left" |{{EST}} '''[[FCI Levadia Tallinn|FCI Levadia]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |[[Marsaxlokk FC|Marsaxlokk]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{ARM}} '''[[FC Pjunik Jerevan|Pjunik]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Hegelmann|Hegelmann]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{EST}} '''[[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[FC Alashkert|Alashkert]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|6|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} [[FC Yelimay|Yelimay]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[UMF Stjarnan|Stjarnan]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}'''<sup> a)</sup> | align="left" |{{FRO}} [[Víkingur Gøta|Víkingur]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FC Dila Gori|Dila Gori]]''' {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SMR}} [[AC Virtus|Virtus]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FK Sarajevo|Sarajevo]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[FC International Turku|Inter Turku]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Europa FC|Europa]] {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|0|6}}''' | align="left" |{{MKD}} '''[[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Nõmme Kalju FC|Nõmme Kalju]]''' {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{NIR}} [[Linfield FC|Linfield]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[Penybont FC|Penybont]] {{WAL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{AND}} '''[[FC Santa Coloma|FC Santa Coloma]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[NSÍ Runavík|NSÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{MLT}} [[Hamrun Spartans FC|Hamrun Spartans]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[FC UNA Strassen|UNA Strassen]]''' {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SMR}} [[SP La Fiorita|La Fiorita]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KF Vllaznia|Vllaznia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|2|6}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Malisheva|Malisheva]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |} Poznámky: * <sup>a)</sup> Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe obrátené. === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a6-20df98748570-c0cad182ec88-1000--uefa-conference-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21., 22. a 23. júla a odvetné zápasy 28., 29. a 30. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]''' {{SMR}} | align="center" |'''–''' | align="left" |Voľno | align="center" |– | align="center" |– |- | align="right" |'''[[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]''' {{AND}} | align="center" |'''–''' | align="left" |Voľno | align="center" |– | align="center" |– |- | align="right" |'''[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]''' {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|6|3}}''' | align="left" |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|3|3}} |- | align="right" |[[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] {{LUX}} | align="center" |'''{{Ku|3|7}}''' | align="left" |{{HUN}} '''[[Győri ETO FC|ETO Győr]]''' | align="center" |{{Ku|2|6}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]''' {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[FC Flora|Flora]]''' {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}}<small> ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Drita|Drita]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|4|8}}''' | align="left" |{{LAT}} '''[[Riga FC|Riga]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|5}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[HNK Rijeka|Rijeka]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Derry City FC|Derry City]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]] {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[FC International Turku|Inter Turku]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[FC Lugano|Lugano]]''' {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|6|1}}''' | align="left" |{{KOS}} [[KF Dukagjini|Dukagjini]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|5|1}} |- | align="right" |'''[[Helsingin Jalkapalloklubi|HJK]]''' {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|8|0}}''' | align="left" |{{NIR}} [[Coleraine FC|Coleraine]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] {{ROU}} | align="center" |'''{{Ku|3|7}}''' | align="left" |{{LAT}} '''[[FK Auda|Auda]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|1|4}} |- | align="right" |'''[[FK RFS|RFS]]''' {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|5|2}}''' | align="left" |{{ISL}} [[Vestri (futbalový klub)|Vestri]] | align="center" |{{Ku|4|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[Raków Częstochowa]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{MLT}} [[Valletta FC|Valletta]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|4|0}} |- | align="right" |[[FK Liepāja|Liepāja]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[FK Austria Wien|Austria Wien]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[Debreceni VSC|Debrecen]]''' {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{ARM}} [[FC Pjunik Jerevan|Pjunik]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[GAIS|GAIS]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|6}} |- | align="right" |'''[[IFK Göteborg|IFK Göteborg]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{EST}} [[FCI Levadia Tallinn|FCI Levadia]] | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|3|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[MŠK Žilina|Žilina]] {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{POL}} '''[[GKS Katovice|GKS Katowice]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[NK Varaždin|Varaždin]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CZE}} '''[[FK Jablonec|Jablonec]]''' | align="center" |{{Ku|3|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Dila Gori|Dila Gori]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|0|7}}''' | align="left" |{{CYP}} '''[[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |[[NK Bravo|Bravo]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{MKD}} '''[[KF Shkëndija|Shkëndija]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |[[FC Universitatea Cluj|Universitatea Cluj]] {{ROU}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[SK Brann|Brann]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[Shelbourne FC|Shelbourne]]''' {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|6|4}}''' | align="left" |{{EST}} [[Nõmme Kalju FC|Nõmme Kalju]] | align="center" |{{Ku|5|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[Valur (futbalový klub)|Valur]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{BIH}} [[HŠK Zrinjski Mostar|Zrinjski Mostar]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FC Zimbru Chişinău|Zimbru Chișinău]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ARM}} '''[[FC Noah|Noah]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[FC Dinamo Tbilisi|Dinamo Tbilisi]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|5|7}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Žalgiris|Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|7}} |- | align="right" |[[NK Aluminij|Aluminij]] {{SLO}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[Dinamo City|Dinamo City]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]''' {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|4|0}}''' | align="left" |{{BIH}} [[FK Velež Mostar|Velež Mostar]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FK BATE|BATE Borisov]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{SUI}} '''[[FC Sion|Sion]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[UMF Stjarnan|Stjarnan]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}<small> ({{ku|4|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Tampereen Ilves|Ilves]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Motherwell FC|Motherwell]]''' {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|5|0}}''' | align="left" |{{FRO}} [[Havnar Bóltfelag|HB]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|3|0}} |- | align="right" |[[FK Panevėžys|Panevėžys]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}<small> ({{ku|2|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Tobol|Tobol]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[KF Malisheva|Malisheva]] {{KOS}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{SCO}} '''[[Hibernian FC|Hibernian]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|4}} |- | align="right" |[[Neftçi PFK|Neftçi]] {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{BLR}} '''[[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]''' | align="center" |{{Ku|2|4}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[FC Paksi|Paks]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[Panathinaikos FC|Panathinaikos]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FK Železničar Pančevo|Železničar Pančevo]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|0|5}}''' | align="left" |{{POR}} '''[[SC Braga|Braga]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FK Vojvodina|Vojvodina]] {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|2|8}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|1|4}} |- | align="right" |[[FC Polissya Zhytomyr|Polissya Zhytomyr]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC København|Copenhagen]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[FC LNZ Cherkasy|LNZ Cherkasy]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BEL}} '''[[KAA Gent|Gent]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Santa Coloma|FC Santa Coloma]] {{AND}} | align="center" |'''{{Ku|3|9}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[SK Rapid Wien|Rapid Wien]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|2|6}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{BUL}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorets Razgrad]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FC Alashkert|Alashkert]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CFR Cluj|CFR Cluj]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |- | align="right" |'''[[Bohemian FC|Bohemians]]''' {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|4|4}}<small> ({{ku|5|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KOS}} [[KF Ballkani|Ballkani]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]]''' {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{AZE}} [[Zira FK|Zira]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[FC Vaduz|Vaduz]]''' {{LIE}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{AND}} [[Atlètic Club d'Escaldes|Atlètic Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|0|0}}<small> ({{ku|3|5}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BUL}} '''[[FK CSKA 1948 Sofia|CSKA 1948]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[NSÍ Runavík|NSÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} [[FC Koper|Koper]] | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[AEK Larnaka FC|AEK Larnaca]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|3|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Bejtar Jerušalajim|Beitar Jerusalem]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Partizan|Partizan]]''' {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|5|0}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC UNA Strassen|UNA Strassen]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a7-211a532e4696-3c0037cb8ac0-1000--uefa-conference-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4., 5. a 6. augusta a odvetné zápasy 11., 12. a 13. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|9}}''' | align="left" |{{KOS}} '''[[KF Drita|Drita]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]''' {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|2|2}}<small> ({{ku|4|2}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]''' {{AND}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}'''<sup> a)</sup> | align="left" |{{EST}} [[FC Flora|Flora]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|4|0}} |- | align="right" |'''[[Riga FC|Riga]]''' {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[FC International Turku|Inter Turku]]''' {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LIE}} [[FC Vaduz|Vaduz]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FK Žalgiris|Žalgiris]] {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|2|9}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]]''' | align="center" |{{Ku|2|5}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[FK Partizan|Partizan]]''' {{SRB}} | align="center" |'''{{Ku|5|1}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Tobol|Tobol]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[Panathinaikos FC|Panathinaikos]]''' {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{BUL}} [[FK CSKA 1948 Sofia|CSKA 1948]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[Ajax Amsterdam|Ajax]]''' {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|5|3}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shelbourne FC|Shelbourne]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[FK Auda|Auda]] {{LAT}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[Dinamo City|Dinamo City]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Noah|Noah]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{SUI}} '''[[FC Sion|Sion]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[SC Braga|Braga]]''' {{POR}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{BLR}} [[FK Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Valur (futbalový klub)|Valur]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|0|7}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC Nordsjælland|Nordsjælland]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |[[FC Šerif Tiraspoľ|Šerif Tiraspoľ]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|8}}''' | align="left" |{{SUI}} '''[[FC St. Gallen|St. Gallen]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{POL}} [[GKS Katovice|GKS Katowice]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[Bejtar Jerušalajim|Beitar Jerusalem]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|3}}<small> ({{ku|2|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{AUT}} '''[[FK Austria Wien|Austria Wien]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|2|1}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[CFR Cluj|CFR Cluj]] {{ROU}} | align="center" |'''{{Ku|1|7}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[Tromsø IL|Tromsø]]''' | align="center" |{{Ku|0|5}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |[[FK Dynamo (Kyjev)|Dynamo Kyiv]] {{UKR}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Karabach FK|Karabach]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[SK Brann|Brann]]''' {{NOR}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|4|2}}<small> ([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Lugano|Lugano]]''' {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{FRO}} [[NSÍ Runavík|NSÍ]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Raków Częstochowa|Raków Częstochowa]]''' {{POL}} | align="center" |'''{{Ku|1|0}}''' | align="left" |{{SWE}} [[Hammarby Fotboll|Hammarby IF]] | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Helsingin Jalkapalloklubi|HJK]] {{FIN}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SCO}} '''[[Motherwell FC|Motherwell]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hibernian FC|Hibernian]]''' {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{MKD}} [[KF Shkëndija|Shkëndija]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[IFK Göteborg|IFK Göteborg]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{BEL}} '''[[KAA Gent|Gent]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Paide Linnameeskond|Paide Linnameeskond]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[SK Rapid Wien|Rapid Wien]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[Bohemian FC|Bohemians]] {{IRL}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC Midtjylland|Midtjylland]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[Debreceni VSC|Debrecen]] {{HUN}} | align="center" |'''{{Ku|1|8}}''' | align="left" |{{DEN}} '''[[FC København|Copenhagen]]''' | align="center" |{{Ku|0|3}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |'''[[FK Jablonec|Jablonec]]''' {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{LAT}} [[FK RFS|RFS]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |'''[[HNK Rijeka|Rijeka]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Tampereen Ilves|Ilves]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[FC Twente|Twente]]''' {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|9|3}}''' | align="left" |{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] | align="center" |{{Ku|6|0}} | align="center" |{{Ku|3|3}} |} Poznámky: * <sup>a)</sup> Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe obrátené. == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Conference League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefaconferenceleague/news/02a7-2133e65400fc-ca9e3993d13c-1000--uefa-conference-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrajú 20. augusta a odvetné zápasy 27. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do skupinovej fázy. ==== Majstrovská vetva ==== {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] {{IRL}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KF Drita|Drita]] {{KOS}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] {{GIB}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Motherwell FC|Motherwell]] {{SCO}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{GER}} [[SC Freiburg|SC Freiburg]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Górnik Zabrze]] {{POL}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{FRA}} [[AS Monaco FC|Monaco]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC International Turku|Inter Turku]] {{FIN}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{DEN}} [[FC København|Copenhagen]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] {{SCO}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Wien]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Tromsø IL|Tromsø]] {{NOR}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{ENG}} [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[HNK Hajduk Split|Hajduk Split]] {{CRO}} | align="center" |Zápas 6 | align="left" |{{POL}} [[Raków Częstochowa|Raków Częstochowa]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Panathinaikos FC|Panathinaikos]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 7 | align="left" |{{CZE}} [[FC Hradec Králové|Hradec Králové]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[KAA Gent|Gent]] {{BEL}} | align="center" |Zápas 8 | align="left" |{{SCO}} [[Hibernian FC|Hibernian]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[PAOK FC|PAOK]] {{GRE}} | align="center" |Zápas 9 | align="left" |{{NOR}} [[SK Brann|Brann]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Atalanta BC|Atalanta]] {{ITA}} | align="center" |Zápas 10 | align="left" |{{ISR}} [[Hapoel Tel Aviv FC|Hapoel Tel Aviv]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Midtjylland|Midtjylland]] {{DEN}} | align="center" |Zápas 11 | align="left" |{{CRO}} [[HNK Rijeka|Rijeka]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Rangers FC|Rangers]] {{SCO}} | align="center" |Zápas 12 | align="left" |{{CZE}} [[FK Jablonec|Jablonec]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Nordsjælland|Nordsjælland]] {{DEN}} | align="center" |Zápas 13 | align="left" |{{SUI}} [[FC St. Gallen|St. Gallen]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Dinamo City|Dinamo City]] {{ALB}} | align="center" |Zápas 14 | align="left" |{{CYP}} [[Pafos FC|Pafos]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Sion|Sion]] {{SUI}} | align="center" |Zápas 15 | align="left" |{{NED}} [[Ajax Amsterdam|Ajax]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[SC Braga|Braga]] {{POR}} | align="center" |Zápas 16 | align="left" |{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Wien]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Twente|Twente]] {{NED}} | align="center" |Zápas 17 | align="left" |{{AZE}} [[Karabach FK|Karabach]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[Getafe CF|Getafe]] {{ESP}} | align="center" |Zápas 18 | align="left" |{{SRB}} [[FK Partizan|Partizan]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |- | align="right" |[[FC Lugano|Lugano]] {{SUI}} | align="center" |Zápas 19 | align="left" |{{ISR}} [[Maccabi Tel Aviv FC|Maccabi Tel Aviv]] | align="center" |20. august | align="center" |27. august |} == Skupinová fáza == {{LocMap+|Európa|width=750|float=none|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027'''|places=}} V skupinovej fáze Konferenčnej ligy sa predstaví 36 tímov: 24 víťazov [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Konferenčnej ligy]] a 12 porazených tímov z [[Európska liga UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 10 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 11 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 12 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 13 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 14 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 15 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 16 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 17 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 18 | align="left" | |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=19|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=20|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=21|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=22|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=23|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=24|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=25|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=26|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=27|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=28|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=29|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=30|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=31|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=32|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=33|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=34|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=35|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=36|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-seed05 = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 15. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 18. februára a odvetné zápasy 25. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 5 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 6 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 7 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 8 | align="left" | | align="center" |18. február | align="center" |25. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 11. marca a odvetné zápasy 18. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 5 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 6 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 7 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |- | align="right" | | align="center" |Zápas 8 | align="left" | | align="center" |11. marec | align="center" |18. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 8. apríla a odvetné zápasy 15. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |8. apríl | align="center" |15. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 29. apríla a odvetné zápasy 6. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |29. apríl | align="center" |6. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 2. júna 2027 na [[Beşiktaş_Stadium|Beşiktaş Stadium]] v [[Istanbul|Istanbule]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[2. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Beşiktaş_Stadium|Beşiktaş Stadium]], [[Istanbul|Istanbul]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly |- | style="text-align:center;" |1 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9 | | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10 | | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Referencie == {{Reflist}} == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefaeuropaconferenceleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Conference League|1367730662}} {{Zoznam sezón Konferenčnej ligy UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Konferenčná liga UEFA]] mc2tdsggwxi43kx59jdq6t6zpkxpclk Kanal 1 (Slovensko) 0 754065 8356767 8320881 2026-08-16T05:11:28Z ~2026-44665-43 302919 hotovo 8356767 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Kanal 1 | logo = | popis = | krajina = {{minivlajka|Slovensko}}[[Slovensko]] | oblasť vysielania = | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = regionálna televízna stanica | riaditeľ = | premiéra = [[15. september]] [[2025]] | derniéra = | program = | motto = | slogan = | formát obrazu = | príjem = [[satelit]] | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = [[Jozef Pipek]] ([[CEO]]) | bývalý názov = [[Spark TV]] (2023 – 2025) | člen skupiny =Kanal 1 Group | sesterské stanice = [[TV RiK]] | webstránka = {{URL|kanal1.sk}} | poznámky = }} '''Kanal 1''' (štylizované ako '''Kanal1''') je slovenská [[Televízia|televízna]] stanica, ktorá začala vysielať 15. septembra 2025 a časť programov ponúka v [[Slovenčina|slovenčine]]. Nahradila televíznu stanicu [[Spark TV]], ktorá vysielala od roku 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odštartovala nová TV Spark v slovenčine. Pozrite sa, kde je dostupná a čo ponúkne | url = https://www.satelitnatv.sk/2023/03/odstartovala-nova-tv-spark-v-slovencine-pozrite-sa-kde-je-dostupna-a-co-ponukne/ | dátum vydania = 2023-03-15 | dátum prístupu = 2026-08-08 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Výber filmov a televíznych seriálov == * ''[[Vraždy v Dubline]]'' * ''[[Objavujeme – Coco Chanel]]'' * ''[[Dejiny života na zemi]]'' * ''[[Ľadový medveď: Arktická ikona v ohrození]]'' * ''[[Hitlerove tajné misie]]'' * ''[[Toto je Anglicko]]'' * ''[[Rockové legendy – Depeche Mode]]'' * ''[[Veliteľ či Oligarchovia: Putinova banda]]'' == Pôvodné relácie == * ''Téma s [[Peter Bielik (moderátor)|Petrom Bielikom]]'' – [[politika|politická]] diskusia * ''Univerzum'' – formát zameraný na všeobecný prehľad * ''Len peniaze nestačia'' – rozhovory s [[podnikateľ]]mi * ''Bez dresu'' – [[šport]]ový magazín * ''V tieni zločinu'' – [[true crime]] formát == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://kanal1.sk/ Oficiálna webstránka] * [https://www.satelitnatv.sk/frekvencie/stanica/kanal1/ Dostupnosť Kanalu 1 na satelitnatv.sk] == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Slovensku odštartovala stanica Kanal 1. Čo vysiela a kto si ju naladí? | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/yNdBjtQ/zacala-u-nas-vysielat-televizia-kanal-1-obsah-ma-i-v-slovencine/ | vydavateľ = Živé.sk | dátum vydania = 2025-09-15 | dátum prístupu = 2026-08-08 | jazyk = sk | priezvisko = Živé.sk}} * {{Citácia periodika|titul=TV Spark sa od 15. septembra mení na Kanal 1|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/96232647-tv-spark-sa-od-15-septembra-meni-na-kanal-1|dátum=2025-09-01|dátum prístupu=2026-08-08|jazyk=sk-sk|periodikum=Stratégie|priezvisko=lez}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci majú novú televíziu: Kanal 1 prináša zmenu, ktorá poteší každého diváka | url = https://androidportal.sk/2025/09/slovaci-maju-novu-televiziu-kanal-1-prinasa-zmenu-ktora-potesi-kazdeho-divaka/ | dátum vydania = 2025-09-16 | dátum prístupu = 2026-08-08 | jazyk = sk-SK | meno = Lukáš | priezvisko = Zachar | vydavateľ = AndroidPortal.sk}} {{Televízny výhonok}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] 7hnbgdzw1g7efw2jzn30jr3m92it1gg Španielsky pravopis 0 754068 8356553 8325682 2026-08-15T16:14:35Z OrthographyOptimizer 302179 Rozšírený druhý odstavec, doplnená referencia. 8356553 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-08-08}} '''Španielsky pravopis''' je [[pravopis]] používaný v [[Španielčina|španielskom jazyku]]. [[Abeceda (jazykoveda)|Abeceda]] používa [[latinské písmo]]. Pravopis má, podobne ako [[slovenčina]] pomerne konzistentné mapovanie [[Graféma|grafém]] na [[Fonéma|fonémy]]. Inými slovami, výslovnosť daného španielskeho slova sa dá do značnej miery predpovedať z jeho pravopisu a v o niečo menšej miere naopak. Španielska [[interpunkcia]] jedinečným spôsobom zahŕňa použitie obrátených otáznikov a výkričníkov: ⟨ ¿ ⟩ ⟨ ¡ ⟩. Španielčina používa veľké písmená oveľa menej často ako [[angličtina]] a podobne, ako [[slovenčina]]. Nepoužívajú sa pri prídavných menách odvodených od vlastných podstatných mien (napr. {{Lang|es|francés}} z podstatného mena {{Lang|es|Francia}}) a názvy kníh alebo filmov s veľkým len začiatočným písmenom, napríklad ''La guerra de las galaxias'' (Hviezdne vojny) <ref>https://www.thoughtco.com/capitalization-in-spanish-3080293 When To Capitalize Letters in Spanish</ref>. Podobne ako má slovenčina [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] má aj španielčina oficiálny orgán, ktorý riadi jazykové pravidlá, medzi ktoré patrí aj pravopis: Kráľovská španielska akadémia ({{Lang|es|Real Academia Española}} ; RAE), ktorá vykonáva pravidelné zmeny v pravopise. Jeho v súčasnosti platným dielom o pravopise je {{Lang|es|Ortografía de la lengua española}}, ktorý bol publikovaný v roku 2010.<ref> {{Citácia knihy | titul = Ortografía de la lengua española | vydavateľ = Real Academia Española | rok = 2010 | jazyk = es }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Spanish orthography|revízia=1366607114}} {{DEFAULTSORT:Spanish Orthography}} [[Kategória:Španielčina]] leznfrobwj5xp9u99dlopjjivwpnz38 Liga majsteriek UEFA 2026/2027 0 754084 8356695 8354962 2026-08-15T21:00:47Z Ready2Ride 298352 8356695 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majsteriek UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=National Stadium Warsaw aerial view 2.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Stadion Narodowy]] vo [[Varšava|Varšave]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>22. júl 2026 – 2. september 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>22. sept. 2026 – 28./29./30. máj 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;18<br/>''Celkovo:''&nbsp;74 (z 50 zväzov) |predchádzajúci=[[Liga majsteriek UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majsteriek UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majsteriek UEFA 2026/2027''' je 26. ročníkom európskej ženskej klubovej [[Futbal|futbalovej]] súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 18. ročníkom od premenovania na [[Liga majsteriek UEFA|Ligu majsteriek UEFA]]. Začala sa kvalifikačnou fázou 22. júla 2026 a skončí sa finále 28., 29. alebo 30. mája 2027. Toto je druhá sezóna v novom formáte, ktorého sa zúčastňuje 18 tímov, ktoré hrajú šesť zápasov proti rôznym súperkám v spoločnej skupine. [[Finále Ligy majsteriek UEFA 2027|Finále]] sa uskutoční vo [[Varšava|Varšave]] na [[Štadión Narodowy|Národnom štadióne]]. Víťazky sa automaticky kvalifikujú do skupinovej fázy [[Liga majsteriek UEFA 2027/2028|Ligy majsteriek UEFA 2027/2028]] a [[Majstrovstvá sveta klubov žien FIFA 2028|Majstrovstiev sveta klubov žien FIFA 2028]]. Od skupinovej fázy sa bude používať [[videoasistent rozhodcu|videoasistent rozhodcu (VAR)]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa používa rebríček zväzov ženských tímov založený na koeficientoch zväzov ženských tímov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2024/25 Women's Champions League: Dates, access list, full guide |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0285-1918826cc4a2-2158fb11e78d-1000--2024-25-women-s-champions-league-dates-access-list-full-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2024-04-20 |dátum prístupu=2024-04-20 |archív url=https://web.archive.org/web/20240229073704/https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0285-1918826cc4a2-2158fb11e78d-1000--2024-25-women-s-champions-league-dates-access-list-full-/ |dátum archivovania=2024-02-29 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 7. mieste majú po tri tímy. * Zväzy na 8. – 17. mieste majú po dva tímy. * Všetky ostatné prihlásené zväzy majú po jednom tíme. * Víťazky [[Liga majsteriek UEFA 2025/2026|Ligy majsteriek UEFA 2025/2026]] a [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026]] získajú dodatočné oprávnenie štartovať, pokiaľ sa nekvalifikujú do Ligy majsteriek UEFA 2026/2027 prostredníctvom svojej domácej ligy. Aby mohol tím súťažiť, musí mať jeho futbalový zväz domácu ligu hranú systémom s jedenástimi hráčkami. Od sezóny 2019/2020 organizuje domácu ligu žien 52 z 55 členských zväzov UEFA, s výnimkou Andorry (1 klub v španielskej lige), Lichtenštajnska (3 kluby vo švajčiarskej lige) a San Marína (1 klub v talianskej lige). === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majsteriek UEFA 2026/2027 sú zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov ženských tímov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňujú ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Women's Champions League 2025/26 Provisional Access List |url=https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |formát=PDF |dátum=2024-02-01 |dátum prístupu=2025-02-02 |archív url=https://web.archive.org/web/20241111004923/https://editorial.uefa.com/resources/0292-1c2c9cd5ab92-ad4f66c5165f-1000/uwcc_2025-26_provisional_access_list_52_nas.pdf |dátum archivovania=2024-11-11 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem prideľovania miest na základe koeficientov zväzov môžu mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majsteriek UEFA, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesto pre víťazky Ligy majsteriek UEFA 2025/2026 * <sup>EP</sup> : Dodatočné miesto pre víťazky Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majsteriek UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |68,499 | rowspan="7" align="center" |3 | |- !2. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |68,333 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |66,999 | |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |61,332 | |- !5. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |38,000 | |- !6. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |33,000 | |- !7. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |24,665 | |- !8. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |23,000 | rowspan="10" align="center" |2 | |- !9. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |21,000 | |- !10. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |20,750 | |- !11. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |19,332 | |- !12. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |19,000 | |- !13. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |14,750 | |- !14. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |14,250 | |- !15. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |13,000 | |- !16. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |12,000 | |- !17. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |12,000 | |- !18. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |11,750 | rowspan="1" align="center" |1 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |11,500 | rowspan="13" align="center" |1 | |- !20. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |11,250 | |- !21. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |11,000 | |- !22. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |11,000 | |- !23. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |10,500 | |- !24. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |10,000 | |- !25. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |10,000 | |- !26. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |9,750 | |- !27. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |9,500 | |- !28. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |9,500 | |- !29. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |9,000 | |- !30. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |9,000 | |- !31. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |9,000 | |- !32. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |9,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small><sup>[RUS]</sup></small> |- !33. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |9,000 | rowspan="4" align="center" |1 | |- !34. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |8,500 | |- !35. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |8,000 | |- !36. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |7,500 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |7,500 | rowspan="15" align="center" |1 | |- !38. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |7,000 | |- !39. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |7,000 | |- !40. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |6,500 | |- !41. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |6,500 | |- !42. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |6,500 | |- !43. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |6,500 | |- !44. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |6,000 | |- !45. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |6,000 | |- !46. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |5,500 | |- !47. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |5,500 | |- !48. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |5,000 | |- !49. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |5,000 | |- !50. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |4,000 | |- !51. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |1,000 | |- ! rowspan="4" |{{Tooltip|BP|Bez poradia}} |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="center" |— | rowspan="4" align="center" |0 | align="center" |'''{{Tooltip|TSN|Tím sa neprihlásil}}''' |- |{{AND}} [[Andorra]] | align="center" |— | rowspan="3" |'''{{Tooltip|BDLŽ|Bez domácej ligy žien}}''' |- |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="center" |— |- |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="center" |— |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(19 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(19 tímov) | valign="top" | * 19 víťaziek zo zväzov na 29., 32.{{--}}36. (okrem Ruska) a 38.{{--}}51. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(44 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(28 tímov) | valign="top" | * 20 víťaziek zo zväzov na 8.{{--}}10. a 12.{{--}}28. mieste * 3 víťazky zo zväzov na 30.{{--}}31. a 37. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťaziek miniturnajov z prvého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(16 tímov) | valign="top" | * 12 tímov z 2. miesta zo zväzov na 6.{{--}}17. mieste * 4 tímy z 3. miesta zo zväzov na 4.{{--}}7. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(18 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 1 víťazky zo zväzu na 11. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 7 víťaziek miniturnajov z druhého kvalifikačného kola<br />(majstrovská vetva) |- ! valign="top" | Nemajstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 3 tímy z 2. miesta zo zväzov na 3.{{--}}5. mieste * 3 tímy z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}3. mieste | valign="top" | * 4 víťazky miniturnajov<br/>z druhého kvalifikačného kola<br />(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br />(18 tímov) | valign="top" | * Víťazky Európskeho pohára žien UEFA * 6 víťaziek zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}2. mieste | valign="top" | * 4 víťazky z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) * 5 víťaziek z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o štvrťfinále<br />(8 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 5.{{--}}12. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Štvrťfinále<br />(8 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 4 tímy na 1.{{--}}4. mieste zo skupinovej fázy * 4 víťazky z baráže<br />o štvrťfinále |} Keďže sa víťazky Ligy majsteriek ([[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]) kvalifikovali do skupinovej fázy a víťazky Európskeho pohára žien ([[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]) sa kvalifikovali do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Women's Champions League – 2026/27 Season |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Women-s-Champions-League-2026/27/Article-3-Entries-for-the-competition-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-01 |dátum prístupu=2026-05-03 |jazyk=en-US}}</ref> * [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]], ako víťazky Európskeho pohára žien, ktoré by inak vstúpili do súťaže v treťom kvalifikačnom kole (majstrovská vetva), postúpia do skupinovej fázy. * [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom, ktorý by inak vstúpil do súťaže v druhom kvalifikačnom kole (majstrovská vetva), postúpi do tretieho kvalifikačného kola (majstrovská vetva). * [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]], [[FC Gintra|Gintra]] a [[Racing FC Union Luxembourg (ženy)|Racing Union]], ako tri kluby s najvyššími klubovými koeficientmi, ktoré by inak vstúpili do súťaže v prvom kvalifikačnom kole (majstrovská vetva), postúpia do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva). === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazkami zo sezóny 2025/2026, sú označené horným indexom (len pre informáciu; nepoužívajú sa ako primárne miesto vstupného kola): * <sup>LM</sup> : Víťazky Ligy majsteriek UEFA 2025/2026 * <sup>EP</sup> : Víťazky Európskeho pohára žien UEFA 2025/2026 Druhé a tretie kvalifikačné kolo sú rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majsteriek UEFA 2026/2027'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Access list for the 2026/27 UEFA Women's Club Competitions |url=https://documents.uefa.com/viewer/attachment/p_~WM8WSMdEqH0SptKU0ag/UtrWgM8WspN_AjBxnT2AXg-p_~WM8WSMdEqH0SptKU0ag |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-07-27 |jazyk=en-US}}</ref> | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="3" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]<small> (1.)<sup> [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|LM]]</sup></small> |{{SWE}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]<small> (1.)<sup> [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026|EP]] [SWE]</sup></small> |{{ENG}} [[Manchester City WFC|Manchester City]]<small> (1.)</small> |{{ENG}} [[Arsenal WFC|Arsenal]]<small> (2.)</small> |- |{{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]<small> (1.)</small> |{{FRA}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]]<small> (2.)</small> |{{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]]<small> (1.)</small> |{{ITA}} [[AS Roma (ženy)|Rím]]<small> (1.)</small> |- |{{POR}} [[SL Benfica (ženy)|Benfica]]<small> (1.)</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="3" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie kvalifikačné kolo]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{CZE}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]<small> (1.)</small> | colspan="3" | |- ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{ENG}} [[Chelsea FC (ženy)|Chelsea]]<small> (3.)</small> |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]<small> (3.)</small> |{{ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]<small> (2.)</small> |{{ESP}} [[Real Sociedad Femenino|Real Sociedad]]<small> (3.)</small> |- |{{GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]<small> (2.)</small> |{{ITA}} [[Inter Milan (ženy)|Inter Miláno]]<small> (2.)</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="10" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="6" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[SK Brann (ženy)|Brann]]<small> (1.)</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]]<small> (1.)</small> |{{AUT}} [[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]]<small> (1.)</small> |{{UKR}} [[FC Metalist 1925 Kharkiv (ženy)|Metalist 1925 Kharkiv]]<small> (1.)</small> |- |{{DEN}} [[HB Køge (ženy)|HB Køge]]<small> (1.)</small> |{{SUI}} [[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]]<small> (1.)</small> |{{ALB}} [[KFF Vllaznia|Vllaznia]]<small> (1.)</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian WFC|Heart of Midlothian]]<small> (1.)</small> |- |{{CYP}} [[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]]<small> (1.)</small> |{{ISL}} [[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]]<small> (1.)</small> |{{SRB}} [[ŽFK TSC Bačka Topola|TSC Bačka Topola]]<small> (2.)<sup> [SRB]</sup></small> |{{BLR}} [[FC Dinamo Minsk (women)|Dinamo Minsk]]<small> (1.)</small> |- |{{BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]]<small> (1.)</small> |{{SVN}} [[ŽNK Mura|Mura]]<small> (1.)</small> |{{CRO}} [[ŽNK Hajduk|Hajduk Split]]<small> (1.)</small> |{{ROU}} [[FCV Farul Constanța (ženy)|Farul Constanța]]<small> (1.)</small> |- |{{BIH}} [[ŽFK 2000 Sarajevo|SFK 2000]]<small> (1.)</small> |{{KAZ}} [[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]]<small> (1.)</small> |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK (ženy)|Fenerbahçe]]<small> (1.)</small> |{{FIN}} [[Helsingin Jalkapalloklubi (ženy)|HJK]]<small> (1.)</small> |- |{{LTU}} [[FC Gintra|Gintra]]<small> (1.)</small> |{{HUN}} [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]]<small> (1.)</small> |{{LUX}} [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]]<small> (1.)</small> | colspan="1" | |- ! rowspan="4" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]<small> (3.)</small> |{{ITA}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]]<small> (3.)</small> |{{POR}} [[Sporting CP (ženy)|Sporting CP]]<small> (2.)</small> |{{POR}} [[SCU Torreense (ženy)|Torreense]]<small> (3.)</small> |- |{{SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]]<small> (2.)</small> |{{SWE}} [[Malmö FF (ženy)|Malmö FF]]<small> (3.)</small> |{{NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]]<small> (2.)</small> |{{NED}} [[AFC Ajax (ženy)|Ajax]]<small> (2.)</small> |- |{{AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]<small> (2.)</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]<small> (2.)</small> |{{UKR}} [[FC Seasters|SeaSters Odesa]]<small> (2.)</small> |{{DEN}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]<small> (2.)</small> |- |{{SUI}} [[BSC YB Frauen|Young Boys]]<small> (2.)</small> |{{ALB}} [[FK Apolonia Fier (ženy)|Apolonia]]<small> (2.)</small> |{{SCO}} [[Rangers WFC|Rangers]]<small> (2.)</small> |{{CYP}} [[AC Omonia (women)|Omonia]]<small> (3.)<sup> [CYP]</sup></small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="5" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="5" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{GRE}} [[PAOK FC (ženy)|PAOK]]<small> (1.)</small> |{{POL}} [[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]<small> (1.)</small> |{{GEO}} [[WFC Nike Lusso|Nike Lusso]]<small> (1.)</small> |{{IRL}} [[Athlone Town AFC Ladies|Athlone Town]]<small> (1.)</small> |- |{{MLT}} [[Mġarr United FC (ženy)|Mġarr United]]<small> (1.)</small> |{{ISR}} [[Hapoel Katamon Jerusalem FC (ženy)|Hapoel Katamon Jerusalem]]<small> (1.)</small> |{{BUL}} [[ŽFK Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]]<small> (1.)</small> |{{KOS}} [[KFF Mitrovica|Mitrovica]]<small> (1.)</small> |- |{{LAT}} [[Riga FC (ženy)|Riga FC]]<small> (1.)</small> |{{MNE}} [[ŽFK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]]<small> (1.)</small> |{{SVK}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] <small>([[1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora (ženy)|Flora]]<small> (1.)</small> |- |{{NIR}} [[Glentoran WFC|Glentoran]]<small> (1.)</small> |{{MKD}} [[ŽFK Skopje 2014|Skopje 2014]]<small> (1.)</small> |{{MDA}} [[WFC Zimbru Chișinău|Zimbru Chișinău]]<small> (1.)</small> |{{WAL}} [[Wrexham AFC Women|Wrexham]]<small> (1.)</small> |- |{{FRO}} [[Klaksvíkar Ítróttarfelag (ženy)|KÍ Klaksvík]]<small> (1.)</small> |{{ARM}} [[FC Pyunik (ženy)|Pyunik]]<small> (1.)</small> |{{AZE}} [[Neftçi PFK (ženy)|Neftçi]]<small> (1.)</small> | colspan="1" | |} |} Poznámky: * <sup>CYP</sup> '''Cyprus''': Aris Limassol FC skončil v domácej lige na druhom mieste a kvalifikoval sa do druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva), ale nezískal licenciu UEFA na štart. V dôsledku toho jeho miesto v súťaži získal tím AC Omonoia Nicosia, ktorý sa umiestnil v domácej lige na treťom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Results of the UEFA Licensing Criteria Audit for the 2026/2027 Season – First Division and Women’s Football |url=https://www.cfa.com.cy/Gr/news/53423 |vydavateľ=Kypriakí Omospondía Podosfaírou (KOP) |dátum=2026-05-30 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po grécky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Omonia replaces Aris in UEFA competitions! |url=https://sportime.sigmalive.com/podosfairo/kypros/a-katigoria/561771_ton-ari-stis-diorganoseis-tis-uefa-tha-antikatastisei-i-omonoia |vydavateľ=Kypriakí Omospondía Podosfaírou (KOP) |dátum=2026-05-30 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po grécky}}</ref> * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> * <sup>SRB</sup> '''Srbsko''': ŽFK Crvena zvezda Belehrad v domácej lige zvíťazila a kvalifikovala sa do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva), ale nezískala licenciu UEFA na štart. V dôsledku toho jej miesto v súťaži získal tím ŽFK TSC Bačka Topola, ktorý sa umiestnil v domácej lige na druhom mieste, a jeho miesto v súťaži získal tím ŽFK Spartak Subotica, ktorý sa umiestnil v domácej lige na treťom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SHOCK! Red Star will not play in the Champions League, UEFA has made a final decision |url=https://www.novosti.rs/c/sport/fudbal/1615849/sok-crvena-zvezda-nece-igrati-ligu-sampiona-uefa-donela-konacnu-odluku |vydavateľ=novosti.rs |dátum=2026-06-08 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po srbsky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA MAKES SHOCKING DECISION: FK Crvena Zvezda will not play in the Champions League |url=https://www.sd.rs/sr/sport/fudbal/uefa-donela-sokantnu-odluku-fk-crvena-zvezda-nece-igrati-u-ligi-sampiona-2026-06-08 |vydavateľ=sd.rs |dátum=2026-06-08 |dátum prístupu=2026-06-08 |jazyk=po srbsky}}</ref> * <sup>SWE</sup> '''Švédsko''': [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]] vstúpia do skupinovej fázy ako víťazky Európskeho pohára žien UEFA. Ako víťazky domácej ligy sa kvalifikovali do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva). == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA women's match calendar |url=https://editorial.uefa.com/resources/029f-1f47f8b3f1ba-51fa8707b613-1000/202627uwmc.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-03-26 |dátum prístupu=2026-03-26 |jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2026/27 UEFA Women's Champions League: Dates, access list, full guide |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/02a0-1f71c81539df-ca7401a9112a-1000--2026-27-uefa-women-s-champions-league-dates-access-list-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-10 |dátum prístupu=2026-06-10 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="3" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo | rowspan="2" |18. jún 2026 |22. júl 2026<br/>(semifinále) |25. júl 2026<br/>(o 3. miesto & finále) |- |Druhé kvalifikačné kolo |4.{{--}}5. augusta 2026<br/>(semifinále) |7.{{--}}8. augusta 2026<br/>(o 3. miesto & finále) |- |Tretie kvalifikačné kolo |11. august 2026 |26. august 2026 |2. september 2026 |- | rowspan="6" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="6" |4. september 2026 | colspan="2" |22.{{--}}23. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |30. september{{--}}1. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |28.{{--}}29. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |10.{{--}}11. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |18.{{--}}19. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |16. december 2026 |- | rowspan="4" |Vyraďovacia fáza |Baráž o štvrťfinále | rowspan="2" |18. december 2026 |3.{{--}}4. február 2027 |10.{{--}}11. február 2027 |- |Štvrťfinále |23.{{--}}24. marec 2027 |31. marec{{--}}1.apríl 2027 |- |Semifinále | |1.{{--}}2. máj 2027 |8.{{--}}9. máj 2027 |- |Finále | | colspan="2" |28., 29., alebo 30. máj 2027 na [[Stadion Narodowy]], [[Varšava|Varšava]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 18. júna 2026. ==== Majstrovská vetva ==== {| style="width:100%; background:transparent; border-collapse:collapse;" | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 1 ===== Usporiadateľ: [[PAOK FC (ženy)|PAOK]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{GRE}} '''[[PAOK FC (ženy)|PAOK]]''' |RD1-score1='''3''' |RD1-team2={{ISR}} [[Hapoel Katamon Jerusalem FC (ženy)|Hapoel Katamon Jerusalem]] |RD1-score2=1 |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{AZE}} '''[[Neftçi PFK (ženy)|Neftçi]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD1-score3='''0 (4)''' |RD1-team4={{MNE}} [[ŽFK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] |RD1-score4=0 (3) |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{GRE}} '''[[PAOK FC (ženy)|PAOK]]''' |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{AZE}} [[Neftçi PFK (ženy)|Neftçi]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{MNE}} [[ŽFK Budućnost Podgorica|Budućnost Podgorica]] |RD2-score3=0 |RD2-team4={{ISR}} '''[[Hapoel Katamon Jerusalem FC (ženy)|Hapoel Katamon Jerusalem]]''' |RD2-score4='''1''' }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 2 ===== Usporiadateľ: [[KFF Mitrovica|Mitrovica]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{FRO}} [[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]] |RD1-score1=0 |RD1-team2={{BUL}} '''[[ŽFK Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]]''' |RD1-score2='''3''' |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{KOS}} '''[[KFF Mitrovica|Mitrovica]]''' |RD1-score3='''10''' |RD1-team4={{MDA}} [[WFC Zimbru Chișinău|Zimbru Chișinău]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{KOS}} '''[[KFF Mitrovica|Mitrovica]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{BUL}} [[ŽFK Ludogorets Razgrad|Ludogorets Razgrad]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{Minivlajka|FRO}} '''[[KÍ Klaksvík (ženy)|KÍ Klaksvík]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{MDA}} [[WFC Zimbru Chișinău|Zimbru Chișinău]] |RD2-score4=1 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 3 ===== Usporiadateľ: [[Wrexham AFC Women|Wrexham]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{ARM}} [[FC Pyunik (ženy)|Pyunik]] |RD1-score1=2 |RD1-team2={{WAL}} '''[[Wrexham AFC Women|Wrexham]]''' |RD1-score2='''4''' |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{NIR}} [[Glentoran WFC|Glentoran]] |RD1-score3=1 |RD1-team4={{LAT}} '''[[Riga FC (ženy)|Riga FC]]''' |RD1-score4='''4''' |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{LAT}} '''[[Riga FC (ženy)|Riga FC]]''' |RD2-score1='''4''' |RD2-team2={{WAL}} [[Wrexham AFC Women|Wrexham]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{NIR}} '''[[Glentoran WFC|Glentoran]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{ARM}} [[FC Pyunik (ženy)|Pyunik]] |RD2-score4=2 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 4 ===== Usporiadateľ: [[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' |RD1-score1='''7''' |RD1-team2={{GEO}} [[WFC Nike Lusso|Nike Lusso]] |RD1-score2=1 |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{IRL}} '''[[Athlone Town AFC Ladies|Athlone Town]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{MKD}} [[ŽFK Skopje 2014|Skopje 2014]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=25. júl 2026 |RD2-team1={{IRL}} [[Athlone Town AFC Ladies|Athlone Town]] |RD2-score1=1 |RD2-team2={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' |RD2-score2='''3''' |RD2-infoB=25. júl 2026 |RD2-team3={{GEO}} '''[[WFC Nike Lusso|Nike Lusso]]''' |RD2-score3='''2''' |RD2-team4={{MKD}} [[ŽFK Skopje 2014|Skopje 2014]] |RD2-score4=0 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px;" | ===== Miniturnaj 5 ===== Usporiadateľ: [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] {{Play-off4 |RD1-infoA=22. júl 2026 |RD1-team1={{SVK}} '''[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]''' |RD1-score1={{--}} |RD1-team2=voľno |RD1-score2={{--}} |RD1-infoB=22. júl 2026 |RD1-team3={{EST}} [[FC Flora (ženy)|Flora]] |RD1-score3=0 |RD1-team4={{MLT}} '''[[Mġarr United FC (ženy)|Mġarr United]]''' |RD1-score4='''4''' |RD2-infoA=26. júl 2026 |RD2-team1={{SVK}} '''[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]''' |RD2-score1='''6''' |RD2-team2={{MLT}} [[Mġarr United FC (ženy)|Mġarr United]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=26. júl 2026 |RD2-team3={{EST}} '''[[FC Flora (ženy)|Flora]]''' |RD2-score3={{--}} |RD2-team4=voľný žreb |RD2-score4={{--}} }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px;" | |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 18. júna 2026. ==== Majstrovská vetva ==== {| style="width:100%; background:transparent; border-collapse:collapse;" | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 1 ===== Usporiadateľ: [[ŽNK Mura|Mura]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{AUT}} '''[[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]]''' |RD1-score1='''3''' |RD1-team2={{CRO}} [[ŽNK Hajduk|Hajduk Split]] |RD1-score2=2 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{SVN}} [[ŽNK Mura|Mura]] |RD1-score3=1 |RD1-team4={{ROU}} '''[[FCV Farul Constanța (ženy)|Farul Constanța]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD1-score4='''3''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{AUT}} '''[[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]]''' |RD2-score1='''5''' |RD2-team2={{ROU}} [[FCV Farul Constanța (ženy)|Farul Constanța]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{SVN}} [[ŽNK Mura|Mura]] |RD2-score3=0 |RD2-team4={{CRO}} '''[[ŽNK Hajduk|Hajduk Split]]''' |RD2-score4='''2''' }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 2 ===== Usporiadateľ: [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{NOR}} '''[[SK Brann (ženy)|Brann]]''' |RD1-score1='''5''' |RD1-team2={{KOS}} [[KFF Mitrovica|Mitrovica]] |RD1-score2=0 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{HUN}} [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]] |RD1-score3=2 |RD1-team4={{GRE}} '''[[PAOK FC (ženy)|PAOK]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD1-score4='''3''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{NOR}} '''[[SK Brann (ženy)|Brann]]''' |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{GRE}} [[PAOK FC (ženy)|PAOK]] |RD2-score2=2 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{HUN}} [[Ferencvárosi TC (ženy)|Ferencváros]] |RD2-score3=1 |RD2-team4={{KOS}} '''[[KFF Mitrovica|Mitrovica]]''' |RD2-score4='''2''' }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 3 ===== Usporiadateľ: [[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]] {{Play-off4 |RD1-infoA=4. august 2026 |RD1-team1={{BLR}} [[FC Dinamo Minsk (women)|Dinamo Minsk]] |RD1-score1=0 |RD1-team2={{SUI}} '''[[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]]''' |RD1-score2='''3''' |RD1-infoB=4. august 2026 |RD1-team3={{ISL}} [[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]] |RD1-score3=1 (0) |RD1-team4={{KAZ}} '''[[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD1-score4='''1 (2)''' |RD2-infoA=7. august 2026 |RD2-team1={{SUI}} '''[[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]]''' |RD2-score1='''4''' |RD2-team2={{KAZ}} [[FC Aktobe (ženy)|Aktobe]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=7. august 2026 |RD2-team3={{ISL}} '''[[Breiðablik (ženy)|Breiðablik]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score3='''3''' |RD2-team4={{BLR}} [[FC Dinamo Minsk (women)|Dinamo Minsk]] |RD2-score4=2 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 4 ===== Usporiadateľ: [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{BIH}} [[ŽFK 2000 Sarajevo|SFK 2000]] |RD1-score1=2 |RD1-team2={{NED}} '''[[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]]''' |RD1-score2='''3''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{LUX}} [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]] |RD1-score3=0 |RD1-team4={{FIN}} '''[[Helsingin Jalkapalloklubi (ženy)|HJK]]''' |RD1-score4='''2''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{NED}} '''[[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]]''' |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{FIN}} [[Helsingin Jalkapalloklubi (ženy)|HJK]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{BIH}} '''[[ŽFK 2000 Sarajevo|SFK 2000]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{LUX}} [[Racing FC Union Luxembourg (women)|Racing Union]] |RD2-score4=1 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 5 ===== Usporiadateľ: [[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{UKR}} [[FC Metalist 1925 Kharkiv (ženy)|Metalist 1925 Kharkiv]] |RD1-score1=1 |RD1-team2={{TUR}} '''[[Fenerbahçe SK (ženy)|Fenerbahçe]]''' |RD1-score2='''2''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{BEL}} '''[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{SRB}} [[ŽFK TSC Bačka Topola|TSC Bačka Topola]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{BEL}} '''[[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD2-score1='''1 (4)''' |RD2-team2={{TUR}} [[Fenerbahçe SK (ženy)|Fenerbahçe]] |RD2-score2=1 (2) |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{UKR}} '''[[FC Metalist 1925 Kharkiv (ženy)|Metalist 1925 Kharkiv]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score3='''3''' |RD2-team4={{SRB}} [[ŽFK TSC Bačka Topola|TSC Bačka Topola]] |RD2-score4=2 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 6 ===== Usporiadateľ: [[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{ALB}} [[KFF Vllaznia|Vllaznia]] |RD1-score1=1 |RD1-team2={{SVK}} '''[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]''' |RD1-score2='''2''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{CYP}} [[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]] |RD1-score3=3 (2) |RD1-team4={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD1-score4='''3 (4)''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{SVK}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |RD2-score1=2 |RD2-team2={{POL}} '''[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]]''' |RD2-score2='''4''' |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{ALB}} [[KFF Vllaznia|Vllaznia]] |RD2-score3=1 |RD2-team4={{CYP}} '''[[Apollon Ladies FC|Apollon Ladies]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score4='''2''' }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px;" | ===== Miniturnaj 7 ===== Usporiadateľ: [[HB Køge (ženy)|HB Køge]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{LTU}} [[FC Gintra|Gintra]] |RD1-score1=1 |RD1-team2={{SCO}} '''[[Heart of Midlothian WFC|Heart of Midlothian]]''' |RD1-score2='''2''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{DEN}} '''[[HB Køge (ženy)|HB Køge]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{LAT}} [[Riga FC (ženy)|Riga FC]] |RD1-score4=1 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{DEN}} '''[[HB Køge (ženy)|HB Køge]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{SCO}} [[Heart of Midlothian WFC|Heart of Midlothian]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{LTU}} '''[[FC Gintra|Gintra]]''' |RD2-score3='''4''' |RD2-team4={{LAT}} [[Riga FC (ženy)|Riga FC]] |RD2-score4=1 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px;" | |} ==== Nemajstrovská vetva ==== {| style="width:100%; background:transparent; border-collapse:collapse;" | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 1 ===== Usporiadateľ: [[Rangers WFC|Rangers]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{NED}} '''[[AFC Ajax (ženy)|Ajax]]''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{DEN}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]] |RD1-score2=0 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |RD1-score3=1 |RD1-team4={{SCO}} '''[[Rangers WFC|Rangers]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD1-score4='''2''' |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{NED}} '''[[AFC Ajax (ženy)|Ajax]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{SCO}} [[Rangers WFC|Rangers]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |RD2-score3=1 (3) |RD2-team4={{DEN}} '''[[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD2-score4='''1 (5)''' }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 2 ===== Usporiadateľ: [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{ITA}} '''[[Juventus FC (ženy)|Juventus]]''' |RD1-score1='''2''' |RD1-team2={{POR}} [[SCU Torreense (ženy)|Torreense]] |RD1-score2=1 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{SWE}} '''[[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{ALB}} [[FK Apolonia Fier (ženy)|Apolonia]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{ITA}} '''[[Juventus FC (ženy)|Juventus]]''' ([[Predĺženie|pp.]]) |RD2-score1='''3''' |RD2-team2={{SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]] |RD2-score2=1 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{POR}} '''[[SCU Torreense (ženy)|Torreense]]''' |RD2-score3='''5''' |RD2-team4={{ALB}} [[FK Apolonia Fier (ženy)|Apolonia]] |RD2-score4=2 }} |- | style="width:50%; vertical-align:top; padding-right:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 3 ===== Usporiadateľ: [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{NOR}} [[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]] |RD1-score1=0 |RD1-team2={{SWE}} '''[[Malmö FF (ženy)|Malmö FF]]''' |RD1-score2='''1''' |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{GER}} '''[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]''' |RD1-score3='''8''' |RD1-team4={{CYP}} [[AC Omonia (women)|Omonia]] |RD1-score4=0 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{GER}} '''[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]''' |RD2-score1='''2''' |RD2-team2={{SWE}} [[Malmö FF (ženy)|Malmö FF]] |RD2-score2=0 |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{NOR}} '''[[Vålerenga Fotball Damer|Vålerenga]]''' |RD2-score3='''2''' |RD2-team4={{CYP}} [[AC Omonia (women)|Omonia]] |RD2-score4=0 }} | style="width:50%; vertical-align:top; padding-left:15px; padding-bottom:15px;" | ===== Miniturnaj 4 ===== Usporiadateľ: [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] {{Play-off4 |RD1-infoA=5. august 2026 |RD1-team1={{POR}} '''[[Sporting CP (ženy)|Sporting CP]]''' |RD1-score1='''5''' |RD1-team2={{UKR}} [[FC Seasters|SeaSters Odesa]] |RD1-score2=0 |RD1-infoB=5. august 2026 |RD1-team3={{AUT}} '''[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]''' |RD1-score3='''4''' |RD1-team4={{SUI}} [[BSC YB Frauen|Young Boys]] |RD1-score4=3 |RD2-infoA=8. august 2026 |RD2-team1={{AUT}} '''[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]''' ([[Penaltový rozstrel|pen.]]) |RD2-score1='''1 (4)''' |RD2-team2={{POR}} [[Sporting CP (ženy)|Sporting CP]] |RD2-score2=1 (1) |RD2-infoB=8. august 2026 |RD2-team3={{SUI}} [[BSC YB Frauen|Young Boys]] |RD2-score3=1 |RD2-team4={{UKR}} '''[[FC Seasters|SeaSters Odesa]]''' |RD2-score4='''3''' }} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 11. augusta 2026. Prvé zápasy sa odohrajú 25. a 26. augusta a odvetné zápasy 1. a 2. septembra 2026. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{SUI}} [[Servette FC Chênois Féminin|Servette Chênois]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[PSV Eindhoven (ženy)|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{DEN}} [[HB Køge (ženy)|HB Køge]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[SK Brann (ženy)|Brann]] {{NOR}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{AUT}} [[FK Austria Wien (ženy)|Austria Wien]] | align="center" |25. august | align="center" |1. september |- | align="right" |[[Czarni Sosnowiec (ženy)|Czarni Sosnowiec]] {{POL}} | align="center" |Zápas 4 | align="left" |{{BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven (ženy)|OH Leuven]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]] {{GER}} | align="center" |Zápas 1 | align="left" |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]] {{AUT}} | align="center" |Zápas 2 | align="left" |{{ITA}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] {{GER}} | align="center" |Zápas 3 | align="left" |{{ITA}} [[Inter Milan (ženy)|Inter Miláno]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[Chelsea FC (ženy)|Chelsea]] {{ENG}} | align="center" |Zápas 4<sup> a)</sup> | align="left" |{{ESP}} [[Real Sociedad Femenino|Real Sociedad]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |- | align="right" |[[AFC Ajax (ženy)|Ajax]] {{NED}} | align="center" |Zápas 5 | align="left" |{{ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] | align="center" |26. august | align="center" |2. september |} Poznámky: * <sup>a)</sup> : Poradie zápasov bolo po pôvodnom žrebe vymenené. == Skupinová fáza == {{LocMap+|Európa|float=none|width=750|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majsteriek UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[AS Roma (ženy)|Rím]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=48.1375|long=11.575|label=[[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=41.383333|long=2.183333|label=[[FC Barcelona Femení|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=38.725278|long=-9.15|label=[[SL Benfica (ženy)|Benfica]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.76|long=4.84|label=[[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.856667|long=2.352222|label=[[Paris FC (ženy)|Paris FC]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4975|long=-2.515|label=[[Manchester City WFC|Manchester City]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.507222|long=-0.1275|label=[[Arsenal WFC|Arsenal]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=57.7192924|long=11.9308452|label=[[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]|position=top}} }} Žreb skupinovej fázy Ligy majsteriek UEFA 2026/2027 sa uskutoční 4. septembra 2026. Osemnásť tímov bude rozdelených do troch skupín po šesť tímov. Každý tím sa stretne s dvoma súpermi z každého z troch košov, s jedným doma a jedným vonku. Predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich klubových koeficientov UEFA (KK UEFA): {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1/2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2/3''' |- |{{ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 135,000'''</small> |{{SWE}} [[BK Häcken (ženy)|BK Häcken]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |{{POR}} [[SL Benfica (ženy)|Benfica]]<small> (12.)<br/>'''KK UEFA: 39,000'''</small> |{{FRA}} [[Paris FC (ženy)|Paris FC]]<small> (14.)<br />'''KK UEFA: 27,750'''</small> |- |{{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]<small> (2.)<br />'''KK UEFA: 116,750'''</small> |{{ITA}} [[AS Roma (ženy)|Rím]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 42,000'''</small> | |{{ENG}} [[Manchester City WFC|Manchester City]]<small> (19.)<br/>'''KK UEFA: 22,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Mníchov]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 81,250'''</small> |1 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazka nemajstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; | |1 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazka majstrovskej vetvy]]<br/>&nbsp; |- |{{ENG}} [[Arsenal WFC|Arsenal]]<small> (5.)<br />'''KK UEFA: 78,000'''</small> ! align="left" |'''Kôš 1/2/3''' ! align="left" |'''Kôš 1/3''' ! align="left" |'''Kôš 3''' |- | |2 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazky nemajstrovskej vetvy]]<br />&nbsp; |2 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazky nemajstrovskej vetvy]]<br />&nbsp; |3 [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027#Tretie kvalifikačné kolo|víťazky majstrovskej vetvy]]<br />&nbsp; |} === Výsledky zápasov === {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 1 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 2 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 3 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 4 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 5 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 6 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 7 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 8 | align="left" | |- | align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | | style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" align="right" | | align="center" | Zápas 9 | align="left" | |} === Tabuľka === Do štvrťfinále postúpia štyri najlepšie tímy. Tímy umiestnené na 5. až 12. mieste postúpia do baráže o štvrťfinále, pričom tímy umiestnené na 5. až 8. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené od 13. do 18. miesta vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[#Štvrťfinále|Postup do štvrťfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{Turnaj|por=4|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[#Baráž o štvrťfinále|Postup do baráže o štvrťfinále (nasadené)]]}} {{Turnaj|por=6|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=7|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=8|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=9|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=4{{!}}[[#Baráž o štvrťfinále|Postup do baráže o štvrťfinále (nenasadené)]]}} {{Turnaj|por=10|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=11|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=12|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#d0fcfc}} {{Turnaj|por=13|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=6{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{Turnaj|por=14|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=15|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=16|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=17|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} {{Turnaj|por=18|tím=&nbsp;|v=|r=|p=|sg=|ig=|pozadie=#f8f9fa}} |} == Vyraďovacia fáza == === Pavúk === {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Baráž o štvrťfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = {{--}} | RD1-score03-2 = {{--}} | RD1-score03-agg = {{--}} | RD1-team04 = voľný žreb | RD1-score04-1 = {{--}} | RD1-score04-2 = {{--}} | RD1-score04-agg = {{--}} | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = {{--}} | RD1-score07-2 = {{--}} | RD1-score07-agg = {{--}} | RD1-team08 = voľný žreb | RD1-score08-1 = {{--}} | RD1-score08-2 = {{--}} | RD1-score08-agg = {{--}} | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = {{--}} | RD1-score11-2 = {{--}} | RD1-score11-agg = {{--}} | RD1-team12 = voľný žreb | RD1-score12-1 = {{--}} | RD1-score12-2 = {{--}} | RD1-score12-agg = {{--}} | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = {{--}} | RD1-score15-2 = {{--}} | RD1-score15-agg = {{--}} | RD1-team16 = voľný žreb | RD1-score16-1 = {{--}} | RD1-score16-2 = {{--}} | RD1-score16-agg = {{--}} | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-seed05 = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} === Baráž o štvrťfinále === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutoční 18. decembra 2026. Prvé zápasy sa odohrajú 3. a 4. februára a odvetné zápasy 10. a 11. februára 2027. Víťazky týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |3.{{--}}4. február | align="center" |10.{{--}}11. február |} === Štvrťfinále === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutoční 18. decembra 2026. Prvé zápasy sa odohrajú 23. a 24. marca a odvetné zápasy 31. marca a 1. apríla 2027. Víťazky týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 3 | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |- | align="right" | | align="center" |Zápas 4 | align="left" | | align="center" |23.{{--}}24. marec | align="center" |31. marec{{--}}1. apríl |} === Semifinále === Ak prvé dva nasadené tímy postúpia do tejto fázy, budú hrať odvetné zápasy doma. Ak nasadený tím prehral, ​​jeho pozíciu prevzal tím, ktorý ho vyradil. Prvé zápasy sa odohrajú 1. a 2. mája a odvetné zápasy 8. a 9. mája 2027. Víťazky týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |Zápas 1 | align="left" | | align="center" |1.{{--}}2. máj | align="center" |8.{{--}}9. máj |- | align="right" | | align="center" |Zápas 2 | align="left" | | align="center" |1.{{--}}2. máj | align="center" |8.{{--}}9. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 28., 29., alebo 30. mája 2027 na [[Stadion Narodowy]] vo [[Varšava|Varšave]]. Z administratívnych dôvodov budú víťazky prvého semifinále určené ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[28., 29., alebo 30. máj]] [[2026]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Stadion Narodowy]], [[Varšava|Varšava]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá. === Najlepšie strelkyne turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráčka ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly |- | style="text-align:center;" |1 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |2 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |3 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |4 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |5 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |6 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |7 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |8 | | style="text-align:center;" | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |9 | | | style="text-align:center;" | |- | style="text-align:center;" |10 | | | style="text-align:center;" | |} === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúce hráčky: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráčka ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankárka}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obrankyňa}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložníčka (stredopoliarka)}} |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- |&nbsp; | style="text-align:center;" | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočníčka}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráčka sezóny === === Mladá hráčka / Objav sezóny === == Pozri tiež == * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] * [[Liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Mládežnícka liga majstrov UEFA 2026/2027]] * [[Superpohár UEFA 2026]] == Referencie == {{Referencie}} ==Externé odkazy== * [https://www.uefa.com/womenschampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Women's Champions League|1366463418}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov žien UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] qnmx6bbdtxp37sukq30amh58lxzjbus Superpohár UEFA 2026 0 754126 8356678 8355559 2026-08-15T20:35:29Z Ready2Ride 298352 8356678 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový zápas|názov=Superpohár UEFA 2026|súťaž=[[Superpohár UEFA]]|obrázok=UEFA Supercup logo.png|popis obrázka=|tím1=[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]|tím1_vlajka={{FRA}}|tím1_góly=2|tím2=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|tím2_vlajka={{ENG}}|tím2_góly=1|dátum=[[12. august]] [[2026]]|štadión=[[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arena]]|miesto={{AUT}} [[Salzburg]]|hráč zápasu={{FRA}} [[Désiré Doué]]<br/>([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) <ref name="MOTM">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Desiré Doué named 2026 UEFA Super Cup Player of the Match |url=https://www.uefa.com/uefasupercup/news/02a8-21553aa1e2fa-ea1febaffb12-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref>|rozhodca={{SOM}} [[Omar Abdulkadir Artan]] <ref name="referee"/>|počet divákov=27 681 <ref name="report 12 August"/>|počasie=Jasno, 23 °C, [[vlhkosť]] 48 % <ref name="lineups">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tactical line-ups |url=https://www.uefa.com/newsfiles/SuperCup/2026/2048319_LU.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref>|predchádzajúci=[[Superpohár UEFA 2025|2025]]|nasledujúci=[[Superpohár UEFA 2027|2027]]}} '''Superpohár UEFA 2026''' bol 51. ročníkom [[Superpohár UEFA|Superpohára UEFA]], každoročného [[Futbal|futbalového]] zápasu organizovaného [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]], v ktorom sa stretli úradujúci víťazi dvoch najvyšších európskych klubových súťaží, [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] a [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]]. V zápase sa stretli francúzsky klub [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]], víťaz [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a úradujúci víťaz Superpohára UEFA 2025, s anglickým klubom [[Aston Villa FC|Aston Villa]], víťazom [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]]. Hralo sa v [[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arene]] v [[Salzburg|Salzburgu]] <ref name="ExCo decision"/> v Rakúsku 12. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Men's international match calendar and access list for the 2026/27 season |url=https://editorial.uefa.com/resources/029d-1ea02fc38447-640d13cb2154-1000/20250901_circular_2025_49_en.zip |vydavateľ=Union of European Football Associations |časopis=UEFA Circular Letter |číslo=49/2025 |formát=ZIP |dátum=2025-09-02 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris vs Aston Villa Super Cup preview: Where to watch, kick-off time, predicted line-ups |url= https://www.uefa.com/uefasupercup/news/02a8-2149ed5e5bc1-0b130f0cdccd-1000--paris-vs-aston-villa-super-cup-preview-where-to-watch-ki/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-11 |dátum prístupu=2026-08-11 |jazyk=en-US}}</ref> Paríž Saint-Germain vyhral zápas 2:1 a získal tak svoj druhý titul v Superpohári UEFA.<ref name="summary">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris 2–1 Aston Villa: European champions win back-to-back Super Cups with Khvicha Kvaratskhelia and Désiré Doué goals |url=https://www.uefa.com/uefasupercup/news/02a8-215538a51719-2eeabf96b5c7-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref> == Tímy == {| class="wikitable" !Tím ! Kvalifikácia ! Predchádzajúce účasti |- | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | Víťaz [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] | 2 ([[Superpohár UEFA 1996|1996]], '''[[Superpohár UEFA 2025|2025]]''') |- | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | Víťaz [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] | 1 ('''[[Európsky Superpohár 1982|1982]]''') |} == Miesto konania == [[File:EM-Stadion Wals-Siezenheim zur Euro.jpg|thumb|390px|Zápas sa uskutočnil v [[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arene]].]] Bol to prvý Superpohár UEFA, ktorý sa konal v Rakúsku a prvé veľké európske finále, ktoré sa hralo v [[Salzburg|Salzburgu]]. Zároveň to bolo siedme finále veľkého európskeho klubového turnaja, ktoré sa hralo v Rakúsku, po štyroch zápasoch v [[Zoznam finále Pohára majstrov európskych krajín a Ligy majstrov UEFA|Pohári majstrov európskych krajín/Lige majstrov]] ([[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1964|1964]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1987|1987]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1990|1990]], [[Finále Ligy majstrov UEFA 1995|1995]]), jednom zápase v [[Zoznam finále Pohára víťazov pohárov|Pohári víťazov pohárov]] ([[Finále Pohára víťazov pohárov 1970|1970]]) a jednom zápase v [[Zoznam finále Pohára UEFA a Európskej ligy UEFA|Pohári UEFA]] ([[Finále Pohára UEFA 1994|1994, prvý zápas z dvojzápasu]]), ktoré sa všetky konali na [[Ernst-Happel-Stadion|Ernst-Happel-Stadion]] vo [[Viedeň|Viedni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA awards Supercup to Salzburg 2026 |url=https://apa.at/news/uefa-vergibt-supercup-2026-an-salzburg/ |vydavateľ=Austria Press Agency |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=po nemecky}}</ref> [[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arena]] je domáci štadión [[FC Red Bull Salzburg|Red Bull Salzburg]] a má kapacitu 30 071 divákov. Štadión bol otvorený v roku 2003 a hostil tri zápasy skupinovej fázy [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|Majstrovstiev Európy UEFA 2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Super Cup 2026 will take place in Salzburg |url=https://www.redbullsalzburg.at/de/aktuelles/news/uefa-super-cup-2026-salzburg |vydavateľ=FC Red Bull Salzburg |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=po nemecky}}</ref> V súvislosti s touto udalosťou bude označovaný ako Štadión Salzburg kvôli obmedzeniam týkajúcim sa sponzorstva tretích strán.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Europa League - Salzburg-Krasnodar |url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/match/2019394--salzburg-vs-krasnodar/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-01-10 |dátum prístupu=2017-01-10 |jazyk=en-US}}</ref> === Výber hostiteľa === Red Bull Arena bola vybraná za hostiteľa Výkonným výborom UEFA počas jeho zasadnutia v [[Tirana|Tirane]] v Albánsku 11. septembra 2025.<ref name="ExCo decision">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Estadio Metropolitano to host 2027 UEFA Champions League final |url=https://www.uefa.com/news-media/news/029d-1eb2cecb8955-8fa1e427770d-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=en-US}}</ref> == Pred zápasom == Po tom, čo mu bol zamietnutý vstup do Spojených štátov na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|Majstrovstvá sveta vo futbale FIFA 2026]], bol somálsky rozhodca Omar Abdulkadir Artan 11. júna 2026 vymenovaný za hlavného rozhodcu Superpohára UEFA 2026 a stal sa tak vôbec prvým neeurópskym rozhodcom, ktorý bude rozhodoval takýto zápas.<ref name="referee">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Top African referee Omar Artan to officiate 2026 UEFA Super Cup after being unable to participate in FIFA World Cup 2026 |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a6-20d7ce07703f-bee983e79921-1000--top-african-referee-omar-artan-to-officiate-2026-uefa-super/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-11 |dátum prístupu=2026-06-11 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Artan to referee UEFA Super Cup after losing World Cup spot |url=https://sports.yahoo.com/articles/artan-referee-uefa-super-cup-142504531.html |vydavateľ=BBC Sport |dátum=2026-06-11 |dátum prístupu=2026-06-11 |jazyk=en-US}}</ref> == Zápas == === Zhrnutie === V 20. minúte poslal [[Khvicha Kvaratschelia]] PSG do vedenia, keď predtým dostal na ľavej strane loptu od [[Désiré Doué|Désiré Douéa]], nabehol si do šestnástky a pravou nohou vystrelil do ľavej strany bránky. V 45. minúte bolo 1:1, keď po centri z pravej strany od [[Johna McGinn|John McGinna]] zakončil [[Brian Madjo]] volejom zo šiestich metrov. Vďaka tomuto gólu sa vo veku 17 rokov a 212 dní stal najmladším hráčom, ktorý kedy strelil gól v Superpohári UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Doué seals Super Cup glory for PSG after Madjo makes history for Aston Villa |url= https://www.theguardian.com/football/2026/aug/12/uefa-super-cup-aston-villa-psg-match-report |vydavateľ=Guardian |dátum=2026-06-12 |dátum prístupu=2026-06-13 |jazyk=en-US}}</ref> V 60. minúte skóroval Désiré Doué na 2:1 pre PSG, keď predtým dostal na pravej strane prihrávku od striedajúceho hráča [[Ousmane Dembélé|Ousmana Dembélého]] a z pravého okraja šestnástky vystrelil ľavou nohou do ľavej strany bránky. Po kontrole ofsajdu systémom VAR bol gól uznaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris Saint-Germain 2 Aston Villa 1 |url= https://www.bbc.com/sport/football/live/cmn4n23z15elt |vydavateľ=BBC Sport |dátum=2026-06-12 |dátum prístupu=2026-06-13 |jazyk=en-US}}</ref> === Detaily === Z administratívnych dôvodov bude víťaz Ligy majstrov určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. august]] [[2026]]|čas=21:00 SELČ|mužstvo1=[[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] <ref name="lineups"/> {{FRA}}|skóre={{ku|2|1}}|polčas=({{ku|1|1}})|mužstvo2={{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] <ref name="lineups"/>|zápis=[https://www.uefa.com/uefasupercup/match/2048319/ Správa o zápase] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Paris Saint-Germain vs Aston Villa |url=https://www.uefa.com/uefasupercup/match/2048319/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-02 |dátum prístupu=2026-06-02 |jazyk=en-US}}</ref>|góly1=K. Kvaratskhelia {{gól|20}}<br/>D. Doué {{gól|61}}|góly2=B. Madjo {{gól|45}}|štadión=[[Red Bull Arena (Salzburg)|Red Bull Arena]], [[Salzburg]]|divákov=27 681 <ref name="report 12 August">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Full Time Report Final – Paris Saint-Germain v Aston Villa |url=https://www.uefa.com/newsfiles/SuperCup/2026/2048319_FR.pdf |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |jazyk=en-US}}</ref>|rozhodca=<br/>{{SOM}} [[Omar Abdulkadir Artan]]}} {|width=95% |{{Futbalový dres |vzor_lp = _psg2627h |vzor_t = _psg2627H |vzor_pp = _psg2627h |vzor_tr = _psg2627h |vzor_po = _psg2627hl |ľavéplece = 0000CC |telo = 0000CC |pravéplece = 0000CC |trenírky = 0000CC |ponožky = 0000CC }} |{{Futbalový dres |vzor_lp = _astonvilla2627t |vzor_t = _astonvilla2627T |vzor_pp = _astonvilla2627t |vzor_tr = _astonvilla2627t2 |vzor_po = _astonvilla2627t2l |ľavéplece = BBD5F2 |telo = BBD5F2 |pravéplece = BBD5F2 |trenírky = FFFFFF |ponožky = FFFFFF }} |} {| width="100%" |valign="top" width="40%"| {| style="font-size:100%" cellspacing="0" cellpadding="0" |- !width=25| !!width=25| |- |GK ||'''39'''||{{RUS}} [[Matvey Safonov]] |- |RB || '''2'''||{{MAR}} [[Achraf Hakimi]] |- |CB || '''5'''||{{BRA}} [[Marquinhos]] ([[Kapitán (futbal)|c]]) |- |CB ||'''51'''||{{ECU}} [[Willian Pacho]] |- |LB ||'''25'''||{{POR}} [[Nuno Mendes]] || || {{suboff|74}} |- |CM ||'''87'''||{{POR}} [[João Neves]] || || {{suboff|75}} |- |CM ||'''17'''||{{POR}} [[Vitinha]] |- |CM ||'''33'''||{{FRA}} [[Warren Zaïre-Emery]] |- |RF ||'''11'''||{{FRA}} [[Maghnes Akliouche]] || || {{suboff|46}} |- |CF ||'''14'''||{{FRA}} [[Désiré Doué]] || || {{suboff|87}} |- |LF || '''7'''||{{GEO}} [[Khvicha Kvaratskhelia]] || || {{suboff|88}} |- |colspan=3|'''Náhradníci:''' |- |GK ||'''30'''||{{FRA}} [[Lucas Chevalier]] |- |DF || '''4'''||{{BRA}} [[Lucas Beraldo]] || || {{subon|88}} |- |DF || '''6'''||{{UKR}} [[Illia Zabarnyi]] |- |DF ||'''12'''||{{FRA}} [[Lucas Digne]] |- |DF ||'''21'''||{{FRA}} [[Lucas Hernandez]] || || {{subon|74}} |- |MF || '''8'''||{{ESP}} [[Fabián Ruiz]] || || {{subon|75}} |- |MF ||'''24'''||{{FRA}} [[Senny Mayulu]] || || {{subon|87}} |- |MF ||'''27'''||{{ESP}} [[Dro Fernández]] |- |FW ||'''10'''||{{FRA}} [[Ousmane Dembélé]] || || {{subon|46}} |- |FW ||'''29'''||{{FRA}} [[Bradley Barcola]] |- |FW ||'''47'''||{{FRA}} [[Quentin Ndjantou]] |- |FW ||'''49'''||{{SEN}} [[Ibrahim Mbaye]] |- |colspan=3|'''Hlavný tréner:''' |- |colspan=3|{{ESP}} [[Luis Enrique]] |} |valign="top" |[[File:Paris Saint-Germain vs Aston Villa 2026-08-12.svg|300px]] |valign="top" width="50%"| {| style="font-size:100%; margin:auto" cellspacing="0" cellpadding="0" |- !width=25| !!width=25| |- |GK ||'''40'''||{{NED}} [[Marco Bizot]] |- |RB || '''2'''||{{POL}} [[Matty Cash]] |- |CB || '''3'''||{{SWE}} [[Victor Lindelöf]] |- |CB ||'''14'''||{{ESP}} [[Pau Torres]] || {{yel|51}} || {{suboff|80}} |- |LB ||'''22'''||{{NED}} [[Ian Maatsen]] |- |RM || '''7'''||{{SCO}} [[John McGinn]] ([[Kapitán (futbal)|c]]) || {{yel|72}} || {{suboff|72}} |- |CM ||'''35'''||{{BRA}} [[João Gomes]] || {{yel|64}} || {{suboff|80}} |- |CM || '''8'''||{{FRA}} [[Boubacar Kamara]] || || {{suboff|72}} |- |LM ||'''53'''||{{ENG}} [[George Hemmings]] |- |CF ||'''10'''||{{ARG}} [[Emiliano Buendía]] |- |CF ||'''39'''||{{ENG}} [[Brian Madjo]] || || {{suboff|72}} |- |colspan=3|'''Náhradníci:''' |- |GK ||'''42'''||{{ENG}} [[James Wright]] |- |GK ||'''60'''||{{ENG}} [[Owen Asemota]] |- |DF || '''5'''||{{ENG}} [[Tyrone Mings]] || || {{subon|80}} |- |DF ||'''32'''||{{SRB}} [[Kosta Nedeljković]] |- |DF ||'''45'''||{{ENG}} [[Triston Rowe]] |- |DF ||'''48'''||{{SEN}} [[Modou Kéba Cissé]] |- |MF || '''6'''||{{ENG}} [[Ross Barkley]] || || {{subon|80}} |- |MF ||'''26'''||{{NED}} [[Lamare Bogarde]] || || {{subon|72}} |- |MF ||'''49'''||{{ENG}} [[Bradley Burrowes]] |- |FW ||'''18'''||{{ENG}} [[Tammy Abraham]] || || {{subon|72}} |- |FW ||'''47'''||{{BRA}} [[Alysson]] || || {{subon|72}} |- |FW ||'''74'''||{{ENG}} [[Luka Lynch]] |- |colspan=3|'''Hlavný tréner:''' |- |colspan=3|{{ESP}} [[Unai Emery]] |} |} {| style="font-size:100% width:50%; vertical-align:top;" | * '''[[Hráč zápasu]]''': {{FRA}} [[Désiré Doué]] ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) <ref name="MOTM"/> * '''[[Futbal#Rozhodca|Asistenti rozhodcu]]''':<ref name="lineups"/> {{DJI}} [[Liban Abdoulrazack Ahmed]]<br/>a {{KEN}} [[Stephen Eleazar Onyango Yiembe]] * '''[[Futbal#Rozhodca|Štvrtý rozhodca]]''':<ref name="lineups"/> {{SVN}} [[Rade Obrenović]] * '''[[Futbal#Rozhodca|Videorozhodca]]''':<ref name="lineups"/> {{ITA}} [[Marco Di Bello]] * '''[[Futbal#Rozhodca|Asistent videorozhodcu]]''':<ref name="lineups"/> {{ESP}} [[Guillermo Cuadra Fernández]] | '''Pravidlá zápasu:'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Super Cup |url=https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Super-Cup-2026-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-29 |dátum prístupu=2026-08-13 |jazyk=en-US}}</ref> * Hrací čas 90 minút * V prípade nerozhodného výsledku [[penaltový rozstrel|penaltový rozstrel]] * Na lavičke náhradníkov maximálne dvanásť hráčov * Využitie maximálne piatich náhradníkov * Využitie maximálne troch striedaní |} === Štatistiky === <div style="display: flex; flex-wrap: wrap; gap: 3px; justify-content: flex-start;"> <div> {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center; margin: 0; font-size: 85%;" |+Prvý polčas <ref name="team statistics">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Team statistics |url=https://uefa.com |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-12 |dátum prístupu=2026-08-12 |archív=https://web.archive.org/web/20260813174935/https://documents.uefa.com/api/khub/maps/1cedXvxWPKpmvmuNkHG~KQ/attachments/3d~7qTMvhwdI~MbV5R9OgA-1cedXvxWPKpmvmuNkHG~KQ/content |dátum archivovania=2026-08-13 |jazyk=en-US}}</ref> |- !scope="col" style="width:120px"|Štatistiky !scope="col" style="width:75px"|Paris Saint-Germain !scope="col" style="width:75px"|Aston Villa |- !scope=row|Góly |1 |1 |- !scope=row|Strely celkom |6 |10 |- !scope=row|Strely na bránu |2 |2 |- !scope=row|Zákroky brankára |1 |1 |- !scope=row|Držanie lopty |60% |40% |- !scope=row|Rohové kopy |0 |2 |- !scope=row|Fauly |6 |5 |- !scope=row|Ofsajdy |1 |0 |- !scope=row|Žlté karty |0 |0 |- !scope=row|Červené karty |0 |0 |} </div> <div> {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center; margin: 0; font-size: 85%;" |+Druhý polčas <ref name="team statistics"/> |- !scope="col" style="width:120px"|Štatistiky !scope="col" style="width:75px"|Paris Saint-Germain !scope="col" style="width:75px"|Aston Villa |- !scope=row|Góly |1 |0 |- !scope=row|Strely celkom |5 |5 |- !scope=row|Strely na bránu |3 |2 |- !scope=row|Zákroky brankára |2 |2 |- !scope=row|Držanie lopty |53% |47% |- !scope=row|Rohové kopy |0 |0 |- !scope=row|Fauly |5 |8 |- !scope=row|Ofsajdy |1 |0 |- !scope=row|Žlté karty |0 |3 |- !scope=row|Červené karty |0 |0 |} </div> <div> {| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center; margin: 0; font-size: 85%;" |+Celkovo <ref name="team statistics"/> |- !scope="col" style="width:120px"|Štatistiky !scope="col" style="width:75px"|Paris Saint-Germain !scope="col" style="width:75px"|Aston Villa |- !scope=row|Góly |2 |1 |- !scope=row|Strely celkom |11 |15 |- !scope=row|Strely na bránu |5 |4 |- !scope=row|Zákroky brankára |3 |3 |- !scope=row|Držanie lopty |56% |44% |- !scope=row|Rohové kopy |0 |2 |- !scope=row|Fauly |11 |13 |- !scope=row|Ofsajdy |2 |0 |- !scope=row|Žlté karty |0 |3 |- !scope=row|Červené karty |0 |0 |} </div> </div> == Pozri tiež == * [[Liga majstrov UEFA 2025/2026]] * [[Európska liga UEFA 2025/2026]] * [[Konferenčná liga UEFA 2025/2026]] * [[Liga majsteriek UEFA 2025/2026]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2025/2026]] * [[Mládežnícka liga majstrov UEFA 2025/2026]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefasupercup/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026 UEFA Super Cup|1367060143}} {{Superpohár UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Superpohár UEFA]] aa6vh6spvx9seiapf05ahsebvtvcqqa Podvozok (automobil) 0 754128 8356468 8355684 2026-08-15T12:03:28Z Rios 1882 pokračovanie 8356468 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tesla Model S chassis.jpg|náhľad|Podvozok automobilu [[Tesla Model S]].jpg]] [[Súbor:Double wishbone Suspension crop.gif|náhľad|Nezávislé lichobežníkové zavesenie kolesa]] :''Pre iné významy, pozri [[podvozok (rozlišovacia stránka)]].'' '''Podvozok''' (iné názvy: '''šasi''' [staršie: ''chassis''] v užšom zmysle) je nosná a pojazdová časť [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktorá ďalej obsahuje [[Brzda|brzdové ústrojenstvo]], riadenie prípadne špeciálne príslušenstvo.<ref name=MV>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Kubále | titul = Motorové vozidlá | vydavateľ = Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 224 }}</ref>. Podvozok spolu s [[Vozidlový motor|motorom]] a [[Prevodovka|prevodovým ústrojenstvom]] tvorí [[strojový spodok]] vozidla (niekdy sa pojem strojový spodok a podvozok v širšom zmysle používajú ako synonymá). V špeciálnych prípadoch nosnú funkciu podvozka preberá: *samonosná [[Karoséria|karoséria]] - pri väčšine súčasných [[Osobný automobil|osobných automobilov]] so spaľovacími motormi *zosilnené skrine motora, [[Spojka (strojárstvo)|spojky]], prevodovky a [[Rozvodovka|rozvodovky]] - pri [[Traktor|traktoroch]] *monokok a skrine pohonného ústrojenstva - pri pretekárskych [[Monopost|monopostoch]]. V týchto prípadoch je podvozok súhrnný názov pre [[Koleso (prenos pohybu)|kolesá]] s [[Pneumatika|pneumatikami]], [[Náprava (automobil)|nápravy]], pruženie (pérovanie), riadenie a brzdovú sústavu vozidla. ==Časti podvozka== [[Obrázok:Volkswagen ID.3 electric car chassis DSC 0062 (1) (52148440365).jpg|náhľad|Plattforma (podovozok) [[Volkswagen]] ID.3 s rámom vyplneným batériou]] ===Rám automobilu=== Rám je nosná časť, ktorá zabezpečuje vzájomné spojenie podvozka, hnacej sústavy a karosérie. K rámu patria ako príslušenstvo aj závesy, ťažné háky a nárazníky. Rám môže byť konštruovaný ako: *obdĺžnikový *stredový *plošinový. Nižšie sú ukážky uvedených typov rámov v uvedenom poradí: <gallery> Obrázok:Berliet Chassis 1908 chaindriven horiz.png Obrázok:ChassisTatra.jpg Obrázok:Pan bug.JPG </gallery> So zavedením samonosných karosérií sa rám pre osobné automobily so [[Spaľovací motor|spaľovacím motorom]] takmer prestal používať. Opätovný návrat zaznamenáva so zavedením plne [[Elektromobil|elektrických automobilov]] (BEV), kde vytvára vhodné miesto pre uloženie objemných a ťažkých [[Batéria|batérií]] na čo najnižšie miesto vozidla. ===Náprava automobilu=== Náprava automobilu je spojovacia časť medzi vozovkou a nadstavbou automobilu.<ref name=MVII></ref> Nadstavbou môže byť rám, pri rámových podvozkoch, alebo priamo samonosná karoséria. Nápravu tvoria: *dvojica kolies *časti a mechanizmy, ktoré zabezpečujú základné funkcie nápravy: **zavesenie kolies **uloženie kolies ====Kolesá automobilu==== Základné funkcie kolesa automobilu sú zabezpečiť prevod rotačného pohybu na posuvný, prenášať sily a momenty medzi vozidlom a podložku a pôsobiť ako prvok v systémoch riadenia aj pruženia vozidla.<ref name=MVII>{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }}</ref> Koleso pozostáva z: *[[Diskové koleso|diskového kolesa]] prípadne z [[Koleso s drôteným výpletom|kolesa s drôteným výpletom]] *pneumatiky. {{Hlavný článok|Pneumatika}} [[Súbor:leafs1.jpg|náhľad|Závislé zavesenie tuhej zadnej nápravy pomocou listových pružín na nákladnom automobile]] [[Súbor:McPherson posteriore.jpg|náhľad|Nezávislé zavesenie kolesa typu MacPherson]] ====Zavesenie kolesa==== Zavesenie kolesa je systém, ktorý umožňuje relatívny pohyb kolesa vzhľadom na nadstavbu automobilu potrebný pre pruženia vozidla a prenos síl a momentov medzi kolesom a nadstavbou automobilu. Z hľadiska zavesenia je možné rozlíšiť dve základné skupiny náprav: *'''Závislé zavesenie''' (tuhá náprava). Pri tejto skupine náprav sú čapy dvojice kolies prepojené priečnym nosníkom, tzv. mostom nápravy. Pohyb kolies je v tomto prípade [[Kinematika|kinematicky]] viazaný. Most nápravy je prepojený s nadstavbou vozidla niektorým z uvedených spôsobov: **pozdĺžnymi ramenami (3 alebo 4) a panhardskou tyčou **dvomi pozdĺžnymi a dvomi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi ramenami a trojuholníkovým ramenom **štyrmi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi listovými [[Pružina|pružinami]] **dvomi pozdĺžnymi listovými pružinami a dvomi posuvnými ramenami **tuhým nadstavcom mosta a dvomi pozdĺžnymi ramenami (ojnicové zavesenie). *'''Nezávislé zavesenie'''. Pri tejto skupine náprav je každé koleso zavesené nezávisle. Prepojenie s nadstavbou vozidla sa realizuje niektorým z uvedených spôsobov: **výkyvné zavesenie **uhlové výkyvné zavesenie **kľukové zavesenie **lichobežníkové zavesenie (rovinné alebo priestorové) **zavesenie typu MacPherson (rovinné alebo priestorové) **päťprvkové zavesenie. [[Súbor:Wheel hub assembly.jpg|náhľad|Uloženie zadného kolesa automobilu Opel Vectra C]] ====Uloženie kolesa==== Uloženie kolesa je systém, ktorý umožňuje rotáciu kolesa okolo osi potrebný pre jazdu vozidla a prenos síl medzi kolesom a ďalšími časťami mechanizmu zavesenia kolesa. V súčasnosti sa na uloženie kolesa používajú [[Valivé ložisko|valivé ložiská]]. Pre osobné automobily sa používa dvojradové guľkové ložisko s kosouhlým stykom, pričom postupným vývojom dochádza k znižovaniu počtu dielov a zlučovaniu funkcií týchto ložiskových jednotiek. Pre nákladné automobily sa využívajú samostatné guľkové alebo kuželíkové ložiská. ===Pérovanie automobilu=== ===Brzdová sústava automobilu=== ===Špeciálne príslušenstvo=== Niektoré vozidlá môžu byť vybavené špeciálnym príslušenstvom, ktoré umožňuje napríklad: *zmenu [[Svetlá výška|svetlej výšky]] vozidla *zmenu [[rozchod|rozchodu]] *zmenu [[Rázvor|rázvoru]].<ref name=MV></ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Automobile chassis}} bwlpkqh4bm3rl80961tb6spwydp4dgh 8356644 8356468 2026-08-15T19:22:29Z Rios 1882 pokračovanie 8356644 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tesla Model S chassis.jpg|náhľad|Podvozok automobilu [[Tesla Model S]].jpg]] :''Pre iné významy, pozri [[podvozok (rozlišovacia stránka)]].'' '''Podvozok''' (iné názvy: '''šasi''' [staršie: ''chassis''] v užšom zmysle) je nosná a pojazdová časť [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktorá ďalej obsahuje [[Brzda|brzdové ústrojenstvo]], riadenie prípadne špeciálne príslušenstvo.<ref name=MV>{{citácia knihy | meno = Josef | priezvisko = Kubále | titul = Motorové vozidlá | vydavateľ = Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p. | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 224 }}</ref>. Podvozok spolu s [[Vozidlový motor|motorom]] a [[Prevodovka|prevodovým ústrojenstvom]] tvorí [[strojový spodok]] vozidla (niekdy sa pojem strojový spodok a podvozok v širšom zmysle používajú ako synonymá). V špeciálnych prípadoch nosnú funkciu podvozka preberá: *samonosná [[Karoséria|karoséria]] - pri väčšine súčasných [[Osobný automobil|osobných automobilov]] so spaľovacími motormi *zosilnené skrine motora, [[Spojka (strojárstvo)|spojky]], prevodovky a [[Rozvodovka|rozvodovky]] - pri [[Traktor|traktoroch]] *monokok a skrine pohonného ústrojenstva - pri pretekárskych [[Monopost|monopostoch]]. V týchto prípadoch je podvozok súhrnný názov pre [[Koleso (prenos pohybu)|kolesá]] s [[Pneumatika|pneumatikami]], [[Náprava (automobil)|nápravy]], pruženie (pérovanie), riadenie a brzdovú sústavu vozidla. ==Časti podvozka== ===Rám automobilu=== [[Obrázok:Volkswagen ID.3 electric car chassis DSC 0062 (1) (52148440365).jpg|náhľad|Plattforma (podovozok) [[Volkswagen]] ID.3 s rámom vyplneným batériou]] Rám je nosná časť, ktorá zabezpečuje vzájomné spojenie podvozka, hnacej sústavy a karosérie. K rámu patria ako príslušenstvo aj závesy, ťažné háky a nárazníky. Rám môže byť konštruovaný ako: *obdĺžnikový *stredový *plošinový. Nižšie sú ukážky uvedených typov rámov v uvedenom poradí: <gallery> Obrázok:Berliet Chassis 1908 chaindriven horiz.png Obrázok:ChassisTatra.jpg Obrázok:Pan bug.JPG </gallery> So zavedením samonosných karosérií sa rám pre osobné automobily so [[Spaľovací motor|spaľovacím motorom]] takmer prestal používať. Opätovný návrat zaznamenáva so zavedením plne [[Elektromobil|elektrických automobilov]] (BEV), kde vytvára vhodné miesto pre uloženie objemných a ťažkých [[Batéria|batérií]] na čo najnižšie miesto vozidla. ===Náprava automobilu=== [[Súbor:leafs1.jpg|náhľad|Závislé zavesenie tuhej zadnej nápravy pomocou listových pružín na nákladnom automobile]] [[Súbor:McPherson posteriore.jpg|náhľad|Nezávislé zavesenie kolesa typu MacPherson]] [[Súbor:Double wishbone Suspension crop.gif|náhľad|Nezávislé lichobežníkové zavesenie kolesa]] [[Súbor:Wheel hub assembly.jpg|náhľad|Uloženie zadného kolesa automobilu Opel Vectra C]] Náprava automobilu je spojovacia časť medzi vozovkou a nadstavbou automobilu.<ref name=MVII></ref> Nadstavbou môže byť rám, pri rámových podvozkoch, alebo priamo samonosná karoséria. Nápravu tvoria: *dvojica kolies *časti a mechanizmy, ktoré zabezpečujú základné funkcie nápravy: **zavesenie kolies **uloženie kolies ====Kolesá automobilu==== Základné funkcie kolesa automobilu sú zabezpečiť prevod rotačného pohybu na posuvný, prenášať [[Sila|sily]] a [[Moment sily|momenty]] medzi vozidlom a podložku a pôsobiť ako prvok v systémoch riadenia aj pruženia vozidla.<ref name=MVII>{{citácia knihy | meno = Roman | priezvisko = Močkoř | titul = Motorové vozidlá II. Podvozkové orgány | vydavateľ = SjF STU | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 303 | isbn = 80-227-1011-3 }}</ref> Koleso pozostáva z: *[[Diskové koleso|diskového kolesa]] prípadne z [[Koleso s drôteným výpletom|kolesa s drôteným výpletom]] *pneumatiky. {{Hlavný článok|Pneumatika}} ====Zavesenie kolesa==== Zavesenie kolesa je systém, ktorý umožňuje relatívny pohyb kolesa vzhľadom na nadstavbu automobilu potrebný pre pruženia vozidla a prenos síl a momentov medzi kolesom a nadstavbou automobilu. Z hľadiska zavesenia je možné rozlíšiť dve základné skupiny náprav: *'''Závislé zavesenie''' (tuhá náprava). Pri tejto skupine náprav sú čapy dvojice kolies prepojené priečnym nosníkom, tzv. mostom nápravy. Pohyb kolies je v tomto prípade [[Kinematika|kinematicky]] viazaný. Most nápravy je prepojený s nadstavbou vozidla niektorým z uvedených spôsobov: **pozdĺžnymi ramenami (3 alebo 4) a panhardskou tyčou **dvomi pozdĺžnymi a dvomi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi ramenami a trojuholníkovým ramenom **štyrmi šikmými ramenami **dvomi pozdĺžnymi listovými [[Pružina|pružinami]] **dvomi pozdĺžnymi listovými pružinami a dvomi posuvnými ramenami **tuhým nadstavcom mosta a dvomi pozdĺžnymi ramenami (ojnicové zavesenie). *'''Nezávislé zavesenie'''. Pri tejto skupine náprav je každé koleso zavesené nezávisle. Prepojenie s nadstavbou vozidla sa realizuje niektorým z uvedených spôsobov: **výkyvné zavesenie **uhlové výkyvné zavesenie **kľukové zavesenie **lichobežníkové zavesenie (rovinné alebo priestorové) **zavesenie typu MacPherson (rovinné alebo priestorové) **päťprvkové zavesenie. Pri vozidlách s veľkou hmotnosťou, ako sú napríklad [[Nákladný automobil|nákladné automobily]], prívesy a návesy sa často používajú viacnápravové systémy. Ide zväčša o dvojnápravy alebo trojnápravy ktoré sú riešené ako tuhé nápravy (závislé zavesenie) s pozdĺžnym vedením listovými pružinami, alebo závesnými ramenami. ====Uloženie kolesa==== Uloženie kolesa je systém, ktorý umožňuje [[Rotácia (geometria)|rotáciu]] kolesa okolo osi potrebný pre jazdu vozidla a prenos síl medzi kolesom a ďalšími časťami [[Mechanizmus (kinematika)|mechanizmu]] zavesenia kolesa. V súčasnosti sa na uloženie kolesa používajú [[Valivé ložisko|valivé ložiská]]. Pre osobné automobily sa používa dvojradové guľkové ložisko s kosouhlým stykom, pričom postupným vývojom dochádza k znižovaniu počtu dielov a zlučovaniu funkcií týchto ložiskových jednotiek. Pre nákladné automobily sa využívajú samostatné guľkové alebo kuželíkové ložiská. ===Pruženie automobilu=== [[Súbor:500overview.jpg|náhľad|Nastaviteľné športové odpruženie (tlmiče s pružinami) Fortune Auto 500 Series]] [[Súbor:Mechanical interconnexion.JPG|náhľad|Systém združeného pruženia (mechanický)]] Pruženie automobilu je systém, ktorý vytvára pružné spojenie medzi jeho nápravami a nadstavbou. Tento systém prenáša najmä zvislé sily, ako [[Statika|statické]], tak aj [[Dynamika (fyzika)|dynamické]]. ak sú prvky pruženia súčasťou aj mechanizmu zavesenia kolesa, prenášajú aj pozdĺžne a bočné sily, resp. ich momenty. Pruženie je posudzované podľa dvoch kritérií: *pohodlie jazdy - určuje ho zvislé [[Zrýchlenie|zrýchlenie]] pôsobiace na posádku alebo náklad *bezpečnosť jazdy - určuje ju veľkosť dynamickej zvislej sily medzi pneumatikou a vozovkou. Na vlastnosti pruženia automobilu majú vplyv najmä tieto hodnoty: *[[Radiálny|radiálna]] [[Tuhosť|tuhosť]] pneumatík *tuhosť pružín *[[Hmotnosť|hmotnosť]] neodpružených častí vozidla *hmotnosť odpruženej časti vozidla *súčiniteľ tlmenia tlmičov pruženia. Systém pruženia automobilu tvoria: *pružné prvky **[[Oceľ|oceľové]] pružiny (listové, vinuté, torzné) **[[Gumová pružina|gumové pružiny]] **[[Plyn|plynové]] pružiny (pneumatické, hydropneumatické) **gumokvapalinové pružiny *tlmiace prvky **hydraulické teleskopické tlmiče *dorazy (horný a dolný) doraz, ktoré obmedzujú celkový zdvih kolesa. *priečny stabilizátor **torzný **priečne uložená listová pružina. Združené pruženie je systém, ktorý [[Mechanika|mechanicky]] alebo [[Hydraulika (odbor)|hydraulicky]] navzájom pružne prepojí kolesá prednej a zadnej nápravy na každej strane vozidla. Takéto riešenie dokáže obmedziť rotačný kmitavý pohyb v zvislej pozdĺžnej rovine vozidla, ktorý je posádkou vozidla horšie vnímaný. ===Riadenie automobilu=== ===Brzdová sústava automobilu=== ===Špeciálne príslušenstvo=== Niektoré vozidlá môžu byť vybavené špeciálnym príslušenstvom, ktoré umožňuje napríklad: *zmenu [[Svetlá výška|svetlej výšky]] vozidla *zmenu [[rozchod|rozchodu]] *zmenu [[Rázvor|rázvoru]].<ref name=MV></ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Automobile chassis}} i4sio47xgjj1c3tr81zhtbmrj5owahq Majstrovstvá Európy v atletike 2026 0 754137 8356563 8355804 2026-08-15T17:39:52Z Feriontly17x17x7 228747 výsledky po 5/7 dni 8356563 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Spojené kráľovstvo | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[16. august]] [[2026]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Birmingham]] | rok pred = 2024 | rok po = 2028 }} 27. '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]]''' prebiehajú od [[10. august|10.]] do [[16. august]]a [[2026]] v [[Birmingham|Birminghame]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Program == V júni 2025 [[Európska atletická asociácia|Európska atletika]] zverejnila harmonogram šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Competition timetable and ticketing information announced for Birmingham 2026 | url = https://www.birmingham26.com/home/competitions/european-athletics-championships/competition-news/2026-timetable-and-tickets-revealed | vydavateľ = birmingham26.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="3" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" bgcolor="#D9FFB2" |SF | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|Maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan="2" | | colspan="5" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|Chodecký polmaratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="3" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="2" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|Trojskok]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|Hod diskom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|Sedemboj]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | colspan="4" bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|Chodecký maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A54%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=OA9Rvobu36zPT4BaK%2FlAwN3XeQn5xF99iwteyQRqBLI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,09 |[[Jeremiah Azu]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,16 |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |10,19 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A32%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=oMqqTFfLCsfah523lRh2DBb2DmgAHrSayHSMP93Naw8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,95 |[[Zharnel Hughes]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |20,16 |[[Fausto Desalu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,26 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T19%3A59%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=PJdRacbN%2FOuxE%2B8%2FyfF9WUOiYobnJCrHG4MRPlpbiCI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Matthew Hudson-Smith]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,17 |[[Muhammad Abdallah Kounta]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |44,40 |[[Jonas Phijffers]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,41 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM800M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A38%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=dHwuBqrcMkIUmUBbD2xmI26rnFBlo2gsyNWWkPdVKj4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Mark English]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |1:45,26 |[[Marino Bloudek]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |1:45,62 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,71 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A07%3A14Z&sr=b&sp=r&sig=08G%2BwlhVXYV16x2bb2aA7dzD4CfYyChSFDgipk68OsU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:15,29 |[[Florian Bremm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |13:15,60 |[[Etienne Daguinos]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13:16,09 |- |10 000 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |- |Maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|detaily]] | | | | | | |- |3 000 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] | | | | | | |- |110 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 110m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM110MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A58%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=sQGcVLoN9KNyBe2Dr3plTV2zirH04PDrVnC9i6MnUHc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,12 |[[Just Kwaou-Mathey]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13,16 |[[Jakub Szymański (atlét)|Jakub Szymański]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |13,26 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,63 |[[Emil Agyekum]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |47,87 |[[İsmail Nezir]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |48,26 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A36%3A41Z&sr=b&sp=r&sig=VchF1HFcWIUYkJb1Ll3nPHaCD9XfQaPnaCLrUPT0IN8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,32 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,30 m |[[Matteo Sioli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,27 m |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|detaily]] | | | | | | |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=Zo%2BKebzTbewZ5YHUq5oyXd21%2FPI4hdb4UTU7QSIO%2Byk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,44 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,29 m |[[Božidar Sarabojukov]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |8,26 m |- |Trojskok<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|detaily]] | | | | | | |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A39%3A55Z&sr=b&sp=r&sig=zZkCmChyVZlY7jC5qJ2ROHAoiO2M%2Fp0%2BJCmmuldv%2FGA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,31 m |[[Zane Weir]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |21,12 m |[[Wictor Petersson]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |20,97 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A50%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=ID46voNJ%2FXkuTOEFCuDyGYDs3xRipTN8tkNMfSk2Q9I%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |72,51 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |69,89 m |[[Henrik Janssen]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |69,53 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T19%3A38%3A12Z&sr=b&sp=r&sig=Cu5psDwXdMWhNoO9CJyKhBDTntGzfBWHPmDkrnlbo58%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |84,25 m |[[Merlin Hummel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |81,30 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |79,49 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|detaily]] | | | | | | |- |Desaťboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Leo Neugebauer]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 611 b |[[Niklas Kaul]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 573 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 433 b |- |Chodecký polmaratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|detaily]] | | | | | | |- |Chodecký maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A57%3A39Z&sr=b&sp=r&sig=2EGuMHEtvAH1J1RdPmx9hh7IjZAU0vWAU7fvqna4fDI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |11,00 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,02 |[[Delphine Nkansová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |11,06 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A57%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=zAQOtos2MgHyH6xPoWBAy7Mb8QkZoh%2B6VEf0%2FyeshyQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,19 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |22,28 |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,29 |- |400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |800 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Audrey Werrová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 |[[Femke Broedersová-Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T18%3A52%3A17Z&sr=b&sp=r&sig=9VG5D7R2UjKs4h3cK9tFWUHdbqQ2Zvt6NIMLljGKxKQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:37,84 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |15:39,98 |[[Micol Majoriová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:40,65 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T19%3A26%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=63BIEMY7smeD3%2FWZcYlLwEFS2XGQTc48VfvcqjMo0g4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |31:41,17 |[[Maureen Kosterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |31:45,76 |[[Jana Van Lentová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |31:47,81 |- |Maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|detaily]] | | | | | | |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Steeplechase Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=CXPuoQv5N2T6neim6sB1pvspuk0zH%2BXjFSQHZ5TKTl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:12,69 |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:14,24 |[[Olivia Gürthová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:15,33 |- |100 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A37%3A07Z&sr=b&sp=r&sig=sn43qTvz3fShfShuOblpJRALSiGK17m1%2B04Qatfn1qg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Nadine Visserová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |12,67 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,67 |[[Laëticia Baptéová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,73 |- |400 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Emma Zapletalová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |52,91 |[[Emily Newnhamová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |53,33 |[[Fatoumata Binta Diallová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |53,55 |- |Skok do výšky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|detaily]] | | | | | | |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,80 m |[[Wilma Heltelä]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |4,75 m |[[Marie-Julie Bonninová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4,70 m |- |Skok do diaľky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|detaily]] | | | | | | |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A29%3A32Z&sr=b&sp=r&sig=hJK%2BA1MVJtGsfyTkAvPHPozpeserJeYknQo83AmESM4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|detaily]] |[[Dariya Derkachová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14,60 m |[[Saliyya Guisseová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |14,46 m |[[Aleksandra Načevová]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |14,40 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athwshotput/results?phaseId=ATHWSHOTPUT-----------FNL---------&status=Results&unitId=ATHWSHOTPUT-----------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |20,73 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |19,64 m |[[Yemisi Mabryová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,50 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A46%3A23Z&sr=b&sp=r&sig=awS7WhAjepbKQY1w47kPiig3S9%2BETyHdprWmCRbnbqk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|detaily]] |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |67,67 m |[[Shanice Craftová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |65,72 m |[[Vanessa Kamgaová]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |64,61 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A04%3A08Z&sr=b&sp=r&sig=L%2BOmgOo1vxKUfpSQYO%2BrtTiigYHZOHGof4fl3ByB6Kw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Silja Kosonenová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |76,28 m |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,35 m |[[Beatrice Nedberge Llanová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |72,88 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|detaily]] | | | | | | |- |Sedemboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|detaily]] | | | | | | |- |Chodecký polmaratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|detaily]] | | | | | | |- |Chodecký maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | | | | | | |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 100 metrov|detaily]] | align=left| | | align=left| | | align=left| | |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x400 Metres Relay - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athx4x400m/results?phaseId=ATHX4X400M------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHX4X400M------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>[[Karsten Warholm]]<br>[[Amalie Iuelová]]<br>[[Andreas Ofstad Kulseng]]<br>[[Henriette Jægerová]] |3:09,62 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Yemi Mary Johnová]] |3:10,47 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Jonas Phijffers]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Myrte van der Schootová]] |3:10,77 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 5 | 2 | 3 | 10 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 4 | 5 | 1 | 10 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 3 | 5 | 4 | 12 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 3 | 2 | 3 | 8 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 3 | 1 | 1 | 5 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 3 | 0 | 2 | 5 |- |rowspan=2| 7. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |rowspan=4| 9. |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 13. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 0 | 3 | 3 | 6 |- | 14. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 0 | 2 | 1 | 3 |- | 15. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 0 | 1 | 2 | 3 |- |rowspan=2| 16. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 0 | 1 | 1 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 0 | 1 | 1 | 2 |- |rowspan=2| 18. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |rowspan=2| 20. |align=left|{{minivlajka|Bulharsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |rowspan=2| 20. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 27 | 27 | 28 | 82 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships|1369444341}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike]] [[Kategória:Športové podujatia v Spojenom kráľovstve|Atletika]] [[Kategória:Šport v Birminghame]] [[Kategória:Atletika v 2026]] [[Kategória:2026 v Spojenom kráľovstve]] ik4j5a5pm3t7avuows2aieeghyezf8a 8356567 8356563 2026-08-15T17:43:35Z Jetam2 30982 kat, zar 8356567 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Spojené kráľovstvo | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[16. august]] [[2026]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Birmingham]] | rok pred = 2024 | rok po = 2028 }} 27. '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]]''' prebiehajú od [[10. august|10.]] do [[16. august]]a [[2026]] v [[Birmingham|Birminghame]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Program == V júni 2025 [[Európska atletická asociácia|Európska atletika]] zverejnila harmonogram šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Competition timetable and ticketing information announced for Birmingham 2026 | url = https://www.birmingham26.com/home/competitions/european-athletics-championships/competition-news/2026-timetable-and-tickets-revealed | vydavateľ = birmingham26.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="3" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" bgcolor="#D9FFB2" |SF | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|Maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan="2" | | colspan="5" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|Chodecký polmaratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="3" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="2" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|Trojskok]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|Hod diskom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|Sedemboj]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | colspan="4" bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|Chodecký maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A54%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=OA9Rvobu36zPT4BaK%2FlAwN3XeQn5xF99iwteyQRqBLI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,09 |[[Jeremiah Azu]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,16 |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |10,19 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A32%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=oMqqTFfLCsfah523lRh2DBb2DmgAHrSayHSMP93Naw8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,95 |[[Zharnel Hughes]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |20,16 |[[Fausto Desalu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,26 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T19%3A59%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=PJdRacbN%2FOuxE%2B8%2FyfF9WUOiYobnJCrHG4MRPlpbiCI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Matthew Hudson-Smith]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,17 |[[Muhammad Abdallah Kounta]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |44,40 |[[Jonas Phijffers]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,41 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM800M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A38%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=dHwuBqrcMkIUmUBbD2xmI26rnFBlo2gsyNWWkPdVKj4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Mark English]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |1:45,26 |[[Marino Bloudek]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |1:45,62 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,71 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A07%3A14Z&sr=b&sp=r&sig=08G%2BwlhVXYV16x2bb2aA7dzD4CfYyChSFDgipk68OsU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:15,29 |[[Florian Bremm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |13:15,60 |[[Etienne Daguinos]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13:16,09 |- |10 000 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |- |Maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|detaily]] | | | | | | |- |3 000 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] | | | | | | |- |110 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 110m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM110MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A58%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=sQGcVLoN9KNyBe2Dr3plTV2zirH04PDrVnC9i6MnUHc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,12 |[[Just Kwaou-Mathey]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13,16 |[[Jakub Szymański (atlét)|Jakub Szymański]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |13,26 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,63 |[[Emil Agyekum]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |47,87 |[[İsmail Nezir]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |48,26 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A36%3A41Z&sr=b&sp=r&sig=VchF1HFcWIUYkJb1Ll3nPHaCD9XfQaPnaCLrUPT0IN8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,32 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,30 m |[[Matteo Sioli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,27 m |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|detaily]] | | | | | | |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=Zo%2BKebzTbewZ5YHUq5oyXd21%2FPI4hdb4UTU7QSIO%2Byk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,44 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,29 m |[[Božidar Sarabojukov]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |8,26 m |- |Trojskok<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|detaily]] | | | | | | |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A39%3A55Z&sr=b&sp=r&sig=zZkCmChyVZlY7jC5qJ2ROHAoiO2M%2Fp0%2BJCmmuldv%2FGA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,31 m |[[Zane Weir]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |21,12 m |[[Wictor Petersson]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |20,97 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A50%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=ID46voNJ%2FXkuTOEFCuDyGYDs3xRipTN8tkNMfSk2Q9I%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |72,51 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |69,89 m |[[Henrik Janssen]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |69,53 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T19%3A38%3A12Z&sr=b&sp=r&sig=Cu5psDwXdMWhNoO9CJyKhBDTntGzfBWHPmDkrnlbo58%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |84,25 m |[[Merlin Hummel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |81,30 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |79,49 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|detaily]] | | | | | | |- |Desaťboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Leo Neugebauer]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 611 b |[[Niklas Kaul]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 573 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 433 b |- |Chodecký polmaratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|detaily]] | | | | | | |- |Chodecký maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A57%3A39Z&sr=b&sp=r&sig=2EGuMHEtvAH1J1RdPmx9hh7IjZAU0vWAU7fvqna4fDI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |11,00 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,02 |[[Delphine Nkansová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |11,06 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A57%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=zAQOtos2MgHyH6xPoWBAy7Mb8QkZoh%2B6VEf0%2FyeshyQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,19 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |22,28 |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,29 |- |400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |800 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Audrey Werrová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 |[[Femke Broedersová-Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T18%3A52%3A17Z&sr=b&sp=r&sig=9VG5D7R2UjKs4h3cK9tFWUHdbqQ2Zvt6NIMLljGKxKQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:37,84 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |15:39,98 |[[Micol Majoriová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:40,65 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T19%3A26%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=63BIEMY7smeD3%2FWZcYlLwEFS2XGQTc48VfvcqjMo0g4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |31:41,17 |[[Maureen Kosterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |31:45,76 |[[Jana Van Lentová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |31:47,81 |- |Maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|detaily]] | | | | | | |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Steeplechase Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=CXPuoQv5N2T6neim6sB1pvspuk0zH%2BXjFSQHZ5TKTl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:12,69 |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:14,24 |[[Olivia Gürthová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:15,33 |- |100 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A37%3A07Z&sr=b&sp=r&sig=sn43qTvz3fShfShuOblpJRALSiGK17m1%2B04Qatfn1qg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Nadine Visserová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |12,67 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,67 |[[Laëticia Baptéová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,73 |- |400 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Emma Zapletalová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |52,91 |[[Emily Newnhamová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |53,33 |[[Fatoumata Binta Diallová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |53,55 |- |Skok do výšky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|detaily]] | | | | | | |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,80 m |[[Wilma Heltelä]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |4,75 m |[[Marie-Julie Bonninová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4,70 m |- |Skok do diaľky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|detaily]] | | | | | | |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A29%3A32Z&sr=b&sp=r&sig=hJK%2BA1MVJtGsfyTkAvPHPozpeserJeYknQo83AmESM4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|detaily]] |[[Dariya Derkachová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14,60 m |[[Saliyya Guisseová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |14,46 m |[[Aleksandra Načevová]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |14,40 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athwshotput/results?phaseId=ATHWSHOTPUT-----------FNL---------&status=Results&unitId=ATHWSHOTPUT-----------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |20,73 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |19,64 m |[[Yemisi Mabryová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,50 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A46%3A23Z&sr=b&sp=r&sig=awS7WhAjepbKQY1w47kPiig3S9%2BETyHdprWmCRbnbqk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|detaily]] |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |67,67 m |[[Shanice Craftová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |65,72 m |[[Vanessa Kamgaová]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |64,61 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A04%3A08Z&sr=b&sp=r&sig=L%2BOmgOo1vxKUfpSQYO%2BrtTiigYHZOHGof4fl3ByB6Kw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Silja Kosonenová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |76,28 m |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,35 m |[[Beatrice Nedberge Llanová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |72,88 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|detaily]] | | | | | | |- |Sedemboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|detaily]] | | | | | | |- |Chodecký polmaratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|detaily]] | | | | | | |- |Chodecký maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | | | | | | |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 100 metrov|detaily]] | align=left| | | align=left| | | align=left| | |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x400 Metres Relay - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athx4x400m/results?phaseId=ATHX4X400M------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHX4X400M------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>[[Karsten Warholm]]<br>[[Amalie Iuelová]]<br>[[Andreas Ofstad Kulseng]]<br>[[Henriette Jægerová]] |3:09,62 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Yemi Mary Johnová]] |3:10,47 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Jonas Phijffers]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Myrte van der Schootová]] |3:10,77 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 5 | 2 | 3 | 10 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 4 | 5 | 1 | 10 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 3 | 5 | 4 | 12 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 3 | 2 | 3 | 8 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 3 | 1 | 1 | 5 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 3 | 0 | 2 | 5 |- |rowspan=2| 7. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |rowspan=4| 9. |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 13. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 0 | 3 | 3 | 6 |- | 14. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 0 | 2 | 1 | 3 |- | 15. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 0 | 1 | 2 | 3 |- |rowspan=2| 16. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 0 | 1 | 1 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 0 | 1 | 1 | 2 |- |rowspan=2| 18. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |rowspan=2| 20. |align=left|{{minivlajka|Bulharsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |rowspan=2| 20. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 27 | 27 | 28 | 82 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships|1369444341}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike|2026]] [[Kategória:Atletika v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Atletika v 2026]] [[Kategória:2026 v Spojenom kráľovstve]] sqys30v44248klzpc8h7viobdqv9h5q 8356792 8356567 2026-08-16T07:55:27Z Feriontly17x17x7 228747 výsledky po 6/7 dni 8356792 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2026 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Spojené kráľovstvo | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[16. august]] [[2026]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Birmingham]] | rok pred = 2024 | rok po = 2028 }} 27. '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]]''' prebiehajú od [[10. august|10.]] do [[16. august]]a [[2026]] v [[Birmingham|Birminghame]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. == Program == V júni 2025 [[Európska atletická asociácia|Európska atletika]] zverejnila harmonogram šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Competition timetable and ticketing information announced for Birmingham 2026 | url = https://www.birmingham26.com/home/competitions/european-athletics-championships/competition-news/2026-timetable-and-tickets-revealed | vydavateľ = birmingham26.com | miesto = | dátum vydania = 2025-06-06 | dátum prístupu = 2026-08-10 | jazyk = }}</ref> {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="3" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" bgcolor="#D9FFB2" |SF | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|Maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" | | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan="2" | | colspan="5" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|Chodecký polmaratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="3" |10. august ! colspan="3" |11. august ! colspan="2" |12. august ! colspan="2" |13. august ! colspan="2" |14. august ! colspan="2" |15. august ! colspan="2" |16. august |- ! Disciplína ↓ !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !D !V !D !V !D !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF |bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 |bgcolor="#D9FFB2" |SF | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | colspan="2" | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | | |bgcolor="#D9FFB2" |SF | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | colspan="2" | | bgcolor="#D9FFB2" |SF | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | colspan="2" | | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|Trojskok]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] | bgcolor="#D0A9F5" |Q | colspan="2" bgcolor="#FFDF80" |F | | colspan="2" | | | | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|Hod diskom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | colspan="2" bgcolor="#D0A9F5" |Q | | colspan="2" | | | bgcolor="#FFDF80" |F | | | | | | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |Q | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|Sedemboj]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | colspan="4" bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|Chodecký maratón]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | |bgcolor="#FFDF80" |F | | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | bgcolor="#FFDF80" |F | | |- align="center" | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | colspan="2" | | | colspan="2" | | | | | | bgcolor="#D0A9F5" |R1 | | | | | bgcolor="#FFDF80" |F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A54%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=OA9Rvobu36zPT4BaK%2FlAwN3XeQn5xF99iwteyQRqBLI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,09 |[[Jeremiah Azu]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,16 |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |10,19 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A32%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=oMqqTFfLCsfah523lRh2DBb2DmgAHrSayHSMP93Naw8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Owen Ansah]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,95 |[[Zharnel Hughes]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |20,16 |[[Fausto Desalu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,26 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T19%3A59%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=PJdRacbN%2FOuxE%2B8%2FyfF9WUOiYobnJCrHG4MRPlpbiCI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Matthew Hudson-Smith]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,17 |[[Muhammad Abdallah Kounta]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |44,40 |[[Jonas Phijffers]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,41 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM800M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A38%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=dHwuBqrcMkIUmUBbD2xmI26rnFBlo2gsyNWWkPdVKj4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Mark English]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |1:45,26 |[[Marino Bloudek]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |1:45,62 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,71 |- |1 500 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 1 500m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM1500M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A16%3A13Z&sr=b&sp=r&sig=dckK17CHsIWjXTp9GIiYUzHHvv5Olxw%2BPCgZn3j1AhI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] |[[Stefan Nillessen]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |3:35,70 |[[Samuel Pihlström]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |3:36,16 |[[Andrew Coscoran]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |3:36,24 |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A07%3A14Z&sr=b&sp=r&sig=08G%2BwlhVXYV16x2bb2aA7dzD4CfYyChSFDgipk68OsU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:15,29 |[[Florian Bremm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |13:15,60 |[[Etienne Daguinos]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13:16,09 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHM10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A09%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=kJ4zjYICFgaYPWsh8E9FZI0hLaT%2B%2FfZC%2BcFgpwWKyyU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] |[[Andreas Almgren]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |27:23,44 |[[Dominic Lobalu]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |27:42,67 |[[Jimmy Gressier]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |28:07,90 |- |Maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón mužov|detaily]] | | | | | | |- |3 000 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] | | | | | | |- |110 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 110m Hurdles Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHM110MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A58%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=sQGcVLoN9KNyBe2Dr3plTV2zirH04PDrVnC9i6MnUHc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,12 |[[Just Kwaou-Mathey]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |13,16 |[[Jakub Szymański (atlét)|Jakub Szymański]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |13,26 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,63 |[[Emil Agyekum]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |47,87 |[[İsmail Nezir]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |48,26 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHMHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A36%3A41Z&sr=b&sp=r&sig=VchF1HFcWIUYkJb1Ll3nPHaCD9XfQaPnaCLrUPT0IN8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,32 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,30 m |[[Matteo Sioli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,27 m |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi mužov|detaily]] | | | | | | |- |Skok do diaľky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Long Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMLONGJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=Zo%2BKebzTbewZ5YHUq5oyXd21%2FPI4hdb4UTU7QSIO%2Byk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,44 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,29 m |[[Božidar Sarabojukov]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |8,26 m |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Triple Jump Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHMTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A48%3A29Z&sr=b&sp=r&sig=wAn5ELArd9LmlV%2BAI08miC7JucIqPlEDtcecwzKRvsA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok mužov|detaily]] |[[Andy Díaz]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |18,15 m |[[Pedro Pichardo]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |17,76 m |[[Andrea Dallavalle]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |17,37 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMSHOTPUT-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A39%3A55Z&sr=b&sp=r&sig=zZkCmChyVZlY7jC5qJ2ROHAoiO2M%2Fp0%2BJCmmuldv%2FGA%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,31 m |[[Zane Weir]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |21,12 m |[[Wictor Petersson]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |20,97 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A50%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=ID46voNJ%2FXkuTOEFCuDyGYDs3xRipTN8tkNMfSk2Q9I%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |72,51 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |69,89 m |[[Henrik Janssen]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |69,53 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T19%3A38%3A12Z&sr=b&sp=r&sig=Cu5psDwXdMWhNoO9CJyKhBDTntGzfBWHPmDkrnlbo58%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |84,25 m |[[Merlin Hummel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |81,30 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |79,49 m |- |Hod oštepom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Javelin Throw Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHMJAVELIN-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A25%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=ZU6UJQPyBlggKgYl6YJUkfnpXr7KVrRa74t8Ig6BOTY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|detaily]] |[[Julian Weber]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |90,40 m |[[Nick Thumm]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |83,76 m |[[Patriks Gailums]]<br>{{minivlajka|Lotyšsko|w}} |82,97 m |- |Desaťboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Leo Neugebauer]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 611 b |[[Niklas Kaul]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8 573 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 433 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A02Z&sr=b&sp=r&sig=g7PDsJOBmenglnBm7dk%2BUJMK58o0DPHeGJn8hS86PT4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón mužov|detaily]] |[[Paul McGrath (atlét)|Paul McGrath]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:23,23 |[[Francesco Fortunato]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,36 |[[Andrea Cosi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:23,49 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A22%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=xXK%2BsDU4YAdCwcJXjXdlNjd8Mt7xOXCc%2FfVEdZbNRqo%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|detaily]] |[[Massimo Stano]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2:56,49 |[[Miguel Ángel López]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |2:56,57 |[[Aurélien Quinion]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |2:59,29 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Men - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHM4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A44%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=OQVJAS3qqpfBaJKA4GTmmAUgYQACPhxjOyoFXNI%2BlYE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Jeremiah Azu]]<br>[[Louie Hinchliffe]]<br>[[Zharnel Hughes]]<br>[[Romell Glave]] |38,45 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Marvin Schulte]]<br>[[Heiko Gussmann]]<br>[[Lucas Ansah-Peprah]] |38,64 | align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}}<br>[[Ibrahim Camara]]<br>[[Emiel Botterman]]<br>[[Antoine Snyders]]<br>[[Simon Verherstraeten]] |38,70 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | | | | | | |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-10T20%3A57%3A39Z&sr=b&sp=r&sig=2EGuMHEtvAH1J1RdPmx9hh7IjZAU0vWAU7fvqna4fDI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |11,00 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,02 |[[Delphine Nkansová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |11,06 |- |200 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 200m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW200M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A57%3A58Z&sr=b&sp=r&sig=zAQOtos2MgHyH6xPoWBAy7Mb8QkZoh%2B6VEf0%2FyeshyQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Amy Huntová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,19 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |22,28 |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,29 |- |400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400M--------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T19%3A15%3A04Z&sr=b&sp=r&sig=bMoe9Rzyu2gLI7nB0h44Xcc6chz%2F9hDhl6Yi1FgUlNU%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov žien|detaily]] |[[Henriette Jægerová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |49,04 |[[Natalia Bukowiecka]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |50,04 |[[Lieke Klaverová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |50,15 |- |800 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Audrey Werrová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 |[[Femke Broedersová-Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] | | | | | | |- |5 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 5 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW5000M-------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T18%3A52%3A17Z&sr=b&sp=r&sig=9VG5D7R2UjKs4h3cK9tFWUHdbqQ2Zvt6NIMLljGKxKQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:37,84 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |15:39,98 |[[Micol Majoriová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |15:40,65 |- |10 000 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 10 000m Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW10000M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T19%3A26%3A44Z&sr=b&sp=r&sig=63BIEMY7smeD3%2FWZcYlLwEFS2XGQTc48VfvcqjMo0g4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |31:41,17 |[[Maureen Kosterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |31:45,76 |[[Jana Van Lentová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |31:47,81 |- |Maratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|detaily]] | | | | | | |- |3 000 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 3 000m Steeplechase Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW3000MST-----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A44%3A50Z&sr=b&sp=r&sig=CXPuoQv5N2T6neim6sB1pvspuk0zH%2BXjFSQHZ5TKTl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:12,69 |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:14,24 |[[Olivia Gürthová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:15,33 |- |100 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 100m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW100MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T20%3A37%3A07Z&sr=b&sp=r&sig=sn43qTvz3fShfShuOblpJRALSiGK17m1%2B04Qatfn1qg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Nadine Visserová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |12,67 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,67 |[[Laëticia Baptéová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,73 |- |400 m pr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Emma Zapletalová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |52,91 |[[Emily Newnhamová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |53,33 |[[Fatoumata Binta Diallová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |53,55 |- |Skok do výšky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - High Jump Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWHIGHJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T21%3A06%3A31Z&sr=b&sp=r&sig=IBnW8k7f%2BNCk7XuZr6seriryVKheEn6hoJx03bBRqxQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do výšky žien|detaily]] |[[Jaroslava Mahučichová]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1,97 m |[[Maria Żodziková]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |1,95 m |[[Marija Vukovićová]]<br>{{minivlajka|Čierna Hora|w}} |1,95 m |- |Skok o žrdi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Pole Vault Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73G2_ATHWPLEVAULT----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T09%3A39%3A19Z&sr=b&sp=r&sig=wVFAQM9bQDpCKllSg1XjlRSbTHoaIlK2R%2Fg47a%2Bvx40%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,80 m |[[Wilma Heltelä]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |4,75 m |[[Marie-Julie Bonninová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4,70 m |- |Skok do diaľky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – skok do diaľky žien|detaily]] | | | | | | |- |Trojskok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73H2_ATHWTRPLJUMP----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T20%3A29%3A32Z&sr=b&sp=r&sig=hJK%2BA1MVJtGsfyTkAvPHPozpeserJeYknQo83AmESM4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – trojskok žien|detaily]] |[[Dariya Derkachová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14,60 m |[[Saliyya Guisseová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |14,46 m |[[Aleksandra Načevová]]<br>{{minivlajka|Bulharsko|w}} |14,40 m |- |Vrh guľou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Shot Put Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athwshotput/results?phaseId=ATHWSHOTPUT-----------FNL---------&status=Results&unitId=ATHWSHOTPUT-----------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |20,73 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |19,64 m |[[Yemisi Mabryová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |19,50 m |- |Hod diskom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Discus Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWDISCUS------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T20%3A46%3A23Z&sr=b&sp=r&sig=awS7WhAjepbKQY1w47kPiig3S9%2BETyHdprWmCRbnbqk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod diskom žien|detaily]] |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |67,67 m |[[Shanice Craftová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |65,72 m |[[Vanessa Kamgaová]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |64,61 m |- |Hod kladivom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73I2_ATHWHAMMER------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A04%3A08Z&sr=b&sp=r&sig=L%2BOmgOo1vxKUfpSQYO%2BrtTiigYHZOHGof4fl3ByB6Kw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Silja Kosonenová]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |76,28 m |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,35 m |[[Beatrice Nedberge Llanová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |72,88 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom žien|detaily]] | | | | | | |- |Sedemboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – sedemboj žien|detaily]] |[[Kate O'Connorová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |6 751 b |[[Emma Oosterwegelová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 713 b |[[Sofie Dokterová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |6 664 b |- |Chodecký polmaratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Half Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A06Z&sr=b&sp=r&sig=rufc0WbKMTa5%2BSO4jXDzaz851uCEfPjCVceawoiLtkY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|detaily]] |[[María Pérezová (atlétka)|María Pérezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:30,06 |[[Alexandrina Mihaiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:31,04 |[[Ľudmyla Oľanovská]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1:31,07 |- |Chodecký maratón<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A44%3A59Z&sr=b&sp=r&sig=TxRX5iEqrZWi6F25XX6NC4%2B%2BZ1Cx4QV%2FJLmBU8KVbPQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón žien|detaily]] |[[Sofia Fioriniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |3:15,11 |[[Katarzyna Zdziebłová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |3:19,50 |[[Raquel Gonzálezová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |3:20,49 |- |Štafeta 4 × 100 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X100M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T20%3A58%3A49Z&sr=b&sp=r&sig=Mr4iADsc6zQ3fiuG%2FBkh5vUaQ3s4A0f%2FNvJm9wiQOfM%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Amy Huntová]]<br>[[Success Eduanová]]<br>[[Imani Lansiquotová]] |42,05 | align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}}<br>[[Géraldine Di Tizio-Freyová]]<br>[[Fabienne Hoenkeová]]<br>[[Léonie Pointetová]]<br>[[Salomé Korová]] |43,12 | align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}}<br>[[Kryscina Cimanovská]]<br>[[Pia Skrzyszowská]]<br>[[Magdalena Stefanowiczová]]<br>[[Ewa Swobodová]] |43,15 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | | | | | | |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 100 metrov|detaily]] | align=left| | | align=left| | | align=left| | |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Mixed 4x400 Metres Relay - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athx4x400m/results?phaseId=ATHX4X400M------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHX4X400M------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}}<br>[[Karsten Warholm]]<br>[[Amalie Iuelová]]<br>[[Andreas Ofstad Kulseng]]<br>[[Henriette Jægerová]] |3:09,62 | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Ben Jefferies]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Toby Harries]]<br>[[Yemi Mary Johnová]] |3:10,47 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Jonas Phijffers]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Terrence Agard]]<br>[[Myrte van der Schootová]] |3:10,77 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 8 | 4 | 5 | 17 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 6 | 5 | 1 | 12 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 4 | 7 | 4 | 15 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 4 | 3 | 5 | 12 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 4 | 0 | 2 | 6 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 3 | 3 | 1 | 7 |- | 7. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 2 | 2 | 2 | 6 |- | 8. |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 2 | 1 | 1 | 4 |- |rowspan=2| 9. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 1 | 1 | 2 | 4 |- |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1 | 1 | 2 | 4 |- | 11. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |rowspan=4| 12. |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 16. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 0 | 5 | 2 | 7 |- | 17. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 0 | 3 | 5 | 8 |- | 18. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 0 | 1 | 3 | 4 |- | 19. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 1 | 1 | 2 |- |rowspan=2| 20. |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- | 22. |align=left|{{minivlajka|Bulharsko|w}} | 0 | 0 | 2 | 2 |- |rowspan=3| 23. |align=left|{{minivlajka|Čierna Hora|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Lotyšsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 40 | 40 | 41 | 121 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships|1369619565}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike|2026]] [[Kategória:Atletika v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Atletika v 2026]] [[Kategória:2026 v Spojenom kráľovstve]] tn6pfyc7ffikwsdt1hwmom9k9yh3zol Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike 14 754138 8356601 8335741 2026-08-15T17:58:39Z Jetam2 30982 kat, catmore 8356601 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy| Športu]] [[Kategória:Majstrovstvá v atletike|Európa]] [[Kategória:Atletické súťaže v Európe]] rmajpbdt73f9gwkvfcjmv490lxe15xw 8356605 8356601 2026-08-15T18:04:06Z Jetam2 30982 zar 8356605 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Atletike]] [[Kategória:Majstrovstvá v atletike|Európa]] [[Kategória:Atletické súťaže v Európe]] 478heo6d2aubese0xk89y187z8df9am Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2026 0 754144 8356810 8355730 2026-08-16T08:56:14Z Feriontly17x17x7 228747 6/7 8356810 wikitext text/x-wiki '''Slovensko na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike 2026]]''' reprezentuje 23 atlétov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedna z najväčších výprav v histórii je na svete. Kto sa dostal do nominácie? | url = https://www.denniksport.sk/atletika/c/slovensko-nominacia-me-birmingham-zapletalova-30-jul-2026 | vydavateľ = denniksport.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-07-30 | dátum prístupu = 2026-08-09 | jazyk = }}</ref> Slovenská výprava získala zásluhou [[Emma Zapletalová|Emmy Zapletalovej]] zlatú medailu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrovský úspech: Emma Zapletalová sa stala majsterkou Európy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/obrovsky-uspech-emma-zapletalova-sa/984613-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 }}</ref> == Medailová bilancia == {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%" |- !Medaila !Športovec !Disciplína !Dátum |- | {{Prvé miesto}} | [[Emma Zapletalová]] | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | [[12. august]] |} == Účastníci == {|class=wikitable style="font-size:100%" |- !Disciplína !Muži !Ženy |- |100 m |[[Ján Volko]] |[[Viktória Forster]] |- |200 m |[[Ján Volko]] |[[Viktória Korbová]] |- |800 m | |[[Gabriela Gajanová]] |- |Maratón | |[[Veronika Páleníková]] |- |100 m cez prekážky | |[[Viktória Forster]] |- |110 m cez prekážky |[[Peter Dávid]] | |- |400 m cez prekážky |[[Matej Baluch]] <br> [[Patrik Dömötör]] |[[Daniela Ledecká]] <br> [[Emma Zapletalová]] |- |Hod kladivom | |[[Veronika Kaňuchová]] |- |Hod oštepom |[[Jakub Kubínec]] <br> [[Patrik Michalec]] | |- |Chodecký polmaratón | |[[Hana Burzalová|Hana Černá]] |- |Chodecký maratón |[[Dominik Černý]] <br> [[Michal Duda]] <br> [[Michal Morvay]] | |- |Štafeta 4 × 100 m | |[[Ema Bendová]] <br> [[Delia Farajpour]] <br> [[Viktória Forster]] <br> [[Viktória Korbová]] <br> [[Lenka Kovačovicová]] <br> [[Monika Weigertová]] |- |Štafeta 4 × 400 m | |[[Gabriela Gajanová]] <br> [[Viktória Korbová]] <br> [[Daniela Ledecká]] <br> [[Martina Segečová]] <br> [[Rebecca Slezáková]] <br> [[Emma Zapletalová]] |} == Výsledky == === Muži === '''Bežecké disciplíny a chôdza''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] |rowspan="2" |[[Ján Volko]] |align=center|10,53 |align=center|9. |align=center|10,55 |align=center|7. (22.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] |align=center|21,45 |align=center|23. (34.) |align=center colspan="4" |nepostúpil z rozbehu |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] |[[Peter Dávid]] |align=center|13,94 |align=center|12. |align=center|14,04 |align=center|8. (21.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] |[[Matej Baluch]] |align=center|48,94 |align=center|2. |align=center|49,19 |align=center|4. (13.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |[[Patrik Dömötör]] |align=center|49,71 |align=center|10. |align=center|49,67 |align=center|7. (18.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |rowspan="3" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Men - Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A22%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=xXK%2BsDU4YAdCwcJXjXdlNjd8Mt7xOXCc%2FfVEdZbNRqo%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> |[[Dominik Černý]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:20:40 |align=center|24. |- |[[Michal Duda]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:20:04 |align=center|23. |- |[[Michal Morvay]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:11:00 |align=center|18 |} '''Technické disciplíny''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Kvalifikácia !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- |rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] |[[Jakub Kubínec]] |align=center|77,63 m |align=center|16. |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |[[Patrik Michalec]] |align=center|72,82 m |align=center|27. |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |} === Ženy === '''Bežecké disciplíny a chôdza''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |rowspan="2" |[[Viktória Forster]] |align=center|11,51 |align=center|20. (32.) |align=center colspan="4" |nepostúpila z rozbehu |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|13,43 |align=center|8. (23.) |align=center colspan="2" |nepostúpila do finále |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] |[[Viktória Korbová]] |align=center|23,51 |align=center|17. (29.) |align=center colspan="4" |nepostúpila z rozbehu |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] |[[Gabriela Gajanová]] |align=center|2:00,27 |align=center|2. |align=center|1:59,32 |align=center|4. (12.) |align=center colspan="2" |nepostúpila do finále |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]] |[[Veronika Páleníková]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center| |align=center| |- |rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] |[[Daniela Ledecká]] |align=center|55,93 |align=center|7. |align=center|55,22 |align=center|5. (13.) |align=center colspan="2" |nepostúpila do finále |- |'''[[Emma Zapletalová]]''' |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|54,09 |align=center|4. |align=center|52,91 |align=center|{{Prvé miesto}} |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Women - Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A06Z&sr=b&sp=r&sig=rufc0WbKMTa5%2BSO4jXDzaz851uCEfPjCVceawoiLtkY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> |[[Hana Burzalová|Hana Černá]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|1:39:47 |align=center|19. |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 x 100 m]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Women - Round 1 Heat 2/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X100M------------RND1000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T12%3A21%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=wdH2aHwXyJ5uea3%2BOOKw4BwtfvYghMj31nQT9VFWGfw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |[[Delia Farajpour]] <br> [[Viktória Korbová]] <br> [[Lenka Kovačovicová]] <br> [[Viktória Forster]] |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|44,20 |align=center|5. (13.) |align=center colspan="2" |nepostúpili do finále |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 x 400 m]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Round 1 Heat 1/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X400M------------RND1000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T11%3A00%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=skzPFlUouizrIbc1KZFvNljswsoiufa9CILL6yOSmHk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |[[Viktória Korbová]] <br> [[Emma Zapletalová]] <br> [[Gabriela Gajanová]] <br> [[Daniela Ledecká]] |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:27,02 |align=center|6. (9.) |align=center colspan="2" |nepostúpili do finále |} '''Technické disciplíny''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Kvalifikácia !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Qualification Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athwhammer/results?phaseId=ATHWHAMMER------------QUAL--------&status=Results&unitId=ATHWHAMMER------------QUAL--------&unitView=summary | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref> |[[Veronika Kaňuchová]] |align=center|62,71 m |align=center|26. |align=center colspan="4" |nepostúpila z kvalifikácie |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} [[Kategória:Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike]] [[Kategória:Atletické súťaže]] [[Kategória:Atletika na Slovensku]] 6dmidxyw40ztkwu5hzlrf0ffhe3uyhk 8356829 8356810 2026-08-16T10:35:19Z Feriontly17x17x7 228747 7/7 8356829 wikitext text/x-wiki '''Slovensko na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike 2026]]''' reprezentovalo 23 atlétov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedna z najväčších výprav v histórii je na svete. Kto sa dostal do nominácie? | url = https://www.denniksport.sk/atletika/c/slovensko-nominacia-me-birmingham-zapletalova-30-jul-2026 | vydavateľ = denniksport.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-07-30 | dátum prístupu = 2026-08-09 | jazyk = }}</ref> Slovenská výprava získala zásluhou [[Emma Zapletalová|Emmy Zapletalovej]] zlatú medailu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obrovský úspech: Emma Zapletalová sa stala majsterkou Európy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/obrovsky-uspech-emma-zapletalova-sa/984613-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 }}</ref> == Medailová bilancia == {| class="wikitable sortable" style="font-size:90%" |- !Medaila !Športovec !Disciplína !Dátum |- | {{Prvé miesto}} | [[Emma Zapletalová]] | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | [[12. august]] |} == Účastníci == {|class=wikitable style="font-size:100%" |- !Disciplína !Muži !Ženy |- |100 m |[[Ján Volko]] |[[Viktória Forster]] |- |200 m |[[Ján Volko]] |[[Viktória Korbová]] |- |800 m | |[[Gabriela Gajanová]] |- |Maratón | |[[Veronika Páleníková]] |- |100 m cez prekážky | |[[Viktória Forster]] |- |110 m cez prekážky |[[Peter Dávid]] | |- |400 m cez prekážky |[[Matej Baluch]] <br> [[Patrik Dömötör]] |[[Daniela Ledecká]] <br> [[Emma Zapletalová]] |- |Hod kladivom | |[[Veronika Kaňuchová]] |- |Hod oštepom |[[Jakub Kubínec]] <br> [[Patrik Michalec]] | |- |Chodecký polmaratón | |[[Hana Burzalová|Hana Černá]] |- |Chodecký maratón |[[Dominik Černý]] <br> [[Michal Duda]] <br> [[Michal Morvay]] | |- |Štafeta 4 × 100 m | |[[Ema Bendová]] <br> [[Delia Farajpour]] <br> [[Viktória Forster]] <br> [[Viktória Korbová]] <br> [[Lenka Kovačovicová]] <br> [[Monika Weigertová]] |- |Štafeta 4 × 400 m | |[[Gabriela Gajanová]] <br> [[Viktória Korbová]] <br> [[Daniela Ledecká]] <br> [[Martina Segečová]] <br> [[Rebecca Slezáková]] <br> [[Emma Zapletalová]] |} == Výsledky == === Muži === '''Bežecké disciplíny a chôdza''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] |rowspan="2" |[[Ján Volko]] |align=center|10,53 |align=center|9. |align=center|10,55 |align=center|7. (22.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] |align=center|21,45 |align=center|23. (34.) |align=center colspan="4" |nepostúpil z rozbehu |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] |[[Peter Dávid]] |align=center|13,94 |align=center|12. |align=center|14,04 |align=center|8. (21.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] |[[Matej Baluch]] |align=center|48,94 |align=center|2. |align=center|49,19 |align=center|4. (13.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |[[Patrik Dömötör]] |align=center|49,71 |align=center|10. |align=center|49,67 |align=center|7. (18.) |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |rowspan="3" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký maratón mužov|Chodecký maratón]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Men - Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHM42KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T10%3A22%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=xXK%2BsDU4YAdCwcJXjXdlNjd8Mt7xOXCc%2FfVEdZbNRqo%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> |[[Dominik Černý]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:20:40 |align=center|24. |- |[[Michal Duda]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:20:04 |align=center|23. |- |[[Michal Morvay]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:11:00 |align=center|18 |} '''Technické disciplíny''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Kvalifikácia !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- |rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] |[[Jakub Kubínec]] |align=center|77,63 m |align=center|16. |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |- |[[Patrik Michalec]] |align=center|72,82 m |align=center|27. |align=center colspan="2" |nepostúpil do finále |} === Ženy === '''Bežecké disciplíny a chôdza''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Rozbeh !colspan="2"|Semifinále !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov žien|100 m]] |rowspan="2" |[[Viktória Forster]] |align=center|11,51 |align=center|20. (32.) |align=center colspan="4" |nepostúpila z rozbehu |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|13,43 |align=center|8. (23.) |align=center colspan="2" |nepostúpila do finále |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 200 metrov žien|200 m]] |[[Viktória Korbová]] |align=center|23,51 |align=center|17. (29.) |align=center colspan="4" |nepostúpila z rozbehu |- ||[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien|800 m]] |[[Gabriela Gajanová]] |align=center|2:00,27 |align=center|2. |align=center|1:59,32 |align=center|4. (12.) |align=center colspan="2" |nepostúpila do finále |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – maratón žien|Maratón]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vainiová suverénne zvíťazila v maratóne, Páleníková nedokončila | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/vainiova-suverenne-zvitazila-v-marat/985314-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 }}</ref> |[[Veronika Páleníková]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center colspan="2" |nedokončila |- |rowspan="2" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] |[[Daniela Ledecká]] |align=center|55,93 |align=center|7. |align=center|55,22 |align=center|5. (13.) |align=center colspan="2" |nepostúpila do finále |- |'''[[Emma Zapletalová]]''' |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|54,09 |align=center|4. |align=center|52,91 |align=center|{{Prvé miesto}} |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – chodecký polmaratón žien|Chodecký polmaratón]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Marathon Walk Women - Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73V_ATHW21KMWALK----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T09%3A08%3A06Z&sr=b&sp=r&sig=rufc0WbKMTa5%2BSO4jXDzaz851uCEfPjCVceawoiLtkY%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> |[[Hana Burzalová|Hana Černá]] |colspan="4" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|1:39:47 |align=center|19. |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 x 100 m]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x100m Relay Women - Round 1 Heat 2/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X100M------------RND1000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-15T12%3A21%3A00Z&sr=b&sp=r&sig=wdH2aHwXyJ5uea3%2BOOKw4BwtfvYghMj31nQT9VFWGfw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-15 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |[[Delia Farajpour]] <br> [[Viktória Korbová]] <br> [[Lenka Kovačovicová]] <br> [[Viktória Forster]] |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|44,20 |align=center|5. (13.) |align=center colspan="2" |nepostúpili do finále |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 x 400 m]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Round 1 Heat 1/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X400M------------RND1000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T11%3A00%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=skzPFlUouizrIbc1KZFvNljswsoiufa9CILL6yOSmHk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-16 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> |[[Viktória Korbová]] <br> [[Emma Zapletalová]] <br> [[Gabriela Gajanová]] <br> [[Daniela Ledecká]] |colspan="2" bgcolor="#E0EEEE"| |align=center|3:27,02 |align=center|6. (9.) |align=center colspan="2" |nepostúpili do finále |} '''Technické disciplíny''' {|class=wikitable style="font-size:95%" |- !rowspan="2"|Disciplína !rowspan="2"|Atlét !colspan="2"|Kvalifikácia !colspan="2"|Finále |- !Výsledok !Poradie !Výsledok !Poradie |- |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – hod kladivom žien|Hod kladivom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - Hammer Throw Women - Qualification Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athwhammer/results?phaseId=ATHWHAMMER------------QUAL--------&status=Results&unitId=ATHWHAMMER------------QUAL--------&unitView=summary | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-10 | dátum prístupu = 2026-08-11 | jazyk = }}</ref> |[[Veronika Kaňuchová]] |align=center|62,71 m |align=center|26. |align=center colspan="4" |nepostúpila z kvalifikácie |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.birmingham26.com}} [[Kategória:Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike]] [[Kategória:Atletické súťaže]] [[Kategória:Atletika na Slovensku]] j23tni2zcdrru95e86lytmd3xl9eryc Šablóna:Obrázky týždňa/35 2026 10 754172 8356642 8352942 2026-08-15T19:13:58Z Fillos X. 212061 Doplnenie kategórie. 8356642 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Dronte dodo Raphus cucullatus.jpg | názov obrázku = Dront nelietavý | veľkosť = | popis = Model nelietavého vtáka [[Dront nelietavý]] / dront maurícijský (ľudovo zvaný dodo) pochádzal z ostrova [[Maurícius]] a vyhynul v [[17. storočie|17. storočí]]. Mal krátke [[Noha (časť končatiny)|nohy]], krátke [[Krídlo (zoológia)|krídla]] (nevedel lietať) a až 21{{--}}27 [[Centimeter|cm]] dlhý, tvrdý a zahnutý [[zobák]]. Bol asi 1 [[meter]] vysoký, vážil približne 26 [[Kilogram|kg]] a živil sa [[Ovocie|ovocím]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Jebulon|Jebulon]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> iih5kt9xnic4r61su6v48kley7lzltr Diskusia s redaktorom:~2026-44239-85 3 754295 8356500 8354940 2026-08-15T13:10:34Z ~2026-44239-85 302574 /* Prečo neprispeješ niečím konštruktívnym? */ odpoveď 8356500 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:05, 11. august 2026 (UTC) == Prečo neprispeješ niečím konštruktívnym? == K ničomu dobrému Tvoja aktivita neprispieva. Ak sa chceš aktivisticky realizovať, rob to prosím v súlade s wiki pravidlami a tak, aby po Tebe zostalo niečo hodnotné, čo necháš čítať aj svoje deti. Vďaka. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 21:50, 11. august 2026 (UTC) :Prosím? Ja chcem iba fakticky a pravdivo upraviť článok, že skupina Brat do Brata je otvorene homonacistická a ešte dostanem zdrba? Wikipédia = neslobodná encyklopédia :D --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-44239-85|&#126;2026-44239-85]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-44239-85|diskusia]]) 13:10, 15. august 2026 (UTC) pt9lbbrn9fn6dig1ydiakk0it56s5b0 Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 800 metrov žien 0 754306 8356828 8355939 2026-08-16T10:30:36Z Feriontly17x17x7 228747 finále - výsledky 8356828 wikitext text/x-wiki {{ME v atletike 2026}} '''Beh na 800 metrov žien''' na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] prebiehal od [[11. august|11.]] do [[14. august]]a [[2026]]. Slovensko v tejto disciplíne reprezentovala [[Gabriela Gajanová]]. Celkovo súťažilo v tejto disciplíne 31 pretekárok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Qualification System and Entry Standards | url = https://european-athletics.directus.app/assets/e5a9a4f2-3ddc-4986-98b6-a3aa3c5a81e8/ECH2026_Qualification%20System%20&%20Standards_November%202025.pdf | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2025-11-14 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> ==Výsledky== ===Rozbehy=== Rozbehy boli na programe v utorok [[11. august]]a od 13:05h [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]. Z každého zo štyroch rozbehov postúpili do semifinále tri najrýchlejšie bežkyne (Q) a okrem nich aj štyri pretekárky s najlepším časom (q).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Round 1 Heat 1/4 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW800M--------------RND1000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T11%3A41%3A42Z&sr=b&sp=r&sig=0Rr2A4p9l1uEkEIsFjlc5%2F9JWdGhNdAxDkV6zptrAl4%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Round 1 Heat 2/4 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW800M--------------RND1000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T11%3A41%3A42Z&sr=b&sp=r&sig=YTAgHTSopCO75tOcx18PuXq%2FofVcyJ34nWJyggUtun8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Round 1 Heat 3/4 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW800M--------------RND1000300--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T11%3A41%3A51Z&sr=b&sp=r&sig=10HPpIXxb53l9%2BYy0ByXNEnhuxIY1RBYP8pLyICHS0Y%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Round 1 Heat 4/4 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW800M--------------RND1000400--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-11T11%3A41%3A57Z&sr=b&sp=r&sig=UdBflo5b9J8TeSiG9wDIrWTFx7IE4YEyS0ly%2BXDMrtQ%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> Gabriela Gajanová skončila v druhom rozbehu za 2:00,27 na 2. mieste a postúpila do semifinále.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gajanová postúpila do semifinále na 800m: Zvládla som to takticky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/gajanova-postupila-do-semifinale-na-8/984227-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-11 | dátum prístupu = 2026-08-12 }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! {{tooltip|Por.|Poradie}} ! {{tooltip|R.|Rozbeh}} ! {{tooltip|Dr.|Dráha}} ! Meno ! Krajina ! Čas (s) ! {{tooltip|Pozn.|Poznámka}} |-bgcolor=ddffdd | 1. | 1 | 2 | align=left| [[Keely Hodgkinsonová]] | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:57,24 | Q |-bgcolor=ddffdd | 2. | 1 | 7 | align=left| [[Eloisa Coirová]] | align=left| {{minivlajka|Taliansko|w}} | 1:57,56 | Q |-bgcolor=ddffdd | 3. | 1 | 3 | align=left| [[Smilla Kolbeová]] | align=left| {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:57,80 | Q |-bgcolor=ddffdd | 4. | 3 | 3 | align=left| [[Audrey Werrová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:57,83 | Q |-bgcolor=ddffdd | 5. | 1 | 9 | align=left| [[Veronica Vancardová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:58,20 | q |-bgcolor=ddffdd | 6. | 3 | 7 | align=left| [[Clara Libermanová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1:58,23 | Q |-bgcolor=ddffdd | 7. | 3 | 6 | align=left| [[Nina Vukovićová]] | align=left| {{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 1:58,38 | Q |-bgcolor=ddffdd | 8. | 3 | 8 | align=left| [[Jemma Reekieová]] | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:58,45 | q |-bgcolor=ddffdd | 9. | 3 | 2 | align=left| [[Marta Mitjansová]] | align=left| {{minivlajka|Španielsko|w}} | 1:58,52 | q |-bgcolor=ddffdd | 10. | 1 | 8 | align=left| [[Rénelle Lamotová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1:58,65 | q |-bgcolor=ddffdd | 11. | 4 | 3 | align=left| [[Gabija Galvydytėová]] | align=left| {{minivlajka|Litva|w}} | 1:58,99 | Q |- | 12. | 3 | 5 | align=left| [[Jana Beckerová]] | align=left| {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:59,08 | |- | 13. | 3 | 4 | align=left| [[Amanda Marie Frøynesová]] | align=left| {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:59,09 | |-bgcolor=ddffdd | 14. | 4 | 4 | align=left| [[Valentina Rosamiliová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:59,09 | Q |-bgcolor=ddffdd | 15. | 4 | 6 | align=left| [[Anaïs Bourgoinová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1:59,19 | Q |- | 16. | 1 | 4 | align=left| [[Georgia-Maria Despollariová]] | align=left| {{minivlajka|Grécko|w}} | 1:59,29 | |- | 17. | 1 | 5 | align=left| [[Camille Lausová]] | align=left| {{minivlajka|Belgicko|w}} | 1:59,43 | |- | 18. | 1 | 6 | align=left| [[Eveliina Määttänenová]] | align=left| {{minivlajka|Fínsko|w}} | 1:59,62 | |- | 19. | 4 | 8 | align=left| [[Pernille Karlsen Antonsenová]] | align=left| {{minivlajka|Nórsko|w}} | 1:59,73 | |- | 20. | 4 | 5 | align=left| [[Lorea Ibarzabalová]] | align=left| {{minivlajka|Španielsko|w}} | 1:59,73 | |-bgcolor=ddffdd | 21. | 2 | 2 | align=left| [[Femke Broedersová-Bolová]] | align=left| {{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:59,96 | Q |-bgcolor=ddffdd | 22. | 2 | 7 | align=left| [[Gabriela Gajanová]] | align=left| {{minivlajka|Slovensko|w}} | 2:00,27 | Q |-bgcolor=ddffdd | 23. | 2 | 6 | align=left| [[Rocío Arroyová]] | align=left| {{minivlajka|Španielsko|w}} | 2:00,62 | Q |- | 24. | 4 | 7 | align=left| [[Aleksandra Formellová]] | align=left| {{minivlajka|Poľsko|w}} | 2:00,63 | |- | 25. | 2 | 4 | align=left| [[Anna Wielgoszová]] | align=left| {{minivlajka|Poľsko|w}} | 2:00,96 | |- | 26. | 4 | 2 | align=left| [[Pavla Štoudková]] | align=left| {{minivlajka|Česko|w}} | 2:01,00 | |- | 27. | 2 | 5 | align=left| [[Erin Wallaceová]] | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 2:01,10 | |- | 28. | 4 | 9 | align=left| [[Mariska Parewycková]] | align=left| {{minivlajka|Belgicko|w}} | 2:01,40 | |- | 29. | 2 | 3 | align=left| [[Caroline Bredlingerová]] | align=left| {{minivlajka|Rakúsko|w}} | 2:03,41 | |- | 30. | 2 | 9 | align=left| [[Anita Horvatová]] | align=left| {{minivlajka|Slovinsko|w}} | 2:03,68 | |- | | 2 | 8 | align=left| [[Majtie Kolbergová]] | align=left| {{minivlajka|Nemecko|w}} | {{tooltip|n|nedokončila}} | |} ===Semifinále=== Semifinále bolo na programe vo štvrtok [[13. august]]a od 13:10h [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]. Z každého z dvoch semifinálových behov postúpili do finále tri najrýchlejšie bežkyne (Q) a okrem nich aj dve pretekárky s najlepším časom (q).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Semifinal 1/2 Start list | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C51A1_ATHW800M--------------SFNL000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T12%3A42%3A33Z&sr=b&sp=r&sig=jHIDtUhK88l8ZecOTle0u6SKuKv1Zvt%2FOzXfG3J9cRI%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> Gabriela Gajanová skončila v prvom semifinále za 1:59,32 na 4. mieste a do finále nepostúpila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Semifinal 1/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW800M--------------SFNL000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T13%3A29%3A24Z&sr=b&sp=r&sig=S3MWefhjLi%2Fxd7WKeP3bQzQaAB2TTXCA4I9%2FNncB4A8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Semifinal 2/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73C1_ATHW800M--------------SFNL000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T11%3A55%3A37Z&sr=b&sp=r&sig=7EcMM0v0RJosOvT%2BODV1rZ6jVbtuY3EIyne2vnna7vg%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-13 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! {{tooltip|Por.|Poradie}} ! {{tooltip|R.|Rozbeh}} ! {{tooltip|Dr.|Dráha}} ! Meno ! Krajina ! Čas (s) ! {{tooltip|Pozn.|Poznámka}} |-bgcolor=ddffdd | 1. | 2 | 6 | align=left| [[Keely Hodgkinsonová]] | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:57,38 | Q |-bgcolor=ddffdd | 2. | 2 | 8 | align=left| [[Femke Broedersová-Bolová]] | align=left| {{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:57,46 | Q |-bgcolor=ddffdd | 3. | 2 | 7 | align=left| [[Eloisa Coirová]] | align=left| {{minivlajka|Taliansko|w}} | 1:57,74 | Q |-bgcolor=ddffdd | 4. | 2 | 2 | align=left| [[Valentina Rosamiliová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:58,16 | q |-bgcolor=ddffdd | 5. | 2 | 4 | align=left| [[Clara Libermanová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1:58,19 | q |- | 6. | 2 | 5 | align=left| [[Smilla Kolbeová]] | align=left| {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:58,21 | |-bgcolor=ddffdd | 7. | 1 | 4 | align=left| [[Jemma Reekieová]] | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:58,61 | Q |-bgcolor=ddffdd | 8. | 1 | 6 | align=left| [[Anaïs Bourgoinová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1:58,84 | Q |- | 9. | 2 | 9 | align=left| [[Nina Vukovićová]] | align=left| {{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 1:59,10 | |-bgcolor=ddffdd | 10. | 1 | 7 | align=left| [[Veronica Vancardová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:59,14 | Q |- | 11. | 2 | 3 | align=left| [[Rocío Arroyová]] | align=left| {{minivlajka|Španielsko|w}} | 1:59,32 | |- | 12. | 1 | 2 | align=left| [[Gabriela Gajanová]] | align=left| {{minivlajka|Slovensko|w}} | 1:59,32 | |- | 13. | 1 | 8 | align=left| [[Rénelle Lamotová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 1:59,88 | |- | 14. | 1 | 3 | align=left| [[Marta Mitjansová]] | align=left| {{minivlajka|Španielsko|w}} | 1:59,91 | |-bgcolor=ddffdd | 15. | 1 | 9 | align=left| [[Gabija Galvydytėová]] | align=left| {{minivlajka|Litva|w}} | 2:03,59 | {{tooltip|qR|dodatočný postup po rozhodcovskom zásahu}} |-bgcolor=ddffdd | 16. | 1 | 5 | align=left| [[Audrey Werrová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 2:35,35 | {{tooltip|qR|dodatočný postup po rozhodcovskom zásahu}} |} ===Finále=== Finále sa uskutočnilo v piatok [[14. august]]a o 22:46h [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]. Víťazkou sa stala [[Švajčiarsko|Švajčiarka]] [[Audrey Werrová]], druhá dobehla [[Spojené kráľovstvo|britská]] reprezentantka [[Keely Hodgkinsonová]] a na treťom mieste sa umiestnila [[Femke Broedersová-Bolová]] z [[Holandsko|Holandska]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Werrová vyhrala osemstovku v rekorde šampionátu pred Hodgkinsonovou | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/werrova-vyhrala-osemstovku-v-rekorde-s/985108-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-16 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 800m Women - Final Results | url = https://live.european-athletics.com/birmingham-2026/timetable/athw800m/results?phaseId=ATHW800M--------------FNL---------&status=Results&unitId=ATHW800M--------------FNL-000100-- | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! {{tooltip|Por.|Poradie}} ! {{tooltip|Dr.|Dráha}} ! Meno ! Krajina ! Čas (s) ! {{tooltip|Pozn.|Poznámka}} |- | [[Súbor:Gold medal icon.svg]] | 9-1 | align=left| [[Audrey Werrová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:54,81 | {{tooltip|CR|Rekord šampionátu}} |- | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] | 5 | align=left| [[Keely Hodgkinsonová]] | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:55,01 | |- | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] | 6 | align=left| [[Femke Broedersová-Bolová]] | align=left| {{minivlajka|Holandsko|w}} | 1:55,54 | {{tooltip|NR|Národný rekord}} |- | 4. | 9-2 | align=left| [[Gabija Galvydytėová]] | align=left| {{minivlajka|Litva|w}} | 1:59,12 | |- | 5. | 7 | align=left| [[Jemma Reekieová]] | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 1:59,15 | |- | 6. | 3 | align=left| [[Eloisa Coirová]] | align=left| {{minivlajka|Taliansko|w}} | 1:59,35 | |- | 7. | 1 | align=left| [[Valentina Rosamiliová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 1:59,42 | |- | 8. | 8 | align=left| [[Veronica Vancardová]] | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 2:00,17 | |- | 9. | 4 | align=left| [[Anaïs Bourgoinová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 2:00,65 | |- | 10. | 2 | align=left| [[Clara Libermanová]] | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 2:01,84 | |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships – Women's 800 metres|1368864608}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike 2026|800 m žien, Beh na]] [[Kategória:Beh na 800 m|2026, Majstrovstvá Európy v atletike]] 8g1fxj4ti1yxf5kx7cgpz2wm2h3cvvn Armandas Kučys 0 754371 8356480 8355333 2026-08-15T12:58:22Z Alexis Nemec 211349 8356480 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Armandas Kučys | dátum narodenia = {{dnv|2003|2|27}} | miesto narodenia = [[Panevėžys]] | štát = [[Litva]] | výška = 194 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[NK Celje]] | klubové číslo = 47 | mládežnícke roky = -2018<br>2019<br>2020<br>2021-2022 | mládežnícke kluby = Panevėžio FA<br>[[FK Panevėžys]]<br>[[FK Ekranas|Ekranas]]<br>[[Kalmar FF]] | roky = 2022-2023<br>2023-2024<br>2024- | kluby = → [[Oskarshamns AIK]]<br>[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<br>[[NK Celje]] | zápasy(góly) = {{0}}12{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}31{{0}}{{0}}(9)<br>{{0}}32{{0}}(17) | národné mužstvo = {{LTU}} [[Litovské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Litva U17]]<br>{{LTU}} [[Litovské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Litva U19]]<br>{{LTU|f|1}} | reprezentačné roky = 2019<br>2021<br>2021- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(4)<br>{{0}}19{{0}}{{0}}(6) | pkupdate = 12. 8. 2026 }} '''Armandas Kučys''' (* [[27. február]] [[2003]], [[Panevėžys]], [[Litva]]) je litovský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v slovisnkom klube [[NK Celje]]. == Klubová kariéra == === Začiatky === Kučys začal s futbalomv tíme Panevėžio FA. Neskôr hrával v mládežníckych tímoch [[FK Panevėžys]] a [[FK Ekranas|Ekranas]]. V roku 2021 zamieril do mládežníckeho tímu [[Kalmar FF]] vo Švédsku. ==== Hosťovanie v Oskarshamns AIK ==== V lete [[2022]] bol Kučys poslaný na hosťovanie do [[Oskarshamns AIK]] v druhej švédskej lige [[Ettan Södra]]. Dňa [[30. júl|30. júla]] debutoval v klube pri prehre 0:1 s [[IK Oddevold]]. Dňa [[8. október|8. októbra]] strelil v klube svoj prvý gól pri výhre 2:0 nad [[Tvååkers IF]]. === Kauno Žalgiris === V lete [[2023]] sa Kučys vrátil do Litvy kde podpísal zmluvu v [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]. V klube debutoval [[7. júl|7. júla]] pri prehre 0:2 s [[FK Panevėžys]]. Dňa [[16. august|16. augusta]] strelil v klube prvý gól pri výhre 5:0 nad [[Baltijos FA]] v litovskom pohári. Do konca sezóny 2023 odohral v klube dokopy 20 zápasov a strelil štyri góly. === NK Celje === V júli [[2024]] prestúpil Kučys do slovinského klubu [[NK Celje]]. V klube debutoval [[10. júl|10. júla]] pri výhre 5:0 nad [[FC Flora Tallinn|Flora Tallinn]] v prvom zápase prvého predkola [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/25]]. V [[Prva slovenska nogometna liga|PrvaLiga]] debutoval o jedenásť dni neskôr pri výhre 2:1 nad [[NK Bravo]] a v zápase strelil aj prvý gól v klube. Dňa [[29. august|29. augusta]] strelil dva góly pri výhre 4:1 nad [[FC Pjunik Jerevan|Pjunikom Jerevan]] v odvete štvrtého predkola [[Konferenčná liga UEFA 2024/2025|Konferenčnej ligy UEFA 2024/25]]. Dňa [[24. október|24. októbra]] strelil dva góly pri výhre 5:1 nad [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]] v Konferenčnej lige. V 16-finále Konferenčnej ligy v dvojzápase proti [[APOEL FC|APOEL Nikózia]] strelil tri góly a prispel k postupu po výhre 4:2. Ku koncu sezóny si Kučys privodil natrhuntie skríženého väzu. Dokopy odohral 33 zápasov v sezóne 2024/25 a strelil v nich 18 gólov. S tímom oslavoval zisk pohára aj keď vo finále nemohol nastúpiť. Pre zranenie z konca sezóny 2024/25 sa Kučys do futbalu vrátil až v roku [[2026]] a to [[1. február|1. februára]] pri remíze 3:3 s [[NK Maribor]]. V tom zápase strelil aj jeden gól. V sezóne 2025/26 odohral dokopy 22 zápasov a strelil 9 gólov. S tímom sa tešil zo zisku titulu v lige. == Reprezentačná kariéra == Kučys debutoval v reprezentácii Litvy dňa [[15. november|15. novembra]] [[2021]] pri remíze 1:1 s [[Kuvajtské národné futbalové mužstvo|Kuvajtom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.espn.com/soccer/match/_/gameId/620074 | vydavateľ = www.espn.com | dátum prístupu = 2026-08-12}}</ref> Dňa [[21. marec|21. marca]] [[2024]] strelil svoj prvý gól v reprezentácii pri výhre 1:0 nad [[Gibraltárske národné futbalové mužstvo|Gibraltárom]] v baráži [[Liga národov UEFA 2022/2023|Ligy národov UEFA 2022/23]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 12. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Európske ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Oskarshamns AIK]] (hosť.) |2022 |[[Ettan Södra]] |12 |1 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |12 |1 |- | rowspan="3" |[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] |2023 | rowspan="2" |[[TOPLYGA]] |16 |3 |2 |1 |2'''<sup>3</sup>''' |0 |20 |4 |- |2024 |15 |6 |1 |1 | colspan="2" |— |16 |7 |- ! colspan="2" |Celkom !31 !9 !3 !2 !2 !0 !36 !11 |- | rowspan="4" |[[NK Celje]] |2024/25 | rowspan="3" |[[Prva slovenska nogometna liga|PrvaLiga]] |18 |10 |1 |0 |14'''<sup>1 2 3</sup>''' |8 |33 |18 |- |2025/26 |13 |7 |0 |0 |4'''<sup>3</sup>''' |1 |17 |8 |- |2026/27 |1 |0 |0 |0 |4'''<sup>1</sup>''' |1 |5 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !32 !17 !1 !0 !22 !10 !55 !27 |- ! colspan="3" |Celkovo !75 !27 !4 !2 !24 !10 !103 !39 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 12. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="6" |{{LTU|f}} |2021 |1 |0 |- |2022 |3 |0 |- |2023 |1 |0 |- |2024 |8 |4 |- |2025 |2 |1 |- |2026 |4 |1 |- ! colspan="2" |Celkovo !19 !6 |} == Úspechy hráča == '''NK Celje''' * [[Prva slovenska nogometna liga|PrvaLiga]]: 2025/26 * [[Pokal Slovenije]]: 2024/25 == Referencie == {{Referencie}} == Projekt == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/armandas-kucys/profil/spieler/668433 == Zdroj == {{Preklad|en|Armandas Kučys|1365093402}} {{DEFAULTSORT|Kučys|Armandas}} [[Kategória:Litovskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Oskarshamns AIK]] [[Kategória:Hráči FK Kauno Žalgiris]] [[Kategória:Hráči NK Celje]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Hráči PrvaLiga]] pbu54fhe8hichu25yvo9q1k92st665m Majstrovstvá Európy v atletike 2024 0 754404 8356764 8355933 2026-08-16T04:23:51Z Feriontly17x17x7 228747 kat. 8356764 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v atletike | rok = 2024 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Taliansko | dátum = [[7. jún|7.]]{{--}}[[12. jún]] [[2024]] | počet tímov = | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = Rím | víťaz = <!-- wikiodkaz na štát --> | víťazný tím = <!-- čo sa napíše, to sa zobrazí --> | víťaz - muži = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | víťaz - ženy = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | počet titulov = | počet titulov - muži = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | počet titulov - ženy = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = | rok pred = 2022 | rok po = 2026 }} '''[[Majstrovstvá Európy v atletike]] 2024''' prebiehali od [[7. jún|7.]] do [[12. jún]]a v [[Taliansko|talianskom]] [[Rím|Ríme]] na olympijskom štadióne [[Stadio Olimpico]], na ktorom sa konali [[Letné olympijské hry 1960|letné olympijské hry]] v roku 1960.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mhetre | meno = Vinay | autor = | odkaz na autora = | titul = Roma 2024 European Athletics Championships dates announced | url = https://www.european-athletics.com/home/news/roma-2024-european-athletics-championships-dates-announced | vydavateľ = european-athletics.com | miesto = | dátum vydania = 2022-08-18 | dátum prístupu = 2026-08-13 | jazyk = }}</ref> == Program == {|class="wikitable" style="font-size:90%;position:relative; line-height:1.6em;" width=40% |- |bgcolor="#D0A9F5" align=center|Q||Kvalifikácia |bgcolor="#D0A9F5" align=center|R1||Rozbehy |bgcolor="#D9FFB2" align=center|SF||Semifinále |bgcolor="#FFDF80" align=center|F||Finále |- | colspan="8" align="center" |D = dopoludňajší program, V = večerný program |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Muži |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |7. jún ! colspan="3" |8. jún ! colspan="3" |9. jún ! colspan="2" |10. jún ! colspan="2" |11. jún ! 12. jún |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2"|V !D ! colspan="2"|V !D !V !D !V !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 100 metrov mužov|100 m]] | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | bgcolor="#D9FFB2"|SF | bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 200 metrov mužov|200 m]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | bgcolor="#D9FFB2" colspan=2|SF | | bgcolor="#FFDF80"|F | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov mužov|400 m]] | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | colspan=2| | | bgcolor="#D9FFB2" colspan=2|SF | | bgcolor="#FFDF80"|F | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 800 metrov mužov|800 m]] | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | | bgcolor="#D9FFB2" colspan=2|SF | | bgcolor="#FFDF80" colspan=2|F | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 1 500 metrov mužov|1 500 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 5 000 metrov mužov|5 000 m]] | | | | colspan=2 bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 10 000 metrov mužov|10 000 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align="left" |[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – polmaratón mužov|Polmaratón]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#FFDF80"|F | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|3 000 m pr.]] | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | colspan=2| | | colspan=2| | | bgcolor="#FFDF80"|F | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|110 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | | bgcolor="#D9FFB2"|SF | bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|400 m pr.]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | colspan=2| | bgcolor="#D9FFB2"|SF | | | bgcolor="#FFDF80"|F | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do výšky mužov|Skok do výšky]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|Q | colspan=2| | | | | bgcolor="#FFDF80"|F | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok o žrdi mužov|Skok o žrdi]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do diaľky mužov|Skok do diaľky]] | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | | bgcolor="#FFDF80" colspan=2|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – trojskok mužov|Trojskok]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|Q | colspan=2| | | | | bgcolor="#FFDF80"|F | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – vrh guľou mužov|Vrh guľou]] | | bgcolor="D0A9F5"|Q | | colspan=2 bgcolor="#FFDF80"|F | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod diskom mužov|Hod diskom]] | bgcolor="#D0A9F5"|Q | bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod kladivom mužov|Hod kladivom]] | | | bgcolor="#D0A9F5"|Q | colspan=2| | | colspan=2 bgcolor="#FFDF80"|F | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod oštepom mužov|Hod oštepom]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – desaťboj mužov|Desaťboj]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | bgcolor="#FFDF80" colspan=4|F | |- align=center | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – chôdza na 20 kilometrov mužov|Chôdza na 20 km]] | | | | bgcolor="#FFDF80" colspan=2|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | bgcolor="#FFDF80"|F |} {|class="wikitable mw-datatable" style="font-size:90%; line-height:1.5em;" |+Ženy |- align=center ! Dátum → ! colspan="2" |7. jún ! colspan="3" |8. jún ! colspan="3" |9. jún ! colspan="2" |10. jún ! colspan="2" |11. jún ! 12. jún |- ! Disciplína ↓ !D !V !D ! colspan="2" |V !D ! colspan="2" |V !D !V !D !V !V |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 100 metrov žien|100 m]] | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | colspan=2| | | bgcolor="#D9FFB2"|SF | bgcolor="#FFDF80"|F | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 200 metrov žien|200 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | bgcolor="#D9FFB2"|SF | | bgcolor="#FFDF80"|F | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov žien|400 m]] | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | colspan=2| | | bgcolor="#D9FFB2" colspan=2|SF | | bgcolor="#FFDF80"|F | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 800 metrov žien|800 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | bgcolor="#D9FFB2"|SF | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 1 500 metrov žien|1 500 m]] | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | | colspan=2| | | bgcolor="#FFDF80" colspan=2|F | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 5 000 metrov žien|5 000 m]] | | bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align=left| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 10 000 metrov žien|10 000 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | | bgcolor="#FFDF80"|F | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – polmaratón žien|Polmaratón]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#FFDF80"|F | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|3 000 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | | colspan=2| | | colspan=2 bgcolor="#FFDF80"|F | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|100 m pr.]] | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | | bgcolor="#D9FFB2"|SF | bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | colspan=2| | bgcolor="#D9FFB2"|SF | | | bgcolor="#FFDF80"|F | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do výšky žien|Skok do výšky]] | | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | colspan=2| | | bgcolor="#FFDF80" colspan=2|F | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok o žrdi žien|Skok o žrdi]] | | | bgcolor="#D0A9F5"|Q | colspan=2| | | colspan=2| | | bgcolor="#FFDF80"|F | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do diaľky žien|Skok do diaľky]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – trojskok žien|Trojskok]] | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | | colspan=2| | | colspan=2 bgcolor="#FFDF80"|F | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – vrh guľou žien|Vrh guľou]] |bgcolor="#D0A9F5"|Q | bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod diskom žien|Hod diskom]] | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | | bgcolor="#FFDF80" colspan=2|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod kladivom žien|Hod kladivom]] | | | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|Q | colspan=2| | | bgcolor="#FFDF80"|F | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod oštepom žien|Hod oštepom]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | bgcolor="#D0A9F5"|Q | | | bgcolor="#FFDF80"|F | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – sedemboj žien|Sedemboj]] | colspan="5" bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left"| [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – chôdza na 20 kilometrov žien|Chôdza na 20 km]] | | bgcolor="#FFDF80"|F | | colspan=2| | | colspan=2| | | | | | |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|Štafeta 4 × 100 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | bgcolor="#FFDF80"|F |- align=center | align="left" | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|Štafeta 4 × 400 m]] | | | | colspan=2| | | colspan=2| | | | bgcolor="#D0A9F5"|R1 | | bgcolor="#FFDF80"|F |} == Medailisti == === Muži === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 100 metrov mužov|detaily]] |[[Marcell Jacobs]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |10,02 |[[Chituru Ali]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |10,05 |[[Romell Glave]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,06 |- |200 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 200 metrov mužov|detaily]] |[[Timothé Mumenthaler]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,28 |[[Filippo Tortu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |20,41 |[[William Reais]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |20,47 |- |400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov mužov|detaily]] |[[Alexander Doom]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |44,15 |[[Charlie Dobson]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |44,38 |[[Liemarvin Bonevacia]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |44,88 |- |800 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 800 metrov mužov|detaily]] |[[Gabriel Tual]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |1:44,87 |[[Mohamed Attaoui]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:45,20 |[[Catalin Tecuceanu]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:45,40 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 1 500 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |3:31,95 |[[Jochem Vermeulen]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |3:33,30 |[[Pietro Arese]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |3:33,34 |- |5 000 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 5 000 metrov mužov|detaily]] |[[Jakob Ingebrigtsen]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |13:20,11 |[[George Mills (atlét)|George Mills]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |13:21,38 |[[Dominic Lobalu]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13:21,61 |- |10 000 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 10 000 metrov mužov|detaily]] |[[Dominic Lobalu]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |28:00,32 |[[Yann Schrub]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |28:00,48 |[[Thierry Ndikumwenayo]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |28:00,96 |- |Polmaratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – polmaratón mužov|detaily]] |[[Yemaneberhan Crippa]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:01:03 |[[Pietro Riva]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:01:04 |[[Amanal Petros]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |1:01:07 |- |3 000 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 3 000 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Alexis Miellet]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |8:14,01 |[[Djilali Bedrani]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |8:14,36 |[[Karl Bebendorf]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |8:14,41 |- |110 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 110 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Lorenzo Simonelli]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |13,05 |[[Enrique Llopis]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |13,16 |[[Jason Joseph]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |13,43 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov cez prekážky mužov|detaily]] |[[Karsten Warholm]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |46,98 |[[Alessandro Sibilio]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |47,50 |[[Carl Bengtström]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |47,94 |- |Skok do výšky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do výšky mužov|detaily]] |[[Gianmarco Tamberi]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |2,37 m |[[Vladyslav Lavskyj]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,29 m |[[Oleh Doroščuk]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,26 m |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok o žrdi mužov|detaily]] |[[Armand Duplantis]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |6,10 m |[[Emmanouil Karalis]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |5,87 m |[[Ersu Şaşma]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}}<br>[[Oleg Zernikel]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |5,82 m |- |Skok do diaľky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do diaľky mužov|detaily]] |[[Miltiadis Tentoglou]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |8,65 m |[[Mattia Furlani]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |8,38 m |[[Simon Ehammer]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |8,31 m |- |Trojskok<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – trojskok mužov|detaily]] |[[Jordan Díaz]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |18,18 m |[[Pedro Pichardo]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |18,04 m |[[Thomas Gogois]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |17,38 m |- |Vrh guľou<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – vrh guľou mužov|detaily]] |[[Leonardo Fabbri]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |22,45 m |[[Filip Mihaljević]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |21,20 m |[[Michał Haratyk]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |20,94 m |- |Hod diskom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod diskom mužov|detaily]] |[[Kristjan Čeh]]<br>{{minivlajka|Slovinsko|w}} |68,08 m |[[Lukas Weisshaidinger]]<br>{{minivlajka|Rakúsko|w}} |67,70 m |[[Mykolas Alekna]]<br>{{minivlajka|Litva|w}} |67,48 m |- |Hod kladivom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod kladivom mužov|detaily]] |[[Wojciech Nowicki]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |80,95 m |[[Bence Halász]]<br>{{minivlajka|Maďarsko|w}} |80,49 m |[[Mychajlo Kochan]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |80,18 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod oštepom mužov|detaily]] |[[Jakub Vadlejch]]<br>{{minivlajka|Česko|w}} |88,65 m |[[Julian Weber]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |85,94 m |[[Oliver Helander]]<br>{{minivlajka|Fínsko|w}} |85,75 m |- |Desaťboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – desaťboj mužov|detaily]] |[[Johannes Erm]]<br>{{minivlajka|Estónsko|w}} |8 764 b |[[Sander Skotheim]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |8 635 b |[[Makenson Gletty]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |8 606 b |- |Chôdza na 20 km<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – chôdza na 20 kilometrov mužov|detaily]] |[[Perseus Karlström]]<br>{{minivlajka|Švédsko|w}} |1:19:13 |[[Paul McGrath (atlét)|Paul McGrath]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |1:19:31 |[[Francesco Fortunato]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:19:54 |- |Štafeta 4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 100 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Matteo Melluzzo]]<br>[[Marcell Jacobs]]<br>[[Lorenzo Patta]]<br>[[Filippo Tortu]] |37,82 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Elvis Afrifa]]<br>[[Taymir Burnet]]<br>[[Xavi Mo-Ajok]]<br>[[Nsikak Ekpo]] |38,46 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Kevin Kranz]]<br>[[Owen Ansah]]<br>[[Deniz Almas]]<br>[[Lucas Ansah-Peprah]] |38,52 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 400 metrov mužov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}}<br>[[Jonathan Sacoor]]<br>[[Robin Vanderbemden]]<br>[[Dylan Borlée]]<br>[[Alexander Doom]] |2:59,84 | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Luca Sito]]<br>[[Vladimir Aceti]]<br>[[Riccardo Meli]]<br>[[Edoardo Scotti]] |3:00,81 | align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}}<br>[[Manuel Sanders]]<br>[[Jean Paul Bredau]]<br>[[Marc Koch]]<br>[[Emil Agyekum]] |3:00,82 |} === Ženy === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 100 metrov žien|detaily]] |[[Dina Asher-Smithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |10,99 |[[Ewa Swobodová]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |11,03 |[[Zaynab Dossová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |11,03 |- |200 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 200 metrov žien|detaily]] |[[Mujinga Kambundjiová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |22,49 |[[Daryll Neitová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |22,50 |[[Hélène Parisotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |22,63 |- |400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov žien|detaily]] |[[Natalia Bukowiecka|Natalia Kaczmareková]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |48,98 |[[Rhasidat Adelekeová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |49,07 |[[Lieke Klaverová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |50,08 |- |800 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = European Athletics Championships Rome 2024 – 800m Women – Final Results | url = https://european-athletics.directus.app/assets/fe31f746-d9d1-4555-8899-d095f5843ff0/Results%20Book%20-%20European%20Athletics%20Championships%202024.pdf#page=258 | vydavateľ = European Athletics, s. 258 | miesto = | dátum vydania = 2024-06-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 800 metrov žien|detaily]] |[[Keely Hodgkinsonová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |1:58,65 |[[Gabriela Gajanová]]<br>{{minivlajka|Slovensko|w}} |1:58,79 |[[Anaïs Bourgoinová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |1:53,30 |- |1 500 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 1 500 metrov žien|detaily]] |[[Ciara Mageeanová]]<br>{{minivlajka|Írsko|w}} |4:04,66 |[[Georgia Hunterová Bellová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |4:05,33 |[[Agathe Guillemotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |4:05,69 |- |5 000 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 5 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |14:35,29 |[[Karoline Bjerkeli Grøvdalová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |14:38,62 |[[Marta Garcíová (atlétka)|Marta Garcíová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |14:44,04 |- |10 000 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 10 000 metrov žien|detaily]] |[[Nadia Battoclettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |30:51,32 |[[Diane van Esová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |30:57,24 |[[Megan Keithová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |31:04,77 |- |Polmaratón<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – polmaratón žien|detaily]] |[[Karoline Bjerkeli Grøvdalová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |1:08:09 |[[Joan Chelimová]]<br>{{minivlajka|Rumunsko|w}} |1:08:55 |[[Calli Thackeryová|Calli Haugerová-Thackeryová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |1:08:58 |- |3 000 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 3 000 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Alice Finotová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |9:16,22 |[[Gesa Felicitas Krauseová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |9:18,06 |[[Elizabeth Birdová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |9:18,39 |- |100 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 100 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Cyréna Sambaová-Mayelová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |12,31 |[[Mujinga Kambundjiová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |12,40 |[[Pia Skrzyszowská]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |12,42 |- |400 m pr.<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|detaily]] |[[Femke Broedersová-Bolová|Femke Bolová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |52,49 |[[Louise Maravalová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |54,23 |[[Cathelijn Peetersová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |54,37 |- |Skok do výšky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do výšky žien|detaily]] |[[Jaroslava Mahučichová]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |2,01 m |[[Angelina Topičová]]<br>{{minivlajka|Srbsko|w}} |1,97 m |[[Iryna Ihorivna Heraščenková|Iryna Heraščenková]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1,95 m |- |Skok o žrdi<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok o žrdi žien|detaily]] |[[Angelica Moserová]]<br>{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} |4,78 m |[[Katerina Stefanidiová]]<br>{{minivlajka|Grécko|w}} |4,73 m |[[Molly Cauderyová]]<br>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} |4,73 m |- |Skok do diaľky<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – skok do diaľky žien|detaily]] |[[Malaika Mihambová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |7,22 m |[[Larissa Iapichinová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |6,94 m |[[Agate de Sousa]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |6,91 m |- |Trojskok<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – trojskok žien|detaily]] |[[Ana Peleteirová]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} |14,85 m |[[Tuğba Danışmazová]]<br>{{minivlajka|Turecko|w}} |14,57 m |[[Ilionis Guillaumeová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |14,43 m |- |Vrh guľou<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – vrh guľou žien|detaily]] |[[Jessica Schilderová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |18,77 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |18,67 m |[[Yemisi Mabryová|Yemisi Ogunleyeová]]<br>{{minivlajka|Nemecko|w}} |18,62 m |- |Hod diskom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod diskom žien|detaily]] |[[Sandra Elkasevićová]]<br>{{minivlajka|Chorvátsko|w}} |67,04 m |[[Jorinde van Klinkenová]]<br>{{minivlajka|Holandsko|w}} |65,99 m |[[Liliana Cáová]]<br>{{minivlajka|Portugalsko|w}} |64,53 m |- |Hod kladivom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod kladivom žien|detaily]] |[[Sara Fantiniová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |74,18 m |[[Anita Włodarczyková]]<br>{{minivlajka|Poľsko|w}} |72,92 m |[[Rose Logaová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |72,68 m |- |Hod oštepom<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – hod oštepom žien|detaily]] |[[Victoria Hudsonová]]<br>{{minivlajka|Rakúsko|w}} |64,62 m |[[Adriana Vilagošová]]<br>{{minivlajka|Srbsko|w}} |64,42 m |[[Marie-Therese Obstová]]<br>{{minivlajka|Nórsko|w}} |63,50 m |- |Sedemboj<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – sedemboj žien|detaily]] |[[Nafissatou Thiamová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |6 848 b |[[Auriana Lazraqová-Khlassová]]<br>{{minivlajka|Francúzsko|w}} |6 635 b |[[Noor Vidtsová]]<br>{{minivlajka|Belgicko|w}} |6 596 b |- |Chôdza na 20 km<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – chôdza na 20 kilometrov žien|detaily]] |[[Antonella Palmisanová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:28:08 |[[Valentina Traplettiová]]<br>{{minivlajka|Taliansko|w}} |1:28:37 |[[Ľudmyla Oľanovská]]<br>{{minivlajka|Ukrajina|w}} |1:28:48 |- |Štafeta 4 × 100 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 100 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}<br>[[Dina Asher-Smithová]]<br>[[Desirèe Henryová]]<br>[[Amy Huntová]]<br>[[Daryll Neitová]] |41,91 | align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}}<br>[[Orlann Oliereová]]<br>[[Gémima Josephová]]<br>[[Helene Parisotová]]<br>[[Sarah Richardová]] |42,15 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Nadine Visserová]]<br>[[Marije van Hunenstijnová]]<br>[[Minke Bisschopsová]]<br>[[Tasa Jiyaová]] |42,46 |- |Štafeta 4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Cathelijn Peetersová]]<br>[[Lisanne de Witteová]]<br>[[Femke Broedersová-Bolová|Femke Bolová]] |3:22,39 | align=left|{{minivlajka|Írsko|w}}<br>[[Sophie Beckerová]]<br>[[Rhasidat Adelekeová]]<br>[[Phil Healyová]]<br>[[Sharlene Mawdsleyová]] |3:22,71 | align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}}<br>[[Naomi Van den Broecková]]<br>[[Imke Vervaetová]]<br>[[Cynthia Bolingová]]<br>[[Helena Ponetteová]] |3:22,95 |} === Zmiešané družstvá === {| {{Medailová tabuľka|type=Preteky|columns=2}} |- |Zmiešaná štafeta<br />4 × 400 m<br />[[Majstrovstvá Európy v atletike 2024 – zmiešaný štafetový beh na 4 × 400 metrov|detaily]] | align=left|{{minivlajka|Írsko|w}}<br>[[Christopher O'Donnell]]<br>[[Rhasidat Adelekeová]]<br>[[Thomas Barr]]<br>[[Sharlene Mawdsleyová]] |3:09,92 | align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}}<br>[[Luca Sito]]<br>[[Anna Polinariová]]<br>[[Edoardo Scotti]]<br>[[Alice Mangione]] |3:10,69 | align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}}<br>[[Liemarvin Bonevacia]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Isaya Klein Ikkink]]<br>[[Femke Broedersová-Bolová|Femke Bolová]] |3:10,73 |} == Medailové poradie krajín == {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- !P !Štát !style="background: #FFD700"|Zlato !style="background: #C0C0C0"|Striebro !style="background: #cc9966"|Bronz !Celkom |- | 1. |align=left|{{minivlajka|Taliansko|w}} | 11 | 9 | 4 | 24 |- | 2. |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|w}} | 4 | 5 | 7 | 16 |- | 3. |align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 4 | 4 | 5 | 13 |- | 4. |align=left|{{minivlajka|Nórsko|w}} | 4 | 2 | 1 | 7 |- | 5. |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 4 | 1 | 4 | 9 |- | 6. |align=left|{{minivlajka|Holandsko|w}} | 3 | 4 | 5 | 12 |- | 7. |align=left|{{minivlajka|Belgicko|w}} | 3 | 1 | 2 | 6 |- | 8. |align=left|{{minivlajka|Španielsko|w}} | 2 | 3 | 3 | 8 |- | 9. |align=left|{{minivlajka|Poľsko|w}} | 2 | 2 | 2 | 6 |- | 10. |align=left|{{minivlajka|Írsko|w}} | 2 | 2 | 0 | 4 |- | 11. |align=left|{{minivlajka|Švédsko|w}} | 2 | 0 | 1 | 3 |- | 12. |align=left|{{minivlajka|Nemecko|w}} | 1 | 3 | 7 | 11 |- | 13. |align=left|{{minivlajka|Grécko|w}} | 1 | 2 | 0 | 3 |- | 14. |align=left|{{minivlajka|Ukrajina|w}} | 1 | 1 | 4 | 6 |- |rowspan=2| 15. |align=left|{{minivlajka|Rakúsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko|w}} | 1 | 1 | 0 | 2 |- |rowspan=3| 17. |align=left|{{minivlajka|Česko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Estónsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovinsko|w}} | 1 | 0 | 0 | 1 |- | 20. |align=left|{{minivlajka|Srbsko|w}} | 0 | 2 | 0 | 2 |- | 21. |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|w}} | 0 | 1 | 2 | 3 |- | 22. |align=left|{{minivlajka|Turecko|w}} | 0 | 1 | 1 | 2 |- |rowspan=4| 23. |align=left|{{minivlajka|Maďarsko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Izrael|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Rumunsko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Slovensko|w}} | 0 | 1 | 0 | 1 |- |rowspan=2| 27. |align=left|{{minivlajka|Fínsko|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- |align=left|{{minivlajka|Litva|w}} | 0 | 0 | 1 | 1 |- class="sortbottom" ! | Celkom | 49 | 49 | 50 | 148 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovensko na Majstrovstvách Európy v atletike 2024]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.roma2024.eu/}} * [https://european-athletics.directus.app/assets/fe31f746-d9d1-4555-8899-d095f5843ff0/Results%20Book%20-%20European%20Athletics%20Championships%202024.pdf Výsledky] == Zdroj == {{Preklad|en|2024 European Athletics Championships|1368517844}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike|2024]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Atletika]] [[Kategória:Šport v Ríme]] [[Kategória:Atletika v 2024]] [[Kategória:2024 v Taliansku]] 8o6l4tkulo0tz5nphpn15v7nrx66svc Adobe Digital Editions 0 754456 8356624 8356157 2026-08-15T19:04:58Z Spider 001757 142600 /* Zdroj */ typografia 8356624 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér | názov = Adobe Digital Editions | vývojár = [[Adobe Inc.|Adobe]] | stabilná verzia = 4.5.12 | dátum stabilnej verzie = {{Dátum vydania a vek|2023|04|11}} | operačný systém = [[Android (operačný systém)|Android]], [[Microsoft Windows|Windows]], [[iOS]], [[macOS]] | typ = čítačka [[Elektronická kniha|elektronických kníh]] | licencia = [[Freeware|Bezplatný softvér]] | webstránka = {{URL|https://www.adobe.com/solutions/ebook/digital-editions.html}} }} '''Adobe Digital Editions''' (skrátene '''ADE''') je softvérová čítačka [[Elektronická kniha|elektronických kníh]] od spoločnosti [[Adobe Inc.|Adobe]]. Slúži na získavanie, správu a čítanie e-kníh a ďalších elektronických publikácií. Softvér podporuje formáty [[EPUB]] a [[PDF]]. Obsahuje vlastný systém správy digitálnych práv (DRM), ktorý umožňuje zdieľanie dokumentov medzi viacerými zariadeniami a overovanie používateľov prostredníctvom účtu Adobe ID. Aplikácia je priamym nástupcom staršieho programu '''Acrobat eBook Reader'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How - and with what - do you read an e-book? | url = http://e-book.com.au/Software.htm#ForPDF#ForPDF | dátum prístupu = 2026-08-14 | dátum archivácie = 2012-02-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120206081219/http://e-book.com.au/Software.htm#ForPDF#ForPDF}}</ref> == História == Verzie aplikácie pre operačné systémy [[Microsoft Windows|Windows]] a [[MacOS#Mac OS X|Mac OS X]] vyšli 19. júna 2007. Kým staršie verzie programu vyžadovali prostredie [[Adobe Flash Player]], od verzie 2.0 sa aplikácia pre Windows spolieha na platformu [[.NET Framework]] 3.5 a podporu technológie Flash úplne ukončila. V júli 2025 odovzdala spoločnosť Adobe technickú podporu a ďalší vývoj aplikácie externej firme Wipro Engineering – Connected Services. Prihlasovanie používateľov v súčasnosti zastrešuje služba ByteBooks Digital Editions.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adobe eBook Platform Transition and Adobe ID Sign-In Changes -- ACS and RMSDK in 2026 and Beyond | url = https://kb.datalogics.com/article/adobe-ebook-platform-transition-and-adobe-id-sign-in-changes-acs-and-rmsdk-in-2026-and-beyond-177.html | vydavateľ = kb.datalogics.com | dátum prístupu = 2026-08-14 | dátum archivácie = 2026-06-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260617053127/https://kb.datalogics.com/article/adobe-ebook-platform-transition-and-adobe-id-sign-in-changes-acs-and-rmsdk-in-2026-and-beyond-177.html}}</ref> == Správa digitálnych práv == Adobe Digital Editions využíva na správu digitálnych práv vlastný systém ochrany ADEPT (Adobe Digital Experience Protection Technology). Tento systém je implementovaný vo viacerých hardvérových čítačkách a mobilných zariadeniach, s výnimkou čítačiek [[Amazon Kindle|Kindle]]. Softvér viaže obsah na maximálne šesť konkrétnych zariadení, pričom používateľovi umožňuje čítať ho na každom z nich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Library: eBooks: How do I use them?: Kobo, Nook and Kindle with Adobe Digital Editions | url = https://library.woodbury.edu/c.php?g=506872&p=3469344 | vydavateľ = library.woodbury.edu | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = en | meno = Barret | priezvisko = Havens | dátum archivácie = 2021-06-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210617061525/https://library.woodbury.edu/c.php?g=506872&p=3469344}}</ref> V marci 2009 bolo oznámené, že sa túto ochranu podarilo prelomiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guide - Adobe Content Server | url = https://www.locklizard.com/adobe-content-server/ | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = en-US}}</ref> == Obavy zo zhromažďovania údajov == V októbri 2014 sa zistilo, že Adobe Digital Editions vo verzii 4 („ADE4“) odosiela spoločnosti Adobe informácie o čitateľských návykoch a knižnici používateľa v nezašifrovanej podobe (ako čistý text). To by akejkoľvek tretej strane umožnilo sieťovú komunikáciu zachytiť a prečítať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adobe’s e-book reader sends your reading logs back to Adobe—in plain text [Updated] | url = https://pdfguru.com/sk | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2014-10-07 | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = en | meno = Sean | priezvisko = Gallagher | dátum archivácie = 2023-02-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230220130304/https://arstechnica.com/information-technology/2014/10/adobes-e-book-reader-sends-your-reading-logs-back-to-adobe-in-plain-text/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adobe is Spying on Users, Collecting Data on Their eBook Libraries | url = https://the-digital-reader.com/adobe-spying-users-collecting-data-ebook-libraries/ | dátum vydania = 2014-10-06 | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = en-US | meno = Nate | priezvisko = Hoffelder | dátum archivácie = 2023-01-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230119105227/https://the-digital-reader.com/adobe-spying-users-collecting-data-ebook-libraries/}}</ref> Spoločnosť Adobe v reakcii uviedla, že zber dát slúži výlučne na overovanie licencií, a poprela obvinenia zo zhromažďovania dát o knihách, ktoré neboli v programe nikdy otvorené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New and Old: Serious Reader Privacy Concerns Both Inside and Outside the Library | url = https://www.infodocket.com/2014/10/07/new-and-old-serious-reader-privacy-concerns-both-inside-and-outside-the-library/ | dátum vydania = 2014-10-07 | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = en-US | meno = Gary | priezvisko = Price | dátum archivácie = 2021-02-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210225135457/https://www.infodocket.com/2014/10/07/new-and-old-serious-reader-privacy-concerns-both-inside-and-outside-the-library/}}</ref> V októbri 2014 vydala spoločnosť Adobe aktualizáciu 4.0.1, ktorá tento bezpečnostný nedostatok vyriešila a zabezpečila odosielanie dát výlučne prostredníctvom šifrovaného spojenia ([[HTTPS]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What We Can Learn From The Adobe E-Reader Mess | url = https://www.eff.org/deeplinks/2014/10/what-we-can-learn-adobe-e-reader-mess | vydavateľ = Electronic Frontier Foundation | dátum vydania = 2014-10-31 | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = en | meno = Cooper | priezvisko = Quintin | dátum archivácie = 2012-11-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141102081701/https://www.eff.org/deeplinks/2014/10/what-we-can-learn-adobe-e-reader-mess}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka|https://www.adobe.com/solutions/ebook/digital-editions.html}} == Zdroj == {{Preklad|en|Adobe Digital Editions|1366672169}} [[Kategória:PDF softvér]] [[Kategória:Softvér firmy Adobe]] 6gqj8uzwss4q84bd9uga1zkue0hglr2 DT 0 754480 8356813 8356193 2026-08-16T09:05:55Z Pelex 2483 dopl. 8356813 wikitext text/x-wiki '''DT''' môže byť: * skratka pre: ** dekadické triedenie,<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = DT | priezvisko1 = Šaling | meno1 = Samo | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 3 | typ vydania = revid. a dopl. | miesto = Bratislava; Prešov | vydavateľ = Vydavateľstvo SAMO | rok = 2003 | strany = 305 | isbn = 80-89123-02-3 }}</ref> pozri [[medzinárodné desatinné triedenie]] ** [[Deutsche Telekom]] ** dráždivý tračník (lat. ''colon irritabile''),<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = DT | titul = Velký lékařský slovník | vydanie = 9 | typ vydania = aktual. | editori = Martin Vokurka, Jan Hugo | miesto = Praha | vydavateľ = MAXDORF | rok = 2009 | strany = 240 | isbn = 978-80-7345-202-5 }}</ref> zastarané pomenovanie pre [[syndróm dráždivého čreva]] * evidenčné číslo vozidiel pre okres Detva, pozri [[Detva (okres)]] a [[zoznam okresov na Slovensku]] * séria ruských terénnych pásových transportérov, pozri [[DT-10 Viťaz]] a [[DT-30 Viťaz]] == Pozri aj == * [[Deuteronómium]] (skratka Dt) * [[dont]] (skratka dt), prémia, ktorá sa vypláca pri jednoduchom prémiovom burzovom obchode vtedy, keď oprávnená strana využije možnosť od kontraktu odstúpiť,<ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = dont (dt) | titul = Veľká ekonomická encyklopédia | vydanie = 2 | typ vydania = rozš. | editori = Drahoš Šíbl | miesto = Bratislava | vydavateľ = SPRINT | rok = 2002 | strany = 203 | isbn = 80-89085-04-0 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | kapitola zborník = dontový obchod | titul = Universum : Všeobecná encyklopedie | zväzok = 2, C{{--}}E | editori = | miesto = Praha | vydavateľ = Odeon | rok = 2000 | strany = 445 | isbn = 80-207-1062-0 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} mio9xw7rm5hy9887hoj5gol9z0kkqi5 Šablóna:Infobox Škola 10 754482 8356625 8356202 2026-08-15T19:06:29Z Spider 001757 142600 ZL, prázdne 8356625 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo|Prázdna stránka}} 2xcz664efjxcsr8m2xh7i1vm3di3eaj Vahid Selimović 0 754508 8356473 2026-08-15T12:53:26Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Vahid Selimović | dátum narodenia = {{dnv|1997|4|3}} | miesto narodenia = [[Luxemburg]] | štát = [[Luxembursko]] | výška = 191 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | mládežnícke roky = -2005<br>2005-2015 | mládežnícke kluby = [[Jeunese Esch]]...“ 8356473 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Vahid Selimović | dátum narodenia = {{dnv|1997|4|3}} | miesto narodenia = [[Luxemburg]] | štát = [[Luxembursko]] | výška = 191 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | mládežnícke roky = -2005<br>2005-2015 | mládežnícke kluby = [[Jeunese Esch]]<br>[[FC Metz|Metz]] | roky = 2015-2018<br>2017-2019<br>2019-2020<br>2020-2022<br>2023<br>2023-2024<br>2024-2026<br>2026- | kluby = [[FC Metz|Metz B]]<br>[[FC Metz|Metz]]<br>[[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]<br>[[OFI Kréta FC|OFI Kréta]]<br>[[ND Gorica|Gorica]]<br>[[FK Željezničar|Željezničar]]<br>[[FC Hermannstadt|Hermannstadt]]<br>[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | zápasy(góly) = {{0}}37{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}21{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}14{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}32{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}14{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{SRB}} [[Srbské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Srbsko U19]]<br>{{LUX|f|1}} | reprezentačné roky = 2016<br>2019- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}15{{0}}{{0}}(1) | pkupdate = 15. 8. 2026 }} '''Vahid Selimović''' (* [[3. apríl]] [[1997]], [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Luxembursko]]) je luxemburský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu v gruzínskom klube [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]. == Klubová kariéra == === Metz === Selimović začal s futbalom v tíme [[Jeunese Esch]]. V roku 2005 prešiel do mládežníckeho tímu [[FC Metz|Metz]]. V prvom tíme debutoval [[12. december|12. decembra]] [[2017]] pri prehre 0:1 s [[Angers SCO|Angers]]. O štyri dni neskôr debutoval v [[Ligue 1]] pri výhre 3:1 nad [[Montpellier HSC|Montpellier]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montpellier Hérault SC - FC Metz (1-3) - Saison 2017/2018 - Ligue 1 Conforama | url = https://www.lfp.fr/ligue1/feuille_match/82990 | vydavateľ = www.lfp.fr | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = fr}}</ref> V sezóne 2017/18 odohral dokopy 16 zápasov no s tímom zostúpil do [[Ligue 2]]. === Apollon Limassol === V januári [[2019]] prestúpil Selimović do cyperského klubu [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]. V klube debutoval [[9. február|9. februára]] pri remíze 0:0 s [[AEL Limassol FC|AEL Limassol]]. Do konca sezóny odohral za klub dokopy 8 zápasov. === OFI Kréta === V auguste [[2020]] prestúpil Selimović do gréckeho klubu [[OFI Kréta FC|OFI Kréta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fußball {{!}} Tim Halls Wechsel zu Gil Vicente perfekt, Vahid Selimovic unterschreibt bei OFI Kreta | url = https://www.tageblatt.lu/Sport/Tim-Halls-Wechsel-zu-Gil-Vicente-perfekt-Vahid-Selimovic-unterschreibt-bei-OFI-Kreta-57641.html | vydavateľ = Tageblatt.lu | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = de}}</ref> V klube debutoval [[17. september|17. septembra]] pri prehre 0:1 s bývalým zamestnávateľom [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] v druhom predkole [[Európska liga UEFA 2020/2021|Európskej ligy UEFA 2020/21]]. O tri dni neskôr debutoval v lige pri výhre 2:1 nad [[PAS Lamia]]. V sezóne 2020/21 odohral dokopy 14 zápasov. Dňa [[2. február|2. februára]] [[2022]] strelil Selimović prvý gól v klube pri výhre 3:2 nad [[Panathinaikos FC|Panathinaikosom]]. === Gorica === V prvej časti sezóny 2022/23 nehrával Selimović za [[OFI Kréta FC|OFI Kréta]] a tak v zime prestúpil do slovinského klubu [[ND Gorica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gorici bo v boju za obstanek pomagal luksemburški reprezentant | url = https://www.sport-tv.si/gorici-v-boju-za-obstanek-pomagal-luksemburski-reprezentant/ | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sl-SI}}</ref> V klube debutoval [[18. február|18. februára]] pri remíze 2:2 s [[FC Koper|Koper]]. === Željezničar === V septembri [[2023]] prestúpil Selimović do [[FK Željezničar]] v Bosne a Hercegovine. V klube debutoval [[27. október|27. októbra]] pri prehre 0:2 s [[FK Igman Konjic|Igman Konjic]]. O mesiac neskôr strelil v klube prvý gól pri remíze 1:1 s [[HŠK Posusje]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sport | url = https://www.oslobodjenje.ba/sport/ | vydavateľ = Oslobođenje | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = bs | priezvisko = Oslobođenje}}</ref> V sezóne 2023/24 odohral dokopy 14 zápasov. === Hermannstadt === V lete [[2024]] prestúpil do rumunského klubu [[FC Hermannstadt|Hermannstadt]]. V klube debutoval [[27. september|27. septembra]] pri prehre 1:4 s [[FC Petrolul Ploiești|Petrolul Ploiești]]. Dňa [[14. máj|14. mája]] [[2025]] nastúpil na finále [[Cupa României]] kde jeho tím prehre 2:3 s [[CFR Kluž]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 22 zápasov v klube. === Iberia 1999 === V januári [[2026]] prestúpil Selimović do gruzínskeho klubu [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]. V klube debutoval [[6. marec|6. marca]] pri výhre 1:0 nad [[FC Dila Gori|Dila Gori]]. Dňa [[23. jún|23. júna]] strelil svoj prvý gól v klube pri výhre 2:1 nad [[FC Meshakhte|Meshakhte]]. == Reprezentačná kariéra == Dňa [[2. jún|2. júna]] [[2019]] debutoval v reprezentácii [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxemburska]] pri remíze 3:3 s [[Madagaskarské národné futbalové mužstvo|Madagaskarom]]. V zápase strelil aj prvý gól v reprezentácii. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 15. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[FC Metz]] |2017/18 |[[Ligue 1]] |13 |0 |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |16 |0 |- |2018/19 |[[Ligue 2]] |0 |0 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !13 !0 !3 !0 !1 !0 ! colspan="2" |— !17 !0 |- | rowspan="3" |[[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] |2018/19 | rowspan="2" |[[Cypriot First Division]] |8 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |8 |0 |- |2019/20 |13 |0 |4 |0 | colspan="2" |— |1'''<sup>2</sup>''' |0 |18 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !21 !0 !4 !0 ! colspan="2" |— !1 !0 !26 !0 |- | rowspan="3" |[[OFI Kréta FC|OFI Kréta]] |2020/21 | rowspan="2" |[[Grécka Superliga]] |12 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |1'''<sup>2</sup>''' |0 |14 |0 |- |2021/22 |15 |1 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !27 !1 !2 !0 ! colspan="2" |— !1 !0 !30 !1 |- |[[ND Gorica]] |2022/23 |[[Prva slovenska nogometna liga|PrvaLiga]] |10 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |0 |- |[[FK Željezničar|Željezničar]] |2023/24 |[[Premijer Liga BIH]] |14 |1 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |14 |1 |- | rowspan="3" |[[FC Hermannstadt|Hermannstadt]] |2024/25 | rowspan="2" |[[Superliga României]] |18 |0 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |22 |0 |- |2025/26 |14 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |14 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !32 !0 !4 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !36 !0 |- |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] |2026 |[[Erovnuli Liga]] |17 |1 |0 |0 | colspan="2" |— |6'''<sup>1 2</sup>''' |0 |23 |1 |- ! colspan="3" |Celkovo !134 !3 !13 !0 !1 !0 !8 !0 !156 !3 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 15 augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="7" |{{LUX|f}} |2019 |2 |1 |- |2020 |5 |0 |- |2021 |3 |0 |- |2022 |1 |0 |- |2024 |1 |0 |- |2025 |2 |2 |- |2026 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !15 !1 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/vahid-selimovic/profil/spieler/351072 == Zdroj == {{Preklad|en|Vahid Selimović|1368028459}} {{DEFAULTSORT|Selimović|Vahid}} [[Kategória:Luxemburskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Metz]] [[Kategória:Hráči Apollon Limassol]] [[Kategória:Hráči OFI Kréta]] [[Kategória:Hráči ND Gorica]] [[Kategória:Hráči FK Željezničar Sarajevo]] [[Kategória:Hráči FC Hermannstadt]] [[Kategória:Hráči FC Iberia 1999]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] [[Kategória:Hráči Gréckej Superligy]] [[Kategória:Hráči Superliga României]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] lsfcq0n11r1b4flv85o0g5s97tpricr 8356474 8356473 2026-08-15T12:54:37Z Alexis Nemec 211349 8356474 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Vahid Selimović | dátum narodenia = {{dnv|1997|4|3}} | miesto narodenia = [[Luxemburg]] | štát = [[Luxembursko]] | výška = 191 cm | pozícia = obranca | súčasný klub = [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | mládežnícke roky = -2005<br>2005-2015 | mládežnícke kluby = [[Jeunese Esch]]<br>[[FC Metz|Metz]] | roky = 2015-2018<br>2017-2019<br>2019-2020<br>2020-2022<br>2023<br>2023-2024<br>2024-2026<br>2026- | kluby = [[FC Metz|Metz B]]<br>[[FC Metz|Metz]]<br>[[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]<br>[[OFI Kréta FC|OFI Kréta]]<br>[[ND Gorica|Gorica]]<br>[[FK Željezničar|Željezničar]]<br>[[FC Hermannstadt|Hermannstadt]]<br>[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] | zápasy(góly) = {{0}}37{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}21{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}14{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}32{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}14{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{SRB}} [[Srbské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Srbsko U19]]<br>{{LUX|f|1}} | reprezentačné roky = 2016<br>2019- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}15{{0}}{{0}}(1) | pkupdate = 15. 8. 2026 }} '''Vahid Selimović''' (* [[3. apríl]] [[1997]], [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Luxembursko]]) je luxemburský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii obrancu v gruzínskom klube [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]. == Klubová kariéra == === Metz === Selimović začal s futbalom v tíme [[Jeunese Esch]]. V roku 2005 prešiel do mládežníckeho tímu [[FC Metz|Metz]]. V prvom tíme debutoval [[12. december|12. decembra]] [[2017]] pri prehre 0:1 s [[Angers SCO|Angers]]. O štyri dni neskôr debutoval v [[Ligue 1]] pri výhre 3:1 nad [[Montpellier HSC|Montpellier]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Montpellier Hérault SC - FC Metz (1-3) - Saison 2017/2018 - Ligue 1 Conforama | url = https://www.lfp.fr/ligue1/feuille_match/82990 | vydavateľ = www.lfp.fr | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = fr}}</ref> V sezóne 2017/18 odohral dokopy 16 zápasov no s tímom zostúpil do [[Ligue 2]]. === Apollon Limassol === V januári [[2019]] prestúpil Selimović do cyperského klubu [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]. V klube debutoval [[9. február|9. februára]] pri remíze 0:0 s [[AEL Limassol FC|AEL Limassol]]. Do konca sezóny odohral za klub dokopy 8 zápasov. === OFI Kréta === V auguste [[2020]] prestúpil Selimović do gréckeho klubu [[OFI Kréta FC|OFI Kréta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fußball {{!}} Tim Halls Wechsel zu Gil Vicente perfekt, Vahid Selimovic unterschreibt bei OFI Kreta | url = https://www.tageblatt.lu/Sport/Tim-Halls-Wechsel-zu-Gil-Vicente-perfekt-Vahid-Selimovic-unterschreibt-bei-OFI-Kreta-57641.html | vydavateľ = Tageblatt.lu | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = de}}</ref> V klube debutoval [[17. september|17. septembra]] pri prehre 0:1 s bývalým zamestnávateľom [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] v druhom predkole [[Európska liga UEFA 2020/2021|Európskej ligy UEFA 2020/21]]. O tri dni neskôr debutoval v lige pri výhre 2:1 nad [[PAS Lamia]]. V sezóne 2020/21 odohral dokopy 14 zápasov. Dňa [[2. február|2. februára]] [[2022]] strelil Selimović prvý gól v klube pri výhre 3:2 nad [[Panathinaikos FC|Panathinaikosom]]. === Gorica === V prvej časti sezóny 2022/23 nehrával Selimović za [[OFI Kréta FC|OFI Kréta]] a tak v zime prestúpil do slovinského klubu [[ND Gorica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gorici bo v boju za obstanek pomagal luksemburški reprezentant | url = https://www.sport-tv.si/gorici-v-boju-za-obstanek-pomagal-luksemburski-reprezentant/ | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sl-SI}}</ref> V klube debutoval [[18. február|18. februára]] pri remíze 2:2 s [[FC Koper|Koper]]. === Željezničar === V septembri [[2023]] prestúpil Selimović do [[FK Željezničar]] v Bosne a Hercegovine. V klube debutoval [[27. október|27. októbra]] pri prehre 0:2 s [[FK Igman Konjic|Igman Konjic]]. O mesiac neskôr strelil v klube prvý gól pri remíze 1:1 s [[HŠK Posusje]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sport | url = https://www.oslobodjenje.ba/sport/ | vydavateľ = Oslobođenje | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = bs | priezvisko = Oslobođenje}}</ref> V sezóne 2023/24 odohral dokopy 14 zápasov. === Hermannstadt === V lete [[2024]] prestúpil do rumunského klubu [[FC Hermannstadt|Hermannstadt]]. V klube debutoval [[27. september|27. septembra]] pri prehre 1:4 s [[FC Petrolul Ploiești|Petrolul Ploiești]]. Dňa [[14. máj|14. mája]] [[2025]] nastúpil na finále [[Cupa României]] kde jeho tím prehre 2:3 s [[CFR Kluž]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 22 zápasov v klube. === Iberia 1999 === V januári [[2026]] prestúpil Selimović do gruzínskeho klubu [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]. V klube debutoval [[6. marec|6. marca]] pri výhre 1:0 nad [[FC Dila Gori|Dila Gori]]. Dňa [[23. jún|23. júna]] strelil svoj prvý gól v klube pri výhre 2:1 nad [[FC Meshakhte|Meshakhte]]. == Reprezentačná kariéra == Dňa [[2. jún|2. júna]] [[2019]] debutoval v reprezentácii [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxemburska]] pri remíze 3:3 s [[Madagaskarské národné futbalové mužstvo|Madagaskarom]]. V zápase strelil aj prvý gól v reprezentácii. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 15. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Európske súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[FC Metz]] |2017/18 |[[Ligue 1]] |13 |0 |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |16 |0 |- |2018/19 |[[Ligue 2]] |0 |0 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !13 !0 !3 !0 !1 !0 ! colspan="2" |— !17 !0 |- | rowspan="3" |[[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] |2018/19 | rowspan="2" |[[Cypriot First Division]] |8 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |8 |0 |- |2019/20 |13 |0 |4 |0 | colspan="2" |— |1'''<sup>2</sup>''' |0 |18 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !21 !0 !4 !0 ! colspan="2" |— !1 !0 !26 !0 |- | rowspan="3" |[[OFI Kréta FC|OFI Kréta]] |2020/21 | rowspan="2" |[[Grécka Superliga]] |12 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |1'''<sup>2</sup>''' |0 |14 |0 |- |2021/22 |15 |1 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |16 |1 |- ! colspan="2" |Celkom !27 !1 !2 !0 ! colspan="2" |— !1 !0 !30 !1 |- |[[ND Gorica]] |2022/23 |[[Prva slovenska nogometna liga|PrvaLiga]] |10 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |10 |0 |- |[[FK Željezničar|Željezničar]] |2023/24 |[[Premijer Liga BIH]] |14 |1 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |14 |1 |- | rowspan="3" |[[FC Hermannstadt|Hermannstadt]] |2024/25 | rowspan="2" |[[Superliga României]] |18 |0 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |22 |0 |- |2025/26 |14 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |14 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !32 !0 !4 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !36 !0 |- |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] |2026 |[[Erovnuli Liga]] |17 |1 |0 |0 | colspan="2" |— |6'''<sup>1 2</sup>''' |0 |23 |1 |- ! colspan="3" |Celkovo !134 !3 !13 !0 !1 !0 !8 !0 !156 !3 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 15 augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="7" |{{LUX|f}} |2019 |2 |1 |- |2020 |5 |0 |- |2021 |3 |0 |- |2022 |1 |0 |- |2024 |1 |0 |- |2025 |2 |2 |- |2026 |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !15 !1 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/vahid-selimovic/profil/spieler/351072 == Zdroj == {{Preklad|en|Vahid Selimović|1368028459}} {{DEFAULTSORT|Selimović|Vahid}} [[Kategória:Luxemburskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči FC Metz]] [[Kategória:Hráči Apollon Limassol]] [[Kategória:Hráči OFI Kréta]] [[Kategória:Hráči ND Gorica]] [[Kategória:Hráči FK Željezničar Sarajevo]] [[Kategória:Hráči FC Hermannstadt]] [[Kategória:Hráči FC Iberia 1999]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Hráči Cypriot First Division]] [[Kategória:Hráči Gréckej Superligy]] [[Kategória:Hráči Superliga României]] [[Kategória:Futbaloví obrancovia]] [[Kategória:Hráči PrvaLiga]] 1ezqvwpn4gxk0ls5fyv7kbhbxyyigmx Kategória:Hráči FC Hermannstadt 14 754509 8356475 2026-08-15T12:54:55Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Rumunsku podľa klubu]]“ 8356475 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Rumunsku podľa klubu]] 6fuug7ne98eiodmdm23a4pdi6fadpzl Kategória:Hráči FC Iberia 1999 14 754510 8356476 2026-08-15T12:55:33Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Gruzínsku podľa klubu]]“ 8356476 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Gruzínsku podľa klubu]] 1rci14ueb5ih4cjmtq48qoab8ylgtfr Kategória:Hráči Cypriot First Division 14 754511 8356477 2026-08-15T12:56:25Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]] [[Kategória:Futbal v Slovinsku]]“ 8356477 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]] [[Kategória:Futbal v Slovinsku]] 2twdw377g1q5gsx0pyv8zpolnr4032z 8356478 8356477 2026-08-15T12:56:43Z Alexis Nemec 211349 8356478 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]] [[Kategória:Futbal na Cypre]] n5impo91xywc9d8pnb8mqpuxtpkijin Kategória:Hráči PrvaLiga 14 754512 8356479 2026-08-15T12:57:36Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]] [[Kategória:Futbal v Slovinsku]]“ 8356479 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa súťaže]] [[Kategória:Futbal v Slovinsku]] 2twdw377g1q5gsx0pyv8zpolnr4032z Diskusia s redaktorom:~2026-44669-74 3 754513 8356486 2026-08-15T13:01:01Z DurMar12 181423 Upozornenie 8356486 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:00, 15. august 2026 (UTC) 4mgwtgww3rzuinxrcpaf2j3nucz9dxu Kategória:Cyperskí futbalisti 14 754514 8356489 2026-08-15T13:01:44Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]] [[Kategória:Futbal na Cypre]]“ 8356489 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti podľa štátu]] [[Kategória:Futbal na Cypre]] c2otbjo0gwk2xhubsxj6i0blt7txudi Kategória:Hráči SV Zulte Waregam 14 754515 8356490 2026-08-15T13:02:34Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Belgicku podľa klubu]]“ 8356490 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Belgicku podľa klubu]] r976n3rxf3rb6r7owzg9jrsp0m0yusm Kategória:Hráči Frosinone Calcio 14 754516 8356491 2026-08-15T13:03:12Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Taliansku podľa klubu]]“ 8356491 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti v Taliansku podľa klubu]] czfy5aom9i68iulrhvfsbqrclivzv63 Samuel Čerňanský 0 754517 8356511 2026-08-15T13:26:25Z IvanKlinko 61943 Vytvorené prekladom stránky „[[:hu:Special:Redirect/revision/26386162|Csernyánszky Sámuel (evangélikus lelkész)]]“ 8356511 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole|Turom Poli]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle augsburgského wyznání v Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak Welko hontského ew.a.w.seniorátu a jednotiwých jeho 18 cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref name=":0" /> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. [[Kategória:Úmrtia v 1809]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Osobnosti z Bátoviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] dfcrrqvzgbsg0ny58vzdm8hu1b7hcrx 8356512 8356511 2026-08-15T13:29:14Z IvanKlinko 61943 IvanKlinko premiestnil stránku [[Sámuel Csernyánszky (evanjelický farár)]] na [[Samuel Čerňanský]]: Preklep v názve 8356511 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole|Turom Poli]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle augsburgského wyznání v Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak Welko hontského ew.a.w.seniorátu a jednotiwých jeho 18 cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref name=":0" /> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. [[Kategória:Úmrtia v 1809]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Osobnosti z Bátoviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] dfcrrqvzgbsg0ny58vzdm8hu1b7hcrx 8356515 8356512 2026-08-15T13:31:16Z IvanKlinko 61943 Pridaniekaapitoly "Referencie" 8356515 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole|Turom Poli]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle augsburgského wyznání v Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak Welko hontského ew.a.w.seniorátu a jednotiwých jeho 18 cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref name=":0" /> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Úmrtia v 1809]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Osobnosti z Bátoviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] gmxiw7haifu9gb9ki66hwnamj0hgx5y 8356519 8356515 2026-08-15T13:37:06Z IvanKlinko 61943 /* Životopis */ 8356519 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle augsburgského wyznání v Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak Welko hontského ew.a.w.seniorátu a jednotiwých jeho 18 cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref name=":0" /> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Úmrtia v 1809]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Osobnosti z Bátoviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] io9jxadm09tgc9z5sat1ax75nkbxvkp 8356521 8356519 2026-08-15T13:46:42Z IvanKlinko 61943 /* Životopis */ 8356521 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=124}}</ref> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Úmrtia v 1809]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Osobnosti z Bátoviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] cfel5w4jl53v100q4nknf1sdhmkietv 8356662 8356521 2026-08-15T20:11:45Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Osobnosti z Bátoviec]] pomocou použitia HotCat 8356662 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=124}}</ref> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Úmrtia v 1809]] [[Kategória:Narodenia v 1759]] [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] 47g8d7r9u86ma5xuzer6u70ko8ddpiq 8356663 8356662 2026-08-15T20:12:58Z Bakjb 236375 k 8356663 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Samuel Čerňanský | meno v inom jazyku = Sámuel Csernyánszky | dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | miesto narodenia = [[Hnúšťa]] | dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | miesto úmrtia = [[Bátovce]] | cirkev = [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku]] | ordinácia dátum = {{dv|1782|08|06|1759|09|13}} | ordinácia miesto = [[Banská Štiavnica]] | Meno = Samuel Čerňanský | Popis osoby = slovenský evanjelický kňaz, spisovateľ, prekaldateľ | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1759|09|13}} | Miesto narodenia = Hnúšťa | Dátum úmrtia = {{dúv|1809|02|12|1759|09|13}} | Miesto úmrtia = Bátovce | Cirkve = | Ordinácia = Banská Štiavnica | Pôsobenie = Turie Pole, Pukanec, Bátovce }} '''Samuel Čerňanský''' (* [[13. september]] [[1759]], [[Hnúšťa]] – † [[12. február]] [[1809]], [[Bátovce]]), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave. == Životopis == Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] v [[Malohont|Malohonte]] ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái | url = https://mek.oszk.hu/03600/03630/html/c/c03231.htm | vydavateľ = mek.oszk.hu | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu). Študoval v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Ožďany|Ožďanoch]], [[Levoča|Levoči]] a v rokoch [[1773]] – [[1779]] v [[Bratislava|Bratislave]] (vtedajšom Prešporku). V roku [[1780]] odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej [[Jena|Jeny]]. Po návrate do vlasti bol [[6. august|6. augusta]] [[1782]] v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore [[Turie Pole]]. Odtiaľ v roku [[1783]] prešiel do [[Pukanec|Pukanca]], kde pôsobil tri roky. Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s [[Bátovce|Bátovcami]], kam bol povolaný v roku [[1786]], kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri [[1785]]. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku [[1794]] do kostola pribudol nový oltár a následne v roku [[1798]] cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bátovská|meno=Jarmila a kol.|titul=Bátovce: Monografia obce|vydanie=1|vydavateľ=Obec Bátovce|rok=2022|isbn=978-80-570-4094-1|strany=114}}</ref> V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný [[12. február|12. februára]] [[1809]] vo veku 49 rokov na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik [[Bohuslav Tablic]] na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=123}}</ref> Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku [[1803]] sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Schmidt|meno=Ján Jiří|titul=Historia cirkwe ewanjelické podle Augsburgského wyznání w Uhřích wsseobecně, obzwlásstě pak: Welko hontského ew. a. w. Seniorátu a jednotiwých jeho cirkwí od Reformácie až po nejnowssí časy|miesto=Pešť|rok=1868|strany=124}}</ref> == Dielo == Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh: * ''Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní'' (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. * ''Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris.'' (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. * ''Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti'' (Banská Štiavnica, 1802). * ''Pamatné příhody hráběte Benyowského'' (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu. Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického ''Zpěvníka'' prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar. == Referencie == {{referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čerňanský, Samuel}} [[Kategória:Osobnosti z Hnúšte]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi]] 72p08cvyswcwctcuknhjr6x23aspfri Sámuel Csernyánszky (evanjelický farár) 0 754518 8356513 2026-08-15T13:29:14Z IvanKlinko 61943 IvanKlinko premiestnil stránku [[Sámuel Csernyánszky (evanjelický farár)]] na [[Samuel Čerňanský]]: Preklep v názve 8356513 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Samuel Čerňanský]] iknu40k84pq0oeamh4n2fov79rka59l Nemecké represálie v Prešove 0 754519 8356526 2026-08-15T13:59:55Z Martingazak 234259 Zalozenie 8356526 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Prešov|Prešove]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=november [[1944]]{{--}}[[18. január]] [[1945]] |miesto=[[Prešov]] |obrázok=Slovakia_Town_Presov_Pc256.jpg | text k obr=Pamätník 120 obetiam, ktoré zahynuli vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]] |výsledok = viac ako 30 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] Pohotovostný oddiel [[Hlinkova garda|HG]] |protivník2={{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni, civilisti |straty1=žiadne |straty2=viac ako 120 obetí nemeckých represálií a sovietskeho bombardovania väznice<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|90-93}} |sila2= |sila1= |velitel1= }} '''Nemecké represálie v Prešove''' boli represívne akcie nemeckého [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddielu z.b.V. 27]] a miestneho [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostného oddielu HG]], ktoré od novembra do [[18. január|18. januára]] [[1945]] v [[Prešov|Prešove]] zatkli a mučili povstalcov, partizánov, civilistov, Židov a Rómov podozrivých zo spolupráce s partizánmi. Mnohí zatknutí boli Nemcami zavraždení, no viac ako 120 obetí zahynulo vo väzení [[Gestapo|Gestapa]] na Konštantínovej ulici pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90-93}} <ref name="presov.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pamätný deň – bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 | url = https://www.presov.sk/pamatny-den-bombardovanie-presova-20-decembra-1944-clanok/mid/313047/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Represálie== V druhej polovici septembra 1944 sa z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov]]a presunul štáb nemeckého operačného oddielu SiPo na východnom Slovensku, od polovice októbra označovaného ako [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]. Jeho veliteľom bol od [[25. septembra|25. septembra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Ludwig Teichmann, od [[28. október|28. októbra]] [[1944]] SS-Obersturmbannführer Karl Hermann Rabe. V [[Prešov]]e vznikol aj oporný bod oddielu pod velením SS-Hauptsturmführerа Rudolfa Voigtländera. Pôsobili tu tiež nemecké Poľné veliteľstvo 239 a ďalšie jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré sa spolu so [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] podieľali na protipartizánskych akciách vrátane vypáľovania obcí spolupracujúcich s partizánmi a vraždenia ich obyvateľov.<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} Pri ústupe nemeckých vojsk sa [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] presúval na západ. Po [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní Prešova]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]], pri ktorom boli zničené budova štábu oddielu a väznica na Konštantínovej ulici, sa štáb dočasne usídlil v hoteli Morava v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]], kde zotrval do [[2. január]]a [[1945]]. Od [[21. september|21. septembra]] [[1944]] pôsobil v [[Prešov]]e aj [[POHG]], ktorý mal v prvej polovici januára [[1945]] približne 281 príslušníkov. Spolu so žandármi spolupracoval s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Vládny komisár mesta, veliteľ žandárstva a ďalší predstavitelia ľudáckeho a nacistického režimu zostavovali zoznamy komunistov, Židov a ďalších nežiaducich občanov, na základe ktorých veliteľ Zvláštneho oddielu z.b.V. 27 nariadil zatýkanie. [[17. december|17. decembra]] [[1944]] bolo v [[Prešov]]e zatknutých 63 osôb. Gardisti zriadili mučiareň v Starom kolégiu, väznica SD a Gestapa sa nachádzala na Konštantínovej ulici. Mnohí občania boli Nemcami zavraždení, ďalší zahynuli pri [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|sovietskom bombardovaní bombardovaní väznice a iných budov]] [[20. december|20. decembra]] [[1944]].<ref name="Maniak"/>{{rp|90}} {| class="wikitable" |+ Zoznam identifikovaných obetí represálií v Prešove<ref name="Maniak"/>{{rp|91-93}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia/úmrtia |- | 1. | ACKERMANN František | *1892 |- | 2. | ADAM Ján | *1892 |- | 3. | ADAMČÁK Anton | *1904 |- | 4. | ADAMČÍK Ernest | |- | 5. | ADAMČÍK Ladislav | |- | 6. | ADAMČÍK Štefan | |- | 7. | ADAMČÍK Štefan | |- | 8. | ADAMČÍKOVÁ Anna | |- | 9. | ADAMČÍKOVÁ Oľga | |- | 10. | ANNAU Hedviga | |- | 11. | BALDOVIČ Jozef | *1903 |- | 12. | BAZALKOVÁ Anna | |- | 13. | BAZALKOVÁ Helena | |- | 14. | BELIŠKO Jakub | |- | 15. | BENKO Štefan | *1907 |- | 16. | BERKO Ladislav | *1928 |- | 17. | BREŠTENSKÝ Štefan | *1902 |- | 18. | CAČEV-GACOV Ivan | *1889 |- | 19. | ČAJKA Andrej | |- | 20. | ČIŽMÁRIKOVÁ Jolana | *1920 |- | 21. | DANIEL Bartolomej | *1919, Hanušovce nad Topľou |- | 22. | DANIEL Ladislav | *Hanušovce nad Topľou |- | 23. | DAVIDOVIČ Juraj | |- | 24. | DENKO-MILENKOV Šebastián | |- | 25. | DUDÁŠ Vojtech | |- | 26. | DULKA Ľudovít | *1916 |- | 27. | FEDOR Michal | *1901 |- | 28. | GREŠ Jozef, Dr. | *12. 03. 1907, Prešov{{--}}†17. 12. 1944 |- | 29. | GUTAŠOVÁ Alžbeta | *1881 |- | 30. | HAJDA Jozef | *1901 |- | 31. | HARTMANN Ladislav, Dr. | |- | 32. | HARTSTEIN Hugo | |- | 33. | HERBST Eugen | |- | 34. | HERBST Ján | |- | 35. | HOMIČKOVÁ Klára | |- | 36. | HORSKÝ Jozef | |- | 37. | HROBÁK Belo | |- | 38. | HRUŠKOVÁ Anna | |- | 39. | HRUŠKOVÁ Magdaléna | |- | 40. | HUSÁR Ján | |- | 41. | ILKOVIČ Alexej | *1910 |- | 42. | ILOVÁ Alžbeta | *1879 |- | 43. | IVANOV-KUNČEV Štefan | *1925 |- | 44. | JARÁBEK Ján | |- | 45. | KLČ Milan, Dr. | *1900 |- | 46. | KLEIN Pavel, Dr. | |- | 47. | KOHN Armin | |- | 48. | KOŽUCHOVÁ Mária | *1896 |- | 49. | KRAS Ján | *1891 |- | 50. | LUKÁČ Jakub | |- | 51. | MAJDÁK Rudolf (9-mesačný) | |- | 52. | MAJDÁK Viktor | *1937 |- | 53. | MAJDÁK Zoltán | *1938 |- | 54. | MAJDÁKOVÁ Anna | *1887 |- | 55. | MAJDÁKOVÁ Mária | *1926 |- | 56. | MARHEVKOVÁ Mária M | |- | 57. | MAYBAUM Artúr, Dr. | |- | 58. | MILÁ Anna | *1873 |- | 59. | MOLITORIS Andrej | *1930, Hanušovce nad Topľou |- | 60. | MUCHA Štefan | *1904 |- | 61. | MUZYČENKO Alexander | |- | 62. | NEMEC František | *1897 |- | 63. | NOVOTNÝ Jozef | *1921 |- | 64. | PAVLÍK Juraj | *1893 |- | 65. | PEKÁRIK Vojtech | *1895 |- | 66. | PETKOV-BUNDEV Kvetoslav | *1926 |- | 67. | PETRUŠKOVÁ Anna | |- | 68. | PETRUŠKOVÁ Mária | |- | 69. | POPOVIČ Andrej | *1920 |- | 70. | PUĽO Bartolomej | *Hanušovce nad Topľou |- | 71. | RATICA Štefan | |- | 72. | SABOLOVÁ Mária | |- | 73. | SCHÖNVICKÁ Etela | *1896 |- | 74. | SCHÖNVICKÝ Ján | *1896 |- | 75. | SINAJ Michal | |- | 76. | SPODNÍK Ladislav | |- | 77. | SPODNÍK Štefan | |- | 78. | SPODNÍKOVÁ Alžbeta | |- | 79. | STEHR Dezider | |- | 80. | STRAKA Milan | *1942 |- | 81. | STRAKOVÁ Helena | *1912 |- | 82. | SÝKOROVÁ Anna | *1875 |- | 83. | SZABÓ Jozef | |- | 84. | SZÁNTÓ Imrich | |- | 85. | SZILÁRD Ľudovít, Dr. | |- | 86. | ŠAFRÁN Pavel, Dr. | |- | 87. | ŠITÁR Tomáš | |- | 88. | ŠMAJDA Juraj | *1921 |- | 89. | ŠTOFANKO Ján | |- | 90. | ŠURKALA Ján | |- | 91. | TALIANOVÁ Gizela | |- | 92. | TOMÁŠ Ján | *1913 |- | 93. | TULEJA Maximilián | |- | 94. | TULEJOVÁ Alžbeta | |- | 95. | TUMIDAJ Andrej | *1895 |- | 96. | URBANOVÁ Viera | |- | 97. | VARGA Štefan | |- | 98. | VARGOVÁ Anna | |- | 99. | VELEBÍR Jozef | *20. 12. 1908, Hanušovce nad Topľou |- | 100. | VESELOVSKÁ Mária | *1942 |- | 101. | VIĽAK Ján | |- | 102. | VUJČÍK Juraj | |- | 103. | WEISZOVÁ-ABRÁNYIOVÁ Magdaléna, Dr. | *1914 |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:1945 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Prešov ]] [[Kategória:Prešov]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Prešov ]] gzrsi0ohxux4y0gd04rcfn62vnx1hmz Diskusia s redaktorom:~2026-44596-38 3 754520 8356549 2026-08-15T15:48:11Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8356549 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:48, 15. august 2026 (UTC) 2zrolahh3czldj75otxg40gemfto302 Vedat Muriqi 0 754521 8356562 2026-08-15T17:37:44Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Pracuje sa}}{{Infobox Futbalista | meno = Vedat Muriqi | foto = Vedat Muriqi Fenerbahçe 20260717 (6).jpg | popis = Muriqi v roku 2026 | dátum narodenia = {{dnv|1994|4|24}} | miesto narodenia = [[Prizren]] | štát = [[Srbsko a Čierna Hora]] (dnešné Kosovo) | výška = 194 cm | pozícia = útočník | sú...“ 8356562 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}}{{Infobox Futbalista | meno = Vedat Muriqi | foto = Vedat Muriqi Fenerbahçe 20260717 (6).jpg | popis = Muriqi v roku 2026 | dátum narodenia = {{dnv|1994|4|24}} | miesto narodenia = [[Prizren]] | štát = [[Srbsko a Čierna Hora]] (dnešné Kosovo) | výška = 194 cm | pozícia = útočník | súčasný klub = [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | klubové číslo = 19 | mládežnícke roky = 2005-2010 | mládežnícke kluby = [[KF Liria Prizren|Liria Prizren]] | roky = 2010-2013<br>2013-2014<br>2014<br>2014-2016<br>2016-2018<br>2018-2019<br>2019-2020<br>2020-2022<br>2022<br>2022-2026<br>2026- | kluby = [[KF Liria Prizren|Liria Prizren]]<br>[[KF Teuta|Teuta]]<br>→ [[KF Besa Kavajë|Besa Kavajë]]<br>[[Giresunspor]]<br>[[Gençlerbirliği S.K.|Gençlerbirliği]]<br>[[Çaykur Rizespor]]<br>[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<br>[[SS Lazio]]<br>→ [[RCD Mallorca]]<br>[[RCD Mallorca]]<br>[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | zápasy(góly) = {{0}}10{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}18{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}13{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}57{{0}}(21)<br>{{0}}46{{0}}{{0}}(5)<br>{{0}}50{{0}}(25)<br>{{0}}32{{0}}(17)<br>{{0}}38{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}16{{0}}(5)<br>130{{0}}(52)<br>{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{KOS}} [[Kosovské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Kosovo U21]]<br>{{ALB}} [[Albánske národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Albánsko U21]]<br>{{KOS|f|1}} | reprezentačné roky = 2013<br>2013-2014<br>2016- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}1{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}8{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}68{{0}}(32) | pkupdate = 15. 08. 2026 }} '''Vedat Muriqi''' (* [[24. apríl]] [[1994]], [[Prizren]], [[Srbsko a Čierna Hora]]) je kosovský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii útočníka v tureckom klube [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]. == Klubová kariéra == === Začiatky === Muriqi začal s futbalom v kosovskom klube [[KF Liria Prizren|Liria Prizren]] kde prišiel v roku 2005 keď mal 11 rokov. Neskôr debutoval v tomto klube aj na seniorskej úrovni. === Teuta === V januári [[2013]] prestúpil Muriqi do albánskeho klubu [[KF Teuta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muriqi premton: Do ju bind të gjithëve te Teuta | url = https://www.panorama.com.al/sport/muriqi-premton-do-ju-bind-te-gjitheve-te-teuta/ | vydavateľ = www.panorama.com.al | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sq}}</ref> V klube debutoval [[4. február|4. februára]] pri prehre 2:3 s [[FK Bylis]] v [[Kupa e Shqipërisë]]. V [[Kategoria Superiore]] debutoval [[23. február|23. februára]] pri remíze 1:1 s [[KF Tirana]]. Dňa [[1. november|1. novembra]] [[2013]] strelil Muriqi prvý gól v klube pri prehre 1:2 s [[KS Kastrioti]]. ===== Hosťovanie v Besa Kavajë ===== V januári [[2014]] bol Muriqi poslaný na hosťovanie do tímu [[KS Besa Kavajë]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Batha te Teuta, Besa merr Mancakun, Deliallisin e Muriqin | url = https://www.panorama.com.al/sport/batha-te-teuta-besa-merr-mancakun-deliallisin-e-muriqin/ | vydavateľ = www.panorama.com.al | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sq}}</ref> Počas hosťovania odohral dokopy 13 zápasov a strelil tri góly. === Giresunspor === V auguste [[2014]] prestúpil Muriqi do tureckého klubu [[Giresunspor]] v [[TFF First League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Giresunspor, Vedat Muriqi ile anlaştı | url = https://www.milliyet.com.tr/skorer/giresunspor-vedat-muriqi-ile-anlasti-1927481 | vydavateľ = Milliyet | dátum vydania = 2020-07-23 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = tr}}</ref> V klube debutoval [[14. september|14. septembra]] pri prehre 0:1 s [[Adana Demirspor]]. Prvý gól strleil [[28. november|28. novembra]] pri remíze 1:1 s [[Antalyaspor]]. V sezóne 2014/15 odohral dokopy 32 zápasov a strelil šesť gólov. Dňa [[7. december|7. decembra]] [[2015]] strelil Muriqi hetrik pri výhre 5:1 nad [[Boluspor]]. === Gençlerbirliği === V máji [[2016]] prestúpil do [[Gençlerbirliği SK|Gençlerbirliği]] v [[Süper Lig]] kde podpísal trojročný kontrakt. V klube debutoval [[21. august|21. augusta]] a pri výhre 2:0 nad [[Gaziantepspor]] strelil aj prvý gól v klube. V sezóne 2016/17 odohral dokopy 40 zápasov a strelil šesť gólov. === Çaykur Rizespor === V januári [[2018]] prestúpil Muriqi do [[Çaykur Rizespor]] v [[TFF First League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Çaykur Rizespor Kulübü Resmi Web Sitesi – Official Website | url = https://www.caykurrizespor.org.tr/Haber/VEDAT-MURIC-CAYKUR-RIZESPORDA-3702.html | vydavateľ = Çaykur Rizespor Kulübü Resmi Web Sitesi – Official Website | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = tr}}</ref> V klube debutoval [[21. január|21. januára]] a pri debute strelil dva góly čím prispel k výhre 3:0 nad [[Manisaspor]]. Do konca sezóny odohral 16 zápasov a strelil osem gólov. Prispel k víťazstvu v [[TFF First League]] a k postupu do [[Süper Lig]]. V sezóne 2018/19 odohral dokopy 36 zápasov a strelil 17 gólov. === Fenerbahçe === V júli [[2019]] prestúpil do [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] kde podpísal štvorročný kontrakt. Pri svojom debute dňa [[19. august|19. augusta]] strelil gól a prispel k výhre 5:0 nad [[Gaziantep FK]]. Dňa [[8. november|8. novembra]] strelil dva góly pri výhre 3:2 nad [[Kasimpasa]]. V sezóne 2019/20 odohral dokopy 36 zápasov a strelil v nich 17 gólov. === SS Lazio === V septembri [[2020]] prestúpil Muriqi do talianskeho klubu [[SS Lazio]] kde podpísal päťročný kontrakt. V klube debutoval [[17. október|17. októbra]] pri prehre 0:3 so [[Sampdoria|Sampdoriou]]. O tri dni neskôr debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA 2020/21 pri výhre 3:1 nad [[Borussia Dortmund]]. Dňa [[27. január|27. januára]] [[2021]] strelil svoj prvý gól v klube pri prehre 2:3 s [[Atalanta BC|Atalantou]] v [[Coppa Italia]]. V sezóne 2020/21 odohral dokopy 34 zápasov a strelil dva góly. === RCD Mallorca === V januári [[2022]] bol Muriqi poslaný na hosťovanie do španielskeho klubu [[RCD Mallorca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedat Muriqi ka fluturuar drejt Spanjës për të kompletuar transferimin te Mallorca - Telegrafi | url = https://telegrafi.com/vedat-muriqi-ka-fluturuar-drejt-spanjes-per-te-kompletuar-transferimin-te-mallorca/ | vydavateľ = telegrafi.com | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sq | meno = Nga | priezvisko = Telegrafi}}</ref> V klube debutoval [[2. február|2. februára]] pri prehre 0:1 s [[Rayo Vallecano]] v [[Copa del Rey]]. O tri dni neskôr debutoval v [[La Liga|La Lige]] pri výhre 2:1 nad [[Cádiz CF|Cádizom]] a pri výhre strelil prvý gól v klube. Do konca sezóny odohral dokopy 17 zápasov a strelil päť gólov. V lete [[2022]] sa Muriqi stal natrvalo hráčom španielskeho klubu. V prvej celej sezóne odohral dokopy 37 zápasov a strelil 16 gólov. Dňa [[6. apríl|6. apríla]] [[2024]] nastúpil na finále [[Copa del Rey]] kde jeho tím prehral po penaltách s [[Athletic Bilbao]]. Dňa [[15. február|15. februára]] [[2026]] strelil Muriqi svoj 50. gól v La Lige pri prehre 1:2 s [[Real Betis]]. Dňa [[12. apríl|12. apríla]] strelil dva góly pri výhre 3:0 nad [[Rayo Vallecano]] a mal tak na konte 55 gólov za klub v lige čím prekonal rekord, ktorý držal [[Samuel Eto’o]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic double, Muriqi breaks Samuel Eto'o's record | url = https://www.voxnews.al/english/sport/dopiete-historike-muriqi-thyen-rekordin-e-samuel-etoo-i114254 | vydavateľ = Vox News | dátum prístupu = 2026-08-15}}</ref> Sezónu zakončil s 23 gólmi a bol druhým najlepším strelcom ligy. Mallorca však po skončení zostúpila po tom čo sa umiestnila na 18. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historic Muriqi emerges as a real option | url = https://www.mundodeportivo.com/en/20260524/1004187276/historic-muriqi-emerges-as-real-option.html | vydavateľ = Mundo Deportivo | dátum vydania = 2026-05-24 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en}}</ref> === Návrat do Fenerbahçe === V júni [[2026]] sa Muriqi vrátil do tureckého klubu [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] kde podpísal trojročnú zmluvu. == Reprezentačná kariéra == Na mládežníckej úrovni reprezentoval Muriqi [[Kosovo]] aj [[Albánsko]]. V auguste [[2016]] obdržal pozvánku od seniorskej reprezentácie Kosvova. Dňa [[9. október|9. októbra]] [[2016]] debutoval v reprezentácii pri prehre 0:3 s Ukrajinou v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 – Európa|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]]. Dňa [[13. november|13. novembra]] [[2017]] strelil svoj prvý gól v reprezentácii pri výhre 4:3 nad [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšskom]] v prípravnom zápase. Dňa [[10. september|10. septembra]] [[2019]] strelil Muriqie gól a pridal dve asistencie pri prehre 3:5 s Anglickom v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020]]. Dňa [[1. jún|1. júna]] [[2021]] strelil štyri góly pri výhre 4:1 nad [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Marínom]] v prípravnom zápase. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 15. augustu 2026'' '''Poznámky''' '''<sup>1</sup>''' [[Európska liga UEFA]] '''<sup>2</sup>''' [[EFL Championship play-offs]] === Medzinárodné === ''K 15. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="11" |{{KOS|f}} |2016 |2 |0 |- |2017 |5 |1 |- |2018 |9 |3 |- |2019 |7 |4 |- |2020 |3 |2 |- |2021 |11 |8 |- |2022 |7 |5 |- |2023 |7 |3 |- |2024 |7 |2 |- |2025 |8 |4 |- |2026 |2 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !68 !32 |} 0miymkdrnt5ssg33nuez2yz4odu5rxo Modernizmus (literatúra) 0 754522 8356565 2026-08-15T17:40:27Z Nelliette 31909 Nelliette premiestnil stránku [[Modernizmus (literatúra)]] na [[Modernizmus vo svete (literatúra)]]: Neobsahuje slovenský modernizmus 8356565 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Modernizmus vo svete (literatúra)]] pin99e0sfg8femx4eydxm3q0lrdelfy Kategória:Atletika v Európe 14 754523 8356569 2026-08-15T17:45:24Z Jetam2 30982 nová 8356569 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Šport v Európe podľa športu]] [[Kategória:Atletika podľa kontinentu|Európa]] e0px4zzcozm7t6bbi7ie184bc1srk02 Kategória:Atletika podľa kontinentu 14 754524 8356570 2026-08-15T17:46:24Z Jetam2 30982 nová 8356570 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Atletika| Kontinentu]] [[Kategória:Šport podľa kontinentu| Atletika]] [[Kategória:Kategórie podľa svetadielu]] q8q15o0incknf0owvhwx16jmjtqtjs0 Kategória:Atletické súťaže v Európe 14 754525 8356602 2026-08-15T17:59:19Z Jetam2 30982 nová 8356602 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Atletické súťaže podľa kontinentu|Európa]] [[Kategória:Športové súťaže v Európe|Atletika]] [[Kategória:Atletika v Európe| Súťaže]] kcgy3pl1zwie5fye8nz7o8i7kbrfzk2 Kategória:Atletické súťaže podľa kontinentu 14 754526 8356603 2026-08-15T18:00:34Z Jetam2 30982 nová 8356603 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Atletické súťaže| Kontinentu]] [[Kategória:Športové súťaže podľa kontinentu| Atletika]] [[Kategória:Atletika podľa kontinentu| Súťaže]] 4ab16vaxq1jb2ef2ngwawwgb7glurxu Kategória:Plávecké súťaže v Európe 14 754527 8356607 2026-08-15T18:05:43Z Jetam2 30982 nová 8356607 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Plavecké súťaže podľa kontinentu|Európa]] [[Kategória:Športové súťaže v Európe|Plávanie]] [[Kategória:Plávanie v Európe| Súťaže]] ojxo2prh8ccs8t55uesr2jcqe787vn2 Kategória:Plavecké súťaže podľa kontinentu 14 754528 8356608 2026-08-15T18:10:40Z Jetam2 30982 nová 8356608 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Plavecké súťaže| Kontinentu]] [[Kategória:Športové súťaže podľa kontinentu| Plávanie]] [[Kategória:Plávanie podľa kontinentu| Súťaže]] cm6gtd6vbgiyiiyztbyvdowcd0ediq0 Kategória:Vodnopólové súťaže v Európe 14 754529 8356610 2026-08-15T18:13:29Z Jetam2 30982 onvá 8356610 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Vodnopólové súťaže podľa kontinentu|Európa]] [[Kategória:Športové súťaže v Európe|Vodné pólo]] [[Kategória:Vodné pólo v Európe| Súťaže]] 7kxli35huevkozrwq2pihn79mr4uysb Kategória:Vodnopólové súťaže podľa kontinentu 14 754530 8356611 2026-08-15T18:14:34Z Jetam2 30982 nová 8356611 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Vodnopólové súťaže| Kontinentu]] [[Kategória:Športové súťaže podľa kontinentu| Vodné pólo]] [[Kategória:Vodné pólo podľa kontinentu| Súťaže]] 56jk8doir43puay0e0ynk2fj2y4g5nu Kategória:Vodné pólo podľa kontinentu 14 754531 8356612 2026-08-15T18:15:32Z Jetam2 30982 nová 8356612 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vodné pólo| Kontinentu]] [[Kategória:Šport podľa kontinentu| Vodné pólo]] [[Kategória:Kategórie podľa svetadielu]] 32oy5afqnx7srz5yxi2lva9kmr83s0a Kategória:Vodné pólo v Európe 14 754532 8356613 2026-08-15T18:16:40Z Jetam2 30982 nová 8356613 wikitext text/x-wiki {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vodné pólo podľa kontinentu|Európa]] [[Kategória:Šport v Európe podľa športu]] efx06pdxy91yigjy8jd06rv3fdds8h5 8356614 8356613 2026-08-15T18:17:22Z Jetam2 30982 {{Commonscat}} 8356614 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Vodné pólo podľa kontinentu|Európa]] [[Kategória:Šport v Európe podľa športu]] odzwuoc2s5so7nh4flave26wdovu1vj Daniel Bombic 0 754533 8356621 2026-08-15T18:50:13Z IronLiberty 280078 Iniciálna verzia 8356621 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniel Bombic | Pseudonym = Danny Kollár | Iné mená = | Popis osoby = krajne pravicový internetový influencer a extrémista | Dátum narodenia = {{dnv|1981|10|17}} | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] <small>(od 2025)</small><br/> [[Veľká Británia]] <small>(do 2025)<small> | Zamestnanie = internetový influencer | Profesia = | Známy vďaka = šírenie extrémistického obsahu, nenávistných prejavov a dezinformácií | Miesto narodenia = [[Martin (okres)|Okres Martin]], [[Československo]] }} '''Daniel Bombic''' (* [[17. október]] [[1981]], [[Martin (okres)|okres Martin]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenský hoaxer z Londýna dostal elektronický náramok, svojim fanúšikom to zamlčal|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/2vMx5Et/slovensky-hoaxer-z-londyna-dostal-elektronicky-naramok-svojim-fanusikom-to-zamlcal/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> známy pod pseudonymom '''Danny Kollár''', je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] internetový [[influencer]].'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=ICJK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U4Cn5zY/stihany-daniel-bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref>''' Médiá ho dlhodobo kritizujú za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]], [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a podnecovanie k nenávisti.'''<ref name=":1" />'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Slovakia’s Government ‘Adopted’ an Extremist Influencer | url = https://balkaninsight.com/2025/02/17/how-slovakias-government-adopted-an-extremist-influencer/rd/ | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-US | meno = Miroslava | priezvisko = Sirotnikova | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kostolný|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rasista je rasistom aj bez rozsudku, stačí, že hovorí o vyhladení Židov a hajluje|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4350434/rasista-je-rasistom-aj-bez-rozsudku-staci-ze-hovori-o-vyhladeni-zidov-a-hajluje/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-09|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Slovakia’s Most Popular Telegrammer – A Far-Right Conspiracist Now Wanted by Law Enforcement | url = https://www.bellingcat.com/news/2022/08/19/meet-slovakias-most-popular-telegrammer-a-far-right-conspiracist-now-wanted-by-law-enforcement/ | dátum vydania = 2022-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-GB | meno = Michael | priezvisko = Colborne | vydavateľ = Bellincat}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Bombic je vo väzbe, no zdieľa na internete antisemitské správy aj odkazy politikom. Experti hovoria o diere v zákone | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/bombic-vo-vazbe-zdiela-na-internete-antisemicke-spravy/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref> Jeho verejné vystupovanie bolo v analýze ''Investigatívneho centra Jána Kuciaka'' charakterizované ako prejav krajne pravicového extrémizmu, [[Neonacizmus|neonacizmu]] a antisemitizmu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiripolská | meno = Karolína | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | url = https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti | vydavateľ = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2025-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = | priezvisko2 = Pavlovičová, | meno2 = Petra | priezvisko3 = Kyjovský | meno3 = Matej}}</ref>'''<ref name=":1" />''' V marci 2026 bol neprávoplatne odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky za šírenie extrémistických materiálov, prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie vrátane zverejňovania osobných údajov a adries poškodených.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Bombic je na slobode. Najvyšší súd ho po takmer roku za mrežami prepustil|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/797293-daniel-bombic-uspel-na-najvyssom-sude-a-ide-na-slobodu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Život a verejné pôsobenie == Daniel Bombic sa narodil v [[Martin (okres)|okrese Martin]] 17. októbra 1981.<ref name=":0" /> Do januára 2025 žil približne dve desaťročia v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":1" /> Podľa niektorých zdrojov počas pobytu vo Veľkej Británii vykonával aj rôzne manuálne a pomocné práce, okrem iného ako smetiar a skladník, a istý čas žil ako bezdomovec.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Internetový agresor zverejňuje osobné údaje lekárov a zamestnancov štátu, tí následne čelia obťažovaniu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-20|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Do povedomia sa dostal počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] zverejňovaním údajov zdravotníkov a policajtov a nabádaním k ich obťažovaniu.<ref name=":4" /> Propagoval materiály ako ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'', symboliku „White Power“ a teórie o „bielej genocíde“.<ref name=":3" /> Spolupracoval s extrémistickými stranami [[Ľudová strana Naše Slovensko]] a [[REPUBLIKA]].<ref name=":4" /> Neskôr začal spolupracovať s politikmi [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládnej koalície vedenej Robertom Ficom]].<ref name=":2" /> Medzi jeho najbližších spolupracovníkov patrila europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD), ktorá s ním dlhodobo vystupovala v reláciách a verejne ho podporovala.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto je Judita Laššáková, nová europoslankyňa Smeru: Od Fideszu a Radačovského cez Bombica až k Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031848/kto-je-judita-lassakova-od-fideszu-a-radacovskeho-cez-bombica-az-k-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Vo svojich reláciách hostil medzi inými samotného premiéra [[Robert Fico|Roberta Fica]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]), ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] (Smer-SD), poslanca [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]] (Smer-SD), predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]] a ministra vnútra [[Matúš Šutaj Eštok|Matúša Šutaja Eštoka]] ([[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]]) a to v čase, keď na neho už boli vydané zatykače.<ref name=":2" /> V auguste sa s Bombicom v Londýne stretol osobne Andrej Danko<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Predseda SNS Andrej Danko sa v Londýne stretol s antisemitom a internetovým agresorom Danielom Bombicom,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3511860/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-08-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> a v novembri 2024 ho prileteli navštíviť spoločne [[Lukáš Machala]] (SNS) s hudobníkom [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Trestné stíhanie == Na Slovensku boli na neho vydané postupne tri medzinárodné zatýkacie rozkazy pre trestné činy súvisiace s extrémizmom.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Prvý v júli 2022 pre extrémizmus, [[kyberšikanovanie]] a zverejňovanie osobných údajov.<ref name=":5" /> Druhý v novembri 2022 za šírenie extrémistického materiálu a tretí vo februári 2023 za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref name=":5" /> V januári 2025 bol prevezený z Veľkej Británie na Slovensko vládnym špeciálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Prušová|meno2=Veronika|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Internetový agresor Bombic je na Slovensku, čaká ho rozhodovanie o väzbe|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4433271/internetovy-agresor-bombic-je-na-slovensku-caka-ho-rozhodovanie-o-vazbe/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Od apríla 2025 bol väzobne stíhaný po tom, čo porušil obmedzenia, ktoré mu predtým súd uložil.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Daniel Bombic, známy ako Danny Kollár, je na slobode. Rozhodol o tom Najvyšší súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NXKwObh/extremista-daniel-bombic-znamy-ako-danny-kollar-je-na-slobode-rozhodol-o-tom-najvyssi-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> 10. marca 2026 ho Špecializovaný trestný súd v [[Pezinok|Pezinku]] uznal vinným zo všetkých skutkov obžaloby a uložil mu trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky (rozsudok nie je právoplatný).<ref name=":6" /> V apríli 2026 bol prepustený z väzby.<ref name=":6" /> V auguste 2026 čelil ďalšiemu výsluchu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic bol dnes znova na polícii. Predvolanie zverejnil a útočil na vyšetrovateľov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dMG5EBp/daniel-bombic-bol-dnes-znova-na-policii-predvolanie-zverejnil-a-utocil-na-vysetrovatelov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-11|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Bombic v súvislosti s extrémistickými výrokmi popiera vinu a výroky označuje za [[sarkazmus]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=David Lindtner rečnil na súde štyri hodiny. Bombic vraj nevedel, čo hovorí a ukazuje|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/aIJFupg/david-lindtner-recnil-na-sude-styri-hodiny-bombic-vraj-nevedel-co-hovori-a-ukazuje/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-23|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Právne ho zastupuje advokát David Lindtner z advokátskej kancelárie Kallan Legal.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicovi prenajíma byt v Petržalke Kaliňákova advokátska kancelária. Platí zaň 750 eur mesačne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-02-07|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombicovi-prenajima-byt-v-petrzalke-kalinakova-advokatska-kancelaria-plati-zan-750-eur-mesacne|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Kanceláriu spoluvlastní a v minulosti zakladal súčasný minister obrany Robert Kaliňák.<ref name=":7" /> Lindtner je zároveň poradcom premiéra Roberta Fica a bol poradcom ministra spravodlivosti Borisa Suska.<ref name=":7" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'' * [[Antisemitizmus]] * [[Neonacizmus]] == Externé odkazy == * [https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí] - Investigatíva ICJK, 2025 {{DEFAULTSORT:Bombic, Daniel}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Konšpiračné teórie]] [[Kategória:Narodenia 17. októbra]] [[Kategória:Neonacizmus]] [[Kategória:Antisemitizmus]] krrcodmo3t6d5i6rikarhdqap4al61a 8356623 8356621 2026-08-15T18:57:18Z Fillos X. 212061 8356623 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniel Bombic | Pseudonym = Danny Kollár | Iné mená = | Popis osoby = krajne pravicový internetový influencer a extrémista | Dátum narodenia = {{dnv|1981|10|17}} | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] <small>(od 2025)</small><br/> [[Veľká Británia]] <small>(do 2025)<small> | Zamestnanie = internetový influencer | Profesia = | Známy vďaka = šírenie extrémistického obsahu, nenávistných prejavov a dezinformácií | Miesto narodenia = [[Martin (okres)|Okres Martin]], [[Československo]] }} '''Daniel Bombic''' (* [[17. október]] [[1981]], [[Martin (okres)|okres Martin]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenský hoaxer z Londýna dostal elektronický náramok, svojim fanúšikom to zamlčal|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/2vMx5Et/slovensky-hoaxer-z-londyna-dostal-elektronicky-naramok-svojim-fanusikom-to-zamlcal/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> známy pod pseudonymom '''Danny Kollár''', je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] internetový [[influencer]].'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=ICJK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U4Cn5zY/stihany-daniel-bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref>''' Médiá ho dlhodobo kritizujú za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]], [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a podnecovanie k nenávisti.'''<ref name=":1" />'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Slovakia’s Government ‘Adopted’ an Extremist Influencer | url = https://balkaninsight.com/2025/02/17/how-slovakias-government-adopted-an-extremist-influencer/rd/ | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-US | meno = Miroslava | priezvisko = Sirotnikova | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kostolný|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rasista je rasistom aj bez rozsudku, stačí, že hovorí o vyhladení Židov a hajluje|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4350434/rasista-je-rasistom-aj-bez-rozsudku-staci-ze-hovori-o-vyhladeni-zidov-a-hajluje/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-09|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Slovakia’s Most Popular Telegrammer – A Far-Right Conspiracist Now Wanted by Law Enforcement | url = https://www.bellingcat.com/news/2022/08/19/meet-slovakias-most-popular-telegrammer-a-far-right-conspiracist-now-wanted-by-law-enforcement/ | dátum vydania = 2022-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-GB | meno = Michael | priezvisko = Colborne | vydavateľ = Bellincat}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Bombic je vo väzbe, no zdieľa na internete antisemitské správy aj odkazy politikom. Experti hovoria o diere v zákone | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/bombic-vo-vazbe-zdiela-na-internete-antisemicke-spravy/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref> Jeho verejné vystupovanie bolo v analýze ''Investigatívneho centra Jána Kuciaka'' charakterizované ako prejav krajne pravicového extrémizmu, [[Neonacizmus|neonacizmu]] a antisemitizmu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiripolská | meno = Karolína | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | url = https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti | vydavateľ = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2025-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = | priezvisko2 = Pavlovičová, | meno2 = Petra | priezvisko3 = Kyjovský | meno3 = Matej}}</ref>'''<ref name=":1" />''' V marci 2026 bol neprávoplatne odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky za šírenie extrémistických materiálov, prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie vrátane zverejňovania osobných údajov a adries poškodených.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Bombic je na slobode. Najvyšší súd ho po takmer roku za mrežami prepustil|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/797293-daniel-bombic-uspel-na-najvyssom-sude-a-ide-na-slobodu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Život a verejné pôsobenie == Daniel Bombic sa narodil v [[Martin (okres)|okrese Martin]] 17. októbra 1981.<ref name=":0" /> Do januára 2025 žil približne dve desaťročia v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":1" /> Podľa niektorých zdrojov počas pobytu vo Veľkej Británii vykonával aj rôzne manuálne a pomocné práce, okrem iného ako smetiar a skladník, a istý čas žil ako bezdomovec.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Internetový agresor zverejňuje osobné údaje lekárov a zamestnancov štátu, tí následne čelia obťažovaniu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-20|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Do povedomia sa dostal počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] zverejňovaním údajov zdravotníkov a policajtov a nabádaním k ich obťažovaniu.<ref name=":4" /> Propagoval materiály ako ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'', symboliku „White Power“ a teórie o „bielej genocíde“.<ref name=":3" /> Spolupracoval s extrémistickými stranami [[Ľudová strana Naše Slovensko]] a [[REPUBLIKA]].<ref name=":4" /> Neskôr začal spolupracovať s politikmi [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládnej koalície vedenej Robertom Ficom]].<ref name=":2" /> Medzi jeho najbližších spolupracovníkov patrila europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD), ktorá s ním dlhodobo vystupovala v reláciách a verejne ho podporovala.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto je Judita Laššáková, nová europoslankyňa Smeru: Od Fideszu a Radačovského cez Bombica až k Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031848/kto-je-judita-lassakova-od-fideszu-a-radacovskeho-cez-bombica-az-k-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Vo svojich reláciách hostil medzi inými samotného premiéra [[Robert Fico|Roberta Fica]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]), ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] (Smer-SD), poslanca [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]] (Smer-SD), predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]] a ministra vnútra [[Matúš Šutaj Eštok|Matúša Šutaja Eštoka]] ([[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]]) a to v čase, keď na neho už boli vydané zatykače.<ref name=":2" /> V auguste sa s Bombicom v Londýne stretol osobne Andrej Danko<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Predseda SNS Andrej Danko sa v Londýne stretol s antisemitom a internetovým agresorom Danielom Bombicom,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3511860/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-08-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> a v novembri 2024 ho prileteli navštíviť spoločne [[Lukáš Machala]] (SNS) s hudobníkom [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Trestné stíhanie == Na Slovensku boli na neho vydané postupne tri medzinárodné zatýkacie rozkazy pre trestné činy súvisiace s extrémizmom.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Prvý v júli 2022 pre extrémizmus, [[kyberšikanovanie]] a zverejňovanie osobných údajov.<ref name=":5" /> Druhý v novembri 2022 za šírenie extrémistického materiálu a tretí vo februári 2023 za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref name=":5" /> V januári 2025 bol prevezený z Veľkej Británie na Slovensko vládnym špeciálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Prušová|meno2=Veronika|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Internetový agresor Bombic je na Slovensku, čaká ho rozhodovanie o väzbe|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4433271/internetovy-agresor-bombic-je-na-slovensku-caka-ho-rozhodovanie-o-vazbe/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Od apríla 2025 bol väzobne stíhaný po tom, čo porušil obmedzenia, ktoré mu predtým súd uložil.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Daniel Bombic, známy ako Danny Kollár, je na slobode. Rozhodol o tom Najvyšší súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NXKwObh/extremista-daniel-bombic-znamy-ako-danny-kollar-je-na-slobode-rozhodol-o-tom-najvyssi-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> 10. marca 2026 ho Špecializovaný trestný súd v [[Pezinok|Pezinku]] uznal vinným zo všetkých skutkov obžaloby a uložil mu trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky (rozsudok nie je právoplatný).<ref name=":6" /> V apríli 2026 bol prepustený z väzby.<ref name=":6" /> V auguste 2026 čelil ďalšiemu výsluchu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic bol dnes znova na polícii. Predvolanie zverejnil a útočil na vyšetrovateľov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dMG5EBp/daniel-bombic-bol-dnes-znova-na-policii-predvolanie-zverejnil-a-utocil-na-vysetrovatelov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-11|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Bombic v súvislosti s extrémistickými výrokmi popiera vinu a výroky označuje za [[sarkazmus]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=David Lindtner rečnil na súde štyri hodiny. Bombic vraj nevedel, čo hovorí a ukazuje|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/aIJFupg/david-lindtner-recnil-na-sude-styri-hodiny-bombic-vraj-nevedel-co-hovori-a-ukazuje/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-23|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Právne ho zastupuje advokát David Lindtner z advokátskej kancelárie Kallan Legal.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicovi prenajíma byt v Petržalke Kaliňákova advokátska kancelária. Platí zaň 750 eur mesačne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-02-07|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombicovi-prenajima-byt-v-petrzalke-kalinakova-advokatska-kancelaria-plati-zan-750-eur-mesacne|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Kanceláriu spoluvlastní a v minulosti zakladal súčasný minister obrany Robert Kaliňák.<ref name=":7" /> Lindtner je zároveň poradcom premiéra Roberta Fica a bol poradcom ministra spravodlivosti Borisa Suska.<ref name=":7" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'' * [[Antisemitizmus]] * [[Neonacizmus]] == Externé odkazy == * [https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí] – Investigatíva ICJK, 2025 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bombic, Daniel}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Konšpiračné teórie]] [[Kategória:Narodenia 17. októbra]] [[Kategória:Neonacizmus]] [[Kategória:Antisemitizmus]] 0fj2t7wb5flamf6njfpohwi8qc0pn2d 8356682 8356623 2026-08-15T20:40:25Z Jetam2 30982 miesto pôsobenia drobné 8356682 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniel Bombic | Pseudonym = Danny Kollár | Iné mená = | Popis osoby = krajne pravicový internetový influencer a extrémista | Dátum narodenia = {{dnv|1981|10|17}} | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Štát pôsobenia = [[Spojené kráľovstvo]] <small>(do 2025)<small><br/>[[Slovensko]] <small>(od 2025)</small> | Zamestnanie = internetový influencer | Profesia = | Známy vďaka = šírenie extrémistického obsahu, nenávistných prejavov a dezinformácií | Miesto narodenia = [[Martin (okres)|Okres Martin]], [[Československo]] }} '''Daniel Bombic''' (* [[17. október]] [[1981]], [[Martin (okres)|okres Martin]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenský hoaxer z Londýna dostal elektronický náramok, svojim fanúšikom to zamlčal|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/2vMx5Et/slovensky-hoaxer-z-londyna-dostal-elektronicky-naramok-svojim-fanusikom-to-zamlcal/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> známy pod pseudonymom '''Danny Kollár''', je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] internetový [[influencer]].'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=ICJK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U4Cn5zY/stihany-daniel-bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref>''' Médiá ho dlhodobo kritizujú za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]], [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a podnecovanie k nenávisti.'''<ref name=":1" />'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Slovakia’s Government ‘Adopted’ an Extremist Influencer | url = https://balkaninsight.com/2025/02/17/how-slovakias-government-adopted-an-extremist-influencer/rd/ | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-US | meno = Miroslava | priezvisko = Sirotnikova | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kostolný|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rasista je rasistom aj bez rozsudku, stačí, že hovorí o vyhladení Židov a hajluje|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4350434/rasista-je-rasistom-aj-bez-rozsudku-staci-ze-hovori-o-vyhladeni-zidov-a-hajluje/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-09|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Slovakia’s Most Popular Telegrammer – A Far-Right Conspiracist Now Wanted by Law Enforcement | url = https://www.bellingcat.com/news/2022/08/19/meet-slovakias-most-popular-telegrammer-a-far-right-conspiracist-now-wanted-by-law-enforcement/ | dátum vydania = 2022-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-GB | meno = Michael | priezvisko = Colborne | vydavateľ = Bellincat}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Bombic je vo väzbe, no zdieľa na internete antisemitské správy aj odkazy politikom. Experti hovoria o diere v zákone | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/bombic-vo-vazbe-zdiela-na-internete-antisemicke-spravy/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref> Jeho verejné vystupovanie bolo v analýze ''Investigatívneho centra Jána Kuciaka'' charakterizované ako prejav krajne pravicového extrémizmu, [[Neonacizmus|neonacizmu]] a antisemitizmu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiripolská | meno = Karolína | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | url = https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti | vydavateľ = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2025-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = | priezvisko2 = Pavlovičová, | meno2 = Petra | priezvisko3 = Kyjovský | meno3 = Matej}}</ref>'''<ref name=":1" />''' V marci 2026 bol neprávoplatne odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky za šírenie extrémistických materiálov, prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie vrátane zverejňovania osobných údajov a adries poškodených.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Bombic je na slobode. Najvyšší súd ho po takmer roku za mrežami prepustil|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/797293-daniel-bombic-uspel-na-najvyssom-sude-a-ide-na-slobodu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Život a verejné pôsobenie == Daniel Bombic sa narodil v [[Martin (okres)|okrese Martin]] 17. októbra 1981.<ref name=":0" /> Do januára 2025 žil približne dve desaťročia v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":1" /> Podľa niektorých zdrojov počas pobytu vo Veľkej Británii vykonával aj rôzne manuálne a pomocné práce, okrem iného ako smetiar a skladník, a istý čas žil ako bezdomovec.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Internetový agresor zverejňuje osobné údaje lekárov a zamestnancov štátu, tí následne čelia obťažovaniu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-20|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Do povedomia sa dostal počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] zverejňovaním údajov zdravotníkov a policajtov a nabádaním k ich obťažovaniu.<ref name=":4" /> Propagoval materiály ako ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'', symboliku „White Power“ a teórie o „bielej genocíde“.<ref name=":3" /> Spolupracoval s extrémistickými stranami [[Ľudová strana Naše Slovensko]] a [[REPUBLIKA]].<ref name=":4" /> Neskôr začal spolupracovať s politikmi [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládnej koalície vedenej Robertom Ficom]].<ref name=":2" /> Medzi jeho najbližších spolupracovníkov patrila europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD), ktorá s ním dlhodobo vystupovala v reláciách a verejne ho podporovala.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto je Judita Laššáková, nová europoslankyňa Smeru: Od Fideszu a Radačovského cez Bombica až k Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031848/kto-je-judita-lassakova-od-fideszu-a-radacovskeho-cez-bombica-az-k-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Vo svojich reláciách hostil medzi inými samotného premiéra [[Robert Fico|Roberta Fica]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]), ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] (Smer-SD), poslanca [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]] (Smer-SD), predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]] a ministra vnútra [[Matúš Šutaj Eštok|Matúša Šutaja Eštoka]] ([[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]]) a to v čase, keď na neho už boli vydané zatykače.<ref name=":2" /> V auguste sa s Bombicom v Londýne stretol osobne Andrej Danko<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Predseda SNS Andrej Danko sa v Londýne stretol s antisemitom a internetovým agresorom Danielom Bombicom,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3511860/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-08-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> a v novembri 2024 ho prileteli navštíviť spoločne [[Lukáš Machala]] (SNS) s hudobníkom [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Trestné stíhanie == Na Slovensku boli na neho vydané postupne tri medzinárodné zatýkacie rozkazy pre trestné činy súvisiace s extrémizmom.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Prvý v júli 2022 pre extrémizmus, [[kyberšikanovanie]] a zverejňovanie osobných údajov.<ref name=":5" /> Druhý v novembri 2022 za šírenie extrémistického materiálu a tretí vo februári 2023 za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref name=":5" /> V januári 2025 bol prevezený z Veľkej Británie na Slovensko vládnym špeciálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Prušová|meno2=Veronika|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Internetový agresor Bombic je na Slovensku, čaká ho rozhodovanie o väzbe|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4433271/internetovy-agresor-bombic-je-na-slovensku-caka-ho-rozhodovanie-o-vazbe/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Od apríla 2025 bol väzobne stíhaný po tom, čo porušil obmedzenia, ktoré mu predtým súd uložil.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Daniel Bombic, známy ako Danny Kollár, je na slobode. Rozhodol o tom Najvyšší súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NXKwObh/extremista-daniel-bombic-znamy-ako-danny-kollar-je-na-slobode-rozhodol-o-tom-najvyssi-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> 10. marca 2026 ho Špecializovaný trestný súd v [[Pezinok|Pezinku]] uznal vinným zo všetkých skutkov obžaloby a uložil mu trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky (rozsudok nie je právoplatný).<ref name=":6" /> V apríli 2026 bol prepustený z väzby.<ref name=":6" /> V auguste 2026 čelil ďalšiemu výsluchu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic bol dnes znova na polícii. Predvolanie zverejnil a útočil na vyšetrovateľov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dMG5EBp/daniel-bombic-bol-dnes-znova-na-policii-predvolanie-zverejnil-a-utocil-na-vysetrovatelov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-11|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Bombic v súvislosti s extrémistickými výrokmi popiera vinu a výroky označuje za [[sarkazmus]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=David Lindtner rečnil na súde štyri hodiny. Bombic vraj nevedel, čo hovorí a ukazuje|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/aIJFupg/david-lindtner-recnil-na-sude-styri-hodiny-bombic-vraj-nevedel-co-hovori-a-ukazuje/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-23|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Právne ho zastupuje advokát David Lindtner z advokátskej kancelárie Kallan Legal.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicovi prenajíma byt v Petržalke Kaliňákova advokátska kancelária. Platí zaň 750 eur mesačne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-02-07|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombicovi-prenajima-byt-v-petrzalke-kalinakova-advokatska-kancelaria-plati-zan-750-eur-mesacne|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Kanceláriu spoluvlastní a v minulosti zakladal súčasný minister obrany Robert Kaliňák.<ref name=":7" /> Lindtner je zároveň poradcom premiéra Roberta Fica a bol poradcom ministra spravodlivosti Borisa Suska.<ref name=":7" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'' * [[Antisemitizmus]] * [[Neonacizmus]] == Externé odkazy == * [https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí] – Investigatíva ICJK, 2025 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bombic, Daniel}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Konšpiračné teórie]] [[Kategória:Narodenia 17. októbra]] [[Kategória:Neonacizmus]] [[Kategória:Antisemitizmus]] 36yahdyi9xpmn60m55vhwdnib8rrqzg 8356692 8356682 2026-08-15T20:57:20Z Jetam2 30982 opr 8356692 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniel Bombic | Pseudonym = Danny Kollár | Iné mená = | Popis osoby = krajne pravicový internetový influencer a extrémista | Dátum narodenia = {{dnv|1981|10|17}} | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Štát pôsobenia = [[Spojené kráľovstvo]] <small>(do 2025)</small><br/>[[Slovensko]] <small>(od 2025)</small> | Zamestnanie = internetový influencer | Profesia = | Známy vďaka = šírenie extrémistického obsahu, nenávistných prejavov a dezinformácií | Miesto narodenia = [[Martin (okres)|Okres Martin]], [[Československo]] }} '''Daniel Bombic''' (* [[17. október]] [[1981]], [[Martin (okres)|okres Martin]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenský hoaxer z Londýna dostal elektronický náramok, svojim fanúšikom to zamlčal|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/2vMx5Et/slovensky-hoaxer-z-londyna-dostal-elektronicky-naramok-svojim-fanusikom-to-zamlcal/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> známy pod pseudonymom '''Danny Kollár''', je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] internetový [[influencer]].'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=ICJK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U4Cn5zY/stihany-daniel-bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref>''' Médiá ho dlhodobo kritizujú za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]], [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a podnecovanie k nenávisti.'''<ref name=":1" />'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Slovakia’s Government ‘Adopted’ an Extremist Influencer | url = https://balkaninsight.com/2025/02/17/how-slovakias-government-adopted-an-extremist-influencer/rd/ | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-US | meno = Miroslava | priezvisko = Sirotnikova | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kostolný|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rasista je rasistom aj bez rozsudku, stačí, že hovorí o vyhladení Židov a hajluje|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4350434/rasista-je-rasistom-aj-bez-rozsudku-staci-ze-hovori-o-vyhladeni-zidov-a-hajluje/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-09|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Slovakia’s Most Popular Telegrammer – A Far-Right Conspiracist Now Wanted by Law Enforcement | url = https://www.bellingcat.com/news/2022/08/19/meet-slovakias-most-popular-telegrammer-a-far-right-conspiracist-now-wanted-by-law-enforcement/ | dátum vydania = 2022-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-GB | meno = Michael | priezvisko = Colborne | vydavateľ = Bellincat}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Bombic je vo väzbe, no zdieľa na internete antisemitské správy aj odkazy politikom. Experti hovoria o diere v zákone | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/bombic-vo-vazbe-zdiela-na-internete-antisemicke-spravy/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref> Jeho verejné vystupovanie bolo v analýze ''Investigatívneho centra Jána Kuciaka'' charakterizované ako prejav krajne pravicového extrémizmu, [[Neonacizmus|neonacizmu]] a antisemitizmu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiripolská | meno = Karolína | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | url = https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti | vydavateľ = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2025-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = | priezvisko2 = Pavlovičová, | meno2 = Petra | priezvisko3 = Kyjovský | meno3 = Matej}}</ref>'''<ref name=":1" />''' V marci 2026 bol neprávoplatne odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky za šírenie extrémistických materiálov, prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie vrátane zverejňovania osobných údajov a adries poškodených.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Bombic je na slobode. Najvyšší súd ho po takmer roku za mrežami prepustil|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/797293-daniel-bombic-uspel-na-najvyssom-sude-a-ide-na-slobodu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Život a verejné pôsobenie == Daniel Bombic sa narodil v [[Martin (okres)|okrese Martin]] 17. októbra 1981.<ref name=":0" /> Do januára 2025 žil približne dve desaťročia v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":1" /> Podľa niektorých zdrojov počas pobytu vo Veľkej Británii vykonával aj rôzne manuálne a pomocné práce, okrem iného ako smetiar a skladník, a istý čas žil ako bezdomovec.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Internetový agresor zverejňuje osobné údaje lekárov a zamestnancov štátu, tí následne čelia obťažovaniu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-20|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Do povedomia sa dostal počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] zverejňovaním údajov zdravotníkov a policajtov a nabádaním k ich obťažovaniu.<ref name=":4" /> Propagoval materiály ako ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'', symboliku „White Power“ a teórie o „bielej genocíde“.<ref name=":3" /> Spolupracoval s extrémistickými stranami [[Ľudová strana Naše Slovensko]] a [[REPUBLIKA]].<ref name=":4" /> Neskôr začal spolupracovať s politikmi [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vládnej koalície vedenej Robertom Ficom]].<ref name=":2" /> Medzi jeho najbližších spolupracovníkov patrila europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD), ktorá s ním dlhodobo vystupovala v reláciách a verejne ho podporovala.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto je Judita Laššáková, nová europoslankyňa Smeru: Od Fideszu a Radačovského cez Bombica až k Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031848/kto-je-judita-lassakova-od-fideszu-a-radacovskeho-cez-bombica-az-k-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Vo svojich reláciách hostil medzi inými samotného premiéra [[Robert Fico|Roberta Fica]] ([[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]), ministra obrany [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] (Smer-SD), poslanca [[Tibor Gašpar|Tibora Gašpara]] (Smer-SD), predsedu [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andreja Danka]] a ministra vnútra [[Matúš Šutaj Eštok|Matúša Šutaja Eštoka]] ([[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]]) a to v čase, keď na neho už boli vydané zatykače.<ref name=":2" /> V auguste sa s Bombicom v Londýne stretol osobne Andrej Danko<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Predseda SNS Andrej Danko sa v Londýne stretol s antisemitom a internetovým agresorom Danielom Bombicom,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3511860/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-08-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> a v novembri 2024 ho prileteli navštíviť spoločne [[Lukáš Machala]] (SNS) s hudobníkom [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Trestné stíhanie == Na Slovensku boli na neho vydané postupne tri medzinárodné zatýkacie rozkazy pre trestné činy súvisiace s extrémizmom.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Prvý v júli 2022 pre extrémizmus, [[kyberšikanovanie]] a zverejňovanie osobných údajov.<ref name=":5" /> Druhý v novembri 2022 za šírenie extrémistického materiálu a tretí vo februári 2023 za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref name=":5" /> V januári 2025 bol prevezený z Veľkej Británie na Slovensko vládnym špeciálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Prušová|meno2=Veronika|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Internetový agresor Bombic je na Slovensku, čaká ho rozhodovanie o väzbe|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4433271/internetovy-agresor-bombic-je-na-slovensku-caka-ho-rozhodovanie-o-vazbe/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Od apríla 2025 bol väzobne stíhaný po tom, čo porušil obmedzenia, ktoré mu predtým súd uložil.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Daniel Bombic, známy ako Danny Kollár, je na slobode. Rozhodol o tom Najvyšší súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NXKwObh/extremista-daniel-bombic-znamy-ako-danny-kollar-je-na-slobode-rozhodol-o-tom-najvyssi-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> 10. marca 2026 ho Špecializovaný trestný súd v [[Pezinok|Pezinku]] uznal vinným zo všetkých skutkov obžaloby a uložil mu trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky (rozsudok nie je právoplatný).<ref name=":6" /> V apríli 2026 bol prepustený z väzby.<ref name=":6" /> V auguste 2026 čelil ďalšiemu výsluchu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic bol dnes znova na polícii. Predvolanie zverejnil a útočil na vyšetrovateľov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dMG5EBp/daniel-bombic-bol-dnes-znova-na-policii-predvolanie-zverejnil-a-utocil-na-vysetrovatelov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-11|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Bombic v súvislosti s extrémistickými výrokmi popiera vinu a výroky označuje za [[sarkazmus]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=David Lindtner rečnil na súde štyri hodiny. Bombic vraj nevedel, čo hovorí a ukazuje|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/aIJFupg/david-lindtner-recnil-na-sude-styri-hodiny-bombic-vraj-nevedel-co-hovori-a-ukazuje/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-23|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Právne ho zastupuje advokát David Lindtner z advokátskej kancelárie Kallan Legal.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicovi prenajíma byt v Petržalke Kaliňákova advokátska kancelária. Platí zaň 750 eur mesačne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-02-07|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombicovi-prenajima-byt-v-petrzalke-kalinakova-advokatska-kancelaria-plati-zan-750-eur-mesacne|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Kanceláriu spoluvlastní a v minulosti zakladal súčasný minister obrany Robert Kaliňák.<ref name=":7" /> Lindtner je zároveň poradcom premiéra Roberta Fica a bol poradcom ministra spravodlivosti Borisa Suska.<ref name=":7" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'' * [[Antisemitizmus]] * [[Neonacizmus]] == Externé odkazy == * [https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí] – Investigatíva ICJK, 2025 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bombic, Daniel}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Konšpiračné teórie]] [[Kategória:Narodenia 17. októbra]] [[Kategória:Neonacizmus]] [[Kategória:Antisemitizmus]] 9skund1ogb3gq7c1i34vu6amjyjgfc9 8356823 8356692 2026-08-16T10:10:46Z IronLiberty 280078 doplnené, vzťahy s Mazurekom a Uhríkom 8356823 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Daniel Bombic | Pseudonym = Danny Kollár | Iné mená = | Popis osoby = krajne pravicový internetový influencer a extrémista | Dátum narodenia = {{dnv|1981|10|17}} | Bydlisko = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Štát pôsobenia = [[Spojené kráľovstvo]] <small>(do 2025)</small><br/>[[Slovensko]] <small>(od 2025)</small> | Zamestnanie = internetový influencer | Profesia = | Známy vďaka = šírenie extrémistického obsahu, nenávistných prejavov a dezinformácií | Miesto narodenia = [[Martin (okres)|Okres Martin]], [[Československo]] }} '''Daniel Bombic''' (* [[17. október]] [[1981]], [[Martin (okres)|okres Martin]]),<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovenský hoaxer z Londýna dostal elektronický náramok, svojim fanúšikom to zamlčal|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/2vMx5Et/slovensky-hoaxer-z-londyna-dostal-elektronicky-naramok-svojim-fanusikom-to-zamlcal/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> známy pod pseudonymom '''Danny Kollár''', je slovenský [[Krajná pravica|krajne pravicový]] internetový [[influencer]].'''<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=ICJK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/U4Cn5zY/stihany-daniel-bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref>''' Médiá ho dlhodobo kritizujú za šírenie [[Dezinformácia|dezinformácií]], [[Rasizmus|rasistické]], [[Antisemitizmus|antisemitské]] a [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a podnecovanie k nenávisti.'''<ref name=":1" />'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Slovakia’s Government ‘Adopted’ an Extremist Influencer | url = https://balkaninsight.com/2025/02/17/how-slovakias-government-adopted-an-extremist-influencer/rd/ | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-US | meno = Miroslava | priezvisko = Sirotnikova | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kostolný|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rasista je rasistom aj bez rozsudku, stačí, že hovorí o vyhladení Židov a hajluje|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4350434/rasista-je-rasistom-aj-bez-rozsudku-staci-ze-hovori-o-vyhladeni-zidov-a-hajluje/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-12-09|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Slovakia’s Most Popular Telegrammer – A Far-Right Conspiracist Now Wanted by Law Enforcement | url = https://www.bellingcat.com/news/2022/08/19/meet-slovakias-most-popular-telegrammer-a-far-right-conspiracist-now-wanted-by-law-enforcement/ | dátum vydania = 2022-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = en-GB | meno = Michael | priezvisko = Colborne | vydavateľ = Bellincat}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Daniel Bombic je vo väzbe, no zdieľa na internete antisemitské správy aj odkazy politikom. Experti hovoria o diere v zákone | url = https://spravy.stvr.sk/2025/10/bombic-vo-vazbe-zdiela-na-internete-antisemicke-spravy/ | vydavateľ = [[Slovenská televízia a rozhlas]] | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref> Jeho verejné vystupovanie bolo v analýze ''Investigatívneho centra Jána Kuciaka'' charakterizované ako prejav krajne pravicového extrémizmu, [[Neonacizmus|neonacizmu]] a antisemitizmu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kiripolská | meno = Karolína | autor = | odkaz na autora = | titul = Investigatívne Centrum Jána Kuciaka | url = https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti | vydavateľ = Investigatívne centrum Jána Kuciaka | miesto = | dátum vydania = 2025-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = | priezvisko2 = Pavlovičová, | meno2 = Petra | priezvisko3 = Kyjovský | meno3 = Matej}}</ref>'''<ref name=":1" />''' V marci 2026 bol neprávoplatne odsúdený na trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky za šírenie extrémistických materiálov, prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie vrátane zverejňovania osobných údajov a adries poškodených.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic je vinný, rozhodol špecializovaný súd. Do väzenia ho zatiaľ neposlal, vo väzbe však zostáva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/HfHuIHS/daniel-bombic-je-vinny-rozhodol-specializovany-sud-do-vazenia-ho-zatial-neposlal-vo-vazbe-vsak-zostava/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicova záverečná reč trvala vyše päť hodín. Vinný vo všetkých bodoch, rozhodol súd|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-03-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombic-je-vinny-rozhodol-sud|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Bombic je na slobode. Najvyšší súd ho po takmer roku za mrežami prepustil|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/797293-daniel-bombic-uspel-na-najvyssom-sude-a-ide-na-slobodu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> == Život a verejné pôsobenie == Daniel Bombic sa narodil v [[Martin (okres)|okrese Martin]] 17. októbra 1981.<ref name=":0" /> Do januára 2025 žil približne dve desaťročia v [[Londýn|Londýne]].<ref name=":1" /> Podľa niektorých zdrojov počas pobytu vo Veľkej Británii vykonával aj rôzne manuálne a pomocné práce, okrem iného ako smetiar a skladník, a istý čas žil ako bezdomovec.<ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Internetový agresor zverejňuje osobné údaje lekárov a zamestnancov štátu, tí následne čelia obťažovaniu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-20|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Do povedomia sa dostal počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] zverejňovaním údajov zdravotníkov a policajtov a nabádaním k ich obťažovaniu.<ref name=":4" /> Propagoval materiály ako ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'', symboliku „White Power“ a teórie o „bielej genocíde“.<ref name=":3" /> Spolupracoval s extrémistickými stranami [[Ľudová strana Naše Slovensko]] (ĽSNS) a [[REPUBLIKA]].<ref name=":4" /> Vystupoval vo videách predstaviteľov ĽSNS pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentnými voľbami v roku 2020]] a udržiaval blízke vzťahy najmä s [[Milan Mazurek|Milanom Mazurekom]] a projektom ''Kultúrblog'', ktorý prevádzkovali Mazurekovi asistenti a slúžil na jeho politickú propagáciu.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Príbelský|meno=Matej|autor=|odkaz na autora=|titul=Známy extrémista prebehol k Smeru. Niekdajším spojencom z Republiky sa vysmieva|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/lbG5XEO/znamy-extremista-prebehol-k-smeru-niekdajsim-spojencom-z-republiky-sa-vysmieva/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2023-07-25|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref><ref name=":4" /> S Bombicom v spoločných reláciách ''Kultúrblogu'' vystupoval okrem Mazureka aj [[Milan Uhrík]], s ktorým sa objavil aj na spoločných fotografiách.<ref name=":8" /><ref name=":4" /> Po odchode Uhríka a Mazureka z ĽSNS a založení hnutia REPUBLIKA ich vzťahy postupne ochladili.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Ako sa hádala „národná“ scéna: Uhrík vyhlásil, že extrémista Bombic môže byť na slobode vďaka peniazom od Kaliňáka|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4040560/ako-sa-hadala-narodna-scena-uhrik-vyhlasil-ze-extremista-bombic-moze-byt-na-slobode-vdaka-peniazom-od-kalinaka/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-10|dátum prístupu=2026-08-16}}</ref> Bombic pred voľbami v roku 2023 podporoval [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a vo svojich reláciách hostil jeho predstaviteľov.<ref name=":9" /><ref name=":2" /> Medzi jeho najbližších spolupracovníkov patrila europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD), ktorá s ním dlhodobo vystupovala v reláciách a verejne ho podporovala.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto je Judita Laššáková, nová europoslankyňa Smeru: Od Fideszu a Radačovského cez Bombica až k Smeru|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4031848/kto-je-judita-lassakova-od-fideszu-a-radacovskeho-cez-bombica-az-k-smeru/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-05|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Medzi hostí patrili premiér [[Robert Fico]] (Smer-SD), minister obrany [[Robert Kaliňák]] (Smer-SD), poslanec [[Tibor Gašpar]] (Smer-SD), predseda [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] [[Andrej Danko|Andrej Dank]] a minister vnútra [[Matúš Šutaj Eštok]] ([[HLAS – sociálna demokracia|Hlas-SD]]) a to v čase, keď na neho už boli vydané zatykače.<ref name=":2" /> V auguste sa s Bombicom v Londýne stretol osobne Andrej Danko<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berecz|meno=Adrián|autor=|odkaz na autora=|titul=Predseda SNS Andrej Danko sa v Londýne stretol s antisemitom a internetovým agresorom Danielom Bombicom,|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3511860/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-08-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> a v novembri 2024 ho prileteli navštíviť spoločne [[Lukáš Machala]] (SNS) s hudobníkom [[Oskar Rózsa|Oskarom Rózsom]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Machala a Rózsa navštívili v Londýne extrémistu Bombica. Nová hymna nie je pre vás, odkázal hudobník kritikom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-11-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/slovenska-hymna-simkovicova-rozsa-uprava|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> V júni 2024 počas kampane pred [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|voľbami do Európskeho parlamentu]] Uhrík Bombica verejne kritizoval.<ref name=":9" /> Tvrdil, že Bombic útočí na REPUBLIKU pre jej politické súperenie so Smerom a uviedol, že mu Bombic v správe napísal o údajnej právnej a finančnej pomoci od Kaliňáka vrátane úhrady kaucie v Spojenom kráľovstve.<ref name=":9" /> Kaliňák tieto tvrdenia odmietol.<ref name=":9" /> Uhrík zároveň tvrdil, že Bombic mal dohodu s Juditou Laššákovou o práci poslaneckého asistenta.<ref name=":9" /> == Trestné stíhanie == Na Slovensku boli na neho vydané postupne tri medzinárodné zatýkacie rozkazy pre trestné činy súvisiace s extrémizmom.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prípad extrémistu Bombica v Británii sa neskončil. Súd mu umožní zabojovať o odvolanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-23|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Prvý v júli 2022 pre extrémizmus, [[kyberšikanovanie]] a zverejňovanie osobných údajov.<ref name=":5" /> Druhý v novembri 2022 za šírenie extrémistického materiálu a tretí vo februári 2023 za neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref name=":5" /> V januári 2025 bol prevezený z Veľkej Británie na Slovensko vládnym špeciálom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Prušová|meno2=Veronika|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Internetový agresor Bombic je na Slovensku, čaká ho rozhodovanie o väzbe|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4433271/internetovy-agresor-bombic-je-na-slovensku-caka-ho-rozhodovanie-o-vazbe/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-01-28|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Od apríla 2025 bol väzobne stíhaný po tom, čo porušil obmedzenia, ktoré mu predtým súd uložil.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Extrémista Daniel Bombic, známy ako Danny Kollár, je na slobode. Rozhodol o tom Najvyšší súd|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/NXKwObh/extremista-daniel-bombic-znamy-ako-danny-kollar-je-na-slobode-rozhodol-o-tom-najvyssi-sud/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-07|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> 10. marca 2026 ho Špecializovaný trestný súd v [[Pezinok|Pezinku]] uznal vinným zo všetkých skutkov obžaloby a uložil mu trest troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky (rozsudok nie je právoplatný).<ref name=":6" /> V apríli 2026 bol prepustený z väzby.<ref name=":6" /> V auguste 2026 čelil ďalšiemu výsluchu pre neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Daniel Bombic bol dnes znova na polícii. Predvolanie zverejnil a útočil na vyšetrovateľov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/dMG5EBp/daniel-bombic-bol-dnes-znova-na-policii-predvolanie-zverejnil-a-utocil-na-vysetrovatelov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-08-11|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Bombic v súvislosti s extrémistickými výrokmi popiera vinu a výroky označuje za [[sarkazmus]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Biró|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=David Lindtner rečnil na súde štyri hodiny. Bombic vraj nevedel, čo hovorí a ukazuje|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/aIJFupg/david-lindtner-recnil-na-sude-styri-hodiny-bombic-vraj-nevedel-co-hovori-a-ukazuje/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-02-23|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Právne ho zastupuje advokát David Lindtner z advokátskej kancelárie Kallan Legal.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Bombicovi prenajíma byt v Petržalke Kaliňákova advokátska kancelária. Platí zaň 750 eur mesačne|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-02-07|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/bombicovi-prenajima-byt-v-petrzalke-kalinakova-advokatska-kancelaria-plati-zan-750-eur-mesacne|dátum prístupu=2026-08-15}}</ref> Kanceláriu spoluvlastní a v minulosti zakladal súčasný minister obrany Robert Kaliňák.<ref name=":7" /> Lindtner je zároveň poradcom premiéra Roberta Fica a bol poradcom ministra spravodlivosti Borisa Suska.<ref name=":7" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Protokoly sionských mudrcov]]'' * [[Antisemitizmus]] * [[Neonacizmus]] == Externé odkazy == * [https://www.icjk.sk/373/Stihany-Daniel-Bombic-je-rasista-neonacista-homofob-ktory-podnecuje-k-nenavisti-naznacuje-analyza-jeho-socialnych-sieti Stíhaný Daniel Bombic je rasista, neonacista, homofób, ktorý podnecuje k nenávisti, naznačuje analýza jeho sociálnych sietí] – Investigatíva ICJK, 2025 {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bombic, Daniel}} [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Narodenia v 1981]] [[Kategória:Konšpiračné teórie]] [[Kategória:Narodenia 17. októbra]] [[Kategória:Neonacizmus]] [[Kategória:Antisemitizmus]] i67mwpx3lbk8ruvy7g2e8uwcq2zachj Diskusia s redaktorom:Kozuchova 3 754534 8356630 2026-08-15T19:07:39Z Spider 001757 142600 vitajte 8356630 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:07, 15. august 2026 (UTC) fmcle4m3nn6nblr3vobyd6exfmbbbrz Šablóna:Play-off16-2-zápasy-baráž 10 754535 8356634 2026-08-15T19:09:28Z Ready2Ride 298352 Experimenty 8356634 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo|Experimenty}} spxrz8bgvy6z801jrj2fs3uat3735we Šablóna:Obrázky týždňa/40 2026 10 754536 8356645 2026-08-15T19:27:25Z Fillos X. 212061 + 8356645 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Contra-Staumauer.jpg | názov obrázku = Priehrada Contra | veľkosť = | popis = '''[[Priehrada Contra]]''' je oblúková [[Betón|betónová]] [[Priehrada (hrádza)|priehrada]] na rieke Verzasca v údolí Val Verzasca v [[Ticino (kantón)|Ticino]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. So svojou výškou 220 [[meter|metrov]] je štvrtou najvyššou vodnou nádržou vo Švajčiarsku po priehradách Lac des Dix, Lac de Mauvoisin a Lago di Luzzone. Výstavba priehrady, ktorej súčasťou je aj [[Vodná elektráreň|vodná elektráreň]] začala v roku [[1961]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Wladyslaw|Wladyslaw]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> 0hil9j1rpm9st7lmujw6hx7fd586ub8 8356656 8356645 2026-08-15T20:01:04Z Teslaton 12161 Zamkol stránku „[[Šablóna:Obrázky týždňa/40 2026]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito)) 8356645 wikitext text/x-wiki {{Obrázok týždňa (Hlavná stránka) | obrázok = Contra-Staumauer.jpg | názov obrázku = Priehrada Contra | veľkosť = | popis = '''[[Priehrada Contra]]''' je oblúková [[Betón|betónová]] [[Priehrada (hrádza)|priehrada]] na rieke Verzasca v údolí Val Verzasca v [[Ticino (kantón)|Ticino]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. So svojou výškou 220 [[meter|metrov]] je štvrtou najvyššou vodnou nádržou vo Švajčiarsku po priehradách Lac des Dix, Lac de Mauvoisin a Lago di Luzzone. Výstavba priehrady, ktorej súčasťou je aj [[Vodná elektráreň|vodná elektráreň]] začala v roku [[1961]]. | autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Wladyslaw|Wladyslaw]] }} <noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude> 0hil9j1rpm9st7lmujw6hx7fd586ub8 S/2004 S 1 0 754537 8356647 2026-08-15T19:41:07Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Methone (mesiac)]] 8356647 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Methone (mesiac)]] 3cnl3w8oek2mc2nkhou9vl8fajyzutw S/2004 S 2 0 754538 8356648 2026-08-15T19:45:01Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Pallene (mesiac)]] 8356648 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Pallene (mesiac)]] rv3ejyldvibvfdnmrn7hl8lpkcmxy2c S/2004 S 5 0 754539 8356649 2026-08-15T19:50:43Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Polydeuces (mesiac)]] 8356649 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Polydeuces (mesiac)]] 1w89739e1fxtlcqxzsbzozs1bkzrugr S/2007 S 4 0 754540 8356653 2026-08-15T19:58:55Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Anthe (mesiac)]] 8356653 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Anthe (mesiac)]] 214y3g6ganfzc6t8urgm82zb6pack7c S/2008 S 1 0 754541 8356655 2026-08-15T20:00:58Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Aegaeon (mesiac)]] 8356655 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Aegaeon (mesiac)]] he4h1pd2nt09le75eohjaohpzrqvuw5 S/1985 U 1 0 754542 8356659 2026-08-15T20:07:57Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Puck (mesiac)]] 8356659 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Puck (mesiac)]] qtszrnsv7ajgontnlzfpevlflgvr70a S/1986 U 1 0 754543 8356660 2026-08-15T20:09:57Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Portia (mesiac)]] 8356660 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Portia (mesiac)]] gy2n8293g1he1wir17e8ro08p00yy71 S/1986 U 2 0 754544 8356661 2026-08-15T20:11:41Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Júlia (mesiac)]] 8356661 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Júlia (mesiac)]] fzse059pijqkoi61nizp3q71qwmb8w3 S/1986 U 3 0 754545 8356664 2026-08-15T20:13:21Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Kressida (mesiac)]] 8356664 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kressida (mesiac)]] cbeanhh6038zu428u6loakbk7j2pra9 S/1986 U 4 0 754546 8356666 2026-08-15T20:15:13Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Rozalinda (mesiac)]] 8356666 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Rozalinda (mesiac)]] 40fxoza2v4mp8t5k2daitap4kj99v0y S/1986 U 5 0 754547 8356669 2026-08-15T20:19:53Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Belinda (mesiac)]] 8356669 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Belinda (mesiac)]] q6b5k8n0u8vfn29n5fww3zfudtzl35v S/1986 U 6 0 754548 8356670 2026-08-15T20:21:29Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Desdemona (mesiac)]] 8356670 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Desdemona (mesiac)]] d9fow3p362kmkoza6bonj8pqy4m3vym S/1986 U 7 0 754549 8356671 2026-08-15T20:22:58Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Kordélia (mesiac)]] 8356671 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kordélia (mesiac)]] pkcwbag5u71wkwt82npl0o662g84uey S/1986 U 8 0 754550 8356672 2026-08-15T20:24:52Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Ofélia (mesiac)]] 8356672 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ofélia (mesiac)]] s98xawa2h5k0mq3m9fzhxnox5ndgqa7 S/1986 U 9 0 754551 8356673 2026-08-15T20:26:30Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Bianka (mesiac)]] 8356673 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Bianka (mesiac)]] pwkh0mspzgqsn8jwnwbzsg5nkzn2jk7 S/1997 U 1 0 754552 8356674 2026-08-15T20:28:44Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Kaliban (mesiac)]] 8356674 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Kaliban (mesiac)]] pco95m8tevkzh3c0c3xopkymnc9jdry S/1997 U 2 0 754553 8356676 2026-08-15T20:30:44Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Sycorax (mesiac)]] 8356676 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Sycorax (mesiac)]] t8siyev91bicsohuwiuvke9q0tbw5o8 S/1999 U 1 0 754554 8356677 2026-08-15T20:32:32Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Setebos (mesiac)]] 8356677 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Setebos (mesiac)]] mbuydhv7fmt0gvav0ox86iivtxitxaf S/1999 U 2 0 754555 8356685 2026-08-15T20:43:24Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Stephano (mesiac)]] 8356685 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Stephano (mesiac)]] lrzzm9tljf7pu494llft0y16ab1sy87 S/1999 U 3 0 754556 8356686 2026-08-15T20:44:51Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Prospero (mesiac)]] 8356686 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prospero (mesiac)]] 1u0kldub85lx5o9f8083bzlr77m3vl4 S/2001 U 1 0 754557 8356688 2026-08-15T20:46:52Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Trinkulo (mesiac)]] 8356688 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Trinkulo (mesiac)]] agukscvporit6uimpfrtpgpmuyy6ml8 S/1981 N 1 0 754558 8356693 2026-08-15T20:58:49Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Larisa (mesiac)]] 8356693 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Larisa (mesiac)]] a4pdotb738u4qo265c4cczt55vkk6sy S/1989 N 1 0 754559 8356696 2026-08-15T21:03:49Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Proteus (mesiac)]] 8356696 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Proteus (mesiac)]] 21bpvz6jj3w4gk2bnpey3a9ik54x7tu S/1989 N 2 0 754560 8356699 2026-08-15T21:05:49Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Larisa (mesiac)]] 8356699 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Larisa (mesiac)]] a4pdotb738u4qo265c4cczt55vkk6sy S/1989 N 3 0 754561 8356701 2026-08-15T21:07:25Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Despína (mesiac)]] 8356701 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Despína (mesiac)]] s53oxnck562vpisx8lo31be0ju94k3t S/1989 N 4 0 754562 8356704 2026-08-15T21:11:32Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Galatea (mesiac)]] 8356704 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Galatea (mesiac)]] 1l57wrj8x5hjf6345wfxp47dgc6ndjg S/1989 N 5 0 754563 8356705 2026-08-15T21:13:08Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Talassa (mesiac)]] 8356705 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Talassa (mesiac)]] 84i4g8ldboixjqwgfda029bfxx2xn21 S/1989 N 6 0 754564 8356708 2026-08-15T21:14:25Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Najáda (mesiac)]] 8356708 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Najáda (mesiac)]] lc5uzuibs5yt6r498zh6luj4v2zes8f S/2005 (2003 UB313) 1 0 754565 8356710 2026-08-15T21:16:47Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Dysnomia (mesiac)]] 8356710 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Dysnomia (mesiac)]] 500osmnd8bffldmvj674ic3umsrhej5 S/2005 (2003 EL61) 1 0 754566 8356713 2026-08-15T21:19:52Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Hiʻiaka]] 8356713 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hiʻiaka]] 339b1ywzve4q4oe583tj546xmtzcsf2 S/2005 (2003 EL61) 2 0 754567 8356715 2026-08-15T21:28:01Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Namaka]] 8356715 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Namaka]] ekadfjtubacjybybd206sfywpir11sz S/1993 (243) 1 0 754568 8356717 2026-08-15T21:41:36Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Dactyl]] 8356717 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Dactyl]] gunaqdprsb06tvot8ihvtlqelhe9fcr S/2005 (136199) 1 0 754569 8356719 2026-08-15T21:44:08Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Dysnomia (mesiac)]] 8356719 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Dysnomia (mesiac)]] 500osmnd8bffldmvj674ic3umsrhej5 S/2005 (136108) 1 0 754570 8356721 2026-08-15T21:46:05Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Hiʻiaka]] 8356721 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Hiʻiaka]] 339b1ywzve4q4oe583tj546xmtzcsf2 S/2005 (136108) 2 0 754571 8356723 2026-08-15T21:47:17Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Namaka]] 8356723 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Namaka]] ekadfjtubacjybybd206sfywpir11sz Bernard Estardy 0 754572 8356729 2026-08-15T21:58:52Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8356729 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Bernard Estardy | Obrázok = | Landscape = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = francúzsky hudobný skladateľ, aranžér, bubeník a hudobný režisér | Titul = | Celé meno = | Rodné meno = Bernard Edgar Joseph Estardy | Umelecké mená = La Formule Du Baron, Le Baron, Lord Subway, Subway, The Atomic Crocus, The Baronet | Dátum narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto narodenia = [[]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Miesto úmrtia = | Alma mater = | Pôsobenie = v skupinách: Banzaii, Bernard Estardy Et Son Orchestre, L.E.B. Harmony, Les Gottamou, Soul Vibrations, Universal Energy | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Hrá na nástrojoch = [[]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Roky pôsobenia = [[1960]]{{--}}[[2000]] | Manžel = | Manželka = | Priateľ = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = | Súrodenci = | Hudobný vydavateľ = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Webstránka = | Členovia skupiny = | Bývalí členovia = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = Film }} '''Bernard Estardy''' (* [[19. november]] [[1939]], [[Charenton-le-Pont (mesto)|Charenton-le-Pont]] - [[16. september]] [[2006]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]], hudobník, aranžér a zvukový technik. Nahrával pod mnohými pseudonymami, elektronickú, experimentálnu, tanečnú a disco hudbu. Spoluzakladateľ a hlavný zvukový technik v štúdiu CBE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bernard Estardy | url = https://www.discogs.com/artist/273983-Bernard-Estardy | vydavateľ = Discogs | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = fr}}</ref> == Životopis == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Truants | odkaz na autora = | titul = Bernard Estardy - Truants | url = https://truantsblog.com/2010/la-formule-du-baron/ | vydavateľ = truantsblog.com | miesto = | dátum vydania = 2010-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = }}</ref> == Diskografia == == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/artist/273983-Bernard-Estardy?srsltid=AfmBOopNOxun7Z92GQ1AowPbuqZigpcMwBosZNDO8rKnVMeGC8346Zvb Bernard Estardy] na [[Discogs]] <!-- * {{Csfd meno|id=}} --> * {{Imdb meno|id=8723706}} <!-- * {{Fdb meno|id=}} --> * {{Kinobox meno|id=1869049}} <!-- * {{AlloCiné meno|id=}} --> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Estardy, Bernard}} [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Francúzski hudobní aranžéri]] [[Kategória:Francúzski ]] [[Kategória:Francúzski hudobní režiséri]] br6qd7cu6h7rmzeoqqecu3yv5ck1yon Ida I 0 754573 8356730 2026-08-15T22:05:01Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Dactyl]] 8356730 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Dactyl]] gunaqdprsb06tvot8ihvtlqelhe9fcr Eris I 0 754574 8356731 2026-08-15T22:09:52Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Dysnomia (mesiac)]] 8356731 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Dysnomia (mesiac)]] 500osmnd8bffldmvj674ic3umsrhej5 S/2005 (90482) 1 0 754575 8356732 2026-08-15T22:12:07Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Vanth]] 8356732 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Vanth]] bhw5wpy8pt5a0yak9irn9t8dsecnp29 S/2006 (50000) 1 0 754576 8356733 2026-08-15T22:14:53Z Spider 001757 142600 Presmerovanie na [[Weywot]] 8356733 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Weywot]] 2lt3hwv34ubdp95qg1wgo3w9dbc1yz3 Klátový potok 0 754577 8356777 2026-08-16T06:40:35Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Klátový potok. 2026-08-16. Starček. 8356777 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Klátový potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Detva (okres)|Detva]] | commune = | municipality = [[Hriňová]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Veporské vrchy]], [[Hriňová]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = Priehalina | source_elevation = 643 | source_lat_d = 48.6074 | source_long_d = 19.5324 | mouth = [[Veporské vrchy]], [[Slatina (rieka)|Slatina]] | mouth_location = [[Hriňová]] | mouth_elevation = 565 | mouth_lat_d = 48.6051 | mouth_long_d = 19.5390 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.6 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-03-2015 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Klátový potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-07-15].</ref> je [[potok]] v regióne [[Podpoľanie]] na území mesta [[Hriňová]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Slatina (rieka)|Slatiny]]. Má dĺžku {{km|0,6}} a je tokom IV. rádu. == Sútok zdrojníc == Začína sa sútokom zdrojníc v {{mnm|643}} v lesnom [[extravilán]]e územia mesta [[Hriňová]] východne od miestnej časti Priehalina v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Zdrojnica pritekajúca od severozápadu pramení v {{mnm|730}} a má dĺžku {{km|0,6}}. Zdrojnica pritekajúca od juhozápadu pramení v {{mnm|723}} a má dĺžku {{km|0,5}}. == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie juhovýchodným smerom cez trvalé trávne porasty premiešané s lesom územím mesta [[Hriňová]], v {{mnm|572}} podteká miestnu komunikáciu spájajúcu miestnu časť Horná Hriňová s miestnou časťou Snohy, v {{mnm|565}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Slatina (rieka)|Slatiny]] priamo v ňou napájanej prietočnej vodárenskej nádrži [[Hriňová (vodná nádrž)|Hriňová]] ako jej pravostranný prítok. [[Slatina (rieka)|Slatina]] ďalej ústi do [[Hron]]a<ref>Priebeh Klátového potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/17042?pos=48.606013,19.536031,18][cit. 2026-08-14]</ref><ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 35-38. ISBN 80-85672-03-0.</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 52, 119, 134. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, tečie a ústi do [[Slatina (rieka)|Slatiny]] na území mesta [[Hriňová]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Sihlianska planina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-08-16</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 17. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Klátový potok nemá prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.53896y=48.60513ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Klátový potok má pôvod v apelatíve klátový vo význame súvisiaci s kmeňom stromu zbaveného konárov alebo v zatiaľ nedoloženom toponyme Klátovské. Z prídavného mena klátový po rozšírení o slovo potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Klátový potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 104. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Klátový potok bol štandardizovaný v roku 1993<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 36, 82. ISBN 80-85672-03-0.</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Klátovýpotok je jedinečným hydronymom (august 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Slatiny}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Detva]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Veporských vrchoch]] [[Kategória:Hriňová]] [[Kategória:Povodie Hrona]] pyam1buly6ajcls8yn4ybsq68ipx9an 8356780 8356777 2026-08-16T06:52:36Z Starček 199741 Doplnený vzťah k Chránenej krajinnej oblasti Poľana. 2026-08-16. Starček. 8356780 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Klátový potok | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Detva (okres)|Detva]] | commune = | municipality = [[Hriňová]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Veporské vrchy]], [[Hriňová]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = Priehalina | source_elevation = 643 | source_lat_d = 48.6074 | source_long_d = 19.5324 | mouth = [[Veporské vrchy]], [[Slatina (rieka)|Slatina]] | mouth_location = [[Hriňová]] | mouth_elevation = 565 | mouth_lat_d = 48.6051 | mouth_long_d = 19.5390 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.6 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-03-2015 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Klátový potok'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-07-15].</ref> je [[potok]] v regióne [[Podpoľanie]] na území mesta [[Hriňová]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Slatina (rieka)|Slatiny]]. Má dĺžku {{km|0,6}} a je tokom IV. rádu. == Sútok zdrojníc == Začína sa sútokom zdrojníc v {{mnm|643}} v lesnom [[extravilán]]e územia mesta [[Hriňová]] východne od miestnej časti Priehalina v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Zdrojnica pritekajúca od severozápadu pramení v {{mnm|730}} a má dĺžku {{km|0,6}}. Zdrojnica pritekajúca od juhozápadu pramení v {{mnm|723}} a má dĺžku {{km|0,5}}. == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie juhovýchodným smerom cez trvalé trávne porasty premiešané s lesom územím mesta [[Hriňová]], v {{mnm|572}} podteká miestnu komunikáciu spájajúcu miestnu časť Horná Hriňová s miestnou časťou Snohy, v {{mnm|565}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Slatina (rieka)|Slatiny]] priamo v ňou napájanej prietočnej vodárenskej nádrži [[Hriňová (vodná nádrž)|Hriňová]] ako jej pravostranný prítok. [[Slatina (rieka)|Slatina]] ďalej ústi do [[Hron]]a<ref>Priebeh Klátového potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/17042?pos=48.606013,19.536031,18][cit. 2026-08-14]</ref><ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 35-38. ISBN 80-85672-03-0.</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 52, 119, 134. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, tečie a ústi do [[Slatina (rieka)|Slatiny]] na území mesta [[Hriňová]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Veporské vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Sihlianska planina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-08-16</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 17. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Klátový potok nemá prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.53896y=48.60513ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Nachádza sa v [[Chránená krajinná oblasť Poľana|Chránenej krajinnej oblasti Poľana]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Klátový potok má pôvod v apelatíve klátový vo význame súvisiaci s kmeňom stromu zbaveného konárov alebo v zatiaľ nedoloženom toponyme Klátovské. Z prídavného mena klátový po rozšírení o slovo potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Klátový potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 104. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Klátový potok bol štandardizovaný v roku 1993<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 36, 82. ISBN 80-85672-03-0.</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Klátovýpotok je jedinečným hydronymom (august 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Slatiny}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Detva]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky vo Veporských vrchoch]] [[Kategória:Hriňová]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 6723550liyhqhk7biersww4t9msbgwc Hamský kanál (prítok Patinského kanála) 0 754578 8356778 2026-08-16T06:45:26Z Pe3kZA 39673 základ 8356778 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Hamský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Hurbanovo]] | municipality1 = [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Holanovo</nowiki>, [[Komárno]] | source_elevation = cca 107 | source_lat_d = 47.8393 | source_long_d = 18.1562 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Patinský kanál]], [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] | mouth_elevation = cca 105 | mouth_lat_d = 47.8208 | mouth_long_d = 18.1446 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 2,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Hamský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 2,5 km a je tokom III. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhovýchode [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]], v jej časti [[Martovská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od [[Hurbanovo|Hurbanova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|107}}<ref name=UGK/> Od prameňa neďaleko osady Holanovo<ref name=vku/> tečie močaristým územím na juhozápad. Postupne sa oblúkom stáča na juhovýchod a bez vyššej pobrežnej vegetácie pokračuje rovinou s minimálnym spádom. Esovito sa stáča opäť na juhozápad a v strednej časti vedie cez Holanovský pasienok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.827606,18.151625,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = }}</ref> smerujúc na Hurbanovskú sihoť.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Priberá ľavostranný Holanovský kanál a riedky pobrežný porast sa postupne mení na súvislý.<ref name=mcz/> Vodný tok pokračuje na juhozápad cez Horný Komočín<ref name=UGK/> do oblasti Pri Nitre, kde sa mierne stáča viac južným smerom. V lokalite Komočín, južne od [[Martovce|Martoviec]], sa napokon v nadmorskej výške približne {{Mnm|105}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do [[Patinský kanál|Patinského kanála]] v povodí [[Dunaj]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.14469&y=47.82083&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hamský kanál pramení a preteká katastrálnym územím mesta [[Hurbanovo]], na dolnom toku tvorí hranicu s územím obce [[Svätý Peter (okres Komárno)|Svätý Peter]] a napokon na jeho území zaniká. Vedie iba [[Komárno (okres)|okresom Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Sv%C3%A4t%C3%BD%20Peter&source=osm&id=1015716155&ds=1&x=18.1473640&y=47.8260118&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.14469&y=47.82083&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Hurbanovo]] [[Kategória:Svätý Peter (okres Komárno)]] myxczjzxozu7h0ywvpr9jukugfmwgem András Baka 0 754579 8356786 2026-08-16T07:37:48Z ~2026-45048-68 302958 /* */ 8356786 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik}} '''András Baka''' (* [[11. december]] [[1952]], [[Budapest]], [[Maďarsko]]) je maďarským právnikom a politikom a zvoleným prezidentom Maďarska. V minulosti pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu Maďarska (v rokoch 2009 – 2011) a v rokoch 1990 – 1991 bol poslancom Národného zhromaždenia. Dňa 11. augusta 2026 bol Baka zvolený za ôsmeho prezidenta Maďarska parlamentnou ústavnou väčšinou strany Tisza. Úradu sa má ujať 19. augusta.<ref>{{Cite news |last=Székely |first=Ferenc |date=2026-08-11 |title=A Magyar Köztársaság 9. elnöke Baka András volt bíró |url=https://hu.euronews.com/my-europe/2026/08/11/a-magyar-koztarsasag-9-elnoke-egyhangu-szavazassal-baka-andras-volt-biro |access-date=2026-08-11 |website=[[Euronews]] |language=hu}}</ref> {{biografický výhonok}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baka, András}} [[Kategória:Maďarskí politici]] [[Hu:Baka András]] [[Ro:András Baka]] [[Sl:András Baka]] [[Cs:András Baka]] [[Sr:Андраш Бака]] [[Pl:András Baka]] [[De:András Baka]] 2a9laexmthsphibh1hnnucn5lqlfq66 8356794 8356786 2026-08-16T08:02:01Z Boja02 153672 /* */ 8356794 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik}} '''András Baka''' (* [[11. december]] [[1952]], [[Budapest]], [[Maďarsko]]) je maďarským právnikom a politikom a zvoleným prezidentom Maďarska. V minulosti pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu Maďarska (v rokoch 2009 – 2011) a v rokoch 1990 – 1991 bol poslancom Národného zhromaždenia. Dňa 11. augusta 2026 bol Baka zvolený za ôsmeho prezidenta Maďarska parlamentnou ústavnou väčšinou strany Tisza. Úradu sa má ujať 19. augusta.<ref>{{Cite news |last=Székely |first=Ferenc |date=2026-08-11 |title=A Magyar Köztársaság 9. elnöke Baka András volt bíró |url=https://hu.euronews.com/my-europe/2026/08/11/a-magyar-koztarsasag-9-elnoke-egyhangu-szavazassal-baka-andras-volt-biro |access-date=2026-08-11 |website=[[Euronews]] |language=hu}}</ref> {{biografický výhonok}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baka, András}} [[Kategória:Maďarskí politici]] 4vu6wwjiabn3b33t12mf8m7932bsfzs 8356802 8356794 2026-08-16T08:35:05Z ~2026-44693-28 302964 8356802 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik}} '''András Baka''' (* [[11. december]] [[1952]], [[Budapest]], [[Maďarsko]]) je maďarským právnikom a politikom a zvoleným prezidentom Maďarska. V minulosti pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu Maďarska (v rokoch [[2009]] – [[2011]]) a v rokoch [[1990]] – [[1991]] bol poslancom Národného zhromaždenia. Dňa [[11. augusta]] [[2026]] bol Baka zvolený za ôsmeho prezidenta [[Maďarska parlamentnou]] ústavnou väčšinou strany Tisza. Úradu sa má ujať [[19. augusta]].<ref>{{Cite news |last=Székely |first=Ferenc |date=2026-08-11 |title=A Magyar Köztársaság 9. elnöke Baka András volt bíró |url=https://hu.euronews.com/my-europe/2026/08/11/a-magyar-koztarsasag-9-elnoke-egyhangu-szavazassal-baka-andras-volt-biro |access-date=2026-08-11 |website=[[Euronews]] |language=hu}}</ref> {{biografický výhonok}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baka, András}} [[Kategória:Maďarskí politici]] 5ltct2tu2hy8dwx9fp5d6x6ld8421bg 8356808 8356802 2026-08-16T08:45:45Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií. 8356808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik}} '''András Baka''' (* [[11. december]] [[1952]], [[Budapest]], [[Maďarsko]]) je maďarským právnikom a politikom a zvoleným prezidentom Maďarska. V minulosti pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu Maďarska (v rokoch [[2009]] – [[2011]]) a v rokoch [[1990]] – [[1991]] bol poslancom Národného zhromaždenia. Dňa [[11. augusta]] [[2026]] bol Baka zvolený za ôsmeho prezidenta [[Maďarska parlamentnou]] ústavnou väčšinou strany Tisza. Úradu sa má ujať [[19. augusta]].<ref>{{Cite news |last=Székely |first=Ferenc |date=2026-08-11 |title=A Magyar Köztársaság 9. elnöke Baka András volt bíró |url=https://hu.euronews.com/my-europe/2026/08/11/a-magyar-koztarsasag-9-elnoke-egyhangu-szavazassal-baka-andras-volt-biro |access-date=2026-08-11 |website=[[Euronews]] |language=hu}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Prezidenti Maďarska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baka, András}} [[Kategória:Maďarskí politici]] 3sc5s2e20akj965mgiowo32yj3kzuwb Svataňňa na Hončarivci 0 754580 8356805 2026-08-16T08:42:48Z Bazinga.ml 142704 Bazinga.ml premiestnil stránku [[Svataňňa na Hončarivci]] na [[Svatanňa na Hončarivci]] 8356805 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Svatanňa na Hončarivci]] 4vw4gfng7f9tplk926cecd6iisqx1ir Homo naledi 0 754581 8356836 2026-08-16T11:03:14Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{| class="infobox" style="width:22em; text-align:left; font-size:90%; border: 1px solid #aaa; background-color: #f9f9f9; padding: 5px; float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color: #e0e0e0;" | Homo naledi |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Homo naledi skeletal specimens.jpg|250px]]<br /><small>Fosílne kosti druhu ''Homo naledi'' z komory Dinaledi (originály)</...“ 8356836 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="width:22em; text-align:left; font-size:90%; border: 1px solid #aaa; background-color: #f9f9f9; padding: 5px; float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color: #e0e0e0;" | Homo naledi |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Homo naledi skeletal specimens.jpg|250px]]<br /><small>Fosílne kosti druhu ''Homo naledi'' z komory Dinaledi (originály)</small> |- ! colspan="2" style="text-align:center; background-color: #eee;" | [[Vedecká klasifikácia]] |- | '''Ríša:''' || [[živočíchy]] (Animalia) |- | '''Kmeň:''' || [[chordáty]] (Chordata) |- | '''Trieda:''' || [[cicavce]] (Mammalia) |- | '''Rad:''' || [[primáty]] (Primates) |- | '''Čeľaď:''' || [[hominidi]] (Hominidae) |- | '''Podčeľaď:''' || [[homininy]] (Homininae) |- | '''Tribus:''' || [[hominini]] (Hominini) |- | '''Rod:''' || [[Homo|človek]] (''Homo'') |- | '''Druh:''' || '''''Homo naledi''''' |- ! colspan="2" style="text-align:center; background-color: #eee;" | [[Binomické meno]] |- | colspan="2" style="text-align:center; font-weight:bold; font-style:italic;" | Homo naledi |- | colspan="2" style="text-align:center; font-size:85%;" | [[Lee Berger|Berger]], [[John Hawks (paleoantropológ)|Hawks]], de Ruiter et al., 2015 |} '''Homo naledi''' je vyhynutý druh z rodu ''[[Homo]]'' (človek). Do vedeckej literatúry bol zavedený v roku 2015 medzinárodným výskumným tímom pod vedením paleopotropológa [[Lee Berger|Leeho Bergera]] na základe rozsiahlych nálezov [[fosília|fosílií]] v juhoafrickom jaskynnom systéme [[Rising Star]].<ref>BERGER, Lee, John HAWKS, Darryl J. de RUITER et al. ''Homo naledi, a new species of the genus Homo from the Dinaledi Chamber, South Africa.'' In: ''eLife.'' 2015, roč. 4, art. č. e09560. [[doi:10.7554/eLife.09560]].</ref> Jaskyňa sa nachádza v oblasti známej ako ''Kolíska ľudstva'' (angl. ''Cradle of Humankind''), juhozápadne od lokality [[Swartkrans]] a necelých 50 kilometrov severozápadne od [[Johannesburg]]u.<ref>DIRKS, Paul HGM et al. ''Geological and taphonomic context for the new hominin species Homo naledi from the Dinaledi Chamber, South Africa.'' In: ''eLife.'' 2015, roč. 4, art. č. e09561. [[doi:10.7554/elife.09561]].</ref> Celkovo bolo počas počiatočnej fázy výskumu v roku 2015 identifikovaných minimálne 15 jedincov (reprezentovaných zubami a kostrovými pozostatkami). Tento objav predstavuje doteraz najväčší ucelený súbor fosílnych dôkazov ranného druhu z tribusu [[hominini]] na africkom kontinente. Hoci boli kosti vyzdvihnuté z podzemia už od novembra 2013, si ich presné druhové zaradenie vyžiadalo rozsiahle komparatívne analýzy. Druh žil v období [[Pleistocén|stredného pleistocénu]] a vykazuje unikátnu mozaikovú anatómiu – kombináciu veľmi archaických a moderných ľudských znakov.<ref name=":24">{{Citácia knihy| autor = Claudio Tuniz, Patrizia Tiberi Vipraio | titul = From Apes to Cyborgs | isbn = 978-3030365226 | miesto = Cham | vydavateľ = Springer International Publishing | rok = 2020 | strany = 24}}</ref> Napriek primitívnej stavbe ramien, panvy či menšej mozgovej kapacite vykazoval prekvapivo modernú stavbu dolných končatín a chodidiel, čo mu umožňovalo efektívnu chôdzu.<ref name=":26">{{Citácia knihy| autor = Kheper Ma’at X | titul = Secret Inversion Rise of the Clowns | isbn = 979-8823095549 | miesto = Milton Keynes | vydavateľ = AuthorHouse UK | rok = 2026 | strany = 26}}</ref> == Etymológia a názov == Vedecké pomenovanie rodu ''Homo'' pochádza z [[latinčina|latinčiny]] a znamená „človek“. Druhové epiteton ''naledi'' je priamym odkazom na miesto objavu v jaskynnom komplexe Rising Star. Slovo „naledi“ znamená v [[sotsko-tswanské jazyky|sothsko-tswanských jazykoch]] (konkrétne v jazyku sepedi/sesotho) „hviezda“. V preklade tak názov ''Homo naledi'' voľne znamená „človek z Hviezdnej jaskyne“. == Prvý vedecký opis == Za [[holotyp (nomenklatúra)|holotyp]] druhu ''Homo naledi'' bol určený súbor lebečných kostí katalogizovaný pod označením ''Dinaledi Hominin 1'' (DH1). Okrem toho boli v rámci definitívnej taxonomickej definície stanovené [[paratyp]]y zahŕňajúce fragmenty lebky (DH2, DH3, DH4 a DH5) a vybrané dlhé kosti, medzi ktorými vyniká najmä stehenná kosť (U.W. 101-1391) a holenná kosť (U.W. 101-484). Celý nálezový súbor z prvej fázy zahŕňal 137 zubov a 1413 kostných fragmentov, z ktorých 737 bolo priamo zakomponovaných do prvého opisu druhu. Všetky objavené fosílie tohto druhu sú trvalo deponované a chránené v zbierkach Inštitútu evolučných štúdií (''Evolutionary Studies Institute'') na Univerzite vo Witwatersrande ([[University of the Witwatersrand]]) v Johannesburgu. [[Súbor:Homo naledi LES1 cranium.jpg|náhľad|vľavo|Lebka LES1 (originálny nález)]] [[Súbor:Homo naledi holotype specimen (DH1).jpg|náhľad|Lebečné kosti holotypu DH1.<br />'''A a B:''' Dva pohľady na fragment lebky U.W. 101-1473.<br />'''C až F:''' Štyri pohľady na fragment hornej čeľuste U.W. 101-1277.<br />'''G:''' Anatomicky korektné zostavenie fragmentu lebky U.W. 101-1473, hornej čeľuste U.W. 101-1277 a sánky U.W. 101-1261.<br />'''H až K:''' Štyri pohľady na sánku U.W. 101-1277.<br />Mierka: 10 cm. Originálne nálezy.]] == Ďalšie nálezy == V roku 2013 boli približne 100 metrov od pôvodnej komory Dinaledi objavené ďalšie fosílie v druhej podzemnej priestore, ktorá dostala názov komora Lesedi. V roku 2017 ich výskumníci definitívne priradili druhu ''Homo naledi''.<ref>HAWKS, John et al. ''New fossil remains of Homo naledi from the Lesedi Chamber, South Africa.'' In: ''eLife.'' 2017, roč. 6, art. č. e24232. [[doi:10.7554/eLife.24232]].</ref><ref>de RUITER, Darryl J. et al. ''Homo naledi cranial remains from the Lesedi chamber of the rising star cave system, South Africa.'' In: ''Journal of Human Evolution.'' 2019, roč. 132, s. 1–14. [[doi:10.1016/j.jhevol.2019.03.019]].</ref> Tieto pozostatky reprezentujú minimálne troch jedincov (dvoch dospelých a jedno dieťa). Medzi nálezmi vyniká fragmentárna, no vynikajúco zachovaná lebka dospelého jedinca s katalógovým označením LES1. Na základe jej rekonštrukcie bol vnútorný objem mozgovne stanovený na 610 cm³, pričom nález dostal neoficiálnu prezývku ''Neo'' (v preklade zo [[setswančina|setswančiny]] „dar“). Medzi ďalšie významné objavy z tejto komory patrí spodná čeľusť so zachovaným chrupom, niekoľko stavcov, stehenná kosť a fragmenty kostí ramenného pletenca a horných končatín. == Datovanie == V čase publikovania prvého vedeckého opisu nebolo k dispozícii žiadne [[rádiometrické datovanie|exaktné určenie veku]] samotných fosílií ani okolitých sedimentov Na základe archaických anatomických znakov sa pôvodne uvažovalo o možnom veku až do 2,5 milióna rokov. Detailné porovnanie morfologických znakov s inými spoľahlivo datovanými fosíliami homininov v roku 2016 naznačovalo predpokladaný vek okolo 912 000 rokov.<ref>DEMBO, Mana et al. ''The evolutionary relationships and age of Homo naledi: An assessment using dated Bayesian phylogenetic methods.'' In: ''Journal of Human Evolution.'' 2016, roč. 97, s. 17–26. [[doi:10.1016/j.jhevol.2016.04.008]].</ref> Definitívny prelom prinieslo až rádiometrické [[Uránovo-tóriové datovanie|uránovo-tóriové datovanie]] kombinované s analýzami [[paleomagnetizmus|paleomagnetizmu]] v roku 2017. Výsledné štúdie určili vek nálezov v rozmedzí 335 000 až 236 000 rokov.<ref>DIRKS, Paul HGM et al. ''The age of Homo naledi and associated sediments in the Rising Star Cave, South Africa.'' In: ''eLife.'' 2017, roč. 6, art. č. e24231. [[doi:10.7554/eLife.24231]].</ref> Tento relatívne nízky vek potvrdzuje, že druh prežíval v Afrike súbežne s formovaním anatomicky moderných ľudí, čo podporuje hypotézy o možnom vzájomnom kontakte alebo neskoršej hybridizácii línií.<ref name=":24">{{Citácia knihy| autor = Claudio Tuniz, Patrizia Tiberi Vipraio | titul = From Apes to Cyborgs | isbn = 978-3030365226 | miesto = Cham | vydavateľ = Springer International Publishing | rok = 2020 | strany = 24}}</ref><ref name=":26">{{Citácia knihy| autor = Kheper Ma’at X | titul = Secret Inversion Rise of the Clowns | isbn = 979-8823095549 | miesto = Milton Keynes | vydavateľ = AuthorHouse UK | rok = 2026 | strany = 26}}</ref> == Anatomické znaky == [[Súbor:Homo naledi reconstruction of the endocranium.jpg|náhľad|Počítačová rekonštrukcia lebečnej klenby na základe nálezov DH3 a DH4]] Priemerná výška dospelého jedinca druhu ''Homo naledi'' dosahovala približne 1,50 metra a jeho hmotnosť sa pohybovala v rozmedzí 40 až 55 kg.<ref>''Homo naledi – ein neuer Verwandter des modernen Menschen.'' Max-Planck-Gesellschaft. 2015-09-10. Dostupné online [cit. 2026-08-16].</ref><ref name="nature10-9-15">''Crowdsourcing digs up an early human species.'' In: ''Nature.'' 2015-09-10. Dostupné online [cit. 2026-08-16].</ref> V roku 2020 bol fragment sánky a 16 kostí horných a dolných končatín (vyzdvihnutých v rokoch 2013 a 2014) identifikovaný ako anatomicky patriaci k sebe, čím vytvorili vôbec prvú čiastočne zachovanú kostru nedospelého jedinca (katalógové označenie DH7).<ref>BOLTER, Debra R., Marina C. ELLIOTT, John HAWKS a Lee R. BERGER. ''Immature remains and the first partial skeleton of a juvenile Homo naledi, a late Middle Pleistocene hominin from South Africa.'' In: ''PLoS ONE.'' 2020, roč. 15, č. 4, art. č. e0230440. [[doi:10.1371/journal.pone.0230440]].</ref> Následná [[auxológia|auxologická]] rekonštrukcia ukázala, že toto dieťa meralo v čase úmrtia 111 až 125 centimetrov. Podľa matematických modelov dosahovalo pri narodení dĺžku okolo 45,5 cm a pôrodnú hmotnosť približne dva kilogramy.<ref>BOLTER, Debra R. a Noel CAMERON. ''Utilizing auxology to understand ontogeny of extinct hominins: A case study on Homo naledi.'' In: ''American Journal of Physical Anthropology.'' 2020, roč. 173, č. 2, s. 368–380. [[doi:10.1002/ajpa.24088]].</ref> Keďže presné tempo ontogenetického vývoja tohto druhu nie je definitívne určené, pre vek jedinca DH7 boli stanovené dva alternatívne scenáre: ak sa vyvíjal podobne rýchlo ako ''[[Homo erectus]]'', dožil sa približne 8 až 11 rokov; ak bol však jeho vývoj bližší anatomicky modernému človeku alebo neandertálcom, jeho vek v čase smrti predstavoval 11 až 15 rokov. [[Súbor:HomoNalediSkull.jpg|náhľad|Fyzická rekonštrukcia lebky druhu Homo naledi]] Prvotný vedecký opis z roku 2015 zdôrazňuje, že kľúčovým identifikačným znakom druhu je mimoriadne malý vnútrolebečný objem dosahujúci v priemere iba 560 cm³. Táto hodnota je plne porovnateľná s dimenziami typickými pre rod ''[[Australopithecus]]'' (pre porovnanie: šimpanz dosahuje cca 400 cm³, kým moderný človek okolo 1 400 cm³). Kontrastne k tomu však proporcie tela pod líniou hlavy vykazujú úzku príbuznosť s nižšími populáciami rodu ''Homo''. Craniofaciálna morfológia vykazuje unikátny súbor znakov, no v evolučnom kontexte je najbližšie porovnateľná s ranými zástupcami rodu ako ''[[Homo rudolfensis]]'', ''[[Homo habilis]]'' či ''[[Homo erectus]]''. V roku 2018 publikované výskumy digitálnych endokraniálnych odliatkov potvrdili, že povrchová štruktúra mozgu v sebe spája pôvodné (primitívne) znaky typické pre australopitekov s odvodenými (modernými) anatomickými štruktúrami, ktoré sú typickými znakmi evolučnej línie rodu ''Homo''.<ref>HOLLOWAY, Ralph L. et al. ''Endocast morphology of Homo naledi from the Dinaledi Chamber, South Africa.'' In: ''Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).'' 2018, roč. 115, č. 22, s. 5738–5743. [[doi:10.1073/pnas.1720842115]].</ref> Morfologická stavba chrupu (najmä veľké stoličky) nesie podľa prvotného opisu archaický charakter. Napriek tomu sú rezáky a očné zuby v porovnaní s druhmi ''Homo rudolfensis'', ''Homo habilis'' a ''Homo erectus'' relatívne subtílne a malé. Proti týmto pokročilým evolučným znakom však ostro vystupuje stavba hrudného koša, ramenného pletenca, panvy a proximálneho konca stehennej kosti.<ref>VANSICKLE, Caroline et al. ''Homo naledi pelvic remains from the Dinaledi Chamber, South Africa.'' In: ''Journal of Human Evolution.'' 2018, roč. 125, s. 122–136. [[doi:10.1016/j.jhevol.2017.10.001]].</ref> Tie vykazujú primitívne črty zhodné s anatómiou druhov ''[[Australopithecus afarensis]]'' a ''[[Australopithecus africanus]]''.[[Súbor:Homo naledi metacarpals.jpg|náhľad|Porovnanie prvých záprstných kostí (palca) druhu ''Homo naledi'' s inými homininmi. V komore Dinaledi sa našlo celkovo sedem týchto kostí. U.W. 101-1321 predstavuje pravú záprstnú kosť z anatomicky ucelenej Ruky 1. Kosti U.W. 101-1282 a U.W. 101-1641 sú si morfologicky veľmi podobné (ľavá a pravá) a predpokladá sa, že patrili rovnakému jedincovi. Všetky nálezy vykazujú extrémnu robustnosť v distálnej polovici, zúžený driek kosti, výrazné hrebene pre úpony svalov (''M. opponens pollicis'' a ''M. interosseus dorsalis primus'') a ploché, silne asymetrické hlavice záprstných kostí s rozšíreným palmárno-radiálnym hrbolčekom. Tieto odvodené anatomické znaky sú unikátne pre celú kolekciu z Dinaledi a úplne chýbajú u iných homininov, čo je v spodnom riadku ilustrované porovnaním s palcom šimpanza (vľavo) a druhu ''Australopithecus sediba'' (MH2, vpravo).]] Anatomické analýzy ruky a zápästia odhalili zmeny, ktoré vedci interpretujú ako adaptácie adaptované na manipuláciu s predmetmi a prispôsobené ľudskému spôsobu života. Avšak štúdia z októbra 2015 zároveň preukázala, že články prstov sú dlhšie a výraznejšie zakrivené než u väčšiny nálezov rodu ''Australopithecus''. Rozšírené kosti palca jednoznačne svedčia o pretrvávajúcom a častom pohybe v korunách stromov (arborizácia). Architektonické usporiadanie kostí ruky zároveň potvrdzuje, že ''Homo naledi'' bol plne anatomicky disponovaný na takzvaný [[precízny úchop]], čo teoreticky umožňovalo výrobu a cieľavedomé využívanie kamenných nástrojov.<ref>KIVELL, Tracy L. et al. ''The hand of Homo naledi.'' In: ''Nature Communications.'' 2015, roč. 6, art. č. 8431. [[doi:10.1038/ncomms9431]].</ref> Priame dôkazy v podobe nástrojov sa však doposiaľ v asociácii s fosíliami nenašli. Novšie výskumy z roku 2025 doplnili, že pri lezení po skalnatom povrchu využíval úchop pripomínajúci moderné športové lezenie (tzv. ''crimp''), pri ktorom sa váha prenáša primárne na končeky prstov, čo indikuje pokročilú neuromotorickú kontrolu rúk.<ref>SYEDA, Samar M. et al. ''Phalangeal cortical bone distribution reveals different dexterous and climbing behaviors in Australopithecus sediba and Homo naledi.'' In: ''Science Advances.'' 2025, roč. 11, č. 20. [[doi:10.1126/sciadv.adt1201]].</ref> Stavba dolných končatín a chodidiel taktiež predstavuje unikátnu mozaiku primitívnych a odvodených evolučných prvkov.<ref>HARCOURT-SMITH, William E. H. et al. ''The foot of Homo naledi.'' In: ''Nature Communications.'' 2015, roč. 6, art. č. 8432. [[doi:10.1038/ncomms9432]].</ref> Chodidlo bolo bez akýchkoľvek pochybností funkčne adaptované na trvalú [[bipédia|bipedálnu lokomóciu]] (chôdzu po dvoch nohách) na veľké vzdialenosti.<ref>WALKER, Christopher S. et al. ''Morphology of the Homo naledi femora from Lesedi.'' In: ''American Journal of Physical Anthropology.'' 2019, roč. 170, č. 1, s. 5–23. [[doi:10.1002/ajpa.23877]].</ref><ref name=":24">{{Citácia knihy| autor = Claudio Tuniz, Patrizia Tiberi Vipraio | titul = From Apes to Cyborgs | isbn = 978-3030365226 | miesto = Cham | vydavateľ = Springer International Publishing | rok = 2020 | strany = 24}}</ref><ref name=":26">{{Citácia knihy| autor = Kheper Ma’at X | titul = Secret Inversion Rise of the Clowns | isbn = 979-8823095549 | miesto = Milton Keynes | vydavateľ = AuthorHouse UK | rok = 2026 | strany = 26}}</ref> == Stravovanie a výživa == Na základe morfológie zubov, ako je celková veľkosť a hrúbka [[zubná sklovina|zubnej skloviny]], je možné spoľahlivo rekonštruovať potravnú špecializáciu vyhynutých druhov. Cicavce preferujúce konzumáciu listov a tráv majú spravidla ostrejšie a komplexnejšie stoličky s vyšším počtom zubných hrbolčekov a hrán, čo im umožňuje mechanicky rezať húževnatú rastlinnú hmotu. Naopak druhy, ktorých strava si vyžaduje drvenie a mletie tvrdej potravy, disponujú ploššími a tupšími stoličkami.<ref>''Homo naledi besaß widerstandsfähige Backenzähne.'' Max-Planck-Gesellschaft. 2018-03-07. Dostupné online [cit. 2026-08-16].</ref> Paleoantropológovia z [[Inštitút Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu|Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu]] porovnali stoličky druhu ''Homo naledi'' s chrupom druhov ''[[Australopithecus africanus]]'' a ''[[Paranthropus robustus]]''. Výsledky ukázali, že hoci ''Homo naledi'' prijímal stravu s podobnými mechanickými vlastnosťami ako spomínané dva druhy, jeho stoličky mali výrazne vyššie korunky, boli väčšie a vykazovali enormnú odolnosť voči mechanickému opotrebovaniu. Z toho vedci usudzujú, že sa buď pravidelne živil rastlinami mimoriadne bohatými na tvrdé [[biominerál]]y, alebo spolu s rastlinnou potravou – podobne ako dnešné stepné [[antilopy]] – neúmyselne konzumoval veľké množstvo prachu a piesku. Tieto špecifické dentálne znaky odlišujú tento druh od ranných zástupcov rodu ''Homo'' a naznačujú, že obsadil veľmi špecifickú [[ekologická nika|ekologickú niku]].<ref>BERTHAUME, Michael A., Lucas K. DELEZENE a Kornelius KUPCZIK. ''Dental topography and the diet of Homo naledi.'' In: ''Journal of Human Evolution.'' 2018, roč. 118, s. 14–26. [[doi:10.1016/j.jhevol.2018.02.006]].</ref> == Interpretácia nálezových okolností == [[Súbor:Cartoon illustrating the geological and taphonomic context and distribution of fossils, sediments and flowstones within the Dinaledi Chamber.jpg|náhľad|vpravo|300px|Geologický a tafonomický kontext distribúcie fosílií, sedimentov a sintrových kôr v komore Dinaledi. Ukazuje ukladanie materiálu cez vchod vpravo hore počas sedimentácie troch vrstiev:<br />'''Jednotka 1:''' najstaršie sedimenty obsahujúce fosílie hlodavcov.<br />'''Jednotka 2:''' sedimenty prichytené na stene spevnené sintrom (neobsahujú pozostatky ''H. naledi'').<br />'''Jednotka 3:''' sutinové sedimenty s najväčšou koncentráciou kostí druhu ''Homo naledi''.]] Prieskum ukázal, že dnes takmer neprístupný jaskynný systém neslúžil ako stále obydlie. Pozostatky z komory Dinaledi (s výnimkou tých úplne na povrchu sedimentov) boli nájdené v anatomicky správnom usporiadaní a neniesli žiadne stopy po zuboch predátorov. To vylučuje hypotézu, že by kosti do jaskyne naplavila voda alebo že by telá do podzemia zavliekli šelmy. Pri zverejnení objavu preto výskumníci špekulovali o možnosti, že mŕtve telá boli do hlbokých útrob jaskyne ukladané zámerne. Alternatívne sa však nevylučovala ani možnosť, že skupina do komory prenikla sama a následne tam z nejakého dôvodu zahynula. V roku 2021 Bergerov tím informoval o náleze ďalších 28 fragmentov lebečnej klenby dieťaťa a šiestich zubov (dvoch mliečnych a štyroch trvalých). Tie ležali iba 12 metrov juhozápadne od pôvodného náleziska, no boli od neho oddelené úzkym prielezom, ktorý mal miestami šírku len 20 cm a výšku 80 cm. Táto izolovaná poloha bola výskumníkmi interpretovaná ako ďalší nepriamy dôkaz podporujúci teóriu o cieľavedomom ukladaní tiel a využívaní jaskyne ako rituálnej pohrebnej komory. V akademických kruhoch je však táto interpretácia predmetom ostrej kritiky a väčšina vedeckej komunity ju odmieta. Mnohí vedci poukazujú na absenciu jednoznačných geochemických či sedimentárnych dôkazov pre zámerné pochovávanie a zdôrazňujú, že rituálne ukladanie zosnulých je preukázateľne doložené len u anatomicky moderných ľudí (''Homo sapiens'') a neandertálcov (''Homo neanderthalensis''). Na začiatku roka 2024 vedci na základe metrických odchýlok zubov vyslovili podozrenie, že jedno z pohlaví mohlo byť v nálezovom súbore zastúpené minimálne, prípadne vôbec. V roku 2026 priniesol prelomový proteomický výskum potvrdenie tejto domnienky. Zo zubnej skloviny 20 jedincov, u ktorých sa zachoval chrup, sa podarilo izolovať [[AMELX]] peptidy, ktoré sa jednoznačne viažu na [[chromozóm X]]. Naopak, markery [[AMELY]] špecifické pre [[chromozóm Y]] detegované neboli. Výsledkom je fakt, že medzi analyzovanými jedincami nebolo možné bez pochybností identifikovať ani jedného muža. Vysvetlenie tohto fenoménu zostáva otvorené. Autori štúdie plánujú nálezy overiť analýzou proteínov z dlhých kostí. Ak by sa potvrdilo, že jaskyňa bola pohrebiskom vyhradeným výhradne pre ženy, výrazne by to posilnilo hypotézy o komplexnom symbolickom a sociálnom správaní tohto druhu. Prípadne to môže znamenať, že ''Homo naledi'' mal odlišné genetické a pohlavné markery v porovnaní s neskoršími homininmi. Viacerí poprední odborníci však varujú pred unáhlenými závermi, nakoľko o presnom spôsobe života či príčinách akumulácie tiel v jaskyni zatiaľ veda nemá dostatok komplexných informácií. == Systematika a evolučný vývoj == Na povrchu niektorých kostí boli identifikované tmavé škvrny tvorené oxidmi a hydroxidmi železa a mangánu. V regióne Rising Star takéto povlaky bežne vznikajú na skalách pôsobením [[lišajníky|lišajníkov]]. Ak by sa potvrdilo, že ide o dôsledok rastu lišajníkov priamo na kostiach, znamenalo by to, že do jaskynnej komory muselo v minulosti aspoň dočasne prenikať slnečné svetlo. Táto skutočnosť by indikovala existenciu druhého, dnes už zavaleného alebo neznámeho vchodu do jaskynného systému.<ref>THACKERAY, John Francis. ''The possibility of lichen growth on bones of Homo naledi: Were they exposed to light?'' In: ''South African Journal of Science.'' 2016, roč. 112, č. 7/8, art. č. a0167. [[doi:10.17159/sajs.2016/a0167]].</ref> == Taxonomické zaradenie == [[Súbor:Comparison of skull features of Homo naledi and other early human species.jpg|náhľad|Porovnanie lebky druhu ''Homo naledi'' (DH1, vpravo) s lebečnými pozostatkami iných ranných zástupcov rodu ''Homo''.]] Bezprostredne po publikovaní objavu v roku 2015 viacerí poprední [[paleoantropológia|paleoantropológovia]] kritizovali vyčlenenie nálezov do nového, samostatného druhu ako predčasné. Argumentovali, že bez presného stanovenia veku nie je možné fosílie spoľahlivo umiestniť do ľudského rodokmeňa. Švajčiarsky antropológ Christoph Zollikofer upozornil, že viaceré anatomické znaky považované za unikátne sa vyskytujú aj u iných ranných homininov, a preto nemusia byť dostatočným dôvodom na definíciu nového druhu. Tim White a William L. Jungers zasa naznačovali, že by mohlo ísť o lokálny juhoafrický variant druhu ''[[Homo erectus]]''. Chris Stringer v sprievodnej štúdii uviedol, že materiál vykazuje najväčšiu morfologickú príbuznosť s malými jedincami druhu ''Homo erectus'' z gruzínskej lokality [[Dmanisi]], ktorých vek sa odhaduje na 1,8 milióna rokov.<ref>STRINGER, Chris. ''Human evolution: The many mysteries of Homo naledi.'' In: ''eLife.'' 2015, roč. 4, art. č. e10627. [[doi:10.7554/eLife.10627]].</ref> Americký paleoantropológ [[Jeffrey H. Schwartz]] v časopise ''Nature'' dokonca vyslovil hypotézu, že nálezový súbor je natoľko heterogénny, že môže zahŕňať pozostatky dvoch odlišných druhov. V podobnom duchu sa pre britský časopis ''New Scientist'' vyjadril aj Ian Tattersall. Zásadný zvrat prinieslo až exaktné datovanie v roku 2017, ktoré vek nálezov ukotvilo do obdobia pred 335 000 až 236 000 rokmi. Tento časový horizont sa prekrýva s obdobím, kedy sa v Afrike už formovali rané formy anatomicky moderného človeka. Ak sú tieto merania správne, ''Homo naledi'' žil po boku archaických zástupcov druhu ''Homo sapiens'', od ktorých sa však zásadne odlišoval malým objemom mozgovne. Objav tak definitívne potvrdil, že podobne ako ''[[Homo floresiensis]]'' v Ázii, aj na africkom kontinente dokázala po státisíce rokov úspešne prežívať evolučná línia s objemom mozgu na úrovni australopitekov. Bernard Wood v tejto súvislosti poukázal na prekvapivo pokročilú anatómiu rúk a chodidiel. To otvára teoretickú možnosť, že u druhu ''Homo naledi'' (podobne ako u ''Homo floresiensis'') mohlo v priebehu evolúcie dôjsť k sekundárnemu zmenšeniu predtým už zväčšeného objemu mozgu. Novšie hypotézy pracujú s možnosťou, že pred približne 150 000 rokmi mohlo dochádzať k hybridizácii medzi prežívajúcimi zástupcami tejto línie a rannými ''Homo sapiens'', keďže genóm dnešných Afričanov nesie stopu po krížení s neznámym archaickým homininom, ktorý sa od našich priamych predkov oddelil pred dvoma miliónmi rokov.<ref name=":24">{{Citácia knihy| autor = Claudio Tuniz, Patrizia Tiberi Vipraio | titul = From Apes to Cyborgs | isbn = 978-3030365226 | miesto = Cham | vydavateľ = Springer International Publishing | rok = 2020 | strany = 24}}</ref><ref name=":26">{{Citácia knihy| autor = Kheper Ma’at X | titul = Secret Inversion Rise of the Clowns | isbn = 979-8823095549 | miesto = Milton Keynes | vydavateľ = AuthorHouse UK | rok = 2026 | strany = 26}}</ref> == Využívanie ohňa == V decembri 2022 zverejnil medzinárodný tím pod vedením Lee Bergera prelomové indície o tom, že ''Homo naledi'' napriek malému mozgu pravdepodobne dokázal aktívne kontrolovať a využívať oheň. Pri podrobnom prieskume hlbokých chodieb a priľahlých komôr (vrátane komôr Lesedi a Dinaledi) vedci objavili na stenách a stropoch stopy sadzí. Na jaskynnom dne sa navyše našli koncentrácie dreveného uhlia, popola a ohniská s obhorenými zvieracími kosťami (napr. pozostatkami antilop).<ref>Ancient human relative Homo naledi used fire, cave discoveries suggest. In: ''The Washington Post.'' 2022-12-05. Dostupné online [cit. 2026-08-16].</ref> Keďže hlboké útroby jaskynného systému Rising Star sú ponorené do absolútnej tmy, zámerné zakladanie ohňa mohlo tomuto druhu slúžiť ako kľúčový zdroj svetla na navigáciu v úzkych podzemných labyrintoch, prípadne na prípravu potravy či teplo. Tento objav vyvolal v paleoantropológii veľkú senzáciu, no podobne ako teórie o pohreboch, aj interpretácia ohnísk zostáva časťou vedeckej komunity prijímaná s opatrnosťou, kým sa definitívne nepreukáže, že vrstvy popola a uhlia pochádzajú z presne rovnakého časového obdobia ako samotné fosílie.<ref>Rätselhafte Menschenspezies zähmte womöglich auch das Feuer. In: ''Der Standard.'' 2022-12-02. Dostupné online [cit. 2026-08-16].</ref> == Galéria == <gallery widths="180" heights="150" perrow="4"> Homo naledi facial reconstruction.jpg|Umelecko-vedecká rekonštrukcia tváre druhu ''Homo naledi'' realizovaná pomocou exaktnej metódy anatomickej deformácie (zohľadňujúcej hĺbku mäkkých tkanív na lebke). Dinaledi Chamber- Taphonomic spatial patterning within fossil assemblage.jpg|Niektoré z kostí ''in situ'' (pred vyzvednutím). Cross-section of the Rising Star Cave system Dinaledi Chamber.svg|Schematický prierez jaskynným systémom Rising Star. Elife-24232-fig8-v1 LES1 mandible compared to the DH1 holotype mandible of Homo naledi.jpg|Porovnanie sánky LES1 (vľavo) a holotypu DH1 (vpravo). Vľavo hore: predný pohľad. Vpravo hore: žuvací (oklúzny) pohľad. Vľavo dole: ľavý bočný pohľad. Vpravo dole: zadný pohľad. Mierka = 2 cm. Homo naledi T10 vertebra.jpg|Hrudný stavec T10 jedinca ''Homo naledi'' (nález U.W.102a-036). V smere hodinových ručičiek zľava hore: zadný, horný, dolný, pravý, ľavý a predný pohľad. Mierka = 2 cm. Homo naledi cranial paratypes.jpg|Lebečné paratypy (A) DH2, (B) DH5, (C a D) DH4. Mierka = 10 cm. Homo naledi mandible.jpg|Spodná čeľusť U.W. 101-377. Homo naledi hand.jpg|Usporiadanie kostí ruky. Homo naledi femur.jpg|Stehenná kosť U.W. 101-1391 v štyroch pohľadoch. Homo naledi tibia.jpg|Holenná kosť U.W. 101-484 v štyroch pohľadoch. Associated pedal elements of Homo naledi from Dinaledi chamber, South Africa.jpg|Priradené kosti chodidiel ''Homo naledi'' z komory Dinaledi. Zľava doprava:<br />'''Chodidlo 1:''' pravé chodidlo dospelého jedinca<br />'''Chodidlo 2:''' ľavé chodidlo nedospelého jedinca<br />'''Chodidlo 3:''' ľavé chodidlo dospelého jedinca (rekonštruované na základe tvarovej zhody, no kosti boli rozptýlené)<br />'''Chodidlo 4:''' ľavé chodidlo dospelého jedinca<br />'''Chodidlo 5:''' pravé chodidlo nedospelého jedinca (asociácia priehlavkových kostí s článkami prstov je neistá). </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Australopithecus]] * [[Homo erectus]] [[Kategória:Homo|Naledi]] 965mwziy4fp2n5nym8t2jas8btjdusl Diskusia:Zoznam vrcholov v Malej Fatre 1 754582 8356841 2026-08-16T11:10:51Z ~2026-44861-83 302979 /* Správna výška pre Mojský grúň? */ nová sekcia 8356841 wikitext text/x-wiki == Správna výška pre Mojský grúň? == Zdravím, na https://mapy.dennikn.sk/?y=49.172778&x=19.000833 je uvedená výška tejto kóty 1525 m, v tabuľke je len 1479 m. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-44861-83|&#126;2026-44861-83]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-44861-83|diskusia]]) 11:10, 16. august 2026 (UTC) b7r9mvnmbfpbjks9ihp84x1cyptuzqv 8356851 8356841 2026-08-16T11:50:46Z Pe3kZA 39673 /* Správna výška pre Mojský grúň? */ odpoveď 8356851 wikitext text/x-wiki == Správna výška pre Mojský grúň? == Zdravím, na https://mapy.dennikn.sk/?y=49.172778&x=19.000833 je uvedená výška tejto kóty 1525 m, v tabuľke je len 1479 m. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-44861-83|&#126;2026-44861-83]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-44861-83|diskusia]]) 11:10, 16. august 2026 (UTC) :Ďakujem, opravené. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 16. august 2026 (UTC) 4rm4qzrw01c89czsq3thaqi06d2dyql Srdcia 0 754583 8356845 2026-08-16T11:29:54Z ~2026-44703-18 302981 Vytvorená stránka „{{Infobox Televízny seriál | sk = Srdcia | en = Cuori | logo = | krajina = {{minivlajka|ITA}} [[Taliansko]] | dĺžka = 50 minút | počet častí = 40 epizód | počet sérií = 3 | jazyk = [[taliančina]] | slogan = | hudba = Mattia Donna & La Femme Piège – ''Eterno ritorno'' | réžia = Riccardo Donna | scenár = Mauro Casiraghi {{small|(1. séria)}}<br>Fabrizio Cestaro {{small|(1. séria)}}<b...“ 8356845 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Srdcia | en = Cuori | logo = | krajina = {{minivlajka|ITA}} [[Taliansko]] | dĺžka = 50 minút | počet častí = 40 epizód | počet sérií = 3 | jazyk = [[taliančina]] | slogan = | hudba = Mattia Donna & La Femme Piège – ''Eterno ritorno'' | réžia = Riccardo Donna | scenár = Mauro Casiraghi {{small|(1. séria)}}<br>Fabrizio Cestaro {{small|(1. séria)}}<br>Simona Coppini {{small|(1. – 2. séria)}}<br>Fabrizia Midulla {{small|(2. séria)}}<br>Leonardo Valenti {{small|(2. séria)}}<br>Anna Mittone {{small|(3. séria)}} | námet = Mauro Casiraghi {{small|(1. séria)}}<br>Fabrizio Cestaro {{small|(1. séria)}}<br>Simona Coppini {{small|(1. – 3. séria)}}<br>Fabrizia Midulla {{small|(2. séria)}}<br>Leonardo Valenti {{small|(2. séria)}}<br>Anna Mittone {{small|(3. séria)}}<br>Pierpaolo Pirone {{small|(3. séria)}} | žáner = romanticko-dramatický dobový seriál z lekárskeho prostredia | rok orig = 17. október 2021 – 28. november 2021 {{small|(1. séria)}}<br>1. október 2023 – 5. november 2023 {{small|(2. séria)}}<br>1. február 2026 – 17. február 2026 {{small|(3. séria)}} | tv orig = [[Rai 1]] | rok sk = 17. máj 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR obsadí nedeľné večery seriálom z lekárskeho prostredia: Potiahne ho do septembra | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stvr-obsadi-nedelne-vecery-serialom-lekarskeho-prostredia-potiahne-ho-septembra | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na obrazovky Jednotky prichádza dobový seriál Srdcia! Sledujte, ako sa menili dejiny medicíny | url = https://www.stvr.sk/novinky/filmy-a-serialy/444938/na-obrazovky-jednotky-prichadza-dobovy-serial-srdcia-sledujte-ako-sa-menili-dejiny-mediciny | vydavateľ = stvr.sk | dátum vydania = 2026-05-16 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = sk }}</ref> – 12. júla 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stopka pre letný hit STVR: Tento týždeň bez nových častí. A nebude to jediná pauza | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stopka-pre-letny-hit-stvr-tento-tyzden-bez-novych-casti-nebude-to-jedina-pauza | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2026-07-01 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = sk }}</ref> {{small|(1. séria)}}<br>26. júl 2026<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR štartuje novú sériu hitu Srdcia: Zvrat v osude hlavnej hrdinky sa postará tajomný muž | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stvr-startuje-novu-seriu-hitu-srdcia-zvrat-osude-hlavnej-hrdinky-postara-tajomny-muz | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2026-07-20 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nič už nebude ako predtým. Druhá séria seriálu Srdcia prinesie veľké zvraty | url = https://www.stvr.sk/novinky/filmy-a-serialy/454293/nic-uz-nebude-ako-predtym-druha-seria-serialu-srdcia-prinesie-velke-zvraty | vydavateľ = stvr.sk | dátum vydania = 2026-07-25 | dátum prístupu = 2026-08-16 | jazyk = sk }}</ref> – október 2026 {{small|(2. séria)}} | tv sk = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]] | obsadenie = [[Daniele Pecci]]<br>[[Matteo Martari]]<br>[[Pilar Fogliati]]<br>[[Andrea Gherpelli]]<br>[[Marco Bonini]]<br>[[Neva Leoni]]<br>[[Bianca Panconi]] | webstránky = }} '''''Srdcia''''' ({{v jazyku|tur}}''Cuori'') je [[Taliansko|taliansky]] romanticko-dramatický dobový [[seriál]] z lekárskeho prostredia, z produkcie televízie [[Rai]] v rokoch [[2021]] – [[2026]]. V hlavyných úlohách účnkovali herci [[Daniele Pecci]], [[Matteo Martari]] a [[Pilar Fogliati]]. Na Slovensku tento seriál vysiela verejnoprávna [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]. Dej sa odohráva koncom 60. rokov, keď vznikali nové medicínske postupy v oblasti transplantácie srdca a vývoja umelého srdca. Na kardiochirurgickom oddelení [[Turín|turínskej]] nemocnice Molinette sa prelínajú sny, ambície a milostné príbehy. == Obsadenie == {| class="wikitable" |+ !Herec / Herečka !Postava !Série !{{SVK}} Slovenské znenie |- |[[Daniele Pecci]] |''Cesare Corvara'' |1. – 2. | |- |[[Matteo Martari]] |''Alberto Ferraris'' |1. – 3. | |- |[[Pilar Fogliati]] |''Delia Brunello'' |1. – 3. |[[Alena Ďuránová]] |- |[[Andrea Gherpelli]] |''Enrico Mosca'' |1. – 2., hosť v 3. sérii | |- |[[Marco Bonini]] |''Ferruccio Bonomo'' |1. – 3. | |- |[[Neva Leoni]] |''Serenella Rinaldi'' |1. – 3. | |- |[[Bianca Panconi]] |''Virginia Corvara'' |1. – 3. | |- |[[Carola Stagnaro]] |''suor Fiorenza Bertoni'' |1. – 2., hosť v 3. sérii | |- |[[Carmine Buschini]] |''Fausto Alfieri'' |1. – 3. | |- |[[Benedetta Cimatti]] |''Luisa Ferraris'' |1. – 3. | |- |[[Veronica Urban]] |''Laura'' |1. – 3. | |- |[[Laura Adriani]] |''Eva Pellegrini'' |1. | |- |[[Chiara Degani]] |''Beatrice Dattilo'' |1. – 2. | |- |[[Simona Nasi]] |''Elvira De Bellis'' |1. – 2. | |- |[[Davide Paganini]] |''Bino Mazzini'' |1. – 2. | |- |[[Gaia Messklinger]] |''Agata Vezzani'' |1. – 2. | |- |[[Claudia Nicolazzo]] |''Rosa Paluan'' |1., hosť v 2. sérii | |- |[[Romina Colbasso]] |''Karen Larsson'' |1. – 2., hosť v 3. sérii | |- |[[Paolo Romano (attore){{!}}Paolo Romano]] |''Carlo Dattilo'' |1. | |- |[[Roberto Accornero]] |''Ferdinando Maugeri'' |1. | |- |[[Eugenio Krauss]] |''Gino Gigli'' |1. | |- |[[Piero Cardano]] |''Riccardo Tosi'' |1. – 3. | |- |[[Alessandro Tersigni]] |''Marcello Giraudo'' |2. | |- |[[Paolo Conticini]] |''Andrea Foschini'' |2. | |- |[[Nicolò Pasetti]] |''Helmut Becker'' |2. – 3. | |- |[[Fausto Maria Sciarappa]] |''Luciano La Rosa'' |3. | |- |[[Carolina Sala]] |''Irma Monteau'' |3. | |- |[[Giorgia Salari]] |''Roberta Gallo'' |3. | |- |[[Giulio Scarpati]] |''Gregorio Fois'' |3. | |- |[[Edoardo Carbonara]] |''Bruno La Rosa'' |3. | |- |[[Sara D'Amario]] |''Marianna La Rosa'' |3. | |- |[[Francesca Lozito]] |''Assunta Macis'' |3. | |- |[[Matteo Sintucci]] |''Luca Barbero'' |3., hosť v 1. sérii | |- |[[Zoe Tavarelli]] |''Marisa'' |3. | |- |[[Raffaella Antinucci]] |''Elena Saluzzi'' |3. | |- |[[Christian Burruano]] |''Fred'' |3. | |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=1114240|názov=Srdcia}} * {{imdb film|id=14915596|názov=Srdcia}} [[Kategória:Talianske televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2021]] fdaflekh1qb5xyfl9crtcrom3edr9s1